Urban Market 2017 (Spring Edition) by Urban Market

n a b ur rket ma pis o

Ä?as

Urban Market Najväčšia slovenská predajná výstava nezávislého dizajnu, módy a umenia už siedmy rok prináša na jednom mieste to najlepšie nielen zo slovenskej scény. Dizajnérske produkty dopĺňa bohatý sprievodný program, workshopy, umelecké výstavy a hudobné, koncertné či DJ-ské vystúpenia. Urban Market sa koná trikrát ročne, jeho jarná edícia je už tradične súčasťou bratislavského podujatia DAAD (Dni architektúry a dizajnu).

Čerstvé Ovocie, n.o. Neziskovú organizáciu Čerstvé Ovocie tvorí partia kamarátov, ktorých spája záujem o dizajn, módu, umenie a hudbu, ako aj chuť prispievať svojou aktivitou k oživeniu kultúrnej scény. Okrem Urban Marketu má ČO v talóne aj ďalšie podujatia, napr. Urban Art Session, SINGULARCH,

Urban Market pripravili:

Časopis pripravili:

Riaditeľ a dramaturg: Martin Brix

Šéfredaktorka: Zuzana Fajta

Kurátorka: Nikola Luzárová

Rozhovory, texty: Zuzana Fajta,

Art director a šéfredaktorka časopisu:

Denisa Chylová, Adam Gajdoš

Zuzana Fajta

Korektúra: Matej Lauko

Propagácia a PR: Denisa Chylová

Grafický dizajn: Marek Menke

Technické zabezpečenie a gastro:

Tlač: Dobrotlač, www.dobrotlac.sk

Tomáš Augustín Produkcia: Matej Chudic

Vydavateľ:

Architektúra: Dalibor Vidiečan

©Čerstvé Ovocie, n.o., www.cerstveovocie.sk

Grafický dizajn: Marek Menke

Vyšlo v náklade 800 kusov.

Časopis je nepredajný.

Májový džem či reláciu Čerstvé Ovocie_FM.

Jar v znamení retrospektívy a spomienok Je to neuveriteľné, no Urban Market započína už ôsmy ročník svojej existencie! Jarné vydanie sa preto venuje retrospektíve a spoločne sa ohliadneme za minulými rokmi. Čo vás čaká a neminie počas víkendu na Fakulte architektúry tentoraz? Tešíme sa, že opäť máme vyše stov-

Voľné chvíle vám, veríme, spríjemní aj

ky predajcov z oblasti módy, dizajnu,

časopis, ktorý práve držíte v rukách.

šperkov, doplnkov, ale aj iných kreatív-

Na spoločné začiatky Urban Marketu

nych oblastí. Okrem obľúbených stálic

a Grape festivalu sme si zaspomínali

sme opäť objavili niekoľko noviniek,

s Jurajom Podmanickým, porozprávali

ktoré sa vám predstavia po prvýkrát.

sme sa aj s Cinou Marcinkovou, ktorú

Sprievodný program sa bude aj túto jar

ste na Urban Markete v rokoch minu-

niesť v znamení spolupráce s DAAD (Dni

lých mohli stretnúť so značkou Drevená

architektúry a dizajnu). Premietať bu-

Helena. Zaujímavosti sa dozviete tiež

deme filmy o architektúre V4, vo foajé

o architektovi Michalovi Marcinovi, ktorý

budovy nájdete španielsku umeleckú in-

stál pri samom zrode Urban Marke-

štaláciu a uskutoční sa tiež CLUBOVKA

tu, a o tom, ako vdýchnuť nový život

s talentovanou Slovenkou žijúcou v New

retro nábytku nám porozprávala Anna

Yorku – dizajnérkou Petrou Langerovou.

Harvanová z Renové. Ďalej do minulosti sa pozrela kurátorka Katka Beňová,

V sobotu podvečer zopakujeme aj zim-

ktorá okrem iného stála aj za úspešnou

nú novinku, Rooftop Stage na streche

výstavou Biedermeier.

budovy. Pozor, kapacita je obmedzená, takže odporúčame uchmatnúť si

Jarný Urban Market je opäť tu a spolu

miesto čím skôr!

s ním prichádza aj krásne obdobie výle-

Nočné sovy tiež neobídu naprázdno,

teľmi a hlavne, nových zážitkov. Budeme

ako zvyčajne sme pripravili aj dve af-

radi, ak sa o tie svoje s nami podelíte

terparty. Tá piatková sa udeje v ob-

na sociálnych sieťach s hashtagom

ľúbenom Nu Spirit Clube, v sobotu si

#urbanmarket2017!

tov, dovoleniek, dlhých večerov s pria-

spravíme retrospektívny večer v znovuotvorenom Luna bare v hoteli Kyjev.

Úvod

archív Drevená Helena

Aké boli tvoje začiatky s Drevenou

Vždy som mala rada jedno-

Helenou?

duché a priamočiare veci. Človek vždy vedel, čo od nich

Fotografie: Kristína Botlová,

Drevená Helena

Text: Zuzana Fajta

Cina Marcinková

Drevená Helena vznikla veľmi náhodne. Vrátila som sa na Slovensko po roku z Anglicka a cítila som sa zaseknutá.

očakávať a dávalo mu to

Rozhliadala som sa po rôznych joboch

istotu. Keď som sa prvý raz

a pohrávala sa s myšlienkou vrátiť sa na

stretla s Cinou Marcinkovou,

školu a doštudovať film. Všetko som vtedy príliš riešila. Najviac ma ubíjalo písať

neviem už, aký bol rok, ale

si životopis a zaslať ho do nejakej firmy.

učarovala mi. Bola odvážna,

Po večeroch doma som si vymýšľala veci.

pretože aj keď nemala skú-

Mala som v sebe pocit (ešte z Anglicka), že ak si vymyslím niečo, čo ma bude

senosti, rozhodla sa začať

baviť, tak sa s tým uživím. Nevidela som

tvoriť pod vlastnou značkou.

absolútne žiaden problém robiť niečo,

Tak vznikla v roku 2012 Dreve-

hoci aj amatérsky, a ponúknuť to ľudom,

ná Helena. O päť rokov neskôr

tak ako som to videla v uliciach Londýna.

má za sebou tvorivú pauzu,

dala som si, že čokoľvek z toho vznikne

počas ktorej sa venovala

a bude sa volať takto divne, bude to

práci pre módny dom Nehera. Dnes začína odznova. O tom, aké má plány a čo pre nás chystá, nám prezradila v rozhovore.

Vtipné je, že prvý bol asi názov. Pove-

cool. Nebrala som to vážne, nič som nemala pripravené ani premyslené. Spravila som pár šperkov a tašiek a prihlásila sa na Urban Market (na jar 2012). Predala som všetko a zarobila si svojich prvých 200 eur. To bolo vtedy všetko, čo som mala. A šialene ma to nakoplo.

Móda

Foto: Petra Vlčková

vala. Povedala som si, že kým sa budem držať svojej estetiky a toho, čo sa mi úprimne páči, nemám čo pokaziť. Keďže som nebola technicky zdatná, tak moje dizajny vznikali hľadaním inej cesty. Niekedy mi prišla jednoduchšia, inokedy som si to naopak príliš komplikovala. Pozerala som sa na to jednoducho inak a to ma priviedlo k inému videniu vecí. Prostejšiemu. Prečo si sa rozhodla s tým na chvíľu seknúť? Bolo to pre mňa jasné rozhodnutie. Stalo sa to v období, keď som vedela, že chcem Drevenú Helenu posunúť niekam inam. Hoci sa mi celkom darilo, vedela som, že to bude chcieť nejakú väčšiu investíciu, že možno pôjdem niekam do zahraničia alebo len potrebujem nejakú stáž či pauzu. Šla som na mesiac do Berlína

nasať novú atmosféru, vidieť opäť iných ľudí, trochu si oddýchnuť. Niesol sa nado mnou takýto oblak zmien a vtedy sa to stalo. Zavolali mi z Nehery, či by som to nechcela u nich skúsiť. Pomôcť im vo vzorovacom tíme a asistovať kreatívnemu riaditeľovi. Tak uznaj, pýtala som si to. Na pár sekúnd sa mi zastavil mozog. Všetko mi preletelo hlavou, ale ešte v ten moment som im povedala áno. Jedno, čo viem, že som Drevenú Helenu len zazimovala, nesekla som s tým. Jednoducho Čo si sa pri tvorbe vlastných dizajnov

som svoju energiu preniesla inam. Bolo to

naučila?

super vzrušujúce a ja som vedela, že to

Naučila som sa, že nič neviem. Že je dô-

môže byť pre mňa len pozitívne. Nevedela

ležité byť trpezlivý, že dobré veci trvajú

som, ako dlho to bude trvať, ale to som

a že sa netreba báť požiadať o pomoc

vtedy vôbec nepotrebovala riešiť.

a rady. Robila som veľa chýb, lebo som sa učila za pochodu. Šiť ma učili tutoriály

Aké to bolo pracovať pre inú módnu

a strihy som sa naučila konštruovať na

značku?

jednom intenzívnom kurze. Bažila som po

Pre mňa je Drevená Helena a Nehera nie-

všetkom, študovala som, pýtala som sa

čo neporovnateľné. Možno na začiatku by

mamy, obkukávala som, čítala a sledo-

som povedala, že vo všeobecnosti praco-

Móda

Cina Marcinková: „Vo svojej tvorbe hľadám vyváženosť medzi priebojnosťou a pokorou.”

Foto: Nicole Lieskovská

vať pre akúkoľvek svetovú módnu značku

na parížskom týždni módy, ako napríklad

je masaker. Je to obrovská psychická

Vetements, MMM či Céline. Dokonca

a fyzická záťaž a nedá sa to flákať.

v niektorých prípadoch je Nehera kvali-

Neexistuje fixný pracovný čas, sviatky či

tatívne na ešte vyššej úrovni. Bola to pre

víkendy. Sú 4 termíny do roka a vy pracu-

mňa obrovská škola. Všetko, čo som tam

jete na tom, aby bolo všetko perfektné

robila, som sa vlastne naučila priamo

a načas. Vaša robota sa stane vaším

tam. Robila som asistentku dizajnérke

domovom a ľudia v práci vašou rodinou.

Julii Rodowicz, ktorá pre nás navrhovala

Nehera je niečo, na čo by sme mali byť

pleteniny, čo je v luxusnom segmente

v našej krajine hrdí. Táto firma je na úrov-

dôležitý a hlavne krásny prvok. Pracovala

ni ostatných značiek, ktoré sa objavujú

som na vzorovaní a dizajnoch. Komuniko-

Cina Marcinková

Foto: Petra Vlčková / Archív DH

vala som naprieč dizajnérmi, manažmen-

tohto všetkého som introvertnejší typ

tom a fabrikami. Bolo to super. Naučila

a nerada otravujem ľudí. V Nehere som

som sa, ako taká obrovská firma funguje

sa musela naučiť nahlas povedať svoj

a hlavne to, aké to je pracovať v nao-

názor alebo si nahlas priznať chybu.

zajstnom módnom biznise.

Pre niekoho je to prirodzené, ale mne sa často stávalo, že som si myslela, že

Čo dôležité si sa v Nehere naučila?

problém vyriešim sama. Raz za mnou pri-

Najdôležitejšie pre mňa bolo naučiť sa

šla šéfka, zatriasla ma za plecia a pove-

pracovať v tíme. Dlho som bola jediná-

dala: „Cina, toto je tímová práca!“ Myslím

čik a bola som vedená k samostatnosti.

si však, že boli s mojou prácou spokojní,

Drevenú Helenu som robila sama a okrem

ale stávalo sa mi, že som jednoducho

Móda

niekdy niečo zabudla povedať a hľada-

ženské telo. O výstrihoch a krátkych suk-

la som riešenie sama. Jednoducho som

niach sa tu nemôžeme baviť ani v jednom

tak fungovala celý život predtým. Vedela

prípade. Sama som zvedavá na svoje veci,

som, že toto je moja slabšia stránka a že

ktoré vzniknú teraz, po tom všetkom. Na

na nej musím zamakať. Hľadala som vyvá-

reakcie ľudí. Zas sa trochu viac spoznám.

ženosť medzi priebojnosťou a pokorou. Čo ťa bavilo a páčilo sa ti vtedy a dnes Čo ťa donútilo sa k Drevenej Helene

to už nemôžeš ani cítiť (pokiaľ niečo

vrátiť?

také je)?

Po 6 kolekciách, teda po roku a pol, som

Šípim, že chceš odo mňa počuť nie-

si sama pred sebou priznala, že už ne-

čo konkrétne. Štýl je niečo, čo sa veľmi

vládzem. Potrebovala som v sebe zno-

nemení. Menia sa trendy. Ale myslím, že

vuobjaviť svoj vnútorný pokoj. Stav, keď

sa všetci formujeme, lebo však je rých-

dokážem vymýšľať veci a sama sa reali-

la doba. Aj ja sa mením, prichádzam na

zovať. Bolo mi to aj trochu ľúto, ale bolo

nové veci a niektoré ma po čase už tak

to triezve rozhodnutie, nebolo to z donú-

veľmi nebavia. Napríklad sa mi to stalo

tenia. Dokonca som ani nepremýšľala, čo

s farbami. Mala som to také obdobie,

budem robiť ďalej. Vedela som, že to bude

keď som chodila iba čierna a premýšľa-

od nuly. Od apríla som opäť na voľnej

la o odeve iba v tejto farbe. To poznáš,

nohe a pracujem na vlastných veciach.

ľudia sa ťa pýtajú, či ideš z pohrebu

Presťahovala som sa do Prahy a zvoľnila

a myslia si, akí sú vtipní. Ale potom som

som tempo. Pracujem na vlastnej kolekcii,

zistila, že je to totálna nuda. Že ma to

práve som sa vrátila z natáčania v Špa-

obmedzuje. Čierna vždy bude vyzerať

nielsku, kde som robila kostýmy do klipu

dobre a elegantne (a kiežby niektorí ľudia

a aktuálne pripravujeme kolekciu s Buf-

chodili decentnejšie oblečení!), ale zistila

fet-om, na čo sa nesmierne teším!

som, že treba byť otvorenejší. Momentálne ma veľmi baví napríklad červená, a tak

Kam sa posunula tvoja estetika?

som ju rovno použila ako hlavný prvok

Vďaka Nehere, Parížu a ľudom, s ktorými

v novej kolekcii, a tiež indigo modrá – tú

som pracovala, sa môj pohľad na dizajn,

som rovno šupla do toho klipu. Veľmi ma

styling aj kreatívny proces určite vyfor-

teší, keď vidím niekoho farebného, že sa

moval. Bol to úplne odlišný level asistovať

s tým chvíľu doma pohral. Toto je jedna

ľuďom, ktorí pracovali pre značky ako

z vecí, ktorú mi dala pravdepodobne

Hermes, Calvin Klein, Maison Margiela

Nehera. Keby ste videli všetky tie farby

či Balenciaga. Začala som viac vnímať

a vzory! A pritom to nakoniec všetko pô-

detaily a objavovať nové cesty kreatívne-

sobilo tak upokojujúco. Chce to odvahu.

ho procesu. Estetika toho, čo som robila predtým, a toho, čo sme robili v Nehere,

Ako vzniká nová Drevená Helena?

nebola až taká odlišná. Mám rada jedno-

Extrémne pomaly a dlho. Prvé veci som

duché veci a prirodzenosť. Skôr dbám na

si začala skicovať už v zime, len tak,

formu – na architektúru odevu. Milujem

a potom sa to vo mne prehuplo. Poveda-

všetko spojené s Japonskom a mám rad-

la som si, že niečo potrebujem vymyslieť,

šej, keď je telo viac zahalené ako odha-

či už anonymne, „na tajňáša”, alebo robiť

lené. Nehera je tichý luxus a rešpektuje

dizajn s niekým iným. Chcela som sa

Cina Marcinková

Drevenรก Helena

„Mám rada jednoduché veci a prirodzenosť. Skôr dbám na formu – na architektúru odevu.”

realizovať a v Nehere som sa začala cítiť

na rok lepšie a úspešnejšie! Ľudia ko-

trochu zacyklená. Postupne sa to všetko

nečne pochopili, že nákupné centrá sú

prehuplo a teraz sa môžem sústrediť iba

nuda a že je oveľa prínosnejšie podporiť

na to, čo robím a vychádza to zo mňa.

malého predajcu alebo dizajnéra. Toto

Jednoducho mi to tak viac vyhovuje.

je niečo, čo treba podporovať a pokojne by sa to mohlo diať aj častejšie! Aj keď

So svojou vlastnou tvorbou si chodila

som posledné razy nepredávala, tak som

predávať aj na Urban Market. Máš to

vždy prišla a niečo si kúpila. Neviem, kde

v pláne aj teraz?

okrem e-shopu budem svoje veci pre-

Urban Market ma naštartoval. Som veľmi

zentovať. To sa ešte vyjasní. Keďže som

vďačná, že tu niečo také je a je to z roka

sa teraz presťahovala do Prahy, pravde-

podobne skúsim niečo aj tu, ale najprv

pre chalanov alebo že bude unisex.

musím kolekciu dokončiť!

Ale nakoniec sa vo mne vždy prebudilo niečo z tej ženskej stránky. Veď prečo aj

Čo ťa inšpiruje pri vzniku aktuálnych

nie, veď som žena. Hoci ma to mužské

kolekcií?

stále viac zaujíma a inšpiruje.

Väčšinou je to nejaký konkrétny prvok, ktorý buď niekde uvidím, alebo som ho

Aké budú tvoje dalšie projekty alebo

uvidela a neskôr sa mi vynorí. Keď niekto

plány?

robí vizuálne umenie, tak v podstate

Plány nemám, to je jasné. To sa už dnes

nonstop loaduje a v nejakom momente

nenosí. Je to nereálne plánovať nie-

sa to naakumuluje alebo to dá náhle

čo v takej rýchlej dobe. Mám problém

zmysel a šup to na papier! Neskôr sa

stráviť to, čo je teraz. Ak by som mala

k tomu pridajú dalšie elementy, skúsim,

premýšľať nad tým, čo bude, asi by ma

či spolu fungujú a ďalej na nich pracu-

porazilo. Samozrejme, toto je niečo, čo

jem. Spravím si prieskum a následne to

neradi počujú naši rodičia a staršia ge-

všetko prepájam.

nerácia. Ale myslím, že si zvykli. Naozaj neviem, čo bude. Momentálne sa chcem

Na začiatku teda stačí jedna vec

sústrediť na spoluprácu s Buffet-om

a potom sa to nabaľuje. Proces je dlhý

a dať do toho všetko. Popritom budem

a mení sa. Niektoré veci mám vymyslené

v pokoji udržovať Drevenú Helenu a uvi-

dlho, spravím strih, a keď ich strihám,

dím. Teším sa na všetko, som otvorená

stane sa, že ich úplne zmením alebo

spoluprácam a projektom a to je myslím

to jednoducho nefunguje a zruším ich.

základ na najbližsie obdobie.

Je to úplne bežné. No a, samozrejme, aj tieto nezrealizované projekty treba

Keby nebolo Drevenej Heleny, čo by si

niekam odložiť a neskôr sa dajú zrecyk-

robila?

lovať a môžu dokonca fungovať oveľa

Pravdepodobne by som robila niečo kre-

lepšie.

atívne, len v inom odvetví. Určite by to smerovalo k nejakému projektu, kde by

Myslím, že pri tejto kolekcii ma inšpirova-

som niečo vyrábala rukami. Ale je fakt,

la jedna fotka, na ktorej je Aaliyah. Sedí

že jedna z vecí, ktoré ma naozaj bavia,

na stoličke a je oblečená v akejsi be-

je sa o niekoho sa starať alebo upra-

duínskej červenej súprave. Pôsobí to na

tovať. Znamenalo by to pre mňa, že by

mňa presne tak, ako by som chcela, aby

som dávala veci do poriadku a mala ich

moja kolekcia pôsobila na ľudí. Často sa

pod kontrolou, to ma extrémne napĺňa.

však pri tvorbe mojich kolekcií stáva, že

Pred pár dňami mi napadlo, že by ma

si nazbieram práve obrázky pánskeho

bavilo byť rangerkou na púšti. Jazdila by

oblečenia. Pozerám hip-hopové klipy,

som na džípe a kontrolovala návštev-

lustrujem svoju Carhartt WIP knižku

níkov chráneného parku, či neporušujú

a nechávam na seba pôsobiť práve túto

poriadok. Vlastne ma dosť baví šoféro-

neohrabanosť a drsnosť. Následne ju

vať. Ale to už je úlet. Niečo by sa našlo,

pretavujem práve do ženského odevu.

ideálne kde sa nebudem musieť s nikým

Neraz sa mi stalo, že som si povedala,

rozprávať a budem môcť mať nahlas

že teraz táto kolekcia bude drsná a len

pustenú hudbu.

Cina Marcinková

Michal je krajinný architekt pôsobiaci v Bratislave, kde si v roku 2012 založil vlast-

archív Michala Marcinova

Fotografie: Kristína Botlová,

LABAK

Text: Adam Gajdoš

Michal Marcinov

Ako a kedy si sa dostal do prostredia Cvernovky? Bolo to okolo roku 2010 až 2011. Dostal som sa do partie ľudí, ktorí robili Urban

ný ateliér LABAK. V minulosti organizoval architektonické workshopy či prednášky známych európskych architektov. Jeho ateliér má momentálne šesť členov, sídli v priesto-

Market, ktorí vedeli, že mám skúsenosti s robením workshopov v Žiline pre študentov architektúry, a potrebovali ďalšieho kolegu do neziskovky. Oslovili ma, či by som s nimi nechcel spolupracovať a ja som nemal prečo odmietnuť. Ambíciou bolo robiť projekty ohľadom architektúry, pomáhal som im cielene s organizáciou ich konkrétnych akcií, nemal som nič

roch novej Cvernovky na Račianskej ulici v Bratislave

svoje, to prišlo až neskôr zorganizovaním prezentácií mladých architektov. V čase,

a balansuje medzi architektú-

keď sme to rozbiehali a získali na tento

rou, stavebným inžinierstvom

projekt finančné prostriedky, pripravovali

a botanikou. Michal stál pri začiatkoch Urban Marketu

vá – výstavu a predstavenie magazínov o architektúre Archizines Bratislava a na

a jeho súčasné aktivity nie sú o nič menej zaujímavé.

iní – Martin Jančok a Ľubica Segečo-

ich návrh sme to spojili. Do Bratislavy prišli ľudia ako Kersten Geers – office KGDVS a Ronald Rietveld – vtedy ešte Rietveld Landscapes, dnes RAAAF, čo bol prvý a veľmi silný rok, neskôr sme pozvali portugalský ateliér FALA a ateliér Raum, minulý rok bola u nás Anna Fink z kancelárie B+B.

Architektúra

Čiže do Cvernovky si sa dostal skrz Urban Market?

Po zániku Cvernovky si si hľadal niečo iné alebo si sa presťahoval do „novej Cver-

Nie tak úplne. Všetci sme v tom čase

novky” na Račianskej ulici?

potrebovali kanceláriu a hľadali sme

Keď sme sa dozvedeli o presune Cvernov-

priestor, lebo niektorí z nás potrebovali

ky, tak sme chceli opäť byť jej súčasťou, aj

priestor na prácu, iní zas na organizo-

keď nie sme po organizačnej stránke neja-

vanie eventov. Preto sme boli v takom

kým silným členom komunity. Sídli tam však

veľkom priestore.

dosť ľudí, s ktorými spolupracujeme, bolo teda pre nás logické presunúť sa s nimi.

V čom by bola tvoja situácia iná, keby si nešiel do Cvernovky, ale do nejakého

V čom sú nové priestory na Račianskej iné

generického priestoru?

oproti tým na Páričkovej?

To nedokážem povedať, pretože som

Myslím si, že tam bude stále u každého tro-

nebol nikde inde, ale nemyslím si, že by

chu taký „bordel”. Je to iné v tom, že je to

to v závere dopadlo inak. V tej dobe

oficiálne, v zmysle, že máme určitú zmluvu

som začínal spolupracovať s ľuďmi, ktorí

na určitý čas, investovanie financií a času

v Cvernovke už sedeli, a bolo len otázkou

je teda na niečom postavené. Nevisí to vo

času, kedy si tam tiež nájdem nejaký

vzduchu, ako to bolo v predošlých priesto-

priestor. Ak by to nebol ten, v ktorom

roch, takže to určite bude profesionál-

som bol, tak by to bol nejaký iný, menší,

nejšie, intenzívnejšie. My v LABAK-u však

v rámci iného kolektívu.

fungujeme na princípe, že je pre nás najdôležitejšia práca. Nedávame si prehnane

Architektúra

záležať na tom, ako bude ten samotný

sa nám urobiť pár ročníkov workshopov.

priestor vyzerať, kedže sme ho urobi-

Keď to spätne hodnotím, nemalo to veľký

li veľmi jednoducho a v rámci určitých

zmysel, keďže tie projekty ostali „v šuflí-

finančných možností. Dôležitý je pre nás

ku”, ale naučil som sa, o čom by tie

priestor, v ktorom sa nám dobre pracu-

workshopy mali byť. Workshop je podľa

je, nemali sme potrebu si ho extrémne

mňa vec, ktorá by mala predchádzať

vydizajnovať, skôr sa čo najrýchlejšie

architektonickej súťaži, pretože sa pro-

transformovať a presunúť do nových

stredníctvom neho dajú nájsť silné a sla-

priestorov.

bé stránky zadania.

Študoval si na Fakulte architekúry STU,

Čo si robil hneď po skončení štúdia? Za-

čo si sa na nej naučil?

ložil si si hneď vlastný ateliér alebo si sa

Bol som prijatý aj na architektúru, aj na

niekde zamestnal?

krajinnú architektúru a vybral som si to,

V prvom rade som chcel odísť do zahrani-

čo mi bolo menej známe, predpokladal

čia, ale to bolo v roku 2009, keď sa pre krí-

som, že sa tomu venuje menej ľudí. V ško-

zu počty ľudí v zahraničných kanceláriách

le som sa naučil určité základy, aj keď

skôr znižovali, takže som zostal tu. Snažil

nie možno kvalitne, ale získal som isté

som sa zapojiť do spolupráce s ateliérmi

povedomie a myslím si, že to podstatné

z oblasti krajinnej architektúry, čo do istej

som sa naučil z rozhovorov s inými, skú-

miery nezafungovalo, tak som začal legál-

senejšími ľuďmi. Nebola to škola, ktorá by

ne pracovať pod nazvom LABAK.

mi dala veľmi precízne informácie o architektoch, o práci či hodnotení kvality

Je ťažké pre mladých ľudí na Slovensku

architektúry, bolo to skôr o tých ľuďoch.

založiť si architektonický ateliér?

Je na študentovi, ako rýchlo sa chce

Založiť ho nie je ťažké a udržať ho je

posúvať ďalej, ideálne účasťou na

dobrodružstvo. Šancu má každý rovnakú,

workshopoch, súťažiach, nebáť sa kri-

je to skôr o ambícii, kto chce čo robiť. Mal

tiky, zobrať si z toho ponaučenie a ísť

som vtedy za sebou nejaké spolupráce

ďalej. My sme tiež museli veľa súťaží pre-

s architektmi a vedel som, že takto to

hrať, aby sme nejakú vyhrali.

chcem v budúcnosti robiť. Nezažil som síce ten prepad okolo roku 2009, skôr to

Vedel by si bližšie popísať architektonic-

dno, ale to bol len môj začiatok. Práce

ké workshopy, ktoré si organizoval?

je dosť, pracovných príležitostí je teraz

Prvotným popudom bol workshop pre

veľa, obzvlášť, keď si človek hľadá zada-

krajinných architektov, ktorý sa konal

nia sám.

v Bratislave a volal sa Mestské záhrady, čo mi prišlo fajn v tom, že mesto dostalo

Koniec koncov, takým spôsobom sme

možnosť získať množstvo názorov a že

sa dostali k projektu lávky na Straníku,

sa dokázalo o danej lokalite diskutovať

ktorý začal dlhodobejšou spoluprácou

a hľadať riešenia. Na základe toho som

s mestom skrz workshop. Ďalší rok sme

sa rozhodol robiť workshopy v meste,

opäť organizovali worshop vyhliadkovej

z ktorého pochádzam, teda v Žiline.

veže na Dubni, čo bol zlomový moment,

Oslovil som ľudí zo Stanice Žilina-Záriečie,

keď som si povedal, že to celé má zmysel,

tí zas oslovili ľudí na meste a podarilo

pretože sme tam vypracovali podklad, na

Michal Marcinov

základe ktorého sa mesto rozhodlo vy-

s názormi a hľadáme kvalitu riešení tak,

písať architektonickú súťaž. A tá súťaž

že si vyvraciame naše návrhy a hľadáme

mala veľký počet účastníkov, okolo 45,

slabé miesta, aby ich potom vo finále bolo

takže bolo z čoho vyberať. Dnes sa pro-

čo najmenej, resp. neboli vôbec.

jekt pripravuje na realizáciu stavby. Spomínal si spolupráce s architektonicDokáže kríza vôbec ovplyvniť malé ate-

kými ateliérmi, akým spôsobom taká

liéry? Netýka sa vždy iba tých väčších

spolupráca prebieha?

zákaziek?

To záleží na ateliéri. S ateliérmi, s ktorý-

Podľa mňa sa to vždy do určitej miery

mi už spolupracujeme dlhšie, sme už pri

dotkne každého, skôr je otázka, čo je

osádzaní stavby na pozemok súčasťou

človek schopný utiahnuť sám, keďže mať

diskusie. Na to potom nadväzuje pro-

v ateliéri určitý počet ľudí znamená mať

jekt exteriéru. Záleží to aj na projekte,

aj určité zručnosti, čo sa manažovania,

v minulosti sme boli prizvaní do projektu

organizácie pracovných podmienok týka.

až počas jeho priebehu, čo bývalo po-

Skôr tam vidím tieto limity.

tom pre nás ťažšie. Teraz to zvykne byť tak, že sme jeho súčasťou už od začiat-

Vedel by si popísať tvoj workflow? Ako

ku a môžeme do toho zasahovať ešte

vyzerá tvoj pracovný týždeň?

predtým, než sa urobia prvé čiary, takže

Mne sa celkom otočil režim, odkedy som

sme súčasťou diskusie. Tak je to podľa

začal pracovať. Zatiaľ osvedčený model

mňa dobré, lebo dokážeme na isté veci

je ten, že vstávam pomerne skoro ráno

upozorniť ešte predtým, než padnú prvé

tak, aby som v kancelárii bol o 6. – 7. ho-

rozhodnutia a argumentovať, prečo je to

dine, kde vybavujem mailovú komunikáciu

tak a tak z hľadiska exteriéru lepšie.

a kontrolujem prácu z predošlého dňa, robím korekcie, a keď ostatní ľudia prídu

Prvá taká intenzívna spolupráca bola

ráno do práce, tak to mám pripravené

s ateliérom Arku, za posledný rok je to

a prechádzame si to spolu. Lebo keď už

intenzívne s 2021, VSA a gutgut, predtým

sa začne pracovný deň a začnú praco-

s plural, total studio, n/a. Rovnako inten-

vať aj klienti či dodávatelia, prioritou je

zívna spolupráca v posledných rokoch je

komunikácia s nimi. Ale stále hľadám ten

s Compass architektmi. Občas u Jana

správny model. Niektorí architekti fungu-

Studeného na nejakej súťaži.

jú tak, že do 12. hodiny nedvíhajú telefón, Aký vzťah majú investori k niečomu tak

aby sa mohli sústrediť na prácu.

ťažko finančne zhodnotiteľnému, ako je Koľko vás momentálne je v ateliéri? Akú

architektúra exteriéru?

máte štruktúru?

Ono je to proces komunikácie s ľuďmi,

Momentálne sme šiesti, štyria absolventi

ktorí chcú niečo postaviť a majú na to

školy, jeden študent a ja. Vždy musí byť

definovaný finančný limit. Našli sme však

v ateliéri niekto, kto urobí rozhodnutia

spôsob, ako s tým pracovať, a to, že po-

alebo zorganizuje veci, ale čo sa týka

kiaľ im dokážeme v návrhu ponúknuť niečo

práce na projektoch, tak vedieme disku-

iné, čo je z ekonomického hľadiska výhod-

siu. Nie je to tak, že čo ja nakreslím, je to

né, tak okamžite je ten človek ochotný

jediné dobré, normálne sa konfrontujeme

počúvať a ten návrh akceptovať.

Architektúra

Čo znamená „niečo iné”?

hovoríme o obytných súboroch, tak na

Náš prvotný zámer nie je urobiť nejaký

základe pre túto dobu overených štan-

super dizajn, riešime skôr otázky orga-

dardov dispozícií bytových domov dnes

nizácie priestoru a ekológiu, hmotovo

registrujeme záujem ponúknuť inakosť

priestorové a funkčno-prevádzkové

v rámci exteriéru.

aspekty. Na základe toho sa dostávame k riešeniam, ktoré sme ochotní a schopní

Čo by pomohlo architektúre na Sloven-

ponúknuť investorovi a pokiaľ on zistí, že

sku?

to riešenie má vizuálne kvality a nemá

Podľa mňa je problém v tom, že sa málo

žiaden zásadný vplyv na ekonomiku pro-

súťaží a konfrontuje. Keďže sa väčšina

jektu, tak súhlasí s naším návrhom. Pokiaľ

architektonickej práce na Slovensku robí

Michal Marcinov: „Založiť na Slovensku architektonické štúdio nie je ťažké, no udržať ho je dobrodružstvo.”

priamym zadaním alebo za najnižšiu

prevažne formou verejného obstarávania,

cenu, záver je taký, že tie výsledky sú

kde je rozhodujúca cena, nemožno tam

jalové. Je málo motivácie zo seba dať

očakávať vysokú kvalitu. Cesta je v hľa-

viac, kým súťaže sú presne o tom, že

daní kvality odbornou verejnosťou a na tú

človek musí zo seba vydať maximum

je najlepšia architektonická súťaž. Dôle-

a ani to nemusí niekedy stačiť. Člo-

žitá by pre nás mala byť aj plnohodnotná

vek sa tým navyše stáva rezistentným

kritika realizovaných stavieb.

k neúspechom. Keby sa verejné zákazky na Slovensku robili formou architekto-

Kto je za to zodpovedný? Sú to ľudia,

nickej súťaže, tak by sa dosiahol po-

ktorí sa spravidla nezaujímajú o kvalitu

sun v kvalite. Ale keďže sa dnes robia

verejných priestorov? Alebo na to neexis-

Architektúra

tuje politická vôľa? Veď z pohľadu architektov sú súťaže win-win situácia. Nemôžeme čakať od laickej verejnosti, že bude z hľadiska kvality hodnotiť to, čo sa postaví. Pre ňu je prvoradá použiteľnosť. Pokiaľ stavba nefunguje, tak ich nezaujíma, ako to vyzerá. Odborná verejnosť by mala tlačiť na to, aby sa išlo po kvalite a následne ju prezentovať verejnosti. Aká je to kvalitná architektúra? Kvalita spočíva v tom, keď v prvom rade daný objekt alebo priestor spĺňa všetky nároky a dobre slúži. Výtvarná kvalita je

„Keby sa verejné zákazky na Slovensku robili formou architektonickej súťaže, tak by sa dosiahol posun v kvalite.”

dôkazom šikovnosti autorov. Zrazu sa ocitli na serióznom stretnutí, Pred pár rokmi, počas udeľovania cien

kde bolo mnoho ľudí a boli priamo kon-

CEZAAR, na otázku, v akom stave sú

frontovaní s realitou. Na čo potom sami

verejné priestory na Slovensku, jeden ar-

povedali, že to bola výborná skúsenosť.

chitekt odpovedal, že ako po občianskej

Takže študenti boli finančne ohod-

vojne. Aký je tvoj názor?

notení, boli plnohodnotnou súčasťou

S tým súhlasím. Mám osobné skúsenos-

projektu, zdieľali sme všetky informácie

ti s investíciami do verejných priestorov

a bolo pre mňa dôležité aj to, aby si tí

v rámci Slovenska. Je realitou, že sú

ľudia motivačne užili úspech, no zároveň

finančne poddimenzované. Kvalitu verej-

prežili aj neúspech.

ných priestorov nedosiahneme, pokiaľ do Na čom momentálne pracuješ?

nich nepôjdu peniaze.

Pracujeme na spoločnom projekte Existuje veľa ateliérov, či už na Sloven-

s ateliérom 2021, s ktorým sme vyhrali

sku, alebo vo svete, ktoré zamestná-

súťaž na verejný priestor medzi školami

vajú mladých stážistov zadarmo, argu-

v Červenom Kostelci v Českej republike,

mentujúc, že je to pre nich skúsenosť,

kde dopracovávame štúdiu a čaká nás

počas ktorej sa učia. Súhlasíš s takýmto

celý projekt. V spolupráci s ateliérom

prístupom?

Compass robíme na koncepcii verejných

Vždy, keď som spolupracoval so študent-

priestorov a konkrétne riešenia rôznych

mi, tak mali určitý finančný podiel, nikdy

rozsahov v zóne Južné mesto. S atelié-

pre mňa nerobili zadarmo. S výnimkou

rom VSA pracujeme na projekte v Koši-

súťaží, keďže do toho ide každý s tým,

ciach a lokalite Bory v Bratislave, taktiež

že nevie, ako to nakoniec dopadne.

na verejných priestoroch, ďalej sa chys-

Celé je to však o zdieľaní. Ľudia, ktorí už

táme na nejaké súťaže, nedávno sme

majú niečo za sebou, by mali skúsenosti

„vyhrali” súťaž na Hlinkovo námestie

posúvať mladším a dávať im príležitosti.

v Žiline. V neposlednom rade pracujeme

Ja som brával kolegov, aj keď boli ešte

na príprave architektonických súťaží.

študentmi, na stretnutia s investormi.

Takže to spektrum je dosť široké.

Michal Marcinov

Martin Deko / SNG

Foto: Kristína Botlová,

SNG

Text: Adam Gajdoš

Katarína Beňová

Čím je pre teba zaujímavé umenie 19.

Galéria má byť, podľa jej vlastných slov, platformou na zamyslenie. Katarína Beňová je kurátorka Slovenskej národnej galérie a posledných

storočia? Je to obdobie, v ktorom sa veľa vecí menilo rýchlym tempom a vytváralo to platformu na vývoj v 20. storočí. Rýchlosť podmienila, že nielen technický, ale aj umelecký vývoj išiel míľovými krokmi.

päť rokov vyučuje svojich

Fascinuje ma aj prepájanie médií, keď

budúcich kolegov a kolegyne

napríklad maliar, ktorý mal zabehnutý

na Katedre dejín výtvarného

ateliér, sa zrazu dostal k výdobytkom dobovej fotografie a vedel veľmi promptne

umenia. Pred dvoma rokmi

reagovať na dopyt spoločnosti.

pripravila v SNG úspešnú vý-

Na druhej strane je to materiál, kto-

stavu Biedermeier, kam sa jej

rý je bohatý, ale stále nespracovaný.

podarilo prepašovať tapetový

Gotike, baroku či 20. storočiu sa venuje

motív zo Star Wars. Aj výsta-

náročné tým, že to prostredie bolo veľmi

va o starom umení vraj dokáže zaujať ľudí, keď je kvalitne graficky odprezentovaná.

veľmi veľa odborníkov, ale 19. storočie je multikulturálne a aby sa človek dostal ku zdrojom, potrebuje vedieť po nemecky, maďarsky a čiastočne po latinsky, čo trochu komplikuje výskum.

Katarína Beňová

Vo svojej práci sa intenzívne venuješ

Čo je pracovnou náplňou kurátorky

významnému maliarovi Ladislavovi

SNG?

Mednyánszkemu, ktorý reagoval na

Ako kurátorka pracujem v Zbierke sta-

impresionizmus, expresionizmus. Dá sa

rého umenia, v rámci ktorej mám na

o ňom po takmer 100 rokoch od úmr-

starosti 19. storočie. Je to celkom veľká

tia ešte niečo nové zistiť?

zbierka, obsahujúca maľbu, sochu,

On je takým špeciálnym príkladom. Keď

kresbu aj grafiku. Starám sa o nové

som začínala v SNG, dostala som šan-

akvizície, takže keď niekde objavím za-

cu byť v riešiteľskom tíme odborníkov

ujímavé umelecké dielo, ktoré si myslím,

zo Slovenska a Maďarska, pripravujú-

že by sa mohlo dostať do zbierok, tak

cich v rokoch 2003 a 2004 jeho prvú

sa ho snažím získať a zároveň spraco-

súbornú výstavu. Dovtedy výtvarný

vávam zbierku. Teraz sme pre rekon-

materiál, ktorý bol v Maďarsku, poznali

štrukciu vo veľmi kreatívnom provizóriu,

len Maďari a ten slovenský zas Slová-

ale stále pracujeme na výstavných

ci. Na tejto výstave sa to po prvýkrát

projektoch, ktoré zadávame vedeniu

dalo všetko dokopy, čo bolo veľkým

galérie a v nejakých časových úsekoch

prínosom pre obidve strany kultúrnej

sa potom konkrétny kurátor dostane

verejnosti. Výskum stále pokračuje,

k možnosti pripraviť výstavu. Z mojich

pretože umelec ako Mednyánszky,

posledných projektov to bola napríklad

ktorý bol veľmi kreatívny a tvorivý, sa

výstava Biedermeier a teraz zvažuje-

často správal k svojim obrazom tak,

me ďalšie projekty, ktoré sa zaradia do

že keď ho prestali zaujímať, nechal ich

programu podľa výstavnej stratégie

tam, kde boli – v ateliéroch, daroval

galérie.

priateľom alebo ľuďom v núdzi. Síce bol základný súpis jeho diel vytvorený až

Nakoľko má kurátor pri témach výstav

po roku 1900, dodnes nie sme schop-

voľnú ruku a nakoľko sú vopred určené?

ní povedať, koľko výtvarných prác za

Slovenská národná galéria má svoju

svoj život vytvoril. Len v zbierke SNG je

víziu projektov. Vedenie sa snaží, aby sa

viac ako 300 jeho olejomalieb a 1500

výstavy tematicky striedali. Keďže SNG

kresieb, čím patrí k jednej z najväčších

je v takej pozícii, že má zbierky nielen

zbierok.

výtvarného umenia, ale aj architektúry, fotografie či dizajnu, tak je naše pole

Výtvarnú scénu vie stále prekvapiť ob-

vystavovania naozaj obrovské. Odráža

jav nových diel. Napríklad v roku 2012

sa to aj vo výstavnej dramaturgii, kde

bola v Bratislave dražená časť veľkej

sa dáva priestor projektom zo starého

kolekcie diel právnika Dr. Ringwalda,

umenia, aj z moderného a súčasného,

ktorý pred 2. svetovou vojnou ušiel

úžitkového či architektúry. Tento rok je

s touto kolekciou, ktorá mala cez 200

program veľmi bohatý. Okrem aktuál-

diel, z Trenčína do Londýna. Tá vtedy

nych výstav o móde pred rokom 1989

zmizla a zrazu sa po 50-ich rokoch ob-

a Milanovi Adamčiakovi sa bude konať

javila na aukčnom trhu, rozpredala sa

napríklad výstava venovaná Majstrovi

a viaceré dovtedy neznáme Mednyán-

z Okoličného, na konci roka pribudne

szkeho diela pomohli k ďalšej interpre-

výstava architekta Weinwurma. Potom

tácii jeho tvorby.

existujú výhľadové, väčšie projekty, kde

Umenie

Katarína Beňová:

„Galéria je platformou na zamyslenie.” jedným z tých posledných bola výstava

roztrúsené, časť je v Česku, Maďar-

Sen x skutočnosť, ktorá bola už niekoľ-

sku či Rakúsku. Tým, že SNG vznikla až

ko rokov zadaná do dramaturgie.

v roku 1948, začala byť budovaná ako prvá inštitúcia zaoberajúca sa sloven-

Prečo spoločnosť potrebuje Národnú

ským umením, ktoré nakupovala do

galériu? V čom je iná od iných galérií?

zbierok. SNG síce získala na začiatku

Na Slovensku je situácia trochu kom-

diela z iných múzeí a galérií, ale nie je

plikovanejšia v tom, že v minulosti bolo

to ten prípad ako v Maďarsku alebo

naše územie vždy súčasťou väčšieho

v Česku, kde už od začiatku 19. storočia

územného celku. Preto výtvarné zbier-

fungovali rôzne spoločnosti na podpo-

ky, hlavne zo starého umenia, sú často

ru umenia, ktoré stimulovali výtvarnú

Katarína Beňová

scénu a nakupovali súdobé umenie.

inštitúcia, či už počtom diel, zamest-

Následne po vzniku národných galérií

nancov, ale aj odbornosťou, bola hlav-

v týchto krajinách sa takto koncipova-

ným metodickým centrom, z ktorého

né zbierky stali súčasťou ich fondov.

sa potom inšpirujú aj ostatné galérie.

Druhá strana je tá, že tým pádom, že

Čo sa pre teba ako kurátorku zmení,

Bratislava v 19. storočí postupne strá-

keď sa dokončí rekonštrukcia SNG?

cala svoj politický význam, nemáme tu

Bude to pre nás pomerne náročné, pre-

typ umelecko-priemyselného múzea,

tože napríklad ja som z generácie kurá-

ktorý vznikol napríklad v Brne, Prahe,

torov, ktorá nastupovala v čase, keď sa

Budapešti. Existovalo tu veľmi dobré

zatváral výstavný priestor premostenia

mestské múzeum, ktoré zbieralo aj

a istým spôsobom sme od začiatku

tieto artefakty, ale po vzniku Česko-

fungovali len v priestoroch Vodných

slovenska sme takéto inštitúcie nemali

kasární a Esterházyho paláca, posledné

historicky definované. Takže preto SNG

štyri roky už iba v tom. Čiže sa vrátime

obsahuje všetky typy výtvarných zbie-

do úplne iných priestorov. Bude tam

rok od maliarstva, sochárstva až po

otvorené premostenie, ktoré je veľmi

architektúru a dizajn a to reflektuje vo

dobré pre výstavné aktivity, ale skúse-

svojej výstavnej aj akvizičnej činnosti.

nosť s týmto priestorom sa bude aj po

A aj keď v druhej polovici 20. storočia

otvorení istým spôsobom budovať. Te-

vznikalo množstvo regionálnych galérií

ším sa, že konečne budeme mať mož-

a múzeí, je veľmi dôležité, aby tá hlavná

nosť prezentovať naše stále expozície,

Umenie

„Len v zbierke SNG je viac ako 300 jeho olejomalieb a 1500 kresieb, čím patrí k jednej z najväčších zbierok.”

pre návštevníkov zvýši atraktivitu. Vedela by si mi popísať proces vytvárania výstavy? Začína sa to tým, že kurátor si napíše návrh, kde popíše libreto, spôsob spracovania výstavy, tematickú koncepciu. Následne sa robí zber materiálu, ktorý sa kontroluje, a s tým súvisí aj pomerne veľa cestovania, čo podľa náročnosti projektu trvá i niekoľko rokov. Diela sa kontrolujú, či ich netreba reštaurovať. Polroka pred konaním výstavy sa začne pracovať na inštalácii výstavy a na katalógu, spolupracuje sa s grafickým

ktoré, predpokladám, sa budú koncipo-

dizajnérom, dokončujú sa sprievodné

vať do spoločných projektov. Zároveň

texty pre výstavu. Mesiac pred otvo-

vzniknú aj menšie, kabinetné priestory,

rením výstavy sa zvážajú diela a pri-

pretože náš materiál je veľmi rôznorodý

pravujú na výstavu, inštaluje sa, maľujú

a niekedy stačí aj na menšiu výstavu.

sa steny. Po skončení výstavy sa diela

Vznikne teda niekoľko modulov vystavo-

vracajú do zbierok, komunikuje sa s vy-

vania, ktoré budeme môcť využívať, čo

požičiavateľmi, čo je veľmi dôležitá časť

Katarína Beňová

Umenie

projektu. Keď odíde posledné dielo, až

stále viac ľudí a viac ich to zaujíma. Zá-

vtedy sa skončí celý projekt.

roveň sa galérie transformujú na väčšie kultúrne stánky, kde človek okrem

Máš nejaké obľúbené galérie?

výstavy môže nakúpiť v kníhkupectve,

Vzhľadom na moje zameranie je to hlav-

ktoré je špecializované na umenie, je

ne stredoeurópsky priestor, mám veľmi

tam kaviareň alebo reštaurácia, kde

rada Maďarskú národnú galériu, Alber-

môže človek pobudnúť, majú interdisci-

tinu vo Viedni, Neue Galerie v Mníchove,

plinárny sprievodný program atď.

Neue Galerie v Berlíne alebo Múzeum krásnych umení v Lyone. Z tých vzdia-

Ako sa dá mladých ľudí zaujať starým

lenejších je to napríklad Metropolitné

umením?

múzeum v New Yorku. Je rozdiel medzi

To veľmi súvisí od postavenia projek-

európskymi a americkými galériami. Na-

tu a jeho vizuálnej prezentácie. Práve

príklad Guggenheimovo múzeum v New

na výstave Biedermeier sme sa sna-

Yorku, kde je architektúra sama osebe

žili tú tému, ktorá je zaškatuľkovaná

umeleckým dielom, doplnená o atraktív-

ako niečo klasické, ozvláštniť, kde si

ny program, výborné zbierky či zaujíma-

musím pochváliť spoluprácu s grafický-

vú lokalitu, je iným typom výstavných

mi dizajnérmi. S grafickým dizajnérom

priestorov ako niektoré v Európe. Za

Palom Bálikom, s ktorým som pracova-

posledné roky sa svetová muzeológia

la na katalógu výstavy, sme pripravili

zmenila v tom, že sa čoraz väčší dôraz

workshop pre jeho študentov Typolabu

kladie na formu múzea umenia, kto-

na VŠVU. Dostali zadanie redizajnovať

ré pod jednou strechou ponúka rôzne

tradičný biedermeierovský ornament.

aktivity. Ale i v našom prostredí vznikajú

Vybrali sa štyri návrhy, kde sa objavila

celkom zaujímavé projekty, v posled-

tapeta napríklad s motívom Hviezd-

nom období ma celkom očarila Oblastní

nych vojen pre miestnosť s odkazom

galerie v Liberci, ktorá prešla veľkou re-

na politickú situáciu, toaletný papier

konštrukciou a je umiestnená v budove

ako motív pre každodennosť, symboly

starých kúpeľov z čias cisára Františka

iPhonov a wifi signálu pre miestnosť

Jozefa I. a má výborný dramaturgický

s portrétmi. Tým, že boli súčasťou vý-

program.

stavy, vnímal ich hlavne mladý človek, ktorý ich vedel hneď identifikovať. Keď

Prečo by mali ľudia chodiť do galérie?

sme počas trvania výstavy pozerali

Galéria je na to, aby nielen sprostred-

jednotlivé sociálne siete, tak naprí-

kovávala estetický zážitok z vnímania

klad na Instagrame pod hashtagom

výtvarného umenia, ale zároveň bola aj

k výstave sa z dvoch tretín objavovali

platformou na zamyslenie. Myslím si, že

zábery práve na túto vizuálnu stránku.

v súčasnej dobe je to čoraz dôležitej-

A keďže na tých tapetách boli nainšta-

šia funkcia, čo dokázala aj spomínaná

lované práve diela z obdobia bieder-

výstava Sen x skutočnosť, ktorú navští-

meieru, boli vnímané v tomto kontexte.

vilo veľké množstvo ľudí. Tým, že výtvar-

Z veľkej miery sme na to dostali dobré

né umenie bolo vždy silne naviazané

reflexie, aj preto, že sprostredkovanie

na konkrétny časový úsek, je odrazom

„starého umenia” sa mladej generácii

výtvarnej histórie. Myslím si, že to vníma

celkom podarilo.

Katarína Beňová

Pulzujúci život miest juhovýchodnej Ázie len ťažko porovnávať s našou domácou

realitou. Dynamicky sa rozvíjajúce aglomerácie či ospalé vidiecke samoty sú pre svoju jedinečnosť cieľom mnohých cestovateľov. O spomienky zo svojich ciest po Thajsku, Vietname a Kambodži sa s nami podelila sprievodkyňa a pre-

Zuzana Hábeková

Text a fotografie:

Zuzana Hábeková

Úvod: Zuzana fajta

Útržky juhovýchodnej Ázie

Pri prechádzke starou štvrťou Hanoja kráčate po uličkách s uzučkými viacposchodovými domami, ktorým centrum mesta vďačí za svoj jedinečný ráz. Ešte donedávna tu totiž fungovalo zdaňovanie na spôsob – čím väčšia fasáda do ulice, tým vyššia daň. V domoch, či skôr pred nimi, to žije obchodom, jedlom a uvoľnenou komunitnou atmosférou. Takmer všetky spodné priestory sú otvorené do ulice, čím sa stiera hranica medzi súkromím a verejným priestorom. Paradoxne však pocítite zvláštnu intimitu, keďže domácim nahliadate priamo do kuchyne či obchodíku. V jednom

kladadeľka Zuzana Hábeková.

z domov mal prevádzku svojho holičstva

Jej podmanivé fotografie, na

aj Quang1. Keď som do krásne ošarpa-

ktorých tak trochu zastal čas, čarovným spôsobom odhaľujú

ného priestoru vstúpila, prezradil mi, že tradíciu rodinného remesla tu započal už jeho pradedo v roku 1808.

každodennosť ľudí žijúcich na miestach, ktoré počas sprevádzania navštívila.

Cestovanie

Len pár kilometrov od 1,7-miliónové-

oboch stranách ju lemujú reštaurácie

ho Kuala Lumpur stoja jaskyne Batu2

s extrémne chutným jedlom, ohlušujú-

s jednou z najznámejších a najnavšte-

ce bary, stánky s pečeným hmyzom,

vovanejších hinduistických svätýň

pad thai či zmrzlinou v mladom koko-

na svete. Aj napriek svojej popularite

se. V noci sa k nim pripájajú pozvánky

v nich však vládne nezvyčajný pokoj.

na balóny s rajským plynom, litrové

Nádherný vápencový priestor ochra-

kokteilové vedierka či notoricky zná-

ňuje obrovská zlatá socha hinduistic-

mu ping-pong show. Ak sa však do nej

kého boha Murugana. Pod jeho dohľa-

vyberiete ešte pred východom slnka,

dom si do svätyne môžete vystúpať

možno sa vám na takmer prázdnej

275 krásne farebných schodov a cestu

ulici naskytne pohľad na žobravých

nahor vám pritom spestria opice, kto-

holohlavých mníchov v šafranových

ré si už na ľudskú prítomnosť dokonale

rúchach. Väčšina obradov a praxe the-

zvykli. Preto sa oplatí mať sa na po-

ravádového budhizmu, ktorý v krajine

zore. Šesťcentimetrové očné zuby sú

vyznáva vyše 93 percent populácie, sa

predsa len bezpečnejšie z diaľky.

odohráva v kláštoroch, kde sa mnísi vzdelávajú a žijú. Na almužnu nie sú

Nikdy nespiaca Khao San Road3 je

odkázaní, no tradícia sa zachováva

najnavštevovanejšou turistickou ulicou

najmä preto, aby sa udržal kontakt

v hlavnom meste Thajského kráľov-

s veriacimi, ktorým mnísi na rannej ob-

stva. Mekka každého backpackera žije

chôdzke žehnajú.

v akúkoľvek dennú aj nočnú hodinu. Po

Cestovanie

65 kilometrov od Bangkoku ležia pláva-

na námestie Ba Đình. Obrovská betóno-

júce trhy Damnoen Saduak4. Rozkladajú

vo-zelená plocha by sa dala pripodob-

sa na vodných kanáloch, takzvaných

niť k bratislavskému Hviezdoslavovmu

klongoch, lemovaných úžasnou flórou

námestiu či pražskému Václaváku. Prá-

a tradičnými thajskými domčekmi na

ve tu totiž 2. septembra. 1945 vyhlásil

koloch. Okrem člnkov na ručný pohon

vietnamský revolucionár Ho Či Min

sa po nich môžete popreháňať aj na

deklaráciu nezávislosti Demokratickej

značne adrenalínovejších motorových

republiky Vietnam. A tu, v nedobytnej

člnoch, pokochať sa pritom pohľadom

časovej kapsule, dnes telo milovaného

na ťažké, dozrievajúce mangá visiace

aj nenávideného štátnika leží. Strýčko

nad vodou, kde-tu sa uhnúť palmové-

Ho po tejto mramorovej paráde (vyhlá-

mu listu či zakývať usmiatym lokálnym,

senej za jednu z desiatich najškared-

ktorí si na priedomiach svojich kolo-

ších budov na svete) zďaleka netúžil.

vých drevených príbytkov užívajú pravú

Želal si, aby jeho telo spopolnili a roz-

thajskú pohodu. Na samotných trhoch

prášili na severe, v strede aj na juhu

to žije už od skorého rána. Miestni vám

krajiny. Mauzóleum, ktoré mu dal po-

ponúknu šťavnaté jackfruity, papáje,

staviť Sovietsky zväz, denne zaplavujú

vyzývavo ružové pitahaye, ale aj vla-

tisícky žiakov v školských uniformách

saté červené rambutány. Každá loďka

s červenými šatkami, pre ktorých je

na klongu láka exotickým mixom farieb

pohľad na zabalzamovaného strýčka

a vôní a samotné miesto je taktiež ex-

akousi povinnou jazdou.

trémne fotogenické. Kambodža7 je aj vďaka svojmu rovinaV blízkosti Bangkoku5 môžete navštíviť

tému charakteru ideálnou krajinou na

aj starobylé bývalé mesto siamského

pestovanie najrozličnejších poľnohos-

kráľovstva, ktoré svoj rozkvet zažilo

podárskych plodín. Zaujímavosťou je

v 14. až 18. storočí. Keď ho v roku 1767

v tomto smere aj vodný cyklus krajiny,

vyplienili nájazdníci z Barmy, za obeť

ktorý k úrodnosti prispieva ešte o čosi

tu padlo obrovské množstvo nábožen-

viac. Keďže nadmorská výška väčšiny

ských stavieb a pamiatok. V súčasnosti

povrchu Kambodže dosahuje hodnoty

tu nájdete zhruba 400 budhistických

blízke výške hladiny mora, rieky najväč-

kláštorov, neprestajne žijúcich obradmi

šieho sladkovodného jazera v juhový-

a uctievaním zakladateľa budhistickej

chodnej Ázii – jazera Tonlé Sap – vracajú

náboženskej filozofie Siddhárthu Gau-

v období dažďov vodu späť do jazera

tamu Buddhu. K najčastejším darom

a spôsobujú v jeho okolitom prostre-

patria aj nádherne farebné lotosové

dí záplavy. Počas extrémnych období

kvety. Pri odovzdávaní mníchom ich

dažďov sa Tonlé Sap rozvodní z 2 800

však nesmiete držať otočené k sebe,

na neuveriteľných 16 000 km². Často je

aby ste posvätnú esenciu, určenú na

jediným zdrojom obživy domácich, ktorí

obetovanie, náhodou nevdýchli.

vodné živočíchy z neho jedia aj predávajú. V jazere nájdete okrem pascí na ryby

Ak by ste mali na mape Hanoja6 ukázať

a krevety, krokodílích fariem a reštaurá-

na miesto, kde podľa vás zastal čas,

cií celé plávajúce dediny s domami, ško-

zamierte prstom k Západnému jazeru

lami aj kostolmi. Pohľad na deti, ktoré sa

Zuzana Hábeková

„Obrovská betónovo-zelená plocha by sa dala pripodobniť k bratislavskému Hviezdoslavovmu námestiu či pražskému Václaváku.”

„Počas extrémnych období dažďov sa Tonlé Sap rozvodní z 2 800 na neuveriteľných 16 000 km2. Často je jediným zdrojom obživy domácich, ktorí vodné živočíchy z neho jedia aj predávajú.”

„Vietnamci sú majstri obchodníci. Vedia, čo potrebujete ešte skôr, než to tušíte vy sami.”

Vietnamci sú majstri obchodníci. Vedia, čo potrebujete ešte skôr, než to tušíte vy sami. Na veku ani sortimente nezáleží. Oblečenie s nápisom jednej, štítkom druhej a cenovkou tretej značky, propagandistické plagáty, vreckovky či banány – obchodnícky duch sa v miestnych určite nezaprie.

na vyučovanie dopravujú svojpomocne na drevených loďkách, je dosť silným podnetom na zamyslenie. Srdce Hanoja8, okolie jazera Hoàn Kiếm, je jednou z najpulzujúcejších častí mesta, a to obzvlášť cez víkendy. Dvojkilometrový okruh sa totiž uzavrie pre

dopravu a razom sa zmení na telocvične, tančiarne, herne pre deti aj dospelých, galérie, koncertné sály, prehliadkové móla a štúdiá pouličných umelcov pod holým nebom. Buď môžete všetko sledo-

Zuzana Hábeková

vať len tak z diaľky, alebo sa k jednotli-

je sprievodkyňou cestovnej

vým aktivitám bez problémov pripojte.

kancelárie BUBO, ktorá má na

Nechajte sa nakresliť šikovnými maliarmi,

juhovýchode Ázie najradšej

zacvičte si s miestnymi tai-či a zaskáčte

jednoduchosť života a otvore-

cez bambusové tyče či gumu, ktorá je

nosť domácich (a vietnamské

v socialisticko-kapitalistickom hlavnom

Phở). V čase mimo cestovania sa

meste Vietnamu stále prítomným ever-

venuje prekladaniu a tlmočeniu

greenom.

v angličtine a švédčine, foteniu a ilustrovaniu. V roku 2014 bola

V uličkách spomínaného starého Hanoja

jednou z hlavných tvárí jarnej edí-

sa domáci bavia po svojom. Ráno, po-

cie Urban Marketu.

obede či večer, tranzistorové rádio hrá populárne vietnamské piesne a oznamuje ďalšie z mnohých úspechov (jedinej) vládnucej strany. Pri drevenom hernom pláne sa zhŕkne partička, ktorá oduševnene sleduje zápas v go9. Nič nezvyčajné.

Zuzana Hábeková

archív Renové

Kedy vzniklo Renové?

Retro nábytok a dizajn si po-

Asi v druhej polovici minulého roka,

sledné roky našiel v našich

keď som začala intenzívne zbierať veci

domácnostiach a životoch

Fotografie: Kristína Botlová,

Renové

Text: Zuzana Fajta

Anna Harvanová

a riešiť priestor. Ale oficiálne fungujeme

svoje nazastupiteľné miesto.

až od januára. Všetko sa však rozbehlo

Už to nie sú iba veci po babke,

dosť rýchlo.

ale kúsky hodnotného dizaj-

Prečo si sa rozhodla pracovať s retro

nu, ktoré nám zanechali naši

vecami?

predkovia. Krásnym retro ve-

Pretože sú krásne! Mne sa vždy páčili

ciam sa venuje aj Anna Havranová. Vyštudovala interiérový dizajn na Fakulte architektúry STU a už počas školy začala

viac ako moderné a v minulom storočí sme mali naozaj skvelých československých dizajnérov. Mohli sme sa v tom porovnávať aj so zahraničím. Pre mňa však majú aj emocionálnu hodnotu. Pri moderných nábytkoch toto chýba. Sú

pracovať v interiérovom štú-

väčšinou produkované lacno, nič nevydržia. Na druhú stranu, keď ti vydrží

diu s tapetami a textilom. Po siedmich rokoch zo zamestnania odišla a začala sa venovať

stolička päťdesiat, sto rokov a stále sa dá opraviť a využívať ďalej, tiež to o niečom svedčí.

svojej srdcovke – retro dizajnovému československému nábytku. A tak vzniklo Renové, mladá značka, ktorú vedie s priateľovou mamou Evou. Dizajn

Zbierať veci si však nezačala asi len

Akí ľudia si u vás dávajú opravovať

minulý rok…

nábytok?

Nie, intenzívne sa tomu venujem už

Rôzni, aj mladí, aj starší. U mladých je to

niekoľko rokov. Vždy ma bavilo behať po

tak, že sa im ten retro dizajn vyslovene

burzách a blšákoch. Nosila som si odtiaľ

páči. Aj keď existuje skupina ľudí, ktorá

veci, v ktorých som videla potenciál. No,

ho vyslovene neznáša. Majú negatív-

bohužiaľ, miesto na ne sa rýchlo minu-

ne spomienky na tú dobu. Ľudia, kto-

lo a reálne som ich nepotrebovala. Na

rým sa to páči, väčšinou skôr oceňujú

tejto práci je super, že veci môžem bez

estetickú hodnotu ako retro charakter

výčitiek zháňať donekonečna a posú-

a spomienky na doby dávno minulé. Ja

vať ich ďalej. Tažko sa mi s nimi však lúči

napríklad nemám až toľko negatívnych

a musela som sa naučiť, že si nemôžem

konotácií s obdobím socializmu, takže

všetko nechať. Neskôr som hľadala veci

sa mi to tak nespája aj každodennými

na internetových burzách. Momentálne

objektmi ako našim rodičom.

mám už svoju vlastnú sieť predajcov,

ktorí zháňajú podobný typ nábytku.

Pri retro veciach je vždy zaujímavé

No dôležitejšie, ako mať nahromade-

si ich porovnať pred renováciou a po

né množstvo vecí, bolo nájsť čalúnnika

nej. Mne vždy do očí udrú naozaj ne-

a reštaurátora. To bol jeden z prvých

vábne poťahy, ktoré boli „na jedno

krokov k tomu, aby som sa vôbec mohla

brdo”. Akonáhle sú však prečalúnnené,

posunúť k vlastnej značke. Nedá sa to

zreštaurované, ako keby z nich prekuk-

robiť náhodne. Keď potrebuješ niečo

la tá nadčasová krása a dizajn.

spraviť a oslovíš remeselníka, ktorý ne-

Áno, aj ja si myslím, že ľuďom treba

robí iba pre teba, tak to trvá neskutoč-

ukazovať predtým a potom. Lebo nie je

ne dlhú dobu. Preto som si musela nájsť

každý architekt a nie každý má pred-

ľudí, ktorí budú pracovať len so mnou.

stavivosť. Ale pokiaľ im to dáš pred oči,

Reálne kontúry začalo moje podnikanie

tak sú často úplne ohúrení.

naberať, až keď som si okolo seba vyAkú hodnotu má takýto retro nábytok?

tvorila vlastný tím.

Nezvyšuje jeho cenu umelo naozaj len Koľko toho človek musí mať nazbierané-

aktuálny dopyt?

ho, aby si radšej otvoril obchod, než to

Samozrejme, sú rôzne druhy a nie každý

mal uskladnené doma?

má veľkú hodnotu v pôvodnom stave.

Veľmi veľa! Sama ani neviem, či sa ku

Nám často volajú a píšu ľudia s tým, že

všetkým veciam niekedy dostanem. Je

by radi chceli niečo predať. Veľa česko-

to roboty na niekoľko rokov. Najmä sa to

slovenského nábytku sa však ešte stále

však otočilo a teraz sa vo veľkej miere

dá nájsť pri smetiakoch, takže sa aj

venujeme renovácii nábytku pre zákaz-

s jeho cenou treba držať pri zemi. Naj-

níkov, ktorí ho už doma majú. Pôvodne

drahšia časť je samotná rekonštrukcia,

sme chceli iba zhánať veci, prerábať ich

až po nej naberá daný kus nábytku zno-

a predať. Ozvalo sa nám však množstvo

va na hodnote. Samozrejme, sú kúsky,

ľudí s tým, že majú doma vlastné veci

do ktorých sa oplatí investovať, dokon-

a či im to neprerobíme. Čo vychádza aj

ca aj niekoľko stoviek eur v pôvodnom

z názvu, keďže sa voláme Renové.

stave. Takým prípadom sú napríklad

Dizajn

Anna Harvanová: „Československý dizajn má pre mňa emocionálnu hodnotu.”

kreslá H-269, tzv. „lyže” od Halabalu.

to sú skôr dizajny z 80. rokov a po tých

Tie sa zháňajú naozaj veľmi ťažko. Alebo

príliš ľudia netúžia. Tie zo 60. tych rokov

známa „švédska lavica” od Miroslava

majú neobvyklejší dizajn a sú zaujímavej-

Navrátila.

šie.

Prečo práve ona? Ja som mala vždy

Čo je princípom samotnej renovácie

pocit, že je ich všade kopa.

nábytku?

Tých zaujímavejších modelov zo 60.

Snažím sa, aby renovácia bola na vysokej

rokov je naozaj málo a je po nich obrov-

úrovni. Nechceme nábytok len ošmirg-

ský dopyt. Samozrejme, kopa ich je, ale

ľovať, dať naň novú látku a tým sa to

Anna Harvanová

RenovĂŠ

skončí. Za reštaurátorskou a čalúnnickou

veci s príbehom ju spraví výnimočnou. Nie

prácou je kopa času a námahy, ktorú si

to, že si si ju kúpil za pár eur v Ikei.

ľudia často ani nedokážu predstaviť. Je na nich aj obrovská zodpovednosť za samot-

Aký československý dizajn je naozaj ce-

ný nábytok, aby ho nezničili a výsledok

nený a ľudia o tom ani nevedia?

stál za to. Preto treba počítať aj s vyššou

Asi najznámejšie meno, s ktorým sa mô-

cenou. Ľudia majú tendenciu mi hovoriť,

žeme stretnúť, je Jindřich Halabala. Jeho

že za to môžu mať aj novú vec a že prečo

kreslá mal doma asi každý. Vyrábali ich

by mali investovať do niečoho od babky.

brnenské Spojené umělecko-průmyslo-

Nemusia, ale to, keď investuješ do takejto

vé závody, kde bol Halabala riaditeľom

Dizajn

a hlavným architektom. Odtiaľ sa rozposielali po celom Československu. Potom stoličky s výrezom od Antonína Šumana. U nás ich ľudia vyhadzujú a v zahraničí sa idú ľudia za nimi potrhať. Po čom máte najväčí dopyt? Tým, že existujeme chvíľu, ešte to neviem posúdiť. Ale zistila som, že najbizarnejšie veci sa predávajú najlepšie. Prednedávnom som napríklad zohnala optotyp od očnej lekárky a bol po ňom naozaj obrovský dopyt. Veľa ľudí si ho pamätá z detstva a príde im super mať takúto vec doma a využívať ju napríklad ako osvetlenie. Sú to väčšinou veci, ktoré

„Za reštaurátorskou a čalúnnickou prácou je kopa času a námahy, ktorú si ľudia často ani nedokážu predstaviť.”

nenájdeš len tak jednoducho na burze alebo internete. Čo je pre teba vysnívanou položkou, Množstvo vecí, ktoré nosia nálepku

ktorú by si chcela zohnať a následne

retro, je však na hranici dobrého vkusu.

predávať?

Kde sa končí hodnotný dizajn a kedy sa

Tou sú nápisy z budov, ktoré sa mi

to začalo zvrhávať?

veľmi páčia. Stále rozmýšľam, ako sa

V osemdesiatych rokoch sa to začalo

k tomu dostať. Na burze nie je šanca,

lámať a v deväťdesiatych to už bolo plné

takže rozmýšľam, že začnem rovno

nevkusu. Ľudia sa nejako odtrhli z reťa-

písať do rôznych miest a dedín, kde ich

ze a stratili hranice. Ale každá doba má

ešte stále majú, či by mi ich nepredali

niečo svoje, no v tých 90. rokoch to bolo

(smiech). Veľmi aj ľutujem, že keď sa za-

naozaj nepekné a ťažko sa mi tam hľadá

tváral a rozoberal inventár hotela Kyjev,

niečo vkusné.

tak som sa tomu ešte nevenovala, boli

Nechýba nám od tých deväťdesiatych

tam naozaj skvelé kúsky.

iba odstup? Predsa len je to príliš blízka

Keďže nevyrábaš vlastný produkt, ale

minulosť a my si to možno ešte potrebu-

renovuješ už existujúce, naskytá sa

jeme zaradiť ako niečo hodnotné...

otázka: čo potom, keď sa všetok náby-

To si hovorím aj pri sebe, keď sa dívam

tok vhodný na renováciu minie?

napríklad na dizajn rokov 60-tych, že

S tým tak nejako počítam, keďže tento

možno sa mi to páči preto, že je to staré

retro nábytok nie je žiadna novinka.

a keby som žila v tom čase, tak by sa mi

Ten zvýšený záujem funguje už povedz-

to nepáčilo. Na druhú stranu, 90. roky

me 10 rokov, aj keď momentálne je asi

som si zažila a neprišli mi tie veci pekné

najväčší boom. Rozmýšľam však aj nad

vtedy a neprídu mi pekné ani dnes. Pokoj-

tým, že by som začala vyrábať niečo

ne počkám ešte 30 rokov, ale nemyslím

vlastné, autorské. No uvidíme, kam sa

si, že sa to zmení.

to posunie.

Anna Harvanová

Juraj Podmanický je hudobník, spevák a frontman kapely Billy Barman, ktorá je čerstvým dr-

žiteľom RadioHead_Awards za album Dýchajúce obrazy. Založil a doteraz riadi jeden z najväčších letných festivalov na Slovensku – piešťanský Gra-

archív Juraja Podmanického

Foto: Kristína Botlová,

Billy Barman

Text: Denisa Chylová

Juraj Podmanický

Témou jarného Urban Marketu je retrospektíva. Ty sa vlastne celý život pohybuješ v tvorivých oblastiach – či už je to hudba, hudobný festival, ktorý organizuješ, alebo architektúra, ktorú si študoval. Spomínaš si na ten prvý impulz, ktorý ťa vyslal touto cestou? Ako cestou umelca? Rodičia ma dali na klavír, keď som mal šesť rokov a už vtedy som sa naučil blicovať. Vyhodili ma odtiaľ po siedmich hodinách, keďže z toho som

pe. Práve tam sa uskutočnil

asi na štyri neprišiel. Takže to bol prvý

aj jeden z vôbec prvých Urban Marketov a jeho letná edícia

impulz. Čo sa týka architektúry, bolo to o tom, že som na strednej škole, na Gamči, spoznal Martina Skočeka. A tým

je s Grape-om neodmysliteľne

pádom už bola výška jasná.

spätá od prvého ročníka až

Takže on ťa dotiahol na architektúru?

dodnes. Juraj tiež šesť rokov

Áno. Veď škola je o tom, že tam je teplo

študoval na Fakulte architek-

a sú tam kamaráti.

túry STU, takže sme si v rozhovore zaspomínali v duchu retrospektívy na každú z týchto stránok jeho života.

Hudba

Ako dieťa si sa venoval aj folklóru, ba-

Klavír teda nie?

vilo ťa to?

No na klavíri neviem hrať. Som takzva-

Najskôr to bolo nútené od rodičov, ale

ný dvojprstý klavirista, takže na Strmú

potom som tam vydržal deväť rokov.

vodu to stačilo. To sú iba dva tóny, vieš.

Bola to Dovinka, viedol ju Ďuro Hamar, terajší riaditeľ SĽUK-u. On ma naučil

Čo ťa v hudbe v tvojich začiatkoch

dotýkať sa žien, tancovať so ženami

najviac ovplyvnilo?

a správať sa k ženám.

Najskôr Matúš Kľúčik z Love 4 Money a najviac ma ovplyvnil Tomáš Sloboda.

Kedy si napísal svoj prvý text?

Ten nám produkoval ešte s kapelou

Keď som bol siedmak na základnej ško-

Cliché jeden album a povedal, že pokiaľ

le. Bol som vtedy na chate v Závažnej

si nenapočúvam asi tridsať CD-čiek,

Porube a ten text sa volal Žížala.

ktoré mi dal, tak so mnou nebude robiť. Tak som si ich napočúval a stal sa zo

Máš ho ešte niekde odložený?

mňa milovník britskej hudby.

Ja si ho pamätám. Bola raz jedna malá žížala-la, čo stále v diere bývala.

Ako sa zmenil tvoj hudobný vkus za posledné roky? Čo počúvaš teraz?

Na koľkých nástrojoch vieš hrať?

Teraz ma ovplyvňuje festival Grape. Ako

Na bicích a na gitare.

organizátorom nám stále posielajú svoju tvorbu nejaké kapely, takže počúvam to, čo mi prichádza do mailu.

Hudba

V koľkých kapelách si za svoj život

Keď sa pozrieš na svoju kariéru teraz,

pôsobil?

je niečo, čo by si zmenil?

Nie je to veľa. Bludný kruh, Big Tits

Možno by som nechal názov Big Tits

Puppets, ktorí sa, žiaľbohu, zmenili na

Puppets a nepremenoval by som to na

Cliché. Potom Sounds Like This a Billy

Cliché. Veľké prsnaté bábiky sa mi ľúbili

Barman.

viac.

Máš víziu, kam by si chcel, aby Billy

Veľa hudobníkov pôsobí vo viacerých

Barman smeroval?

kapelách naraz, teba neláka venovať

Vízia je odísť so cťou. Dúfam, že mám

sa ešte nejakému ďalšiemu hudobnému

natoľko inteligentných kamarátov, že mi

projektu?

povedia, keď to bude už zlé. To je výzva,

Zatiaľ nie. Nevenujem sa poriadne ani

aby som odišiel so cťou, aby som sa

tejto kapele, teda nie tak, ako by som

netrápil v štyridsiatke a ešte to aj robil

sa mal.

zle. Ako to bolo s tvojou vysokou školou, na Mal si už niekedy chuť s tým seknúť?

Fakulte architektúry si bol istý čas ako

Ani raz.

doma… Šesť rokov som chodil na architektúru. V prvom ročníku nás vyhodili so Skočekom z deskriptívnej geometrie, rok som následne pracoval v ateliéri u Vitka

Juraj Podmanický

Kobáka. Rok som pracoval. Pozor! To

A nie je ti ľúto, že si štúdium architektúry

veľa ľudí nevie, že som tam jedenásť

nedokončil?

mesiacov chodil každý deň normálne do

Je mi to veľmi ľúto a čím som starší, tým

roboty. Potom sme urobili opäť prijí-

ma to viac trápi. V tomto som úplne ako

mačky, mne sa podarilo spraviť bakalá-

moja mama. Tá tiež študovala právo a ne-

ra, ale toho mi následne zobrali, keďže

dokončila ho. To je inak hrozné, pretože mi

som neurobil skúšku z angličtiny a sna-

celý život hovorí: „Nemôžem ti nadávať,

žil som sa to ututlať… Samozrejme mi

že ťa vyhodili, lebo ja som urobila to isté.”

na to prišli. Takže šesť rokov v škole

No a až raz ja budem mať dieťa, tak mu

a jeden v ateliéri. Spolu som sa sedem

rovnako tiež nebudem môcť nadávať, lebo

rokov venoval architektúre a už dosť!

som sa takisto nechal vyhodiť.

Juraj Podmanický: „Môj prvý text? Žížala, čo stále v diere bývala.”

Ako sa zrodil Grape festival?

Áno. Ale aj Yanko Král, keď zakladal Hip

V dodávke pri Pezinku. Išli sme s kape-

Hop Žije, tak si odo mňa pýtal nejaké

lou Billy Barman, myslím, že zo Žákovicu

rady, čo je ináč samo osebe dosť para-

a Janči (pozn.: Trstenský, spoluzaklada-

doxné... A hovorím mu, že nezabudnite

teľ Grape-u) sedel vedľa mňa a hovorí, že

si objednať vysokozdvižný vozík. A vieš,

pozeraj na ten prázdny Pezinok, niečo tu

na čo zabudli? Na vysokozdvižný vozík,

na tom Slovensku chýba. Festival sa po-

samozrejme! Takže to tiež celé vykladali

tom nakoniec vplyvom okolností presunul

rukami, čo je obrovská otročina. A Yanko

hneď od prvého ročníka do Piešťan a tam

mi potom vraví: „Vieš, kedy som si na

aj zostal.

teba spomenul? Keď prišiel prvý kamión!”

Za osem rokov festival značne vyrástol

Kam by si chcel, aby sa festival ešte

po všetkých stránkach, no o prvom roč-

posunul?

níku kolujú rôzne zábavné historky...

Chcel by som, aby sme vytvárali čo-

No, je ich požehnane. Napríklad keď sme

raz viac zážitkov, aby to bol zážitkový

prišli na letisko prvýkrát, tak to bolo tri

festival, aby stále niečo vyrástlo a opäť

dni pred začiatkom festivalu. Tri dni pred

zmizlo. Tento rok sa to stane.

sme len začali stavať areál, to je prvá vec… Janči šiel vtedy niečo vybavovať na

Na Grape je pre teba veľmi dôležitá vizu-

mesto a mňa tam nechal samého. Totiž,

álna stránka festivalu, čím to je?

ten prvý ročník sme robili iba my dvaja.

Je fantastické, že máme taký slobod-

Respektíve my dvaja a traja chalani, ktorí

ný festival, kde si môžeme po vizuálnej

inak stavali Žákovic Open, čo sú v prin-

stránke dovoliť v princípe hocičo, preto

cípe len tri stánky a dva sudy s pivom.

ma to baví. A najmä vždy máme okolo

No a zrazu prišlo naraz šesť kamiónov

seba šikovných ľudí, či už je to Pali Bartoš

a pýtali sa ma: „Kam to bude, pán Pod-

alebo Matúš Bence. Sú zárukou, že každý

manický?” A ja som vôbec netušil. A ešte

ročník bude „ujetý” tým správnym spô-

mi dali otázku: „Kde máte ješterku?” Čo

sobom.

je vysokozdvižný vozík a samozrejme, že sme ho nemali. Tak sme vykladali všetko

Aký máš vzťah k iným druhom umenia?

ručne. A ešte by som spomenul povestnú

Mám veľmi rád architektúru. Rád po-

červenú predlžovačku pre Urban Market,

čúvam architektov, keď sa rozprávajú

čo bola jediná predlžovačka na celom

a nadchýnajú pre veci. Ale do galérií

festivale a patrila mojej mame, ktorá si

napríklad nechodievam, do divadla len

ňou doma napájala kosačku.

veľmi zbežne.

Aha, a mám taký pocit, že sa jej do

Čo ťa v živote inšpiruje?

dnešného dňa nevrátila...

Vône. Všetko vonia, fakt.

Nie, nie, nie! Má ju Brixo a Urban Market. Aké máš nesplnené sny?

To je tá legendárna, jediná.

Vymeniť konečne batériu v kúpeľni, zaAj sa niekedy pozastavíš, že ako je

čať športovať… Asi radšej napíš, že sa

možné, že to po takomto začiatku vôbec

hanbím odpovedať, lebo by to bolo veľmi

funguje?

povrchné.

Juraj Podmanický

Pomalá móda z bio a fair trade materiálov pre deti a dospelých. Navrhnutá a vyrobená na Slovensku.

* Urban Market 2017 * Winter Edition

Stretnime sa na Fakulte architektúry aj v zime! Urban Market 2017 (Winter Edition) pre vás chystáme už v decembri 2017. Bude to dizajnové a plné nových zážitkov!

Najväčšia predajná prehliadka nezávislého dizajnu, módy a umeleckej tvorby

Urban Market 2017 (Spring Edition) 02. – 04. jún 2017 Fakulta architektúry STU Bratislava

DAAD | Dni Architektúry a dizajnu