Page 1

7oo

POZDIŠOVCE Tradície hrnčiarov a Zˇivá príTomnosť DE JINY OBCE T R I KO S TO LY D E J I N Y H R N Č I A R S T VA


DEJINY OBCE 1315 Prvá písomná zmienka. Uhorský kráľ Karol I. Róbert daroval osadu Pozdych (lat. názov) a všetky usadlosti Michalovi z rodu Ákoš za jeho zásluhy v boji proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, osobitne v bitke 15. júna 1312 pri Rozhanovciach (dnes okr. Košice-okolie), kde boli porazení aj Omodejovci, ktorí ovládali Košice. 1334 Existuje tu už katolícky kostol a fara. 1365 V obci, ktorá sa spomína ako Pazdych, resp. Paz-dycz, je hrad a patrí tu sedem okolitých obcí. 1403 Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad, samotné Pozdišovce a priľahlé obce štyrom zemepánom. Časť obce však zostáva kráľovským majetkom. 1416, 11. okt. Prvá písomná zmienka o hrnčiarstve v obci a na území dnešného Slovenska. 1450? Rabujúci bratríci (odnož husitov) opúšťajú obec. 1514? V miestnej časti Hvizda je postavený kaštieľ, neskôr známy ako Weinbergerov kaštieľ. 1522? Začiatok reformácie na Zemplíne. 1598 Bývalý katolícky kostol používajú reformovaní evanjelici – stúpenci učenia Jána Kalvína, ktorý žil v r. 1509–1564. V praxi rozhodoval princíp CUIUS REGIO, EIUS RELIGIO (lat. Koho územie, toho náboženstvo) → Augsburský mier z r. 1555. Vládcovia (zemepáni) mohli určovať vierovyznanie svojich poddaných. Táto prísna zásada prestala platiť v roku 1647, na konci Tridsaťročnej vojny (1618–1648). Jej miernejšie formy sa však uplatňovali aj naďalej. 1604 Začiatok 100–ročných stavovských povstaní proti cisárovi vo Viedni. Posledné z nich viedol František Rákóczi II. (1703–11). 1640 Obec sa stáva majetkom protestantského rodu Szirmayovcov, ktorý tu bol až do rozpadu Rakúsko-Uhorska v r. 1918. Časť majetkov vlastnili aj iné, menšie rody. 1646/47 Založenie evanjelickej školy. V roku 1650? ju navštívil Učiteľ národov Jan Amos Komenský → kapitola Komenský a Pozdišovce. 1648 Peter Szirmay, zakladateľ pozdišovskej vetvy rodu a podžupan Zemplínskej stolice, dal v obci postaviť kaštieľ, ktorý sa stal rodinným sídlom.


