Issuu on Google+

tajomstvo latinských nápisov v Hervart ve STRUČNÉ DEJINY KOSTOL SV. FRANTIŠKA LATINSKÉ NÁPISY – ČASŤ 1.


STRUČNÉ DEJINY Obec leží v nadmorskej výške 420 m n. m. na upätí Čergovského pohoria, južne od Bardejova, 10 km od hlavnej cesty v smere do Prešova. Dnes tu žije 500 obyvateľov. Jej názov pochádza z nemčiny. Prvý variant vzniku mena je: Heereswarte = vojenská rozhľadňa, čo napovedá, že odtiaľ je krásny výhľad do širokého okolia. Iné zdroje uvádzajú pomenovanie staršej drevorubačskej osady: Herr war da = Pán bol tu. Tretia alternatíva znie, že prvým známym šoltýsom (správcom majetku) bol istý Herbert a úpravou jeho mena vznikol Hervartov. 1406 Prvá písomná zmienka. 2. polovica 15. st. Postavenie dreveného gotického kostola sv. Františka z Assisi. 16./17. st. Reformácia a protireformácia. Kostol mení vlastníkov. 1600 V obci je 21 obývaných poddanských domov. 17. st. Vznik sklárne – odtiaľ dočasný názov obce Huta. Bola v prevádzke až do r. 1912. 1670? Kostol definitívne prechádza do rúk katolíkov. 1828 V 58 domoch žije 478 obyvateľov. 1900 Vznik ľudovej školy. Začiatok 20. st. Výstavba súkromných sypancov, s rozmermi cca 4 x 3 x 5 m, ktoré slúžili ako sklady obilia. Tie z nich, ktoré sa nachádzajú v ochrannej zóne kostola, sú od r. 2008 zapísané do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Najzachovalejší objekt sa nachádza pri potoku, oproti kostolu a slúži ako minimúzeum.


STRUČNÉ DEJINY

1946 Vznik dobrovoľného hasičského zboru. 1955 Elektrifikácia obce. 1959 Násilná kolektivizácia a vznik jednotného roľníckeho družstva. Najzachovalejší sypanec 1967 Vznik futbalového klubu a vybudovanie rybníka s plochou 2 ha. 1992–97 V severnej časti je vybudovaný nový kostol. Je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Komplex dotvára Dom nádeje, dokončený v r. 2006. 1999 Plynofikácia obce. 2004 Rekonštrukcia verejného osvetlenia. 2005–06 Prístavba kultúr.-správnej budovy, nové javisko. 2007 Na hrebeni najvyššieho vrchu Žobrák (920 m n.m.), vo vzdialenosti 3,5 km, je vybudovaná 8 m rozhľadňa, odkiaľ možno vidieť aj Vysoké Tatry. 2008 Zápis dreveného kostola do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO, spolu so siedmimi ďalšími drevenými a artikulárnymi kostolmi Karpatského oblúka. 2010 Výstavba multifunkčného ihriska. 2010–11 Rekonštrukcia kultúrno-správnej budovy. 2011 Výstavba amfiteátra. 2011 Obec získala III. miesto v súťaži Dedina roka SR. 2012–13 Protipovodňová ochrana povodia valalského potoka a obce.


