V mrazivej zime spí pod perinou zamrznutej zeme jar. Vdychuje semienkam a všetkému, čo rastie, život – dar.
Sneh trbliece sa na streche, no lôžko jari nie je tesné. Z páperia húsat stvorené a zo škovránčej piesne.
Jar teraz sníva o mravcoch, čo vyliezajú z trávy za domom.
O púčkoch, čo sa otvárajú, o larve, čo sa stane motýľom.
O včelích letoch z kvetu na kvet, o bicykloch ženúcich sa vpred.
O bledých lýtkach, o zurčaní ľadu, čo na potok sa mení hneď.
Čoskoro prebudí sa jar. Hľa, ako vystiera sa a od šťastia výska, zo strechy na strechu si skáče, kým snežné zvony zvonia zblízka.
Po zime vždy príde jar.
Naopak to nesmie ísť.
Pokým jar je, leto spí.
O chvíľu aj ty zaspíš.