1697 Miestni poddaní v dôsledku nesmiernej biedy napadli kaštieľ a vyplienili ho. 1698–1701 Postavený dom pre služobníctvo – dnes sídlo obecného úradu a pamätnej izby. Bol viackrát zrekonštruovaný v rokoch 2000, 2010–2011. 1711 Satmársky mier. Koniec stavovských povstaní. Upevnenie habsburskej monarchie a posilnenie rekatolizácie. 1743 Melichar Szirmay založil hrnčiarsky cech → kapitola Dejiny hrnčiarstva. V tom istom roku bola založená „vyššia“ protestantská škola ako protiváha slobodomyseľnej školy v Sárospataku. 1749 Počas vizitácie jágerského biskupa Františka Barkócziho (neskoršieho ostrihomského arcibiskupa a prímasa Uhorska) tu žije obyvateľstvo v nasledovnom zložení: „Katolíci 105 a 56 detí, rusnáci 157 a 76 detí, luteráni 96 a 30 detí, kalvíni 14. Všetci rozprávali po slovensky (omnes utuntur idiomate Slavonico) ... Bývalý katolícky kostol používajú luteráni“. Zdroj: Peter Zubko, ´Zemplínski a abovskí 1831 Zánik miestnej „vyššej školy“. O niekoľko rokov prichádzajú národovci Karol Samuel Benjamín Sereday a Jonáš Záborský do Pozdišoviec → kapitola Matica slovenská v obci. 1869 Žije tu 1409 obyvateľov – najviac v doterajšej histórii! Druhým najväčším majiteľom pozemkov je rodina Weinbergerovcov. V ich rodinnom kaštieli, v časti Hvizda, je zriadená nižšia židovská škola. Obec je aj sídlom notárskeho úradu. 1902 Postavená štátna škola, pretože evanjelická už kapacitne nepostačovala. 1900–10 Veľké vysťahovalectvo do Ameriky. Pri sčítaní v r. 1910 tu žije 1209 obyvateľov. 1918, 28. okt. Vznik 1. Československej republiky. 1919 Parcelácia pozemkov – majetku veľkostatkárov. 1940 V obci je 52 Židov spomedzi 1237 obyvateľov. Veľká väčšina z nich zahynula v nacistických koncentračných táboroch v roku 1942 a neskôr. 1944, 29. nov. Oslobodenie obce. 1948, 4. mar. Katastrofálny požiar zničil 18 domov s prihľahlými hospodárskymi budovami. Zomreli pritom traja ľudia! 1950 Založenie Jednotného roľníckeho družstva (JRD). 1959 Postavený závod Benzina (od r. 1969 Benzinol). Skladoval štátne hmotné rezervy a rozvážal pohonné hmoty na Zemplíne. 1993, 1. jan. Vznik Slovenskej republiky. 1993 Začiatok obnovy kaštieľa rodiny Szirmayovej. Vybudovanie Domu smútku. 2000 Začiatok výstavby kanalizácie. 2014–2015 Rekonštrukcia verejného osvetlenia.

DE JINY OBCE

uniati v Barkócziho vizitácii´, Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia IV., 1. vyd. Ružomberok 2013, str. 88.


TRI KOSTOLY 1334 V obci je katolícky kostol sv. Juraja a fara. 1517 Martin Luther (1483–1546) zverejnil 95 téz vo Wittenbergu (leží medzi Berlínom a Lipskom). 1522? Začiatok reformácie na Zemplíne. Teologický základ Luteránskej cirkvi tvorí Confessio Augustana – Augsburské vyznanie. Odtiaľ skratka v slovenčine: a. v. Prvýkrát bolo slávnostne prečítané na Ríšskom sneme v ba-vorskom Augsburgu 25. júna 1530 cisárovi Karolovi V. a ríšskym stavom v nemčine a cisárovi následne odovzdané v latinčine. Confessio Augustana obsahuje 28 článkov. Jeho hlavným autorom je Philipp Melanchthon (1497–1560). /Confessio = lat. Vyznanie, Augusta Vindelicorum = lat. názov mesta Augsburg, ktorý bol založený v roku 15 pred Kr.) 1598 Kostol vlastnia reformovaní evanjelici–kalvíni. 1650 Vznik evanjelického a. v. zboru. 1720 Kostol už používajú iba luteráni. 1762, 16. máj Požiar v kostole. O 10 rokov neskôr bol počas opráv rozšírený o bočné chóry. 1779–81 Nová strecha a okná. 1881, 1906, 1936, 1947/48, 1985 a 2008 Ďalšie opravy.

Kostol má gotické presbytérium (gréc. svätyňa), náhrobné kamene a epitafy (nápisy na náhr. kameňoch) sú z rokov 1723–1776, organ je z roku 1784. Barokovo-klasicistický biely oltár je z r. 1763. Rozmery oltára: v = 5,8 m/ š = 3,5 m. Motív: Ukrižovaný Kristus, kľačiaca Mária Magdaléna (lat. nápis: Amor meus crucifixus est = Láska moja je ukrižovaná). Po jeho stranách sú sochy apoštolov Petra a Pavla. Pri oltári sú tri kamenné pamätné tabule členom rodu Szirmayovcom.


GRÉCKOKATOLÍCKY KOSTOL Bol postavený oproti kaštieľu v priebehu jedného roka – 1927(!). Pozemok venovala vdova Izabela Neundorfová, rod. Szirmayová.

