Ste dve mamičky, ktoré sa rozhodli, že ich deti budú nosiť kvalitné oblečenie. Takto vzniklo Mile? Spoločne: Áno, presne! M: Každá mama chce, aby jej dieťa prežívalo detstvo v pohodlnom a peknom oblečení. My s Lenkou sme pocítili potrebu vytvoriť pre tie naše niečo, čo sa páči nám dvom. Táto potreba sa plynule zmenila v prácu, za čo sme veľmi vďačné. Ako ste sa spoznali? M: Spoznali sme sa zhruba pred piatimi rokmi na gravid jóge. Obe sme boli nejaké dva–tri mesiace pred pôrodom, odžívali sme si spoločne všetky tie tehotenské fázy a mentálne sme si boli veľmi blízke. Spojilo nás vlastne tehotenstvo. Príchod detí na svet to umocnil a je skvelé, že sme spojené prácou aj naďalej. Kedy ste začali s Mile? L: Ono to začalo celkom nevinne a prirodzene. Bábätkovské obdobie sme prežívali spolu s Miriam, a keďže nekonečné kočíkovanie je dosť rutinná zaležitosť, máte počas neho čas na veľa rozhovorov. My dve sme sa vyhýbali mamičkovským témam a riešili sme radšej to, čo by sme chceli robiť ďalej. Vtedy sme zistili, že máme veľa podobných názorov a postojov. M: Ja som pred pôrodom pracovala ako novinárka a akosi sa mi nechcelo vrátiť naspäť. Mala som plán, že počas materskej vymyslím, čo budem robiť ďalej. L: To ja som robiť ani nestihla, keďže som otehotnela ešte na vysokej škole. Nemala som úplne jasné predstavy, čomu sa chcem venovať, keď mi dieťa pôjde do škôlky. Mile vzniklo veľmi prirodzene. Rozumeli sme si s Miriam nielen ľudsky, ale mali sme veľmi podobný vkus. Jedného dňa sme si sadli s deťmi do kaviarne a začali sme premýšľať, že by sme mohli robiť niečo spolu. Postupne sa zrodil nápad, aj keď od toho pôvodného
e l i M Je robiť detskú módu na Slovensku adrenalínový zážitok? M: To áno. Ale myslím si, že je to rovnaké v akomkoľvek odvetví. Čokoľvek, čo ide človek urobiť od úplnej nuly a chce to robiť poriadne, je adrenalínový zážitok. L: Zároveň je presne toto na tom celom také fascinujúce. Keď sa všetko na konci podarí, príde úžasný pocit. Hneď na začiatku sme si povedali, že nechceme nakupovať hotové produkty a robiť už len dizajny potlače. Aj tak sa to dá, zvolili sme si ale ťažšiu cestu. Od látky, nití, strihov, všetko si vyberáme a robíme samé a je to poriadny adrenalín. Niekedy sa vec nepodarí, ale o to viac sa tešíme, keď je kolekcia hotová a dáva zmysel. M: Niekedy mám pocit, že si veci stále komplikujeme. Vždy totiž zatúžime po látke, ktorú nemá nikto a presne vo farbe, v ktorej sa bežne nevyrába. Ten pocit, keď je celá kolekcia vo vysnívanom farebnom prevedení a kocháme sa ňou, je však neskutočný. Testujete Mile na vlastných deťoch? L: Áno. Takmer každý produkt na nich skúšame, dokonca majú skúsenosť aj s dievčenskými šatami (smiech). Prípadne otravujeme deti našich kamarátov. A čo sa stane, keď vyrastú? L: Zatiaľ sme na to pripravené, hoci deti rastú rýchlejšie, ako si stíhame uvedomovať. Každý rok však nenápadne pridáme jednu veľkosť navyše. Teraz majú naši chalani skoro päť rokov a tričká máme do šiestich, takže je tam ešte nejaká rezerva. Budúci rok určite pridáme ešte jednu veľkosť. Uvidíme, dokedy to takto pôjde, možno keď budeme mať ďalšie deti, tak to bude zase v pohode
Čo je pre vás pri tvorbe prioritou? M: Vždy, keď niečo vymýšľame, tak to v zárodku tvoríme pre seba. Neriešime trendy, vychádzame z toho, čo nás osloví a čo nám dá emóciu. Potom máme strašnú chuť za tým ísť, vieme prekonávať všetky prekážky a dúfame, že to rovnako osloví aj našich zákazníkov. Napríklad ja osobne vidím hlavnú motiváciu v zaľúbení sa do nejakej farby alebo detailu, nemôžem byť tlačená tým, čo chce trh. Na druhú stranu, veľmi si vážime spätnú väzbu od našich zákazníkov a snažíme sa nimi inšpirovať. Veľmi rady aj experimentujeme, napríklad v lete sme vytvorili veľmi úspešnú jazernú kolekciu. Chceli sme sa na leto pozrieť inak, nie cez námornícky štýl, ale slovensky. Vyšlo nám z toho jazero a výsledok bol skvelý. L: Stále máme oči otvorené a niekedy nás inšpiruje aj nejaká hračka, produkt, ktorý s textilom vôbec nesúvisí, len v nás vytvorí nejaký pocit a zážitok, ktorý stojí na začiatku tvorby novej kolekcie.
Kto je vlastne vaša klientela? L: Ja mám pocit, že sú to rôzni ľudia. Veľa mám, ktoré u nás nakupujú, hľadí na praktickosť. Majú rady, keď je dieťa pohodlne oblečené. Pridanou hodnotou je pre nich fakt, že oblečenie aj pekne vyzerá. Veľa predávame ľuďom, ktorí chcú potešiť nejaké novonarodené dieťa a hľadajú originálny darček. V prvom rade sú to ale všetko zákazníci, ktorí radi podporia slovenského výrobcu a je im blízky pocit lokálnej tvorby. Chystáte niečo špeciálne pre Urban Market? M: Áno, bude to milé spojenie s jedným produktom s tak trošku predvianočnou atmoškou. L: Bude to naozaj zimné, sezónne a iné.
Fashion Mile / Miriam Šichmanová a Lenka Garajová
Čím ste chceli byť, keď ste boli malé? L: Ja som vždy chcela mať vlastnú firmu, chcela som byť podnikateľka (smiech). Takže toto je v podstate môj dream job! M: Ja som mala skôr klasické sny — učiteľka, baletka. Celkom mi šlo písanie, tak som vyštudovala žurnalistiku. Veľmi skoro som ale zistila, že to nie je celkom ono. Stále som sa hľadala a s príchodom dieťaťa sa mi vlastne splnil sen. Stretla som človeka, s ktorým chcem spolupracovať stále viac. To mi sen, o ktorom som ani netušila, že ho mám, pretvorilo na realitu. Teraz, keď sa nad tým zamyslím, snívala som presne o tomto pocite z tvorenia s človekom, s ktorým si sedím.
Text: Denisa Chylová
Mile je spoločná značka dvoch mám, ktorým nevyhovovala ponuka detského oblečenia na trhu, tak začali vyrábať vlastné. Miriam Šichmanovú a Lenku Garajovú spojilo materstvo a láska k deťom, ktoré sa snúbili s kreativitou, vizuálnym cítením a veľkou dávkou odvahy. Ako sa stretli, v čom vidia svoje najväčšie šťastie a bude niekedy Mile konkurovať veľkým reťazcom? Aj to si prečítate v rozhovore s Mile.
Vedeli ste aspoň šiť? M: Sčasti. Keď som bola malá, tak som vedela ušiť bábike sukničku, ale tam to končilo. To, čo vieme, je dať ten produkt dokopy vizuálne. Obe myslíme rovnako, páčia sa nám rovnaké veci a náš cit pre skvelú vec tkvie v spoločnej práci. Samé osebe ju nikdy neurobíme tak dobre, ako vo dvojici. Je veľký dar, že sme sa stretli, pretože sa navzájom dopĺňame vlastnosťami, ktoré tej druhej chýbajú. L: V prvých mesiacoch sme vlastne tvorili len pre seba. Neriešili sme žiadne prieskumy, riadili sme sa len pocitom. Hovorili sme si, že snáď aj iným mamičkám chýba to, čo nám. Oblečenie, ktoré nie je ani úplne roztomilé, nežnučké, ale ani úplne dospelácke. Keďže sme túžili presne po tomto type oblečenia, šli sme nadšene za tým. Veľmi podstatné je, že od začiatku sme sa obklopovali ľuďmi, ktorí nám vedeli pomôcť v oblastiach, v ktorých nie sme doma. Mali sme šťastie nájsť si správny tím ľudí, s ktorými to dokopy celé funguje. M: Strašne veľa vecí sme sa ale počas tvorby naučili, študovali sme strihy, spôsoby šitia. Vieme teoreticky, ako sa šije, rozoznáme materiály, už vieme, s čím chceme pracovať. Stále však platí, že ani ja, ani Lenka, by sme nevedeli zošiť produkt tak, aby bol kvalitný. Toto radšej nechávame na vyštudovaných odborníkov. Máme kopec nápadov a našli sme tie správne ruky, ktoré ich zhmotnili.
Rozmýšľate nad tým, že by ste expandovali do zahraničia? M: Samozrejme, nad tým premýšľame stále, ale sme zahltené množstvom rutinnej práce, ktorú potrebujeme odsunúť na niekoho zodpovedného. Mile tím už nebude len o nás dvoch, rozrastieme sa, aby sme sa mohli orientovať viac na zahraničie a na kroky, ktoré nás posúvajú vpred. Trh na Slovensku je super, je tu veľa ľudí, ktorým sa náš dizajn páči a vedia ho oceniť, ale nestačí to na to, aby z toho človek rozumne vyžil. Zahraničie je tak trochu nutnosť. L: Nemáme cieľ stať sa masovou značkou, ani to pri našich výrobných nákladoch a šití na Slovensku nie je možné. Ľudí, ktorých náš štýl osloví, si určite budeme vedieť nájsť aj inde v Európe, ale chce to čas. V Čechách máme už teraz dosť verných zákazníkov, keby sa to takto posunulo aj v ďalších krajinách, tak by sme sa tešili. Dobrým signálom pre nás je, že hoci zákazníkov v ďalších krajinách nie je zatiaľ veľa, často sa stáva, že u nás nakúpia opakovane. M: Cudzinci nás momentálne objavujú sami. Ani nevieme ako a ocitneme sa napríklad v Japonsku. Jedna mamina si nás takto našla cez ilustrátorku, s ktorou sme spolupracovali a mali sme prepojené stránky.
páčili a teraz ako dospelá si hovorím, že wow, aké krásne tričká a farby sme nosili. No nerada by som tomu dala iba nálepku retro. M: Nie je to prvý plán, je to skôr inšpirácia. L: Druhá vec je, že robíme trakové pančušky, ktoré sú naozaj retro. Dajú sa ale kombinovať s akýmkoľvek bodyčkom a dostávajú tak úplne nový nádych. V móde sa prvky stále recyklujú a používajú v nových variáciách.
Robili ste niekedy aj niečo na objednávku? L: Jasné, ale máme tam hranice. Robili sme napríklad bodyčka pre jednu automobilku, ale dali nám voľnosť pri navrhovaní a s výsledkom tak boli spokojné obe strany. Keby od nás klient chcel niečo úplne mimo nášho vkusu, tak to neurobíme. Spájame sa so značkami, ktoré sú nám blízke a máme ich rady, spolupracovali sme napríklad aj so SlovakiaGift a použili ich nádhernú grafiku. M: Pred dvomi rokmi vyšla knižka O koníčkovi Budíčkovi a strašne sa nám páčili ilustrácie, ktoré sme si vedeli predstaviť na našom tričku alebo body. Spájame sa s ľuďmi, ktorí sú nám blízki. Takí nás vlastne aj vyhľadávajú. Väčšina z toho, čo ste vytvorili má v sebe retro nádych. Cnie sa vám za detstvom? L: Áno, trošku, ale nerady by sme boli značka, ktorá je vnímaná len ako retro. Síce používame retro prvky, napríklad kontrastné olemovanie na tričku a bodyčku, ale nechceme to hnať do extrémov. Je strašne veľa vecí, ktoré sa mi v detstve
Rozhovor
Ani jedna z vás však nie je vyštudovaná dizajnérka. L: Nie. Sme nadšenkyne, ktoré po dvadsiatke zistili, čo ich vlastne baví.
(smiech). Chceli by sme to posúvať do vyšších vekových kategórií, dokonca vieme, že je tam dopyt. Na druhú stranu nás zatiaľ limituje fakt, že rozširovanie veľkostí znamená nové strihy, viac miesta na sklade a to je aj o peniazoch. Do módy pre teenagerov sa ale zatiaľ pliesť nechceme.
9
sme sa dosť odklonili. Vtedy sme však boli veľmi naivné idealistky, chceli sme priniesť úplne nový produkt týkajúci sa detských pančúch. Chvíľu sme to dokonca skúšali, kým sme zistili, že sa nám to nepodarí. Prvotnému nezdaru vlastne vďačíme za to, že sme začali tvoriť celé kolekcie oblečenia.