100 ČESKOSLOVENSKO by Portfólio Vydavateľstva JSL

CECHOSLOVACIA IMAGO SÆCVLI IBI LENITER LEGE, PERLEGE, RELEGE RESPICE, PROSPICE

Latinský chronogram ∑= Ix8+Vx2+Lx6+Cx7+Mx1= M M X VIII = 2018

1938

1918

Dejiny – od roku 1914

S E

O V L E S N O S K 1948

100

ČESKOSLOVENSKO

1968

Obraz storočia Tu pokojne čítaj, prečítaj, znova čítaj Uč sa z minulosti, dívaj sa do budúcnosti Súčet zväčšených farebných znakov v latinskom texte udáva rok jeho vzniku

1989

2018

914, 28. jún V Sarajeve bol zavraždený následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand. 1 28. júl Začiatok prvej svetovej vojny (Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku). Mocnosti Dohody: Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko (od mája 1915), Rusko (do marca 1918 – Brest-litovský mier), USA (od apr. 1917) a ďalšie štáty vrátane Číny a Japonska. Centrálne mocnosti: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Osmanská ríša. 1917, jan. V Taliansku vznikol prvý Československý dobrovoľnícky zbor – zárodok légií. Neskôr vznikali aj vo Francúzsku, ako aj v Rusku – osobitne po bitke pri Zborove na Ukrajine, 90 km východne od Ľvova 2. júla 1917. 1918, 8. jan. Americký prezident Woodrow Wilson zverejnil v posolstve Kongresu svoj 14-bodový plán – zásady obnovy Európy po vojne. 1918, 30. máj Podpísaná Pittsburská dohoda. 1918, 26. sept. Oficiálny vznik československej vlády v zahraničí, ktorú tvoril triumvirát (T. G. Masaryk – prezident, predseda vlády a minister financií, M. R. Štefánik – minister vojny a E. Beneš – minister zahraničných vecí). 1918, 28. okt. Vznik Československa – v Prahe prijal Národný výbor československý zákon o vytvorení samostatného štátu. Základná idea: český a slovenský národ tvoria jeden politický československý národ  čechoslovakizmus. 1918, 30. okt. Podpísanie Martinskej deklarácie – potvrdenie štátneho zväzku s českým národom. 1918, 1. nov. Československé vojsko začalo od Holíča (neďaleko Skalice) obsadzovať slovenské územie. 1918, 11. nov. Koniec prvej svetovej vojny. 1918, nov. – 1920, apr. Schválené zákony o pozemkovej reforme. 1919, 1. jan. Vstup československých vojsk do Bratislavy (do začiatku roka 1919 Prešporok). 1919, 4. febr. Príchod Vavra Šrobára (*1867 – †1950), ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, zo Žiliny do Bratislavy, 1919, febr. Začiatok menovej reformy, následne príchod prvých českých učiteľov a úradníkov na Slovensko. 1919, apr. Maďarské boľševické vojská vpadli na Slovensko s cieľom pripojiť Slovensko k Maďarsku. 16. júna bola v Prešove vyhlásená komunistická Slovenská republika rád – zanikla 7. júla. 1919, 4. máj V Ivanke pri Dunaji zahynul pri návrate z Talianska pri leteckej katastrofe generál M. R. Štefánik. Je pochovaný pod mohylou na Bradle (dnes okr. Myjava). 1919, 27. jún V Bratislave bola založená univerzita. Od novembra premenovaná na Univerzitu Komenského. V rokoch 1940 – 1954 pod názvom Slovenská univerzita. 1919, 28. jún Versaillská zmluva. Najdôležitejšia zo šiestich povojnových zmlúv. Nemecko bolo prinútené platiť horibilné reparácie, obmedziť armádu a stratilo Alsasko-Lotrinsko v prospech Francúzska. 1919, 10. sept. Saintgermainská zmluva. Rakúsko uznalo ČSR. Potvrdenie pripojenia Podkarpatskej Rusi k novej republike. 1920, Prijatá ústava prvej republiky, prvé voľby. 1920, 4. jún Trianonská zmluva – potvrdenie južnej hranice Slovenska. Maďarsko, ktoré bolo pokladané za nástupnícky štát Uhorska, stratilo 2/3 svojho územia. 1920, 30. nov. Návrat posledných legionárov z Ruska (zo Sibíri). 1921 Prvé sčítanie ľudu. Československo má 13 607 385 obyvateľov – z toho 6 582 000 Čechov (48,37 %), 2 177 000 Slovákov (16 %), 3 122 000 Nemcov (23 %), 744 000 Maďarov (5,47 %), 461 000 Rusínov (3,39 %), 181 000 Židov (1,33 %), 76 000 Poliakov (0,56 %), zvyšok iné národnosti. 1929, 29. okt. Krach na burze v New Yorku. Začiatok Veľkej hospodárskej krízy – následne veľké vysťahovalectvo predovšetkým zo Slovenska, do USA. 1936 „Akcia za vybudovanie slovenských vysokých škôl“ – jej iniciátorom bol matematik Jur Hronec. 1937, 14. sept. Zomrel T. G. Masaryk (*1850), prezident ČSR od roku 1918. O rok, (16. aug.), zomrel Andrej Hlinka (*1864), rímskokatolícky kňaz a predstaviteľ autonomistickej Slovenskej ľudovej strany.

ČESKOSLOVENSKO – 140 446 km2 – 13 607 385 obyv. (rok 1921)

RAKÚSKO-UHORSKO – 676 615 km2 – 51 390 233 obyv. (rok 1910)

1938, 30. sept. Mníchovská dohoda – rozbitie ČSR, Sudety sú pričlenené k Nemecku. 1938, 6. okt. Vyhlásenie slovenskej autonómie v rámci Československa. 1938, 2. nov. 1. viedenská arbitráž – rozsiahle časti južného Slovenska a časť Podkarpatskej Rusi sú pričlenené k Maďarsku. Od marca 1939 aj celá Podkarpatská Rus a následne aj okolie Stakčína a Sobraniec. 1939, 14. mar. Vyhlásenie Slovenského štátu; o deň neskôr bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Následne nútený odchod Čechov zo Slovenska. 1939, 1. sept. Začiatok 2. svetovej vojny – Nemecko napadlo Poľsko. 1941, 21. jún Nemecko napadlo Sovietsky zväz. 1941, 9. sept. Slovenská vláda vydala nariadenie podľa vzoru norimberských rasových zákonov – Židovský kódex. Do konca vojny bolo do koncentračných táborov vyvezených na smrť okolo 70 000 židov. Priemysel na Slovensku zvýšil objem výroby v rokoch 1939 – 1943 o 63 %. 1942, 27. máj Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš spáchali v Prahe atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha (tretieho muža v Ríši). Vypálenie Lidíc (9. – 10. jún). Počas heydrichiády zahynuli tisíce obyvateľov Protektorátu Čechy a Morava. 1943, 12. dec. Edvard Beneš – exilový prezident ČSR, uzatvoril v Moskve spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom. 1944, 29. aug. Vyhlásenie Slovenského národného povstania (SNP). Slováci sa pripojili k protihitlerovkej koalícii. Banskú Bystricu obsadili nacisti 27. okt. Počas SNP padlo vyše 10 000 vojakov a partizánov. 1944, 8. sept. – 28. okt. Karpatsko-duklianska operácia; 19. dec. – 17. jan. 1945 – priame boje o Dargovský priesmyk. 1945, 4. – 11. jan. Nemci vo vápenke v Nemeckej (dnes okr. Brezno) popravili takmer 900 partizánov, vojakov a Židov. 1945, 5. apr. Schválený Košický vládny program (KVP) – začiatok nástupu socialistickej revolúcie. 1945, 8. máj Koniec 2. svetovej vojny – Deň víťazstva. Počet obetí z Československa ≈ 365 000, z toho ≈ 277 000 Židov. 1945, máj – 1947, júl Povojnové dekréty a zákony o pôde. Zoštátnenie veľkopriemyslu. 1945, 29. jún Na základe zmluvy medzi ČSR a ZSSR bola Podkarpatská Rus pripojená k Ukrajine. 1945 Na základe záverov Postupimskej dohody a dekrétov prezidenta republiky Edvarda Beneša sa začal odsun Nemcov, repatriácia a vysťahovanie časti Maďarov do Čiech. 1945, 27. okt. Dekrét prezidenta o znárodnení baní a niektorých priemyselných podnikov. 1946, máj Komunisti vyhrali v Čechách vo voľbách (40,6 %), na Slovensku zvíťazila Demokratická strana (62 %), KSS (30,4 %).

Archív Národného múzea, fond Alois Rašín, inv. č. 814, Prvý zákon zo dňa 28. októbra 1918, prehlásenie našej štátnej samostatnosti (orig. koncept písaný rukou Dr. A. Rašína s podpismi členov Národného výboru: Švehla, Rašín, Stříbrný, Soukup, Šrobár); Praha, Česká republika.

Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Košice, Mlynská bašta

Detre Library and Archives, Sen. John Heinz History Center, Pittsburgh, USA

Straty územia a úbytok obyvateľov po Mníchovskom diktáte a 1. viedenskej arbitráži Československo: 41 596 km2 zo 140 508 km2 – 29,6 % – 4 922 480 zo 14 729 546 – 33,0 % Česko: 29 508 km2 zo 78 362 km2 – 37,4 % – 3 842 510 z 10 674 386 – 35,9 % Slovensko: 10 565 km2 zo 49 021 km2 – 21,8 % – 879 697 z 3 329 096 – 26,4 % Podkarpatská Rus: 1 523 km2 z 12 617 km2 – 12,0 % – 173 233 zo 725 357 – 29,7 %

1948, 25. febr. Komunistický puč – začiatok 41-ročnej neslobody. 1948, 21. mar. Zákon o novej pozemkovej reforme – zoštátnenie pôdy nad 50 ha. Následne začiatok politických procesov a perzekúcia. 1949 Začiatok konfiškácie pôdy roľníkov a násilné zakladanie JRD (Jednotných roľníckych družstiev). 1950 Začiatok industrializácie Slovenska. 1950 Likvidácia kláštorov. 1950 Reforma vysokého školstva a následné politické perzekúcie učiteľov i študentov. 1950 – 1954 Brutálne komunistické monsterprocesy – nakoniec revolúcia požierala aj svoje deti. 1953, 1. jún Menová reforma. Hotovosť do 300 korún sa menila v pomere 5:1, zvyšok hotovosti v pomere 50:1. 1960, 4. jan. Začiatok výstavby Východoslovenských železiarní v Košiciach. 1960, 11. júl Zmena názvu republiky na Československú socialistickú republiku (ČSSR).

Zdroj: ČESKO, Ottův historický atlas, OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o., Praha, 2012, str. 331. Od 23. – 31. marca 1939 – do konca vojny Maďarsko okupovalo aj okolie Stakčína a Sobraniec.

Martinská deklarácia Slovenské národné múzeum, Bratislava

1968, 21. aug. Obsadenie Československa armádami piatich „spriatelených krajín“ – ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska. Následne začiatok „normalizácie“. 1969, 1. jan Vznik federácie. 1977, 1. jan. Vznik a vyhlásenie Charty 77 na podporu dodržiavania ľudských práv v Československu. 1985, 6. – 7. júl Náboženská púť na moravskom Velehrade – 100 000 pútnikov. 1988, 25. mar. Sviečková demonštrácia v Bratislave za náboženské a občianske práva. 1989, 17. nov. Študentská demonštrácia v Prahe. Začiatok konca socializmu. 1990, 29. mar. Premenovanie republiky na Československú Federatívnu republiku (ČSFR) a následne 23. apr. na Českú a Slovenskú Federatívnu republiku (ČSFR) – do 31. dec. 1992. 1990, 8. – 9. jún Prvé slobodné voľby. Predsedom vlády sa stal Vladimír Mečiar. 1991, 21. jún Posledný transport Sovietskej armády opustil Československo. 1992, 31. dec. Koniec ČSFR. 1993, 1. jan. Vznik Slovenskej republiky a Českej republiky. 1998, 25. – 26. sept. Parlamentné voľby. Predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda. Koniec mečiarizmu. 2004, 29. mar. Vstup Slovenska do NATO. 2004, 1. máj Vstup Slovenska do Európskej únie. 2005, 22. dec. Koniec povinnej základnej vojenskej služby. 2007, 21. dec. Vstup Slovenska do Schengenského priestoru – voľný pohyb osôb a tovaru. 2009, 1. jan. Novým platidlom je euro. 2018, 15. mar. Predseda vlády Robert Fico podal demisiu po zavraždení novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Novým premiérom sa stal Peter Pellegrini.

V rokoch 1990 – 1992: ČESKÁ A SLOVENSKÁ FEDERATÍVNA REPUBLIKA 127 900 km2 – 15 576 550 obyv. (3. marec 1991)

BARENTSOVO MORE

Belgicko OSTROVNÉ A ZÁMORSKÉ ÚZEMIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV:

Bulharsko

Francúzska Guyana (FR)

Česká republika V

ŠVÉDSKO

Mayotte (FR)

Réunion (FR)

Dánsko

Helsinki

Nemecko

Holandsko

O R E

Estónsko

Rakúsko

Riga

LOTYŠSKO

Írsko

SPOJENÉ

LITVA Vilnius

Grécko

HOLANDSKO Berlín Varšava

ANŠ

SKÝ

PRIELIV

Brusel

LUXEMBURSKO

Rumunsko

Francúzsko

Slovinsko

Chorvátsko

Slovensko

Praha

Luxemburg

Paríž

Španielsko

P O Ľ S K O

N E M E C K O

BELGICKO

ČESKÁ REPUBLIKA S LOV E N S KO Viedeň

Bratislava

RAKÚSKO

Budapešť

Taliansko

MAĎARSKO SLOVINSKO Ľubľana

RU M U N S KO

Záhreb

C H O RVÁTS KO

Cyprus

SR 1993 –

Hlavné zdroje: Igor Ďurič, Peter Hricák, 100 rokov Česka a Slovenska, Dixit, Bratislava, 2018 Ottov historický atlas SLOVENSKO, OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, Praha, 3. upravené vydanie, 2015, vrátane máp: str. 292, 386, 444, 468

Švédsko

Madrid

Š PA N I E L S K O

Rím

B U L H A R S KO K

ČIE

TA L I A N S KO

Spojené kráľovstvo

Lotyšsko

Sofia

Poradie podľa protokolu zodpovedá abecednému poradiu názvov členských štátov v ich národnom jazyku.

TYRRHENSKÉ MORE

SR 1993 –

Lisabon

LIONSKÝ ZÁLIV

ČR 1993 –

ČSR 1920 – 1939 1945 – 1960 ČSSR 1960 – 1989 ČSFR 1990 – 1992 ČR 1993 –

Sen. John Heinz History Center, Pittsburgh, USA, Archívu Národného múzea Praha a Slovenskému národnému múzeu Bratislava za láskavé poskytnutie kópií historických dokumentov. Rovnako ďakujeme Ottovmu nakladateľstvu za použité mapy.

Bukurešť

Naše veľké poďakovanie patrí :

Fínsko

GRÉCKO

Atény

IÓNSKE MORE

MA LTA Valletta

EGEJSKÉ MORE

CYPRUS

Nikózia

Reprodukcia s láskavým dovolením Lovella Johnsa, Oxford, UK, www.lovelljohns.com. Reprodukcie vlajok od Lovella Johnsa, Oxford, UK; ich autentifikácia: The Flag Research Center, Winchester, Mass., 01890, USA.

FR ANCÚZSKO BISKAJSKÝ ZÁLIV

ČSFR 1990 – 1992

PORTUGALSKO

Portugalsko

Amsterdam

Londýn

LAM

Poľsko

Kodaň

KRÁĽOVSTVO

ESTÓNSKO

N Á E

Dublin

ČSSR 1960 – 1989

DÁNSKO

KELTSKÉ MORE

A T L A N T I C K

Rue de la Loi/Wetstraat 175 1048 Bruxelles/Brussel BELGIQUE/BELGIË Tel. +32 (0)2 281 61 11 www.consilium.europa.eu

Veľký znak ČSR 1935 – Apokryf, 3 Ezdráš 3,12

Í R S KO

Rada Európskej únie

A SK

SEVERNÉ MORE

ČESKÁ REPUBLIKA: Plocha: 78 866 km2; Počet obyvateľov: 10 625 449 (30. jún 2018)

ČSR 1920 – 1938 1945 – 1960

Malta

Tallinn

SR: Michal Kováč (1993 – 1998); Rudolf Schuster (1999 – 2004); Ivan Gašparovič (2004 – 2014); Andrej Kiska (2014 – 2019); Zuzana Čaputová (2019 – ). ČR: Václav Havel (1993 – 2003); Václav Klaus (2003 – 2013); Miloš Zeman (2013 –).

Rakúsko-Uhorsko 1915 – 1918 Preklad: Nerozdeliteľne a nerozlučne

Maďarsko

FÍNSKO

Štokholm

ŠTátne znaky a vlajky – výber

Luxembursko

Kanárske ostrovy (ES)

ICK

Martinik (FR)

Guadeloupe (FR)

NÓ

BOTN

Tomáš Garrique Masaryk (1918 – 1935); Edvard Beneš (1935 – 1948) – 6. okt. 1938 (po Mníchovskej dohode) odletel na Západ a do konca vojny bol exilový prezident. Najvyšší úrad v štáte vykonával do roku 1948. Jozef Tiso, prezident Slovenského štátu (1939 – 1945); Emil Hácha, prezident Protektorátu Čiech a Moravy (1939 – 1945); Klement Gottwald (1948 – 1953); Antonín Zápotocký (1953 – 1957); Antonín Novotný (1957 – 1968); Ludvík Svoboda (1968 – 1975); Gustáv Husák (1975 – 1989); Václav Havel (1989 – 1992).

Madeira (PT)

ZÁ

Azory (PT)

Litva

BIELE MORE

PREZIDENTI

SLOVENSKÁ REPUBLIKA 49 036 km2 – 5 445 087 obyv. (30. jún 2018)