Oltárny obraz predstavuje patrocínium (lat. zasvätenie patrónovi)– Božské Srdce Ježišovo. Gréckokatolícka farnosť tu bola bola zriadená 6. februára 2001. Dovtedy boli Pozdišovce filiálkou farnosti v Laškovciach.

PRAVOSLÁVNY KOSTOL Tento „najmladší“ kostol, Kostol Premenenia Pána, bol posvätený 2. okt. 1994.

T R I KO S TO LY

Vzorom exteriéru boli byzantsko-klasicistické stavby z konca 18. st. Kostol vlastnila Pravoslávna cirkev v období 1950–1993.


DEJINY HRNČIARSTVA Pozdišovce boli v hrnčiarskom remesle na výslní aj ďaleko za hranicami východného Slovenska. K tomuto postaveniu ich pred-určili štyri náleziská kvalitnej hliny a podnikateľský duch miestnych obyvateľov. Ako uvádzame už v kapitole Dejiny obce, prvá písomná zmienka o miestnom hrnčiarstve a zároveň hrnčiarstve na území dnešného Slovenska pochádza z 11. okt. 1416. 1743, 8. jan. Miestny zemepán Melichar Szirmay na žiadosť hrnčiarov založil cech, ktorý listinou „Punkta a Poradek Remesla Harčzarskeho, to gest Pozdisowskych Harčzaruw“ z 20. marca toho istého roku aj potvrdzuje. Cechové predpisy obsahujú 18 bodov – artikúl (lat. articula = článok). V zozname hrčiarov figuruje 39 mien majstrov a ich synov. V bode 18 sa vyžaduje gramotnosť mužov, ktorí chcú pracovať v tomto remesle(!) Vznik cechu mal pre hrnčiarov veľký význam, pretože ich zrovnoprávnil s mestskými remeselníkmi, zamedzilo sa vnútornej konkurencii, zabezpečila sa ochrana pred potulnými remeselníkmi a vyššia kvalita vyrábaného tovaru. O hrnčiarstve veľmi zaujímavo píše aj Jan Amos Komenský vo svojom najslávnejšom diele ORBIS SENSUALIUM PICTUS (Viditeľný svet v obrazoch) → kapitola Komenský a Pozdišovce. 1774, 8. aug. Tereziánsky urbár povinností poddaných voči vrchnosti v obci. V roku 1867 bol zaznamenaný najvyšší počet hrnčiarov – úctyhodných 61! Ich konkurenti pochádzali predovšetkým z Užhorodu (42 km) a Blatného Potoka (Sárospataka, 62 km). Na vtedy chýrne týždenné trhy v Humennom (30 km) chodili s tovarom na 20–25 vozoch! 1872 Zákonné zrušenie cechov. 1924, 22. nov. Obnova cechu, ktorý teraz združuje 35 majstrov. V dôsledku neskoršej krízy, vysťahovalectvu a blížiacej sa 2. svetovej vojne, nastáva postupný úpadok remesla. 1947, 20. apr. Založenie hrnčiarskeho družstva. 41 hrnčiarov sa začína stále viac koncentrovať na výrobu ozdobnej a figurálnej keramiky. Kvalitu výrazne ovplyvňuje zavedenie elektrického pohonu hrnčiarskych kruhov a elektrické vykurovanie pecí. V 50-tych rokoch začína ako dekor dominovať Pozdišovská karička. 1958 Svetová výstava v Bruseli. Pozdišovská keramika je tu zastúpená bohatou kolekciou výrobkov. 1961, 24. jan. Zlúčenie miestneho družstva Svojráz so Združenou výrobou, v. d. Michalovce. Koncom 60-tych rokov si svoju vlastnú dielňu otvára najznámejší spomedzi tunajších hrnčiarov Michal Parikrupa-Šipar, kde pracuje aj s manželkou a neskôr aj dvoma synmi. 1983 Ján Kiselovič, ďalší významný hrnčiar, si taktiež otvára dielňu, kde pracuje s manželkou. 1985 Dokončenie výrobného závodu Novex, kde pracuje okolo 100 zamestnancov(!) Tento podnik v polovici 90-tych rokov viackrát zmenil majiteľov a od konca roka 2006 je zatvorený. Objekt sa nachádza za obcou na ľavej strane, v smere od Michaloviec.


V 20. storočí patrili medzi pozdišovských majstrov–hrnčiarov predovšetkým títo muži: Pavol Andrejko, Andrej Antal, Michal Čenčarik, Andrej Čižmárik, Ján Čižmárik, Andrej Danko, Juraj Drábik, Juraj Jurko st., Ján Kiselovič, Andrej Kráľ, Michal Kráľ, Andrej Lešňanský ml., Andrej Lukáč ml., Juraj Magura-Vojačok, Andrej Mihalčin, Michal Paľo, Dušan Parikrupa, Ján Parikrupa, Michal Parikrupa-Šipar (1909–1995) – najslávnejší pozdišovský hrnčiar, Michal Polaško, Michal Polaško-Garbar, Ján Poprik a Pavol Poprik. Slávu hrnčiarstva v obci približuje Pamätná izba na obecnom úrade, ktorá bola zriadená v priestoroch bývalej sobášnej siene v r. 2005.

Ďalšie diela majstra Jána Parikrupu

D E J I N Y H R N Č I A R S T VA

Ján Parikrupa (*1942) a jeho keramika


KOMENSKÝ A POZDIŠOVCE Omnia sponte fluant, absit violentia rebus Všetko nech plynie samo, a bez násilného pôsobenia – Heslo J. A. K. Kríž a busta sa nachádzajú v sakristii ev. kostola a.v. Praeceptor mundi – Učiteľ národov (1592–1670) je vo svete známy v latinskej podobe ako Comenius. Jeho najznámejším dielom je Orbis Sensualium Pictus (Viditeľný svet v obrazoch), populárne nazývaný „Svet v obrazoch“, je zároveň prvou detskou encyklopédiou vôbec. Pomenovanie Orbis Pictus sa používa aj dnes. Prvé vydanie vyšlo v Norimbergu v r. 1658 (latinsko–nemecky). Pravdepodobne v r. 1650 sa zastavil v obci na ceste z poľského Lešna, vtedy jedného z centier reformácie, dnes 65 000 obyv., 650 km, severozápadne od mesta Wroclaw) do maďarského Sárospataku (Blatného Potoka, dnes 13 000 obyv., 62 km), kde mal na žiadosť Rákócziovského rodu pracovať na reforme školstva v Sedmohradsku, ktoré vtedy ovládal tento rod. Tam v rokoch 1650–54 vytvoril aj rukopis hore uvedeného diela. V kapitole 70 opisuje prácu hrnčiara nasledovne: FIGULUS – Hrnčiar Figulus (1) format ex argilla (3) super rota (2) sedens ollas, (4) urceos, (5) tripodes, (6) patinas, (7) vasa testacea, (8) fidelias, (9) opercula, (10) & c. Postea excoquit in furno (11) & incrustat lithargyro. Fracta olla dat testas. (12)

Hrnčiar (1) tvaruje z hliny (3), sediac za kruhom (2), hrnce (4), krčahy (5), trojnožky (6), misy (7), hlinené nádoby (8), kachle (9), pokrievky (10) a tak ďalej. Neskôr ich vypaľuje v peci (11) a poleje glazúrou. Rozbitý hrniec tvorí črepy (12).

figulus, -i (m); argilla, -æ (f); rota, -æ (f); olla, -æ (f) urceus, -i (m); tripus, -odis (m); patina, -æ (f) vasa, -orum (n); fidelia, -æ (f); operculum, -i (n) furnus, -i (m); lithargyrum, -i (n); testa, -ae (f) Zdroj: JOH. AMOS COMENII, ORBIS SENSUALIUM PICTUS Neu bearbeitet von Uvius Fonticola, Friedrich Verlagsmedien, D – Frankfurt am Main 3., korrigierte Auflage 2012, Caput LXX – Figulus – Der Töpfer, Seite 144–145, bez diakritiky. Preložil: J. S.


