Page 1

Dizajn Text:

n a b r U et k r a M ) n o i t i d e r e t n i W , 5 2 2 01 5 ( a v fániko

1

e t Š , c á l a p o h y a Pisztor v a l s i t Bra


Čerstvé .o. n , e i c o v O Neziskovú organizáciu Čerstvé Ovocie tvorí partia kamarátov, ktorých spája záujem o dizajn, módu, umenie a hudbu, ako aj chuť prispievať svojou aktivitou k  oživeniu kultúrnej scény. Okrem Urban Marketu má ČO v talóne aj ďalšie podujatia, napr. Urban Art Sessions a Májový džem či reláciu Čerstvé Ovocie_FM.

Pisztoryho palác na Štefánikovej ulici v Bratislave bol postavený na konci 19. storočia na objednávku úspešného prešporského lekárnika, Felixa Pisztoryho. Ten mal za palácom záhradu siahajúcu až k dnešnému Slavínu, v ktorej si pestoval liečivé byliny. Počas druhej svetovej vojny v budove sídlilo veľvyslanectvo Nemeckej ríše a po vojne sa z neho stalo Leninovo múzeum. V tomto období musel palác pretrpieť viaceré necitlivé zásahy, od zamurovania ník so sochami, cez predeľovanie miestností múrmi, až po zakrytie ozdobných stropov sadrokartónom. Pôvodné stropné fresky boli odhalené pamiatkármi približne pred siedmimi rokmi, počas výskumu Mestského ústavu ochrany pamiatok. Aktuálne palác vo vlastníctve mestskej časti Staré mesto spravuje mimovládna organizácia Via Cultura. Nachádza sa v ňom kino, divadelný priestor, ale aj reprezentačná a sobášna sieň.

www.urbanmarket.sk

n) ditio ter E in e W ( 015 atislav ci v Br arket 2 lá M a n p a o . Urb 015 ztoryh mbra 2 á v Pis . dece 3 1 sa kon — . h 11 v dňoc

Urban Market pripravili:

Festivalové noviny pripravili:

Hlavný koncept, hudobný a sprievodný program: Martin Brix

Šéfredaktorka festivalových novín: Zuzana Fajta

Kurátorka výberu predajcov, workshopov a hovorkyňa: Nikola Luzárová Art director, festivalové noviny: Zuzana Fajta Copywriter, PR: Denisa Chylová Technické zabezpečenie: Tomáš Augustín Architektúra: Dalibor Vidiečan Produkcia: Matej Chudic Koncept vizuálu, grafický dizajn festivalu: Ivana Palečková www.ivanapaleckova.com

Copywriter: Denisa Chylová Rozhovory: Denisa Chylová, Zuzana Fajta, Nikola Luzárová Fotografie: Kristína Botlová Grafický dizajn novín: Aurélia Garová a Ivana Palečková Tlač: Tlačiareň Bardejov www.tlaciarenbardejov.sk Vydavateľ: © Čerstvé Ovocie, n. o. www.cerstveovocie.sk Vyšlo v náklade 800 kusov. Noviny sú nepredajné.

Urban Market 2015 (Winter Edition)

Najväčšia slovenská predajná výstava nezávislého dizajnu, módy a umenia už šiesty rok prináša na jedno miesto to najlepšie nielen zo slovenskej scény. Dizajnérske produkty dopĺňa bohatý sprievodný program, workshopy, umelecké výstavy a hudobné, koncertné aj djské vystúpenia. Urban Market sa koná trikrát ročne, pričom jeho zimná edícia je už nepostrádateľnou súčasťou predvianočnej Bratislavy.

o h y r o t z  Pis c palá

2

n a b r U   t e k r a M


Urban Market 2015 (Winter Edition)

Zimný Urban Market sa tento rok vyšvihol. Po priestoroch bývalej továrne, mestskej tržnice a opustenej obytnej budovy sme si to tentokrát našikovali rovno do paláca. Na najkrajšom a jedinom bulvári Bratislavy, Štefánikovej ulici, sa nachádza skvost plný tajomstiev z konca 19. storočia. Pisztoryho palác sa môže pochváliť bohatou históriou, výraznou architektúrou a najmä priestormi, ktoré majú ducha. Budova momentálne poskytuje zázemie viacerým umeleckým projektom, divadlám, kinu, a hostí tiež množstvo kultúrnych podujatí. Pridajte k tomu vianočnú atmosféru, autentický dizajn, množstvo umenia, dobrých ľudí a dostanete Urban Market, na aký budeme s láskou ešte dlho spomínať. Hľadanie vianočných darčekov nikdy nebolo také príjemné, ako teraz! Denná časť Urban Marketu sa bude opäť niesť v znamení originálnej módy, dizajnu, šperkov a doplnkov. Od piatku do soboty nájdete v Pisztoryho paláci viac ako šesťdesiat kreatívcov a značiek, ktorí vám predstavia to najlepšie, čo aktuálne vzniká v ateliéroch na Slovensku, ale aj v Čechách. Či už hľadáte niečo pre štýlového priateľa, malého synovca alebo mamu parádnicu, od nás určite neodítete s prázdnou. Až vám pri nakupovaní vyhladne, občerstvíte sa v gastro zóne na dvore Pizstoryho paláca, kde vám okrem jedla ponúkneme aj horúci nápoj s vôňou Vianoc. Tých, ktorí sú hladní skôr duchom, zasýtime sprievodným programom. Pripravených je deväť filmových premietaní v kine Film Europe a tri divadelné a tanečné predstavenia v ľavom krídle paláca. Predstavia sa Divadlo bez domova, Len Tak Tak a Equiteatro. Chýbať nebudú ani obľúbené workshopy a diskusie. Vstupné je v cene lístka, no pozor, aby sa vám ušlo miesto! Kapacita kina aj divadiel je obmedzená. Nočný program sa tiež nevyhol zmenám. Novinkou je warm–up párty, ktorú už tradične pripravujeme v spolupráci s ajlavmjuzik. Tento rok sa však prvýkrát uskutoční už vo štvrtok a v Klube Dole. Headlinerom večera bude Rakúšan Brenk Sinatra, sekundovať mu budú českí a slovenskí DJi Pufaz, PecaOne, Petijee a MtotheG. Nasledujúce dve noci spolu taktiež premiérovo strávime v NuSpirit Clube na Štúrovej ulici. Piatok predstaví DJskú špičku zoradenú do dvojíc v zostavách FVLCRVM a  Staratasoul, margita a besná a Mitewort & Paradiso Rhytm. BSMNT bude v túto noc patriť ženám, legende československej scény IM Cyber, ostrieľanej Kevi Anavi a nekompromisným [slu:t]. Atmosféru dotvoria vizualizácie od noisvizion a o zahrievací set sa postará Jetluck. Úlohy headlinera sobotnej noci sa zhostí kapela Bad Karma Boy, ktorej bude sekundovať Hustle & Fitness showcase v zostave Bene, Lyrik, Pra3x + DJ Mouspin, Prezident Lourajder a Modré hory. Na hlavnom pódiu ich DJ setom doplnia šarmantné dámy z ASSQUAKESS. BSMNT sľubuje natlakovanú žúrku v spoločnosti troch mohykánov — DJ Yanko Kral, Bobsan a vili:AM. O pekné vizuály sa postará VJ Sicknico.

3

Šťastné a Veselé! Váš tím Urban Market

Úvod

Vianočný Urban Market bude opäť voňavý, žiarivý, plný úsmevov a (ne) zabudnuteľných zážitkov. Budeme radi, ak sa s nami o tie svoje podelíte na sociálnych sieťach s hashtagom #UrbanMarket2015


11. 12.

12. 12.

13. 12.

Urban Market Warm–Up Night (Klub DOLE)

Kino Film Europe

Kino Film Europe

Kino Film Europe

21:00 — 22:00 MtotheG (ajlavmjuzik) 22:00 — 00:00 DJ Pufaz (CZ) 00:00 — 02:00 Brenk Sinatra (AT) 02:00 — 04:00 DJ PecaOne (CZ) 04:00 — 05:00 Petijee (ajlavmjuzik)

Téma dňa: Design & fashion

Téma dňa: Subkultúry

Téma dňa: Urban music

16:00 Bata–ville: Z budoucnosti strach nemáme

14:00 Propeler — subkultúry mládeže

15:00 Off Beat

18:00

16:00 Všetko, čo milujem

a ľ e d e N

17:00

19:30

Clubovka prezentácia a debata s hosťom: francúzsky fashion dizajnér Samuel Drira — kreatívny riaditeľ módnej značky NEHERA Fashion LIVE! 2015 dokument

20:00 Coco Chanel

18:00 Spock Hipsterom prednáška Juraja Malíčka o širších civilizačných kontextoch súčastných mestských subkultúr

20:00 Toto nie je Kalifornia

Divadlo

19:00

19:00 LEN TAK TAK integrované pohybové divadlo: PI STORY

Urban Market Friday Night (Nu Spirit Club)

Urban Market Saturday Night (Nu Spirit Club)

MAIN STAGE 20:00 — 22:00 Jetluck (warm–up set) 22:00 — 00:00 Mitewort vs. Paradiso Rhythm 00:00 — 02:00 FVLCRVM & Stratasoul 02:00 — 04:00 margita a besná VJ noisvizion

MAIN STAGE 21:00 — 23:00 Assquakess 23:00 — 00:00 Bad Karma Boy 00:00 — 01:00 Hustle & Fitness Showcase 01:00 — 03:00 Assquakess

BSMNT STAGE 00:00 — 01:30 IM Cyber (CZ) 01:30 — 03:00 Kevi Anavi 03:00 — 06:00 [slu:t]

19:00 Victoria

19:30 Monuments

Divadlo Divadlo bez domova: Kuca Paca + Franta Project (koncert)

Just Playin vol. 4: komorná debata o tvorbe beatov Radimo (Champion Sound) Dalyb (HAHA Crew) Pkrek

Divadlo 15:00 Equiteatro: Som Štúr. Ľudovít Štúr!

Urban Market 2015 (Winter Edition)

Sobota

VJ Sicknico

BSMNT STAGE 00:00 — 02:00 Vili:am 02:00 — 04:00 Yanko Kral 04:00 — 06:00 Bobsan

Program

Piatok

4

Štvrtok

www.urbanmarket.sk

10. 12.


a s e t č u Na ať háčkov ade m d n a s H lien by li Háčkovanie dnes začína byť opäť trendy. Je čas vziať do rúk háčik, klbko a naučiť sa niečo zo slovenských tradícií. Workshop je určený všetkým, ktorí sa chcú naučiť háčkovať alebo si precvičiť základy. Ukážeme si rôzne materiály a techniky, naučíme sa, ako správne držať háčik, základnú retiazku, krátky stĺpik, pevné očko, prvé háčkované riadky aj ako si vytvoriť svoj prvý háčkovaný šál. Účastníkom workshopu budú zapožičané háčiky a klbká s možnosťou odkúpenia materiálu pre dokončenie projektu.

e n v í t a e Rekr y darček Chcete vedieť, ako urobiť darčeky ešte osobnejšími? Spolu s priateľmi z Maďarska budeme darčeky baliť do špeciálneho baliaceho papiera, vyrábať na ne menovky a komu je málo, ten si bude môcť vyrobiť aj recyklovanú peňaženku z krabice.

e m e j u ľ Ma Tom o o Z o s Nakúpené darčeky treba nejako odniesť. Tento workshop je určený všetkým unaveným shopaholicom, ktorí sa musia popasovať s ťažkým bremenom. Každý účastník workshopu si bude môcť rôznymi farbami pomaľovať plátenný vak alebo tričko. Pracovať budeme s motívmi zimy a Vianoc.

SLOVAK FASHION COUNCIL, o.z. v spolupráci s neformálnym dobrovoľníckym združením vyzýva ku konkrétnej pomoci tým, ktorých sa dotýka téma ľudí na úteku. Počas Urban Marketu môžete pomôcť aj vy šitím ergonomických detských nosičov a zbieraním nosičov od darcov. Vďaka nim budú deti v bezprostrednej blízkosti svojej matky či otca, v teple a bezpečí. Rodičom uvoľníme ruky, deťom umožníme pohodlný spánok a uľahčíme dojčenie v neľahkých podmienkach a za pochodu. Nosiče budeme prostredníctvom dobrovoľníkov a humanitárnych organizácií priebežne odvážať priamo na miesta, kde sú najviac potrebné.

Bratislava dostala tento rok na Vianoce krásny darček. Spoločenskú hru, takú romantickú a krásnu, akou sa môže pochváliť len máloktoré hlavné mesto. Spoznávať Bratislavu 18. storočia, túlať sa uličkami Starého mesta a stretávať výnimočných obyvateľov Prešporka sa stane vašou novou rodinnou tradíciou. Hra Bratislava osloví deti aj dospelých dvoma veľmi odlišnými stolovými hrami — akčnou historickou naháňačkou a prísnou univerzitnou skúškou v slávnej Akadémii Istropolitana. Hru prináša detský concept store Pán Medvedík. Dielo ilustroval Mgr. art. Miloš Kopták, renomovaný slovenský ilustrátor a výtvarník. Do hry vložil nielen jedinečný estetický rozmer, ale aj dômyselné verné zobrazenie historických reálií. Graficky hru upravila Mária Rojko.

Workshopy

Pán k í d e v d Me a hra e v a l s i t o Bra

Urban Market 2015 (Winter Edition)

Popustite uzdu fantázii a preberte k životu svoju kreatívnu stránku. Nádherne si pritom oddýchnete a ešte aj budete zmysluplne tráviť voľný čas. Na workshopoch budeme spolu baliť darčeky, háčkovať zimné šály, maľovať na plátený vak či tričko, ale sa aj hrať spoločenskú hru a šiť nosiče pre ľudí v núdzi.

v o m o D e m a m na

MAISON

Unique online shop offering lingerie and lustful accessories based in Bratislava private & personal client service - info@maisonmaybe.com www.maisonmaybe.com

... made for pleasure

5

y p o h s k Wor


6

Rozhovor

Retart by mal byť aj o zmene RETART / Matúš Kucharovič

www.retart.sk


Aké typy produktov sa nachádzajú v tvojom portfóliu? Sú to unisex produkty, ktoré sa zaraďujú do kategórie doplnkov. Snažím sa robiť taký druh produktov, ktorý je mne osobne blízky a myslím si o nich, že budú všeobecne používané. Veci ako peňaženky, šiltovky, šatky, obaly na iPhone a Mac majú spoločné rysy, ktoré ich navzájom spájajú a robia jasne definovateľnými. Hlavným atribútom je plnohodnotná prezentácia diela a umelca samotného. Vyrábaš svoje produkty vlastnoručne alebo len pripravuješ dizajn? Všetky produkty vždy vzorkujem a vyvíjam prototyp, ktorý potom určitý čas testujem a dolaďujem. Niektoré veci, ako peňaženky a obaly na okuliare stále vyrábam vlastnoručne, iné, náročné na výrobu a materiály, zadávam externým výrobcom.

Máš nejakých obľúbených umelcov, s ktorými rád opakovane spolupracuješ alebo niekoho, s kým bola spolupráca naozaj výnimočná? Pre mňa je každá spolupráca zaujímavou skúsenosťou, avšak stálice a obľúbenci sú napríklad Boris Sirka, Alexandra Barth, Tomski&Polanski, Danka Olejniková a mnoho iných, ktorých silný autorský vklad je na prvý pohľad badateľný. Som naozaj rád, že máme na Slovensku množstvo mladých všestranných umelcov s dobrým vkusom. V značke Retart má prsty aj tvoja partnerka Alica Gurínová. Ako sa pracuje v rodine? Alica je moja opora, pomáha rozvíjať moje „nápady“ a prináša na veci nový pohľad. Jej práce na Retart produktoch majú samozrejme u ľudí veľmi pozitívny ohlas. Ešte stále robíš limitované edície? Robil som špeciálne limitky, ktoré boli očíslované a mali iba obmedzený počet kusov. Pri všetkých ostatných klasických veciach je to ohraničené obdobím. Snažím sa v určitom pravidelnom rozmedzí obmieňať autorov. Zhruba rok sa robí jeden autor, potom sa robí nová edícia. Sú však autorské stálice, ktoré mám už dlhšie ako rok a stále sa mi nezunovali.

Kam by si to chcel dotiahnuť? Ťažko povedať. Nad budúcnosťou sa extra nezamýšľam. Momentálne ma bavia tieto veci a chcel by som v nich pokračovať. Neviem, čo bude ďalej. Uvažujem, že by som sa mohol dostať do printových médií. Skúsiť vytvoriť printový magazín alebo niečo knižné. Teraz som stále pri produktoch na bežné používanie. Časom sa teda možno dostanem práve k printom, ktoré budú plnohodnotnejšie prezentovať samotných autorov, avšak nič zásadné zatiaľ meniť nechcem.

RETART / Matúš Kucharovič

Dizajn

Čo je Retart? Ide o umeleckú spoluprácu. Vymýšľam produkty a spolupracujem s rôznymi autormi, ktorých cez tie produkty prezentujem. Retart je akoby vydavateľstvo, ktoré rieši zastúpenie umelcov a ich prezentáciu cez vizuálne spracované produkty.

Čo musí mať/spĺňať umelec, aby si ho oslovil na spoluprácu? Kritérium na koncepčne a esteticky vyhradené dielo nemám jasne stanovené. Oslovujem zväčša ľudí, ktorí majú svojím dielom, životnou filozofiou a prirodzenou charizmou čo povedať mne aj iným. Svojou neohrozenou kontinuálnou tvorbou sú, takpovediac, nad vecou.

Nie je ti smutno za nejakým dizajnom, ktorý si urobil? Vždy mi je smutno, keď musím niečo meniť. Niekedy silou mocou chcem držať veci, ktoré sa páčia ľuďom. Retart by mal byť aj o zmene. Čo je súčasné, to by malo byť videné. Možno niekedy by som mohol urobiť retrospektívu.

S akými materiálmi pracuješ? Materiály, ktoré používam, sú prevažne syntetické. Chcel by som sa časom prepracovať k prírodnejším a začať pracovať aj s nimi. Nevýhoda je však tá, že prírodné nevydržia toľko, čo umelé a neponúkajú také možnosti potlače. Proces výroby je presne to, čo ma najviac baví. Nie som úplne obchodnícky ani manažérsky typ. Najviac ma baví samotný proces vznikania produktu, od A až po Z. Keď robím vzorky, testujem, vymýšľam riešenia a skúšam, ako to bude vyzerať. Je to niekedy práca na pol roka, kým sa doladia detaily. A keď sa to podarí, je to obrovská radosť. Z čoho si mal vo svojom živote najväčšiu radosť? Asi zo života samotného, tak v globále. Ale inak asi z čerstvo narodenej dcéry Almy. Stalo sa ti niekedy, že si vyrobil produkt, ale nezaradil si ho do svojho portfólia? Jasné. Mám teraz na stole pár kožených vzoriek niečoho a stále nad nimi meditujem, či s nimi začať pracovať alebo nie. Ešte tým veciam natoľko neverím. Väčšinou ale viem od začiatku, keď sa do niečoho pustím, že to bude zaujímavé pre široké spektrum ľudí. Čo nájdeme od teba na Urban Markete? Okrem Retart klasiky tam budem mať i nové iPhone case vhodné na všetky druhy súčasných smartphonov od Apple. Sú v ôsmych autorských variáciách, takže vyberieš si určite aj ty.

Rozhovor

Prečo názov Retart? Retart by mala byť parafráza na niečo nenormálne, ale zároveň v rovine toho umeleckého. Názov mi prišiel ako najlepšie zosobnenie niečoho, čo si človek zapamätá pri spodobovaní slova „retardácia“. V druhom rade je tam umenie. Keďže každý umelec je braný tak, že nie je úplne normálny. Takže aj preto „Retart“.

Ako oslovuješ spomínaných umelcov? Na začiatku to bolo celé o kamarátoch, ktorých som oslovoval. Pokračoval som s tým a vyberal som ľudí, ktorých štýl sa mi páčil po vizuálnej stránke. To robím v podstate až dodnes. Všímam si súčasnú ilustráciu, maľbu, čo sa robí vo svete, ale aj doma. Všetky dobré veci, ktoré sa mi páčia, by som chcel ponúkať ďalej. Väčšinou sú ľudia, ktorých oslovujem a nepoznáme sa osobne, nadšení, keď vidia čo všetko sa dá urobiť s ich obrázkom alebo grafikou. Sú radi aj preto, že sa ich konkrétne diela s menami dostávajú cez moje produkty k úplne neznámym ľuďom.

Text: Nikola Luzárová

t r a t e R

Matúš Kucharovič sám o sebe vraví, že je príliš veľký pankáč na prácu v korporácii. Jeho label Retart sa narodil na ulici. V srdci značky sa nachádza umelecká spolupráca, ktorá spája vizuálne umenie domácich a zahraničných autorov s produktami dennej potreby. Keď sa povie Retart, väčšinu z nás napadnú práve jeho peňaženky, no v portfóliu toho nájdeme omnoho viac. O tom, ako Retart vznikol, s kým rád spolupracuje, z čoho má najväčšiu radosť, ale aj čo nájdeme na Urban Markete, sa dozviete z nášho rozhovoru.

7

Prečo si sa rozhodol založiť svoju vlastnú značku? Je to dlhšia story, ktorá hovorí hlavne o tom, čím som si prechádzal v predchádzajúcej dobe. Na začiatku bol street art, ktorému som sa venoval a popritom som skúšal grafiku. Street art fungoval pod nejakou hlavičkou, ktorú sme si vymysleli s kamošom, a to sa volalo Retart. Tento Retart sme dávali do ulice. Postupom času to nejako zaniklo, no nechcel som, aby zanikol aj tento názov. Zdal sa mi dosť dobrý a chcel som ho pretaviť do legalizovanej formy na určitý druh produktu, ktorý by niesol odkaz umenia ďalej. Dostal som sa k sieťotlači, printovým médiám, k novým technológiám a prešlo to k prvému produktu, ktorým bola peňaženka. A prečo to robím? Mám rád umenie a z neho to celé vychádza. Dobré veci a silné diela, ktoré existujú všade okolo nás, by mali byť zobrazované. Aj keď nie sú v prvom pláne robené preto, že by mali mať praktický účel, ja sa snažím im ho dávať. Je zaujímavé využiť potenciál, ktorý ponúkajú.


8

Rozhovor

Sme oré t k , e n y k nadšen dsiatke po dva vlastne h c i o č , i l i t zis baví. Mile / Miriam Šichmanová a Lenka Garajová

facebook.com/milefanpage


Ste dve mamičky, ktoré sa rozhodli, že ich deti budú nosiť kvalitné oblečenie. Takto vzniklo Mile? Spoločne:  Áno, presne! M:  Každá mama chce, aby jej dieťa prežívalo detstvo v pohodlnom a peknom oblečení. My s Lenkou sme pocítili potrebu vytvoriť pre tie naše niečo, čo sa páči nám dvom. Táto potreba sa plynule zmenila v prácu, za čo sme veľmi vďačné. Ako ste sa spoznali? M:  Spoznali sme sa zhruba pred piatimi rokmi na gravid jóge. Obe sme boli nejaké dva–tri mesiace pred pôrodom, odžívali sme si spoločne všetky tie tehotenské fázy a mentálne sme si boli veľmi blízke. Spojilo nás vlastne tehotenstvo. Príchod detí na svet to umocnil a je skvelé, že sme spojené prácou aj naďalej. Kedy ste začali s Mile? L:  Ono to začalo celkom nevinne a prirodzene. Bábätkovské obdobie sme prežívali spolu s Miriam, a keďže nekonečné kočíkovanie je dosť rutinná zaležitosť, máte počas neho čas na veľa rozhovorov. My dve sme sa vyhýbali mamičkovským témam a riešili sme radšej to, čo by sme chceli robiť ďalej. Vtedy sme zistili, že máme veľa podobných názorov a postojov. M:  Ja som pred pôrodom pracovala ako novinárka a akosi sa mi nechcelo vrátiť naspäť. Mala som plán, že počas materskej vymyslím, čo budem robiť ďalej. L:  To ja som robiť ani nestihla, keďže som otehotnela ešte na vysokej škole. Nemala som úplne jasné predstavy, čomu sa chcem venovať, keď mi dieťa pôjde do škôlky. Mile vzniklo veľmi prirodzene. Rozumeli sme si s Miriam nielen ľudsky, ale mali sme veľmi podobný vkus. Jedného dňa sme si sadli s deťmi do kaviarne a začali sme premýšľať, že by sme mohli robiť niečo spolu. Postupne sa zrodil nápad, aj keď od toho pôvodného

e l i M Je robiť detskú módu na Slovensku adrenalínový zážitok? M:  To áno. Ale myslím si, že je to rovnaké v akomkoľvek odvetví. Čokoľvek, čo ide človek urobiť od úplnej nuly a chce to robiť poriadne, je adrenalínový zážitok. L:  Zároveň je presne toto na tom celom také fascinujúce. Keď sa všetko na konci podarí, príde úžasný pocit. Hneď na začiatku sme si povedali, že nechceme nakupovať hotové produkty a robiť už len dizajny potlače. Aj tak sa to dá, zvolili sme si ale ťažšiu cestu. Od látky, nití, strihov, všetko si vyberáme a robíme samé a je to poriadny adrenalín. Niekedy sa vec nepodarí, ale o to viac sa tešíme, keď je kolekcia hotová a dáva zmysel. M:  Niekedy mám pocit, že si veci stále komplikujeme. Vždy totiž zatúžime po látke, ktorú nemá nikto a presne vo farbe, v ktorej sa bežne nevyrába. Ten pocit, keď je celá kolekcia vo vysnívanom farebnom prevedení a kocháme sa ňou, je však neskutočný. Testujete Mile na vlastných deťoch? L:  Áno. Takmer každý produkt na nich skúšame, dokonca majú skúsenosť aj s dievčenskými šatami (smiech). Prípadne otravujeme deti našich kamarátov. A čo sa stane, keď vyrastú? L:  Zatiaľ sme na to pripravené, hoci deti rastú rýchlejšie, ako si stíhame uvedomovať. Každý rok však nenápadne pridáme jednu veľkosť navyše. Teraz majú naši chalani skoro päť rokov a tričká máme do šiestich, takže je tam ešte nejaká rezerva. Budúci rok určite pridáme ešte jednu veľkosť. Uvidíme, dokedy to takto pôjde, možno keď budeme mať ďalšie deti, tak to bude zase v pohode

Čo je pre vás pri tvorbe prioritou? M:  Vždy, keď niečo vymýšľame, tak to v zárodku tvoríme pre seba. Neriešime trendy, vychádzame z toho, čo nás osloví a čo nám dá emóciu. Potom máme strašnú chuť za tým ísť, vieme prekonávať všetky prekážky a dúfame, že to rovnako osloví aj našich zákazníkov. Napríklad ja osobne vidím hlavnú motiváciu v zaľúbení sa do nejakej farby alebo detailu, nemôžem byť tlačená tým, čo chce trh. Na druhú stranu, veľmi si vážime spätnú väzbu od našich zákazníkov a snažíme sa nimi inšpirovať. Veľmi rady aj experimentujeme, napríklad v lete sme vytvorili veľmi úspešnú jazernú kolekciu. Chceli sme sa na leto pozrieť inak, nie cez námornícky štýl, ale slovensky. Vyšlo nám z toho jazero a výsledok bol skvelý. L:  Stále máme oči otvorené a niekedy nás inšpiruje aj nejaká hračka, produkt, ktorý s textilom vôbec nesúvisí, len v nás vytvorí nejaký pocit a zážitok, ktorý stojí na začiatku tvorby novej kolekcie.

Kto je vlastne vaša klientela? L:  Ja mám pocit, že sú to rôzni ľudia. Veľa mám, ktoré u nás nakupujú, hľadí na praktickosť. Majú rady, keď je dieťa pohodlne oblečené. Pridanou hodnotou je pre nich fakt, že oblečenie aj pekne vyzerá. Veľa predávame ľuďom, ktorí chcú potešiť nejaké novonarodené dieťa a hľadajú originálny darček. V prvom rade sú to ale všetko zákazníci, ktorí radi podporia slovenského výrobcu a je im blízky pocit lokálnej tvorby. Chystáte niečo špeciálne pre Urban Market? M:  Áno, bude to milé spojenie s jedným produktom s tak trošku predvianočnou atmoškou. L:  Bude to naozaj zimné, sezónne a iné.

Fashion Mile / Miriam Šichmanová a Lenka Garajová

Čím ste chceli byť, keď ste boli malé? L:  Ja som vždy chcela mať vlastnú firmu, chcela som byť podnikateľka (smiech). Takže toto je v podstate môj dream job! M:  Ja som mala skôr klasické sny — učiteľka, baletka. Celkom mi šlo písanie, tak som vyštudovala žurnalistiku. Veľmi skoro som ale zistila, že to nie je celkom ono. Stále som sa hľadala a s príchodom dieťaťa sa mi vlastne splnil sen. Stretla som človeka, s ktorým chcem spolupracovať stále viac. To mi sen, o ktorom som ani netušila, že ho mám, pretvorilo na realitu. Teraz, keď sa nad tým zamyslím, snívala som presne o tomto pocite z tvorenia s človekom, s ktorým si sedím.

Text: Denisa Chylová

Mile je spoločná značka dvoch mám, ktorým nevyhovovala ponuka detského oblečenia na trhu, tak začali vyrábať vlastné. Miriam Šichmanovú a Lenku Garajovú spojilo materstvo a láska k deťom, ktoré sa snúbili s kreativitou, vizuálnym cítením a veľkou dávkou odvahy. Ako sa stretli, v čom vidia svoje najväčšie šťastie a bude niekedy Mile konkurovať veľkým reťazcom? Aj to si prečítate v rozhovore s Mile.

Vedeli ste aspoň šiť? M:  Sčasti. Keď som bola malá, tak som vedela ušiť bábike sukničku, ale tam to končilo. To, čo vieme, je dať ten produkt dokopy vizuálne. Obe myslíme rovnako, páčia sa nám rovnaké veci a náš cit pre skvelú vec tkvie v spoločnej práci. Samé osebe ju nikdy neurobíme tak dobre, ako vo dvojici. Je veľký dar, že sme sa stretli, pretože sa navzájom dopĺňame vlastnosťami, ktoré tej druhej chýbajú. L:  V prvých mesiacoch sme vlastne tvorili len pre seba. Neriešili sme žiadne prieskumy, riadili sme sa len pocitom. Hovorili sme si, že snáď aj iným mamičkám chýba to, čo nám. Oblečenie, ktoré nie je ani úplne roztomilé, nežnučké, ale ani úplne dospelácke. Keďže sme túžili presne po tomto type oblečenia, šli sme nadšene za tým. Veľmi podstatné je, že od začiatku sme sa obklopovali ľuďmi, ktorí nám vedeli pomôcť v oblastiach, v ktorých nie sme doma. Mali sme šťastie nájsť si správny tím ľudí, s ktorými to dokopy celé funguje. M:  Strašne veľa vecí sme sa ale počas tvorby naučili, študovali sme strihy, spôsoby šitia. Vieme teoreticky, ako sa šije, rozoznáme materiály, už vieme, s čím chceme pracovať. Stále však platí, že ani ja, ani Lenka, by sme nevedeli zošiť produkt tak, aby bol kvalitný. Toto radšej nechávame na vyštudovaných odborníkov. Máme kopec nápadov a našli sme tie správne ruky, ktoré ich zhmotnili.

Rozmýšľate nad tým, že by ste expandovali do zahraničia? M:  Samozrejme, nad tým premýšľame stále, ale sme zahltené množstvom rutinnej práce, ktorú potrebujeme odsunúť na niekoho zodpovedného. Mile tím už nebude len o nás dvoch, rozrastieme sa, aby sme sa mohli orientovať viac na zahraničie a na kroky, ktoré nás posúvajú vpred. Trh na Slovensku je super, je tu veľa ľudí, ktorým sa náš dizajn páči a vedia ho oceniť, ale nestačí to na to, aby z toho človek rozumne vyžil. Zahraničie je tak trochu nutnosť. L:  Nemáme cieľ stať sa masovou značkou, ani to pri našich výrobných nákladoch a šití na Slovensku nie je možné. Ľudí, ktorých náš štýl osloví, si určite budeme vedieť nájsť aj inde v Európe, ale chce to čas. V Čechách máme už teraz dosť verných zákazníkov, keby sa to takto posunulo aj v ďalších krajinách, tak by sme sa tešili. Dobrým signálom pre nás je, že hoci zákazníkov v ďalších krajinách nie je zatiaľ veľa, často sa stáva, že u nás nakúpia opakovane. M:  Cudzinci nás momentálne objavujú sami. Ani nevieme ako a ocitneme sa napríklad v Japonsku. Jedna mamina si nás takto našla cez ilustrátorku, s ktorou sme spolupracovali a mali sme prepojené stránky.

páčili a teraz ako dospelá si hovorím, že wow, aké krásne tričká a farby sme nosili. No nerada by som tomu dala iba nálepku retro. M:  Nie je to prvý plán, je to skôr inšpirácia. L:  Druhá vec je, že robíme trakové pančušky, ktoré sú naozaj retro. Dajú sa ale kombinovať s akýmkoľvek bodyčkom a dostávajú tak úplne nový nádych. V móde sa prvky stále recyklujú a používajú v nových variáciách.

Robili ste niekedy aj niečo na objednávku? L:  Jasné, ale máme tam hranice. Robili sme napríklad bodyčka pre jednu automobilku, ale dali nám voľnosť pri navrhovaní a s výsledkom tak boli spokojné obe strany. Keby od nás klient chcel niečo úplne mimo nášho vkusu, tak to neurobíme. Spájame sa so značkami, ktoré sú nám blízke a máme ich rady, spolupracovali sme napríklad aj so SlovakiaGift a použili ich nádhernú grafiku. M:  Pred dvomi rokmi vyšla knižka O koníčkovi Budíčkovi a strašne sa nám páčili ilustrácie, ktoré sme si vedeli predstaviť na našom tričku alebo body. Spájame sa s ľuďmi, ktorí sú nám blízki. Takí nás vlastne aj vyhľadávajú. Väčšina z toho, čo ste vytvorili má v sebe retro nádych. Cnie sa vám za detstvom? L:  Áno, trošku, ale nerady by sme boli značka, ktorá je vnímaná len ako retro. Síce používame retro prvky, napríklad kontrastné olemovanie na tričku a bodyčku, ale nechceme to hnať do extrémov. Je strašne veľa vecí, ktoré sa mi v detstve

Rozhovor

Ani jedna z vás však nie je vyštudovaná dizajnérka. L:  Nie. Sme nadšenkyne, ktoré po dvadsiatke zistili, čo ich vlastne baví.

(smiech). Chceli by sme to posúvať do vyšších vekových kategórií, dokonca vieme, že je tam dopyt. Na druhú stranu nás zatiaľ limituje fakt, že rozširovanie veľkostí znamená nové strihy, viac miesta na sklade a to je aj o peniazoch. Do módy pre teenagerov sa ale zatiaľ pliesť nechceme.

9

sme sa dosť odklonili. Vtedy sme však boli veľmi naivné idealistky, chceli sme priniesť úplne nový produkt týkajúci sa detských pančúch. Chvíľu sme to dokonca skúšali, kým sme zistili, že sa nám to nepodarí. Prvotnému nezdaru vlastne vďačíme za to, že sme začali tvoriť celé kolekcie oblečenia.


www.luciakovacikova.sk LK.minilab / Lucia Kováčiková 10

Rozhovor

a l a m e n Kým somvznikali ateliér, ky rôzne r e p š e j o m , i n l o t o k v i, n y h c u k   u mami vpálni… aj v s


Robíš aj veci na zákazku? Áno, aj keď veľmi nerada. Väčšinou chcú ľudia našťastie len inú farbu alebo komponent. Že by si niekto niečo vyslovene vymyslel a prišiel za mnou, aby som to vyrobila, tak to nie.

b a l i n i m . K Nedávno si skončila školu a začala sa venovať svojej tvorbe vo vlastnom ateliéri. Aký je život mimo ochrannej ruky akademickej pôdy? No, v podstate podobný, avšak na rozdiel od školy plný kompromisov. Samozrejme, prináša svoje úskalia. Založiť si vlastný ateliér nie je najjednoduchšie, no ja som mala v tomto už aké také zázemie. Ten môj totiž vznikol v bývalom sklade pri stolárskej dielni môjho otca v dedine Pitelová pri Žiari nad Hronom. Sklad sme vypratali, vyrovnali podlahy, vymaľovali, čo to prebúrali a postupne pokúpili potrebné stroje a zariadenie. Makali sme na tom od minulej jesene, takže je to teraz približne rok od jeho vzniku. Teším sa, že mám konečne svoj priestor a potrebné zariadenie, aby som mohla robiť aj svoje väčšie veci. Zatiaľ pod značkou LK.minilab vznikajú prevažne šperky, pretože sú nenáročné na priestor. Kým som nemala ateliér, vznikali rôzne v kotolni, u mami v kuchyni aj v spálni… Teraz je to už super a dúfam, že k šperkom postupne pribudnú aj úžitkové predmety a ďalšie produkty. Otec je stolár. Pomáhate si pri práci? Áno, pomáhame. V princípe pracujeme obaja na jednom dvore, kde má svoju dielňu on aj ja. Čo je super, lebo niekedy naozaj potrebujem silného chlapa na výpomoc, najmä keď pracujem na niečom väčšom. Dokonca aj môj priateľ, maliar, si teraz robí ateliér na vedľajšom pozemku, takže sme všetci pokope. A to som si nikdy nemyslela, že sa vlastne vrátim na dedinu k rodičom. Nechýba ti život v meste? Máme v Bratislave ešte stále prenajatý byt, takže som tam celkom často. Jazdím tam asi raz týždenne. Takto to kombinujem so životom na vidieku, kde mám dielňu,

Musíš mať veľkú trpezlivosť. Práveže nemám, radšej robím väčšie veci, kde sa viac namakám fyzicky. To neznamená, že by boli technicky menej náročné, práve naopak. Trpezlivosť strácam pri malých veciach, kde veľakrát robím návalovo väčšie množstvá a sedím hodiny napríklad pri náušničkách. To, že nie som trpezlivá však neznamená, že by ma práca nebavila. Milujem ju! Veríš, že črepy prinášajú šťastie? Jasné, keď nie rozbité, tak určite tie v celku! Tie nosia šťastie zaručene.

Aký je vlastne vzťah medzi tvojimi porcelánovými objektami a šperkami? Šperky, ako aj niektoré menšie predmety, vznikajú pod značkou LK.minilab, ktorá sa formovala už počas môjho štúdia. Mala som potrebu tieto produkty oddeliť od svojej hlavnej tvorby, a preto som si vymyslela túto „menšiu“ značku. Produkty, šperky, ktoré pod ňou vznikajú, sú často hravé, nezaťažené konceptom. Rada si na nich skúšam nové nápady a postupy, experimentujem. LK.minilab živí mňa aj ostatné objekty, ktoré sú súčasťou mojej tvorby. So šperkami chodím aj do obchodov, na markety, zatiaľ čo tie veľké objekty sú častokrát ťažko predajné. Nemajú tu kupcu. Putujú po výstavách, niektoré sú v galériách, ale málokedy sa stane, že by sa podobný kúsok predal. Zároveň sú tieto veci veľmi náročné na výrobu, mnoho z nich vzniká ako kusovky alebo malé kolekcie. Tvoja tvorba ťa teda aj živí? Zatiaľ áno, snažím sa uživiť iba svojou tvorbou. Ešte neprišiel pocit, kedy by som mala chuť z toho vypadnúť a robiť niečo úplne iné.

Myslíš si, že to budeš robiť celý život? Áno. Dúfam, že hej. Mňa to naozaj strašne baví. Viem si predstaviť, že by som robila aj milión iných vecí, napríklad ma baví práca v záhrade, práca so zvieratami, baví ma robiť čašníčku (smiech). Ale pokiaľ ide o tvorbu, tak tam je to naozaj o keramike a tohto by som sa určite nikdy nevzdala.

Dizajn

Koľko ti trvá výroba šperku? To sa ma všetci pýtajú, ale ja vlastne vôbec neviem. Tých 100 — 200 kusov mi trvá v priemere dva týždne, ale to naozaj makám od nevidím do nevidím.

Za svoju tvorbu už si získala aj viaceré ocenenia. Pomohli ti v niečom? Dostala som ocenenie riaditeľky Umprum múzea v rámci českej Národnej ceny za študentský dizajn za vázu Pokušenie a na Design Weeku v Bratislave som získala cenu za kolekciu S láskou. Určite to pomohlo zviditeľniť moju prácu. Nemôžem však povedať, že by zisk tých cien niečo ovplyvnil z hľadiska predaja. Máš nejakých iných obľúbených umelcov, ktorí pracujú s keramikou a ktorých tvorbu sleduješ? Áno určite, veľmi veľa a nielen takých, ktorí svoj život zasvätili keramike. Kto sú tvoji obľúbení umelci? Medzi mojich srdcových parí Jamie Hayon, Simona Janišová, Martina Žílová, štúdio Apparatu, Dechem, ale aj mnoho ďalších. Ich práce sú mi veľmi blízke, páčia sa mi ich rôznorodé prístupy, hravosť, elegancia foriem, experimentovanie, nadčasovosť.

LK.minilab / Lucia Kováčiková

Lucia Kováčiková sa venuje tvorbe keramických objektov a šperkov, ktoré prezentuje pod svojou značkou LK.minilab. Jej šperky sú jednoduché, hravé aj elegantné a v závislosti od zvolených farebných kombinácií a materiálov dokážu potešiť mladé dievča aj zrelú ženu. Väčšie objekty, akými sú vázy, či rôzne sochy a inštalácie v sebe zase častokrát nesú nádych detskej nostalgie a emócií. Lucia len prednedávnom ukončila štúdium a život v hlavnom meste vymenila za ateliér na vidieku v blízkosti Žiaru nad Hronom. O tom, ako sa jej pozdáva nový život, ako tvorí, aj ako vidí svoju budúcnosť sa dočítate v riadkoch nižšie.

Majú tvoje šperky príbeh? Nie, šperky príbeh nemajú. Je to viacmenej hra s materiálom, hmotou a farbami.

Text: Daenisa Chylová

Ako vlastne vyzerá práca s porcelánom? Všetky moje produkty sú robené ručne. Vyrábam ich sama od návrhu, cez modely, formy, dekorácie až po samotný výpal. Jednoducho celý proces prechádza mojimi rukami. Modely a formy sústružím na sádrarskom kruhu. Ďalej je tu pec, ktorá má cca 1300 stupňov a samozrejme porcelán, ktorý sa leje do formy alebo tvaruje ručne. Nasleduje strašne veľa rôznych postupov, kým sa človek dostane k výsledku. Po naliatí do formy treba výrobok vysušiť, potom príde prvý výpal na 900 °C, ďalej glazúra a podglazúrne dekory na 1220 až 1320 °C podľa typu porcelánu. Posledný krok je prípadná dekorácia, zlato, platina alebo listre, ktoré sa taktiež vypaľujú na teplotu okolo 800 °C.

Ako postupuješ pri vytváraní kolekcie? U mňa je to tak, že väčšinou je na začiatku pocit, z ktorého sa potom vyprofiluje téma, koncept konkrétnej kolekcie. Nie som typ, ktorý by chodil po vonku, listoval časopisy a cielene hľadal nejakú múzu, ktorá ho nakopne. Aj keď určite aj tieto veci ma veľmi ovplyvňujú.

Ktorá z tvojich kolekcií je tvojou najväčšou srdcovkou? Srdcovky sú všetky, ale ak by som si mala vybrať jednu, tak v tom prípade Roxy. Bola to jedna z mojich prvých prác na škole a pri nej som sa zamilovala do porcelánu. Z  LK.minilab je to kolekcia šperkov Nežná geometria. Čo bola prvá vec, ktorú si pod značkou LK.minilab vyrobila? Porcelánové bodkované náušnice. Vznikli náhodne, zostalo mi veľa zbytkového porcelánu, tak som vytvorila tieto náušničky. Bola to len hra s bodkami, neskôr čiarkami a podobne. Tieto náušničky sú veľmi jednoduché, hravé, bavia ma. Síce vznikli ako prvé, ale ešte stále ich vyrábam. Čo potrebuje človek, ktorý uvažuje nad rovnakou kariérou, ako máš ty? Vášeň, vytrvalosť a radosť z práce. Čo nové u teba nájdeme na Urban Markete? Dúfam, že už uvidíte podšálky k šálkam „Lahodne“, nové vianočné ozdoby a novú edíciu šperkov z kolekcie „Nežná geometria“.

Rozhovor

Vo svojej tvorbe sa venuješ keramike, konkrétne porcelánu. K iným materiálom ťa to neťahá? Vôbec. S keramikou som túžila pracovať už od strednej školy a od príchodu na výšku to bolo jasné. Už ma to neťahalo inými cestami. Na keramike sa mi zo začiatku páčili skôr alternatívnejšie spôsoby, nie porcelán. Postupne som sa k nemu však nejak prepracovala a už u neho zostala.

Plánuješ si kolekcie dopredu? Nie, prichádza to väčšinou veľmi spontánne. Keď to mám naplánované, tak len preto, že nestíham veci spraviť vtedy, keď chcem.

11

pričom mám naozaj rada aj hory a prírodu. Okrem toho často jazdievam kvôli práci aj do iných miest, napríklad do Prahy, Budapešti, alebo Viedne. Momentálne je to teda v rovnováhe.


rychterd.bigcartel.com Rychter_D / Daniel Rychter 12

Rozhovor

en l o k t e š v Je to záujme, o mojom o by som k a , m o t   o i   l a a r e z y v chcel, aby, ktoré by produktycel kupovať. h c i s m o s


Ako sa to celé začalo? Úplnou náhodou. Bolo to v dobe, kedy sme si so ženou kúpili tablet a hľadal som k nemu kožené púzdro. To, čo som našiel, stálo buď veľa peňazí alebo bolo vyrobené v Číne. Kládol som dôraz hlavne na dizajn obalu a všetko, čo som našiel, bolo tuctové. Hľadal som všade možne, od komerčných obchodov až po originálne príslušenstvo od výrobcu, ale stále to nebolo ono. Mal som pocit, že veľké firmy zaujímal iba zisk. Začal som teda hľadať tradičný dizajn s lokálnou výrobou. Uvedomil som si, že je tu diera na trhu a videl som možnosť presadiť sa. Bol to prvý podnet, prečo to začať robiť. Ani u nás, ani na Slovensku, či v strednej Európe nebola ponúkaná dostatočná kvalita remeselnej práce. Rozhodol som sa teda nájsť v Čechách dodávateľa, zistiť si informácie o materiáloch a cenách. Počas svojho hľadania som prišiel na to, že môžem urobiť kvalitný produkt v malovýrobe za úplne smiešne peniaze tak, aby si ho mohol kúpiť akýkoľvek zákazník, ktorý chce stopercentnú ručnú prácu.

Aké bolo tvoje prvé spoznávanie sa s materiálom a prvé problémy? Prvý problém bol vôbec nájsť v Čechách garbiareň, ktorá by spracovala kože tradične a využívala české alebo slovenské chovy, pretože kvalitnej kože je veľký nedostatok. Veľa ľudí kravy chová na voľných pastvinách, ktoré sú chránené plotom alebo drôtom, ktoré zvieraťu poškodia kožu. Je veľký problém zohnať rozmerovo veľkú kožu bez vád. Dva mesiace trvalo, kým som našiel kvalitného a dobrého dodávateľa. Pracujem s hovädzou kožou, ktorá je špecifická, tvrdšia a ťažšie sa s ňou pracuje. Je zložitejšia na prešitie, musíš mať silu v rukách. Problém bol aj zohnať vhodné nite. Takisto náradie, ktoré som najskôr hľadal cez Ebay, ale potom som prešiel na kvalitnejšie. To je mimochodom 90% úspechu. Ak chceš mať úspešné podnikanie, musíš mať kvalitné stroje. Veľká prekážka bola aj v tom, že som všetko chcel robiť ručne. Napríklad také farbenie koží — musel som hľadať farby, ktoré sú dostatočne kvalitné a istý čas sa to zdalo byť nereálne. Po dva a pol roku, čo sa venujem tejto práci, som pred časom konečne zohnal farbu, ktorá mi vyhovuje. Stále existuje niečo, čo hľadáš. Pri samotnej výrobe zase stále niečo vymeriavam. Keď robíš tašku za niekoľko tisíc korún a ujde ti ruka, kožu už v podstate nemôžeš na nič iné použiť a musíš začať od začiatku.

Vrátil ti už zákazník niekedy produkt? Ešte nie (smiech).

Pomáha ti aj tvoja žena? Občas sa stane, že človek nestíha, tak šije so mnou. Väčšinou pracuje s tenšou kožou, ktorá je ľahšia na prešívanie.

Rychter_D / Daniel Rychter

Čo uvidíme na Urban Markete? Prinesiem nové unisexové a jednoduché tašky cez rameno vyrobené z jedného kusu kože. Ďalej pánske ruksaky, dámske opasky, peňaženky, listové kabelky v rôznych farebných prevedeniach. Z každého však bude len niekoľko kusov.

D _ r e t h c y R Prečo si sa rozhodol šiť ručne, bez strojov? Bolo to hlavne kvôli tomu, aby mal výsledný výrobok čo najvyššiu kvalitu. Sme z Moravy, kde bolo v minulosti veľa sedlárov, ktorí si museli vyrábať sedlá sami. Dnes, keď ideš do skanzenu, tak sú stále tam. Čím sú staršie, tým lepšie vyzerajú.

Testuješ svoje prototypy? Niektoré veci skúšam na sebe, iné napríklad na manželke. Snažím sa vychádzať z potrieb daného produktu. Keď vyrobím peňaženku, tak ju postupom času vylepšujem — hlavne dizajn a funkčnosť. Tá je najväčší problém, pretože sa ti do nej musí zmestiť množstvo vecí, ale stále musí byť tenká. Než dám nejaký výrobok na stôl alebo ho určím na predaj, skúšam a vylepšujem ho aspoň štvrť roku. Nemôžem ľuďom ponúkať niečo, čo by im nevyhovovalo. Potom by mi to vracali, že je to zlé.

Doplnky

Čo robíš s odpadom? Odpad je minimálny. Kúpim približne 140 m2 kože a snažím sa z nej využiť 95%. Nie je možné, aby vznikol veľký odpad. To by som musel niečo veľmi pokaziť alebo zle nafarbiť kožu. Z toho, čo ostane skúšam vytvárať rôzne pútka, opasky alebo clipy na dátové káble.

Text: Nikola Luzárová

Čím sa inšpiruješ? Je pre mňa zásadné, aby som mal možnosť komunikovať osobne s ľuďmi pre ktorých budem tvoriť alebo spolupracovať s nimi. Kladiem veľký dôraz na to, aby sa z pracovného vzťahu stal postupom času vzťah priateľský. Baví ma architektúra, kultúra, ulica a ľudia, ktorí sa tam pohybujú. Snažím sa tak vnímať maximum. Veľký podiel na mojej tvorbe má samozrejme mesto, z ktorého pochádzam. Moje veci sú tak špecifické svojou surovosťou, jednoduchosťou a maximálnou funkčnosťou.

Je pre teba výzvou, keď príde objednávka na zákazkovú výrobu mimo tvojho produktového portfólia? Niektorí ľudia si myslia, že keď mi napíšu, tak im vymením zips na taške, ktorú už majú. To však nerobím. Rád vyrábam aktovky na mieru alebo ruksaky podľa želania. Zákazníci, ktorí sa ozvú, mi väčšinou nechajú voľnú ruku, skôr mi povedia, akú funkciu to má spĺňať a na čo sa to bude používať. Našťastie sa zatiaľ neozval nikto, kto by chcel vyraziť do kože kvetinky, srdiečka alebo divné prešívanie.

Čo sa zmenilo za toho 3,5 roka, čo tvoríš? Zmenil sa hlavne môj postoj k voľnému času, ktorý som predtým vôbec nevyužíval efektívne. Teraz si viem rozložiť činnosť a nenudím sa po kaviarňach. Vnímam kvalitu výrobkov. Zaujímam sa aktívnejšie o dizajn a vďaka tomu, čo robím, som získal mnoho kontaktov, ale aj nových priateľov. Čo sa týka výrobného procesu, na začiatku som robil hlavne jednoduché veci. Kúsok kože a z toho som vyrobil púzdro na telefón, dizajn tam však nebol žiadny. Ani o materiáloch som vtedy skoro nič nevedel. Radšej tie staré fotky ani nezverejňujem, nie je sa čím chváliť.

Rozhovor

Daniela Rychtera síce uvidíte na Urban Markete prvýkrát, no v Bratislave nie je úplným nováčikom. Jeho tvorbu ste u nás mohli stretnúť vďaka Wolfgang Concept store, ktorý priniesol do Bratislavy Danielove obaly na telefóny z kože, ale aj sukne vyrobené z kožených popruhov. Zoznámte sa s vyučeným mechanikom, ktorý sa rozhodol vyrábať dizajn dostupný pre každého, s doživotnou zárukou na švy.

Čo ovplyvňuje tvoju tvorbu? Podpísalo sa na nej prostredie, v ktorom som vyrastal a kde teraz žijem. Predtým som si skoro vôbec nevšímal architektúru, ale potom som sa začal zaujímať o stavby rodinných domov, minimalizmus a všimol som si, že v tom industriáli je veľa spoločných prvkov, ktoré ma bavia. Všetko jednoduché a (svojím spôsobom) chladné, je pre mňa úprimné. Od toho sa odvíjajú aj moje produkty. Sú jednoduché. Na produkte, ktorý si vyberieš, hneď vidíš všetky švy, použité materiály. Všetko je priznané. Keď ho človek drží prvýkrát v ruke, musí mu byť hneď jasné, v čom spočíva jeho kvalita.

Portfólio produktov verzus zákazková výroba. Ako sa k tebe dostávajú klienti? Chcel som to postaviť na tom, že moje výrobky nebudem nikomu nútiť, nebudem mať žiaden agresívny marketing. Chcel som si spraviť reklamu na čistom spracovaní produktov, ktoré si ľudia kúpia. Ale začiatky sú hlavne o tom, že máš kamarátov, ktorí by niečo chceli alebo ty chceš niekomu niečo vyrobiť, spraviť mu radosť a tak si to vyskúšaš. Časom si tie produkty spravili reklamu samé. Myslím, že veľmi pomohli aj spolupráce, napríklad so značkou Wolfgang alebo rôzne zákazky pre reštaurácie.

13

Si vyučený mechanik. Ako si sa naučil pracovať s kožou? Áno, vyučil som sa za automechanika a potom som študoval logistiku. Čo sa týka dizajnu, neštudoval som ho. Je to všetko len o mojom záujme, a o tom, ako by som chcel, aby vyzerali produkty, ktoré by som si chcel kupovať. Všetko som sa naučil doma sám systémom pokus–omyl. Popritom som sledoval inštruktážne videá na Youtube a podobné zdroje. Človek sa musí zaujímať, aby to mohol robiť dobre. Je to asi aj o tom, ako som bol doma od malička vedený k práci. Už ako dieťa som sa snažil pracovať s náradím. Nebol som obmedzovaný tým, že by mi otec niekedy povedal: „Šroubovák si neber do ruky, vypichneš si oko!“ Skôr naopak, dával mi ho do rúk, aby som sa naučil pracovať manuálne.


facebook.com/djyankokral DJ Yanko Kral 14

Rozhovor

y d ž v a m Hranie aj baví. bavilo, to však m o s y d k i N u, x u b e r p nerobil retásky“ ženy a „


Kedy vydáš pokračovanie Thug určite? Myslíš trojku (smiech)? Nie je tomu ani tak dávno, čo som premýšľal nad tým, že by som to spravil, ale úprimne povedané, už sa mi nechce naháňať XY rôznych slovenských a českých raperov, aby mi nahrali nejaké slohy. Už len skompletizovanie toho posledného mi trvalo dosť dlho. Mám, nielen ja, ale aj oni, teraz toľko projektov, že by som ich rok musel buzerovať a naháňať. Časom je to už vyčerpávajúce, keď musíš niekoho do aleluja prosiť, aby ti niečo dal. Tí ľudia majú tak či tak dosť svojich vecí a keď majú voľno, chcú mať voľno. Sú to ale veľmi pekné spomienky na „Thúto“ éru (2006, 2007 a pod.). Tiež to síce trvalo pár mesiacov, ale bavilo ma to. V tej dobe snáď neexistoval WeTransfer (ten vznikol v roku 2009, pozn.), ani nič podobné, takže ak ma pamäť neklame, museli sme sa kvôli tomu stretnúť alebo posielať poštou DVD‒čka, usb kľúče boli drahé (smiech). Niekedy to trvalo mesiac–dva, kým sme sa stretli a pri stretnutí sme zistili, že sme zabudli doniesť nahrávky jeden druhému.

Bookuješ mená pre Hip Hop žije? Zopár domácich áno, ale headlinerov vôbec. Úprimne povedané, nechcelo by sa mi naťahovať s niekoho manažérom, že chce svoju značku arašidového masla, ktorú tu široko ďaleko nedostaneš. Sorry, brácho, ale nemám čas! (smiech)

Ako sa má tvoj kocúr Kuko? Kuko je najzaneprázdnenejší kocúr na svete, ale má sa skvele. Konečne mi prestal srať do postele, to mal v poslednej dobe také obdobie. Teraz má najobľúbenejšiu paličku, s ktorou sa jaší. Nehovoriac o tom, že mám doma po novom aj zajačicu Tamarku, z ktorej mu paradoxne trochu lepí.

Kde si na začiatku hrával? Môj prvý gig bol v Moravskom Jáne v klube Gergaz (áno, ten Gergaz, ktorý je dnes label). Neskôr sme si začali robiť vlastné akcie s kamošmi, potom prišli väčšie undergroundové akcie v Účku, Dune, Edene. Chodievalo sa do Metroklubu v Šali, Trojky v Zámkoch, Starej Pekárne v Nitre a podobne… Väčšina z tých klubov už je minulosťou. Ako vznikla H16? S Otisom sme sa poznali už od základky, boli sme dobrí kamaráti, takže to nejak prišlo samo. Neskôr ma zoznámil s Cigom a Majkom Spiritom. Momentálne im už na koncertoch hrávajú producenti. Ľudia si ma vždy budú spájať s H16, aj keď s nimi už takmer vôbec nehrám.

Kedy si sa osamostatnil? Je to asi dva–tri roky dozadu. Postupne sa to nejak preriedilo. Viac ma asi momentálne baví byť sám. S chalanmi mám stále super vzťah, ale takto je mi teraz lepšie. Každý z nás má aj iné záväzky, predstavy, niektorí majú rodinu, sme rozlietaní. Už nemáme 22, zmenilo sa to. Hranie ma však vždy bavilo, a aj baví. Nikdy som to však nerobil pre buxu, ženy a „retásky“. Jednoducho púšťam to, čo sa mi páči a že sa ľudia na to chytajú, ma hreje pri srdiečku.

Už je to rok čo hráš ako rezident v NuSpirite? Aký bol ten rok? Mne vyhovuje nehrať až tak často v Bratislave. Hrám raz do mesiaca v Clube a raz v Bare a to mi stačí. Občas spravím výnimku, zahrám aj na iných bratislavských akciách neklubového charakteru, ale to je naozaj málokedy. Nechcem, aby to skončilo tak, že budem každý víkend hrať v tom istom meste na inom mieste, ľuďom sa zunujem a nebudú na moje akcie chodiť. Mám aj viac času starať sa o booking mimo Bratislavy, ale na druhú stranu to nejak extra nevyhľadávam. Keď sa naskytne niečo zaujímavé, rád zahrám, ale že by som niekomu vyvolával a ponúkal sa, to nie. Aha, a aby som ti zodpovedal samotnú otázku, tak ten rok bol veľmi dobrý.

Text: Zuzana Fajta

Vo Fresh_FM sa venuješ novej klubovej hudbe. Aká je? Momentálne sú záplavy novej hudby, všade jej je strašne veľa. Každé dieťa už môže doma robiť hudbu, stačí mu na to iba notebook a to je všetko. Je to ako so všetkým, nájdeš ako dobré, tak aj zlé veci. Človek sa v tom musí viac vŕtať. Kedysi vyšla nová vec a hneď si o tom vedel. Dnes je množstvo kvalitných producentov a to je to, čo ma zaujíma. Nájsť medzi tým všetkým dobré veci a nie iba to, čo sa premieľa stále v rádiu, aj keď to nemusí byť o nič horšie. Sledujem množstvo hudobníkov, labelov, preklikávam fóra a hľadám. Je to iba o tom vŕtaní sa v nových nahrávkach. Niekedy tých približne sedem trackov nájdem za hodinu, inokedy sa trápim niekoľko dní, aby som ich našiel. Stále sa však nájde nejaká perla, ktorá ma zaujme, aj keď je to občas ťažšie.

Čo ťa za poslednú dobu zaujalo z domácej produkcie? Ak máš na mysli hip hop, tak napr. Boyband, Otis, Pil C. Priznávam, že som ešte stále nepočul IF, vraj to je dobrý album…

Čo si obliekaš? Oblečenie (smiech). Ale pozerám Nákupné maniačky a dokonca ich sledujem aj na Facebooku. Je to obrovská studňa na dosť zaujímavé hlášky, ktoré odtiaľ vychádzajú. Posledne ma zaujala pani 40+, ktorá vytiahla zo skrine úplne odporné tigrované šaty a povedala: „toto je taký bláznivý kúsok môjho šatníka“. Odteraz, keď vytiahnem niečo, čo nie je biele alebo čierne, tak to nazývam svojím bláznivým kúskom. Človek pri tom tak krásne odementnie a vypne. No a na konci väčšinou odznie: „Wau, si úplne iný človek, úplne si ma prekvapila. Tie doplnky by som zmenila, ale inak super. Dávam ti 3 z 10“.

Rozhovor

Aké boli DJské začiatky Yanka Krala? Thuglife… Volal sa Dj Ya–no, nosil okuliare, bol tlstý, mal na sebe farebnú mikinu, baggy pants, vygajdané tričko a šiltovku. Aha, a ešte nosil pár rokov nejakú pofidérnu briadku… Povedzme si na rovinu: „Rap a móda“.

Počúvaš ešte stále hip hop? Paradoxne teraz ho počúvam viac ako pred rokom, dvomi. Stále však selektujem — páčia sa mi staré veci, ale nemám problém zahrať aj niečo nové, napríklad A$AP Mob, Travis Scott, J Cole, Kendrick a pod. U mňa sú to také extrémy — mám rád staré aj nové, závisí od nálady. Zo starých domácich pokladám asi za najlepšie albumy Vecove Dobré ráno, Rytmusove Bengoro, alebo Toxic Funk od Supercrooo.

DJ Yanko Kral

Koho by si chcel vidieť na Slovensku? Karola Mella (smiech). Neviem, ťažko povedať, lebo slovenské festivaly prinášajú veľa kvalitných mien. Skôr ma začalo baviť vybehnúť niekam preč na nejaký koncert, ktorý ma zaujíma. Teraz v lete som bol napríklad na Kendrickovi Lamarovi. Inak toho by som asi rád „doprial Slovákom“. Bol to zážitok a s jeho posledným albumom si myslím, že zaujal aj veľa „nehiphopového“ publika.

j D l a r K o k n Ya Čo momentálne počúvaš a hrávaš? Počúvam a hrávam to, čo ma baví. Aktuálne je to hudba z Anglicka, grime, uk base, taký ten londýnsky pivnicový sound, ale aj trap a podobne. Od rovných beatov až po polámané, od Jamieho XX až po Skeptu. Všetko možné proste.

Hudba

Čo robíš, keď nehráš? Čo robííím?! (smiech). Dobré skutky samozrejme… Momentálne venujem asi väčšinu svojho „pracovného“ času rádiu a projektom, ktoré s nim súvisia. S reláciou sme na tour. Ideme šesť zastávok po Slovensku. V podstate máme úplne všetko na starosti. No a ten nepracovný… Kuknúc manku na obed, večer pivo s kamošmi… #thisismylife

15

Väčšina ľudí si meno DJ Yanko Kral spája hlavne s kapelou H16. Je to logické, roky bol ich koncertným DJom. Dnes však svoj čas venuje aj množstvu iných aktivít, vychováva kocúra Kuka, ale stále ho môžete vidieť hrať aj na párty vo vašom meste. V Bratislave však od začiatku roka už iba v Nu Spirite. Posunul sa od hip hopu k množstvu iných žánrov, ale naďalej púšťa hlavne to, čo ho baví. Okrem DJských skills má ešte aj množstvo iných. Venuje sa moderovaniu relácií Fresh_FM a Scéna_FM, s ktorou aktuálne absolvuje turné po Slovensku, ale aj spoluorganizácii festivalu Hip Hop Žije. Počas Urban Marketu ho stretnete nielen v sobotu 12. 12. v Nu Spirit Clube, ale možno aj v Pisztoryho Paláci ako nákupnú maniačku.

Rozmýšľal si nad vlastnými produkciami? Áno, hrám sa s tým. Teraz som urobil jeden bootlegový remix, ktorý som dal von v rámci svojho mixtape. Začínam teda robiť vlastné veci, ale nechcem sa nazývať producentom. Mám to ako hobby, nie je to nič, čomu by som aktuálne prikladal nejaký veľký význam. Mam rozrobených pár vecí, ak sa mi budú páčiť, tak ich dám von. Ak nie, tak nie…


16

Rozhovor

e na i 禳 p e l j a N to, aby i al v o d u b a s 聽 y b e j , y h vz聽a . u o b e s s獺m Patrik Krebs / Divadlo bez domova

www.divadlobezdomova.sk


Ako si sa dostal k divadlu? Divadlo som vyštudoval a venoval som sa mu aj počas školy. Po škole som sa mu trochu vzdialil a až asi desať rokov po skončení školy ma oslovila moja bývalá profesorka z VŠMU Anna Grusková, či by sme neskúsili taký experiment — naskúšať divadelnú hru s ľudmi bez domova, čo sa aj podarilo. Počas tohto experimentu, ktorý trval dva roky, sme sa nielen stretli s Uršulou, ale sme si tiež uvedomili, že by to mohlo trvať aj dlhšie. Pred deviatimi rokmi sme teda založili občianske združenie. Začali sme tvoriť s ľudmi bez domova, s ľudmi s ťažkým telesným postihnutím, s psychiatrickými pacientmi, s ľudmi, ktorí sú dlhodobo vo výkone trestu a najnovšie náš tím obohatil aj utečenec. Prečo ste si vybrali práve tieto skupiny? Nikoho sme si nevybrali, oni si vybrali nás. Anka nás s Uršulou oslovila s tým, že si myslela, že by to mohol byť zaujímavý projekt. Nikdy predtým som nič podobné nerobil, a preto mi prišiel ten nápad naozaj zaujímavý, a aj sme ho vyskúšali. Nemali sme žiadne očakávania, ale vyšlo to naozaj dobre. V čom ťa tak zaujala táto ponuka, že si si povedal: „vyskúšam to“? Tesne pred tým, než mi zavolala Anka, som sa vrátil z dvojročného pobytu v newyorskom Bronxe, kde som učil na strednej škole. Keď som sa vracal lietadlom na Slovensko, mal som takú polovičnú depku, že čo by som mohol po návrate robiť ešte zaujímavejšie. Dlho som ale čakať nemusel. Bola to jednoducho zaujímavá ponuka. Nič filozofické v tom hľadať netreba. Šlo o pocit.

Čo si robil v Bronxe? Učil som španielčinu na strednej škole. Bolo to veľmi zaujímavé, lebo som učil na škole, ktorá bola obrovská — navštevovalo ju okolo 3500 žiakov. Fungovala v takom zvláštnom režime, kedy žiaci museli každý deň prechádzať cez detektor kovov. Študenti, ale aj učitelia museli dodržiavať presné pravidlá. Disciplína bola udržiavaná nielen učiteľmi, ale aj špeciálnou ochrankou a policajtmi. Bola to škola, na ktorej študovali rôznorodí a zaujímaví študenti, medzi ktorými boli ľudia, ktorí žili generácie v Bronxe, ale množstvo bolo aj emigrantov, ktorí prišli možno len predvčerom do Ameriky a nevedeli ani slovo po anglicky. Všetci mali veľmi zaujímavé životné príbehy, s akými som sa dovtedy nestretol.

Aký je Bronx? Obrovský. Je to najväčšia časť New Yorku. Tým chcem povedať, že neexistuje jedna charakteristika. Asi podobne, ako pre Slovensko — je rôznorodé.

Ako sa tam žilo tebe ako Slovákovi? Mne sa tam žilo veľmi dobre. Býval som asi 5 minút od školy. Celá moja každodenná rutina sa odohrávala tam. A bolo to ďaleko v Bronxe, prvá konečná šestky metra. Takže naozaj hlboko. Vybral si znova Bronx teba alebo si si ho vybral ty? Bolo to tak, že sme boli niekoľko stoviek učiteľov zo zahraničia, ktorí boli v ten rok rozdelení v zásade po celom meste. Minimum z nás ostalo na Manhattane. Väčšina išla na komplikované a ťažké školy. V New Yorku existuje rebríček škôl, ktoré sa vďaka rôznym ukazovateľom, ako je napríklad disciplína, umiestňujú vyššie alebo nižšie. V určitom momente je v tom zozname čiara a tie, ktoré sú pod ňou sú náročnejšie a aj učitelia, ktorí tam učia, majú špeciálne príplatky. Ja som učil na škole, ktorá bola tiež pod čiarou. V rok, čo som na ňu nastúpil bola predposledná v tom zozname, ďalší rok dokonca posledná. Asi štyri alebo päť rokov potom, čo som z nej odišiel ju dokonca zavreli a rozdelili na menšie.

Dali ti deti, ktoré si učil, niekedy vyžrať, že nevieš jazyk? Nie, nikdy. Nemal som problém, že by sa ku mne správali inak, lebo som sa strácal v jazyku. Výhodou ale bolo, že som na začiatku dostal čisto španielsky hovoriace triedy, kde moji študenti tiež nevedeli anglicky.

S ľudmi, ktorí sú v ťažšej životnej situácii pracuješ aj v divadle. Ako funguje Divadlo bez domova? K nám do divadla sa ľudia dostávajú rôznym spôsobom. Buď ho sem dovedie niekto, kto tu už bol, prečíta si o tom na našich plagátoch, počuje o nás v rádiu alebo v televízii alebo sa o nás dozvie vo výdajni Nota Bene. Niekto sa sem teda dostane zo zvedavosti, niekoho iného som zase poznal dlhé obdobie ako predajcu Nota Bene a myslel som si, že by mohol v divadle fungovať, tak som sa ho na to opýtal. Dostala sa mi síce často negatívna reakcia, ale niekedy aj po dlhých rokoch si ten človek povedal, že sa teda príde aspoň pozrieť na predstavenie a na základe toho, čo videl, si povedal — áno, skúsim to. Z tých všetkých umení — dizajn, architektúra, hudba, výtvarné umenie, je divadlo v niečom najťažšie. Je veľmi závislé od ostatných ľudí a pre niekoho je to ťažké. Nikoho ale nenútime hrať. Snažíme sa využiť fenomén divadla na to, aby sme uchopili nejakú tému, konfrontovali sa s ňou ako skupina, ale aj každý sám za seba.

Ktoré z predstavení Divadla bez domova ti je alebo bolo najbližšie? To je veľmi ťažko povedať. Na celoslovenskej úrovni máme niekoľko výnimočných predstavení. Jedno z nich je Divadlo utláčaných, čo je vlastne divadelná technika, s ktorou robíme, ale aj predstavenie Zázračné dieťa, čo je dramatizácia knihy, ktorú napísala Jelka, naša herečka. Je celoživotný psychiatrický pacient a napísala knihu o boji s touto chorobou ešte za socializmu. Tá kniha je Prelet nad kukučím hniezdom, ale naozajstný. Čo dáva Divadlo bez domova divákom, čo hercom a čo tebe? Divákom predstavenie môže dať možnosť zažiť si katarziu, niečo, čo by ich v normálnom živote mohlo stáť hlavu. Pre hercov a herečky je to veľký vejár možností, je to taký virtuálny domov, bezpečné prostredie, kde môžu urobiť chybu a je to priam vítané. Dáva im to aj možnosť urobiť si čaj a mať vzťahy. Lebo to sú veci, ktoré týmto marginalizovaným skupinám ľudí chýbajú — bezpečné vzťahy. Za posledné dva roky sme šťastní, že môžeme našim hercom a herečkám poskytnúť aj finančnú odmenu a krásne je vidieť aj ergoterapeutické výsledky — terapiu prácou. Radikálne sa mení spôsob ich fungovania, formulovania názorov a celkovo reči. Dáva im to možnosť kreatívne a slobodne myslieť, cestovať, byť pred verejnosťou v inej spoločenskej roli. Vystúpiť z role bezdomovca je samé o sebe očistné. Mne to dáva príjemný spôsob toho, ako žiť divadelne. V inej konštelácii si neviem úplne predstaviť, že by som robil divadlo. Takto ma to vyvažuje voči mojej normálnej práci.

Kultúra Text: Zuzana Fajta

o l d a v i D ova m o d z be Spomínal si, že si nevedel anglicky. Ako si tam dokázal prežiť? Vedel som „heavy metal“ a „Iron Maiden“, ale nebol som si presne istý, čo Iron Maiden znamená. Nevedel som teda nič. Aj celé to interview o prácu som spravil v španielčine. Naučil som sa jazyk ale strašne rýchlo. Tvrdí sa, že najrýchlejší kurz cudzieho jazyka je Francúzska légia. Toto je možno ešte trochu rýchlejšie. Mal som pocit, že som sa anglicky naučil snáď za tri týždne.

Patrik Krebs / Divadlo bez domova

Ako vznikajú predstavenia? Každé predstavenie je odlišné, či už prístupom, realizáciou alebo obsadením. Niektoré sa týkali iných kultúr, iné zase rozličných divadelných jazykov, techník, niektoré boli čisto autorské, alebo vznikli zdramatizovaním diela jednej z našich herečiek, čo bol úplne iný prístup. Predstavenie vytvárame všetci spolu, aj keď samozrejme tam je nejaké vedenie. Na začiatku máme síce predstavu, ale potom to môže dopadnúť úplne inak.

Na čo sa môžu tešiť návštevníci Urban Marketu? Môžu sa tešiť na to, že uvidia niečo, čo ešte nikdy nevideli. Ak je to málo, tak budú počuť veci, ktoré ešte nikdy nepočuli. Ak im ani to nestačí, budú hádať hádanky, ktoré ešte doteraz neuhádli. Predstavenie Kuca Paca je herecká koláž plná hádaniek a je to čisto autorské predstavenie. Všetky texty a nápady sú autorskými nápadmi našich hercov a herečiek. Takže je to silný originál. Rozhovor

Divadlo môže mať množstvo podôb. Zvlášť zaujímavé je ale vtedy, keď ponúkne divákovi nejakú pridanú hodnotu. To sa podarilo Patrikovi Krebsovi s Divadlom bez domova, ktoré vedie spolu so svojou manželkou Uršulou Kovalyk. Cez deň učí cudzie jazyky a podvečer sa venuje marginalizovaným skupinám, s ktorými spoluvytvára rôzne divadelné predstavenia. O tom, ako divadlo funguje, ako vznikajú predstavenia, ale aj o tom, ako sa mu žilo v Bronxe, kde niekoľko rokov učil, si prečítajte v rozhovore pre Urban Market. A hlavne, nezabudnite navštíviť ich predstavenie.

Čo ti tento pobyt dal? Myslím, že to bolo pre mňa veľmi signifikantné obdobie. Veľa som sa toho naučil. Keď som tam išiel, nevedel som po anglicky, takže minimálne som sa naučil jazyk. Čo sa týka učiteľskej profesie, hlavne výučby jazykov, sám som si celkom presne zadefinoval, ako urobiť prvé kroky. Naučil som sa množstvo motivačných taktík a presne sa ukázalo, že najlepšie na to, aby sa budovali vzťahy je byť sám sebou.

Ako sa ti pracuje s nehercami? To, že nie sú profesionálni herci má svoje výhody. Je to úplne iná práca. Našou ambíciou nie je robiť divadlo v intenciách kamenných divadiel alebo nejakého mainstreamu. Robíme to inak. Myslíme na divadlo v pradávnom zmysle slova. Divadlo je priestor na katarziu — pre tých, ktorí ho robia, ale aj pre divákov. Keď pracujeme, prežúvame tú tému a spracúvame ju nielen v rámci skupiny, ale aj seba. Učíme sa množstvo vecí a snažíme sa na ten problém pozrieť z rôznych strán. Prejde nejaké obdobie a až potom začneme uvažovať nad tým, ako z toho spraviť predstavenie.

17

Ako sa dalo vôbec učiť na podobnej škole? Bolo to komplikované, ale veľa záležalo aj od toho, o aký predmet sa jednalo a aké som mal skúsenosti. Prvé mesiace som mal pocit, že sa to nedá zvládnuť. Časom som sa s tým začal vyrovnávať a používať rôzne taktiky na prežitie svoje, ale aj študentov. Každý deň som mal päť vyučovacích hodín a v triede bolo povedzme 30 študentov, čo znamenalo, že som ich za deň mal okolo 150. Úplne iné bolo učiť prvú hodinu a iné poslednú. Iné bolo suplovať, iné bolo učiť svoj predmet.


Dizajn

n j a z i D Botas www.botas.sk

ecoheart www.ecoheart.sk

Letos www.fler.cz/letos

Marc. www.marcdesignstore.com

Mlask Design www.mlaskdesign.cz

Mr. Wood www.mrwoodshop.com

Popono www.popono.eu

Pyré www.pyre.sk

Retart www.retart.sk

Risomat www.risomat.sk

Artattack Shop www.artattackshop.sk

Barber.sk www.barber.sk

Instant Shop www.instantshop.sk

Juicy Monsters www.juicymonsters.com

Doplnky

82 bøok & design shõp www.82.sk

y k n l p o D

ReCreativity / Cimbi www.cimbi.net

darte design www.darte.sk

18

Predajcovia

Timewood www.timewood.cz


Doplnky

Kresky www.kresky.sk

Lovely Little Something www.lovelylittlesomething.sk

Michaela Slaninková www.facebook.com/zapisniky

modranska www.modranska.sk

Mylo www.sashe.sk/mylo

popular www.gopopular.com

Pán Medvedík www.panmedvedik.sk

Mňam

Just Love www.justlove.sk

Mňam Rychter_D www.rychterd.bigcartel.com

ZOOT www.zoot.sk

CHOCOMAZE www.chocomaze.sk

Gentle Jam www.gentlejam.sk

Herbert Sirupy www.facebook.com/herbertsirupy

Pán Králiček www.facebook.com/pankralicek.sk

Le Miam www.lemiam.sk

Le Sucré sweet manufacture www.sweet–manufacture.com

Vinopublika www.vinopublika.com

Tradičné holandské Wafličky www.waflicky.sk

19

Predajcovia

Rolland SK www.rolland.cz


M贸da

ABIDELESS www.abideless.com

buffet clothing www.buffetclothing.com

Chriss Pola www.chrisspola.com

City Folklore www.cityfolklore.com

Cocopinda www.cocopinda.com

Dearfriends www.dearfriendsclothing.com

Denamit www.denamit.sk

Divarush www.divarush.sk

fusakle www.fusakle.sk

handmade by lilien www.facebook.com/HandmadeByLilien

KaiKai www.kaikaikids.com

Lemur www.lemurlemur.sk

M.ona fashion store www.monafashion.sk

Maison Maybe www.maisonmaybe.com

miestni www.miestni.sk

mile www.mile.sk

MOE www.moe.sk

Muxu www.muxu.cz

NIKOLO'S www.nikolobertok.com

20 Predajcovia

M贸da


Móda

Pokojik www.pokojik.com

Slowatch www.slowatch.sk

Urbanlux / Happy Socks www.urbanlux.cz

Šperk

Nosené — Pop Up Second Hand www.nosene.sk

Šperk Varsity Project www.varsity.sk

Veršatyl www.versatyl.cz

Wolfgang www.wolfgangstore.cz

bepart www.bepartstudio.com

Lucia Kováčiková / LK.minilab www.luciakovacikova.sk

minka www.martinaklbeckova.sk

Ty formy www.tyformy.cz

Na Urban Markete uvidíte množstvo krásnych vecí, tie však treba aj patrične zabaliť!

21

Foto: Jakub Čaprnka www.nora-jakub.sk

Predajcovia

Tento rok sme pre Vás pripravili dva farebné varianty baliaceho papiera s dizajnom od Ivany Palečkovej , ktorý si môžete zo zimnej edície marketu odniesť samozrejme zadarmo. Vianoce, traste sa!


www.dearfriendsclothing.com / @heydearfriends


www.mile.sk made in Slovakia


24

Predpredaj

Ďakujeme

Mediálni partneri

Hlavní mediálni partneri

Partneri programu

Partneri

Hlavní partneri

Finančne podporil

Organizuje

Profile for Urban Market

Urban Market 2015 (Winter Edition)  

11. - 13.12.2015 / Pisztoryho palác, Štefánikova 25 + Nu Spirit Club, Štúrova 3 + Klub DOLE, Námestie SNP 30 / Bratislava

Urban Market 2015 (Winter Edition)  

11. - 13.12.2015 / Pisztoryho palác, Štefánikova 25 + Nu Spirit Club, Štúrova 3 + Klub DOLE, Námestie SNP 30 / Bratislava

Advertisement