KOSTOL SV. FRANTIŠKA Z ASISSI Pozostáva z lode, polygonálnej svätyne a sakristie. Dolná časť veže je zároveň predsieňou, nad ktorou sa vypína zvonica. Je pokrytý šindľom (nem. die Schindel, lat. scindula = drevená doštička). Časť chrámu je postavená z tisu (lat. taxus baccata). Toto drevo je veľmi tvrdé a zároveň elastické (v stredoveku z neho vyrábali aj luky pre kráľovské vojská). Kostol predstavuje najstarší typ drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku. Pochádza z konca 15. st. Stáročné lipy okolo chrámu a kamenný múr, pokrytý taktiež šindľami, umoc-ňujú dôstojnosť tohto pietneho miesta. Ostatné drevené kostolíky, predovšetkým východného obradu, boli postavené na prelome 17./18. st. a neskôr. Uprostred hlavného oltára je obraz Panny Márie, po jej ľavej strane sv. Barbory, po strane pravej sv. Kataríny Alexandrijskej. Meč v jej ruke predstavuje zbraň, ktorou bola usmrtená (zač. 4. st.). Kláštor na Sinaji, pomenovaný po nej, je svetoznámy. Sv. Barbora (3. st.) bola podľa legendy väznená vo veži zámku. Aj ona pochádzala z Egypta. Tieto mučenice, spolu so sv. Dorotou a Margarétou, boli v stredoveku osobitne obľúbené a patrili do skupiny 14 pomocníkov / pomocníc v núdzi. Tomuto, azda najobľúbenejšiemu svätcovi stredoveku, žijúcemu v rokoch 1181/2–1226, vďačíme aj za ideu vianočných jasličiek a krížovej cesty. Pod vplyvom otca, bohatého obchodníka s plátnom a vzdelanej matky, bol obdivovateľom francúzskej kultúry a a jazyka. Meno Francese v taliančine znamená Francúz. Počas vojny s mestom Perugia (1202) bol zajatý a rok väznený. Následne sa obrátil. V roku 1209 odišiel s troma spoločníkmi do ústrania – vznikol Rád menších bratov, františkáni. Skratka za menom OFM (Ordo Fratrum Minorum). Ich pozdravom je známe Pax et bonum (Pokoj a dobro). Ich dnes nevyužívaný kláštorný komplex sa nachádza na Ul. Františkánov v Bardejove, ktorá na juhozápadnej strane ústi na Radničné námestie. Hervartov v tom čase patril pod mesto a táto skutočnosť môže vysvetľovať zasvätenie kostola (lat. patrocinium → patronus = ochranca).


16 17 18 19

GotickĂĄ oltĂĄrna tabuÄža – znĂĄzorĹˆuje Pannu MĂĄriu, vÄžavo je sv. Barbora, vpravo. sv. KatarĂ­na z r. 1460–70. GotickĂĄ tabuÄža – stigmatizovanĂ˝ sv. FrantiĹĄek, (lat. stigma = rana ,SJTUB  t TW ,SJĂ?UPG  TU  .BMĂˆ ÂŤ[JB  je patrĂłnom cestujĂşcich sv. KatarĂ­na SienskĂĄ (14. st.) z r. 1460–70. PoslednĂĄ veÄ?era z r. 1653 → Mk (14,22-25), Mt (26,26-29), Lk(22, 15-20), 1 Kor (11,23-25). V tom Ä?ase kostol patril protestantom. Obraz KalvĂĄrie, reĹĄtauroval Andrej HafÄ?Ă­k z Bardejova v r. 1650. Postava JĂĄna KrstiteÄža → Ä?alĹĄĂ­ stÄşpec. Postava apoĹĄtola Pavla. Zhotovil ich v r. 1803 Jozef MireiovskĂ˝ z Bardejova. Tvoria sĂşÄ?asĹĽ triumfĂĄlneho oblĂşka. KrstiteÄžnica zo 17. st. JuĹžnĂĄ stena (8–13) je ozdobou kostola. Adam a Eva a Strom Ĺživota /lat. Arbor vitĂŚ/ → Gn (3,2); Jer (5,16n); Apokalypsa (2,7; 22,2); Rim, kap. 9-11. MĂşdre a nemĂşdre panny → Mt (25,1-13). Boj sv. Juraja (†303) s drakom, → Apokalypsa (12, 7-9). Text v miestnom dialekte → opaÄ?nĂĄ strana. Drevorezba Kristus na krĂ­Ĺži z r. 1710. Drevorezba sv. Juraja z r. 1741. JasliÄ?ky z 19. st.

7 6 19 18 17

3

1

2

16 15 14 13

5 8 9 10 11 12

Socha sv. SebastiĂĄna. Bol Ä?lenom osobnej strĂĄĹže cisĂĄra DiokletiĂĄna (284–305). Pre svoju vieru bol umuÄ?enĂ˝ ĹĄĂ­pmi, Ä?asto sa znĂĄzorĹˆuje v umenĂ­. Je patrĂłnom proti moru. ZmĹ•tvychvstalĂ˝ Kristus → Mk (16,1-8); Mt (28,1-10); Lk (24,1-12); Jn (20, 15-18). Socha sv. FabiĂĄna, pĂĄpeĹža (236-50). Bol 20. nĂĄstupcom sv. Petra. Zomrel ako muÄ?enĂ­k. Je patrĂłnom hrnÄ?iarov a zlievaÄ?ov cĂ­nu. Tabernakel (svätostĂĄnok) z obdobia rokoka. Obraz KalvĂĄrie, reĹĄtauroval Andrej HafÄ?Ă­k z Bardejova v r. 1650.

KOSTOL SV. FRANTIĹ KA

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15


BETLEHEM: MIESTO, KDE SA ZRODILA AJ LATINSKĂ BIBLIA DejinnĂĄ Ăşloha, pripraviĹĽ novĂ˝, zĂĄväznĂ˝ preklad Biblie z hebrejskĂ˝ch a grĂŠckych originĂĄlov do latinÄ?iny, pripadla sv. Hieronymovi (347?–420?). Je znĂĄma ako VULGATA (vulgus = Äžud). Poverenie na tĂşto prĂĄcu dostal od pĂĄpeĹža Damaza I. – Hieronym bol v r. 382–384 jeho sekretĂĄrom‌ Bola to prĂĄca nesmierne nĂĄroÄ?nĂĄ. Et verborum ordo mysterium est (EĹĄte aj poriadok slov je zĂĄhadou), neraz si povzdychol tento uÄ?enĂ˝ muĹž, uznĂĄvanĂ˝ na ZĂĄpade i VĂ˝chode.

Text na vodorovnom brvne je uĹž neÄ?itateÄžnĂ˝. ‌1650‌Pastor‌, Ä?o svedÄ?Ă­ o skutoÄ?nosti, Ĺže v tom Ä?ase ho vlastnili protestanti. Na krĂ­Ĺži sĂş, poÄ?Ă­najĂşc zdola v smere hodinovĂ˝ch ruÄ?iÄ?iek, umiestnenĂŠ symboly evanjelistov: bĂ˝ka – sv. LukĂĄĹĄ, Ä?loveka – sv. Matúť, orla – sv. JĂĄn a leva – sv. Marek. Anno 1803 DIE X. AUGUSTUS PARIES HIC PICTURA NOVA DECORATUS SUMPTIBUS COMMUNITATIS ET ECCLESI Æ SUP PLEBANATU "3%1&53*;"7"$;,: 1*/9*5.*3&*074,:1t# Roku 1803, 10. augusta bola tĂĄto stena znova ozdobenĂĄ na nĂĄklady spoloÄ?enstva a Cirkvi za farĂĄra A:R:D: (?) Petra Zavaczkeho, namaÄžoval Mireiovsky 1t# Text sa nachĂĄdza vÄžavo pred svätyĹˆou.

ECCE, AGNUS DEI HÄža, BarĂĄnok BoŞí (Jn 1,29b) V Novom zĂĄkone jeho prĂ­chod uvĂĄdza evanjelista LukĂĄĹĄ → Lk (1,6n; 1,36n). KrĂĄÄž Herodes ho dal staĹĽ → Mk (6,14 -29). Sviatok: 24. jĂşn. JĂĄn KrstiteÄž MaÄžba sa nachĂĄdza vpravo pred svätyĹˆou.


Latinský text vpravo pred svätyňou: LAUS DEO SEMPER PER LIGNUM SERVI FACTI SUMUS. PER LIGNUM SANCTI CRUCIS LIBERATI SUMUS. FRUCTUS ARBORIS SEDUXIT NOS. FILIUS DEI, IN SANCTA CRUCE REDEMIT NOS. Preklad: Bohu vždy chvála, skrze drevo stali sme sa otrokmi. Skrze drevo svätého kríža sme vyslobodení. Plod stromu zviedol nás, Syn Boží, svätým krížom vykúpil nás. Vo svetovom meradle sa o šírenie latinčiny v priebehu 100 rokov (cca 1555–1648), najviac zaslúžili jezuiti. V škole spojili, podobne ako protestanti, náboženstvo s latinským humanizmom a pridali vlastné školské divadelné hry. Školné sa neplatilo, postupovali podľa Mt (10,8): Gratis accepistis, gratis date (Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte). V baroku verejnosť veľmi obľubovala ich pašiové hry (passio = umučenie Krista). Vystupovali tu desiatky študentov. Autor pri príležitosti vydania tohto bulletinu zostavil nasledovný pravý chronogram. Súčet červených znakov udáva rok jeho vzniku. HERVARTOV, HERVARTOV, malý drevený kostolík. PARVA L I GNEA EC C L ESI A. Vedú tam M V LTÆ V I Æ mnohé cesty. I B I D V C V N T. Postoj a premýšľaj, SI S TE QV OQV E PV TA pútnik – turista! V I ATOR! Vstúp! INTRA!

I x8 + V x11 + X x0 + L x3 + C x3 + D x1 + M x1 = 2013

LATINSKÉ NÁPISY – ČASŤ 1.

Klenotom spomedzi latinských nápisov v kostolíku je text, ktorý v sebe spája základnú výpoveď Starého i Nového zákona.


Text v miestnom dialekte je už nečitateľný. 3. riadok: PRIMUM PRÆCEPTUM DIVINIUM Prvé Božie prikázanie

AMEN, AMEN DICO VOBIS: QUI SERMONEM MEUM AUDIT ET CREDIT EI, QUI MISIT ME, HABET VITAM ET IN IUDICIUM NON VENIT, SED TRANSIIT A MOR Veru, veru, hovorím vám: Kto počúv a verí tomu, ktorý ma poslal, má v a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do

Pozri sekciu Latinské nápisy – č. 1

[DIXIT IESUS] EGO SUM PANIS VIVUS, QUI DE C Æ LO DESCENDI. SI QUIS MANDUCAVERIT EX HOC PANE, VIVET IN Æ TERNUM. [Ježiš povedal] Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. Jn (6,51a)

Pozri sekciu Latinské nápisy – č. 1

IESUS SPONSUS VERUS VIGILATE, IESUS? SPONTE OBVENIT DORMIENTIBUS AUTEM CLAUDIT IANUAM. Ježiš, pravý ženích, bdejte, … ? Ježiš ? … najprv nájde spať a zatvorí bránu. → Mt (25,10)

INGREDIMINI PORTAS, DEUM CELEBRATIONE, ATRIA EUM CUM LAUDE CELEBRATE ILLUM ET BENEDICITE NOMINI EIUS, IN S Æ CULA S ÆCULORUM . Vstupujte do brán oslavou Boha, do nádvorí jeho, chválou ho oslavujte a velebte jeho meno, na veky vekov. Žalm (100,4)

QUAM DILECTA TABERNACULA TUA, DOMINE VIRTUTUM! Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov. Žalm (84,2)

VENITE, EXSULTEMUS DOMINO; IUBILEMUS DEO SALUTARI N QUONIAM DEUS MAGNUS DOMINUS, ET REX MAGNUS SUPER Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký kráľ.


M Æ TERNAM RTE IN VITAM. va moje slovo veÄ?nĂ˝ Ĺživot o Ĺživota. Jn (5,24)

NOSTRO. R OMNES DEOS. spåsu. Lebo Pån . Žalm (95, 1;3)

IUBILATE DOMINO, OMNIS TERRA, ... SCITOTE QUONIAM DOMINUS IPSE EST DEUS; IPSE FECIT NOS, ET IPSIUS SUMUS, POPULUS EIUS [ET OVES PASCU Æ EIUS]. Jasaj na chvålu Pånovi, celå zem ... Vedzte, Şe nåť Pån je Boh; on je nåť stvoriteĞ a jemu patríme, sme jeho Ğud a ovce z jeho ståda. Žalm (100,2a;3)

Ku czti a ku chwale Blaho(slavenÊ) Tro( jicy) Swa(tÊ) a na ozdobu Domu BoŞího totu stranu swoim kostem ay kelczike(m) dal malo(vat) uczliwi muŞ Ku(n)drat Prokop iz manselku svu.

PoznĂĄmka: Tento text je napĂ­sanĂ˝ vo vtedajĹĄom miestnom bohosluĹžobnom jazyku, ktorĂ˝ evanjelici pouŞívali na bĂĄze biblickej (kralickej) Ä?estiny. Kostem = nĂĄkladom, (nem. die Kosten = nĂĄklady, vĂ˝davky); kelczik = Ăştraty (nĂĄreÄ?ie), uczliwi = ctenĂ˝.

CONCUPISCATIO CARNIS = Ĺ˝iadostivosĹĽ tela CONCUPISCATIO OCULORUM = DychtivosĹĽ oÄ?Ă­ AMOR FRUCTUS = LĂĄska plodu

SUPERBIA VITÆ = Pýcha Şivota PRUDENTIA HUMANA = Ľudskå rozvåŞnosż SANCTUS, SANCTUS, SANCTUS DOMINUS DEUS SABAOTH. PLENI SUNT C Æ LI ET TERRA GLORIA TUA. HOSANNA IN EXCELSIS. Svätý, Svätý, Svätý, Pån Boh zåstupov. PlnÊ sú nebesia i zem tvojej slåvy. Hosana na výsostiach. Izaiåť (6,3) a Apokalypsa (4,8)

KontrolnĂŠ zdroje: NESTLE-ALAND, NOVUM TESTAMENTUM LATINE, Deutsche Bibelgesellschaft Stuttgart, %SVDL tXXXWVMHBUBWBt4WĂŠUĂ?QĂ“TNP 4475SOBWB


HERVARTOV

Cestné vzdialenosti v km: – Bardejov: 10; – Košice: 77 – Prešov: 42;

Objekt služieb cestovného ruchu Hervartov (oproti kostolu), vrátane nocľahu: ☎ 054 / 472-87-81 0908-879-664 | 0918-678-260 PL

Jedlinka

Frička

Lukov

Krivé

Tročany

Kožany

V okrese Bardejov sa nachádza 6 ďalších drevených chrámov. Ich cestné vzdialenosti v km z Hervartova sú: Frička (28), Jedlinka (25), Kožany (30), Krivé (11), Lukov (21), Tročany (15). V skanzene v Bardejovských Kúpeľoch sa nachádzajú dva drevené kostolíky, avšak iba Hervartov je zapísaný v Zozname UNESCO pamiatok. Odporúčame aj mapy: SHOCart PIENINY, SEVERNÝ SPIŠ, ŠARIŠ M 1: 100 000 → www.shocart.cz BARDEJOV, BARDEJOVSKÉ KÚPELE, M 1: 10 000 Mapa okolia, M 1:50 000, VKÚ Harmanec © Jozef Soročin, 2013 Financované © Design & Sadzba: Jozef Soročin, Jr., www.about.me/sorocin z Programu obnovy dediny © Fotografie: Peter Olekšák, peter.oleksak@centrum.sk e-verzia: © Pre Obec Hervartov 84, 086 22 Kľušov ☎ 054 / 472 37 60 | www.hervartov.sk vydal: Jozef Soročin JSL, Rázusova 6, 071 01 Michalovce sorocin23@gmail.comtwww.issuu.com/VydSorocinJ © Tlač: Rotaprint, s. r. o., Barčianska 68, 040 17 Košice


Tajomstvo latinských nápisov v Hervartove