MATICA SLOVENSKĂ V OBCI Matica slovenskĂĄ (MS) je od svojho zaloĹženia, 4. aug. 1863 v TurÄ?ianskom Svätom Martine, bytostne spojenĂĄ s cyrilo-metodskou tradĂ­ciou. Osobitnou formou ju rozvĂ­jali uĹž Anton BernolĂĄk (1762–1813) svojou kodifikĂĄciou spisovnej slovenÄ?iny (1787) „bernolĂĄkovÄ?iny“, JĂĄn HollĂ˝ (1785– 1849) Ăłdou Svätopluk a eposom Cyrilo-MetodiĂĄda (1834) a predovĹĄetkĂ˝m ĹĄtĂşrovci. V revoluÄ?nĂ˝ch rokoch 1848–49 umiestnenĂ­m byzantskĂŠho krĂ­Ĺža na slovenskĂş zĂĄstavu deklarovali svoje postoje a presvedÄ?enie. Jej prvĂ˝m predsedom sa stal banskobystrickĂ˝ biskup Ĺ tefan Moyzes (1797–1869). PrvĂ˝m ĂşradujĂşcim podpredsedom bol evanjelickĂ˝ superintendant a veÄžmi plodnĂ˝ spisovateÄž Karol KuzmĂĄny (1806–1866). Ĺ tefan Moyzes uĹž rok po vymenovanĂ­ za biskupa (1851) obnovil Ä?innosĹĽ Ä?asopisu Cyrill a Method. ZĂĄroveĹˆ veÄžkou mierou prispel k presunu sviatku naĹĄich vierozvestov pre SlovĂĄkov, ÄŒechov a ChorvĂĄtov na 5. jĂşl zo 14. febr. (Cyril) a 6. apr. (Metod). JednĂ˝m z najdĂ´leĹžitejĹĄĂ­ch dĂ´vodov pritom bola potreba (eĹĄte pred Ĺžatvou) organizovaĹĽ pĂşte. ZruĹĄenĂ­m MS 12. nov. 1875 a zhabanĂ­m jej majetku uhorskou vlĂĄdou, sa aĹž do 1. jan. 1919, kedy sa jej Ä?innosĹĽ obnovila, nĂĄsilne preruĹĄila jej Ä?innosĹĽ v prospech slovenskĂŠho nĂĄroda. V tom Ä?ase ju vo veÄžkom rozsahu musel nahradiĹĽ ĹženskĂ˝ spolok Ĺ˝ivena. ÄŽalĹĄĂ­m veÄžkĂ˝m medznĂ­kom v rozvĂ­janĂ­ a napÄşĹˆanĂ­ odkazu solĂşnskych bratov boli Pribinove oslavy v Nitre v roku 1933, pri prĂ­leĹžitosti 1100. vĂ˝roÄ?ia vzniku VeÄžkomoravskej rĂ­ĹĄe. Miestny odbor MS bol zaloĹženĂ˝ 19. mar. 1991. Traja naĹĄi nĂĄrodnĂ­ dejatelia pĂ´sobiaci v obci majĂş od 22. sept. 1996 v parÄ?Ă­ku pred obecnĂ˝m Ăşradom pamätnĂ­k: t,BSPM4BNVFM#FOKBNĂ“O4FSFEBZ op

t+POĂˆĂ?;ĂˆCPSTLâ op

t+ĂžMJVT#BSĘŠ*WBO op 

V r. 2013 sme si pripomenuli 1150. vĂ˝roÄ?ie prĂ­chodu sv. Cyrila a Metoda na Ăşzemie VeÄžkej Moravy.


MIESTNY FOLKLÓR Tanec, hudba a spev odjakživa sprevádzali život ľudí na dedinách. Raritou v Pozdišovciach je ich stáročná spätosť s hrnčiarstvom. Od r. 1991 sa usporadúvajú folklórne slávnosti, od r. 1995 v miestnom amfiteátri, obklopenom stáročnými lipami, uskutočňuje v júli rázovitý folklórny festival.

Mužský zbor HARČARE bol založený v r. 1982. Pravidelne vystupuje na regionálnych a celoslovenských podujatiach. Foto z roku 2008.

Detský súbor HARČARIK vystupuje od r. 2007.

Foto: Ján Poprik Pozdišovské ženy vytvorili v roku 2011 súbor HARČARKI.


ŠPORTOVÉ AKTIVITY Prvé nesmelé futbalové začiatky siahajú pred 1. svetovú vojnu. Vtedy, v r. 1912, Pozdišovce porazili Michalovce 6:0! Zvýšený záujem nastal až v 1930-tych rokoch. V roku 1941 a o rok neskôr sa futbalisti prihlásili do súťaže v prešovskej župe – a vybojovali si úctyhodné 3. miesto. Kvôli vojnovým udalostiam však súťaž bola ukončená. V roku 1946 bol založená telovýchovná jednota Iskra Pozdišovce a obec začala hrať v okresných a krajských súťažiach. Už 51. ročník v júli „O Putovnú pozdišovskú vázu“ – to je najstarší futbalový turnaj dospelých na Zemplíne. Domáci „skalní“ pod vedením Mikuláša Benetina pripravili jeho premiéru pred začiatkom sezóny 1965/66. Miestni športovci vtedy hrali pod hlavičkou ČH Benzina. V turnaji na domácej pôde šesťkrát obsadili 1. miesto (’72, ’73, ’78, ’91, ’95, ’97). Najväčšie úspechy však slávili v r. 1975/76 a o rok neskôr, keď obsadili 3. miesto v I. B triede krajských majstrovstiev.

Miestni futbalisti v roku 1971 s predsedom oddielu Mikulášom Benetinom a trénerom Jánom Pavlíkom. V rokoch 1982–2004 sa uskutočňoval futbalový turnaj žiakov ‘Memoriál Mikuláša Benetina’. Od r. 2005 sa v júli usporadúva turnaj dorastencov „Memoriál Mikuláša Benetina“.

Foto z 31. mája 2015 Horný rad zľava: M. Kohút, D. Gombita, S. Andrišov, M. Hirko, Š. Faťol, R. Andrišov, B. Šamuľak, P. Krištovčik, M. Pavlov. Dolný rad zľava: P. Feneš, J. Banom, P. Novák, O. Novák, M. Urban

Dnešný názov klubu dospelých OcŠK (Obecný športový klub) je od júla 2001. V obci sú aktívni aj šachisti, ktorí každoročne usporadúvajú turnaj.


PRÍRODA A ZAUJÍMAVOSTI OKOLIA Pozdišovce ležia na oboch stranách potoka Lipovec, ktorý sa pod obcou vlieva do riečky Duša. Časť obce sa nachádza pri hlavnej ceste E58, ktorá spája Košice (55 km) – Michalovce (5 km) a Vyšné Nemecké (hranica s Ukrajinou, 37 km). Stred obce má nadmorskú výšku 122 m, najvyššie okolité vrchy a pahorkatiny max. 210 m n. m. Severne od obce, v Pozdišovskej pahorkatine, rastie prevažne dub a hrab. A ako sa Duša dostane až do Dunaja? Riečka Duša má dĺžku 40 km a pri Veľkých Raškovciach sa vlieva do Laborca, ktorý sa pod Oborínom vlieva do Latorice. Tá k nám priteká z Ukrajiny (v chotári obce Boťany, neďaleko Lelesa, okr. Trebišov). Latorica sa pri obciach Zemplín a Svätá Mária spája s Ondavou a spolu vytvárajú Bodrog. Ten sa pri maďarskom mestečku Tokaj vlieva do Tisy, ktorá v srbskej Vojvodine, pri Novom Sade, ústi do Dunaja. 29 miestnych poľovníkov je organizovaných v Poľovníckom združení Srnec. Spomedzi vtáctva tu žijú aj bažanty a lesná zver – daniely, srnce a diviaky. V obci je 5 včelárov.

