Bojovník č. 17 2016

DNES V ČÍSLE str. 2

Heil Merkel! str. 8

Anonymný udavač za protektorátu str. 9

Počuli ste o Modrej divízii?

Naša anketa V prvých rokoch po vojne bolo SNP nesmiernym zdrojom vysokého národného i osobného sebavedomia Slovákov. Je ním aj po 72 rokoch?

Milena Vachová, členka OblV SZPB, B. Bystrica: – Žiaľ, dnes to tak nie je. O SNP sa mladé generácie dozvedajú len veľmi málo. V základných školách vo výchovno-vyučovacom procese sú téme SNP vymedzené 2 vyučovacie hodiny!!! Aká to môže byť zážitková výučba?

Pritom tak jedinečná a významná udalosť ako SNP dáva nesmierne možnosti nielen na poznanie našich novodobých dejín, ale je aj príležitosťou na pestovanie národnej hrdosti a to takmer vo všetkých vyučovacích predmetoch. Aj mimo vyučovania – tematické exkurzie, výlety na pamätné miesta...

Naše školy, ale aj rodičia, spoločnosť, veľa dlhujú výchove k národnému sebavedomiu. Štefan Tichý, tajomník OblV SZPB, Martin: – V čase socializmu SNP bolo bohatým zdrojom národného sebavedomia Slovákov. Po prevrate ,,v čase slobody a demokracie “ je to pre väčšinu národa len voľný deň!!!

Radomír Žingor, predseda OblV SZPB, Martin: – Žiaľ nie! Pretože vojnová a povojnová generácia už vymrela. Terajšia mládež nemá žiadne vedomosti o SNP, 2. svetovej vojne, česť výnimkám, k čomu prispeli aj učebné osnovy a nešťastné roky päťdesiate, keď sa história prepisovala podľa komunistických riadiacich orgánov a zabúdalo sa na tých, čo sa o slobodu zaslúžili a nastavovali vlastný život, aby tí, čo prežijú, sa mali lepšie v slobodnej bývalej ČSR. Ján Pacek, predseda OblV SZPB B. Bystrica: – Povojnové obdobie môžeme takto charakterizovať. Či to bolo úprimné alebo len z vypočítavosti, to nech posúdia sami čitatelia.

Súčasná doba je však diametrálne odlišná a oproti povojnovej je naša mládež ovplyvnená proamerickou ideológiou, vyzdvihujúcou hodnoty individuality, prepočítané cez doláre a eurá. Jedinci vyrastajú pri počítačoch, sú ovplyvňovaní rôznymi vojnovými hrami, pri ktorých ľudský život možno jedinou klávesnicou zrušiť. Národná hrdosť a sebavedomie voči násiliu a nacistickej ideológií je ešte ako tak u staršej generácii, mladí sú pri všetkých problémoch v spoločnosti skôr priklonení za razantné riešenia ponúkané ĽSNS. (Pokračovanie na str. 3)

Perlička Estrogénový vodca Ako eliminovať šialeného Hitlera? Nad tým údajne dlho špekulovali britskí tajní agenti. Atentáty nezabrali, jedom sa napokon otrávil aj s Evou Braunovou sám, keďže na jedlo mal ochutnávačov a do zajatia by ho nedostali, lebo ho chránili smrtiace komandá SS. A tak skrsol v hlavách Britov šialený nápad. Urobiť z neho jemného, nežného a uplakaného vodcu. Údajne na to chceli použiť ženský hormón estrogén. Už v septembri sa na pulty kníhkupectiev v Británii dostane nová kniha od známeho profesora Briana Forda z Univerzity v Cardiffe (Secret Weapons: Technology, Science And The Race To Win World War II). Tá okrem iného obsahuje aj tento pomerne odvážny plán.

Ford sa vraj dostal k tajným vojenským spisom. V nich sa píše, že britskí špióni mali k Hitlerovi natoľko blízko, že mu do jedla mohli bezpečne podsunúť ženský hormón. Estrogén je bez chuti, nie je jedom a tak išlo o úžasnú zbraň. Hitler by po požití bol časom poddajnejší, menej agresívny a nemal by také dobyvačné chúťky.

A. MIKUNDOVÁ, zdroj: telegraph.co.uk

Na zamyslenie:

BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Ročník LXI

18. 8. 2016

ANTIFAŠISTOV Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

17

Na Kališti tzv. politická korektnosť nemá miesto

Druhá augustová sobota už 11-ty krát patrila Stretnutiu generácií pri Pamätníku obetí kalištianskej tragédie, na ktorom ani tentoraz nechýbal predseda vlády SR Robert Fico. Hneď na začiatok sa poďakoval všetkým, ktorí sem prišli, pretože „oživovanie pamäti, to je malta, to je základný stavebný materiál našich národných dejín“.

Druhýkrát sa im poďakoval za to, že zaspievali štátnu hymnu. „Niekto-

rí učitelia, ale aj rodičia, by si možno zaslúžili vyťahať za uši, pretože

vidíme, ako ich deti pri hymne sedia, majú čapice na hlave a vôbec si neuvedomujú vážnosť danej chvíle. To je hymna nášho Slovenska! Je také, aké je, máme radosti, máme aj bolesti...,“ poznamenal.

(Pokračovanie na str. 5)

Je medzi Hitlerom a Erdoganom analógia?

Líder FDP Christian Lindner v rozhovore pre Bild am Sontag porovnal súčasné Turecko s nacistickým Nemeckom roku 1933, keď bol podpálený Reichstag, ktorý Hitlerovi dovolil ďalej si upevňovať svoju moc.

Z politického uhla boli pokus o prevrat v Turecku i požiar Reichstagu úmyselne organizované úradmi s cieľom sprísnenia zákonov a upevnenia vlastnej moci. „Prežívame štátny prevrat zhora, ako v roku 1933 po požiari v Reistagu. Erdogan buduje autoritatívny režim,

orientovaný na neho samotného. A keďže osobné práva a slobody viac nehrajú pre neho nijakú rolu, nemôže sa stať partnerom Európy,“ dodal Lindner, ktorý už obvinil nemecké úrady, že voči Turecku robia politiku bez chrbtovej kosti.

Poznámka redakcie Bojovník: Mimochodom, nie Lindner bol prvý, kto toto podobenstvo vyslovil. Už pred ním to povedal 1. 8.

V. V. Pjakin v jeho relácii Otázka – odpoveď (https://www.youtube.com/watch?v=6vVbMjGfJQ0).

Správa čísla

Našli sa „stratené“ denníky Himmlera Vo vojenskom archíve podmoskovského Podoľska sa našli denníky ríšskeho vodcu SS Heinricha Himmlera.

Denníky zaberajú obdobie od roku 1938, sú v nich aj záznamy z roku 1943 a 1944.

Záznamy obsahujú aj svojské detaily súkromného života. Napríklad, že „ráno si dal masáž (vraj mu to pomáhalo na chronické žalúdočné bolesti) a potom rozkázal v tábore zastreliť 10 Poliakov“. Alebo, že si „jedinečne zajedol“ v Buchenwalde...

Himmler tiež píše, že špecialistom SS vydal pokyn trénovať psov tak, aby väzňov Osvienčimu trhali na kúsky, uvádza BBC. Z denníka vyplývalo aj to, že Himmler sa videl s manželkou Margareth a dcérou Gudrun len niekoľkokrát do roka, zato však neustále s nimi telefonoval.

Očakáva sa, že denníky budú uverejnené na budúci rok s komentárom vedcov Nemeckého historického inštitútu v Moskve.

Himmler sa po kapitulácii usiloval skryť, zajali ho však dvaja sovietski vojnoví zajatci. Počas osobnej prehliadky sa mu však podarilo prehltnúť kapsľu s jedom a tak jeho smrť bola konštatovaná 23. 5. 1945.

Podľa vz.ru, 3. 8. 2016

Teroristi a ich sponzori rozumejú len sile, preto ju musíme použiť !

Dmitrij A. MEDVEDEV

IS SN 03223-2018

H O R Ú C A

Z E M E G U Ľ A

Čo píšu iní

Ako britskej premiérke schladili „veľkosť“

 Komédii o Hitlerovi predpovedali nomináciu na Oscara

V. Británia sa zasekla medzi dvomi výzvami: medzi reálnou hrozbou terorizmu a vymyslenou božskou výlučnosťou. Uviedol na svojej stránke v sociálnej sieti Facebook predseda zahraničného výboru senátu RF Konstantin Kosačov.

Predtým však britská premiérka Theresa Mayová v parlamente vyhlásila, že nepochybuje o želaní prezidenta RF Vladimíra Putina podkopať normy medzinárodného práva. Tému Ruska použila ako základný argument prečo musí Spojené kráľovstvo modernizovať svoje atómové sily. Lebo z Ruska vraj vychádza hrozba. „Hrozba, vychádzajúca z takých štátov, ako

Rusko a severná Kórea zostáva reálnou,“ povedala. „Usudzujúc podľa prvého zahraničnopolitického vyhlásenia novej britskej premiérky Theresy Mayovej, vysloveného s horlivosťou najlepšieho školáka, no napriek tomu len naučeného... Anglosasi na čele s Američanmi a prilepenými k nim Britmi, sa bokmi hlboko zasekli medzi dvomi výz-

vami,“ napísal na svojej stránke.

Prvou je podľa neho terorizmus a nelegálna migrácia a druhý „vymyslená a prisvojená si božská výlučnosť na pravdu a právo spravovať osudy ľudstva a jednotlivých národov“. No a v tejto pasci Briti držia nielen seba, ale aj „všetkých ostatných“.

Podľa novostino.ru, 21. 7. 2016

Čína sa pripravuje na vojnu o sporné ostrovy Minister obrany ČĽR Čan Wan-cjuan vyzval ozbrojené sily a obyvateľstvo, aby boli pripravení na mobilizáciu a obranu suverenity na mori.

Podľa televízie „Zvezda“ toto vyhlásenie zaznelo počas návštevy šéfa rezortu obrany východnej provincie Čže-czjan, nachádzajúcej sa na pobreží Juhočínskeho mora, na časť ostrovov, na ktoré si nárokujú okrem Číny aj Filipíny,

Vietnam a ďalšie štáty juhovýchodnej Ázie. Do sporu sú zamiešané aj USA, ktoré v ňom podporujú všetkých odporcov ČĽR. „Vojaci, polícia a národ sa musia pripravovať na mobilizáciu na obranu suverenity a územnej celistvosti štátu,“ povedal minister a vyzval na zavádzanie kurzov civilnej obrany pre obyvateľstvo.

Podľa evrazia.org, 3. 8. 2016

Erdogan: Západ podporuje terorizmus terorizmus a stojí na strane prevratov“. a tureckých pučistov poruje Erdogan poznamenal, že je rozčarovaný z po-

Turecký prezident R. T. Erdogan sa s kritikou vrhol na vlády západných štátov a obvinil ich z podpory vojenského puču v jeho štáte.

„Teraz sa pýtam: Podporuje Západ terorizmus alebo nie? Stojí Západ na strane demokracie alebo na strane prevratov a teroru? Žiaľ, Západ pod-

zície štátov, ktoré doteraz považoval za priateľov Turecka, majúc na mysli spojencov v NATO. „Podporu, ktorú sme očakávali od našich priateľov, sme nedostali ani počas a ani po pokuse o prevrat,“ posťažoval sa turecký prezident.

Podľa evrazia.org, 3. 8. 2016

Neonacista Ťjahnibok sľubuje Ukrajincom krvavú jeseň Líder ukrajinskej nacistickej strany „Sloboda“ Oleh Ťjahnibok vyhlásil, že nový Majdan sa rozpúta už na jeseň. A že v porovnaní s predchádzajúcim, bude vraj omnoho rýchlejší, živelnejší a krvavejší.

Tjahnibok poznamenal, že navrátilci z „ATO“ (tzv. protiteroristickej operácie v Novorusku – pozn. red.) sú mimoriadne nespokojní zo súčasného stavu

štátu, uvádza televízia Zvezda.

Pri uvedomení si počtov nelegálnych zbraní medzi obyvateľstvom, môže byť ponorenie štátu do chaosu bleskové „ak

úrady nezačnú počúvať spoločnosť“, nazdáva sa politik. „Ukrajina sa vrhá do novej revolúcie, ktorá bude omnoho dramatickejšia a razantnejšia, veď medzi obyvateľstvom sú 4 milióny nezaregistrovaných „hlavní“, vysvetlil Ťjahnibok.

Podľa evrazia.org, 20. 7. 2016

US generál: ruské palebné systémy sú témov je päť krát väčšia, ako amerického prásilnejšie o vyše tretinu poru reaktívnych raketometov, ktorý používa

Za ostatných 20 rokov Rusko urobilo veľký skok v rozvoji vojenských technológií, píše vo Washington Post genmjr. vo výslužbe Robert Scales.

„Nové ruské systémy prekonávajú svojou palebnou silou naše o tretinu alebo viac. Oni zdokonalili našu delostreleckú technológiu,“ píše Scales a zdôrazňuje, že „zóna ničenia ruského delostreleckého oddielu z plameňometných sys-

obyčajnú trhaciu muníciu“. Za najlepšiu na svete Scales považuje aj ruskú technológiu rádioelektronického boja. „Strategické bezpilotníky USA, ktoré uskutočňujú obstrel teroristov a riadia sa z vojenských základní v Nevade, sú dokonalejšie, ako ruské. No ruské taktické bezpilotníky, ktoré korigujú delostrelectvo kvalitou i množstvom, naše prekonávajú.“ Podľa ria.ru, 6. 8. 2016

Rada priznáva, že dôkazov o „ruskej agresii“ niet Poslanec Verchovnoj rady Jevgenij Murajev vyhlásil, že Kyjev nemá nijaké dôkazy o prítomnosti ruských vojakov v Donbase.

Povedal to v televízii „112 Ukrajina“ po tom, ako moderátorka začala tvrdiť, že nejakí „ruskí kádroví vojaci“ hynú na juhovýchode Ukrajiny, uvádza televízna a rozhlasová spoločnosť „Zvezda“.

„Počúvam o miliónoch dôkazov, tak teda ich predložte svetu!

Napríklad ja som napísal otázku pred mesiacom – opýtal som sa aké regulárne útvary Ruska sú účastné vo vojne v Donbase. Podľa zákona o štatúte po-

slanca mi boli povinní na to odpovedať. Lenže doposiaľ ani Rada bezpečnosti Ukrajiny, ani ministerstvo obrany mi takúto odpoveď neposkytli. A doposiaľ ich neposkytli ani svetu. O všetkom, že tu niekde sú, vieme len z televíznych obrazoviek. No tak ich teda ukážte!“, vyzval Murajev.

Podľa vz.ru, 5. 8. 2016

Satirická komédia, ktorá sa objavila na jeseň minulého roka, sa už stala lídrom nemeckých kín.

Film režiséra Davida Wnendta Er ist wieder da (Je tu opäť) pojednáva o Hitlerovi, ktorý sa znenazdajky prebudil v roku 2010.

Nemeckého vodcu všetci majú za talentovaného herca, ktorý tak dokonalo hrá rolu Hitlera, až sa stáva hviezdou YouTube a získava svoju televíznu šou.

Zaujímavosťou ôsmich filmov, ktoré pretendujú na tohtoročného Oscara je, že polovička sa venuje téme nacizmu.

Podľa dni.ru, 5. 8. 2016

 Heil Merkel !

Nemeckú kancelárku v tureckom časopise prezentovali ako fašistického zločinca Adolfa Hitlera a presne v jeho „štýle“: s typickými malými fúzikmi a so zdvihnutou rukou v nacistickom pozdrave.

Obrázok na obálke časopisu Aksam sa objavil hneď po tom, ako nemecký súd zakázal televízny prenos vystúpenia tureckého prezidenta Erdogana počas mítingu v Kolíne, na ktorom sa zhromaždilo vyše 20 tisíc podporovateľov politiky tureckej vlády.

Podľa hlavnespravy.sk, 5. 8. 2016

 Rade navrhli priznať genocídu Ukrajincov Poliakmi

Poslanec Verchvnoj rady Ukrajiny Oleh Musij podal návrh rezolúcie o priznanie za genocídu konanie poľského štátu voči Ukrajincom v rokoch 1919–1951. „Pravda musí byť vyčerpávajúca. Pravda nesmie byť chybná.

Poučenia z dejín musia byť vštiepené všetkým. Sú to vakcíny proti zopakovaniu,“ okomentoval Musij svoj návrh.

Daný návrh sa objavil na stránke ukrajinského parlamentu.

Táto iniciatíva je zrejme reakciou na rozhodnutie poľského Sejmu priznať 11. júl za Národný deň pamiatky na obete genocídy, spáchanej ukrajinskými nacionalistami proti obyvateľom 2. Poľskej republiky v rokoch 1943–1945. Ukrajinské ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že očakáva od Rady reakciu na rozhodnutie Snemu Poľska o „Volynskom masakre“.

Podľa ria.ru, 4. 8. 2016

 Židia Ukrajiny požadujú zastaviť glorifikáciu banderovcov

Predstavitelia 29 obcí a spoločenských židovských organizácií Ukrajiny sa obrátili na poslancov Verchovnoj rady a Kyjevskej mestskej rady s požiadavkou napomôcť zachovaniu národného zmieru v krajine.

Jeho autori uvádzajú, že úrady sa snažia o zabudnutie udalostí, spojených s činnosťou Organizácie ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskej povstaleckej armády. „Ich antisemitské smerovanie je dokázaným historickým faktom, potvrdeným tisíckami svedectiev, dokumentov, výskumov,“ uvádza sa v liste.

Autori tiež tvrdia, že počas 2. sv. vojny nacisti a miestni kolaboranti zlikvidovali vyše milióna ukrajinských židov a že pokusy prepísať dejiny, zamlčiavať a odmietať existenciu antisemitskej ideológie a praxe nacionalistických organizácií sú urážkou pamiatky padlých.

Podľa lenta.ru, 3. 8. 2016

 Dokumenty UPA s „návodom“ na zabitie poľských . . .

Poľský Ústav pamäti národa zverejnil v poľskom Chochlowe objavené dokumenty v puzdre (letáky...) z čias druhej svetovej vojny. Sú to „návody na použitie“ vedenia Ukrajinskej povstaleckej armády, v ktorých velitelia navádzajú na vraždy poľských mužov, žien a detí.

Okrem iného sú tam aj inštrukcie o „obrane ukrajinského obyvateľstva pred poľskými banditami“. V dokumentoch je priamo uvedené, že v prípade potreby ukrajinskí vojaci a civilisti môžu zabíjať poľských mužov a ženy. „Časť dokumentov obsahuje inštrukcie a vysvetlenia, na čom by sa mal zakladať neľútostný vzťah Ukrajincov voči Poliakom a prečo v prípade „neordinárnej situácie“ Ukrajinci majú právo zabíjať Poliakov – mužov, ženy a deti,“ uvádza Ukrajinská pravda.

Podľa hlavnespravy.sk, 3. 8. 2016 (Pokračovanie na str. 4)

BOJOVNÍK / 17

2

Naša anketa (Dokončenie zo str. 1)

Dňa 21. júla 2016 sa delegácia SZPB na čele s tajomníkom jeho ústrednej rady Viliamom Longauerom zúčastnila pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 136. výročia narodenia M. R. Štefánika v obci Košariská. S prejavmi vystúpili minister obrany SR Peter Gajdoš, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Igor Adamec a starostka obce Košariská Anna Abramovičová.

Denisa ŽIAKOVÁ

Počet stíhaných za rasové a extrémistické pre trestný čin podpory a propagádelikty dlhodobo klesá neciestíhaných skupín smerujúcich k potlačeniu základných Počet trestne stíhaných osôb za rasovo motivované trestné činy a skutky s prvkom extrémizmu, vrátane diváckeho násilia, na Slovensku dlhodobo klesá. Uvádza sa v správe o činnosti prokuratúry za rok 2015, ktorú do NR SR predložil generálny prokurátor Jaromír Čižnár.

Kým vlani bolo takéto obvinenie vznesené voči 30 osobám, v roku 2014 ich bolo 35. Minulý rok bolo ukončené stíhanie proti 36 osobám a v roku 2014 proti 67. Najviac osôb bolo trest-

práv a slobôd (12 ľudí) a pre trestný čin prechovávania extrémistických materiálov (10 ľudí). „Jedným zo spôsobov páchania tejto trestnej činnosti je využívanie internetu na zverejňovanie agresívnych nenávistných textov a prejavov, prípadne na predaj, kúpu rôznych predmetov deklarujúcich príslušnosť a sympatie ich držiteľov ku skupinám zameraným na potláčanie základných práv a slobôd,“ uvádza sa v správe.

Podľa HSP, 8. 8. 2016

Stanovisko Predsedníctva ÚR SZPB

Predsedníctvo ÚR SZPB sa dňa 11. 8. 2016 zaoberalo aj článkom „Podnikavci“, ktorý bol uverejnený v časopise PLUS 7 DNÍ č. 32 z 11. 8. 2016 a rozhodlo podniknúť právne riešenie proti dehonestácii SZPB.  1. AUGUST Poľsko si pripomenulo 72. výročie vypuknutia Varšavského povstania. Na spomienkových akciách sa zúčastnili politici, vojnoví veteráni i radoví občania. Išlo o najväčší akt odporu voči nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny. Zorganizovala ho ilegálna Zemská armáda s cieľom oslobodiť Varšavu okupovanú Nemcami ešte pred príchodom Červenej armády. Pomocou fungujúcej legitímnej štátnej správy sa tak malo znemožniť ustanovenie komunistickej vlády orientovanej na sovietske vedenie a Josifa Stalina. Po 63 dňoch, povstanie Nemecko brutálne potlačilo, mesto zrovnalo so zemou.

O život prišlo asi 200-tisíc ľudí.  2. AUGUST Jeden z posledných pamätníkov bitky pri Sokolove, niekdajší príslušník 1. československého armádneho zboru pplk. Demeter Senický zomrel vo veku 99 ro-

kov. Potomok českých rodičov, ktorý sa narodil v prevažne Poliakmi obývanej volynskej obci Edvardovka, musel v roku 1941 narukovať do sovietskej armády.

Z jej radov ho však podobne ako ďalších cudzincov neskôr vyradi-

stalo sa

VO SVETE 1. 8.– 6. 8. 2016

li a internovali v pracovnom tábore v Čkalove, z ktorého sa mu v októbri 1942 podarilo s priateľom ujsť do Buzuluku.V tomto meste sa pripojil k tvoriacej sa československej jednotke. V jej radoch absolvoval ako protitankový delostrelec bitku pri Sokolove i boje o Dukelský priesmyk, v ktorých utrpel vážne zranenia.  5. AUGUST S prácami, ktoré by mali viesť k nájdeniu vlaku so zlatým po-

kladom z obdobia 2. svetovej vojny, sa v okolí poľského mesta Walbrzych začalo 12. augusta.

Pátrači po nemeckom vlaku so zlatom už dostali povolenie od pamiatkarov. Vlak by mal byť ukrytý v tuneloch. Kým mnohí zainteresovaní sa domnievajú, že ide iba po desaťročia prežívajúcu legendu, hľadači pokladu sú presvedčení, že by vlak mohol reálne existovať.  6. AUGUST Obyvatelia Japonska si pripomenuli 71. výročie jadrového útoku na mesto Hirošima, ktorý podnikli USA v záverečnej fáze 2. svetovej vojny. Na tradičnom podujatí v hirošimskom Parku mieru sa zúčastnilo približne 50-tisíc ľudí. Miestny starosta Kazumi Macui pri tejto príležitosti zopakoval výzvu na zbavenie sveta jadrových zbraní, ktorá odznela počas tohtoročnej historickej návštevy prezidenta USA Baracka Obamu. (ao)

Oznam

V júli nám bola doručená informácia, že tohtoročné stretnutie „Medzinárodného výboru vyhnancov a utečencov, obetí fašizmu a nacizmu v rokoch 1920 –1945“ je už usporiadateľskou krajinou – Srbskom – potvrdené.

Predsedníčka medzinárodného výboru Ivica Žnidaršič uvádza, že jeho zasadnutie sa bude konať v Belehrade 21. a 22. 10. 2016.

3

Jozef Petráš, predseda OblV SZPB, Trnava: – Môj už nebohý otec – vojak Trnavskej vojenskej posádky – vždy celej rodine vštepoval národné i osobné sebavedomie za ich statočnosť, obetavosť a hrdinstvo, prejavené v SNP. Ja sa toto snažím úspešne vštepovať svojim trom deťom. Robím tak stále, ale pri príležitosti ďalšieho, už 72. výročia SNP, pochopiteľne, nájdem novú formu.

Spomeňme si na dobu, ako ťažko sa presadzovalo uznanie SNP za štátny sviatok. Ľudáci a neoľudáci, ktorí prišli v SNP o moc, to ťažko znášajú. Robia všetko preto, aby narušili myslenie najmä mládeže.

Pomáhajú im v tom aj niektorí historici, ktorí za judášsky groš dokážu prekrútiť históriu.

Ondrej Danko, predseda ZO SZPB, Badín: – Byť hrdý na históriu slovenského národa, menovite na SNP, sa v dnešnej dobe vytráca.

Prečo je tomu tak, je na dlhé rozprávanie. Predovšetkým ide o dlhodobo zanedbávanú výchovu mladej generácie na školách, ale aj v rodinách.

Snažíme sa to riešiť rôznymi podujatiami, ale to nestačí.

Preto by sa mala nájsť vhodná forma systematicky a permanentne šíriť historické a národné povedomie, aby naše deti a vnuci na aktérov Povstania nezabudli a boli na nich hrdí. Pripomínať a uctievať si všetkých Povstalcov bez rozdielu rasy, vierovyznania a národnosti.

Božena Kulhanová, tajomníčka OblV SZPB, P. Bystrica: – Nie je! A je to chyba spoločnosti.

Situácia sa mení, lebo tí, ktorí hrôzy vojny prežili, postupne odchádzajú a nové generácie to veľmi neriešia. Samozrejme, že je najvyšší čas rýchlo robiť opatrenia, aby si i ďalšie generácie vážili hrdinstvo svojich predkov, ktorí aj im priniesli dnešnú slobodu.

Významné poslanie pri výchove mládeže o našej revolučnej histórii má škola, ktorá však musí mať k dispozícii potrebný materiál.

Božena Zollerová, podpredsedníčka ZO SZPB, Martin-stred: – Sebavedomie k SNP majú priami účastníci, no tých je už len hŕstka, a ešte tí, ktorým to vyrozprávali rodičia a majú úctu k vlastným dejinám.

Dnešná spoločnosť je konzumná, tá si neváži ani samých seba, nieto svoje dejiny.

Jozef Cerovský, predseda OblV SZPB, Lučenec: – Je to veľmi ťažká otázka. Určite pre nás členov a sympatizantov SZPB je SNP zdrojom vysokého národného i osobného sebavedomia. Zložité je to pre tú časť mladých ľudí, ktorí ani nevedia, čo je to SNP. Tu pomôže pravdepodobne len vysoký celospoločenský tlak na to, aby sme si túto históriu a jej dôležitosť pripomínali a zdôrazňovali pri každej možnej príležitosti.

Z vyhlásenia P ÚV ČSBS z 13. 5. 2016 Predsedníctvo ÚV ČSBS konštatuje, že vláda ČR sa odchyľuje od zásad prezidenta Edvarda Beneša.

Prečo vláda podlieza landsmanšaftu?

Minister kultúry Daniel Herman z poverenia vlády ČR vystúpil na zjazde sudetonemeckého landsmanschaftu. Pripomenul nacistické zločiny i násilnosti Čechov pri povojnovom odsune nemecky hovoriaceho obyvateľstva, vyjadril nad týmito udalosťami ľútosť a odsúdil uplatňovanie kolektívnej viny.

Hovorca landsmanschaftu Berndt Posselt jeho slová ocenil s tým, že „prítomnosť českého ministra na tomto zjazde znamená, že česká vláda odmietla princíp kolektívnej viny, ktorý bol uplatnený pri povojnovom odsune nemecky hovoriacej menšiny z Československa“.

Pokiaľ sú citácie z tlače presné, Poselt sa raduje z toho, že ČR práve začína slovami ministra napadať Postupimskú dohodu, podpísanú v roku 1945 predstaviteľmi ZSSR, USA a Veľkej Británie, ktorá o odsune Nemcov z Československa, Poľska a Maďarska rozhodla.

Neviem, či z rozhodnutia vlády alebo z vlastného popudu oslovil minister Herman zjazd landsmanšaftu slovami „milí krajania“. Nemali by sme zabúdať, že pri zrode organizácie „milých krajanov“ stáli nacisti. Že „milí krajania“ z landmanschaftu desiatky rokov usilovali o zrušenie Dekrétov prezidenta Edvarda Beneša, robili si majetkové a územné nároky na našu krajinu a bezočivo porovnávali excesy pri povojnovom odsune Nemcov s vojnovými zločinmi nacistov.

Kroky súčasnej českej vlády smerom k landsmanschaftu sú veľmi zvláštne, znepokojujúce a najmä nadbytočné. Česko-nemecká deklarácia z roku 1997 dostatočne akcentovala problematiku zložitého vývoja vzájomných vzťahov. Jediný, kto túto deklaráciu nerešpektoval a torpédoval nielen slovami, ale aj činmi, bol práve landsmanschaft, „milí krajania“, ako ich oslovuje minister českej vlády.

Jana BOBOŠÍKOVÁ v Národním osvobození 11/2016

BOJOVNÍK / 17

Zlyhanie môže zopakovať históriu, varuje odborník

Vzdelaním proti extrémizmu Boj proti rozmáhajúcemu sa extrémizmu bol jedným z bodov, ku ktorému sa minister školstva Peter Plavčan zaviazal v programovom vyhlásení vlády. Tento plán začína mať reálne kontúry. Rezort školstva vydal zoznam miest, ktoré by mali žiaci navštíviť, aby sa tak zabránilo ich radikalizovaniu.

Múzeum holokaustu v Seredi, koncentračný tábor Osvienčim či obce Kľak a Ostrý Grúň. Aj tieto miesta patria do zoznamu, ktorý vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ich návštevou by mali školy bojovať proti radikalizovaniu žiakov. „Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v oblasti zvýšenia pozornosti a zabezpečenia výučby žiakov gymnázií, stredných odborných škôl a konzervatórií smerujúcej k efektívnej a cielenej prevencii prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie odporúča gymnáziám, stredným odborným školám a konzervatóriám nasledovné aktivity,“ píše sa v dodatku číslo 1 k štátnym vzdelávacím programom pre gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá.

Osvienčim, Lidice aj Ostrý Grúň

Medzi odporúčané aktivity patria napríklad exkurzie. Rezort navrhuje posielať žiakov na prehliadku Múzea holokaustu v Seredi, Múzea židovskej kultúry a Ústavu pamäti národa v Bratislave, Múzea Slovenského národného

povstania v Banskej Bystrici a pamätníkov rómskeho holokaustu v Dubnici nad Váhom a Dunajskej Strede.

Ministerstvo ďalej odporúča návštevu obcí a miest, kde boli Židia, Rómovia a príslušníci ostatných národov, etník, politických a sociálnych skupín postihnutí fašistickými represáliami. Zo slovenských obcí sem rezort zaradil napríklad Baláže, Čierny Balog, Kalište, Kremničku, Kľak a Ostrý Grúň. Žiaci by mali navštíviť aj české obce a mestá – napríklad Lidice, Ležáky a Brno. Školy by tiež podľa ministerstva mali organizovať projekty a súťaže zamerané na spoznávanie histórie alebo besedy s pamätníkmi fašistického teroru.

Povinné exkurzie na školách nebudú

Dokument má pre školy odporúčací charakter, ministerstvo školstva zatiaľ neplánuje zaviesť povinné exkurzie do Osvienčimu či iných táborov a múzeí. „V zmysle platnej legislatívy škola zodpovedá za dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu, aké formy, prostriedky a metódy práce využije učiteľ pri sprostredkovávaní

tejto témy žiakom, je už v jeho kompetencii,“ informoval Aktuálne.sk komunikačný odbor rezortu.

Povinné exkurzie požadovali ešte na jar tohto roka opoziční poslanci parlamentu. Nápad inicioval Zsolt Simon (nezaradený), pridala sa k nemu celá opozícia okrem Ľudovej strany Naše Slovensko. Vláde smerovali výzvu, aby zaradila do povinnej výučby na stredných školách návštevu koncentračného tábora Osvienčim. Iniciatíva bola reakciou na rozmáhajúci sa extrémizmus na Slovensku.

Myšlienka sa stretla s rozpačitými názormi. Exkurzie áno, ale nie povinne, zhodli sa vtedy učitelia dejepisu, ktorých oslovilo Aktuálne.sk. Žiaci už navyše majú aj dnes možnosť v školách exkurzie absolvovať, problémom však môžu byť financie – nie každý si môže takúto cestu za vzdelávaním dovoliť.

Obrátili sme sa preto na ministerstvo školstva s otázkou, či po vydaní odporúčania plánuje žiakom na exkurzie prispievať, aby boli dostupné pre každého. „Finančné prostriedky na exkurzie nemá rezort školstva vyčlenené vo svojom rozpočte, školy by si mali tieto akcie hradiť v rámci svojho rozpočtu, prípadne kombináciou viacerých zdrojov, napríklad aj cez príspevky rodičov,“ napísal komunikačný odbor.

Podľa aktualne.atlas.sk, 2. 8. 2016

Stanovisko predsedu komisie...

S potešením sme prijali správu, že rezort školstva vydal odporúčanie stredným školám, aby od septembra začali robiť pre žiakov exkurzie do bývalých koncentračných táborov a navštevovali aj mestá a obce, ktoré zasiahli fašistické zverstvá.

Vítame odporúčanie, ale zároveň poukazujeme na to, že sa dá urobiť ešte viac, aby sa mladí poučili z holokaustu a ďalších ohavných vojnových zločinov a tiež hlbšie pochopili, kam až môže dospieť nenávisť a, naopak, aký význam má tolerancia. Za úvahu stojí, či by sa do exkurzií mali zapojiť aj základné školy, ktorým dokument ministerstva nie je určený.

Odporúčanie ministerstva sa zmieňuje aj o besedách s pamätníkmi vojnového prenasledovania a násilia, vyslovene však nespomína tých, čo sa nezištne pričinili a zachránili nás pred takmer istou smrťou a porobou. A tu si myslím, že by mal zaujať svoje miesto SLOVENSKÝ ZVÄZ PROTIFAŠISTICKÝCH BOJOVNÍKOV a v širšej miere vysvetľovať význam SNP a jeho odkaz pre nasledujúce generácie.

Veríme, že regionálne školstvo, ale i samotné školy si nás viac všimnú pri napĺňaní tohto odkazu, máme ešte žijúcich príbuzných statočných zosnulých hrdinov, ktorí vedia prerozprávať ich príbehy.

Uvedomujúc si zákonitosti vývoja a zvyšovania priemerného veku našej členskej základne SZPB, o to naliehavejšie vystupuje do popredia v činnosti našich základných organizácií, ale aj oblastných výborov práca s mladou generáciou. Plne to chápe aj Ústredná rada SZPB, jej predsedníctvo a vedenie zväzu. Preto medzi prvými inštitúciami, s ktorými nadviazala rozhovory, bolo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Teda inštitúcia, ktorá po rodine má k výchove mladej generácie najbližšie.

Dá sa konštatovať, že novelizovaná zmluva o spolupráci ministerstva školstva so SZPB nám otvára široké možnosti pre naše pôsobenie v základných i na

BOJOVNÍK / 17

stredných školách pri vzdelávaní študentov a žiakov, najmä v oblasti zachovania demokratického a humanistického odkazu protifašistického odboja, prezentácie významných osobnosti a udalostí národnooslobodzovacieho boja, osobitne Slovenského národného povstania. Zároveň nám umožňuje účinnejšie pôsobiť pri výchove proti extrémnym hnutiam, ako sú neonacizmus, neofašizmus, rasizmus, nacionalizmus, šovinizmus, antisemitizmus, xenofóbia a neoľudáctvo. Samozrejme, nemôžeme opomenúť úsilie o zachovanie mieru a účinné pôsobenie proti vojnám a vojnovým konfliktom.

Osobitná pozornosť v zmluve je venovaná oblasti spolupráce pri príprave a organizovaní podujatí v rámci spomienkových osláv k výročiu SNP a výročiu víťazstva nad fašizmom, oslobodeniu Slovenska a ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Podpísaná zmluva o spolupráci bola zverejnená v našom dvojtýždenníku Bojovník a ministerstvo ju zverejnilo v Učiteľských novinách. Na jej základe bude záležať už len na nás, funkcionároch zväzu, členov komisie pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou, ako sa nám bude dariť napĺňať záväzky, ktoré sme na seba zmluvne prevzali.

Predovšetkým bude potrebné na úrovni oblastných výborov, najmä tých, kde komisie pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou nepracujú, ich aktivizovať, nadviazať spoluprácu s odbormi školstva príslušnej samosprávy, s metodicko-pedagogickými centrami, a zároveň na poradách predsedov základných organizácií pripraviť postup na konkrétnu spoluprácu so školami v ich pôsobnosti. Mnohé naše oblastné výbory majú bohaté skúsenosti z práce s učiteľmi a mládežou, preto je žiaduce, aby ste svoje poznatky zverejňovali v našom Bojovníkovi a v Ročenkách odbojárov.

Onedlho sa začína nový školský rok, využime čas na prípravu na aktívnu prácu.

Ing. Norbert LACKO predseda Komisie pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou pri ÚR SZPB

Čo píšu iní (Dokončenie zo str. 2)

 Výstava o snahe nacistov zlikvidovať rómske etnikum

Medzinárodný deň rómskeho holokaustu si 2. 8. pripomenuli v NR SR. V jej vestibule otvorili výstavu Porraimos – Rómsky holokaust pri príležitosti 72. výročia likvidácie rómskeho koncentračného tábora v Auschwitzi-Birkenau (v noci z 2. na 3. augusta 1944).

Podľa poslanca NR SR a zástupcu občianskeho združenia Romaintegra Petra Polláka je to výstava znázorňujúca, ako autori druhej svetovej vojny na čele s Adolfom Hitlerom chceli zlikvidovať určité národy z tohto sveta. Podľa nacistov boli Židia, Rómovia i Slovania podradné rasy, pre ktoré zriadili koncentračné tábory.

Expozícia približuje aj nemecký zákon o ochrane národa a štátu (28. 2. 1933), ktorý označil Rómov za asociálov, gaunerskú populáciu. Návštevník sa dozvedá o zámeroch nacistickej vedy, preventívnych opatreniach voči Rómom, ktorí mali zákaz kočovania, chodenia detí do škôl a iné obmedzenia ľudských práv a slobôd. Tie vyústili do konečného riešenia rómskej otázky v podobe deportácií do koncentračných táborov, vytetovania čísiel, nútenej práci a pobyte v neznesiteľných podmienkach až po smrť v plynovej komore. Celkový počet rómskych obetí v Európe počas druhej svetovej vojny sa odhaduje na 300 000 až 500 000 osôb.

Podľa TASR 2. 8. 2016

 Naozaj úžasný a jedinečný projekt ?

...jedinečný projekt to naozaj nie je. Možno by bol keby nebol politickým projektom. Ale to bol vždy. Keď A. Hitler obsadil vojensky Európu, začal uvažovať o tom, ako vytvoriť z Európy Nemecku podriadenú Ríšu. Nemeckí úradníci z AMT 1 a AMT 2 začali vytvárať projekt zjednotenej Európy pod vedením istého Xavera Doležela, v projekte boli zakotvené hospodárske a politické vzťahy, dokonca existoval aj náčrt Ústavy tejto novej Ríše.

Hitler teda najskôr vojensky a potom hospodársko-politicky vytváral podobu Európy, samozrejme dnes vieme, že s podporou silnej finančnej loby spoza Veľkej mláky a napadnutie Sovietskeho zväzu nebolo ničím iným iba vojnou za suroviny, čo nebola nijaká novinka, lebo to už urobil Lenin, vtedy keď vyhlásil NEP (Novaja ekonomičeskaja politika).

Porážkou Hitlera tento projekt neskončil. Treba vedieť, že obidve svetové vojny, boli aj vojnami o archívy. Nemci po napadnutí Sovietskeho zväzu okamžite zhabali sovietsky archív v Kaliningrade, no a keď Sovieti dobyli Berlín, nemecký archív už mali v rukách Američania. Samozrejme tento archív sa dostal do rúk vtedajšej tajnej služby, ktorá sa ešte nevolala CIA. A za veľkou mlákou sa začalo pracovať na tom, ako si podrobiť Európu. Nemci môžu vďačiť len a len Stalinovi za to, že zachoval Nemecko, hoci jedno také a druhé onaké. * * * Posledné udalosti a nemecké aktivity o vytvorenie akejsi európskej armády pod vedením Nemecka naznačujú už aj vojenské zjednotenie Európy. Teda Hitler – vojensky, potom hospodársko-politicky, projekt CIA – najskôr hospodárskopoliticky a potom vojensky. A suroviny – to je dnešné Rusko, ktoré tento projekt nazýva agresorom, hoci nikoho nenapadá a ani nechce napadnúť. Lenže surovinová základňa Ruska je nekonečná a bez nej je aj tento projekt odsúdený na zánik. Aj preto tu zostalo NATO, hoci Západ sľúbil Gorbačovovi, že nebude, ako výmenu za jeho súhlas so zjednotením Nemecka a rozpadom Varšavskej zmluvy. A Gorbačova nechali padnúť, Jelcina si kúpili.

Slovenskyrozhlad.sk, 12/2016 (výňatky)

 Ukrajinské rozkazy: Doneck a Lugansk neobsadzovať, ale zničiť

Jevgenija Alexandrovna zverejnila na warfiles.ru článok, v ktorom komentuje rozhodnutie Ukrajincov Doneck a Luhansk neobsadzovať, ale zničiť. „Rozkazy ukrajinskej strany znejú jasne – rozstrieľať Donbass a Luhansk na prach, neobsadzovať mestá, ale ich proste zničiť. Rovnako zneli rozkazy pre vojakov nacistickej armády, ktorá mala príkaz zničiť Moskvu, Leningrad a Stalingrad ako symboly nenávideného sovietskeho režimu,“ píše.

Podľa HSP, 15. 7. 2016 Viac na: http://www.hlavnespravy.sk/ukrajinske-rozkazy-doneck-a-luhansk-neobsadzovatale-znicit/808183

4

Na Kališti tzv. politická korektnosť nemá miesto (Dokončenie zo str. 1)

V ďalšom sa „pokúsim využiť historické súvislosti na pomenovanie toho, čo sa deje dnes. ...zachytili ste, že Slovenskú republiku navštívila britská premiérka pani Mayová. ...Prekvapilo ma, s akou ľahkosťou povedala, že by vedela použiť atómové zbrane na civilných obyvateľov. Chcel som na to reagovať, bolo mi však povedané, že to nie je korektné komentovať... ...Sme v Kališti, kde faloš, pretvárka, farizejstvo a tzv. politická korektnosť nemá svoje miesto. Tu si musíme hovoriť, jednoducho, pravdu!

Toto je miesto kde máme právo všetci spoločne odmietnuť akékoľvek rinčanie zbraňami,“ zdôraznil predseda slovenskej vlády.

Pri pamätníku obetí kalištianskej tragédie vystúpil aj predseda oblastného výboru SZPB Ján Pacek, ktorý pripomenul, že „stretávame sa na tomto pietnom mieste, aby sme generácií, ktorá

dospieva a ktorá po nás prevezme zodpovednosť za život a výchovu svojich detí, ozrejmili udalosti, poukázali na príčiny a dôsledky fašistickej ideológie a na zverstvo tých, ktorí sa pasovali za nadradenú rasu s právom rozhodovať o živote a smrti „menejcenných“, ku ktorým zahrnuli aj nás, Slovanov.“ Zvýraznil tiež, že nesmieme pripustiť prekrúcanie dejín a bagatelizovanie obdobia boja proti nacizmu, ktoré bolo bojom za zachovanie našej vlastnej národnej existencie. „Besneniu jednotiek Wehrmachtu, vojsk SS, gestapa a bezpečnostnej polície sa nevyhlo ani Kalište. Po dvoch fašistických prieskumoch prišiel 18. marec 1945, kedy za pomoc domáceho obyvateľstva sa fašisti kruto pomstili miestnym obyvateľom a raneným a chorým účastníkom povstania i rasovo prenasledovaným,“ konštatoval.

Po oslobodení sa už do Kališťa život nevrátil, horská dedinka sa stala pietnym miestom všetkých

105 vypálených slovenských obcí.

V roku 1961 bolo Kalište vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.

V druhej časti svojho vystúpenia oblastný predseda Pacek zareagoval na polopravdy, výmysly a špinavosti, kydané na

SZPB za sedem mesiacov roka čerpá rozpočet na 46 %, výnosy má na úrovni 75 %.

Predsedníctvo konštatovalo, že organizačná príprava zabezpečenia účasti členov SZPB na

oslavách SNP pokračuje podľa plánu, do B. Bystrice príde 24 autobusov s odbojármi z celého Slovenska. Obdobne sa pracuje na organizačnom zabezpečení osláv Dňa hrdinov Dukly.

Novinkou rôzneho je pripra-

Spoločná snímka s Jurajom Sarvašom.

Napísali nám Občan by si mal aspoň sporadicky na internetovej stránke obce prečítať, o čom rokuje zastupiteľstvo a s akými návrhmi pre rozvoj mesta prichádzajú volení zástupcovia občanov.

Občas by sa mu poriadne zdvihol adrenalín tak, ako mne pri čítaní zápisnice z Hnúšte zo dňa 27. 6. 2016.

Neveril som, či dobre vidím. Išlo o návrh poslankyne Michaely Hroncovej na zmenu názvu ulice Rumunskej armády.

Neviem z akého dôvodu jej, alebo skupine osôb, ktoré zastupuje, tento názov vadí. Či je za tým hlúposť, elementárna neznalosť histórie mesta, krajiny i sveta, alebo neúcta voči tým, ktorí za porážku nacizmu, položili v našej zemi i v našom meste to najcennejšie, svoje životy.

Ešte viac ma prekvapila reakcia, či skôr nereagovanie poslancov a pána primátora na predložený nehorázny či sprostý návrh. Predpokladal by som, že minimálne polovica poslancov s opovrh-

5

vu v Bratislave...“, zdôraznil a ďalej verejne pomenoval skutočné fakty, čím odkryl niektoré súvislosti tohto zákerného mediálneho útoku proti SZPB, postaveného na neoverených údajoch a súvislostiach.

Vladimír MIKUNDA

Na snímke v prvom rade zľava: Generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, Ján Pacek a vedúci delegácie SZPB, tajomník ústrednej rady Viliam Longauer.

Z mimoriadneho predsedníctva ÚR SZPB Konalo sa vo štvrtok 11. augusta a riešilo tak štandardné otázky – návrhy na vyznamenania, plnenie rozpočtu do 31. 7. 2016, organizačné zabezpečenie osláv 72. výročia SNP a Karpatskoduklianskej operácie, ako aj v „rôznom“ operatívne témy.

SZPB v týždenníku PLUS 7 DNÍ č. 32/2016 v článku Podnikavci. „Autorke článku s informáciami od p. Salenkovej naozaj nejde o blaho priamych účastníkov protifašistického odboja, ale o to, že náš zväz vlastní lukratívnu budo-

nutím pošlú pani poslankyňu aj s jej návrhom tam, kam patrí, lenže, žiaľ, nič sa nestalo. Predsedníčka ZO SZPB poslankyňa (?) Jurčová asi utrpela taký šok, že sa do konca zastupiteľstva a ani doteraz nespamätala. Ostatní poslanci, vrátane pani riaditeľky gymnázia, to možno pod vplyvom prichádzajúcich letných horúčav prespali.

Pánovi primátorovi, ako synovi odbojára Bagačku st., ktorý bol za svoju činnosť počas vojny ocenený viacerými vyznamenaniami, by už vôbec nemala byť ľahostajná pamiatka tých, ktorí padli pri oslobodzovaní nášho mesta. Neviem, ako by zareagoval jeho otec, keby žil.

Mimo morálneho aspektu dôležitá je i následná stránka problému ak by návrh prešiel. Za nutnú výmenu občianskych preukazov občanov žijúcich na tejto ulici, za administratívne problémy pre úrady, inštitúcie a podnikateľské subjekty, by občania, podnikatelia, vedúci zamestnanci, tých, ktorí o tom rozhodli, určite nepochválili.

Ján ANTAL, Hnúšťa

vované stretnutie vedenia SZPB s Klubom generálov SR kvôli vypracovaniu spoločného postupu na vybudovanie hrobu Neznámeho vojaka SR. Ide o iniciatívu, na začiatku ktorej stál minulý rok so svojou anketou práve dvojtýždenník Bojovník. Pripravuje sa aj stretnutie s Úniou žien Slovenska.

Predsedníctvo tiež zaujalo stanovisko ku dvom sťažnostiam, v jednom prípade ju prerokovalo za účasti sťažovateľa. Ďalej rozhodovalo o našom zastúpení na konferencii o holokauste, ktorú usporadúva v septembri Múzeum SNP; o zahraničných služobných cestách a o zložení delegácie na každoročné spoločné rokovanie s delegáciou ČSBS. Toho roku sa oba zväzy stretnú na Morave.

Novinkou je tiež rozhodnutie o príprave prijatia predsedom SZPB víťazov zväzom organizo-

vanej súťaže Medzníky 2. svetovej vojny. Ďalej predsedníctvo schválilo návrh vlajky SZPB, s ktorou sa oblastné výbory budú môcť prezentovať na spoločných podujatiach ešte toho roku a spresnilo termín prípravy na zorganizovanie konferencie so širokým politologickým zastúpením na tému: „Fašizmus v súčasnosti“.

Na záver predsedníctvo odovzdalo medailu „Za vernosť“ zanietenému protifašistickému bojovníkovi, hercovi, dramatikovi, režisérovi..., skrátka majstrovi Jurajovi Sarvašovi, bez umeleckého prednesu ktorého si už nevieme predstaviť ani jedno vážne celozväzové podujatie.

Medaila mu bola udelená pri príležitosti jeho 85. narodenín.

Predsedníctvo okrem toho prijalo aj jedno závažné právne rozhodnutie, o ktorom sa zmieňujeme vyššie a aj na 3. strane.

28. júl – významný deň Pezinka Na prvý pohľad bežný letný deň. Len málo kto si uvedomí, že v tento deň pred 102 rokmi začala „Veľká vojna“ (Prvá svetová vojna) a do Rakúsko-uhorskej armády bolo z územia terajšieho Slovenska zmobilizovaných približne 400 000 vojakov.

Z uvedeného počtu si vojnový konflikt vyžiadal cca 69 000 obetí, ktoré zahynuli v bojoch, alebo zomreli v lazaretoch na následky zranení. Ďalších asi 61 000 bolo postihnutých trvalými následkami po zranení.

Z Pezinka, Cajly a Grinavy (teraz súčasť Pezinka), z celkového počtu 4 860 obyvateľov, na front narukovalo 450 mužov. Predstavovalo to skoro jednu desatinu obyvateľstva. Frontové udalosti si hlavne na ruskom, ale aj na talianskom fronte vyžiadali asi 220 obetí, z toho 164 Pezinčanov, 29 Cajlanov a 24 Grinavčanov. Na piatich pamätníkoch, ktoré boli postavené na pamiatku padlým, je však uvedených len 120 mien.

Nielen v Pezinku, ale skoro v každej obci a v každom meste Slovenska sú prázdne miesta po padlých Veľkej vojny. Málo koho osudy padlých a nezvestných zaujímajú, hoci sa po-

darilo zistiť, že v archíve Evanjelickej cirkvi a. v. sú zviazané zborníky 1,4 milióna mŕtvych Rakúsko-uhorských vojakov z celkového počtu okolo 9 miliónov mobilizovaných.

V roku 2004 sa pracovníci Mestského múzea Pezinok začali systematicky zaoberať problémom zistenia osudov sto svojich občanov. Pracujú na tom pomaly, ale stále a čo je najdôležitejšie, založili peknú tradíciu pripomínania si dňa 28. júla ako „Významného dňa Pezinka“. K tejto iniciatíve sa pripojili aj pezinskí antifašisti zo ZO SZPB Pezinok, ale nielen oni. Podporujú ich aj členovia Malokarpatského baníckeho spolku a pezinská JDS. Tak tomu bolo aj tohto roku. V spolupráci s mestom a členmi Malokarpatského baníckeho spolku sme si 28. júla pietnou spomienkou pripomenuli „Významný deň Pezinka“, v dôsledku ktorého vznikla ČSR, ale na následky „tohto dňa“ zomrelo v Pezinku už po ukončení vojnového konfliktu viacero chudobných detí z hladu, chorôb a epidémií, pretože v týchto rodinách zahynuli otcovia i synovia. Česť ich pamiatke.

Dušan VILIM, predseda ZO SZPB Pezinok

BOJOVNÍK / 17

Neustálou praxou dokazujeme, že vieme pokračovať v presadzovaní ideí našich predkov.

Branný deň Michala Strenka

Cezhraničná spolupráca, ktorá žije činmi

V areáli strelnice pri Ľubovnianskych kúpeľoch sa 27. júna strieľalo vzduchovkou, hádzalo granátom, hasilo či poskytovala prvá pomoc. Neľakajte sa, nikomu sa nič nestalo. Boli to disciplíny, ktoré si v rámci premiérového branného dňa Michala Strenka vyskúšalo 42 detí 7 základných škôl zo Starej Ľubovne, Jarabiny, Plavnice, Plavča, Ľubotína a Hniezdneho.

Dohoda o vzájomnej spolupráci medzi Českým zväzom bojovníkov za slobodu OV Břeclav a OblV SZPB Trnava nezostáva iba na papieri. Svedčí o tom aj júnové spomienkové putovanie po osloboditeľskej misii Červenej armády v Juhomoravskom kraji.

Netradičný deň plný zábavy a súťaženia začal pre nich už ráno. Na akciu boli zvážaní vojenským nákladným vozidlom v kolóne sprievodných vojenských vozidiel. Branný deň začal vztýčením štátnej vlajky SR čestnou strážou polície v Starej Ľubovni. Po pripomenutí si osobnosti Michala Strenka, rodáka z Jarabiny, ktorý je známy ako americký vojak z fotografie vztýčenia americkej vlajky počas 2. svetovej vojny na japonskom ostrove Iwo Jima, začali samotné súťaže.

Deti si na čas prešli stanovištia, ktoré pre nich pripravili policajti, profesionálni i dobrovoľní hasiči z Novej Ľubovne, Samaritáni aj Červený kríž. „Vyskúšali si resuscitáciu v pomere tridsať ku dvom po dobu jednej minúty a išlo im to veľmi dobre, všetci získali plný počet bodov,“ pochválila žiakov 1. aj 2. stupňa ZŠ záchranárka z ASSR Eva Rodáková. Jej slová potvrdil aj riaditeľ OR PZ v Starej Ľubovni Ján Devera: „Žiaci si počínali veľmi dobre a bol by som rád, keby sa takýto branný deň konal častejšie. Je dôležité deti odpútať od počítačov a mobilov a ísť s nimi do prírody.“ A čo je dôležité, aj deckám sa zaujímavé aktivity mimo školy páčili. „Bolo to super, veľmi som sa zabavil.

Najťažší bol asi hod granátom a najľahšia streľba zo vzduchovky,“ prezradila jedna zo súťažiacich.

Vzácne vojenské kúsky Okrem súťaženia a praktických ukážok hasičov čakala na žiakov aj prehliadka vojenskej techniky neziskovej organizácie Michala Strenka, ktorá tento branný deň organizovala. „Najvzácnejšie stroje sú motocykle Zundapp a Dneper, ktoré boli priamo nasadené do bojov počas 2. svetovej vojny. Sú to vlastne veteráni, ktorí prežili vojnu a boli zrepasované,“ vymenoval najvzácnejšie kúsky zo zbierky, ktorú ak sa podarí, bude onedlho možné vidieť vo vojenskej expozícii Michala Strenka v Podhradí, riaditeľ neziskovky Branislav Ilkovič. „Videl som, že deti mali z tohto dňa radosť. Chcem preto aj touto cestou poďakovať všetkým žiakom, pedagógom, dobrovoľníkom, sponzorom a partnerom podujatia, bez ktorých by sa to nemohlo uskutočniť, že svojou troškou každý prispel, aby mali deti krajšie predprázdninové dopoludnie.“ Víťazstvo si napokon odnieslo družstvo zo ZŠ v Hniezdnom, za nimi skončili školáci z Plavnice a tretí žiaci zo ZŠ na Levočskej ulici v Starej Ľubovni.

Katarína ILKOVIČOVÁ

Na snímke na čele zľava: predseda OblV SZPB v Trnave Jozef Petráš a predseda OV ČSBS v Břeclavi Václav Vaněk.

Ceny odovzdáva predseda OblV SZPB zo Starej Ľubovne plk. v. v. Václav Homišan.

O putovný pohár kpt. Miloša Uhra Dňa 17. 7. 2016 TJ Lubina kopanice, OcÚ Lubina, MOS Miškech Dedinka usporiadali spoločne už 54. ročník futbalového turnaja o putovný pohár kpt. Miloša Uhra (narodil sa 22. 7. 1914 v Lubine, zahynul 27. 2.

1945 v neďalekej Cetune) na ihrisku v Hrnčiarovom.

Prezident TJ Lubina kopanice Milan Dunajčík (člen SZPB) na ňom okrem iných privítal aj prednostku OcÚ Lubina a tajomníčku a členov OblV SZPB v Novom Meste nad Váhom S. Štepanovicovú, E. Janovica a V. Soloviča. „Prihováram sa vám súčasne v mene

dvoch organizácií – obce Lubina a Oblastnej organizácie SZPB v Novom Meste nad Váhom, ktoré sa podieľajú na organizácii tohto raritného futbalového turnaja.

Zámerne som použila slovo raritného, pretože turnaj o pohár kapitána Miloša Uhra je v rámci SR jediný svojho

druhu, nakoľko nesie v sebe myšlienku a odkaz SNP a súčasne je organizovaný už také dlhé časové obdobie,“ povedala S. Štepanovicová a dodala. „Veľmi dobre vieme, kto to bol kapitán Miloš Uher a o čo sa so svojimi spolubojovníkmi zaslúžil – aj o to, že tu môžeme dnes takto slobodne stáť.“ Umiestnenie v turnaji: 1. miesto FC Bradlan Košariská, 2. miesto TJ Lubina kopanice, 3. miesto BAF (bývalí aktívni futbalisti) Stará Turá, 4. miesto TJ Slovan Hrašné.

Viliam SOLOVIČ

Pekná tradícia pokračuje V minulom roku ZO SZPB v Bojniciach postihla smutná udalosť, v plnom pracovnom nasadení náhle zomrel náš predseda Vladimír Novotný.

Na členskej schôdzi bol väčšinou hlasov za nového predsedu zvolený Mikuláš Krascsenics. Funkcie sa ujal zodpovedne.

Zvoláva členské schôdze, informuje o podujatiach v meste...

Dňa 2. júla spolu s výborom ZO SZPB zorganizovali zájazd pre členov a ich rodinných príslušníkov do fašistami vypálených obcí Kľak a Ostrý Grúň. Boli to dve podhorské dediny, ktoré poskytovali pomoc partizánom.

Navštívili sme aj pamätné izby v obciach, kde nás sprievodkyne informovali o partizánskom hnutí v tejto oblasti. Najmä však o zverstvách nacistov, ktorí 21. januára 1945 zavraždili 88 obyvateľov z Kľaku a 64 z Ostrého Grúňa a obe obce na výstrahu vypálili.

Pri tejto príležitosti si účastníci zájazdu uctili pamiatku obetí položením kytíc k pomníku obetí v Kľaku a Ostrom Grúni. My starší sme si pripomenuli prežité kruté časy nacizmu a mladší sa na vlastné oči v pamätných izbách mali možnosť presvedčiť o jeho krutosti páchanom na bezbrannom civilnom obyvateľstve, vrátane žien a detí.

Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v bývalom baníckom meste Banská Štiavnica a v kúpeľnom meste Sklené Teplice, kde sme sa mohli po horúcom dni okúpať.

Oskar BIELIK (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

BOJOVNÍK / 17

Cesta viedla cez Lanžhot, kde sovietska armáda v apríli 1945 vstúpila na pôdu Juhomoravského kraja a kde padlo vyše 2 000 červenoarmejcov. Pokračovala výstupom na

pozorovateľňu generálmajora I. M. Afonina, kde maršal R. J. Malinovskij vydal rozkaz na záverečný útok Bratislavsko-brnianskej operácie.

Potom sme sa zastavili pri obci

„Boje na Hrone“ Už 11. ročník ukážky bojov Červenej armády na Hrone sa uskutočnil 30. júla 2016 v Starom Tekove, ktoré je najväčším podujatím tohto druhu, nakoľko sa ho zúčastňujú aj mnohé Kluby vojenskej histórie nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a Poľska.

Nad tohoročným podujatím prebral záštitu Minister obrany SR Peter Gajdoš, ktorý na slávnostnom otvorení

vyzdvihol, že aj týmto spôsobom sa zvyšuje národné a vojenské povedomie, hlásiace sa k slávnym kapitolám našich novodobých dejín. Potrebu uskutočňovania takýchto ukážok, ako spomienok na ťažké boje Červenej armády pri našom oslobodzovaní, zvýraznil aj tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer. Pripomenul nutnosť pripomínania si slávnych kapitol novodobej histórie, kedy sa v našej spoločnosti čoraz častejšie prejavujú negatívne tendencie reštaurácie nacionalizmu, šovinizmu, ale predovšetkým neo-

ZO SZPB Malinová zorganizovala 2. júla 2016 zájazd na Duklu, aby svojim členom a spoluobčanom priblížila časť histórie, ktorú v roku 1944 písali naši osloboditelia.

Navštívili sme vyhliadkovú vežu na Slovensko-poľskom hraničnom priechode Vyšný Komárnik a z nej, z výšky 49 metrov, sme obdivovali Dukliansky priesmyk, kde v roku 1944 vrcholila Karpatsko-duklianska operácia. Videli sme aj Údolie smrti, kde prebiehala tanková bitka a ktorého pôda je presiaknutá krvou padlých vojakov.

Vo Svidníku sme navštívili múzeum a pamätník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR s vojnovým cintorínom, vypočuli sme si príhovor k obdobiu pred prvou svetovou vojnou až po skončenie druhej svetovej vojny.

Vystavené vojenské exponáty, zbrane a vojnová technika, ako

Jedným z našich tohtoročných zájazdov, ktorého sa zúčastnilo 46 členov ZO SZPB (niektorí i so svojimi deťmi), bola návšteva múzea holokaustu v Seredi 3. augus-

fašizmu, rasizmu a antisemitizmu.

Po pietnom akte kladenia vencov si asi 14-tisíc prítomných pozrelo ukážky výcviku jednotiek armády a ministerstva vnútra. A po nich „boje medzi nemeckými a sovietskymi vojskami počas Bratislavsko-brnianskej operácie“, ktoré zahralo vyše 480 členov klubov vojenskej histórie. Veľká vďaka za to patrí hlavnému organizátorovi podujatia Jozefovi Hostinskému.

Na záver sa za veľkého potlesku konala slávnostná vojenská prehliadka „bojujúcich vojsk“.

Ján HAMAR

6

Emília DÍTEOVÁ, snímka autorka

Zájazd na miesta duklianskych bojov aj výstava vojenských dobových uniforiem bola veľmi zaujímavá.

Niektorí účastníci videli tieto artefakty po prvýkrát. So záujmom si preto pozreli aj vojenské medaile, ocenenia, rôzne listiny a dokumenty a tiež osobné veci vojenských osobností.

Pútavý výklad sprievodcov Andreja Kaputu a jeho syna Petra zaujal všetkých účastníkov. Okrem odborného výkladu sa s nami podelili aj o mnohé zaujímavosti a detaily bojov a zo života účastníkov tejto operácie.

I. BALÁŽOVÁ, P. BENKO, snímka M. Richter

Na staré priateľstvá pri ochrane štátnej hranice sa nezabúda ZO SZPB v Petrovciach, okres Vranov nad Topľou, zorganizovala v dňoch 8.–10. júla 2016 v spolupráci so ZO SZPB vo Vyšnej Oľšave a Klubom českého pohraničia – východné Slovensko tematický zájazd do južných Čiech. Cestou sme sa zastavili v Partizánskej Ľupči a položením vencov pri pamätníku SNP sme vzdali hold a uctili pamiatku padlých v 2. svetovej vojne i padlých v boji s banderovcami.

Vranovčania pri pamätníku SNP v Partizánskej Ľupči.

Niekoľkí muži – účastníci tohto zájazdu slúžili počas základnej vojenskej služby ako vojaci pohraničnej stráže, neskôr ako práporčíci alebo dôstojníci čsl. armády, ktorí zabezpečovali ochranu štátnych hraníc s Rakúskom a Nemeckou spolkovou republikou. Pri tom v rokoch 1945–1960 bolo zranených a rukou nepriateľských agentov zahynulo mnoho ochrancov našich hraníc. Jedným z nich bol aj vojak základnej vojenskej služby dvadsaťjeden ročný Adam Ruso, otec dvoch malých detí pochádzajúci z východného Slovenska, z mestečka Plešivec, ktorého smrteľne zranila guľka nepriateľského agenta na hranici s Rakúskom 30. 9. 1951 neďaleko pohraničnej dediny Horní Stropnice.

Pri pamätníku tohto pohraničníka sme položili vence a za

melódie bývalej čs. hymny sme si uctili jeho pamiatku i pamiatku všetkých padlých vojakov pri ochrane štátnych hraníc. O pamätník sa vzorne starajú naši priatelia z Klubu českého pohraničia obce Horní Stropnice. Recipročne je zabezpečená starostlivosť o pomník padlým českým vojakom v boji s banderovcami v Malej Lodine pri Kysaku a to členmi Klubu českého pohraničia – východné Slovensko z Prešovského a Košického kraja. Ďalšou našou zastávkou bolo rodisko významného husitského vojvodcu Jána Žižku z Trocnova, nezabudli sme ani na významné kultúrne pamiatky južných Čiech, na pútnické miesto Dobrá Voda a zámok Vysoká nad Vltavou.

Michal PETER, člen OblV SZPB vo Vranove n/Topľou (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Oddychom k vedomostiam Malinovčania pri tanku T-34.

ZO SZPB Detva v múzeu v Seredi

Zľava hore: Tomáš Hulínek, Emil Janovic, Mgr. Anna Machajdíková, Ján Jarábek, Milan Dunajčík, S. Štepanovicová, Viliam Harušťák, Ján Truhlík. V popredí kapitáni mužstiev: Jozef Jaroš (Stará Turá), Dušan Gulán (Lubina kopanice, člen SZPB), Michal Perička (Hrašné), Michal Koník (Košariská).

Starovičky a jej pamätníku Tank, postaveného na pamiatku tunajšej tankovej bitky.

Nakoniec naše kroky viedli na cintorín v meste Hustopeče, kde bolo ešte v roku 1946 zriadené centrálne pohrebisko vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní tohto regiónu.

Pochovaných je tu 1 875 vojakov Červenej armády, pričom pozostatky štyroch sem uložili až v roku 2014.

Na cintoríne je ústredný pomník, pred ktorým je hromadný hrob označený pamätnou tabuľou. Po oboch stranách cesty k pamätníku je 101 jednotlivých hrobov dôstojníkov, všetky majú rovnaký náhrobok s menom a každý zdobí ružový krík.

Naši moravskí priatelia nám všade zabezpečili odborný výklad.

Spoločne sme na každom mieste položili kyticu kvetov a padlým venovali tichú spomienku.

Zo XVI. zjazdu SZPB

ta 2016. Ocenili sme, že sme mali možnosť, vďaka zaujímavému výkladu sprievodcov, oboznámiť sa „konkrétnym výsledkom neľudskej politiky“ slovenského štátu a to

nielen voči Židom, ale vlastne voči všetkým obyvateľom Slovenska.

Prínosné je i to, že v múzeu sú pripravované aj expozície o ďalších koncentračných táboroch, najmä na území Poľska, o zámysloch hitlerovského Nemecka s „menejcennými“ rasami a obyvateľmi v Európe, vrátane (vraj) spojeneckého Slovenska.

Kytica, ktorú sme položili do rekonštruovaného vagóna (prevážajúceho v dobe tzv. „slovenského štátu“ obete do vyhladzovacích táborov v nemeckom generálnom guvernemente na území Poľska), je venovaná pamiatke našich bývalých spoluobčanov. Je to, to najmenšie, čím sme si my zo ZO SZPB v Detve mohli uctiť pamiatku obetí holokaustu a všetkých obetí 2. svetovej vojny.

Centrum voľného času Havranské každoročne ponúka žiakom možnosť prežiť týždeň s novými kamarátmi v denných táboroch. V toto leto bol program troch turnusov doplnený poldenným výletom do Národnej kultúrnej pamiatky na Kališti.

Tematickú exkurziu pripravil OblV SZPB v B. Bystrici.

Nikto z 54 detí tu ešte nebol a nepoznal smutné osudy, preto tak pozorne počúvali slová lektora z Múzea SNP. Náučný chodník deťom ukázal, že život obyvateľov na Kališti naozaj nebol ľahký. Najviac ich zaujal bunker a exponáty v dome – múzeu.

Pri pamätníku obetiam vraždenia položili kytičku lúčnych kvetov a uctili si ich pamiatku.

Milena VACHOVÁ, Oblastný výbor SZPB v B. Bystrici

Dušan ŠABLATÚRA, predseda ZO SZPB v Detve

7

BOJOVNÍK / 17

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Prvá obeť banderovcov Pred rokom sme 27. augusta 2015 po 70 rokoch vzdali úctu prvej obeti banderovcov na území Slovenska Michalovi Potomovi z obce Breznica v Stropkovskom okrese, umiestnením pamätnej tabule na mieste brutálnej vraždy Lipová – Vysoká, v katastri obce Jakušovce.

Aktu predchádzal „Spomienkový seminár venovaný obeti banderovského vyčíňania na východnom Slovensku Michalovi Potomovi“, k 100. výročiu jeho narodenia 3. 12. 2013. Zorganizovali ho oblastné výbory SZPB Prešov, Vranov n/T, Svidník a Bardejov, ktorý viedol dnes už nebohý PhDr. Milan Sidor, CSc. Nasledovala členská schôdza ZO SZPB Brusnica zvolaná predsedom Jozefom Feckom, na ktorej boli prítomní aj starostovia obcí Breznica a Brusnica. * * * Ako si na túto udalosť spomínal Bohuš Chňoupek v knihe

Banderovci, ktorá bola vydaná v roku 1989?

Stalo sa to ešte v lete. Vtedy, 27. augusta, o druhej hodine popoludní sa vybral Michal Potoma z obce Breznica v Stropkovskom okrese do susednej Brusnice k rodičom. V noci však obec obsadili banderovci, naokolo rozostavili stráže a tie ho zadržali.

Okrem iných sme vypočuli roľníka Jána Škreptača z Kolboviec. Vypovedal: V noci z nedele na pondelok, t. j. z 26. na 27. augusta 1945, banderovci obsadili našu obec.

Keď sa medzi druhou a treťou hodinou rannou pripravovali na

Banderovská sotňa Burlaka.

odchod, vyzvali ma, aby som im ukázal cestu do Piskoroviec. Nemohol som im odporovať. Odprevadil som ich na vrch lesa Vysoká. Na ich rozkaz som musel zostať spať v lese asi do štrnástej hodiny toho istého dňa. Potom všetci vstali a nastúpili do troch útvarov. Vtedy som medzi nimi zbadal Michala Potomu. Aj som sa s ním krátko rozprával a spýtal sa ho, čo s nami zamýšľajú urobiť, keď nás nechcú pustiť domov. Stihol mi pošepkať, že keď ho zadržali, našli uňho legitimáciu komunistickej strany.

Vtom k nám podišiel jeden z banderovcov so samopalom.

Vyzval ma, aby som sa s ním vzdialil. Odišli sme asi na dvesto krokov a rozkázal mi, aby som mu nazbieral černice. Zo strachu, aby ma neodstrelil, keď sa na-

kloním dopredu, černice som nezbieral, ale sadol som si na zem a čakal, čo so mnou bude. Vtedy som začul, že Potomu, ktorého nechali pri nastúpených jednotkách, začali biť a že po každom údere zakričal, Joj! Joj! Som si istý, že to bol on. Poznal som ho po hlase. Spočiatku boli výkriky silnejšie, neskoršie slabšie, až úplne zanikli.

Keď mi asi o polhodinu strážny rozkázal vrátiť sa, Potomu som už nevidel. Nemal som však odvahu, opýtať sa kde je. Podľa počínania banderovcov som pochopil, že ho zabili a skôr než som sa k ním vrátil, zahrabali ho niekde v mladine. Nato ma vyzvali, aby som dve z troch nastúpených jednotiek odviedol do Prituľan. To som aj spravil.

Na hornom konci obce ma opäť vyzvali, aby som sa ešte vrátil do lesa, kde zostala tretia nastúpená jednotka. Došli sme k nej a vtedy mi rozkázali, aby som ju zaviedol do Poruby. Spravil som aj to a žiadal som, aby ma prepustili. Keď som videl, že ma nechcú pustiť, vystihol som okamih, keď ma menej strážili, a utiekol som domov do Kolboviec.

Banderovci ma celý čas nahovárali, aby som pre nich organizoval našu mládež, aby sa k ním čo najviac pripájala, lebo vojna sa ešte neskončila. Stalin vraj prvých päť rokov dá Slovákom bohato peňazí, chleba, jedla a všetké-

ho viac než sám pánboh. Ale potom u nás zavedie kolchozy, kde každých deväť ľudí bude strážiť jeden Rus s korbáčom a bude nás biť. V kolchozoch nedopustia, aby robotník prišiel do práce neskôr čo len o päť minút. A ženy budú spoločné. Teraz je ešte na všetko čas a môže sa všetko napraviť. Stalin je judáš a Hitler ľudožrút, lebo im sľúbil samostatnú Ukrajinu a podviedol ich. Žije však v Anglicku, kde už zorganizoval dve divízie vlastného vojska, takže sa netreba ničoho báť, lebo Anglicko ich vyzbrojí a pôjde s nimi do boja proti Rusom. Aj Turecko vypovie vojnu Rusku a bude bojovať s nimi po boku Anglicka.

Banderovcov, s ktorými som bol, bolo vyše tisíc. Mali tri jazdecké kone, dobrú výzbroj. Povedali, že prišli z Poľska, kde bojovali štyri razy proti boľševikom a Poliakom. Museli však odtiaľ odísť, lebo by tam všetci pomreli hladom.

Hneď sme sa náhlili na Vysokú.

Nehľadali sme dlho. V bukovom poraste sme našli mŕtvolu. Nahú.

Telo samá sinka a rana, okolo hrdla hrubý povraz, na akom sa suší bielizeň. Doň vložená zákrutka, ktorú vrahovia sťahovali a tak obeť barbarsky zaškrtili ako stredovekí inkvizítori.

Bol to Michal Potoma. Komunista. Tajomník dedinskej organizácie. Zavraždený pred očami celej bandy.

Vyjadrujem presvedčenie, že obete banderocov neboli zbytočné , hoci za kopcami znovu vystrájajú, verme, že zvíťazí zdravý rozum a slovanské porozumenie.

Spracoval: Peter KASARDA reprosnímka: J. RODÁK

Spomienky starého otca Anonymný udavač za protektorátu Tento príbeh mi rozprával môj starý otec. Fascinoval ma nielen svojimi zážitkami, ale aj svojským štýlom rozprávania. Škoda, že si ho nemôžete vypočuť, ale pokúsim sa vám to prerozprávať.

Bol som pridelený na poľné letisko Zolná ako pozemný mechanik.

No Nemci nás objavili a bombardovali. Preto sme sa presťahovali do Rohožnej. Keď som sa potom vrátil nazad na Tri Duby, naši už odleteli. Nikoho som nenašiel ani tu, ani na Zolnej, tak som sa vybral krížom cez Sliač na Donovaly, Prašivú, Kozí chrbát...

Na Donovaloch som našiel dva kone zapriahnuté do kanóna a tak som si jedného odpriahol a šiel na ňom. Ako som sa blížil, už v tme k našim, koňovi (to som sa dozvedel až neskôr) vraj tak zaiskrili oči, že sa stráž s krikom „Nemci“ tak zľakla, dobre že nespustili paľbu.

S kamarátom sme stretli tehotnú dievčinu, ktorej sa už blížil pôrod. Vraj išla do hôr hľadať svojho frajera. Hovorím jej – dievča zlaté, načisto si sa pobláznila. No nič, urobili sme nosidlá a nadránom sme prišli do Liptovskej Lužnej a dali sme ju do opatery hneď v prvom dome. Nejaká babička začala pripravovať pôrod. Sadol som si na lavicu čo mali v rohu a zaspal som.

Pamätám si, že niekto zakričal: – Chlapec sa narodil! Zdalo sa mi, že som ani oko nezažmúril, už som mal automat zapichnutý do rebier. Nemci. Okamžite nás zbalili a odlifrovali do Ružomberka.

Tam nás 1. novembra 1944 naložili a niekoľko dní viezli do Nemecka. Sprievod nám robili slovenskí Nemci. Jednému som dal hodinky a on mi dal zas kúsok chleba. Na tretí deň nás bombardovali Američania.

Aký osud nás potom čakal? Doviezli nás do zajateckého tábora Zagan. Z neho nás v januári 1945 premiestnili z Horného Sliezka do Waldenburgu. Tam nás 8. mája 1945 oslobodila Červená armáda.

Dominika SKLENKOVÁ, Stredná odborná škola technická, Tlmače

BOJOVNÍK / 17

Bolo to v máji 1942, ale ríšsky protektor R. Heydrich sa ešte tešil dobrému zdraviu. Do jeho úradu a na veliteľstvo gestapa v istom krajskom meste prišli zaujímavé anonymné listy. Ich autor sa štylizoval do úlohy odporcu nacistického režimu a akoby menom žiakov vyhláseného gymnázia v zmienenom krajskom meste vyjadroval nesúhlas s nacizmom, urážal jeho predstaviteľov a citoval rôzne protinacistické výroky niekoľkých členov učiteľského zboru, ktorí akoby mu v tom boli uznávanou autoritou.

Bolo jasné, že pisateľ anonymov očakával tvrdú odvetu a zničujúci postih uvedenej školy a jej učiteľského zboru. Nemýlil sa. Škola dostala výhražný prejav nemilosti a menovaní učitelia postupne predvolania na výsluch na gestapo.

Ako prvý na rade bol zemepisár. Vyšetrovatelia ho konfrontovali, mimo iného, s jeho údajným výrokom, že mapy štátov, ktoré boli okupované Nemeckom, nemajú žiaci nosiť do školy, ale nemajú ich ani ničiť. Majú ich vybrať z atlasu a doma ukryť. V tom bolo videné svedectvo o tom, že učiteľ neverí v konečné víťazstvo Ríše.

Druhý výrok sa týkal uzavretia vysokých škôl po násilnom protičeskom zásahu 17. novembra 1939.

Zrejme rozrušený učiteľ vtedy predniesol pred žiakmi povzbudivé presvedčenie, že „zima pominie a študenti priletia k vysokým školám ako včely k úľom“.

Predvolaný učiteľ bol vypočúvaný veľa hodín. Hájil sa, ako vedel, poukazoval najmä na zákernosť,

s akou anonymný pisateľ vyrobil podvrh s úmyslom školu postaviť do zlého svetla, ako jej i učiteľom uškodiť. Napokon bol vypočúvaný zemepisár prepustený s verdiktom, že buď páchateľa nájde alebo škola bude zatvorená a učitelia zatknutí.

Nášmu zemepisárovi vtedy pomohol inšpektor českej polície. Viedol ho k tomu, aby si spomenul, kedy napadnuté výroky mohol predniesť, kto bol vtedy v triede, kto si ich mohol zapísať a nakoniec použiť, keď sa mu to hodilo.

Objavili medzi vtedy prítomnými jedného neúspešného žiaka, ktorý bol zo zmiešaného manželstva, prijal nemeckú štátnu príslušnosť a prešiel na Oberschule. Našla sa aj ukážka jeho rukopisu, bola zhodná s rukopisom anonymov a tak bol páchateľ usvedčený.

Tentoraz bola škola zachránená a ďalší učitelia už vypočúvaní neboli.

Udalosť má však ešte dohru. Po vojne sa usvedčený anonymný udavač prihlásil a žiadal osvedčenie o národnej a štátnej spoľahlivosti a obnovu československej štátnej príslušnosti. (Tú stratil, keď na začiatku protektorátneho režimu prijala jeho rodina privilegovanú štátnu príslušnosť nemeckú a prešiel na nemeckú školu).

Takých pokusov o výmenu štátneho občianstva bolo od r. 1945 veľa, najčastejšie zo zištných, najviac z reštitučných dôvodov. Je smutné, že sa občas našli verejní činitelia na českej strane, ktorí tomu boli nápomocní. Tiež zo zištných dôvodov.

Národní osvobození 12/2016

8

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA

Modrá divízia Netreba ani zdôrazňovať, že antiklerikálny sovietsky systém bol pre fašistické vedenie prirodzeným nepriateľom. Po začatí operácie Barbarosa vypukli v krajine pod Pyrenejami protisovietske manifestácie. Za dobrovoľníkov sa začali hlásiť najmä mladí ľudia, ktorí sa chceli

v ktorých branci prišli na odvod. Španieli dostali nemeckú výstroj a výzbroj, mali však málo motorových vozidiel. Po ukončení výcviku odcestovala Modrá divízia do Litvy, odkiaľ vyrazila koncom augusta na Smolensk, kde mala bojovať v skupine armád Stred. Bola rozmiestnená

k Leningradu, kde zaujala obranné postavenie.

V bojoch Španieli plnili rozkazy a nariadenia veliteľov.

Mnohým z nich však prekážala španielska mentalita, prejavujúca sa hlučnými prejavmi na verejnosti, či nerešpektovaním cudzích dôstojníkov. Nasadením španielskych poľných žandárov sa dosiahol rešpekt a plnenie rozkazov bez komentárov.

Vo februári 1943 dopadol na Modrú divíziu mohutný sovietsky úder v rámci operácie Polárka. Padla tam tisícka vojakov Modrej divízie a 1 500 bolo ranených. V lete 1943 už bolo

podieľať na porážke komunizmu. Väčšinou to boli členovia organizácie Falanga a príslušníci ozbrojených síl. Z dôstojníckej školy v Zaragoze sa prihlásila väčšina kadetov. V júli 1941 sa presunulo do Nemecka 2 612 dôstojníkov a 15 492 vybraných mužov na výcvik.

Nová divízia zodpovedala nemeckým zvyklostiam. Všetci velitelia boli Španieli, vo vyšších štáboch slúžili nemeckí styční dôstojníci, zaisťujúci spoluprácu s Wehrmachtom. Vznikla 250. pešia divízia, ktorá dostala názov Modrá divízia, podľa farby falangistických košieľ,

severne od Iľmenského jazera neďaleko Novgorodu.

V priebehu nemeckej októbrovej ofenzívy smerom na Tichvin kryla Modrá divízia južné krídlo útočiacich jednotiek. Keď koncom decembra zaútočila Červená armáda v oblasti Iľmenského jazera, Modrá divízia útok odrazila. Koncom mesiaca však z jednotky zostalo len 12 bojaschopných mužov. Preto bola prevelená na sever, kde pomáhala Nemcom odraziť sovietske útoky cez rieku Volchov. Boje pokračovali až do leta 1942, kedy velenie Modrú divíziu uvoľnilo z frontu a presunuli ju

jasné, že nemecké víťazstvá sú v nedohľadne. Spojeneckí diplomati požiadali generála Franka, aby stiahol Modrú divíziu z východného frontu. Jednotky sa začali vracať do Španielska.

Posledné z nich prišli domov na Vianoce 1943. Niektorí z vojakov zostali bojovať aj naďalej na fronte bez ohľadu na veliteľov.

Z nich sa sformovala za tichého Frankovho súhlasu Modrá légia o sile pešieho pluku. Po mesiaci požiadal Franko Nemcov o stiahnutie Modrej légie z frontu. Menšie skupiny však bojovali v radoch Wehrmachtu a SS až do mája 1945.

Gustáv STOPKA

V priebehu druhej svetovej vojny malo Španielsko zostať neutrálnou krajinou.

Ale fašistický diktátor Francisco Franko povolil nábor dobrovoľníkov do divízie, ktorá strávila rok a pol na volchovskom a leningradskom fronte.

SNP inak 29. august 1944: Hlava slovenského fašizmu, ktorý sa nechával oslavovať ako „prvá hlava slovenského štátu po 1020 rokoch“ navrhuje pomocou esesáckych hrdlorezov likvidovať vlastnú armádu.

Dôkaz? Ludinov telegram do Berlína! „... prezident Tiso navrhuje bleskove odzbrojiť celú slovenskú armádu, len čo budú k dispozícii dostatočné nemecké sily. Prihováram sa naliehavo za tento návrh a za jeho skoré uskutočnenie.“ 29. august 1944: Jednotky nemeckej armádnej skupiny Heinrici dostávajú rozkaz a 31. augusta začínajú odzbrojovať východoslovenské divízie.

Svojská Bratislava

30. august 1944: Dňa 29. augusta o 20.00 hod. Golian vydáva v duchu vtedy platnej vojenskej prísahy Slovenskej armáde rozkaz postaviť sa na odpor, začať všade povstanie.

Na druhý deň bol rozkaz vydaný aj písomne: „Zradná vláda Slovenskej republiky ústami generála Čatloša povolala na Slovensko nemecké jednotky. Slovenské jednotky ako súčasť čs.

9

armády, verné zásadám demokracie a slobody, postavia sa za spoluúčasti celého národa na odpor...“ 30. august 1944 – Čatloš mal z Tisovho poverenia na zhromaždení dôstojníkov bratislavskej posádky prejav, v ktorom odrádzal od účasti na SNP. Ludin o tom píše: „Veľmi ťažkým sa zdalo byť odzbrojenie bratislavskej posádky... počítala 8 000 mužov, kým na nemeckej bolo k dispozícii iba 1 000 mužov druhej kvality. Preto sa na nemeckej strane dohodli požiadať Čatloša, aby v osobnom prejave vyzval bratislavské vojenské jednotky, zložiť zbrane bez odporu... Čatloš tento rozkaz splnil a odzbrojenie bratislavskej vojenskej posádky prešlo... bez incidentov.“ Obyčajní „bratislavskí“ vojaci by SNP možno nezradili, zrada ústavy, zrada prísahy nastala na najvyšších politických a vojenských miestach.

Dôkazom je 23. august 1944, kedy sa pod maskovaným titulom nočného cvičenia bratislavskej posádky v plnej poľnej pripravovali na prístupoch k Bratislave opatrenia na obranu hlavného mesta (plán aspoň na 3 dni). Veľvyslanec Ludin s ministrom Machom a šéfom nemeckej vojenskej misie to však rýchlo zarazili.

Viete, že...?

...americké letectvo prišlo za celú vietnamskú kampaň o 4 500 stíhačov a bombardérov, čo vtedy predstavovalo polovicu vojenského letectva US Air Force?

Pravdou je, že spočiatku boli výsledky vietnamských protilietadlovcov slabučké. Kým sovietski inštruktori spotrebovali na 30 cieľov 40 rakiet, tak Vietnamci na 5 cieľov 80 rakiet.

Obdobná situácia bola v letectve. Ale aj tam sa Vietnamci už začiatkom roku 1966 zlepšili. Zostrelili 11 Američanov a sami stratili 9 lietadiel. No a po vyzbrojení ich stíhačmi MiG-21 to bola ešte veselšia pesnička. 47 zostrelených Američanov a Vietnam 12. Za roky vojny USA stratili v leteckých súbojoch 350 lietadiel a Vietnam 131. Do vietnamského zajatia sa dostalo takmer 800 amerických letcov.  ...v roku 1972 použil ZSSR na potreby obrany každý tretí zarobený rubeľ? Čo však malo zmysel v tom, že kvantitatívne dobehol v atómovej výzbroji USA. V 70-tych rokoch už mali oba štáty taký atómový potenciál, že by ním dokázali zničiť Svet 16-krát!

Do tohto obdobia však USA nemali ani jeden úspešný test protiraketovej obrany a ZSSR mal úspešný jeden z 200 pokusov.

Prevaha amerických útočných nosičov však stále trvala.  ...v Nemecku všetko muselo byť mega a teda aj mega zajace?

Ušaté, chlpaté a obrovské. Také mali byť nacistické králiky.

Podľa operácie Munchkin ich plánovali chovať v koncentračných táboroch a z ich srsti sa malo vyrábať zimné vojenské oblečenie.

Lenže pozor, aj tu zasiahla ruka ochranárstva. Chov sa obmedzoval výhradne na angorské králiky, ktoré sa strihajú rovnako ako ovce. Himmler pre nich navrhol extra veľké klietky, aby mali dostatok pohybu a nedalo sa hovoriť o týraní.

Plán však zlyhal. V roku 1941 sa začalo s chovom 6 500 králikov, pričom do roku 1943 počet zvierat narástol na 25 000. Za ten čas sa ale vyprodukovalo len niečo menej ako 5 ton vlny, čo sa nacistom zdalo veľmi málo.

Angorská vlna je dodnes veľmi luxusnou surovinou a v niekdajšom Československu sa chov angorských králikov rozmohol tak intenzívne, že sme v produkcii angorskej vlny boli svetovou veľmocou.  ...Slovák nakrútil o sirovi Nikolasovi Wintonovi 3 dokumenty?

Obdivuhodnú odvahu a lásku, ktorú sir Winton prejavil voči zachráneným deťom zvečnil v troch filmoch slovenský režisér Matej Mináč. Tým posledným bol hraný film Nicyho rodina, ktorý mal premiéru v roku 2011 v Prahe a sir Winton sa jej sám zúčastnil.

Snímky čerpajú aj zo životopisu, ktorý napísala Wintonova dcéra Barbara. Okrem toho, že Wintona niekoľko krát vyznamenali v Británii rytierskym radom, získal aj v susednom Česku najvyššie ocenenie Rad Tomáša Garrigua Masaryka a Rad Bieleho leva. Navrhli ho na Nobelovu cenu za mier a teraz po ňom chcú pomenovať aj jednu z ulíc v Londýne.  ...začiatkom 60-tych rokov minulého storočia bývalý minister obrany USA Robert McNamara zaviedol pojem „zaručené zničenie“ ZSSR, pri ktorom zahynie tretina až polovica obyvateľstva a zničia sa dve tretiny priemyslu?

Keď sa rovnakým kľúčom testovali aj následky na USA, ukázalo sa, že Spojené štáty budú zničené ak Rusi dokážu dopraviť na územie USA 100 vodíkových bômb o sile 1 MT každá. Iba na porovnanie, na každej súčasnej medzikontinentálnej balistickej rakete Sarmat sa takýchto hlavíc nachádza najmenej 10.  ...pri otázke atómového bombardovania mohlo byť všetko inak?

A že namiesto Hirošimi mohlo byť obeťou Kjóto?

– Všetko by bolo zrejme inak ak by vojenský minister USA Henry Stimson kedysi neprežil svoj medový mesiac práve v Kjóto, ktoré Stimson odmietol bombardovať kvôli jeho kultúrnym pamiatkam. A tak bola vybratá Hirošima, ktorú v momente bombardovania obývalo 245 tisíc obyvateľov.

Američanom pri bombardovaní pomohla aj japonská šetrnosť.

Japonské radary totiž o cca 08.00 hod. zachytili skupinu nepriateľských lietadiel, no svoje letectvo kvôli šetreniu paliva proti nim neposlali. Američanov asi považovali za prieskum.

Zaujímavé je aj to, že japonskí lekári považovali chorobu z ožiarenia kvôli príbuzným príznakom za dyzentériu. Preto ju tak aj spočiatku liečili. Samozrejme neúspešne.  ...atómový výbuch nad Hirošimou sa udial 6. 8. o 8.15 hod.?

A prečo to vieme tak presne? Pretože práve na tejto hodnote sa v meste zastavilo množstvo hodín.

A. MIKUNDOVÁ

BOJOVNÍK / 17

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Bratislava 3: Mária Halašová 89 rokov.

• Bratislava 7: Rozália Kotuličová 85 rokov.

• Bratislava 9: Štefan Minarovič 93 rokov.

• Bratislava 16: Anna Dzuriaková 82 rokov.

• Bratislava 18: Ing. Jarmila Šlauková 85 rokov.

• Bzince p/Javorinou – Cetuna: Oľga Malečková a Mária Stachová 82 rokov.

• Belá – Dulice: Juraj Kollárik 86, Zuzana Balková a Milan Kováčik 82 rokov.

• Badín: Ján Donoval 70 rokov.

• Banská Bystrica – Radvaň: Eva Pavlíková 93 rokov.

• Banská Bystrica – Stred: Zuzana Šupová 82, Alžbeta Tóthová 75 a Vladimír Dúbrava 70 rokov.

• Banská Bystrica – ZO gen.

I. Gibalu – Fončorda: Viera Papcunová 87 a Eva Šťávová 65 rokov.

• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Vladimír Strmeň 88 a Andrej Hudec 86 rokov.

• Brezno 1: Ing. Bartolomej Holinďák 81, Anna Turňová 75 a Mária Ťažká 60 rokov.

• Bardejov 2: Miron Host 70 rokov.

• Bardejov 3: Anna Jureková 84, Ján Pavlišin 83, Gita Rentková a Peter Maňko 82 rokov.

• Bardejov 4: Salomea Deaková 89 a Milan Benka 75 rokov.

• Beloveža: Mária Balenčinová 86 rokov.

• Cigeľka: Marta Zoľáková 90 rokov.

• Cinobaňa: Štefan Filus 75, Juraj Havrda 65 a Marián Paulík 45 rokov.

• Čaňa: Helena Hrehová 70, Milan Petra 65, Ingrid Sviatková 45 a Martina Vargová 40 rokov.

• Dolné Vestenice: Ida Šoková 86 a Anton Botka 81 rokov.

• Dolná Krupá: Jarmila Jankovičová 70 rokov.

• Dunajská Streda: Zuzana Bučková 60 rokov.

• Giraltovce: Ján Mihaľ 85 rokov.

• Harmanec: Dušan Mikloš 70, Ružena Gregorová 65 a Miroslav Moyš 40 rokov.

• Hrachovo: Igor Pindiak 70 rokov.

• Hniezdne: Milan Chobor 50 rokov.

• Hrnčiarske Zalužany: Mária Barcajová 75, Margita Markotánová, Eva Chovancová a Mária Bolhová 70 rokov.

• Hnúšťa: Rozália Migaľová 75, MUDr. Ladislav Lebeda a Ing. Slavomír Bálint 70, Mgr. Martin Pliešovský 50 rokov.

• Hatalov: Anna Dorčáková 87 rokov.

• Hanušovce n/Topľou: Ján Lukáč 65 rokov.

• Hertník: Dušan Geralský 70 a Regina Fertaľová 50 rokov.

• Chmeľová: Demeter Korba 96 a Ján Železný 60 rokov.

• Klenovec: Júlia Lichancová 91 a Júlia Chudicová 85 rokov.

• Kremnica: Milan Weiss 45 rokov.

• Kolačno: Juraj Toma 30 rokov.

• Košice 7: Vierka Kopková 85 rokov.

• Košice – Juh: Michal Potoma 85 a Jozef Kurimský 65 rokov.

• Košice – Západ: Estera Cubiková 75 rokov.

• Košice – Sever: Eva Skljarská 90 a Mária Bernátová 65 rokov.

• Kráľovský Chlmec: Barnabáš Kovšík 65 rokov.

• Kružlová: Ján Kostik 60 rokov.

• Krivé: Mária Dutková 60 rokov.

• Livov: Jozef Reviľák 91 a Helena Švedová 89 rokov.

• Liptovská Teplička: Gizela Revajová 80 a Vladimír Bohunčák 65 rokov.

• Liptovský Mikuláš: Viera Nahálková 90 a Mária Chrapčiaková 86 rokov.

• Lehota p/Vtáčnikom: Helena Benisková 82 rokov.

Navždy sme sa rozlúčili  Bratislava 20 so 77-ročným Michalom Zemkom.  Giraltovce s 94-ročným Jánom Maťašom.  Hrachovo s 91-ročnou Zuzanou Nvoškovou.  Lučatín s 84-ročným Zdenkom Filipom.  Lipany s 95-ročnou Helenou Sabolíkovou.  Liptovský Mikuláš s 90ročnou Máriou Žiaranovou.  Medzilaborce s 93-ročným Demeterom Barilkom.  Nové Mesto n/Váhom so 72-ročnou Ing. Ľubicou Dušekovou.  Pavlovce n/Uhom s 93-roč-

BOJOVNÍK / 17

ným Andrejom Nitkulincom.  Sečovce 1 so 65-ročnou Helenou Póšovou.  Trebišov 1 so 76-ročným Jozefom Jurkom ml.  Trenčín 1 s 92-ročným Antonom Kotlebom.  Veľké Kapušany s 85-ročnou Alicou Fúzesseriovou a 73-ročnou Martou Mackovou.  Závadka n/Hronom s 97ročnou Annou Michaliskovou.  Žbince s 93-ročným Michalom Adamčíkom. Česť ich nehynúcej pamiatke!

• Lipany: Helena Sabolíková 96 rokov.

• Lučenec 1: Jaromíra Hanesová 84 rokov.

• Lučenec 2: Mária Bradová 85 rokov.

• Myjava: Anna Jurášová 92, Anna Ušiaková a Ing. Ján Závodný 80 rokov.

• Medzilaborce: Anna Vorobeľová 80, Helena Lipovská 75 a Monika Čičváková 40 rokov.

• Medvedie: Peter Humenik 83 rokov.

• Martin – Sever: Viera Marušková 86 a Emil Kunert 82 rokov.

• Martin – Stred: Štefan Prevendár 90 a Lýdia Mondoková 80 rokov.

• Michalovce 1: Michal Galský 90, Ján Saxun 85, Mária Stuľáková 82, Ružena Jenčíková 75, Helena Čačková 70 a Marián Sakáč 25 rokov.

• Nacina Ves: Jozefína Rudačková 91 rokov.

• Necpaly: Ľudmila Kubíková 65 a Ľudovít Mušák 60 rokov.

• Nová Lesná: Helena Remáková 85 rokov.

• Nové Mesto n/Váhom: František Koreň 94, Anna Tomešová, Emília Rojková a Viliam Ragala 87, Štefan Pollák 84, Pavel Mihálik 83, Miloslava Chimčáková 82, Eva Michalčíková 65, Vasilia Peciarová 60 a Darina Pašková 55 rokov.

• Nová Baňa: Jozef Adamec 60 rokov.

• Očová: Valéria Vojteková 82 rokov.

• Pliešovce: Jana Humenská 60 rokov.

• Pohorelá: Marta Račeková 60 a Ján Pompura 45 rokov.

• Prašník: Alžbeta Mosná 88 rokov.

• Pezinok: Karol Čapucha 65 rokov.

• Prievidza pri HBP: Margita Kimličková 87 a Františka Bogáňová 81 rokov.

• Púchov: Ondrej Martiško 96 a Jozefína Blašková 80 rokov.

• Petrovce: Daniel Vrlík 94, Milan Orečný 55 a Mária Gajdošová 45 rokov.

• Rimavská Sobota 1: Ján Antal 97, Mgr. Elena Nebusová 70 a Ing. Blanka Tomčová 55 rokov.

• Rimavská Sobota 2: Lenka Kajáneková 85, Terézia Spodniaková, Mgr. Oľga Prasličková a Gejza Zibrin 70, Ľubomír Vagric 55 rokov.

• Senica: Ján Gáfrik 93 a Vladimír Hromek 75 rokov.

• Selce: Anna Zaušková 95 rokov.

• Sečovce 2: Štefan Dorič 83 rokov.

• Slovenské Nové Mesto: Ján Bystránský 60 rokov.

• Svidník: Michal Hudák 88, Mária Solejová 86, Štefan Farkaš 80, Vasiľ Štefanco 70 a Milan Vorobeľ 65 rokov.

• Stropkov: Mária Božiková 65 rokov.

• Strážske: Angela Semancová 70 rokov.

• Sobrance: Ing. Jozef Rybník 65 rokov.

Za Antonom Hoffmannom S pocitom hlbokého zármutku a úprimnej účasti nad stratou blízkeho vzdávame vďaku a úctu úprimnému, skromnému človeku, o ktorom len blízka rodina vedela, aké útrapy v posledných mesiacoch života prekonával.

Anton Hoffmann sa narodil 15. januára 1949 v období budovania vojnou zničenej spoločnosti v rodine, v ktorej jeho otec bol priamym účastníkom protifašistického odboja a držiteľom „255-ky“ od roku 1949.

V mladosti sa naučil schopnosti žiť v kolektíve, ale aj samostatne sa rozhodovať. Nadobudnuté kvality uplatňoval po celý svoj život. Čas, ktorý mu nemilosrdne odmeral kroky životnej púte, nám na jej konci nastavil zrkadlo toho, čo pre spoločnosť vytvoril a toho, čo po sebe ďalším generáciám zanechal. Ťažko nám je hovoriť, lebo v Antonovi sme stratili priateľa, myšlienkovo blízkeho človeka, ktorý bol ako starší brat, ukazujúc správny smer cesty pri prijímaní komplikovaných rozhodnutí. Pri riešení takýchto problémov dokázal nielen poradiť, ale pri tom aj šíriť okolo seba rozvahu, pokoj a pohodu. Taký bol Anton

Hoffmann, ktorý nás opustil 16. júla 2016. Pri jednaní s ľuďmi bol vždy priamy, no uvážlivý a hlavne nekonfliktný. Členom SZPB sa stal v roku 1998 ako 49-ročný. Nadviazal tým na rodinnú tradíciu nezmieriteľného boja s novodobým fašizmom. Za člena OblV SZPB v B. Bystrici bol zvolený v roku 2005 a v roku 2009 sa stal členom jeho predsedníctva. Zastával funkciu podpredsedu OblV SZPB a riadil činnosť tlačovej komisie. Bol členom Redakčnej rady SZPB.

• Sučany: Mgr. Milica Mázorová 65 rokov.

• Tlmače: Cyril Švolik 65 rokov.

• Turany: Etela Majerová 95 a Helena Hudryová 87 rokov.

• Turčianske Teplice: Oľga Kráľová 83 rokov.

• Trnava 1: Margita Dubrovayová 90, Ján Popovič 80 a Sidónia Šarvaicová 65 rokov.

• Trenčín 1: Jozefína Strápeková 93, Marta Trebatická 91, Ján Pavlis a Ján Tvarožek 65, Jana Košútová 60, Jana Zaťková a Jozef Gašparík 55 rokov.

• Trenčín 2: Zuzana Sýkorová 83 rokov.

• Trebišov 1: Martin Jetelina 45 rokov.

• Trebišov 2: MVDr. Ľubomír Pastor 60 rokov.

• Trebišov 3: Albína Jedináková 95 rokov.

• Utekáč: Elena Kocanová a Jozef Kurák 65 rokov.

• Vranov n/Topľou 2: Mária Torhanová 85 rokov.

• Vagrinec: Ján Popik 95 rokov.

• Zvolenská Slatina: Mária Borguľová 80 rokov.

• Zvolen – Centrum 1: Eva Sedmíková 98 rokov.

• Zemplínske Hradište: Rastislav Bíly 30 rokov.

• Želiezovce: Anna Pompošová 90, Sidónia Zemančíková 88, Mária Michalecová a Ing. Štefan Bračok 70, Ing. Pavol Proksa 65 rokov.

• Žiar n/Hronom: Štefánia Zámorová 75 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme.

Odchodom do dôchodku zostal A. Hoffmann naďalej v kontakte s ľuďmi, neuzavrel sa, ale sa angažoval propagáciou našej organizácie v periodikách rôznych stupňov.

Dokonca i v časopise pre zahraničných Slovákov šíril myšlienky národnooslobodzovacieho boja a nezmieriteľnosti postoja k fašizmu. Veru, veľa práce čaká na pokračovateľov Tebou načatého diela.

Za príkladnú a obetavú prácu bola RSDr. Antonovi Hoffmannovi v roku 2014 udelená medaila M. R. Štefánika III. stupňa a v roku 2015 pamätná medaila k 70. výročiu SNP a ukončenia 2. svetovej vojny.

Pri Tvojich nedožitých 68 rokoch sa s Tebou Anton lúčime aj v mene všetkých členov Tvojej ZO SZPB Fončorda gen. I. Gibalu v B. Bystrici, ako aj všetkých členov nášho zväzu a našich partnerov, s ktorými si prichádzal do styku.

Nesmierne si ctíme, že po celý život si zostal verný svojmu presvedčeniu. Česť tvojej pamiatke.

Oblastný výbor SZPB v Banskej Bystrici a Redakčná rada SZPB

10

Pozvánky z regiónov  Na 28. ročník turistického pochodu „Náučným partizánskym chodníkom“ Zlatno – Skýcov dňa 20. 8. 2016 o 08.00 hod. Začiatok pri pamätníku v Zlatne.  Na regionálne oslavy 72. výročia SNP a výsadku 2. paradesantnej brigády. Dolná Lehota – Krpáčovo dňa 20. 8. 2016 od 09.30 hod.  Na 39. ročník Behu Gaderskou dolinou. Sobota 20. 8. 2016 od 10.15 hod. v Blatnici. Registrácia pretekárov na www.blatnica.sk.  Na regionálne oslavy 72. výročia SNP pri pamätníku 1. čs. partizánskej brigády J. Žižku v Makove: 25. 8. 2016 o 11.00 hod.  Na spomienkové oslavy 72. výročia SNP pri Pamätníku francúzskych partizánov na vrchu Zvonica pri Strečne: 26. 8. 2016 o 16.00 hod.  Na 21. ročník medzinárodného vojenského výstupu na Kriváň.

Sobota 27. 8. 2016, odchod z Troch studničiek do 08.00 hod. a zo Štrbského plesa (liečebný dom Solisko) taktiež do 08.00 hod.  Na Stretnutie troch generácií pri pamätníku Čapajevovcov v Kobylniciach. 28. 8. 2016 od 10.00 hod.  Na 25. medzinárodné stretnutie občanov Čiech, Moravy a Slovenska do Varína pri Žiline pri príležitosti 69. výročia porážky banderovských sotní sa Slovensku a 72. výročia SNP. Sobota 3. 9. od 14.00 hod. pri pamätníku v obci Varín a od 15.30 hod. pri Pamätníku francúzskym partizánom na Strečne – vrch Zvonica.

Viac informácií www.szpb.sk v rubrike Pozvánky.

Pozvánka do kina

Bitka o Sevastopoľ Spoločnosť FOXX NEW MEDIA v spolupráci s CONTINENTAL FILM uvedú 1. septembra 2016 do slovenských kín koprodukčný rusko-ukrajinský film BITKA O SEVASTOPOĽ (BITVA ZA SEVASTOPOL).

Ide o skutočný príbeh legendárnej odstreľovačky Ľudmily Pavličenko, ktorý kritici označili za jeden z najlepších filmov o druhej svetovej vojne za posledné štvrťstoročie.

Jeho uvedenie v kinách vnímame ako významnú kultúrnu a spoločenskú udalosť nielen pre už spomínanú rusko-ukrajinskú koprodukciu, ale hlavne preto, že téma boja proti fašizmu je v súčasnej dobe rastúceho extrémizmu v Európe nesmierne aktuálna.

V obrovskom pretlaku americkej produkcie je veľmi ťažké upriamiť pozornosť a záujem divákov na iné zahraničné filmové produkcie, a bez finančnej a mediálnej podpory je to takmer nemožné. * * * Ľudmila Pavličenko zastrelila pri obrane Odesy a Sevastopoľu 309 nepriateľov. Film zachytáva nielen reálne udalosti, ale aj osobný život Ľudmily: nedocenenie otcom a lásku k trom mužom. Taktiež jej silné vlastenectvo, odvahu, tvrdosť, ale aj strach a skrytú ženskosť.

Tieto charakteristiky napomohli hlavnej hrdinke, aby sa vo svojej dobe stala obdivovanou a populárnou a bola pozvaná do Bieleho domu, kde sa spriatelila s Eleanorou Roosevelt...

Upútavka na film: https://www.youtube.com/watch?v=qsjH7pqDlDU Viac infor. o filme: http://www.csfd.cz/film/397973-bitva-o-sevastopol/prehled/

Kniha: Kontraktor Kontraktora si najímajú súkromné osoby, firmy a politici, aby ich ochraňoval a sprevádzal na nebezpečných misiách.

Skôr ako Peter Kijaba, autor knihy Kontraktor (vydavateľstvo Tatran) dostal ponuku na uzavretie kontraktu, usiloval sa aj o kariéru profesionálneho vojaka v slovenských ozbrojených silách. Prešiel tvrdým výcvikom vo francúzskej cudzineckej légii.

Jeho rozprávanie prináša tému, s ktorou sa na Slovensku stretávame po prvý raz. Odkrýva tabu cudzineckej légie, tvrdé podmienky v nej a päťročný výcvik, ktorým prešiel. Časť výcviku absolvoval v Gabone a na Pobreží slonoviny. V súčasnosti pôsobí v Afganistane.

Obrana, č. 7/2016

Všetko najlepšie jubilantovi!

V mesiaci júli t. r. sa významného životného jubilea 95 rokov dožil náš člen Augustín Hasidlo z Borčíc.

Pán Hasidlo bol sovietskym partizánom odriad „Znamja“, brigáda Razgrom, od 3. 8. 1943 do 19. 7. 1944. V júli 1944 sa prihlásil do 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Zúčastnil sa bojov o Duklu, kde bol ťažko ranený a prišiel o ruku.

Je držiteľom viacerých vojenských, štátnych a zväzových vyznamenaní.

Mnoho rokov sa aktívne angažoval v základnej organizácii SZPB Bolešov a neskôr i v oblastnej organizácii. Žiaľ, choroba ho pripútala na invalidný vozík. No ani to mu nezabránilo stretnúť sa s priateľmi a svojimi protifašistickými kolegami.

Oblastný výbor SZPB Považská Bystrica praje Augustínovi Hasidlovi ešte veľa zdravia a pokojné prežitie ďalších rokov.

11

Kniha: Nacisti v službách USA Autor novej knihy Nacisti v službách USA, venujúci sa tomu, ako sa Spojené štáty americké hneď po vojne na jar 1945 stali bezpečným útočiskom pre Hitlerových mužov, nenecháva od jej prvej stránky, vychádzajúca v Jote v preklade Lumíra Mikulku, čitateľov na pochybách, o čo mu ide. Tisíce nacistov, od strážnikov z koncentračných táborov, až po osoby zastávajúce vysoké funkcie v nemeckej tretej ríši, mizli na druhú stranu Atlantického oceánu, aby tu v tichosti začali pod zmenenou identitou nový život. nejšími, bol fakt, že zatiaľ čo bývaVojnoví zločinci boli lí väzni zostávali tu, ich nacistickí pod ochranou USA

Títo ľudia, z ktorých mnohí figurovali na zoznamoch vojnových zločincov, sa ocitli pod ochranou americkej vlády, CIA, FBI či armády, pokračovali ďalej vo svojej práci sťaby špióni, odborníci na spravodajskú činnosť alebo špičkoví vedci. Nová kniha ponúka po prvýkrát na základe donedávna tajných dokumentov a rozhovorov s pamätníkmi ucelený príbeh o tom, ako je a bolo možné, že mnohí niekdajší nacisti mohli žiť v USA po dlhé desaťročia ako obyčajní občania. A čo umožnilo, že až po dlhých rokoch od ich príchodu sa súkromní detektívi i vládni vyšetrovatelia začali usilovať o ich dolapenie. Aj potom sa ale niektorí z nich tešili ochrane zo strany amerických tajných služieb.

Zatiaľ čo tisíce väzňov, ktorí boli oslobodení v koncentračných táboroch, celé mesiace zostávali uväznení v rovnakých táboroch a zhruba v rovnakých podmienkach.

Nelíšiacich sa príliš od podmienok nacistov! Temné svastiky nahradili zástavy víťazných spojeneckých krajín, vlajúcich teraz nad tábormi.

Jacob Biber – Žid, ktorý prežil nacistické vraždenie na Ukrajine, sa ocitol v nacistickom tábore pre vysídlené osoby vo Fӧhrenwalde: „Cítili sme sa ako prebytočný odpad, ako ľudský odpad, ktorého sa všetky vlády chceli nejakým spôsobom zbaviť.“ Podmienky boli odpudzujúce. Čo ich ale robilo ešte neuveriteľ-

vodcovia a trýznitelia sa rozpŕchli. Tisíce niekdajších Hitlerových pomocníkov teraz zamierili do Ameriky. V rukách mali víza a boli rozhodnutí za morom začať nové životy. Tento útek nacistov – v kontraste s brutálnym zaobchádzaním, ktorého sa väzňom dostávalo z rúk spojeneckých záchrancov, sa tak stal poslednou záverečnou ranou uštedrenou obetiam vojny.

Pri zrode studenej vojny

Autor knihy Nacisti v službách USA odkrýva v celej nahote korene aj budúcej studenej vojny. Túto mrazivú iróniu dejín bolo možné previesť do podoby jednoduchej matematickej úlohy. Každý nacista, ktorému sa podarilo získať zlatý cestovný lístok z Európy do Ameriky, znamenal, že sa tam zo spojeneckých táborov pre „vysídlené osoby“ dostane zase o jedného človeka menej.

Víza pre vstup do USA boli v prvých mesiacoch a rokoch po vojne čímsi veľmi vzácnym. Zatiaľ čo v Európe sa nachádzalo vyše sedem miliónov ľudí bez domova, Spojené štáty boli bez ohľadu na výzvy, aby vyšli v ústrety utečencom, ochotné v prvých troch povojnových rokoch prijať len štyridsať tisíc osôb.

Pretrvávajúci antisemitizmus znamenal hromadné zamietanie žiadostí o udeľovanie víz ľuďom, ktorí prežili holokaust a teraz sa tiesnili v táboroch pre vysídlenie.

Zatiaľ čo prisluhovači nacistov

a dokonca i príslušníci SS, ktorí sa podieľali na perzekúcii realizovanej Hitlerovým režimom, sa dostávali do USA ako „vojnoví utečenci“.

Tisíce nacistov prekĺzli z krajiny, keď jednoducho oklamali americký imigračný systém. Stovkám ďalších pomohli vysokí armádni a spravodajskí dôstojníci z Pentagonu, CIA a z ďalších organizácií, ktoré verili, že sa títo noví emigranti – bez ohľadu na ich očividné spojenie s nacistickým režimom a v niektorých prípadoch aj dokonca práve preto, sa môžu hodiť v boji proti hrozbe Sovietskeho zväzu. Americkí predstavitelia z Washingtonu radi opakovali, že nikto nenávidí Sovietov viac ako nacisti a toto nepriateľstvo chceli náležite využiť.

Kniha vnáša veľa odlišných pohľadov, než na aké sme zvyknutí z českej propagandy posledných dvadsiatich rokov, najmä na ich opisovanie vzniknutej situácie po oslobodení koncentračných táborov západnými spojencami, premenených na „utečenecké tábory“.

Veľa väzňov tu strávilo „po oslobodení“ nielen mesiace, ale i dlhé roky. Autor vnáša nové pohľady na činnosť amerických jednotiek generála Pattona a na jeho odsúdeniahodné pohŕdanie Židmi.

Hádam najvýraznejšie sa o knihe Nacisti v službách USA vyjadrila bývalá členka americkej snemovne reprezentantov Elizabeth Holtzmanová: „Pútavá a zásadná kniha o úsilí amerického ministerstva spravodlivosti dostať nacistických zločincov pred súd, ktorá na základe nedávno odtajnených dokumentov odhaľuje, ako americké spravodajské služby s tými istými nacistami závideniahodným spôsobom spolupracovali.“ Zdeněk HRABICA v Národní osvobození 9/2016

V Poľsku žalujú televíziu ZDF za seriál o Zemskej armáde v Poľsku sa 18. júla 2016 začal súd proti tvorcom nemeckého trojdielneho filmu „Naše matky, naši otcovia“ a proti televízii ZDF, ktorá ho v roku 2013 odvysielala s veľkým úspechom (vyše 20 miliónov divákov). My sme o ňom tiež písali v roku 2013 a aj v Ročenke odbojárov 2014, ktorá vyšla na jeseň 2013.

Taktiež sme o filme uviedli slová šéfredaktora ruského webového portálu Odnako Viktora Malachovského: „film naznačuje, že obeťami nacizmu a vojny sú všetci obyvatelia Nemecka bez ohľadu na ich národnosť. Totalitarizmus je vo filme niečím, čo akoby spadlo z Mesiaca. Nemcov sa „to“ len zmocnilo a prinútilo ich „to“ zradiť samých seba a mnohých „to“ dokonca odsúdilo na smrť. Pre totalitarizmus museli občania Nemecka čeliť smrti na bojových poliach či prežiť protižidovský rasizmus Poliakov a dokonca aj

vpád ruských podľudí, znásilňujúcich nemecké zdravotné sestry uprostred mŕtvych tiel nimi čerstvo zastrelených ranených Nemcov. Skrátka, tragická bola história nás, jednoduchých Nemcov a Židov počas tých surových rokov“.

Z už uvedeného vyplýva, že nielen Poliakom vadí, že film porušuje osobné práva vojakov Zemskej armády (Armija Krajova), konkrétne právo na národnú identitu, právo na národnú hrdosť a národnú dôstojnosť a taktiež slobodu od rétoriky nenávisti.

Seriál vraj obsahuje scény, podľa ktorých Zemská armáda sa zúčastnila na genocíde židov a že „Nemci sú predstavovaní ako obete druhej svetovej vojny“, uvádzajú poľské médiá. Žalobcovia požadujú ospravedlnenie od všetkých televízií, ktoré tento seriál vysielali... Vladimír MIKUNDA

Sovietske snímky Hirošimi a Nagasaki po americkom Výsledkom atómového bombardovania Hirošibombardovaní (video) mi 6. 8. 1945 bola smrť podľa rôznych hodnotení Japonské médiá nedávno po prvý raz uverejnili sovietske zábery Hirošimi a Nagasaki, ktoré boli nakrútené približne mesiac po americkom atómovom bombardovaní.

Čierno-biele video, trvajúce približne päť minút, uverejnila japonská internetová stránka Asahi Shimbun. V júni tohto roku ho japonskému premiérovi odovzdal predseda štátnej Dumy RF S. Naryškin.

70–100 tisíc ľudí. Ďalší potom zomreli na chorobu z ožiarenia a ďalších následkov.

Podľa údajov, platných k 6. 8. 2015, celkový počet obetí atómového bombardovania dosiahol 297 684 ľudí. V Nagasaki v momente výbuchu zomrelo okolo 70 tisíc ľudí, v súčasnosti sa celkový počet obetí uvádza 165 tisíc.

Podľa vz.ru, 5. 8. 2016 Video: http://www.vz.ru/news/2016/8/5/825431.html

BOJOVNÍK / 17

Internet: (Vraj) Aby sme nezomreli hlúpi HISTORICKÝ KALENDÁR

 Najkratšia vojna sa odohrala v roku 1896. Zanzibar sa vzdal Británii po 38 minútach.  Matka Adolfa Hitlera vážne uvažovala o potrate, ale jej lekár jej to vyhovoril.  Slovenčina je úradným jazykom aj vo Vojvodine (územie na severe Srbska).  Najdlhší film, Liečba Nespavosti (1987), trvá 87 hodín.  Samček koníka morského privádza na svet mláďatá, nie samička.  Počas druhej svetovej vojny trénovali Američania netopiere na zhadzovanie bômb.  Najznámejšie slovo na planéte je OK, druhé je Coca-cola.  Na výrobu 500 mililitrov medu musia včely obletieť cca 5 miliónov kvetín.  Oko pštrosa je väčšie ako jeho mozog.  Na Mount Evereste nie je možné uvariť vajíčko na tvrdo.  U nás sa pred 2. svetovou vojnou jazdilo vľavo. Stačilo, že prišiel Hitler a hneď bolo všetko inak.  Keď sa pokúsite mať pri kýchnutí otvorené oči, môže vám ich vytlačiť z hlavy.  V roku 1995 sa potopila japon-

ská loď z dôvodu, že na ňu z výšky 30 000 stôp padla žijúca krava, ktorá omylom vypadla z ruského nákladného lietadla.  Jediné jedlo, ktoré šváby nezjedia, je uhorka.  Najdlhší záchvat štikútania trval podľa Guinessovej knihy rekordov 68 rokov.

Čítaníčko  Na svete je 23 % škôd na kopírkach spôsobených tým, že ľudia na nich sedia a snažia sa kopírovať vlastné zadky.  Zapaľovač bol vynájdený predtým ako boli vynájdené zápalky.  Ak by bola Barbie skutočná žena, jej miery by boli 39-23-33 a bola by vysoká 215 cm.  Ženy žmurkajú 2x viac ako muži.  V Číne spotrebujú ročne 45 miliárd drevených paličiek na jedenie. Musia kvôli tomu vyrúbať 25 miliónov stromov.  Delfíny spia s jedným okom otvoreným.  Americkí rodičia strávia komunikáciou so svojimi deťmi denne v priemere 3 minúty.

 Pred rokom 1800 sa topánky nevyrábali špeciálne na ľavú a pravú nohu, boli rovnaké.  Na Aljaške je dovolené zastreliť medveďa. Je tam však kriminálnym zločinom, keď zobudíte medveďa fotografovaním.  Najkratšia rieka na svete, Roe River, má len 60 metrov.  Žirafy si dokážu čistiť uši vlastným jazykom.  Bežný človek je bez problémov schopný chytiť krokodílovi tlamu a nedovoliť mu ju otvoriť.

Naopak, je prakticky nemožné držať mu ju otvorenú. Krokodíl je schopný rozhryznúť hrubý kmeň stromu.  Armáda Monaka má menej členov ako národný orchester.  Američania podajú denne vyše 70 000 žalôb.  American Airlines usporili 40 000 dolárov v 1987 po tom, čo odobrali jednu olivu z každého šalátu, ktorý bol podávaný v prvej triede.  Niektoré dážďovky zjedia samy seba keď nevedia nájsť potravu.  Leonardo da Vinci vedel súčasne jednou rukou kresliť a druhou písať.

ZRNKÁ HUMORU RU Škoda, že je to len vtip Hovorí Kohn Abelesovi: – včera som videl veľmi pekný pornofilm.

– Čo na ňom bolo tak pekného?

– Sex, síce nič moc, ale ja som ten film pozeral po spiatky.

– Prečo od konca? pomôcky: lekár, AMOLA, EC, ktorý lieči 1. časť tajničky AROSA, alopaticky ACHT, ORIN



– To ti bolo tak nádherné, keď tie prostitútky vracali peniaze.

Aká je nová verzia tohto vtipu na dnešnú dobu?

Hovorí kamarát kamarátovi: – Včera som videl veľmi pekný historický film o „nežnej revolúcii“ a o živote po nej.

EČV otáčaj Stropkova

oblep

nahromaď pokles kopaním úrovne

– Čo na ňom bolo tak pekného?

– No, v zásade nič moc, ale ja som si ten film púšťal po spiatky.

– A prečo od konca?

– To ti bolo nádherné, keď privatizéri a zbohatlíci vracali sprivatizovaný majetok a nakradnuté peniaze, a tí najväčší krikľúni museli opäť do výroby a k lopate.

autor výroku: EURIPIDES

dokonca

vzdychajú

dieža

51 rímskymi číslicami

dochyť

zotrvával v spánku

sídlo vo Švajčiarsku

americký vynálezca

žrde na vozoch

čakať, po česky

arabské muž. meno

patriaca Alanovi

štartér, po anglicky

priraďovacia spojka

2. časť tajničky

ženské meno

zostať ostanú chvíľu stáť

talianska objemová jednotka

obidvoje časť stebla obilnín

opracúvalo dlátom



otec

MPZ Ekvádoru

vydes časť úst

skratka pre kus

sklon bije dvoch čiar

sídlo v USA citoslovce napodobňujúce zvuk kvočky

alebo, po česky

mužské meno

čuchový orgán

osem, po nemecky

EČV Komárna

zvernica

ťahá, po česky

chem. zn. samária

kód Nemecka

3. časť tajničky

osmička

počítačový kláves vstup

solmizačná slabika

Správne vylúštenie tajničky z č. 14 znie: Leňochovi je deň dlhý.

Knihu posielame Darine Stančíkovej do Námestova.

Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

BOJOVNÍK Dvojtýždenník antifašistov

12. august 1944 – Tisova vláda vyhlasuje na celom Slovensku stanné právo.

15. august 1944 – Od tohto dňa je východná časť Slovenska, vzhľadom na blízkosť frontu, vyhlásená za operačnú oblasť a podliehala armádam skupiny Severná Ukrajina.

18.–19. august 1947 – Celoslovenská konferencia Zväzu slovenských partizánov v Bratislave predložila ultimatívne požiadavky na očistu politického a verejného života. Konferencia žiadala aj vyzbrojenie bývalých partizánov, aby sa mohli zúčastniť na bojových operáciách proti banderovcom.

20. august 1944 – Po tomto dni už bolo jasné, že ľudácka vláda nie je pánom situácie na Slovensku. Udalosti v Sklabini, Martine, Ružomberku, Brezne... Franka podnietili na razantnejšie kroky a 27. 8. telegrafuje Himmlerovi: „Môj celkový dojem je, že Slovensko sa nachádza na prahu rozhodujúcich udalostí...“ „Podľa môjho názoru treba neodkladne konať.“ 20. august 1944 – Anglo-americké lietadlá zo základne v južnom Taliansku bombardovali rafinériu v Dubovej. Zničili sklady pohonných hmôt, s ktorými sa rátalo pre povstanie.

20. august 1944 – Začalo sa hromadné vyzbrojovanie partizánov z armádnych skladov.

21. august 1944 – Beneš telegrafuje na Slovensko: „Je to posledný okamih, aby ste zmyli všetko, čo quislingovská vláda a tzv. samostatné Slovensko proti spojencom napáchalo. Bude to mať ďalekosiahle následky pre Slovensko a budúce Československo.“ 21. august 1944 – V Dumbarton Oaks pri Washingtone sa zišli delegáti Veľkej Británie, USA, ZSSR a Číny na rokovaniach o vytvorení náhrady za zaniknutú Spoločnosť národov. Jej nástupcom sa napokon stala Organizácia spojených národov (OSN).

23. august 1944 – Odstránením diktátora Antonesca Rumunsko prestupuje na stranu spojencov.

23. august 1944 – Tisova vláda požiadala Hitlera, aby okamžite poslal na Slovensko svoje vojsko. Ešte toho istého dňa sa Nemci pohli k hraniciam.

25. august 1944 – Golian upovedomuje veliteľov všetkých posádok na Slovensku o hrozbe nemeckého útoku a vydáva rozkaz na odpor. „Podľa došlých správ a preverených náznakov hodlá Nemecká ríša obsadiť územie Slovenska. Najkritickejší deň je noc na 27. augusta a deň 27. august. Slovenská armáda... postaví sa za spoluúčasti celého národa na odpor. Pripravte všetko podľa priložených rozkazov...“ 26. august 1944 – A. Mach klame v rozhlase: „Ubezpečujem vás, že nebol urobený nijaký pokus, aby Slovensko bolo obsadené, a keď si my budeme vedieť poriadok udržať, máme všetky záruky..., že Slovensko ostane v našich slovenských rukách... O obsadení Slovenska tu doma niet ani reči.“ 28. august 1944 – V Novákoch je rozpustený najväčší koncentračný tábor na Slovensku. Celkom je oslobodených 1 589 väzňov.

28. august 1944 – V Turčianskom Svätom Martine je zlikvidovaná nemecká misia na čele s generálom Ottom (cca 30 vysokých nemeckých dôstojníkov).

29. august 1942 – Chorvátsky fašista a ustašovec Petar Brzica zavraždil v koncentračnom tábore Jasenovac v rámci súťaže medzi dozorcami až 1 360 väzňov (historici to spochybňujú a uvádzajú počet 670, resp. 1 100). Brzica zabíjal nožom zvaným Srbosjek a za toto si vyslúžil prezývku Kráľ hrdlorezov.

29. august 1944 – Začiatok SNP. Na základe rozkazu veliteľa Vojenského ústredia sa pre armádu ešte 29. augusta 1944 večer vydal rozkaz pre jednotlivé posádky s heslom na začiatok branného odporu armády. Vydaním rozkazu a splynutím regionálnych aktivít s branným odporom armády sa povstanie stalo národným povstaním.

Spätosť domáceho a zahraničného vojenského odboja sa na povstaleckom území prejavila príchodom a hrdinnskými bojmi 1. čs. stíhacieho leteckého pluku (priletel 17. 9.) a 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR (od 25. 9.).

Do SNP sa zapojilo vyše 30 okresov.

29. august 1944 – Čatlošovo MNO vydáva posádkam rozkaz: „Dnes v noci alebo neskoršie prídu nemecké jednotky na územie Slovenska s úlohou, aby pomáhali likvidovať partizánov... riadne poučte dôstojníkov a mužstvo, aby nikde nekládlo odpor pri príchode nemeckých jednotiek a aby sa správalo voči nim priateľsky a veľmi korektne...“ 31. august 1944 (až 4. september 1944) – Začiatok bojov o Strečniansku tiesňavu, ktorý trval 5 dní. Vďaka tomuto odporu sa získal čas na sformovanie povstaleckých frontov a na zaujatie obranného postavenia.

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@ szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky (aj do zahraničia) vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Uzbecká 4, 820 14 Bratislava 214, e-mail: predplatne@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafická úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.