Ročník XXII. Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici 4/2021 Bolo by asi úplne zbytočné robiť medzi ľuďmi anketu o tom, ktorý sviatok je ten najobľúbenejší. Veríme, že by s veľ kým náskokom vyhrali Vianoce! So svojou neopakovateľnou atmosférou, vianočným stromčekom, štedrou večerou a ro dinnou pohodou patria neodmysliteľne k nášmu životu. Aj keď sa istotne mnohí tešia v prvom rade na darčeky, je dôležité si uvedomiť, že Vianoce nie sú len o vysvietenom dome, o farebne zladenom vianoč nom prestieraní a o už spomínaných darčekoch... Sú najmä o pocite bezpečia, o vnútornom pokoji, pokore, o spomienke na blízkych a o uvedomení si tej skutočnej „vianočnej“ atmosféry. Hoci si na Vianoce musí me všetci ešte nejaký ten deň počkať, možno už teraz v na šich čitateľoch aspoň trochu vzbudíme vianočnú náladu. V tomto koncoročnom čísle sme sa rozhodli ich priblížiť čitateľom aj z pohľadu našich jazykových centier a krajín, ktoré zastupujú. Iste zaujme aj spomienka na múzejníka, so chára a reštaurátora Rajmun da Laura, ktorý spolupracoval s akademickým sochárom Pe trom Sulíkom na soche pápe ža Jána Pavla II. a pripomína sa ňou Bystričanom na Kapi tulskej ulici. Pochválime sa tiež novými akvizíciami a zreštau rovanými obrazmi slávneho rodáka z Tajova Jozefa Murgaša. Ohliadame sa za celým rokom 2021 a hodnotíme neľahkú situáciu, ktorá postihla každú kultúrnu inštitúciu, našu knižnicu nevynímajúc. Napriek tomu sa snažíme trpezlivo Vám všetkým poskytovať naše služby v maximálnom komforte a s vierou, že sa budeme spoločne stretávať a vzájomne sa obohacovať aj v budúcom roku. Poďakovanie patrí všetkým kolegom, ktorí odo vzdali svoj čas, vedomosti, trpezlivosť a úsilie tomu, aby boli čitatelia spokojní s našimi knižnično-informačnými službami a aby mali vždy istotu, že v knižnici nájdu odpovede na svoje otázky. Veľká vďaka ale prináleží aj všetkým tým „neviditeľným“ kolegom v zákulisí knižnice, ktorí sa starajú o to, aby knižnica a jej služby fungovali, aby knižnica odborne rástla vo vedecko výskumnej oblasti, aby pracovali informačné systémy, aby sme dobre hospodárili, aby fungovali sklady, aby nám bolo teplo... Všetci v knižnici dúfame, že nám aj v roku 2022, zostanete ako čitatelia a návštevníci, ktorých si hlboko vážime, naďalej ver ní. Neváhajte a čítajte knihy z nášho fondu, ktoré pre Vás napriek
neľahkej finančnej situácii dôsledne vyberáme aj počas Vianoc. Objavujte cez ne svet, vzdelávajte sa ich prostredníctvom. Ak je to čo i len trochu možné, navštevujte naše výstavy a expozície Li terárneho a hudobného múzea! Hoci si uvedomujeme, že pria my kontakt s čitateľom je nenahraditeľný, mnohé naše služby a aktivity prenášame do on-line prostredia. Sme radi aspoň za to, že aj takouto formou zostáva naša knižnica „dokorán otvo rená“. Je to však bohužiaľ znak „kovidovej“ doby, ktorá zasiahla naše životy, či už súkromne ale bo pracovne, niekedy menej a niekedy viac bolestivo. Prajeme všetkým návštevníkom a používateľom, ako aj všet kým kolegom a spolupracovníkom, aby boli tieto Vianoce šťast né a spokojné, prežité v zdraví a v bezpečí. A aj keď tušíme, že prekážkam sa v budúcom roku nevyhneme, želajme si vzájomne, aby bol pre nás rok 2022 výzvou, ktorú v zdraví zvládneme! Oľga Doktorová
Koncoročné zamyslenie
vianočnými tradíciami
Ako to je s
Keď povieme slovo Vianoce, každý si v mysli vybaví čosi iné. Vo všeobecnosti si tieto sviatky spájame s tradíciami a zvykmi, ktoré bez zaváhania nazývame našimi. Zamysleli ste sa niekedy, odkiaľ sa u nás vzali? Poďme si spolu posvietiť na niektoré z nich. Slovo advent je pôvodom latinské a znamená príchod. Počas obdobia očakávania príchodu Božieho syna si skrášľujeme domovy, pečieme sviatočné pečivo (okrem iného možno aj tradičnú vianočnú štólu, ktorá pochádza z Drážďan), postupne vyťahujeme sviatočné obrusy či vianočné dekorácie a veľa domácností zdobí adventný veniec. Ten úplne prvý vyrobil Johann Hinrich Wichern, ktorý v roku 1833 založil Rauhes Haus, elegantné spojenie internátnej školy, sirotinca pre tých najchudobnejších a sociálneho ústavu pre mentálne postihnutých. Keďže deti sa neustále pýtali, kedy už budú Vianoce, dostal Johann skvelý nápad. Na koleso z voza upevnil toľko sviečok, koľko dní ostávalo do Vianoc. Devätnásť tenších červených symbolizujúcich všedné dni a štyri veľké biele sviece určené na adventné nedele zdobili prvý adventný veniec na svete. Okolo roku 1860 začali veniec zdobiť aj jedľovými vetvičkami či stuhami, v roku 1925 sa po prvýkrát dostal aj do katolíckeho kostola v Kolíne. Pokračovanie na str. 2
1