Issuu

Ročník XV.

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Trendy roku 2014 v medzinárodnej spolupráci Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici patrí už tradične k tým knižniciam, v ktorých je medzinárodná spolupráca považovaná za významnú úlohu inštitúcie. Je potrebné poznamenať, že tak tomu bolo aj v minulosti, aj keď sa spolupráca častejšie sústreďovala predovšetkým na európske krajiny. Dnes sa banskobystrická ŠVK môže pochváliť atraktívnou spoluprácou s druhou najväčšou knižnicou v Číne (po Národnej knižnici v Pekingu) - so Šanghajskou knižnicou. Za obdobie tejto spolupráce sa hlavný dôraz kládol na vybudovanie centra Window of Shanghai, ako aj na ďalšie kultúrne aktivity a výmenné stáže na základe Memoranda o výmene a spolupráci. Spolupráca priniesla zrealizovanie aktívnej účasti našich pracovníkov na konferencii SILF v roku 2010 a 2012, prezentáciu výstavy venovanú architektovi Ladislavovi Hudecovi v ŠVK v Banskej Bystrici a prezentáciu výstavy Ľudové hudobné nástroje na Slovensku minulý rok v Šanghajskej knižnici, ako aj návštevy čínskych partnerov a obojstrannú výmenu skúseností. Na základe vzájomne dosiahnutých úspechov sa obe knižnice dohodli na podpísaní Memoranda o výmene a spolupráci medzi Šanghajskou knižnicou a Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici 5. januára 2014 na obdobie 5 rokov, teda do roku 2018. Súčasťou memoranda je každoročná podpora centra Window of Shanghai výtlačkami kníh, informovanie čínskeho partnera o aktivitách centra, výmena časopisu Slovensko a regionálnych publikácií týkajúcich sa architekta Ladislava Hudeca, obojstranné jednomesačné výmenné stáže, aktívna účasť jedného nášho pracovníka na konferencii SILF v roku 2014 a aktívna účasť šanghajského kolegu na XIV. ročníku medzinárodného odborného seminára v roku 2014 v Banskej Bystrici Trendy v knižničnej praxi. Budovanie, sprístupňovanie a ochrana knižničných e-fondov – e-knihy v e-depozitároch, ale aj výmena výstav vopred, podľa dohody. Rámcová dohoda o spolupráci, ktorá bola uzatvorená v roku 1995 na dobu neurčitú, sa viaže aj k spolupráci so Študijnou a vedeckou knižnicou v Hradci Králové. Už koncom roka 2013 (10. decembra), bola podpísaná Vykonávacia dohoda o vzájomnej spolupráci na rok 2014, v rámci ktorej sa dvaja pracovníci z Hradca Králové zúčastnia v apríli tohto roku na odbornom seminári a ďalší dvaja v máji na výmennej

stáži v našej knižnici. S podporou SVK v Hradci Králové sa naši dvaja odborní pracovníci zúčastnia 9.-11. 9. 2014 na 22. ročníku konferencie Knihovny současnosti v Olomouci. Tradične v októbri, v Mesiaci českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti, sa naša 4-členná delegácia zúčastní na podujatiach v Hradci Králové. V rámci dlhoročnej a veľmi aktívnej spolupráce si obidve knižnice vymieňajú časopis Knižná revue a Český časopis historický ako aj vlastné edičné tituly. Dlhodobé priateľské kontakty udržiavame aj s Vojvodskou verejnou knižnicou I. Smolki v Opole, s ktorou sme pripravili veľa spoločných aktivít v rámci Vykonávacej dohody o spolupráci na rok 2014, ktorý je prílohou k dokumentu rokov 2011 – 2015. Prínosom pre nás je naša aktívna účasť na konferencii Epoka e- czytelnictwa v marci, ako aj účasť poľských kolegov na našom aprílovom odbornom seminári. Koncom septembra privítame troch pracovníkov z Opole na výmennej stáži a počas roka sa uskutoční výmena odborných a regionálnych publikácií podľa vzájomných požiadaviek a návrhov, ako aj výmena časopisov Historická revue a Polityka. Spolupráca s Centrálnou univerzálnou vedeckou knižnicou N. A. Nekrasova v Moskve sa rozvíja na základe rámcovej Dohody o spolupráci na roky 2011- 2016. Vykonávacia dohoda bola podpísaná 3. marca 2014 a zahŕňa stáž v CUVK N. A. Nekrasova v trvaní piatich dní a účasť na IV. medzinárodnej vedecko-praktickej konferencii Informačno-multimediálne technológie v súčasnej knižnici: vektor rozvoja. Globálna sieť internet a knižnice: konkurencia a partnerstvo, ako aj stáž ďalšieho pracovníka v Moskve, v poslednom štvrťroku 2014, kedy budú dvaja pracovníci z Moskvy absolvovať aj odbornú stáž v našej knižnici. Obidve strany si vymenia publikácie podľa vlastného výberu alebo po vzájomných konzultáciách z oblasti humanitných vied v minimálnej hodnote 150 €, a tiež nové vlastné edičné tituly oboch knižníc. Vzájomná spolupráca prináša obojstranné obohacovanie, preto smerovanie v medzinárodných kontaktoch vedie v roku 2014 k intenzívnejšiemu získavaniu skúseností a poznatkov, nových informácií a prináša inšpiráciu pre ďalšiu činnosť našej knižnice i partnerských knižníc. n Oľga Doktorová

1/2014

Marec – mesiac knihy „Nemilovať knihu znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť znamená stávať sa hlupákom.“ Ján Amos Komenský, učiteľ národov (28. 3. 1592 – 15. 11. 1670) História mesiaca knihy sa viaže k roku 1955, kedy sa uskutočnil I. ročník tejto aktivity, ktorý bol organizovaný centrálne z pozície Ministerstva kultúry a tešil sa priazni vládnucich predstaviteľov štátu. Po zamatovej revolúcii v roku 1989 prišla nová vlna názorov a zmien, kde sa už mesiac marec stal mesiacom príchodu jari. Pre nás knihovníkov marec zostáva a zostane mesiacom knihy, lebo sa spája s menom slepého knihovníka, šíriteľa kníh a osvety Mateja Hrebendu Hačavského (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880), ktorý sa v tomto mesiaci narodil i zomrel. Už pätnásty rok sa oficiálne koná ako „náhrada“ – Týždeň slovenských knižníc. S nástupom elektronických médií kniha prišla o svoje jedinečné postavenie a marec je premenovaný na moderný názov Mesiac knihy a internetu. Kniha zostane vždy knihou, dobrým priateľom človeka, po ktorej siahame, keď si potrebujeme doplniť informácie, rozosmiať sa, oddýchnuť si, pookriať na duši. Veľa je takých, ktorí knihu nahradili televíziou a počítačom, čím poklesol záujem o knihy, obmedzuje sa slovná zásoba a komunikatívnosť dostáva obmedzený rozmer počítačových a mobilných technológií. Zisťujeme, že deti a mladí nevedia čítať, texty sa stávajú nepochopiteľnými a nezrozumiteľnými, s množstvom cudzích slov, pre ktoré „nevieme“ nájsť zodpovedajúce slovenské vhodné pomenovanie. Zamyslime sa všetci. Je to správna cesta? n O.L.

Knižnično-informačné služby pre všetkých

www.svkbb.eu

Zaži Šanghaj! Šanghajská knižnica prostredníctvom projektu Window of Shanghai vyhlasuje súťaž „Shanghai Get-together 2014 – The Third Recitation and Writing Contest“. Ide už o tretí ročník súťaže, ktorá je otvorená pre všetkých záujemcov o Čínu a čínsku kultúru a vítané sú všetky práce s touto problematikou. Účastníci súťaže si môžu vybrať medzi recitáciou a písaním, alebo aj obe možnosti. Počet príspevkov od jedného súťažiaceho nie je limitovaný. Od účastníkov sa očakáva, že budú písať o Číne a o jej jazyku, o ľuďoch či kultúre. Môžu na to využiť

osobné skúsenosti alebo aj príbehy zo štúdia, z práce, zážitky z bývania alebo cestovania po Číne či Šanghaji. Žáner nie je vyhradený. Práce môžu byť písané v čínskom i anglickom jazyku. Maximálna dĺžka jednej eseje je 3 000 slov v čínštine, alebo 5 000 slov v angličtine. Termín ukončenia zásielok esejí je 31. júl 2014. V kategórii recitácia bude udelená jedna prvá cena, dve druhé a sedem tretích cien. V pisateľskej kategórii porota udelí jednu prvú, dve druhé a sedemnásť tretích cien. Všetci výhercovia prvej a druhej ceny v oboch kategóriách vyhrávajú osobnú účasť na

udeľovaní cien v Šanghaji, v októbri 2014 (spiatočná cesta a ubytovanie je hradené organizátormi súťaže). Výhercovia tretích cien dostanú atraktívne darčeky. V druhom ročníku súťaže boli medzi ocenenými aj dve čitateľky Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, takže verím, že aj tretí ročník bude minimálne rovnako úspešný aj pre čitateľov zo Slovenska. Viac informácií o súťaži sa dozviete v centre Window of Shanghai, na www.svkbb.eu, alebo aj na e-mailovej adrese cinskecentrum@svkbb.eu. n Ivana Bičanovská

Vymáhanie kníh od čitateľov Oddelenie absenčných služieb, ako to naznačuje jeho názov, zabezpečuje v našej knižnici absenčné výpožičky pre používateľov. V priebehu uplynulých 45 rokov prešlo požičiavanie kníh domov – teda absenčne – veľkými zmenami. Nejde len o to, že sa zmenili priestory, v ktorých sa knihy požičiavali. Zmenil sa predovšetkým spôsob vyhľadávania, objednávania a požičiavania kníh. Treba povedať, že tieto zmeny boli pozitívne. Vyhľadávanie a objednávanie kníh sa zjednodušilo a zrýchlilo, rovnako ako vybavovanie požiadaviek na knihy. Napomohlo tomu predovšetkým nasadenie výpočtovej techniky do výpožičného procesu. Moderná technika sa naplno začala uplatňovať vo výpožičnom procese od jesene 1999. O desať rokov neskôr sa knižničná databáza ŠVK pripojila k celoslovenskej knižničnej databáze systému Virtua, čo ešte viac zrýchlilo a zefektívnilo výpožičné služby. Ich pracovníci sa aj v súčasnej dobe, podobne ako v minulosti, stretávajú s problémom neskorého vracania kníh alebo nevrátenia kníh používateľmi knižničných služieb. Výpočtová technika pomáha aj v tejto oblasti. Knižničný systém Virtua denne generuje a odosiela používateľom elektronické upozornenia o prekročení výpožičnej lehoty. Usilujeme sa o to, aby väčšina používateľov mala ako kontakt nastavenú e-mailovú adresu. Tým, ktorí takúto možnosť nemajú, odosielajú sa klasické poštové upomienky. Len pre ilustráciu, v roku 2013 bolo odoslaných 32 369 elektronických upomienok a tých klasických poštových iba niekoľko desiatok. Mnohí používatelia na tieto upozornenia reagujú a žiadajú o predĺženie

výpožičnej lehoty. V roku 2013 bolo vybavených viac ako 1 500 e-mailových a niekoľko stovák telefonických požiadaviek o predĺženie výpožičnej lehoty. Pri včasnom reagovaní používateľov sú poplatky za omeškanie minimálne a pohybujú sa v desiatkach centov. Bohužiaľ, mnohí návštevníci knižnice na svoju povinnosť predĺžiť si výpožičnú lehotu alebo knihy vrátiť, zabúdajú. Príčiny sú rôzne, niekedy závažné, inokedy aj úsmevné. A podobné sú aj ich argumenty, prečo knihy nevrátili. Podľa zásad knižničného poriadku sa používateľom odosiela po deväťdesiatich dňoch od vypožičania riaditeľská upomienka. Robí sa to formou doporučeného listu s doručenkou. Ročne sa odosiela dvesto až tristo upomienok tohto typu. Mnohí používatelia sa zbadajú až v tomto momente. Je potešiteľné, že absolútna väčšina z nich na upomienku reaguje, knihy vráti a zaplatí poplatky za omeškanie a upomínanie. Predstavuje to takmer deväťdesiat percent z upomínaných. Zvyšných desať percent predstavuje však problém, ktorý je potom nutné riešiť zložitejšie. Pokiaľ používateľ nereaguje ani na riaditeľskú upomienku, odošle sa mu advokátska (predžalobná) upomienka. Pre knižnicu ich spracúva advokátska kancelária a ročne sa ich odosiela dvadsať až tridsať. Človek by očakával, že reakcia na ne bude lepšia ako na riaditeľské upomínanie. Opak je však pravdou. Ročne sa podarí vybaviť len približne polovicu z nich. Niektorí používatelia knihy vrátia, pričom využívajú na to aj knižničný box. Robia tak napriek písomnému upozorneniu na boxe, že knihy sa nemajú vracať týmto spôsobom. S nimi potom

ďalej knižnica komunikuje formou e-mailových aj listových výziev na zaplatenie poplatkov. Pokiaľ používatelia nereagujú ani na advokátsku upomienku, knižnica podáva podnet na príslušný okresný súd, na vydanie platobného rozkazu. V takomto prípade sa poplatky, ktoré pôvodne dosahovali niekoľko desiatok eur, zvyšujú aj na niekoľko sto eur. Knižnica však inú možnosť nemá a musí postupovať aj takýmto nepopulárnym spôsobom. V roku 2013 bolo vydaných sedem platobných rozkazov a v tomto roku bol už podaný podnet na vydanie ďalších troch platobných rozkazov. Chceli by sme aj týmito niekoľkými riadkami osloviť používateľov knižničných služieb a požiadať ich, aby boli dochvíľnejší pri vracaní kníh. Vyhnú sa tak zbytočným nepríjemnostiam a poplatkom. A tiež by mali zavčasu reagovať na všetky upozornenia a výzvy zo strany knižnice. Len takto sa môžu vyhnúť zbytočným problémom a výdavkom. Samozrejme, že je to aj o ohľaduplnosti voči iným ľuďom, iným používateľom knižničných služieb, ktorí nevrátené knihy súrne potrebujú. Možno by im pomohli pri ich štúdiu alebo pri práci. Mnohí sa sťažujú, ak knihy nie sú dlhodobo dostupné a ich nespokojnosť je oprávnená. Knižnica už sprísnila sankcie za dlhodobé nevrátenie kníh. Ak to bude nevyhnutné, sankcie môžu byť ešte prísnejšie. Treba len veriť, že postupom času sa aj v tejto oblasti dosiahne náprava. A tí, ktorí si knihy požičajú, si zavčasu uvedomia, že je samozrejmé vrátiť ich, aby boli k dispozícii ďalším záujemcom, ktorí ich postrádajú. Možno by pomohlo viac zodpovedn Peter Majling nosti a ohľaduplnosti...

Špeciálne technické dokumenty Získavanie, spracúvanie a sprístupňovanie špeciálnych technických dokumentov tvorí významnú súčasť knižnično-informačnej činnosti Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Knižnica v súlade s platnou legislatívou a v súlade so Zriaďovacou listinou poskytuje knižno-informačné a poradenské služby aj pre špeciálne technické dokumenty a plní funkciu Regionálneho strediska špeciálnych technických dokumentov a Strediska patentových informácií Úradu priemyselného vlastníctva SR. Z hľadiska typológie informačných dokumentov sú v knižničnom fonde zastúpené špeciálne dokumenty – technické normy, patentové spisy, mapy, gramofónové platne a CD platne, CD ROM, DVD a mikrofilmy. Najrozsiahlejšiu časť fondu špeciálnych dokumentov tvoria technické normy a patentové spisy. Základom pre budovanie fondu špeciálnych technických dokumentov bol v roku 1962 dar noriem od Slovenskej technickej knižnice v Bratislave a patentových spisov od Úradu pre vynálezy a objavy v Prahe. Systematicky sa začalo v knižnici pracovať s normami a patentovými dokumentmi v roku 1964. V roku 1966 bola sprístupnená študovňa noriem, patentov a odborných domácich a zahraničných časopisov v budove na Kapitulskej ul. 21. Štatút Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici platný od 1. marca 1970, v § 1, bode 2/c vymedzil knižnici funkciu oblastného strediska patentovej literatúry a noriem. V nasledujúcich rokoch získavala knižnica normy ako povinný výtlačok na základe Vyhlášky Ministerstva školstva a kultúry č. 45/1963 a Vyhlášky č. 140/1964. Zákon o povinných výtlačkoch č. 182/2000 Zb. z. (od 1. 7. 2000) zrušil pre Štátnu vedeckú knižnicu právo povinného výtlačku na získavanie normatívnych dokumentov. Od tohto obdobia nakupovala knižnica technické normy výberovo v súlade so špecializáciou knižnice na elektrotechniku, elektroniku, stavebníctvo a architektúru a s prihliadnutím na požiadavky používateľov. Až zákon č. 535/2003 Zb. z. o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií (od. 1. 1. 2004) upravil právo na získavanie povinného výtlačku normatívnych dokumentov aj pre Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici. Okrem tlačených noriem sú niektoré normy prístupné v elektronickej podobe na CD nosičoch. Od

apríla roku 2012 je prístupná digitálna databáza slovenských technických noriem STN-online. Obsahuje 37 545 platných aj neplatných noriem v slovenskom a anglickom jazyku. V tejto databáze je možné vyhľadávať normy STN, STN EN, STN EN ISO, STN ISO, STN IEC, TNI, STN ISO IEC podľa označenia, názvu alebo triedy. Sú určené len na čítanie. Informácie o slovenských technických normách možno nájsť aj v odborných periodických publikáciách: Vestník Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo - prináša aktuálne informácie o schválených slovenských technických normách, oznámenia o pláne technickej normalizácie, údaje o verejnom pripomienkovaní návrhov STN, oznámenia o autorizácii, prehľady osvedčení o akreditácii, notifikácie a ďalšie informácie. (signatúra svkbbF 2503) ; Normalizácia - časopis vychádzal štyrikrát ročne. Jeho vydávanie bolo ukončené č. 4/2011. Obsahoval odborné články o legislatíve, technických požiadavkách na výrobky, správy z domácich i medzinárodných podujatí, ako fórum normalizátorov, valné zhromaždenia medzinárodných a európskych normalizačných organizácií, terminologickú poradňu a iné. Vo fonde knižnice je dostupný na prezenčné štúdium za r. 1996-2011 (signatúra svkbb F 2248) ; Metrológia a skúšobníctvo – je odborný časopis Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Prináša informácie z oblasti metrológie, skúšobníctva a akreditácie (signatúra svkbbF 2170) ; Zoznam STN- tlačená verzia Zoznamu STN vychádza raz za rok a má sedem samostatne predajných častí, rozdelených podľa jednotlivých tried. Každá časť obsahu-

je zoznam platných noriem z daných tried, register noriem ISO, IEC, EN, HD, ČSN a DIN, ktoré sa zaviedli do sústavy STN, harmonizované slovenské technické normy a zoznam zrušených noriem ; Patentové spisy. Československé patentové spisy získavala knižnica do konca roku 1992. Vo fonde sa nachádzajú československé patentové spisy č. 166000-277679. Po rozdelení Česko-Slovenska, získava knižnica od roku 1993 slovenské patentové spisy ako dar od Úradu priemyselného vlastníctva SR so sídlom v Banskej Bystrici a to na základe dohody o vzájomnej spolupráci. Vo fonde knižnice sa nachádzajú slovenské patentové spisy od č. 277680. Informácie z oblasti priemyselných práv prinášajú periodické publikácie: Duševné vlastníctvo : revue pre teóriu a prax v oblasti duševného vlastníctva. Prináša informácie o priemyselných a autorských právach, aktuálne príspevky odborníkov v danej oblasti, informácie o vynálezcoch a novátoroch a ďalšie. (signatúra svkbbF 2247) ; Vestník Úradu priemyselného vlastníctva informuje o zverejnených patentových prihláškach a udelených patentoch, o prekladoch európskych patentov určených pre Slovensko, informácie o ochranných osvedčeniach a ochranných známkach, zapísaných úžitkových vzoroch a dizajnoch, označeniach pôvodu výrobkov, o zmenách vlastníctva a zmenách mena prihlasovateľov, zmenách v údajoch majiteľov predmetov priemyselných práv, licenciách, o predĺžení alebo ukončení platnosti ochrany a úradné oznamy. V rokoch 1993-2007 vychádzal v tlačenej forme. Zviazané ročníky sú dostupné na prezenčné štúdium označené signatúrou svkbb F 2250. Od roku 2008 vychádza len na CD ROM nosiči a rovnako je dostupný na prezenčné štúdium označený signatúrou svkbbF 3201. V on-line katalógu databázy Štátnej vedeckej knižnice sú prístupné slovenské technické normy a slovenské patentové spisy vydané od roku 1993. Priebežne sa do databázy spracúvajú retrospektívne československé normy. Špeciálne technické dokumenty – normy a patentové spisy, periodiká a odborné publikácie k problematike normalizácie, metrológie a skúšobníctva, ako aj odborné publikácie k problematike priemyselných práv sprístupňuje a informácie poskytuje Študovňa špeciálnych technických a legislatívnych dokumentov. n Branislava Gajdošová

Stretnutia s prekladateľmi Počet všetkých jazykov sveta sa odhaduje na tisíce. Je veľmi ťažké dokonale si osvojiť čo i len niekoľko desiatok cudzích jazykov. Žijeme však v dobe, v ktorej intenzita komunikácie neustále vzrastá a v ktorej sa nadväzujú osobné, či obchodné kontakty s ľuďmi z rôznych kútov sveta. Sú to kontakty s osobami, ktoré často vyrastali v kultúrne veľmi odlišnom prostredí. Ako preniknúť do národnej mentality a pochopiť kultúru iného národa ak nepoznáme jej jazyk? - Oddávna nám túto možnosť sprostredkovávali prekladatelia. Bez prekladateľov by nebolo svetovej literatúry, povedal Johann Gottfried Herder. Poznali by sme len svoju lokálnu literatúru, nepoznali by sme Danteho, Cervantesa, ale ani Salingera, Goetheho či Shakespeara. Dominantou prekladu ako komunikačného aktu je prekladateľ s jeho prekladateľskými kompetenciami, ktoré vedú k prekladu na profesionálnej úrovni. Vynikajúce znalosti cudzieho jazyka sú však len jedným z predpokladov kvalitného prekladu. Ak chce človek získať prekladateľské zručnosti, potrebuje na to teoretické vedomosti, ale aj praktické skúsenosti. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici približuje prostredníctvom svojich jazykových študovní prácu prekladateľov z rôznych jazykov. A to nielen študentom translatológie, ale aj záujemcom o literatúru z radov širokej verejnosti. Stalo sa už Karol Chmel tradíciou predstavovať

známe osobnosti z oblasti umeleckého prekladu a z rôznych jazykových skupín. V spolupráci s Goethe inštitútom v Bratislave sme predstavili známych aj začínajúcich prekladateľov. Spomenieme Moniku Brečkovú, prekladateľku poviedok Judith Hermann Nič len prízraky, alebo poetku Milu Haugovú prekladateľku Paula Celana, či Sarah Kirsch. Svojou návštevou nás poctil aj prekladateľ Ľudovít Petraško s prezentáciou prekladu Mŕtvy hosť (13 príbehov z nemeckej klasiky). Nemeckú detskú literatúru nám svojim prekladom priblížila Iva Vranská Rojková, ktorá preložila romány Ericha Kästnera Lietajúca trieda a Anton a lienka. O svoje prekladateľské skúsenosti sa s nami podelil aj prekladateľ Adam Bžoch, známy prekladom Denníka Anny Frankovej, či románom Thomasa Rosenblooma Verejné práce. Jeho zásluhou si môžeme prečítať v slovenčine aj román nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Herty Müllerovej Dnes by som sa radšej nestretla. V blízkej budúcnosti nás čaká stretnutie s prekladateľom Ladislavom Šimonom, ktorému v roku 2013 vyšiel preklad výberu poézie Johanna Wolfganga Goetheho Slasť a bôl. Centrum slovanských štúdií nám sprostredkovalo stretnutie s Karolom Chmelom, redaktorom, básnikom a prekladateľom z viacerých slovanských jazykov. Jeho prekladateľská činnosť je veľmi rôznorodá, prekladá z poľskej, slovinskej, chorvátskej a srbskej literatúry. Jedným z najvýznamnejších podujatí minulého roka vo Window of Shanghai bolo podujatie zorganizované v spolupráci s Kuzmányho kruhom - Zaujímavosti zo života v klasickej Číne cez ukážky prekladu zo Sna o Červenom pavilóne. Išlo o stretnutie s významnou slovenskou sinologičkou Marínou Čarnogurskou,

prekladateľkou z klasickej čínštiny a s čínskym profesorom Tang Juanom (Univerzita Cchengdu v Secchuane, Čína). Už tradične sa Štátna vedecká knižnica - InfoUSA - spolu Univerzitou Mateja Bela, Katedrou Ľudovít Petraško anglistiky a amerikanistiky a s finančnou podporou Veľvyslanectva USA na Slovensku podieľa na spoluorganizovaní Prekladateľských soirée. V rámci týchto významných stretnutí sme sa v roku 2012 oboznámili s prekladateľskou činnosťou Jána Vilikovského a Vladislava Gálisa. V uplynulom roku odštartoval cyklus Prekladateľských soirée Alojz Keníž, ktorý prednášal na tému Preklady z americkej literatúry včera a dnes. Hosťom 4. ročníka Prekladateľského soirée bola Marína Gálisová s témou Upírska próza a ženy v nej: Obete a milenky od Draculu po Upírske denníky. V septembri 2013 sme s hosťom 5. ročníka Prekladateľského soirée Otakarom Kořínkom hovorili o Johnovi Steinbeckovi a Jackovi Kerouackovi v slovenských prekladoch. Treba vyzdvihnúť skutočnosť, že v jazykových študovniach venujeme problematike prekladu naozaj široký priestor. Stretnutia s prekladateľmi sa vždy stretávajú s kladným ohlasom, obohacujú zúčastnených o nové poznatky a skúsenosti, prispievajú k rozvoju myslenia o jazyku a literatúre. Aj v budúcnosti by sme sa tejto zaujímavej téme chceli venovať a radi vám sprostredkujeme ďalšie príjemné a obohacujúce chvíle v kruhu slovenských prekladateľov. n Katarína Šmelková