Rybník bol vybudovaný vo vzdialenosti 1,2 km severne od stredu obce v r. 1986 a zaberá 8 ha. Najväčšia hĺbka je pri výpuste – 10 m. Ďalšie zaujímavosti: Mŕtve rameno Duše a Lužný lesík TOVIK zaberajúci iba 400 m2 ozdobuje záružlie. Táto lokalita je obľúbeným cieľom prechádzok miestnych obyvateľov.

Raritou je Ranč u Kosťa (1,5 km vpravo zo stredu obce pri rybníku a lese), kde si záujemcovia môžu zajazdiť na huculských koňoch → kontakt na zadnej strane.


TURISTIKA FESTINA LENTE! Ponáhľaj sa pomaly! Okolitá príroda ponúka výborné podmienky pre nenáročnú turistiku, tak pešiu, ako aj cykloturistiku. Ondava 2T

rybník 1T

Vinianske jazero

Hrádok

Morské oko

1C

2C

Pozdišovce Michalovce

Kaluža (Zemplínska šírava)

3C

CHKO Latorica 1T

Pozdišovce (Obecný úrad) – rybník Dĺžka trasy: 1,2 km | čas: 20 minút | náročnosť: ľahká

2T

Pozdišovce (Obecný úrad) – rybník – Moravany – rieka Ondava Dĺžka trasy: 6 km | čas: 1 hod. 45 min | náročnosť: ľahká 1C

Pozdišovce (Obecný úrad) – Michalovce – Hrádok Dĺžka trasy: 8 km | náročnosť: stredná; 2C

Pozdišovce (Obecný úrad) – Michalovce – Vinianske jazero (17 km) | náročnosť: stredná; – Kaluža (Zemplínska šírava) (16,5 km) | náročnosť: ľahká; – Morské oko (42 km) | náročnosť: stredná; 3C

Pozdišovce (Obecný úrad) – Laškovce – Ložín – Bracovce – Falkušovce – Kačanov – Malčice – Oborín – (CHKO) Latorica Dĺžka trasy: 25 km | náročnosť: ľahká Odporúčame použiť aj mapu SHCart Dolný Zemplín, č. 235, M 1:100 000.


200 km 400 km

POZDIŠOVCE

Vzdialenosti v km: Michalovce–5; Košice–55; Humenné–30; Osobnosti obce: Vyšné Nemecké (hranica s Ukrajinou)–37; → www.pozdisovce.sk Historické názvy: Počet obyvateľov: 1280 Pozdych–1315; Pazdych a Pazdycz–1335; Pozdissowcze–1773; Pazdissowce–1786; Pozdišovce–1920

Budova Obecného úradu bola postavená v r. 1698–1701 Pravý latinský chronogram autora bulletinu je osobitným príspevkom k výročiu obce. Aritmetický súčet červených a zvýraznených číslic/znakov udáva rok jeho vzniku.

DCC 700 VICVS POZDYCH Obec POZDIŠOVCE FIGVLI AC HISTORIA ILLVSTRIS Hrnčiari a slávna história LAVS! CHVÁLA! ARX, ECCLESIÆ ATQVE NATVRA KAŠTIEĽ, KOSTOLY i PRÍRODA VENI VIATOR! Príď, turista! Σ = 10xI+ 9xV +1xX +5xL +7xC +2xD +0xM= 2015 Vázy na titulke sú z Pamätnej izby o.ú. Hlavný zdroj informácií: Obec Pozdišovce. Financované z Programu obnovy dediny 2015

Ranč u Kosťa – Vladimír Kostovčík ☎ 0907 944 538 | www.ranc-u-kosta.webnode.sk © Jozef Soročin | www.issuu.com/VydSorocinJ © Fotografie: Jaroslav Mihaľko | jaroslav.mpp@minet.sk © Layout: Jozef Soročin, Jr. | www.about.me/sorocin © Pre Obec Pozdišovce, 072 01 Pozdišovce 144, ☎ 056/647-22-03, www.pozdisovce.sk vydal: Jozef Soročin JSL, Rázusova 6, 071 01 Michalovce | sorocin23@gmail.com © Tlač: Rotaprint, s. r. o. #BSʊJBOTLB ,PÝJDFt

Pozdišovce  

700 • Tradície hrnčiarov a živá prítomnosť