Ročník XXII. Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici 4/2021 Bolo by asi úplne zbytočné robiť medzi ľuďmi anketu o tom, ktorý sviatok je ten najobľúbenejší. Veríme, že by s veľ kým náskokom vyhrali Vianoce! So svojou neopakovateľnou atmosférou, vianočným stromčekom, štedrou večerou a ro dinnou pohodou patria neodmysliteľne k nášmu životu. Aj keď sa istotne mnohí tešia v prvom rade na darčeky, je dôležité si uvedomiť, že Vianoce nie sú len o vysvietenom dome, o farebne zladenom vianoč nom prestieraní a o už spomínaných darčekoch... Sú najmä o pocite bezpečia, o vnútornom pokoji, pokore, o spomienke na blízkych a o uvedomení si tej skutočnej „vianočnej“ atmosféry. Hoci si na Vianoce musí me všetci ešte nejaký ten deň počkať, možno už teraz v na šich čitateľoch aspoň trochu vzbudíme vianočnú náladu. V tomto koncoročnom čísle sme sa rozhodli ich priblížiť čitateľom aj z pohľadu našich jazykových centier a krajín, ktoré zastupujú. Iste zaujme aj spomienka na múzejníka, so chára a reštaurátora Rajmun da Laura, ktorý spolupracoval s akademickým sochárom Pe trom Sulíkom na soche pápe ža Jána Pavla II. a pripomína sa ňou Bystričanom na Kapi tulskej ulici. Pochválime sa tiež novými akvizíciami a zreštau rovanými obrazmi slávneho rodáka z Tajova Jozefa Murgaša. Ohliadame sa za celým rokom 2021 a hodnotíme neľahkú situáciu, ktorá postihla každú kultúrnu inštitúciu, našu knižnicu nevynímajúc. Napriek tomu sa snažíme trpezlivo Vám všetkým poskytovať naše služby v maximálnom komforte a s vierou, že sa budeme spoločne stretávať a vzájomne sa obohacovať aj v budúcom roku. Poďakovanie patrí všetkým kolegom, ktorí odo vzdali svoj čas, vedomosti, trpezlivosť a úsilie tomu, aby boli čitatelia spokojní s našimi knižnično-informačnými službami a aby mali vždy istotu, že v knižnici nájdu odpovede na svoje otázky. Veľká vďaka ale prináleží aj všetkým tým „neviditeľným“ kolegom v zákulisí knižnice, ktorí sa starajú o to, aby knižnica a jej služby fungovali, aby knižnica odborne rástla vo vedecko výskumnej oblasti, aby pracovali informačné systémy, aby sme dobre hospodárili, aby fungovali sklady, aby nám bolo teplo... Všetci v knižnici dúfame, že nám aj v roku 2022, zostanete ako čitatelia a návštevníci, ktorých si hlboko vážime, naďalej ver ní. Neváhajte a čítajte knihy z nášho fondu, ktoré pre Vás napriek
neľahkej finančnej situácii dôsledne vyberáme aj počas Vianoc. Objavujte cez ne svet, vzdelávajte sa ich prostredníctvom. Ak je to čo i len trochu možné, navštevujte naše výstavy a expozície Li terárneho a hudobného múzea! Hoci si uvedomujeme, že pria my kontakt s čitateľom je nenahraditeľný, mnohé naše služby a aktivity prenášame do on-line prostredia. Sme radi aspoň za to, že aj takouto formou zostáva naša knižnica „dokorán otvo rená“. Je to však bohužiaľ znak „kovidovej“ doby, ktorá zasiahla naše životy, či už súkromne ale bo pracovne, niekedy menej a niekedy viac bolestivo. Prajeme všetkým návštevníkom a používateľom, ako aj všet kým kolegom a spolupracovníkom, aby boli tieto Vianoce šťast né a spokojné, prežité v zdraví a v bezpečí. A aj keď tušíme, že prekážkam sa v budúcom roku nevyhneme, želajme si vzájomne, aby bol pre nás rok 2022 výzvou, ktorú v zdraví zvládneme! Oľga Doktorová
Koncoročné zamyslenie
vianočnými tradíciami
Ako to je s
Keď povieme slovo Vianoce, každý si v mysli vybaví čosi iné. Vo všeobecnosti si tieto sviatky spájame s tradíciami a zvykmi, ktoré bez zaváhania nazývame našimi. Zamysleli ste sa niekedy, odkiaľ sa u nás vzali? Poďme si spolu posvietiť na niektoré z nich. Slovo advent je pôvodom latinské a znamená príchod. Počas obdobia očakávania príchodu Božieho syna si skrášľujeme domovy, pečieme sviatočné pečivo (okrem iného možno aj tradičnú vianočnú štólu, ktorá pochádza z Drážďan), postupne vyťahujeme sviatočné obrusy či vianočné dekorácie a veľa domácností zdobí adventný veniec. Ten úplne prvý vyrobil Johann Hinrich Wichern, ktorý v roku 1833 založil Rauhes Haus, elegantné spojenie internátnej školy, sirotinca pre tých najchudobnejších a sociálneho ústavu pre mentálne postihnutých. Keďže deti sa neustále pýtali, kedy už budú Vianoce, dostal Johann skvelý nápad. Na koleso z voza upevnil toľko sviečok, koľko dní ostávalo do Vianoc. Devätnásť tenších červených symbolizujúcich všedné dni a štyri veľké biele sviece určené na adventné nedele zdobili prvý adventný veniec na svete. Okolo roku 1860 začali veniec zdobiť aj jedľovými vetvičkami či stuhami, v roku 1925 sa po prvýkrát dostal aj do katolíckeho kostola v Kolíne. Pokračovanie na str. 2
1
Knižničné noviny 2021/4 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Ako to je s
vianočnými tradíciami
Pokračovanie zo str. 1
Zdobenie živých zelených stromov svetlami a sladkosťami Hoci naše vence dnes pripomínajú ten Wichernov len čiastočne, v Hamburgu tradíciu Johanna Wicherna zachovali má korene už v 16. storočí. Vtedy pod nimi ľudia tancovali, aby dodnes a na veniec pripomínajúci ten z roku 1839 sa v predvia- oslávili boha slnka. Tradícia zdobených vianočných stromčekov, ako ju poznáme my, je však oveľa mladšia. Prvýkrát sa vianočný nočnom období môžete každoročne prísť pozrieť. Pri vianočnom odpočítavaní každému isto zíde na um ad- stromček spomína v Nemecku v roku 1419. Hovorí sa, že freiventný kalendár. Jedna z prvých zmienok o ňom je z detskej burskí pekári postavili stromček ozdobený sladkosťami, ktoré knižky Elisy Averdieck z roku 1851. Autorka v nej opisuje, ako mohli mestské deti po Novom roku zjesť. Stromček symbolizoval mama malej Elisabeth najprv pred spaním hovorí dcére via- život a zdravie, a preto sa časom dostal aj do domácností. Prvá nočné príbehy, potom si spievajú koledy a napokon na stenu historicky doložená zmienka o ozdobenom stromčeku v dome pochádza z roku 1570 zo severonemeckých pridajú každý deň obrázok. Keď ich bude Brém. V kronike sa spomína malý vianočný 24, malá Elisabeth bude vedieť, že sú Via stromček, ktorý stál v cechovom dome a bol noce. Aj Gerhard Lang dostával v detstve ozdobený ovocím, orieškami a papierovými ručne vyrobený adventný kalendár, kde kvetmi. Od roku 1730 sa stromčeky zdobili bolo 24 cukríkov pripevnených na kartóne. aj sviečkami a v roku 1891 sa ozdobený viaKaždý deň adventu mohol zjesť jeden. To nočný strom prvýkrát objavil pred Bielym doho inšpirovalo natoľko, že nechal v roku mom. Na Slovensko (kde nadviazali na starší 1908 vytlačiť prvý adventný kalendár. Kazvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami lendár mal dve časti. Jedna mala 24 políčok a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať s básničkou od Langa. Z druhej, obrázkovej do miest koncom 18. storočia z Nemecka časti si deti vystrihovali obrázky, ktoré pria Rakúska. Okrem vianočného stromčeka lepovali na polia. S biblickým motívom od sa zachovali v tradícii aj staršie obradové slávneho ilustrátora tej doby Ernsta Keplepredmety, napríklad posledný snop, slamený ra sa kalendár v Nemecku rýchlo rozšíril. stromček a podobne. Katolícka cirkev strom Hoci bez otváracích okienok a sladkostí, čekom spočiatku príliš nefandila – právom ale taký populárny, že do roku 1930 vzniklo ich považovala za pohanský zvyk. Nakoniec takmer 30 rôznych motívov. im ale dala kresťanský význam: strom sa stal Ak si nevyrábate svoj vlastný adventný symbolom života Krista (do jaslí z dreva uloveniec doma, najskôr ho kúpite na vianoč- Pohľadnica od Jozefa Ladu, r. 1948 ných trhoch. Už v roku 1832 sa v meste Budyšín konal pred- žený), zelené konáre znamenajú život večný, jablká pripomínajú vianočný trh. V tom období sa trhy usporadúvali aj v ďalších pramatku Evu a jej prvý hriech a orechy privolávajú lásku. Na záver si priblížime, ako vznikla pieseň Tichá noc, jedmestách dodnes preslávených touto tradíciou, napríklad známy Christkindlmarkt v Norimbergu či Wintermarkt vo Viedni. na z najslávnejších vianočných piesní na svete, ktorá je steNa rozdiel od dnešných trhov by ste tam našli ľudí nakupujú- lesnením vianočných zvykov vo svete hovoriacom po nemecky. Po prvýkrát sa hrala 24. decembra cich potraviny a predmety bežného života 1818 v rímskokatolíckom Kostole svätej ako hrnce, varechy či prútené košíky. PoNikoly v Oberndorfe pri Salzburgu, kde stupne sa k tovarom pridali aj medovníky, dnes stojí Kaplnka tichej noci, s melóspekulatius (tradičné vianočné sušienky) či diou Franza Xavera Grubera a textom cukrová vata a po čase si svoje miesto na Josepha Mohra. Ten napísal text ako každoročných trhoch našlo aj varené víno, báseň už v roku 1816 a požiadal Franpunč či pečená klobása. V Nemecku sa trhy za Xavera Grubera, aby text zhudobnil. spájajú aj s veľmi netradičnou ozdobou – Joseph tak bol nielen básnikom, ale aj vianočnou pyramídou. Tú najväčšiu uvidíte iniciátorom piesne. Okrem toho sa na na vianočných trhoch v Rostocku a meria premiére zúčastnil aj po boku Franza viac ako 20 metrov. Čo to ale vianočná Xavera Grubera ako spevák a gitarista. pyramída vôbec je? Je to tradičný, ručOdvtedy bol nemecký text preložený a ne vyrezávaný, do detailov prepracovaný prespievaný do 320 jazykov a dialektov kolotoč s ľudovými alebo kresťanskými po celom svete. Z pôvodných šiestich motívmi, s otočnou vrtuľkou navrchu postrof sú vo všeobecne známej verzii poháňanou teplým vzduchom, napríklad zo užité iba prvá, druhá a posledná strofa. sviečky. Nádherná precízna ručná práca. V roku 2011 bola Tichá noc, svätá noc Jej pôvod možno hľadať v nemeckom Erz uznaná organizáciou UNESCO ako negebirge. V zime boli baníci nezamestnaní hmotné kultúrne dedičstvo v Rakúsku. a venovali sa rezbárstvu. Napriek trpkej Nemecké vplyvy na našu kultúru chudobe ich deti dostali vianočné darčeboli a dodnes zostávajú neprehliadky. Dreva na jemné rezby bolo v Krušných nuteľné. Napomáha tomu nielen geohorách dostatok. Dlhé tmavé zimy po- Tradičná rodinná vianočná fotografia grafia, ale aj fakt, že sme tvorili súčasť skytovali baníkom na výrobu vianočných pyramíd toľko času, že ich aj predávali. Rotácia cez teplo sviec rakúsko-uhorskej monarchie. Z Viedne do Prešporku vždy je prevzatá z dopravníkovej technológie šachtových systémov bolo len na skok. Ak sa chcete o kultúre krajín hovoriacich v baníctve. Malé vianočné pyramídy pôsobia takmer magicky, po nemecky dočítať viac, odporúčame titul Deutschland: Globalgeschichte einer Nation so signatúrou B 62935. Ak si sviečky sa zapália a kolotoč sa pomaličky začne otáčať. Teraz už vieme, že pomerne veľa vianočných tradícií sme chcete cez sviatky oddýchnuť s dobrou knihou v ruke, neváprevzali od našich západných susedov. Ako sa na Slovensku hajte a navštívte nás na Lazovnej ulici 9. Katarína Němcová udomácnilo zdobenie stromčeka?
2
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Duša Slováka o Vianociach
Je to názov zbierky vianočných piesní, novej akvizície z pozostalosti Vladimíra Gajdoša pre zbierkový fond ŠVK – Literárneho a hudobného múzea. Vznikala v rokoch 1933 – 1945 a obsahuje tridsaťjeden vianočných piesní a kolied s notovým zápisom i textom spievaných počas vianočných sviatkov. Jej autorom je Ján Gajdoš – posledný banskobystrický regens chori, pedagóg a hudobník, ktorý zanechal v hudobnej kultúre Banskej Bystrice ako jej osobnosť výraznú stopu.
Knižničné noviny 2021/4
skom Modrom kostole. V roku 1940 však opúšťa toto miesto a na odporúčanie viacerých odborníkov z „akadémie“ i mimo nej odchádza do Banskej Bystrice, kde prijíma miesto regenschoriho v katedrálnom chráme – kapitulskom chráme so spojenou funkciou organistu vo farskom kostole. Rovnako zaujímavá je aj pedagogická činnosť Jána Gajdoša. Stal sa profesorom hudobnej výchovy na chlapčenskom Gymnáziu Andrej Sládkoviča v Banskej Bystrici, na Bohosloveckej fakulte učil seminaristov všetky hudobné predmety a založil Mestskú hudobnú školu, ktorá začala fungovať v školskom roku 1941/42 a jej vedením bol poverený sám Ján Gajdoš. Pokusy založiť túto školu prebiehali už niekoľko rokov, jemu sa podarilo prelomiť všetky bariéry, ktoré prekážali hudobným nadšencom v ceste za hudobným vzdelaním. Funkcia regenschoriho vyžadovala od svojho predstaviteľa neustálu a náročDuša Slováka o Vianociach - zbierka nú organizačnú, dirigentskú vianočných piesní (zo zbierok LHMBB) i kompozičnú činnosť. Dielo z kompozičnej dielne Jána Gajdoša je značne rozsiahle. Ako dirigent a zbormajster sa prezentoval predovšetkým v kapitulskom chráme, kde každú nedeľu zaznievala latinská omša v podaní veľkého miešaného zboru, cez významné sviatky aj s orchestrom. Regenschori, to bola v minulosti najväčšia postava hudobného života v každom meste. Bola to duša nielen cirkev-
Narodil sa 24. júna 1903 vo Veľkej Mani. V jeho rodnom liste sa ako deň narodenia uvádza 26. jún, ale tento dátum vznikol nesprávnym zápisom na miestnej fare. Detstvo typického dedinského chlapca z mnohopočetnej rodiny (11 detí) sa až do 14. roku života nijako nelíšilo od jeho vrstovníkov. Nikto z jeho rodiny nebol muzikant, všetci boli poľnohospodári. Ako najstarší chlapec odišiel z domu prvý. Bol veľmi bystrý a spĺňal všetky predpoklady na to, aby sa dostal do výberu elévov Ján Gajdoš (zo zbierok LHMBB) pre františkánsky kláštor. Ján Gajdoš odišiel k františkánom do Trnavy, kde prijal meno Gilbertus. Mal to šťastie, že sa ho tu hneď ujal vynikajúci organista a pedagóg Ernest Schumera, od ktorého získal tie najlepšie základy hry na organe a gregoriánskeho chorálu. Ernest Schumera bol slepý muzikant, ktorý mladého frátra Gilberta formoval nielen po odbornej, ale aj po ľudskej stránke. Vštepil mladému chlapcovi lásku k hudbe, pretože do vtedy nevedel, čo je to organ, nevedel, čo je to klaviatúra. Neskôr v kláštore zistili, že fráter Gilbertus disponuje neobyčajným hudobným nadaním, a tak v ceste za hudbou pokračuje ďalej. V rokoch 1934 – 1938 sa stáva študentom „varhaníckeho“ oddelenia Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave, kde sa stretol s mnohými význam- Ján Gajdoš - autograf piesní Kolíbala a Ježiška privítajme (zo zbierok LHMBB) nými osobnosťami. „Z absolventského vysvedčenia sa dozvedáme, že u renomovaného nej hudby, ale hudby všeobecne. Nie každé mesto si mohlo dočeského organistu Antonína Ledvinu – triedneho profesora – voliť mať svojho regenschoriho. Banská Bystrica mala šťastie, študoval hlavný predmet – hru na organe, ale aj sprevádzanie že na dlhé roky našla človeka, ktorý jej odovzdal dušu i srdce. na organe, improvizáciu, moduláciu bez prípravy, metodiku, Všestranná umelecká a pedagogická činnosť Jána Gajdoša históriu a stavbu organu. Profesor Alexander Moyzes, zakla- však bola prerušená v 50. rokoch 20. storočia vtedajšou ideolodateľ slovenskej symfonickej hudby, ho učil náuku o harmónii, gickou situáciou. Najprv musel opustiť pedagogickú prácu. Dokontrapunkte, hudobné formy, rozbor skladieb, kompozíciu stal na výber – buď škola, alebo chrám. Rozhodol sa zostať verfúgy, inštrumentáciu a sluchovú analýzu. Pod vedením českého ný Bohu, a tak opustil miesto učiteľa v hudobnej škole. Krátko dirigenta Josefa Vincourka získal praktické skúsenosti s riade- nato sa rozpadol chrámový spevácky zbor aj orchester a zanikla ním orchestra, taktovaním a hrou z partitúr a Ján Strelec, slo- funkcia regenschoriho. Zostalo mu iba miesto organistu, ktoré venský zbormajster, ho obohatil o poznatky z riadenia zboru, opustil v roku 1966, keď odišiel do dôchodku. Zomrel 24. marca zborového spevu a dejín hudby.“ Už počas štúdia na Hudobnej 1980 vo veku 77 rokov. Pochovaný je v rodnej obci Veľká Maňa. a dramatickej akadémii bol Ján Gajdoš organistom v bratislavImrich Šimig
3
Knižničné noviny 2021/4 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Vianočná kapustnica podľa receptu Terézie Vansovej Terézia Vansová (* 1857 Zvolenská Slatina – † 1942 Banská Bystrica) bola známa nielen prozaickou tvorbou, ale aj ako autorka vychýrenej kuchárskej knihy Recepty prastarej matere. Nová kuchárska kniha. V zbierkovom fonde Literárneho a hudobného múzea sa nachádzajú jej tri vydania. Druhé, rozšírené vydanie z roku 1925, tretie, rozšírené vydanie z roku 1930 a tretím je faksimile pôvodného vydania knihy z roku 2018. Recepty boli pôvodne uverejňované v Dennici, prvom ženskom časopise. Jeho zakladateľ kou v roku 1898 bola práve Terézia Vansová. Kuchárska kniha je písaná pútavo, svojským, nieke- Terézia Vansová dy pre dnešnú generáciu až humorným jazykom. Približuje zásady prípravy pokrmov či stolovania, hovorí napríklad aj „o chovaní sa pri stole“. Recept na kapustnicu nájdeme v kapitole Polievky v takejto podobe: Z dobrej kyslej kapusty (zelí) zo suda vezme sa toľko kapust nice, koľko je treba. Ak je veľmi kyslá, vezme sa menej a doleje sa vodou. Niekto rád čistú, vtedy sa musí precediť, iní radi niekoľko kúskov kapusty v nej. Do polievky pridá sa svieža bravčovina, aká je pri ruke. Zvlášte pri zakáľaní (zabíjaní) jesto také kúsky a kosti,
ktoré mäsiar na bok odloží. Tiež sa môže pridať i oblička, prípad ne kúsok pečienky, slziny a modzgy. Kto chce, dá i klbásku, ale tá musí sa dať pozdejšie, aby sa nerozvarila. Taktiež pridajú sa sušené hríbky, ktoré sa boly v teplej vode obmyly a potom po sekaly. Predtým zvyklo sa dať i niekoľko sušených slivák, ktoré sa rozvaria a kostky na spodku ostanú. Tieto že dodajú poliev ke zvláštnu chuť a tmavú bar vu. Inde zase pridajú niečo žltej kaše. Keď tak polievka vrela a mäso je mäkké, zapraží sa polievka tmavou cibuľkovou zápražkou. Cibuľka môže sa i do hrnca pridať a tak nechá sa ešte niekoľko minút vrieť. Nie kde zvyknú kapustnú polievku pritrepať smotánkou, ale keď je dobre pripravená, je toho nie treba. Ku polievke pridá sa užia rený, na kocky pokrájaný chlieb, Nová kuchárska kniha, 1925 (LHM alebo len malé smidôčky. BB, L 02292) Návrat do minulosti v mnohých oblastiach súčasného života strieda moderné trendy. Na tohtoročné Vianoce možno vyskúšate práve túto tradičnú pochúťku. Zdroj: VANSOVÁ, Terézia. Nová kuchárska kniha. Liptovský Mikuláš: nakladateľ F. Klimeš, 1930.
Agáta Scholtzová
Vianočná koleda pre Štefana Kosku Predvianočný čas a obdobie medzi sviatkami bolo v minulosti neodmysliteľne späté s koledovaním – prianím šťastia, zdravia a požehnania pre obyvateľov domu. Koledníci si spevom a vianočnými vinšami vyslúžili chlieb, vajíčka, jablká alebo drobné mince. Často nosili so sebou skrinkový Betlehem, na ktorom hrali predstavenie s vianočným príbehom. Okrem detí koledovali aj chudobnejší obyvatelia. Medzi nich patrili drotári, remeselníci, ktorí vyrábali výrobky z drôtov, prípadne opravovali kuchynské potreby. Práve motív drotárskej koledy má pohľadnica, ktorá bola v roku 1927 odoslaná evanjelickému učiteľovi Štefanovi Koskovi. Literárne a hudobné mú zeum skúma pôsobenie Šte fana Kosku v Banskej Bystrici v súvislosti so zbierkovým fondom Terézie Vansovej. V súčasnosti doň pribudli aj T. Vansová, Š. Koska, O. Vraná a v predizbe domu, 1942 fotoalbumy a albumy foto- diakonisa (LHMBB, L 00699) pohľadníc Oľgy Vranej, chovanice, o ktorú sa Vansovci starali od jej dvoch rokov. Práve v nich sa nachádza spomínaná vianočná pohľadnica. Spoločne prežité roky vansovských žien a Štefana Kosku dokumentuje tiež fotografia sediacej spisovateľky na zdravotnom vozíku v záhrade pri dome na Fortničke z roku 1941. Spolu s Oľgou Vranou a ošetrovateľkou sú aj na fotografii z r. 1942 v predizbe domu.
4
Manžel Terézie Vansovej Ján Vansa umrel v r. 1922. Po jeho smrti bola Terézii Vansovej a jej chovanici pridelená trafika ako vdovská finančná podpora. Oľga Vraná pestovala čulé spoločenské styky s osobnosťami kultúrneho a politického života. Bola vzdelaná a emancipovaná a viedla trafiku na Dolnom námestí. Na konci 30. rokov, po Viedenskej arbitráži, sa do Banskej Bystrice začali sťahovať Slováci z území odstúpených Maďarsku. Medzi ni mi prišiel z Lučenca aj učiteľ Štefan Koska, syn učiteľa a bývalého Vansovho kantora v Rimavskej Píle. Odvtedy žil ako člen rodiny v domácnosti Terézie Vansovej a doopatroval obe ženy až do smrti. Pohľadnica odoslaná Š. Koskovi, december 1927 Významnú úlohu (zo zbierok LHMBB) zohral aj vo veci osvojenia Oľgy Vranej, ktorú si Terézia Vansová oficiálne adoptovala až vo veku 55 rokov. Za iných okolností by ako dcéra českého profesora podľa vtedajších zákonov nedostala slovenské občianstvo a hrozilo by jej vypovedanie do protektorátu Čechy a Morava. Za osudom Terézie Vansovej a jej takmer dcéry Oľgy sa tak v pozadí odkrýva príbeh pomoci od možno nenápadného, ale o to dôležitejšieho rodinného priateľa Štefana Kosku. Agáta Scholtzová
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2021/4
Výtvarné diela Jozefa Murgaša zo zbierok múzea sú zreštaurované Po nadobudnutí predmetov kultúrnej hodnoty do fondu je spravovanie zbierok jednou z najdôležitejších činností múzeí. Literárnemu a hudobnému múzeu sa v posledných rokoch podarilo do svojich zbierok získať jedinečné výtvarné diela svetového vynálezcu v oblasti rádiotelegrafie Jozefa Murgaša. Kňaz, vedec, maliar, verejný činiteľ Jozef Murgaš (* 17. február 1864, Tajov-Jabríková – † 11. máj 1929, Wilkes Barre, Pensylvánia, USA) patrí s Jozefom Gregorom Tajovským (* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava) k významným tajovským rodákom, ktorým múzeum dlhodobo venuje pozornosť jednak tvorením zbierok ako svedkov ich činnosti, jednak sprístupňovaním a interpretovaním týchto zbierok prostredníctvom svojich vysunutých expozícií v Pamätnom dome Jozefa Grego- Slovenská krajina s chalupami, 1920, olejomaľba, (LHMBB, L 19474) ra Tajovského v Tajove. Technické a výtvarné nadanie sa u Jozefa Murgaša prejavovalo už v ranom veku. Mnohostranné záujmy malého Jozefa podporoval už učiteľ v tajovskej ľudovej škole Karol Berger a rozvíjal ďalej učiteľ na Vyššom kráľovskom katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici, tiež významný slovenský prírodovedec a maliar Jozef Božetech Klemens. Jozef Murgaš už ako Štúdia mužskej tváre, 19. storočie, vysvätený kňaz študokresba (LHMBB, L 18617) val kreslenie v Budapešti Portrét starej ženy pred a po reštaurovaní, kresba (LHMBB, L 18611) a kreslenie a maľbu na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Dnes sa nachádzajú jeho diela so sakrálnou tematikou v kostoloch ako oltárne obrazy, na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici i obrazy so svetskými a sakrálnymi námetmi v múzeách na Slovensku i v USA, Pensylvánii, v mestečku Wilkes-Barre, kde prežil druhú časť svojho života. Literárne a hudobné múzeum vďaka podpore z prioritného projektu MK SR a dotácií Mesta Banská Bystrica realizovalo v spolupráci s renomovaným odborníkom Mgr. art. Štefanom Kockom v tomto roku reštaurovanie desiatich výtvarných diel Jozefa Murgaša. Osem kresieb a dve maľby sú výnimočnými zbierkovými predmetmi práve pre ojedinelosť výskytu takejto kolekcie na Slovensku v súvislosti s osobou ich tvorcu, ale tiež ako doklad jeho, verejnosti málo známej umeleckej činnosti. Po vykonaní ďalšieho nevyhnutného vedeckého výskumu by múzeum v budúcnosti rado usporiadalo samostatnú výstavu výtvarných diel Jozefa Murgaš aj so zapožičaním diel od iných relevantných subjektov. Soňa Šváčová
Obraz apoštola Bartolomeja pred a po reštaurovaní (LHMBB, L 21748)
5
Knižničné noviny 2021/4 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Britské Vianoce – 6 zaujímavostí Zákaz Vianoc Vedeli ste, že Vianoce boli v histórii Veľkej Británie aj zakázané? Možno to znie neuveriteľne, ale v istom zmysle je to tak: Anglický parlament v čase pôsobenia Olivera Cromwella schválil v roku 1647 zákon, ktorým boli vianočné oslavy zakázané, pretože v Cromwellových očiach boli hodovanie a veselie nemorálne v takom posvätnom čase. Tento zákaz bol zrušený až v roku 1660, keď Cromwell prišiel o moc. Vianočná morka a kosť želaní (Wishbone) Na slávnostnom vianočnom stole dnes v Británii najčastejšie nájdete ako hlavný pokrm plnenú morku. Morky ale nie sú pôvodným artiklom Veľkej Británie, boli dovezené Španielmi z Ameriky začiatkom 16. storočia. Predtým ľudia zvyčajne konzumovali husi, niektorí aj labute a pávy, keďže farmári potrebovali dobytok na mlieko a sliepky na vajcia. Christmas Crackers Kosť želaní je kosť morky v tvare V (furcula), ktorá je po vybratí vysušená. Dve osoby, väčšinou deti, ju potom malíčkom uchytia každá z jednej strany a ťahajú, až kým sa nezlomí, pričom si niečo želajú. Tej osobe, ktorej zostane väčšia časť kosti, by sa želanie malo splniť. Žartovné „výbušné“ dekorácie (Christmas crackers) Na sviatočný stôl sa pre každého kladú aj lepenkové trubice zabalené vo farebnom baliacom papieri, ktorý je na koncoch zakrútený. Pri jeho roztrhnutí je počuť praskajúci zvuk („crack“), podľa ktorého sú tieto dekorácie pomenované. Vnútri sa tradične nachádzajú drobné darčeky a hlavne papierové klobúky, ako Kosť želaní aj papieriky s hádankami alebo vtipmi. Tieto klobúky si potom ľudia nasadia pri čítaní papierikov, predtým ako sa pustia do sviatočného jedla. Tento zvyk sa datuje do roku 1847, keď sa obchodník so sladkosťami Tom Smith snažil zvýšiť ich predaj v období Vianoc vďaka pribaleniu malého motta alebo hádanky. Keď sme pri zábavných zvykoch, nemôžeme nespomenúť ani špecifické britské vianočné predstavenie.
Panto Vianočná pantomíma je hudobno-komediálna divadelná šou, ktorá spája hudbu, tanec, prvky klaunské aj groteskné, a dokonca aj participáciu publika. Dej je často vypožičaný z rozprávok alebo bájok s prímesou referencií z popkultúry a jemných sexuálne ladených narážok. Hlavnú chlapčenskú postavu tradične hrá mladá žena v priliehavom mužskom odeve, aby vynikli jej krivky. Naopak, staršia ženská postava (zväčša matka hlavného hrdinu) je stvárnená mužom preoblečeným za ženu. Sezóna vianočných pantomím trvá od decembra do februára. Popri zábave však Briti cez sviatky nezabúdajú ani na charitatívne aktivity. Škatuľa od topánok naplnená darmi na charitu Táto tradícia pochádza z roku 1990, keď Dave Cooke vo Walese zorganizoval ľudí, aby vyzbierali peniaze pre rumunské sirotince. Lokálne deti naplnili škatule od topánok hračkami a darčekmi pre osirelé deti. Úspech tejto iniciatívy bol zachytený aj v celoštátnych médiách a odvtedy sa darovanie takýchto škatúľ na charitu stalo súčasťou sviatkov po celej Veľkej Británii. Aby sme našu britskú vianočnú púť ukončili na veľkolepej nôte, musíme samozrejme spomenúť hlavu monarchie. Sledovanie vianočného prejavu kráľovnej 25. decembra Príhovor monarchu sa stal tradíciou od roku 1932 po veľmi úspešnom vystúpení kráľa Juraja V. v rozhlasovom vysielaní na BBC. Jeho reč z pera Rudyarda Kiplinga sa začínala naozaj poeticky: „Teraz k vám hovorím z môjho domova a z môjho srdca“ a obsahovala 251 slov. Dnes vystupuje kráľovná Alžbeta II. v televízii a sledujú ju milióny divákov po celom svete. V prejave komentuje uplynulý rok a načrtne plány do toho nasledujúceho. Reč, ktorá v priemere zahŕňa 650 slov, si pripravuje sama a potom ju konzultuje s poradcami. V roku 2012 pri príležitosti diamantového jubilea panovania Jej Veličenstva si kráľovná nasadila špeciálne okuliare, aby nahrala svoj odkaz v 3D formáte. Stanislava Šaffová
Vianoce v Španielsku Každá krajina si uchováva svoje špeciálne vianočné zvyky a tradície a výnimkou nie je ani Španielsko. V čom sú španielske Vianoce podobné tým slovenským a v čom sú naopak odlišné? Ak by sme postupovali chronologicky, tak u nás na Slovensku začíname pociťovať, že sa blížia Vianoce (po španielsky Navidad) už 6. 12., keď nám svätý Mikuláš nosí sladkosti. V Španielsku však
6
tento zvyk nepoznajú. Prvým dátumom, ktorým v Španielsku vítajú príchod Vianoc, je 22. december, keď sa koná veľká Vianočná národná lotéria. Za lotériový lístok v hodnote 20 € môžete byť v prípade výhry bohatší aj o 400 000 €. Španieli rovnako ako my slávia 24. decembra Štedrý večer (po španielsky Noche Buena). Ak my na Slovensku večeriame približne o 18.00 h, v Španielsku je to až okolo 21.00 – 22.00 h.
ŠVK v Banskej Bystrici …....................................................................................................... Ďalším rozdielom je rozdávanie darčekov. My Slováci si ich rozbaľujeme už na Štedrý večer, Španieli s darčekmi čakajú až na 6. január a na Troch kráľov. Niektoré španielske rodiny s malými deťmi si ich však rozbaľujú už počas Štedrého večera, aby sa deti mohli celé vianočné prázdniny hrať s novými hračkami. Darčeky v Španielsku na Štedrý večer nenosí Ježiško, ale Papá Noel. Čo sa týka Štedrej večere, závisí to určite, podobne ako aj u nás, od každej rodiny individuálne. Ani jedna Štedrá večera v slovenských rodinách nevyzerá úplne rovnako a tak to je i v Španielsku. Čím sa však ich večera rozhodne líši od tej našej, je veľké množstvo morských plodov. Zaujímavé je spomenúť ešte 28. december, keď majú v Španielsku tzv. Deň žartíkov (po španielsky Día de las bromas). Je to taký španielsky ekvivalent nášho 1. apríla. Niekedy sa stane, že si žart z obyvateľov spravia aj noviny a do svojho výtlačku v tento deň vypustia v rámci „srandy“ nejakú chybnú informáciu. Týždeň po najväčších vianočných sviatkoch prichádza 31. december a s ním posledný deň v roku Silvester (po španielsky No che Vieja). V hlavnom meste Madride majú taký špeciálny zvyk, pri ktorom sa obyvatelia mesta vyberú do ulíc zabehať si 10 km dlhú trať. Veľa bežcov je počas týchto pretekov prezlečených do rôznych kostýmov. Tento zvyk sa nazýva San Silvestre Vallecana. Približne o 22.00 h sa potom Španieli navečerajú a s polnocou prichádza ďalšia zaujímavá tradícia, s ktorou sa asi ani nikde inde na svete nestretnete. Presne o polnoci sa na všetkých te-
Knižničné noviny 2021/4
levíznych kanáloch zobrazia madridské hodiny z Puerta del Sol a zaznejú na nich zvony, ktoré odbijú presne dvanásťkrát. Všetci Španieli držia v rukách 12 bobúľ hrozna a s každým odbitím zvonu zjedia jednu z nich. Každá bobuľa zastupuje jeden mesiac v roku, preto ten počet 12. Hovorí sa, že tieto bobule sú zázračné. Bobule sladkej chuti totižto predpovedajú dobré mesiace a tie kyslejšie hovoria, že príde náročné obdobie. Jedným z najdôležitejších vianočných dní pre Španielov je určite 6. január, keď prichádzajú Traja králi (po španielsky Los Reyes Magos). Ako sme už spomínali vyššie, práve oni sú tými, ktorí v Španielsku nosia darčeky pod stromček a väčšina španielskych rodín sa obdarúva práve v tento deň. Na raňajky sa jedáva Roscón de reyes (veniec kráľov), ktorý je podobný našej bábovke a zvykne sa podávať s horúcou čokoládou. Hlavne v Madride, ale aj v iných španielskych mestách sa v tento deň usporadúva La Cabalgata de los Reyes Magos (sprievod Troch kráľov). Po námestiach a uliciach prechádzajú ľudia prezlečení za Troch kráľov. Počas tohto sprievodu sa deťom v dave hádžu cukríky a iné sladkosti. Deti môžu naživo vidieť Troch kráľov a to je pre nich veľkým zážitkom. Španielske zvyky a tradície sú rozhodne zaujímavé a mnohokrát odlišné od tých našich. Najdôležitejšie na Vianociach je ale to, aby počas nich nikto neostal sám a strávili sme ich v pokoji a radosti s ľuďmi, ktorých máme radi. Zuzana Hušlová
Nový rok a Vianoce v Rusku Ruské pravoslávne Vianoce podľa juliánskeho kalendára sa slávia 6. januára. Sú najdôležitejším sviatkom pre kresťanov v Rusku. Zvyšok populácie uprednostňuje Nový rok. Príčinu treba hľadať v minulosti.
ho jedla je pšeničná kaša alebo aj ryža, sušené hrozienka, med, orechy – každý región mal svoje modifikácie. Po tomto sa jedli ďalšie jedlá – tých muselo byť vždy 12 (12 apoštolov), všetky boli pôstne a za stolom musel sedieť vždy párny poKomunisti po nástupe k moci počet ľudí. Ak bol v rodine nepárny potláčali prejavy náboženského života a čet ľudí, položili na stôl ešte jeden Vianoce ako oficiálny sviatok zanikli. tanier a príbor. Po pôstnych jedlách Zakázaná bola aj tradičná vianočná a modlitbách sa jedlo mäso, ale aj jedlička. Zelenú dostala až v roku 1935 ryby. Hydina sa podávala studelen ako ozdoba domácností pri príležiná, napr. huspenina, ale hus alebo tosti osláv Nového roku. Zmena sa nekačka vždy pečená a teplá. Piekli sa vyhla ani hviezde, ktorá stromček zdokysnuté koláče, tzv. pirogy s rôznybila. Tradičnú nahradila komunistická mi náplňami: kapusta, mäso, vajce päťcípa hviezda. Zvyk zdobiť jedličku a varenja (niečo podobné ako naše na Nový rok pretrval do súčasnosti a aj džemy). Týmto pohostili hlavne deti darčeky si ľudia rozbalia 31. decembra. Pravoslávny kríž, symbol ruskej pravoslávnej cirkvi a koledníkov. Bežne sa stávalo, že Počas sovietskej éry boli Vianoce a všetky ostatné cirkevné v tento veľký deň pozývali k stolu aj neznámych cestosviatky zakázané (aj keď ich mnoho ľudí naďalej tajne slávi- vateľov či chudobných bezdomovcov. Darčeky nosí Ded lo). Mnoho vianočných tradícií sa preMoroz a pomáha mu jeho vnučka sunulo na Nový rok, ktorý je odvtedy Sneguročka. najobľúbenejším sviatkom v Rusku. Ak sa niekedy ocitnete na VianoNapriek tomu v Rusku zostáva ce v Rusku, popriať veselé Vianoce množstvo vianočných tradícií. Mnohé môžete tromi spôsobmi. Najčastejz nich pochádzajú z pohanskej kultúšie ruské vianočné pozdravy sú: С ry, ktorá predchádzala kresťanstvu v Рождеством Христовым (Veselé Rusku. Medzi dlhoročné ruské vianočVianoce), С Рождеством (Veselé né zvyky patrí koledovanie, veštenie Vianoce – v skratke), С праздником (mladé dievčatá, tie si dali veštiť, kedy (Šťastné sviatky). a za koho sa vydajú) a štyridsať dní doAk by ste sa chceli o ruských držiavanie prísneho pôstu Narodenia sviatkoch a tradíciách dozvedieť viac, Pána, ktorý vedie pred Štedrým dňom. v našom Centre slovanských štúdií sa Hlavná vianočná bohoslužba prebieha nachádza niekoľko publikácií v rusv Chráme Krista Spasiteľa v Moskve kom jazyku k danej problematike. a každoročne sa na nej zúčastní viac Do skorého videnia a tešíme sa Kuťa - tradičné jedlo počas Vianoc ako päťtisíc ľudí. na vás. Dovtedy všetkým prajeme A čo jedia na ruské pravoslávne Vianoce? Ako základ šťastné a veselé Vianoce. bola tzv. kuťa alebo aj sočivo. Základom tohto vianočnéAndrea Loužecká
7
Knižničné noviny 2021/4 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Spomienka na múzejníka a výtvarníka Rajmunda Laura Vo veku 77 rokov nás 9. júla 2021 navždy opustil náš priateľ, vzácny kolega, múzejník, sochár a reštaurátor Raj mund Lauro.
skulptúry a reliéfne zobrazenia slovenských osobností. Nájdeme ich na cintorínoch, mestských námestiach či v rôznych duchovných inštitúciách. Na Národnom cintoríne v Martine je jeho skulptúra Rajmund Lauro prišiel na svet 29. apríla 1944 v Ko- Pavla Halašu, pomník s portrétom historika a vedca Anšickej Belej. V roku 1946 sa celá rodina presťahovala do tona Augustína Baníka, portrétna busta maliara Milana Tesárov nad Žitavou. Zmaturoval na Strednej všeobecno- Thomku Mitrovského. V záhrade martinskej katolíckej vzdelávacej škole v Zlatých fary zase dominuje socha Moravciach. Vysokoškolské Štefana Moysesa, zaklavzdelanie získal na Pedagodateľa a prvého predsedu gickej fakulte v Banskej BysMS. V Dolnom Kubíne v trici (ruský jazyk a výtvarná Parku dejateľov, ktorý sa výchova). To určilo aj jeho nachádza medzi Oravskou celoživotné profesionálne galériou a evanjelickým a. zameranie ako výtvarníka. v. kostolom na HviezdoslaPo vojenskej službe krátko vovom námestí, nájdeme 8 pôsobil ako učiteľ na základreliéfov známych osobností ných školách na Kysuciach. – rodákov, ale aj tých, ktorí Tu ho už sprevádzala manv meste žili a pôsobili: Ivan želka Anna, tiež učiteľka. Ballo (1909 – 1977), Pavol V roku 1972 prijal miesto Bujnák (1882 – 1933), Theo výtvarníka vo vtedajšom Herkeľ Florin (1908 – 1973), Rajmund Lauro literárnomúzejnom odde- Portrét Augustína Antona Baníka od Juraj Janoška (1856 – 1930), R. Laura z r. 1982 (Archív SNLM Martin) lení Matice slovenskej. Tu v Ladislav Nádaši-Jégé (1866 službe slovenskej kultúre, najmä v literárnom múzejníctve – 1940), Margita Figuli (1909 – 1995), Andrej Halaša (1852 a rozvíjaní národného kultúrneho dedičstva, odovzdával – 1913), Peter Škrabák (1924 – 1996).Medzi posledné širokej verejnosti svoje „ja“ – nebadane – v múzejnom ate- Laurove prírastky na Orave radíme mimoriadne kvalitnú liéri celých 36 rokov. skulptúru pamätníka MarStal sa známy ako mitina Luthera a portrétnu moriadne úspešný a zodskulptúru Juraja Thurzu, povedný tvorca nespočetktoré boli odhalené v roku ných výtvarných návrhov, 2017. Určite k výnimočným architektonických riešení i dielam patrí i jeho skulptúra praktických realizácií výstav – nadživotný portrét pápeža predstavujúcich osobnosJána Pavla II. v Banskej Bys ti našich starších i novších trici, umiestnený na biskupdejín. Vytvoril celý rad soskom dvore. chárskych skulptúr i stálych Rajmund Lauro sa ako múzejných expozícií rozosia grafik i dizajnér podieľal tych po celom Slovensku. aj na vytvorení Literárneho Z Laurovej autorskej diemúzea P. Országha Hviezlne uvádzame aspoň názvy doslava v Dolnom Kubíne, niektorých výstavných prona pamätných izbách Štejektov: Detská kniha kedysi fana Moysesa vo Veselom, a dnes; Revolučný básnik Fraňa Kráľa v Smrečanoch, Janko Kráľ; Ivan Krasko; MaValentína Beniaka v Chynotica slovenská v minulosti a ranoch, Michala Miloslava Po vernisáži Slovenský exil 20. storočia so spolupracovníkmi (15. 10. 2004 Krakov) súčasnosti; Čujte, čujte SloHodžu v Rakši i na rodnom vieni; Pri prameňoch našich dejín; Cyrilometodská tradícia dome Ďurka Langsfelda v Sučanoch pri Martine. Netreba v literatúre a umení na Slovensku; Anton Augustín Baník – zabudnúť ani na Laurove pôvodné ilustrácie i jeho závedec krásou očarený; Ján Kollár – básnik a vedec; Korene služné reštaurovanie starých zbierok z fondu Literárneslovenskej štátnosti; Jozef Cíger Hronský; Mne Slovensko ho múzea SNK, ako aj na tvorbu plagátov. Portréty A. A. krásou je – prezentácia diel P. O. Hviezdoslava, Martina Baníka a iných dejateľov môžeme nájsť v zbierkach SNLM Kukučína, Pavla Dobšinského; predstavenie storočnice naj- v Martine, ale aj v súkromných zbierkach zberateľov. staršieho literárneho periodika – Slovenské pohľady; BásŽivotná púť sa uzavrela. Česť pamiatke vzácneho človeka. nik a politik Ladislav Novomeský; Cestopis života a duše Nech v pokoji odpočíva na Národnom cintoríne v Martine. Emila Boleslava Lukáča; Rozhovory – poézia Jána Bottu vo výtvarnej interpretácii Jána Prostredného... Ivana Poláková Pamätáme si, ako jeho prezentácie výstav nadšene prijímali nielen v Prahe (najmä v Památníku národního písemniLiteratúra: ctví), ale aj v Nemecku, Rusku, Paríži. Naposledy v Krakove KOVÁČ, Mišo Adamov. Rajmund Lauro – Miroslav Barv roku 2004 výstavný projekt Slovenský exil 20. storočia. toš – výstava. In: Portrét – Krajina. Martin: DK ROH ZŤS. Mimoriadne vzácne sú Laurove početné originálne 1981. 6 s.
8
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2021/4
Knižnice súčasnosti 2021 V dňoch 7. – 9. septembra 2021 sme sa zúčastnili na najväčšej knihovníckej konferencii Knihovny současnosti 2021, ktorá sa konala v Olomouci. Konferencia prebiehala pod záštitou ministra kultúry Českej republiky PhDr. Lubomíra Zaorálka, ktorý bol na konferencii prítomný, ďalej ministra školstva, mládeže a telovýchovy ČR Ing. Roberta Plagu, Ph.D., a hejtmana Olomouckého kraja Ing. Josefa Suchánka. Program bol rozdelený do troch dní, v rámci ktorých vystúpili prednášajúci z Česka, Slovenska, USA. Úlohou konferencie bolo venovať sa pilierom, na ktorých stojí české knihovníctvo, a to sú: 1. Knižnice ako piliere občianskej spoločnosti a prirodzené centrá komunít. 2. Knižnice ako vzdelávacie a vzdelanosť podporujúce inštitúcie. 3. Knižnice ako správcovia kultúrneho a znalostného bohatstva. Po oficiálnom otvorení konferencie predsedom SDRUK-u Tomášom Řehákom a príhovore ministra kultúry nasledovalo odovzdávanie medailí Z. V. Tobolku knihovníkom za ich prácu a prínos pre české knihovníctvo. V príhovore minister kultúry informoval o podpísaní Memoranda Mi nisterstva kultúry ČR a Mi nisterstva školstva, mládeže a telesnej výchovy ČR dňa 6. 9. 2021, ktoré sa týka predovšetkým spolupráce knižníc a ďalších kultúrnych inštitúcií so školami a školskými zariadeniami v oblasti kultúrneho povedomia a čitateľskej informačnej a mediálnej gramotnosti. Hostia zo zahraničia vo svojich prednáškach prezentovali hlavne využívanie nových technológií a inovácií v knižniciach, vysvetlili, ako prostredníctvom nástrojov s virtuálnou realitou pomáhali ľuďom, ktorí stratili prácu v dôsledku pandémie, pri rekvalifikácii. Vyzdvihli aj dôležitosť uzatvárania partnerstiev s rôznymi inštitúciami a následnej úzkej spolupráce pri využívaní priestorov aj na zaujímavé podujatia. Program druhého dňa konferencie bol rozdelený do štyroch blokov: Knižnice v demokracii; Knižnice a vzdelávanie; Knižnica ako kultúrna inštitúcia; Workshopy zahraničných hostí. Každá z nás sa zamerala na iný blok. Aktuálna koncepcia knižníc ČR opisuje knižnice ako vzdelávacie a vzdelanosť podporujúce inštitúcie, ktoré pomáhajú každému, kto chce rozvíjať svoje schopnosti či zručnosti a učiť sa. Knižnice sú dôležité inštitúcie celoživotného vzdelávania a vďaka svojej rozsiahlej sieti prepájajú najrôznejších aktérov na poli vzde-
lávania. Ďalšie prednášky sa venovali aj profesii knihovníka a jej budúcnosti. Pracovníci z Národnej knižnice ČR informovali o výsledkoch prieskumu z českých knižníc, ktorý zároveň poslúžil ako podklad na aktualizáciu Koncepcie celoživotného vzdelávania knihovníkov. Z prieskumu zistili, že za posledné roky narástol o 2 % pomer mužov v knižniciach, najmä v špeciálnych a akademických. Ďalej, že klesá percento zamestnancov knižníc vo veku 18 – 30 rokov a rastie percento veku 61 a viac rokov. Čo sa týka vzdelania, rastie percento knihovníkov s vysokoškolským knihovníckym vzdelaním a naopak, klesá percento knihovníkov so stredoškolským knihovníckym vzdelaním a až 50 % všetkých zamestnancov v českých knižniciach sú neknihovníci. Kompetencie knihovníkov v 21. storočí sa rozrástli a moderný knihovník musí v sebe spájať viaceré profesie. Musí byť minimálne psychológom, fundraiserom, moderátorom, upratovačom, networkerom, fotografom, grafikom, správcom sociálnych sietí, lektorom, manažérom, produkčným, lobistom, so ciálnym pracovníkom, pedagógom a ďalšími. Tretí deň sa začal prezentáciou nového generálneho riaditeľa Národnej knižnice v Prahe Tomáša Foltýna a jeho generálnej námest níčky Lenky Maixnerovej, ktorí predstavili svoje vízie o budúcnosti fungovania Národnej knižnice ČR a zároveň predstavili aktuálne realizované úlohy, ktoré knižnica rieši, pričom upozornili aj na možné riziká. Na záverečnej diskusii sa zúčastnili sociologička, český literárny kritik, teoretik a historik, filozof, vydavateľ a riaditelia vybraných českých knižníc. Vybraní diskutéri odpovedali najmä na početné otázky z publika. Touto cestou by sme sa chceli veľmi pekne poďakovať partnerskej knižnici Študijnej a vedeckej knižnici v Hradci Králové, najmä jej pani riaditeľke Mgr. Eve Svobodovej a Mgr. Daniele Ridlovej. Veľmi si ceníme, že sme sa mohli zúčastniť na medzinárodnej knihovníckej konferencii Knižnice súčasnosti 2021 a veríme, že poznatky, ktoré sme na nej získali, zužitkujeme v prospech našej knižnice. Do budúcich rokov odporúčame zvážiť účasť na konferencii aj pre našich kolegov z IT oddelenia, pretože viaceré príspevky boli venované informačným systémom a aplikáciám. Adriana Sojaková a Eva Paľková
9
Knižničné noviny 2021/4 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Jubileum architekta Rudolfa Bizoňa Architekt Rudolf Bizoň, jedna z najvýznamnejších osobností Banskej Bystrice a architektonickej scény Slovenska, sa dožíva životného jubilea 80 rokov. Narodil sa 29. decembra 1941 v Zemianskom Lieskovom, kde v období rokov 1948 – 1956 navštevoval základnú školu. Stredoškolské štúdiá v rokoch 1956 – 1960 na Priemyselnej škole drevárskej prežil v Spišskej Novej Vsi. Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave absolvoval v rokoch 1960 – 1966. Od roku 1970 je členom Spolku architektov Slovenska. Architekt Rudolf Bizoň Jeho profesionálna tvorba je pestrá. Popri početných architektonických štúdiách, návrhoch a rekonštrukciách sa v architektonických kolektívoch podieľal na premene slovenských miest. Pracovne navštívil Grécko, Taliansko, Francúzsko a Berlín. Na Slovensku bol súčasťou banskobystrických architektonických projekčných tímov: Stavoprojekt (1966 – 1982), Pamiatkový ústav (1982 – 1985)
a ako hlavný architekt v Projektovom ústave kultúry (1985 – 1996). Od roku 1996 pôsobí spolu so svojimi synmi Martinom a Danielom ako samostatný architekt. Medzi jednu z jeho najvýraznejších realizácií v pestrom portfóliu prác patrí budova Krajskej politickej školy v Banskej Bystrici (dnes Právnická fakulta UMB) zrealizovaná v roku 1980. Svoju zapálenosť pre architektúru obohacuje osobitou výtvarnou tvorbou. So skicárom precestoval nejedno zákutie Európy a má detailne zmapované a graficky zaznamenané takmer celé Slovensko. Vzťah k budove Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici je pre takmer 80-členný kolektív zamestnancov knižnice a architekta Rudolfa Bizoňa osobitý. Začiatkom 90. rokov sa podieľal na rozsiahlej rekonštrukcii priestorov bývalej administratívnej budovy Zvolenskej župy, kde knižnica sídli od roku 1966. Pri príležitosti životného jubilea sa koncom septembra 2021 konala retrospektívna výstava Rudo Bizoň – architekt z Tvorby. Architektúra si v dynamike dnešnej spoločnosti musí svoju pozíciu chrániť a obhajovať. Vďaka tvorcom a výrazným osobnostiam, akou je architekt Rudolf Bizoň, máme sa čím inšpirovať a na čo nadväzovať. Pánovi architektovi pri príležitosti okrúhleho životného jubilea prajeme za celý kolektív knižnice pevné zdravie a veľa tvorivých podnetov tak v profesijnej, ako aj výtvarnej tvorbe. Ďakujeme za vytvorenie príjemného prostredia našej knižnice. Rasťo Udžan
Vo fonde knižnice je už viac ako 1000 pohľadníc Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici eviduje od roku 2013 vo svojom fonde aj špeciálny typ dokumentov regionálneho charakteru – dobové pohľadnice Banskej Bystrice a blízkeho okolia. Pohľadnice bez časového obmedzenia zbiera, odborne spracováva a sprístupňuje pod signatúrou začínajúcou písmenom P. Za toto obdobie sa nám podarilo nákupom alebo darom nadobudnúť dokumenty s celkovou finančnou hodnotou 7822,- eur. Viaceré sme získali aj prostredníctvom každoročných finančných grantov Mesta Banská Bystrica (od r. 2018). O pohľadnice sa aj príkladne staráme. Jednotlivé pohľadnice sú vložené do priesvitných ochranných obalov a tie následne vkladané do albumov s voľne vymeniteľnými plastovými listami, ktoré umožňujú uloženie rôznych formátov pohľadníc. Pri príležitosti prekročenia už nezanedbateľného počtu 1000 kusov sme sa rozhodli prezentovať túto zaujímavú a hodnotnú zbierku aj prostredníctvom príspevku prednesenom na vedeckej konferencii Cestou necestou... (Non solum terrarum descriptio indagatioque... krajina – priestor – kultúra), ktorá bola organizovaná Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove (29. 9. 2021). Zbierka knižnice je tvorená čiernobielymi a kolorovanými pohľadnicami, ktoré poskytujú informácie o podobách mesta v určitých časových úsekoch. Viaceré dokumentujú vývoj centrálnej časti mesta, ale zastúpenie majú aj vyobrazenia jednotlivých námestí, ulíc, domov, mostov, inštitúcií, rieky Hron atď. K početnejším patria aj čiastočné a celkové pohľady na mesto. Obrazový motív pohľadníc nie je jedinou informáciou, ktorú môžu poskytnúť dnešným bádateľom a nadšencom. Rovnako dôležité a zaujímavé sú aj ich textové údaje, či už vytlačené alebo napísané. Naše pohľadnice boli najčastejšie vydávané v rôznych slovenských mestách, samozrejme, dominujú domáce banskobystrické tlačiarne, ale i v Bratislave. Z okolitých krajín to boli hlavné mestá Čiech, Maďarska a Rakúska. Jazykom tlačeného textu je slovenčina, maďarčina a výnimočne an-
10
gličtina. Najstaršie spomedzi nich pochádzajú z konca 19. storočia, ale najväčšie zastúpenie má 20. storočie. Menej ako polovica z týchto pohľadníc bola aj reálne zaslaná, a tak obsahuje aj informácie o adresátovi a text správy. Na základe toho vieme, že pohľadnice s banskobystrickou tematikou boli najčastejšie zasielané adresátom do českých a slovenských miest. Ďalšie boli posielané na územie dnešného Maďarska, Nemecka, Rakúska, Francúzska, ale i Srbska. Adresáti ako komunikačný jazyk používali najmä češtinu a slovenčinu, v menšej miere maďarčinu a nemčinu. Ojedinele sme zaznamenali aj výskyt textu v angličtine a francúzštine. Obsahom takýchto krátkych správ boli najčastejšie bežné otázky o zdraví, blahopriania k určitej udalosti a i. Špecifickejšie a súvzťažné s mestom Banská Bystrica boli témy týkajúce sa školstva, cestovania a vojenského života. Banskú Bystricu z pohľadu významného regionálneho centra školstva zastupujú početnejšie študentské listy rodičom alebo priateľom prinášajúce informácie o skúškach a študentskom živote. Ďalší pohľad na Banskú Bystricu poskytovali turisti, ktorí ju považovali za jedno z najkrajších miest Slovenska s množstvom architektonických pamiatok a s čarokrásnou okolitou prírodou. Osobitnú skupinu tejto kategórie tvorili návštevy Banskej Bystrice ako centra Slovenského národného povstania, pričom viaceré pohľadnice informovali o účasti na oslavách SNP. Následkom rôznych okolností je Banská Bystrica spájaná práve aj s vojenskými dejinami, a tak viaceré pohľadnice, napr. z rokov 1914, 1917 ale i 1941, informujú o tunajšom vojenskom živote. Pohľadnice slúžia ako zaujímavý doplnkový zdroj informácií o dobe, v ktorej vznikli, o vyobrazených objektoch, použitých polygrafických technikách, ale aj vytlačených alebo napísaných textoch a správach. Budeme radi, ak sa tieto informácie dostanú k čitateľom a výskumníkom aj prostredníctvom našej zbierky pohľadníc, ktorá je dostupná prezenčne v priestoroch budovy knižnice. Mária Bôbová, Jana Vranová
ŠVK v Banskej Bystrici ….......................................................................................................
Knižničné noviny 2021/4
Soňa Šváčová – jubilujúca osobnosť Literárneho a hudobného múzea Soňa Šváčová, rodená Pročková (14. decembra 1961 Brno), múzejníčka, literárna historička, publicistka a od roku 2012 vedúca Literárneho a hudobného múzea (LHM). Študovala na Gymnáziu Jozefa Gegora Tajovského v Banskej Bystrici (1977 – 1981), absolvovala učiteľstvo všeobecnovzdelávacích pred metov v kombinácii slovenský jazyk a literatúra – pedago gika na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1981 – 1987), pokračovala štúdiom špeciálnej pedagogiky na Univerzite Komenského v Bratislave (1996 – 1998). V roku 2011 získala titul PhD. Soňa Šváčová Pôsobila ako učiteľka na ZŠ pri NsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici (1991 – 2002), od roku 2002 pracovala v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici na bibliografickom oddelení a od roku 2012 ako vedúca špecializovaného útvaru ŠVK v Banskej Bystrici – Literárneho a hudobného múzea. Práca v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici bola začiatkom jej rozsiahlej publikačnej produkcie, na svojom konte má personálne bibliografie, bibliofílie, monografie, odborné a popularizačné články, spoluautorstvo v odborných publikáciách. Niektoré z nich si pripomenieme. S p o l u zo stavov ateľka edičného titulu Slovenská národná rada 1848 – 1918 – 1943 – 1993: výberová bibliografia a zborník (2003), zostavovateľka zborníka príspevkov z odborného seminára Humanis tické tradície v literárnom odkaze Slovenského národného povstania (2004), spoluautorka bibliografickej databázy Pa mäť mesta Banská Bystrica 1918 – 2000 (2005), zostavovateľka personálnych bibliografií: Zdenko Kasáč (2004), Pavel Hrúz (2006), Zlata Solivajsová (2008), Ladislav Ťažký (2009). Spoluzostavovateľka personálnych bibliografií: Generál Go lian a jeho doba (2006), Alexander Dubček v slovenskej a českej tlači (2007), Viliam Marčok (2011, druhé, doplnené vydanie 2020), Osobnosti mesta Banská Bystrica 1 (2013). Ako výkonná redaktorka iniciovala a redakčne pripravila reedíciu zakázaného diela Zlaty Solivajsovej Kľúč od každých dverí (2008) a štvrté a piate, upravené vydania propagačnej publikácie zostavovateľa Jozefa Šeba Drobné čriepky z boha tého života Jozefa Gregora Tajovského (2012, 2019). Autorka propagačnej brožúry Jozef Murgaš – Počujete ma? (2014, druhé vydanie 2019), autorka monografie Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove (2018), zostavovateľka, ako aj jedna z autoriek monografie Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici (2019), jedna z autoriek príspevku monografie k 90. výročiu vzniku Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystici Knižnica v histórii a súčasnosti (2014). Bola zakladateľka a šéfredaktorka (2000 – 2010) obecného štvrťročníka Tajovské noviny. Vytvorila z nich pútavé,
informačne bohaté periodikum. Na každé vydanie nového čísla sa tešili obyvatelia obce, ako aj tajovskí rodáci v zahraničí. Tajovské noviny získali v roku 2011 prvé miesto v celoslovenskej súťaži miestnych novín. V rokoch 2006 a 2011 bola hlavnou riešiteľkou projektu Využitie fondov knižníc vo vyučovaní slovenskej literatúry. Projekt a výskumnú úlohu Jozef Murgaš – vedec, kňaz, ume lec začala riešiť v roku 2009, okrem iného zorganizovala telemost medzi Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici a Spoločnosťou slovenského dedičstva v severovýchodnej Pensylvánii. Zúčastnené strany sa zhodli na potrebe vzájomnej spolupráce a adekvátneho docenenia prínosu osobnosti Jozefa Murgaša. Príležitosť naplniť dohovor sa naskytla pri 150. výročí narodenia Jozefa Murgaša, keď sa 16. mája 2014 uskutočnila vedecká konferencia Jozef Murgaš – reflexie života a diela v medzinárodnom kontexte. Iniciátorkou konferencie, zostavovateľkou zborníka s rovnomenným názvom, ako aj autorkou príspevku s názvom Jozef Murgaš vo výskume regionálnych fondových a pamäťových inštitúcií bola Soňa Šváčová. Pokračovanie projektu v roku 2016 znamenalo spoluprácu jeho riešiteľky s partnermi z Kings College, Wilkes-Barre, Pensylvánia, USA (február – jún); výstupom spolupráce bola stáž dvanástich študentov z Kings College v LHM. Od roku 2015 je členkou Odbornej komisie pre odborné múzejné činnosti Zväzu múzeí na Slovensku. Iniciovala a realizovala cyklický projekt vedeckých konferencií Mu seologica literaria, tradične spojený s Banskou Bystricou, do ktorého navrhuje obsahové zameranie. Prvý ročník vedeckej konferencie sa uskutočnil 15. júna 2017, druhý, s medzinárodnou účasťou v dňoch 4. a 5. júna 2019 a tretí sa konal pre pandemické opatrenia online formou 9. septembra 2021. Doteraz boli publikované príspevky v zborníkoch Museologica literaria 2017 (2017) a Museologica literaria 2019 (2020), zostavovateľkou bola opäť Soňa Šváčová. Založila Literárnu a hudobnú komisiu Zväzu múzeí na Slovensku a pracuje ako jej predsedníčka. Je členkou Komisie pre pamätihodnosti mesta Banská Bystrica, do r. 2017 bola členkou Spolku slovenských knihovníkov a knižníc. V súčasnosti je, na základe nominácie Zväzu múzeí na Slovensku, členkou Múzejnej a galerijnej rady a členkou pracovnej skupiny expertov pre oblasť múzeí a galérií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Podieľa sa na propagácii múzea ako autorka a spoluautorka výstav, napr. STO100PY – rok 2018 v literárnej a hudobnej kultúre regiónu, Kontexty. V rámci medzinárodnej spolupráce bola spoluautorkou výstavy o bieloruskom spisovateľovi s názvom Janko Kupala – slovenské stretnutia (2013). Zúčastnila sa na zahraničnom hospitačnom pobyte v Centrálnej univerzálnej vedeckej knižnici N. A. Nekrasova v Moskve (Ruská federácia), v rámci festivalu Sarajevská zima 2013 (Bosna a Hercegovina) prezentovala slovenské kultúrne dedičstvo, múzeum zastupovala na výstave v Šanghaji atď. Zmodernizovala expozíciu Múzeum domov múz (2014), zaviedla celodenné služby počas leta v Pamätnom dome Jozefa Gregora Tajovského v Tajove, čo výrazne zvýšilo návštevnosť objektu. Jubilantke želáme veľa zdravia a tvorivých nápadov do ďalšej práce. Mária Lásková
11
Knižničné noviny 2021/4 ....................................................................................................… ŠVK v Banskej Bystrici
Knižné novinky 4/2021 Život na našej planéte : moje svedectvo a vízia do budúcnosti / David Attenborough, Jonnie Hughes. Bratislava : Barecz & Conrad Media, s. r. o., 2021. Život na našej planéte je jedinečným svedectvom známeho bojovníka za ze lenú planétu a moderátora, 94-ročného Davida Attenborougha. Autor ako tvorca prírodopisných dokumentov precestoval svet a celý svoj život si uvedomoval ako človek ukrajuje z jedinečnej a nedotknu tej prírody. D. Attenborough opisuje túto tragédiu dnešných dní a ponúka víziu pre budúcnosť, avšak s jednou podmienkou – ľudstvo musí začať konať ešte dnes. Musíme svetu navrátiť divokú prírodu. Podľa knihy vznikol aj úspešný dokument s rovnakým názvom, ktorý uviedol Netflix. Historie čísla ∏ / Petr Beckmann. Praha : Academia, 2021. Pokusy o presné určenie pomeru obvo du kruhu k jeho polomeru či o presné stanovenie plochy kruhu (kvadratúra kruhu) sprevádzali ľudskú kultúru a ci vilizáciu od jej počiatkov. Autor knihy zasadil jednotlivé etapy vývoja znalostí o tomto probléme do kontextu vývoja celého matematického myslenia, ako aj do všeobecného kultúrneho a politické ho rámca príslušnej doby. Vyslovuje svoje názory na jednotlivé osob nosti a čitateľ s nimi nemusí vždy súhlasiť, ale svojou provokatívnos ťou prispievajú k zaujímavosti knihy. Na probléme čísla pí táto kniha demonštruje fascinujúcu cestu ľudstva za poznaním a ukazuje, že matematika nie je nudná. NeuroKmene : príbehy autizmu a neurodiverzity / Steve Silberman. Žilina : Absynt, 2021. Americký novinár Steve Silberman nám vo svojej knihe NeuroKmene s podtitulom Príbehy autizmu a neuro diverzity ponúka fascinujúci príbeh toho, ako sa postupne rodili naše ve domosti o autizme či Aspergerovom syndróme – a to od doby temna až po súčasnosť, ktorá do tejto témy konečne vniesla viac svetla i toleran cie. Silberman vyspovedal obrovské množstvo vedcov, lekárov, terapeutov, rodičov autistických detí a, čo je najdôležitejšie – aj samotných autistov. Vo svojej knihe nám tak ponúka predovšet kým silné ľudské príbehy, ktoré nie sú ani tak o boji s poruchou, ale skôr s predsudkami a so spoločnosťou.
Encyklopédia oftalmológie / Anton Gerinec. Bratislava : A-medi-ma nagement, 2021. Publikácia predstavuje integrujúci po hľad na všetky atribúty oftalmológie súčasnosti i minulosti s presahom do iných súvisiacich disciplín a zdôraz ňuje a opisuje exaktnú terminológiu. Monografia má záujem definovaním správnej terminológie zlepšiť verbálny a písomný prejav lekára, čo napomáha jej encyklopedické a lexikónové spracovanie s dôkladnou fotodo kumentáciou. Tento koncept publikácie môže znamenať výraznú pomoc a isté vademecum nielen pre oftalmológa, ale i ostatných záujemcov o tento medicínsky odbor. Živnostenské podnikanie : živnostenská registrácia : živnostenská kontrola : porovnanie s Českou republikou / Martin Hamráček. Bratislava : C. H. Beck, 2021. Publikácia je tematicky rozdelená na tri hlavné časti – živnostenskú registráciu, živnostenskú kontrolu a porovnanie právnej úpravy so zahraničím. Ponúka hĺbkovú analýzu vybraných tém, odbor ne a prakticky spracovanú problemati ku živnostenského podnikania podľa Živnostenského zákona, ktorý predsta vuje neustále sa vyvíjajúci organizmus. Táto jedinečná monografia spracovaná odborníkom na tematiku živnostenského podnikania je určená predovšetkým advokátom, zamestnancom orgánov štátnej správy, sudcom, širokej odbornej verejnosti a v neposlednom rade tiež podnikateľom a budúcim podnikateľom. Povinné predprimárne vzdelávanie v praxi : komentáre k zákonom, vysvetlenia a príklady pre školy, zriaďovateľov aj rodičov / Michaela Vargová. Bratislava : RAABE, 2021. Prvýkrát sa na Slovensku zavádza po vinné predprimárne vzdelávanie detí vo veku od 5 rokov a jeho implemen tácia si vyžaduje zvýšenú pozornosť, pomoc a metodickú podporu. Čitateľ sa dozvie, čo v praxi znamená povinné predprimárne vzdelávanie, pre aký vek detí je určené, čo zname ná pre zákonných zástupcov, učiteľky, riaditeľky i zriaďovateľov. Predložená metodická príručka je koncipovaná tak, aby uľahčila orientáciu v zákonných predpisoch. Každú kapitolu aj podkapitolu k citovanému všeobecne právnemu predpisu dopĺňajú komentáre a vysvetlenia. Všetko so zámerom lepšie porozumieť povinnostiam a podrobnostiam, z ktorých riaditeľka vychádza a ktoré jej pomôžu pri konkrétnych problémoch súvisiacich s realizáciou povinného pred primárneho vzdelávania. Zostavila Michaela Töröková
Občasník Štátnej vedeckej knižnicev Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
12
Zostavovateľ: Mgr. Peter Filín Zodpovedná redaktorka: PhDr. Blanka Snopková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Jazyková korektúra: PaedDr. Ivan Očenáš, PhD. Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN 1335-6917 Vydáva: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Tlač: Biela hlina, s. r. o. Banská Bystrica
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu