Ohnivý stĺp

FOLLETT

Ohnivý stĺp

TATRAN

VenujemEmanuelovi, za49rokovslnečnéhojasu.

Pánišielprednimicezdeňvoblačnomstĺpe, abyimukazovalcestu,vnocizasavohnivomstĺpe,abyimsvietil, takžemohlidňominocouputovať.

KnihaExodus13,21

ZOZNAMPOSTÁV

Dúfam, že ho nebudete potrebovať. Vždy, keď si budete myslieť, že ste na nejakú postavuzabudli,zľahkavámjupripomeniem.Nouvedomujemsi,žečitateľobčasodloží knihu adostane saknej až po týždni či eštedlhšom čase – stáva sato aj mne – avtedy môže zabudnúť. Preto pre každý prípad prikladám zoznam postáv, ktoré sa vknihe vyskytnúviacnežraz…

Anglicko

DomácnosťWillardovcov

NedWillard

Barney,jehobrat

Alice,ichmatka

MalcolmFife,sluha

JanetFifová,gazdiná

EileenFifová,dcéraMalcolmaaJanet

DomácnosťFitzgeraldovcov

MargeryFitzgeraldová Rollo,jejbrat sirReginald,ichotec ladyJane,ichmatka Naomi,slúžka sestraJoan,Margerinaprateta

DomácnosťShiringovcov

Bart,vikomtzoShiringu Swithin,jehootec,grófzoShiringu SalBrendonová,gazdiná

Puritáni

PhilbertCobley,majiteľlode

DanCobley,jehosyn RuthCobleyová,Philbertovadcéra DonalGloster,ichúradník

OtecJeremiah,duchovnýKostolasvätéhoJánavLoversfielde

Ostatní

mníchMurdo,potulnýkazateľ

Susannah,grófkazBrecknocku,priateľkaMargeryaNeda

JonasBacon,kapitánlodeJastrab

JonathanGreenland,prvýlodnýdôstojníknapalubeJastraba

StephenLincoln,duchovný

RodneyTilbury,sudca

Skutočnéhistoricképostavy

MaryTudorová,anglickákráľovná(MáriaTudorová;pozn.red.)

ElizabethTudorová,jejnevlastnásetra,neskôrkráľovná(AlžbetaTudorová,neskôr kráľovnáAlžbetaI.;pozn.red.)

sirWilliamCecil,Elizabethinradca

RobertCecil,Williamovsyn

WilliamAllen,vodcaexilovýchanglickýchkatolíkov

sirFrancisWalshingham,šéfšpionáže

Francúzsko

RodinaPalotovcov

SylviePalotová

IsabellePalotová,jejmatka

GilesPalot,jejotec

Ostatní

PierreAumande

vikomtVilleneuve,Pierrovspolužiak

otecMoineau,Pierrovučiteľ

Nath,Pierrovaslúžka

GuillaumezoŽenevy,potulnýkazateľ

Louise,markízadeNîmes

LucMauriac,lodnýprepravca

AphroditeBeaulieuová,dcéragrófazBeaulieu

RenéDuboeuf,krajčír

FrançoiseDuboeufová,jehomladámanželka markízdeLagny,protestantskýšľachtic

BernardHousse,mladýdvoran

AlisonMcKayová,dvornádámaškótskejkráľovnejMary

FiktívničlenoviadomácnostiGuisovcov

GastonLePin,náčelníkdomácejstrážerodinyGuisovcov

BrocardaRasteau,dvajazGastonovýchposkokov Veronique,vzdialenápríbuznáGuisovcov Odette,slúžkaVeronique GeorgesBiron,špeh

Skutočnéhistoricképostavy:domácnosťGuisovcov François,vojvodazGuise(FrantišekLotrinský;pozn.red.)

Henri,Françoisovsyn Charles,kardinálLorraine,Françoisovbrat(KarolII.Lotrinský;pozn.red.)

Skutočnéhistoricképostavy:Bourbonovciaichspojenci

Antoine,kráľzNavarry(AntonNavarrský;pozn.red.)

Henri,Antoinovsyn Louis,kniežazCondé GasparddeColigny,francúzskyadmirál

Skutočnéhistoricképostavy:ostatní HenriII.,francúzskykráľ

CaterinadeMedici,francúzskakráľovná(KatarínaMedicejská;pozn.red.)

DetiHenrihoaCateriny:

FrançoisII.,francúzskykráľ(FrantišekLotrinský;pozn.red.)

CharlesIX.,francúzskykráľ(KarolIX.;pozn.red.)

HenriIII.,francúzskykráľ Margot,navarrskákráľovná(MargarétazValois;pozn.red.)

MaryStuartová,škótskakráľovná(MáriaStuartová;pozn.red.)

CharlesdeLouviers,atentátnik Škótsko

Skutočnéhistoricképostavy

JamesStuart,nemanželskýnevlastnýbratškótskejkráľovnejMaryJamesStuart,syn škótskejkráľovnejMary,neskôrškótskykráľJamesVI.aanglickýkráľJamesI.

RodinaCruzovcov CarlosCruz tetaBetsy

RodinaRuizovcov Jeronima Pedro,jejotec

Ostatní

arcidiakonRomero otecAlonso,inkvizítor kapitánŽeleznáruka–Gómez

Nizozemsko

RodinaWolmanovcov

JanWolman,bratanecEdmundaWillarda Imke,jehodcéra

RodinaWillemsenovcov

Albert

Betje,Albertovamanželka Drike,ichdcéra Evi,Albertovaovdovenásestra Matthus,Evinsyn

Ostatnénárodnosti

EbrimaDabo,otrokzkmeňaMandinka Bella,výrobkyňarumunaostroveHispaniola

PREDSLOV

Obesili sme ho pred katedrálou vKingsbridgei. Je to zvyčajné miesto popráv. Napokon,akčlovekanemôžetezabiťpred Božoutvárou,asibystehonemalizabiťvôbec.

Hlavnýsudcagrófstvahovyviedolztemnicepodradnicousrukamizviazanýmiza chrbtom.Kráčalvzpriamene,nebojácne,nabledejtvárisamuzračilvzdor.

Zástupsamuposmievalapreklínalho.Zdalosa,akobynikohonevnímal.Mňavšak určitevidel.Stretlisanámpohľadyavichkrátkejvýmenesazračilcelýnášživot.

Malsomnasvedomíjehosmrťaontovedel.

Stopovalsomhoniekoľkodesaťročí.Bolatentátnik,ktorýsachystalzabiťpolovicu vládcovnašejkrajinyvrátaneväčšinyčlenovkráľovskejrodiny,atovšetkojediným krvavýmbarbarskýmskutkom–kebysommuhoneprekazil.

Stopovanímpodobnýchpotenciálnychvrahovsomstrávilcelýživotamnohých popravili–nielenobesili,aleajutopili,rozštvrtiličiodprataliztohtosvetainoustrašnou smrťouurčenouprenajhoršíchzločincov.

Áno,napodobnýchvýjavochsomsazúčastnilveľaráz.Videlsomzomieraťčloveka svedomím,žesomsaviacnežktokoľvekinýpričinil,abyhostiholspravodlivý,ale strašnýtrest.Robilsomtopresvojukrajinu,ktorájemidrahá,presvojupanovníčku, ktorejslúžim;noajzinéhodôvodu,zprincípu,zpresvedčenia,žečlovekmáprávona vlastnýnázornaBoha.

Bolposlednýzmnožstvamužov,ktorýchsomposlaldopekla,aleprinútilmavrátiťsa vmyslikcelkomprvému…

1.KAPITOLA

NedWillardsavrátildomovdoKingsbridgeavmetelici.

Plavil sa proti prúdu zCombe Harbour vkajute pomalej bárky naloženej plátnom zAntverpavínomzBordeaux.

Keď sa mu videlo, že čln sa konečne blíži ku Kingsbridgeu, zakrútil sa tesnejšie do francúzskehoplášťa,vyhrnulsikapucňunahlavu,vyšielnaotvorenúpalubuazadívalsa predseba.

Spočiatku bol sklamaný: videl iba poletujúci sneh. No jeho túžba uzrieť mesto bola priambolestná,atakďalejnádejnehľadeldochumelice.Pochvílisamuprianiesplnilo ametelica pomaly začalaustávať. Zakrátko sa zjavil fliačik modrej oblohy. Ned sadíval ponad vrcholky okolitých stromov azbadal vežu katedrály – bolavysokástodvadsaťtri apol metra, čo vedel každý žiak základnej školy vKings­bridgei. Kamenný anjel, čo strážil mesto zvrchu veže, mal dnes na krídlach snehové čiapočky, ktoré mu prefarbili

končeky pierok zo svetlosivej na prenikavú bielu farbu. Keď sanaňho díval, osochu sa na okamih oprel slnečný lúč aodrazil sa od snehu ako požehnanie; potom sa znovu rozchumeliloaanjelzmizolzdohľadu.

Nejaký čas videl iba vrcholce stromov, ale jeho predstavivosť pracovala na plné obrátky. Čoskoro sa po ročnom odlúčení opäť stretne smatkou. Nepovie jej, ako veľmi muchýbala,lebovosemnástichrokochmužmusíbyťnezávislýasebestačný.

NozovšetkýchmunajväčšmichýbalaMargery. Zaľúbilsadonej vnajnevhodnejšom

čase, niekoľko týždňov pred odchodom zKings-bridgea. Chystal sa na rok do Calais, prístavunasevernompobrežíFrancúzska,ktorýmalivrukáchAngličania.SMargerysa poznali od detstva. Šibalská inteligentná dcéra sira Reginalda Fitzgeralda sa mu odjakživa páčila. Keď vyrástla, jej nezbednosť nadobudla nový, vábivý rozmer aon sa častopristihol,akonaňuzízavkostolesvyschnutýmiústamiasozrýchlenýmdychom. Neodvážil sa na viac než na zízanie, lebo bola od neho otri roky mladšia, lenže ona nemala podobné zábrany. Bozkávali sa na kingsbridgskom cintoríne za mohutným náhrobným kameňom priora Philipa, mnícha, ktorý si pred štyrmi storočiami objednal stavbu katedrály. Na ich dlhých vášnivých bozkoch nebolo nič detské – potom sa rozosmialaaušla.

Nasledujúci deň sa sním bozkávala znova. Avečer pred jeho odchodom do Francúzskasinavzájomvyznalilásku.

Niekoľkoprvýchtýždňovsipísali.Rodičomosvojichcitochnepovedali –zdalosaim to priskoro –, preto si nemohli písať otvorene. Ned sa však zdôveril staršiemu bratovi Barneymu, aten sa stal ich sprisahancom. Barney však zakrátko odišiel zKingsbridgea doSe­villy.AjMargerymalastaršiehobrata,volalsaRollo,aleonamunedôverovalatak akoNedBarneymu.Pretosaichdopisovanieskončilo.

Nedove city sa nezmenili ani potom. Vedel, čo ľudia hovoria oláske medzi mladými.Často sa presviedčal, čo cíti, čakal, že jeho vzťah kMargery sa zmení, ale nestalo sa. Po niekoľkých týždňoch vCalais mu sesternica Thérèse naznačila, že ho zbožňujeajeochotnáspraviťviac-menejvšetko,čosiželá,abymutodokázala,aleNeda vzťahsňouvôbecnelákal.Spomínalnatosmiernymprekvapením,lebodovtedynikdy nepremeškalpríležitosťbozkávaťsaspeknýmdievčaťomschutnýmpoprsím.

Znepokojovalo ho však čosi iné. Po odmietnutí Thérèse sa utvrdil v tom, že počas pobytuvCalaissajehocitykMargerynezmenili.Kládolsivšakotázku,čosastane,keď

ju uvidí. Bude skutočná Margery rovnako očarujúca, ako sa mu zdala vspomienkach?

Prežijejeholáskaopätovnéstretnutie?

Ačoona?Preštrnásťročnédievčajerokdlhýčas.Pravdaže,užmápätnásť,noajtak. Keďsaodmlčal,možnojejcitknemuvyprchal.MožnosaterazzahrobkouprioraPhilipa bozkávasiným. Budenesmierne sklamaný, keď sasním zvíta snezáujmom. Aak ho aj do­siaľľúbi,budeživýNedzodpovedaťjejpredstavám?

Metelica opäť ustala aNed si všimol, že bárka prechádza západnými predmestiami Kingsbridgea.Naobochbrehochbolidielneremeselníkov,ktorípotrebovaliveľavody –farbiari, plstiari, výrobcovia papiera amäsiari. Keďže ich činnosť dosť zapáchala, bývanievzápadnýchštvrtiachbolopomernelacné.

PredočamisamuvynorilLeprovýostrov.Jehonázovpochádzalzminulosti–vmeste sa lepra nevyskytla niekoľko storočí. Na bližšom konci ostrova sa nachádzala Carisina nemocnica.Založilajumníška,ktorázachránilamestovčasečiernejsmrti.Keďsabárka priblížila kostrovu, Ned zbadal za nemocnicou ladný dvojoblúk Merthinovho mosta spájajúceho ostrov spevninou, sever sjuhom. Ľúbostný príbeh Caris aMerthina patril kmiestnymlegendámaprizimnýchkozubochsaodovzdávalzgenerácienageneráciu.

Bárka priplávala kmólu na rušnom nábreží. Nezdalo sa, že za rok nastala vmeste veľkázmena.Nedpredpokladal,žemiestaakoKings­bridgesameniapomaly.Katedrály, mostyanemocnicepostavilitak,abypretrvalistáročia.

Cez plece mal prevesenú torbu ateraz mu kapitán bárky podal ďalšiu batožinu: neveľkú drevenú truhlicu, vktorej mal trocha oblečenia, pár pištolí aniekoľko kníh.

Zdviholtruhlicunaplece,prešielpomostíkuazoskočilnaprístavisko.

Obrátil sa krozľahlému kamennému skladu, kde mala sídlo obchodná spoločnosť jeho rodiny. No sotva prešiel niekoľko krokov, oslovil ho známy hlas so škótskym

prízvukom:„Pozrimeže,veďtojenášNed.Vitajtedoma!“

BolatoJanetFifová,matkinagazdiná.Nedsazoširokausmial.Potešilsa,žejuvidí.

„Právesom kúpilarybu na večeru prevašu matku,“ povedala. Janet bolatakáchudá, akoby mala telo poskladané zpaličiek, ale rada kŕmila iných. „Aj vy si znej dáte.“

Prebehlapo ňom pohľadom. „Zmenili ste sa,“ vyhlásila. „V tvári sami vidítechudší, ale pleciamáteširšie.KŕmilavástetaBlancheakosapatrí?“

„Kŕmila,alestrýkoDickmaposielalnosiťkamene.“

„Toniejeprácapreučenca.“

„Neprekážalomito.“

Janetzvýšilahlas.„Malcolm,Malcolm,pozri,ktoprišiel!“

Malcolm bol Janetin manžel asluha uWillardovcov. Krívajúc prešiel cez prístavisko. Pred rokmi, keď bol ešte mladý a neskúsený, kopol ho kôň. Srdečne potriasol Nedovi rukuapovedal:„ZomrelstarýŽaluď.“

„Bratovobľúbenýkôň.“Nedpotlačilúsmev.Tobol celýMalcolm.Správyozvieratách bolipreňhodôležitejšieakonovinkyoľuďoch.„Akosamámatka?“

„Pani je, vďakabohu, zdravá ako rybička,“ odvetil Malcolm. „A rov­nako aj váš brat, odkedy smeoňompočulinaposledy. Písaniemu veľ­minejdealisty zoŠpanielskasem putujúajdvamesiace.Dajte,pomôžemvámsbatožinou,pánNed.“

Ned nemienil ísť hneď domov. Mal iný plán. „Neodniesli by ste mi domov truhlicu?“

opýtal saMalcolma. Pohotovo mu zišlana umvýhovorka. „Povedzte mame, žeidem do katedrályvzdaťvďakuzašťastnýnávrat.Hneďpotomprídemdomov.“

„Dobre.“

Malcolm odkríval aNed ho nasledoval otrochu pomalšie, kochajúc sa pohľadom na budovy,priktorýchvyrastal.Eštevždyzľahkasnežilo.Strechybolibiele,nopouliciach prechádzalo veľaľudí apovozov, atak sasneh zmenil na čľapkanicu. Ned prešiel popri známej krčme Biely kôň, dejisku pravidelných sobotňajších bitiek, potom vykročil do kopcanahlavnúulicu,ktoráviedlananámestiepredkatedrálou.Minulbiskupskýpalác ananostalgickýokamihzastalprizákladnejškole.Cezúzkelomenéoknávidelvosvetle lampypolicesknihami.Tamsanaučilčítaťarátať,kedysatrebabiťakedytrebaujsť,aj to,akobezplačuvydržaťšľahnutiabrezovýmiprútmi.

Najužnejstranekatedrálystálopriorstvo.OdkedykráľHenryVIII.rozpustilkláštory, kingsbridgské priorstvo smutne pustlo, na streche zívali diery, múry sa nakláňali apopredokná prerastala burina. Budovy vlastnil súčasný starosta a otec Margery, sir

ReginaldFitzgerald,aleničsniminerobil.

Našťastie, okatedrálu bolo postarané dobre avypínala sa vysoká apevná ako odjakživa. Kameň bol symbolom žijúceho mesta. Ned prešiel cez masívnu západnú bránudohlavnejlode.PoďakujesaBohuzabezpečnúcestu,atýmzmenínapravdulož, ktorúnahovorilMalcolmovi.

Ako vždy, kostol bol nielen miestom bohoslužieb, ale aj obchodu. Fráter Murdo predával flakóny so zemou zPalestíny adušoval sa, že je pravá; nejaký muž, ktorého Ned nepoznal, ponúkal za penny horúce kamene na zohriatie rúk aroztrasená Puss Lovejoyovávčervenýchšatáchponúkalato,čoodjakživa.

Ned zdvihol zrak krebrám klenby, ktoré pripomínali ruky zástupu ľudí zdvihnuté knebesiam. Zakaždým, keď prišiel na toto miesto, zišli mu na um muži aženy, ktorí stavali katedrálu. Mnohí znich boli zvečnení vTimothyho knihe, dejinách priorstva, oktorých sa učili vškole – murár Tom Staviteľ ajeho nevlastný syn Jack, prior Philip, Merthin Fitzgerald, ktorý okrem mosta postavil aj hlavnú vežu, avšetci kamenári, miešači malty, stolári asklári, jednoduchí ľudia, ktorí dokázali pozoruhodnú vec: povznieslisanadvlastnéskromnépomeryavytvorilivečnúkrásu.

Ned asi minútu kľačal pred oltárom. Za bezpečnú cestu sa naozaj treba poďakovať.

Dokoncaajzatakúkrátku,akojeplavbazFrancúzskadoAnglicka.Lodesamôžudostať doťažkostí,priktorýchzomierajúľudia.

Nonezdržiavalsa.JehoďalšouzastávkoubolMargerindom.

Na severnom konci katedrálneho námestia oproti biskupskému palácu bol hostinec Zvon ahneď vedľa rástol nový dom. Budovali ho na pozemku priorstva, tak si Ned domyslel, že ho stavia Margerin otec. Ned videl, že bude impozantný, svedčili o tom arkierové okná amnožstvo komínov. Bude to najparádnejšia stavba vcelom Kings-bridgei.

Kráčalďalejpohlavnejuliciažkukrižovatke.Margerybývalavdomenarohuoproti radnici. Hoci budova nebola taká honosná, ako sa zdalo ich budúce obydlie, mala trámovúkonštrukciuazaberalacelýakernajdrahšíchpozemkovvmeste.

Nedzastalnaprahu.Natentookamihsatešilcelýrok,aleteraz,keďboltakmerdnu, srdcemuzaplavilaúzkosť.

Zaklopal.

Dvere otvorila staršia slúžka Naomi apozvala ho do rozľahlej vstupnej haly. Naomi poznala Neda od narodenia, ale teraz sa tvárila ustarostene, akoby bol pochybný cudzinec,akeďsaopýtalnaMargery,odvetila,žesazaňoupôjdepozrieť.

NedsazahľadelnamaľbuKristanakrížinadkozubom.VKings-bridgeiexistovalidva druhy obrazov – biblické výjavy acivilné por­tréty šľachticov. Neda prekvapilo, že vo francúzskych domovoch mali aj obrazy pohanských bohov, napríklad Venušu alebo Dionýza, zobrazených včarovných lesoch aoblečených všatách, ktoré akoby im padali ztela.

Tu však bolo čosi nezvyčajné. Na stene oproti krížu visela mapa Kingsbridgea. Ned niečo také jakživ nevidel aso záujmom ju začal študovať. Mesto bolo na nej jasne rozdelenénaštyričasti,sjednouhlavnouulicouodseverunajuh,druhouodvýchoduna

západ. Katedrála aniekdajšie priorstvo boli zakreslené vjuhovýchodnom štvorci, zapáchajúca priemyselná štvrť vjuhozápadnom. Všetky kostoly aniektoré domy boli označené, vrátane obydlí Fitzgeraldovcov aWillardovcov. Rieka tvorila východnú hranicu mesta, potom sa stáčala ako psia laba. Kedysi zároveň tvorila južnú hranicu mesta,aletosavďakaMerthinovmumosturoztiahloažzavodu,ataksanaproti­ľahlom brehurozrástlavyvýšenáštvrť.

Ned si všimol aj dvaportréty Margeriných rodičov. Mapu zrejmezavesil na stenu jej otec,miestnypolitik,krížurčitematka,oddanákatolíčka.

Do veľkej haly však neprišla Margery, ale jej brat Rollo. Bol vyšší ako Ned, fešák sčiernymi vlasmi. Ned aRollo chodili spolu doškoly, nikdy sa však nekamarátili. Rollo bološtyrirokystarší.Bolnajmúdrejšíchlapecvškoleamalnastarostimladšíchžiakov, noNedhoodmietaluznaťzavodcuaneprijaljehokomandovanie.Aakobytonestačilo, zakrátkosaukázalo,žeNedjeaspoňtakýmúdryakoRollo.Hádalisaabili,ažkýmRollo neodišielštudovaťnaKingsbridgskúfakultudoOxfordu.

Ned sa snažil skryť nevôľu apremôcť podráždenie. Zdvorilo povedal: „Vidím, že vedľaZvonavyrastánejakástavba.Tvojotecsarozhodolpostaviťsinovýdom?“

„Áno,lebookolieterazvyzerádosťstaromódne.“

„ObchodyvCombezrejmevynášajú.“SirReginaldbolsprávcacolnéhoúraduvCombe Harbour. Bolo to lukratívne postavenie, ktoré mu zabezpečila Mary Tudorová včase, keďbolakráľovnou.Dostalhoakoodmenuzasvojupodporu.

Rollopovedal:„TakžesisavrátilzCalais.Akobolo?“

„Veľa som sa naučil. Otec tam dal postaviť prístav asklad, ktorý spravuje strýko Dick.“ Nedov otec zomrel pred desiatimi rokmi aodvtedy obchod spravovala matka. „Preplavujeme zCombe Harbour do Calais železnú rudu, cín aolovo aodtiaľ ich predávame do celej Európy.“ Preprava tovaru do Calais bola základom podnikania rodinyWillardovcov.

„Akohoovplyvnilavojna?“AnglickoviedlovojnusFrancúzskom.Rollovšakočividne prejavovalobavyibanaoko.Vskutočnostisatešil,žemajetokWillardovcovjeohrozený.

Ned zľahčujúc odvetil soveľa väčším sebavedomím, než cítil. „Calais je dobre opevnené,“ povedal. „Je obohnané opevnením, ktoré ho chráni od čias, keď ho pred dvomastoročiamizískaloAnglicko.“Došlamutrpezlivosť.„JeMargerydoma?“

„Chcešjuvidieťznejakéhokonkrétnehodôvodu?“

Bola to nezdvorilá otázka, ale Ned predstieral, že si ju nevšimol. „Priniesol som jej zFrancúzska darček,“ odvetil. Vytiahol kus starostlivo poskladaného hodvábu levanduľovejfarby.„Myslím,žetáfarbajejpristane.“

„Nebudesastebouchcieťstretnúť.“

Nedsazachmúril.„Sompresvedčený,žeáno.“

„Neviemsipredstaviť,zakéhodôvodubytorobila.“

Nedvolilslováčonajopatrnejšie.„Obdivujemtvojusestru,Rollo,asomsiistý,žeajja sajejpáčim.“

„Presvedčíš sa, že kým si bol preč, kadečo sa zmenilo, mladý muž,“ povýšenecky povedalRollo.

Ned nebral jeho slová vážne. Podľa neho Rollo chcel byť iba zákerne protivný.

„Napriektomuťaprosím,abysisajejišielopýtať.“

RollosausmialatoNedaznepokojilo,lebotakýúsmevsamuzjavilnatvárivždy,keď vškoledostalpovoleniezbičovaťniektoréhozmladšíchžiakov.

Rollooznámil:„Margeryjezasnúbenáabudesavydávať.“

„Čože?“ Ned naňho zízal ohúrený aranený, akoby ho niekto odrazu udrel kyjakom.

Nevedelsipredstaviť,čohotučaká,aleotakomniečomsamuaninesnívalo.

Rollonaňhoibasúsmevomzízal.

Nedpovedalprvúvec,ktorámuzišlanaum.„Zakoho?“

„ZavikomtaShiringa.“

Nedvyhŕkol:„ZaBarta?“Nemoholtomuuveriť.Nechápavýanud­nýBartShiringbol zo všetkých mladých mužov vgrófstve najmenej pravdepodobným kandidátom na získanie Margerinho srdca. Mnohým dievčatám by stačila vyhliadka, že jedného dňa sa stanegrófomzoShiringu,aleNedsibolistý,žeMargerymedzinenepatrí.

Lepšiepovedané,bolsitýmistýpredrokom.

Opýtalsa:„Nevymýšľašsi?“

Okamžitesiuvedomil,žetobolahlúpaotázka.Rollovedelbyťúskočnýazlomyseľný, ale nebol hlúpy. Taký príbeh by si určite nevymyslel zobavy, že keby pravda vyšla najavo,vyzeralbyakotupec.

Rollopokrčilplecami.„Zasnúbenieoznámiazajtranagrófovejoslave.“

Od zajtraostávalo dvanásť dní do Vianoc. Keď gróf Shiringusporiadal oslavu, určite naňupozvalajNedovurodinu.AkRollohovorípravdu,Nedtamtedabudeavypočujesi oznámenieozasnúbeníosobne.

„Ľúbiho?“vyhŕkol.

Rollo takú otázku nečakal atentoraz bol zaskočený on. „Nechápem, prečo by som sa malstebouotombaviť.“

Jeho neurčitá odpoveď vzbudila vNedovi podozrenie, že to nie je pravda. „Prečo sa vyhýbašpriamejodpovedi?“

Rollosanaježil.„Radšejužchoď,skôrnežbudemnútenýzmlátiťťaakokedysi.“

Ned sa však nedal zastrašiť. „Už nie sme vškole,“ povedal. „Možno by si bol prekvapený,ktobydostalvýprask.“MalchuťpobiťsasRollomaboltakýnazlostený,že mubolojedno,ktobyvyhral.

Rollovšakbolobozretnejší.Prešielkdverámaotvorilich.„Zbohom,“povedal.

Nedzaváhal. NechcelodísťbezstretnutiasMargery.Kebyvedel, kdemáizbu,asi by sa rozbehol hore schodmi. No vyzeralo by hlúpo, keby vcudzom dome začal bez rozmysluotváraťdverenaspálňach.

Zobral hodváb avložil ho späť do torby. „To nie je moje posledné slovo,“ povedal. „Nemôžetejudržaťzatvorenúnaveky.Porozprávamsasňou.“

Rollojehoslováignoroval,lenpokojnestálpridverách.

Neda svrbela ruka, mal chuť tresnúť Rolla a nutkanie potlačil iba svypätím síl. Boli však už muži,nemohol sa začať biť pre takú chabú zámienku. Cítil sa porazený. Na okamihzaváhal.Nevedelnaničprísť.

Atakvyšielzdomu.

Rollozanímzavolal:„Neponáhľajsaspäť.“

Nedprešielkrátkuvzdialenosťpohlavnejulicikdomu,kdesanarodil.

Willardovcibývalinahlavnejulicioprotizápadnémupriečeliukatedrály.Postupnesi obydlie rozširovali rozličnými prístavbami, takže teraz sa nesúrodo rozťahovalo na niekoľkýchstovkáchštvorcovýchmetrov.Aledombolpohodlný,sobrovskýmikozubmi, veľkou jedálňou na družné posedenia apohodlnými posteľami. Bývala tu Alice Willardovásosvojimidvomasynmiaeštestarámama,matkaNedovhonebohéhootca.

Ned vošiel do domu avpredizbe zbadal svoju matku. Miestnosť používala ako kanceláriu, keď nebola vsklade na nábreží. Vyskočila zo stoličky za písacím stolom, objalasynaapobozkalaho.Hneďzbadal,žejetučnejšiaakopredrokom,norozhodolsa, žesaotomne--zmieni.

Obzrel sa po miestnosti. Vôbec sa nezmenila. Matkin obľúbený obraz bol na zvyčajnom mieste – Kristus ahriešnica, obkolesení zástupom pokryteckých farizejov,

ktoríchceliženuukameňovaťnasmrť.AlicesobľuboucitovalaJežiša:„Ktozvásjebez hriechu, nech hodí kameňom prvý.“ Obraz bol zároveň erotický, lebo žena mala odhalenéprsiaapohľadnaňuvzbudzovalvNedovibúrlivépredstavy.

Vyzrel z okna predizby azadíval sa cez trhové námestie na elegantnú fasádu veľkolepého kostola sdlhými líniami lomených okien aoblúkov. Tento výjav mal pred očami každý deň svojho života – sročnými obdobiami sa menila iba obloha nad kostolom. Poskytoval mu neurčitý, ale silný pocit istoty. Ľudia sa rodili azomierali, mestá mohli vznikať apadať, vojny sa začínali akončili, ale katedrála vKings-bridgei pretrvádosúdnehodňa.

„Takžesiišieldokatedrályvzdaťvďaku,“povedalamatka.„Sidobrýchlapec.“

Nevedel jej klamať. „Zašiel som aj kFitzgeraldovcom,“ priznal. Zbadal, ako sa jej vtvári nakrátko blyslo sklamanie, a tak dodal: „Dúfam, že ti neprekáža, že som bol najskôrtam.“

„Trochu,“priznala.„Alemalabysomsipamätať,akéjebyťmladýazaľúbený.“

Mala štyridsaťosem rokov. Po Edmundovej smrti ju všetci nahovárali, aby sa znovu vydala, amalý, vtedy osemročný Ned bol zdesený pri pomyslení, že dostane nejakého krutého nevlastného otca. Matka však bola už desať rokov vdova aon si domyslel, že ostanesamadosmrti.

Nedzačal:„Rollomioznámil,žeMargerysavydázaBartaShiringa.“

„Ach,panebože.Obávalasomsatoho.Chudákmôjchlapec.Jemitoľúto.“

„Prečomáotecprávoprikázaťjej,zakohosamávydať?“

„Od otcov sa očakáva istá miera rozhodovania. Stvojím otcom sme sa tým nemuseli zaoberať,lebosmenemalidcéru…,ktorábysadožiladospelosti.“

Nedtovedel.PredBarneymsamatkenarodilidvedievčatá.Po­znaldvahrobčekyna cintoríne,čosarozkladalnasevernejstranekings-bridgskejkatedrály.

Povedal: „Žena by svojho manžela mala ľúbiť. Ty by si nenútila dcéru vydať sa za takéhonásilníka,akojeBart.“

„Zrejmenie.“

„Čosatýmľuďomporobilo?“

„Sir Reginald vyznáva vplyv aautoritu. Je starosta amyslí si, že mešťanostovia majú rozhodovať, apotom svoje rozhodnutia presa­dzovať. Keď bol starostom tvoj otec, tvrdil,žemešťanostoviabymalivládnuťvmesteakoslužobníciverejnosti.“

Ned ju netrpezlivo prerušil: „Mne to pripadá rovnaké, len vyjad­rené iným spôsobom.“

„Niejetotoisté,“ohradilasamatka.„Sútodvacelkomodlišnépohľady.“

II

„NevydámsazaBartaShiringa!“vyhlásilaMargeryFitzgeraldovápredmatkou. Margerybolaznepokojenáanahnevaná.Dvanásťmesiacovčakala,kým savráti Ned, myslelanaňhokaždýdeň,túžilavidieťjehotrpkýúsmev azlatohnedéoči,aterazsaod sluhovdozvedela,žesavrátildoKingsbridgea,badokoncaprišieldoichdomu,alejejnič nepovedali,takžeodišiel!Bolanazlostenánasvojurodinu,žejupodviedla,aodzúfalstva sarozplakala.

„Nežiadam od teba, aby si sa za vikomta Shiringa vydala dnes,“ povedala lady Jane. „Ibasasnímchoďporozprávať.“

BolivMargerinejspálni.Vjednomkútemalamodlitebnýstolík,kamsidvakrátdenne kľakala obrátená tvárou ku krížu na stene arátala modlitby na slonovinovom ruženci navlečenomnašnúrke.Zvyšokizbybolsamýprepych –posteľsbaldachýnom,mäkkým mat-ra-comabohatozdobenýmifarebnýmizávesmi,veľkávyrezávanádubováskriňana množstvošiat,tapisériaslesnýmvýjavom.

Vposledných rokoch savtejto miestnosti medzi ňou amatkouodohralo veľahádok.

Teraz však už Margery bola žena. Mala útlu postavu, no bola očosi vyššia apevnejšia ako jej drobná, rázna matka. Navyšemala pocit, že už neplatí nepísaný zákon, aby sa každáichhádkaskončilavíťazstvomladyJaneapokornýmústupkom

Margery.

Margery povedala: „O čo vlastneide? Prišiel sem, aby mi dvoril. Ak sa sním pôjdem porozprávať,ibamutododáguráž.Akeďsiuvedomípravdu,budeeštenazlostenejší.“

„Taksasprávajibazdvorilo.“

Margery sa nechcela baviť oBartovi. „Ako ste mi mohli zatajiť, že tu bol Ned?“ vybuchla.„Tobolonečestné.“

„Dozvedelasomsatoažpojehoodchode.StretolsasnímibaRollo.“

„Rolloplniltvoježelanie.“

„Deti by mali plniť želania rodičov,“ odvetila matka. „Poznáš predsa prikázanie: Cti otcasvojhoamatkusvoju.JetotvojapovinnosťvočiBohu.“

Stým zápasila Margery celý svoj krátky život. Vedela, že Boh si želá, aby bola poslušná, ale bola tvrdohlavá amala buričskú povahu – čo jej často pripomínali –apripadlojej mimoriadne ťažképrejavovať poslušnosť. Keď jej to však vyhodilina oči, zakaždým potlačila temperament apodriadila sa. Božia vôľa bola dôležitejšia ako čokoľvek,čopoznala.„Prepáč,mama,“povedala.

„ChoďdoluaporozprávajsasBartom,“vyzvalajuladyJane.

„Dobre.“

„Nonajskôrsaučeš,zlato.“

Margery pochytil záblesk vzdoru. „Mojim vlasom nič nechýba,“ vyhlásila askôr ako matkastihlaniečonamietnuť,vyšlazizby.

Bart čakal vpredizbe vžltých nohaviciach. Podpichoval jedného zo psov – ponúkal mukusšunky,novposlednejchvílijuzakaždýmodtiahol.

MatkazišlaposchodochzaMargeryapovedala:„Zoberpána

Shiringadoknižniceaukážmuknihy.“

„Knihyhonezaujímajú,“odvrklaMargery.

„Margery!“

Bartpovedal:„Rádsiichpozriem.“

Margerymyklaplecom.„Takpoďzamnou,prosím,“povedalaavykročiladovedľajšej miestnosti.Dverenechalaotvorené,alematkaichnenasledovala.

Otcove knihy boli usporiadané na troch policiach. „Panebože, koľko ich tu máte!“ zvolalBart.„Človekpremárnicelýživot,kýmvšetkyprečíta.“

Kníh bolo asi päťdesiat, viac človek zvyčajne našiel iba za múrmi univerzitnej či katedrálnej knižnice. Bol to prejav bohatstva. Niektoré boli napísané po latinsky alebo pofrancúzsky.

Margerysa muselapremáhať,abyzahralazdvorilúhostiteľku.Zobralazpoliceknihu vangličtine. „Táto má názov Zábavné potešenie na voľné chvíle,“ povedala. „Tá by ťa mohlazaujímať.“

Uškrnul sa a podišiel bližšie. „Potešenie na voľné chvíle je úžasné.“ Vlastná vtipná poznámkahozjavnepobavila.

Margeryodstúpila.„Jetodlhábáseňovýchoverytiera.“

„Aha.“ Bart stratil záujem. Prešiel pohľadom po policiach avybral Kuchársku knihu. „Táto je dôležitá,“ skonštatoval. „Manželka by mala vedieť pripraviť svojmu mužovi dobréjedlo,nemyslíš?“

„Samozrejme.“ Margery si lámala hlavu, očom by sa sním rozprávala. Čo Barta zaujíma?Možnovojna.„ZvojnysFrancúzskomľudiaviniakráľovnú.“

„Prečobytomalabyťjejvina?“

„Tvrdia, že Španielsko aFrancúzsko bojujú ovlastníctvo Talian-ska aich konflikt nemáničspoločnésAnglickom.Zatiahlinásdoňibapreto,lebokráľovnáMaryjevydatá zašpanielskehokráľaFilipaamusíhopodporovať.“

Bartprikývol.„Manželkavždymusínasledovaťmanžela.“

„Preto si manžela musí vyberať obozretne.“ Bart cielenú poznámku pustil jedným uchom dnu, druhým von. Margery pokračovala: „Niektorí ľudia hovoria, že naša kráľovnábysanemalavydávaťzacudziehopanovníka.“

Barta téma otravovala. „Nemali by sme sa baviť opolitike. Také témy by ženy mali prenechaťmanželom.“

„Ženy majú vočimanželom neuveriteľne veľapovinností,“poznamenalaMargery, no vedela, že Bart jej ironický podtón vôbec nepostrehol. „Musíme im variť,dať sa nimi viesť aprenechať im politiku… Som rada, že nemám manžela. Takto je život jednoduchší.“

„Každáženapredsapotrebujemuža.“

„Hovormeoniečominom.“

„Myslím to vážne.“ Zatvoril oči, sústredil sa apotom sa predviedol skrátkou nacvičenou rečou. „Si najkrajšia žena na svete aja ťa ľúbim. Prosím, staň sa mojou ženou.“

Zareagovaladrsne.„Nie!“

Bart ostal zarazený. Nevedel, ako má reagovať. Očividne mu naznačili, že dostane kladnú odpoveď. Po krátkej odmlke povedal: „Moja manželka sa jedného dňa stane grófkou!“

„Pretosamusíšoženiťsdievčaťom,ktorépotomzceléhosrdcatúži.“

„Typotomnetúžiš?“

„Nie.“ Snažilasa, aby to nevyznelo drsne. Boloto ťažké – slušné zaobchádzanie bolo vjehoprípadeneúčinné.„Bart, sisilný apekný aurčiteaj odvážny,alenikdybysomťa nevedela ľúbiť.“ Zišiel jej na um Ned. Pri ňom nikdy nemusela premýšľať otémach na

rozhovor. „Vydám sa za muža, ktorý je múdry ahĺbavý abude si želať, aby jeho manželka bola viac ako iba najhlavnejšia slúžka.“ Tak, pomyslela si, to musí pochopiť dokoncaajBart.

Prekvapivo rýchlo po nej skočil azdrapol ju za plecia. Jeho stisk bol pevný. „Ženy majúradymužskúruku,“povedal.

„Ktotitopovedal?Vermi,janie!“Snažilasaodnehoodtiahnuť,alenedarilosajej.

Pritiaholsijuapobozkal.

Inokedybysaodnehoazdajednoduchoodvrátila.Bozkávanienebolelo.Noeštevždy bola smutná azatrpknutá, že prepásla Nedovu návštevu. Vmysli jej vírilo množstvo úvah otom, čo sa mohlo stať, ako sa sním mohla bozkávať, dotýkať sa jeho vlasov aprivinúť sa knemu. Vmysli bola sním tak naplno, že Bartovo objatie jej pripadlo neprekonateľneodporné.Bezpremýšľaniahozcelejsilykoplakolenomdorozkroku.

Zrúkol od bolesti aj ohromenia, pustil ju aprehol sa vdrieku. Stonal od utrpenia so stisnutýmiočamiaobomarukamistisnutýmimedzistehnami.

Margery sa rozbehla k dverám, no skôr ako tam stihla dôjsť, do knižnice vkročila matka,ktoráočividnepočúvalanachodbe.

Lady Jane pozrela na Barta aokamžite pochopila, čo sa stalo. Karhavo sa obrátila kMargery:„Bláznivábaba.“

„Zatohtonásilníkasanevydám,“skríklaMargery.

Vošiel otec. Bol vysoký, čiernovlasý ako Rollo, no na rozdiel od neho mal tvár husto posiatupehami.Schladomvyhlásil:„Vydášsazatoho,kohotivyberieotec.“

Jeho zlovestné vyhlásenie Margery vydesilo. Začala mať podozrenie, že odhodlanie svojich rodičov podcenila. Dopustila sa chyby, keď sa dala uniesť rozhorčením. Snažila saupokojiťauvažovaťlogicky.

Hoci ešte vždy soptila, so sebaovládaním povedala: „Nie som kňažná! Smemešťania, niešľachtici!Mojemanželstvoniejepolitickéspojenectvo.Somdcéraobchodníka.Ľudia akomyneuzatvárajúdohodnutésobáše.“

SiraReginaldajejslovánazlostiliatvárpodpehamimuočervenela.„Somrytier!“

„Aleniegróf!“

„Som potomok Ralpha Fitzgeralda, ktorý sa pred dvoma storočiami stal grófom zo Shiringu – ako je Bart. Ralph Fitzgerald bol syn sira Geralda abrat Merthina, staviteľa mosta.Vžiláchmikolujeanglickášľachtickákrv.“

Zdesená Margery si uvedomila, že čelí nielen otcovej neotrasiteľnej vôli, ale aj jeho

rodinnej pýche. Netušila, ako prekoná taképrekážky. Bolasi istáiba jediným – nesmie daťnajavoslabosť.

Obrátila sa kBartovi. Určite sa nebude chcieť oženiť sdievčaťom, ktoré ho nechce.

Povedala:„Prepáčte,pánShiring,alejasavydámzaNedaWillarda.“

SirReginaldostalakoobarený.„Nie.Prisahám,žetosanestane.“

„ĽúbimNedaWillarda.“

„Siprimladá,abysiniekohoľúbila.AWillardovcisúprotestanti.“

„Chodianaomšuakokaždýiný.“

„Tojemijedno.AjtaksavydášzavikomtaShiringa.“

„Nevydám,“vyhlásilaneoblomneMargery.

Bartsaspamätával.Zahundral:„Vedelsom,žesipostavíhlavu.“

SirReginaldvyhlásil:„Potrebujepevnúruku.“

„Potrebujebič.“

Zasiahla lady Jane. „Zamysli sa, Margery,“ povedala. „Raz budeš grófka atvoj syn sa stanegrófom!“

„Na inom vám nezáleží, však?“ skríkla Margery. Počula, ako jej stúpa hlas až do priečneho vresku, alenevedelasa zastaviť. „Túžiteibapo tom, aby zvašich vnúčat boli šľachtici!“ Ztvárí im vyčítala, že vyhlásením brnkla na správnu strunu. Sopovrhnutím povedala:„Nestanemsachovnoukobylouibaprevaševidinyošľachtickomstave.“

Sotva to vypovedala, bolo jej jasné, že zašla priďaleko. Svojou urážkou sa dotkla otcovhonajcitlivejšiehomiesta.

SirReginaldsiodpásalremeň.

Margery so strachom cúvla, no narazila do písacieho stola. Sir Regi­nald ju ľavou rukouchmatolodzaduzakrk.Všimlasi,žeremeňmánakoncimosadznýpliešokataksa preľakla,ažskríkla.

SirReginaldjupreholcezstôl.Zúfalosamykala,nootecboloveľasilnejší,apevneju držal.

Počula, ako matka hovorí: „Prosím, opustite miestnosť, pán Shiring.“ To ju vydesilo ešteväčšmi.

Buchlidvere,potompočula,akovzduchomzasvišťalremeň.Pristáljejnahornejčasti stehien.Malana sebetenkéšaty,ktoréjuvôbecnechránili.Znovuvykríkla, tentorazod bolesti.Remeňznovuzasvišťal,potomtretíraz.

Vtomsaozvalamatka:„Myslím,žestačilo,Reginald.“

„Neudri abude ti skákať po hlave,“ skonštatoval otec. Bolo to otcovo známe pochmúrneúslovie. Všetci boli presvedčení, že bitkadeťomprospieva –okrem samých detí.

LadyJanesaohradila:„VBibliistojíniečocelkominé.Ktošetrípalicu,nenávidísyna, ktohovšakmiluje,včashovychováva.Spomínajúsatamchlapci,niedievčatá.“

Sir Reginald oponoval iným veršom. „Iná biblická múdrosť hovorí: Neodopieraj dieťaťunápravu.Nemámpravdu?“

„Veď ona už nie je dieťa. Navyše obaja vieme, že taký prístup na Margery neplatí. Trestvneješteväčšmiupevňujezaťatosť.“

„Čotedanavrhuješ?“

„Nechajtonamňa.Keďsaupokojí,porozprávamsasňou.“

„Dobre,“súhlasilsirReginaldaMargerysimyslela,žemácelúzáležitosťzasebou;no potomremeňzasvišťalešteraz,dopadoljejnaboľavénohyaonaopäťskríkla.Nohneď nato zaduneli nadlážkeťažkéčižmy aotec vyšiel zmiestnosti. Vtedy už naozaj bolo po všetkom.