Page 1

ÄŒasopis


Urban Market Najväčšia slovenská predajná výstava nezávislého dizajnu, módy a umenia už ôsmy rok prináša na jedno miesto to najlepšie nielen zo slovenskej scény. Dizajnérske produkty dopĺňa bohatý sprievodný program, workshopy, umelecké výstavy a hudobné, koncertné či DJ-ské vystúpenia. Urban Market sa koná trikrát ročne, jeho zimná edícia sa netradične uskutoční v zrekonštruovaných priestoroch továrne Mlynica od architektonického štúdia GutGut. Čerstvé Ovocie, n.o. Neziskovú organizáciu Čerstvé Ovocie tvorí partia kamarátov, ktorých spája záujem o dizajn, módu, umenie a hudbu, ako aj chuť prispievať svojou aktivitou k oživeniu kultúrnej scény nielen v Bratislave. Okrem Urban Marketu má ČO v talóne aj ďalšie podujatia, napr. Urban Art Session, SINGULARCH, Májový džem či reláciu Čerstvé Ovocie_FM. Mlynica Po troch vydaniach na Fakulte architektúry sa Urban Market 2017 (Winter Edition) presúva na nové, neokukané miesto. Industriálny projekt Mlynica, ktorý slúžil od 60-tych rokov do Nežnej revolúcie na výrobu

Urban Market pripravili:

Časopis pripravili:

Riaditeľ a dramaturg: Martin Brix

Šéfredaktorka: Zuzana Fajta

Kurátorka: Nikola Luzárová

Rozhovory, texty: Zuzana Fajta,

Propagácia a PR: Denisa Chylová

Adam Gajdoš, Beáta Paňáková

Technické zabezpečenie a gastro:

Fotografie: Kristína Botlová

Tomáš Augustín

Styling editoriálu: Mischel Warenits

Produkcia: Matej Chudíc

Korektúra: Zuzana Ferusová

Architektúra: Dalibor Vidiečan

Grafický dizajn: Misha Chmelíčková

Art director a šéfredaktorka časopisu:

Tlač: DIW | print & studio - www.diw.sk

Zuzana Fajta

Vydavateľ: © Čerstvé Ovocie, n.o.,

Grafický dizajn:

www.cerstveovocie.sk

Misha Chmelíčková

Vyšlo v náklade 500 kusov.

Časopis je nepredajný.

pórobetónu, bude počas tejto edície naším štýlovým domovom.


Úvodník Vianoce sú kúzelným obdobím. Majú

Okrem inšpiratívnych rozhovorov s ľuďmi,

svoje nezameniteľné čaro, prinášajú so

ktorým záleží na meste, v ktorom žijeme,

sebou však aj množstvo úskalí. Tradičné

a na našej budúcnosti, v ňom nájdete aj

rodinné stretnutia, sviatočná výzdoba,

editoriál plný tej najlepšej lokálnej módy

ale aj obligátne nákupy. A tých súčas-

a značiek. A ak stále neviete úplne,

ťou je aj Urban Market. Nechceme

o čom je „dumpster diving“, prezradíme

byť však iba obyčajným predajným

vám aj to. Samozrejme nezabúdame ani

podujatím. Preto sme sa rozhodli pre

na Mlynicu, v ktorej sa táto edícia koná,

trochu netradičný krok — ukázať toto

pretože výnimočné priestory, eventy

obdobie ako časť roka, v ktorom je

a ľudia k sebe patria. A práve preto sme

dobré sa zamyslieť a nerobiť unáhlené

dnes všetci spolu na Urban Markete.

rozhodnutia. Počkať a klásť si otázky. Ako to už býva zvykom, posledné vyda-

Ďakujeme, že ste s nami.

nia Urban Marketu mávajú svoju tému. #UrbanMarket17

Tou aktuálnou je MINIMAL. Nie však iba ako estetická forma alebo spôsob umeleckého vyjadrenia. Minimálny môže byť aj náš vplyv na životné prostredie — napríklad prostredníctvom výrobkov, ktoré nakupujeme. Ukážeme, že kvalita je naozaj viac ako kvantita. Že kupovať poctivé výrobky sa vám vráti, a niekedy nie je nič krajšie, ako stretnúť človeka, ktorý daný výrobok vyrába osobne. Lebo Urban Market je aj o stretnutiach. No a pokiaľ si zoberiete so sebou domov okrem darčekov a zážitkov aj náš časopis, budeme len vďační.

1


2


Text: Zuzana Fajta Foto: Kristína Botlová

Zuzana Gavulová

Slovo komercia je neskutočne sprofanované. Ešte horšie na tom však je bulvár. Zuzana Gavulová je fotografka, ktorá sa venuje — alebo venovala — obom. Pod značkou Gavulka fotí pekné editoriály, reklamné fotky, kampane a pod Pretty photography sa zase venuje čisto komerčným, pekným veciam, ako sú rodinné portréty, svadby a podobne. Svoju fotografickú kariéru však začala Zuzana v ľahko bulvárnom plátku a momentálne sa — úplne bez hanby — venuje komerčnej fotografii. Množstvo ľudí si jej meno spája napríklad aj s fotením svadby Dominiky Cibulkovej. Ja ju však poznám ako tú, ktorá fotí všetky kampane pre skvelú slovenskú značku detského oblečenia Mile. Vysoká, podmanivá mladá žena má takisto vyhranené názory, za ktoré ju uznávam. Mnohí ju možno nazývajú „šialenou biomatkou“, ktorá odopiera svojim deťom sladké, no ani jeden z jej synov nedostatkom cukru zjavne netrpí. Starší Jonáš aj napriek svojmu mladému veku (a absencii čokolády) započal fotografickú kariéru a dokonca mal to šťastie fotiť aj prezidenta. Gavulka nás privítala vo svojom dome pri Bratislave, kde žije s rodinou a pracuje. Zuzana, ako si sa dostala

že sa budem venovať šperkom a pôjdem

k fotografovaniu?

študovať do Kremnice. Ale keďže je môj ocino z umeleckej rodiny a jediný je eko-

Fotografiu som mala ako koníček už na

nóm, stále mi tvrdil, že to nemám robiť.

strednej škole, dokonca som si myslela,

Umením sa predsa neuživím! Na gympel

že by som mohla byť raz fotografkou.

som ale ísť nechcela — nešli mi pred-

Na základnej škole som zase myslela,

mety ako fyzika, chémia. Tak som išla

3


na Obchodnú akadémiu. Tam som bola

podporoval a posmeľoval ma, aby som

nakoniec aj tak vždy nástenkárka, zdobila

sa tomu začala venovať profesionálne.

som školu, vymýšľala rôzne kreatívne veci.

Bol to však pre mňa stále iba sen, venovať sa fotografii. A ani som si netrúfla

Na druhej strane som však mala aj veľmi

nahlas vysloviť, že by to mohlo vyjsť.

dobré študijné výsledky — som taký typ. Takže som aj celú školu skončila

Keď som skončila vysokú školu, dala

úspešne, napriek tomu, že to nebola moja

som si chvíľu pauzu. Ale hneď moja prvá

šálka kávy. V čase strednej školy som už

práca, ktorú som si našla, mala blízko

začínala fotiť a po maturite som išla na

k môjmu koníčku — pracovala som ako

UCM do Trnavy, kde sme mali fotografiu

redaktorka vo vydavateľstve Plus 7 dní.

ako voliteľný predmet. Tam som začala

Dohodli sme sa so šéfredaktorkou, že

chodiť do ateliéru k Tiborovi Huszárovi,

budem vlastne fotografujúca redaktorka

ale stále som si myslela, že to mám len

a pokiaľ sa v rámci vydavateľstva uvoľní

ako koníček. Aj napriek tomu, že Tibor

miesto fotografky, pustí ma tam. Tak

bazíroval na čiernobielej fotografii, ja som

sa aj stalo a ja som sa ocitla v časo-

vždy inklinovala k farbe. On ma v tom

pise Šarm, kde som fotila reportáže,

4


rozhovory, neskôr aj editoriály. Keďže

v podobnom časopise. Nikdy v živote

som bola mladá, bez záväzkov, veno-

neobanujem, že som tam bola. Do

vala som práci väčšinu času a energie.

dňa, keď som dala výpoveď, to bola

Po vyše troch rokoch som ale už mala

práca, ktorá ma skutočne bavila. Bol

pocit, že ma to naplnilo a nemám kam

to pre mňa naozaj hodnotný tréning.

rásť a posúvať sa. Zároveň som cítila, že

A samozrejme — urobila som si kon-

som sa v prostredí vydavateľstva niekto-

takty, čo je neskutočne dôležitá vec.

rým veciam príliš poddala, nechala sa

Stretla som tam množstvo zaujímavých

usmerňovať a už to nie som ja. Trvalo mi

ľudí, zažila som kopec zaujímavého,

hádam rok, možno aj dva, kým som veci

keďže som bola mladá, bez záväzkov,

začala znovu vidieť zo svojej perspektívy.

často som cestovala. Bola to zábava, a ani ten šoubiznis nebol taký „opovrh-

Práca v bulvárnom plátku však asi

nutiahodný“ ako dnes. Možno aj to, že

nebola snom mladej fotografky.

som bola mladá a pochabá, prispelo k tomu, že ma tá práca napĺňala. Dnes

To nie, ale nikde inde sa človek nena-

by som to asi už nezvládala, keď mám

učí byť taký spoľahlivý a rýchly, ako

rodinu. Dokonca aj môj partner Peter

5


Stravovanie by nemal byť stres. Jednoducho treba vedieť robiť veci najlepšie, ako sa dá.

6


robil to isté, a asi aj druh našej práce

ktorým sa moja práca páči. Nakoniec

bol dôvodom, že sme sa presťaho-

sa to ukázalo ako dobré rozhodnutie.

vali na dedinu. Mali sme toho po krk.

Nikdy som práce nemala málo, teraz jej však mám naozaj veľa. Už som v štá-

Ísť na voľnú nohu bolo určite

diu, keď sa mi z 90 % ozývajú len ľudia,

lákavé, nikdy to nebolo a ani

s ktorými si sedím a máme podobné

nebude ľahké. Ako si to mala ty?

vizuálne predstavy. Vďaka tomu nemusím brať všetko. Vlastne nie, že nemusím

Zo začiatku som brala skoro všetky

— ani nemôžem. Dopyt začína byť taký

zákazky, aby som sa uživila. Nevy-

veľký, že to nestíham pokrývať. Stáva sa

berala som si príliš, lebo som si to

dokonca, že aj ľuďom, ktorých poznám,

nemohla dovoliť. Neskôr som si však

musím povedať nie, čo ma neskutočne

povedala, že asi nechcem len napĺ-

mrzí. Som však rada, že robím prácu

ňať vizuálne predstavy rôznych ľudí.

svojich snov a brutálne ma baví.

Vtedy nastal zlom, keď som si povedala, že budem robiť veci tak, ako ja

Robila si vo svojom živote aj

chcem a nech si ma začnú hľadať ľudia,

niečo iné, ako fotografiu?

7


Odkedy som skončila vysokú školu,

vyjadrenia na Facebooku (napríklad

nerobila som nič iné, iba fotografku.

o tom, prečo synovi Jonášovi nedá-

Samozrejme, počas školy som rôzne bri-

vaš sladké a nevadí mu to), hovo-

gádovala, robila som všetko! Rok som žila

rím si — dobre to tá Zuzana robí!

v Austrálii, kde som sa živila ako upratovačka, predavačka, zbierala na farme

Je to so mnou ale čím ďalej tým hor-

jahody, v Amerike som robila v zábav-

šie! (Smiech.) To bolo v časoch, keď

nom parku a v Burger Kingu! (Smiech.)

som ešte stravu až tak neriešila. Teraz som niekde úplne inde. Zistila som, že

Keď sme sa rozprávali na túto

keď nebudem o svoje zdravie dbať na

tému, sama si sa nazvala komerč-

100 %, nedopadne to dobre. Automa-

nou fotografkou. Tým sa fotografi

ticky sa to teda odzrkadľuje aj na rodine.

často nechvália, pripadá mi, že

Jonáš je veľmi múdre dieťa a všetko, čo

sa to považuje skôr za stigmu.

mu poviem, berie dosť vážne a vie si to aj obhájiť. Márne by si mu teda núkala

Mne to nevadí. Ja som mala napríklad

zakázané čokoládky, nevzal by si ich

dlhé roky odpor ku kategórii svadobná

(i keď, občas to zneužije). Samozrejme,

fotografia. Bolo to pre mňa absolútne

aj on môže jesť sladké, len asi prísnej-

tabu, ktoré išlo mimo mňa. Ale dokonca

šie sledujem čo a kedy. Som však veľmi

aj v nej som našla zaľúbenie. Takisto

rada, že nezneužíva moju dôveru.

je to aj s komerčnou fotografiou. Záleží veľmi od toho, čo si pod tým predsta-

Jedným z často opakovaných

vím. Aj event alebo produkt či kampaň

komentárov bolo, že deti budú

pre nejakú značku sa dá predsa nafotiť

v škole šikanovať, lebo majú

pekne — jednoducho sa snažím, aby bol

niečo iné. To znie celkom ako

výsledok dobrý. Pre mňa je komerčná

hlúposť.

fotografia niečo, čo si človek nezavesí na stenu a väčšinou podporuje predaj, to ale

Ja mám pocit, že mojim deťom práve

neznamená, že to má byť odfláknuté.

ostatní závidia. Jonáškovi robím cez rok raw koláče, dávam mu sušené ovocie,

Okrem práce je pre mňa jednou

oriešky. Vždy má doobeda niečo sladké

z najzaujímavejších vecí na tebe

a poobede slané, zeleninové. Nedo-

to, ako sa staviaš k výchove svo-

stane dva chleby a Brumíka. V posled-

jich synov. Vytváraš v nich seba-

nom čase dokonca chce iba ovocie

vedomie, ktoré mi je veľmi blízke,

a zeleninu, takže čo viac si môžem

podobne mi ho vštepovali napríklad

priať! A keď príde domov a povie mi,

aj moji rodičia. Aj keď čítam tvoje

že mu spolužiaci vyjedli oriešky, tak

8


9


10


si vravím, že niekde asi nastala chyba

strava je veľmi jednoduchá, aj ju rýchlo

a deti možno aj samy vedia, čo im chýba.

pripravím. Dôležité je plánovať a mať doma suroviny. Nemusím mať všetko

Ty sama si však musela najskôr dostať

bio, ale napríklad si všímam krajinu

celkom vážny varovný signál...

pôvodu potravín. V živote si napríklad nekúpim čínsku šošovicu, čo je v našich

Áno, ja som si množstvo tých symptó-

reťazcoch skoro každá, a málokto

mov ani neuvedomovala. Myslela som

to vníma. Uprednostňujem európske

si, že to, že sa zle cítim, je životným

potraviny. Na to sú potom dobré bio-

štýlom. Asi to všetci poznajú, že má

obchody pre „šialené biomatky“.

človek ledva čas sa najesť, tak je pizzu

(Smiech.)

z donášky, aby vydržal deň. Dá si napolitánku, tlačí všetko v pokluse. Deťom

Čoho sa nevieš vo svojom jedálničku

som navarila skvelý obed, ale sama

vzdať alebo bez čoho nevieš žiť?

som si dala pagáč, lebo som sa ponáhľala do práce. Bol to ale pre mňa taký

Mäsového vývaru. To jedlo by som si

moment, keď som sa musela prebrať

so sebou zobrala na opustený ostrov

a prekopať všetko od základov. Začala

a mohla by som ho jesť navždy.

som sa naozaj zaujímať o to, čo jem. Budeš ešte pritvrdzovať? Ako teda vyzerá pre teba ideálne denné menu?

To ani nie je o pritvrdzovaní, človek získava nové poznatky a vyvíja sa. Aj

Pre mňa je najdôležitejšie, že chcem jesť

v stravovaní sú rôzne trendy, ktoré sa

skutočnú stravu a nejem žiadny lepok.

menia, a človek chce všetko robiť naj-

Nejem polotovary, respektíve sa im na

lepšie, ako vie. Ja si ale nemyslím, že by

90 % vyhýbam. Podľa toho, či mám chuť

sme sa mali všetci teraz zblázniť a žiť na

na sladké alebo na slané, na raňajky si

100 % zdravo. Podľa mňa sa to ani nedá

dám buď vajíčka s kopou zeleniny alebo

a ani nie sú na to prostriedky — zdravých

pšenovú kašu. Na desiatu zjem ovocie

potravín jednoducho nie je dostatok.

s orieškami, na obed polievku alebo

Nemyslím si, že by si ľudia mali zo stra-

zeleninové jedlo s prílohou alebo mäso

vovania robiť stres. Jednoducho treba

s prílohou (pokiaľ je to možné, preferu-

vedieť robiť veci najlepšie, ako sa dá.

jem vegetariánske jedlo), olovrant spájam s večerou a zas zjem napríklad len

Jonáš má okrem názo-

polievku alebo šalát. Alebo zeleninové

rov aj oko na pekné zábery.

teplé jedlo či mäso so zeleninou. Moja

Bude z neho fotograf?

11


12


Nemyslím si, i keď by to bolo pre neho veľmi výhodné. Jednak by sme ho mohli všeličo naučiť, mal by aj materiálne základy, ale uvidíme, čo ho bude baviť. Má ale vlastnú Facebook stránku! To má, ale je to zatiaľ len taká detská hra. Bolo by to však super, ak by z neho vyrástol fotograf, mal by roky skúseností a kontakty! Nie je nič krajšie, keď sa ti splnia na prvýkrát sny o tom, čo chceš robiť. Budem rada, ak sa bude venovať čomukoľvek. Ja som napríklad nenávidela matiku a až v dospelosti som začala cítiť, že to môže byť veľmi zaujímavá veda a rada by som jej rozumela. Keby sa vybral tým smerom, veľmi by ma potešil.

ma práca naozaj teší. Medzi takých

Sama som ju nikdy neovládala a ak by sa

patria napríklad aj dievčatá z Mile.

Jonáš dokázal realizovať v tomto odbore,

Často sa zamýšľam nad tým, prečo

bolo by to skvelé. Bolo by fajn, keby mal

nejdú s výrobou niekam za hranice, kde

napríklad „vyšší zmysel života“, ako máme

by ich to vyšlo lacnejšie a dokázali by

my. I keď je fotografia skvelá práca,

na tom poriadne zarobiť, a nie len točiť

niekedy mám taký pocit, že pre tento

svoju malú sumičku peňazí. Na druhej

svet nič nerobím. Niekedy sa upokojujem

strane si vravím, že to je na tom práve

aspoň tým, že si vravím, že robím ľuďom

super, lebo podporujú lokálnu výrobu

svojou prácou radosť. Na druhej strane

a nepridávajú do výrobného kolotoča

ma ale potom hneď zarazí a poviem si, že

ďalšie zbytočnosti. Aj preto napríklad

vlastne podporujem zbytočnú spotrebu,

chodím rada na Urban Market, ktorý

čo nie je veľmi ekologické. Mám však aj

je pre mňa práve príjemným opakom

množstvo klientov, ktorí majú vzťah k eko-

globalizácie, keď väčšina vecí vzniká tu.

logickým a morálnym princípom, a vtedy

13


Text: Zuzana Fajta Foto: Kristína Botlová

Kristína Ptačinová

Kristína Ptačinová pochádza z Hornej Oravy, z prekrásneho Námestova. V Bratislave však našla svoj druhý domov. Pred pár rokmi tu založil jej brat Jakub spolu s Katarínou Hutyrovou voňavý second hand Nosene, pri vzniku ktorého stála aj ona. V ňom nájdete nielen pekné módne kúsky, ale už aj ich vlastnú kolekciu Renewals. Túto jeseň však posunuli svoju značku ešte o čosi ďalej — Kristína sa s vlastnou kolekciou pre Nosene predstavila na bratislavskom Fashion LIVE! Jej „upcycled“ kúsky zaujali nielen dizajnom, ale aj myšlienkou. Kristíne sa podarilo dokázať, že recyklovaná móda môže byť aj zaujímavá. A čo viac — patrí na móla.

Tvoje veci nájdeme v obchode Nosene,

technológie a návrhárstvo. A druhý

mohli sme ich vidieť aj na prehliadke

rok bol rok po bakalárovi. Nemala som

v Starej tržnici. Okrem módy máš

motiváciu pokračovať, tak som sa pre-

však aj bežný život. Čomu sa teraz

sťahovala na rok do Prahy. Tam sa mi

okrem navrhovania venuješ?

(doteraz neviem ako!) podarilo dostať na stáž do krásneho, útulného showroomu

Momentálne dokončujem magistra na

JAKOBY na Letnej. Stretli sme sa tam

Univerzite Komenského, odbor románske

zhodou okolností tri Kristíny a obe z nich

jazyky a kultúry s bližším zameraním na

ma toho veľa naučili. Okrem toho som

francúzsky jazyk a kultúru. Nepláno-

začala navštevovať Vyššiu odbornú

vane som si spravila v štúdiu dva roky

školu textilných remesiel, kde som absol-

pauzu, tak sa mi to predĺžilo. Prvý rok mi

vovala dva polročné kurzy. Na nich sme

nevyšlo štúdium na Univerzite Alexan-

šli úplne od základov a postupne sa

dra Dubčeka, paradoxne odbor textilné

venovali zložitejším veciam. Keďže nás

14


15


tam bolo málo, venovali sa nám dosť

malička. Všetci súrodenci sme navštevo-

individuálne. Konečne som aspoň na

vali základnú umeleckú školu, výtvarný

chvíľu zažila, aké by to bolo, študovať

odbor, kde sme mali fakt perfektnú

módu.

učiteľku. Ja som ju celý čas považovala za tretiu starú mamu. Vtedy som si ani len

Prečo si sa vrátila do školy dokon-

nechcela pripustiť, že by som sa nie-

čiť magistra? Tvoje zameranie sa

čomu takému mohla venovať. A presne

predsa len posunulo niekde inde.

to sa aj stalo — prišlo to nečakane.

Celé moje rozmýšľanie sa posunulo nie-

Intenzívnejšie som však začala vní-

kde inde. Začala som viac vnímať realitu.

mať módu koncom strednej školy. Môj

Uvedomila som si, čo je pre mňa dôle-

skvelý ocino má nezameniteľný štýl,

žité. Vrátila som sa z viacerých dôvodov

často navštevoval sekáče a kupoval si

a jedným z nich bola aj škola. Nechcela

štýlové saká a košele. Obdivovala som

som skončiť iba s bakalárom, lebo viem,

to, a asi ma to ovplyvnilo. Sekáče som

že mám na viac. A na francúzštinu som

teda začala navštevovať aj ja. Väčši-

v Prahe nezanevrela, okrem „šitíčka“ som

nou som mala šťastie a našla som tam

chodila aj do Francúzskeho inštitútu.

fakt jedinečné kúsky. Už vtedy som ich

V podstate si stále nie som úplne istá,

často postrihala a pokúšala sa o nejaký

čo budem v živote robiť a čím sa budem

redizajn (musím sa priznať, že zväčša

živiť. Na módu a šitie sa až tak nefixujem,

nevydarený!). Po strednej som nemala

je to niečo, čo ma veľmi baví a chcem

ani len tušenie, na akú vysokú školu by

sa tomu určite venovať, ale bojím sa,

som chcela ísť. Od kamoša, zhodou

že keby som sa zamerala iba na to,

okolností spolužiaka z výtvarnej, som sa

mohlo by to prejsť do fázy, že budem

dozvedela o zaujímavom odbore textilné

riešiť iba peniaze a stratím tak nadše-

technológie a návrhárstvo. Nadchlo ma

nie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo si

to a skúsila som — vyšlo to a plná elánu

dokončujem školu, chcem sa aj naďa-

a nadšenia som prišla na zápis. S mojím

lej venovať jazykom a možno si nájsť

ročníkom sa však spojilo množstvo prob-

nejakú prácu aj s nimi. A možno sa to

lémov, ktoré ma donútili toto štúdium po

celé vyvinie úplne inak. Najbližšie roky

prvom semestri ukončiť. Celá situácia ma

nechcem nič siliť a uvidím, čo príde.

natoľko demotivovala, že som s módou nechcela mať v blízkej dobe nič spo-

Ako si sa dostala prvý raz k móde?

ločné. S vysokou školou som to ale skúsila ešte raz a vybrala som si francúzsky

Ani poriadne neviem, kedy sa to pre-

jazyk. Doteraz však trošku ľutujem, že som

lomilo. K umeniu som mala blízko už od

vtedy nemala vyššie ciele a neskúsila

16


17


zahraničie, poprípade iné umelecké

konkrétne vybral združenie MY MAMY

školy. Okrem toho bol môj starý otec vyu-

v Prešove. Počas vzniku tohto azylo-

čený krajčír, takmer všetky tety pracovali

vého domu začali obyvatelia Prešova

v Makyte a jedna z nich, mamina sestra,

spisovať petíciu a to ho (nás) natoľko

bola pre mňa vždy akýmsi vzorom. Čiže

šokovalo, že sme si povedali, že im

sa to tiahlo so mnou už od začiatku.

pomôžeme. Do projektu zapojil Katarínu Hutyrovú, s ktorou ho ďalej rozpracovali.

Ako dlho si v sebe znovu hľadala motiváciu začať s módou?

Aký bol prvotný koncept Nosene?

Ja som ju nehľadala. Ona si našla mňa.

Prvotný koncept spočíval v tom, že

Počas prvých troch rokov štúdia som

Nosene bude predstavovať sekáč,

bývala s kamoškou, ktorá sa venovala

aký poznáme zo západnej Európy

móde. Obe sme z Trenčína odišli, no ona

— veci budú pekné, voňavé, hygie-

mala už len jeden rok, a ten si dokončila

nicky čisté, vkusne nafotené a nasty-

diaľkovo z Bratislavy. Čiže som to s ňou

lované. K tomu sa pridala pomoc na

aj naďalej prežívala. Brala ma na svoje

dobrú vec. Vznikla prvá predajňa

prehliadky, o všetkom mi rozprávala,

pod Michalskou bránou. Nosene sa

a tak som sa k tomu vrátila. Začala som si

zúčastnilo na Dobrom trhu, Urban Mar-

znovu prešívať, skúšať nové veci. Všetko

kete — začalo sa postupne vyvíjať.

som šila najmä pre seba, okoliu sa to Akú úlohu si tam teda mala ty?

však páčilo a mňa to pomaličky posúvalo vpred. Potom prišiel Jakubov nápad s Nosene a vhupla som do toho už úplne.

Spočiatku som pomáhala takmer so všet-

Zo začiatku som mala neuveriteľný stres

kým. Vyberala som oblečenie, chodila

a strach, že to nemôžem robiť, že nemám

do čistiarne, pomáhala s naceňovaním,

dostatočné vzdelanie a ani skúsenosť —

robila v predajni. Až postupom času

to ale v podstate v sebe riešim neustále.

som sa zamerala hlavne na redizajn.

Kedy a ako teda vznikol nápad

Tak teda prišlo aj k Renewals

založiť second hand Nosene?

by Nosene. Kde vznikol tento nápad a o čo vlastne ide?

Nosene vzniklo pred zhruba dvoma rokmi ako nápad môjho brata Jakuba. Chcel

V Nosene sa snažíme venovať dosť

vytvoriť štýlový a voňavý second hand,

času výberu oblečenia, ktoré je vkusné

kde sa ľudia budú cítiť dobre. K tomu

a nepoškodené. Vytriedime ale veľa

pripojil myšlienku pomáhať dobrej veci,

vecí, s ktorými sa už nevieme pohnúť

18


ďalej. V tomto momente ma Jakub

Úplne prvé som skúšala prerobiť pán-

oslovil, či by som neskúsila niečo pre-

ske košele. Vzala som si košeľu, obliekla

šiť. Vytriedené veci sú často z dobrých

som ju a skúšala rôzne variácie. Viem,

materiálov, no majú napr. malú dierku,

že to nebolo nič svetoborné, ale aj tak

malý fliačik alebo sú len nemoderné či

ma to ohromne tešilo. A odvtedy som

nadrozmerné. Takéto veci na predajňu

si pánske košele zamilovala natoľko, že

nepatria, a je samozrejme škoda ich

takmer polovicu môjho šatníka tvoria len

vyhodiť. Ja som sa s tým skúsila pohrať

ony. Tiež je to materiál, s ktorým pracu-

a redizajnovala som prvé kúsky. Bolo to

jem najčastejšie. Sú bavlnené, kvalitné,

akurát tesne pred naším prvým Urban

viem, že môžu po redizajne vydržať

Marketom — tam mali veci úspech

ešte dlho, a to je naším cieľom. Okrem

a to nás nakoplo, že to skúsime ďalej.

toho si doteraz pamätám na mentolovo svetlé sako s krátkym rukávom,

Aká bola prvá vec, ktorú

z ktorého som spravila štýlovú vestu,

si takto pretvorila?

či neuveriteľne obrovskú kaki zelenú

19


Motivácia pracovať s módou si ma našla sama.

20


sukňu s rozťahanou gumou. Zúžila som

pomohli. Nie sme žiadna obrovská firma

ju, prehodila gumu, vytvorila nepravi-

a naše možnosti marketingu sú obme-

delné záhyby. Je veľa vecí, ktorým stačí

dzené. Práve preto sa často spájame

málo a znova sú super a môžu vydr-

so známymi osobnosťami a využívame

žať ešte dlho a možno prežiť ešte ďalší

takúto vzájomnú propagáciu. Veľakrát sa

redizajn. Je fajn podporovať myšlienku

ale stáva, že ich úprimný záujem príde

udržateľnosti, hlavne v móde, kde má

sám, na základe toho, že sa im páči,

ten priemysel naozaj tragické dôsledky.

čo robíme a až potom sa stretneme a vymýšľame, čo ďalej. A z toho nakoniec

Prvý obchod ste mali v historic-

vznikajú aj príjemné a milé kamarátstva.

kom centre, neskôr ste sa presunuli do terajšieho obchodu. Prečo?

Tento rok si predstavila na Fashion LIVE! aj svoju vlastnú kolekciu. Ako vznikla?

Historické centrum malo obrovské čaro — priestor mal krásne klenby a bol zaujímavo riešený. Mal však obrovskú

Jej vznik bol pre mňa naozaj náročný.

nevýhodu, a to, že bežní ľudia sa po Sta-

Menšie kolekcie som pre Nosene robila

rom meste veľmi nepohybujú. Naše naj-

už predtým, ale toto bolo niečo úplne

častejšie návštevy boli turisti, a to nebolo

iné. Išlo o prehliadku na mega dobrom

príliš ekonomicky udržateľné. Potrebovali

podujatí a veru mi nebolo všetko jedno.

sme sa dostať viac na oči. Podarilo sa

Môj spôsob práce nie je úplne ideálny

nám nájsť nové priestory na Jesen-

a systematický. Celkovo spôsob práce pri

ského, kde Nosene nabralo nový dych.

redizajne je iný, ako keď sa kúpi celá metráž a ďalej sa tvoria konkrétne modely.

To, že ste sa dostali viac na oči,

Pri tvorbe kolekcie som hlavne chcela,

je pravda, takisto sa rozbehla aj

aby bola celistvá, aby bola úplne iná

vaša vizibilita na sociálnych sie-

ako všetko, čo vzniklo v Nosene doteraz.

ťach. Spájate sa so samými známymi

Trochu uletená, dekonštrukčná, ale záro-

a úspešnými ženami. Podľa čoho si

veň jednoduchá a minimalistická. Veľmi

vyberáte spolupráce alebo tváre?

dlho som hľadala materiály, farby, vzory. Trávila som celé dni behaním po seká-

Áno, je pravda, že sa spájame s úspeš-

čoch. Mala som šťastie a podarilo sa mi

nými ženami, pretože najmä tie, ktoré

nahromadiť veľa zaujímavého — kvalitné

podporujeme, sú pre nás neuveriteľne

závesy, zaujímavé obliečky, saká, košele

úspešné a silné. Úprimne sme vďační

a ďalšie dokonca celé látky, ktoré niekto

za akúkoľvek spoluprácu a za všetkých

už vyhodil. A z toho som ďalej tvorila.

ľudí, ktorí nám počas našej existencie

Všetko som obliekala, skúšala. V ateliéri

21


som si spravila moodboard skoro na

v danom momente vedela. Som za túto

celú stenu a dennodenne som sa naň

príležitosť vďačná a sama som veľmi

pozerala. Jediné, čím som si bola istá,

zvedavá, či sa to ešte niekedy zopakuje.

bola hudba, a tú som si púšťala naozaj

Každopádne to bola úžasná skúsenosť,

často.

veľa emócií a úprimná radosť, ktorá v konečnom dôsledku stála za ten stres.

V čom je teda kolekcia iná? Jej princíp znie veľmi podobne ako pri

Čo ťa teda donútilo ísť so svo-

Renewals.

jou kolekciou na Fashion LIVE?

Áno, princíp je veľmi podobný, predsa len,

V podstate na Fashion LIVE! sa pred-

robila som to pod Renewals. Iná je v cel-

stavilo Nosene, nie ja osobne. Čiže

kovej prezentácii. Dosť času som strávila

som inú možnosť nemala. Ale presne

aj skúšaním stylingu. Nechcela som len

toto je to, čo ja potrebujem. Som veľmi

obliecť košeľu, sukňu a na to bundu. Tak

sebakritická a bojazlivá, čiže takýto

som si z druhej ruky nazhromaždila rôzne

kopanec bol a je pre mňa len dobrý.

popruhy a skúšala stylovať s nimi. Tiež som už dlho chcela zapracovať špeci-

Aké je to živiť sa na Slovensku módou?

álnu recyklovanú textíliu, ktorú nám do Nosene vyrábajú z nášho vytriedeného

Na túto otázku ešte neviem objektívne

odpadu. Z nej som vyrobila napr. aty-

odpovedať. Venujem sa jej krátko na

pické šiltovky či dlhú vestu. Kamoška Mya

to, aby som to vedela zhodnotiť. Mys-

Javorková, ktorá sa venuje práci s dre-

lím si ale, že sa to určite dá, len človek

vom, zrecyklovala drevo zo starej postele

musí chcieť. Mať odvahu a nevzdávať

a vytvorila tzv. objekty namiesto kabeliek

sa. Mať zdravé sebavedomie, ale aj

a tiež doplnky ako prstene či náramky.

pokoru. Byť silný a stále skúšať ísť ďalej. A toto všetko sa ešte musím naučiť!

Aké to bolo tvoriť prvú samo-

statnú kolekciu? Pre mňa osobne veľmi stresujúce, ale na druhej strane aj veľmi vzrušujúce. Keby som sa mala sama rozhodnúť, či pôjdem alebo nepôjdem na Fashion LIVE!, môj strach by mi to nedovolil. Takto som ale bola do toho hodená a musela som zo seba dostať to najlepšie, čo som

22


23


Foto Kristína Botlová Styling a MUA Mischel Warenits Modelky Daniela a Miriam

Minimal vo farbách zimy Zima, jedinečný industriálny priestor a kvalitná lokálna móda. Editoriál inšpirovaný vizuálom Urban Marketu je dôkazom toho, že architektúra a dizajn patria neodmysliteľne k sebe.

24


↑ Daniela: Šaty a košeľa Barbora Kubi Tenisky Novesta → Miriam: Kabát Puojd Topánky Dries van Noten

25


↗ Daniela: Šaty a košeľa Barbora Kubi ↑ Miriam: Kabát Puojd

26


↑ Miriam: Okuliare IOKO Sveter Drobne store & atelier Kabát Petra Kubíková

27


↑ Miriam: Kabát Puojd Tenisky Novesta → Daniela: Kabát Drobne store & atelier Šperky Bigwoodorganic Tenisky Novesta

28


↑ Daniela: Okuliare IOKO Klobúk ALATE hat and millinery Košeľa Bagbet Sukňa/košeľa Nosene → Miriam: Klobúk ALATE hat and millinery Košeľa Bagbet Sukňa/košeľa Nosene Šperk Štefan Sekáč

29


↑ Daniela: Okuliare IOKO Košeľa Bagbet

30


↑ Miriam: Top Nosene Šperky Bigwoodorganic

31


↑ Daniela: Klobúk ALATE hat and millinery Okuliare IOKO Košeľa Bagbet

32


↑ Daniela: Okuliare IOKO Kabát Petra Kovacs

33


Text: Adam Gajdoš Foto: Kristína Botlová

Milota Sidorová

Práca v architektúre nemusí mať iba konvenčnú podobu, keď človek po šesťročnom štúdiu ide robiť do ateliéru, kde kreslí rôzne stavby rôznych mierok a druhov. Napríklad u Miloty je to celé trochu ináč — rozhodla sa, že nebude architektúru navrhovať, ale venuje sa mestu, jeho verejným priestorom a používateľom. To robí prostredníctvom rôznych participačných projektov, na ktorých po návrate z New Yorku pracuje striedavo v Bratislave a Prahe. Alebo niekde medzi nimi. Počas štúdia si sa venovala obrov-

Keď som zistila, že mi lepšie ide robiť

skému záberu vecí — architektúre,

s ľuďmi, ako sedieť pri počítači a kres-

filmu, grafike, krajinnej architek-

liť veci. Za život by som narysovala

túre. Čo ťa to všetko naučilo?

50 námestí a možno by sa spravilo jedno, ale týmto ovplyvňovaním možno

Spôsob myslenia. Vždy som mala viacero

mať väčší záber. Ďalšia vec je, že nie

oblastí, ktoré ma zaujímali, konkrétne

som veľmi lojálna voči jednému pro-

biológia, hudba, výtvarné umenie a cho-

jektu. Skôr ma baví byť medzi via-

denie po krajine. Logickým vyústením

cerými projektmi a prepájať ich.

toho všetkého je krajinná architektúra. Postupne som ale zistila, že u nás je to

Od roku 2011 sa pohybuješ v Prahe,

len o tých kvetinkách, čo mňa vôbec

kde si vtedy začala spolupracovať

nebavilo. Naučila som sa však vnímať

na reSITE. Čo je to za projekt?

systémy, čím je vlastne aj urbanizmus. Je to odborná konferencia, ktorá hľadá Kedy u teba nastal zlom, že si si

odpovede na otázku: Ako spraviť mestá

povedala, že nebudeš architektúru

lepšími pre život? Keď sme začínali,

kresliť, ale skôr ju tvoriť prostred-

bolo pre nás dôležité prepájať medzi

níctvom participácie a prepájania?

sebou skupiny, ktoré dovtedy medzi

34


35


sebou transparentne nehovorili, ako

V Bratislave funguje síce CEZAAR, čo je

napríklad developeri, aktivisti, politici

skôr intelektuálna vec pre pár ľudí, je tu

a ľudia z komunít. Konferencia vždy

konferencia WhatCity?, ktorá je určená

mala nejakú hlavnú tému, ako napríklad

hlavne pre ľudí z magistrátu, či Bratislová,

shared cities. Je to určite jedna z najdô-

no tie operujú tiež len v určitej kultúrnej

ležitejších podobne zameraných konfe-

bubline. Najväčšiu viditeľnosť má podľa

rencií v strednej a východnej Európe.

mňa v Bratislave Dobrý trh. Takýchto a podobných podujatí musí byť viac, aby

Nie je to aj problémom Brati-

bolo cool chodiť do mestského prostre-

slavy, že sa tu nekomunikuje

dia a stretávať sa tam, aby sa z toho stal

medzi spomínanými skupinami?

mainstream. Veď na Dobrý trh chodia dokonca už aj prezident či iní politici.

Je a myslím si, že ak sa má Bratislava dostať tam, kde je Praha, v ktorej je urba-

Čiže podľa teba je z pohľadu

nizmus témou, musia vzniknúť podujatia,

súčasnosti Praha ako mesto ďalej

ktoré sa zaoberajú životom v meste. A to

ako Bratislava preto, že je tam

sa dá dosiahnuť malými i veľkými podu-

viac eventov, ktoré sa zaoberajú

jatiami, ale musí toho byť naozaj veľa.

mestom?

36


Keď som došla do Prahy v roku 2011, pra-

a vyzývali architektov byť aktívnymi.

covalo tu už okolo 70 neziskoviek a fes-

Po fungovaní tejto plejády aktivít sa stalo

tivalov, ktoré sa zaoberali presne týmto.

to, že po odvolaní primátora v roku 2013

Street for Art, ktorý prinášal kultúru medzi

sa Prahy chopil Tomáš Hudeček, ktorý

paneláky, 4 x 4 dni v pohybu, ktorý obsa-

akoby vedel, že už druhýkrát nebude

dzuje prázdne budovy a paláce a pri-

zvolený, a za jeden rok dokázal čias-

náša do nich umenie. Extrémne dôležitým

točne zmeniť systém. Jedným z takých

festivalom je Zažít město jinak, počas

vecí bolo založenie Inštitútu plánovania

ktorého sa uzatvárajú ulice pre autá

a rozvoja, ktorý sa zaoberá strategic-

a otvárajú pre susedské slávnosti. Tento

kým plánovaním mesta, tvorbou územ-

rok zatvoril až 90 ulíc v Prahe. Za tie

ných plánov, participáciou verejnosti

roky sa z toho stali naozaj masové akcie,

a tvorbou dizajn manuálov verejných

kam sa chodia fotiť politici, ktorí ešte

priestorov. Ten chceli politici tiež zo

pred pár rokmi mali úplne inú rétoriku.

začiatku zrušiť, lenže dnes, po rokoch, ho už každý považuje za samozrej-

Ďalším takým stimulom boli Mestské

mosť. Ale na začiatku boli tvrdé boje

zásahy od ValloSadovsky architects.

o existenciu.

V Prahe ich potom prebral Adam Gebrian

37


38


Majú takéto aktivity aj nejakú

a pokiaľ si súčasťou nejakej komunity,

odvrátenú stranu? V New Yorku, kde

tak tu rýchlo spoznáš nových ľudí a je

si nejaký čas pôsobila, sa istí archi-

to celé celkom srdečné. Ale mobilita po

tekti zasadili o zachovanie nadzemnej

meste, dominancia áut zaparkovaných

vlakovej dráhy, ktorá bola prero-

pomaly aj pred Prezidentským palácom,

bená na verejný park High Line. Ten

vzhľad chodníkov, podchodov, to všetko

sa ale stal taký cool, že sa v jeho

mi prekáža. Bratislava nie je napríklad

okolí vo veľkom začali stavať kan-

stavaná ani pre rodičovstvo, pretože

celárie, čo zas viedlo k obrovskému

musíš neustále s kočíkom obchádzať

zvýšeniu nájmov v celej štvrti.

zaparkované autá a rozbitú dlažbu. Rovnako je scestné, že keď rodičia chcú

Pokiaľ dáš voľnú ruku trhu, tak on bude

dopriať svojim deťom kvalitné vzdela-

nasledovať čokoľvek, čo bude popu-

nie či krúžky, musia ich kvôli tomu voziť

lárne. My ako mesto musíme rozmýšľať,

autom cez celé mesto. To by malo ale

ako nastaviť opatrenia proti džentrifiká-

fungovať v každej štvrti — kvôli tomu,

cii (vytláčanie menej majetných vrstiev

aby sa človek postaral o svoju rodinu, by

z populárnych mestských štvrtí, typický

nemal prekonávať veľké vzdialenosti.

jav pre veľké mesta ako Londýn, Berlín a pod. — pozn.), a to nie kvôli zastave-

Podľa mňa sa Bratislava za posled-

niu hipsterizmu, ale preto, aby mesto/

ných päť rokov veľmi posunula, čo

miesto ostalo dostupné pre každého.

sa gastronómie a podnikov týka.

Niečo podobné sa stalo aj na praž-

Stále mi tu ale chýbajú neko-

skej Náplavke, kde sa konajú už samé

merčné priestory, v ktorých by sa

komerčné aktivity, pretože tie vždy

dalo normálne tráviť čas — parky,

veľmi rýchlo prebijú ostatné veci.

knižnice atď. Ako je to v Prahe?

Aké sú pre teba najväčšie prob-

Úplne ti rozumiem, pražské centrum má

lémy Bratislavy ako mesta?

podobný problém. V Goetheho inštitúte v Prahe sme spravili jeden priestor,

To je strašne ťažká otázka. Mne naprí-

ktorý sa volá FOYER² a ide o taký nepí-

klad prekáža, že prídeš na Hlavnú sta-

saný coworking, kde sa môžeš zlo-

nicu a vyzerá tam ako po výbuchu. Že

žiť, keď si dajme tomu v meste a máš

nefungujú výťahy, nie je bezbariérová,

jednu-dve hodiny čas. V New Yorku

nemá navigačný systém, že si tam od

máš na 42nd Avenue verejnú knižnicu,

teba taxikár vypýta 17 eur namiesto

kde vôbec nemusíš byť zaregistro-

piatich. Mám rada na Bratislave jej

vaný, máš tam super wifi a môžeš tam

centrum, je tu veľa spotov, kam ísť,

v tých krásnych priestoroch pracovať.

39


Verejné inštitúcie by určite mali inves-

čítať. Presne si pamätám moment, keď

tovať do takýchto priestorov, ktoré

som sedela v taxíku z JFK (letisko v New

ľudia môžu využiť ako takú obývačku.

Yorku — pozn.) do centra, videla som to mesto, živé ulice. Tam som si povedala,

V rámci Fullbrightovho štipendia si

že nebudem nič písať, ale budem kráčať

strávila 7 mesiacov v New Yorku. Čo si

a fotiť na Instagram. Kým sa dalo, tak

tam robila a ako hodnotíš toto mesto?

som kráčala 15 km denne po rôznych častiach New Yorku. A keď začala zima,

Keď som tam išla, mala som za sebou

kráčala som už menej a začala písať

väčšinu dizertácie, viacero prác a cítila

krátke, 500-slovné príbehy o meste.

som nechuť opäť robiť ďalšiu štúdiu,

Jednou z tém bolo, prečo so mnou

ktorá zas niekde skončí a nikto ju nebude

muži v mojom susedstve neflirtujú.

40


Mesto je o ľuďoch, ktorí v ňom žijú a ktorí ho vlastnia. To je otázka, však? Odpoveď bola —

Čo nám ale hrozí, sú nekontrolované pro-

pretože šlo o portorické susedstvo

dukty tzv. zdieľanej ekonomiky, ako napr.

plné ilegálnych migrantov, ktorých by

Airbnb. V Prahe napríklad tvoria polovicu

deportovali, ak by sa stal nejaký prob-

kapacity voľných lôžok v meste. Je to

lém povedzme s bielou ženou. Inak to

nezdanená, nezregulovaná vec, ide-

bolo celé hrozne zaujímavé, pretože

álna pre machinácie. Nehovoriac o tom,

tam každá časť mesta vyzerá úplne

že veľa ľudí kvôli vidine rýchleho zisku

ináč. Je to také verejné divadlo. Vzni-

Airbnb stratilo bývanie. Ďalšou vecou je

kol z toho blog, Milota the Walker,

masový turizmus, pretože toto je možno

s ktorým pokračujem na Instagrame,

prvý rok, keď sa naň objavili masívne

kde stále dávam veci z cestovania.

negatívne ohlasy a mestá ako Dubrovník, Barcelona, Benátky začínajú obmedzo-

Aké sú dnešné trendy v tvorbe miest?

vať počet turistov. Je vyvolaný lacným cestovaním a lacným ubytovaním. Treťou

Mesto je o ľuďoch, ktorí v ňom žijú

vecou sú tzv. smart cities — práca s veľ-

a ktorí ho vlastnia. My sa tu musíme

kými dátami a technológiami, ale naprí-

naučiť pracovať s ľuďmi, ktorí ho vlast-

klad Bratislava nemá ani základné dáta,

nia — robiť regulácie, aby develo-

dopravný podnik si nevedie evidenciu ani

peri nestavali neobmedzene veľké

o najazdených kilometroch autobusov.

veci, aby sme chránili regulované nájomné, aby verejné priestory fungo-

Ďalšie projekty, ktorých si v Brati-

vali skutočne pre všetkých. Toto sa na

slave súčasťou, sú Nová Obchodná

západe riešilo rôznymi spôsobmi, pre

a Plán B. O čo v nich ide?

nás sú možno najlepšími referenciami Nemecko a Rakúsko, pretože sú dobre

Pri Novej Obchodnej ide o vytvorenie

zaregulované a chránia si kvalitu.

manuálu vonkajšej reklamy, kde sme

41


dali dokopy pravidlá pre jej umiest-

zones, ktoré po vzore viedenskej

ňovanie a upevňovanie, keďže špina

Mariahilferstrasse poskytujú miesto na

a chaos v umiestňovaní reklamy patria

terasy prevádzok, ale rovnako dosta-

medzi najväčšie problémy Obchod-

tok miesta pre verejný mobiliár pre

nej ulice. V Pláne B som prispela do

ľudí, ktorí nemajú peniaze a ktorí na

pripravovanej publikácie, do kapi-

ňom môžu sedieť a rozprávať sa.

toly Rozvoj mesta, konkrétne o tom,

Jeden príspevok bol o staršej pani

ako by mesto malo komunikovať svoj

z Brna, ktorá chcela ísť raz večer na

územný rozvoj. Ale nie som v najuž-

koncert, ale keďže ulica, po ktorej

šom kruhu ľudí okolo tohto projektu.

by mala ísť, bola zle osvetlená, klzká po daždi a ona si mohla prípadným

Okrem tejto publikácie si sa podie-

pádom vážne ublížiť, rozhodla sa radšej

ľala aj na publikácii Ako navrhnúť

ostať doma a obetovať svoj večer. Sú

férovo zdieľané mesto. Čo zna-

tam popísané denné situácie, v kto-

mená toto slovné spojenie?

rých sú zachytené aspekty férovosti.

Bratislava pomerne dobre funguje pre

Pociťuješ ty ako žena-architektka

ľudí, ktorí majú peniaze, majú auto a sú

nevýhodu vo svojom odbore?

zdraví, ktorí sa môžu doviezť hocikam do mesta do reštaurácie a aj sa odtiaľ

Je obrovský rozdiel medzi stavebným

odviezť. Ale tí, ktorí nie sú zárobkovo

biznisom, kde je väčšina mužov, a navr-

činní alebo nie sú mobilní, z toho mesta

hovaním, kde aspoň na úrovni univerzít

veľa nemajú. Sú tu pre nich rozbité

začína byť viac žien ako mužov. Na dizajn

chodníky, sú odrezaní od života. Férovo

je naviazaný development, financie,

zdieľané mesto je také, v ktorom žiješ,

politika, právo, majetky. Tu dominujú

platíš dane a máš v ňom proste prístup

muži, je to hra o moc a sú tu nesmierne

k veciam. V knihe je vytipovaných osem

tlaky. Nie je to citlivé prostredie — a toto

príbehov, ktoré sa týmto zaoberajú,

prostredie tvorí jeden z najviac profitu-

či si mladé dievča, stará pani alebo

júcich priemyslov sveta. Samozrejme, že

otec s dieťaťom. Je tam silná gende-

je tu množstvo nerovností a čím vyš-

rová tematika, pretože máme množstvo

šie ako žena profesionálka ideš nahor,

dôkazov, že ženy súčasným stavom

tým väčší tlak sa na teba vyvíja.

dizajnu a politiky trpia viac ako muži. V projekte Women Public Space (WPS Ďalej trpia tí, ktorí nezarábajú toľko, aby si

Prague), ktorý podporuje prácu žen-

mohli dovoliť auto. V inom príbehu hovo-

ských expertiek v profesiách spoje-

ríme napríklad o tzv. non-consumption

ných s mestom, ale razíme cestu iného

42


spôsobu práce. Nie je pravda, že každý

fungovať, pokiaľ si mladý človek, ale

musí hrať túto tvrdú rolu, ako napríklad

pokiaľ máš aj iné priority a roly v živote,

slávna Zaha Hadid. Táto ikona tvrdila,

tak je to ťažké. Určite tam je nevýhoda.

že spánok je luxus, ktorý si architekt nemôže dovoliť. Potom zomrela na infarkt

Vyzerá to tak, že práce a pro-

vo veku 65. Nie je to irónia? Mali by

jektov máš viac než dosť. Čo

sme sa nad týmito vecami zamýšľať.

robíš, keď oddychuješ?

Rakúska architektka Gabu Heindl má

Začala som behať a viac spávať, pre-

vo svojom ateliéri zaujímavú politiku, že

tože podľa jednej knihy o spánku,

necháva svojich zamestnancov pra-

ktorú som čítala, potrebuje človek

covať len štyri dni do týždňa a maxi-

spať aspoň 8 hodín denne. A musím

málne osem hodín denne, aby si našli

povedať, že mi to zlepšuje životný

aj vlastné projekty, boli viac kreatívni

optimizmus. Inak je to kráčanie

a naučili sa pracovať efektívne. To vo

mestami, to je už životná filozofia.

väčšine ateliérov nefunguje, tam sú

ľudia „od nevidím do nevidím“. A to môže

43


↓ Foto: GutGut

→ Foto pôvodný stav: GutGut

44


Text: Adam Gajdoš

S ohľadom na budúcnosť Približne 40 percent človekom ročne vytvoreného CO2 pochádza zo stavania alebo vykurovania budov. Hovoriť o trvalej udržateľnosti v rámci architektúry je teda nevyhnutné, pokiaľ chceme aj naďalej žiť v peknom prostredí. Čo ale znamená trvalo udržateľná architektúra? Sú to solárne kolektory, drevostavby alebo rekonštrukcie existujúcich budov? Oslovili sme niekoľko zásadných slovenských architektov a ateliérov s otázkou, čo pre nich znamená pojem trvalo udržateľná architektúra.

Nepanelákový panelák

Market. Vo vlastnej tvorbe sa v rámci trvalej udržateľnosti zaoberajú hlavne

Pre Lukáša Kordíka z ateliéru GutGut je

sociálnou kohabitáciou, teda vytváraním

už len samotný fakt, že sa nejaká stavba

priestorov, ktoré umožňujú ľuďom stretá-

zrekonštruuje, aktom trvalej udržateľnosti.

vať sa aj inde, ako vo vlastných bytoch

„Budova sa nemusí rozobrať a odniesť na

či na chodbách bytoviek. Asi najzásad-

skládku, po rekonštrukcii sa môže využí-

nejšou rekonštrukciou ateliéru GutGut,

vať ďalšie desiatky rokov,“ hovorí Lukáš

ktorá doma vyhrala ocenenie CEZAAR

a dodáva, že sú to preňho osobne vždy

a mala aj ohlas v zahraničí, je rekon-

veľmi zaujímavé zadania, keďže sa musí

štrukcia paneláku v Rimavskej Sobote.

pracovať s istým existujúcim kontextom, ktorý

Architekti si pri ňom chceli

treba pochopiť. Ateliér

vyskúšať potlačiť v stavbe

GutGut je aj autorom

jej „panelákovitosť“ a dať

rekonštrukcie objektu

jej iný charakter. Stavba

Mlynica, v ktorom sa koná

bola „vykuchaná“ iba na

tohtoročný zimný Urban

konštrukciu a jej priestory

45


↑ → Foto: Maroš Fečík

boli nanovo zadefinované. Na prízemí

zásadným rozdielom oproti iným bytovým

namiesto pivníc vznikli kaviareň, sauna

projektom to, že sa investor nerozhodol

či posilka. Na vrchných podlažiach bola

byty rozpredať, ale prenajímať. Preto

zmenená bytová skladba na dvanásť

sa nechal nahovoriť na viaceré kvalit-

dvoj-, troj- a štvorizbových bytov. Hmota

nejšie riešenia, ktoré sú z dlhodobého

bola nadstavaná o dve podlažia, kde

hľadiska trvácnejšie a ľahšie na údržbu.

vznikli dva päťizbové penthousy. Fasáda Vlastný byt prerobený na ateliér

bola doplnená o nový prvok — zavesené kovové balkóny o veľkorysých rozmeroch 2 x 2 metre. Celá fasáda má bielu

Pre Maroša Fečíka z plusminusar-

farbu, ako reakcia na trend šialených

chitects je predstava o udržateľnej

farebných fasád panelových bytoviek,

architektúre jasná. Je ňou kvalitná

ktorý zamoril slovenské mestá a obce.

architektúra, ku ktorej majú ľudia vzťah.

Stavba má dokonca aj vlastnú komunitnú

„Oproti cez cestu sa nachádza bytovka,

záhradu. To je ďalší aspekt, ktorým sa líši

ktorá má už sto rokov. Ak si v nej nie-

od „panelákovitosti“, keďže takéto polo-

kto dnes kúpi byt a prerobí si ho, tak tá

súkromné priestory sa v časoch výstavby

stavba je stále možno v jednej pätine

sídlisk nerobili. Podľa Lukáša bolo

svojej životnosti.“ Ako problém vidí aj

46


nekvalitné stavanie, ktoré je viditeľné

konštrukcie ako drevené trámové stropy

najmä medzi bytovkami: „Príde vám

či tehlové nosné steny. Jedna zo stien

návšteva zo zahraničia a chcela by si

je natretá čiernou tabuľovou farbou, na

pozrieť pekné, kvalitné bytové domy

ktorú sa dá kresliť kriedou, čo často vyu-

postavené za posledných dvadsať

žívajú zamestnanci či návštevníci ateliéru.

rokov. Koľko ich je? Možno tak tri.“

V ateliéri sa striedajú viaceré kreatívne

Architekt sídli na Grösslingovej ulici,

tváre Bratislavy, dlhé roky v ňom naprí-

v priestore svojho niekdajšieho bytu. Ten

klad sedel aj grafik Paľko Bartoš, spo-

si v roku 2012 prerobil na ateliér. S roz-

lutvorca značky s oblečením Bratiska.

počtom nepresahujúcim 7 500 eur si Udržateľnosť braná vážne

architekti svojpomocne zrekonštruovali priestor, odstránili v ňom všetky priečky a z priestoru sa tak stal jeden otvorený

Asi najprogresívnejšiu predstavu

coworking. Ten bol doplnený o dva boxy

o trvalej udržateľnosti v architektúre

z OSB dosiek, v ktorých sa nachádza

má na Slovensku architekt Bjørn Kierulf

kuchyňa, kúpeľňa a úložné priestory.

z ateliéru Createrra. Bjørn pochádza

Priestor ateliéru sa nesnaží byť tým, čím

z Nórska a žije na Slovensku už skoro

nie je. Sú v ňom priznané a ukázané jeho

30 rokov. Za posledných 11 rokov stihol so

47


↓ Foto: Daniel Marinica, Zuzana Kierulfová

svojím tímom navrhnúť vyše 100 rodin-

V rámci tvorby v jeho ateliéri použí-

ných domov, ktoré spĺňajú pasívny

vajú slamené panely omietané hlinou

štandard.

alebo masívne drevo, teda materiály, ktoré znižujú energetickú nároč-

Tvrdí, že z dreva sa stavajú všetky druhy

nosť stavieb na minimum. Uznáva, že

stavieb — od rodinných domov, cez

takéto stavby vyžadujú údržbu, to ale

športové haly až po výškové budovy.

vraj platí pre všetky stavby. V Európe

Vo Viedni sa vraj momentálne stavia

existujú údajne slamené stavby,

24-poschodová stavba, ktorej konštruk-

ktoré majú sto rokov a stále fungujú.

cia je celá z drevených panelov. „Najdô-

Bjørn preto krátku životnosť ekologic-

ležitejším aspektom trvalej udržateľnosti

kých stavieb považuje za mýtus.

je, aby to, čo sa dnes stavia, nevznikalo na úkor budúcich generácií,“ tvrdí Bjørn,

Asi najznámejšou stavbou ateliéru je

keďže pri stavaní sa používajú materi-

ich vlastná kancelária v obci Hrubý

ály, ktoré sú veľmi ťažko zrecyklovateľné

Šúr pri Senci, ktorej dominuje prvá

a chemikálie v nich negatívne vplý-

kupola zo slamených balov na svete.

vajú na zdravie ľudí, ktorí tieto stavby

Na 64 m² sa nachádza stavba fungu-

užívajú.

júca na princípe cradle-to-cradle

48


49 ↑ Foto: Daniel Marinica, Zuzana Kierulfovå


↓ Foto: Jana Makroczyová


(od kolísky po kolísku). To znamená, že

dočasného charakteru a ktorým nechali

keď raz stavba prestane plniť svoju funk-

voľný priebeh, čo s ňou spraví prostre-

ciu, bude sa dať rozobrať a skoro celá

die. Aj to sa dá považovať za určitý druh

skompostovať.

udržateľného prístupu. „Trvalo udržateľná architektúra je pre mňa taká, ktorá

Vyhliadka namiesto Keltov

nelimituje veci a je pripravená na zmenu,“ hovorí Marián a dodáva, že dobrým prí-

Na kopci Straník nad mestom Žilina

kladom sú stavby s jednoduchým nosným

bolo pred 3 000 rokmi keltské hradisko.

konštrukčným systémom, ktoré v sebe

Dnes na jeho mieste stojí lávka a prístre-

ukrývajú možnosť zmeny vnútorného

šok, obe navrhnuté mladými ateliérmi

priestoru či vonkajšej formy, a tak ich je

2021 a LABAK, ktoré sídlia v Bratislave.

možné prispôsobiť novým požiadavkám.

Na začiatku projektu bol študentský

workshop zorganizovaný Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Malá Fatra, z ktorého vzišiel nápad nerobiť na vrchu vyhliadkovú vežu, ako bolo pôvodne zamýšľané, ale radšej niečo subtílnejšie. Areál je národnou kultúrnou pamiatkou, preto musela byť stavba ľahko rozoberateľná, aby čo najmenej zasahovala do prostredia. „Konštrukcie sú z pozinkovanej ocele, drevené prvky sú z agátu, čo je druh dreva, ktorý toho najviac vydrží,“ hovorí Marián Lucký, architekt zo štúdia 2021. Podľa Mariána má celá stavba veľmi raw (surový — pozn.) charakter, keďže drevené prvky nie sú ošetrované žiadnym lakom, pozinkované oceľové prvky sa tiež nesnažia vyzerať ako niečo, čím nie sú. Stavba už získala za krátky čas určitú patinu, čo je vec, ktorú architekti z 2021 majú na stavbách veľmi radi. V rámci svojej tvorby zrealizovali 2021

↑ Foto: Jana Makroczyová

architekti viaceré stavby, ktoré boli

51


↓ Foto: Jana Makroczyová


Text: Zuzana Fajta Foto: Kristína Botlová

Annamarie Velič

Byť eko je v súčasnosti tak trochu trendy. Našťastie. Byť ohľaduplní k prírode a životnému prostrediu by však asi nemalo byť otázkou trendov, ale štandardom a nutnosťou, ak chceme odovzdať planétu svojim deťom aspoň v akom-takom stave. Práve životným prostredím sa zaoberajú environmentalisti a environmentalistky. Jednou z nich je aj charizmatická Annamarie Velič, ktorá vyštudovala technológiu vody na bratislavskej STU a neskôr sa presunula do Spojených štátov, kde pokračovala v štúdiu. V Amerike však zotrvala aj niekoľko rokov po jeho ukončení. Najskôr pracovala ako konzultantka a neskôr ju to znova zavialo naspäť do Európy, v posledných rokoch aj na rodné Slovensko. V poslednom období je viditeľná najmä vďaka spolupráci so slovenskou dcérou švajčiarskej značky CURAPROX, kde spolu zavádzajú množstvo zaujímavých ekologických konceptov a projektov.

Čo ťa priviedlo k tomu, študovať

to tam síce ťažké, ale dnes som za to

práve technológiu vody? Vtedy to

rada. Teraz sa môžem venovať tak

asi nebol veľmi moderný odbor.

environmentalistike, ako aj technológiám. Keď sa ma teda niekto spýta,

Pôvodne som nechcela študovať tech-

z čoho sú kefky CURAPROX, tak viem,

nológiu vody, ale ekológiu. Tento odbor

že je to polypropylén. Viem aj, ako

bol ale iba na prírodných vedách a brali

vzniká, čo sa z neho vyrába a ako sa

tam vtedy len 6 ľudí. Spočítala som si

dá následne recyklovať. Nie je to teda

svoje šance a radšej som išla na che-

iba idea, ale trúfam si aj na techno-

micko-technologickú fakultu STU. Bolo

lógiu.

54


55


Aké boli tvoje začiatky v tomto

na čistenie podzemných vôd, ale tiež

odbore? Po škole si sa v Amerike nie-

s komunikáciou s pumpármi a vlast-

koľko rokov ešte predsa len zdržala.

níkmi, ktorí nie vždy ochotne spolupracovali. Toto boli teda moje začiatky.

V USA som pracovala pre jednu konzul-

Chvíľu som sa ešte venovala ovzdušiu,

tantskú firmu a venovali sme sa čisteniu

a potom som sa vrátila na Slovensko

pôdy a podzemných vôd. Napríklad sme

a robila som veľa okolo vody. V život-

sa starali o benzínové pumpy. To, čo

nom prostredí je tých médií, do ktorých

človek nevidí na pumpe, je pod zemou —

si môžeš namočiť ruky, veľmi veľa. Prešla

sú to veľké nádrže s benzínom a naftou.

som si za svoj profesijný život rôznymi

Tie bývali voľakedy iba jednoplášťové

postmi, aj keď vždy v oblasti životného

a často presakovali. Za tie desaťročia,

prostredia. Nakoniec som dostala pozíciu

keď boli používané, tak kontaminovali

šéfky IKEA Industry pre udržateľný rozvoj.

obrovské množstvá pôdy a podzemnej

Reťazec IKEA má okrem obchodných

vody. Našou úlohou bolo čistiť práve túto

domov, ktoré vlastní, aj fabriky. Tých je

kontaminovanú vodu a pôdu z čerpa-

okolo 40, od Číny až po Spojené štáty.

čiek. Ako mladá inžinierka som sa celkom

Bola som tam zodpovedná za životné

vytrápila najprv s návrhmi technológie

prostredie v širšom slova zmysle. Išlo

56


teda nielen o vodu, odpady a ovzdušie,

a eticky. Napríklad sa snažia naku-

ale aj zodpovednosť za suroviny, prácu

povať drevo len z FSC certifikovaných

s komunitou, kde sa fabriky nachádzali,

lesov. Podobné niečo sa im podarilo aj

obnoviteľné energie. Hrozne ma to bavilo.

pri bavlne, kde je certifikovaných 100 % suroviny, z ktorej vyrábajú bavlnené pro-

Necítiš sa vo svojej pozícii občas ako

dukty. Nie je to však len o tom, že prídu

vyvracačka mýtov? Predsa len, tieto

za dodávateľom a povedia mu — takéto

obrovské korporácie nemajú často

mi vyrobte. Snažia sa s nimi dlhodobo

medzi ľuďmi najlepšie meno a treba

pracovať, pomáhajú im s finančnými

ich o mnohých veciach presviedčať.

plánmi a zároveň tvrdo dohliadajú, v akých podmienkach zamestnanci

Nemám pocit, že by som to musela

dodávateľov pracujú. Či tam nie je

robiť. V IKEI bolo treba skôr informovať

detská práca, prinízke mzdy alebo

ľudí o produktoch alebo o výrobe. Ak

podmienky, ktoré v Európe nepovažu-

sa niekto opýtal — ja som napríklad

jeme za etické. Sú to veci, ktoré človek

dostávala množstvo e-mailov od zákaz-

nevidí, pretože tomu nerobia veľké PR.

níkov — vždy som im všetko vysvetlila. Pracovali sme intenzívne takisto s komu-

Ak sa mám však vrátiť k pôvodnej otázke

nitami, kde sa produkty vyrábali. Chceli

— nie som síce ekofašista, ale firmy si

sme, aby boli ľudia informovaní o tom,

vyberám. Na druhej strane to ale beriem

čo a ako sa vo fabrike v ich obci vyrába,

aj ako príležitosť na to, že prácou pre istú

že im tá fabrika neznečisťuje ovzdušie

firmu môžem niečo ovplyvniť a zmeniť.

toxickými látkami a podobne. Nechcem

Samozrejme sú aj také, s ktorými by som

samozrejme znieť ako IKEA fanatik, ale aj

nespolupracovala. Práve IKEA alebo

mňa samu prekvapilo, koľko veľa inves-

CURAPROX sú však príkladom toho,

tujú do udržateľnosti a eko technológií.

kde som si vybrala spoluprácu s firmou preto, že som chcela pracovať s niekým,

Podľa čoho si vyberáš firmy, s ktorými

kto ma baví a čomu verím. IKEA mi po

spolupracuješ? Pre mňa napríklad

odchode zo Švédska naspäť na Sloven-

IKEA nebola dlhé roky synonymom

sko umožnila venovať sa ich projektom

udržateľnosti. Predsa len, produ-

na čiastočný úväzok. Lucia Pašková

kujú množstvo lacného tovaru, kto-

z CURAPROX-u ma práve preto oslo-

rým zahltia životné prostredie.

vila. Vedela, že som odišla z full-time postu v IKEI a veľmi ju zaujímalo, kde

Áno, vždy je tam tento kus kontrover-

končia ich kefky. Tak som jej povedala,

zie. Oni si to vo vnútri vyriešili tak, že sa

že to viem presne — buď na skládke

rozhodli vyrábať veci šetrne k prírode

alebo v spaľovni. Lucia je veľký srdciar

57


58


a hneď povedala, že to musíme zmeniť.

témy „na pekno“. Je pravda, že dnešné

Veľmi rýchlo padlo rozhodnutie, že treba

prezentácie ekologických tém sú často

brať použité kefky nazad od zákazníkov

ilustrované buď nekvalitnými fotografiami

a niečo zmysluplné z nich vyrábať. Švaj-

alebo nie veľmi atraktívnou grafikou.

čiari nám povedali, že ak chceme byť tak

CURAPROX spolupracuje s Milk Studiom

veľmi zodpovední k životnému prostrediu,

a ich ilustrácie a grafika sú vždy veľkou

tak nech zbierame kefky, ale tam to končí.

pridanou hodnotou. Automaticky ich ľudia

Dajte ich na recykláciu a vaša úloha je

vnímajú pozitívne a keď predstavujem

splnená! Lucia to potlačila ďalej a roz-

niekomu Ekovír, majú z toho dobrý pocit.

hodli sme sa z vyzbieraných kefiek robiť koše na triedenie odpadu, ktoré dáme

Ako to teda vyzerá s vaším

slovenským školám a uvidíme, koľko

programom pre školy?

ďalších firiem budeme vedieť osloviť, aby sa pridali. Tak vznikol Ekovír — špirála,

Prednedávnom sme ukončili grantovú

ktorá má vtiahnuť do víru ekológie aj iné

výzvu a od januára spúšťame projekt

firmy. Veľmi ma baví na tomto projekte

osvety k triedeniu odpadu. Vybrali sme

pracovať, aj preto, že CURAPROX je na

nakoniec 200 škôl zo 600 prihlásených,

Slovensku veľmi populárny a do tohto

ktorým dáme koše na triedenie. Aby ale

projektu prišli s konceptom robiť eko

neskončili len niekde v kúte, rozhodli sme

59


sa nadviazať spoluprácu aj so štyrmi

odpad ide na jednu kopu aj napriek

mimovládkami, ktoré budú robiť osvetu.

tomu, že triediš. To je často aj

Prvý rok teda budú medzi deti chodiť

argument na to, že sa vlastne trie-

mentori alebo mentorky. Tí buď odlek-

diť neoplatí. Ako to teda je?

torujú nejakú akčnú skupinu, ktorá bude posúvať info medzi rovesníkmi, alebo

V Bratislave je dosť špecifická situácia,

si mohli školy vybrať priamo lektora či

keďže tu máme spaľovňu. Do nej ide

lektorku, ktorý alebo ktorá bude chodiť

všetok odpad, ktorý nie je vytriedený

po triedach a vysvetľovať, ako správne

— čiže zmesový komunálny. Plastový

triediť odpad. Máme aj s mimovlád-

odpad putuje na triedičku odpadu, ktorá

kami trocha obavy, ako to všetko od

je zatiaľ len manuálna. Tam vytriedia

januára zvládneme, zároveň cítime, že

hlavne PET fľaše, obaly od šampónov

robíme dobrú vec, navyše s profíkmi

a detergentov, sáčky, fólie a podobne.

— a vtedy sa zväčša veci podaria.

Ostatný plastový odpad ide do spaľovne. Od februára by mala byť zapojená nová

Podľa čoho ste vybrali tých 200 škôl?

optická linka, vďaka čomu by sa, dúfam, mohlo vytriediť väčšie množstvo odpadu.

Zatriedili sme si ich do rôznych kategó-

Ja ale vždy ľuďom hovorím, aby poctivo

rií, ktoré sme obodovali, keďže naprí-

triedili, lebo na základe toho sa nasta-

klad množstvo škôl nemá ani stojisko

vujú kapacity triedičky, výkupu, ďalšieho

na kontajnery, takže by ten odpad

spracovania odpadu, aby sa mohol

nemali kde vysypať. To bol ale len jeden

premeniť na surovinu. A ešte by mali tie

z faktorov. Takýchto škôl sme vybrali

plasty, ktoré idú triediť, vyprázdniť, a ak

10 a ideme im poskytnúť tak právnu

sú znečistené, tak aj umývať. Verím, že

pomoc, ako aj odborníka, ktorý im

keď už bude nová triedička, dostaneme

pomôže stojisko vybaviť. Potom sme

v Bratislave všetci aj podrobné inštruk-

vybrali asi 60 škôl, ktoré chceli iba

cie, čo a ako triediť, tak ako je to zvykom

koše. Tam sme si povedali, že dobre,

v zahraničí. V iných mestách je situácia

uvidíme, ako ďaleko sa pohnú. Ďalšou

vždy špecifická a ľudia by sa mali zaují-

skupinou sú školy, ktoré sú v triedení

mať o to, kam ich odpad vlastne putuje.

top, a tie by sme radi priviedli až k zero waste. Gro však tvoria školy, ktoré

Čo však okrem nedostatočného triedenia

chcú začať triediť, ale ešte netriedia.

vidím ako najväčší problém, je pre mňa fakt, že máme na Slovensku príliš lacné

Jeden z mýtov, ktorý mi napa-

skládky. Tým je všetko ohľadne recyklácie

dol hneď, ako si spomínala sto-

a triedenia odpadu oklieštené a nie je

jisko na kontajnery, je, že všetok

o to až taký záujem, pretože to finančne

60


61


Naše správanie ovplyvňuje všetkých, s ktorými sa stretáme — a to buď veľmi pozitívne, ak dokážeme byť dôslední, alebo negatívne, ak sme rezignovali na správne riešenia.

62


nevychádza. Momentálne je často

netvoriť. Ale aj odpadu, ktorému sa nedá

lacnejšie dať odpad na skládku, ako ho

vyhnúť, sa snažíme dať druhý život —

zrecyklovať. Hneď ako sa ceny skládky

napríklad tégliky od jogurtov dávame

zvýšia, už je na to pripravený návrh legis-

značke Umelohmotné, ktorá z nich robí

latívy, veci sa pohnú správnym smerom.

ďalšie produkty. Sklené fľaše zasa firme

V Rakúsku sú ceny za skládky 3 — 4-krát

Tierra Verde, ktorá z nich vyrába poháre.

vyššie ako u nás, a každý starosta vie, že

Plus sme zaviedli kompostér aj vermikom-

pokiaľ ľudia prestanú triediť alebo budú

postér, kam dávame bioodpad a kávový

neporiadni, začne na to obec doplácať.

sós, čím išiel tento typ odpadu rapídne

Za vytriedený odpad sa nič neplatí, ale

dole. Kancelárskeho odpadu je veľmi

za zle vytriedený sa platí, obec ho musí

veľa, máme prednastavené tlačiarne

dať na skládku, čo stojí peniaze. V prí-

na obojstrannú tlač, papier sa snažíme

pade triedenia odpadu platí aj u nás, že

používať na „šmíraky“ viackrát, a keď už

väčšina ľudí je jednoducho najviac moti-

to nejde, tak nám zaň v Lamači dávajú

vovaných cez peniaze. Keď ľudia pocho-

toaletný papier. Dôležité je pokiaľ možno

pia, že za vytriedený odpad neplatia,

najprv nájsť odpadu druhý život tak, aby

ale za skládku áno, a pocítia ten nárast

nemusel skončiť na skládke, ale aby sa

cien skládky, tak to bude iné. Myslím,

nemusel ani hneď prácne recyklovať.

že dodnes niektorí ľudia ani netušia, že za zelený, modrý, hnedý a žltý kontaj-

Ľudia sú ale pohodlní a radi si

ner, ktorý majú pred domom, neplatia,

zjednodušia život. Ako ich teda

a platia si len za čierne nádoby, teda

presvedčiť, že sa treba práve

za nevytriedený zmesový odpad. Takto

tejto problematike venovať?

zvýšenie cien za skládky postihne vlastne len tých, ktorí odmietajú triediť odpad —

My máme práve preto projekt „Kan-

a to je fér.

cel bez koša“, v ktorom chceme ľuďom ukázať, aké možnosti majú. Sprevádza to

V CURAPROX-e sa snažíte zavádzať

aj vizuál, ktorý posunieme každej ďalšej

jeden zaujímavý koncept — zero

firme, ktorá sa bude chcieť zapojiť. Zaují-

waste, ktorý je tiež úzko spätý so

mavé je potom vidieť, ako sa tie myšlienky

separáciou odpadu. O čo teda ide?

šíria ďalej. Napríklad v CURAPROX-e sme mali prednášku o igelitkách, nakúpili sme

Definícia zero waste je, že stiahneš svoj

sem tašky z bavlny a sieťovky, aby ľudia

odpad na 10 %. Nejde teda o absolútnu

nemuseli pri nákupe používať mikroté-

nulu. V CURAPROX-e však chceli ísť

nové sáčky. Až ma prekvapilo, ako to

ďalej, keďže už odpad triedili aj predtým.

ľuďom vlezie pod kožu a začnú o proble-

Pri zero waste je dôležité ten odpad ani

matike uvažovať. Na základe toho začnú

63


64


rozmýšľať aj nad ďalšími vecami a riešiť

Ja sama som si zriadila aj klasický

iné problémy s odpadom, ktoré ich trápia.

záhradný kompostér. Pre istotu — ak by aj dážďovky IV. znova stretol ťažký osud.

Ako teda žiješ ty a kde je tvoja hranica udržateľnosti?

Iné postupy sú však oveľa ľahšie. Brať si so sebou na nákup plátennú tašku

Snažím sa žiť čo najviac eko, ale zároveň

a zopár sieťoviek na ovocie, alebo

som technokrat a premýšľam aj o tom, či

ich mať po ruke v aute, by sa malo

sú riešenia, ktoré hľadám, aplikovateľné

stať bežným trendom. Spoplatne-

bežnými ľuďmi. Ľuďmi, ktorí dochádzajú

nie igelitiek od januára tomu určite

do práce, majú rodinu, a prežívajú svoj

pomôže, ale je fajn vidieť, ako sa naši

denný zhon. Nie som žiadna superžena

ľudia už teraz k tomuto trendu hlá-

a robím kopu chýb, z ktorých sa snažím

sia aj bez ohľadu na peňaženku.

poučiť. Napríklad som si vyrobila vermikompostér, aby som znížila množstvo bio

A kde je tá pomyselná hranica udrža-

odpadu z našej domácnosti. Nasadila

teľného eko života? Myslím, že každý

som doň kalifornské dážďovky, umiest-

ju má inde, závisí to od prostredia,

nila som si ho do zimnej záhrady a pol

v ktorom vyrastal, od vlastného nasta-

roka šlo všetko ako po masle. Dážďovky

venia a trocha aj od možností. Ide o to,

pojedali zvyšky zeleniny a ovocia, pri-

aby sme sa stále snažili svoju hranicu

dávala som k nim podrvené vaječné

posúvať vpred. Aby sme veľa čítali

škrupiny a natrhané rolky z toaletného

a premýšľali o dôsledkoch svojho kaž-

papiera a pomaly sa tvoril kompost.

dodenného správania a neskĺzli do

Bola som na seba patrične hrdá, až kým

polohy, že veď ja ako jednotlivec a to,

neprišla jar. Krabicu s dážďovkami som

čo robím, nemá na globálne problémy

vystrčila na terasu a tam sa mi podarilo

žiaden vplyv. Lebo má: naše správa-

z rôznych dôvodov (zima, teplo, dážď)

nie ovplyvňuje všetkých, s ktorými sa

v priebehu dvoch mesiacov vykántriť

stretáme — a to buď veľmi pozitívne, ak

hneď tri generácie dážďoviek. Štvrtá

dokážeme byť dôslední, alebo negatívne,

už prežila, ale už viem, že nemôžem

ak sme rezignovali na správne riešenia.

každému tvrdiť, že vermikompostovanie

Stále platí, že to, čo môžeme najľah-

ide samo a zvládne to úplne každý. Preto

šie zmeniť, je naše vlastné správanie.

ak mám príležitosť, snažím sa radšej

pobádať obce na „technokratickejšie“ riešenie — zber bio odpadu z domácností na verejný priemyselný kompostér by mal byť všade samozrejmosťou.

65


Text: Zuzana Fajta

Poklady na dne kontajnera Dumpster diving je pre mnohých ľudí záhadou. „Potápanie sa do smetiakov“ sa však deje aj u nás. V západnej Európe sa mu ľudia venujú už roky, až v poslednom období sa však zmenili dôvody — nejde iba o ekonomický tlak, ale aj o environmentálne pohnútky. Uvedomenie si, koľko potravín supermarkety každý deň vyhodia, je hlavný dôvod, prečo sa ľudia aj u nás venujú dumpstrovaniu. Pre mnohých z nás je hrabanie sa v obrovských smetných kontajneroch nepredstaviteľné. Možno však budete prekvapení, koľko ľudí sa mu venuje. A ich motivácie sú samozrejme rôzne. Takým je aj psychológ a produkčný Adam, ktorému som položila pár základných otázok. Pretože lepšie ako vlastnými slovami sa dumpster diving vysvetliť nedá.

Čo pre teba znamená dum-

Prečo sa mu venuješ?

pster diving? K predchádzajúcej otázke asi len doplDumpster diving alebo dumpstrovanie

ním, že mi veľmi prekážajú tony potravín,

vnímam ako jedinečný spôsob zužitkova-

ktoré končia ako odpad, pritom by sa

nia (hlavne) potravín, ktoré by inak zhnili,

z nich najedlo veľké množstvo ľudí. Aj

alebo ďalších vecí, ktoré by skončili nie-

keď teraz už niektoré predajne potra-

kde na smetisku. Nájdem jedlo, niekedy

vín namiesto vyhadzovania radi darujú

niečo na seba, zároveň je to krásna prí-

potraviny organizáciám, ktoré pracujú

ležitosť, ako zužitkovať odpad po druhých

s ohrozenými skupinami ľudí. Nepopie-

a znížiť môj ekologický vplyv na planétu.

ram, že dôležitý je pre mňa aj ekonomický

66


Dumpster diving je krásna príležitosť, ako zužitkovať odpad po druhých a znížiť môj ekologický vplyv na planétu.

67


aspekt, veď prečo by som mal za niečo

smeti? Ale keď som videl to množstvo

platiť, keď o 5 minút to stiahnu z pre-

vyhodených potravín, ktorým nič nie

daja a smeruje to rovno do smetiaka,

je, a ten úlovok, presvedčilo ma to.

a dá sa to ešte jesť. To mi pripadá stále veľmi nezmyselné. A už nedumpstrujem

Zažívaš pri tom adrenalín?

tak často ako v minulosti. Mnoho miest je už proti dumpstrom pozamykaných

Asi áno, taký rôznorodý. Či už z toho, či

a spohodlnel som v hľadaní nových. Ale

niečo vôbec nájdem, a zároveň aj z toho,

možno by bolo dobré to znova premys-

či ma nechajú odniesť si to. Predsa len,

lieť. Dumpster diving riešim častejšie ako

je to majetok obchodu, a teda aj keď

na Slovensku v zahraničí, pretože tam

ide o odpad, považuje sa to za krádež,

vyhodené potraviny majú väčšiu kvalitu.

keď to vezmeš z ich kontajnera. A niektorí SBS-kári sú dosť hrotiči a snažia

Kedy si si ho prvýkrát vyskúšal?

sa plytvanie ochraňovať a väčšinou pri vysvetľovaní významu dumpstro-

Prvýkrát som som sa stretol s dumps-

vania prestanú rozumieť. Ale myslím,

ter divingom vďaka kamošom v Prahe,

že tí riešia skôr nejaké vlastné témy.

ktorých som navštívil v legendárnom českom squatte Milada. Snažil som sa

Koho stretávaš pri dumpstrovaní?

vymyslieť, kde a ako sa najem, zrazu som s nimi obehal pár smetiakov za super-

Poviem to tak, že skôr pri smetiaku stret-

marketmi. Samozrejme, zo začiatku

neš človeka bez domova ako niekoho

mi to pripadalo divné. Čo mám jesť

z majoritnej spoločnosti. Ale aj to sa stále

68


Jednými zo silných dôvodov, prečo dumpstrovať, sú presvedčenie a láska k planéte. častejšie stať môže! Pretože jednými zo

mala byť jedna zo zásad dumpstrova-

silných dôvodov, prečo dumpstrovať, sú

nia. No tiež som stretol pri smetiakoch

presvedčenie a láska k planéte. Ľudia sa

aj auto istého zelovocu, do ktorého

totiž stále viac snažia využívaním odpadu

skoro vyprázdnili celý smetiak. Čo

druhých znížiť svoj ekologický vplyv na

s tým robili ďalej, to je vecou fantázie.

planétu na minimum, zároveň poukazovať na dôležité témy ľudstva ako nadmerná

Aký bol tvoj najlepší úlovok?

produkcia a plytvanie potravín alebo hlad v iných častiach sveta. Preto je

Neviem si vybrať. Asi to mám tak, že

dumpster diving rozšírený práve v kraji-

za každú možnosť prispieť k zníženiu

nách vyspelého sveta, naopak v rozvo-

plytvania som bol vďačný, zároveň

jových krajinách sa jedlo nevyhadzuje.

tých top úlovkov bolo viac. No najviac asi mrazená hus v Prahe či pra-

Zažil si pri ňom nejaký zau-

covné slúchadlá na ochranu sluchu

jímavý zážitok?

pri práci so zabudovaným rádiom. •

Je ich viac. Možno taký úsmevný je, keď som našiel toho toľko, že som si musel vyberať, čo vezmem a čo nechám pre ostatných. Bolo to náročné rozhodovanie. Silný zážitok pre mňa tiež je, keď sa s tebou iný „fárač“ o úlovok podelí, prípadne nechá aj pre druhých, čo by

69


↑ Foto: TASR

70


Text: Ing. arch. Beáta Paňáková

Mlynica — projekt hodný pozornosti, experiment hodný nasledovania Projekt Mlynica je v prvom rade o odvahe investora. Za ňou ju však podopiera bystré uvažovanie a rozhľadenosť. Ísť do nevšedného projektu je experiment, ktorého rizikom je najmä odhadnúť svoju klientelu, či je dostatočne adaptabilná a má otvorenú myseľ. Veľmi dôležitým medzičlánkom je aj voľba architekta. Takého, ktorý sa dokáže výzvy na premenu funkcie stavby solídne zhostiť a porozumie esencii, ktorú si konverzia vyžaduje. Šancu dostal ateliér GutGut — skúsení architekti rekonštrukcií aj konverzií, ktorí pomohli k vzniku jedinečného diela.

Areál Mlynice sa nachádza v širšom

Novostavba býva jednoduchším rie-

centre Bratislavy v dožívajúcej prie-

šením, no konverzia má iskru v neo-

myselnej oblasti. Vďaka svojej polohe,

pakovateľnosti a jedinečnom duchu

rozsahu a dopravnému napojeniu má

stavby. Zahraničie je plné takých prí-

lokalita veľký potenciál. Jej budúcnosť

kladov. Zlúčením rôznych prostredí,

tkvie v premene na novú administratív-

funkcií a typológií vzniká unikátna

no-obytnú štruktúru. Nováčik Mlynica

identita. V Mlynici sa prepojil industri-

však nie je prvou konverziou v okolí. Spolu

álny pôvod so súčasnými potrebami

s neďalekou prerábkou vodárenskej veže

flexibilného pracovného prostredia,

na architektonický ateliér sú zárodkom

netradičného eventového priestoru

aj architektonicky zaujímavej oblasti.

a dopytom po inom druhu bývania.

71


72 ↓ ↑ Pôvodný stav, foto: TASR


↑ Foto: TASR


↑ → Interiér po rekonštrukcii, foto: Nora & Jakub

74


75


↑ Budova Mlynice pred rekonštrukciou, foto: BoysPlayNice

Objekt Mlynice a k nemu prislúchajú-

Štyri kancelárske podlažia ponúkajú

ceho sila spadal pôvodne pod závod

širokú škálu typov pracovného prostredia.

Ľahkých stavebných hmôt. Od 60. rokov

Priestor pre sústredenú prácu jedinca,

slúžil výrobe tvárnic, dosiek a pane-

interaktívnu prácu v kolektíve či firemné

lov z pórobetónu. Po zhruba 30-roč-

open space pracovisko. Na výber sú

nej zmene sa v ňom práce zastavili

uzavreté bunkové kancelárie, otvorený

a odvtedy chátra. Ruina so železobetó-

coworking, aj flexibilný pracovný blok so

novou kostrou vyplnenou pórobetónom

zasadačkou, hygienou a kuchynkou. Na

poslúžila architektom ako báza, ktorú

dvoch najvyšších podlažiach je lokali-

doplnili oceľou a sklom a zjemnili tehlou

zované bývanie. K dispozícii je 6 loftov

a drevom. Jestvujúce povrchy v interiéri

a každý z nich má špecifické priestorové

očistili a ošetrili, no neprekryli, aby mohol

usporiadanie. Život v takomto lofte sa

autentický industriálny charakter naďalej

odohráva okolo schodiska. Napájajú

vyznievať. Do priestrannej 7-podlažnej

sa naňho obytné medzipodesty, ktoré

schránky bývalej fabriky pribudli nové

zostávajú otvorené a preberajú na seba

stropy a deliace priečky, no svoju otvo-

funkcie izieb. Ku každému bytu prislúcha

renosť si budova Mlynice zachováva.

rozmerná terasa, tá najväčšia dokonca

76


↑ Budova Mlynice po rekonštrukcii, foto: BoysPlayNice

s prestrešením. Celé prízemie Mlynice

prepojení. Miesto niekdajšej výroby,

s množstvom nových presklení zabrala

teda produktivity má zotrvať v podobe

vzdušná centrálna hala, ktorá je cha-

inšpirujúceho kreatívneho prostredia.

rakteristická zvyškovými telesami násypníkov. Priestor, ktorý sa dá prispôsobiť

Namiesto obvyklého búrania priemy-

rôznym druhom verejných či súkromných

selných ruín, akou bola aj Pórobetónka,

podujatí, je dnes už v plnej prevádzke.

sa títo pamätníci doby môžu vďaka

Susediaci objekt sila by mal dostať novú

premene a znovuvyužitiu stať nosi-

kancelársku horizontálu a vo valci bývalej

teľmi kontinuity, aj originálnej identity.

nádrže má vzniknúť až 9 nových pod-

Ako symbol nového života zóny. Mly-

laží s novými okennými otvormi. V exte-

nica je toho výborným príkladom.

riéri sa nezabudlo na úpravy verejného priestranstva a potrebné parkovacie kapacity. Každá z ponúknutých funkcií v Mlynici prináša nové skúsenosti a dojmy z nezažitej atmosféry, rozmewww.mlynica.com

rov, výšok, priestorov, otvorenosti či

77


KRÍDLA NA ZIMU. S PRÍCHUŤOU ŠKORICE A SLIVKY.

REVITALIZUJE TELO A MYSEĽ.


01 Urban Market 2017 185x130 cmyk 16. novembra 2017 13:27:20

POTLAČ, výšivka a distribúcia tričiek, mikín, tašiek a ďalšieho textilu CUSTOMIZÁCIA (vlastné etikety, štítky, visačky, kusové balenie) GOTS eco-friendly farby RÝCHLE dodanie OHĽADUPLNÁ výroba k zamestnancom a životnému prostrediu

merchyou.com info@merchyou.com

Už od 25 ks


OCHUTNAJ CIDER

oňavou v ý n e t u h c Do re n i a zmesou ko je ahre príjemne z ši. du na tele i na

Osviežu júc jabĺk p a chuť re ktorí aj tých, potreb v zime ujú sch ladiť.


Organizuje:

S finančnou podporou:

Partneri podujatia:

Mediálni partneri:

Ďakujeme:

Predpredaj:

Podujatie sa koná pod záštitou Mgr. Rudolfa Kusého, starostu bratislavskej mestskej časti Nové Mesto.


Najväčšia predajná prehliadka nezávislej módy, dizajnu a umeleckej tvorby v netradičnom industriálnom priestore Mlynica.

Urban Market 2017 (Winter Edition) 8. — 10. december 2017 Mlynica, Turbínová ul., Bratislava www.urbanmarket.sk

Urban Market 2017 (Winter Edition)  
Urban Market 2017 (Winter Edition)  

08. - 10.12.2017 / Mlynica – moderný industriálny priestor znovuobjavenej bratislavskej budovy, Turbínova 1, Bratislava-Nové Mesto – www.mly...

Advertisement