Ročník XII.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
V dnešnej uponáhľanej dobe, zasvätenej počítačom, mobilom, televízii, iPodom a inej technike je vzácnosť stretnúť človeka, ktorý by miloval knihu v jej klasickej podobe. Jej vôňu a neopísateľnú slasť, keď s ňou na nose zaspíte. Keď potom takého človeka stretnete, je viac ako isté, že sa spolu nebudete nudiť. Konverzácia nebude viaznuť, tipom na dobré tituly nebude konca kraja. Ešte zaujímavejšie to je, ak sa stretnú dvaja, ktorí v krásnej literatúre hľadajú niečo, čo ich zaujíma. Mňa napríklad zaujíma moja profesia. Z krásnej literatúry si už roky vypisujem pasáže, v ktorých sú zmienky o knihovníkoch a knižnici. Poviete si – Načo jej to už bude?! Nebudem vás napínať. Robím to preto, aby som sama seba uistila, že okolie nás vníma, že vie o našej existencii, že sme tu. Profesia knihovníka sa mnohým ľuďom zdá nudná, knihovníci, alebo knihovníčky sú v ich predstavách starí, nudní, nie veľmi pekní. Len niektorí spisovatelia nás vnímajú aj ináč, ako láskavých, empatických ľudí so zmyslom pre krásu, ochotných pomôcť a poradiť. Zatiaľ som sa v literatúre stretla len s knihovníkmi vzdelanými a rozhľadenými. Iná káva sú knižnice. Tie svojimi priestormi vedia vytvoriť ohromné klišé pre milencov, zoznámenia... Vie ma potešiť, keď čítam o krajinách, ktoré prešli peklom vojny a hneď po uzatvorení konfliktu začnú myslieť na budovanie a obnovu knižníc. Veľmi pekne o tom píše napríklad Khaled Hosseini vo svojom románe Tisíc žiarivých sĺnk: ...„Väčšina ulíc v Heráte je vydláždená. Popri oboch krajniciach rastú voňavé borovice. Mesto sa pýši zrekonštruovanými knižnicami, udržiavanými dvormi a čerstvo natretými budovami. Obnovujú sa mestské parky. Svetelná signalizácia funguje a, na Lailino veľké prekvapenie, v meste majú nepretržite elektrinu.“ ... Tých, ktorí túto knihu nečítali, chcem upozorniť, že dej sa odohráva v Afganistane. Ale nemusíme ísť až tak ďaleko. Spokojne môžeme zostať aj u nás doma, na Slovensku. Budem citovať z románu Petra Jaroša Nemé ucho, hluché oko: ...„Už na druhý deň po odchode murárov zakladali občania mestečka Občiansku besedu. Za jej predsedu zvolili evanjelického farára Antona Šimku, za podpredsedu po dlhom nahováraní katolíckeho farára Jozefa Dindoša a za tajomníka učiteľa Jána Strauta. Predstavenstvo besedy sa zaviazalo objednať za členské rozličné časopisy, noviny a knihy, ktoré by mohli členovia čítať vo vyhradenej miestnosti obecného domu. Pre knižnicu určili ďalšiu miestnosť a za knihovníka ustanovili roľníka Jána Dreváka, ktorý mal na starosti všetky výpožičky“... Áno, aj také boli začiatky. Nie všetko však bolo pekné ružové. Zažili sme rôzne časy. Napríklad obdobie normalizácie, ktoré sa negatívne prejavilo aj v knižniciach a na práci knihovníkov. Svedectvo o tom si môžete prečítať v románe Jána Roznera Sedem dní do pohrebu. Autorské a prekladateľské diela Jána Roznera a jeho manželky Zory Jesenskej v tomto období zmizli z regálov knižníc a pultov kníhkupectiev. Prohibitná literatúra je dnes už znova na svojom mieste. Môžete sa o tom presvedčiť aj v katalógu našej knižnice. Po roku 1989 sa situácia zmenila. Zareagoval na to aj Július Satinský vo svojej publikácii Šľak ma ide trafiť: ...„Hovorím o krásnych knihách, ktoré nám začali najmä v detských izbách rozvoniavať. Ale aj po dospeláckych knižniciach sa začali rozvaľovať kvalitné tituly. Taký Pišťanek, Puškáš, Kundera, Babeľ – samé delikatesy. Cítim vo vzduchu renesanciu knižnej
2/2011
kultúry. Už je tu – už nás obklopuje. Že sú tie nové knihy drahé? Musia byť. Oproti tomu, za čo sme ich kupovali v starom režime, musia byť drahšie“. ...Tak vidíte – knihy, knižnice a knihovníci sú vďačnou témou. Popísalo sa o nás veľa. Nie všetci nás však majú v láske. Napríklad taký Umberto Eco vo svoje eseji Ako viesť verejnú knižnicu nenechal na nás suchej nitky. Na druhej strane Forrest Carter vo svojej peknej knihe Malý strom má úplne inú mienku. Tu sme bodovali a táto kniha patrí svojou ľudskosťou a vyznávaním základných hodnôt k mojim najobľúbenejším. Ale aby sme neskončili príliš vážne. Na záver ešte jeden exkurz do literatúry. Citujem z knihy Stanislava Štepku Desatoro ( a zopár navyše), z poviedky Gusto: ...„Robila v knyžnyci, čítala, furt čítala. Potom išla do kúpelov do Píštan a tam narazila na Čecha, čo též čítav. Začalo sa to celé s výmenu knýh. Ona poštala knyhu Čechovi a Čech jej. Až nakonec s tým Čechom natrvalo odišla do Čéch. Podrbané knyhy! Mne nech volado hovorí, že knyha je najlepší prátel človeka!“ A ja si napriek všetkému myslím, že je. Mgr. Katarína Šmelková
Či si to uvedomujeme, alebo nie, virtuálna knižnica je knižnicou nielen zajtrajška, ale už aj dneška. Amazon, najznámejší svetový internetový predajca kníh, predal po prvýkrát v histórii v roku 2010 viac elektronických ako klasických tlačených kníh. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici pravidelne sleduje najnovšie trendy vo vývoji čitateľských návykov, ako aj vo vývoji komunikačných technológií. Vychádzajúc zo svojich analýz sa organizátori tohtoročného XI. ročníka odborného seminára pre pracovníkov knižníc rozhodli tematicky ho zamerať na problematiku budovania virtuálnej knižnice.
Podujatie sa uskutočnilo 22.3. 2010 pod odbornou záštitou generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice v Martine, prof. PhDr. Dušana Katuščáka, PhD. Na seminári odznelo 10 odborných príspevkov, z toho 6 od zahraničných účastníkov. V úvodnom príspevku predstavil prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív. Mgr. Lenka Málková prezentovala na príklade Študijnej a vedeckej knižnice v Hradci Králové (SVK HK) súčasný stav virtualizácie služieb a prístupu ku knižničným fondom. Pozornosť venovala najmä obohacovaniu online-katalógu knižnice o naskenované obálky a obsahy dokumentov a o prvky webu 2.0. S účastníkmi seminára sa podelila o skúsenosti so vzdialeným prístupom k databázam a načrtla perspektívy ďalšieho rozvoja virtuálnej knižnice v podmienkach SVK HK (ČR). Pokračovanie na str. 2 .
Pokračovanie zo str. 1.
Mgr. Krzystof Kutyla, poverený prevádzkovaním Opolskej digitálnej knižnice vo svojom príspevku Knižnica vo virtuálnom priestore sociálnej siete (Opolskiej Biblioteki Cyfrowej), informoval účastníkov o zavádzaní digitálnych Facebook charakterizovala možnosti propagácie, ktoré táto sociálna sieť technológií do praxe vo Vojvodskej verejnej knižnici v Opole (Poľsko). poskytuje knižniciam. Zdôraznila informačné výhody, ktoré ponúka Od Karla Čapka po Sherlocka Holmesa členstvo vo virtuálnej komunite. Jej prezen– e-publikovanie v Mestskej knižnici v tácia bola doplnená praktickými ukážkami Prahe nazvala svoj príspevok Bc. Kateřina facebookových stránok niektorých sloVojířová, vedúca oddelenia digitalizácie, venských a svetových knižníc. ktoré sa podieľa na príprave a realizácii eDigitálnu knižnicu štátu Georgia v USA projektov. Predstavila projekty elektronic(DLG), jej vznik a vývin celého projektu od kého publikovania Mestskej knižnice v roku 2005 priblížila účastníkom podujatia Prahe, otázky tvorby a získavania textov, prostredníctvom videomostu Sheila McAlister, náležitosti e-publikovania a problematiku poverená riaditeľka pre celoštátnu sposprístupňovania e-kníh. luprácu v rámci projektu budovania Marcus Rahm, vedúci elektronickej celoštátnej digitálnej knižnice. Katalóg knižnice eBIBO z Mestských knižníc v tejto knižnice obsahuje metadáta k viac Drážďanoch (Nemecko) informoval o skúako 90.000 knižničným jednotkám zo 60 senostiach s technickými zvláštnosťami, inštitúcií a 100 vládnych agentúr. Počas so správaním sa používateľov, ako aj o práci ostatných troch rokov zdigitalizovali viac s virtuálnou ponukou Mestských knižníc v ako 277 000 strán historických časopiDrážďanoch. Zameral sa na elektronické seckých fondov. DLG získala viaceré Prednášajúci z Nemecka - Marcus Rahm. výpožičky, platformu elektronického vzdevýznamné štátne ocenenia, okrem iných lávania, ako aj na databanky Munzinger a mediálny portál Genios. napr. cenu Národnej akadémie televíznych umení a vied (National Jednotné rozhranie: kľúč k úspechu vyhľadávania novej generácie, znel Academy of Television Arts and Sciences) a Poradného výboru pre názov príspevku Ing. Martina Vojnara, ktorý objasnil uvedenú problematiku z spracovanie starých tlačí štátu Georgia (Historical Records Advisory Board). pohľadu koncových používateľov a knižníc, poskytol aktuálny prehľad o dosSheila McAlister vo svojom vystúpení citovala dielo Daniela tupných systémoch novej generácie vyhľadávania a uviedol jedinečné Greensteina a Suzanne E. Thorin z roku 2002: The Digital Library: A Biography, vlastnosti na príklade jedného z nich. v ktorom autori identifikovali tri stupne vývoja Ing. Danica Zendulková, vedúca Oddigitálnej knižnice – mladosť, zrelosť a dosdelenia správy a prevádzky Centrálneho pelosť. V tejto súvislosti zaželajme knižniciam informačného portálu pre výskum, vývoj a na Slovensku úspešné zvládnutie prvých inovácie CVTI v Bratislave prezentovala krokov k zrodu „mladej“ digitálnej a virtuálnej fungovanie portálu, jeho históriu a úlohy v knižnice Slovenskej republiky – knižnice oblasti sprístupňovania vedeckých infortretieho tisícročia. Nech jej vznik sprevádza mácií. Venovala sa aktivitám realizovaným v úzka spolupráca slovenských odborníkov pri rámci aktivity 4.1 projektu NISPEZ, chapríprave a realizácii projektov, vytvorenie pružrakterizovala zámery v oblasti prípravy nej webovej platformy na výmenu skúseností nového informačného systému SK CRIS a a názorov na danú tému, ako aj využitie priblížila aktivity asociácie euroCRIS v oblasti zahraničných skúseností pri budovaní Súčasťou konferencie bol aj videomost s USA. rozvoja informačných systémov o vede. „zrelých a dospelých“ virtuálnych knižníc. Mgr. Katarína Pekařová, PhD. predstavila experimentálny projekt Príspevky, ktoré na seminári odzneli, budú v plnom znení publikované Pramene k dejinám vedy na Slovensku v Univerzitnej knižnici v Bratislave. V v elektronickom zborníku. Úprimné poďakovanie Štátnej vedeckej príspevku priniesla krátky prehľad projektov bratislavskej Univerzitnej knižnice knižnice v Banskej Bystrici patrí spoluorganizátorom – Spolku v rámci budovania virtuálnej knižnice. Ťažiskom jej vystúpenia bola slovenských knihovníkov, Slovenskej národnej knižnici v Martine a prezentácia experimentálnej plnotextovej databázy, ktorá vznikla v spolupráci Goethe-Inštitútu v Bratislave, ako aj sponzorovi podujatia – spoločnosti Kabinetu retrospektívnej bibliografie a Odboru digitalizácie v UK Bratislava. MULTIDATA, s.r.o. v Prahe. Mgr. Denisa Krajčírová zo Slovenskej národnej knižnice v Martine PhDr. Blanka Snopková
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici buduje fond technických noriem a patentových spisov a súčasne ho poskytuje svojim používateľom už od roku 1964. Spočiatku to boli dokumenty z darov Slovenskej technickej knižnice v Bratislave, Úradu pre normalizáciu a meranie a Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe. Ďalšie prírastky do fondu boli zabezpečené povinnými výtlačkami dvoch exemplárov československých patentových spisov a dvoch exemplárov československých štátnych a odborových noriem. V sedemdesiatych rokoch sa začalo s budovaním zbierky patentových spisov krajín bývalej RVHP. Počas uplynulých rokov sa tak uvedené fondy a služby postupne vyprofilovali.
bibliografickom spracovaní týchto špeciálnych dokumentov sa podľa potreby používajú aj iné všeobecne platné polia a podpolia (napr. polia poznámok). Normy sa spracúvajú ako jazykový materiál na monografickej úrovni. Ťažiskom akvizície je zasielaný povinný výtlačok od SÚTN, domáca kúpa na základe akvizičných návrhov predstavuje len minimálny prírastok. Fond noriem tvoria slovenské národné normy (STN), prevzaté normy STN EN, STN EN ISO, STN ISO, CEN/ CENELEC a TNI. Okrem tlačených verzií technických noriem, časť tvoria normy na CD nosičoch. Menný popis obsahuje povinné údaje, ktoré jednoznačne identifikujú danú normu. Normy majú svoje špecifikum v tom, že podliehajú štátnej registrácii a majú Dnes pri doplňovaní fondu spolupracujednoznačný identifikátor a to je jeme s Úradom priemyselného vlastníctva samotné číslo normy. Dôraz sa SR v Banskej Bystrici (ÚPV SR), s ktorým kladie na názvové údaje, ktoré naša knižnica uzatvorila v roku 2003 zmluvu zohľadňujú varietu názvov vyskyo vzájomnej spolupráci. Pravidelne sa tujúcich sa v dokumente (polia 245 zúčastňujeme podujatí organizovaných a 246). Pole 130, Unifikovaný názov, ÚPV SR, naposledy to bol Svetový deň hlavný vstup, sa používa na zaznaduševného vlastníctva, ktorý sa konal dňa menanie pôvodného čísla bývalej 27. 4. 2011. Súčasne spolupracujeme aj Študovňa technických a legislatívnych dokumentov. STN kvôli zachovaniu kontinuity so Slovenským ústavom technickej normalizácie v Bratislave (SÚTN) a Centrom vedecko-technických záznamov v databáze. Údaje o zodpovednosti (oblasť Spracovanie normy) sa nezapisujú do poľa 245, \c, ale do poľa Poznámky. Obsahujú údaje o informácií SR v Bratislave. prekladateľovi a technickej komisii zodpovednej za spracovanie V súčasnosti ŠVK v Banskej Bystrici plní úlohy: 1. Regionálneho strediska špeciálnych technických dokumentov, dokumentu. Polia poznámok obsahujú údaje o opravách k normám, o 2. Strediska patentových informácií Úradu priemyselného vlastníctva pravidlách používania reprodukcie, resp. o ďalších informáciách spojených s ich aplikáciou v praxi. Normy sa podľa zákona č. 264/1999 Z. z. nesmú Slovenskej republiky. kopírovať. Štátna vedecká knižnica v Banskej Vecný popis z hľadiska detailBystrici v súlade so Zriaďovacou listinou a nosti obsahu využíva pole 080 Dohodou o vzájomnej spolupráci z roku (MDT). Na zápis vecných údajov 2001 so Slovenskou národnou knižnicou sa používajú polia 072 (konspekt), v Martine ako prvá a jediná inštitúcia na 084 (pre medzinárodnú klasifikáciu Slovensku zabezpečuje bibliografickú ICS – International Classification for registráciu slovenských patentových spisov Standards z r. 2005) a polia preda technických noriem. metových hesiel (spravidla 650 a Bibliografické spracovanie sa 655). Kódované údaje sa zapisujú uskutočňuje na základe medzinárodne do polí 008 a 046 (štrukturovaný platných štandardov, ktoré boli prijaté ako dátum na zápis účinnosti, schvázáväzné pre všetky knižnice na Slovensku, lenia alebo zrušenia normy). Normy t. j. MARC 21, ISBD a AACR2. Súčasne na elektronickom nosiči – dôraz sa boli našou knižnicou v spolupráci so SNK v kladie na použitie polí 007, 516 a Martine vypracované metodické príručky na 538, kde sa zohľadňuje technický spracovanie patentových spisov a techaspekt elektronického zdroja. nických noriem vo formáte MARC 21 v Stredisko patentových informácií. Opravy normy sa z hľadiska sprasystéme Virtua. Akvizícia patentových spisov sa realizuje na základe dohody o covania nepovažujú za samostatný dokument a nevytvára sa pre ne spolupráci medzi ŠVK v B. Bystrici a ÚPV SR mesačne v jednom exemplári osobitný bibliografický záznam. Zmena normy a náhrada normy sa z formou daru. Priebežne sa spracováva nový prírastok patentov. Do roku hľadiska spracovania považuje za samostatný dokument a vytvára sa pre 2009 boli spracované retrospektívne všetky slovenské patentové spisy v ňu samostatný bibliografický záznam. Normy katalogizujeme a priebežne aktualizujeme, to znamená, že databáze systému Virtua a sprístupnené používateľom on-line. Patentové spisy sa spracúvajú ako jazykový materiál na monografickej neplatné normy sa vyraďujú. Budujeme aj archív neplatných noriem. Normy a patenty sú sprístupňované v Študovni špeciálnych úrovni. Menný popis obsahuje povinné údaje, ktoré jednoznačne identifikujú daný patentový spis. Jedinečným poľom pri popise patentových dokumentov na 1. poschodí knižnice. Fond je tematicky zameraný na spisov je pole 013 – Informácie o patente. Obsahuje dôležité informácie oblasť technickej normalizácie, metrológie a skúšobníctva a obsahuje o pridelených číslach a dátumoch podľa priebehu prihlasovania udeľovania slovenské technické normy takmer v úplnosti, odborové normy, ktoré od práv na prospech z vynálezu alebo objavu. Pole obsahuje aj informácie roku 1994 nepatria do sústavy slovenských technických noriem, české identifikujúce status patentového dokumentu a krajinu pôvodu. Pri normy od roku 1993 do roku 1997, periodiká z normalizácie, metrológie spracovaní patentových spisov sa kladie dôraz na údaje o pôvodcoch. Pri a skúšobníctva, monografie a zborníky z tejto oblasti. Informácie o patentoch uvádzame majiteľa, autorov vynálezu, patentových zástupcov, dostupných dokumentoch si môžu záujemcovia nájsť v našom on-line katalógu (www.svkbb.eu). Zároveň sú naše záznamy súčasťou súborného a to v tvare osobného alebo korporatívneho mena. Pri vecnom popise z hľadiska detailnosti obsahu sa využívajú polia katalógu slovenských knižníc (www.kis3g.sk) a prostredníctvom neho aj 080 (MDT), 084 (patentové triedenie – pre medzinárodné patentové Európskej knižnice (www.theeuropeanlibrary.org). Ing. Jela Teremová triedenie s podpoľom (2 IPC) a pole predmetových hesiel 650. Pri
Dôležitým atribútom vedomostnej spoločnosti je problematika noriem a patentových informácií. Súčasťou študovne viazaných periodík je aj informačné a kontaktné miesto Úradu priemyselného vlastníctva a sekcia technických a legislatívnych dokumentov.
nahliadnuť do noriem robiť si výpisky alebo prepisovať si text z noriem. Informačný zdroj je na www.sutn.sk, kde je možné overiť platnosť noriem, získať kontakty, elektronicky sa zaregistrovať a zakúpiť normy prostredníctvom internetu. Z vestníkov máme vo fonde: Finančný spravodajca, Obchodný vestník A-E, Poštový vestník, Informačné a kontaktné miesto Úradu priePrepravný a tarifný vestník, Spravodajca Úradu myselného vlastníctva poskytuje základné geodézie, kartografie a katastra, Vestník Ministerstva informácie o jednotlivých predmetoch priemydopravy, pôšt a telekomunikácií, Vestník Ministerstva selnoprávnej ochrany, základné informácie o výstavby a regionálneho rozvoja, Vestník Ministerstva možnosti ďalšieho vzdelávania sa v tejto oblasti, zdravotníctva, Vestník Ministerstva životného vyhľadávanie základných informačných zdrojov, prostredia, Vestník NBS, Vestník TÚ SR, Vestník napojenie na databázy ÚPV SR a na zahraničné ÚPVSR, Vestník Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, databázy WIPO, EPO, OHIM , priamy kontakt Vestník vlády, Zvesti Ministerstva školstva a na úrad, možnosť objednania publikácií, elekMinisterstva kultúry. Z oblasti zákonov máme: elektronických nosičov, informačné materiály: tronickú verziu JASPI, Zbierky zákonov SR, Novečasopis Duševné vlastníctvo, Vestník ÚPV, lizované zákony s dôvodovými správami v úplnom patenty, ESPACE – vybrané rozhodnutia znení, Úplné znenia Zbierka zákonov SR, Zbierka Európskeho patentového úradu, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. vybraných rozhodnutí, Zoznamy medzinárodFond technických a legislatívnych dokumentov ného patentového triedenia, triedenie výrobkov sa denne aktualizuje a dopĺňa o nové vydania a služieb, ochranných známok. vestníkov, mesačne o 100 nových patentových spisov Základným poslaním Úradu priemyselného a o 100 nových vydaní noriem a neplatné normy sa vlastníctva je správa v oblasti ochrany vynálezov, zaraďujú do archívu noriem. úžitkových vzorov, topografií, polovodičových Priemerná ročná návštevnosť študovne viazaných výrobkov, dizajnov, ochranných známok, označení periodík používateľmi je v sekcii viazaných periodík pôvodu výrobkov a zemepisných označení. 4500, študovňa digitalizovaných dokumentov 350, Informácie o produktoch a službách ÚPV Informačný pult - vestníky. študovňa technických a legislatívnych dokumentov SR získate na www.upv.sk. Úrad priemyselného vlastníctva sídli v Banskej Bystrici, ulica Jána 230 návštevníkov. Výpožičky za celý kalendárny rok v sekcii: viazaných periodík: 27000, mikrofilmov: 400-500, digitálnych dokumentov: 70, Švermu 43, kontaktný telefón 048/4300111. Sekcia Technických a legislatívnych dokumentov v Štátnej vedeckej noriem: 800, patentov: 50, vestníkov: 80 výpožičiek. Ročný prírastok knižnici prostredníctvom konzultantov okrem patentových informácií do fondu predstavuje: 1000 vestníkov, 1000 noriem, 700 patentov, 200 ponúka svojim návštevníkom bohatý fond noriem, vestníkov verejnej a Zbierok zákonov, 220 CD a DVD titulov, 100 exemplárov viazaných periodík. Ročne sa priemerne vyhotoví 25000 fotokópií a 1800 štátnej správy, zbierok zákonov, rozhodnutí súdov. Z oblasti normalizácie ponúkame na nahliadnutie časopisy Úradu skenovaných kópií. Srdečne Vás uvítame v študovni viazaných periodík na 1. poschodí, pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR: Metrológia a kontakt do študovne: 048/4710731. skúšobníctvo a Normalizácia, Vestník Práca v študovni viazaných periodík je náročná a zároveň zaujímavá, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, Zoznam STN podľa tried. Základným informačným zdrojom normalizácie sú Slovenské pretože ako konzultant sa stretávam s novými informáciami a požiadavkami technické normy s označeniami: STN, STN ISO, STN EN, STN EN od používateľov. Teším sa na každé nové stretnutie s používateľmi a s novými ISO, STN ADATP, STN AQAP, STN CEN, STN CLC, STN DIN, STN IEC, požiadavkami, ktoré sa spoločne pokúsime vyriešiť k spokojnosti Vás STN OHSAS, TNI. Slovenské technické normy sú chránené proti kopírovaniu a elektro- používateľov. Mgr. Branislav Bubniak nickému rozmnožovaniu podľa zákona 264/1999 Z.z. Používatelia môžu
V zmysle Zásad ochrany a sprístupňovania knižničného fondu Štátnej zbierkových predmetov“ boli financované dva typy úložných regálov a modernizácia skladov. V spolupráci s firmou vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a v zmysle Internej smernice spracovanej v súlade zo špecializujúcou sa na výrobno-montážnu prácu v oblasti kovovýroby a obrábania kovov, dodala táto Zákonom o knižniciach č. 183/2000 Z.z., Zákonom o správe majetku štátu č.278/1993 firma špeciálny regálový systém na uloženie mikroZ.z. a v znení neskorších predpisov, metofilmov, v celkovom počte 102 políc, do ktorých je možné uložiť cca 3 000 kusov mikrofilmov. Špeciálne dických pokynov IFLA Zásady starostlivosti a zaobchádzania s knižničným materiálom má nosiče – mikrofilmy boli navinuté na cievke v ochrannom obale a uložené vodorovne v policiach. hlavnú úlohu v ochrane všetkých dokumentov fondu Štátnej vedeckej knižnice (klasické Na ochranu fyzického stavu mikrofilmov, ich celistvosti dokumenty, dokumenty na špeciálnych nosia funkčnosti boli zabezpečené vhodné podmienky uloženia. Eliminovali sme ako nepriame faktory – čoch, optické média). svetlo, teplo, vlhkosť, nečistotu a prach, ochranu Oddelenie správy fondov ŠVK, s cieľom, čo najlepšie a najefektívnejšie uskladniť pred škodcami. knižničné dokumenty a mikrofilmy, pristúpilo Táto modernizácia skladových priestorov opäť prispela veľkou mierou k ochrane dokumentov fondu koncom roku 2009 k ďalšiemu skvalitneniu a modernizácii skladovacích priestorov. Z – mikrofilmov, ich efektívnemu uskladneniu, sprehľadneniu a dostupnosti pre pracovníkov skladov. finančných prostriedkov MK SR určených na „Projekty na ochranu knižničného fondu a Eva Fekiačová V týchto priestoroch uchovávame mikrofilmy.
Podľa Wikipédie elektronická kniha je kniha v elektronickom formáte. Nejde o klasickú tlačenú publikáciu, ale o knihu, ktorá je v elektronickej podobe a možno ju čítať napríklad na počítači alebo na špeciálnej čítačke. Elekronické knihy môžu byť v rôznych formátoch – najčastejšie používané sú TXT, HTML, PDF, EPUB, FB2, RTF, MOBI, CHM, DOC. V súčasnej dobe sa rýchlo rozvíja trh s elektronickými knihami (e-knihy) hlavne v USA. Najväčšie internetové kníhkupectvo na svete www.amazon.com predalo o osemdesiat percent viac e- kníh ako klasických. Projekt Gutenberg je najstarším projektom (1971) ponúkajúcim voľne prístupné e-knihy na internete (www.gutenberg.org), na ktorom sa podieľajú stovky dobrovoľníkov. Katalóg obsahuje vyše 18 000 publikácií, na ktoré sa nevzťahuje copyright v USA (v iných krajinách treba dodržiavať platné autorské práva). Ide predovšetkým o beletriu v anglickom jazyku, ale i o odborné knihy z prírodných, humanitných a spoločenských vied. Autorom myšlienky sprístupniť verejnosti diela národného kultúrneho dedičstva bol Michael Hart, ktorý stojí aj za vznikom projektu. Prvým priekopníkom v slovenských dejinách virtuálnej prezentácie odborných historických diel, ktorý Vám bezplatne poskytne plnú elektronickú verziu, je stránka www.dejiny.sk. Kompletné spracovanie (formát HTML a WORD – verzia ZIP) a distribúciu e-kníh síce zabezpečia, ale materiál si musí dodať záujemca. Zlatý fond denníka SME (http:// zlatyfond.sme.sk/) je digitalizovanou zbierkou diel klasikov slovenskej literatúry. Projekt sa zameriava na plnohodnotnú digitalizáciu, sprístupňuje najmä najnovšie, jazykovo a štylisticky najmodernejšie spracovanie kníh, zriedkavo však digitalizuje najstaršie vydania. Digitálna knižnica www.klasici.sk je voľne prístupná a možno ju neobmedzene kopírovať. Tým sa literárnohistorické knižné fondy v slovenskom jazyku priblížia mnohým ľuďom u nás, ktorí majú prístup k počítaču, ako aj Slovákom v zahraničí. Digitálna knižnica
V našej praxi sa čoraz častejšie stretávame s tým, že súčasťou knižného dokumentu je elektronická príloha (CD alebo CR ROM). Používatelia sa celkom oprávnene dožadujú, aby si s knihou mohli požičať aj túto prílohu. V mnohých prípadoch ide totiž o rôzne doplnky alebo príklady, ktoré dopĺňajú text knihy, alebo ide o prezentovanie správnej výslovnosti pri jazykových učebniciach. Z hľadiska ochrany autorských práv však nie je situácia taká jednoduchá a jednoznačná. Na zasadnutí Národnej komisie pre služby v roku 2010 boli pracovníci slovenských knižníc informovaní o tom, že požičiavanie takýchto príloh kníh nie je prípustné, pokiaľ knižnica nemá písomný súhlas autora alebo vydavateľa knihy. Takéto stanovisko zaujala organizácia na ochranu práv autorov LITA. Jej stanovisko sa opiera o ustanovenia platného autorského zákona a o platnú licenčnú zmluvu, ktorá umožňuje knižniciam požičiavanie knižných a audiovizuálnych dokumentov, nie však dokumentov elektronických.
nekonkuruje knižniciam ani knihkupcom. Naopak, ponúka diela, ktoré sa v kníhkupectvách nedajú kúpiť a v knižniciach ich požičiavajú len na krátku dobu. Zameranie e-knižnice – elektronické knihy (http://www.ekniznica.sk) je na klasickú slovenskú literatúru, rozprávky, historické dokumenty a náboženskú literatúru. Na Slovensku sa predaj e-kníh ešte úplne nerozbehol. Ľudí odrádza cena čítačky, ktorá predstavuje viac ako 200,- eur. Knihkupectvá pomalý nástup predaja elektronických kníh odôvodňujú najmä problémami, ktoré súvisia s kúpou elektronickej čítačky a nízkym počtom elektronických mutácií slovenských kníh, ktoré by sa dali kúpiť. Pomalý nástup digitalizácie a šírenia elektronických kníh na Slovensku súvisí aj s autorským zákonom. Podľa neho je dielo voľné na šírenie až 70 rokov po smrti autora. Rôzne internetové kníhkupectvá už však ponúkajú knižné tituly v elektronickej forme, ale stále nemožno hovoriť o širokej ponuke a masovom čítaní e-kníh. Medzi prvými, ktorí obohatili ponuku tlačených kníh o elektronické patria www.martinus.sk, www.ibux.sk, http://www.ebook.sk/. Kníhkupectvo Eurobooks (www.eurobooks.sk) sa zameriava na cudzojazyčnú literatúru a o zahraničné knihy od významných vydavateľov z celého sveta. Vydavateľstvo Ikar plánovalo od mája rozvinúť projekt so spoločnosťou Wooky a zaradiť sa tak k poskytovateľom elektronických kníh a časopisov. Naša knižnica v snahe poskytnúť svojim čitateľom aj tento nový typ dokumentu zakúpila tri čítačky elektronických kníh. Na začiatok sme do nich nahrali voľne prístupné tituly klasikov slovenskej a českej literatúry. Výber diel chceme neustále rozširovať. Jedna čítačka je k dispozícii v Univerzálnej študovni na 1. poschodí knižnice. Tu si môžu čitatelia – napríklad počas čakania na knihy – vyskúšať, ako tento prístroj funguje. Dve čítačky sú určené na zapožičanie domov. Sú dostupné u konzultantky v priestoroch online-katalógu na prízemní knižnice. Mgr. Darina Ničová
Striktné dodržiavanie uvedeného stanoviska vyvolalo u našich používateľov nespokojnosť, množstvo otázok, pripomienok aj sťažností. Hľadali sme možnosti, ako situáciu riešiť. Pristúpili sme napokon k tomu, že písomne oslovujeme vydavateľstvá, od ktorých nakupujeme dokumenty s elektronickými prílohami. Žiadame od nich súhlas s požičiavaním dokumentov aj s elektronickými prílohami. V prevažnej väčšine nám vychádzajú v ústrety a potom môžeme aspoň časť našich používateľov uspokojiť. Podľa môjho názoru mala by sa však táto situácia riešiť na centrálnej úrovni, pretože takéto čiastkové riešenie je náročné na čas (vypisovanie a odosielanie listov zaberá značnú časť pracovného času jedného pracovníka) aj na finančné prostriedky (poštovné poplatky). Naša knižnica sa písomne obrátila na Slovenskú národnú knižnicu s požiadavkou na zahrnutie elektronických dokumentov, ktoré sú prílohou kníh, do licenčnej zmluvy s organizáciou LITA. SNK v odpovedi uviedla, že takéto rozšírenie licenčnej zmluvy záleží od množstva finančných prostriedkov, ktoré budú na tento účel pridelené zriaďovateľom (Ministerstvom kultúry SR). Verím, napriek dnešnej zložitej ekonomickej situácii aj v rezorte kultúry, že sa podarí časom prijať také opatrenia, ktoré uľahčia knižniciam poskytovanie kvalitných služieb používateľskej verejnosti. Mgr. Peter Majling
alebo načo nám sú, čo im predchádza, ako prebiehajú a čo s nimi Rešerš je pre mnohých záhadným slovom a neznámym pojmom a významom. Nahliadnime pod pokrievku a pozrime sa na vec trocha bližšie! Citujme Krátky slovník slovenského jazyka (4. vydanie, 2003): rešerš 1. vyhľadávanie údajov na istú tému v publikovanej literatúre, 2. takýto prehľad údajov. Slovo rešerš je ženského rodu: nevyhotovíme si teda ten rešerš, ale vždy len a len tú rešerš (vzor dlaň a nie stroj)! Ide tu teda o samotný proces aj výsledok procesu. Údajmi chápeme v našom prípade (!) predovšetkým knižné zdroje (monografie) a odborné články a štúdie (časopisecké a zborníkové). Podstatou rešerše ako vyhľadávania je teda viac-menej postupné vytváranie zoznamu publikovanej literatúry: o danom autorovi (napr. Ľudovít Štúr), o danom titule (napr. O pôvode druhov od Ch. R. Darwina), najčastejšie však na danú tému ako takú (napr. integračný proces EÚ). Základom modernej rešerše je vyhľadávanie v rámci tzv. databáz. Databáza je (a tentoraz si na pomoc zoberieme Slovník cudzích slov (akademický), 2. vydanie, 2005): elektronicky uložený súbor informácií usporiadaných tak, aby sa dali ľahko vyhľadávať, triediť a pod. V rámci vyhľadávania používame tzv. logické operátory, napr. AND („a“) alebo OR („alebo“), pomocou ktorých zužujeme alebo naopak rozširujeme pole nášho pátrania. Ak budeme mať napr. záujem o slovenskú literatúru, zadáme: literatúra AND slovenská a výsledkom bude prienik daných dvoch množín, teda presne to, čo požadujeme. Výstupom je potom zoznam publikovanej literatúry v digitálnej podobe, ktorý môžeme podrobiť ďalším úpravám a následne ho vyexportovať v náležitej podobe, povedzme do textového súboru (.odt, .doc, .pdf atď.), alebo podľa potreby vytlačiť.
Ešte nevyschol atrament na našom brku, od vydania posledného čísla Knižničných novín uplynulo len zopár týždňov a my sa vám opätovne hlásime z nášho Kurzu počítačovej gramotnosti, ktorý v týchto dňoch práve prebieha. Samozrejme, keď budete vy, naši čitatelia, čítať tieto riadky, kurz bude skončený a my budeme bilancovať jeho druhý ročník. Po skúsenostiach z minulého roku, keď sa v rámci jednej skupiny stretli účastníci na rôznej úrovni počítačovej gramotnosti, sme sa rozhodli tento rok túto skutočnosť zúročiť a vytvorili sme skupiny dve: „úplní začiatočníci“ a „mierne pokročilí“. Označenia hovoria samy za seba: v prvej skupine sú ľudia, ktorí doteraz nemali možnosť pracovať s výpočtovou technikou, prípadne bol ich kontakt len letmý a nedostatočný. Druhá skupina pozostáva zo záujemcov, ktorí už mali do činenia s osobnými počítačmi, chcú si však svoje mentálne a manuálne znalosti a zručnosti zopakovať, upevniť a rozšíriť. Prostredníctvom prihlášky svoj záujem prejavilo dvadsať osem záujemcov a (až na malé výnimky) všetci na kurze aktívne participujú. Podobne ako minulý rok, aj tento je kurz rozvrhnutý na obdobie dvoch týždňov, celkovo absolvujú naši záujemcovia v každej skupine štyri stretnutia. Začali sme pekne od Adama a napriek tomu, že niektorí frekventanti boli netrpezliví a obuli si sedemmíľové čižmy, najskôr musíme prejsť základnú počítačovú abecedu a až následne sa pustíme do komplexnejších záležitostí. Po základných zručnostiach spojených s ovládaním osobného počítača prostredníctvom klávesnice a počítačovej myši a orientácii na pracovnej ploche prechádzame k jednotlivým softvérovým aplikáciám: k textovému procesoru (vytvorenie a editácia textového súboru), k webovému prehliadaču (prístup k webovým stránkam) a v rámci webového prehliadača k elektronickej pošte (zriadenie si vlastného e-mailového konta, čítanie a vytváranie správ). Obidve skupiny preberajú viac-menej to isté, rozdiel je len v hĺbke ponoru do danej problematiky. Sme radi, že iniciatíva Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici sa opätovne stretla s priaznivou odozvou verejnosti a pevne dúfame, že sa dočkáme aj ďalších ročníkov Kurzu počítačovej gramotnosti! Mgr. Tomáš Albert
Rešerš má určité predpoklady a je preto žiaduce, aby sme boli náležite pripravení a okrem názvu svojej (seminárnej, bakalárskej, magisterskej atď.) práce (najčastejší prípad) si vypísali zopár kľúčových slov alebo predmetových hesiel, najlepšie ustálených a v danej disciplíne používaných spojení: nemecký jazyk, organická chémia, jadrová fyzika, podnikový manažment, primárna edukácia atď. Pomôžu nám takisto mená autorov, ktorí sa danou problematikou zaoberajú. Takisto je potrebné si ujasniť: 1. druh dokumentov: máme záujem o knihy (monografie) alebo články (seriálové, periodické publikácie, zborníky), prípadne iný druh (audio nahrávky atď.), majú sa dané dokumenty nachádzať vo fonde tej-ktorej knižnice?, 2. časové vymedzenie: v akom období mala vyjsť publikovaná literatúra, o ktorú máme záujem (od roku 1990 až do súčasnosti atď.)?, 3. jazykové vymedzenie: požadujeme literatúru len v slovenskom (prípadne českom) jazyku alebo máme záujem aj o inojazyčné tituly? V prípadne kladnej odpovede si pripravme aj kľúčové slová v danom jazyku, pozor však na doslovné preklady z jazyka slovenského... Vyhotovená rešerš (v digitálnej alebo papierovej podobe) je základom pre naše ďalšie kroky: do študovne periodík, prípadne na internet do on-line katalógu knižnice, kde si môžeme požadované tituly objednať. Prístupnosť väčšiny databáz prostredníctvom internetu spôsobila, že dnes si jednoduchú rešerš vyhotoví prakticky každý počítačovo gramotný človek. Nebojme sa teda a vyhotovme si svoju prvú rešerš! Mgr. Tomáš Albert
Viaceré významné návštevy v našej knižnici obohatili a rozšírili v čínska delegácia zložená zo zástupcov Shanghai Library a čínskych uplynulom období od januára do mája 2011 spektrum našich kontaktov. podnikateľov. Cieľom návštevy bolo nadviazanie užšej spolupráce medzi Pri príležitosti osláv 85. výročia Štátnou vedeckou knižnicou a Šanghajskou knižnicou. vzniku Verejnej mestskej knižnice, Pri tejto príležitosti riaditeľka ŠVK predložila zástupcom ktorej pokračovateľkou je ŠVK, Shanghai Library návrh na spoluprácu, ktorý sa dostal našu knižnicu navštívili vzácni v súčasnosti do podoby reálne podpísaného Memozahraniční hostia. Medzi nimi Oľga randa, ktoré zahŕňa vzájomnú výmenu dokumentov o Benč, generálna konzulka Ukrajiny Ladislavovi Hudecovi, pokračovanie v projekte Window v Prešove, Dmitro Konyšev, radca of Shanghai, vzájomnú účasť na odborných seminároch pre politické otázky a Irina Kuroa konferenciách, poskytnutie exponátov do lenko, radkyňa pre kultúru z Veľvybudujúceho sa centra Ladislava Hudeca v Šanghaji. slanectva Ukrajiny na Slovensku, Pre banskobystrickú verejnosť bola pútavou radkyňa pre kultúru Veľvyslanectva návšteva a beseda s populárnym Timmy ONeillom, Chorvátskej republiky Tuga Tarle, americkým skalolezcom. Veľvyslankyňa Kanady na Zľava: Katarína Čižmárová, viceprimátorka B. Bystrice, riaditeľka Bulharského kultúrneho Slovensku a v Českej republike Valerie Raymond Dmitro Konyšev, Irina Kurolenko z Veľvyslanectva Ukrajiny inštitútu v Bratislave Elena Arnaunavštívila našu knižnicu vďaka popularite získanej v na Slovensku a riaditeľka ŠVK. dová a mnoho ďalších hostí, ktorí v roku 2009 pri príležitosti návštevy generálnej guvernérky uplynulom období aktívne spolupracovali na mnohých spoločných Kanady Michaëlle Jean v kultúrnych a vzdelávacích podujatiach, podporili činnosť študovní alebo ŠVK a otvorení výstavy kaspolupracovali v oblasti výstavnej činnosti. nadských umelcov. RoberV rámci návštevy Banskej Bystrice v sprievode veľvyslanca Ukrajiny ta Stevens, prezidentka Oleha Havašiho navštívila našu knižnicu delegácia na čele s predsedom Americkej asociácie knižZáporožskej oblastnej štátnej administrácie Ukrajiny Borisom Petrovom. níc, počas svojho pracovZ partnerských knižníc nás navštívila riaditeľka Študijnej a vedeckej ného pobytu navštívila knižnice v Hradci Králové Eva Svobodová so zástupkyňou Lenkou InfoUSA v priestoroch Málkovou, z Poľska v rámci dlhoročnej Štátnej vedeckej knižnice spolupráce riaditeľ Wojewodskej v Banskej Bystrici. verejnej knižnice v Opole Tadeusz Tieto, ale aj mnohé iné Roberta Stevens, prezidentka Americkej Chrobak. S uvedenými knižnicami sa návštevy sú obohatením asociácie knižníc a riaditeľka ŠVK. spolupráca uskutočňuje na základe kontaktov a svedčia tradohôd o spolupráci. Mnohí hostia dične o popularite a dobrom mene našej knižnice. Ich prostredníctvom navštívili ŠVK pri príležitosti vernisáží sa tvorí imidž knižnice v povedomí zahraničných partnerov, vzájomne sa výstav alebo besied. Chris Scharff, obohacujúce stretnutia sú obojstranným prínosom a tradične prvotné kultúrny atašé Veľvyslanectva USA návštevy pokračujú konkrétnou spoluprácou v rôznych oblastiach aj v otvoril výstavu venovanú 100. výročiu ďalšom období. narodenia Ronalda Reagana. V rámci spolupráce s Čínou knižPhDr. Oľga Doktorová Chris Scharf z Veľvyslanectva USA. nicu navštívila vo februári tohto roku
V poradí 17. ročník konferencie o elektronických informačných zdrojoch sa uskutočnil 24.— 26. mája 2011 v priestoroch Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Tento ročník sa niesol v znamení osláv 20. výročia založenia firmy AiPAlbertina Icome Praha. Konferencia je tradične určená pracovníkom knižníc, pracovníkom vedy a výskumu a odborníkom na moderné technológie v informačnom prostredí. Tohtoročnú konferenciu otvoril prorektor pre sociálne záležitosti a financie VŠE v Prahe Jindřich Soukup. Úvodný príspevok predniesol s tradičným českým zmyslom pre humor a odľahčil často závažné a náročné témy Vladimír Karen z Albertina Icome Praha, ktorý sa ujal moderovania celého bloku venovaného vývoju digitálnych knižníc, existencii online katalógu a čítaniu v dnešnej digitálnej dobe. Ďalší blok bol venovaný trendom a technológiám v elektronických informačných zdrojoch. Druhý deň konferencie bol zameraný na elektronické knihy v prostredí akademických knižníc. Efektivite a využívaniu elektronických informačných zdrojov sa venovala Daniela Gondová z Akademickej knižnice Univerzity Komenského v Bratislave. Inšpiráciou príspevku bolo zaradiť informačné vzdelávanie do pedagogického procesu na vysokých školách na Slovensku. Spoločenské stretnutie k 20. výročiu Albertina Icome Praha sa konalo vo večerných hodinách. Súčasťou večera bolo
odovzdávanie Cien Infora 2011 za najlepší počin, produkt alebo službu. Ocenené boli 2 projekty, a to WikiSkripta ako priestor a nástroj na zdieľanie študijných materiálov z oblasti medicíny a Metodika tvorby bibliografických citácií ako voľne dostupná elektronická publikácia. Spoločenský večer v nádychu zelenej farby – farby Albertina Icome, ktorá sa objavovala na každom účastníkovi večera vo forme odevu alebo doplnku, pokračoval vystúpením s tanečnou svetelnou šou a živou hudbou. Záverečný deň konferencie bol venovaný budúcnosti vyhľadávania. Počas konferencie prebiehali paralelné prednášky v ďalších sekciách zamerané na ekonomické aspekty sprístupňovania informácií, na historické fondy, digitalizáciu a sprístupňovanie dokumentov a projekty spolupráce. Konferencia mala bohaté zastúpenie v radoch poslucháčov zo Slovenska, tak ako aj prednášajúcich odborníkov. Okrem slovenských a českých zástupcov sa prezentovali prednášajúci z Veľkej Británie, Maďarska, Nemecka, Srbska, Poľska a Švédska. Súčasťou konferencie bola počas jej trvania prístupná výstava českých a zahraničných firiem, ponúkajúcich svoje služby a produkty. Vychádzajúc z ponuky trhu s databázami, systémami a technikou je ťažké odpovedať na otázku: Akým spôsobom zastaviť všeobecný trend znižovania návštevnosti knižníc a akým spôsobom je možné prilákať používateľov, aby sa vrátili späť do knižníc? Knižnice často investujú do modernizácie zariadení, do elektronických informačných databáz, možno intuitívnym spôsobom prezentujú túto oblasť. No základným problémom sú v tejto oblasti finančné podmienky, nie informovanosť o možnostiach, ktoré knižnice v oblastí informačných technológií majú. Vďaka za viaceré cenné iniciatívy patrí práve usporiadateľom konferencie, akou je každoročné Inforum. PhDr. Oľga Doktorová
Britské centrum v Štátnej vedeckej knižnici nadväzuje na predchádzajúcu činnosť British Council v Banskej Bystrici. Centrum bolo zriadené v spolupráci s British Council na Slovensku a slávnostne otvorené 4. októbra 2006 za účasti britskej veľvyslankyne na Slovensku pani Judith McGregor a riaditeľa British Council na Slovensku pána Huwa Jonesa. Tento rok na jeseň oslávime už 5. výročie jeho založenia. Cieľom Britského centra je sprístupňovanie knižničných dokumentov, šírenie informácií o Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, pomoc pri získavaní informácií, podpora vzdelávania a organizovanie kultúrnych a vzdelávacích podujatí pre odbornú a laickú verejnosť, ktorá sa zaujíma o britské reálie, anglický jazyk a literatúru. Elektronická forma dokumentov neobišla ani Britské centrum, ktoré slúži aj ako voľne prístupná multimediálna študovňa a záujemcom ponúka: * slovníky, gramatiky na CD nosičoch * informácie o Cambridgských skúškach * osobné počítače s výučbovými a testovacími programami * bezplatné on-line zdroje na vyučovanie anglického jazyka, * informácie o možnostiach štúdia v UK * informácie o podujatiach, ktoré organizuje British Council na Slovensku prostredníctvom stránky www.britishcouncil.sk a Facebooku Taktiež ponúka akcie pre školy a verejnosť * základným a stredným školám po predchádzajúcej dohode umožňujeme exkurzie a interaktívne hodiny na rôzne témy s využitím klasických, ako aj elektronických dokumentov
* odborné semináre pre pedagógov (v spolupráci s British Council a zástupcami britských vydavateľstiev na Slovensku) * diskusný klub s dobrovoľnými lektormi - native speakers na rôzne témy * výstavy v rámci projektov Britskej rady Aké sú vízie Britského centra do budúcnosti? - Rozvíjať spoluprácu s Katedrou anglistiky a amerikanistiky UMB v Banskej Bystrici - Sústrediť sa na žiakov ZŠ a vzbudiť väčší záujem o štúdium angličtiny prostredníctvom nákupu študijných materiálov pre túto vekovú skupinu - Organizovať viac interaktívnych hodín v spolupráci s učiteľmi aj pre ZŠ a SŠ Zaujíma vás štúdium angličtiny? Chcete sa zdokonaliť alebo začínate úplne od začiatku? Britské centrum v Štátnej vedeckej knižnici ponúka množstvo materiálov, ktoré sú každoročne doplňované o nové tituly z finančných prostriedkov grantu od British Council. Určite Vám pomôžu k úspešnému štúdiu angličtiny. Pri výbere vhodných dokumentov môžete počítať aj s odbornou pomocou konzultantky. Tešíme sa na Vašu návštevu! Helena Čikkelová
Začiatok mesiaca máj sme odštartovali vernisážou putovnej výstavy a originalitu prejavili deti spolu s rodičmi vymýšľaním vlastných rozprávok. Medzinárodný deň múzeí, ktorý je zároveň dňom otvorených dverí, majstra Karola Jurášeka s názvom Kožúšky od majstra Jurášeka. Ujo Karol sa narodil v Rumunskej Bukovine, roku 1931. Jeho sa opäť stretol s očakávaným úspechom. Bezplatný vstup do expozícií predkovia pochádzali z Oravy, do Bukoviny prišli za prácou začiatkom múzea využilo viac ako 160 záujemcov o literatúru, hudbu, divadlo a 19. storočia. Koncom 2. svetovej vojny dedinu vypálili ustupujúce vojská kultúru. Medzi návštevníkmi boli študenti stredných škôl z Banskej nemeckej armády. Preto sa rozhodli v roku 1947 prijať ponuku vtedajšieho Bystrice, a návštevníci, ktorých prilákala expozícia Ľudových hudobných nástrojov na Slovensku doplnená o spomenutú výstavu kožúškov majstra Československa na repatriáciu a prisťahovali sa späť na Slovensko. Jurášeka, Bábkarský salón a V Banskej Bystrici žije s roDomov múz. dinou od roku 1958. Počas svojho Deň zavŕšilo podujatie Pocta pôsobenia ako kožušnícky majspisovateľom Stredného Slovenster vychoval niekoľko kožušska. Návštevníci sa dozvedeli níckych učňov, s ktorými sme sa informácie o vzácnych zbierkach na vernisáži stretli osobne. Už ako múzea, jeho činnosti a pripomenuli dôchodca sa v roku 2004 stretol s si spisovateľov, ktorých s Banskou ľuďmi, ktorí vlastnili kožúšky vyroBystricou spájala nielen láska k bené ľudovými umelcami. Boli už literatúre ale aj samotnému mestu. obnosené, tak sa ponúkol, že sa Súčasťou Medzinárodného dňa ich pokúsi opraviť. Postupne sa múzeí bol aj krst publikácie „Stredoodvážil podľa vzoru starého majstra slovenská odbočka Zväzu slovenvyhotoviť aj nové. Od roku 2004 ských spisovateľov v Banskej Bystrici vytvoril 15 modelov z oblasti Pod1962 – 1990“, ktorá vznikla ako poľania, Horehronia a Kokavy nad výsledok vedeckej a bádateľskej Rimavicou, ale aj svojej rodnej obce činnosti múzea. Autorka publikácie, Poiana Micului. Návštevníci ocePaedDr. Jana Borguľová, zvolila za ňujú, že si kožúšky môžu vyskúšať Kožušky majstra Jurášeka sa tešili veľkému záujmu. krstného otca publikácie prof. Milaa okúsiť tak nielen teplo kožúška, ale aj kus tepla práce robenej s láskou. Jeho hlavným motívom je prispieť na Jurča. Podujatie bolo zároveň príležitosťou osláviť deň s múzejníkmi, k zachovaniu ľudového umenia našich predkov pre budúce pokolenia. členmi múzejnej rady, členmi Spolku slovenských spisovateľov, literárneho klubu Litera 2. Osobne nás prišiel podporiť aj riaditeľ Verejnej knižnice Výstava potrvá do 5. 9. 2011. Dvere múzea ostali v piatok, 13. 5. 2011, otvorené do neskorých Mikuláša Kováča, Mgr. Peter Klinec. Oficiálnu časť večera ukončila spomienka na Mikuláša Kováča a Zlatu večerných hodín, aby návštevníkom umožnili prehliadku expozícií. Podujatie VII. Európskej noci múzeí a galérií pokračovalo v dopo- Solivajsovú a ich nedožité narodeniny, ktoré si pripomíname v máji. ludňajších hodinách aj počas soboty. K najväčším skupinám návštevníkov Prostredníctvom videodokumentácie z archívu ŠVK-LHM sme si pripomenuli patrili deti, ktoré očarili bábky a hra na ľudových hudobných nástrojoch. plodné obdobie ich života. Stretnutie ozvláštnili zúčastnení osobnými Spolu so svojimi rodičmi zakladali v expozícii vlastné imaginárne hudobné zážitkami so spisovateľmi. Mgr. Jana Kochlicová skupiny. Z bábok si veľkú obľubu získal trojhlavý drak a ježibaba. Tvorivosť
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici okrem klasických Návštevnosť expozícií múzea za posledné mesiace práve vďaka knižničných služieb ponúka aj široké spektrum možností na umelecké a novootvorenému Bábkarskému salónu potešiteľne stúpla. Jeho návštevu kultúrne vyžitie. Kto navštívi tento historický objekt, nájde v jeho útrobách využívajú najmä pedagógovia 1. stupňa základných škôl. Lektori múzea sa moderne vybavené jazykové študovsnažia, aby tvorivá aktivita spojená s týmto ne, galériu v podkroví, divadlo D 44 rozprávkovo pôsobiacim prostredím bola či spoločenskú sálu, kde sa pravipre jeho návštevníkov príjemným zážitkom. delne konajú stretnutia s významA zdá sa, že sa im to aj darí. Svedčí o tom nými osobnosťami mesta a regiónu. množstvo pozitívnych, ba až dojemných Priestor knižnice už ôsmy rok zápisov v kronike expozície. zatraktívňujú aj expozície LiterárŽiaci sa v expozícii uvoľnia a chcú sa neho a hudobného múzea (LHM), hlavne hrať. Sme radi, že novou expozíciou ktoré je súčasťou knižnice ako ponúkame návštevníkom knižnice, ale i špecializovaný organizačný útvar od návštevníkom nášho mesta kus bábkarskej r. 2001. Múzejné expozície nájdete histórie či rozprávkového sveta, a tým aj na druhom poschodí. Na sklonku možnosť zaspomínať si na čas hravosti, minulého roka sprístupnilo múzeum fantázie a rozprávok. ďalšiu zo svojich nových expozícií. Expozícia je otvorená v pracovných Tvorcovia expozície (scenádňoch v čase od 8. – 17. hod. Hromadné ristka Mgr. Soňa Žabková, PhD. a návštevy je potrebné vopred telefonicky výtvarník Mgr. art. Miroslav Duša) sa nahlásiť na kontaktných číslach múzea. rozhodli históriu bábkového divadla Zo zápisov v knihe návštev: Banskej Bystrice a stredosloven8. 2. 2011 Ďakujeme za nezmazateľný ského regiónu podať hlavne so zrezážitok v našich srdciach. Gymnázium J. teľom na detského návštevníka. G. Tajovského, Banská Bystrica Expozícia predstavuje najvýznamnej9.3.2011 Architektonicky a obsahovo šie bábkarské rody – Stražanovcov, veľmi zaujímavá expozícia, ktorá poukazuje Anderlovcov, s osobitným zamerana hodnoty detstva. Gratulujem tvorcom ním na významnú osobnosť európvýstavy. Anna Krkošová, Banská Bystrica skeho ľudového bábkarstva Antona 7.4.2011 Ďakujeme za skvelý výklad o Anderleho, ako aj ochotnícke bábbábkarskom umení a úžasný zážitok. ZŠ karské súbory z 50. - 60. rokov Česká 10, Bratislava. minulého storočia. 13.4.2011 S láskou urobená expozícia. Profesionálne bábkarské inštiV Bábkarskom salóne vládne vždy veselá nálada. Vidí sa to málokedy. túcie sú zastúpené Krajským báb27.4. 2011 Ďakujem za milé prijatie a kovým divadlom so zvýraznením krásnu hodinku s bábkami, rozprávkami a jeho najvýznanejších osobností, divadlom. Deti sa fantasticky uvoľnili a zahrali. pričom súčasnosť reprezentuje 4. B , ZŠ Trieda SNP 20, Banská Bystrica Bábkové divadlo na Rázcestí s 5.5.2011 Kreatívne, kvalitné. Je zrejmé, významnými divadelnými projektmi že všetko bolo realizované s veľkým profea úspechmi za uplynulých 20 rokov. sionálnym nasadením a láskou. Bc. VladiSúčasné banskobystrické bábmíra Buchtová, Knižnica Hradec Králové karstvo reprezentujú scénická 18.5.2011 Ďakujeme za prekrásny výtvarníčka Jana Pogorielová a umelecký zážitok a literárne dopoludnie s divadelný technológ Anton Duša, bábkami a rozprávkami. MŠ Lazovná ul., ktorí celý svoj profesionálny život Banská Bystrica zasvätili bábkovému divadlu a Mgr. Soňa Žabková, PhD. prispeli k jeho zviditeľneniu nielen doma, ale aj v zahraničí. Nechýbajú ani amatérski výrobcovia, ktorým učarovala záľuba rezbovania bábok. Bohatý dokumentačný materiál, Každé dieťa sa túži zahrať s Gašparkom a Pinokiom. fotografií, návrhy bábok, bábky z divadelných, ale aj televíznych inscenácií, makety scén, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu ŠVK – LHM ponúkol možnosť využiť tento zdroj na expozične veľmi zaujímavo riešenú prezentáciu. Expozícia bola realizovaná v rámci projektu modernizácie expozícií múzea a finančne ju podporilo Ministerstvo kultúry SR. Výtvarne atraktívny priestor ponúka možnosti na realizáciu rôznych tvorivých podujatí pre žiakov základných a stredných škôl ako aj pre študentov vysokých škôl. Žiakom ZŠ ponúkame tieto interaktívne programy: Rozprávaj mi rozprávku – literárne čítanie z tvorby slovenských autorov, dramatizácia rozprávok a nácvik jednoduchých divadelných scénok Nakresli mi obrázok – tvorivé kreslenia inšpirované farebnými exponátmi Zahraj sa s bábkou – základy dramatickej výchovy, typy bábok a Deti vždy zaujmú aj výtvarné návrhy rozprávkových postáv. manipulácia s nimi.
Plavec, Marian SVETOZÁR STRAČINA Spomienky na hudobného skladateľa. Tomášov, EUROLITERA 2010. Kniha spomienok na osobnosť Svetozára Stračinu nech je pamiatkou pre blízkych, priateľov a spolupracovníkov ako na človeka, ktorý nielen sníval o umeleckej slobode, ale spôsobom svojho života aj za cenu mnohých neobvyklých peripetií dokázal vo svojej práci po celý tvorivý čas nepodľahnúť žiadnemu diktátu a ísť za svojim snom. Pre zachovanie takéhoto statusu bola občas potrebná i pomoc priateľov či známych. Vďaka Vám! Vám, ktorí poznáte Svetozára Stračinu len cez jeho tvorbu , alebo Vám toto meno nič nevraví, knižka poodhalí pozoruhodný svet človeka – hudobného skladateľa , ktorý bol vášnivý cestovateľ, znalec a ctiteľ domácej i svetovej literatúry, výtvarného umenia a filmu, najviac však miloval svoju vlasť „svoje“ Slovensko C 54459 Ferko, Milan HĽADANIE RAJA Bratislava, FO ART 2010. Osemdesiatnik Milan Ferko predkladá svojim čitateľom Hľadanie raja ako životnoliterárnu bilanciu v podobe miscellanií: sú to spomienky, úvahy, rozhovory, príhody, básne, aforizmy, polemiky, anekdoty, cestopisy, vtipy ba dokonca aj tragikomédia. Výkon autora sa pritom opiera o mimoriadny verbálny talent. Ním vzdáva to polstoročie orientáciou na Veľkého brata z Východu, ako to bolo typické pre veľkú časť Ferkovej generácie a on to ani teraz nijako nezastavuje. Kontrastuje ich svojimi vzdormi, ktoré vrcholia slávnym protiokupačným letákom r. 1968, ktorý ho na 20 rokov vyradil z verejného a čiastočne aj z literárneho života. Ten čas však tvorivo využil únikom do histórie (národa – Svätoplukiáda, Jánošík, Markus Aurélius atď.) Po prevrate skôr publicisticky (najmä Deklaráciou zvrchovanosti z r. 1991) nabáda mozgy slovenskej inteligencie, aby sa Slováci stali plnohodnotným národom, tvorcom vlastného štátu ako jedného z ideálov hľadania toho kolektívneho i osobného raja. B 45766 Musilová, Margaréta Turčan, Vladimír RÍMSKE PAMIATKY NA STREDNOM DUNAJI OD VINDOBONY PO AQUINCUM Bratislava, Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva. 2010. Publikácia už v názve naznačuje, že ide v našom stredoeurópskom priestore o unikátny itinerár, jedinečného sprievodcu po ešte viditeľných pamiatkach z rímskych čias na území Slovenska aj krajín ležiacich v našom blízkom susedstve. Kniha je výsledkom spolupráce odborníkov z troch susedných krajín ležiacich pri Dunaji a je určená hlavne širokej verejnosti. Hoci
do rímskej provincie Panónia patril len pravý breh Dunaja, teda aj naša antická Gerulata v Bratislave – Rusovciach, prostredníctvom tohto sprievodcu sa možno pustiť po stopách Rimanov do blízkeho Carnunta a Vindobony ( Viedeň) v dnešnom Rakúsku, ako aj Arrabony (Győr), Brigetia (Komárno) a Aquinca (Budapešť) v dnešnom Maďarsku po vode, po cestách , pešo aj na bicykli. O tom, že sa Rimania neutáborili v boji proti Germánom len za limitnou hranicou (Limes Romanus), ktorú tvoril vo veľkej miere Dunaj, svedčí nápis na skalnom brale v Trenčíne, ale aj bohaté nálezy v moravskom Mušove. Rímske vojenské stanice a predsunuté pevnosti, spolu s ojedinelými kamennými pamiatkami zamurovanými v kostoloch alebo osamelo stojacimi pri cestách, môžeme objavovať aj u nás na Slovensku. Prostredníctvom počítačových rekonštrukcií, mapiek a veľkého počtu ilustrácií si čitatelia môžu názorne predstaviť antický svet u nás spred dvoch tisícročí. B 45838 Mäsiar, Ján HONTIANSKO – NOVOHRAD-SKÉ POVESTI, PRÍBEHY A ZBOJNÍCKE PIESNE Mar tin Vydavateľstvo Matice slovenskej 2010. Vyše tridsiatky povestí a čudesných príbehov vám priblíži rušnú minulosť kraja na rozhraní Hontu a Novohradu. Zavedú Vás do obávaných zbojníckych družín, čo v horách schovávali svoje poklady, medzi hájnikov a drevorubačov, ktorí v magických hlbinách lesov zažili podivuhodné veci, i zoči-voči tureckým hordám, ktoré sa tadiaľto preháňali , spoznáte kruté tajomstvá hradu na Pohanskom vrchu, tragický príbeh grófky na Modrom Kameni, dozviete sa , odkiaľ vzalo meno Šamilovej skaly, Židovej diery, Krvavej hory a veľa ďalších tajomstiev. Zambor, Ján TVAROVANIE BÁSNE, TVAROVANIE ZMYSLU Bratislava, VEDA 2010. Novú knihu, ktorá predstavuje autorove vzájomne sa dopĺňajúce a zrozmerňujúce literárnovedné záujmy, venuje reflexii poézie a jej prekladu, čiastočne i esejistiky a kritiky. Vymedzenie druhov metafory sa vyníma aj v širšom ako slovenskom kontexte. S novou optikou autor prichádza v interpretáciách slovenskej poézie druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia /. J. Stacho, M. Válek, J. Mihalkovič, M. Rúfus, J. Švantner/, prínosne reflektuje dôležitú časť slovenskej esejistiky a kritiky 60. Rokov minulého storočia. / F. Andraščík, A. Bagin/ , erudovane osvetľuje tvorbu významných inonárodných básnikov / španielsky barok, F. García Lorca, J. Guillén, J. L. Borges, J. Skácel, G. Ajgi/ a posúva ďalej poznanie o básnickom preklade / Smrekov a Felixov Villon, tri slovenské preklady Danteho Pekla, preklady poézie španielskeho baroka F. Garcíu Lorcu, španielske, ruské a ukrajinské preklady slovenskej poézie/. Jeho reflexie poézie a jej prekladu majú interpretačno-poetologický, resp. poetologicko – interpretačný charakter, autorovi ide o odkrývanie indikátorov významov a zmyslu a umeleckej pôsobnosti básne. Vybrala Mgr. Darina Ničová
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
Nepredajné. Bezplatne šírené.
Zostavovateľ: Mgr. Katarína Šmelková Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici
www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu