Ročník XII.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici, ktorého história sa začala písať v roku 1969, patrí svojou špecializáciou, dokumentáciou literárnej a hudobnej kultúry banskobystrického regiónu k ojedinelým múzeám na Slovensku. V jeho priestoroch sú zastúpení polyhistor Matej Bel, spisovatelia Ján Chalupka, Jozef Gregor Tajovský, František Švantner, Terézia Vansová, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto, literárny vedec Alexander Matuška, hudobní skladatelia Ján Levoslav Bella, Viliam Figuš-Bystrý, Ján Cikker, Andrej Očenáš, Šimon Jurovský, Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina, Zdenko Mikula a mnohí ďalší, ktorým bol v priestoroch múzea vybudovaný nový domov, nad ktorým držia ochranné krídla bohyne múzických umení – múzy.
Zhromažďovanie, zhodnocovanie a odborné spracovávanie zbierkových predmetov ako súčasti kultúrneho dedičstva z oblasti literárneho a hudobného života na Slovensku, na základe erudovaného prieskumu a vedeckého výskumu kurátorov, je len jednou zo základných úloh, resp. základným poslaním tohto múzea, tvoriacim jeho odbornú a zároveň celkovú existenčnú základňu, z ktorej následne vychádzajú čiastkové úlohy múzejníkov, spojené s odbornou vedeckou a popularizačnou prezentáciou, ako aj publikačnou a edičnou činnosťou. Je preto nesmierne dôležité stavať toto základné poslanie múzea na vrchol rebríčka múzejných činností, ktoré, bohužiaľ, vo viacerých múzeách, sa uberá do ústrania v súvislosti s čoraz viac sa rozvíjajúcimi prezentačnými činnosťami týchto inštitúcií, snažiacich sa udržať krok s konkurentmi v regionálnej i celkovej slovenskej kultúre. Za obdobie vyše štyridsaťročnej existencie pracovníci múzea získali množstvo hodnotných zbierkových predmetov (viac ako 55 000 ks). Múzeum sa stalo žiadaným partnerom pri realizácii literárnych a hudobných podujatí, pri príležitosti životných jubileí alebo výročí významných predstaviteľov literárnej a hudobnej kultúry v rámci regiónu, Slovenska i v medzinárodnom kontexte. Preto je potrebné zachovať si kredit váženého partnera a hľadať nové cesty priblíženia sa múzea k širokej kultúrnej verejnosti – návštevníkom všetkých vekových kategórií, a to prezentáciou zaujímavých, ojedinelých aktivít v pútavom prostredí vlastných i vysunutých expozícií múzea. Pri ich modernizácii bude základom a novou cestou súčasný trend v prezentácii zbierkového fondu múzeí nie prostredníctvom statických, ale predovšetkým dynamických expozícií využívajúcich moderné prvky interaktívnej prezentácie. Tento trend nech nám je vzorom do blízkej budúcnosti pri tvorbe nového domova múz – pamäte kultúrnej histórie nášho regiónu... „... Aj naša pamäť je sad, o ktorý sa musíme starať, aby trval a kvitol, a túto povahu jej prisúdime spravidla až potom, keď už vieme, že vskutku vieme len to, čo sme si zapamätali. V nej, povieme si po súhrne osobnejších skúseností, je dôležité všetko, čo nám do nej vkročilo, a výnimkou tu sa nemá stať ani to, na čo by sme najradšej už zabudli. Nemôžeme byť učení bez pamäti, študovali by sme márne, a bez štúdií nebolo by ani tej našej pamäti učenej. Áno, musíme si ju pestovať ako sad, povieme si, keď sme sami už pochopili, že najnemilosrdnejšie sa voči nám správa práve to, na čo sme zabudli...“ (Ladislav Ballek: Pamäťou z učení. In: Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica. Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum, 2009, s. 7.) PaedDr. Ľubica Nechalová
3/2011
Zasa je tu september, žiaci a študenti sa vracajú do škôl. Vysokoškolskí študenti nastupujú až o niekoľko dní. Knižnica je však na ich príchod pripravená už teraz. Máme na to dobrý dôvod. Študenti predstavujú takmer 70% používateľov našej knižnice. V absolútnej prevahe sú to najmä vysokoškoláci. Aj keď každoročne poriadame viaceré propagačné akcie a exkurzie pre stredoškolákov, ich záujem o knižnicu a jej služby stále nie je na takej úrovni, ako by sme očakávali. Nie sme s týmto stavom spokojní a budeme aj v novom školskom roku pokračovať v propagácii knižnice a jej služieb medzi stredoškolákmi, a to jednak v podobe tradičných exkurzií, jednak ďalšími netradičnými formami. Pokračovanie na str. 2.
Jazyková študovňa InfoUSA poskytuje svoje služby pre čitateľov a návštevníkov Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici takmer šesť rokov. Činnosť študovne nadviazala na predchádzajúcu plodnú spoluprácu Štátnej vedeckej knižnice s Tlačovým a kultúrnym oddelením Veľvyslanectva USA v Bratislave. Otvoreniu centra predchádzalo podpísanie tzv. Memoranda o porozumení o založení amerického informačného a kultúrneho centra v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrice pod názvom InfoUSA Banská Bystrica. Zakladajúce Memorandum zo dňa 26. augusta 2005 podpísali pani Barbara Zigli, vtedajšia riaditeľka Tlačového a kultúrneho oddelenia a PhDr. Oľga Lauková, PhD., riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice. V súčasnosti je v platnosti tretie obnovené Memorandum o porozumení, ktorého výsledkom je obnovenie partnerskej spolupráce na obdobie ďalších troch rokov, t. j. do augusta 2014. Na programe a prevádzke centra sa podieľajú obe strany, pričom každá z nich má konkrétne povinnosti a záväzky.
Chris Sharf, kultúrny atašé Veľvyslanectva USA v Bratislave a PhDr. Oľga Lauková, PhD., riaditeľka ŠVK, podpisujú obnovené Memorandum o spolupráci. Pokračovanie na str. 2.
Pokračovanie zo str. 1.
Poslaním centra je podporovať vzájomné porozumenie medzi Spojenými štátmi americkými a Slovenskou republikou sprístupňovaním informácií o USA a poskytovaním priestoru na organizovanie amerických kultúrnych a informačných programov. Čitateľom sú k dispozícii okrem beletrie aj odborné publikácie a periodiká z vedných odborov histórie, politológie, medzinárodných vzťahov a diplomacie, žurnalistiky, umenia či lingvistiky. Americké centrum InfoUSA nie je len miestom, kde si čitatelia môžu vypožičať knihy, ktoré ich zaujímajú. Je zároveň miestom konania rôznych podujatí usporiadaných v spolupráci s Veľvyslanectvom USA a Fulbrightovou komisiou na Slovensku, organizuje verejné diskusie a besedy s americkými odborníkmi, prednášky pre študentov, premietanie filmov či literárne kluby. V poslednom období sa s veľkou popularitou stretli kreatívne hodiny anglického jazyka obohatené o interaktívne prvky. Hodiny sú určené najmä žiakom posledných ročníkov základných škôl a študentom stredných škôl ako podpora vyučovacieho procesu. Pod vedením amerických lektorov a odborne erudovaného konzultanta majú účastníci jedinečnú možnosť oboznámiť sa s kultúrou Spojených štátov. V rámci kreatívnych interaktívnych hodín sa vytvára priestor aj na obohatenie poznatkov o amerických reáliách a slovnej zásoby zábavnou skupinovou formou, prispôsobenou úrovni jazykových kompetencií žiakov a študentov. Hodiny umožňujú žiakom a študentom samostatne sa rozhodovať a privádzať k tvorivému mysleniu, rozvíjať sociálne zručnosti formou vzájomnej komunikácie. Skupinová metóda vyučovania tak žiakom umožňuje nielen korektnou formou spoznať mnoho nového vďaka preberanému učivu, ale svojím spôsobom oživiť aj vyučovanie, ktoré v škole prebieha tradične, „postarom“. Mgr. Zuzana Kopčanová
Partnerské vzťahy medzi Banskou Bystricou a jej sesterským mestom Charleston v USA sa v tomto roku opäť upevnili. Na základe pozvania minuloročnej delegácie z Charlestonu, ktorá navštívila naše mesto v máji, sa tento rok v júni štyria Banskobystričania zúčastnili na 4. ročníku festivalu v Charlestone. Naše mesto reprezentovali ľudovou piesňou a tancom pod vedením Jozefa Maka. Spolu s dcérou Denisou a bratrancami Miroslavom a Jozefom Terekom svojím vystúpením ukázali slovenského folklóru. Dlhé roky účinkujú v súbore Partizán a v súbore Kráľova Hoľa z Pohorelej, a tak získať si miestne publikum pre nich nebol žiadny problém. Na záver vystúpenia odovzdali primátorovi mesta Dannymu Jonesnovi pozdrav a list od primátora mesta Banskej Bystrice Mgr. Petra Gogolu.
Pokračovanie zo str. 1.
