Urban Market 2016 (Spring Edition)

www.urbanmarket.sk

Urban Market Najväčšia slovenská predajná výstava nezávislého dizajnu, módy a umenia už siedmy rok prináša na jedno miesto to najlepšie nielen zo slovenskej scény. Dizajnérske produkty dopĺňa bohatý sprievodný program, workshopy, umelecké výstavy a hudobné, koncertné či DJské vystúpenia.

Urban Market sa koná trikrát ročne, jeho jarná edícia je už tradične súčasťou bratislavských Dní architektúry a dizajnu.

Čerstvé Ovocie, n.o.

Neziskovú organizáciu Čerstvé Ovocie tvorí partia kamarátov, ktorých spája záujem o dizajn, módu, umenie a hudbu, ako aj chuť prispievať svojou aktivitou k oživeniu kultúrnej scény.

Okrem Urban Marketu má ČO v talóne aj ďalšie podujatia, napr. Urban Art Session, Májový džem či reláciu Čerstvé Ovocie_FM.

DAAD DAAD (Dni architektúry a dizajnu) je každoročný bratislavský festival oslavujúci architektúru, dizajn, umenie, tvorivé bohatstvo, sociálne dôsledky a silu na zmenu. Zámerom projektu je posilnenie pozitívneho vnímania architektúry a dizajnu na Slovensku, ktorý dosahuje organizovaním prednášok, workshopov, výstav či diskusií s uznávanými zahraničnými tvorcami. DAAD tu však nekončí. Program dopĺňa množstvom sprievodných aktivít, ktoré vychádzajú aj z iných foriem umenia a tvorivej činnosti.

Fakulta architektúry STU Urban Market sa po prvýkrát koná na Fakulte architektúry STU. Tá tento rok oslavuje 40. výročie svojho vzniku. Budovu na Námestí slobody 19 navrhol architekt Emil Belluš a postavená bola v rokoch 1948 – 1953.

Urban Market pripravili: Manažér festivalu: Martin Brix Kurátorka výberu predajcov, workshopov a hovorkyňa: Nikola Luzárová Art director, festivalové noviny: Zuzana Fajta Copywriter, PR: Denisa Chylová Technické zabezpečenie, gastro: Tomáš Augustín Produkcia: Matej Chudic Architektúra: Dalibor Vidiečan Grafický dizajn festivalu: Ivana Palečková, www.ivanapaleckova.com

Festivalové noviny pripravili: Šéfredaktorka festivalových novín: Zuzana Fajta Rozhovory, texty: Denisa Chylová, Zuzana Fajta Grafický dizajn novín: Ivana Palečková Font: Remi (Ondrej Jób) Fotografie k rozhovorom: Kristína Botlová Historické fotografie FA STU: Archív Fakulty architektúry STU (z pozostalosti prof. Emila Belluša, dar dcéry Ing. arch. Jelice Janotovej) Za pomoc pri editácii textov ďakujeme: Hanka Potmann Oravkinová Tlač: Tlačiareň Bardejov, www.tlaciarenbardejov.sk Vydavateľ: © Čerstvé Ovocie, n. o., www.cerstveovocie.sk Vytlačené na papieroch od spoločnocti Antalis.

Obálka: Popset Sunshine Yellow 240g/m2, Vnútro: 100% recyklovaný papier Cyclus Offset 100g/m2

Vyšlo v náklade 800 kusov.

Magazín je nepredajný.

Ako Urban Market šetrí životné prostredie?

Použitím 100% recyklovaného papiera Cyclus Offset na vnútorné strany tohto časopisu bol v porovnaní s použitím nerecyklovaného papiera znížený dopad na životné prostredie o: • 111 kg odpadu • 27 kg CO2 skleníkových plynov • 266 km najazdených priemerným európskym autom • 2 718 l vody • 341 kWH energie • 180 kg dreva

3 / úvod

Urban Market oslavuje!

Jarný Urban Market po prvýkrát navštívi priestory Fakulty architektúry STU. Sofistikovaný priestor s množstvom zákutí a prepojením na Námestie slobody sľubuje príjemnú atmosféru a hŕbu pekných spomienok.

Koniec mája v Bratislave už tradične patrí Dňom architektúry a dizajnu (DAAD), ktoré uzatvára práve Urban Market. Inak tomu nebude ani tento raz a DAADčku sa aktuálne približujeme aj výberom priestoru. Fakulta architektúry STU tento rok oslavuje 40. výročie svojho založenia. Na Urban Markete tak okrem dobrej módy a dizajnu predstavíme aj výstavy prác a diskusie s mladými, ale aj so skúsenejšími architektmi.

V zákutiach budovy nájdete viac ako stovku predajcov a tvorcov módy, doplnkov, šperkov a ďalších dizajnových vychytávok. Foajé slúži ako oddychová zóna s gastrom a osviežujúcimi nápojmi, ktorá pokračuje aj von, smerom k Námestiu slobody. Na Tasty Stage, ktorý je voľne prístupný, vás čaká viacero koncertov a nedeľné divadielko pre deti.

Aký by to bol Urban Market bez afterparties? V piatok aj sobotu vás po 21: 00 pozývame na žúr do Nu Spirit Clubu. V piatok vás na hlavnom pódiu čaká indie nálož od kapiel Walter Schnitzelsson a Max Bazowski, ktorých doplnia DJské sety od Talkshow a Falgrapp. V BSMNT sa zatiaľ uskutoční poriadna housovačka s Popular DJs a českým hosťom Tomom Holičom, ktorý predvedie svoj live act.

Elektronicky chtivých potešia v sobotu na hlavnom stage kapely Purist a Bulp, sekundovať im budú Jimmy Pé live a Inkwall live, ktorý sa postará tiež o otvárací warm-up set. BSMNT zatiaľ ovládnu českí DJs Tuco a Dryman a klubové stálice Bad Mojo & Michael Priest.

Jarný Urban Market bol pre nás vždy predzvesťou leta, dlhých večerov a neopakovateľných zážitkov. Zdieľajte s nami tie svoje na sociálnych sieťach s hashtagom #UrbanMarket16.

4 / sprievodný program

Fakulta architektúry STU Prezentácie & Prednášky

Filmy

Best of Fest Anča 2015 je kolekciou najlepších krátkometrážnych animovaných filmov z aktuálneho ročníka, ktoré prešli výberom z vyše 1 175 prihlásených titulov zo 78 krajín sveta.

Premietať budeme tiež film z dielne Red Bull Music Academy s názvom What Difference Does It Make? A Film About Music, odkrývajúci životné výzvy, ktoré so sebou prináša život v hudobnej branži. Doplní ho ďalší Red Bull dokument Walk It Home, ktorý sleduje skupinu The Wanton Bishops z Bejrútu. Kapela hrá blues, akoby jej členovia pochádzali z Louisany, aj napriek tomu, že nikdy neopustili Libanon.

Dokument sleduje ich prvú cestu do USA.

V piatok svoju prácu predstavia architekti Carlo Prati & Carmelo Boglivio z Ríma a dvojica Elding & Oscarson zo Štokholmu.

V sobotu ich vystriedajú prezentácie víťazných návrhov revitalizácie Šafárikovho námestia (Peter Lényi/2021) a Fajnorovho nábrežia (Hans-Michael Földeak/f&b cc).

Holandský architekt Rem Koolhaas a kanadský grafický dizajnér Bruce Mau v roku 1995 dokončili sedemročnú prácu na knihe S, M, L, XL, ktorá sa stala bibliou architektúry. DAAD oslovilo viacerých domácich architektov, aby svoj vzťah k tejto kultovej záležitosti deklarovali verejne – na výstave, ktorá predstaví ich vlastné výtlačky knihy S, M, L, XL otvorené na stránkach, kde našli niečo mimoriadne a s ich komentárom.

Súčasťou programu bude opäť aj diskusia Čerstvé Ovocie_live, tentokrát s grafickými dizajnérkami Ivanou Palečkovou a Denisou Kollarovou, ktoré doplní záhradná architektka Lenka Vargová z Ateliéru Papaver.

Na výstave Opendesignstudio pripravenej v spolupráci FA STU a DAAD s podporou Nadácie Tatra Banky svoje diplomové práce odprezentujú absolventi z akademického roku 2015/16.

Vystavených bude vyše 130 diplomových projektov.

Hudba & Divadlo

Rôzne

Na vonkajšom pódiu v Tasty Zóne sa počas troch dní vystrieda viacero hudobníkov, tešiť sa v piatok a v sobotu môžete na koncerty Porn Bodies (CZ/UK), Tammy and The Youniverse, Prešporskí Junáci, Tolstoys (Ela Tolstova) a WoodPack Brothers.

V nedeľu potešíme najmenších detským divadielkom v podaní študentov bábkarskej tvorby na Divadelnej fakulte VŠMU. Inscenáciu Adalmina spracovali na motívy knihy Žirafia mama od Alexandry Salmela.

Výstavy

→→ Archtung’s Pop-up Bar →→ Komentovaná prehliadka budovy Fakulty Architektúry STU s Archtung (pia+so+ne) →→ Komentovaná prehliadka o dizajnéroch a značkách na Urban Markete s Čerstvým Ovocím (so+ne) →→ Jameson autíčko →→ Ping-Pong →→ Kreatívne workshopy (so+ne) →→ Materiálna zbierka pre OZ Pes v núdzi (vôdzky, obojky, misky, hračky pre psov)

5 / sprievodný program

nu spirit club Urban Market Friday Night 27/5/2016

21:00 23:00 00:00 01:00

Main Stage Fallgrapp DJ set Max Bazowski Walter Schnitzelsson Talkshow DJ set

BSMNT Popular Stage 00:00 Rafo 01:00 Tom Holič Live (cz) 02:00 – 06:00 Popular DJs (EMD, Hans,

Rafo, Tasun)

Zmena programu vyhradená.

Urban Market Saturday Night 28/5/2016

Main Stage 21:00 Inkwall (warm-up set) 23:00 Bulp 00:00 Purist 01:00 Jimmy Pé live : 02 00 Inkwall live

BSMNT Meanbucket Stage 00:00 Dryman (cz) 01:30 Dj Tuco (cz) 03:00 – 06:00 Bad Mojo & Michael Priest

6 / rozhovor

Ondrej Jób Dizajn písma je oblasť, ktorú často opomíname. Množstvo ľudí si nielen neuvedomuje, že niekto musel ten-ktorý font navrhnúť, ale v podstate berú písmo ako hotovú vec. Arial tu jednoducho vždy bol a bude. Fonty sa však neobmedzujú iba na ponuku textových editorov. Okrem rôznych stránok, kde je možné si ich stiahnuť zdarma, existujú aj ľudia, ktorých tvorba krásnych písmen živí. Jedným z nich je aj Ondrej Jób. Mladý, talentovaný, ale najmä skromný Slovák, ktorého fonty cestujú po všetkých kontinentoch a dva z nich sme použili aj vo vizuáloch pre Urban Market. Odesta, ktorá zdobila vianočnú edíciu, ale aj jarné technické Remi, sú písma, ktoré majú za sebou príbeh.

Aký, to prezradí Ondrej v rozhovore. A nielen to!

Text: Zuzana Fajta

Živí ma písmo

7 / rozhovor Ako si sa dostal k tvorbe písma?

Vyštudoval som grafický dizajn na VŠVU a počas štúdia sme dostávali okrem iných aj zadania na vytvorenie plagátov, kde nebolo veľa textu. Priečilo sa mi fonty kradnúť a tie, ktoré sa mi páčili, boli drahé. Rozhodol som sa teda si tie nápisy nakresliť sám. To však ešte nebola tvorba fontov, ale skôr lettering, čiže nápis nakreslený na mieru, nie napísaný na klávesnici. Postupom času som sa do toho dostal hlbšie, začal som čoraz viac kresliť písmenká, skladať ich v písmarských programoch, čo už by sa teda dalo považovať za dizajn písma.

Prvé ozajstné písmarské zadanie som dostal na Erazme v Dánsku, kde som študoval. Navrhol som font inšpirovaný lekárňou a obalovým dizajnom liekov. Vyklikal som ho za dva týždne a strašne ma to bavilo. Počas jarných prázdnin som si potom so spolužiakmi spravil roadtrip z Dánska do Haagu k Petrovi Biľakovi a on ma motivoval v tom pokračovať. Po návrate na Slovensko som sa teda rozhodol venovať písmu vo svojej diplomovke.

Spolužiak Jano Filípek mi neskôr pripomenul školu v Haagu, kde sa dá študovať dizajn písma ako hlavný odbor a že by sme to mohli skúsiť.

Prihlásili sme sa tam a aj keď som neveril, že sa tam dostanem, prijali nás nakoniec oboch.

Aké bolo štúdium v Haagu?

Bolo to super! Síce poriadna makačka, ale vôbec mi to neprekážalo, keďže študentského života som si už užil dosť na Erazme aj v Bratislave. Celý rok sme boli od deviatej ráno do deviatej večer v škole. Bol to kopec práce a zároveň sme boli všetci totálni fanatici. V podstate sme si nevedeli predstaviť nič lepšie. Vďaka tomu, že dizajn písma je taká široká disciplína, bolo štúdium neuveriteľne pestré.

Prečo si v Holandsku nakoniec nezostal?

Lebo je tam nuda (smiech)! Ja som z Liptova a nie, že by som bol obzvlášť outdoorový typ, ale tá rozmanitosť prírody mi tam chýbala. Celé Holandsko je v podstate mesto, takže tam nie je takmer žiadna divočina a bez toho ja neviem žiť.

Veľmi ťažko sa niekam uniká v tak urbanizovanej krajine. Nie som nejaký zarytý lokálpatriot, ale Slovensko mám veľmi rád – myslím Slovensko ako krajinu, nie ako štát. Vyhovuje mi aj to, že u nás sme stále tak na hrane – ani západ, ani východ a veci tu ešte tak nefungujú, čiže je kam sa posúvať. To je pre mňa ideálna kombinácia.

Čím je pre teba dizajn písma výnimočný?

Má to viac faktorov, ale jedným z najdôležitejších bolo, že ma po škole jednoducho trochu prestal baviť grafický dizajn. Je veľmi ťažké v tomto segmente byť „fresh“, originálny, bez toho, aby ťa ľudia obviňovali, že niekoho (alebo seba) kopíruješ. Prišlo mi to veľmi náročné.

Samozrejme, aj dizajn písma je náročný, ale z celkom iného hľadiska. A práve takáto náročnosť ma baví. Musíš ovládať nielen zásady tvorby písma, či už estetické, optické alebo technické, ale aj jazyky alebo programovanie. Je to taká multidisciplína, to ma na tom baví. Človek musí byť špecificky nastavený, aby zvládol všetky detaily a náležitosti, ktoré k tomu patria.

Ktorý tvoj font bol ako prvý určený aj na komerčné účely?

Ten, čo som robil ako diplomovku – Klimax. Mal som ho rozpracovaný už keď som bol na Erazme v Dánsku. Ukázal som ho vtedy Petrovi Biľakovi a jemu sa páčil, tak som ho oslovil, či by mi nerobil oponenta na diplomovke. Súhlasil. Hneď po obhájení mi ponúkol, či by som ho nechcel predávať u neho na Typotheque (typotheque.com).

Krátko na to som za neho získal aj ocenenie od Type Directors Club, ktoré sa udeľuje v New Yorku, takže to bola pre mňa veľká vec.

Vedel si hneď na začiatku, že typografia bude tvoje povolanie?

Tým si nie som istý ani teraz. Nedávno som rozmýšľal, či je to naozaj to, čo budem robiť celý život. Stále si nechávam radšej zadné vrátka a venujem sa trochu aj grafickému dizajnu.

Ako teda vzniká font?

Na začiatku sú vždy nápady. U mňa to vychádza poväčšinou z letteringu. Keď vidím potenciál, tak si písmenká začnem skicovať a rozpracovávať.

Nakreslím si štyri alebo päť základných písmen – n, u, a, o – také tie najpoužívanejšie tvary. Z toho si začnem skladať slová, aby som zistil, či to spolu funguje. Keď mám toto overené, tak začnem dopĺňať ďalšie písmená. Najdôležitejší je teda začiatok – prvých pár písmen. Tie keď zvládneš, tak zvyšok si už viac menej „iba“ odmakáš.

9 / rozhovor Som dúfala, že existuje program, ktorý ti vygeneruje zvyšok abecedy z tvojho návrhu!

Bohužiaľ, takto to nefunguje. Aj keď podobné pokusy už sú, nikdy nedosiahneš výsledky, ktoré by boli uspokojivé pre náročnejšieho typografa.

Ten naozajstný dizajn to bude iba vtedy, keď kreslíš bod po bode, písmenko po písmenku.

V tomto nás žiaden program zatiaľ nevie nahradiť. Čo musíš dodržať pri vytváraní fontu?

To záleží od kategórie, ktorú vytváraš. Keď ide napríklad o nadpisové písmo, ktoré je určené na veľké veľkosti, tak nejde až tak o čítanie dlhého textu, ale skôr o estetickú stránku, ktorú si zadefinuje dizajnér. Druhá kategória – textové písma, to je hotová veda. Musíš dodržiavať nielen optické pravidlá, čiže napríklad úroveň a naklonenie kontrastu, ale aj rytmus ťahov, striedanie plných a prázdnych plôch. Napríklad malé u a n môžu pôsobiť, že sú identické, ale nie je to tak, u by malo byť v praxi vždy trochu užšie ako n, pretože je zhora otvorené. Sú to veci, ktoré sa dizajnér musí naučiť. Začiatočník to možno odignoruje, ale skúsený dizajnér to musí brať do úvahy. Možno laik si ten rozdiel ani nevšimne, pre mňa je to však dôležité. Ľudia si to možno ani neuvedomujú, ale vedia, ktorý font je nedotiahnutý. To je ten, na ktorý keď sa pozriete, tak máte pocit, že písmenká vo vete skáču. Áno, presne. To je základná dizajnérska chyba.

Písmenká nesmieš kresliť samostatne, vždy ich treba dizajnovať v kontexte ostatných znakov. Font je systém a ako systém musí aj fungovať.

Pre koho vytváraš fonty?

Zopár som ich robil na mieru, ale väčšinu som robil sám pre seba a potom som ich zverejnil a začal predávať. To je aj to, čo mi na tom vyhovuje najviac. Neexistuje klient.

Na druhej strane, najlukratívnejšie kšefty sú práve fonty na mieru. Bohužiaľ, na Slovensku po nich až taký dopyt nie je. Robil som jeden na mieru pre Milk, ale oni sú všetko iné, len nie klasický klient. Potom ešte pre jednu portugalskú energetickú spoločnosť alebo novozélandskú kozmetickú firmu. Teraz mám rozpracovaný font, ktorý vzniká z práce, ktorú som robil pre brata.

Väčšinou si ale vlastné písma dávajú navrhovať skôr veľké globálne firmy, ktoré nekomunikujú

len cez svoje logo, ale aj cez samotné písmo a typografiu. To písmo by malo byť také, že hneď, ako ho človek vidí, tak sa mu to v hlave pospája a vie, že „aha, toto je tá firma“. To je celkom náročná práca. Ak sa raz dostanem do štádia, že ma budú živiť iba fonty – tie na mieru, alebo predaj vlastných cez internet, tak budem veľmi rád.

Ktorý z tvojich fontov je ti najbližší?

Asi Doko, font, ktorý som robil ako diplomovku v Holandsku. Bolo to obdobie, kedy som sa mohol naplno venovať práve tomuto fontu, takže som si to užíval. Teraz robím Doko Sans, je to taká jeho sestra alebo brat, a nie som schopný ho dokončiť!

Na zimnom Urban Markete použila naša grafička Ivana Palečková tvoj krásny font Odesta. Je za ním nejaký pekný príbeh?

Odesta vznikla z loga. Môj kamarát s priateľkou mali agentúru na svadobné fotenie. Oslovili ma, či by som im neurobil logo. Tak som kreslil, kreslil, kreslil a nakreslil som lettering, ktorý nakoniec nechceli, ale ja som v tom opäť videl potenciál, a tak som ten lettering rozpracoval do normálneho fontu. Bol to nakoniec dosť veľký projekt. Aj toto písmo dostalo certifikát Type Directors Club a predáva sa na Village (vllg.com), za čo som naozaj vďačný, ocitol som sa totiž v skvelom kolektíve dizajnérov písma. Pre mňa je to veľká vec, keďže som mal Village vždy na akomsi pomyselnom piedestále. Začal som tam s písmom Doko, teraz už predávajú aj moje písma Remi a Odesta.

Ako vznikol font, ktorý používame túto jar – Remi?

Tento font má tiež korene v Holandsku.

Jeden z predmetov, ktorý sme tam mali, bolo programovanie v Pythone. Kódovali sme v programe DrawBot, do ktorého napíšeš kód a on ti ho vizualizuje – napríklad vzniknú rôzne ornamenty alebo animácie. Mali sme zadanie naprogramovať modulárny font. Ja som naprogramoval niečo také, ako máš na digitálkach, kde sa písmo skladá zo 7 dielikov. Najskôr som zadefinoval grafickú schému a potom som naprogramoval, že keď napríklad napíšeš A, tak sa zasvietia tieto a tieto dieliky. Celý prvý semester som sa venoval kódovaniu a vznikol z toho tento „Python font“. Znovu som v tom videl niečo viac, tak som ho rozkreslil a vzniklo Remi. Má dokonca tri rôzne štýly, ale predáva sa zatiaľ len jeden.

10 / rozhovor Sleduješ, kde sa tvoje fonty používajú?

Napríklad, že ti niekto pošle časopis z Ameriky, že „aha Ondro, tu je tvoj font“?

To sa až tak často nestáva. Na webe mám síce vetu, že pokiaľ niekto použije môj font, nech mi pošle fotku, ale nejak často mi nechodia. Zo začiatku som sledoval každú jednu objednávku, ktorú som mal, ale potom ma to prestalo baviť, lebo toho bolo veľa. Teraz mi niečo občas pošlú známi, ale už to tak aktívne nevyhľadávam.

Máš nejaký obľúbený font (nie svoj vlastný)?

Mám ich veľa. Mám rád klasický Garamond a jemu podobné old-style humanistické písma.

Potom aj grotesky (fonty podobné Helvetike), ktoré vydáva napríklad aj Commercial Type (commercialtype.com) alebo fonty Krisa Sowersbyho z Klim Type Foundry (klim.co.nz).

Príliš sa nevenuješ textovým písmam.

Máš niečo také v pláne? Áno, chystám sa rozšíriť aj túto kategóriu svojho portfólia, ale zatiaľ u mňa prevažujú skôr nadpisové písma. Mám dlhodobo rozrobené jedno textové písmo, len sa neviem dostať k tomu, aby som ho dokončil. Je to však medzi mojimi prioritami! Čo je pre tento rok ešte medzi tvojimi prioritami?

Plánujem zmeniť značku a spustiť novú stránku.

Chcem konečne dorobiť aj Doko Sans a font Sonda, ktorý som robil už dávno na mieru pre festival Early Melons, a ktorý sa ukazuje byť celkom populárny ešte aj dnes. A potom by som sa chcel konečne pustiť do niečoho serióznejšieho (smiech)!

11 / rozhovor

„Voľba papiera je kreatívny akt.“

www.antalis.sk

12 / rozhovor

Števo Polakovič Dobrá architektúra je veda, ktorá potrebuje tých najlepších a najmä osvietených odborníkov. Štefan Polakovič k nim jednoznačne patrí. Je výraznou postavou nielen slovenskej architektúry, ale aj kultúrneho života. Jeho projekty a realizácie sú známe tak doma, ako aj v zahraničí a so svojím štúdiom Gut Gut (ktoré vedie spolu s Lukášom Kordíkom) sa pravidelne ocitá na popredných stránkach architektonických magazínov, či webových portálov. Svoje vedomosti a prax si však nenecháva iba pre seba – na bratislavskej Fakulte architektúry STU pôsobí ako vedúci Ústavu architektúry občianskych budov. Jeho rukami prechádza každý rok množstvo študentov, ktorým odovzdáva nielen cenné informácie z praxe, ale snaží sa ich aj naučiť vytvoriť si vlastný názor.

Počas jarného Urban Marketu ho však privítame na pôde školy nielen ako vyučujúceho, ale aj ako spoluorganizátora Dní architektúry a dizajnu, ktorých sme ako sprievodné podujatie už tradične súčasťou.

Text: Denisa Chylová, Zuzana Fajta

Ako si sa dostal k architektúre?

Dávno, pradávno. Moja maminka bola stavebná inžinierka a ja som za ňou občas chodieval do práce. Na konci gymnázia som stále nevedel, čo chcem robiť, ale počas týchto návštev som mal pocit, že architekti majú vlastne ľahký život (smiech). Začal som sa o to viac zaujímať a zistil som, že práca architekta je v princípe kombináciou toho, čo som rád robil. Je v nej niečo z dejín umenia, histórie, stavebníctva, kreslenia, a vtedy som mal pocit, že aj málo techniky. Čo, samozrejme, nebola nakoniec pravda.

Kresliť si vedel aj predtým?

Kreslím tak, aby som si s tým vystačil. Keď som išiel na prijímačky, tak som kreslil denne, vedel som kresliť ďaleko lepšie, ako teraz. Hodnovernejšie.

Dnes to zas ani tak moc nepotrebujem. Je to viac otázka priestorovej predstavivosti. Keď niečo potrebujem naškicovať, aby to bolo prezentovateľné, tak to zvládnem – po svojom.

Koľko pred prijímačkami si sa rozhodol, že ideš do toho?

Pol roka. Za pol roka som sa pripravil. Niečo som samozrejme kreslil aj predtým, ale iba tak normálne, ľudsky. Nechodil som na žiadnu odbornú školu alebo kurz. Dnes, ale aj v minulosti, nájdeš výborných architektov, ktorí nevedia kresliť temer vôbec.

Kedy a ako vzniklo vzniklo šúdio Gut Gut? Po škole som prešiel viacerými ateliérmi a neskôr som dva roky pendloval medzi Kaliforniou a Slovenskom. Keď som išiel do Ameriky posledný raz, oslovil ma Dušan Fischer, aby som sa k nemu pridal do súťaže na NBS. S Dušanom sme sa tým na nejakú dobu dali dokopy, ale po určitom čase sme sa spolu s ďalšími ľuďmi od neho odpojili.

Boli sme skupinka – Maroš Fečík, Roman Halmi a ja, následne už len Halmi a ja. S Romanom sme fungovali pod menom HPA – Halmi Polakovič Architekti, a postupne sme získali naozaj veľa

14 / rozhovor

Čo je najzaujímavejšie na práci architekta?

Rozmanitosť aktivity. Už nemusím od rána do večera iba kresliť, aj keď by som niekedy rád.

Robím festival, učím na škole a v Gut Gut som už skôr v polohe občasnej kreatívy.

Ako vzniká architektonický projekt?

Je to individuálne. V začiatkoch sme v princípe nedostali zákazku, pokiaľ to nebolo na niekoho odporúčanie. Dnes už nás oslovujú aj úplne neznámi klienti, ktorým sa páčia naše práce.

Bez vzájomných sympatií však vzťah medzi architektom a klientom nevznikne a nefunguje.

Ako prvé prebehne stretnutie, kde si vo vzájomnej diskusii s klientom vysvetlíme, čo od nás očakáva a my mu opíšeme administratívny proces, na ktorom stojí naša práca a bez ktorého sa od návrhu po realizáciu nedostaneme. Vždy je jednoduchšie, keď robíme s niekým, kto nás už pozná a pozná nutný proces vzniku. Vie, že výsledok nevzniká hneď, že je potrebné viacero stretnutí, kde si návrhy prejdeme a upravíme. Našťastie sa nám stáva len málokedy, že by sa klientovi náš projekt nepáčil. Ak to však nastane, jednoducho zaplatí škicovné a ideme si ďalej každý po svojom. Na druhú stranu sa nám ale stalo už aj to, že sme zistili, že nevieme naplniť očakávania klienta (termín, vizuál...) a radšej sme mu odporučili niekoho iného.

Od architektonického návrhu sa ďalej dostaneme do fázy vyhotovenia technickej dokumentácie – projektu a následne do realizačnej fázy, kedy sme v rámci autorského dozoru súčinní so stavbou. Proces dopĺňame o detaily (veľakrát priamo na mieste), ktoré sme nestihli alebo nemohli zadefinovať vopred. To sa stáva najmä pri rekonštrukciách, keďže materiálové vrstvy sa odkrývajú postupne. Na začiatku veľakrát naozaj nevieme odhadnúť, z čoho je stavba vytvorená a je v tom množstvo improvizácie.

Stáva sa vám, že stavebná firma nevie alebo nechce niečo spraviť?

Stáva sa nám, že niečo ešte nerobili. Ale ako sa hovorí – kde je vôľa, tam je cesta. My sme s rôznymi aj neštandardnými vecami robili už viackrát a vieme ich nasmerovať. Viac menej sa vždy dostaneme k výsledku, ktorý potrebujeme.

Keď sme boli mladší, bolo to ťažšie. Nemali sme za sebou toľko projektov, o ktoré by sme sa vedeli oprieť a ukázať, že vieme, čo robíme. V tomto sú v nevýhode mladší architekti, ktorí nemajú až toľko vlastných realizácií. Na druhú stranu, dnes už vzniká toľko rôznych stavieb, že prakticky vždy si vedia vyhľadať prácu niekoho iného a ukázať ju ako príklad, že sa to dá.

Ochota podeliť sa

zákaziek. V tom období sme začali spolupracovať aj s chalanmi z RAUM-u, ktorý tvorili Lukáš Kordík, Peťo Jurkovič, Marcel Dzirila a Roman Žitňanský. V začiatkoch to bola naozaj voľná spolupráca, doslova cez ulicu. Mali sme totiž ateliéry neďaleko od seba. Neskôr začalo byť zákaziek tak veľa, že ostali v podstate len dve možnosti – buď o ne prísť, alebo sa s nimi spojiť.

Nakoniec sa Halmi s Jurkovičom odpojili a zostali sme už len ja a Lukáš Kordík. S Lukášom teraz kooperujeme už skoro dvanásť rokov.

Ktorá z tvojich, respektíve vašich realizácií je ti srdcu najbližšia?

To je veľmi zložitá otázka, lebo každý projekt vznikal za úplne iných podmienok. Ja osobne mám veľmi rád svoje privátne investície, kedy som si sám robil byt a dve chaty. Tam je človek konfrontovaný so sebou a svojou finančnou situáciou. Keď niekde uberiem, inde viem pridať, ale rozhodnutia sú iba moje. Dajú sa tak spraviť veci, ktoré keby som riešil s investorom, viedli by sme spolu nekonečné diskusie. Napríklad moja senecká chata je plechová.

Na to by som asi žiadneho klienta neukecal. Ale ja mám plech rád a jeden plecháč som si tak vedel spraviť aspoň sám pre seba.

Kam sa posunula slovenská architektonická tvorba za obdobie, v ktorom sa mu venuješ?

Keď sme začali samostatne tvoriť a vystupovať (hovoríme o období pätnásť rokov dozadu), chvíľu trvalo, než sme začali robiť zákazky, ktorými by sme sa vedeli prezentovať. Teraz už je to iné. Dnes je oveľa viac možností, ale aj väčšia konkurencia. Mnoho mladých ľudí má skúsenosti z tých najlepších ateliérov zo zahraničia. Ďalšia vec je, pre akého klienta sa tvorí. V korporátnej sfére je to stále zviazanejšie, pri súkromných klientoch zase jednoduchšie presadiť zaujímavé myšlienky. Mám pocit, že v priemere je dnes laťka nastavená oveľa vyššie.

15 / rozhovor

o skúsenosti je dôležitá pre akúkoľvek profesiu.

Učíš aj na Fakulte architektúry STU. Baví ťa pedagogická práca?

Keď som šiel na školu, vôbec som netušil, o čo ide. Absolvoval som konkurz na vedúceho ústavu a myslel som si, že budem iba viesť ateliéry.

Samozrejme je tam toho v skutočnosti omnoho viac – zodpovednosť za ľudí, administratíva.

Výborné ale je, že si môžem sám určiť zadania pre študentov. Z praxe viem, čo študentom chýba, keď k nám prídu po škole pracovať. Následne pri tvorbe zadaní volím také, ktoré vedú k lepšej priprave na prax. V tomto smere dávame zadania, pri ktorých študenti musia v rámci spoločnej diskusie a práce prísť k nejakému spoločnému výsledku. V praxi hodne času venujeme spoločnému vydiskutovaniu si vecí. Študenti pritom zisťujú, že každý funguje v tíme inak, jeden to potiahne na začiatku, ďalší v inej fáze. Tak sa skladajú aj najlepšie tímy v praxi – vždy je niekto na niečo najlepší.

Aká je súčasná generácia architektov oproti obdobiu, kedy si vyrastal a študoval ty? Sú väčší individualisti?

Sú väčší individualisti. Dnešná generácia je viac informovaná, než sme boli vo svojej dobe my. O to ťažšie však majú vyhodnocovania, hľadanie toho „správneho“, toho, čo je adekvátne, normálne. Pritom, ako dnes architektúra pôsobí a je publikovaná, je pre nich náročné sí vytvárať svoj názor. To je mojou úlohou – vedieť ich nielen zanietiť, ale im aj pomôcť sa zorientovať. Ukážem im svoj pohľad na vec, s čím sa môžu stotožniť, alebo si povedia: „Síce to tak videl, v nejakej miere to pripúšťam, ale ja to vidím inak.“ A to je úplne v poriadku. Dôležité je, nech neskáču od jedného k druhému, držia si istú kontinuitu a nájdu si vlastný jazyk, ktorý ich bude charakterizovať.

Podľa toho ich budú vnímať aj klienti. Čo sa výrazového jazyka týka, je jasné, že každému sa páči niečo iné. Rozmýšľať nad podstatou veci je ale najdôležitejšie. Dokážem usmerniť aj niekoho, kto má úplne iné videnie. Ukázať mu, že základom je, aby zachytil podstatu a držal sa jej do konca, neprišiel o ňu (aj keď ja si o tom môžem myslieť svoje). Pri študentoch je zásah do intimity ich navrhovania problematický. Pre mňa je pri každom vizuále správna tá cesta, keď sa na ceste k výsledku zbavujeme nepodstatných vecí.

16 / rozhovor Aké predpoklady musí spĺňať dobrý architekt?

To je veľmi zložité a ťažko sa na to odpovedá.

Stále si však myslím, že nám všetkým chýba taká tá bazálna morálka. To málo, čo bolo, sa v kríze stratilo. Podľa mňa každý, kto chce byť dobrý v nejakej profesii (neplatí to len pri architektoch), by mal byť férový, pomerne nezištný, aby aj dával, keď chce brať. Aby výsledok nebol len o tom, že robím, ale aj o tom, že sa viem podeliť.

Keď som začínal, od množstva starších ľudí som cítil podporu a otvorenosť. Ochota podeliť sa o skúsenosti – to je podľa mňa dôležité pre akúkoľvek profesiu.

Majú ťa študenti radi?

To sa treba spýtať ich! Asi áno, aj keď nie na to som na škole. Myslím si, že viem pomenovávať veci a vysvetliť im, prečo robím svoju robotu, ako ju robím, čo ma vedie k výsledku. Ale sú aj takí účitelia, ktorí sú skvelí pedagógovia, aj keď realizujú málo a venujú sa skôr teórii. Čo máš na architektúre najradšej?

To, že môžem komunikovať s ľuďmi v procese vzniku. Nielen so spolupracovníkmi, ale aj so študentmi, s investormi a keď sa dá, tak aj s koncovými užívateľmi. Veľakrát s klientmi komunikujeme ďalej – po vzniku stavby, pokúšame sa dostať k reflexii. Komunikujeme ale aj s ľuďmi, ktorí to vnímajú zvonku, prípadne aj s konkurentmi.

Mal si nejakú alternatívu ku kariére architekta?

Kedysi som bol veľmi nasmerovaný na cestovný ruch. Možno to vyzerá strašne rozdielne, ale zase je to o tom, byť s ľuďmi, organizovať, komunikovať. To bola pre mňa pomerne silná konkurencia k architektúre, ale vtedy bol cestovných ruch na vysokej škole iba v Banskej Bystrici a tam sa mi nechcelo dochádzať.

Ktorá budova v Bratislave je ti po architektonickej stránke najbližšia?

Je ich veľmi veľa a každá pre niečo iné.

Samozrejme, sú to tie ikonickejšie, ale aj nenápadnejšie. SNG, rozhlas, krematórium, nová tržnica – tam, keď som ešte ako malý videl odlievané betóny, veľmi sa mi páčilo, ako sa konštrukcia a technika stali súčasťou architektúry.

Belušovu školu mám rád, je nenápadná, solídna, ale pritom prepojená pekne na jednu aj druhú stranu. V Starej tržnici som veľmi rád, páči sa mi samozrejme aj množstvo historických stavieb.

Ako vnímaš výškové budovy, ktoré nám v Bratislave začínajú pribúdať?

Mne nevadia výškové budovy, mám ich rád – sú to v každom meste orientačné body – majáky.

Považujem to za skvelé aj z hľadiska udržateľnosti.

Pri výškových budovách sa neplytvá pozemkom. Veľa ľudí má pocit, že výškové budovy do Bratislavy nepatria, ale podľa mňa v kontrolovanom množstve a na vybratom území svoje miesto majú.

Ako si sa dostal k DAAD? DAAD je vec, ktorú sme dlho nosili iba vo svojich hlavách. Táňa Kollárová robila predtým Clubovku a ja som sa okolo toho obšmietal, pomáhal som jej. Keď prišla kríza, stratili sme, tak ako všetci, časť práce a tak vznikol priestor na realizovanie sa niekde inde. Takto vznikol festival. Rozhodli sme sa spojiť architektúru s dizajnom, lebo sú to dva veľmi blízko kooperujúce odbory a society. Dnes máme práce veľa a na festival menej času, ale stále je to veľká časť môjho života, ktorú mám rád.

Máš množstvo aktivít. Nemáš niekedy chuť sa na to celé vykašľať?

Mám, denne (smiech). Ale zas, akokoľvek to bolí, je dobré byť s ľuďmi a posúvať seba aj ich.

Máš ešte niečo, čo by si chcel povedať?

Mám rád Urban Market, veľmi... Ale vážne!

Považujem to za podstatnú činnosť, v ktorej sa dobré, kreatívne veci spájajú a propagujú tak, aby ich verejnosť spoznávala. Dnes je tu veľmi silné podhubie a veľa šikovných ľudí. Množstvo ľudí sa verejne angažuje, a to je veľké pozitívum. Nie sme ľahostajní.

17 / rozhovor

18 / rozhovor

Michal Rafaj „Dj Rafo“ Spojenie hudby a pekných vizuálov tu máme od nepamäti. Nie vždy sa to však spája v jednej osobe. Michal Rafaj, ktorého niektorí z vás možno skôr poznajú pod pseudonymom Rafo, je jednou z takýchto osôb. Už od mladého veku miluje nielen hudbu, ale aj grafický dizajn. Z tínedžerskej zvedavosti sa stalo zamestnanie, ktorému sa venuje už viac než 15 rokov. Na svojich pravidelných Popular Nights v bratislavskom Nu Spirit Clube (ale aj inde na Slovensku a v zahraničí) ponúkajú so svojím Popular DJs tímom návštevníkom nielen kvalitnú hudbu, ale aj záruku štýlovej a pohodovej zábavy. V rámci Urban Marketu ich môžete počuť a zažiť počas piatkovej párty. O všetkom ostatnom si prečítajte v rozhovore.

Text: Zuzana Fajta

19 / rozhovor Ako vznikol Popular?

Značka Popular vznikla ako platforma na spojenie viacerých aktivít – grafický a produktový dizajn a hudba. Tieto tri zložky sa dopĺňajú a každá má nejakú úlohu. Čo sa týka hudby, mojím cieľom bolo vždy pritiahnuť na Slovensko zaujímavých umelcov a rozvíjať sa ako DJ smerom ku kvalite.

S rovnakou kvalitou, s akou sme pristupovali k tvorbe našich dizajnových vecí, pristupujeme aj k hudbe. Zvuk, ktorý pokladáme za nadčasový, si stále držíme a snažíme sa nerobiť ústupky ani čo sa týka výberu hostí. Moja úloha presahuje DJ-ing. Dávam dokopy koncept našich akcií, som booker, robím marketing a v neposlednom rade riešim vizuál. Pod značkou Popular sa hudbe venujem už viac ako 14 rokov. Nie je to však iba o mne. V rámci Popularu hráva momentálne sedem DJ-ov (Pure, Tasun, Hans, Emd a najnovšie aj mladá krv WNCHNZ a jeho projekt Beatbenders), ktorí sa zároveň podieľajú na príprave našich večierkov.

Profesne sa teda venuješ čomu? Hraniu?

Nie, som v prvom rade dizajnér. Veľa ľudí si to možno zamieňa, keďže práve o tom hraní je viac počuť, ale predovšetkým som grafický dizajnér.

Je to moja prvá láska. Hudbu využívam ako prostriedok k tomu, aby som bol v komunite, zabavil ľudí naokolo, ale aj seba. Vo všetkom, čo robím, sa ale snažím energiu rozdeliť medzi komerčné projekty, ktoré ma živia a projekty, ktoré ma bavia. Hudba je skôr ten typ projektu, ktorý mi prináša radosť. Nie, že by som nepracoval na profesionálnej úrovni, ale nie vždy sa mi podarí po víkende hrania doniesť domov nejaký väčší obnos peňazí. Je to pre mňa vlastne komunitná záležitosť. Tým, že sa ale posledné roky venujem najmä grafickému dizajnu, tak som rád, keď sa môžem cez víkend postaviť a nesedieť za počítačom. Vypnem oči, zapnem uši.

Mal si ako dizajnér nejaké méty? Niečo, čomu sa chceš venovať?

Na začiatku som mal vytýčené ciele, ktoré som chcel v rámci značky dosiahnuť a po 10 rokoch sa začali napĺňať. Okrem vlastnej produktovej línie (na ktorej od začiatku spolupracujem s dizajnérkou Zuzanou Kubánovou) som chcel nadviazať aj spoluprácu s hudobnými vydavateľstvami a umelcami, vytvoriť grafické štúdio. Keďže som s hudbou aktívne prepojený

od svojich 15 rokov, trúfam si povedať, že viem, ako je potrebné sa na hudobnej scéne prezentovať.

Nemám rád v hudbe naoko cool veci a myslím, že je to aj vo výsledku vidieť. Práca by mala vychádzať zo srdca. Momentálne sa teda venujem v prvom rade hudobným projektom a brandingu značiek – v poslednej dobe som robil napríklad pražský klub Futurum, kde som dostal kompletnú tvorivú slobodu. Moje zameranie je však oveľa širšie. V rámci klientov mám rád okrem hudby aj prácu pre gastro alebo architektov. Paradoxne robím veľmi rád aj klasické korporátne zákazky, ktoré vyžadujú oživenie. Mám svoj jasný rukopis, preto som rád, že si ma klienti vyberajú sami. Som vďačný za svoju nezávislosť, práca v reklamnej agentúre by asi nebola pre mňa.

Prečo?

Moji rodičia ma naučili jednu vec – biznis bez ľudskosti je len biznis. Zarábanie peňazí. V mojich začiatkoch som spolupracoval s reklamnými a kreatívnymi agentúrami, takže som si prešiel týmto kolečkom a nemám s nimi prakticky problém. Strácal sa ale môj kontakt s ľuďmi, či produktom, pre ktorý som mal navrhnúť vizuál.

Zároveň agentúrne prostredie pre mňa nie je osobnostne vhodné, som vodcovský typ a tým pádom mám rád nad vecami určitú kontrolu.

Napriek tomu mi kolektívna práca chýba, keďže som zavretý už 15 rokov vo svojom ateliéri.

Práca, ktorú v agentúre vykonáš, je samozrejme adekvátne ohodnotená. Sama vieš, keďže sa venuješ kultúrnym projektom, že pracovať sám na seba je často boj, ale pokiaľ sa budeme všetci snažiť, môžeme žiť spokojne. Ja som neskutočne rád, že môžem povedať, že sa poctivým dizajnom u nás dá uživiť.

Ako si prišiel k hudbe?

Ja som bol známy v Novej Dubnici tým, že som mal vždy najnovšie počítačové hry a hudbu.

A keďže som sa chcel zapáčiť svojim starším kamarátom, tak som sa snažil zohnať najnovšie počítačové hry, aby som ich mohol s nimi vymieňať. Po chvíľke ma ale prestalo vymieňanie počítačových hier baviť a začal som si ku hrám vytvárať vlastné interaktívne prezentácie. Naučil som sa teda vytvárať kvázi webové stránky a hneď ma chytila tá grafická stránka veci. Dostal som sa do povedomia dubnickej alternatívnej subkultúry okolo klubu Goa. Majiteľ tohto klubu mi ponúkol

spraviť môj vôbec prvý plagát (pre DJa Toky). Pri preberaní toho plagátu sa mu zapáčilo, akú hudbu počúvam a ponúkol mi, či by som nechcel u nich hrávať. Ja som mal vtedy asi 15 rokov (čo nikto z klubu nevedel, už od 14-tich som bol zarastený) a povedal som si, že prečo nie! Hrával som alternatívne rockové veci, z CD-čiek, nemixoval som to. Postupne som pribral aj prvé elektronické veci a z Rockotéky sa stala Rafotéka.

Aký bol teda ten tvoj progres v hraní? Začal si ako 15 ročný z CD-čiek a pokračovalo to ako?

Nebolo to nejaké hranie z veže alebo tak, ale mala si dva CD prehrávače, z ktorých si púšťala.

Nevedela si na nich ale mixovať tak, ako to vieš dnes. Šlo teda v prvom rade o výber hudby, to z teba spravilo dobrého DJ-a. Bolo to neustále hľadanie nevydaných albumov, raritných vecí – samozrejme na CD-čkach, lebo platne boli v tom období na ústupe. V 19-tich rokoch, keď sa lámal nejak ten môj hudobný vkus, som sa začal obzerať po platniach. Počas svojho pobytu v Prahe som sa dostal aj ku gramofónom a zistil som, že by som vlastne mohol hrávať aj takto. Našporil som si na celú výbavu, gramofóny (čo chcelo množstvo odriekania a práce, ale stálo to za to) a odvtedy hrávam z platní. Platňa je pre mňa artefakt doby a umelec, ktorý ju vydá, má gule. Pre mňa, ako grafického dizajnéra, je to aj estetická záležitosť, lebo aj keď sú niekedy tie obaly hnusné (aj také však majú čaro), je to krásna vec. Platne pre mňa znamenajú ozajstný svet.

Baví ťa ešte vláčiť platne?

Ja mám celkom vážne zdravotné problémy.

Už desať rokov zápasím s reumatickou chorobou – Bechterevom. V skratke – zrastá sa mi chrbtica do jednej kosti. Keby môj lekár videl, ako vláčim platne, tak by ma asi nepochválil. Mám skvelých kamarátov, ktorí mi vždy radi pomôžu, pretože vedia, že ich odmením hudbou, ktorá na tých platniach je. Práve v období, keď som sa dozvedel, že túto chorobu mám, sa pre mňa hudba stala určitou záchranou a útočiskom od zlých myšlienok. Aj keď mám vlastne celý čas chronické bolesti, tie hodiny, kedy hrám, dokážem úplne vypnúť a tancovať, tešiť sa.

Máš teda ešte nejaké CD-čka alebo hrávaš už len z vinylov? Po CD-boome, ktorý nastal koncom 90. rokov, zrazu toto médium úplne vymizlo a vlastne si ani neviem spomenúť, či nejaké mám.

Nie som vinylpurista, aj keď považujem pre svoje hranie platne za jednoznačnú voľbu. CD-čka si ale stále púšťam v aute, lebo tam mám prehrávač, takže pokiaľ nejaké máš, rád sa ich ujmem (smiech)! Množstvo hudby, ktorú púšťam, však na CD ani mp3 nedostaneš, je dostupná iba na vinyle. Pre mňa je tá raritná vec vždy oveľa zaujímavejšia a prinášam tým poslucháčom svieže, neohrané veci. DJ-a robí jeho archív.

Väčšina našej Popular crew hrá z vinylov, ale nie je to tak, že by sme úplne vypustili digitál. Zahráme aj z CD, ale základom sú platne. Mne skôr vadí to, že dnešné technológie umožnili, že hrať môže už naozaj každý. Všetko sa technicky zjednodušilo, no paradoxne to neprinieslo príliš veľké zlepšenie, skôr naopak. Nerád by som sa ale staval do pozície sudcu. Patrím k ľuďom, ktorí vždy nadšene podporia mladú krv. Čo teda podľa teba potrebuje dobrý DJ? Nemôžeš opravovať topánky, keď nevieš šiť na stroji. Ja keď som si kúpil gramofóny, tak som rok nevyliezol z ateliéru, než som išiel prvý raz hrať na verejnosť. Je to technická vec, ktorú by mal ovládať každý DJ, okrem výbornej selekcie hudby samozrejme. Ten tréning predtým už dnes často nevidíš. Hrať pred ľuďmi nie je jednoduché.

Jediné, čo by mal dobrý DJ riešiť, je vkus – tvoj, môj, a to, ako pracovať s daným momentom, keď hráš – stupňovať atmosféru. Bohužiaľ, vec, ktorú neovplyvníš, je tvoja charizma. Môžeme sa tváriť, že je to len o hudbe, ale je to o kompletnej interakcii teba s publikom. Dobre mixovať hudbu preto podľa mňa nestačí. Je to náročné.

Ja počas tých dvoch hodín zo seba vyžmýkam všetko – živelnosť, radosť, ale aj ľudskosť.

Ty máš nacvičené svoje sety?

Nie. Do klubu sa nedá prísť s nacvičeným výberom. Pod vplyvom publika a atmosféry vždy vyberieš niečo iné. Na našich žúrkach sa snažíme na toto vždy prihliadať. Nevyberiem predsa tie najväčšie hity o 22 :00, keď ľudia ešte len prichádzajú, ale nechám si ich na moment najväčšej zábavy. Vždy sa snažíme, aby tam bol určitý vývoj atmosféry. Samozrejme, aj keď tie sety

Dizajn je moja

20 / rozhovor

prvรก lรกska

nie sú predpripravené, viem, aký mám skill a čo si môžem dovoliť. Trvalo to ale asi 6 – 7 rokov, než som zistil, čo mám presne robiť a ako púšťať.

Dnes si však dovolím tvrdiť, že nepokazím žiaden žúr. Naučil som sa jednoducho pracovať s ľuďmi.

DJ-ing má aj ľudský charakter a tak, ako to my robíme pre ľudí, ľudia sú tam pre nás. Vzťah musí byť obojstranný. Nie je to teda len o nejakom sofistikovanom výbere pesničiek. Je to aj o tom, čo z teba ľudia dostanú. To ale neznamená, že robíme za gramofónmi cirkusantov. Vždy ma na DJ-ingu lákala možnosť moderovať ľuďom nálady a emócie. Pre mňa je hudba energia, ktorá ide priamo zo srdca.

Hráš na želanie?

Nehrám. Veľa ľudí sa mi sťažuje, že sú s týmto v kluboch konfrontovaní. Ja si musím zaklopať, ale mne sa to za posledných 4 – 5 rokov nestalo.

Z času na čas sa stane, že mám zaujímavé želania, ale v tomto je výhoda hrania z platní. Stačí im ukázať vinyl a hneď ich to prejde. Ale som na nich väčšinou milý!

Pod značkou Popular si vytvoril aj zosilovač.

Ako vznikol?

Môj otec má elektrotechnickú firmu s 25 ročnou tradíciou, ktorá, dovolím si tvrdiť, patrí k špičke na Slovensku. Dlho sme si k sebe nevedeli nájsť cestu, ja som bol vždy tvorivý typ a on ten technický.

Otec už na strednej škole vyrábal elektrónkové kombá pre gitaristov, takže mal k tejto hudobnej sfére blízko. Povedal si, prečo nespojiť naše dva svety a oslovil ma s tým, že by chcel urobiť elektrónkový zosilovač. Je to v zásade taký istý zosilňovač, cez ktorý počúvaš hudbu, ale elektrónkový má oveľa jemnejší, mäkší zvuk a najmä je pre ucho prirodzenejší. Spojili sme sily pre jednu spoločnú vec. Nešlo ale primárne o zárobok, lebo vývoj a dizajn tohto produktu stáli nemalé peniaze a trvalo to takmer dva roky.

Podarilo sa to celé prepojiť so značkou Popular a naše hudobné aktivity sa zosobnili v podobe krásneho produktu. Nejdeme robiť celý Popular audio systém, ale chcem vytvoriť mini kolekciu produktov, ktoré budú mať aj za 10 rokov svoju hodnotu.

23 / rozhovor

24 / rozhovor

Matej Rabada Tradície sú to, čo vytvára kultúrnu hodnotu národa. Slovensko ich má neúrekom, len ich často nie je vidieť. Medzi ne patrí aj modrotlač – stáročiami overená technika, ktorá k nám prišla z Ázie a postupom času sme ju prijali za svoju.

V posledných rokoch však pomaly vymrela. Modrotlačiarenské dielne vymizli, keďže technika a proces výroby sú nielen drahé, ale aj časovo a fyzicky náročné.

Stále sú tu však ľudia, ktorí sa ju snažia uchovať. Medzi nich patrí aj mladý výtvarník Matej Rabada. Už počas štúdií na VŠVU sa začal venovať modrotlači a postupom času sa z nej stala činnosť, ktorá ho živí. O tom, prečo si vybral práve modrotlač a čo ho na nej láka, si prečítate v rozhovore pre Urban Market.

Text: Zuzana Fajta

Ako si sa dostal k modrotlači?

Podnetov bolo viac. Na strednej škole (Škola úžitkového výtvarníctva v Ružomberku) som študoval textilnú tlač a neskôr na VŠVU textil.

Keď som sa neskôr dozvedel, že v roku 2010 modrotlač na Slovensku v podstate zanikla, tak som si povedal, že nejaké základy mám, s textilom robím, tak by som to skúsil. Prišlo mi fajn obnoviť takúto tradíciu. Základným impulzom bolo teda to, že výroba zanikla a ja som mal chuť ju oživiť.

Prečo práve modrotlač?

Mne sa veľmi páčila už na školskej exkurzii v českej Skalici. Videl som v nej potenciál na posunutie smerom k súčasnému dizajnu a technológia sa mi páčila. Ďalším momentom bolo, keď sme s VŠVU boli na textilnom veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom. Vtedy sme sa tam prezentovali modrotlačou, čo mi prišlo ironické, keďže na našej škole sa modrotlač neučí a vlastne sa už na Slovensku ani nevyrába. Ale išli sme tam s tým, že toto je vec, ktorá nás prezentuje.

Odkiaľ bola teda tá modrotlač?

Z Moravy.

Čo potrebuje človek aby mohol začať s modrotlačou?

Najskôr som zháňal receptúry a postupy. Na farbenie však treba aj indigo, a to je na Slovensku celkom problém zohnať. Skúšal som to aj v Čechách, ale nepochodil som. Nakoniec sa mi podarilo na internete vyhrabať firmu v Nemecku, ktorá ho stále predáva. Zohnal som teda všetko, čo som potreboval a keďže som bol práve v bakalárskom ročníku, rozhodol som sa, že moja bakalárka bude vlastnoručne farbená modrotlač.

Farbil som to vo veľkej nádobe v pivnici, prepieral vo vani na priváte (ktorá bola z toho celá modrá) a skúšal som, keďže som nemal príliš veľa času.

Nakoniec sa mi modrotlač tak zapáčila, že som sa jej rozhodol venovať.

Boli tie prvé pokusy hneď také, ako si očakával?

Nie. Prvé metráže boli nie tmavomodré, ale svetlé.

Išiel som teda do českej dielne, kde sa modrotlač vyrába a tam mi ochotne poradili. Ani nie čo sa receptu týka, lebo ten som mal, ale skôr ohľadne farbiarskeho procesu. Potom sa mi už podarilo ofarbiť dobrú modrotlač. S tou som sa predstavil v ÚĽUV-e a im sa to veľmi páčilo. Keďže nemajú

26 / rozhovor

Kde si nakoniec našiel priestor?

Oslovil som u nás doma na Orave v Párnici starostku, ktorá sa už venovala niekoľkým zaujímavým projektom. Mal som z nej pocit, že by mohla práve tento môj zámer podporiť. Nakoniec mi ponúkli priestor za symbolickú cenu, síce som ho musel celý prestavať, ale stálo to za to. Od roku 2015 mám teda dielňu. Prvá vec, ktorú som tam robil, bola diplomovka. K 1. januáru 2016 som nakoniec založil živnosť a modrotlači sa venujem profesionálne.

Ako si sa dostal k receptom na modrotlač?

V literatúre toho je dosť, aj keď sa tejto technike dnes už takmer nikto nevenuje. Niečo som našiel aj na internete – najmä na nemeckých stránkach, keďže v Nemecku je mnoho funkčných dielní.

Zohnal som si teda niekoľko receptov a z nich som skúsil vyskladať jeden použiteľný. Čo ťa zaujalo na modrotlači?

Najviac ma oslovila náročnosť techniky. Ten proces je tak náročný, že pokiaľ človek nevie, ako s tým narábať, pokiaľ má iba ingrediencie, príliš mu to nepomôže.

Ako teda vzniká modrotlač?

Pomocou špeciálnej emulzie, ktorá sa volá pap, sa na plátno natlačia vzory a vznikne takzvaná rezerva. Voľakedy sa používali drevené formy, ja dnes však používam sieťotlač. Potom záleží od toho, aký je na plátne vzor a pap schne 5 dní, 10 dní alebo dlhšie. To už musí vedieť každý farbiar odhadnúť, ako dlho má daný vzor schnúť.

Pokiaľ to nepostojí dostatočne dlho, vzor sa rozpije. Potom, ako vzor vyzrie, farbí sa plátno v roztoku indiga. Keďže indigo nie je farbivo rozpustné vo vode, treba na to vytvoriť kúpeľ, v ktorom prebehne alkalická redukcia a vznikne takzvaný „indigobeľ“. Plátno sa do neho ponorí, nesmie sa ničoho dotýkať ani zlepiť. Nafarbí sa a vytiahne von. Zaujímavé je, že tento roztok ešte nie je modrý, ale žlto-hnedý. Až po vytiahnutí na

vzduch prebehne oxidácia, vďaka ktorej zmodrá.

Pokiaľ chceme získať tmavomodrú, tak ho musíme ponárať niekoľkokrát a tým pádom musí byť dobre spravená rezerva, aby nám nezmizol vzor. Potom sa plátno vyperie v čistej vode, aby sa farbivo zneutralizovalo a následne sa vyperie rezerva v slabom roztoku kyseliny sírovej a ustáli sa aj farbivo. Tým sa objaví pôvodné biele plátno.

Venuješ sa modrotlači denne? Áno. Každý deň od pondelka do štvrtku farbím.

Takto mi to však v poslednej dobe vyšlo naozaj len párkrát. Teraz mávam veľmi veľa workshopov a modrotlač sa zapísala do reprezentatívneho dedičstva Slovenska a tým pádom sa jej venuje veľká pozornosť.

Kam putujú hotové látky?

Prevažne súkromným odberateľom. Často mi napríklad pošlú fotku toho, čo z látky vyrobili.

My šijeme skôr univerzálne produkty ako obrusy, vankúše.

Ako vznikajú vzory na modrotlač?

Vzory navrhujem buď sám alebo čerpám z ľudových vzorov. Je ale pravda, že už som dlhšie nenavrhol nič nové. Stále teda čerpám z tých, čo som vymyslel na škole.

Prečo je modrotlač taká náročná na výrobu?

Nanášanie papu na plátno by sa dalo robiť valcovou technikou, ale farbiť potom také veľké plátno by bolo asi nemožné. Ten proces sa nedá urýchliť.

Asi ťažko by sa farbilo niekoľko 100 metrov látky v plaveckom bazéne. Je to príliš komplikovaný proces na veľkovýrobu. Preto je asi jednoduchšie to nahrádzať tlačou – na modrú látku jednoducho natlačíš biely vzor. Nie je to ale už modrotlač.

Modrotlači sa

kapacity na to, aby vyučili vlastného farbiara a zariadili mu dielňu, boli radi, že sa niekto taký našiel. Písal sa rok 2013 a ja som začal projekt Modrotlač Matej Rabada. Rozmýšľal som aj nad tým, čo po škole. A keďže ma to bavilo, povedal som si, že by možno nebolo zlé skúsiť sa tomu venovať naplno. Chýbala mi ale dielňa.

venujem naplno.

Načo sa voľakedy využívala modrotlač?

Pôvodne k nám do Európy prišla z Indie. Svoje miesto si našla v Holandsku. Najskôr sa privážali hotové produkty a až neskôr začali Holanďania experimentovať s indigom. Nebolo to ale masové a bol to produkt pre majetnejších. Preslávil ju aj Ľudovít XIV – Kráľ Slnko, ktorý udával trendy.

Keď sa začala rozširovať výroba, prenikala modrotlač medzi mešťanov a neskôr sa dostala aj do ľudového odevu. Tak ju poznáme aj my.

Pomaly každé mestečko malo potom vlastného farbiara. Tí museli byť veľmi konkurencieschopní.

Prečo to teda máme zafixované ako slovenský ľudový vzor?

Môj názor je, že je to tým, že na Slovensku sa veľmi dlho zachoval tradičný odev a dokonca aj dnes nájdeš na dedinách ľudí v krojoch. My to teda vnímame ako slovenské.

Aké sú tvoje obľúbené motívy?

To je ťažké povedať, tie tradičné sú úžasné. Sú nadčasové a pri niektorých mi ľudia nechcú veriť, že sú naozaj tradičné. Aj keď navrhujem vzory sám, väčšinou sa inšpirujem ľudovými motívmi.

Neviem ale povedať, ktorý je môj favorit.

Skúšal si robiť aj niečo moderné? Áno, mal som taký projekt s návrhárkou Mišenou Juhász, kde sme robili v podstate len abstraktné vzory, ktoré ani neboli tlačené na biele plátno, ale na farebné. Keby si nevedela, že to bolo farbené v indigu, nikdy by si neprišla na to, že je to modrotlač. Ľuďom ale nejde o to, či je to indigo alebo nie. Im ide skôr o tradičný vzor. Používať ale iba vzory a nerobiť to tradičným spôsobom – to sa nedá nazvať modrotlačou.

Kam by si sa chcel posunúť so svojou dielňou?

Momentálne je po modrotlači obrovský dopyt, keďže ju nebolo roky dostať. Takže musím veľa vyrábať. Kam presne by som ju ale chcel posunúť, to ešte neviem. Čo ale viem isto je, že sa nechcem venovať ničomu inému.

28 / z histórie

Alma mater budúcich architektoV

Fotografia z roku 1955

Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave oslavuje tento rok už 40. výročie svojho založenia, ako aj 70. výročie od založenia architektonického vzdelávania na Slovensku ako takého. Pripomína si ho viacerými podujatiami na svojej pôde, medzi nimi aj Urban Marketom. Zopár zaujímavostí z histórie školy, budovy, ale aj zo života jej architekta Emila Belluša, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

29 / z histórie Architektonické vzdelávanie na Slovensku započalo 26. augusta 1946 založením Oddelenia architektúry a pozemného staviteľstva na Odbore inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT). Samostatná Fakulta architektúry vznikla až z nariadenia vlády SSR z 18. augusta 1976 a jej slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v aule Stavebnej fakulty SVŠT 24. septembra 1976. Prvým dekanom fakulty bol menovaný doc. Ing. arch. Daniel Majzlík, CSc. Fakulta pôvodne nemala vyčlenenú vlastnú budovu, tej sa jej dostalo až o ďalšie štvrťstoročie neskôr.

Dnešná budova fakulty sa nachádza na Námestí slobody a vznikla podľa návrhu architekta Emila Belluša, ktorý sa tiež v mnohom zaslúžil o založenie samotného architektonického vzdelávania na Slovensku. Emil Belluš budovu projektoval v rokoch 1946 až 1951, realizácia projektu sa uskutočnila v rokoch 1948 – 1953.

Pôvodne slúžila ako Pavilón teoretických ústavov a boli tu priestory na výučbu fyziky, matematiky a architektúry. Sídlom výlučne Fakulty architektúry sa budova stala v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a budúci architekti sa v nej vzdelávajú až dodnes.

Z architektonického hľadiska sú na budove zreteľné tradicionálne tendencie z polovice storočia, aj keď jej priečelia sú prosté, bez ozdôb a badať tu funkcionalistické motívy. Dispozícia je symetrická, s centrálnou veľkou halou a dvoma schodiskami. Spolu s viacerými ďalšími vnútornými detailami tak pripomína okolité barokové paláce.

Hoci budova nemá takmer žiadne ozdobné prvky, v pravom krídle nájdeme na parteri sériu realistických reliéfov. Tie sa však do projektu dostali až počas realizácie, v roku 1949.

Emil Belluš Emil Belluš je považovaný za jednu z hlavných osobností slovenskej architektonickej moderny a funkcionalizmu. Svojou tvorbou z veľkej časti ovplyvnil urbanizmus hlavného mesta, kde okrem iných navrhol budovy Národnej banky na Štúrovej ulici (1930, dnes Generálna prokuratúra), 400 bytov na Miletičovej ulici (1930), Hotel Devín (1949 – 1950), ale aj svoju poslednú stavbu, ktorou je Vysokoškolský internát Mladá garda (1951). Za najlepšie Bellušovo dielo sa však vo všeobecnosti považuje Kolonádový most ponad Váh v Piešťanoch (1930). Emil Belluš sa počas svojho života nesústredil len na architektúru a bol aktívny aj v mnohých ďalších sférach.

Okrem výučby na škole bol tiež zakladajúcim členom veslárskeho klubu v Bratislave, pôsobil v Slovenskej akadémii vied. Bol predsedom Spolku architektov Slovenska a v roku 1939 založil odborný časopis Technický obzor slovenský.

A ak si tento článok čítate počas Urban Marketu, je možné, že sa práve nachádzate v blízkosti, či priamo v aule Fakulty architektúry STU, ktorá nesie Bellušovo meno.

Za poskytnutie informácií ďakujeme zamestnancom a študentom Fakulty architektúry STU.

30 / predajcovia

dizajn Antalis antalis.sk

Archbooks archbooks.sk

Big Wood Organic bigwood.sk

EgreĹĄ egresmagazin.sk

Eva NovanskĂĄ evanovanska.com

31 / predajcovia

Faculty shop facebook.com/spfastu

Flash Art Czech and Slovak Edition flashart.cz

ChytrĂ´ sashe.sk/Chytruo

Indi-Vindi indi-vindi.com

Jollity jollity.sk

Letos facebook.com/letos

32 / predajcovia

Michaela Slaninková zapisniky.sk

Pangea facebook.com/pangeaboards

PREMIUMSTUFF premiumstuff.sk

Mr. WOOD mrwoodshop.com

Popono popono.eu

Pyré pyre.sk

33 / predajcovia

info@redesigned.sk | +421 948 131 323

Redesigned.sk redesigned.sk remini remini.sk

Retart retart.sk

Rychter_D rychterd.bigcartel.com

Risomat risomat.sk

SlovakiaGift/SLOVENSKY slovensky.in

34 / predajcovia

SOFFA soffamag.com

urbane urbane.cz

WoodPack Instruments woodpack.sk

Tkalcovna tkalcovna.cz

Wemal wemal.sk

WOOD&ROLL woodandroll.com

35 / predajcovia

mรณda Artube artube.sk

Bratiska bratiska.sk

City Folklore cityfolklore.com

CILA cila.me

DEARFRIENDS dearfriendsclothing.com

36 / predajcovia

Drinking Shoes ÂŽ drinking-shoes.com

HEAVENLY heavenly.sk

Hento Toto bolrazjedenclovek.sk

Chriss Pola chrisspola.com

Ice ice baby iceicebaby.cz

KaiKai kaikaikids.com

37 / predajcovia

Krispol Store krispolstore.cz

Lichi lichifashion.cz

Mayda maydafashion.com

LEMUR O.O lemurlemur.sk

Ľubica Skalská, slow – fashion facebook.com/ls.slowfashion

mcm89 mcm89.com

38 / predajcovia

miestni miestni.sk

MUXU muxu.cz

Nosene – Pop Up Second Hand nosene.sk

mile mile.sk

Nemám čo na seba! nemamconaseba.sk

POKO LOKO pokoloko.sk

39 / predajcovia

Pulaume pulaumi.com

Slowatch slowatch.sk

VerĹĄatyl versatyl.cz

Puojd puojd.sk

Small Rags littlehipster.sk

vrzala fashion robertvrzala.com

40 / predajcovia

WOLFGANG wolfgangstore.cz

ZOOT s.r.o. zoot.sk

Ĺ perk Acid-designs acid-designs.com

Industry Jewels industryjewels.cz

Jan Sajkala facebook.com/jan.sajkala

41 / predajcovia

LK/minilab luciakovacikova.sk

LukZu sashe.sk/LukZu

minka facebook.com/minkaporcelain

MOOYYY mooyyy.cz

Sepia Art Jewelry facebook.com/SEPIA-Art-Jewelry

Silvia Bartovรก silviabartova.blogspot.sk

42 / predajcovia

Steampunk Queen Jewelry steampunkqueen.com

TYFORMY tyformy.cz

TURZO turzo.sk

Yo_Soy facebook.com/yosoy.design

doplnky 82 Bøok & Design Shõp/Miesta Mesta 82.sk

43 / predajcovia

ALATE facebook.com/alatemillinery

Antikvariatik.sk antikvariatik.sk

BeWooden bewooden.sk

anna.k facebook.com/Annak-atelier-boutique

Artattack Shop artattackshop.sk

Dara bags darabags.sk

44 / predajcovia

Fusakle fusakle.sk

Jamaka facebook.com/Jamaka

JUST LOVE justlove.sk

Instant Shop instantshop.sk

Juicy Monsters juicymonsters.com

Kippins ecobuddies.eu

45 / predajcovia

LAVOR facebook.com/madebylavor

Milash milash.sk

MOE moe.sk

LIN sashe.sk/linshop

Mirrage mirrage.cz

Mylo mylo.sk

46 / predajcovia

Olejar Books olejar.eu

Popular gopopular.com

Pán Medvedík panmedvedik.sk

Showroom. showroomdot.cz

SnowMouse publishing snowmousepub.com Smaltovaná Babka instagram.com/smaltovanababka

47 / predajcovia

Tripito tripito.eu

VONAI vonai.sk

YAGA yaga.at

UASHMAMA uashmama.sk

WakiVaky facebook.com/wakivaky

48 / predajcovia

MŇam

Excelent excelent.sk

FOXFORD foxford.sk

Čokoládové lanýže Tereza cokoladovelanyze.cz

FOODSTOCK foodstock.sk

Gentle Jam gentlejam.sk

49 / predajcovia

Herbert Sirupy herbert.sk

Kingswood kingswood.sk

Le Sucré sweet-manufacture.com

NYC Corner facebook.com/nyccorner

Pán Králiček facebook.com/pankralicek.sk

Paštika Boženka facebook.com/pastikabozenka

50 / predajcovia

Poľná kuchyňa polna-kuchyna.sk

Vegánske hody veganskehody.sk

Tradičné holandské Wafličky waflicky.sk

Vinárstvo Michal Bažalík facebook.com/Vinárstvo-Michal-Bažalík

Organizuje

V spolupráci s

Partneri podujatia

Myšlienku DAAD podporila

Mediálni partneri

Ďakujeme

27 — 29/5/2016 DAAD (Dni Architektúry a Dizajnu) Fakulta architektúry STU Námestie Slobody 19, Bratislava