Urban Market 2019 (Winter Edition)

Page 1




Šimpe Ondruš Osláveniec

Nevieme sa dostať z hlavy, jazyk tupý, reči ostré, tvrdé svaly topíme sa v kvapke slávy. Plná huba, prázdne slová, ako skaly roztiekli sa v prúde lávy, roztrieskali sa a oslavy roztlieskali.


Obsah Jedna dekáda Urban Marketu. 10. ročník Ú V O D N Í K . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

„Nevedeli sme nič, ani sa zbaliť, ani vybaliť a celé to bolo jedno veľké dobrodružstvo.“ Remini, Puojd, City Folklore, Mylo, LK Minilab, Things by E., Popular ®, Lemur, Ajlavmjuzik, Lichi, ArtAttack K R Á T K E R O Z H O V O R Y . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

Mirča Darillová & Michal Darilla (Buffet Clothing): „Kedysi som poznal každého jedného človeka, ktorý mal Buffet tričko, lebo som mu ho s najväčšou pravdepodobnosťou aj sám predal.“ R O Z H O V O R . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 9

Martina Klbečková (Minka): „Nie som zástancom toho, že ak má byť umenie dobré, musí šokovať. Radšej budem robiť veci, ktoré tešia, poprípade rozosmejú. Možno to znie naivne, ale tak to cítim.“ R O Z H O V O R . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 8

Nikola Luzárová: Z úradníkov sa stávajú návrhári a z manažérok alchymistky, ktoré vyrábajú kozmetiku. S P O V E Ď K U R Á T O R K Y . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 8

Miša Chmeličková (Planéta 220): „V dnešnej dobe, kedy nikto nemá poriadne čas ani na seba, je dôležité zaujať v prvých sekundách zoznámenia sa so značkou.“ R O Z H O V O R . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 8

Tomáš „Lasky“ Šedivý (Para): „Keby to záviselo iba odo mňa, tak by som bol vkuse na šnúre.“ R O Z H O V O R . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 8

Šťastný a veselý, bizarný a občas šialený...: Urban Market 2010 – 2019 Z A U J Í M A V O S T I . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 8

Erik Šimšík: Veľká budúcnosť U K Á Ž K A Z K N I H Y . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 0

Fedrigoni: Papiere Arena ® Č L Á N O K . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 4

Tiráž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 8 3


Urban Market Winter Edition 2018 (foto: Michal BabinÄ?ĂĄk) 4


Jedna dekáda Urban Marketu Urban Market sa lúči so svojím jubilejným desiatym ročníkom. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli vyblázniť aj náš magazín, ktorý práve držíte v rukách. Veríme, že sa vám páči prevedenie aj obsah.

Ako zvyčajne, aj tentoraz vám prinášame

Grafická dizajnérka Miša Chmelíčková

niekoľko rozhovorov. Odevná značka Buffet

dáva Urban Marketu jeho tvár od zimy 2017.

má vybudovanú silnú komunitu v Bratislave,

O tom, že sa povolaniu neminula, svedčí

no ako jednej z mála sa jej podarilo presa-

aj fakt, že už na základnej škole tvorila

diť aj na zahraničných trhoch. O budovaní

a vydávala svoj prvý samizdatový časopis.

značky, problémoch, ich prekonávaní

Ak vás zaujíma, prečo je pre Mishu dôležité

a rôznych zaujímavostiach sme sa roz-

cestovanie, čo sa stalo s Ateliérom 220

právali vo veľkom rozhovore s jej zaklada-

či na základe čoho vznikol jej jedinečný

teľmi, Mirčou a Michalom Darillovcami.

rukopis, začítajte sa do nasledujúcich stránok. Okrem rozhovorov tu nájdete aj

Skupina Para má za sebou úspešný rok.

ukážku z novej knihy Erika Šimšíka – Veľká

Ich album Našou krajinou bol ocenený

budúcnosť, či miestami zábavné a miestami

na Radio_Head Awards, absolvovali úspeš-

bizarné príhody a situácie, s ktorými sme

né jarné turné a odpálili skvelú letnú sezónu.

sa za uplynulých desať rokov pri organi-

Na záver roka sa im ešte k tomu podarilo

zácii Urban Marketu stretli. To však nie je

vypredať dva koncerty v bratislavskom

všetko, veď sami zistíte... Príjemné čítanie!

MMC v naozaj rekordnom čase. O Pare, ale aj o tom, čím chcel byť ako dieťa

Prajeme vám Vianoce podľa Vašich pred-

či akých Majstrovstiev sveta sa

stáv a tešíme sa na vás v novom roku

zúčastnil, nám porozprával spevák

2020, kedy začneme našu druhú dekádu!

kapely Tomáš Šedivý alias Lasky. #urbanmarket19 Svet porcelánu vie byť krehký a hravý zároveň. Minka je známa svojou veselou tvorbou, ktorá je inšpirovaná ríšou zvierat. Podobne ako Urban Market, aj Minka tento rok oslavuje desať rokov, odkedy s tvorbou začala. V rozhovore prezradila, akú zmenu za tie roky pozoruje na vzťahu k lokálnej tvorbe u zákazníkov, aj kedy jej puká srdce. 5


Urban Market Spring Edition 2016 (foto: Welin)

6


Text: Nikola Luzárová

„Nevedeli sme nič, ani sa zbaliť, ani vybaliť a celé to bolo jedno veľké dobrodružstvo.“ Objavili sme s nimi mnoho zaujímavých objektov v Bratislave. Od starej Cvernovky, cez Laurinskú až k Mlynici. Najprv ich bolo 30 „statočných“ a dnes ich je v selekcii priemerne 120. Obsadili sme s nimi divadlo, starý dom, námestie v centre, secesné gymnázium, tržnicu aj letisko. Ako to však vidia oni, naši predajcovia? Ako prežívajú markety, aké zvláštnosti sa im udiali, či aké majú skúsenosti so zákazníkmi, sme sa spýtali niekoľkých predajcov, ktorí to s nami ťahajú už naozaj dlho. myslím, druhé vydanie, ešte v starej Cvernovke. Síce skromnejšie, ale pre mňa vtedy ohromujúce. Zároveň to bolo asi prvýkrát, čo som na Slovensku zažil toľko „nových, dobrých vecí“ na jednej hromade. Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Najbizarnejšia situácia? Neviem, možno, keď prišiel zákazník, ktorý nám doslova zlomil zápisník, položil ho „nenápadne“ naspäť na stôl a jednoducho odišiel.

KAROL PRUDIL REMINI

Ako sa podľa teba zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Zmocnela. A je verná. Je to super.

Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Samozrejme, pamätám. Bolo to, 7


Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajnshopmi? Myslím si, že dobré, ale neviem to moc posúdiť, pretože nás veľa dizajnshopov nepredáva. Pomer náklady verzus konečná cena to mierne znemožňuje, ale je to pochopiteľné. Preto je najlepšie naše produkty kúpiť od nás. Najkrajší feedback od návštevníka? Ťažko povedať. Krásne feedbacky dostávame pomerne často a sme za ne vďační. Pomáhajú nám viac, než by sa mohlo zdať. Našťastie, negatívne prichádzajú zriedkavo. Dnes mi zákazník, ktorý sa už stal mojím priateľom povedal, že by si už dávno kúpil aj zápisník v koži, keby sme nemali také super ilustrácie.

MIŠKA BEDNÁROVÁ PUOJD Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Pamätám! Bolo to maličké a zlatučké a teraz je to riadne veľká akcia s najlepším organizačným tímom na svete.

Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpil od lokálnej značky? Jasné. Z prvého Urbanu, na ktorom sme boli, mám dodnes tričko s motýliou zbierkou od Young Primitive, knihy od ArtAttacku a množstvo ďalších vecí.

Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Asi som nudná a nič bizarné nepriťahujem, ale jedno mi došlo minulý rok. To uvedomenie, že jedine na Urban Markete je lepšie, keď nestojím vo vlastnom stánku ja osobne, lebo som očividne veľmi dobrá spoločnosť a ľudia sa ku mne chodia vykecať. (smiech) Posledné ročníky mi túto úlohu plní moja najlepšia sales manažérka Zuzka a mňa na Urbane uvidíte len nosiť jej kávičky a obedy. A víno. Ako sa podľa teba zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Každý rok sa na Urban Markete nájdu ľudia, ktorí ešte moju značku 8


nepoznajú. To asi hovorí za všetko a preto je pre mňa stále zaujímavé byť súčasťou. Zároveň je tam ale to „zdravé jadro“, ľudia, ktorí fandia dizajnu a lokálnej produkcii. Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? Výborné! Ja osobne si cením najmä tie, ktoré k nám, dizajnérom, pristupujú poctivo a majú úprimnú radosť z každej novinky, ktorú im dodáme. Najkrajší feedback od návštevníka? „Jejo!“

PETRA GHERBETZ CITY FOLKLORE

Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpila od lokálnej značky? Ja som taká, že nerada vlastním veci, takže všetko, čo sa mi overí, nosím alebo používam do nemoty. Mám tendenciu sa vracať k tým istým návrhárom, značkám alebo výrobcom. Z návrhárov vlastním najviac vecí (okrem svojich) od Lenky Sršňovej a Pavla Dendisa, v keramike má u mňa monopol Simona Janišová (Si.Li), výnimkou sú len vianočné ozdoby od Minky, pretože zlatému prasaťu sa proste nedá odolať. A z kozmetiky to je Mylo a Malinna.

Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? HAHA. Vtedy som bola vystresovaná, bála som sa, že sa moje veci nebudú páčiť a nikto si nič nekúpi. Spomínam si na večerné koncerty a úžasnú atmosféru. Hlavne som bola paf zo slovenských dizajnérov, ich vecí a prezentácie. Bol to vtedy silný zážitok. Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Keď sa na mojom prvom letnom Urban Markete počas festivalu Grape dovalila búrka. Musela som rýchlo nahádzať veci na jednu obrovskú kopu, zakryť ich bannerom, omotať to izolepou a potom som v stane dúfala, že to ráno nájdem všetko na svojom mieste. Prekvapivo, všetko na svojom mieste bolo a prežilo to silnú prietrž úplne bez poškodenia. Ako sa podľa teba zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Tí, čo mali tesne pred dvadsiatkou, 9


majú teraz deti. (smiech) Niektorým sa rozbehol biznis, iní zmizli, ale mňa najviac teší, že sa to stále točí okolo subkultúry, štýlu a živej kultúry. Ľudia sa vymenili, ale duša ostala. Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? Nemôžem posúdiť to, ako to je na Slovensku. Tu nespolupracujem s nikým. Ale poznám sa za tie roky s mnohými a stali sme sa priateľmi. V Čechách je to dobré. Keď to šľape, tak to udržiavame medzi sebou, ale keď to nejde, tak to rýchlo ukončíme. Žiadne dobré a zlé tam nie je. Je to biznis alebo priateľstvo.

BARBORA GAŽOVÁ MYLO Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Môj prvý bol v Pisztoryho paláci, bol veľmi malý a vôbec si nepamätám sprievodný program. Získala som tam vtedy veľa kamarátov, ktorí tvoria rukami ako ja.

Najkrajší feedback od návštevníka? Asi keď mi už tri mesiace pred Urbanom napíšu, či prídem, že sa chcú so mnou veľmi vidieť. Tiež nám posielajú fotky detí a svojich životov, to je veľmi fajn. Mám Slovensko a slovenské akcie veľmi rada, oveľa radšej, než väčšinu akcií u nás. Atmosféra je neporovnateľná, ľudia sú oveľa srdečnejší a viac v pohode. My, ako crew z Moravy, máme skrátka k Slovákom bližšie.

Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Raz sme organizátorke prali cez noc tričko, lebo si ho zašpinila a my máme doma sušičku. Tak sme sa ju, smutnú, snažili zachrániť a ráno sme jej ho teda doniesli čisté a suché.

Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpila od lokálnej značky? Milujem tu skoro všetko, ale nakupujem, samozrejme, iba niečo. Mám veľmi rada kozmetiku Mylo, Slowatch, Retart, Bagbet... Longboard s peržanom namiesto gripu od Bakery Boards je však srdcovka, najkrajšia vec, ktorú zo Slovenska mám.

Ako sa podľa teba zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Pribudla nová, mladšia a zároveň tá spred 10 rokov vyrástla, ale stále je súčasťou. Z niektorých návštevníkov sa za ten čas stali predávajúci. Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? 10


Neviem, aké sú medzi inými vzťahy, ale tie moje sa snažím udržať a vyjsť vždy v ústrety. Kozmetika nie je úplne vhodný produkt do dizajn shopu z hľadiska spotreby. Preto sme niektoré potenciálne spolupráce odmietli.

zostalo, ale dnes sme na Urbane už každá za seba a svoju značku.

Najkrajší feedback od návštevníka? Najčastejšie pozitívne komentáre máme na vizuál stánku a loga.

Ako sa podľa teba zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Myslím, že dnes chodia na Urban Market návštevníci cielene, málokedy

Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpila od lokálnej značky? Keramiku od Minky, LK/minilab, Letos. Šaty od Lemur a Puojd. Knižky od Egreš. Zápisníky od Remini atď. Je toho veľa.

tam zablúdi niekto, kto toto podujatie nepozná. Ľudia sa naň tešia, vedia, že tam nájdu kvalitné, lokálne veci a obľúbených predajcov.

Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Neviem.

Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? Podľa mňa skvelé a pomohol tomu aj Urban Market. Často sa mi stalo, že som obchodné kontakty s dizajnshopmi nadviazala práve tam. Najkrajší feedback od návštevníka? Vždy, keď sa niekto vráti opakovane. Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpila od lokálnej značky? Áno, náušnice od Bepart, tie milujem.

LUCIA BETINSKÁ KOVÁČIKOVÁ LK MINILAB Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Áno, pamätám, boli sme tam spolu s kamarátkou Minkou, ktorá taktiež vyrába porcelán. Kamarátstvo 11


Povedala by som, že skvelé. Za tie roky, čo jazdím aj na Urban Market, sa z mojich kolegov predajcov stali veľmi dobrí priatelia a stretávame sa aj mimo predajné akcie. Najkrajší feedback od návštevníka? Fotka spomenutých snúbencov s mojím prsteňom z ich svadby – bolo super vedieť, že to zasnúbenie nebolo iba naoko, ale že im to klaplo. Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpila od lokálnej značky? Celý môj šatník je kombinácia oblečenia od CITY FOLKLORE, Wolfgang, Bioga a všetci sú to moji obľúbenci až do poslednej cverny.

ELIŠKA NOVÁKOVÁ THINGS BY E. Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Pamätám si to, ako keby to bolo včera. Bol to Urban Market v Starej tržnici a absolútne som nevedela, do čoho idem. V skutočnosti to bol môj druhý market vôbec. Nakoniec som bola úplne paf z celej tej atmosféry a ľudí. Povedala som si, že na túto akciu musím prísť znovu. Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Mladý muž, ktorý si u mňa kúpil prsteň a potom sa otočil k svojej priateľke a požiadal ju o ruku. To bolo nezabudnuteľné.

MICHAL RAFAJ POPULAR®

Ako sa podľa teba zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Zdá sa mi, že stretávam viac rodičov s deťmi.

Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Veru, pamätám! Bolo to ešte v starej budove legendárnej Cvernovky. Na každý Urban mám veľmi pozitívne

Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? 12


spomienky. Odvtedy ste prešli obrovskú cestu. Každým rokom ste posunuli latku vyššie, rástli ste a zdokonaľovali sa. Dnes je to na úplne inej úrovni ako pred rokmi. Páči sa mi, že dôležitých ľudí z vášho tímu stretávam počas celého toho obdobia, každým rokom je kvalitnejšia organizácia, ale aj sprievodný program. Osobne si myslím, že ste výrazne prispeli k tomu, aby sa naša dizajnérska scéna sprofesionalizovala a tiež ste nás, ako tvorcov a predajcov, veľa naučili.

Nepozerám sa na ostatných dizajnérov ako na svoju konkurenciu. Najkrajší feedback od návštevníka? Najkrajší feedback pre mňa je ten, keď vidím ľudí nosiť produkty Popular aj po rokoch. Nesmierne si vážim, že aj po 17 rokoch fungovania značky za mnou chodia ľudia, ktorí kupovali v úplných začiatkoch a kupujú aj dnes. Čiže okrem nových zákazníkov stretávam každoročne aj staré známe tváre, a to je pre mňa najväčšia vďaka za túto prácu. Je úžasné sledovať, ako sa naše životy menia a vyvíjajú a že produkty Popular sú neoddeliteľnou súčasťou týchto príbehov.

Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Bizarnú asi nemám žiadnu, ale úsmevných je dosť. Market nevnímam len cez predaj, ale v prvom rade je to pre mňa event, na ktorý sa teším celý polrok dopredu. Je to udalosť, kde sa stretávame pokope nielen dizajnéri, ale aj známi ľudia zo scény, kamaráti, ktorých dlhšie nevidím. Ja som známy tým, že rád rozprávam a s každým, kto sa pri mne zastaví, dokážem predebatovať aj hodiny. Takže nebavím len seba, ale častokrát aj predajcov, ktorých mám v blízkosti. (smiech)

Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpil od lokálnej značky? Neviem vypichnúť jednu jedinú. Odkedy máme dcérku, o niečo viac míňam na tie detské. Je toho ale veľmi veľa. Nikdy neodchádzam domov s prázdnymi rukami. Vždy si nechávam posledný deň na to, že si pochodím aj ostatných predajcov. Čo sa mi na Urbane po rokoch páči viac a viac, je široký záber a sortiment naozaj rôznorodých značiek, čím viem ulahodiť nielen našej malej Mile, ale aj manželke, psíčkom, ako aj rodičom a svokrovcom.

Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? Za Popular môžem povedať, že vždy som sa snažil pozitívne vychádzať so všetkými ostatnými značkami. Popular je predovšetkým moja dlhoročná láska, nie je to pre mňa len o predaji, ale hlavne o stretnutí zoči-voči ľuďom. Ako do vecí, ktoré robím, tak aj do osobných vzťahov vkladám pozitívne emócie a dobro. 13


Lemur mal stánok plný veľkých nafukovacích banánov. ...a prišla búrka! Nafukovačky pri silnom vetre počas noci rozfúkalo po celom letisku. A na druhý deň sme stretávali náhodných ľudí s banánmi pod pazuchami. Tí, čo čítajú tento článok a majú doma veľký nafukovací banán, tak je s veľkou pravdepodobnosťou náš!!! Ako sa podľa vás zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Zostarli sme o desať rokov! Ale duchom sme stále všetci rovnako mladí. Len na chodbách sú väčšie zápchy kočíkov.

MACKA FOLTÁNOVÁ, BRAŇO HUSÁRIK LEMUR

Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? Najlepšie! Na nich – na kamarátov, sa asi najviac tešíme. Je to taká veľká stretávka vo veľmi príjemnej atmosfére. Najmä ten predvianočný Urban Market, to sa väčšinou vidíme pred koncom roka poslednýkrát a je to veľmi priateľské a milé.

Pamätáte si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Jasné! Pamätáme si tú úžasnú atmosféru ešte ako návštevníci v starej Cvernovke. Hrala skvelá hudba a všetci boli na jednej vlne a užívali si to. No a pár rokov potom zažil prvý Urban Market aj LEMUR. To bolo niečo úplne iné. Zrazu sme to zažili z druhej strany a na vlastnom kožuchu. Pre Lemura bol práve Urban Market prvou akciou, ktorej sme sa zúčastnili. Krst ohňom. Nevedeli sme nič, ani sa zbaliť, ani vybaliť a celé to bolo jedno veľké dobrodružstvo. Nakoniec sme si to užili a dodnes sa na Urban Market veľmi tešíme. Je to viac ako market. Je to taký festival – oslava s našimi priateľmi a inými dizajnérmi.

Najkrajší feedback od návštevníka? Sem-tam radi požičiavame nerozhodným zákazníčkam veci domov na vyskúšanie. Najväčšou odmenou sú potom ich fotky z domácej skúšobnej kabínky. Máte nejakú obľúbenú vec, ktorú ste si kúpili od lokálnej značky? Je ich viac, ale Mackina najobľúbenejšia je porcelánová surikata v zlatých slipoch od Minky.

Najbizarnejšia situácia, aká sa vám u nás stala? Urban Market na festivale Grape. 14


a z komunity sa stala pomerne veľká masa návštevníkov všetkých vekových kategórií, čo je super, takže to robíte dobre. :) Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? Nechcem hovoriť za všetkých, samozrejme, ale myslím, že vzťahy sú vo všeobecnosti dobré. Zakaždým sa s niekým zoznámiš a častokrát spolupracujete aj ďalej na nejakej báze, alebo sa minimálne vymenia kontakty a prepoja sociálne siete.

MIRO GAJDOŠ ARTATTACK / AJLAVMJUZIK

Najkrajší feedback od návštevníka? Fakt ich bolo mnoho, nepamätám si. Možno, keď sme ešte nosili bazárové vinylové platne, to boli vždy nekonečné debaty.

Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Jasné, pamätám. Bolo to v klube Unique v Mlynskej doline. Vtedy to bola predajná burza, dnes je to skvelý „festival“. Okrem dizajnu ma baví profesionálna produkcia, grafické spracovanie aj hudobná dramaturgia.

Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpil od lokálnej značky? Jasné, mnoho, to je taký údel predajcu, že si vždy niečo odnesie od „suseda“. Za všetky spomeniem napr. sériu Ludevít od Modranskej, mám veľmi obľúbenú šálku na kávu aj misku. Na gumáky Novesta tiež nedám dopustiť. A mnohé ďalšie.

Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Na konkrétnu si, bohužiaľ, nespomeniem. Počas rokov sme s Keit chodili skoro na každý, takže sme zažili fakt veľké množstvo bizarných situácií, napríklad so zákazníkmi. Ale vždy som si Urban Market užil. Návaly radosti striedali debaty so známymi, alebo únava po troch dňoch státia. Ako sa podľa teba zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Návštevníci sa prirodzene obmenili generačne, ale market rastie 15


Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? S väčšinou sa poznáme, zdravíme a prehodíme vždy pár slov. Samozrejme, dnes je to s narastajúcim množstvom práce, detí a zmenšujúcim sa časovým fondom iné ako začiatky pred desiatimi rokmi. Najkrajší feedback od návštevníka? Pre mňa je najväčšia pochvala, keď sa niekomu trafím do vkusu natoľko, že sa neustále vracia. A aj na Slovensku mám pár zákazníkov, ktorí majú doslova polovičku šatníka odo mňa. Poznáme sa a sme neustále v kontakte. A teším sa aj tomu, keď k nášmu stánku prichádzajú ľudia oblečení vo veciach od nás.

ADÉLA MAREČKOVÁ LICHI Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Náš prvý Urban Market bol ešte v starej Cvernovke. Bola som načisto očarovaná priestorom starej továrne a tým cvrkotom vo vnútri, takže som nič naokolo ani poriadne nevnímala. Ale už vtedy som sa zamilovala do atmosféry. Tím organizátorov urobil kus práce a patrí im vďaka za skvelú akciu, na ktorú sa rada vraciam.

Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpil/kúpila od lokálnej značky? Určite áno a vždy mám svoje obľúbené, od ktorých si rada niečo odveziem alebo zjem. Teraz dúfam, že Urban Market znovu zachráni naše Vianoce.

Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Okrem odtiahnutých áut a zabudnutých štendrov mám len samé pozitívne spomienky. Ako sa podľa teba zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Všetko sa vyvíja a s väčšou konkurenciou medzi alternatívnymi značkami rastú aj zákazníci. Myslím si, že sú náročnejší, a to je dobre!

16


príležitosť. Zvyšok tohto marketu bol potom už bizár sám osebe. Ako sa podľa teba zmenila komunita návštevníkov za 10 rokov? Kedysi bol záber viac na mládež, dnes sú to celé rodinky aj starší ľudia. Určite to dnes oslovuje viac mainstreamových návštevníkov. Je to aj odraz presýtenosti trhu s masovou výrobou, ľudia hľadajú niečo, kde viac cítiť dotyk autora. Aké sú vzťahy medzi predajcami a dizajn shopmi? Hlavne funguje výmena informácií, čo na markete funguje a čo menej, ako sa darí na iných marketoch. Je príjemné stretnúť ľudí z rovnakého fachu a vedieť, že nie sme so svojimi trampotami sami.

KATARÍNA HUDÁKOVÁ, JOZEF PETEK ARTATTACK Pamätáš si na svoj prvý Urban Market? Aké to bolo vtedy a dnes? Prvý market v Unique a následne v starej Cvernovke, alternatívna fashion/dizajn scéna bola viacmenej v plienkach. Zdá sa mi, že to bolo značne o šperkoch, dnes sa to portfólio produktov rozšírilo. Predajcovia boli tiež viac „handmade“, dnes vidíš, že sú to značky s profesionálne vypracovanou identitou. Ten progres nastal hlavne práve vďaka Urban marketom, predtým neboli možnosti, kde sa prezentovať.

Najkrajší feedback od návštevníka? Prišlo dievča a začalo od radosti výskať, keď zbadalo našu handmade tašku ajlavmjuzik. Asi 10 minút odpadávala, že presne také niečo celý život hľadala. Nakoniec si ju aj tak nekúpila. (smiech) Vždy poteší, keď k nám prídu zákazníci a na sebe majú niečo od Artattack. Máš nejakú obľúbenú vec, ktorú si si kúpila od lokálnej značky? Tradične si na každom markete kúpim aspoň jednu vec pre seba od kolegov. Za kozmetikou do Liqoilu, obľúbené nohavice mám od Lull. •

Najbizarnejšia situácia, aká sa ti u nás stala? Nebolo to priamo na Urbane, ale na Májovom džeme, ktorý bol tiež z vašej produkcie. Sediac s Mirom v aute a čakajúc, kým prejde dážď a búrka, nám priamo pred očami odfúklo a polámalo náš stánok, ktorý sme deň predtým kúpili na túto 17


MIRČA DARILLOVÁ & MICHAL DARILLA Buffet Clothing

18


Text: Nikola Luzárová Foto: Kristína Dutková

„Kedysi som poznal každého jedného človeka, ktorý mal Buffet tričko, lebo som mu ho s najväčšou pravdepodobnosťou aj sám predal.“ Mirča a Michal Darillovci sú partnermi v živote osobnom, aj profesijnom. Okrem dvoch dvojnohých drobcov majú aj tretie dieťa, a tým je značka dámskeho a pánskeho oblečenia Buffet. Nadčasovosť, minimalizmus, kvalita materiálov aj spracovania sú tie najčastejšie prívlastky, s ktorým sa môžete pri Buffete stretnúť. Kedy vznikol Buffet a kde je dnes, s akými problémami sa stretávajú mladé značky aj o tom, čím sú špecifickí mužskí zákazníci sa dočítate v nasledujúcich riadkoch. Kedy vznikol Buffet? Michal: Buffet vznikol ešte predtým, ako sme sa s Mirčou vôbec stretli. Vznikol okolo roku 2006 – 2007 ešte počas toho, ako som chodil na vysokú školu. Vtedy bol boom všetkých skejtových, snowboardových značiek a ja som bol súčasťou, respektíve ma bavila táto scéna. Fascinovalo ma, ako vie značka formovať komunitu. Bolo to pre mňa veľmi inšpiratívne. Na základe toho sme s kamarátmi začali robiť najskôr iba základné veci, ako sú tričká alebo mikiny. Nebola to však žiadna autentická tvorba, kupovali sme už hotový textil. Nejaký čas sme fungovali takto,

no a potom prišla zásadná zmena. Spoznali sme sa s Mirčou, ktorá to celé totálne vyhejtovala a povedala, že je to úplne otrasné. (smiech) Malo to aj ďalší aspekt, a to, že Mirča vyštudovala odevnú školu a mala teda zázemie aj čo sa týka navrhovania a technického prevedenia vecí. Vedela jednoducho oveľa viac, než my všetci ostatní. Čo ste presne vyštudovali? Michal: Marketing na FMUK. Mirča: Ja som študovala na Odevnej priemyslovke vo Zvolene, odbor odevné návrhárstvo.

19


Ako ste sa teda spoznali? Michal: Keď sme sa zoznámili, Mirča robila store manažérku pre značku Rip Curl, čiže svojím spôsobom sme obaja vzišli zo spomínanej skejtovo-snowboardovej scény. Tá tu bola vtedy veľmi silná. Celkovo mám pocit, práve z tejto scény sa v dnešnej dobe veľa ľudí uchytilo v kreatívnom priemysle, či už je to reklama, grafický dizajn a podobné. My sme sa s Mirčou vydali cestou, že ideme skúsiť mať odevnú značku. Veľký prelomový moment však prišiel až v momente, keď sme si dali od všetkého tu pauzu a odišli sme spolu na rok na Nový Zéland. Až po návrate v roku 2011 sme sa rozhodli, že to ideme skúsiť naplno. Založili sme firmu a postupom času sme sa dopracovali k tomu, že

sme začali robiť spolu na jednej značke. Pôvodný zámer bol totiž taký, že každý sa budeme venovať svojmu brandu. Mirča mala istý čas značku Mira, ktorá bola podľa mňa dosť dobrá, ale nakoniec sme zistili, že je nezmysel, aby som sa ja pokúšal robiť osve pánsku kolekciu, keď mám minimálne znalosti o strihoch a o tom, ako sa správajú látky. V tomto momente ste už ale nepracovali na športovom oblečení? Michal: Nie, už vtedy sme zistili, že sa nechceme orientovať, respektíve limitovať iba smerom k športovej alebo aktívnej móde. Prišli sme k záveru, že streetová móda má možno väčší potenciál, lebo si nenastavíš hneď na začiatku exaktné mantinely. To 20


neznamená, že by naše veci nemohli mať presah aj do ďalších subkultúr, no je v tom väčšia voľnosť. Postupom času sa značka vyformovala tam, kde je dnes. Ja mám ale napríklad každým rokom pocit, a to sa bude o chvíľu písať rok 2020, že až teraz naozaj začíname. Doteraz to bol iba prológ, rozcvička. Tento pocit mávam každý rok a som zvedavý, či niekedy pominie.

na Jedlíkovej a naozaj sme veľa žúrovali… Aj trikrát-štyrikrát do týždňa. Mirča: Aj šesťkrát… (smiech) Michal: Ja som musel byť vždy ten posledný, kto odchádza zo žúru. (smiech) Všetko ale raz omrzí a my sme si povedali, že potrebujeme na chvíľu vypadnúť a reštartovať sa. Zéland bol pre nás v niečom až taká mentálna hygiena a nakopol nás rozbehnúť Buffet profesionálne.

Takže nebolo to tak, že by ste sa vrátili zo Zélandu s jasnou ideou kam má značka smerovať… Michal: Nie, to nie. Nový Zéland bol skôr dobrý v tom, že sme vypadli z takého bujarého... Mirča: ...študentského obdobia. Michal: Bývali sme vtedy v centre,

Koľko ľudí sa aktuálne na značke podieľa? Michal: Už tretí rok úzko spolupracujeme s Julianou Summerling, ktorá sa nám stará hlavne o predaj kolekcií a workflow a s Cinou Marcinkovou, ktorá zabezpečuje kreatívu a dizajn. 21


Okrem nich máme v ateliéri dve internistky, absolventky textilu na VŠVU a externe dve krajčírky, ktoré nám pomáhajú s kolekciami, ale aj s made-to-measure zákazkami. Úlohy v tíme sú tak efektívnejšie prerozdelené, čo je cítiť a my sa z toho veľmi tešíme.

dátumov, na ktoré by sme museli nabehnúť a udržať sa v nich. V tej dobe to pre nás nebolo realizovateľné. Michal: Dôležitý faktor sú aj minimálne množstvá, ktoré sú podmienkou. Väčšina slovenských výrobní má veľkých klientov z Ruska, z Talianska, z Nemecka, pre ktorých vyrábajú napríklad drahé technické oblečenie. Pre ilustráciu, konkrétne vo Veľkom Krtíši je jediná výrobňa v strednej Európe, ktorá vyrába najvyššiu radu technických plaviek pre značku Arena, a to pre celý americký trh. Naša produkcia nie je natoľko veľká, aby sme vedeli získať pre nás časovo vyhovujúce dátumy výroby. Preto sme aj radi, že sme sa rozhodli pre Portugalsko, kde sme získali priaznivé a flexibilné podmienky. Ich výrobne sa koncentrujú na jednom mieste a ponúkajú viac možností. Práve tento až skoro rodinný prístup nám veľmi vyhovuje a vzájomne spolu rastieme.

Veľa vecí pre vás šijú v Portugalsku. Ako vznikla táto spolupráca? Michal: Je to teraz šiesty rok, odkedy sme prešli s výrobou do Portugalska. Bola to skôr náhoda, na jednom Fashion Weeku vo Viedni sme sa stretli s portugalskými dizajnérmi, ktorí tam mali svoju zónu. My sme vtedy skúšali výrobu mimo kontinentu, no zistili sme, že je to nevýhodné logisticky aj komunikačne, a čo je hlavné, nemá to žiadnu pridanú hodnotu pre zákazníka. Chceli sme sa viac sústrediť na región a snažiť sa všetko vyrábať v rámci EÚ. Spätná väzba totiž bola, že nech je oblečenie akokoľvek kvalitné, ak je na ňom visačka, že bolo vyrobené v Indonézii alebo Thajsku, ľudia oň jednoducho nemajú záujem.

Koľko kolekcií ročne uvádzate? Mirča: Už vlastne tri. Michal: Tento rok sme pridali Basic kolekciu, ktorá je v ponuke celoročne. Takže máme Basic a dve sezónne kolekcie, ktoré uvádzame na jar a na jeseň.

Prečo nevyrábate na Slovensku? Michal: Výrobu na Slovensku sme, samozrejme, skúšali a komunikovali sme s viacerými výrobcami. Ale v čase, kedy sme sa rozhodovali, kde budeme mať produkciu, nám prišlo vhodnejšie Portugalsko. Štítku Made in Slovakia sa však do budúcnosti nebránime. Mirča: Ďalším dôvodom bolo, že tieto väčšie fabriky fungujú na medzinárodných módnych kalendároch. To znamená, že by sme sa museli časovo zmestiť do veľmi konkrétnych

Kým sme sa dopracovali k finálnym návrhom, na ktorých sme sa zhodli všetci, tak nám to zabralo aj vyše roka. Prečo ste sa rozhodli pridať Basic kolekciu? Michal: Vždy sa nám veľmi dobre predávali mikiny, tričká, čiapky, 22


23


24


jednoducho základné veci a strihy. Bez ohľadu na to, aká je sezóna, ľudia tieto artikle chcú, potrebujú, kupujú. Basic kolekcia nevznikala jednoducho. Chceli sme v nej mať veci z naozaj dobrých materiálov, kde sa možno budú meniť iba farby. Zároveň sme hľadali univerzálne strihy, aby sedeli rôznym ľuďom na rôzne príležitosti. Kým sme sa dopracovali k finálnym návrhom, na ktorých sme sa zhodli všetci, tak nám to zabralo aj vyše roka.

to veľmi pomohlo, keďže nepracujeme všetci spolu v jednom ateliéri. Čím sa inšpirujete pri tvorbe sezónnych kolekcií? Sú pre vás dôležité aktuálne trendy? Michal: Je to komplexný proces. Malo by to byť tak, že v danej sezóne, ako napríklad teraz jeseň-zima 2019, by si už mala mať prehľad v látkach, ktoré sú určené na sezónu jeseň-zima 2020. Už ich máš naskladnené v ateliéri a pracuješ s nimi na kolekcii na ďalšiu zimu, ktorú by si mala mať hotovú, povedzme, do konca februára. Už teraz však vidíš, po čom je dopyt z aktuálnej kolekcie, ktorá sa predáva teraz a vieš z toho vychádzať. Takže vnímaš aj trendy, najmä trendy látok, ale aj to, čo ti fungovalo v kolekcii tento rok. Potom je tu, samozrejme, aj tvoja brand identity. Toto všetko musíš poskladať dokopy a ukuchtiť z toho niečo na ďalší rok. Ak by som to mal však zjednodušiť, hlavný princíp pri tvorbe kolekcie je v konštantnom zlepšovaní zážitku pre zákazníka.

Keď sme pri tom, hádate sa? Michal: Ja som nekonfliktný človek. (smiech) Mirča: (smiech) Tak ono je to logické. Každý má svoj názor, ktorý si v procese výroby presadzuje, no nenazvala by som to vyslovene, že by sme sa hádali. Michal: Tá výmena názorov a hľadanie spoločných riešení je ale, samozrejme, super. Nám inak v tomto veľmi pomohlo, že sme absolvovali s kreatívnou agentúrou Milk workshop o Brand Identity a Integrity. Odporúčam každému, kto má nejakú značku a je jedno, či sa jedná o oblečenie, kaderníctvo alebo je to reštaurácia. Hocičo. Pri akejkoľvek komunikácii sa stáva, že drobné detaily zostávajú nevypovedané alebo sa jednoducho stratia v okolitom šume a následne sa môže stať, že sa ľudia postupne začnú odkláňať od spoločného cieľa. Preto je dobré si práve ten cieľ jasne definovať. Ako a čo chce značka komunikovať, kam sa chce v horizonte pár rokov dostať a podobne. Keď majú všetky časti tímu jasno v tom, kto sme a kam ideme, všetko je jednoduchšie. Nám

Je skôr látka alebo strih? Mirča: Bežné sú u nás obe situácie. Raz nás inšpiruje materiál, inokedy vieme, ktorý strih chceme v ďalšej sezóne použiť. Samozrejme, stalo sa nám v minulosti aj to, že sme na hotový strih vybrali nevhodný materiál a výsledok nefungoval dobre, tiež sme sa mnohé naučili na vlastných chybách. V každej kolekcii sa snažíme zahrnúť nové strihy, ale zároveň v rámci plynulosti a estetického jazyka aj veľakrát vychádzame z našich obľúbených strihov, ktoré už máme overené a vieme, že sa 25


páčia aj zákazníkom. Je to však práve materiál, ktorý určuje pocit z daného modelu a celej kolekcie. Dávame si preto na materiáloch špeciálne záležať.

veľmi vychádzame z toho, čo sa páči nám, prípadne našim zákazníkom. Michal: Vždy je v kolekcii časť vecí, pri ktorých vieme odhadnúť, že sa budú dobre predávať, ale vždy je tam aj pár kusov, pri ktorých nevieme, ako na ne ľudia zareagujú. Niektoré zafungujú hneď, niektoré zostanú nepochopené.

Aký je teda postup pri tvorbe novej kolekcie? Mirča: Postup je taký, že ako prvá príde Cina s mood boardom, kde má zachytenú atmosféru. Nie konkrétne produkty, ale skôr pocit, farebnosť. Od toho sa odrazíme a už sa to nabaľuje, každý k tomu pridá to svoje, čo by tam mohlo byť. Veľmi to vychádza aj z nášho vlastného vkusu, napríklad ja poviem, že by som veľmi chcela istý typ kabátu, Juliana zase, že podľa nej bude takéto nohavice chcieť ďalšiu sezónu veľa ľudí. Jednoducho,

Máte presne špecifikované úlohy v tíme? Mirča: Áno, máme. Michal: Trvalo to ale celkom dlho. Mirča: Je dôležité zladiť sa. Cina má na starosti vizuál, farebnosť a štruktúru kolekcie, zadáva prvé prototypy krajčírkam. Spoločne vyberáme látky a pred prvým vzorovaním si spolu 26


Vieš dať konkrétny príklad? Michal: Cigové svetre. To bol prvý custom knitwear, ktorý sme si dali spraviť. Drahá vlna, všetko kvalitné, materiál, prevedenie a drahé to bolo jak hovado. Emil nám vtedy navrhol ten cigový vzor. Keď som prvýkrát videl hotový prototyp, tak som bol nadšený. Vravel som si, že je to brutálne, že sa to hneď predá. Zdalo sa mi, že je to výrazný, ale zároveň veľmi nositeľný a univerzálny kúsok. Doteraz neviem, či sme s tým jednoducho prišli len priskoro, keďže sveter za 120 € nebol a v princípe stále nie je málo peňazí, no tak to vyšlo.

s Julianou preberieme konkrétne modely, aby jednotlivo, ale aj ako kolekcia dávali zmysel a to hlavne pre zákazníka. Ja dohliadam na to, aby strihy sedeli a šaty mali dobré vypracovanie. Michal do procesu vstupuje so špecifikami a možnosťami výroby. Spoločne potom dozeráme na to, aby bol finálny produkt čo najkvalitnejší. Máte konkrétny dizajn, na ktorý ste boli najviac hrdí? Michal: Popravde, skôr sa nám deje to, že veci, z ktorých sme my najviac nadšení vo fáze navrhovania, nakoniec vôbec nemajú komerčný úspech. Ľudia ich úplne odignorujú, aspoň v tej prvej vlne.

Ja mám pocit, že práve týchto svetrov nosí v mojom okolí veľa ľudí... Mirča: To je možné, ale jednak to môže 27


byť našou bublinou, v ktorej sa pohybujeme a jednak sa pravdepodobne nepredali priamo v tú sezónu, kedy sme ich uviedli. Viac sa začali predávať až tú ďalšiu a ešte aj minulú. Michal: Mali sme možnosť ich hromadne predať za výpredajovú cenu. Ja som to však neurobil. (smiech) Pre mňa je to ikonický produkt, ktorý radšej predám za lepšiu cenu alebo rozdám kamošom, než by som ho mal nájsť v nejakom outlete.

predávajú možno drahšie. V počte predaných kusov už momentálne jednoznačne vedie Slovensko, respektíve najmä Bratislava a Praha. Rozmýšľali ste za týchto okolností aj nad vlastnou kamennou prevádzkou? Michal: Áno, máme veľkú chuť a ambíciu otvoriť v princípe hneď dva obchody naraz. Hľadáme vhodný priestor v Prahe, ktorý by mal slúžiť ako predajný showroom, kde bude možné stretnúť Cinu s Julianou. Budú môcť budovať intenzívnejšie vzťahy s tamojšími zákazníkmi. Ten dopyt konkrétne z Prahy je dosť veľký a vidíme tam potenciál, dokonca pre nás väčší, ako napríklad vo Viedni. Druhý priestor je, logicky, v Bratislave, kde spúšťame prevádzku vlastného obchodu práve teraz. Uvedomujeme si, že oblečenie nie je ako kniha alebo telefón, ktorý si objednáš

Ako máte zloženú klientelu, predávate viac v zahraničí alebo na Slovensku? Michal: Momentálne sa to celkom zmenilo. Ono, takto. Ak sa na to pozrieš z nominálneho hľadiska, to znamená, že za koľko peňazí sa Buffet predá v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, neznamená to zároveň aj to, že sa tam predá najviac kusov. Len sa tie veci 28


a vieš presne, čo dostaneš. Oblečenie si potrebuješ vyskúšať, aj zo zaujímavosti, aj z praktických dôvodov. Snažíme sa komunikovať Buffet ako značku, ktorá je dostupná, nie je to iba high fashion. Keď už sa ti o tom ľudí podarí presvedčiť, tak by značka nemala byť podľa mňa dostupná iba mentálne, ale aj fyzicky. Zákazníci by jednoducho mali mať možnosť si oblečenie prísť iba tak popozerať a vyskúšať. Takáto možnosť je už teraz na Laurinskej 19, kde máme vlastný „obchod v obchode“ na vrchnom poschodí v Slowatchi. Spolupracujeme spolu už nejaký ten rok a je tam aj značný presah v rámci cieľových skupín, takže nám to prišlo ako logické riešenie.

bol na cestách asi tri – štyri týždne po sebe. Začalo to Designblokom v Prahe, ktorý trval asi šesť dní, odtiaľ som šiel na Blickfang do Viedne a hneď potom do Stuttgartu. Naposledy som bol teraz vo Feldkirchu, čo je malé horské mesto na hraniciach Švajčiarska, Lichtenštajnska a Rakúska. Má veľmi dobrú atmosféru a tradíciu v tom, ako ľudia vnímajú remeslo, architektúru, dizajn. Tam chodievam veľmi rád. V Portugalsku klientelu nemáte? Michal: V Portugalsku býva fashion week spojený s veľtrhom, na ktorom sa vieš skontaktovať s výrobcami látok a oblečenia. Primárne je to však zamerané skôr na výrobu, než predaj. Okrem toho, naša estetika nie je Portugalcom práve blízka. Skôr máme spätnú väzbu, že by sme mali ísť vyskúšať preraziť na trhu v Škandinávii, len už sme

Kam chodievate prezentovať svoje kolekcie? Mirča: Ja nikam. (smiech) Michal: Ja chodievam veľa, teraz som 29


30


v tomto smere opatrnejší. Ak by sme mali vstúpiť na ďalší trh, musí to byť do detailu premyslené, s konceptom. Nechceme sa iba tak, bez rozmyslu, vybrať na nejaké veľtrhy a skúšať, či motyka vystrelí. Máme však aktuálne rozbehnutý jeden projekt, ktorý by nám v tomto smere mohol pomôcť... Už asi rok komunikujeme so známou kreatívnou agentúrou zo Štokholmu, ktorá sa volá Snask. V spolupráci pre nich pripravujeme merchandising. Pôjde o kapsulovú kolekciu zloženú z asi deviatich kúskov, ktoré vychádzajú z našej Basic kolekcie. Sú však graficky oveľa výraznejšie, keďže aj Snask je v tomto smere vizuálne dravejší. Typické sú pre nich ružová a zlatá farba. Snask má silné zázemie, svoju komunitu, ktorá je podobná nášmu cieľovému zákazníkovi. Takto by sa Buffet mohol prirodzenou cestou dostať do povedomia a je tu určite väčšia šanca byť úspešní, než keby sme len ako neznáma značka šli na veľtrh do novej krajiny.

chceme udržať skôr v tých menších sériách. Myslím si, že úplne zásadný skok v najbližšej dobe nepríde. Odkiaľ beriete látky? Michal: Posledných päť rokov sme mali dodávateľov látok z Talianska. Baby boli nedávno na najväčšom veľtrhu látok Premiere Vision v Paríži, ktorý sa koná dvakrát do roka. Sú tam vystavovatelia naozaj z celého sveta, my sme si však chceli primárne zlepšiť kontakty s existujúcimi dodávateľmi z Talianska a Portugalska. Zároveň sme tiež veľkými fanúšikmi japonských výrobkov, čiže máme napríklad aj japonskú bavlnu.

Je známe, že japonská bavlna sa stále tká na strojoch, ktoré majú aj sto rokov. Prečo práve japonská bavlna? Michal: Japonci majú iný prístup, ak ich niečo baví, tak to robia veľmi precízne. Je známe, že japonská bavlna sa stále tká na strojoch, ktoré majú aj sto rokov. Tento ich, nazval by som to, že analógový prístup má za následok to, že výsledné látky majú špecifické štruktúry a vlastnosti, ktoré sa nedajú ničím iným napodobniť. Majú veľmi dobré renomé vo svete, aj kvalita je skvelá.

Zvyšujete z roka na rok objem výroby? Michal: Tento rok to bol celkom výrazný skok, možno aj o sto percent oproti minulému. Stále je to však v absolútnych objemoch málo. Mirča: Veľa urobila hlavne tohtoročná letná kolekcia. Bola najväčšia aj čo do počtu artiklov, aj objemovo, na kusy. Michal: Stále je to však málo v tom, že keď porovnáš napríklad množstvo tričiek, ktoré predá za rok Kompot iba na Slovensku s tým, koľko kusov oblečenia a na koľkých trhoch predáme my, tak to naše číslo je stále oveľa menšie. Na druhú stranu to

Momentálne je veľkou témou v móde udržateľnosť. Zaoberáte sa pri výbere látok či výrobe aj touto otázkou? Michal: Toto je veľká výzva. Vieme, že v módnom priemysle existuje nadprodukcia a má negatívny vplyv na životné prostredie, no vieš sa v tom po 31


čase začať orientovať, podobne ako v potravinách. Nadprodukcia je rovnako škodlivá pre životné prostredie aj v tomto odvetví, no keď sa zaujímaš, vieš urobiť informované rozhodnutie a minimalizovať svoju negatívnu stopu napríklad tým, že začneš preferovať potraviny, ktoré sú organické alebo lokálne. Pri látkach je to rovnaké. Keď si vyberieš 100% polyester z Číny, ktorý stojí 50 centov, tak asi vieš, že to nebude úplne v poriadku. Keď však máš priamy vzťah s človekom, ktorý má fabriku a je to už piata generácia rodinného podniku, majú všetky certifikáty, či už sociálne, to znamená, ako sa správajú k zamestnancom, ako aj environmentálne - teda ako hospodária s vodou, s energiami, farbivami – keď si vyberieš takúto výrobňu, ktorá spĺňa najvyššie štandardy, tak vieš, že tá látka bude kvalitná a aj tá negatívna stopa čo najmenšia. Snažíme sa teda vyberať si dodávateľov, ktorí to robia naozaj dobre. Pripravujeme aj sekciu na webovej stránke, kde budú rozsiahle informácie, s kým spolupracujeme, kto tí ľudia reálne sú a prečo sú dobrí.

ešte ďalej. Napríklad pri káve si sa už určite stretla s informáciou, z akej nadmorskej výšky a akej farmy sú tie zrná, kto ich pestoval a zberal. Podobne konkrétnu informáciu vieš dať aj na módny produkt a sprostredkovať spotrebiteľovi, odkiaľ pochádza materiál, či kto ten výrobok zošil dokopy. V princípe ide o to, aby to bolo čo najviac transparentné. Prví s týmto prišli Everlane a po ich vzore k tomu pristupuje stále viac značiek. Hodnotím to pozitívne, lebo to vyvíja tlak nielen na samotné značky, ale aj ich dodávateľov látok, či ľudského kapitálu. Je tu výrazný posun, a to aj v rámci spotrebiteľského správania. Preferencia nenakupovať zbytočne veľa sa dostáva stále viac do popredia. Pre nás je to na jednu stranu aj nevýhoda, lebo keď si raz kúpiš kvalitný kabát, je nepravdepodobné, že si o rok, o dva kúpiš ďalší. Tak či tak, nepovedal by som o Buffete, že sme udržateľná značka v tom pravom slova zmysle, ale Juliana to pekne pomenovala, že sme „sustainably conscious“. To znamená, že nás táto oblasť zaujíma, len nemôžeme používať rôzne bio či fair trade nálepky, keďže reálne ide o komplikovaný proces, ktorý my zatiaľ nespĺňame.

Pozorujete, že pôvod oblečenia a materiálov zaujíma zákazníkov viac, ako v minulosti? Michal: Jednoznačne áno. Ťažko povedať, či je to len trend, ale ľudia to veľmi riešia. Mirča: Zaujíma ich určite minimálne to, aký materiál si obliekajú. Nechcú polyesterový kabát, lebo má otrasné vlastnosti, chcú radšej vlnený, ktorý im vydrží niekoľko sezón a je aj funkčný. Michal: V tomto smere to vieš posunúť

Akým spoluprácam sa venujete, okrem už spomínaných Snask? Michal: V tom pravom slova zmysle, že by šlo o spojenie dvoch značiek, je táto spolupráca tou jedinou. Avšak tým, že už sa v tejto sfére pohybujeme dlhodobo a máme skúsenosti, nás často oslovujú na prípravu merchandisingu. Či už to boli kapely, festivaly alebo aj reštaurácie… Napríklad Footshop 32


33


obrovský objem práce a zaberie to veľmi veľa času. Nikto z nás v tomto smere nemá ani skúsenosť.

minulý rok uviedol kolekciu s Rytmusom a oslovili nás, aby sme im to výrobne zastrešili, Nakoniec v tom mala Cina aj kreatívny vstup, ona to dávala s Patrikom dokopy. Ďalej je tu známa sieť reštaurácií Ambiente, ktorí chceli na zimu čiapku pre svojich klientov. Tiež sme im to výrobne zastrešili, akurát na etikete majú namiesto loga Buffet rôzne smiešne slová, napríklad Laskonka. Mirča: Vo všetkých týchto prípadoch však skôr sprostredkujeme know-how, zastrešíme výrobu, prípadne prispejeme nápadom, ale nie sú to spolupráce so značkou Buffet v pravom slova zmysle.

Michal: Skôr sme v tomto smere rozmýšľali nad športovou kolekciou. Máme na to možnosti aj dodávateľov, vedeli by sme to robiť. Je tu však otázka, ako to potom uchopiť v komunikačnej a predajnej úrovni. Na to by sme potrebovali pravdepodobne úplne iný tím, lebo síce je tam presah, ale stále je to odlišný trh. Mirča: Ono, vyrobiť dokážeš čokoľvek, ale musíš to vedieť aj predať. A to je niekedy ťažšie než samotná výroba. Michal: Čiže ak, tak takéto niečo, no nemáme to momentálne ako prioritu. Keby za nami ale niekto prišiel s presnou predstavou športovej rady a prizval nás na spoluprácu, tak by sme do toho pravdepodobne išli. Doplnil by som ale ešte jedno poznanie. Panuje také presvedčenie, že stačí, že niečo máš a daj to von, nemusí to byť dokonalé. Zlepšovať to môžeš aj za behu, no ak by si mal čakať na dokonalosť, tak nedáš von nikdy nič. V tomto je síce niečo pravdy, no zo svojich skúseností už som presvedčený, že treba mať plán aj čo ďalej. Veľa sme sa naučili pri jednom veľkom klientovi z Nemecka. Vyrábame pre nich celé kvantum vecí, oni rozšírili svoj produktový rad oveľa rýchlejšie ako my. Majú aj prostriedky, nielen možnosti. (smiech) Hovoríme tu o plavkách, spodnom prádle, textile do domácnosti, ako sú uteráky, obliečky. Majú to však naozaj premyslené. Vedia, že pre istý typ produktu je teraz v Nemecku trh, že ten produkt musí mať konkrétne atribúty – bio, fair trade, všemožné certifikáty

Ako to všetko stíhate? Michal: V pohode (smiech). Teraz nám veľmi pomáha to, že množstvo práce, operatívnej aj kreatívnej, vieme delegovať na ľudí v tíme. Aj napriek tomu, že nie vždy to ide s nami hladko. Predsa len máme dve deti a naša spätná väzba nie je vždy najrýchlejšia. Chcel by som im aj týmto poďakovať, že majú s nami trpezlivosť a anticipujú lepšie časy. Ako tím to zvládame veľmi dobre vďaka tomu, že aj ony to zvládajú.

Vyrobiť dokážeš čokoľvek, ale musíš to vedieť aj predať. A to je niekedy ťažšie než samotná výroba. Rozmýšľali ste aj nad rozšírením produktového radu, napríklad o topánky, prípadne iné doplnky? Mirča: Konkrétne vyrábať topánky mi príde ako úplne iný vesmír. Už len robiť naše terajšie produkty znamená 34


a majú na cent vyrátanú cenu, aby to bolo konkurencieschopné. A funguje im to, keďže fungujú na veľkom, nemeckom trhu a vedia si veci načasovať. Keď niečo nie je dotiahnuté, tak s tým kľudne počkajú aj rok a keď vravím dotiahnuté, tak nielen na produktovej, ale aj komunikačnej úrovni. Nepúšťajú veci do predaja hneď iba kvôli tomu, že teraz sme na niečom niekoľko mesiacov pracovali.

povedzme, šesť konkrétnych vecí a je veľký predpoklad, že päť z toho si nechá a možno jednu pošle naspäť. Je tu skvelá tá vzájomná dôvera, ona vie, čo môže očakávať a ja viem, že dostanem zaplatené. Rovnako sa stáva, že idem na veľtrh aj s dvomi krabicami vecí navyše, ktoré si vyžiadala zákazníčka na vyskúšanie a na mieste sa rozhodne, čo jej sadlo a čo si nechá. Samostatná kategória sú mužskí zákazníci. Pánske kolekcie máme teraz oproti dámskym logicky menšie, muž je však dnes veľmi náročný zákazník. Vo veľa prípadoch však funguje podobný princíp, že keď už sa muž – zákazník stotožní s našimi strihmi, tak sa k nim rád vracia, lebo je to pohodlné. Muži zo zásady menej radi nakupujú

Muž je dnes veľmi náročný zákazník. Máte veľa stálych zákazníkov, s ktorými máte osobný kontakt? Michal: Áno, dosť a je to super. Pravidelne sa stáva, že mi zákazníčka zavolá, aby som jej poslal z novej kolekcie, 35


a vyhovuje im mať obľúbenú značku, ktorá im všetko pokryje a nemusia sa viac zamýšľať, čo si kde zoženú. V tomto smere mi zákazníci píšu, že: „Michal, pošli mi desať tričiek, dvojo nohavíc alebo troje šortky na leto…“ Sú s tým stotožnení a iba čakajú na ďalšiu sezónu. V tomto je ten vzťah super.

tam vtedy spoznali Braňa Šimončíka, ktorý prišiel s tým, že sa mu veľmi páči jeden kabát od nás a že by nám zaň potom niečo nafotil. Vtedy sme ešte spolupracovali s Inkou Polakovičovou a dizajny pánskych kabátov boli dosť výrazné. Vlastne vtedy sme ešte robili výhradne pánske veci. Takže buď tento alebo ten na radničnom, aj keď mám pocit, že ten pri radnici bol prvý, lebo tam sme mali iba tričká. Na druhú stranu si pamätám, že tento Urban Market bol naozaj vydarený.

Kedy ste boli prvýkrát na Urban Markete? Michal: Nie som si istý, či to bol jarný Urban Market na námestí pri radnici alebo zimný ešte v Cvernovke na Páričkovej. Na tej Páričkovej sme boli na vrchnom poschodí z dvoch a pamätám si, že tam bola celkom zima a za celý deň tam vyliezlo minimum ľudí. (smiech) Na druhú stranu sme

S akými spomienkami sa vám spája Urban Market? Michal: Mne sa Urban Market spája hlavne s takými sladkými začiatkami, kedy… 36


Mirča: ...kedy sme ešte neriešili nič z toho, čo tu bolo povedané. (smiech) Michal: Bolo to obdobie, kedy sa blížil Urban Market, tak Mirča narýchlo niečo urobila, ušila, aby sme mali čo predávať. (smiech) Skôr sme sa vtedy ešte iba tak oťukávali. Tie začiatky boli fajn, síce náročné, ale mali sme naivnú predstavu, že potom to bude ľahké a super. Urban Markety boli vždy fajn, vtedy sme ešte aj viac žúrovali, takže mne na ten druhý – tretí deň nebývalo vždy všetko jedno. (smiech) Nemali sme žiadnych brigádnikov, veľakrát nám pomáhali v stánku aj kamaráti. Musím povedať, že oproti začiatkom vnímam zmenu aj v tom, že Buffet už prerástol našu pôvodnú komunitu. Kedysi som poznal každého jedného človeka, ktorý mal Buffet tričko, lebo som mu ho s najväčšou pravdepodobnosťou aj sám predal. Online nám funguje možno posledné dva-tri roky, predtým to bolo celé o osobnom predaji. Je skvelé, že už máme cieľovku aj mimo našej bezprostrednej bubliny. V Bratislave máme svoje zázemie, sme tu doma a musím povedať, že Urban Market k tomu veľkou časťou prispel.

postupne sa ukázalo, že Retart fungoval najmä na Slovensku a v Čechách, takže sa viac zameriaval na lokálnu scénu. Nám to naopak viac fungovalo v iných krajinách a stále viac sme chodili von. Čo sa však nejakej komunikácie medzi značkami týka, nemám problém s tým, keď mi niekto zavolá a spýta sa napríklad na veľtrhy, kam chodíme, ako to funguje a či si myslím, že by tam ich produkty pasovali. Tie informácie sú v princípe verejné a ja rád poradím. Realita je však taká, že takmer nikto nikam necestuje. Rozumiem, že je to riziko. Keď si porovnáš náklady na predajné miesto na Urban Markete, tak sú možno tretinové oproti podobným akciám v zahraničí. Určite to ale odporúčam aspoň vyskúšať. Buď si ľudia začnú viac vážiť to, čo majú doma a že za tú cenu dostanú super priestor na prezentáciu svojho produktu pred celkom širokým publikom alebo sa im otvoria úplne nové obzory. Môže sa stať, že v iných krajinách objavia nové publikum, ktoré u nás nie je až tak zastúpené. Treba to len skúsiť. Prinesiete na Urban Market niečo špeciálne? Michal: Neplánujeme do ponuky zaradiť nič špeciálne, čo by si ľudia nemohli kúpiť aj inde. Bude to však asi posledná možnosť nakúpiť niektoré kusy z novej kolekcie, pretože sa neuveriteľne rýchlo vypredávajú. Priestory budeme zdielať so super značkou kožených tašiek PBG z Prahy a so Slowatchom, ktorí prinesú svoj nový vydarený merch. Mirča: Dúfam, že tu hlavne budeš a nebudem to robiť ja sama! (smiech) •

Ako vnímate lokálnu scénu z hľadiska spolupráce alebo naopak súťaživosti medzi značkami? Michal: My sme boli dosť úzko spätý s Matúšom a Alicou, ktorí stoja za Retartom. Veľa sme spolu chodili na akcie. Naše produkty neboli konkurenčné, ale sa skôr dopĺňali. V tom čase, kedy my sme Buffet ešte len rozbiehali, to už mal Matúš veľmi dobre vymyslené. Pre mňa bol v začiatkoch vzorom. Veľa sme si navzájom pomáhali a radili, no 37


MARTINA KLBEČKOVÁ MINKA

38


Text: Nikola Luzárová Foto: Kristína Dutková

„Nie som zástancom toho, že ak má byť umenie dobré, musí šokovať. Radšej budem robiť veci, ktoré tešia, poprípade rozosmejú. Možno to znie naivne, ale tak to cítim.“ Bolí ju, keď počuje, ako sa rozbíja porcelán, ale pri jej práci je to niekedy nevyhnutné. Minka vytvorila svet zvierat z porcelánu, ktoré povýšila na šperky. Najviac ju preslávil náhrdelník z perál a porcelánových prasiat, ktorý získal mnoho podôb. Podobne ako Urban Market, aj Minka tento rok oslavuje desiate výročie. Okrem toho, že neustále tvorí, stíha tiež pracovať v škôlke, robiť kurzy a plniť sny iným, ktorí jej posielajú svoje bizarné želania, ktoré pre nich zhmotňuje z porcelánu. Na Urban Markete si začínala spolu so spolužiačkou a kamarátkou Luciou Kováčikovou. Po čase ste sa obe osamostatnili. Práca vo dvojici vám nevyhovovala? Začiatky bývajú zložité a vo dvojici sa to lepšie ťahá. Každá z nás mala na starosti zabezpečiť niečo iné, a tak sme to zvládali s prehľadom. Avšak, už samotný názov „Martina a Lucia“ značil, že sme to ešte nemali premyslené a išlo skôr o rozbeh. Potiahli sme to spolu vyše roka, no každá z nás prezentovala svoju tvorbu. Hoci sme

to plánovali, spoločné projekty sme realizovať nestihli. Aj keď obe robíme s porcelánom a sme z jedného ateliéru, venujeme sa iným veciam, takže sme sa nikdy nepovažovali za konkurenciu. Na Slovensku je nás keramikárov pomenej, takmer všetci sa tým pádom poznáme a podporujeme. Časom sa nám obom rozrástla výroba, sortiment a skúsenosti a mali sme pocit, že to už zvládneme aj samostatne. Po ukončení štúdia som ja síce zostala v Bratislave, ale Lucia sa vrátila domov a ateliér si zriadila tam, mimo Bratislavy, takže to už spoločne 39


ani nešlo. Teraz tu máme Minku a LK minilab a všetci sme spokojní.

pamätám si... Už sme balili veci a ja som položila svoju vázu na zem, nech mi nespadne zo stola, ak sa doň drgne. A to jej bolo osudné! Ten zvuk rozbíjajúcej sa keramiky vo mne vždy zarezonuje a mám pocit, že mi praská srdce. Vlastne hocikedy, keď počujem zvuk rozbíjajúceho sa skla alebo keramiky, tak ma bodne pri srdci. Keď musím zahodiť nejaké svoje nepodarky, je to ešte horšie. Pri porceláne býva niekedy až 30 % kazivosť, takže niekedy toho musím porozbíjať viac. Nepodarené zvieratká si však odkladám a raz im dám ešte druhú šancu, aj keď zatiaľ neviem ako.

Stále si však myslím, že v skupine sa to ťahá ľahšie. Posledných pár rokov máme spoločnú dielničku s ďalšou mojou spolužiačkou Kristínou Kollárovicsovou (Abluesky). Každá sa venujeme vlastným veciam, no pomáhame si a semtam zvažujeme nejakú spoluprácu. Pamätám si, že raz, keď sa balil Urban Market v Starej tržnici, tak ste si spolu s Luciou upratovali veci a rozbil sa vám celkom veľký objekt z porcelánu. Je ti ľúto, keď sa to stane? Neplačeš, keď sa zvieratká z porcelánu rozbijú alebo puknú? Fúha, no je to už zopár rokov, ale

V každom prípade nerada vyhadzujem nepodarky, takže zakoreňujem 40


a pestujem kvetiny vo všelijakých krivých šáločkách a miskách a radšej ani nebudem hovoriť, čo má moja mama na záhrade. Ak by to tam za niekoľko tisíc rokov vykopali, mysleli by si, že je tam snáď ďalšia terakotová armáda.

Druhý pohľad sa vždy zíde. Mali sme už jeden spoločný projekt na BADW a vyrábame si v dielni všelijaké zlepšováky a srandičky. Myslím, že máme vo veľa veciach podobný vkus. Kika je založená viac technicky, všetko riadne premyslí a rozkreslí, miluje lietadlá a počítačové záležitosti. Od tých mám ja riadne ďaleko, preto ich označujem ako „počítačové záležitosti“. Kika vie pomôcť s fotkami, spravovaním stránky, grafikou a všetkým možným. Ja viem zase dobre variť a piecť! Skôr improvizujem, vymýšľam alternatívne spôsoby, ako čo spraviť a s hrdosťou tvrdím, že viem naložiť pec ako nik iný.

Teraz zdieľaš ateliér s Kristínou Kollárovicsovou z Abluesky. Nehádate sa spolu pri práci a nevyrušujete sa? Práve naopak. Vychádzame spolu až prekvapivo dobre. Dokonca si niekedy nasimulujeme hádku o nejakej maličkosti, aby sme sa cítili normálnejšie, ale moc nám to nejde. (smiech) Asi jediný raz, kedy sa na mňa nahnevala bolo, keď sa jej snívalo, že som jej zobrala pracovné veci a dala ich niekomu inému. Vtedy bola pár dní tichá domácnosť, ale nakoniec mi odpustila. (smiech)

Nevyhýbaš sa ani spoluprácam a bývajú to zaujímavé kombinácie. Ktorá z kolaborácií ťa najviac bavila a prečo? Just Love a Lemuri sú proste úžasní, taktiež spolupráca s Kikou vypálila skvelo. S Just Love a Lemurmi sme spravili kolaboráciu „happy three friends“ práve na Urban Market, na súťaž KOLABO v roku 2018. Všetky tri pracujeme s témou zvieratiek, máme podobnú farebnosť a štylizáciu, ale pracujeme inou formou alebo s iným materiálom. Tak sme sa stretli a už ani neviem, kto ten nápad nadhodil, no spravili sme zopár skíc a už to išlo. Nebolo príliš o čom diskutovať, mali sme podobnú predstavu. Ja som spravila formy, Macka zo značky Lemur sa postarala o šablóny na dekor a spolu so Zuzkou z Just Love ku mne prišli maľovať na porcelán. Tak vznikla séria dóz z porcelánu s potlačou.

Musím zaklopať na drevo, že zatiaľ sme spolu nemali iný problém ako túto smiešnu príhodu a potom ešte nejaké zatúlané lyžičky na miešanie sadry. Každá máme svoju samostatnú miestnosť spojenú veľkými dverami, takže sa vlastne ani nevidíme, ale môžeme sa rozprávať. Skôr máme opačný problém, keď sme spolu pridlho, začneme vymýšľať somariny. Nedávno sme prepísali texty pár pesničiek na našu keramickú verziu a začali to prespievavať. Vtedy nám došlo, že je asi čas ísť domov a pár dní si oddýchnuť. Dokážete sa spolu navzájom inšpirovať? Ako som spomínala, vo dvojici to ide ľahšie, či už vláčime vrecia porcelánu alebo spolu konzultujeme nové projekty. 41


Minka a Abluesky sa spolu na jar zúčastnili BADW (Bratislava Design Week) s projektom KriMi (Kristína a Minka). Už sme sa dávnejšie chceli zúčastniť a tento rok bola téma „Vzťahy.“ Sedeli sme každá vo svojej dielničke a rozprávali sa cez otvorené dvere, v peci stáli jej modelované figúrky a lietadlá, pomedzi ktoré sa prechádzali moje zvieratká a zrazu nám to bolo jasné. Spojili sme sily a spravili kolekciu úžitkových predmetov – misy, vázy, šálky s podšálkami a šperky. Prepájali sme jej tvary a formy s mojimi. Postavička Keanu Reevesa venčiaca porcelánových psov na retiazkach. Stíhačky pristávajúce na šálkach. Kika spravila grafický príbeh na vázy a ja som ho premaľovala svojou technikou. Naplánovali sme toho o dosť viac, len sme boli obmedzené časovo a priestorovo, takže nás v budúcnosti ešte čaká pokračovanie.

Snažím sa robiť to, čo mi je blízke alebo potom, keď sa ma už piaty človek opýta, či nemám aj netopiera, tak viem, že idem do toho. Hlavne robím veci, ktoré ma bavia a z ktorých mám radosť. Veľakrát to začína tým, že niečo potrebujem pre seba, ako keď som chcela pollitrový hrnček na čaj a nechcelo sa mi ísť do obchodu. Tak to proste spravím a zisťujem, či to potrebuje aj niekto iný. Okrem toho, že veci majú danú funkciu a funkčnosť, chcela by som nimi vyvolať aj emóciu. Nie som zástancom toho, že ak má byť umenie dobré, musí šokovať. Radšej budem robiť veci, ktoré tešia, poprípade rozosmejú. Možno to znie naivne, ale tak to cítim. Akú najbizarnejšiu vec si vyrábala z porcelánu? Chodievajú ľudia za tebou s realizovateľnými želaniami? Už som robila na zákazku aj škatuľku v tvare dinosaura na snubný prsteň, hlavu jednorožca na stenu, darčeky pre svadobných hostí a podobné. Najbizarnejšiu vec som pomáhala realizovať jednému môjmu kurzistovi, ale to musíte čítať asi až po 22. hodine. (smiech) Bolo to 11 kusov asi 50 cm dlhých porcelánových penisov so zlatými žaluďmi.

Vybrať si však najobľúbenejšiu spoluprácu asi neviem, veľakrát je to také to „challenge accepted“ a ideme. Popravde ma tieto výzvy raz za čas celkom bavia a som zvedavá, čo príde najbližšie. Preslávilo ťa „Hádzať perly sviniam“ a celý porcelánový zverinec. Odkiaľ prichádzajú impulz a inšpirácia k tvorbe?

S konkrétnymi želaniami od zákazníkov sa však nestretávam často, je to naozaj len párkrát do roka. Na druhú stranu, ja som človek, ktorý nevie povedať nie, takže sa vždy snažím nájsť cestu. Väčšinou má človek len víziu a býva ťažké ju realizovať. Každý materiál má svoje vlastnosti a teda aj obmedzenia. Spomínam si, že predsa len som raz

Za prvé, za perly prasatám môže práve Urban Market, na ktorom som ešte v Cvernovke u niekoho kúpila šnúru riečnych perál a onedlho som si na ne prirobila porcelánové prasiatka. 42


jednu vec odmietla! Bola požiadavka vyrobiť niekoľko porcelánových škrupín, čiže vajíčok rozbitých na polovice a veľmi tenkých. Bohužiaľ, nemožné. Čím jednoduchšou sa vec môže zdať, tým je to veľakrát väčšia morda.

dve dievčatá, ktorým som nebola odporučená žiadnou kamarátkou, ale z jednej sa vykľula o pár rokov mladšia spolužiačka zo základky v Nitre a druhá je bývalá kolegyňa môjho bývalého spolubývajúceho. Svet je malý.

Cez deň učíš deti v škôlke a večer vypaľuješ a tvoríš z porcelánu. Ako sa to dá stíhať? V škôlke som len pár dní do týždňa, večer som teda v dielničke a ešte mi tam sem-tam prídu kurzisti, tak sa teda rozhodne nenudím. S tými kurzami je to zatiaľ len občasné. Asi pred rokom ma v tomto smere oslovil kamarát kamarátkinej kamarátky a tomu to snáď neodmietnem. (smiech) Už asi dva mesiace ku mne chodia ďalšie

Mám kvôli toľkým aktivitám trochu posunutý deň. Neskoršie rána a neskoršie noci, ale pokiaľ to človeka baví, nie je čo riešiť. Každých pár týždňov príde deň, kedy nedokážem vyliezť z izby, tak si dám takú psychohygienu pri seriáloch. Najmä pred vianočnou sezónou mávam hektické obdobia, obzvlášť, keď si vezmem do úvahy, že cesta od modelu po hotový produkt trvá minimálne mesiac. Na predvianočné trhy tým pádom začínam makať 43


44


už koncom septembra a aj tak mám pocit, že nestíham. No kde je vôľa, tam je cesta, takže sa dopujem čokoládou a idem. Ak ma koncom roka stretnete a ja mám výraz „ani obraz, ani zvuk“, prosím, nehnevajte sa. Vypínam všetky systémy a reštart mám až na Nový rok.

To je doslova materiál, ktorý sa váľa na zemi. Viac prírodne to už snáď ani nejde. Téma udržateľnosti ma zaujíma. Je pravda, že keramika sa rozloží neskôr ako plast, ale samotným výpalom sa z hliny stane niečo podobné kameňu, takže mením jeden prírodný materiál na trochu iný prírodný materiál. Zostáva po mne minimum odpadu – použité sadrové formičky využijem ešte na krúžkoch s deckami a zostatkový porcelánový prach z retušovania zase rozrábam s vodou a modelujem z neho.

Ako prebieha tvoj deň a výroba? Ráno sa snažím vybaviť objednávky, poštu, papierovačky a podobné. Poobede chodím na pár hodín do škôlky učiť keramiku a výtvarku, potom sa okolo piatej poobede vraciam domov, čiže do dielničky. Mám to dva v jednom, otvorím si fľašu… porcelánu a pracujem asi do polnoci alebo kým ma práca nepustí. Keď potrebujem dokončiť niečo zo sadry alebo vybrať odliatok z formy, či naložiť a zapnúť pec, robím dokiaľ to nie je hotové. Niekedy sa to pretiahne aj o pár hodín. Potom film na dobrú noc a opakujeme, kým vládzeme.

Nezvažovala si, že by si sa porcelánu a tvorbe začala venovať naplno? Zvažovala. Viackrát. Chýbala by mi však práca v škôlke a navyše by som už potom asi vôbec nevychádzala z dielne. (smiech) Mám víziu, že by som začala u seba pravidelne robiť keramické kurzy, aby to nebolo iba individuálne, ako teraz. Bola by som rada, keby ľudia zistili, o čom je práca s hlinou z časového hľadiska a vynaloženej námahy, ale aj zo strany radosti a spokojnosti z toho, že človek niečo vyrobí vlastnými rukami.

Znie to dosť monotónne, ale zakaždým riešim niečo iné – liatie, modelovanie, retušovanie, glazovanie, výpaly, dekorovanie zlatom. Často je to celkom meditatívna práca, takže aj keď pracujem dlho, mentálne si pri tom oddýchnem. Čo je najdôležitejšie, vždy, keď po celom tom zdĺhavom procese otvorím pec a vidím hotové vecičky, zahreje ma pri srdiečku.

Od keramiky ale už ani na krok. Aj keď sa občas venujem aj iným aktivitám, neviem si predstaviť, že by som sa už nikdy nechytila hliny. S hlinou až po hrob. Snáď to neznie príliš morbídne.

Momentálne v spoločnosti veľmi rezonujú témy venované udržateľnosti. Dá sa z toho všetkého niečo aplikovať aj pri tvojej práci? Pracuješ s ekologickejším materiálom? Pracujem s keramikou a porcelánom.

Ako sa podľa teba zmenila spoločnosť za tých 10 rokov, čo funguje tvoja značka? Vnímaš, že ľudia viac podporujú lokálnu tvorbu? Kedysi som sem tam počula komentár, 45


že to by si vedeli vyrobiť aj sami alebo prečo je to také drahé. Čo ma teda zakaždým zaskočilo a zabolelo. Myslím si, že teraz sú ľudia uvedomelejší a úprimnejší. Teda, že už si lepšie vedia predstaviť prácu a námahu, ktorá stojí za jednotlivými vecami, či už je to keramika, textil, drevo alebo iné. Vedia oceniť rozdiel medzi masovou výrobou a prácou lokálnych tvorcov, či už z hľadiska kvality materiálu, práce alebo samotných pracovných podmienok. Možno k tomu dopomohlo rozšírenie sa handmade trhov a dizajn shopov. Vážne, pred rokmi tu bol iba Urban Market, občasné Sashe, Dobrý trh. Obchodíky tiež začali dbať na kvalitné nemasové značky, a to nielen tu v Bratislave. Keď porovnám situáciu v mojej rodnej Nitre spred šiestich rokov a dnes, tak som veľmi milo prekvapená. Ono je to potom taký začarovaný kruh. Čím viac ľudí vie oceniť ručnú prácu, tým s ňou viac tvorcov začína, zvyšuje sa kvalita vecí, čo opäť osloví viac ľudí a tak dokola.

len jednoducho tvorím veci a mám šťastie, že majú úspech. Myslím, že už mi to aj prerastá cez hlavu a asi by sa mi pomaly zišla pomoc, ale zatiaľ chcem zostať Minkou len ja. Čo ťa v tvojej tvorbe a práci ovplyvnilo? Nuž, za väčšinu mojich šperkov sú zodpovedné tie prvé „perly sviniam,“ ale ono to prichádza postupne. Či niečo zaujímavé vidím, počujem, zažijem, cítim. Je to také klišé, ale človek vždy rieši to, čo je v ňom a čo potrebuje. Niekto to rieši rozhovorom s priateľmi, niekto alkoholom a zrovna ja to riešim keramikou a porcelánom. Niekedy sa stačí vyzúriť pri hnetení hliny, upokojiť pri modelovaní malých detailov alebo zabudnúť pri repetičnej práci, či tešiť sa pri točení z hliny a sústružení sadry. Nikdy ale do porcelánu neplakať! Soľ ho zahusťuje. Medzi ľudí, ktorí ma ovplyvnili, rozhodne patria pedagógovia z nášho ateliéru na VŠVU – Dan Piršč, ktorý mi otvoril oči, Markéta Nováková, ktorá mi predstavila sadru a Rudo Malacký, ktorý prevrátil naruby všetko, čo som si myslela, že viem. Ďalej každý jeden keramikár, ktorého som stretla. Všetci sú neskutočne dobrí ľudia a zobrala som si kúsok z každého z nich.

Čo ti pomohlo uspieť a vybudovať obľúbenú značku? Sama neviem. Začala som s Minkou už počas výšky, vtedy ma nejaká propagácia alebo budovanie značky príliš netrápili, venovala som sa hlavne škole. Prišlo to samé. Doteraz som neriešila žiadnu marketingovú ani obchodnú stratégiu, neviem aktívne fungovať na sociálnych sieťach a stránku sa snažím dokončiť už štvrtým rokom. Postupne som rozširovala zverinec, pridávala nové projekty, formy a témy a úspech prišiel sám. Neviem, ako dlho budem schopná takto pasívne fungovať. Zatiaľ

Perlový náhrdelník s prasiatkami je tvoj nosný produkt. Postupom času si do portfólia pridala ďalšie produkty. Čo plánuješ do budúcna? Mám viac plánov. Na jednej strane chcem od malých šperkov ísť do väčších keramických vecí a na druhej 46


strane chcem v rámci šperku začať pracovať s kovom a inými materiálmi. Pred rokmi som na študijnej stáži v USA strávila čas v ateliéri kovu a šperku. Je to úžasná práca a chcela by som svoje šperky posunúť od lepených polotovarov a komponentov ďalej.

Skúšam rôzne techniky a materiály, ale je to len na začiatku. Uvidíme, kam sa v tom posuniem. Stalo sa ti na Urban Markete niekedy niečo divné? Iba ak sa ráta, že JA, ako zarytý chodec, som bola donútená sadnúť za volant kvôli Urbanu na Grape. Moja hranica vnímania normálnosti je však trochu posunutá, takže ktovie...

V keramike zase robím pokusy s maľbou, tak uvidíme, kam to bude smerovať. Bude to chcieť veľa laborovania a pokusov. Trošku sa toho obávam, lebo už sa mi raz podarilo totálne zničiť pec. Skúšala som teplotu a trochu som to prešvihla. Asi len 10°C a všetko v peci sa mi roztopilo na lávu a roztieklo na poličkách, stojkách, stenách, výhrevných špirálach. Nič som ešte tak neoplakala. Odvtedy mám naozaj rešpekt voči hlinám. Začnem asi s tou maľbou na porcelán. Momentálne viac kreslím a maľujem a prenášam to do 3D.

Sama sláviš 10 rokov tvorby pod značkou Minka. Čo si myslíš, že bude o ďalších desať rokov? Ohohoooo, tak to ani porcelánová srnka netuší. Chcem jednoducho robiť dobré veci, chcem, aby tešili ľudí aj mňa a konečne chcem dokončiť tú moju nešťastnú stránku! Bude to www.minkaporcelain.com, ale ešte tam neklikajte, lebo tam skoro nič nie je. • 47


48


Text: Nikola Luzárová Foto: Valentína Niedelová

Z úradníkov sa stávajú návrhári a z manažérok alchymistky, ktoré vyrábajú kozmetiku. Pozývam vás prečítať si niekoľkú verziu tejto spovede. Neviem ako to poriadne uchopiť, napriek tomu, že slová a formulácie nosím v hlave už nejaký týždeň. Tento rok sme si povedali, že budeme oslavovať. Ja sa chcem obzrieť za tým, čo sa tu zmenilo. Jedna dekáda je za nami a keď sa obzriem za tými momentami, ktoré nás sprevádzali, priznám sa, že som rozcítená. Boli sme v rôznych priestoroch a mali sme viac než tisíc značiek, ktoré sme ponúkali návštevníkom. Oslavovať môžeme naozaj mnoho. Ten čas, vďaka ktorému sme objavili mnoho dobrých značiek, ale aj počty ľudí, ktorí prišli (a hlavne opakovane) nakúpiť, zabaviť sa a potom znovu nakúpiť. Rada by som pripila na ľudí, vďaka ktorým to vždy funguje a vznikne, pretože bez nich by sa to ani neudialo. Oslavovať chcem s priateľmi, ktorí nás vždy podržali a pomohli. Vždy som Urban Market vnímala ako také moje dieťa. Nebola to práca, ani povinnosť, pre nikoho z nášho tímu. Vždy to bola a je súčasť môjho života, láska a zdroj energie, ktorá ma poháňala.

k nám prichádzajú noví návštevníci, ktorí možno zažívajú to isté, čo ja, keď som navštívila market po prvýkrát. Dnes by som to mohla prirovnať k tomu, ako keď malé dieťa vezmete do vysvieteného lunaparku alebo hračkárstva. S mojimi otupenými zmyslami som mala pocit, že sa mi rozšírili zreničky, pretože som nikdy predtým nevidela a nepoznala žiadnych tvorcov. V Gallerii Cvernovka svietili svetlá, hrala hudba a okolo mňa boli veci, ktoré som nevidela v žiadnom obchode.

Desať rokov, to nie je až tak veľa, ak sa na to pozriem z globálneho hľadiska. Ale ak to začnem rozdeľovať na drobnejšie, príde mi, že už je to tak dávno, čo som prvýkrát blúdila na točitom schodisku v Cvernovke na Páričkovej. Tak, ako 49


Dnes to je už bežné. Poznáme dizajnérov aj tvorcov, ich produkty sú dostupné a to, že ich vieme niekde stretnúť a nakúpiť si, to už tiež nie je niečo neobvyklé.

nemali ambíciu ho robiť až tak dlho. Mala to byť jednorázová akcia, kde sa stretli kamoši, púšťala sa hudba, mohli ste si kúpiť odznaky a toasty. Dnes je to v niečom iné a v niečom stále rovnaké. Stále je to o tých pekných stretnutiach s kamarátmi alebo o púšťaní hudby. Už sa možno nepúšťa z mp3 prehrávača, ale púšťajú ju jej autori. Toasty sa už nepredávajú, za to dobrý street food s drinkom a vínom zlepší náladu nejednému z nás.

Keď sa to tak vezme, pred desiatimi rokmi tu skoro nič nebolo. Žiadna stabilná komunita, obchody, značky, miesta, kde by sme ich mohli objaviť. Ak niečo bolo, nevedeli sme o tom. Občas sme nejaký ten „hand-made“ stretli na jarmoku alebo vinobraní, a to bolo všetko.

Začalo sa to v malom klube a za tie roky sme vystriedali mnoho miest. Ako som spomenula, na začiatku tu nebolo nič. Teraz prežívame krásnu dobu, kedy kúpa niečoho originálneho

Urban Market ako podujatie nevznikol preto, aby tu začal niečo budovať. Takáto idea za ním nebola. Myslím, že Brixo s kamošmi na začiatku ani 50


neznamená, že je to nejaký výstrelok, ani že také produkty sú určené iba pre tých najbohatších. Už to nie je o tom, že tvorcovia majú denné zamestnanie a po večeroch vymýšľajú. Tvorba ich vie už uživiť. My si v obchodoch vieme kúpiť poctivé potraviny a lokálnu kozmetiku, ktorá je vyrábaná síce v malých výrobniach, no vieme, že sú v nej ukryté poctivá práca a dôraz na kvalitu.

môže iba čas, ktorý nám umožnil slobodné podnikanie. Som za to veľmi rada, že sa to udialo a deje.

Neexistuje nič konkrétne, o čom by som mohla povedať, že najviac pomohlo tejto scéne sa rozrásť. Je to ekonomickým nastavením každého z nás? Je to tým, ako sa zmenili sociálne siete? Alebo možno aj tým, že chuť sa odlíšiť začala byť väčšia a silnejšia? Možno za to

V začiatkoch bola komunita malá a pomaly sa rozrastala. Tvorcov nebolo až tak veľa. Ak boli, bolo ťažké ich vôbec objaviť. Mnohí z nich nemali webstránky a ani e-shopy.

Rada spomínam na tú dobu, keď sme sa všetci stretávali práve v Cvernovke na Páričkovej. Energia a atmosféra priestoru nás dokázala mnohých natoľko očariť. Bolo prirodzené pokračovať v organizovaní Urban Marketu.

Osobne som nepoznala skoro nikoho, kto by vyrábal niečo a mohla som 51


ho pozvať, aby prišiel predávať svoju tvorbu. Nevedela som ich poriadne ani hľadať na internete. Pretože mnoho značiek ešte len bolo v plienkach, nemali prostriedky na vlastné webstránky. Svoje výrobky väčšinou predávali cez kamarátov, takže vlastný web či prezentačný priestor bol pre nich trochu drahým špásom, ktorý by im bol aj tak koniec koncov na nič. Ak ste aj web mali, ako by vás niekto našiel a nakúpil, ak by vás nepoznal? Bez reklamy, ktorá znamenala ďalšie nemalé výdavky naviac, by to jednoducho nešlo a ani to nebolo zárukou. Našťastie začali vznikať predajné portály, kde si každá značka mohla vytvoriť vlastný profil. To sa nebojím nazvať prevratom. Pretože ľudia na jednom mieste z pohodlia domova mohli začať objavovať. A nielen to. Mohli si vyberať, vytvárať si väzbu a mohli začať aj túžiť po niečom, čo sa nevyrába veľkosériovo, ale mali možnosť získať limitovaný kúsok. To spôsobilo aj to, že z nakupujúcich sa stali predajcovia, pretože ich tvorba niekoho iného začala inšpirovať. Značky sa medzi sebou vytvorili tiež priateľské väzby a ak bolo treba začali si pomáhať.

pretože do starej továrne, kde máte ateliéry, nechodíte každý deň. A pre predajcov preto, že sa tu konečne objavila možnosť ukázať sa naživo. Boli to malé kroky, neisté a s chybami, vďaka ktorým sme sa museli naučiť vnímať priestor, potreby návštevníkov, ale hlavne aj potreby samotných tvorcov. Hovorili sme si, že to, ako to robíme, je taký punk. Akcia urobená na kolene. Mobiliár z paliet, predajcovia tesne jeden vedľa druhého, medzi nimi občas reproduktor, malé chodbičky na chodenie pre návštevníkov, žiadne skúšobné kabínky, žiadne značenie. Ako sa teda mali dostať návštevníci do objektu? Dnes ma spätné desí, že sme to mali takto nedomyslené. Ale vtedy ľudia trafili. Neviem, ako to je možné. Dokonca v začiatkoch sme nemali žiadne gastro, iba bar. Mali sme v budove ľudí, ktorí boli hladní, ale v okolí nebol žiadny obchod. Postupom času teda spolupráca s niekým, kto to gastro donesie práve na Urban Market, bola veľká výzva. Jedlo tomu dodalo niečo extra. To už potom nebol len predajný trh. Pri vstupe vás otupila vôňa karamelových wafličiek a začala sa rozlievať radosť.

Predajné akcie boli buď veľmi malé alebo neboli. Samotný tento fakt nám pomohol dostať sa v začiatkoch do povedomia, keďže sme boli jedni z prvých. Boli sme iba partia kamarátov, žiadna agentúra, ktorá by ovládala všetky produkčné a marketingové nástroje. Ako robiť reklamu a ako ju robiť sebe, sme tiež veľmi nevedeli. Preto si myslím, že práve Cvernovka bola lákadlom pre návštevníkov,

Produktov a značiek začalo pribúdať. Niektorí sa chceli viac odlíšiť a pomaličky obmenili svoje procesy a prišli s kolekciami. My sme začali rásť a tak sme vyskúšali urobiť dvojpodlažné podujatie. Hovorila som si, že je to veľký risk, ktorý asi dobre nedopadne. 52


53


Ako presvedčiť ľudí, aby išli pozrieť aj poschodie nad galériou? Ľudia ale prišli a začali spoznávať aj ďalšie miesta. Zo začiatku to neboli húfy a ani dlhé rady, ale časom sa to začalo meniť a z pár stoviek už boli tisícky.

a budú nakupovať ako o život, pretože im ponúkame kvalitné značky, ktoré sú lokálne. Je to taký stereotyp, pretože mnoho turistov chcelo naozaj ľudové vzory alebo pohľadnice. Nič viac. Žiadne krásne spomienky na Bratislavu vďaka suveníru od malej a poctivej značky. Na druhej strane sme do centra začali lákať ľudí.

Aby si návštevníci mali z čoho vyberať, začali sme robiť selekciu. Nenadchli sme tým na začiatku odmietnuté značky. Musím povedať, že v tom bolo veľa emócií. Časom sa však ukázalo, že selekcia má zmysel. To začalo ovplyvňovať uvažovanie značiek nad tým, čo budú ponúkať a ako sa budú prezentovať.

Problém totiž bol, že v centre mesta chýbalo stretávacie miesto, kam by ľudia mohli chodiť a niečo iné zažiť. Vďaka tomuto faktu sme využili Starú tržnicu, kde sme po dlhých rokoch ukázali, že aj „iný“ trh sa môže udiať na trhovisku.

Nemôžem tvrdiť, že v tých prvých rokoch sme boli super dizajnérske podujatie. Snažili sme sa malými krokmi vylepšovať to, čo sa dalo. Starý paletový mobiliár sme začali meniť na stolíky. Pribudlo značenie a pribudli aj kabínky na vyskúšanie. Rok čo rok nové kabínky, pretože to je naša výzva každý rok. Vytvoriť funkčnú kabínku. Bez sprchových závesov a lichobežníkových tvarov.

To bol moment, kedy už môžeme hovoriť o komunite, ktorá vedela kam má prísť, čo tam môže nakúpiť a už mala vybudovaný určitý návyk. V tomto období sme vyrástli. Počtom ponúkaných značiek sme sa blížili k stovke. Ja som mala filozofiu, že sto značiek je už naozaj zbytočne veľa, že to nie je ono. Pretože som sa bála, že ak by ich bolo koncentrovaných na jednom mieste tak veľa, že by od nich nikto nenakupoval. Navyše, v Čechách nebol až taký problém mať na markete vyše sto predajcov. V porovnaní s nimi sme však menší trh, takže to bol dôvod, ktorým som si svoj strach z riskovania snažila obhájiť.

Našou ďalšou špecialitou boli záhradné altánky, z ktorých sme vytvorili také „stánkové“ mestečko uprostred Primaciálneho námestia. Keď sme si mysleli, že sa už nadobro zbavíme paliet, museli sme sa k nim vrátiť. Chabé stánkové konštrukcie bolo potrebné ukotviť a tak sme prišli s paletovými pultíkmi.

Po pár rokoch ako som pripravovala selekciu som sa dostala do bodu, kedy som sa zastavila. Značky prichádzali, niektoré sa rozrastali, niektoré sa, bohužiaľ, nevedeli alebo nechceli posúvať. Ale to, čo sme ponúkali už možno

Námestie ožilo a v centre mesta ste si už nemuseli kúpiť len bábky zo šúpolia. Najväčší šok pre mňa bol, že turisti nenakupovali. Všetci sme si mysleli, že turisti prídu s plnými peňaženkami 54


bolo málo alebo nebolo postačujúce. Preto som začala viac objavovať značky v Čechách, prišla spolupráca s marketmi z V4 a aj vďaka tomu, že sme všetci začali tráviť viac času na sociálnych sieťach, dokázala som aj tu nájsť mnoho nových a skvelých tvorcov. Prišli osobné pozvania, rozhovory, elektronické pozvánky. Najviac nám asi pomohli predajcovia, ktorí už u nás boli a rozprávali o atmosfére druhým. Na niektoré značky, sme si museli naozaj počkať. Alebo sme museli ako podujatie vyrásť, aby sme boli pre nich zaujímaví.

Pochopili sme, čo všetko je za tým, keď si kúpime od slovenského tvorcu mikinu alebo oblečenie pre deti. Porovnávať ceny je prirodzené, no uvedomiť si tú hodnotu práce, ktorá je za tým, v sebe ukrýva cestu poznania, ktorou sme išli posledné roky. Nezabúdajme, že odevný priemysel u nás už nie je na tom tak dobre ako v minulosti. To znamenalo, že krajčírky už nechcú byť krajčírkami, alebo že odevné závody berú veľké zahraničné zákazky a malá značka nemá šancu procesne alebo finančne u nich vyrábať. Preto sa z úradníkov stávajú návrhári a z manažérok alchymistky, ktoré vyrábajú kozmetiku. Tí, čo nevedeli šiť a potrebovali krajčírky, sa to museli naučiť alebo nájsť iné riešenie.

Po tých rokoch si všímam, že z návštevníkov odpadlo to, ako chodili medzi predajcami a „potichu“, aj keď sme to všetci počuli, hovorili, ako si to vedia vyrobiť lacnejšie. Dokonca sa už vytráca predpojatosť, že také a také produkty sú drahé a kúpime si ich lacnejšie v normálnych obchodoch.

Ako kamaráti pripravujeme Urban Market. Mnohokrát sme sa museli popasovať s mnohými výzvami. Či už to bolo nebáť sa obsadiť šesťposchodovú 55


budovu v priemyselnej štvrti a obsadiť ju najväčším počtom lokálnych značiek za všetky roky, ktoré sme market pripravovali. Alebo zmieriť sa s byrokraciou a pripravovať všetky povolenia a žiadosti v dostatočnom čase, aby ste si market mohli naplno vychutnať. Papierovačky nám dávajú zabrať všetkým. Zrazu sa celá produkcia rozrástla na troj až štvormesačný maratón, kedy si navzájom radíme a konzultujeme aj s dizajnérmi, ak si nevedia rady.

obrus, menovka, štender, veľký banner, aby upútal pozornosť. Teraz sa o značku treba postarať. Vytvoriť jej identitu, vedieť rozpovedať jej príbeh a hlavne, ukázať kvalitu spracovania. Na druhej strane pri predaji, ju treba vedieť vystaviť a zabaliť, pretože to všetko zrazu dodáva tomu celému šmrnc a zážitok z nákupu. Na začiatku na ne nebol rozpočet, to bol asi dôvod, prečo sme išli do paletového mobiliáru, alebo každý predajca mal iný stolík. Neboli peniaze na unifikovaný mobiliár, ktorý by tomu celému dal možno krajší punc. Dnes radšej dávame slobodu tvorcom, aby si urobili vlastný produkt displej, ktorý dlho vymýšľajú. Ten im totiž pomáha nielen

Po pár rokoch sa značky začali meniť. Asi to bola taká prirodzená zmena, ktorá bola ovplyvnená trendmi zvonku. V začiatkoch stačilo na prázdny stôl položiť pár tričiek a kôpku vizitiek s adresou. Potom sa k tomu pridal 56


dobre zobraziť produkt, ale aj lepšie transportovať celý náklad z domova, respektíve výrobne na podujatie.

hladko. Chcem sa pozrieť do budúcnosti a predstaviť si, čo príde. Nejako mi to nejde. Dúfam, že to znovu pôjde všetko prirodzene a tá naša cesta, kde budeme pomáhať objavovať značky bude naďalej pokračovať. Bolo by super, ak by sa nám splnil opäť sen. Chcela by som zabrať celé nákupné centrum, ešte bez komerčných nájomcov. Urobiť z toho skutočný nákupný a dizajnérsky festival s obrovským roller discom.

Vieme už, kde môžeme nájsť značky a v tom množstve, ktoré je ukryté na internete, sa vyberá ťažšie. V selektovaní a oslovovaní nováčikov sa zmenilo mnohé. Napríklad presvedčiť tých, čo si až tak neveria, že to má zmysel, a že ich produkty sa budú páčiť. Občas im poradiť, ako sa prezentovať, čo si vybaviť na úradoch, čím sa inšpirovať. Na druhej strane sa niekedy musíme zmieriť s holou pravdou, že pre niektoré značky skrátka naše podujatie nie je.

Budem rada, ak aj o ďalších desať rokov sa spolu niekde stretneme. Možno práve v tom vysnívanom nákupnom centre alebo novom, neobjavenom priestore. •

Keď som navštevovala základnú školu, predstavovala som si, že ako dospelá by som chcela niekedy vlastniť veľkú budovu, kam by mohol prísť hocikto. A tá budova by bola taký dom múz, dom plný inšpirácie. Ľudia by tam chodili na rôzne krúžky, učili by sa a tvorili. Táto moja detská predstava sa predsa len sčasti zhmotnila a prirodzene vznikla. Objekt plný inšpirácie sa snažíme nájsť v budovách, ktoré sa využívajú dennodenne alebo naopak, už na ne zabúdame. Mnohí organizátori snívame o priestore, kde by sme mohli robiť stále zaujímavejšie podujatia. Takých priestorov tu veľa nie je a ak sú, častokrát chýba vôľa poskytnúť ich na obdobné, kultúrno-spoločenské aktivity. Myslím si, že stále všetci v našom tíme nejako snívame. Či o produkčných výzvach, nových a neopozeraných priestoroch, zaujímavých značkách alebo len o tom, aby to všetko išlo 57


MIŠA CHMELÍČKOVÁ Planéta 220

58


Text: Nikola Luzárová Foto: Kristína Dutková

„V dnešnej dobe, kedy nikto nemá poriadne čas ani na seba, je dôležité zaujať v prvých sekundách zoznámenia sa so značkou.“ Jej kariéra začala tvorením samizdatového časopisu a figúrok z moduritu. Pochádza z Planéty 220 a býva na Mieste snov. Mnohí z nás si zamilovali jej prerobenú Majku z Gurunu a mačičky Pa a Pi. Miša Chmelíčková ako grafická dizajnérka dáva podujatiam krásny a špecifický vizuálny štýl, ktorý sa snaží prepracovať do detailov. My sme si s Mišou splnili prvý sen ešte v čase, kedy sme robili Urban Market v Cvernovke na Páričkovej, kam sme ju zlanárili ako značku do našej selekcie. O pár rokov neskôr sme si spolu splnili ďalší sen. Miška sa nám od roku 2017 stará o vizuálnu komunikáciu. V rozhovore sa však dozviete aj mnoho ďalšieho, od jej začiatkov až po „tape-art“ a inšpiráciu. Nie je ti smutno za dobou, kedy si vlastnoručne vyrábala časopisy a rozdávala ich spolužiakom? To bolo už v druhej triede na základnej škole. Vydávala som samizdatový časopis s názvom Mravec. Mal normálne obálku a všetky texty do neho som si vymýšľala sama. Bohužiaľ, moje nadšenie bolo väčšie ako nadšenie spolužiakov. (smiech) A tak po čase skončil. Nenechala som sa odradiť a asi o rok neskôr som začala s biznisom predaja moduritových figúrok.

To mi dosť šlo, deti si namiesto Resanky na desiatu kúpili moje dielo. To mi však učiteľky veľmi rýchlo zatrhli. V niečom to bol ale podobný pocit ako dnes. Či už je to grafický dizajn alebo voľná tvorba – to, že môžem tvoriť a niekto má ešte aj záujem o to, čo vytvorím, ma napĺňalo vtedy a rovnako ma napĺňa aj teraz. Čo všetko sa zmenilo od obdobia, kedy si mala s kamarátmi a spolužiakmi Ateliér 220? 59


Ateliér 220 už neexistuje, neexistuje ani Designshop 220, stále však existuje moje alterego – Planéta 220, cez ktoré prezentujem svoju tvorbu. To číslo som si chcela ponechať ako spomienku na časy a miesto, kde to celé vzniklo. Všetci sme si odvtedy vydefinovali, čo chceme v živote robiť a dnes sa venujeme tomu, čo nás baví. Mňa baví byť viac dizajnérom ako predavačkou produktov iných dizajnérov. To bola dôležitá vec, ktorú som si musela uvedomiť. Dnes, viac ako 10 rokov od založenia ateliéru, sa zmenila aj kúpna sila. Potreba odlíšiť sa je oveľa silnejšia a naša „cieľovka“ dorástla. Netrúfam si povedať, že dnes je predaj dizajnérskych solitérov jednoduchý, ale určite stále stúpa záujem o takéto produkty.

balenia, a to nebolo vždy pravidlom. Pre veľa dizajnérov to vtedy bola nová situácia a produkciu nemali ešte vychytenú. Niekedy sa produkty doslova rozpadali v rukách. (smiech) Reklamácie potom chodili nám. Nechýba ti Cvernovka? Ešte tá na Páričkovej? Atmosféra na tom konkrétnom mieste bola veľmi silná. Zanedbané priestory starej továrne sa podarilo premeniť vďaka tvrdej práci jednotlivcov na kreatívne miesto plné inšpirácie a veľa ľudí tu zanechalo svoju stopu. Cvernovka takmer v srdci mesta zmenila aj samotnú lokalitu a atraktívnosť mestskej časti Nivy. Ja sama som sa neskôr do tejto časti presťahovala a teraz mi to tu veľmi chýba. Uvidíme, čo bude po ukončení rekonštrukcie tejto stavby. To silné z Cvernovky bola ale komunita, nie samotné miesto a som veľmi rada, že sa to podarilo preniesť do Novej Cvernovky v Rači.

Ako ste získavali produkty na predaj do dizajnshopu? Designshop 220 som založila s Matúšom Lelovským a Karolom Kolčárom, ale v ateliéri boli okrem nás aj zvučné mená ako Pavlína Morháčová alebo Daniela Olejníková, ktoré pracovali na svojich projektoch. Boli sme komunita freelancerov, chceli sme zdieľať spoločný kreatívny priestor a nepracovať osamote z domu. Tá efektivita práce je oveľa vyššia v inšpiratívnom priestore. Ako študent VŠVU som mala veľký prehľad o tom, kto z mojich spolužiakov tvorí a má záujem o predaj svojich produktov. Tých sme potom oslovovali, ale ozývali sa aj sami. Produkty mali spĺňať nejaké štandardy, ako kvalitné vyhotovenie alebo dôstojné prezentovanie produktu zo strany dizajnéra. Čiže celý balík vecí vrátane finálneho

Vďaka Cvernovke sme sa spoznali. Dokonca sa mi podarilo presvedčiť ťa, aby si bola súčasťou selekcie a predávala svoje produkty na Markete. Prečo už nepredávaš? Je ti práca grafickej dizajnérky bližšia? Samozrejme, práca grafickej dizajnérky ma baví a vytváranie identity podujatí je to, čím sa živím. Špeciálne s Urban Marketom je to veľmi príjemné, takže vôbec neprotestujem. V čase, kedy som mala naštartovanú svoju vlastnú značku a chodievala som na markety, som sa zároveň rozhodla, že pôjdem na stáž do 60


Londýna. Odtiaľ sa s tým pokračovať nedalo, tak som produkciu svojich tričiek prenechala Kompotu, s ktorým doteraz spolupracujem. Produkovať vlastné výrobky je finančne náročná záležitosť. Na štart podnikania potrebuješ mať slušný základ. Stále som sa však nevzdala myšlienky resuscitovať svoju značku a teraz to vyzerá, že sa mi to čoskoro podarí.

príprava, takže to bude až budúci rok. Odhalenie príde čoskoro. Zmenilo sa vnímanie tvojej práce alebo od teba ľudia stále žiadajú hlavne „tape-art“? „Tape-art“ chcú ľudia stále, aj po desiatich rokoch, odkedy som s ním začala. Mám za sebou desiatky inštalácií. Dnes už aj v podobe dekorácií administratívnych priestorov a kancelárií, kde nepoužívam izolačnú pásku, ale lepíme plotrom vyrezanú fóliu. Veľmi ma baví, keď vidím, ako sa grafika z môjho počítača prenesie do reality a stane sa súčasťou nejakého priestoru, kde spríjemní atmosféru. Aj týmto smerom sa chcem práve teraz viac uberať. Záujemcovia, píšte! (smiech)

Teraz už nerobíš až tak merch pre seba ako skôr spolupracuješ s rôznymi značkami. Pripravuješ nejakú novinku? Áno, myslela som, že sa mi ju podarí predstaviť už na zimnom Urban Markete, ale ako perfekcionista si myslím, že úspechu predchádza dôkladná 61


62


Ako si sa vôbec k „tape-artu“ dostala? Designshop 220 bol pop-up shop, ktorý nemal svoje stále miesto. Vizuálna identita k nemu bola mojou úlohou a zobrala som si ju aj ako tému svojej diplomovej práce. Identita musela byť flexibilná, keďže sme s obchodom cestovali. Rozmýšľali sme, akými rôznymi spôsobmi sa dá preniesť do priestoru tak, aby po nej neostali žiadne stopy. Vtedy prišiel nápad s izolačnou páskou a kreovaním ilustrácií na stenu. To sa udialo 10 rokov dozadu.

vygenerovať množstvo funkčných kľúčových vizuálov, ilustrácií a dizajnov, obdobie vyhorenia prichádza nevyhnutne a pravidelne. Bojovať proti nemu sa dá práve tým cestovaním. Opustiť každodenné priestory, nájsť nové vnemy, vyjsť zo svojej komfortnej zóny… Nie vždy sa to však dá a v tom prípade by som odporučila fyzickú aktivitu alebo aspoň nejaký príjemný rituál, ktorým si zlepšíš deň. Sama si to musím opakovať. Aj keď by to mal byť iba seriál na Netflixe večer pred spaním, aj to sa ráta. Ja sa odmeňujem už pri samotnom kreatívnom procese, keď si spravím príjemný setup – čaj, podcast alebo hudba, ktorá nevyrušuje a čistá strana v obľúbenom skicári. To je vždy dobrý začiatok.

Ešte stále čerpáš inšpiráciu z komixov, starých seriálov, vecí z detstva? Čo ťa momentálne inšpiruje? Nostalgia bude vždy fungovať a baví ma to, takže túto loď neopúšťam. Inšpirácia ku mne prichádza, keď cestujem, keď spoznávam, keď študujem. Je dobré mať prehľad o tom, čo sa aktuálne deje na poli grafického dizajnu a ilustrácie, navštevovať umelecké a dizajnové trhy, výstavy alebo sledovať portfólia iných dizajnérov a umelcov. Čo sa týka mňa, tak síce sledujem globálne trendy v dizajne, napríklad na platforme Behance, ale na základe toho sa snažím iba zorientovať. Nechcem kopírovať a prenášať do svojej tvorby niečo, čo som videla niekde inde. To je nuda. Vlastný rukopis a vlastná hlava sú základ.

Ako sa podľa teba zmenilo vnímanie našich grafických dizajnérov v očiach verejnosti? Ľudí zaujme na prvý pohľad vizuál produktu, značky alebo podujatia. Vizuál predáva a značky grafického dizajnéra potrebujú. Produkt môže byť dobrý, ale keď mu nedáme tvár, nikto sa o ňom nedozvie, ani si ho nezapamätá. V dnešnej dobe, kedy nikto nemá poriadne čas ani na seba, je dôležité zaujať v prvých sekundách zoznámenia sa so značkou. Toto si čoraz viac klienti uvedomujú. Pre mňa je veľmi dôležité, aby vo vzťahu klient – dizajnér existovala dôvera v povolanie. Aby dizajnér nebol len vykonávateľom predstáv klienta, ktorý je častokrát laikom a má požiadavky, ktoré mu môžu v konečnom dôsledku uškodiť. Grafický dizajn nie je len o pekných vizuáloch pre produkt/ inštitúciu/značku, ale aj o myslení.

Stáva sa ti, že máš niekedy také obdobia „bez nápadu“? Ako proti tomu bojuješ alebo čo ti pomáha to prekonať? Keďže bežne počas roka treba 63


Klienti niekedy prídu so zadaním, ale v skutočnosti problém môže tkvieť v niečom úplne inom. Potom sú tu aj klienti, ktorí so mnou chcú diskutovať doslova o posúvaní komponentov dizajnu viac doprava alebo doľava. Také spolupráce nemajú budúcnosť.

zažívam a zároveň taký, ktorý neexistuje. Tieto diela možno v tomto kontexte chápať ako útek zo smogu mesta do ideálnej (medzi)reality, ktorou nás sprevádza tajomná ženská postava. Kto si zadovážil tieto printy si ten pocit mohol preniesť k sebe domov. Ešte stále mám na Planéte 220 pár kusov.

Nedávno si mala takú malú výstavu s názvom „Miesto snov“. Ako sa tvoje miesto snov odlišuje od Planéty 220? S výstavou ma oslovila priamo galéria Sumec. Pre túto príležitosť som exkluzívne prichystala 10 printov v náklade 10 kusov pre každý motív. Tlačili sme to risografom na papier Munken 170g. Prezentujem tu akýsi paralelný vesmír, pokojný a usporiadaný, odlišný od sveta, ktorý denne

Tvoj grafický rukopis je výrazný a častokrát jasný v zmysle, že ide o tvoju prácu. Koľko ti trvalo kým si si ho našla? Rukopis môže vzniknúť napríklad aj tak, že nevieš dobre kresliť alebo ovládať nejaký softvér. To bol môj prípad. (smiech) Preto som sa ubrala k absolútnej štylizácii a zjednodušovaniu pomocou hrubej linky. Tá 64


softvérová „negramotnosť“ v mojich začiatkoch mi vlastne definovala štýl, ktorý doteraz používam. Celkovo som však veľký minimalista a používam veľa geometrie a štylizácie. To tak bolo vlastne vždy. Ale ak nemáš rukopis, tiež je to ok. Grafický dizajnér by mal byť „chameleón“ a prispôsobiť sa štýlovo rôznym typom klientov a zadaniam.

ma vtedy oslovila tá komiksová štylizácia a rozpovedanie príbehu. Doteraz som jeho tvorbou fascinovaná. Keď som žila v Londýne, podarilo sa mi dostať na jeho prednášku, čo bol veľký zážitok. Zo sveta grafického dizajnu sledujem napríklad španielske štúdio HEY, zo sveta ilustrácie ma aktuálne baví Laura Callaghan, z produktového dizajnu a keramiky dánske Studio Arhoj a z módy Lazy Oaf. Práve som si od nich kúpila tričko s nápisom „From shit good things grow“. Majú vo svojom portfóliu veľké životné pravdy. (smiech)

Je niekto, kto ťa v určitých etapách tvojej práce ovplyvnil? Ovplyvnila ma vo veľkom práca grafického dizajnéra a ilustrátora Chrisa Warea, ktorý napísal a ilustroval autobiografickú knihu „Jimmy Corrigan: The Smartest Kid on Earth“ alebo „Building Stories“. To bolo ešte na strednej škole, niekedy okolo roku 2003. Absolútne

Stážovala si v zahraničí, zúčastnila si sa rezidenčných pobytov, freelancuješ, ale bola si aj art direktorkou v reklamnej 65


agentúre. Nechýba ti práca vo väčšom tíme so zázemím a istotou? Bavilo ma pracovať v agentúre. Ak máš okolo seba dobrý tím, vieš sa každý deň tešiť do práce. Na to som ja mala šťastie. Zároveň som sa tam veľa naučila a vôbec nehovorím, že sa do takého niečoho niekedy nevrátim. Čo mi častokrát nesedelo boli ale projekty, ktoré mi nedávali zmysel, prípadne situácie, kedy som nebola pánom vlastného času. Tá istota je ale komfortná a priznávam, že život freelancera je stres a veľakrát pre nás neexistujú ani víkendy. Ale to už je daň za „slobodu“. Aj keď to sloboda veľakrát nie je. (smiech) Pokiaľ však dostanem zákazku, o ktorej si myslím, že by viac sedela inému dizajnérovi, tak takú prácu rada posuniem

ďalej. A áno, je dobre, že mám možnosť výberu s kým budem spolupracovať a s kým nie. Akonáhle sa nejaká spolupráca ukáže ako toxická, pre dobro všetkých ju ukončím alebo poviem nie. Našťastie sa to nedeje často. Nechcela by si si založiť vlastné grafické štúdio, kde by si s tímom vytvárala veci, ktoré chceš a dávali by ti zmysel? Alebo radšej preferuješ prácu ako solitér, kedy sa spoliehaš sama na seba? Viem si predstaviť, že by som mala vlastné štúdio, ale nie som typ takzvaného „vodcu“, čiže na takej pozícii by som sa asi necítila úplne komfortne. Som spokojná, že som zodpovedná len sama za seba. 66


Mala si fázu, kedy si si povedala, že už nebudeš robiť grafiku? Mám takú fázu vždy, keď čakám príliš dlho na splatenie faktúry. (smiech) Samozrejme, niekedy prirodzene prichádzajú aj myšlienky o teplom miestečku v nejakom štúdiu. Takisto si viem predstaviť aj robiť niečo úplne iné, čo s grafickým dizajnom nesúvisí. Možno aj manuálna práca, kedy si hlava oddýchne.

Spomínam si na stretnutia s milými ľuďmi, vždy sú pre mňa Urban Markety aj o tom a s veľa predajcami sa osobne poznám. Na to sa teším. Objavila som však všeličo zaujímavé a som napríklad dlhoročný fanúšik značky šperkov Moikoo. Tento rok sa teším aj na novinky, som veľmi zvedavá na Bolo nebolo alebo Studio Muck. •

Dá sa vôbec spýtať vizuálne založeného človeka ako si ty, či má obľúbenú farbu? To sa práve stále mení. Tento rok mám žlté obdobie. Predtým to bola čierna a zlatá. V mojom byte mám však v interiéri snáď všetky farby. Musím ich mať veľa, napĺňajú ma pozitívnou energiou. Neobľúbenú farbu snáď ani nemám. Môžu existovať len nesprávne použité farby. Čo by si teraz chcela robiť a nerobíš z nejakého dôvodu, ale chýba ti to? Je to práve viac voľnej tvorby. Pokiaľ mám dostatok voľnej tvorby, nevadí mi veľká pracovná záťaž, lebo je to pre mňa určitým spôsobom filter stresu a zdroj radosti. Aj preto musím opäť naštartovať svoju značku. Chcela by som určite viac cestovať a zbierať inšpiráciu... Mojím snom je v konečnom dôsledku len to, aby som si naďalej mohla robiť, čo chcem. Všetko ostatné je bonus. Urban Market má tento rok výročie. Aké máš s marketmi spojené spomienky, prípadne, na čo sa tešíš? 67


TOMÁŠ LASKY ŠEDIVÝ Para

68


Text: Denisa Chylová Foto: Kristína Dutková

„Keby to záviselo iba odo mňa, tak by som bol vkuse na šnúre.“ Tomáša Šedivého pozná väčšina Slovenska skôr pod prezývkou Lasky. Spevák kapely Para je mnohokrát príjemným prekvapením aj na koncertoch iných slovenských kapiel, no skrýva tiež ďalšie prekvapenia. V minulosti sa napríklad prebojoval na Majstrovstvá sveta v hraní Petange a keď práve nespieva, s najväčšou pravdepodobnosťou šoféruje dodávku plnú čmeliakov. Čím si chcel byť, keď si bol dieťa? Samozrejme, smetiar, to je automatika a potom ešte kozmonaut. Ale môj dlhodobo najväčší, absolútny sen, odkedy som spoznal tú značku, bol vymýšľač názvov v Ikea. Myslel som, že taká pozícia existuje, že niekde v Göteborgu alebo v Malmö je päť týpkov, ktorí vymýšľajú názvy Ikea výrobkov a ja som chcel byť jedným z nich. Nakoniec som sa však dozvedel, že to tak nie je.

hodnotné. Musím však dodať, že to mi zostalo v podstate dodnes. (smiech). Mali ste hudbu v rodine? Mamička bola speváčka, na strednej škole pôsobila ako vokalistka v kapele, ktorá sa volala Jedinečná avantgardná skupina, skrátene JAS. Dlho jej to síce nevydržalo, no bola veľmi rada, keď sme sa aj ja, aj pán brat vydali na podobné, hudobne ladené chodníčky. Obaja rodičia nás všemožne podporovali.

A ako to je? Vraj to vymýšľa počítačový softvér, ktorý tie názvy generuje na základe nejakých švédskych slov… Smutný príbeh.

Takže vás k hudbe viedli rodičia? Tak by som to nepovedal, vyslovene neviedli, no ani neodporovali. Keď som doma povedal, že idem na tri dni preč s kapelou, reakcia bola väčšinou v zmysle, že fajn a či si nepotrebujeme požičať auto.

Kedy si začal so spevom? Už asi v druhej triede som vyhral spevácku súťaž v pionierskom tábore. Bolo to však najmä tým, že ja som spieval s takou vervou a radosťou a ľudia mali z toho dobrú náladu. Takže skôr toto bol dôvod, než že by to bolo nejak umelecky

Chodil si aj na hudobnú? Nie, ani na ZUŠ, ani nič podobné. Ja som veľmi lenivý, takže učiť sa na nejaký nástroj bolo pre mňa nepredstaviteľné. 69


Mal som výhovorku, že mám príliš široké prsty či na gitaru alebo na klavír, takže by sa mi to celé zle ovládalo. Bola to dobrá výhovorka, ktorá fungovala a tým pádom mám dnes voľno v rukách. Nemusím držať žiaden nástroj a môžem robiť „showtime“!

v tom čase odišiel spevák. Chvíľu som fungoval v oboch kapelách naraz, ale postupne som prešiel a už zostal v Pare a už som s nimi 21 rokov. Vráťme sa k Slávikom na ulici, ako si sa tam dostal? Jednoducho za mnou prišla na ulici Miška Marienková a oslovila ma, že vyzerám ako dobrý typ a či by som niečo nezaspieval. Na vysvetlenie, vtedy som mal asi šestnásť, sedemnásť rokov a v tom období som chodieval po ulici úplne „dogabaný“. Vyzeral som ako taký… no, bolo zaujímavé sa na mňa pozerať. (smiech) Chodil som v holandských drevákoch, takže som klopkal, na sebe som mal babkin kabát, nosieval som klobúk. Takže ma

Kedy si začal hrávať s Parou? V roku 1998, v auguste alebo v septembri. Pred Parou som bol v kapele Gle-Glo, ktorá vznikla pol roka, možno rok predtým. Našli si ma na základe toho, že ma v ‘97 videli v relácii Slávici na ulici. Nejaký čas sme fungovali spolu, no a potom ma chalani z Pary videli spievať na jednom z koncertov a oslovili ma, či by som to skúsil aj s nimi, keďže im 70


zastavila Miška, ja som zaspieval jednu pioniersku pesničku a potom ešte Eda od Grigorova a bolo vybavené. Síce som ani raz nevyhral, no všimla si ma skupina, na základe ktorej si ma všimla ďalšia skupina. Ako sa hovorí, „Cesty Páně jsou nevyzpytatelné“.

pestovateľské potreby. V podstate sa venujem logistike pre pestovateľov. Je pravda, že niekedy vozievaš na farmy aj čmeliaky? Áno, vozievam v dodávke na farmy živé čmeliaky, ktoré opeľujú rastliny a zvyšujú tak úrodu aj o 20 až 30 % . Existujú farmy, kde čmeliaky chovajú a umiestňujú do prenosných úľov a ja ich potom distribuujem ďalej. Na farme ich dajú na pole a čmeliaky opeľujú, čo majú v okolí. Jediný problém môže byť, ak sa v blízkosti nachádza niečo žlté, napríklad repka olejná alebo slnečnice, vtedy ujdú. Žltá farba je pre čmeliaky niečo ako červená pre býka.

Živí ťa hudba? Keby som žil skromnejšie, bol by to normálny príjem pre bežného človeka. Ja mám však popri kapele ešte ďalšiu prácu, ale tým pádom si môžem dovoliť žiť trošku rozhadzovačnejšie. V čom spočíva tvoja druhá práca? V rámci rodinnej firmy, ktorú založila mamička, dovážam kvetináče, semená, substráty, jednoducho 71


72


V Pare iba spievaš alebo aj tvoríš? Tvorím občas texty, ale už sa to celkom dlho neudialo. Mám veľmi silnú autocenzúru. Keď aj niečo vymyslím, tak to veľakrát zabudnem, lebo si to, samozrejme, nezapíšem ani nenahrám do telefónu. To však neznamená, že by som do tohto nefrflal, keď niečo ostatní vymyslia. (smiech) Čo robím je, že dovymýšľavam slová, aby mi to sadlo do huby.

(smiech) Vytlačenými textami si však na rozdiel od niektorých iných nepomáham, nepáči sa mi, keď je na spevákoch vidno, že na pódiu čítajú z tabletu alebo z papiera. Vždy je lepšie to mať v hlave. Ktoré je tvoje najobľúbenejšie koncertné miesto? Záhrada v Bystrici, aj keď to je možno skôr najobľúbenejšia „žúrovňa“. Hruštín býval dlhé roky favoritom, hoci tam sme už dlho neboli a rovnako Svidník. Ďalej aj Tabačka v Košiciach… Asi v každom meste by sa dalo niečo nájsť.

Pamätáš si texty? Dlhodobá pamäť je výborná, v rámci nej si pamätám ešte aj rôzne rozprávkové pesničky z detstva. Horšie je to so zapamätaním si tých nových. Keď niečo zabudnem, tak to našťastie veľakrát vedia ľudia aj dospievať, no práve pri tých nových skladbách to práve nefunguje stopercentne. Keďže sú nové, tak ich ľudia až tak nepoznajú a tým pádom ich ani nemá kto dospievať.

Naopak, vysnívané miesto, kde si ešte nekoncertoval a chcel by si? Odkedy som videl koncert Rolling Stones na Strahove, na takom starom spartakiádnom štadióne, kde mali vtedy asi 150 000 ľudí, tak to bol môj sen. Respektíve, dlhodobý plán som 73


mal taký, že v roku 2022 bude určite nejaká populačná explózia, budem tam v rámci nejakého protestu a upálim sa alebo taká nejaká blbosť. (smiech) Zdalo sa mi, že keď budem mať 42, tak už budem strašne starý, ale ako sa to teraz blíži, tak si vravím, že zas až taký starý ešte nie som. (smiech) Ten Strahov však v hlave zostáva, aj keď ten štadión už, myslím, ani neexistuje.

konkrétny moment alebo dôvod, prečo je to tak. Každopádne sa z toho, že je o nás záujem, samozrejme, tešíme. Zmenil sa váš život v kapele, odkedy je Matúš primátorom? Aj áno, aj nie. Na firemkách už Matúš nehráva, čiže ho zaskakuje iný basák. To znamená viac skúšok, ale už to má celkom dobre natrénované, čiže ani to už tak úplne neplatí. Inak v zásade až tak nie, aj keď teda je problém ho stretnúť, keďže je jemne vyťažený. (smiech) Väčším problémom je paradoxne skôr to, že Rezeň sa nám odsťahoval do Prahy. Logisticky všetko zariadiť tak, aby sa všetci členovia kapely stretli na jednom mieste nie je jednoduché.

S Parou máte za sebou úspešný rok a najnovšie ste vypredali hneď dva koncerty v MMC za sebou. Vnímaš, že vám ako kapele rastie popularita? Pravdou je, že sme mali tento rok úspešnú jarnú šnúru a určite niečo spravil aj fakt, že Matúš sa stal primátorom. Okrem toho nám dopadli dobre aj všetky veľké letné koncerty, je v tom mnoho faktorov. Viackrát som nad tým rozmýšľal, no nenašiel som jeden

Ty nemáš politické ambície? Preboha, nie. Keď si ja vezmem 74


Máš vzťah k dizajnu? Tým, že sa pohybujem v týchto architektonicko-umeleckých kruhoch, tak jasné, že ho mám, ale nie som do toho úplne zažraný. Rád si pozriem veci, ale pre mňa je to o systéme páči-nepáči. Neviem úplne fundovane oceniť ten umelecký rozmer.

do úvahy, čo všetko som v živote navystrájal... Ani na pozíciu primátora pre nočný život? To mi Matúš ponúkal. (smiech) No, ale po prvé, bojím sa, že ja by som sa uslopal, a po druhé, Bratislava by bolo najžúrovnejšie mesto v galaxii. (smiech)

Dlhé roky sa venuješ aj hraniu Petangu. Teraz už hrávam veľmi málo, predsa len, venujem sa tomu asi sedemnásť rokov a dnes ma to už nebaví, ako kedysi. Každopádne sa mi za moju petangovú kariéru podarilo absolvovať aj Majstrovstvá sveta. S bratom a kamarátom sme najskôr vyhrali Majstrovstvá Slovenska a kvalifikovali sme sa tak na MS v Grenobli. Turnaj sa tam konal vo veľkej športovej hale pre desaťtisíc návštevníkov. Tu je to nepredstaviteľné, ale tam na bežný zápas prišlo 2000 až 3000 ľudí a na semifinále a finále bola tá hala plná. Dokonca to vysielali v priamom prenose, čo je pre mňa úplne nepochopiteľná vec. Ako sa môže niekto v telke pozerať na to, ako ľudia hádžu guličky! (smiech)

Okrem Pary ťa veľakrát vídať na pódiu aj s inými kapelami... Veru. Mne sa to už aj niekedy zdá byť veľa, ale vždy to tak nejak vyplynie zo situácie. Vždy sú to kamaráti, je to taká zábavka a väčšinou, keď už niekam prídem sa pozrieť na koncert, tak ma rovno aj zavolajú, nech si s nimi zaspievam. Ľudia sú v zásade radi, lebo je to trochu zmena oproti bežnému koncertu… alebo už vlastne ani nie? (smiech) Stalo sa už aj to, že som sa niekde zjavil ako úplné prekvapenie bez toho, aby o mne hocikto vedel. Napríklad s Tata Bojs sme raz boli na šnúre a ich tour manažérka si ma potom špeciálne vyžiadala, či by som mohol prísť na jeden z ich koncertov, kde by to nikto nečakal. Šiel som vtedy na otočku niekam k Ostrave, nebolo to ani veľké mesto a tajili ma až do poslednej pesničky, kedy som sa zrazu vyskytol na pódiu a všetci z toho boli… prekvapení. (smiech) Celkovo, takéto spontánne akcie mám rád.

Ako si sa vôbec dostal k hraniu Petangu? My sme boli jedni z prvých. Federácia sa založila síce ešte v 90tych rokoch, ale bola umŕtvená. My sme najskôr hrávali s otcom a bratom na chate, ale podľa svojich pravidiel. Potom sme zistili, že Francúzsko-slovenská obchodná komora robí turnaje a nejakým zázrakom sme takýto turnaj s bratom a otcom aj vyhrali. Vtedy

Kedy si bol prvýkrát na Urban Markete? Odkedy sa to deje, desať rokov? Tak asi vtedy.

75


nás to chytilo, že to je šport pre nás, celkom nám to ide. Asi tri týždne na to sme šli na turnaj do Prahy a zistili sme, že o tom nevieme v skutočnosti vôbec nič a hneď sme vypadli. Kamoška sa však vtedy stala prezidentkou federácie a spolu sme šport na Slovensku obnovili, vznikali kluby aj turnaje. Dnes už ale v tomto smere nevyvíjam extra aktivitu.

podpisoval naozaj asi všade… aj na intímne partie, aj babám, aj chalanom. (smiech) Ďalšia vec, ktorú mám ale skôr ako súkromnú zábavku je tá, že rátam, koľkokrát niekde počujem vetu: „Môžem sa s tebou odfotiť?“ Tento rok na Grape v piatok som to rátal od tretej poobede, kedy som opustil backstage do možno štvrtej rána a vyšlo to na deväťdesiatjedenkrát. Slušné číslo!

Akú hudbu počúvaš? Žiadnu! Snažím sa vyhýbať hudbe. Ja si kopec dobrej hudby vypočujem na koncertoch, na festivaloch, inak však hudbu cielene nevyhľadávam, nie som ten typ. Aj v aute mám radšej hovorené slovo, či už z rádia alebo si púšťam podcasty, to je super. Celkovo, aj k tomu petangu, ja dnes na koníčky veľa času nemám, lebo som buď v práci alebo koncertujem.

Aké máte s Parou ďalšie plány? Možno dáme o rok opäť nejaký Londýn, ale hlavne, budeme mať 25. výročie. Takže asi bude veľká šnúra na jeseň. Ako poznám chalanov, tak na jar a v lete sa asi budeme šetriť, aby sme boli „vzácnejší pre ľudí“, ale na jeseň to teda odpálime. A možno dáme aj nejakú arénu! •

Baví ťa ešte koncertný život? Áno, veľmi. V nedeľu večer si sadnem doma a v hlave už odrátavam hodiny do stredy, do štvrtka, kedy zase môžem niekam ísť. Keby to záviselo iba odo mňa, tak by som bol vkuse na šnúre. Ktorý koncert hodnotíš najlepšie? To je ťažké takto povedať. Mnohí ako najlepší hodnotia náš koncert na Grejpe, kedy sme mali kopec hostí – Robo Roth, Matia alias B-Complexka, Jožko Lupták... No pre mňa bolo aj kopec ďalších koncertov podobne dobrých. Nemyslím si, že by sa dalo vyhodnotiť, že jeden konkrétny bol ten najlepší. Aké máš zábavné zážitky s fanúšikmi? Je ich dosť, ale mnohé nemôžem asi ani hovoriť. Napríklad, už som sa fanúšikom 76


77


Urban Market Spring Edition 2019 (foto: Welin)

78


Šťastný a veselý, bizarný a občas šialený... Urban Market Fakt, že Urban Market už desať rokov ponúka množstvo zážitkov nielen pre návštevníkov a predajcov, ale aj nás samotných. Spomienok je veľa a mnohé z nich celkom zábavné, tak sme si pre vás pripravili taký prehľad (možno) vtipných zážitkov, bizarných faktov a iných drobností, ktoré sa nám za tie roky udiali a nazbierali.

keďže pri prezentácii použili pásku na stenu… Ak by ste potrebovali odborníkov na stierkovanie, sme vám k dispozícii. #novastenadorana

• Pred Urban Marketom v Mlynici sme mali najväčší stres z toho, že na tak odľahlé miesto nikto nepríde. Nakoniec to bol jeden z najúspešnejších Urban Marketov ever.

• Počas jarného Urban Marketu 2015 na Laurinskej sme nemali office, iba sklad, ktorý bolo potrebné zamykať. Chudáka Dalibora tam niekto zamkol omylom a jeho prosby do vysielačky o vypustenie boli vyslyšané až po vyše hodine, keďže nastala tradičná situácia, že všetci boli v tom, že už ho predsa niekto vypustil.

• V roku 2015 robil pre jarnú edíciu grafiku Palko Bartoš. Prvý vizuál sme zmenili, lebo v rovnaký deň, ako sme sa na ňom zhodli, vyšiel s grafikou von Bratislava Design Week s takmer identickým vizuálom. • A áno, aj tá obálka časopisu a la Jamie XX bola náhoda. Prekliatie tohto ročníka.

• Počas zimného Urban Marketu 2018 sme celý čas počúvali kapelu Pentagramček. Denisa s Brixom medzičasom stihli ísť na koncert a sú tiež hrdými držiteľmi ich tričiek. Plánovaný booking na Urban Market sa zatiaľ nezdaril, no určite nie je týmto snahám koniec.

• V jednom nemenovanom roku v jednej nemenovanej budove sme pri upratovaní zistili, že po jednom predajcovi začala opadávať omietka, 79


• V roku 2015 sme v vtedajšom klube Dole urobili štvrtkovú warm-up párty. Počet platiacich návštevníkov bol presne 2 ks.

a pár štichmi. Týmto by sme chceli všetkých požiadať, aby separovali zodpovedne a nevhadzovali sklo, kam nepatrí, ako aj Mikiho, aby dodržiaval BOZP a používal ochranné rukavice!

• Aj v tejto dobe sa stáva, že nie každý rozumie, čo znamená poslať fotky v rozlíšení pre tlač či logo v krivkách. Stáva sa. No najžiarivejšia čerešnička na tejto torte niekedy až bizarných riešení bola, keď nám raz jeden záujemca o miesto poslal logo vo worde. Bol to clip art.

• Tradíciou po Urban Markete je večera z McDonalds počas nedeľného upratovania. Vzhľadom na veľkosť objednávky sa občas stretávame so značným prekvapením v tvárach obsluhy. Najväčšie nastalo asi na jar roku 2017, kedy bolo v objednávke 100 ks cheeseburgerov.

• Istý náš nemenovaný kamarát, spevák, hudobník a organizátor hudobného festivalu Juraj P. sa raz vybral na vianočný nákup na Urban Market. Týždeň po evente.

• V roku 2016 v nedeľu večer objavila upratovačka na WC spiaceho človeka. Stalo sa to na Fakulte architektúry a dotyčný bol istý nemenovaný stand-up komik. Zlé jazyky tvrdia, že to bolo vplyvom nadmerného požívania alkoholu, no my vieme, že mu predtým naliali Pepsi namiesto Coly...

• Vedeli ste, že existujú aj svetríky na penis? My sme to zistili, keď sa nám raz prihlásila predajkyňa s týmto sortimentom.

• Nie vždy návštevník trafí na miesto podujatia. Asi najzaujímavejšiu trasu raz absolvovala jedna brigádnička, ktorá najskôr prišla do Starej tržnice, potom do Pisztoryho paláca až sa jej nakoniec podarilo šťastne doputovať na Fakultu architektúry STU. Stabilne sa tiež stáva, že hoci sa Urban Market v Starej tržnici konal naposledy v roku 2014, niekoľko návštevníkov sa najskôr hodinu s údivom prechádza po farmárskom trhu v tržnici a nie na Urban Markete, čo bol ich pôvodný plán.

• Na zimnom Urban Markete v Mlynici sme mali zásnuby. Šimpe Ondruš (Slovník cudzích snov) tu požiadal o ruku svoju frajerku Lýdiu. Povedala áno. • Miki si na jarnom Urban Markete 2019 rozrezal ruku pri zatláčaní odpadu v smetných košoch. Samozrejme to skončilo návštevou pohotovosti 80


Urban Market Winter Edition 2017 (foto: Welin)

• Najdlhšiu prípravu na mieste sme jednoznačne zažili pri jarnom Urban Markete na Laurinskej 19. Od toho, že sme búrali kontajnerové stojiská na nádvorí (áno, tam, kde majú teraz letné terasy Fuga a Bukowski Bar), cez vyčistenie celej budovy, úpravy stien vrátane niekoľ kých nánosov penetráku, betónovania dier, natiahnutia elektriny a zabezpečenia prenosných toaliet, keď že ani jedno zo spomenutých v budove nefungovalo, až po office v sklade, kopec prachu a holuby… K tomu všetkému bonus v podobe pridaného predajného priestoru v bývalom CO kryte v DPOH oproti, kde bola síce zima, ale zato tam nebol telefónny signál.

• Krásnym momentom bol tiež koncert Pary v Cvernovke na Páričkovej, kde sme si pri nadšenom skákaní a tancovaní asi 700 návštevníkov neboli tak úplne istí statikou… • Počas zimného Urban Marketu v Pisztoryho paláci sme sa stretli aj so zaujímavým prístupom zo strany Starého mesta. Okrem budovy sme mali prisľúbené tiež nádvorie, kde sme plánovali umiestniť stánky s jedlom a teplými nápojmi a spraviť tu gastro zónu a la Vianočné trhy. Nuž, pár dní pred začiatkom podujatia nám bolo oznámené, že vlastne idú rekonštruovať fasádu a začínajú 81


Urban Market Spring Edition 2018 (foto: Welin)

82


Urban Market 2015 (foto: Welin)

hneď, takže na nádvorie máme zabudnúť. Tisíceré díky ešte raz.

• Na jednej z edície v Cvernovke hrali koncert King Shaolin a náhodou stretli Rytmusa, ktorý tam práve niečo natáčal. Ukecali ho nahratie pozvánky na koncert, no nakoniec ju museli stiahnuť… Ktovie, či ešte niekde existuje.

• Už legendárnym je príbeh prvého letného Urban Marketu, ktorý sa uskutočnil na prvom ročníku festivalu Grape. Prívod elektriny do Urban Market zóny vtedy zabezpečila jediná predlžovačka, ktorú predtým Ďuro zobral svojej mame zo záhrady. Používala ju na zapojenie kosačky.

• Na Grejpe sa tiež udiala krádež celého stánku Innocent Store, lebo sme ho nechali na noc bez dozoru. Samozrejme, sme ho potom museli aj pekne zaplatiť. No nič, poučili sme sa.

• Výborným riešením na Grejpe boli tiež stánky z lešenia, ktoré sme mali na jednom ročníku. Keďže nemali poriadnu strechu, počas slnečných dní ponúkali príležitosť na úpal a počas dažďa to mohli predajcovia rovno zabaliť. Jednoducho, domyslené do detailu.

• Samostatnou kategóriou sú prezliekacie kabínky. Systém inštalácie a materiály sme dolaďovali celých 10 rokov. Gigiho celoživotné dielo.

83


Urban Market Winter Edition 2016 (foto: Welin)

• Najrýchlejšia prestavba nastala na poslednom Urban Markete v Starej tržnici, v decembri 2014. Večer predtým sa v priestore konalo súkromné podujatie. Okolo piatej ráno ešte len odchádzali poslední podgurážení návštevníci z parketu, o ôsmej už sme boli pripravení na predajcov a o 11:00 sme otvárali brány. Hračka. ;) Ale rite sme mali stiahnuté riadne.

• Na jeden z ročníkov Urban Marketu priviezli chalani zo Slowatchu loďku. Na štyroch bicykloch. • V Pisztoryho paláci na Herbert bare ponúkali špeciálny drink z Alpy a stal sa z neho celkom hit. • Každý rok si vravíme, že na budúcu edíciu si už musíme do zázemia zabezpečiť aj nejaký gauč a každý rok na to zabudneme alebo sa to jednoducho nepodarí. Vo výsledku sú z nas majstri v spaní na stoličkách, komodách alebo iba tak, pohodlíčko v netkanke na zemi.

• Na tomto istom Urban Markete nám tiež vznikol rad na bráne cez celé námestie až po McDonalds. Ďakujeme všetkým, ktorí si to v tej zime s úsmevom vystáli, páskoval vtedy naozaj celý Urban Market. <3 84


Urban Market Spring Edition 2015 (Michal Babinčák)

vymysleli, boli staré pneumatiky z áut. Chceli ich mať biele a modré. Kúpila sa farba, pneumatiky sa pred UM natreli. Problém bol, že akosi nechceli vyschnúť. Smiali sme sa, či vyschnú až po markete alebo budú suché načas. Nevyschli. Pravdepodobne zreagoval materiál pneumatiky a chémiou farby. Nevyschli ani mesiac po markete, ani dva, ani polrok po. V sklade boli lepkavé a lesklé takmer bez farby tieto pneumatiky aj ďalší rok. Ak niekde na skládke ešte existujú, tak verím, že tam schnú dodnes.

• Pekným momentom boli tiež koncerty na streche Fakulty architektúry v 2016. Pre obmedzený počet návštevníkov, so zložitou produkciou, až sme si lámali hlavy, či to za to vôbec stálo. Áno. Stálo. Bolo to magické. • Bolo to asi počas druhého ročníka. V tom čase boli súčasťou programu UM aj módne prehliadky a témou bolo tuším mesto alebo urban čosi. Market sa konal v starej Cvernovke vrátane programu. S prípravami stageu a výzdobou pomáhali aj dve šikovné architektky (Simona Kaščáková, Martina Barboriaková). Jednou z vecí, ktoré si

• Na jednej z edícií v Cvernovke Gigimu padol kejs z aparatúry na už fialový 85


Urban Market Winter Edition 2018 (foto: Welin)

palec. Zachraňoval ho pán záchranár, ktorý pravdepodobne sám potreboval zachrániť – starý spiaci pán :)

• Na jednu z edície ešte v Starej Cvernovke sa prišiel pozrieť aj Peťo Nagy. Teraz je to už vlastne asi nuda, ale vtedy to bolo celkom cool! •

• Denisine narodeniny už niekoľko rokov vychádzajú na jarný Urban Market a nebolo tomu inak ani na tridsiatku. Prosby o posunutie termínu neboli vyslyšané, takže výsledkom boli situácie a la živé kone na Gotku, ktoré jej sem kamaráti ako prekvapenie nechali na polhodinku doviezť či záhada zmiznutej fľaše drahého prosecca pre zahraničného interpreta, ktoré omylom vydal barman jednému z osláveneckej úderky. Fun fact na záver – bolo celkom hnusné.

86


Urban Market Winter Edition 2018 (foto: Welin)

Urban Market Winter Edition 2018 (foto: Welin)

87


88


Urban Market Spring Edition 2019 (foto: Welin)

89


Erik Šimšík: Veľká budúcnosť – ukážka z pripravovanej knihy Nový román Erika Šimšíka Veľká budúcnosť sa odohráva v postapokalyptickej strednej Európe roku 2040, v meste budúcnosti zvanom Centropolis, kde sa hlavný hrdina spisovateľ Vlado snaží vyrovnať so spoločnosťou po klimatickej zmene. Spoločnosťou, ktorej vôbec nerozumie, napriek tomu, že práve jeho táto zmena vyšvihla na najvyššie spoločenské rebríčky. Veľká budúcnosť je cyberpunkové sci-fi, v ktorom sa melanchólia strieda s cynizmom a absurdno s mrazivými opismi ľudského prežívania. Vychádza pod OZ BRaK, ktorého cieľom je podpora a propagácia originálnej knižnej tvorby a jej zmysluplné prepájanie s inými kreatívnymi oblasťami a umeleckými žánrami prostredníctvom

série podujatí, dramaturgicky a koncepčne spojených pod hlavičkou Bratislavského knižného festivalu BRaK a jeho vydavateľskej činnosti. •

90


91


92


93


PAPIERE FEDRIGONI ARENA® Nová séria nenatieraných bielych a slonovinových papierov a kartónov Arena® od Fedrigoni ponúka flexibilné možnosti na racionálne aj elegantné riešenia. Povrchy papierov od najhladšieho Smooht cez prírodný Rough až po drsný Bulk s rôznymi volumenmi ulahodia všetkým grafickým dizajnérom ale aj tlačiarom. Svieža kolekcia bola vytvorená ako pre text tak aj pre náročné obrazové reprodukcie. Sortiment v štyroch odtieňoch od najbelšej Ewtra White, teplejšej White a prírodne bielej Natural až po slonovinovú Ivory je vytvorený v troch povrchových úpravách a ponúka širokú škálu gramáží a formátov. Arena Ivory Bulk a Arena Natural Bulk prinášajú na trh pevné veľmi prírodné papiere s drsným povrchom a volumenom až 1,7. Vysoký volumen a vlastnosti rady Bulk sú dosiahnuté obsahom CTM suroviny, ktorá však môže spôsobiť jemné odchýlky odtieňov v porovnaní so stálosťou rady Smooth a Rough, ktoré sú aj Long-life certifikované. Výborne sa hodia na obálky, vizitky, karty a rôzne obalové riešenia.

• • • •

Arena Arena Arena Arena

Ivory Smooth / Rough / Bulk Natural Smooth / Rough / Bulk White Smooth / Rough Extra White Smooth / Rough

Sortiment je FSC®-certifikovaný a je vyrobený z čistej ECF buničiny (Elemental Chlorine Free). Výber zo sortimentu Arena® je HP® Indigo optimalizovaný a dostupné sú tiež aj obálky. Viac na info najdete na stránkach výrobcu pappierov Fedrigoni alebo môžete priamo kontaktovať miestneho predajcu na info@fedrigoni.sk • 94


95


96


FESTIVAL POHODA FESTIVAL POHODA

9–11 JÚL 2020 LETISKO TRENČÍN TOMORROW’S MODERN BOXES

LÍSTKY

ZA 99€

METRONOMY ZHU WOLF ALICE ARCHIVE HATARI BLACK MIDI SHAME YVES TUMOR KOKOROKO WOOZE DUNAJ PIGS PIGS PIGS PIGS PIGS PIGS PIGS *le nd

o ko

nca roka

www.pohodafestival.sk

pomaly ale isto ideme hore Bioga vznikla z túžby tvoriť, robiť veci po svojom v inšpirujúcom, harmonickom prostredí s rešpektom k svojmu okoliu aj celej planéte v kolektíve priateľov, úprimne, pravdivo a fair. Neustále na ceste s jasnou víziou zdokonalovania seba a výrobkov, ktoré vytvárame. Proces od myšlienky k produktu, to je B:ioga Be Yoga:Be Human

97


Urban Market Najväčšia slovenská predajná výstava nezávislého dizajnu, módy a umenia už desiaty rok prináša na jedno miesto to najlepšie nielen zo slovenskej scény. Dizajnérske produkty dopĺňa bohatý sprievodný program, workshopy, rozhovory, diskusie, literatúra a hudobné, koncertné či DJ-ské vystúpenia. Urban Market sa koná trikrát ročne, jeho zimná edícia po druhý raz pozýva na Gamču – Gymnázium, Grösslingová 18 v Bratislave. Čerstvé Ovocie, n.o.

Urban Market 2019 (Winter Edition) pre-

Neziskovú organizáciu Čerstvé Ovocie

bral záštitu predseda Bratislavského

tvorí partia kamarátov, ktorých spája

samosprávneho kraja Juraj Droba.

záujem o dizajn, módu, umenie a hudbu, ako aj chuť prispievať svojou aktivitou k oživeniu

Ďakujeme za spoluprácu Gymnáziu,

kultúrnej scény nielen v Bratislave. Okrem

Grösslingová 18, pani riaditeľke

Urban Marketu má ČO v talóne aj ďalšie

Babišovej a jej kolektívu a Bratislav-

podujatia, napr. I <3 LOKAL, JUST PLAYIN’,

skému samosprávnemu kraju.

SINGULARCH či reláciu Čerstvé Ovocie_FM. Časopis pripravili: Miesto konania

Rozhovory, texty: Denisa Chylová,

Gamča – Gymnázium, Grösslingová 18,

Nikola Luzárová

Bratislava, www.gamca.sk

Fotografie: Kristína Dutková Grafický dizajn: Miša Chmelíčková

Urban Market pripravili:

Korektúra: Dáša Peštová

Riaditeľ a dramaturg: Martin Brix

Tlač: DIW | print & studio - www.diw.sk

Kurátorka: Nikola Luzárová

Vydavateľ: © Čerstvé Ovocie,

Propagácia: Denisa Chylová

n.o., www.cerstveovocie.sk

Produkcia: Matej Chudíc, Mikuláš Procházka

Vyšlo v náklade 500 kusov.

Architektúra: Dalibor Vidiečan Grafický dizajn: Misha Chmelíčková

Vytlačené na papieroch Fedrigoni:

Gastro: Zuzana Ježeková

Obálka: Splendorlux Mirror Oro 320 g/m2

Support: Vanessa Škultétyová

Blok časopisu: Arena White Smooth 120 g/m2

Video: Patrik Gubiš Stage manager: Tomáš Tabiš

fedrigoni.slovensko

Pes of production: Borka

Fedrigoni Slovensko

Nad formátom Urban Market v roku 2019 prebral záštitu primátor hlavného mesta SR Bratislava Matúš Vallo. Nad podujatím

Časopis je nepredajný. 98


Organizuje:

Z verejných zdrojov finančne podporil:

S finančnou podporou:

Mediálni partneri:

99

Partneri podujatia:




104


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.