Rovnako dôležitou skupinou pre nás sú aj vysokoškolskí študenti a medzi nimi najmä tí, ktorí práve začínajú štúdium na tunajších vysokých školách. Aj im predstavíme našu knižnicu, jej priestory a služby. Náš knižničný fond dlhodobo budujeme tak, aby sme mohli uspokojiť potreby a požiadavky tejto skupiny používateľov. Študenti nájdu u nás množstvo odborných publikácií, skrípt či príručiek. Môžu si ich vyhľadať a objednať z domu alebo zo školy v ľubovoľnom čase a do knižnice si ich prídu len vyzdvihnúť. Niektoré odborné publikácie, ako aj rozsiahle encyklopedické diela nájdu študenti v našej univerzálnej študovni, ktorá im poskytuje príjemné prostredie, ako aj odborné rady personálu. Študovňa odborných periodík sprístupňuje viac ako 1 300 titulov časopisov, v ktorých možno nájsť najnovšie informácie z rôznych vedných odborov. Knižnica sprístupňuje aj staršie ročníky periodík, ktoré uchováva na 5 rokov alebo natrvalo. Naše študovne a jazykové centrá sú im k dispozícii v priebehu celého školského roka. Knižniční zamestnanci sú pripravení pomáhať používateľom pri orientácii v knižnici, pri vyhľadávaní potrebných informácií a prameňov. Využívame na to najnovšiu dostupnú techniku. V tomto roku sme začali so sprístupňovaním čítačiek elektronických kníh (Sony a Evolve) a plánujeme do budúcnosti zvýšenie ich počtu a budeme hľadať možnosti ďalších inovácií. Verím, že sa nám v tomto školskom roku podarí zvýšiť počet užívateľov knižnice z radov stredoškolákov, a že budeme schopní aj poslucháčom vysokých škôl poskytnúť všetky služby a informácie, ktoré budú k svojmu štúdiu potrebovať. Mgr. Peter Majling
Delegácia z nášho mesta absolvovala v sprievode hlavného manažéra Charlestonu – Davida Molgaarda, ktorý minulý rok podpísal v Banskej Bystrici zmluvu o spolupráci, aj mnohé ďalšie stretnutia. Odovzdala pozdravy nielen na Mestskom úrade, ale aj v Mestskej knižnici, v nemocnici či na univerzite, s ktorými majú podpísané zmluvy o spolupráci jednotlivé banskobystrické inštitúcie. Jedným z dôležitých bodov programu bola návšteva Verejnej knižnice v Charlestone. Účastníkov osobne privítal riaditeľ knižnice, ktorý prevzal knižný dar a propagačné materiály zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Naša knižnica, s priestormi a činnosťou ktorej sa zatiaľ mohol zoznámiť len na základe publikácií a fotografií, sa mu veľmi páčila a vyjadril presvedčenie, že vzájomná spolupráca bude pre ďalší rozvoj oboch knižníc veľmi prospešná. Delegáciu oboznámil s plánmi na vybudovanie novej knižnice v Charlestone. Charleston je podľa rozprávania Jozefa Maka krásne mesto. „Ľudia sú tu veľmi príjemní a priateľskí. Otvorili nám svoje domovy, kde sme boli ubytovaní a postarali sa o nás výborne. Veríme, že dvere sem máme vždy otvorené.“ Pán Mak dodáva: „Každý Banskobystričan by sa tu cítil ako my – ako doma. Príroda je v Západnej Virginii očarujúca. Bližšie spoznať krásy prírody nášho sesterského mesta sme mali možnosť priamo zblízka, pri raftovaní na rieke v tamojšom národnom parku.“ A čo dodávajú na záver? „Dúfame, že v Banskej Bystrici sa ľudia budú rovnako usilovať o vzájomnú spoluprácu ako obyvatelia mesta Charleston.“ „Ja osobne,“ hovorí pán Mak, „som si predsavzal splniť jednu dôležitú úlohu – s pánom profesorom Jánom Birošom, ktorý v Charlestone žije a učí dlhé roky, rozbehnúť univerzitu tretieho veku, zameranú na štúdium angličtiny. Verím, že sa nájdu mnohí Bystričania, ktorí budú chcieť naše sesterské mesto navštíviť a zároveň sa naučiť hovoriť po anglicky.“ Veríme, že nielen pánovi Jozefovi Makovi, ale aj nášmu Mestu Banská Bystrica, Univerzite Mateja Bela v B. Bystrici, Nemocnici F. D. Roosevelta v B. Bystrici či Štátnej vedeckej knižnici v B. Bystrici sa pri rozvoji ďalšej spolupráce bude dariť a výsledok ich činnosti bude prínosom pre Banskobystričanov. Denisa Maková, PhDr. Blanka Snopková
V júni sme boli účastníkmi osláv 60. výročia založenia Vojvodskej navštívi okolo 120 000 čitateľov, ktorí si prostredníctvom požičovne na verejnej knižnice Emanuela Smolki (Wojewódzka Biblioteka Publiczna) Piastowskej ulici 18 vypožičajú viac ako pol milióna dokumentov. Čitateľom v poľskom Opole. Ako sa odlišuje dnešná knižnica od tej z roku 1951? je k dispozícii knižničný fond v rozsahu 220 000 kníh, 11 700 titulov „Kedysi to bola taká svätyňa, v ktorej muselo byť ticho. Dnes je periodík a 87 000 exemplárov špeciálnych dokumentov. Do knižničného knižnica živým, dynamickým organizmom. Nie je už len miestom, kde fondu každoročne pribudne okolo 14 000 knižničných jednotiek. Na možno bádať v zbierkach, ale je to novodobé informačné centrum. Je všetkých oddeleniach knižnice majú čitatelia bezplatný prístup na strediskom kultúry a prezentácie knižnej kultúry,“ odpovedal na otázku internet. Viac o partnerskej knižnici v Opole môžete nájsť na novinárov riaditeľ knižnice – Tadeusz Chrobak. Súčasťou knižnice je www.wbp.opole.pl. galéria, kde sa uskutočňujú výstavy Počas svojej existencie sa súčasnej i historickej knižnej tvorWojewódzka Biblioteka Publiczna by, prezentácie autorov kníh a vydazaradila medzi významné knižnice vateľstiev. Poľska a etablovala sa aj ako Knižnica sa stala miestom stremoderná kultúrna, vzdelávacia a távania sa so zaujímavými osobinformačná inštitúcia Európy, s nosťami nielen literárneho sveta, kontaktmi na viaceré európske ale aj z oblasti vedy a techniky. knižnice a informačné inštitúcie. Najmladším pracoviskom v rámci Úspechy dosiahla najmä vďaka knižnice je Opolská digitálna knižpoctivej a cieľavedomej práci odnica (Opolska Biblioteka Cyfrowa), borníkov-knihovníkov, bibliografov ktorá je dôkazom, že vedecká kniža informačných pracovníkov, ktorí nica v Opole drží krok so svetovým v knižnici pracovali a pracujú, i trendom virtualizácie a digitalizácie vďaka profesionálnemu prístupu knižníc. Prostredníctvom digitálnej a modernému spôsobu manažoHistorický fond knižnice je uložený na zámku Rogów. knižnice boli čitateľom elektrovania knižnice. nicky sprístupnené historické a vzácne zbierky, ktorých originály sú Dlhoročná spolupráca, ktorá spája naše dve knižnice, je prínosom starostlivo chránené v depozitoch na zámku Rogów. Zámok knižnica pre ďalší rozvoj oboch knižníc. Pracovné pobyty odborníkov, výmena získala do vlastníctva vo veľmi zlom stave v roku 1963. Po takmer publikácií, ale najmä výmena skúseností z každodennej knižničnej desaťročnej komplexnej obnove sa stal skvostom a pýchou knižnice i činnosti prispieva k rozširovaniu foriem práce s čitateľom, podporuje celého vojvodstva. Spoločne s oddelením špeciálnych a vzácnych zbierok kreativitu pri zavádzaní nových knižnično-informačných služieb do praxe zabezpečuje ochranu, spracovávanie a sprístupňovanie starých tlačí, a atraktivitu týchto služieb pre návštevníkov. Vždy sme sa veľmi tešili a rukopisov, inkunábulí a grafiky. tešíme na stretnutia s pracovníkmi tejto knižnice, na vzácnych priateľov Od roku 1961 nesie knižnica meno svojho patróna Emanuela Smolku a kolegov z Opole. Veríme, že táto spolupráca bude pokračovať a (1820 – 1854) – osvetového pracovníka, zakladateľa ľudových čitární, rozvíjať sa aj v budúcnosti. bojovníka za zrovnoprávnenie poľského jazyka v Sliezsku. Knižnicu ročne PhDr. B. Snopková, RNDr. M. Kassa
Začiatkom mája sme sa spoločne s manželkou vybrali na súkromnú návštevu Plzne a Prahy. Pri tejto príležitosti sme navštívili aj Studijní a vědeckú knihovnu v Plzni. SVK Plzeň bola založená 1. 1. 1950 uznesením vlády ako Státní studijní knihovna Plzeň a sídli v historickej budove Kláštora dominikánok. Impulzom k založeniu bol vznik plzenských vysokých škôl, Lekárskej fakulty Karlovej univerzity, Vysokej školy strojníckej a elektrotechnickej a Pedagogickej fakulty. Fond knižnice je veľmi bohatý. Okrem kníh sa v ňom nachádzajú periodiká, CD, DVD, patenty, normy, ako aj elektronické informačné zdroje. V správe knižnice je aj fond Františkánskeho kláštora v Plzni, ktorý obsahuje 187 prvotlačí a 3 500 starých vzácnych tlačí. Knižnica v roku 2001 bola delimitovaná pod Plzenský kraj s 84 zamestnancami a 1 650 000 knižnými jednotkami. V súčasnosti knižnica disponuje okolo 2 000 000 knižných jednotiek. Knižnica prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Historickou dispozíciou je podobná tej našej. Všimol som si najmä zachované historické klenby a na nich zreštaurované sakrálne maľby. Mimo hlavnej budovy sú exponované tri jazykové študovne – anglická, nemecká a rakúska. Knižnica má aj externé priestory skladov, kde raz týždenne vybavujú požiadavky používateľov. Na úvod nás privítal Mgr. Jan Souček, vedúci oddelenia absenčných služieb. V krátkosti nás oboznámil s históriou knižnice a previedol nás po jej priestoroch (oddelením výpožičiek, Univerzálnou študovňou, ako aj Hudobnou študovňou, kde sú zachované už spomínané historické klenby). Navštívili sme Študovňu voľného výberu, kde používateľ priloží
identifikačnú kartu a otvoria sa mu posuvné dvere. Môže nahliadnuť do kníh a vypožičať si knihu sám cez erfidový systém priloženia knihy a samoobslužnej výpožičky. Fond je usporiadaný podľa MDT,
je v ňom ľahká orientácia. V súčasnosti knižnica vydáva svoje čitateľské preukazy, ale v budúcnosti uvažuje o akceptovaní ISIC kariet študentov. Používajú výpožičný a vyhľadávací systém ALEPH. Milého prijatia sa nám dostalo od samotnej riaditeľky SVK Plzeň PhDr. Ivany Horákovej. Zaujímala sa o históriu a súčasnosť našej knižnice, ako aj o náš fond. Informácie o našej ŠVK som doplnil odovzdaním prezentačných materiálov. V posledný deň návštevy v Čechách sme sa zúčastnili osláv oslobodenia Plzne. Veľmi nás zaujala vojenská prehliadka historických vozidiel. Pútavý program bol v celom meste, ako aj pri Katedrále sv. Bartolomeja, ktorá je najvyšším kostolom v ČR. Zo svojej návštevy si odnášam krásne zážitky, ktoré ma obohatili ľudskou dobrosrdečnosťou. Mgr. Branislav Bubniak
Prostredníctvom Študovne starých a vzácnych dokumentov sprístupňujeme čitateľskej verejnosti knižničný fond z obdobia 16. až prvej polovice 20. storočia. Významnou súčasťou fondu sú aj periodické dokumenty vydané v 19. a 20. storočí. Čitateľom poskytujú dobové pohľady na politiku, hospodárstvo, spoločnosť, dejiny, kultúru a umenie. Návrh na vybudovanie čiastkového fondu periodík v rámci fondu starých a vzácnych dokumentov sa realizoval v roku 2004 s cieľom ich lepšej ochrany pred poškodením. Zo súboru periodík boli na tento účel vyčlenené periodiká do roku 1950, dovtedy uložené v depozitnom sklade. Čiastkový fond pri svojom vzniku obsahoval 150 titulov periodík v 800 zväzkoch. Naďalej sa ho snažíme retrospektívne doplňovať o nové tituly a zároveň sa usilujeme aj o skompletizovanie jednotlivých ročníkov. V súčasnosti ponúka fond 196 titulov najmä slovenských a českých periodík vo vyše 900 zväzkoch. Zastúpenie periodík je obsahovo rôznorodé. Nachádzajú sa tu časopisy politické, hospodárske, úradné, právne, spoločenské, zábavné, literárne, umelecké, vedecké, pedagogické, vlastivedné, spolkové, náboženské, pre ženy i pre mládež. Z veľkého množstva periodík, ktoré sú prístupné pre našich čitateľov, predstavíme niektoré významnejšie a často využívané časopisy. Z periodík vydávaných v 19. storočí sa vo fonde nachádza napr. kompletné vydanie vychovávateľského mesačníka Dom a škola, ktorý bol najvýznamnejším a najdlhšie vychádzajúcim pedagogickým časopisom v 19. storočí na Slovensku. Prinášal novinky nielen z oblasti pedagogiky pre učiteľov, ale bol zároveň populárno-vedeckým a osvetovým časopisom pre širšiu verejnosť. Ťažiskom jeho obsahu boli didaktika, metodika vyučovania, dejiny pedagogiky, ako aj popularizácia diel významných osobností. Najvýznamnejším slovenským hospodárskym časopisom bol Obzor – noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. Pri nedostatku špecializovaných slovenských časopisov sa venoval širokej problematike poľnohospodárskej a remeselnej výroby, priemyslu, zdravotníctvu, ako aj politike, popularizácii prírodných vied, ľudovýchove a osvete. Čitateľmi najčastejšie využívané periodikum – aj vďaka širokému okruhu prezentovaných tém – je mesačník Slovenské pohľady, ktorý vychádza od roku 1881 až do súčasnosti. Tento literárny a literárnovedný časopis uverejňuje ukážky prózy, poézie, literárnu kritiku, kultúrno-politické úvodníky, spravodajstvo, recenzie, preklady zo svetovej literatúry, články zamerané na históriu, jazykovedu, folkloristiku i publicistiku. Vyhľadávanou pomôckou pri štúdiu tohto periodika sú knižne spracované registre z rokov 1881 – 1964. Významnú úlohu v 19. storočí zohrali Štúrove Slovenské národné noviny, prvé slovenské politické noviny písané štúrovskou spisovnou slovenčinou. Svojou dobovou náplňou sú dosiaľ významným zdrojom poznania vrcholnej fázy slovenského národného obrodenia. Množstvo informácií nájdeme aj v periodikách 20. storočia. O aktuálnej situácii informovali denníky Pravda a Rudé právo. Odborné články z rozličných spoločenskovedných a prírodovedných odborov z pera popredných vedeckých pracovníkov na Slovensku podával časopis Bratislava. Mesačník Právny obzor sa zaoberal otázkami slovenského právneho názvoslovia. Informoval tiež o nových zákonoch, o ich príprave, ako aj o novinkách z právnického sveta. Prinášal aj recenzie kníh o súdnictve. Jazykovedné časopisy sú zastúpené napr. mesačníkom Slovenská reč, ktorého cieľom bolo riešiť slovenské jazykové problémy z praktického hľadiska. Upozorňoval na chybné tvary, slová a väzby, ako aj na zlý slovosled, čím napomáhal vývinu spisovnej slovenčiny. Pozornosť venoval aj nárečiam a terminológii. Vedeckými periodikami sú zborníky – z historiografie Historický sborník, z národopisu Národopisný sborník a z pedagogiky Pedagogický sborník. Hospodárstvu sa venoval odborný dvojtýždenník Roľnícke
noviny, ktorý sa zaoberal aj modernizáciou hospodárenia. Pozornosť venoval rastlinnej a živočíšnej výrobe, záhradníctvu, ovocinárstvu, družstevníctvu a informoval aj o poľnohospodárstve v zahraničí. Populárnym časopisom bol vlastivedno-turistický mesačník Krásy Slovenska, ktorý sa zaoberal prírodnými krásami a ich ochranou, kultúrnymi pamiatkami, národopisom, cestovným ruchom a turistikou. Reprezentačným časopisom bol mesačník Elán, ktorého cieľom bola propagácia slovenskej literatúry doma i v zahraničí a obsahom umelecká výchova, poézia, próza, literárna historiografia, literárna kritika. Popritom prinášal aj rubriky venované divadlu, filmu, hudbe, výtvarnému umeniu a architektúre. Do kultúrnej oblasti patril aj mesačník pre slovenské ochotnícke a profesionálne divadlo Naše divadlo. Prinášal metodické články, literárnohistorické štúdie o hrách, recenzie, kritiky predstavení a rozbory ochotníckych inscenácií. Osvetovým časopisom pre ženy bol mesačník Živena, prinášajúci poéziu, prózu, články o literatúre a ľudovovýchove, o umení, móde a kuchyni. K zábavným časopisom patril ilustrovaný dvojtýždenník Sršeň. Bol to populárny humoristicko-satirický časopis vychádzajúci pred Roháčom, s ktorým sa v roku 1951 zlúčil. K jeho spolupracovníkom patrili aj spisovatelia Ján Bodenek a Elo Šándor. Vo fonde sú zastúpené aj mládežnícke časopisy. Najznámejším z nich bol ilustrovaný mesačník pre deti Slniečko. Uverejňoval básne, rozprávky, články, divadielka, hádanky, porekadlá a príslovia, a tým formoval literárne a estetické cítenie detí a mládeže. Uvedené periodiká si zasluhujú osobitnú pozornosť, pretože majú aj dnes čo ponúknuť a povedať. Stačí si vybrať. Úplný zoznam periodík vo fonde starých a vzácnych dokumentov je dostupný na stránke Štátnej vedeckej knižnice v sekcii Študovne, a to v časti Študovňa starých a vzácnych dokumentov. Mgr. Mária Bôbová
Múzeum a škola sú inštitúcie, ktoré majú jeden spoločný dôležitý cieľ – formovať a vychovávať človeka. Škola plní predovšetkým vzdelávaciu funkciu, múzeum zas poskytuje príležitosť rozšíriť si netradičným a zaujímavým spôsobom súbor vedomostí, ktoré sme v škole nadobudli. ŠVK – Literárne a hudobné múzeum vás pozýva v septembri a októbri na výstavu pod uvedeným názvom. Vstup je voľný. V rámci výstavy sme pripravili súťaž „O najatraktívnejší predmet zo školských lavíc“, do ktorej sa môžete zapojiť tak, že prinesiete akýkoľvek predmet zo školského prostredia, o ktorom si myslíte, že je zaujímavý, alebo sa k nemu viaže pozoruhodná historka. Návštevníci, ktorí sa zapoja do súťaže, budú mať vstup do ďalšej vybranej expozície múzea zadarmo. Môžete preto využiť túto jedinečnú príležitosť a navštíviť Bábkarský salón, Ľudové hudobné nástroje na Slovensku alebo expozíciu Múzeum – domov múz. Vyhodnotenie súťaže bude zverejnené na webovej stránke ŠVK – Literárneho a hudobného múzea www.svkbb.eu. Okrem už spomínanej výstavy múzeum poskytuje po celý rok vynikajúce prednášky, netradičné vyučovacie hodiny z oblasti literatúry, hudby, ľudových hudobných nástrojov, ako aj bábkového divadla. Tešíme sa na vašu návštevu. Mgr. Mária Lásková
Jazz je pre mnohých muzikantov synonymom slobody, šťastia, ale aj absencie predsudkov a konvencií. Jeho štýlové varianty sa emočne miešajú a vytvárajú pre poslucháča jedinečný a neopakovateľný zážitok. Dňa 24. augusta 2011 sa naskytla návštevníkom Spoločenskej sály ŠVK v rámci cyklu Literárne a hudobné večery vzácna príležitosť pripomenúť si zlaté časy swingovej generácie za účasti pozvaných hostí - jubilantov Róberta Strieša a Michala Kališku. Jubileum ako vďačný dôvod na oslavu, stretnutie a spomienky nemusí byť zároveň aj dôvodom na spokojnosť, najmä v umení, akým je hudba. O jubilujúcich sedemdesiatnikoch banskobystrickej swingovej generácie to však neplatí. Svojím muzicírovaním sa stali symbolom mladosti mnohých Bystričanov a hudobne oblažujú ich životy podnes. Vďaka nim má Banská Bystrica od šesťdesiatych rokov dostatočné zastúpenie na hudobnej mape Slovenska. Prekvapením pre jubilantov a zaplnenú spoločenskú sálu bolo po úvodnom slove riaditeľky ŠVK PhDr. Oľgy Laukovej, PhD. pohotovo zinscenované vystúpenie hudobného skladateľa, bystrického rodáka Igora Bázlika. Podujatie pod taktovkou Mgr. Imricha Šimiga sa rozvinulo po spomienke na tohtoročné stretnutie jubilantov na Španej Doline, kde hudobne vystúpili v rámci medzinárodného dixielandového festivalu v zložení: Róbert Strieš, Peter Zima, Štefan Čeman, Ivan Nagy a Michal Kališka. Takmer identickú zostavu pripomenul v úvode i záznam z jubilejného koncertu Jazz vedia aj šesťdesiatnici, ktorý sa konal pred desiatimi rokmi v Dome kultúry. Reminiscencie na mladosť a detstvo podporené foto- a videomateriálom rozvinuli besedu, ktorá pokračovala ďalej vo veľmi priateľskej a neformálnej atmosfére výzvou na živé vystúpenie jubilantov s hudobníkmi – Milanom Talajom, Vladom Škrabalom ml. a speváčkou Dášou Libiakovou. Publikum zložené z priateľov, muzikantov, spolupracovníkov, rodiny, ako aj vďačnej verejnosti prispelo napriek tropickej teplote k neopakovateľnej atmosfére stretnutia. Bohatý obrazový materiál v priebehu rozhovoru oživil spomienky na hudobne produktívne šesťdesiate a sedemdesiate roky v Banskej Bystrici poznačené entuziazmom i muzikantským experimentovaním. Námestie SNP, závodný klub Slovenka, PKO, hotel Lux či Národný dom zostávajú pamätnými miestami, kde svojím inštrumentálnym umením rozdávali Róbert Strieš a Michal Kališka nezabudnuteľný hudobný zážitok na povestných „čajoch“, stužkových slávnostiach, oslavách, recepciách či iných spoločenských podujatiach. Hodnotný dokument o formácii BB Band ako propagátorovi bystrického dixielandu na Medzinárodnom dixielandovom festivale vo francúzskom St. Raphael, ale aj zmienka o Medzinárodnom dixielandovom festivale v Banskej Bystrici, ktorého šestnásty ročník uplynul v máji, vyvolával úprimné úsmevy na tvárach účastníkov. Iniciátor dobrej nálady, pohotový glosátor a moderátor Róbert Strieš, podľa Pavla Hrúza posledný uchovávateľ geľovskej tradície, začal muzicírovať počas vojenskej služby ako veliteľ čaty v Novom Meste nad Váhom a v posádkovej hudbe v Poprade. Rodák z Lazovnej ulice č. 7 hral spoločne s desiatimi zdatnými hudobníkmi, s ktorými vyhral v Košiciach Armádnu súťaž tvorivosti a 6. mája 1962 získali III. miesto na súťaži vojenských inštrumentalistov v Prahe. Tieto roky by si podľa vlastných slov rád zopakoval. Nikdy nezabudne na to, ako si nahrával skladby z rozhlasu na dvanásťkilový magnetofón, ktorý vždy prenášal celým mestom (Banskou Bystricou) i na to, ako si požičiaval a neskôr budoval vlastnú biciu súpravu z komponentov vyradených inventúrami. Pri debate o orchestri Pavla Janíčka, ktorý bol v tých časoch podľa Strieša slávnejší ako dnešná „Šeherezáda“, ako aj pri debatách o štúdiovej práci s Mariánom Zlámalom, Milanom Talajom, Štefanom Čemanom či inými hudobníkmi vidieť v jeho očiach nehasnúcu iskru hudobného elánu so zdravou sebareflexiou. Osobitou kapitolou v jeho muzikantskej púti je účinkovanie v orchestri Viliama „Dyna“ Stolára, s
ktorým v osemdesiatych rokoch na zaoceánskych lodiach precestoval kus sveta, čo na stretnutí pripomenul pútavou fotografickou prezentáciou. Neoddeliteľnou súčasťou života Róberta Strieša sa stala turistika, ktorá mu takisto prirástla k srdcu. Začal s ňou v príťažlivom okolí Banskej Bystrice, kde v lete absolvoval pešie túry a v zimnom období holdoval bežeckým stopám. Jeho záľuba v celoročnej turistike neskôr prerástla aj do súťažnej účasti na podujatiach ako Biela Stopa, Jizerská päťdesiatka, König Ludwig Laut v Nemecku, preteky Cez tri chaty a dosť a ďalšie. Okrem túr za prírodnými krásami Slovenska navštívil aj rakúske Alpy a iné pohoria v Európe. „Nežil som darmo. Robil som zadarmo, ale nie nadarmo, pretože aj kvapka je voda“ – tieto slová patria Michalovi Kališkovi – Bystričanovi narodenému v Hnúšti, ktorý sa zapísal do análov kultúrneho života mesta ako hudobník, kultúrno-osvetový pracovník, pedagóg, scenárista a režisér. Hoci rodičia chceli mať z neho huslistu, on začal hrať na kontrabase. Dixielandovej hudbe sa začal venovať naplno po očarení koncertom študentskej skupiny na vrchu Urpín, kde hral aj Jozef Karvaš. „Dixieland ma urobil v živote šťastným“ ... bezprostredne poznamenal. Už počas vysokoškolského štúdia (1959 – 1963) bol členom ľudovej hudby Budúcnosť ako hráč na husle. Od roku 1961 sa zúčastňoval na rôznych folklórnych, džezových a speváckych súťažiach od oblastných kôl až po ústredné a medzinárodné festivaly, prehliadky i v zahraničí (v Čechách, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, vo Švajčiarsku i vo Francúzsku). V roku 1972 založil bábkovú scénu v Hnúšti a ženský spevácky zbor. Svoju profesionálnu púť načal sprvu ako učiteľ v Rimavskej Bani a v Lukavištiach, potom ako riaditeľ Mestského domu osvety v Hnúšti a v rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako inšpektor kultúry Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici. V osemdesiatych rokoch riadil Dom družby v Banskej Bystrici a od roku 1990 bol kultúrno-osvetovým pracovníkom Domu Matice slovenskej v Banskej Bystrici. Svoje životné a profesijné skúsenosti zhodnotil v rokoch 1995 – 1998 tiež ako externý pedagóg na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Aj v dôchodkovom veku zostal verný svojmu kultúrno–osvetovému zameraniu ako kustód Skuteckého vily v Stredoslovenskej galérii, ale aj ako neúnavný propagátor kultúry v meste v zmysle známeho výroku Miroslava Váleka „Nedopláca sa na kultúru, dopláca sa na nekultúrnosť národa“. Ako člen organizačného výboru, scenárista a režisér sa podieľal na organizovaní Svetového festivalu slovenskej mládeže v Martine a v Banskej Bystrici (1992, 1995 a 1998), organizoval celosvetové oslavy Jána Francisciho-Rimavského, Mateja Hrebendu a Ľudovíta Vansu. Bol zakladajúcim členom vysokoškolského folklórneho súboru a speváckeho zboru Mladosť, spoluzakladateľom zboru Collegium Cantus a dixielandovej skupiny BB Band, ako aj Medzinárodného dixielandového festivalu v Banskej Bystrici. Bol dramaturgom, scenáristom a režisérom cyklu večerov o histórii džezu a populárnej hudby v meste (zdokumentované od roku 1920). Organizačne, scenáristicky a režijne pripravoval celoslovenské prehliadky zborov Matice slovenskej. V spolupráci so Slovenským rozhlasom produkoval nahrávky medzinárodných dixielandových festivalov. Ako člen orchestra BB Band nahral dve CD platne a jednu MG kazetu. Satisfakciou za jeho neúnavnú prácu sú ocenenia Za rozvoj kultúry v Stredoslovenskom kraji (1981), Zaslúžilý pracovník kultúry (1986) udelený ministrom kultúry, Za zásluhy o rozvoj Stredoslovenského kraja v oblasti kultúrno-osvetovej práce (1989), Zlatá medaila Domu MS v Banskej Bystrici (2001), Čestné občianstvo mesta Hnúšťa (2002). Známy výrok Louisa Armstronga „Dixieland je hudba šťastných ľudí“ platil na záver vydareného podujatia, a to v podobe spoločného swingovania jubilantov s muzikantmi a priateľmi. Mgr. Imrich Šimig
Mesto Mníchov, významné kultúrne centrum Bavorska, jedna z najväčších knižných metropol v Nemecku a v Európe, je strediskom viacerých vydavateľstiev, výraznej kníhkupeckej scény, pôsobiskom mnohých autorov, prekladateľov a žurnalistov. Aj táto skutočnosť bola dôvodom vzniku, dnes široko uznávanej kultúrnej inštitúcie – Stiftung Buch-, Medien- und Literaturhaus München (ďalej Literaturhaus). Literaturhaus otvoril svoje brány v júni 1997. Samotná budova je architektonickým skvostom nachádzajúcim sa v srdci mesta (bývalý ženský kláštor), na historickom námestí Salvatorplatz. Svojou pestrou programovou ponukou zabezpečuje dokonalé kultúrne vyžitie. Konajú sa tu literárne večierky, na ktorých sú čítané diela nemeckých a zahraničných autorov v podaní profesionálnych hercov či samotných spisovateľov, nezriedka obohatené aj o hudobný zážitok. Obľúbené sú diskusie na Sídlo inštitúcie v Mníchove. politické, vedecké a ekonomické témy s renomovanými osobnosťami, sympóziá, filmové projekcie, festivalové a iné akcie. Literaturhaus organizuje programy ďalšieho vzdelávania v podobe seminárov a workshopov pre autorov, ako aj prekladateľov (textwerk a textwerk spezial). Sú orientované na konkrétne spôsoby písania a publikovania. Nádejným začínajúcim autorom ponúkajú možnosť diskutovať o svojej práci so skúsenými odborníkmi. Činnosť Literaturhausu podporuje záujem o literatúru aj u detí a mládeže. Na podujatiach, kde sa kniha číta, majú možnosť stretnúť sa s jej autorom, dozvedieť sa jej osobný príbeh, vziať knihu do ruky a získať autogram. Pri prehliadke výstav v Galérii Literaturhausu ožívajú v mysliach detí konkrétni autori a ich práce vďaka zobrazeným dokumentom, fotografiám či rukopisom. Pre školské triedy sa poskytujú špeciálne
pripravené pedagogické prehliadky. Ďalšou formou popularizácie literatúry sú tzv. písacie dielne – WorDshop, kde sa mládež v sprievode autorov a lektorov oboznamuje s celým procesom literárnej tvorby od hromadenia nápadov cez písanie a prepisovanie až k verejnému vystúpeniu. V priestoroch Galérie sa pravidelne organizujú aj veľké výstavy venované literárnym osobnostiam, epochálnym prácam alebo historickým témam. Z organizačného hľadiska mníchovský Literaturhaus zahŕňa ďalšie inštitúcie – Akademie des Deutschen Buchhandels, Institut für Urheber- und Medienrecht, Börsenverein des Deutschen Buchhandels – Landesverband Bayern, ktoré knihu ako kultúrne bohatstvo podporujú v ďalších rôznych rovinách. Literaturhaus je od svojho založenia výraznejšie spojený s dvoma nemeckými spisovateľmi. Jedným z nich je Thomas Mann, ktorý žil v Mníchove takmer 40 rokov a napísal tu niekoľko najdôležitejších prác. Rodine Mannovcov bolo venovaných viacero výstav a podujatí. Literaturhaus sa stal aj domovinou ich maskota. Je to zachovaný medveď hnedý, ktorého získali ako darček od príbuzných zo St. Petersburgu. Druhým autorom je Oskar Maria Graf. V príjemnom prostredí Kaffehaus, kde sa snúbia chute literárne i kulinárske, výrazne cítiť ducha tohto spisovateľa. Americká umelkyňa Jenny Holzer vytvorila nevšedný pamätník z textov jeho prác. Nie je nič nezvyčajné, ak na jedálenskom servise, prestieraní, podpivníkoch, operadlách kožených lavičiek či žulových stoloch objavíte výroky tohto literáta. Mníchov je skutočne mesto, kde sa kultúrou žije. Jej rozmanité podoby možno nájsť na každom kroku. Stretnutie s ňou častokrát nielen poteší oko a povznesie ducha, ale aj inšpiruje k ďalšej tvorivej a zaujímavej práci. Myslím, že práve Literaturhaus je toho jedným z dôkazov.
Prvotným cieľom učenia sa cudzieho jazyka je podpora porozumenia medzi ľuďmi rôznych krajín a komunikácia s nimi. Členstvo v Európskej únii nám prinieslo zvyšujúce sa nároky na komunikáciu a kooperáciu medzi jednotlivými štátmi, a tým aj nárast záujmu o výučbu cudzích jazykov. Nemecký jazyk patrí spolu s anglickým jazykom v súčasnosti k najžiadanejším cudzím jazykom na Slovensku. Nečudo, veď je dorozumievacím jazykom v štyroch štátoch: v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku a v Lichtenštajnsku. Nemčina má v rámci Európy veľký význam v hospodárskej a vedeckej oblasti a získava čoraz väčšie uplatnenie v oblasti politiky a médií. Nemecká študovňa v Štátnej vedeckej knižnici zabezpečuje potreby učiteľov a študentov nemeckého jazyka už 16 rokov. Zameriava sa na medziinštitucionálnu spoluprácu so školami všetkých typov v regióne. Poskytuje vyučujúcim a študentom nemeckého jazyka všestrannú podporu organizovaním interaktívnych vyučovacích hodín zameraných na rozšírenie slovnej zásoby. Pomocou rôznych dokumentov a médií si študenti rozvíjajú nielen svoje jazykové zručnosti, ale zároveň sa aj obohacujú o mnohé nové informácie z rôznych oblastí života. Učia sa pracovať s literatúrou a vyhľadávať dokumenty prostredníctvom online katalógu knižnice. Cieľom takýchto hodín je priebežne motivovať žiakov tak, aby sa naučili učiť sa cudzí jazyk samostatne, aby učenie jazyka chápali ako celoživotný proces a naučili sa v ňom pohotovo komunikovať. Ďalšou formou podpory vyučovania nemeckého jazyka sú rôzne workshopy, ktoré uskutočňujeme v spolupráci s vysokoškolskými pedagógmi. Tento rok sme zorganizovali pod záštitou Goethe-Institutu a pod vedením doc. PhDr. Ivice Lenčovej, PhD. z Katedry germanistiky UMB dve stretnutia so žiakmi základných a stredných škôl. Doc. Lenčová originálnym spôsobom viedla kreatívne vyučovacie hodiny nemeckého
jazyka. Prostredníctvom hier, kvízov a rozmanitej skupinovej práce zapájala študentov do vyučovania, zábavnou formou im ukazovala cestu, akou sa dá zdokonaliť v nemeckom jazyku. Pod vedením Mgr. Paulíny Šedíkovej, PhD. z Katedry germanistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku sme pripravili workshop Kreatívne písanie. Zúčastnili sa ho študenti banskobystrických gymnázií. Pod jej odborným vedením vnikali do tajov literárneho prekladu. Zistili, že nielen jazyková zdatnosť je potrebná pri práci prekladateľa. Mgr. Šedíková ich zaujímavým spôsobom, na príklade „nemeckej migrantskej literatúry“ uviedla do problematiky širších kultúrnych súvislostí. Nemčina, ako dorozumievací jazyk, umožňuje študentom spoznávať podmienky života, hodnotovú orientáciu a spôsoby konania ľudí v nemecky hovoriacich krajinách. Poznatky o nemeckej kultúre a Nemcoch v ich každodennej realite sprostredkúvame záujemcom pravidelne prostredníctvom nemeckej filmovej tvorby. Stretávame sa na podujatí Beisammensein am Video, kde si premietame nemecké hrané a dokumentárne filmy v pôvodnom znení. S učiteľmi nemeckého jazyka spolupracujeme aj pri výbere nových dokumentov do študovne. Budujeme živý fond zložený z rozmanitých dokumentov a médií, pomocou ktorého môžete rozvíjať svoje jazykové znalosti a obohacovať sa o mnohé vecné informácie. Naša iniciatíva sa stretla s pozitívnym ohlasom. Predpokladáme, že sa nám ozvú aj ďalší vyučujúci alebo študenti nemčiny, ktorí prídu s vlastnými, originálnymi nápadmi. Knižničné prostredie je pripravené na kreatívnu spoluprácu, je otvorené novým, netradičným spôsobom sprostredkovania informácií. Neváhajte, príďte sa s nami podeliť o nové nápady!
Mgr. Barbora Skubachová
Mgr. Katarína Šmelková
Čas letí... Stará, otrepaná, ale pravdivá fráza... Nechce sa mi ani veriť, že od založenia Britského centra v ŠVK v Banskej Bystrici uplynulo už päť rokov. Toto významné výročie si pripomenieme v dňoch 4. a 5. októbra 2011 za prítomnosti pozvaných významných hostí. Spomínam si na rozčarovanie, ktoré vzniklo po zrušení British Council v Banskej Bystrici. Našťastie British Council po dohode s vedením ŠVK zriadilo študovňu anglickej jazykovej študovne v priestoroch ŠVK. Trvalo dlhší čas, kým sa Britské centrum dostalo do podvedomia čitateľov ŠVK a prilákalo nových čitateľov a aspoň časť pôvodných členov British Council. Značnou mierou k tomu prispelo British Council tým, že poskytovalo finančnú pomoc pri nákupe novej literatúry formou grantu, organizovaním diskusných klubov či seminárov pre učiteľov.
Judith Mc Gregor, vtedajšia veľvyslankyňa UK pri otvorení Britského centra..
Interaktívna hodina v Britskom centre.
Postupne Britské centrum získalo okolo 1100 aktívnych členov, ktorí využívajú služby Britského centra. Najväčší záujem je o požičiavanie literatúry, ktorá je zameraná na zdokonaľovanie sa v anglickom jazyku. Okrem učebníc u nás nájdete beletriu, zjednodušené texty doplnené nahrávkami na CD nosičoch, prípravné a testové materiály na maturitu a Cambridgské skúšky, materiály pre učiteľov a budúcich učiteľov angličtiny. Preto Vás srdečne pozývame navštíviť Štátnu vedeckú knižnicu, kde Britské centrum pripravilo počas osláv pre študentov, učiteľov a širokú verejnosť zaujímavé podujatia. Spomeniem výstavu fotografií z kráľovskej svadby princa Williama a Kate, ktorá bude prístupná v átriu knižnice od 4. do 21. októbra 2011. Pripravujeme semináre pre učiteľov a študentov angličtiny a prezentáciu nových kníh vydavateľstva Longman. Radi sa s vami stretneme v Britskom centre v rámci dní otvorených dverí. Tešíme sa na Vašu návštevu. Helena Čikkelová, OJŠ
Centrum čínskej kultúry Window of Shanghai je v Štátnej vedeckej čínsku medicínu, písmo, alebo feng shui. Prvou takouto bola prednáška, knižnici prístupné čitateľom viac ako rok. Okrem bohatého fondu Sila čchi a vnútorných bojových umení, spojená s ukážkami, publikácií z rôznych oblastí priblížilo počas svojej doterajšej existencie organizovaná v spolupráci s občianskym združením Malé more pod návštevníkom kultúru, zvyky, rituály, históriu, tradičnú čínsku vedením Ivany Kýpeťovej. Prítomní sa medicínu, geografické zaujímavosti, ako aj bojové umenia zoznámili so základnou filozofiou bojového ešte nie celkom objaveného ázijského štátu – Číny. umenia tchaj-ti a zároveň si prakticky Centrum organizuje podujatia, prednášky a besedy, vyskúšali základné prvky cvičenia. ktoré zaujmú čo najširší okruh čitateľov a návštevníkov Významným dokumentom pre štuknižnice, a tým rozšíria ich obzor poznania. Ak sa obzrieme dovňu Window of Shanghai, ktorý bol prijatý do minulosti, medzi jedno z najúspešnejších podujatí v máji 2011 na obdobie troch rokov, sa stalo patrilo Čajové popoludnie, ktoré sme pripravili v spolupráci Memorandum o výmene a spolupráci medzi s manželmi Ondejčíkovcami z Čajovne dobrých ľudí v Nitre. Štátnou vedeckou knižnicou a ŠangPrivítali nás hrnčekom čaju a rozprávanie sa začalo. Dozhajskou knižnicou. Zahŕňa oblasť výmeny vedeli sme sa mnoho zaujímavých vecí zo sveta čaju, ale kníh a dopĺňanie fondu Window of Shanghlavným lákadlom bola ukážka tradičného čínskeho rituálu hai o nové knižné tituly, o osobnosť arpitia čaju. Popoludnie spestrili aj zaujímavosťami zo svojich chitekta Ladislava E. Hudeca, či o výmenu ciest po Číne. pracovníkov a účasť na seminároch a Neobišli sme ani oblasť čínskej medicíny, ktorá má v medzinárodných konferenciách. Praktické ukážky tchaj-ti. Číne bohatú tradíciu, konkrétne Fond, ktorý študovňa Window of Shangsme sa s MUDr. Dagmar Belkovou hai obsahuje, je na Slovensku jedinečnou a MUDr. Jaroslavou Somorovou zbierkou. Nájdeme tu oblasti ako geografia, zaujímali o akupunktúru, ktorá sa cestopisy, dejiny, medzinárodné vzťahy, dostáva do popredia ako liečebná politika, sociológia, ekonómia, filozofia, metóda čoraz častejšie. Na bejazykoveda, beletria, architektúra, umenie, sede sa zúčastnili okrem návnáboženstvo, kultúra, literatúra pre deti, števníkov aj študenti odboru fyzioživotný štýl a tradičná čínska medicína. terapie, ktorí si obohatili svoje Všetky tituly sú voľne prístupné a dajú sa doterajšie poznatky. vypožičať aj absenčne. Pri príležitosti prvého výročia Spektrum poznania, ktoré Čína ako študovne sme odštartovali cyklus krajina ponúka, je veľmi široké. Stačí len s názvom „Poklady Číny“. Ide o chcieť a prísť sa o tom k nám presvedčiť. podujatia, v ktorých postupne budeme „odhaľovať poklady“, ktoré Mgr. Ivana Bičanovská, OJŠ Čína ukrýva. Už či ide o filozofiu, Ukážka čínskeho čajového rituálu.
Prechádzka letným večerným námestím Banskej Bystrice je príjemná. A keď tam stretneme blízkych ľudí, aj potešujúca. Večer 14. júla o 22.15 hodine sa mi pošťastilo zahliadnuť úhľadného a elegantného, večne mladého Juraja Sarvaša, ktorý „ako strunka“ (tento výraz použila spisovateľka Blanka Poliaková) vykračoval po námestí, vychutnával jeho atmosféru. Zaslúžene. Od rána v rozhlase, televízii, ako aj v novinách pripomínali, že Juraj Sarvaš má osemdesiat rokov. Neuveriteľné! Kde tie roky zobral?! Veď je mladý vzhľadom i zmýšľaním, plný dobrej nálady. Osvetlená „scéna“ banskobystrického námestia, „publikum“, ktoré mu dodáva energiu a gratulanti vytvárali adekvátne kulisy umelcovi, ktorý svoj život zasvätil divadelnému, recitátorskému, pedagogickému i režisérskemu umeniu. Stretnutie so mnou a pár hodín pred tým odoslaná blahoprajná SMS-ka ho viditeľne potešili. Pritom tých gratulácií dostal v ten deň neúrekom a to od známych osobností divadelnej a spoločenskej scény. Aj toto je dôkazom, že napriek úspechu a sláve Juraj Sarvaš zostal chlapcom tohto mesta... Je o ňom známe, že jeho prvé kroky k divadlu sú spojené s rodnou Radvaňou. Tam prežil prvé okúzlenie z divadla. Účinkovanie v ochotníckom divadle počas gymnaziálnych štúdií, neskôr ako člena
Mestského divadelného združenia v Banskej Bystrici boli dobrou praxou. Teóriu herectva si osvojil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením profesora Andreja Bagara. Prvé angažmán po promóciách získal v roku 1955 v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Pôsobil v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, ako generálny riaditeľ Stredoslovenského divadla vo Zvolene, pedagóg na VŠMU v Bratislave a od roku 1997 doc. Mgr. art. Juraj Sarvaš odovzdáva svoje majstrovské umenie študentom Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Z nespočetných divadelných hier, v ktorých účinkoval, spomenieme Kozie mlieko (1949), Buky podpolianske (1950), Pacient stotrinásť (1955), Dobrodružstvo pri obžinkoch, (1959), Svätá Jana (1961), Človek s puškou (1971). V roku 1957 filmom Štyridsaťštyri odštartoval svoju filmovú kariéru. Hral v inscenáciách, seriáloch, televíznych filmoch. V recitátorských vystúpeniach aj v súčasnosti obdivujeme jeho príjemný prejav a melodický hlas ako aj vynikajúcu pamäť. Nezabudnuteľné sú jeho vystúpenia v relácii Chvíľka poézie. Je autorom scenárov a režisérom kultúrno-spoločenských podujatí. Napísal niekoľko noviel, spomienkové prózy Spoza kulís a Spoza kulís 2, hru Vyslanec zvolenský. Praktické rady rozdáva nielen svojim študentom, ale aj recitátorom v celoslovenských interpretačných súťažiach, od roku 2005 pravidelne na Vansovej Lomničke. Je obdivuhodné, s akou ľahkosťou a kreativitou dokáže zvládnuť rôzne podujatia. Je pochopiteľné, že si vyslúžil niekoľko významných ocenení za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. V rámci cyklu Literárne a hudobné večery v Štátnej vedeckej knižnici – Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici budeme mať možnosť 27. októbra 2011 o 16.00 hodine v Spoločenskej sále ŠVK spoznať pozoruhodnú životnú i divadelnú dráhu tohto výnimočného muža a vychutnať si jeho umelecký prejav. Mgr. Zlata Troligová
Pod skratkou sa skrýva názov Komisie pre tvorbu zbierok Literárneho suma financií na nákup zbierok, či počet darcov zbierkových predmetov. a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Okrem nákupu a darov sa zbierkové predmety do múzea získavajú i vlastnou Takáto komisia je vlastná všetkým muzeálnym zariadeniam na Slovensku. odbornou činnosťou kurátorov, prevodom správy či zámenou. Špecifické Jej zriadenie a fungovanie konštituuje zákon o múzeách a galériách a o obsahové zameranie múzea delí svoje zbierky podľa ich dominantného ochrane predmetov kultúrnej hodnoty z apríla 2009. Predmetnú štruktúru obsahového posolstva na oblasti literatúry a hudby. Čiastočne sa z členea obsah činnosti upravuje Vyhláška Ministerstva kultúry SR, ktorou sa usta- nia vymedzuje profesionálne výtvarné umenie. Jednotlivé zbierkové novujú podrobnosti o odborných predmety, ktoré predkladajú kurátori na činnostiach v múzeu alebo v galérii rokovanie komisii pre tvorbu zbierok sú a o evidencii predmetov kultúrnej opatrené náležitosťami – kúpne zmluvy, hodnoty, z novembra r. 2009. darovacie listiny, dokumentačné listy – Rozsiahla legislatívna ochrana ktoré ukladá zákon. pri nadobúdaní predmetov kultúrDo času uzávierky Knižničných nej hodnoty a ich nadobúdanie pronovín prerokovala komisia pre tvorbu stredníctvom inštitúcie múzea vnáša zbierok návrhy na zaradenie 251 predvnútorný poriadok do procesu zísmetov do zbierkového fondu múzea. kavania týchto predmetov, ich Bolo medzi nimi 15 kníh regionálnych odborného spracovania, vedeckéautorov a kultúrnohistorické práce rôznej ho skúmania a prezentácie špecipovahy. V oblasti literatúry si komisia fickými prostriedkami muzeálnej osvojila návrh na zaradenie do zbierkokomisie. Rok nato, ako prebehol vého fondu 41 predmetov. Sú to prelegislatívny proces upravujúci mudovšetkým drobné tlače Divadla Jozefa zeálne činnosti, si ich do svojich Gregora Tajovského zo Zvolena, zo odborných zásad osvojila i Štátna sezóny 2011/12, tlačoviny Bábkového Svetozár Stračina: notový zápis ľudovej piesne. vedecká knižnica (ďalej ŠVK). Orgadivadla na Rázcestí z Banskej Bystrice, nizačný a rokovací poriadok KTZ ŠVK – LHM pochádza z júna 2010 a ko- jednotliviny dokumentujúce činnosť regionálnych literátov, literárne podujatia misia sa personálne dotvorila v septembri 2010. Tvorí ju predseda komisie, a realizácie literárnych diel vo filmovej tvorbe. Zbierkový fond hudby tajomník a traja členovia, všetko pracovníci múzea. Dvaja členovia komisie odporučila komisia doplniť o 156 zbierkových predmetov. ex offo sú z manažérskych štruktúr knižnice. Komisia, i keď vstupuje do Deväťdesiatjeden z nich patrí do fondu hudobného skladateľa Svetoprvotného výberu kultúrnych predmetov pre tvorbu zbierkového fondu zára Stračinu. Sú to predovšetkým písomnosti rôznej povahy, ktoré múzea, má – paradoxne – charakter poradného orgánu štatutára knižnice. dokumentujú prípravu gramofónového albumu Liptov (Opus a Folklórne Činnosť komisie pre tvorbu zbierok upravuje plán práce ŠVK. Určuje slávnosti pod Poľanou 1982). Ostatné predmety sú tlačoviny Štátnej opery počet jej zasadnutí na štyri ročne a určuje i počet zbierkových predmetov v Banskej Bystrici, Dixielandového festivalu v Španej Doline roku 2010 a zapísaných do prvostupňovej evidencie zbierok, čo znamená, že zhodný jednotlivosti z rockovej scény mesta. Z výpočtu vyplýva, že predmety počet potencionálnych zbierok je predmetom rokovania komisie. Tohto zaradené do zbierkového fondu múzea spadajú do pomocnej muzeálnej roku plán predpokladá 300 nových zbierkových predmetov. Treba povedať, kategorizácie, do tzv. dokumentácie súčasnosti. Treba podotknúť, že všetky že plán je značne variabilný. Jeho skutočné naplnenie nezávisí celkom od predmety boli získané vlastnou odbornou činnosťou kurátorov múzea. odborných činností kurátorov, ale aj od takých skutočností, ako je napríklad Miloslav Šípka
Literárne a hudobné múzeum bolo v rámci Knižničných novín spomínané v rôznych súvislostiach. Radi by sme predstavili jubilanta, ktorý tiež súvisí s múzeom, a to Literárny klub LITERA 2, ktorý pracuje na pôde múzea už dvadsať rokov. Výsledkom stretávania sa literátov sú každoročne vydávané zborníky z ich tvorby. Všetky sú dostupné aj vo fondoch ŠVK. Pozývame vás v septembri na výstavu prezentujúcu činnosť tohto klubu v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice na 1. poschodí. Pre motiváciu vám ponúkame poéziu Klubu LITERA 2, ktorá vám v tomto uponáhľanom svete poskytne priestor pre subjektívnu kontempláciu, pohladí dušu a snáď vás bude inšpirovať k nahliadnutiu do vydaných zborníkov, alebo aj k návšteve výstavy. Mgr Mária Lásková, PaedDr. Dušan Jarina
ELENA CMARKOVÁ
Zbytočný kalendár Aprílový koniec augusta náhle je po letnom čase ranný mráz v nížinách v Tatrách zima vystrája dvaja zmrznutí žiaľ nie naši z mája lež turisti spoza mláky visia v skalách v septembrovom nečase. Divný koniec leta asi sa Zem hnevá ignoruje náš kalendár alebo už nevládze nestíha krútiť sa v bláznivom čase v spustošenom svete kde sa všetko prirýchlo mení a nič už nie je sväté.
JAROSLAV JŮZEK
Jednohlasne virtuálna (Litere2)
Prebaly niektorých zborníkov Literárneho klubu Litera 2.
Ľubozvučnosť rodného jazyka aj v súzvuku s nami idúcim časom ako defilé pre naše hrdé cnosti skoro všakovakých duší tu doma nielen pre ne stojí nám to zato žiť s ním v harmónii cez vcelku zanežnený chotár načisto pekných slov po všetkých hláskach s láskou bez zákernosti priepasti pre vyvolených z radu v živote všednej prázdnoty
ZUZANA HÁKOVÁ MIROSLAV KAPUSTA
Aforizmy Zásadový Stál si za slovom - iba hlúposť z neho trčala. Rosa je iba poetický spôsob vody v tráve, na zapitie sústa - krave.
Slová Niekedy netreba ani vojny a zbrane úplne postačia obyčajné slová všetko sa dá nimi odhaliť všetko sa za ne schová
Zdenko Mikula, absolvent kompozície z triedy výrazného predstaviteľa nosťami a erudovanými dobrými radami všetkých zúčastnených. Začiatslovenskej hudobnej moderny – Eugena Suchoňa, je v súčasnosti kom deväťdesiatych rokov sa Zdenko Mikula stal členom Poradného najstarším žijúcim hudobným skladateľom na Slovensku. Narodil sa dňa zboru pre zborový spev pri Národnom osvetovom centre v Bratislave. 27. novembra 1916 vo Vyhniach, v rodine Kolomana Mikulu a Márie Stretával sa tu pravidelne s ďalšími veľkými osobnosťami slovenského Mikulovej, rodenej Krivdovej (otec Koloman Mikula bol v 20. rokoch zborového života, so skladateľom Ivanom Hrušovským, s dirigentmi Jozefom minulého storočia starostom Banskej Bystrice). Generačne sa tento Potočárom a Štefanom Klimom, dobrým priateľom a zároveň inšpirátorom umelec zaraďuje medzi predstaviteľov najstaršej generácie „súčasných“ svojich najznámejších zborových kompozícií. Nebyť vážnych zdravotných hudobných skladateľov, ktorí vstúproblémov majstra Zdenka Mikulu, istotne by i dodnes na pili do spoločenského povedomia mnohých zborových podujatiach sedel s nami. Veď pieseň, v prvej polovici 20. storočia, v zvlášť zborová, bola a stále je pre neho niečím vzácnym a období medzi dvoma svetovými výnimočným. vojnami. Títo umelci sa narodili na Ku komponovaniu pre spevácke zbory pristupoval začiatku 20. storočia, umelecky sa Zdenko Mikula vždy veľmi citlivo, intenzívne a s veľkým formovali v neľahkých spoločenzanietením. Vždy používal najmä kontrapunktické postupy ských podmienkach, no v hudbe (nevyhýbal sa však ani modálnej a dvanásťtónovej kompozičnej našli zmysel celého svojho života. technike). V spôsobe práce pokračoval naďalej aj na prelome Prvé „vážne stretnutia“ Mikulu 20. a 21. storočia a po vstupe do nového milénia. Prišli nové s hudbou spadajú ešte do jeho generácie hudobných skladateľov, v hudbe zaznamenávame študentských čias, a to práve v nové trendy, no zborové diela Zdenka Mikulu, lahodiace Banskej Bystrici, v meste, ktoré mu uchu pozorného poslucháča i samotných interpretov, sú veľmi prirástlo k srdcu a do ktorého pre obľúbenosť zaraďované do repertoárov mnohých sa vždy rád vracal. Absolvent súčasných speváckych zborov. Zborové skladby pre detské, Štátneho učiteľského ústavu v ženské, mužské, miešané zbory a capella i so sprievodom Banskej Bystrici (u Karla Štiku) na texty slovenských básnikov a umelecké stvárnenia obdivoval hudbu vojenskej dyľudových piesní a capella i so sprievodom orchestra v rôznom chovky, no najmä vokálnu hudbu, obsadení – pre detské, mládežnícke a ženské, mužské, menovite hudbu zborovú, a to i miešané zbory boli mnohokrát napísané na objednávku vďaka vtedy slávnemu hudobnému samotných dirigentov zborových ansámblov, ktorí sa postarali ansámblu tohto mesta – speváco ich uvedenie do „zborového života“. K zborovému umeniu kemu zboru Smetana. Interpretácia sa majster Mikula staval vždy s veľkou úctou a nikdy nezabudol zborového diela Píseň česká hupri nejakom „menšom pochybení“ uviesť svoj skutočne Zo seminára k 90. narodeninám Z. Mikulu v ŠVK, 2006. erudovaný názor a oprávnenú kritiku: dobného skladateľa Bedřicha Smetanu v prevedení už spomí„Myslím si, že zbormajstri by si mohli viac uvedomovať, naného zboru ho natoľko dojala a samotná skladba umelecky natoľko že zborová skladba je jednotou hudobnej a textovej faktúry a že teda nie zaujala, že sa rozhodol i on stať skladateľom a po mnohých rokoch je jedno, čo a o čom zbor a v akom jazyku spieva. U zahraničných napísať niečo podobné. Tá slovenská pieseň na slová Jána Poničana skladieb disproporciu postrehne len odborník, no u skladieb domácich nie je jedinou skladbou oslavujúcou Slovensko. Moja rodná na slová je to zjavnejšie. Možno práve preto sa na koncertoch objavuje menej Jána Kostru, cyklus Domovina moja pôvodných skladieb... Na druhej na slová Andreja Plávku, skladajúci strane obdivujem zbormajstrov, sa zo štyroch skladieb (1. skladba ktorí sa pokúšajú stále upútavať – Čakaj ma, Horehronie), všetky svojich spevákov i poslucháčov vyjadrujú vrúcnu lásku k rodnému čímsi novým, lebo k umeniu patrí kraju i úctu k celému Slovensku a hľadanie... Keďže dnes zbory slovenskému národu (uvedené diela uvádzajú z mojej tvorby predovznikli na prelome 60. a 70. rokov). všetkým skladby s citáciou ľudovej Nakoľko Mikula skladateľsky vyrástol piesne, chcel by som dodať, že na základoch slovenskej hudobnej môj vzťah k nej nie je vzťahom kultúry, ktorá mu bola vždy veľmi folkloristu, ale chápem ich ako blízka, zostal jej natrvalo verný. inšpiráciu dielom neznámeho tvor„Na počiatku môjho života s cu, ktorého obdivujem. A ďalšou hudbou bola vokálna (teda aj špecifickou črtou môjho prístupu zborová) tvorba, a tak je to i dok slovenskej piesni je to, že pod dnes. Vždy sa teším na zborové ňu zahŕňam (a usilujem sa tvorivo podujatia, získavam tak poučenie, rozvíjať) aj tú ich zložku, ktorú pesprehľad o stave v tejto hudobnej tuje naše etnikum v zahraničí.“ oblasti na Slovensku, postretávam Posledný žijúci skladateľ Z. Mikula: Tá slovenská pieseň (pre miešaný zbor). sa s priateľmi, sem-tam sa aj niečo súčasnej najstaršej skladateľskej odo mňa spieva, a nakoniec, z Prahy je nie až tak ďaleko. Svojho času generácie na Slovensku, autor vzácnych, umelecky nesmierne som napísal skladbu pre zbor – Čakaj ma, Horehronie...“ bohatých zborových kompozícií, sa po tridsiatich rokoch pôsobenia v Kompozičná činnosť Zdenka Mikulu je mnohostranná. Najviac sa Prahe v roku 2008 presťahoval nastálo na Slovensko, do Bratislavy. K venuje vokálnej, menovite zborovej tvorbe, neobchádza však ani blížiacemu životnému jubileu, k 95. výročiu narodenia, mi v závere zostáva inštrumentálnu a orchestrálnu hudbu. Väčšina melodického i ryt- zaželať mu nevyčerpateľnú hudobnú inšpiráciu, nech ho zdravie mického hudobného materiálu jeho tvorby pramení zo slovenského poslúcha a život nikdy neunaví. Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobného cítenia. Pozornosť venuje i tvorbe pre deti, a to niekoľkými hudobné múzeum pripravuje majstrovi Zdenkovi Mikulovi podujatie v cyklami pre detský zbor. Často sme mali možnosť stretnúť majstra Mikulu cykle Osobnosti za osobnej účasti umelca, jeho blízkej rodiny, ako aj na rôznych podujatiach, zborové nevynímajúc, keď ako člen odborných všetkých priateľov a sympatizantov osobnosti a diela majstra Mikulu. porôt, konzultant dirigentov alebo „iba“ ako vážený hosť a nestranný pozorovateľ obdarúval svojou vzácnou prítomnosťou, bohatými skúsePaedDr. Ľubica Nechalová
Uplynulo päť rokov odvtedy, čo sa v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici konal odborný seminár venovaný Zdenkovi Mikulovi, najstaršiemu žijúcemu hudobnému skladateľovi na Slovensku, pri príležitosti jeho 90. výročia narodenia. Organizátori dvadsiateho ôsmeho ročníka Festivalu zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého, sviatku zborového spevu všetkých vekových kategórií, konajúceho sa pravidelne každú jar v Banskej Bystrici, vyčlenili 27. apríl 2006 na usporiadanie vzácneho podujatia - odborného seminára. Na jeho Prebal nového zborníka. úspešnom priebehu sa podieľali Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici a Katedra hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Obaja organizátori spojili svoje sily rovnako i pri zostavovaní dlho očakávanej publikácie. Načasovanie vydania zborníka príspevkov z odborného seminára snáď ani nemohlo byť dokonalejšie. Toho roku sa majster Zdenko Mikula dožíva 95. výročia narodenia, a tak táto na pohľad útla, no obsahovo nesmierne bohatá knižočka, nech je malým darčekom k jeho významnému životnému jubileu, a zároveň poďakovaním sa za jeho priazeň, priateľstvo, erudované rady v oblasti hudby ako aj za celkovú lásku k hudbe a Banskej Bystrici zvlášť. Publikácia zostavená v spolupráci prof. PaedDr. Milana Pazúrika, CSc., člena Katedry hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, a PaedDr. Ľubice Nechalovej, vedúcej Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, je určená tak záujemcom z radov študentov hudby, hudobným pedagógom, zbormajstrom, ako i širokej hudobnej verejnosti, priateľom a obdivovateľom osobnosti a diela majstra Mikulu. Zborník príspevkov prinášajúcich podrobnosti o životných osudoch, hudobno-skladateľských, organizátorských, zborovo-speváckych aktivitách, ako aj hudobno-pedagogickej činnosti Zdenka Mikulu, je z dôvodu prehľadnosti a tematického zamerania príspevkov zostavovateľmi rozčlenený na tri hlavné kapitoly. Jednotlivé referáty sú zoradené podľa
programu odborného seminára, ktorý zostavila PhDr. Marianna Bárdiová, PhD., vtedy vedúca Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Prvá kapitola Zdenko Mikula a Banská Bystrica prináša úvodný referát PhDr. Marianny Bárdiovej, PhD. s názvom Pocta Zdenkovi Mikulovi. Do druhej kapitoly Tvorba a činnosť Zdenka Mikulu sú zoradené príspevky štyroch referujúcich, prinášajúce pohľad na čiastkové úseky Mikulovej odbornej činnosti a kompozičnej práce. V úvode kapitoly je obsiahnutý príspevok Bohumila Peška z Prahy – Zdenko Mikula, zakladatel slovenské vojenské hudby. Nasledujú príspevky dokumentujúce rôzne oblasti Mikulovej kompozičnej práce: Piesňová, komorná a operná tvorba Zdenka Mikulu (doc. PaedDr. Marián Janek, PhD.), Inštrumentálna tvorba Zdenka Mikulu (doc. Mgr. art. Mária Strenáčiková, CSc.), Zborová tvorba Zdenka Mikulu (prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc.). Do tretej kapitoly s názvom Príhovor jubilanta zaradili zostavovatelia Spomienky a úvahy samotného jubilujúceho skladateľa, osobne prítomného na odbornom seminári, ktoré z videozáznamu z podujatia zapísal MUDr. Juraj Zelník. (Pozn.: Videozáznam z odborného seminára je súčasťou fondu ŠVK – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.) Jednotlivé kapitoly sú vhodne doplnené Predhovorom (prof. Milan Pazúrik) a Odbornými profilmi autorov príspevkov (pripravila PaedDr. Ľubica Nechalová), ako aj bohatými Prílohami – fotodokumentáciou z odborného seminára a zo stretnutí so Zdenkom Mikulom v Banskej Bystrici ako aj na rôznych, prevažne zborových podujatiach v rámci Slovenska. (Pozn.: Fotodokumentácia pochádza prevažne zo súkromného archívu zostavovateľa prof. Milana Pazúrika a z fondu ŠVK – Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.) Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici – Pedagogická fakulta vydala recenzovaný zborník (recenzenti: PaedDr. Marianna Kološtová, PhD., PaedDr. Ľubica Nechalová) v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou – Literárnym a hudobným múzeom v Banskej Bystrici za finančnej participácie autorov príspevkov. (I. vydanie / 2011, náklad: 150 ks, rozsah: 52 strán, formát: A5, ISBN 978-80-557-0104-2, tlač: Bratia Sabovci, s. r. o., Zvolen) Uvedená publikácia je veľmi cenným a žiadaným materiálom, prinášajúcim pohľad na bohatú odbornú činnosť hudobného skladateľa Zdenka Mikulu z niekoľkých uhlov pohľadu. Stane sa vhodnou doplnkovou študijnou literatúrou pre študentov hudby, hudobných pedagógov, cennou publikáciou pre zástupcov odbornej, ako aj laickej hudobnej verejnosti, obdivovateľov a sympatizantov Zdenka Mikulu. PaedDr. Ľubica Nechalová
významná československá horolezkyňa, vysokoškolská pedagogička, prvá riaditeľka Hvezdárne v Banskej Bystrici
Olga Zibrinová sa narodila 23. 11. 1931 v českom Turnove, v rodine právnika – štátneho úradníka. Už počas štúdia na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity ju ako členku lyžiarskeho oddielu Slávia, a neskôr aj horolezeckého oddielu, cesty zaviedli do Vysokých Tatier, kde absolvovala prvé horolezecké túry. Od roku 1954 bola členkou československého reprezentačného družstva. Na jednom zo zimných sústredení v Kačacej doline stretla svoju životnú lásku – Zdena Zibrina, s ktorým sa 6. 8. 1958 zosobášili v Brezne. Odvtedy žije na Slovensku. Pôsobila ako učiteľka na Jedenásťročnej škole v Brezne, neskôr sa stala prvou riaditeľkou Hvezdárne v Banskej Bystrici. Väčšinu svojho života venovala mládeži. Ako vysokoškolská pedagogička na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (dnes súčasť Univerzity Mateja Bela) sa jej venovala nielen v rámci vyučovacieho procesu, ale aj ako vedúca horolezeckého oddielu, či ako vedúca letných sústredení pre úspešných riešiteľov krajského kola Fyzikálnej olympiády. Celý svoj život zasvätila športu a zdolávaniu strmých brál v Českom raji, Vysokých Tatrách, Alpách, Kaukaze, Pyrenejach, či na tureckom Errias Dag. K športu viedla aj svoje deti Katarínu a Michala. Viac o jej cestovateľských zážitkoch, radosti zo športových úspechov, ale aj o ťažkých etapách života sa budete môcť dozvedieť na podujatí v pondelok 3. októbra, na ktoré vás srdečne pozývame.
Manželov Zdena Zibrina a Olgu Zibrinovú (rod. Láskovú) určite netreba predstavovať nikomu, kto sa dlhodobo venuje lyžovaniu, vysokohorskej turistike a najmä horolezectvu. Ing. Zdeno Zibrin (*2. 5. 1931 – †29. 9. 2004), jeden z najvýznamnejších horolezcov Československa, 1958 – majster športu, 1962 – zaslúžilý majster športu, 1956 – 1962 reprezentant Československa), žiaľ, už nie je medzi nami. O to viac nás teší skutočnosť, že RNDr. Olga ZibriOlga Zibrinová pri výstupe. nová, CSc., prijala naše pozvanie na stretnutie v rámci cyklu Osobnosti, ktoré sa uskutoční dňa 3. októbra 2011 o 16.00 hod. pri príležitosti jej blížiaceho sa významného životného jubilea.
PhDr. Blanka Snopková
Pedagogická diagnostika v praxi materskej školy. Pomocník pri odhaľovaní osobnostných individualít predškolského veku. Bratislava, RAABE 2011. Publikácia je určená všetkým riaditeľkám a učiteľkám materských škôl. Je príručkou, ktorá pomôže a ušetrí čas pri vyhľadávaní informácií na realizáciu efektívnej pedagogickej diagnostiky. Poradí pri ďalšom plánovaní a bude sprievodcom Vašej výchovy a vzdelávania počas celého pobytu dieťaťa v materskej škole. Beňuška, Ján Stredoslovenský futbal (1921– 2011) K 90 výročiu založenia Stredoslovenskej futbalovej župy. Banská Bystrica, Stredoslovenský futbalový zväz 2011. O tom kedy, kde a ako sa zrodil futbal na svete i na Slovensku, existuje už nejeden dokument. Avšak ucelená publikácia o organizovanom futbale na strednom Slovensku doteraz chýbala. Preto sa Stredoslovenský futbalová zväz rozhodol zaplniť toto biele miesto. Kniha zachytáva počiatky a vývoj hry krajoch Žilina a Banská Bystrica. S úctou a vážnosťou si aj formou tejto publikácie chceme pripomenúť začiatky našich predchodcu a ich nasledovníkov. Autorovi vyšla ambícia vytvoriť dokument - faktografiu, doterajšieho spoločného futbalového snaženia. Nebolo jednoduché zhromaždiť cenné údaje, zvlášť keď sa nám, žiaľ, míňajú pamätníci či dobové archívne materiály. Dobrá vec sa podarila a vám sa dostáva do rúk prvá publikácia podobného druhu. Pekár, Bernard Kontrola vo verejnej správe v kontexte európskeho správneho práva. Bratislava, Univerzita Komenského – Právnická fakulta 2011. Publikácia sa bližšie zameriava na špecifickú oblasť správneho práva, ktorá z pohľadu legislatívnej činnosti vnútroštátnych a nadnárodných orgánov zažíva svoju renesanciu. Kontrola vo verejnej správe je podrobená analýze v rámci všeobecno-teoretickej časti zachytávajúcej rôzne prístupy vymedzenia jej pôsobnosti, funkcií, druhov a zainteresovaných subjektov. V druhej časti sa pozornosť venuje kontrole vykonávanej vládou, orgánmi územnej samosprávy, štátnej správy, osobitne prokurátorskej kontrole, parlamentnej kontrole, kontrole najvyššieho kontrolného úradu a pôsobnosti verejnej ochrany práv. Osobitne podrobne je analyzovaná súdna kontrola verejnej správy zo strany ústavného a a aj všeobecného súdnictva. Nadnárodná kontrola zahŕňa analýzu právomocí a pôsobnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a viacerých inštitúcií a orgánov Európskej únie, najmä kontrolu Európskeho parlamentu, európskeho ombudsmana a kontrolu Súdneho dvora Európskej únie.
Hlodák, Pavol Dobytie Muráňa. Bratríci a lúpežný rytier Matej Bašo. Kalinovo, Kermat 2011. Ing. Pavol Hlodák je autorom mnohých kníh o histórii Muráňa. V knihe Dobytie Muráňa je opísaná história hradu v dobe bratríkov a Mateja Baša. V obidvoch prípadoch bol Muráň útočiskom prívržencov kráľovej opozície. Dozviete sa, ako bojovali bratríci, ktorí na hrade mali zhromaždisko a čo viedlo k ich porážke. O Matejovi Bašovi autor uvádza nové skutočnosti, ktoré menia pohľad na túto kontroverznú postavu slovenských dejín. Nové poznatky a historické fakty sú doplnené o doposiaľ neznáme obrázky z dejín hradu. Zaujímavo a pútavo je spracované aj obdobie hradu v lete roku 1549 a potom obdobie spravovania hradu kráľovskou posádkou. Krno, Svetozár Zo sibírskeho Tibetu ku kolíske Džingischána. Bratislava, Vydavateľstvo KarpatyInfopress 2011. Autor, prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc., patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Absolvoval u nás nezopakovanú dvetisíckilometrovú hrebeňovku Karpát a podobné podujatia v balkánskej , východoalpskej, pyrenejskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj v južnom Nórsku, Karélii, Chibinách, Mongolsku, Udokase, Východnom sajane a inde. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup. Zážitky z expedícií zachytil v stovke reportáží a štyroch cestopisných knihách. Zasepa, T. – Izrael, P. Televízia u nás doma. Ružomberok, VERBUM 2011 Kniha predstavuje významný aktuálny, zmysluplný a užitočný populárnoodborný príspevok v oblasti pôsobenia obľúbeného a a frekventovaného média – televízie v domácom/rodinnom prostredí. Diskurz má evidentnú výpovednú hodnotu a môže osloviť širšie spektrum čitateľov. Publikácia je vhodná pre všetkých učiteľov, lebo v rámci nových vzdelávacích programov (na úrovni centra i škôl) mediálna výchova vystupuje ako prierezová tematika. V tejto polohe sa môže stať však osobitne užitočnou a prínosnou pre učiteľov materinského jazyka a literatúry, ktorí v rámci vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia nemôžu túto problematiku obísť. Prirodzene, ako som už na viacerých miestach zdôraznila, primárne a jednoznačne je adresovaná rodičom a rodinám. Možno predpokladať, že si nájdu cestu najmä v rámci spolupráce rodiny a školy pri výchove detí a mládeže v kontexte súčasného rozmachu informačných technológií a modernej komunikácie.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
Zostavovateľ: Mgr. Mária Lásková Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu