Diplomová práca - rozvojové potenciály obce Krivany

SLOVENSKÁTECHNI CKÁUNI VERZI T AVBRATI SLAVE Fa k u l t aa r c h i t e k t ú r y

Ov e r e n i er o z v o j o v é h op o t e n c i á l uo b c eKr i v a n y Di p l o mo v áp r á c a

Ev i d e n č n éč í s l o : F A5 4 7 8 6 2 0 7 6

Bc .

Vi k t o r Ka s a l a 2 0 1 7

Obsah: Poďakovanie čestné prehlásenie Abstrakt- Slovenský jazyk Abstrakt –anglický jazyk

3 4 5 6

preddiplomový projekt – Mikroregión Hornej Torysy

7

1. Metodologický prístup k tvorbe diplomovej práce 2. Európske rozvojové stratégie 2.1. Koncept „Blue Bannana“ a „Red Octopus“ 2.2. Európska stratégia rozvoja železničnej siete 2.3. Eurovelo 2.4. Eurovelo 11

8 12 12 13 14 14

3. .Situácia na Slovensku 3.1. Najmenej rozvinuté regióny

15 15

4.

Región Šariš 4.1. Charakteristika regiónu 4.2. Problémy regiónu 4.3 Potenciály regiónu

16 16 17 17

5.

Okres Sabinov 5.1. Charakteristika 5.2. Turizmus

18 18 19

6.

Mikroregión Hornej Torysy 6.1. Koncept rozvoja mikroregiónu 6.1.1. Ťažba a spracovanie dreva 6.1.2. Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba 6.1.3. Turistický ruch 6.1.4. Spolupráca obcí a potenciál obce Krivany

20 20 20 21 22 24

Diplomový projekt – Rozvojový potenciál obce Krivany 7.

Krivany 7.1. Stručná história obce 7.2. Krivany dnes 7.3. Problémy 7.4. Potenciály

26 26 26 27 28

8.

Krajina 8.1. Charakteristika 8.2. Protipovodňová ochrana 8.3. Koncept tvorby krajiny 8.4. Zalesňovanie 8.5. Opatrenia na ochranu prírody v obci a užšom okolí

29 29 30 31 31 33

1

9.

Rozvoj obce 9.1. Genéza zmeny urbanizmu obcí na Slovensku 9.2. Proces zmeny 9.2.1. Krátkodobé zásahy 9.2.2. Strednodobé zásahy 9.2.3. Dlhodobé zásahy

34 34 34 35 35 35

10. Rozvoj obecnej štruktúry 10.1. Spôsob hľadania racionálnej miery rozvoja 10.2. Variant č.1 10.3. Variant č.2 10.4. Variant č.3 10.5. Výsledný variant

36 36 36 37 37 38

11. Etapizácia 11.1. Etapa č.1 – intenzifikácia štruktúry 11.2. Etapa č.2 – rozvoj centra 11.3. etapa č.3 – západný rozvoj 11.4. Regulácie verejných priestorov

39 39 40 41 42

12. Doprava 12.1. Súčasný stav 12.2. Návrh riešenia dopravy

44 44 44

13. Rozvoj ekonomického a sociálneho potenciálu 13.1. Využitie potenciálov 13.2. Centrum obce 13.2.1. Kultúrne centrum – sýpka 13.2.2. Event house – kaštieľ 13.2.3. Múzeum Jána Lazoríka – kúria

45 45 45 47 47 48

14. Obecná firma / súkromné investície 14.1. Potenciál poľnohospodárskeho areálu 14.1.1. Gazdovský dvor 14.1.2. “Džemáreň – pálenica“ 14.1.3. Výroba CLT a SIP panelov 14.1.4. Drevodomy – moderné dedičstvo 4.2. Kempingový areál

49 49 50 51 52 53 55

Obrazová príloha

2

Poďakovanie:

Rád by som sa touto cestou poďakoval za odborné vedenie pri tvorbe diplomovej práce doc. Ing. Arch. Ľubici Vítkovej, PhD. a Ing. Arch. Kataríne Smatanovej, PhD.

Slová vďaky patria aj pánu starostovi Jánovi Šejirmanovi, starostovi obce Krivany, ako aj jeho kolegyniam, za podporu a pomoc s obstaraním potrebných podkladov.

3

Čestné prehlásenie:

Ja dolu podpísaný Viktor Kasala čestne prehlasujem, že som diplomovú prácu spracoval sám a uviedol som všetky použité zdroje informácii

.............................................................. bc. Viktor Kasala

4

Abstrakt v štátnom jazyku Práca je zameraná na znovuobjavenie zabudnutej, no zároveň aj drsnej, krásy života v rurálnej časti Slovenska. Dlhodobý trend sťahovania sa do miest, ktorý započal modernistickým prístupom socializmu, vytýčil náročnú cestu pre obce, ktoré dnes bojujú s najzákladnejšími existenčnými problémami. Je až zarážajúce, ako sa cítia obce závislé od štátu a jeho finančnej podpory. Jedným zo základných problémov slovenských obcí je pasívny prístup čakania na dotácie. Zopár príkladov na Slovensku ukázalo, že aj najmenšie obce, môžu byť ziskové a samé si zarábať na svoju existenciu. Moja práca sa zameriava na hľadanie modelu, ktorý by pomohol Krivany zaradiť do tejto skupiny obcí. Dlhoročne aktívny starosta už v obci veľa dokázal.

V práci sa snažím riešiť problémy, ktoré sú vobci rozpoznateľné na prvý pohľad a s ktorými bojujú mnohé obce aj v ostatných Slovenských regiónoch a to: vysoký priemerný vek, vysokú mieru nezamestnanosti, nedostatočnú integráciu MRK, ohrozenie povodňami, podpora turistického ruchu a zvýšenie celkovej životnej úrovne občanov a vznik kvalitných verejných priestorov v obci.

Mikroregión, vidiek, strategický rozvoj

5

Abstrakt v cudzom jazyku The work is aimed at rediscovering the forgotten, yet harsh, beauty of life in the rural part of Slovakia. The long-term trend of moving to cities that began with a modernist approach to socialism in the past millennium has set a challenging path for municipalities that are now struggling with the most basic existential problems. It is just as embarrassing as the municipalities depend on their struggle with the state and its financial support. One of the basic problems of Slovak municipalities is the passive approach to waiting for subsidies. A few examples in Slovakia have shown that even the smallest municipalities can be profitable and make their own money. My work focuses on finding a model to help Krivany rank among such communities. A longtime active mayor has already done in the village what he did, in the work I try to solve the main problems that the village has at a first glance and which are very typical for similar municipalities in the Slovak regions: high age, low employment, MRK integration, flood- Development of tourism and increasing the overall living standards of citizens and public spaces in the village.

Microregion, countryside, strategy development

6

Preddiplomový projekt – Mikroregión Hornej Torysy

7

1.Metodologický prístup k tvorbe diplomovej práce Metodologický prístup odhaľujem v ďalších riadkoch. Pri výskume som sa snažil odosobniť od role architekta, urbanistu ( tvorcu), a snažil som sa sústrediť na to, pochopiť prečo? Toto považujem za základný kameň pri skúmaní nejakého subjektu.

Fáza č.1 Prvým krokom bolo komplexné štúdium riešenej oblasti. Hlavne geografické, geo-politické, prírodné členenie oblasti, morfológia terénu, štúdium sociálnej štruktúry, dopravnej infraštruktúry, podnikateľského zázemia, pamiatkového prieskumu a základnej histórie oblasti. Nevyhnutnosťou bola návšteva obce a jej širšieho okolia, štúdium historických skutočností, rolu sídla, ktorú v urbanizovanej štruktúre regiónu zastáva a pohľad na sídlo a región rôznych sociálnych vrstiev obyvateľstva – starostov, obyvateľov, podnikateľov. Štúdium strategických rozvojových dokumentov na rôznych úrovniach, je nevyhnutným predpokladom správneho pochopenia aktuálnej vízie týkajúcej sa budúcnosti lokality.

Získané dáta z týchto dokumentov následne spracúvam do formy výkresov problémov a potenciálov, v rôznych mierkach. Ich priemet zobrazí mieru problémov v obci Krivany ako aj v jej širšom okolí. Spomínaná analýza problémov a potenciálov má slúžiť ako podklad pre spracovanie konceptu rozvoja.

Fáza č. 2.

Po zistení skutočných problémov a potenciálov prichádza na rad časť prieskumu inšpiratívnych príkladov so Slovenska a zo sveta. Skúmanie krajín, ktoré sú známe progresívnymi metódami v rôznych rozvojových odvetviach, okrem iného aj rozvoja rurálnych častí krajiny. Ide o celo-regionálne, mikro-regionálne, obecné stratégie, alebo investičnú činnosť súkromných podnikateľov, ktorá pomohla pozdvihnúť životnú úroveň v obci, či rozvoj turizmu. Projekty, kde boli plnohodnotne a užitočne použité projekty z fondov pre rozvoj z Európskej únie, alebo zmena strategického myslenia krajín pri nakladaní so svojím prírodným, či kultúrnym dedičstvom.

8

Fáza č.3.

Po uvedomení si aktuálnej situácie, zistení problémov a potenciálov a nájdení príkladov, prichádza na rad návrhová časť, v ktorej aplikujem „dobrú prax“ z úspešných Slovenských, či svetových projektov na riešené územie. Uvedomujem si, že aplikácia systémov zo zahraničia, dokonca ani zo susedného kraja, nie je možná „ad hoc“, kvôli rozdielnym systémom plánovania, odlišnej sociálnej štruktúre, či iným legislatívnym odlišnostiam... môžu však slúžiť ako inšpirácia a na ich princípe postaviť model prispôsobený pre danú lokalitu. Z toho dôvodu veci, ktoré som vedel aplikovať s drobnými úpravami som aplikoval, a veci, ktoré sa týkajú širšieho záberu, až na úrovni celonárodnej, či medzinárodnej politiky, som spracoval vo forme odporúčaní.

Fáza č.1. strategické dokumenty Na úrovni Európskych Rozvojových Koncepcii : -Koncepcia rozvoja Európskej únie -Koncepcia rozvoja dopravnej infraštruktúry -Sieť cyklistických trás Eurovelo -sústava Natura 2000 Na úrovni Slovenskej Republiky: -KURS -účasť na konferencii o regionálnom rozvoji na pôde Ministerstva Dopravy Výstavby a Regionálneho Rozvoja, za účasti zástupcov Svetovej Banky

Na úrovni Prešovského Samosprávneho Kraja -RIÚS PSK(Regionálna integrovaná územná stratégia) -PHSR PSK(Program Hospodárskeho a Sociálneho Rozvoja) -Dokumenty regionálnej agentúry cestovného ruchu -Územný Plán Prešovského Kraja -cestovné poriadky SAD Prešov, SAD Poprad, SAD Levoča 9

-cestovné poriadky ŽSR Na úrovni Okresu Sabinov: -RIÚS okresu Sabinov(Regionálna integrovaná územná stratégia) -PHSR okresu Sabinov(Program Hospodárskeho a Sociálneho Rozvoja) -PHSR mesta Sabinov(Program Hospodárskeho a Sociálneho Rozvoja) -PHSR obcí Hornotorysského Mikroregiónu -ÚP obcí Hornotorysského Mikroregiónu -rozhovory so starostami dotknutých obcí (Hornotorysský Mikroregión) -rozhovor so zamestnankyňami a dokumenty Hornotorysského Mikroregiónu -rozhovory s poľnohospodármi a podnikateľmi z okolia Na úrovni obce Krivany: -PHSR obce Krivany -ÚP obce Krivany -návšteva a prehliadka osady MRK -komplexná prehliadka obce Krivany s priamym komentárom pána starostu -knižné publikácie Krivianskeho rodáka p. Jána Lazoríka

Fáza č.2.

Inšpirácie zo zahraničia Rákúska republika – kultúrna krajina a jej previazanie s turistickou infraštruktúrou; Regionálne

programy

pre

rozvoj

rurálnej

oblasti

s participáciou

všetkých

ekonomických sektorov Holandsko – kombinácia top-bottom a bottom-up procesov pri tvorbe stratégii; včlenenie verejnosti do rozvojového procesu; prepojenie poľnohospodárstva vidieka s ekonómiou miest; komplexnosť dopravnej infraštruktúry Poľská republika – využitie eurofondov pre rozvoj pohraničnej turistickej 10

infraštruktúry; efektívny harmonogram a pripravenosť krajiny a obcí pre efektívne čerpanie eurofondov; zameranie sa na pritiahnutie zahraničného kapitálu do krajiny Chorvátsko – postup pri efektivizácii drevárskeho priemyslu –viackolový systém predaja drevnej guľatiny, uprednostňujúci domáceho spotrebiteľa/obchodníka Inšpirácie zo Slovenska: Detva (okolie) – výraz kultúrnej krajiny Stará Bystrica – využitie eurofondov pre masívnu podporu turistického ruchu; občiansky aktivizmus Kechnec – využitie strategickej polohy obce a pritiahnutie veľkých investorov viedlo k zamestnaniu veľkého percenta ľudí z okolitých obcí; Spišský Hrhov – využitie pracovného potenciálu MRK; odpútanie sa od štatnych dotácii na rozvoj obce; pritiahnutie investícii; zmena klesajúceho na rastúci trend počtu obyvateľov Rankovce – vysoká kvalita terénnej sociálnej práce a n.o. viedla k vytvoreniu modelu pre legálne a poctivé bývanie ľudí z MRK Kecerovce – spoluprácou terénnej sociálnej práce, SOU v Košiciach a KSK vzniklo detašované pracovisko SOU v obci, ktoré poskytuje vzdelanie mladých z prostredia MRK v odboroch murár, krajčírka

Fáza č.3.

Výkres rozvoja Okres Sabinov, Mikroregión Hornej Torysy, Obec Krivany

11

2. Európske rozvojové stratégie 2.1. Koncept „Blue Bannana“ a „Red Octopus“ Európske centrálne urbánne jadrové územie nazývané aj (Blue banana – modrý banán) má byť v roku 2026 stále „Corpus major“. Má však už byť súčasťou väčšieho integrovaného systému pozostávajúceho z „tela“ a „ramien“ (urbanizovaných koridorov) siahajúcich do severnej východnej aj južnej Európy. Tieto ramená majú byť okrem radiálnych spojení s centrom prepojené aj tangenciálne a to tzv. „TEN“ koridormi.

Prešovský kraj svojou západnou časťou spadá do širšieho okolia tzv. „Zóny ekonomického rozvoja“, pravdepodobne práve kvôli situovaniu mesta Prešov, tretieho najväčšieho mesta na Slovensku. Prešov je na hranici tejto oblasti a v dopravnej stratégii EÚ sa uvažuje s jeho lepším začlenením do dopravnej infraštruktúry.

Tým sa podporí konkurencieschopnosť Prešova ako aj celého regiónu.

12

2.2. Európska stratégia rozvoja železničnej siete Podľa dopravnej stratégie rozvoja koľajovej dopravy v Európskej Únii má v budúcnosti vzniknúť prepojenie Slovenského mesta Plaveč – uzlového bodu na Severe republiky s poľským mestom Krakow. Plaveč je v súčasnosti prepojený s Poľskom cez hraničný priechod Ruská vôľa. Z tohto bodu železnica pokračuje ďalej do poľského mesta Krynica – Zdrój. Predĺžením do Krakowa, by sa vytvorilo plynulé železničné prepojenie Krakowa a Miškolcu na trase Varšava - Krakow – Prešov – Košice – Miškolc - Budapešť. Vytvorí sa tak perspektívne prepojenie pre dopravu osôb aj tovaru cez región, čo v konečnom dôsledku môže veľmi napomôcť napríklad aj rozvoju turizmu, obchodu a celkovému ekonomickému rozvoju obcí a regiónov na tejto trase.

13

2.3. Eurovelo EuroVelo1 tvorí sieť 14 diaľkových cykloturistických trás po celej Európe. Využívať ju majú nielen diaľkoví cykloturisti, ale aj miestni obyvatelia pre každodenné jazdenie za prácou či rekreáciou. Hotová má byť sieť v roku 2020.Celková dĺžka trás má dosiahnuť vyše 70 tisíc kilometrov medzinárodných cyklotrás Cez Slovensko prechádzajú tri trasy EuroVelo v dĺžke niekoľko stoviek kilometrov.

2.4 Eurovelo 11 Eurovelo 11 je tranesurópska cyklotrasa, ktorá má prepájať Sever Európy (Nórske mesto Nordkap) s juhom (Grécko - Atény). Jej dĺžka bude približne 6000 km. A cez Sovensko povedie úsek z poľskej Muszyny cez Starú Ľubovňu, Lipany Prešov, Košice ďalej do Maďarska. Táto cyklotrasa povedie priamo cez Hornotoryský mikroregión ako aj obec Krivany.

1

http://www.eurovelo.sk/sk/

14

3. Situácia v rámci Slovenskej republiky 3.1. Najmenej rozvinuté regióny a ich budúcnosť Čo to znamená najmenej rozvinuté okresy2

Hospodársky rast a rozvoj na území Slovenskej republiky zvýraznil rozdiely medzi regiónmi a okresmi Slovenska. Pokiaľ väčšina obyvateľov z rastu benefituje, najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a vzdelanej pracovnej sily a nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít.

Po dlhých desaťročiach diskusií o nevyhnutnosti odstraňovania regionálnych rozdielov vláda Slovenskej republiky ponúkla reálne nástroje, ktoré budú znižovať uvedené rozdiely, zvyšovať konkurencieschopnosť najmenej rozvinutých regiónov a tým aj kvalitu života. Cieľom podpory je v prvom rade tvorba pracovných miest.

Systém podpory najmenej rozvinutých regiónov umožňuje koncentráciu nástrojov, opatrení a prirodzene aj peňažných zdrojov na rozhýbanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti.

Slovensko s decentralizovanou pozíciou politického aj ekonomického centra má problémy s málo rozvinutými okresmi, spravidla tie najvzdialenejšie. Košice ako protipól Bratislavy svojou kapacitou nedokážu pritiahnuť dostatok investičnej aktivity pre širšie okolie a tieto okresy tak zostávajú mimo diania. Aktuálne štatistiky dokumentujú 12 takýchto okresov. Sú to okresy: Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance, Trebišov. Všetky spomenuté okresy sa v zozname nachádzajú od decembra 2015. Zoznam sa aktualizuje každé tri mesiace3.

Porovnanie štatistík v rámci celej Slovenskej republiky, okresu Sabinov a obce Krivany sú k nahliadnutiu na výkrese vo výkresovej časti elaborátu.

2 3

http://www.nro.vlada.gov.sk/podpora-najmenej-rozvinutych-okresov/ Zoznam najmenej rozvinutých okresov od 1.4.2014 do 31.03.2017; dátum zverejnenia : 20.4.2017 ÚPSVaR

15

4. Región Šariš 4.1. Charakteristika regiónu Geopoliticky je región Šariš tvorený okresmi: Bardejov, Prešov, Sabinov, Stropkov, Svidník. Šariš bol v minulosti komitát, stolica a župa Uhorského kráľovstva a nakrátko aj Česko-Slovenska. V súčasnosti patrí z väčšej časti do Prešovského, menšia časť zasahuje aj do Košického kraja. Na západe susedí so Spišom, na juhu s Abovom, na východe so Zemplínom a severný okraj regiónu tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Medzi významné rieky patrí Torysa, Topľa, Sekčov a v južnej časti Hornád.

Najvyšším vrchom regiónu je Čierna Hora (Levočské vrchy, 1289 m.n.m.)

Medzi obyvateľmi prevažne Slovenskej národnosti je pomerne veľké množstvo Rusínov, ktorí tu vystriedali prevažne nemecké osídlenie. Nemci, ktorí prišli na pozvanie Uhorského cisára, územie opustili pre ťažké životné podmienky.

Kultúru a tradície obyvateľov Šarišského regiónu dokumentuje v niekoľkých knihách tunajší bývalý učiteľ, botanik, kulturológ, kartograf a folklorista Ján Lazorík.

územie Šarišského regiónu

16

4.2. Problémy regiónu V regióne sa nachádzajú dva okresy z vyššie zmieneného zoznamu slabo rozvinutých okresov. Región bojuje s problémami, ktoré trápia poväčšine celé východné Slovensko. Sú to hlavne neúspešná integrácia Marginalizovaných rómskych komunít (MRK), nízke mzdy, nedostatočná ponuka pracovných možností, sťahovanie sa za prácou do miest – vyľudňovanie vidieka, slabá starostlivosť o kultúrne a prírodné dedičstvo, zlý stav komunikácii a dopravnej infraštruktúry. Územie je, aj vždy bolo známe poľnohospodárstvom, rastlinnou aj živočíšnou výrobou. Ako veľký problém vnímam vývoz dochovanej zveri zaživa von za hranice republiky (Turecko, Grécko, Taliansko),kde sa následne spracúva.

Spracovaním mimo územia SR prichádzame o potenciálne pracovné miesta . Obdobná situácia je v drevárskom priemysle. V Levočských vrchoch prebieha masívna ťažba dreva, ktoré sa ešte ako guľatina vyváža za hranice (do Poľska) a až tam následne spracováva.

Nedostatočne rozvinutá sieť turistického ruchu a málo možností kultúrneho vyžitia zas ťahá Slovákov do aqua parkov a lyžiarskych stredísk v Poľských pohraničných mestách, Tým sa domáci kapitál opäť dostáva za hranice republiky. Systém Európskych dotácii pre poľnohospodárov, ktorý mal podporovať rozvoj poľnohospodárstva paradoxne spôsobuje presný opak4.

4.3. Potenciály regiónu Veľkým potenciálom je určite spomenutá stratégia európskej siete železníc (viď vyššie). Turisti, ktorí do regiónu prídu, však dnes nemajú veľa dôvodov zostať, pritom mikroregión má čo ukázať. Je tu vysoký turistický potenciál či už športového / rekreačného alebo kultúrneho vyžitia. V oblastiach je veľa kaštieľov a opustených domov, ktoré po rekonštrukcii vedia vytvoriť sieť ubytovania pokrývajúcu celý mikroregión. Keď už ľudia prídu, musia sa mať kde ubytovať a musia mať možnosti aktívneho aj pasívneho oddychu, čiže vybudovanie kompletnej turistickej infraštruktúry. Turizmu určite výrazne prospeje aj transeurópska cyklomagistrála Eurovelo 11.

4

Poznatok nadobudnutý z konverzácii s konkrétnymi poľnohospodármi z regiónu

17

Medzi možné čiastkové riešenia môžeme zaradiť prechodné ubytovania v rámci obydlí, agroturizmus, aquapark v Lipanoch, či lyžiarske a cyklo-crossové strediská v Toryse a Tichom Potoku. Lokalita svojou pahorkovou krajinou je pre cukloturistiku ako stvorená.

Veľký potenciál vidím v spracovateľskom priemysle. Množstvo dopestovaných plodín, chovnej zveri a veľké plochy lesov s už existujúcou výrobou, ponúkajú skvelú príležitosť pre vytvorenie spracovateľských podnikov.

5. Okres Sabinov 5.1. Charakteristika Okres Sabinov je súčasťou Východného Slovenska a Prešovského kraja. Susedí s okresmi Stará Ľubovňa a Bardejov na severe, Prešov na východe, Levočou na Juhu a s Kežmarkom na západe. Časť okresu patrí do oblasti bývalého vojenského obvodu Javorina. Táto oblasť je stále v správe vojenských lesov a prebieha tu devastačná ťažba dreva.

Z hľadiska morfológie terénu sa okres nachádza v doline koryta rieky Torysa. Je ohraničený pohorím Čergov na východe a na západe Levočskými vrchmi. V južnej časti sa rozprestiera Šarišská vrchovina.

V okrese sa nachádza pomerne veľké množstvo chránených území. Ide prevažne o chránené vtáčie územia, lesy a v Levočských vrchoch o povodie rieky Torysa, ktoré je vyhlásené za súčasť európskeho ekosystému Natura 2000.

V okrese boli v minulosti vysoko rozvinuté poľnohospodárstvo a stavebný priemysel.

V poľnohospodárstve sa tu venovali hlavne pestovaniu a spracovaniu ovocia a zeleniny (Frukona – Sabinov), zo živočíšnej výroby prevládal chov hovädzieho dobytka, oviec a koní. Stavebný priemysel bol zastúpený výrobou oceľových konštrukčných prvkov a tehál.

V krajskom meste Prešov fungoval kedysi mäsokombinát, Prešovské Solivary a samozrejme pivovar Šariš.

18

Cez okres prechádza cesta . 2. Triedy, ktorá prepája mestá Prešov – Sabinov – Lipany a pokračuje do mesta Plaveč ( okres Bardejov). Tu sa rozdeľuje do smerov Stará Ľubovňa a Bardejov. V meste Lipany sa k tejto komunikácii pripája cesta vedúca do vnútra okresu, kde sa rozprestiera mikroregión Hornej Torysy. Prvou obcou hneď za Lipanmi sú Krivany, obec, ktorá je predmetom zadania tejto práce.

Regiónom prechádza aj železničná jednokoľajová trať. Novo zrekonštruovaná elektrifikovaná železnica však nie je využívaná v plnom rozsahu a železničné prepojenie je teda zabezpečené iba v úseku Kysak - Lipany. Do Plavču pokračujú iba nákladné vlaky.

(Problémy a potenciály okresu sú vo veľkej miere totožné s regionálnymi, k nahliadnutiu sú vo výkresovej časti elaborátu).

5.2. Okres a turizmus V súčasnosti má okres dve turisticky atraktívne lokality (mesto Sabinov a lyžiarske stredisko Drienica – Lysá). V riešeniach navrhujem vytvoriť viacero podružných menších lokalít, ktoré sa môžu vyvinúť v ďalšie takéto centrá a pritiahnuť turistov aj do vnútra okresu. Okres sa vyznačuje veľkým prírodným a kultúrnym bohatstvom, ktoré môže tvoriť silný základ pre rozvoj turizmu.

návrh „subcentier“ turistického ruchu v okrese

19

6. Mikroregión Hornej Torysy Mikroregión spája 26 obcí z okresov Sabinov a Levoča. Ide o združenie obcí Hornej Torysy, ktoré v Šarišskom regióne spolupracujú na spoločnom rozvoji. Úlohou združenia je naštartovať miestne zdroje a napomôcť ekonomickému rozvoju mikroregiónu. Mikroregión funguje aj na medzinárodnej úrovni. Cezhraničnú spoluprácu majú napríklad s mestom Muszyna v Poľsku.

Mikroregión združuje 25 obcí z okresu Sabinov a jednu z okresu Levoča. Významne sa venujú téme rozvoja cyklistickej infraštruktúry, turistických chodníkov a pritiahnutiu investícii.

Združenie obcí ma kanceláriu s dvoma administratívnymi pracovníčkami, ktoré sledujú rôzne výzvy na predkladanie projektov, pri ktorých sa môžu združenie, alebo obce uchádzať o financie na rozvoj.

Z rozhovorov so starostami som sa dozvedel, že ide o skutočne aktívne fungujúci mikroregión.

Kvôli plánovanému Eurovelu 11 niektoré obce vytvorili spoločný mikroregión Eurovelo, ktorého hlavnou úlohou je práve vybudovanie spojitého Slovenského úseku transeurópskej cyklomagistrály.

obce združené v Mikroregióne Hornej Torysy

6.1. Koncept rozvoja mikroregiónu 6.1.1. Ťažba a spracovanie dreva Aktuálne sa v Levočských vrchoch vo veľkej miere ťaží drevo. Väčší problém ako ťažba je však jeho následný vývoz do Poľska bez predošlého spracovania. Situáciu navrhujem riešiť vytvorením siete podnikov, alebo vyššou intenzitou využitia už existujúcich podnikov pre spracovanie dreva priamo v Hornotoryskom mikroregióne, čím sa docieli vytvorenie niekoľkých pracovných miest. Tento krok však 20

odporúčam vyriešiť aj legislatívne na úrovni národnej politiky. Ako vhodná inšpirácia môže slúžiť systém viackolového predaja dreva. Ide o štvorkolový systém pri ktorom sú preferovaní spracovatelia z domáceho trhu až následne v posledných kolách sa pristupuje k vývozu nepredaného dreva do zahraničia. Tento systém, splikovaný na naše legislatívne podmienky by pomohol vyťažené drevo udržať na Slovensku, pričom by sa buď miera ťažby prispôsobila dopytu, alebo by sa zvýšil dopyt po tejto surovine.S radosťou som zachytil informáciu v médiách, že v náväznosti na vysokú mieru vývozu dreva za hranice, chce vláda podporiť rozvoj drevostavieb na Slovensku. Vídím to ako jedno z možných čiastkových riešení tohto problému a zároveň ako ďalší krok k znižovaniu ekologickej stopy našej krajiny. .

Rozmiestnenie podnikov pre drevospracujúci priemysel

6.1.2. Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba Plochy ornej pôdy, využiteľnej na pestovanie plodín ostali prevžne v centre mikroregiónu v okolí obcí Torysa, Šarišské Dravce, Krivany. Práve z toho dôvodu, práve tu navrhujem objekty pre spracovanie poľnohospodárskej produkcie. Jednoduché napojenie cestou tretej triedy na Sabinov a Prešov sa vie dosiahnuť efektívne zásobovanie školských zariadení, jedální, reštaurácii či domovov seniorov kvalitnými v regióne dopestovanými plodinami. Dnes sú štátne školy a seniorské centrá veľmi limitované nástrojom verejného obstarávania.Tento nástroj na úkor kvality zaväzuje školu obstarať suroviny za najnižšiu cenu. V súčastnosti malí a strední hospodári nedokážu v týchto výzvach súperiť s veľkými, často zahraničnými, dodávateľmi, respektíve dodávaľmi zahraničných plodín. V tomto prípade navrhujem zamyslieť sa nad pozitívnou diskrimináciou. Malo by opäť ísť o viackolový systém v ktorom 21

by sa porovnávala nielen cena, ale aj kvalita dodávaných surovín na strane jednej, na stane druhej by malo ísť o systém s hodnotiacimi tabuľkami, ktorý by na základe skúseností a validácie dodávateľov v procese obstarávania generoval body, ktoré by boli do výsledného vzorca zarátané Živočíšna výroba zas využíva poteciál trvalých trávnatých plôch (TTP). Táto pôda je vhodná na pasenie dobytka a oviec. V mikroregióne je už dnes niekoľko úspešných chovateľov a ďalší prichádzajú.

Problémom je, že iba jeden tu funguje aj ako spracovateľ mlieka . Má ako jediný vlastnú mliekáreň.

V mojom koncepte preto navrhujem vytvoriť vo voľných objektoch areálu v Šarišských Dravcoch dva nové objekty (respektíve ich rekonštrukciu a adaptáciu na novú funkciu) a to bitúnok a mliekáreň.

Polovica budov v areáli je už dnes prázdnych, vzniká tu potenciál na vytvorenie fungujúceho centra samostatne hospodáriacich roľníkov (SHR).

návrh rozmiestnenia plôch a prevádzok pre poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu

6.1.3. Turistický ruch Mikroregión v oblasti turizmu má čo ponúknuť, avšak rozvoj v tomto smere je stále poddimenzovaný.

Situáciu turizmu v mikroregióne zvýši pripravovaná výstavba aquaparku v susednom meste Lipany.

V súčasnosti sú práve Lipany turistickým centrom, ak to tak môžeme nazvať, s vybavenosťou odpovedajúcou šesť tisícovému mestu. Do budúcna si rolu turistického centra viem predstaviť v zastúpení Krivian. Práve Krivany sú tou, podľa môjho názoru, skutočnou bránou do mikroregiónu a majú preto veľký potenciál byť tým správnym prvým bodom kontaktu medzi mikroregiónom a turistom.

Charakter dediny rozloženej v údoliach medzi pahorkami a potenciálne centrum obce s kaštieľom 22

a kultúrnym amfiteátrom, s priliehajúcim obecným parkom, môže skvelo odprezentovať základné informácie o regióne. Tie spolu s informačným centrom a ubytovacími možnosťami dokážu vytvoriť podhubie pre udržanie turistov na dlhší čas a postupné zvyšovanie turistickej vyťaženosti. Pre podporu turizmu je nevyhnutné zlepšiť a zjednodušiť prístupnosť obce a mikroregiónu. Napríklad znovuzavedením železničného spojenia až do mesta Plaveč, resp. do poľského mesta Krynica-Zdrój, a tiež vytvorením spojitého úseku Európskej cyklotrasy Eurovello 11, ktorá vytvorí podmienky pre bezpečné a intenzívne objavovane zákutí Hornotorysskej prírody a kultúrnych pamiatok. Ďalšou nevyhnutnosťou je zachovanie, resp. obnovenie historického štýlu pamiatok a správny prístup k ich obnove. Obce musia dozerať na spôsob narábania s ich historickým dedičstvom. V okolí je mnoho naozaj historických kostolov, ktoré kvôli zvyšovaniu kapacity dostali rôzne prístavby a ich historická hodnota bola zničená. Príklad na inšpiráciu môže byť použitý z obce Tihany, ktorá leží na brehu jazera Balaton v Maďarskej republike. Eurofondy aj súkromné investície boli využité na vybudovanie turistickej infraštruktúry na skutočne vysokej úrovni. Zachovanie pôvodnej architektúry, vybudovanie verejných priestorov, rekonštrukcie objektov, prezentácia folklórneho dedičstva skrz trhy a reštaurácie. V oblasti Hornotoryského mikroregiónu, by napríklad podobný prístup mohol byť zvolený pri organizácii a zveľaďovaní krajiny, riešení prírodných protipovodňových opatrení a rekonštrukcii kultúrnych pamiatok.

schéma rozvoja turistickej infraštruktúry 23

6.1.4 Spolupráca obcí a potenciál obce Krivany Budúcnosť mikroregiónu najviac závisí na miere spolupráce a uvedomení si svojej úlohy. Každá obec je sama osebe unikát, ale pri rozvoji musia postupovať spoločne. Zo schémy vieme vyčítať možné menšie zoskupenia obcí, ktorých miera spolupráce môže byť ešte užšia.

Krivany v tejto schéme zobrazujem ako vstupnú bránu do Hornotoryského mikroregiónu. Svojou polohou, dopravným napojením, rurálnym charakterom a vysokým potenciálom sa stávajú lídrom v turistickom ruchu a jedným z najpotenciálnejších hospodárstiev v okolí.

schéma centrálnej zóny mikroregiónu

24

diplomový projekt – Rozvojový potenciál obce Krivany

25

7. Krivany 7.1. Stručná história obce Obec sa spomína z roku 1301 ako farnosť Criua, neskôr ako Krivany(1773), Kriviany (1927), Krivany (1948);maďarsky Krivány. Obec patrila komesovi Rikolfovi. V 17. – 19. storočí Tu mali majetky Dessewffyovci. V roku 1427 mala 27 port, v roku 1789 mala 110 domov a 783 obyvateľov (početní želiari), v roku 1828 mala 140 domov a 1075 obyvateľov. Pestovali obilie, ktoré predávali v Sabinove a Prešove, Začiatkom 20. Storočia bola v obci výrobňa syra. Obec si aj za 1. ČSR zachovala poľnohospodársky charakter. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Šariša a v Košiciach, niektorí v zahraničí.

mapovanie 1763-1787

mapovanie 1806-1865

7.2. Krivany dnes Obec Krivany sa nachádza v Prešovskom kraji. Konkrétne ide o okres Sabinov a ležia približne tri kilometre od mesta Lipany. Krivany majú približne 1221 obyvateľov5. S celkovou rozlohou katastra 1887 ha sa radia medzi väčšie obce v regióne. Rádovo väčšiu časť však tvoria plochy extravilánu.

Poľnohospodárska pôda zaberá celkovo (1208 ha), z toho 653 ha je orná pôda, 526 ha spadá pod plochy trvalo trávnatého porastu a 534 ha zaberajú lesy.

Z hľadiska demografie obyvateľstva oficiálne štatistiky ukazujú, že obyvatelia sú prevažne Slovenskej národnosti v počte 78,6%. Skoro 10 percent obyvateľov sú Rómovia.

Stredne veľké slovenské obce, medzi ktoré môžeme radiť aj Krivany, bojujú s viacerými nelichotivými štatistikami. Tak napríklad, čo sa týka vzdelanosti obyvateľov, v Krivanoch je vyše 35 % obyvateľov bez ukončeného základného vzdelania, a vyše 21% nezamestnanosť.

Z hľadiska vybavenosti obec ponúka: centrum ľudovej kultúry, viacúčelové športové ihrisko, amfiteáter, kultúrny dom, dva obchody s potravinami, pohostinstvo, park, požiarnu zbrojnicu, futbalové ihrisko, základnú školu, materskú školu a oddychovú zónu.

V obci sa nachádzajú štyri kultúrne pamiatky a to ranogotický kostolík, barokový kaštieľ, kamenný vodný mlyn a pamätný dom prozaičky Jolany Cibrusovej.

5

Údaj z roku 2014 dokument PHSR obce Krivany

26

V regióne dlhodobo pôsobil Ján Lazorík. Učiteľ, so širokým rozhľadom sa zaslúžil o vydanie niekoľkých publikácii, ktoré zachytávajú tradičný život, remeslo, kultúru a príbehy zo života sedliackeho ľudu v minulosti.

Príroda je tu zastúpená prevažne bukovými a hrabovými lesmi a pomerne veľkými plochami poľnohospodárskej pôdy. Morfológia terénu je tvorená vyššími pahorkami, a obec sa rozťahuje v úžinách medzi nimi. Chránené územia v okolí sú: Chránený les Čergov, Levočské vrchy a povodie rieky Torysa, ktoré patrí do Európskeho chráneného systému Natura 2000.

Dopravne je obec sprístupnená komunikáciou III. triedy z mesta Lipany (5min.), ktorá ďalej pokračuje do obce Torysa. Tu sa rozdeľuje na smer do Starej Ľubovne (cca 30min.) a do Levoče (cca 50min.).

Obec je napojená aj na novo zrekonštruovanú železničnú trať (Fondy Európskej únie), ktorá však pre osobnú dopravu nie je sprístupnená v plnej miere, pretože vlaky premávajú iba na trase Kysak-PrešovLipany). V Lipanoch je možné prestúpiť na autobus, ktorý za 5 min. privezie cestujúcich priamo do obce.

7.3. Problémy Jedným z najväčších problémov obcí je segregácia MKR. Deti z týchto komunít vyrastajú v prostredí, ktoré nie je vhodé pre rozvoj ich osobností, čo spôsobuje prehlbovanie „ kultúry chudoby“ v regióne a ešte väčšiu sociálnu priepasť medzi rómami a „nerómami“.

Veľký problém je aj starnutie populácie a klesajúca demografická krivka.

Verejné priestory sú slabo identifikovateľne a svojím stavom vôbec nelákajú ľudí k ich návšteve a zotrvaniu.

Ako je to takmer na celom Slovensku, auto je považované za nevyhnutnosť na slobodný pohyb. Medzi obcami nie je vytvorené bezpečné cykloprepojenie, čo zapríčiňuje zbytočné jazdy automobilmi aj na krátke vzdialenosti.

Veľký hospodársky areál blokuje južný rozvoj obce.

Obce v údolí majú veľký problém so záplavami. A hlavne s prívalovými dažďami. K ochrane proti povodniam pristupujú obce zlášť, čo je vo finále menej efektívne finančne aj výkonne ako spoločný postup.

Historické budovy sú v súkromnom vlastníctve, čím sa defakto bráni vstupu obce do procesu obnovy, tým sa proces predlžuje a budovy aj naďalej chátrajú. Starosta má vôľu aj schopnosť pomôcť, aby mohla obec niečo urobiť, musí však byť aspoň čiastkovým vlastníkom. To sa týka aj pozemkov 27

v úplnom centre obce, na ktorých sa v susedstve kaštieľa, parku a amfiteátra nachádzajú polorozpadnuté domy a hospodárske búdy.

K tomu sa pridávajú už spomenuté problémy, ktoré trápia celý región a to sú nedostatočne využitý potencial spracovateľských podnikov, priamy vývoz zveri a plodín bez spracovania do zahraničia a kontinuálny pokles poľnohospodárskej produkcie.

7.4. Potenciály Veľkým potenciálom je turistický ruch. Kajina mikroregiónu poskytuje veľké množstvo príodných, kultúrnych aj folklórnych pamiatok. Eurovelo 11 by rozvoju turizmu určite pomohlo, ale tiež by pomohlo vytvoriť alternatívny spôsob dopravy medzi obcami, napríklad na ceste do práce, do kostola...

Poľnohospodársky podnik, ktorý je ešte aj dnes funkčný, má predpoklad na pritiahnutie záujemcov o agroturismus. Mesto Lipany, ktoré sa nachádza len niekoľko minút od Krivian, začalo s budovaním nového aquaparku, ktorý určite dokáže pritiahnúť domáci turizmus.

V rámci rozvoja turistického ruchu môže obec ponúknuť rôzne formy ubytovania na prilákanie turistov.

Krivany majú potenciál stať sa vstupnou bránou do mikroregiónu Hornej Torysy. Čomu určite napomôže aj sprístupnenie a debarieriovanie železničného prepojenia.

28

11. Krajina 11.1. Charakteristika Krajinu tvorí pahokatina a obec samotná leží v drobných údoliach medzi nimi. Obce medzi sebou majú polia a plochy trvalých trávnatých porastov. Na kopcoch v širšom okolí sa nachádza lesný porast.

Kompozičnou osou údolia je rieka Torysa. Tá pramení v Levočkých vrchoch a pokračuje cez obce Tichý Potok, Brezovicu, Torysu a Krivany do Lipian. Odtiaľ ďalej popod Čergovské pohorie prúdi do Prešova.

V mojej práci som sa kvôli poľnohospodárskemu charakteru snažil v maximálnej možnej miere zachovať výmeru ornej pôdy. Zachovať ju tam kde je a pokúsiť sa nájsť potenciálne nové plochy, ktoré môžu byť využité pre poľnohosp. úcely. Trvalý trávnatý porast však tiež výrazne neobmedzovať, keďže slúži ako pasienky pre ovce a dobytok, ako aj divú zver žijúcu v okolí.

29

okolie obce Krivany dnes

8.2. Protipovodňová ochrana Obce v údolí majú problém s povodňami. Tie čo sú bližšie k rieke majú problém s jej vylievaním (obec Torysa). Krivany, nachádzajúce sa vo vyššej nadmorskej výške majú problém skôr s prívalovými dažďami a následnými záplavovými vlnami. Príčiny sú rôzne. Ide napríklad o nepremyslenú ťažbu dreva, alebo zlý spôsob obrábania poľnohospodárskej pôdy. Hlavný problém je nedostatočné zadržiavanie vody v území. Kedysi hospodármi prirodzene tvorené ochranné prvky pri poľnohospodárskych aktivitách (medze, hrádzky, remízy...), dnes úplne absentujú.

Vystriedali ich regulované korytá potokov a pod. ako sa to deje všade po Slovensku.

Navrhujem použiť prírodné, živé prvky krajiny na zachytávanie a zadržiavanie vody v nej.

Slúžiť na to má systém hrádzok a predhrádzok na horských potokoch, odrážky na lesných cestách a tiež správný spôsob orby na poliach (po vrstevniciach) a iné opatrenia, ako napríklad tvorba medzí na ornej pôde a zasakavacie pásy na TTP. Inšpiráciou pre Hornú Torysu môže byť okolie obce Hriňová v Detvianskom regióne, kde sa ľuďom podarilo vyhnúť kolektivizácii a vďaka tomu sa zachoval pôvodný výraz kultúrnej krajiny.

tvorba medzí

zasakávacie pásy

30

vodné nádrže

predhrádzky a hrádzky

8.3. Koncept tvorby krajiny Kostra systému ekologickej stability, je tvorená hlavnými skupinami prvkov biodiverzity –Biocentrami, ktoré sú následne prepájané nadregionálnymi a regionálnymi biokoridormi. Vo voľných miestach v tejto siete sa ako lokálne útočiská pre zver tvoria remízy alebo pasienky (ako interakčné prvky). Kostra ekologickej stability sa pretaví aj v kompozičnej a estetickej stránke vidieckej krajiny ovplyvením priehľadov, výhľadov a pod.

schéma kostry ekologickej stability

8.4. Zalesňovanie Pôdne mapy Slovenskej republiky zobrazujú, že v oblasti sú prirodzené hrabové a bukové lesy, ktoré kedysi pokrývali v podobe rozľahlého pralesa celé územie. Ľudským zásahom sa plochy lesov obmedzili na súčasnú úroveň. V princípe pokrývajú okolité kopce. Návrh krajinných vstupov rieši aj otázku zalesnenia, konkrétne ide o lokalitu pozdĺž železničnej trate smerujúcej na obec Kamenica. Tá je od lesa odelená relatívne veľkou plochou trvalého trávnatého porastu. Ako pasienky môže reálne fungovať aj les. Zver je schopná nájsť si potravu v zdravom lese, napríklad konzumovať bukvice a podobné lesné plody, alebo vysoko výživné mladé výhonky stromov.

31

Železnicu ponímam ako síce nie prirodzenú ale reálnu bariéru v území, ktorá by sa takýmto zalesnením zvýraznila a pomohlo by sa oddeleniu divej prírody od kultrúrnej krajiny obhospodarovanej človekom.

Zalesnenie by nemalo prebiehať plošnou výsadbou totožných sadeníc. Malo by ísť o princíp staršieho brata. Vysádzať väčšie aj menšie sadenice rôznych drevín zároveň. Vhodnou voľbou sadeníc sa zabezpečí rýchly zisk lesnej plochy v krátkodobom pláne a zároveň vysoká kvalita drevín a biodiverzita prostredia v dlhodobom druhom pláne.

schéma zalesnenia

princíp zalesnenia

návrh krajinárskych opatrení

32

8.5. Opatrenia na ochranu prírody v obci a užšom okolí Obec sa nachádza v pahorkatej oblasti povoria rieky Torysa. Drobné údolia sú často tvorené drobnými prítokmi a biokoridormi Torysy. V štruktúre krajiny sú tieto biokoridory veľmi jednoducho čitateľné a obec sa im pri svojom rozvoji spočiatku prispôsobovala. V okolí v takmer každej obce je vidno, že vznikala pozdĺž biokoridoru, ktorý viedol jej stredom (Krivany, Šarišské dravce, Krásna Lúka, Oľšov...).

Aj Krivany vznikli ako obec s návsou, ktorou viedol biokoridor pokračujúci k rieke a do ktorej bol postavený kostol ako najvýznamnejší objekt v obci.

Parcely boli v maximálnej miere využívané na chov a pestovanie. Drobné sady pozostávali hlavne zo sliviek, no casto sa tu pestovali aj jablká, či hrušky. Obec mala dokopy 11 kaštieľov. Dodnes sa zachoval jedniný kaštieľ, ktorému prináleží aj park a nachádza sa v pomyselnom centre obce.

Obecné sady boli využívané do príchodu socializmu. Odvtedy ostali zanedbané.

Dnes sa obec nachádza medzi veľkými plochami polí a TTP. Ich systematizáciou a racionalizáciou navrhujem členenie týchto plôch tak aby sa skrátila dochádzková vzdialenosť na polia a ich jednoduchšie obrábanie a tiež zjednodušenie vyvedenia dobytka na pašu.V rámci týchto zásahov navrhujem aj výsadbu líniovej zelene pozdĺž poľných ciest a tvorbu opatrení pre splošťovanie povodňovej vlny na poliach a TTP ako sú medze a zasakovacie pásy. Čo sa týka otázky zelene v intraviláne obce, navrhujem revitalizáciu parku v centre a výsadbu novej líniovej zelene v miestach budúcej druhej etapy rozvoja. Predčasnou výsadbou sa dosiahne kvalitné prostredie bez nutnosti čakať na zazelenanie po vybudovaní tejto etapy.

V rámci súkromných parciel navrhujem šíriť osvetu medzi obyvateľstvom o zriadení dažďových záhrad.

Tie majú za úlohu odbremeniť kanalizačný systém od dažďovej vody a napomôcť jej zadržiavaniu v území, čím sa okrem iného zvýši aj kvalita ovzdušia a úroveň spodej vody v oblasti.

Jedna z prvých vecí, ktoré mi pán starosta opísal, bol cieľ obnoviť a rozšíriť produkciu obecných sadov.

Ich rozvoj navrhujem vo východnej časti obce, medzi základnou školou a železničnou zastávkou. Toto opatrenie okrem iného napomôže obci aj sociálne a ekonomicky.

výkres krajinárskych zásahov vužšom okolí obce 33

9. Rozvoj obece 9.1. Genéza zmeny urbanizovaného prostredia obcí na SR Na situácii obce je naprvý pohľad jasné, kde sa začala formovať, ktorá časť je najstaršia. Historický urbanizmus obce bol úplne odlišný od toho dnešného. Dlhé parcely s domami prístupnými z ulice a záhradou otvorenou do krajiny vytvárali pevnú štruktúru s jasnými pravidlami, kompaktnou ulicou a jednotným architektonickým stvárnením domov.

Keď človek do obce vošiel, hneď vedel, aké obyvateľstvo tu prevláda. Parafrázujem Jána Lazoríka z knihy Remeslá6: „človek hneď vedel do akej obce vošiel a kto je majiteľ domu. Slováci boli striedmejší v ozdobách, kdežto chyže Rusínov zdobili maľby od vrchu po spod.“ Podobne v knihe opísal viacero kultúrnych spoločenstiev regiónu a ich spôsob prezentácie.

Dlhé parcely v minulosti bývali maximálne využité pre pestovanie plodín a hlavne chov domácich zvierat. Poľnohospodársku tradíciu a pestovanie vlastných potravín sa ľuďom oplatilo do čias kolektivizácie, kedy cena plodín zásluhou veľkopošného pestovania v družstvách klesla a oni neboli schopní konkurovať.

Strata poľnohospodárskej funkcie viedla k zmene tvaru pozemkov. Kedysi úzke domy vystriedali široké jednopodlažné bungalovy, ktoré si vyžiadali úplne iné pomery pozemku.

Nasledovala zmena vnútorných dispozícii domov a orientácia hlavných obytných miestností do vnútra parcely namiesto do ulice.Tým sa narušil aj urbanizmus sídel. Obce sa začali rozťahovať neúmerne k počtu obyvateľov a kompaktnú ulicu, ktorá pred tým žila a poskytovala možnosť pre rozhovory a stretnutia ľudí, vystriedala tichá cesta, ktorá neponúka žiadne možnosti sociálnych kontaktov či iného vyžitia.

Tento stav sa v obciach a suburbánnych zónach prehlbuje dodnes. Nové zástavby rodinných domov a ich uličná sieť poskytuje absolútnu anonymitu a život bez sociálnej interakcie susedov. Ďalším problémom je aj slabá úroveň občianskej vybavenosti a slabá obsluha MHD, ktorá má za následok častejšie využívanie automobilu, čo spôsobuje dopravné preťaženie centrier, vysoký dopravný nápor na mestá a zväčšovanie ekologickej stopy človeka.

Preto v rozvojových etapách pri reparcelizácii navrhujem prednostne navrhovať úzke a hlboké parcely.

Týmto spôsobom do štruktúry dostaneme vyššiu koncentráciu obyvateľstva, nižšie nároky na výšku investícii do dopravnej infraštruktúry a vytvoríme mäkkú hranicu medzi prírodou a urbanizovaným prostredím obce. Zároveň tak poskytneme obyvateľom možnosť efektívneho využitia záhrady na relaxačnú a hospodársku časť a tým prinavrátiť pestovanie vlastných plodín do života obce.

9.2. Proces zmeny Pod spojením „rozvoj obce“ rozumiem nielen rozvoj priestorovej štruktúry, ale aj zároveň rozvoj ekonomický, sociálny, hospodársky a ideový s cielom maximálne využiť potenciály a odstrániť nedostatky. Je samozrejmé, že zmena nemôže nastať zo dňa na deň a je ju treba starostlivo Remeslá, domáce výrobky a obrázky z minulého tradič. života; Ján Lazorík; ARKUS JJ, Prešo, 2011; ISBN:978-80-970-558-2-0 6

34

naplánovať a, dohliadať na dodržiavanie jej časového harmonogramu. Opatrenia som rozdelil do troch skupín podľa priorít, ako aj zložitosti ich zavádzania na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé zásahy.

9.2.1. Krátkodobé zásahy Tvoria ich ciele a aktivity, ktoré sú už plánované, resp. ich naplneniu bránia menšie prekážky. Ide o relatívne jednoduché projekty. Sú to napríklad: - tvorba turisticky atraktívneho prostredia: - rekonštrukcia vodného mlyna (vytvorenie kempingového areálu) - rekonštrukcia sýpky - revitalizácia obecných sadov - vybudovanie soc. bytov na obecnom úrade - aktívne informovanie a zapájanie obyvateľov do procesu rozvoja obce - aktivizácia školy po vyučovaní - zavádzanie cirkulárnej ekonómie –spolupráca s obcou Torysa - intenzifikácia obytnej štruktúry – využitie voľných parciel - angažovanie sa obce v tvorbe obecných bytov v rámci zahusťovania

9.2.2. Strednodobé zásahy Projekty, ktoré pre svoju prípravu a realizáciu vyžadujú dlhšiu dobu a projekty, ktoré musia byť koordinované na vyššej ako iba obecnej úrovni. Sú to: - rekonštrukcia železničnej zastávky, opätovné zavedenie žel. spojenia - vybudovanie objektu na spracovanie poľnohospodárskych produktov - výsadba nových plôch obecných sadov - renovácia kaštieľa a kúrie - vybudovanie nosnej cyklotrasy Eurovelo 11 - výstavba sociálnych bytov - reparcelizácia – príprava na ďalšie rozvojové etapy obecnej štruktúry - druhá etapa rozvoja - revitalizácia centrálneho parku

9.2.3. Dlhodobé zásahy Projekty, pri ktorých sa uvažuje, že vo výhľadovom časovom horizonte naberú na aktuálnosti a projekty, ktoré majú medzinárodný dopad

35

- dobudovanie folklórneho areálu - dobudovanie prepojenia Krakow – Miškolc - zavedenie efektívneho systému údržby verejných priestorov - dobudovanie tretej rozvojovej etapy

10. Rozvoj obecnej štruktúry 10.1 Spôsob hľadania racionálnej miery rozvoja Krivany, ako akoro všatky obce na Slovensku majú dlhodobo záporný prírastok obyvateľov. Priemerne za rok obec príde od dvoch do piatoch obyvateľov. Deje sa to kvôli nedostatku pracovných príležitostí, slabej ponuke spoločenského vyžitia, či chudobe v regióne. Cieľové destinácie sú rôzne. Ľudia volia buď okresné, či krajské mesto, alebo rovno hlavné mesto – Bratislavu, mnohí odchádzajú hľadať prácu do zahraničia či už formou dochádzania na určitú dobu, alebo stálym presťahovaním.

Na Slovensku však sú aj obce, ktoré svoje problémy dokázali pretaviť do najväčších potenciálov, zlepšiť životnú úroveň v obci a tým zmeniť klesajúci trend na stúpajúci. Jednou z takýchto obcí je aj Spišský Hrhov, nachádzajúci sa v susednom okrese.

Proces rozvoja, ktorý navrhujem predpokladá skutočné zvýšenie životnej úrovne obyvateľov a nárast kreditu obce. Preto je vysoko pravdepodobný zvýšený dopyt či už po prechodnom, ale hlavne stálom ubytovaní. Obec má dnes vo svojej štruktúre voľné parcely, ktoré sa môžu zastavať, má aj územný plan, podľa ktorého vie presne výstavbu regulovať. Treba však usporiadať prioritné územia a program postupného rozvoja štuktúry regulovaného obecným úradom, pre dosiahnutie efektívnej rozlohy a dostatočnej kompaktnosti obce. Počet obyvateľov na hektár je východiskom pri rôznych projektoch, ktoré majú na źivot v obci priamy vplyv. Správnym manažmentom a reguláciou zahusťovania a rozvoja priestorovej štruktúry, vie obec toto číslo udržiavať, dokonca zvyšovať, čo by malo mať pozitívny vplyv napríklad na rozvoj prímestskej dopravy, efektivizáciu odpadového hospodárstva, rozvoj kultúrnych aktivít, či kredit obce vo svojom okolí.

Pri hľadaní správnej rozvojovej schémy som ako vstupné determinanty bral súčasnú štruktúru, ornú pôdu v okolí obce, železničnú trať, poľnohospodársky areál a princípy krajinotvorby resp. minimalizovanie narušenia výhľadov a priehľadov, ktoré v obci a v jej okolí dotvárajú charakter krajiny (prírodnej aj umelej).

10.2 Variant č.1 Čisto severný rozvoj obce, pozdĺž ulíc: Pod Huru, Kostolná a Ľadová. Pri tomto rozvoji odhadujem cca 30% prírastok obyvateľstva. Pozitívom môže byť napríklad nulový záber ornej pôdy a pekné výhľady naskytujúce sa budúcim obyvateľom. Negatívami však sú výrazné zvýšenie dopravnej vyťaženosti spomenutých ulíc a rozťahovanie obce na úkor zachovania kompaktnej veduty.

36

10.3. Variant č.2 Čisto južný rozvoj obce pozdĺž ulice Vyšný mlyn a jej prepojení s cestou tretej triedy na západnom konci obce, čím sa vytvorí veľké rozvojové územie, je zas na aktuálnu veľkosť Krivian priveľký. Navyše takýtorozvoj by mal veľký dopad na záber onej pôdy. Kladnou stránkou by bol postupný nátlak na racionalizáciu poľnohospodárskeho areálu a zmenšenie plochy, ktorú dnes areál zaberá.

10.4 Variant č.3 Tertí variant je roztrúsený po obci. Jednoducho rozdelený na etapy a relatívne ľahko regulovateľný, čo sa týka etapovosti. Spája kvalitu variantu číslo jeden – nízky záber ornej pôdy s výhodami variantu dva ako tlak na racionalizáciu areálu a pridáva potenciál prepojenia železničnej zastávky s centrom obce cez novonavrhnuté rozvojové územie. Je plánovaný na približne 20% nárast obyvateľstva

37

.

10.5. Výsledný variant Výsledná schéma, ktorú som ďalej rozpracovával do etáp a regulácií vychádza primárne z tretej alternatívy, avšak je jemne upravená. Neuvažujem o západnom rozvoji smerom k železničnej zstávke, z dôvodu súčasného napojenia zastávky s relatívne priamou trasou k centru obce. Pri tom je stále potrebné brať na vedomie, že verejný priestor, ako aj nutnosť bezbarierového prístupu k zastávke, bude treba zodpovedne vyriešiť, aj keď územie nepovažujem za rozvojové.

Výsledná alternatíva teda počita zo zahusťovaním súčasnej štruktúry z vnútra v prvej etape, južným rozvojom spojeným s revitalizáciou poľnohospodárskeho areálu v druhej etape a s rozvojom štrutúry na západnom konci obce v dlhodobom výhľade tretej etapy.

Výsledná schéma rozvoja obce

38

Pretavené do výkresu - Rozvojové zóny a regulácia funkcii

11. Etapizácia 11.1 Etapa č.1 – intenzifikácia štruktúry Prvá etapa má za úlohu zvýšiť pomer obavateľa na hektár. S týmto cieľom ide ruka v ruke aj rozvoj turistického ruchu. Obec by mala pristúpiť k rekonštrukcii kultúrnych pamiatok, resp. k tomu primäť ich majiteľov. Mala by zapracovať na prezentácii v sfére turistického ruchu. Ako low-cost potenciál rozvoja turizmu určite musí rozbehnúť rekonštrukciu vodného mlyna a vytvorenie kempingového areálu v jeho blízkosti. V prvej etape by obec mala postupne obnovovať a revitalizovať obecné sady, ktoré by neskôr mohli byť jedným zo zdrojov príjmov do obecnej kasy. Samozrejme je potreba myslieť aj na obecné byty.

V rámci etapy zahusťovania obec musí myslieť progesívne a vytypovať lokality pre sociálne bývanie pre obyvateľov z rómskej osady na periférii obce. Krivany by to nemali robiť samé, tak isto ani iné obce. Je veľmi dôležité, aby obce v tejto problematike komunikovali a postupovali koordinovane. Dobrá prax zo zahraničia ukázala, že pokiaľ prebieha kvalitná terénna práca a rómovia nie sú izolovaní od “nerómskej“ časti obyvateľstva, ale sú “kontrolovaní“ susedmi, prces ich integrácie sa môže výrazne skrátiť.

Pozitívnym príklaom v riešení komunitného rozvoja rómov sú obce Rankovce a Kecerovce v Košickom kraji.

Prírastok v prvej etape odhadujem na 20 individuálnych bytových jednotiek, čo je približne 80 obyvateľov. Tempo rastu bude spočiatku malé, práve v tejto etape by tomu pomohla tvorba obecných bytov, ktoré by toto číslo pomáhali dvíhať.

39

11.2 Rozvojová etapa č.2 – Rozvoj centra Druhú etapu charakterizuje nová výstavba - južný rozvoj obce. Nová obytná ulica je na súčasnú obec napojená verejným priestorom v štýle návs. Tento prvok sa opakuje viackrát v Krivanoch a to konkrétne v pôvodnej historickej časti obce, ako aj dvoma cestami rozdeľujúcimi sa a spájajúcimi na koncoch obce. Táto obytná časť má byť napojená na uličnú sieť zdieľanou komunikáciou „shared space“, ktorá sa návsou napojí na ulicu Mušina a druhou na západe na ulicu Vyšný mlyn. Prepojenie z vyšného Mlynu má pokračovať priebežne, cez polyfunkčné obecné centrá až po hospodársky areál. Spomínaná novonavrhovaná návsa má vo svojej šírke poskytnúť priestor pre detské ihriská a lavičky. Do ulice Mušina sa má napájať stavbou voľnočasového centra, ktoré má tvoriť základňu pre spoločné aktivity ľudí z dediny. Pobytové schody stúpajúce ku kaštielu majú v sebe integrovanú rampu pre umožnenie prekonania výškového rozdieľu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu, ako aj cyklistom keďže ulica Mušina má byť súčasťou cyklotrasy Eurovelo 11.

V druhej etape je 41 pozemkov, ktoré postačia obci ako rozvojová plocha na dlhšiu dobu. Tiež sa v nej už ráta s prebudovaním poľnohospodárskeho areálu na agroturistický areál. Domy v druhej etape by už mali byť budované systémom suchej výstavby s použitím SIP panelov alebo CLT panelov, ktoré sa budú vyrábať v obecnom podniku tiež v poľnohospodárskom areáli. V tejto etape má byť uplatnená aj nová zástavba v štýle co-housing pri obecnom úrade.

40

obrázok hore- súčasný stav, rez ulicami „Hlavná“ a „Mušina“, obrázok dole- návrh pobytových schodov v rovnakej lokalite, vytvorenie zdieľanej ulice „Mušina“

11.3. Rozvojová etapa č.3 – Západný rozvoj Posledná rozvojová etapa prídá obci ďalších 48 pozemkov pre výstavbu rodinných domov. Rozvoj v tretej etape navrhujem v západnej časti obce. Jedna z pozdĺžnych parciel kolmých na ulicu Cintorínska poslúźi ako parcela pre líniovú stavbu. Navrhovaná komunikácia zokruhuje Cintorísnku, a Hlavnú ulicu. Pozdĺž novonavrhnutej komunikácie reparcelizáciou vznikne 48 parciel, ktoré posĺužia na tretiu etapu rozvoja obecnej štruktúry formou individuálnej bytovej zástavby. Novonavrhovaná ulica bude dopravne obmedzená na jednosmernú spomalenú zdieľanú s chodcami a cyklistami. Parcely medzi Hlavnou ulicou a novovzniknutou ulicou v tretej etape týmto rozvojom získajú potenciál na rozdelenie či už v rámci rodiny, alebo odpredaj a následnú výstavbu rodinného domu, rekreačnej stavby, či inej stavby na trvalý alebo prechodný pobyt. Táto stavba však podľa prísnej regulácie nebude môcť presiahnuť výšku 6,5m a zastavanosť ako ukazuje index zastavanej plochy, ktorý bol prerátavaný na kažú parcelu v závislosti od jej výmery.

41

11.4.Regulácie verejných priestorov V praxi sa ukázalo, že územné plánovanie v podobe, v akej ho mestá a obce uplatňujú dnes, nedokáže svojou reguláciou ustrážiť tvorbu kvalitných verejných priestorov. V mojej práci som sa sústredil nie na presnú reguláciu situovania domov a ich týkajúcich sa indexov, ale práve na uličné priestory a ich výraz.

Skrz takúto reguláciu verím, že dosiahnem oveľa kvalitnejší výsledok ako reguláciou jednotlivých domov. Zároveň vyvstane veľa možných alternatív, z ktorých si majitelia pozemkov budú môcť vybrať.

V podstate regulujem šírku ulice, jej funkčné využitie,princíp situovania vstupov na pozemok, výšku zástavby, výšku oplotenia, typ oplotenia a typ prestrešenia objektu. Takýmto spôsobom vytváram niečo podobné dizajn-manuálu ulice.

42

regulåcie verejných priestorov

43

12. Doprava 12.1 Súčasný stav Dnes obec cíti veľký nápor na dopravu hlavne v ranných a poobedných hodinách. Hlavná ulica je jediná ulica prepájajúca mikroregión Hornej Torysy s Lipanmi, Sabinovom a Prešovom. Je to komunikácia 3. triedy a z toho dôvodu je vysoko vyťažená. Intenzívna tranzitná premávka osobných, nákladných áut, autobusov a poľnohospodárskej techniky zvyšuje prašnosť a hlučnosť v obci. Vozidlá často nedodržavajú maximálnu povolenú rýchlosť (50km/h), čo spolu s poddimenzovanou šírkou peších komunikácií zvyšuje nebezpečenstvo zrážok a kolízii s pešími či cyklistami. Alternatívou pre prechádzajúcich cyklistov je ulica Mušina, ktorá vedie spodnou časťou obce a napojená je na západnom aj východnom okraji obce na spomínanú Hlavnú ulicu. Ostatné ulice sú takmer všetky riešené ako “shared space“, bez oddelenia peších, cyklistov a automobilov. Je to bežná prax v obciach, kde sa na obytnej ulici predpokladá tolerantné správanie vodičov a zároveň obozretnosť chodcov. Toto riešenie však dospelo do bodu, kedy vodiči seba vnímajú ako prioritného účastníka cestnej premávky, čo je úplne naopak voči dopravným zákonom a etike.

Z hľadiska medzimestskej dopravy je obec obsluhovaná Slovenskou autobusovou dopravou (Prešov a Poprad). Pravidelné linky odvezú obyvateľov do Lipian, Prešova, Levoče, Starej Ľubovne. V Lipanoch môžu cestujúci prestúpiť na železničné spojenie do Prešova-Kysaku, alebo pokračovať autobusom.

Z hľadiska cyklodopravy je región slabo vybavený tranzistnými cyklotrasami. Cyklisti musia využívať krajnice cesty 3. triedy, čo často prináša nebezpečné situácie ohrozujúce život cyklistu aj vodiča.

12.2. Návrh riešenia dopravy7 Z dôvodu vyššie spomentého, navrhujem uličné koridory pri vstupe z Hlavnej ulice vybaviť tabuľami informujúcimi vodičov, že vstupujú do obytnej zóny, kde musia zvýšiť opatrnosť a znížiť rýchlosť na max. 30km/h. V návrhu rozvoja obce definujem centrum ako primárne peší priestor s rekonštuovanými kultúrnymi pamiatkami, ktoré svojím programom v spolupráci s revitalizovaným parkom a amfiteátrom majú vytvoriť pobytové prostredie pre domácich ako aj pre turistov. Situovanie obecného úradu v tejto zóne podčiarkuje potrebu plnohodnotného pešieho prístupu, avšak podmieňuje aj tvorbu určitého počtu parkovacích miest. Tie navrhujem hlavne za obecným úradom z pohľadu z Hlavnej ulice v blízkosti existujúcich bytových domov. Hlavná ulica musí prejsť rekonštrukciou, ktorej cieľom bude spomalenie premávky a zníženie negatívnych dopadov na okolie. Malo by ísť hlavne o rekonštrukciu autobusových zastávok, osadenie spomalovacích ostrovčekov, osvetlenie a zvýraznenie prechodov pre chodcov.

Ulicou Mušina, ktorá je podružnou komunikáciou Hlavnej ulice, navrhujem viesť zdieľanú komunikáciu pre chodcov, cyklistov a automobily v štýle “car is a guest“. Časťou tejto ulice v úseku od futbalového štadióna smerom k poľnohospodárskemu areálu navrhujem viesť obecný úsek medzinárodnej cyklotrasy Eurovelo 11. Vďaka tomuto napojeniu sa cyklista dostane do centrálnej časti obce, odkiaľ bude rampou sprístupnené obecné centrum ako aj hospodársky areál, či oddychová zóna novonavrhovaných pobytových schodov. Ďaľšie parkovacie miesta vzniknú pri poľnohospodárskom dvore (v už jeho racionalizovanej verzii –Gazdovskom dvore.). Tento areál so svojou gastroturistickou funkciou, biopredajňou, prevádzkou prechodného ubytovania a reštauráciou bude priťahovať domácich 7

Výkres dopravy – výkresová časť

44

ako aj turistov. Z toho dôvodu v jeho blízkosti vznikne približne 30 parkovacích miest.

Dnes už výrazne zaťaženú dopravu v obci, nechcem viac zaťažovať prívalom turistov. Aby som turistom umožnil efektívnu dopravu v mikroregióne a odbremenil dopravu od ich automobilv a zároveň umocnil ich zážitok z návštevy a prehliadky, navrhujem vytvoriť na okraji obce pri vodnom mlyne kempinogvý areál. Záchytné parkovisko, ktoré tu vznikne, navrhujem prepojiť s funkciou “bikesharing“. Požičaním terénneho, elektrického, či rodinného tandemového bicykla v kombinácii s Eurovelom 11 a sieťou cyklotrás návštevníci zostanú mobilní, na čerstvom vzduchu a ich zážitky z prehliadky Krivian a mikroregiónu budú oveľa intenzívnejšie.

13. Rozvoj ekonomického a sociálneho potenciálu obce 13.1. Využitie potenciálov Obec Krivany vlastne na tom vôbec nie je zle. Ako som spomínal vyššie, pôsobí tu aktívny starosta, ktorý v obci odviedol kus dobrej roboty. Obecný amfiteáter, rekonštrukcia obecného úradu, redizajn zastávok prímestskej dopravy, vypracovanie projektu prírodných opatrení na zadržiavanie vody v prírode a splošťovanie záplavovaj vlny, atď... sú projekty, ktoré obec posúvajú do vyšěj kategórie s nadštandardnou občianskou vybavenosťou. Obec má na svojom území veľa ekonomického potenciálu. Na všetky tieto potenciály už v zahraničí, na Slovensku, dokonca aj v regióne existujú dobré a funkčné príklady. V ďalších bodoch sa budem venovať konkrétnym návrhom rozvoja ekonomického a kultúrneho, ktorý prinesie domácim obyvateľom možnosti kultúrneho vyžitia, turistom možnosť oboznámiť sa s mikroregiónom a jeho históriou a obci peniaze do obecnej pokladnice. Tieto biznis plány môžu byť rozbehnuté obcou, na princípe sociálneho/obecného podniku, alebo súkromnými investormi, z čoho by obec rovnako vedela profitovať zvýšením povedomia, dobrou reklamou pre obec, výberom daní, či poskytnutím zamestnancov z radov sociálne slabších obyvateľov.

13.2. Centrum obce Pri pohľade na mapu je už dnes centrum obce relatívne jednoducho definovateľné. Avšak pri pohľade z úrovne chodca sa tento dojem stráca a obec pôsobí akoby centrum ani nemala. Nie je podchytene funkčne ani dopravne. Kompozične ho ešte udržiava jasne čnejúci objekt Kaštieľa pri hlavnej ceste, ktorý navádza dojem vyššej funkcie.

Prechodom okolo kaštiela sa človek dostáva k obecnému úradu a amfiteátru. Avšak stále tu nieje možnosť niečo zažiť ani vidieť pretože všetky historické objekty sú vo veľmi zlom stave pooddeľované súkromnými pozemkami, ktoré sú takisto zanedbané.

Centrum obce si predstavujem ako bijúce srdce. Kde hlavným priestorom je kompaktné námestie s príležitostnými trhmi, z ktorého sú prístupné všetky historické objekty. Tie si vyžadujú relatívne veľkú rekonštrukciu a zmenu funkčného využitia, no po tejto zmene centrum vie začať fungovať. Podporené bude revitalizovaným parkom a napojením cez verejný priestor za kaštieľom na druhú etapu rozvoja obecnej štruktúry a navrhovanú trasu Eurovello11.

Zlepšenie prístupnosti, rekonšrukcia budov a vytvorenie kvalitného verejného priestoru s dobrým lokalitným programom sú základné predpoklady k pritiahnutiu života do centra obce.

45

návrh obecného centra

46

13.2.1. Kultúrne centrum – Sýpka Objekt bývalej sýpky sa dnes nachádza v centre obce, medzi historickými objektami kaštieľom a kúriou a novo vybudovaným obecným amfiteátrom v náväznosti na v súčasnosti zanedbaný park patriaci ku kaštieľu. V princípe je objekt situovaný v úplnom centre centra obce. Centra, ktoré v mojom návrhu zastupuje kultúrne, ekonomické, spoločenské aj ekologické hodnoty. Sýpka je dnes využitá ako skladisko starých historických poľnohospodárskych nástrojov, používaných približne v polovici minulého storočia. Objekt samotný má príjemnú mierku a magické vnútorné priestory. Rekonštrukciou sýpky chcem dosiahnúť vytvorenie osvetového poloverejného priestoru, ktorý má poskytnúť útočisko spomínaným historickým nástrojom v exteriérových krytých priestoroch a zároveň interiér sýpky využiť ako kultúrno-osvetové centrum pre voľný čas obyvateľov a atrakciu pre turistov.

Mikroregión Hornej Torysy a vlastne všetky rurálne oblasti niekoľko desaťročí dozadu boli jednak poľnohospodársky orientované, no boli aj kolískami a rezerváciami remesla. Ľudia vyšívali kroje, ďalší vyrábali riady, iní rezbárčili, nachádzali sa tu kováči a mnoho iných remesiel. Sýpka má prepojiť minulosť so súčasnosťou. Má vyrábať tradičné veci pomocou moderných technológii. Objekt si predstavujem rozdelený na dve časti. Minulosť zastúpená tadičnými nástrojmi na ktorých by obyvatelia aj turisti mohli vyskúšať ako sa kedysi robilo remeslo, a na druhú, modernú časť, ktorá má byť vybavená modernými prístrojmi (rezačky, frézy, 3d tlačiarne), ktoré majú ľuďom približovať moderné technológie a skúšať alternovať a zefektívňovať postupy z dôb minulých. Výsledné výrobky vie obec pretaviť do podoby produktu a predávať cez internetový obchod, z čoho môže naďalej projekt financovať.

Generácia mladých ľudí, ktorá vyrastie v tomto centre, sa možno vydá cestou vysokoškolského štúdia.

Po doštudovaní a návrate, v objekte, môže nájsť priestor pre rozbehnutie a rozvoj svojho start-up projektu.

objekt sýpky po rekonštrukcii

13.2.2. Kaštieľ – Event house Rekonštrukcia kaštieľa, je jedným zo základných predpokladov úspešného fungovania centra. Má byť umeleckým dielom viditeľným z cesty aj z Eurovela a má lákať turistou na predpolie - námestie, kde budú fungovať príležitostné trhy a na ktoré sú orientované aj ostatné lákadlá ako: múzeum (kúria), kultúrne centrum (sýpka), park a amfiteáter.

Kaštieľ má mať prioritne reprezentačnú funkciu. Má byť objektom pre obecné oslavy, svadby, kary, ples, 47

či menšie koncerty.

K dispozícii má byť slávnostná sieň a stravovacia prevádzka. Úroveň tejto prevádzky vyplynie z limitov dispozície kaštieľa. Vrchné poschodie navrhujem ako ubytovacie priestory s približne štyrmi až ôsmimi reprezentatívnymi izbami.

Vedľa kaštieľa, pri vstupe na námestie, má byť provizórna parkovacia plocha pre max 5 áut, ktoré budú využiteľné pri väčších slávnostiach (svadba, kar...)

objekt kaštieľa

13.2.3. Kúria – múzeum Jána Lazoríka Kúria je dnes vo veľmi zlom stave s náznakom improvizovaných rekonštrukčných ale veľmi neodborných zásahov. Navrhujem do tejto budovy umietniť prevádzku múzea životného diela Jána Lazoríka, ktorý za svoj dlhý život zmapoval nespočetné množstvo faktov, tradícii a zozbieral obrovské množstvo slovného aj obrazového materiálu, dokumentujúceho doby minulé a je tvorcom mnohých výrokov a varovaní do dôb budúcich.

Prevádzka múzea má fungovať v symbióze s kultúrnym centrom – sýpkou a jej exteriérovou prezentáciou starých nástrojov. Vďaka takémuto spojeniu návštevníci získajú ucelený pohľad na históriu mikroregiónu ako celku.

objekt kúrie

48

14.Obecná firma/súkromné investície Rôzne Slovenské obce fungujú rôznymi spôsobmi, čo sa týka financovania. Sú starostovia, ktorí čakajú na peniaze z daní a štátu, poprípade urobia projekt pre využitie Eurofondov. Potom sú tu takí, ktorí sa o financie pre svoju obec vo veľkej miere zaslúžia sami. Príklady takých obcí opisujem vyššie.

Krivany ako aj iné obce majú možnosť tiež vytvoriť obecný/sociálny podnik a naštartovať svoj ekonomický rozvoj pod manažmentom starostu. Ďalej opíšem možnosti takýchto podnikov, ktoré podľa môjho názoru sú pre obec najpotencionálnejšie.

Samozrejme tieto aktivity nie sú limitované obecnou firmou, ale môžu vznikať aj zo súkromných investícii.

axonometria centrálnej časti Krivian

14.1. Potenciál poľnohospodárseho areálu Dnešný poľnohospodársky areál je nekompaktný, zaberá obrovskú plochu a v princípe je aj z viac ako polovice nevyužitý. Obec má plán v jednej z budov vytvoriť zberný dvor. Podobný zámervšak má aj obec Torysa v jej susedstve. Z dôvodu zabránenia duplikovania rovnakých funkcii v okolí a prehĺbenia obecnej spolupráce, nepovažujem tento krok za potrebný.

Môj návrh pre toto územie pozostáva z rozdelenia areálu na viacero celkov. Západná časť areálu úplne zanikne a na jej mieste vyrástie druhá etapa rozvoja. Časť si zachová funkciu hospodárskeho dvora, avšak spojenú s funkciou agroturizmu. A po rekonštrukcii objektov v poslednej časti areálu vznikne nárazová zóna medzi urbanizovaným priestorom a hospodárstvom a budú tu umiestnené rôzne funkcie občianskej vybavenosti a spracovateľského priemyslu.

49

A1-verejný priestor, A2-gazdovský dvor, B-výroba ekopanelov, C-“Džemáreň“

14.1.1. Gazdovský dvor Poľnohospodársky areál dnes neplní plnohodnotne svoju funkciu. Jeho majiteľom je súkromná osoba a jeho rekonštrukcia je v nedohľadne. Rozdelením tohto areálu na viacero častí s odlišným funkčným využitím, aj majetkoprávne vznikne predpoklad efektívnejšieho chodu a využitia areálu.

Gazdovský dvor, ktorý tu navrhujem vytvoriť ako prevádzku s gastroturistickým potenciálom navrhujem rozdeliť na dve časti. Prvou bude verejný priestor, vymedzený rekonštrukciou a dostavbou súčasnej štruktúry areálu v náväznosti na ulicu Hlavná (viď schéma). Má ju tvoriť verejný priestor s komunitnou záhradou zastávkou mhd a terasami jednotlivých objektov. Funkčné zloženie týchto ojektov má zastupovať penzión, administratívny úsek gazdovského dvora, reštaurácia, predajňa džemárne a vstup do gazdovského dvora. Funkcie týchto objektov sa budú vylievať von do nádvoria, čím sa dosiahne zachovanie verejného priestoru “živého“.

Druhá časť má mať čisto funkciu gazdovského dvora, v ktorom však je možné sa prejsť, piknikovať, prevádzkovať detské tábory a podobné akcie.

50

vizualizácia verejného priestoru – nádvoria Gazdovského dvora

scéma rozmiestnenia funkcii

14.1.2. „Džemáreň- Pálenica“ Obec mala kedysi veľkú tradíciu v obecných sadoch. Navyše celý región kedysi prekypoval poľnohospodárstvom. Najtradičnejšie ovocie v lokalite je slivka, ale bežne sa dopestováva aj jablko či hruška. Ako možný ekonomický príjem obce a závroveň možnosť vytvoriť pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných, navrhujem zriadenie obecného podniku (sociálny podnik), ktorý by mal využívať okrajovú budovu súčasného poľnohospodárskeho areálu a fungovať by tu mala prevádzka spracovania ovocia a zeleniny. Prevádzka môže fungovať na princípe lokálnej pálenice, alebo džemárne, kam by mohli nosiť úrodu na spracovanie aj ľudia z obce a okolia. Tú by im tu spracovali 51

a ako plácu by si obec nechala napríklad jej časť, ktorú by potom mohla predávať a zo zisku opätovne financovať chod podniku a spoločenské akcie. Majoritne by však obec spracovávala plody zo svojich sadov. Činnosti ako spoločné oberačky v minulosti znamenali veľké obecné slávnosti. Skrz tento podnik by sa tieto slávnosti mohli priniesť späť a vytvoriť vyhľadávaný formát kultúrnych udalostí v širokom okolí.

schéma využitia “Džemárne“

14.1.3. Výroba CLT a SIP panelov.

Tradícia v drevostavbách je v tejto lokalite z historického hľadiska úplne prirodzená. Stavbu takéhoto domu nielen technickú časť ale aj tú tradičnú opisuje p. Ján Lazorík v knihe Remeslá (knižný zdroj).

Drevo, označované ako materiál budúcnosti so svojími ekologickými vlastnosťami a efektivitou výstavby (suchá technológia) prináša veľké množstvo výhod, ktoré ho predurčujú k použitiu pri stavbe či už rodinných domov, ale aj výškových budov (Viedeň, Londýn).

Výrobnú halu na CLT a SIP panely navrhujem hneď vedľa „Džemárne“, v súčasnom poľnohosp. areáli.

Hluk píly je na dedine prirodzený, niekedy až pomáha dotvárať romantiku takéhoto prostredia. Aj tento podnik môže fungovať ako obecná firma (sociálny podnik), ktorý by vedel dodávať kvalitné panely na výstavbu domov v druhej a tretej etape, ako aj mimo územie obce. Týmto spôsobom by sa vlastne obec stala developerom, a vedela by priamo kontrolovať množstvo a spôsob zástavby. Zároveň by aktívne 52

zarábala na svojom rozvoji. Tiež by to prinieslo ďalšie pracovné pozície pre dlhodobo nezamestnaných, samozrejme pod dohľadom odborníka.

S týmto podnikom sa spája aj bývalá sýpka, o ktorej kultúrnom centre v podobe moderného „hub-u“ tradičných remesiel som písal vyššie. Predstavujem si ju ako centrum voľného času pre mládež aj dospelých, kde sa tradičné výrobky môžu vyrábať tradičnou cestou, alebo alternovať využitím moderných technológii ako sú modelovacie frézy, či 3D tlačiarne. Neskôr, sa môže časť tohto centra zmeniť na súkromný architektonický ateliér, kde sa bude do detailu navrhovať budúca zástavba RD, ktoré budú nasledne vybudované pomocou panelov z tohto obecného podniku.

schéma drevo-spravoateľského podniku

14.2.Drevodomy – moderné dedičstvo Situovanie domov v rozvojových etapách, ako i ich rchitektúra a použitý konštrukčný materiál v maximálnej miere zachovávajú tradíciu pre tento región typických drevených chyží. Tieto domy presne odzkadľujú princíp, ktorý je v návrhu vyjadrený vo viacerých rovinách a to – robiť tradičné veci moderným spôsobom.

Pôdorys historických dreveníc ako popisuje Ján Lazorík pozostával z dvoch obytných miestností.

V každom bývala jedna rodina a spolu zdieľali vstupný priestor s dvoma pieckami.Takéto spolunažívanie udržiavalo rodinu pokope a zabezpečovalo vzájomnú pomoc mladšej a staršej generácie.

Návrh nových drevodomov vychádza z pôdorysu pôvodných chyží. Domy navrhujem v okrajovej časti pozemku, čím sa maximalizuje plocha využiteĺná pre pestovanie. Domy sú navrhnuté formou prírastkového bývania. Môžu sa buď postaviť do finálnej fázy alebo postupne pristavovať podľa potreby a početnosti rodiny. V prvej fáze je dom dvojizbový (jednopodlažný) alebo štvorizbový (dvojpodlažný).

V druhej fáze sa pristavia druhý dom s vlastným oddeleným vstupom. Táto alternatíva je vhodná aj pre 53

objekt prechodného bývania na prenájom. V tretej fáze sa domy prepoja presklenou chodbou, ktorá ich prepojí do jedného obytného celku. Na pozemku je navrhnuté parkovacie miesto a dažďová záhrada, ktorá napomáha zadržať dažďovú vodu v území.

situovanie na pozemku a pôdorys starej chyže

54

situovanie na pozemnku a pôdorys nových drevodomov

14.2. Kempingový areál Kemp je jedinečný spôsob turistického ubytovania. Viacmenej neexistuje voľnejší a otvorenejší spôsob krátkodobého rekreačného ubytovania, ktorý svojou atmosférou a priestorom spája ľudí a kolektívy lepšie ako kempingový areál. Pri ohni, pive, open air koncerte, dokonca aj pri rannej sprche vznikajú priateľstvá a kontakty, ktoré často pokračujú aj po dovolenkách v reálnom živote. Špecifickou vlastnosťou kempov je, že ich využívajú rôzne skupiny ľudí z rôznych sociálnych vrstiev obyvateľstva.

Týmto spôsobom sa dobrý chýr o kvalitnom kempe a o peknej obci Krivany dozvie veľká škála ľudí z ktorých každý je potenciálny budúci návštevník kempu či obce. Dôležitou kvalitou kempu bude napojenie na cestnú komunikáciu 3. triedy (pri vodnom mlyne), medzinárodnú cyklotrasu Eurovelo 11, 55

a v dobrej dostupnosti na železničnú zastávku v obci Krivany. Ďalšou kvalitou kempu bude zrekonštruovaný areál vodného mlyna, ktorý bude pôsobiť ako ohnisko denného aj večerného života v kempe. Malo by tu byť situované vedenie kempu, prevádzka pohostinstva, altánok a priestor dvora, ktorý má slúžiť ako spoločná obývačka. Budú sa tu miešať ľudia, čakajúci na check-in, ďalší, čo čakajú na check-out, iní, ktorí si plánujú trasu na zajtra, či len jedia svoj obed. Miešanie ľudí z tohto priestoru spraví vyhľadávaný priestor pre trávenie voľného času cez deň aj počas teplých večerov.

Parkovisko patriace pod správu kempu má fungovať ako záchytné, s možnosťou využitia “bikesharing“ systému. Ten pomôže odbremeniť dopravu od áut turistov a zároveň zintenzívniť ich zážitok z prehliadky mikroregiónu.

Schéma kempingového areálu

56

Zoznam použitej literatúry: Remeslá, domáce výrobky a obrázky z minulého tradič. života; Ján Lazorík; ARKUS JJ, Prešo, 2011; ISBN:978-80-970-558-2-0 Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania východných slovákov,Ján Lazorík; ARKUS s.r.o. Prešov 2002; ISBN: 80-968751-5-9 Landscape Architecture, Alex Sanchez Vidiella; ISBN: 978-94-60650-27-7 Plan Graphics – fifth edition, David A. Davis, Theodore D. Walker,ISBN 0-471-29221-4 Tajný život stromov, Peter Wohlleben, vydavateľstvo Tatran, ISBN 978-80-222-0799-7

Pri riešení diplomovej práce som vychádzal aj z týchto strategických dokumentov: 1. KURS (Koncepcia Územného Rozvoja Slovenska) 2. PHSR PSK (program hospodárskeho rozvoja prešovského kraja) 3. RIUS (regionálna integrovaná územná stratégia) 4. Generel dopravy PSK 5. Územný plán PSK 6. Dokument Natura 2000 (rieka Torysa) 7. Atlas rómskych komunít na Slovensku 8. Európska stratégia rozvoja dopravy 9. Dokumentácia Eurovelo 11 10. Euroregión Tatry 11. Akčný plán okresu Sabinov 12. Id okresu Sabinov 13. PHSR okresu Sabinov 14. PHSR priľahlých Poľských miest (Krynica-Zdrój, Muszynka, Berest, Tylicz) 15. Projekt potipovodňovej ochrany obce Krivany

57

výkresová príloha

58