Po Bielorusku na bicykli Cykloturistika je v súčasnosti čoraz populárnejšia, o čom svedčí aj nárast cyklistických trás po celom Slovensku. Spoznávať krajinu na bicykli je bezpochyby výzva. Stanislava Bariaková a Juraj Jedinák precestovali na tomto dopravnom prostriedku nejednu krajinu a v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici porozprávajú o svojom cyklistickom dobrodružstve po Bielorusku. Bielorusko je rovinatá krajina s početnými jazerami, z ktorých mnohé sú ľadovcového pôvodu. Okrem

prírodných krás je tu možné nájsť zaujímavé miesta a mestá, či kultúrne a historické pamiatky. Ešte zaujímavejšie a dobrodružnejšie je spoznávať ich zo sedadla bicykla. Nie každý by si vybral tento neobvyklý spôsob cestovania. Dvaja mladí ľudia, Stanislava Bariaková a Juraj Jedinák, sa na to odhodlali. Cestovanie, objavovanie krás mnohých krajín, vrátane tej našej, či stretávanie sa s novým ľuďmi, tomu sa venujú vo voľnom čase. Svoje cesty dokumentujú formou krátkych filmov, fotografií, či reportážnych článkov.

Bielorusko precestovali na bicykli v roku 2013. O svoje zážitky a skúsenosti z tejto dobrodružnej cesty sa podelia na stretnutí nazvanom Po Bielorusku na bicykli, ktoré sa bude konať v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici dňa 1. apríla 2014 o 15.30 hodine. Nebudú chýbať fotografie, videá a pútavé rozprávanie, ktoré bude možno inšpirovať ďalších cestovateľov na objavovanie pôžitku z poznávania krajín na bicykli. n Veronika Uhríková

Za Honoratom Cottelim... Banskobystrický rodák, pôvodom talianskeho mena Cotteli, pochádzal zo známej rodiny Cotteliovcov, ktorá sa z Talianska do Banskej Bystrice presídlila začiatkom 17. storočia, v čase tridsaťročnej vojny, ukončenej Vestfálskym mierom v roku 1648. V rámci rodiny bol v poradí štvrtým a zároveň posledným nositeľom krstného mena latinského pôvodu Honorat, ktorým ho otec Jozef s manželkou Auréliou Hiadlovsky - Cotteliovou pri narodení 4. januára 1941 obdarovali. Po absolvovaní Osemročnej strednej školy a Hudobnej školy v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1955 - 1960 v štúdiu na Konzervatóriu v Brne a v Bratislave, kde ako mladý talentovaný huslista rozvíjal klasické hudobné vzdelanie v triedach prof. Tibora Gašpareka a Viliama Kořínka, ukončené absolutóriom. Od roku 1959 pôsobil ako člen Symfonického orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave, neskôr bol členom Slovenskej filharmónie a pracoval aj ako hudobný redaktor Čs. rozhlasu v Bratislave. Po návrate do rodného mesta dostal v roku 1964 miesto koncertného majstra v orchestri Štátnej opery

v Banskej Bystrici. V úlohe hlavy mladej rodiny sa však naďalej snažil hľadať možnosti, ktoré by mu pomohli k zabezpečeniu. V roku 1967 preto na základe ponuky odchádza do orchestra v St. Gallene, kde švajčiarskou premiérou Suchoňovej Fantázie získal v roku 1969 post koncertného majstra a založil teleso Cotteli-Quartet. Vďaka umeleckej agentúre Pragokoncert pôsobil s rodinou vo Švajčiarsku napriek vysokým poplatkom legálne do obdobia „normalizácie“ v Československu, kde ho spoločne s manželkou Evou Podbehlou – Cotteliovou pre rozhodnutie zostať na západe odsúdili na pol roka väzenia nepodmienečne. Začiatkom roku 1970, už ako azylant, sa popri ponukách z kanadského Halifaxu, nemeckého Frankfurtu n. Mohanom i Juhoafrickej republiky sťahuje do Zürichu, kde sólovo koncertuje, pôsobí ako člen orchestra Opery v Zürichu (domovská scéna známej slovenskej sopranistky Edity Grúberovej) a zároveň začína realizovať pedagogickú činnosť. Po piatich „rozkmitaných“ rokoch pedagogického úročenia hudobných skúseností v bližšom i širšom okolí Zürichu získal v roku 1976 stabilné miesto profesora na Konzervatóriu v Zürichu. Ku komponovaniu ho priviedla náhoda v čase voľna pri vyučovaní, keď začal skladbami pre sláčikové nástroje, čo vyplývalo z jeho inštrumentálnej determinovanosti. Hoci sa nikdy necítil „plnokrv-

ným“ študovaným skladateľom zostal verný komornej tvorbe. Ako inšpiračný podnet malo pre neho veľký význam slovo a najmä poézia M. Haľamovej, Valentína Beniaka, Andreja Plávku či Mikuláša Kováča, ktorú rád zhudobňoval. Očarila ho i grafika Albína Brunovského a mnohé ďalšie vizuálne podnety. Spomienkou na domov je okrem iných i dielo Trio Burlesco (1994), ktoré elegickými náladami nostalgie a intonačno-rytmickými prvkami slovenskej proveniencie (motív ľudovej piesne Pásol Jano tri voly), vygradované do burlesknej podoby, získalo v skladateľskej súťaži Rok slovenskej hudby v roku 1996 strieborné ocenenie v kategórii komorná tvorba. Hoci sa rád vracal do Banskej Bystrice a na Slovensko, za svoj domov v ostatných rokoch považoval Spreitenbach vo Švajčiarsku, kde v nedeľu 2. februára 2014 i nečakane zomrel. ŠVK – Literárne a hudobné múzeum, s ktorým udržiaval úzky a priateľský kontakt, navštívil naposledy 22. augusta 2013. n Imrich Šimig

Prezentácia mince Jozef Murgaš Prvé tohtoročné podujatie v knižnici bolo zároveň prvé v rade tých, ktoré sú v roku 2014 venované výročiu narodenia významnej osobnosti - vynálezcu svetového formátu v oblasti rádiotelegrafie, maliara, kňaza, politika a zberateľa - Jozefa Murgaša. Bola ním prezentácia a zároveň aj predaj striebornej zberateľskej mince nominálnej hodnoty 10 € s motívom „Jozef Murgaš – 150. výročie narodenia“. Stalo sa tak na žiadosť iniciátorov – Národnej banky Slovenska a Mincovne Kremnica, v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou - 20. januára 2014 o štrnástej hodine v spoločenskej sále ŠVK. Na podujatí sa zúčastnili zástupcovia menovaných inštitúcií, ktorí v príhovoroch priblížili osobnosť vynálezcu Jozefa Murgaša, proces tvorby výtvarného návrhu a výroby zberateľskej mince. Mince boli vyhotovené v dvoch variantoch: bežná kvalita sa predávala za 18,60 € (náklad 3 400 ks) a proof kvalita za 23,10 € (náklad 6 300 ks). Niekoľko údajov k minci: rýdzosť: 900/1000 Ag, 100/1000 Cu ; priemer: 34 mm ; hmotnosť 18 g ; hrúbka: 2,45 mm ; nápis na hrane: „Priekopník bezdrôtovej telegrafie“ ; autor návrhu: akademický sochár Ivan Řehák ; rytec. Dalibor Schmidt ; razba: Mincovňa Kremnica ; emitent: Národná banka Slovenska. Pamätný list prvého predaja zberateľskej mince podpísali doc. Ing. Jozef Makúch, PhD., guvernér Národnej banky Slovenska; Ing. Vlastimil Kalinec, riaditeľ Mincovne Kremnica, PhDr. Oľga

PAMÄTNÝ LIST COMMEMORATIVE CERTIFICATE prvého dňa predaja striebornej zberateľskej mince nominálnej hodnoty 10 € s motívom „Jozef Murgaš – 150. výročie narodenia“ to mark the ﬁrst day of sale of a €10 silver collector coin commemorating the 150th anniversary of the birth of Jozef Murgaš

Jozef Murgaš 17. február 1864, Tajov-Jabríková, Slovensko 11. máj 1929, Wilkes Barre, Pensylvánia, USA Údaje o minci/Coin´s data: Materiál/Material: Ag 900/1000, Hmotnosť/Weight: 18 g, Priemer/Diameter: 34 mm Hrana/Edge: PRIEKOPNÍK BEZDRÔTOVEJ TELEGRAFIE Počet kusov/Number of pieces minted: 3 400 brilliant uncirculated, 6 300 proof Autor výtvarného návrhu/Designer: akad.sochár Ivan Řehák Rytec/Engraver: Dalibor Schmidt Vydavateľ/Issuer: Národná banka Slovenska Výrobca/Producer: Mincovňa Kremnica,š.p. Banská Bystrica, 20. január 2014/20 January 2014

Doc. Ing. Jozef Makúch, PhD.

guvernér Národnej banky Slovenska Governor of the National Bank of Slovakia

Ing. Vlastimil Kalinec

riaditeľ Mincovne Kremnica Director of the Kremnica Mint

PhDr. Oľga Lauková PhD.

riaditeľ ka Štátnej vedeckej knižnice Banská Bystrica Director of the State Scientiﬁc Libraray Banská

Lauková, PhD., riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici; akademický sochár Ivan Řehák, autor výtvarného návrhu.

Akad.sochár Ivan Řehák autor výtvarného návrhu Designer of the coin

0001-1500

Podujatie sa stretlo so záujmom zo strany zberateľskej obce, záujemcov a médií. n Soňa Šváčová

Desať rokov siete PATLIB na Slovensku Pri príležitosti 10. výročia vzniku PATLIB centier na Slovensku zorganizoval Úrad priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici seminár. Cieľom podujatia, ktoré sa konalo 5. decembra uplynulého roku, bolo predstaviť činnosť jednotlivých PATLIB,

produkty a služby strediska pôsobiaceho v ÚPV SR a tiež projekty spolupráce úradu s európskymi a medzinárodnými inštitúciami pôsobiacimi v oblasti duševného vlastníctva. Na úvod seminára predseda ÚPV SR Ľuboš Knoth

Účastníci semináru

ocenil spoluprácu s PATLIB centrami a odovzdal ich zástupcom pamätné plakety. Heidrun Krestelová, koordinátorka spolupráce Európskeho patentového úradu (EPÚ) s vybranými členskými štátmi Európskej patentovej organizácie, oboznámila účastníkov seminára s aktivitami EPÚ zameranými na podporu stredísk PATLIB, s aktuálnymi trendmi v poskytovaní patentových informácií a so súčasným smerovaním týchto stredísk. Súčasťou programu slávnostného seminára boli aj prezentácie vybraných PATLIB centier na Slovensku pôsobiacich pri CVTI SR Bratislava a Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach. Činnosť PATLIB centra v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici predstavila vo svojom príspevku Jela Teremová. Súčasne v ňom hovorila aj o poslaní a konkrétnych úlohách banskobystrickej ŠVK. Na seminári sa hovorilo aj o možnostiach rozšírenia spolupráce ÚPV SR s partnermi, ktorými sú okrem stredísk PATLIB aj kontaktné a informačné miesta úradu a informačno-poradenské miesta pre inovácie. n Jela Teremová

Aktivity knihovníckeho spolku Dňa 15. novembra 2013 sa v priestoroch Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene uskutočnila konferencia krajskej pobočky Spolku slovenských knihovníkov (ďalej KP SSK) Banskobystrického kraja s cieľom voľby nových členov výboru na obdobie 2014 – 2017. Konferencia bola spojená s odbornou prednáškou predsedníčky SSK Ing. Silvie Stasselovej „Budovy a priestory knižníc na Slovensku a vo svete a Architektúra knižníc – zásady navrhovania priestorov a úspešné príklady z praxe“. Informovala v nej o realizovanom prieskume „Výstavba, rekonštrukcia a vybavenie budov slovenských knižníc v rokoch 2008 – 2012“. Bol uskutočnený pri príležitosti celoslovenskej konferencie „Knižnice 2012“, ktorej cieľom bolo vyhodnotiť súčasný stav a špecifikovať problémy slovenského knihovníctva. Súčasťou prednášky bola prezentácia architektúry knižníc vo svete a u nás. Na základe správy o činnosti a hospodárení KP SSK Banskobystrického kraja za volebné obdobie 2010 – 2013, v súčasnosti spolok tvorí 158 členov, pre ktorých pobočka organizuje odborné školenia a exkurzie. V roku 2013 sa jeho členovia zúčastnili návštevy historickej

knižnice v Rajhrade pri Brne. KP SSK tiež v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom pravidelne usporadúva podujatie Deň knihovníkov Banskobystrického kraja, na ktorom sú oceňovaní úspešní knihovníci. Ing. Silvia Stasselová oboznámila účastníkov konferencie s činnosťou SSK za uplynulé volebné obdobie. Predstavila aktivity v oblasti získavania sponzorských príspevkov, zahraničné kontakty, garanciu SSK nad knižničným portálom InfoLib a ďalšie aktivity. Významné podujatie organizované SSK v spolupráci s Ústrednou knižnicou SAV je medzinárodné informatické sympózium Infos. V roku 2013 sa uskutočnil 37. ročník s ústrednou témou Inovatívne knižnice a pamäťové inštitúcie : hľadanie odpovedí na nové výzvy znalostnej spoločnosti (http://www.infolib.sk/files/Novy_portal_infolib_subory/janka_nemethyova/infos_2013/ infos_2013_zbornik.pdf). Výsledkom rokovania delegátov konferencie bol nový výbor KP SSK na volebné obdobie 2014 – 2017, ktorého členmi sa stali: Ing. Milota Torňošová (KK Zvolen), Mgr. Marcel Páleš (VK Banská Bystrica), Alena Lontošová (KK Zvolen), Renáta Šeniglová (MK Sliač), Mgr.

Michaela Mikušková (UMB Banská Bystrica), Mgr. Peter Majling (ŠVK Banská Bystrica), Mgr. Beáta Mokošová (SLaDK pri TU, Zvolen). Novozvolený výbor si spomedzi svojich členov zvolil za predsedníčku Ing. Milotu Torňošovú, riaditeľku Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene, ktorá pôsobí v knihovníctve od roku 1982. Za člena výboru bol zvolený aj kandidát Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a náš kolega Mgr. Peter Majling, ktorému k tejto funkcii blahoželáme. Je dlhoročným pracovníkom knižnice a od r. 1983 aj členom SSK. V r. 2010 mu bolo udelené v rámci Dňa knihovníkov Banskobystrického kraja ocenenie KP SSK. Na celoslovenskej úrovni sa venuje problematike knižnično-informačných služieb. Je členom Národnej komisie pre služby a Pracovnej skupiny Virtua pre výpožičky a MVS. Svoje poznatky z odboru si rozširoval v rámci pracovných pobytov v zahraničných knižniciach (Rakúsko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko). Novozvolenému výboru blahoželáme a želáme veľa úspechov v práci pre rozvoj KP SSK a všetkých knižníc v banskobystrickom kraji. n Mária Bôbová

Cyklus Osobnosti prof. PhDr. Ing. Miroslav Tuma, DrSc. priekopník metodológie vied na Slovensku, vysokoškolský pedagóg, propagátor vedy Prvé podujatie z cyklu spoločenských stretnutí s názvom Osobnosti v roku 2014 pripravila Štátna vedecká knižnica v spolupráci s Fakultou prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Mestom Banská Bystrica a Mestom Martin. Bude venované profesorovi Miroslavovi Tumovi, rodákovi z Turca, ktorý pôsobil dlhý čas aj v Banskej Bystrici a zanechal tu svoju pečať – rad rokov viedol Kabinet akosti Stredoslovenského kraja, pôsobil na Úrade priemyselného vlastníctva SR ako odborný garant a prednášateľ, bol členom redakčnej rady prestížneho časopisu Duševné vlastníctvo, pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Univerzite Mateja Bela, kde bola jeho činnosť previazaná s väčšinou jej fakúlt – pôsobil ako člen ich vedeckých rád, ako člen habilitačných a inauguračných komisií. V Banskej Bystrici mu vyšlo niekoľko odborných publikácií. Miroslav Tuma sa narodil 17. januára 1931 vo Vrútkach. Turcu a mestu Martin, v ktorom žije, zostal verný po celý život. Vo Vrútkach absolvoval Štátnu ľudovú školu a v Martine Gymnázium. Rád spomína na svojho prvého triedneho učiteľa na gymnáziu Dominika Tatarku, ale aj na ďalších vynikajúcich pedagógov – Ruda Brtáňa, Eugena Jónu, Jána Pavloviča, Fedora Klimáčka a iných. Zmaturoval s vyznamenaním, ale štúdium na vysokej škole si v 50. rokoch bolo potrebné „zaslúžiť“ a tak nedostal súhlas na štúdium na vysokej skole a musel nastúpiť do Závodov J. V. Stalina (neskôr ZŤS Martin), do zlievarne šedej liatiny. Jeho prácu si všimol riaditeľ podniku a vďaka jeho intervencii mohol potom študovať na Strojníckej a elektrotechnickej fakulte SVŠT. Počas štúdia ocenil svoje skúsenosti

z fabriky, najmä poznatky o zlievarenstve a obrábaní kovov. V Bratislave sa splnil jeho sen – stať sa z bývalého rádioamatéra graduovaným elektrotechnikom. Hneď v prvom ročníku mal možnosť spoznať už vtedy legendy – akademikov Štefana Schwarza, Dionýza Ilkoviča a Ľudovíta Kneppa. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia nastúpil na umiestenku do podniku Turčianske celulózky a papierne v Martine, popri práci začal vyučovať na novozaloženej Strednej priemyselnej škole strojníckej. Neskôr sa práca v celulózke stala len vedľajším pracovným pomerom M. Tumu – začal sa naplno venovať pedagogike. Pôsobil aj na Pedagogickom inštitúte v Martine, ktorý sa neskôr presťahoval do Banskej Bystrice a na jeho základoch vyrástla Pedagogická fakulta dnešnej Univerzity Mateja Bela. V roku 1961 vymenil prácu v celulózke za prácu redaktora vo vydavateľstve Osveta, jeho hlavným zamestnávateľom však bola Stredná priemyselná škola v Martine. Neskôr začal pôsobiť aj vo Výskumnom ústave odborného školstva v Prahe, zameral sa na modernizáciu učebných osnov pre výučbu elektrotechnických predmetov a tvorbu nových učebníc pre predmety automatizácia, mechanizácia a výpočtová technika. Od roku 1971 pôsobil na Výskumnom a vývojovom ústave mechanizácie a automatizácie tehliarskej výroby v Žiline, v roku 1977 prijal miesto vedúceho pracoviska SAV v Martine. Počas pôsobenia v SAV predniesol desiatky referátov na medzinárodných fórach, na konferenciách na Slovensku a v Čechách, publikoval celý rad výskumných správ z oblasti základného výskumu. Koncom 80-tych rokov pôsobil vo Výskumno-vývojovom ústave ZŤS a v Ústave technológie a racionalizácie ZŤS v Martine. Začiatkom 90. rokov sa vrátil na akademickú pôdu ako prednášateľ na Katedre vzdelávania dospelých FFUK v Bratislave. V roku 1995 sa inauguroval za profesora pedagogiky a nastúpil na Fakultu prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. Jeho práca bola ocenená Zlatou medailou

Univerzity Mateja Bela a od roku 2003 je jej emeritným profesorom. Neskôr pôsobil aj na súkromných vysokých školách – Univerzite Jána Amosa Komenského v Prahe, Bankovom inštitúte Praha – konzultačnom stredisku v Liptovskom Mikuláši. Profesor Miroslav Tuma je autorom desiatok učebníc a učebných textov pre stredné a vysoké školy a monografií, ktorými obohatil odbornú slovenskú, českú a maďarskú literatúru. Jeho bývalí kolegovia sa s úctou vyjadrujú o jeho vysokom pracovnom nasadení, o zodpovednosti a zápale s akým vždy pracoval a dotiahol splnenie úloh do úspešného konca. Pri príležitosti 60 rokov od ukončenia jeho prvej vysokej školy a pri príležitosti ukončenia jeho aktívnej dráhy vysokoškolského učiteľa vydala Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici jeho bio-bibliografiu pod názvom Miroslav Tuma – Sebaspytovanie, ktorá bude prezentovaná na podujatí z cyklu Osobnosti dňa 31. 3. 2014. n Blanka Snopková

Na potulkách svetom s knižnicou Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici každý mesiac pripravuje pre svojich návštevníkov rozmanité a zaujímavé podujatia. Medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie aktivity rozhodne môžeme zaradiť stretnutia s ľuďmi, ktorí precestovali rôzne blízke či vzdialené, exotické či menej exotické kúty sveta. Či už sú to rôzne prezentácie, besedy, stretnutia alebo výstavy fotografií, nadšenci cestovania, milovníci exotiky či bežní návštevníci si vždy nájdu čas, aby sa na týchto podujatiach zúčastnili a pre nás v ŠVK je to jasný signál a impulz k organizovaniu ďalších podujatí s podobným zameraním. Našim návštevníkom určite utkveli v pamäti, okrem iných podujatí, aj výstavy cestovateľských fotografií z Nepálu, USA, Indonézie, Chorvátska či pokladov nášho malého Slovenska alebo i beseda s manželmi Melekovcami, ktorí navštívili Himaláje a absolvovali 6 461-metrový výstup na horu Mera Peak. Veľkej obľube sa tešia aj stretnutia s americkými skalolezcami. Doposiaľ sa banskobystrickej lezeckej komunite predstavili Dean Potter, Timy O’Neill, Lynn Hill a Alex Honnold. Na úvod roka 2014 odštartovalo cestovateľské pás-

Ukážka peruánskych tancov

mo v knižnici prezentáciou Lei Doktorovej o Peru – krajine Inkov, prekrásnej prírody, hôr a kontrastov. Lea a jej peruánski kamaráti nás presvedčili o tom, že Peru nie je len vzdialená krajina nachádzajúca sa niekde v Latinskej Amerike, známa najmä vďaka Machu Picchu, jazeru Titicaca, dažďovým pralesom, Inkom a exotike, ale aj krajina, ktorá právom získala ocenenie World Travel Awards - najlepšia gastronomická destinácia sveta. Ako dôkaz nám peruánska šéfkuchárka Mili pripravila na degustáciu typické peruánske jedlá. Hudobnú vložku mal na starosti Vlado Ulrich, peruánsky hudobník žijúci v Prahe. Vďaka pútavej a dynamickej prezentácii, nabitej pozitívnou energiou a životným optimizmom, budú všetci zúčastnení so mnou určite súhlasiť, že hoci je Peru pre mnohých stále nedosiahnuteľnou a ďalekou krajinou, plnou neznáma, s množstvom svetových „naj“ (najhlbší kaňon, druhý najdlhší vodopád, najdlhšia rieka, najvyššie položená železnica, najsuchšie miesto, najvyššie položené splavné jazero, najväčší hlodavec či najpomalšie kvitnúci kvet) a bohatou históriou, vďaka prezentácii sme si mohli predstaviť, aké by to bolo vidieť túto krajinu na vlastné oči, zažiť jej chuť, pocítiť rozmanitosť prírody a nádych exotiky na vlastnej koži a spoznať krajinu tak, že sa tam budeme chcieť vrátiť. A na aké cestovateľské podujatia sa môžu naši návštevníci tešiť v prvej polovici roka 2014? Prvý aprílový štvrtok, t.j. 3. apríla o 15,30 hod., sa na vás tešia Stanislava Bariaková a Juraj Jedinák, ktorí precestovali, či skôr prebicyklovali, Bielorusko. Priblížia vám svoje zážitky a dojmy z krajiny, ktorú mnohí z nás považujú za jednu z kategórie menej zaujímavých cestovateľských destinácií. Už tradične sa v apríli nadšenci a priaznivci lezenia môžu tešiť na stretnutie s americkým skalolezcom, hlavnou hviezdou medzinárodného festivalu horských filmov a dobrodružstva - Hory a mesto. Tento rok nás navštívi Tommy Calldwell. On, spolu s minuloročným hosťom Alexom Honnoldom, ako prví na svete

prešli hlavný hrebeň masívu Fitz Roy. Takže fanúšikovia horolezectva by nemali zabudnúť včas si rezervovať miesta na podujatie, ktoré sa bude konať v utorok, 8. apríla o 18,00 hodine v Štátnej vedeckej knižnici. Na prelome júna a júla sme pre vás v priestoroch átria ŠVK pripravili výstavu cestovateľských fotografií Lenky Michálkovej a Rastislava Tomiša pod názvom Feel the world. Autori sa s nami cez objektív fotoaparátu podelia o to, čo za jeden a pol roka zažili, videli a cítili počas svojich potuliek po svete, prevažne po Ázii a Novom Zélande. A prečo názov „FEEL THE WORLD“? Podľa slov Lenky a Rasťa je dôvod jednoduchý: spočíva v nádeji, že pri vstupe na výstavu necháte všetky svoje starosti a predsudky za dverami a otvoríte si srdcia pre atmosféru sveta, nám cudzieho a predsa duševne takého blízkeho. Dúfame, že vás naša cestovateľská ponuka na prvý polrok 2014 zaujala. Spolu s našimi svetobežníkmi sa už teraz tešíme na stretnutia s vami. A nezabudnite pozorne sledovať pozvánky, pretože máme pre vás pripravené ďalšie lákavé cestovateľské podujatia. n Zuzana Kopčanová

Vlado Ulrich

Keď sa povie Matej Bel... Keď sa povie Matej Bel, vybavia sa nám pojmy ako polyhistor, vedec, geografia a baroková vedecká literatúra, možno aj univerzita. Keď sa povie Matej Bel v Literárnom a hudobnom múzeu ŠVK, vybaví sa nám jeho vedecké dielo, veľmi vzácna zbierka a to takmer tristoročná kniha Notitia Hungariae novae historico-geographica, Tomus Secundus, Viennae, Anno MDCCXXXVI, ktorej slovenský preklad znie: „Historicko-zemepisné poznatky o novom Uhorsku, časť druhá, Viedeň, rok vydania 1736“. Historickú a kultúrnu hodnotu tejto knihy znásobuje fakt, že na titulnom liste sú vpísané mená jej používateľov. Osobitne pozoruhodný je text: „Z pozůstalosti Melzerovi S. Chalupka za 8. zl.“ Kniha bola v rokoch 1855 – 1883 súčasťou osobnej knižnice štúrovského básnika Sama Chalupku – evanjelického kňaza v Hornej Lehote. V roku 2014 sa polyhistor Matej Bel bude azda spomínať ešte častejšie. Najskôr preto, že v marci bude 330. výročie jeho narodenia a potom preto, že v auguste si pripomenieme aj 265. výročie úmrtia tohto významného vedca, pedagóga a zakladateľa moderného zemepisu. Matej Bel sa narodil 23. marca 1684 v Očovej. Niektorí historici uvádzajú dátum 22. alebo 24. marca. Bel v druhom zväzku Notitie na str. 499 doslova poznamenal:“ Quam oppidi calamitaten, eo ferimus dolentium guod, singulari tunere diuno, isthic, anno MDCLXXXIV nono Celendas Apriles, in lucem editi sumus“ slovensky: „narodil sa v deviaty deň pred prvým aprílom., teda 31, 30, 29, 28, 27, 26, 25, 24, 23 a dostaneme dátum narodenia 23. 3. 1684. Otec Matej Bel bol nevoľným sedliakom, často neschopným zaplatiť dlhy, preto bol aj mäsiarom v zemepanskej jatke, za čo si vyslúžil prezývku Funtík. Matka Alžbeta bola rodená Cesneková. Ako šesťročný začal navštevovať triviálnu školu v rodisku, neskôr ho rodičia poslali na súkromnú školu zemana Františka Búľovského, ktorá bola pre šľachticov, ale bezplatne prijímala aj nadané deti z ľudu. V škole sa vážne zranil na hlave a rodičia ho museli doma liečiť niekoľko mesiacov. Neskôr pokračoval v škole v Kalinove a po jej zrušení sa dva roky učil v Dolnej Strehovej. Otec podporoval nadaného syna, a tak Matej, ako jedenásťročný, začal študovať na banskobystrickom evanjelickom gymnáziu, kde ho okrem iných učili Ján Pilárik a Ján Burius. Koncom roka 1700 odišiel do Veszprému, aby sa zdokonalil v maďarskom jazyku. V jeseni 1702 mu zomrel otec, matka už tiež nežila (nezachovala sa o nej žiadna zmienka). Pri štúdiách na banskobystrickom gymnáziu mu stravu poskytovali v rodine mestského notára Martina Klementa. Neskôr napísal oslavnú báseň na sobáš dcéry svojho dobrodinca v štyroch jazykoch - v latinčine, v nemčine, v maďarčine a biblickej češtine VOTUM TETRAGLOTTON, čiže Štvorjazyčné slávnostné zasľúbenie. Vďaka finančnej podpore evanjelickej cirkvi v Banskej Bystrici a v Rožňave mohol neskôr študovať teológiu na akadémii v Halle. Ambiciózny študent navštevoval prednášky na štyroch fakultách – teologickej, filozofickej, právnickej a lekárskej - čo mu umožnilo zdokonaliť sa v gréckom a hebrejskom jazyku, v histórii, v prirodzenom, verejnom a cirkevnom práve, ako aj v poznaní Starého a Nového zákona. Ovplyvnili ho profesor August Hermann Francke (myšlienky pietizmu) a profesor Christian Thomasius (stúpenec prirodzeno-právnej teórie a konania v súlade s rozumom a so svedomím). V roku 1707 obhájil svoju dizertáciu Forma sanorum verborum a zostal v Nemecku. V apríli roku 1708 dostal ponuku z Banskej Bystrice za konrektora gymnázia, na ktorom kedysi študoval. Miesto prijal v školskom roku 1708/1709. V novembri 1708, po smrti kňaza Juraja

Figuliho, sa stal kazateľom evanjelickej cirkvi slovenskej a nemeckej národnosti v tzv. Špitálskom kostole, neskôr nazvanom Kostol sv. Alžbety na konci Dolnej ulice. Špitálsky kostol preto, lebo hneď vedľa bol chudobinec a špitál – čiže nemocnica. V tejto budove Matej Bel určitú dobu býval a dnes je táto skutočnosť sprítomnená pamätnou tabuľou. Ako prívrženca stavovského povstania Mateja Bela v januári 1709 v Banskej Bystrici odsúdil cisársky generál na smrť, no napokon ho omilostili. Na toto obdobie spomínal, ako na svoje druhé narodenie. O rok neskôr cisár vydal rozkaz na vrátenie kostola katolíkom a Bel ostal bez farnosti. Evanjelické lýceum sa muselo presťahovať za brány mesta na tzv. Loučanovský pozemok, kde sa v drevenej budove naďalej vyučovalo. Onedlho nastal obrat i v jeho osobnom živote: 8. januára 1710 sa oženil so Zuzanou Hermannovou, dcérou tamojšieho lekárnika, s ktorou mal osem detí. V marci 1710 sa stal rektorom gymnázia. V pedagogickej praxi uplatňoval vedomosti získané v Halle, dbal o mravnú výchovu žiakov a budoval gymnázium

1718 učebnicu nemeckého jazyka s názvom Institutiones linguae Germanicae. Za Belovho rektorovania dosiahlo bratislavské lýceum veľké úspechy. Vedomosti získané v Halle z odboru geografie, histórie, práva, politiky a ekonómie sa rozhodol rozšíriť štúdiom a terénnym výskumom, aby tak utvoril geograficko-historický obraz o mnohonárodnostnom Uhorsku. S dovolením vrchnosti absolvoval v roku v roku 1719 výskumnú cestu po Uhorsku, predovšetkým po severných slovenských stoliciach. Nadviazal vedeckú korešpondenciu s rektorom kežmarského lýcea Jurajom Bohušom, ktorý mu neskôr spracoval dejiny Spiša. V roku 1723 v Norimbergu vyšiel Hungariae antiquae et novae prodromus – Úvod do dejín dávneho i súvekého Uhorska s ukážkami dejepisných a zemepisných štúdií, ktorými chcel ucelene popísať Uhorsko. Prodromus prijala s nadšením celá kultúrna verejnosť a hlavne Cisár Karol VI., ktorý mu prisľúbil 400 zlatých ročnej podpory na jeho Notície. Prvý zväzok Notícii vyšiel tlačou v roku 1735. Obsahoval príhovor člena akadé-

v novom duchu. Bel vo vyšších triedach učil gréčtinu, hebrejčinu, chaldejčinu a sýrsky jazyk, ktoré pokladal za dôležité pri štúdiu teológie. Vyučoval aj históriu, geografiu a filozofiu. Gymnázium sa stalo pýchou mesta, no Belove novátorstvo spôsobilo, že Banskú Bystricu začali mylne označovať za „hniezdo pietizmu“ a Bel musel čeliť hrubému osočovaniu. Pomohol mu priateľ lekár Karol Oto Moller (* 1670), ktorý sa poznal s Jánom Andrejom Rabbacherom – farárom nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave. Rabbacher vyšiel v ústrety Belovým novátorským myšlienkam na reorganizáciu evanjelického školstva a začiatkom mája 1714 nastúpil Matej Bel na miesto rektora bratislavského gymnázia a zároveň sa stal kazateľom evanjelickej cirkvi nemeckej, maďarskej a slovenskej. Vypracoval školské zákony pre rektora, učiteľov a žiakov. Zjednotil vyučovanie v jednotlivých predmetoch a to zavedením Ephemerides, čiže pedagogických denníkov, v ktorých sa zapisovalo aké učivo sa má preberať. Takto sa naplno prejavili jeho pedagogické schopnosti. Venoval sa prekladaniu a vydávaniu náboženskej tvorby a pedagogickej spisby. Napríklad v roku 1717 na vlastné náklady vydal učebnicu rétoriky Rhetorices veteris et novae praecepta, učebnicu latinčiny Grammatica Latina facilitati restituta a v roku

mie vied v Berlíne, geografa a matematika Samuela Mikovíniho, zhotoviteľa máp a vedút do Notícii. Počas autorovho života vyšli štyri zväzky Notícií. Veľkolepé dielo sa mu podarilo aj vďaka pomoci učencov, profesorov, úradníkov a študentov. Skúsenosti a vedecká spolupráca na Notíciách ho podnietili k myšlienke založiť Celouhorskú učenú spoločnosť so sídlom v Bratislave. Návrh vypracoval a odovzdal uhorským orgánom v roku 1735. Išlo o jeden z typov vedeckých akadémii, aké sa začali v západnej Európe zakladať od začiatku 17. storočia. Mala mať štyri triedy a pre svojich členov mala vydávať časopis Observationes Posonienses. Návrh však narazil na odpor jezuitov a nerealizoval sa. Založil uhorskú vlastivednú školu, ktorej princípy pretrvali až do 19. storočia. Vedecké práce publikoval v štyroch jazykoch. Bol členom vedeckých spoločností: londýnskej učenej spoločnosti Royal Society, berlínskej der Wissenschaften, jenskej Societas latina, olomouckej Societas incognitorum. Umrel 29. 8. 1749 v Bratislave. Verejnosti by sme radi predstavili túto výnimočnú osobnosť, ktorá svojím významom a vedeckou prácou prerástla rámec svojej doby. Pozývame vás na prednášky a individuálne návštevy múzea. n Mária Lásková

Siahnite po zaujímavých tituloch z archívu Hudobného átria BARBRA STREISAND – THE CONCERT (Universal Music, 3 DVD) Trojdisková kolekcia DVD zachytáva v plnom rozsahu dva najpamätnejšie koncerty svetovo preslávenej speváčky a jedinečné momenty jej hudobnej kariéry. Prvý záznam koncertu Barbry Streisand pochádza z roku 2006, kedy absolvovala koncertné turné po Severnej Amerike so špeciálnym hosťom – mužským vokálnym zoskupením IL DIVO. Druhý záznam koncertu (prvýkrát audiovizuálne zdokumentovaný koncert po 27 rokoch) zachytáva jej nezabudnuteľné vystúpenie v californskom Anaheim v roku 1994. Kolekciu DVD dopĺňa filmový dokument o príprave The Broadway Album a mapujúci hudobnú dráhu Barbry Streisand. Prostredníctvom rozhovorov, archívnych záberov z detstva, zostrihov z početných ocenení a ďalších zaujímavých momentov nás filmový dokument prevedie obdobím 60. rokov minulého storočia až po súčasnosť. Nevšedná kolekcia obsahuje vyše 60 skladieb Barbry Streisand.

STING & EDIN KARAMAZOV – SONGS FROM THE LABYRINTH (Deutsche Gramophon, 1 CD, 1 DVD) Anglický renesančný skladateľ John Dowland uchvátil hudobnú verejnosť svojimi kompozíciami pre lutnu a malé komorné zoskupenia. Sting – ako novodobý medzinárodne uznávaný trubadúr, sa takmer 20 rokov zaoberal myšlienkou spracovať tieto pozoruhodné skladby. S bosnianskym lutnistom Edinom Karamazovom sa stretli pri realizácii dlho očakávaného projektu SONGS FROM THE LABYRINTH. Spojenie umeleckého vkladu všetkých aktérov prináša pozoruhodný výsledok vo forme nadčasových skladieb, pútajúcich svojou jednoduchosťou, strhujúcou melanchóliou a radosťou. Myšlienkovú hĺbku albumu dodávajú recitácie z Dowlandovej osobnej korešpondencie , odkrývajúce autorovo vnútro a obdobie, v ktorom tvoril. Obohatením titulu je filmový dokument, ktorý približuje prácu tímu hudobníkov na príprave albumu, zachytáva Stingove

výpovede a jeho vyznania k hudbe Johna Dowlanda, ako aj záznam z koncertu v St. Luke‘s Church v Londýne. Vskutku pozoruhodný hudobný projekt!

zinca (1994) a v poslednom filme Času je málo a voda stúpa (1997), ktorý však nestihol dokončiť. Po Ursínyho smrti film dokončil dokumentarista Ivo Brachtl.

RICHARD MULLER – VŠETKO

THE MAKING OF WEST SIDE STORY

(Universal Music, Box 25 CD)

(Deutsche Grammophon, DVD)

Zberateľská lahôdka vydaná k päťdesiatinám Richarda Müllera – špeciálny box s 25 CD nosičmi predstavuje kompletnú diskografiu Banketu, sólových albumov Richarda Müllera a nahrávok, ktoré nevyšli na žiadnych albumoch. K raritám patrí napríklad pieseň Model, s ktorou Richard Müller zvíťazil na festivale vojenskej politickej piesne Zlatý palcát, záznam z nahrávania s Petrom Hapkom a Michalom Horáčkom, alebo aj singel Nahý, ktorého celý náklad vylisovaných nosičov sa v dôsledku drogovej aféry skartoval a nešiel do predaja. Súčasťou boxu je aj knižka osobných postrehov interpreta k jednotlivým nosičom.

6x DEŽO URSÍNY (Slovenský filmový ústav, 2 DVD) Titul ponúka prierez dokumentárnou tvorbou hudobníka, režiséra, scenáristu a dramaturga Deža Ursínyho z 80. a 90. rokov minulého storočia. Vo výbere šiestich filmov sa nachádzajú diela venované sociálno-etnografickej problematike a tie, ktoré sa tematicky prelínajú s autorovým osudom. Ursíny v nich reflektoval hraničné životné situácie, ktoré neustále konfrontoval s vlastnou životnou skúsenosťou. K etnografickej problematike sa viaže dokument Sanitrárovci (1980), ktorý je filmovým portrétom dvoch bratov – bačov, významných predstaviteľov ľudovej kultúry, ako aj dokument Gajdoš Antalík (1982), vytvorený v spolupráci s dokumentaristom a producentom Mariánom Urbanom, mapujúci život ľudového umelca Jozefa Antalíka a jeho manželky. Po prepuknutí vážnej choroby natočil dokument O rakovine a nádeji (1991), v ktorom zachytáva pohľady a názory na túto zákernú diagnózu. Rovnakú tému reflektoval aj v nasledujúcich filmoch Dům matky Terezy (1993), Obrázky z výletu za plot blá-

V roku 1949 Leonarda Bernsteina oslovil producent a choreograf Jerome Robbins s ponukou na realizáciu skvelého broadwayského muzikálu na motívy Shakespearovho Rómea a Júlie. Bernstein nadšený myšlienkou pristúpil k naplneniu námetu a za spolupráce dramatika Arthura Laurentsa, filmového režiséra Roberta Wisea a Jerome Robbinsa natočili film West Side Story (1961), ocenený desiatimi Oscarmi. Ďalší nápad prišiel o mnoho neskôr. Išlo o objednávku k nahrávke West Side Story s poprednými opernými sólistami. Pred týmto projektom Bernstein nikdy nedirigoval celú West Side Story. Filmový dokument THE MAKING OF WEST SIDE STORY je tak výsledkom unikátnej konštelácie – spojením charizmatického Bernsteina, jeho skvelej hudby a veľkých operných sólistov.

ALBAN BERG - COLLECTION (Deutsche Grammophon, 8 CD) Rakúsky skladateľ Alban Berg patrí k popredným predstaviteľom hudby 20. storočia. Napriek tomu, že nemal akademické kompozičné vzdelanie, ale učil sa u Arnolda Schönberga, stal sa najsilnejšou umeleckou osobnosťou II. viedenskej školy. Svojim hudobným jazykom ohromil aj skladateľov nastupujúcej generácie (Dmitrija Šostakoviča, Benjamina Brittena, Hansa Wernera Henza). Kolekcia 8 CD predstavuje prierez skladateľovou tvorbou – jeho orchestrálnymi, komornými a vokálnymi dielami, počnúc Lyrickou suitou pre sláčikové kvarteto, Komorným koncertom pre klavír, husle a 13 dychových nástrojov, až po operu Wozzeck (1925) o útrapách vojny a operu Lulu (1937). Nahrávky sú v reprezentačnom predvedení Viedenskej filharmónie pod dirigentskou taktovkou Claudia Abbada a Orchester de l‘Opéra de Paris diriguje Pierre Boulez. n Ingrid Guzmická

Literárne stretnutia v LHM Myšlienka literárnych stretnutí v Literárnom a hudobnom múzeu pri ŠVK v Banskej Bystrici vznikla z túžby spoznávať ľudí, ktorí majú chuť hovoriť o literatúre, t. j. knihách, podujatiach, časopisoch, literárnych zoskupeniach, vlastnej či cudzej tvorbe a pod. Prvé stretnutie sa konalo 3. decembra 2013 a bolo najmä o zoznamovaní sa. Spoznávali sme sa však cez „literárny“ životopis v duchu výroku: Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kto si. Každý zo zúčastnených napísal na papier svoje tri knihy – knihu detstva, knihu mladosti (dospievania) a knihu svojho života (ak ju už našiel, resp., ak si ho už našla). Následne sa papieriky vhodené do „osudia“ žrebovali za účelom uhádnuť, kto z prítomných sa za lístočkom skrýva a prečo sú práve tieto knihy v jeho živote dôležité. Skúste si

odpovedať aj vy, aké knihy by ste si v dotazníku zvolili a viete, aké by si vybral váš blízky človek? Podmienkou účasti na druhom stretnutí (21. 1.) bolo priniesť nejakú knihu, akúkoľvek – novú, obľúbenú, požičanú, rozčítanú, zabudnutú, vlastnú, atď. Z kníh sa samozrejme čítalo, každý však dostal do rúk inú ako priniesol. Takto aj známe knihy dostali v ušiach majiteľa nový tón a ostaní zase spoznali predtým možno neznáme knihy. Na záver nechýbali opäť tipy na čítanie, ako aj informácie o literárnych podujatiach, plánoch a pod. Tretie stretnutie v Literárnom a hudobnom múzeu sa bude týkať detskej literatúry. Ako kedysi vyhlásila vznikajúca skupina konkretistov: Bude reč o detskej literatúre. Literárna hra z prvého stretnutia naznačila,

že detské knihy dokážu rozprúdiť diskusie, ľudia akosi radšej a bez okolkov hovoria o knihách svojho detstva. Príďte si aj vy zaspomínať na klasiku Môj macík, Malý princ či ironické básne Kristy Bendovej Bola raz jedna trieda alebo na diela najprekladanejšej autorky detskej literatúry Kláry Jarunkovej, ako aj na mnohé ďalšie. Okrem iného sa dozviete zaujímavé informácie a určite aj množstvo knižných tipov zo slovenskej a svetovej literatúry, ktoré potešia nielen detského čitateľa. Vedeli ste napríklad, že Johannes Jensen je krokodíl a Má pocit, že je iný, alebo, že znovu vychádzajú príbehy o Štoplíkovi od Hany Ponickej? O dátume marcového stretnutia sa informujte u autorky článku. n Eva Urbanová

Keď sa piesne stávajú obrazmi ... Metamorfózy života občas prinútia človeka zamyslieť sa. Otázky čakajú na odpovede a kým sa tie dostavia, situáciu v hlave aspoň na chvíľu upokojí lekár - čas. Podobnej dileme v procese tvorby čelil rodák z obce Dolná Lehota, talentovaný pesničkár Miroslav Kán, známy tiež pod umeleckým menom Silo. Po piatich rokoch spoločného účinkovania so skupinou „Silo a lampa svieť!“ uzrel svetlo sveta ich debutový album Hlava. Vznikol koncom minulého roka v štúdiu zvukára, hudobníka a producenta Róberta Čunderlíka. Fanúšikom pôvodnej domácej tvorby ponúka dvanásť nových autorských skladieb, ktoré 14. marca 2014 na trh slávnostne uviedla pesničkárka Simona Martausová v obci Nemecká, neďaleko hlavného ťahu na Brezno.

Príbeh skupiny „Silo a lampa svieť“ sa začal odvíjať od roku 2009, keď pesničkár Silo pokoril momentálne najstaršiu autorskú pesničkovú súťaž Košic-

ký zlatý poklad, konkrétne jej jubilejný, 25. ročník skladbou Strom a dostal možnosť nahrávania v Slovenskom rozhlase. Bronzovú priečku vtedy obsadila Stanislava Kokavcová s piesňou Chladná, ktorú na súťaži sprevádzala materská kapela The Elements z Čierneho Balogu. Horehronské rodácke pnutie dalo slovo a keďže Silo po sľubnej hudobnej minulosti v alternatívnej kapele Slepé črevo, oscilujúcej tvorbou medzi kapelami Chiki-liki tua a Karpatské chrbáty osirel, jeho nové tvorivé obdobie sa začalo napĺňať s personálnym podielom skupiny The Elements. Výsledkom je príjemný hudobný počin s bohatou fúziou štýlových prvkov a naturálnou poetikou. Tak ako pesničkár Vlasta Redl poeticky vo svojej tvorbe spomína na detstvo v horehronskej Valkovni, tak aj prostredie Dolnej Lehoty, neďaleko Krpáčova, ponúklo Silovi množstvo podnetov pre tvorivú reflexiu. Sympatický akustický zvuk platne Hlava preto len prirodzene dotvára ponúkané naturálne obrazy, hudobne stojace na prvkoch popu, rocku, folku i jazzu. Gitarové stavby skladieb v aranžmánoch celej kapely „Silo a lampa svieť!“ interpretačne podporil ešte invenčný zvuk akordeónu Michala Červienku, flauta Kataríny Lepkovej, husle Michala Hudáka, klávesy Rada Badyho Kráľa či saxofón Mateja Haasza. Vokálne vypomohol spevácky zbor sestier z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, ako aj cvrčky, lúčne koníky a iný hmyz v reálnej prírode. Ochrannú ruku nad vystúpením držal Róbert Čunderlík, ktorý okrem zvukovej réžie, dopĺňal i rôzne zvuky všade tam, kde bolo treba. Viacrozmernú osobnú spomienku objavíte napr. v skladbách s názvom Moja obľúbená a Vstávaj, v swingovo ladenej skladbe Jonatánky, alebo v piesni Nebo. Obraz miestnosti, prežiarenej petrolejkou a zvukom akustickej gitary metaforicky stelesňuje album Hlava, ktorý je pomyselným svedkom toho ako pesničkári v šere

svetla prichádzajú o ilúzie, no napriek tomu nestrácajú nádej. Silo je bezpochyby jedným z nich. Oproti kedysi priamočiarej irónii a recesii v kapele Slepé črevo, tu jeho sólový autorský počin oplýva zrelším analytickým nadhľadom, v ktorom sa prelína minulosť s prítomnosťou a víťazí zdravý rozum. Osobné výpovede zahŕňajú nielen nostalgické, ale aj hrejivé emócie, ktoré dokáže vyvolať len láska, ako ustavičná obeta. Smutno-krásne preto plynú piesne Nečakajte, Pani Augustová či titulná pieseň Hlava. Kapela „Silo a lampa svieť!“ tak ponúka sympatický a zrozumiteľný pesničkový počin, ktorý je bez pretvárky pripravený osloviť nielen vnímavého poslucháča. Hoci sa natíska porovnanie s moravskou folk-rockovou produkciou, Silove obrazotvorné autorstvo a vkusná hudobná fúzia prezrádza to, že domáca scéna je bohatšia o ďalší pesničkársky objav hodný budúcnosti, a navyše, zo stredného Slovenska. n Imrich Šimig

Tréningové aktivity v ŠVK V nadväznosti na minuloročný projekt Slovenskej asociácie knižníc „Vzdelaní knihovníci = spokojní návštevníci,“ v rámci ktorého bolo vyškolených 12 knihovníkov – trénerov pamäti, sa v dňoch 27. až 31. januára 2014 v Centre Memory v Bratislave uskutočnil ďalší vzdelávací kurz akreditovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR s názvom Kognitívna aktivizácia seniorov. Zúčastnili sa na ňom aj dve pracovníčky Štátnej vedeckej knižnice Mgr. Ivana Bičanovská a Mgr. Barbora Skubachová. Vzdelávací kurz im poskytol mnohé nové poznatky pre prácu so seniormi a pre prípravu tréningov pamäti v našej knižnici. Oboznámili sa s problematikou fungovania mozgu a kognitívnych funkcií, s technikami vylepšovania krátkodobej a dlhodobej pamäti a so samotnou metodikou trénovania pamäti. Získali

informácie o tom, ako starnutie ovplyvňuje mozog a mali možnosť zúčastniť sa na troch ukážkových hodinách tréningu pamäti so seniormi a na kognitívnom tréningu ľudí s Alzheimerovou chorobou. Svoje teoretické poznatky už začali účastníčky kurzu uplatňovať v praxi v rámci tréningových aktivít na pôde Štátnej vedeckej knižnice. Dňa 13. marca 2014 sa v rámci medzinárodnej akcie „Týždeň mozgu“ v knižnici uskutočnili ukážkové tréningy pamäti pre seniorov a tvorivé dielne pre žiakov základných škôl. Seniori tak mali možnosť precvičiť si svoju krátkodobú i dlhodobú pamäť formou rôznych zaujímavých cvičení. Žiaci sa oboznámili s niekoľkými pamäťovými princípmi a precvičili si ich pri hrách ako je extrémne pexeso, pexeso pre uši, či pri tvorbe myšlienkových máp. Štátna vedecká knižnica v spo-

lupráci s občianskym združením Pro Bibliotheca plánuje od septembra 2014 spustiť skupinový tréning pamäti pre seniorov, ktorý by mal trvať tri mesiace (12 stretnutí – 1 x týždenne). Program kognitívnej aktivizácie (tréning pamäti) je lákavou interaktívnou formou sebavzdelávania, a to nielen pre seniorov. Mozgový jogging je možné realizovať aj pre žiakov základných a stredných škôl, pre študentov vysokých škôl, mamičky na materskej dovolenke, či ľudí v produktívnom veku. Realizáciou rôznych typov aktivizačných programov chceme prispieť k dlhodobej vitalite nášho mozgu, k zjednodušeniu procesu učenia sa prostredníctvom rôznych pamäťových techník, ale predovšetkým, k vytváraniu príjemného prostredia na spon Barbora Skubachová ločenské stretnutia.

Umelecký odkaz Turgeneva Ruská literatúra je veľmi bohatá na hodnotné umelecké diela, od bylín, cez eposy až po jej zlatý a strieborný vek. Dlhé 19. storočie je často označované za zlatý vek ruskej literatúry a tiež samotnej ruskej kultúry. Je to storočie spisovateľov – velikánov, akými boli Puškin, Lermontov, Gogoľ, Čechov, Turgenev, Saltykov-Ščedrin, Nekrasov, Dostojevský, Tolstoj a mnohí ďalší. Ivan Sergejevič Turgenev je považovaný za spisovateľa kritického realizmu. V jeho tvorbe majú zastúpenie predovšetkým romány, poviedky a drámy, no pozornosť si bezpochyby zaslúžia aj jeho verše a básne v próze. Vo svojich poviedkach sa venoval problematike života roľníkov. Problémy ruskej inteligencie sú námetom jeho románovej tvorby. Podobne ako Puškin, aj Turgenev vykresľoval tzv. zbytočného človeka. Spisovateľ pochádzal zo zámožnej šľachtickej rodiny, študoval na univerzitách v Moskve, Petrohrade a Berlíne. Precestoval mnoho európskych krajín. Kvôli

Prednáška Mgr. Antona Repoňa PhD.

kritike vtedajšieho cárskeho režimu prežil veľa rokov vo Francúzsku, kde získal kontakty s predstaviteľmi francúzskeho realizmu. Veľký vplyv mal na slovenského spisovateľa Svetozára Hurbana - Vajanského. V septembri minulého roku uplynulo 130. rokov od smrti Turgeneva. Začiatkom roka 2014 uskutočnilo Centrum slovanských štúdií Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici prednášku vedenú Mgr. Antonom Repoňom, PhD. z Katedry slovanských jazykov Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Témou stretnutia bol Umelecký odkaz Turgeneva v súčasnosti. Prednášateľ sa zameral hlavne na románovú tvorbu Turgeneva a na vnímanie jeho románov mladými ľuďmi v súčasnosti. Vysoká účasť na prednáške nielen z radov študentov, ale tiež z ostatnej verejnosti, len potvrdzuje, že Turgenev dokáže osloviť čitateľa aj v 21. storočí. n Veronika Uhríková

Pondelok 31. marca 09.00 Môj otec MIKI, beseda s dcérou básnika Mikuláša Kováča Jarmilou Chrobákovou Verejná knižnica M. Kováča, oddelenie pre deti, Lazovná 26 10.00 Básnik a jeho mesto, literárne pásmo k 80. výročiu narodenia Mikuláša Kováča ŠVK - Literárne a hudobné múzeum, Lazovná 9, spoločenská sála 14.00 Povstanie a slovenská literatúra Prednáška PaedDr. Jany Borguľovej Klub dôchodcov Harmónia, Lazovná 26

Utorok 1. apríla 11.00 Odpusťte, mamička Komponované pásmo z tvorby povstaleckých básnikov k 70. výročiu SNP Účinkujú: Juraj Sarvaš a študenti herectva Fakulty dramatických umení Akadémie umení Gymnázium Mikuláša Kováča, Mládežnícka ulica 51 14.00 Anton Lauček Stretnutie s prozaikom a vysokoškolským pedagógom Filozofická fakulta UMB, katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy, Tajovského ulica 40 14.00 Mikuláš Kováč: Stena Rozbor básne – doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD. ŠVK – Literárne a hudobné múzeum, Lazovná 9 16.00 Slovenčina, na slovíčko! Jazyková komunikácia a kultúra vyjadrovania, stretnutie s jubilujúcim univerzitným profesorom a jazykovedcom Jánom Findrom Verejná knižnica Mikuláša Kováča, pobočka Okružná 2 19.00 Jana Juráňová: Ilona, žena Hviezdoslavova Hra inšpirovaná románom o živote Ilony Országhovej Bábkové divadlo na Rázcestí, Skuteckého 14 Vstupné 6 eur, predpredaj 5,50 eur

Streda 2. apríla 09.00 Kráľ čitateľov, súťaž o najlepšieho detského čitateľa/čitateľku Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Lazovná 26

10.30 Za textom Joža Urbana Stretnutie s básnikom Ondrejom Kalamárom ŠVK – Literárne a hudobné múzeum, Lazovná 9 11.00 Svet podľa Urbana a Inscenácia Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene venovaná tvorbe básnika Jozefa Urbana 16.00 Stredoslovenské osvetové stredisko, Dolná 35 80 minút, vstupné 4 eurá 16.00 Nata Hosťovecká Stretnutie s jubilujúcou spisovateľkou v rámci cyklu Literárne a hudobné večery ŠVK – Literárne a hudobné múzeum, Lazovná 9 17.00 Knižnica za mrežami Beseda s básnikom Ondrejom Kalamárom a fotografom Bohdanom Mezeiom Ústav pre výkon trestu, Banská Bystrica–Kráľová (neverejné)

Štvrtok 3. apríla 08.00 Kováčova Bystrica Súťaž v interpretácii poézie, prózy a vo vlastnej literárnej tvorbe Štátna vedecká knižnica, Lazovná 9 14.00 Veselá abeceda Stretnutie so spisovateľkou Ivonou Ďuričovou, básnikom Miroslavom Kapustom a maliarkou Zdenkou Nedomovou Verejná knižnica Mikuláša Kováča, pobočka Karpatská 3 16.00 Burza literárnych talentov ŠVK - Literárne a hudobné múzeum, Lazovná 9 16.00 Peter Holka: Láska prebýva na Kilimandžáre Čítačka z nového románu spisovateľa, dramatika a publicistu Verejná knižnica Mikuláša Kováča, pobočka Karpatská 3

Piatok 4. apríla 16.00 Noc s Andersenom Verejná knižnica Mikuláša Kováča - oddelenie pre deti, Lazovná 26, pobočka Okružná 2, pobočka Karpatská 3 18.30 Marcel Páleš: Malý príbeh veľkej nádeje Prezentácia novej knihy autora Radnica, Cikkerova sieň, Námestie SNP 1

Organizátori: Mesto Banská Bystrica, Banskobystrický samosprávny kraj, Štátna vedecká knižnica, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum, Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Univerzitná knižnica UMB, Univerzita Mateja Bela – katedra slovenskej literatúry Filozofickej fakulty, Akadémia umení – Fakulta dramatických umení, Odbočka Spolku slovenských spisovateľov, Bábkové divadlo na Rázcestí, Stredoslovenské osvetové stredisko, Informačné centrum mladých – Junior centrum voľného času, Gymnázium Mikuláša Kováča, Klub dôchodcov Harmónia

V USA otvorili veľkú verejnú knižnicu požičiavajúcu len e-knižky V americkom meste San Antonio otvorili v posledných mesiacoch uplynulého roka zaujímavú verejnú knižnicu nového typu, ktorá nedisponuje žiadnymi tlačenými knižkami a požičiava výlučne elektronické knižky. Knižnica pomenovaná BiblioTech je prvou takouto verejnou knižnicou minimálne v USA. Hoci knižnica musela zakúpiť elektronické verzie knižiek za rovnaké ceny aké majú klasické tlačené knižky a navyše nakúpila aj elektronické zariadenia na čítanie, náklady na jej zriadenie boli výrazne nižšie ako pri klasickej knižnici pre elimináciu nákladov na skladovanie a manipuláciu s knihami. Celkové náklady na zriadenie dosiahli 2,3 milióna dolárov. Knižnica disponuje priestormi na čítanie, ktoré sú vybavené 48 počítačmi, 10 notebookmi a 40 tabletmi. Okrem toho čitateľom domov požičiava e-knižky na 600 knižnicou vlastnených čítačkách elektronic-

kých kníh a ďalších 200 čítačkách so softvérom optimalizovaným pre detského čitateľa. Knižky si je možné vypožičať na 14 dní, pričom naraz si je možné požičať päť knižiek. V prípade nevrátenia čítačky do 14 dní sa účtuje pokuta dolár za deň, po ďalších 14 dňoch považuje knižnica čítačku za stratenú a zaúčtuje čitateľovi pokutu 150 dolárov. Ak ale do troch mesiacov vráti čítačku v nepoškodenom stave, túto pokutu mu odpustí. Knižky si je možné čítať aj na vlastných zariadeniach pomocou softvéru 3M Cloud Library, v takom prípade si je knižky možné požičať samozrejme cez Internet. Služby knižnice sú pre obyvateľov okresu Bexar, v ktorom San Antonio leží, zadarmo. Knižnica pripravuje aj spoplatnený prístup pre ostatných záujemcov, jeho podmienky zatiaľ nezverejnila. Nevýhodou knižnice oproti starším klasickým

Viete si predstaviť, že neexistuje elektronická žiadanka? Údaje o knihách na kartičkách z tvrdého papiera naklepané na písacom stroji sú uložené v na mieru vyrobených skrinkách. Úzke, nízke a hlboké skrinky poukladané jedna vedľa druhej a navrstvené aj do výšky, vytvárajú uličky, v ktorých sa dá pohybovať. Skrinky i kartičky v nich sú abecedne zoradené podľa rôznych kritérií (autor, názov, predmet a i.) a niekedy trvá dlhé minúty, kým sa vám podarí nájsť tú, ktorú hľadáte. Odpíšete údaje z kartičky na predtlačený lístok, doplníte svoje meno a číslo preukazu. Lístok potom vhodíte do boxu, kde počká na obslužný personál. Ten lístky vyzdvihuje v pravidelných intervaloch. Knihy nájde v sklade a odnesie do priestoru požičovne, teda tam, kde si ich prídete zobrať. Celý proces niekedy trvá aj tri hodiny. Presne takto ste sa v minulosti v našej knižnici mohli dostať k odbornej literatúre, obľúbenej beletrii alebo iným dokumentom, ak ste chceli čítať doma. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa začalo s automatizáciou knižničných procesov. Najskôr sa zhromaždili údaje na obrovských, dvadsať kilogramov vážiacich, magnetických diskoch pripojených k počítaču domácej proveniencie v skratke nazývanom SMEP (Systém malých elektronických počítačov). Malých? Počítací stroj zaplnil skoro celú veľkú miestnosť, spotreboval množstvo elektrickej energie a napriek tomu, že mal zabudované vlastné chladenie, vyrobil toľko tepla, že jeho prevádzka vyžadovala klimatizáciu miestnosti. To preto, aby sa neprehrial a neskolaboval. Dokonca si dokázal zapamätať mená a osobné údaje o čitateľoch, vyhľadať ich a zobraziť na monitor. No na dnešné pomery je to už dosť málo.

Na prelome nasledujúceho desaťročia teda tento počítač nahradil oveľa menší, terminálový server s operačným systémom typu UNIX. Tento, v inovovaných verziách, slúži dodnes. Server nachádzajúci sa v bývalej počítačovej sále je spojený s koncovými stanicami, terminálmi, umiestnenými v požičovni. Stanice pozostávajú len z obrazovky a z klávesnice. Dievčatá za okienkom vyťukávajú do klávesníc, kto si akú knihu požičal. Počítač je schopný vyrátať, kedy má čitateľ knihu vrátiť, skontrolovať vrátenie, a ak sa tak nestalo, vytlačiť upomienku.

V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa začal používať výkonnejší server s dokonalejšou softvérovou aplikáciou, knižničným systémom VTLS, predchodcom dnešnej Virtuy, a začala sa budovať počítačová sieť na prízemí budovy. K serveru sa pripojilo osem počítačových staníc. Po zaškolení knihovníčky sa ukladali na jednotlivé PC údaje o nových i starších knihách a čitateľoch knižnice, ktoré na konci dňa putovali po sieti, ukladali sa na server, spracúvali sa, triedili a zálohovali. So zdokonaľovaním sa techniky môžu efektívnejšie pracovať aj počítačové programy, pribúdajú pracovné stanice, rastie objem uložených dát. Neskôr treba počítačovú sieť rozšíriť do všetkých priestorov a pripojenie k internetu cez pevnú linku zmeniť po niekoľkých rokoch na optickú prípojku. Nastúpil aj oveľa výkonnejší server. K zamestnaneckým počítačom pribúdajú stanice pre verejnosť. Ľudia v nich teraz nájdu to čo potrebujú oveľa rýchlejšie ako v starých lístkových katalógoch. S rozširovaním internetu na školách a v domácnostiach dnes umožňujeme širokej verejnosti on-line vyhľadávanie v knižničnom katalógu. Po informácie netreba ísť fyzicky do knižnice. Zo všade, kde je internet, je možnosť dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni, nahliadnuť do knižničných fondov. Stále je ale nutné odpisovať údaje z obrazovky a ručne vyplniť výpožičný lístok. Avšak nie nadlho. Výpožičné procesy sa automatizujú a odtiaľ je už len krôčik k elektronickej žiadanke. Registrovaným čitateľom dnes umožňujeme, po prihlásení sa cez internet, objednať si žiadaný dokument elektronicky. Prihlásite sa, vyhľadáte a jedným kliknutím odošlete vašu požiadavku. Tlačiareň ju vytlačí, personál nájde žiadanú knihu v sklade a pripraví ju na vyzdvihnutie. Treba dodať, že od roku dvetisícdesať putuje každá žiadanka po o niečo dlhšej trati. Realizuje sa projekt KIS3G v rámci ktorého sa Slovenská národná knižnica (SNK) stáva hlavným uzlom s výkonnými knižničnými servermi i systémom. Nahrádzajú techniku v ostatných zúčastnených knižniciach. Ako prví sme pripojili našu knižnicu do siete slovenských knižníc a v auguste dvetisícdeväť preklopili údaje z lokálneho servera na servery SNK. Meniť rozhranie nebolo treba.

knižniciam je samozrejme obmedzenejší výpožičný katalóg. Knižnica má v ponuke 10 tisíc elektronických knižiek a niekoľko menších katalógov ďalších typov digitálnych materiálov, napríklad časopisov a audiokníh. Zdroj: http://www.dsl.sk/article.php?article=15066 n Foto: Knižnica BiblioTech

Anketa používateľov knižnice: 1. K de ste sa prvýkrát stretli s pojmom e-kniha? 2. Uprednostňujete klasickú knihu alebo e-knihu? Rado (študent, 22): „... na googli, sem –tam si nejakú pozriem cez tablet, ale uprednostňujem klasické knihy“ Martin (študent, 21): „... už som sa s tým pojmom stretol, ale nepamätám si kde, vôbec e- knihy nevyužívam“ Emil (študent, 21): „... s pojmom e-kniha som sa ešte vôbec nestretol“ Kamila (študentka, 25): „... v škole, keďže je toho viac na internete a ľahšie a rýchlejšie sa tieto zdroje nájdu, no využívam aj klasické knihy, najmä z knižnice“ Petra (učiteľka, 39):„... pracujem ako učiteľka, stretla som sa s týmto pojmom v mojej práci, v škole“ Katarína (učiteľka, 33): „... na internete, uprednostňujem ale klasickú knihu“ Dáška (administratívny pracovník, 32): „... s pojmom e-kniha som sa stretla v médiách, časopisoch, uprednostňujem určite klasické knihy, e-knihy, ani e-čítačky ma nenadchýňajú, knihu potrebujem fyzicky držať, cítiť jej vôňu...“ Ingrid (referentka, 50): „... z médií – TV, rozhlas, dávam prednosť klasickej knihe“ Alžbeta (študentka, 23): „... od suseda kamaráta, ktorý e-knihy používa pravidelne cez čítacie zariadenie na tablete, ja osobne s e-knihami skúsenosti nemám“ Zuzana (dôchodkyňa, 63): „... nestretla som sa s týmto pojmom, využívam len klasické knihy“ Anton (hudobník, 58): „... poznám e-knihy z médií, ale nevyužívam ich“ Soňa (študentka, 25): „... prvýkrát asi od spolužiačok a teraz pri kúpe notebooku som dostala 10 e-kníh zdarma už stiahnutých...“ Marek (študent, 24): „... na internete a keďže píšem diplomovku, tak uvažujem aj o využití e-kníh, ako jedného zo zdrojov do záverečnej literatúry“ Mária (doktorantka UMB, 33): „... v knižnici, uprednostňujem klasické knihy, ale na pracovné, vedecké účely využívam aj e-zdroje“ SNK vybrala ten istý typ knižničného systému len vo vyššej verzii, aký sme prevádzkovali my s inováciami od roku tisícdeväťstodeväťdesiatšesť. Požiadavky uháňajú po dlhšej ceste cez Martin do Banskej Bystrice, aj keď sedíte v našich priestoroch alebo doma. A predsa dorazia takmer v okamžiku. Žiadanka je vytlačená za pár sekúnd, a keď je kniha požičaná, po jej vrátení vám pošleme mailový oznam o dostupnosti. Šetríme váš čas. Zvykli ste si ľahko, však? n Alica Kmeťová

Knižné novinky Fernando Báez: Obecné dějiny ničení knih Táto monografia je fascinujúcou a zároveň podrobnou exkurziou do svetovej histórie ničenia kníh, či sa už na ich zániku podieľali prírodné katastrofy alebo barbarstvo človeka. Autor ju rozdelil do troch rozsiahlych častí, je doplnená dátami rôznych prípadov pálenia a ničenia kníh ako na západnej, tak i východnej pologuli. Čitateľa nezriedka zarazí zistenie, aká vie byť silná a zničujúca ľudská posadnutosť, pochybné zmýšľanie fanatických politikov, cirkevných hodnostárov a dogmatickej cenzúry. „Pri čítaní tejto knihy vás mrazí.“ (Umberto Eco). Fernando Baéz sa dvanásť rokov venoval len zbieraniu materiálov po celom svete, aby mohol túto knihu vydať. Je to jedinečné dielo svojho druhu, ocenené viacerými významnými spisovateľmi. „Fernando Báez napísal najlepšie dielo o ničení kníh.“ (Noam Chomsky)

Michal Petrov: Co bylo (a nebylo) za reálného socialismu Kniha už na prvý pohľad upúta čitateľa svojím názvom a v neposlednom rade i zaujímavým obalom. Autor v nej upriamuje pozornosť na veci každodennej potreby obyvateľov Československa. Využíva na to pestrý obrazový sprievod, dobovú reklamu a snímky všetkého, čo ste (ne)mali radi. Milí čitatelia túto knihu vrelo odporúčam tým, ktorí na vlastnej koži zažili socialistickú éru, na oživenie svojich spomienok, ale aj tým, ktorí o týchto časoch (čo bolo a čo nebolo) len počuli :).

Marcel Pecník – Tomáš Novanský: Príbeh ľudí a peňazí. Peňažná reforma v Československu v roku 1953 Publikácia prináša základný populárno-vedecký pohľad na príčiny, priebeh a dôsledky peňažnej reformy v roku 1953. Súčasťou knihy sú nádherné dobové fotografie mincí, papierových bankoviek, významných osobností politických a ekonomických dejín Slovenska, úryvky z vtedajších novín a časopi-

sov. Kniha obsahuje tiež anglický a ruský preklad. Autorské spojenie týchto dvoch fundovaných banskobystrických rodákov dáva publikácii záruku kvality a prínosu ako v oblasti bankovníctva, tak aj v oblasti histórie.

Ivo Pejšoch: Stíhače tanků. Dějiny vývoje a nasazení stíhačů tanků od první světové války do současnosti Toto je knižná novinka, nech mi milé čitateľky odpustia, ale asi s najväčšou pravdepodobnosťou, určená pánom. Približuje vývoj obrnenej techniky, konkrétne stíhačov tankov, od ich počiatkov po súčasnosť. Kapitoly sú rozdelené podľa jednotlivých štátov, ktoré túto techniku vyrábali a v nich sú tieto typy zostavené v chronologickom poradí s podrobnými technickými údajmi. Samozrejmosťou sú fotografie týchto bojových strojov, takže obdivovatelia vtedajšej bojovej techniky si prídu na svoje.

Československá legie v Rusku 1914-1920, Díl I. Túto knihu som, milí čitatelia, vybrala zámerne. Tento rok si totiž pripomíname 100. výročie od vzniku 1.svetovej vojny a práve táto publikácia nám poskytuje autentický pohľad do tohto obdobia. Ide o prvý diel monografie, ktorej cieľom je predovšetkým nastupujúcim generáciám poskytnúť vedomosti o tom, kto boli legionári a pripomenúť našej spoločnosti hodnoty, na základe ktorých bolo vybudované slobodné Československo. Čitatelia sa tiež zoznámia so základnými pojmami a údajmi, ktoré sa týkajú radov, vyznamenaní, rovnošiat, uniforiem, výstroja a výzbroje ruských legionárov, aby takto obohatení mohli v nasledujúcich pokračovaniach tejto knihy sledovať samotnú históriu československého vojska v Rusku. Publikácia disponuje bohatým obrazovým materiálom, dobovými fotografiami.

Li Ang: Čarovná záhrada Autorka tejto pozoruhodnej prózy nás zavedie do sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20.storočia, do obdobia tchajwanského ekonomického rozmachu. Hlavnou hrdinkou je posta-

va ženy Ču Jing-chung, prostredníctvom ktorej do popredia vystupuje téma národnej a etnickej identity a zároveň autorkina obľúbená tematika túžby. Čitateľ tak má možnosť zoznámiť sa s kultúrou a históriu Tchaj-wanu a osudom spomínanej hrdinky. Li Ang patrí medzi najuznávanejšie súčasné tchajwanské spisovateľky a zároveň aj tie najprekladanejšie. Román Čarovná záhrada určite stojí za Vaše povšimnutie.

Umberto Eco: Dějiny legendárních zemí a míst Umberto Eco sa tu stáva naším sprievodcom po ďalekých a neznámych krajinách a sprostredkúva nám ich obyvateľov, hrdinov, život, vášne i neresti, ale predovšetkým význam, ktorý pre nás majú. Na čitateľa čaká dobrodružná cesta po legendárnych krajinách a miestach od tých, ktoré sme si len vyfantazírovali (ostrovy, ktoré navštívil Guliver, Alicina krajina zázrakov a pod.) až po miesta, o ktorých si ľudia už od dávnych dôb mysleli, že sú skutočné (Atlantída, Eldorádo, Šťastné ostrovy, Zem hojnosti a pod.). Kniha je obohatená o nádherné kresby a fotografie, staroveké a stredoveké texty, úryvky z básní, komiksov, románov.

Antoine de Saint Exupéry v obrazech a dokumentech Ak Exupéry patrí medzi Vašich obľúbených spisovateľov a chcete vedieť, aký naozaj bol ako človek, nielen ako pilot, spisovateľ a hrdina, akými životnými cestami si prešiel, aké mal trápenia, pochybnosti, ale i radosti, lásky a pod., táto kniha je určená práve Vám. Je obohatená o nádherné dobové fotografie, obsahuje tiež úryvky z listov, ktoré písal Exupéry alebo ktoré boli písané jemu, novinové výstrižky a pod. Na jej autenticite pridáva i fakt, že autormi tejto publikácie sú manželia, ktorí mali k Saint Exuepérymu veľmi blízko, prostredníctvom pohľadu jeho ženy sa tak zoznámili s jeho súkromnými písomnosťami, dopismi a dokumentmi uloženými v archíve a mohli tak priaznivcom literatúry predstaviť skutočného Antoine de Saint Exupéryho. n Katarína Glejteková

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Nepredajné. Bezplatne šírené.

Zostavovateľka: Mgr. Katarína Glejteková. Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a tlač: DALI-BB, s.r.o. Registračné číslo: EV 3255/09. ISSN 1335-6917 Vydavateľ: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici