Skip to main content

Kn2010 02

Page 1

Ročník XI.

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

2/2010

„Žiak, ktorý sa bez kníh učí, ten sa veľa nenaučí.“ (staré čínske príslovie) Rok 2010 v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici prebieha v znamení prezentácií rôznych kultúr a jubilejných podujatí - 15. výročia Nemeckej študovne, 5. výročia Centra ruských štúdií a 5. výročia centra InfoUSA. Nedávne otvorenie čínskeho centra Window of Shanghai práve realizáciou projektu Dialóg kultúr nachádza v našej knižnici plné opodstatnenie. Predovšetkým ide o snahu ponúkať moderné, aktuMichal Baluďanský álne a potrebné služby pre našich používateľov. Naše jazykové centrá slúžia myšlienke dialógu kultúr a sú určené najmä študentom stredných a vysokých škôl, pedagógom a záujemcom o jazyky a kultúru iných krajín. Významným momentom je symbolika v prepojení významných osobností a otvorenia Centra ruských štúdií a Window of Shanghai. V našom regióne na pokrytie systematického a plnohodnotného získavania informácií, vzdelávania sa a kultúrneho vyžitia vzniklo Centrum ruských štúdií. Významnou osobnosťou, ktorá ho osobne otvárala, bola rektorka Petrohradskej univerzity, členka mnohých ruských a medzináLadislav Hudec rodných organizácií na šírenie vedeckých poznatkov, držiteľka vysokých ocenení, Ľudmila Alexejevna Verbická. Spojenie Slovenska s Petrohradskou univerzitou je symbolické tým, že prvým rektorom slávnej Petrohradskej univerzity v rokoch 1819 – 1821 bol v slovenský rodák, na Slovensku prakticky neznámy, Michal Baluďanský. Zaslúžil sa o demokratizáciu vyučovacieho procesu a o prijatie zákona, ktorý umožnil vzdelávanie aj poddaným v cárskom Rusku. Ďalším symbolickým aktom sa stalo otvorenie centra Window of Shanghai v ŠVK v Banskej Bystrici ako jediného svojho druhu na Slovensku. Jeho otvoreniu predchádzalo objavovanie významnej osobnosti svetovej architektúry Ladislava Hudeca, na Slovensku takmer neznámeho, ktorý dlhé roky pôsobil v Šanghaji. Ladislav Hudec, rodák z Banskej Bystrice, je autorom projektu 22-podlažnej výškovej budovy Park Hotelu, ktorý bol v tej dobe najvyššou budovou nielen v Šanghaji, ale aj v celej Ázii a autorom iných významných stavieb. Je preto pre nás v projekte Dialóg kultúr veľkou výzvou prispievať k vzdelávaniu a informovanosti našich používateľov o iných kultúrach a zároveň svetoznámym osobnostiam so slovenskými koreňmi venovať symbolické ocenenie ako prejav našej hrdosti na ich prácu a úspechy, ktoré dosiahli. PhDr. Oľga Lauková, PhD.

Window of Shanghai je centrum čínskej kultúry založené v rámci medzinárodného projektu China Book International, ktorý iniciovala Šanghajská knižnica v spolupráci s veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky na Slovensku. Dňa 5. mája 2010 bolo Window of Shanghai slávnostne otvorené za prítomnosti Jeho Excelencie Chen Jianfu, veľvyslanca Čínskej ľudovej republiky na Slovensku. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je unikátna tým, že ako jediná knižnica na Slovensku má takéto centrum čínskej kultúry. Spolupráca na projekte potrvá tri roky, v prvom roku (2010) nám Šanghajská knižnica darovala približne 500 knižných titulov, a každý nasledujúci rok pribudne do knižničného fondu ďalších 100 hodnotných publikácií.

Window of Shanghai sa nachádza na prvom poschodí Štátnej vedeckej knižnice. Návštevníkom knižnice sú dispozične prístupné moderne a komfortne vybavené priestory s využitím najmodernejších informačných technológií s prístupom na elektronické informačné zdroje. Centrum je zariadené v duchu čínskej kultúry, typickej všade prítomnými symbolmi šťastia a červenou farbou, ktoré nájdete aj v dekorácii a farebnom ladení nášho centra. Pre ľudí žijúcich v Číne červená farba symbolizuje šťastie a je spájaná so všetkými šťastnými udalosťami v živote. Interiér dotvárajú obrazy s kultúrnou tematikou a architektúrou Číny. Čitatelia majú voľný prístup ku knižničnému fondu a majú možnosť vypožičať si publikácie aj absenčne, prípadne niektoré informačné zdroje prezenčne, len priamo v študovni. Pokračovanie na str. 2.

V tomto roku si pripomíname 70. výročie úmrtia Jozefa Gregora Tajovského, významného spisovateľa, dramatika, prozaika, básnika, redaktora, učiteľa, úradníka, ale predovšetkým človeka s vrúcnym citom k ľudu. Pod názvom Plody môjho žitia sa v jeho rodisku (22.5. 2010) a mieste posledného odpočinku uskutočnil pietny akt pri hrobe na tajovskom cintoríne. Vďaka Jožkovi Šebovi, ktorý dlhé roky pôsobil ako sprievodca po jeho Pamätnej izbe, máme v našom Zbierkovom fonde nemálo korešpodencie a osobných predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj triedny výkaz z Meštianskej chlapčenskej školy v Banskej Bystrici, ktorú Jozef Gregor navštevoval v školskom roku 1885/1886. Triedny výkaz je v maďarskom jazyku, má 50 zviazaných strán a obsahuje zoznam žiakov s hodnotením ich prospechu. Na deviatej strane sú známky Jozefa Gregora z predmetov: náboženstvo, maďarský jazyk, nemecký jazyk, zemepis, história, matematika, kreslenie, krasopis, telesná výchova, spev, úprava písomných prác, správanie. Pokračovanie na str. 2.


Knižničné tituly v čínskom centre majú vysokú odbornú a umeleckú hodnotu, sú významným prameňom na štúdium rôznych vedných odborov. Na Slovensku patria k jedinečnej zbierke. Knižničný fond je bohato vybavený a rozdelený na viaceré oblasti - geografia, cestopisy, dejiny, medzinárodné vzťahy, politika, sociológia, ekonómia, filozofia, jazykoveda, beletria, architektúra, umenie, náboženstvo, kultúra, literatúra pre deti, životný štýl a tradičná čínska medicína. Nezastupiteľné miesto majú vzácne obrazové publikácie, ktoré zachytávajú rôzne oblasti od čínskej kultúry cez históriu, pamiatky a architektúru až po prekrásnu čínsku prírodu. Okrem knižných publikácií disponujeme aj materiálmi na výučbu čínskeho jazyka vo forme CD-ROM a učebníc, pomocou nich sa môžete krok za krokom učiť jazyk a čínske písmo. Jednou z ďalších možností, ktorá sa ponúka čitateľom na spoznanie Čínskej ľudovej republiky, sú cestopisné filmy a filmy o čínskej kultúre na DVD nosičoch a VHS, ktoré si návštevníci majú možnosť pozrieť priamo v centre. Publikácie sú v anglickom jazyku, ale zastúpené sú aj ďalšie svetové jazyky, a to nemecký, francúzsky, ruský, španielsky a, samozrejme, môžete si preštudovať aj literatúru v originálnom čínskom jazyku. Čínska civilizácia patrí medzi najstaršie a kultúrne najbohatšie civilizácie sveta, na Slovensku však je prístupná v obmedzenom množstve, a tak využite šancu dozvedieť sa viac. Každý čitateľ má možnosť vybrať si zo širokej ponuky vlastnú oblasť záujmu. Navštívte naše centrum a otvorte spolu s nami okno do ďalekého sveta Východu. Mgr. Ivana Bičanovská Otváracie hodiny: Pondelok: 8.00 – 16.00 Utorok – Piatok: 10.00 – 18.00 Kontakt: Window of Shanghai, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Lazovná 9, 975 58 Banská Bystrica tel.: (+421 - 48) 47 107 31, e-mail: cinskecentrum@svkbb.eu

„Okno do Šanghaja“ je projekt, ktorého hlavným zmyslom je prezentovanie čínskej kultúry, literatúry, histórie, umenia, ekonomiky, architektúry, náboženstva... Tento projekt odštartovala v roku 2002 Šanghajská knižnica s cieľom nadväzovať priateľské vzťahy so zahraničnými knižnicami prostredníctvom darovania kníh do iných knižníc a súvisiacich inštitúcií. Týmto spôsobom sa čínska literatúra dostala do regiónov Ázie, Európy, Ameriky, Afriky a Oceánie. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici sa ako jediná na Slovensku zapojila do tohto projektu. Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky v Slovenskej republike a Šanghajská knižnica nám venovali knižný dar v počte 402 exemplárov kníh, 9 DVD a 3 súbory DVD. Je to literatúra z oblastí: tradičná čínska medicína, politika, sociológia, filozofia, jazykoveda, umenie, literatúra, kultúra, obchod a ekonomika, gastronómia, dejiny, architektúra a fotografické publikácie o meste Šanghaj. Neznalosť čínskeho jazyka nie je prekážkou, nakoľko mnohé knihy obsahujú súbežný anglický text, resp. sú preložené do angličtiny, ruštiny, francúzštiny či španielčiny. Tento knižný dar je sprístupnený čitateľom v študovni „Window of Shanghai“. Jednotlivé tituly možno vyhľadať v našej databáze v on-line katalógu (www.svkbb.eu), ako aj v databáze európskych knižníc (www.theeuropeanlibrary.org). Skôr ako bola táto literatúra sprístupnená čitateľom, prešla procesom spracovania na oddelení doplňovania a spracovania knižničných fondov. Táto práca bola pre nás, katalogizátorky, rovnako zaujímavá ako i náročná. Samotnému katalogizovaniu predchádzalo štúdium zápisu čínskych mien a priezvisk. Vzhľadom na to, že na Slovensku ako jediní disponujeme takýmto vzácnym darom, nemohli sme čerpať z databáz autorít iných slovenských knižníc. Autority sme preto museli vytvárať ako prví. Autorov a iných pôvodcov týchto publikácií sme si museli overovať, resp. vyhľadávať v databázach zahraničných knižníc alebo na internete. Internet nám pomohol aj v tom, ako postupovať pri zápise mien a priezvisk. Pri čínskych autoroch je najväčší problém odlíšiť meno od priezviska. Ešte komplikovanejšie je to pri čínskych autorkách. Priezviská Číňanov mávajú

Centrum Window of Shanghai v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, Shanghai Library a Changning District Library vyhlasujú súťaž v písaní esejí

„2010 Shanghai Get-Together Writing Contest“ Čitatelia môžu napísať o obľúbenej knihe z knižného fondu centra „Window of Shanghai“ alebo o ich osobných zážitkoch z Číny a Šanghaja. Rozsah: max. 5 000 slov v anglickom jazyku alebo 3 000 slov v čínskom jazyku (Word, CD-ROM). Príspevky zasielajte na: cinskecentrum@svkbb.eu do 31. júla 2010. Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční v auguste 2010. 1. – 4. miesto: účasť na slávnostnom odovzdávaní cien v Šanghaji (finančné náklady hradia organizátori)

obyčajne iba jeden znak. Len výnimkou sú priezviská, kde sú znaky dva. Čínske ženy nemenia svoje priezvisko vydajom. Pred svoje priezvisko pridávajú priezvisko svojho manžela. Tento zvyk však neplatí v celej Číne. V niektorých oblastiach čínskym ženám ostane len priezvisko po otcovi. Medzi najčastejšie priezviská v Číne patria: Lee, Lu, Vang, Hong... Číňania nemajú meniny. Rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno plné nádeje či krásneho vinšu. Podľa čínskeho zvyku deti nesmú mať v mene taký istý znak, ako je v mene rodičov a iných príbuzných. Najčastejšie čínske mená sú: Lotosový kvet, Nádherné ráno, Nádherná lúka, Tečúci potôčik ... V súčasnosti sme svedkami zbližovania sa európskej a ázijskej kultúry. Pri mnohých menách badať európsky, prípadne americký vplyv. A tak sa stretávame s kombináciami ako Victor Sun, David Tsai. Hongkong používa kombináciu: európske meno - čínske priezvisko - čínske meno. Na Taiwane je toto poradie: európske meno - čínske meno - čínske priezvisko. Zápis mien autorov čínskeho pôvodu riešia aj anglo-americké katalogizačné pravidlá, ktoré sú spolu s výmenným formátom MARC 21 na Slovensku záväzným štandardom. Medzinárodný formát na výmenu údajov v elektronickej forme MARC 21 umožňuje aj zápis týchto mien v origináli. Podľa katalogizačných pravidiel AACR2 (Kapitola 22) sa meno zapisuje v tagu 100 v latinke a v tagu 880 podľa MARCu 21 je možné zapísať ho čínskym písmom. Práca s knihou prináša vždy duševné obohatenie. Niekoľkonásobne to platilo pri práci s čínskym darom. Veríme, že tento knižný dar zaujme našich čitateľov tak, ako zaujal nás pri jeho spracovaní. „Window of Shanghai“ prajeme bohatú návštevnosť a čitateľom spokojnosť. Anna Haringová, Anna Hríbiková


V októbri tohto roku uplynie 15 rokov od podpísania zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici a Goethe Institutom v Mníchove. Je to príležitosť na bilancovanie a obzretie sa späť, späť do počiatkov prvej špecializovanej jazykovej študovne zameranej na nemecký jazyk, propagáciu nemeckej kultúry a rozvíjanie partnerského dialógu so Spolkovou republikou Nemecko.

slovenskej poézie, pani Mila Haugová predstavila preklad poézie Sarah Kirsch, ktorý vyšiel pod názvom Krídla okna. S touto poetkou sme sa stretli ešte raz, na podujatí, ktoré sme nazvali Gibt es noch Poesie nach Ausschwitz? Tu sa Mila Haugová zamýšľala nad Štatistické údaje do roku 2009 svedčia o tom, že služby Nemeckej poéziou Paula Celana, ktorý prežil Osvienčim. Predstavili sme aj preklad študovne využilo za uplynulé obdobie 90 869 čitateľov, ktorí si vypožičali Kafkových Poviedok z prekladateľskej dielne Milana Žitného . Odborné prednášky a semináre, organizované nemeckou štua preštudovali 187 143 zväzkov informačných dokumentov. Našimi používateľmi sú prevažne študenti a pedagógovia Univerzity Mateja dovňou sa stretli s veľkým záujmom odbornej verejnosti. Uskutočnil sa Bela v Banskej Bystrici a Katolíckej univerzity v Ružomberku, žiaci seminár s medzinárodnou účasťou Sprache und Medien. Hlavnou gymnázií a stredných odborných škôl v Banskej Bystrici, Zvolene, prednášajúcou bola Prof. Annely Rothkegel z Hannoveru. Poprední Krupine, Novej Bani a Brezne. Spolupracujeme aj so základnými školami, germanisti a prekladatelia sa na seminári „Je nemecká literatúra zaujímavá? „zamýšľali nad súčasným stavom v pričom cieľom tejto spolupráce je oblasti prekladu nemeckej litezatraktívniť žiakom štúdium neratúry do slovenčiny. Knižnica meckého jazyka a vybudovať si privítala pani Barbaru Ahrens z čitateľskú základňu do budúcnosti. Univerzity v Mainzi, ktorá prednáSo zreteľom na partnerské rozvíšala na tému „Perspektívy slovenjanie dialógu so SRN sme spočiny ako pracovného jazyka lupracovali a naďalej spolupratlmočníkov a prekladateľov“. Z cujeme s rôznymi inštitúciami a nedávnej minulosti máme v pamäti nadáciami, predovšetkým s Veľvyprednášku PhDr. Zemaníkovej, slanectvom SRN v Slovenskej PhD. „Múr(y) a pád(y) v nemeckej republike a Nadáciou Roberta literatúre“. Autorka nám predstavila Boscha. Okruh používateľov zo pri príležitosti 20. výročia pádu širokého okolia poukazuje na veľmi Berlínskeho múru nemeckú prózu dobrú spoluprácu knižnice s po roku 1989. rôznymi inštitúciami a na pozitívne Môžeme sa pýšiť množstvom pôsobenie Nemeckej študovne a uskutočnených výstav. Nemecké vôbec knižnice vo verejnosti. knihy, knižné ilustrácie, komiksy a Nemecká študovňa nemá núdzu o návštevníkov. Knižný fond nemeckej štuplagáty často zdobili átrium a dovne je voľne prístupný, dokumenty sú určené na prezenčné, ako aj komunikačné priestory knižnice. Ukážky nemeckých fotografov, ako aj na absenčné štúdium. Okrem tlačených dokumentov ho tvoria rôzne elektronické nosiče - DVD, VHS, CD a CD-ROM . Na konci roku 2009 slovenských autorov fotografií o Nemecku a Nemcoch často pútali predstavoval fond 3877 knižničných jednotiek. Fond študovne sa dopĺňa pozornosť kultúrnej verejnosti. Populárne boli a sú workshopy, ktoré organizujeme pre rôzne systematicky. Ťažiskovými odbormi sú nemecký jazyk a literatúra, dejiny záujmové skupiny. Nedávno sme pracovali so žiakmi Evanjelického Nemecka a Európy a nemecká kultúra. Pri akvizícii spolupracujeme s gymnázia v Banskej Bystrici na seminári nazvanom „Kreatívne písanie“. odbornými pedagogickými pracovníkmi z rôznych vzdelávacích inštitúcií, Žiaci pod vedením Mgr. Paulíny Čuhovej „privoňali“ k prekladateľskej čím dosahujeme vyššiu využiteľnosť publikácií a adresnosť informácií. Nemecká študovňa v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici práci a vyskúšali si na krátkych umeleckých textoch svoje tvorivé splnila v roku 2007 kvalitatívne štandardy Goethe Institutu platné pre schopnosti. Mohli by sme vyratúvať ešte množstvo podujatí, ktoré sme nemecké študovne v Strednej a Východnej Európe a bol jej udelený Certifikát kvality. Týmto výborným hodnotením sme zaviazaní poskytovať prostredníctvom Štátnej vedeckej knižnice – Nemeckej študovne a Goethe Institutu uskutočnili. Chceme však poukázať aj na vzdelávacie odborné služby na vysokej úrovni aj v ďalšom období. Okrem knižnično informačnej činnosti venujeme sústavnú pozornosť aktivity, ktoré v spolupráci s vyučujúcimi nemeckého jazyka pravidelne aj kultúrnemu dianiu v Nemecku. Našou snahou je sprostredkovať a pripravujeme. Uskutočnili sme mnoho interaktívnych vyučovacích hodín propagovať dôležité kultúrne podujatia nemeckej umeleckej scény a pre žiakov stredných a základných škôl na rôzne témy, snažíme sa priblížiť ich slovenskej verejnosti. S pomocou Goethe Institutu v rozvíjať ich tvorivé schopnosti. Rozvoj ich jazykových zručností Bratislave a Prahe sme zorganizovali mnohé podujatia, ktoré sa stretli s podporujeme aj pravidelnými stretnutiami pri videu. Spoločné pozeranie dokumentárnych, či hraných filmov a diskusia o videnom sú vhodnou veľkým záujmom germanistov a širokej verejnosti. Za uplynulé roky sa v krásnych, zrekonštruovaných priestoroch formou voľnočasovej aktivity, ktorá rozširuje kultúrny obzor vedomostí knižnice uskutočnili mnohé výstavy, venované nemeckým literárnym mladých ľudí. To, čo čitatelia a návštevníci knižnice priamo nevidia, je tiež veľmi velikánom, ako boli Heinrich Böll, Bertold Brecht, Heinrich Heine, Erich Kästner, Bernhard Lassahn, Dagmar Leupold, Monika Maron, Christa dôležité. Je to predovšetkým podpora riaditeľky knižnice, jej snaha o dialóg kultúr. Nielen nemecká kultúra, ale aj kultúra britská, ruská, Wolf a iní. Literárne čítania, besedy a stretnutia s nemeckými spisovateľmi americká a čínska majú v našej knižnici zelenú. Spolupráca s nemeckým boli obľúbenou formou propagácie nemeckej krásnej literatúry. Svoje partnerom, ktorú predstavuje Goethe Institut je na veľmi vysokej úrovni. diela čítali v našej knižnici veľké osobnosti nemeckej literatúry, akými Zmluva o spolupráci, ktorá trvá už pätnásť rokov, nie je len formálna. bezpochyby sú Ingo Cesaro, Karin Gündisch, Birgit Vanderbecke, Obaja partneri pristupujú k jej plneniu s plnou vážnosťou a zodpoLibuša Molníková, Zafer Senocak, Yoko Tawada, Peter Härtling, Terezia vednosťou. Malú oslavu veľkej spolupráce chystáme na 4. – 5. októbra Mora, Selim Ozdogan, Julia Franck, Dagmar Leupold, Ilma Rakusa, tohto roku. V týchto dňoch sme pre našich čitateľov, spolupracovníkov a verejnosť pripravili Dni nemeckej kultúry s rôznymi podujatiami, Constanze John, Peter Stamm, Catalin Dorian Florescu a ďalší. Za dôležitú považujeme aj činnosť slovenských prekladateľov. výstavami a kultúrnym programom. Budeme radi, ak naše výročie oslávite Prostredníctvom mladej prekladateľky Moniky Brečkovej sme s nami. prezentovali preklad diela Judith Hermann: Nič len prízraky. Prvá dáma

Mgr. Katarína Šmelková


28. septembra 2010 uplynie päť rokov od slávnostného otvorenia amerického centra InfoUSA v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Knižnica sa tak zaradila spolu s Univerzitnou knižnicou v Bratislave a Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach medzi inštitúcie, ktoré veľmi úzko spolupracujú s Veľvyslanectvom USA v Slovenskej republike. Za päť rokov svojho pôsobenia si jazyková študovňa InfoUSA našla svoje miesto nielen v interkultúrnom prostredí knižnice, ale dostala sa aj do povedomia čitateľov a širokej verejnosti. Každý rok sa snaží prilákať nových čitateľov, najmä študentov a pedagógov, a to nielen stále sa rozrastajúcim knižničným fondom, ale aj zaujímavými kultúrnymi a informačnými podujatiami, ktoré majú za cieľ priblížiť im aktuálne dianie a kultúru USA. Tak ako Štátna vedecká knižnica presadzuje interkultúrny prístup pri organizovaní najrozmanitejších kultúrnych, informačInteriér Info USA spája históriu s ných a vzdelávacích podujatí, aj moderným prístupom. centrum InfoUSA sa snaží podporovať a rozvíjať dialóg a vzájomné porozumenie medzi ľuďmi rôzneho pôvodu. S podporou Veľvyslanectva USA v Slovenskej republike sa v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici uskutočnilo mnoho podujatí, ktorých hlavnou myšlienkou bolo vzájomné porozumenie medzi etnickými a sociálnymi komunitami. Po piatich rokoch nastal čas na chvíľu sa ohliadnuť do minulosti a pripomenúť si niektoré podujatia, ktoré obohatili priestory Štátnej vedeckej knižnice a prispeli k multikultúrnej atmosfére. V septembri 2008 sa v Štátnej vedeckej knižnici uskutočnila výstava fotografických koláží Reflections/Odrazy, ktoré vytvorili Jessica Perry, americká umelkyňa, pôsobiaca na Slovensku, a jej slovenskí študenti. Fotografické koláže poukazovali na sociálne, politické a kultúrne otázky slovenskej a americkej spoločnosti. Jessica Perry spoločne so svojimi študentmi objavovala problémy postmodernej doby – diskrimináciu, alkoholizmus a chudobu. Obyčajných pozorovateľov, čiže návštevníkov výstavy, sa snažila aktivizovať na riešenie týchto naliehavých problémov. Počas letných mesiacov roku 2009 prilákal pozornosť čitateľov projekt americkej kurátorky Janeil Engelstad, ktorý niesol názov Tolerancia. Projekt bol zorganizovaný v spolupráci s Veľvyslanectvom USA v Slovenskej republike a štyrmi strednými umeleckými školami.

Svetová digitálna knižnica bola vytvorená pracovnou skupinou Knižnice Kongresu USA s pomocou mnohých partnerských agentúr z rôznych krajín. Podporila ju Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru UNESCO a rad firiem ako aj súkromných nadácií. Úlohou knižnice je prezentácia medzinárodného a medzikultúrneho porozumenia a zároveň zväčšovanie množstva a rôznorodosti kultúrneho obsahu spoza hraníc západnej kultúry. Oficiálne začala fungovať v apríli 2009. Materiály umiestnené na stránkach knižnice sú bezplatné a dostupné v mnohých jazykoch. Medzi nimi sú staré rukopisy, mapy, vzácne knihy, notové záznamy, nahrávky, filmy, fotografie, architektonické skice a iné, kultúrne hodnotné materiály. Do projektu sú zapojené mnohé svetových inštitúcií ako napríklad Štátna egyptská knižnica, Francúzska národná knižnica, Ruská národná knižnica a zo Slovenska Univerzitná knižnica v Bratislave. V Svetovej digitálnej knižnici môžete nájsť, preskúmať a zoznámiť sa s množstvom pokladov svetového kultúrneho dedičstva na jednom mieste.

Témou výstavy bola tolerancia v spoločnosti a odraz tohto javu v umeleckej tvorbe mladých ľudí. Študenti vo svojich prácach poukazovali na rôzne aspekty života celej spoločnosti, akým je napríklad rešpekt voči ľuďom z rozličného prostredia a spoločenských vrstiev či etnických skupín. Prezentované americké práce pochádzali z dvoch projektov – Vojny farieb (Color Wars), ktorý spojil členov nepriateľských gangov v Los Angeles a projektu Prvé expozície (First Exposures), v rámci ktorého profesionálni fotografi zo San Francisca učili sociálne znevýhodnených a diskriminovaných tínedžerov. Vo februári 2010 sa uskutočnila vernisáž výstavy fotografickej štúdie amerického umelca Jerryho Taliaferra pod názvom Women of a New Tribe – Fyzická a duševná krása afroamerických žien. Výstava jeho fotografií nás prinútila zamyslieť sa nad vnímaním fyzickej, ale najmä duševnej krásy žien, ktoré sa nehanbia za farbu svojej pleti, ale práve naopak, sú na ňu právom hrdé. Každá fotografia približovala inú rolu afroamerickej ženy v spoločnosti – rolu matky, dcéry, umelkyne alebo sociálnej aktivistky. Výstava sa v Štátnej vedeckej knižnici konala ako súčasť „Mesiaca afroamerickej histórie“ a jej hlavným poslaním bolo vytvoriť odrazový mostík pre širšiu diskusiu, zameranú na hlbšie pochopenie afroamerického spôsobu života. V poslednom septembrovom týždni sa v Štátnej vedeckej knižnici, pri príležitosti 5. výročia otvorenia InfoUSA, uskutoční vernisáž výstavy fotografií, ktoré budú mapovať činnosť a podujatia amerického centra InfoUSA. Bude to vhodná príležitosť zhodnotiť výsledky a prínos jazykovej študovne a zamyslieť sa nad novými výzvami a smerovaním do budúcnosti. Môžeme však s istotou tvrdiť, že aj v nasledujúcich rokoch bude jazyková študovňa InfoUSA aktívne spolupracovať s Veľvyslanectvom USA v Slovenskej republike a organizovať výstavy, prednášky a besedy, ktoré budú prezentovať kultúrnu diverzitu a napomáhať vzájomnému rešpektovaniu kultúrnej identity a zvyklostí jej členov. Mgr. Zuzana Harachová

Kritériami pre vyhľadávanie objektov v kolekcii Svetovej digitálnej knižnice sú miesto, čas, predmet, typ objektu, vytvorenie pohybu objektu v kolekcii. Okrem toho je vyhľadávanie zjednodušené prostredníctvom bezplatného vyhľadávania podľa kľúčových slov v rôznych jazykoch - v arabskom, čínskom, anglickom, francúzskom, portugalskom, ruskom a španielskom jazyku. Oveľa väčšie je zastúpenie jazykov v aktuálnych knihách, rukopisoch, mapách, fotografiách a iných materiáloch, ktoré sú uvedené v pôvodných jazykoch. Nachádzajú sa na nej archívne fotografie, texty a mapy, napríklad Rakúska-Uhorska. Medzi dokumentmi sa nájdu aj obrázky viac než osemtisícročných afrických nástenných malieb. Okrem Svetovej digitálnej knižnice jestvujú aj projekty klasickejších internetových knižníc a archívov, ktoré vo virtuálnej podobe uchovávajú kultúrne dedičstvo minulých generácií. Podobný program digitálnej knižnice sa realizuje aj v Európskej únii. Europeana – európska digitálna knižnica, o ktorej sme už písali na stránkach nášho občasníka, zhromažďuje asi 4,5 milióna verejne prístupných kníh, textov či obrazov. PhDr. Oľga Doktorová


Vo februári uplynulo päť rokov od otvorenia Centra ruských štúdií v Štátnej vedeckej knižnici. Na jeho otvorení sa zúčastnili rektorka Štátnej univerzity v Sankt Peterburgu Ľudmila Alexejevna Verbická, mimoriadny a splnomocnený Veľvyslanec Ruskej Federácie v SR Alexander Udaľcov, zástupcovia Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave a zástupcovia Asociácie rusistov Slovenska. Počas päťročnej existencie zorganizovalo Centrum pestré kultúrne akcie a podujatia. Koncom septembra a začiatkom októbra roku 2005 uskutočnil v ŠVK v spolupráci s veľvyslanectvom Ruskej federácie na Slovensku a Centrom ruskej vedy a kultúry v Bratislave seminár Asociácie rusistov Slovenska pod vedením prof. Evy Kollárovej „Svet cudzojazyčnej edukácie. Čitateľskej verejnosti boli predstavené nové tituly ruských kníh prostredníctvom knižnej výstavy, ktorú sme mohli ponúknuť vďaka spolupráci s Fondom podpory ruských centier v zahraničí. Pri tejto príležitosti navštívili knižnicu prezidentka fondu Mery Trifonenko s finančnou riaditeľkou nadácie Valentínou Beľajevou a s riaditeľkou Centrálnej mestskej verejnej knižnice N. A. Nekrasova – Svetlanou Prosekovou z Moskvy. Zároveň sa uskutočnila vernisáž ruských výtvarníkov Izabely Bajkovej a Alexandra Kabanova v priestoroch Galérie v podkroví. Pre milovníkov ruských melódií bol pripravený koncert klasických ruských romancí v podaní Sergeja Tolstova, sólistu opery SND v Bratislave. Ruskú kinematografiu zastúpili tri filmy: Svoji, Môj nevlastný brat Frankenstein a film Hviezda. V roku 2006 sa konala prednáška na tému: „Rusko-slovenské vzťahy po studenej vojne a perspektívy ich vývoja“, ktorú Centrum pripravilo so Spolkom rusky hovoriacich študentov UMB RUBIS so sídlom na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov. Hosťom a prednášateľkou bola viceprezidentka Ruskej asociácie pre Atlantickú kooperáciu Dr. Tatiana Parchalina.

Centrum zároveň ponúka svojim používateľom i klasické služby, ako sú prezenčné výpožičky kníh, kde máme bohaté zastúpenie diel klasických i súčasných autorov ruskej literatúry v ruskom jazyku i v slovenčine. Poskytujeme informácie z oblasti histórie, kultúry, umenia, literatúry, jazykovedy, politiky, ekonomiky, diplomacie a geografie. Vo fonde sú záujemcom sprístupnené noviny a časopisy v ruštine ako napr. Nauka v Rossiji, Slovo, Mir russkogo slova, Vlasť, Itogi, Izvestija... a početné encyklopédie. Cieľom Centra je osloviť pedagógov a študentov stredných a vysokých škôl, vedeckých pracovníkov, podnikateľov, návštevníkov knižnice, ako aj milovníkov ruskej kultúry. Štátna vedecká knižnica nadviazala aktívnu spoluprácu s veľvyslanectvom Ruskej federácie v Slovenskej republike, Centrálnou univerzálnou vedeckou knižnicou N. A. Nekrasova v Moskve, Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave, Asociáciou rusistov Slovenska, Zväzom Rusov na Slovensku, ako aj s Katedrou slovanských jazykov a Katedrou Európskych kultúrnych štúdií Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v B. Bystrici. Centrum podporuje aj slovanskú vzájomnosť všetkých slovanských národov a cestou spolupráce vytvára priestor pre bližšie poznávanie, získavanie a šírenie informácií o nich. Jednou z aktivít, ktorá rozširuje činnosť Centra, boli v marci 2006 Dni ukrajinskej kultúry v Banskej Bystrici. V súčasnosti sa zameriavame hlavne na spoluprácu so študentmi a pedagógmi stredných a vysokých škôl. V roku 2009 zorganizovali vzdelávacie akcie, ako napr. Výročie Antona Pavloviča Čechova, pričom sa na organizovaní akcie spolu s Centrom aktívne podieľali aj študenti a pedagógovia Katedry slovanských jazykov Fakulty humanitných vied UMB. Do budúcnosti sa budeme snažiť čo najviac obohatiť fond Centra ruských štúdií o ďalšie zaujímavé knižné tituly, CD a DVD nosiče, ktoré budú napomáhať čitateľom k lepšiemu poznaniu a hlbšiemu pochopeniu iných slovanských kultúr. Bc. Katarína Veselá

Významnou ambíciou je predstavovanie viacerých druhov umenia (maľba, kresba, fotografia, grafika, textil, priestorové inštalácie) ako fenoménu modernej umeleckej tvorby. Za päť rokov existencie Galéria v podkroví tieto 29. apríla 2010 uplynulo päť rokov od oficiálneho snahy dôsledne napĺňa a stala sa súčasťou obzvlášť kultúrneho, pedasprístupnenia Galérie v podkroví. Za obdobie jej trvania sa v jej priestoroch vystriedalo množstvo výtvarných umelcov zo gogicko-výchovného kontextu mesta, regiónu i Slovenska. V minulosti sa v galerijných priestoroch prezentovali umelci z Nemecka, Ruskej federácie, Slovenska, zahraničia a taktiež zo zámoria. Ukrajiny, Poľska, Srbska, Bulharska, Grécka či Kanady. Navštívili ju známe osobnosti. Významnou bola návšteva generálnej Osobitý a architektonicky zaujímavý priestor motivuje k prezentácii komorných výstavi. Svoju pozíciu medzi umeleckými inštitúciami si našla guvernérky Kanady Michaelle Jean pri príležitosti vernisáže kanadských Galéria v podkroví v širšom kultúrnom prostredí mesta Banská Bystrica a výtvarníkov počas jej oficiálnej návštevy SR. V nasledujúcom období sa v Galérii pripravujú vernisáže diel regiónu. S ambíciou i konkrétnymi výtvarných umelcov, najbližšie to krokmi sa etablovala aj v rámci bude výstava z tvorby akadeSlovenska. Jej zameraním je mického sochára Milana Ormansprostredkovanie kontaktu s umedíka. Svoju tvorbu v podobe závením, prezentácia výtvarných diel rečných diplomových práca predslovenských umelcov, rozširovanie stavia študenti Katedry výtvarnej priestoru na tvorivú konfrontáciu. K tvorby a edukácie Pdf UMB. Na tomu prispievajú inštalácie a záver roka pripravujeme výstavu vnímanie umeleckých diel v ukrajinského výtvarníka Romana netradičnom priestore, vytváranie Opalinského v rámci Roka kresťanplatformy na predstavenie nielen skej kultúry pod názvom Z mesta profesionálnych umelcov, ale aj v do mesta. podobe študentských prác a ich Sme radi, že Galéria má svotvorivých výstupov bakalárskych jich stálych návštevníkov. Do alebo magisterských prác s dôrazom ďalších rokov jej prajeme veľa na vysoké školy v meste - Akadémiu pútavých výstav a vďačných, umeumení a UMB, v regióne – Techlecky cítiacich návštevníkov. nickú univerzitu vo Zvolene a ďalší možný pedagogický proces. PhDr. Oľga Doktorová Pohľad do interiéru Galérie v podkroví.


10. jubilejný ročník odborného seminára pre pracovníkov knižníc Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici už od roku 2000 každoročne v jarných mesiacoch organizuje odborný seminár pre pracovníkov knižníc. Jubilejný 10. ročník bol venovaný problematike významu osobností pre mestá a regióny a úlohe knižníc v oblasti biografického výskumu. Podujatie sa uskutočnilo 13.–14. apríla 2010 pod záštitou prof. PhDr. et Dr. h. c. mult. Júliusa Albertyho, CSc. ako súčasť vedeckovýskumného projektu Fenomén osobnosti v edukačnom procese. Jeho cieľom bolo poukázať na význam osobností pre mestá a regióny; objasniť a priblížiť odbornej knihovníckej obci význam biografickej dokumentácie ako nevyhnutného predpokladu budovania personálnych databáz, tvorby perÚčastníci seminára 13.–14. apríla 2010 v ŠVK. sonálnych bibliografií a biografických slovníkov; predstaviť zaujímavé projekty knižníc zamerané na prezentáciu osobností; predstaviť konkrétne regionálne databázy obsahujúce biografické údaje, na budovaní ktorých sa podieľajú knižnice.

Na seminári odznelo 18 odborných príspevkov. Účasť zahraničných prednášateľov z Ruska, Nemecka, Ukrajiny, Bulharska, Poľska a Čiech je dôkazom, že seminár sa stal nielen neoddeliteľnou súčasťou knihovníckeho diania na Slovensku, ale zároveň prekročil rámec domáceho podujatia. Veríme, že aj v ďalších ročníkoch bude vyhľadávaným podujatím obohacujúcim a rozširujúcim náš rozhľad, poznatky a skúsenosti, inšpiráciou i pomocníkom pri riešení každodenných úloh v oblasti riadenia knižníc i v odbornej knihovníckej činnosti. Príspevky, ktoré na seminári odzneli, sú v plnom znení publikované v recenzovanom zborníku. Úprimné poďakovanie patrí spoluorganizátorom – Spolku slovenských knihovníkov, Národnému biografickému ústavu SNK a Národnému bibliografickému ústavu SNK v Martine, ako aj sponzorovi podujatia – Goethe-Inštitútu v Bratislave, vďaka ktorému sme mohli opäť a na vyššej úrovni uskutočniť toto odborné podujatie. PhDr. Blanka Snopková

V pondelok 31. mája 2010 sa v rámci cyklu Osobnosti uskutoční v priestoroch spoločenskej sály Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici priateľské stretnutie s pedagógom, hudobníkom a zberateľom dobových pohľadníc mesta Banská Bystrica – Jozefom Kubišom. Jozef Kubiš sa narodil pred 80 rokmi v Banskej Bystrici v rodine železničiara. V roku 1936 začal navštevovať Rímskokatolícku chlapčenskú ľudovú školu, ktorá v tom čase sídlila v budove bývalej radnice – Praetóriu. V rokoch 1946–1950 absolvoval Učiteľskú akadémiu. Ako učiteľ sa na umiestenku dostal až na východné Slovensko – do Sobraniec, kde od 1. 7. 1950 do 8. 2. 1952 učil na strednej škole. Po absolvovaní dvojročnej základnej vojenskej služby v Ostrave a Prahe nastúpil 1. 10. 1954 ako metodik na Odbor školstva MsNV v Banskej Bystrici, kde pracoval až do 1. 9. 1960. V rokoch 1960–1964 absolvoval popri zamestnaní Pedagogický inštitút. Jedenásť rokov pôsobil ako zástupca riaditeľa na Učňovskej škole v Banskej Bystrici, neskôr učil na Odbornom stavebnom učilišti Pozemných stavieb a v období od 1. 9. 1983 do 30. 6. 1990 na Strednom odbornom učilišti Vojenských stavieb v Banskej Bystrici. Od 1. 7. 1990 je na dôchodku. Popri náročnom učiteľskom povolaní sa J. Kubiš venoval hudbe. Základy hudobného vzdelania získal od profesora Kolomana Orgonáša, ktorý vyučoval hudobnú náuku, spev, husle a zároveň bol dirigentom zmiešaného a mužského speváckeho zboru. Tridsaťdva rokov aktívnej činnosti J. Kubiša je úzko spätých s účinkovaním v Rytmickej skupine Bystrica, ktorá bola banskobystrickej verejnosti dobre známa pod menom „Rýsovci“ – podľa priezviska vedúceho skupiny, Alfréda Riehsa. Bola to prvá hudobná skupina z Banskej Bystrice, ktorá vystupovala v zahraničí.

Od roku 1954 hrával Jozef Kubiš v Krajskom symfonickom orchestri na kontrabase, v rokoch 1980-1990 pôsobil ako jeho riaditeľ. Za prácu v tomto významnom hudobnom telese získal v roku 1958 Čestné uznanie a v roku 1959 ocenenie Za obetavú prácu v ľudovej umeleckej tvorbe od Odboru školstva a kultúry KNV, v roku 1981 Pamätnú plaketu mesta od MsNV v B. Bystrici. Jozef Kubiš sa šesťdesiat rokov venuje zberateľskej činnosti. V júni 1957 začal fotiť a odvtedy dokumentuje premeny svojho rodného mesta. Verejnosť mala možnosť zoznámiť sa s jeho zbierkou, v ktorej dominujú dobové pohľadnice a fotodokumentácia, prostredníctvom výstav: Mesto na pohľadniciach (Stredoslovenské múzeum, 2000), Ak si Bystričan, obzri sa späť – výstava dobových pohľadníc a fotodokumentácie (Stredoslovenské múzeum 2002), ako aj prostredníctvom filmu regionálnej televízie RTV. Pod názvom Zastavený čas bol vydaný súbor pohľadníc z jeho zbierky (1992). J. Kubiš prispel dokumentáciou do viacerých publikácií o Banskej Bystrici: 100. výročie banskobystrickej väznice (2004), Banská Bystrica a okolie (K. Demuth, 2006), Duch v kameni (ŠVK, 2007), Domy starej Bystrice (J. Baláž, 2008), Radvaň (V. Sklenka, 2008), Lesy mesta Banská Bystrica (F. Mikovič, 2009) atď. Jozef Kubiš je Banskobystričanom telom i dušou, pozná každé jej zákutie, každú budovu, priam s encyklopedickými znalosťami odpovie na otázku, čo sa stalo v Bystrici v tom-ktorom roku, kto ju navštívil, aké osobnosti sa tu narodili a vždy pridá nejaký zaujímavý príbeh. Láska k rodnému mestu a jeho dejinám ho priviedli k zberateľstvu dobových pohľadníc, neskôr i fotodokumentácie a iných materiálov týkajúcich sa histórie mesta a k vytvoreniu zbierky, ktorá má pre nás Banskobystričanov nesmiernu hodnotu. PhDr. Blanka Snopková


Dňa 10. mája 2010 mali pracovníci Štátnej vedeckej knižnice možnosť zúčastniť sa na metodickom seminári s názvom: Dni regionálnej bibliografie 2010. O 9.30 h. otvorila seminár PhDr. Anna Kucianová, ktorá bola zároveň zostavovateľkou úvodných príspevkov Zoznam štandardov podľa dôležitosti potrebný v knižniciach SR a prehľad najdôležitejších a Problémy s technikami citovania so zameraním na praktické cvičenie. Popoludní seminár pokračoval prednáškou Mgr. Marty Jahnátkovej a Mgr. Gabriely Hamranovej s názvom: Bibliografický záznam a jeho výstupy. Napokon nasledovali prednášky Ing. Slavomíry Solárikovej: Bibliografické spracovanie hudobných zvukových dokumentov a iných špeciálnych dokumentov a praktické cvičenia Ing. Emila Rišiana. Druhý deň naplnili seminár prednáškami ďalšie odborné pracovníčky Slovenskej národnej knižnice v Martine. Problematike tvorenia rešerší v domácich i zahraničných databázach sa venovala Ing. Alžbeta Martinická: Nebojme sa rešeršovania. Mgr. Mária Okálová sa podelila o dlhoročné skúsenosti pri tvorbe menných autorít v Súbornom katalógu Slovenskej republiky a upozornila na najvýraznejšie nepresnosti tvorby najmä špecifických menných autorít v bibliografických záznamoch. V svojom referáte s názvom Základné kroky smerujúce k unifikácii záhlaví menného prístupového súboru – cesta k relevantnejšiemu vyhľadávaniu zhrnula do dvanástich bodov zásadné kroky tvorenia mennej autority spolu s konkrétnymi príkladmi. Podobne riešenia problémových záhlaví v tvorbe korporatívnych autorít boli predmetom príhovoru Ing. Viery Matejčíkovej: Unifikácia korporatívnych záhlaví v autorskom prístupovom súbore – základné kroky. Osobitný blok predstavovala vysoko odborne erudovaná a pre účastníkov seminára prínosná prednáška Mgr. Ľudmily Rohoňovej Riešenie konkrétnych problémov v Súbornom katalógu Slovenskej republiky – Články. Úlohou seminára bolo odstrániť problémy vyskytujúce sa v spracovaní menných autoritatívnych záznamov, konzultovať a riešiť nedostatky v oblasti spracovania kníh, špeciálnych typov dokumentov a článkov. Dodržiavaním jednotných pravidiel pri tvorení polí v bibliografických záznamoch spracovávatelia sledujú spoločný cieľ – vytvoriť pre používateľov podmienky na komfortný informačný prieskum, navigovať ho k relevantným informáciám a dosiahnuť tak ich spokojnosť. PhDr. Henrieta Albertová, PhD. Mgr. Soňa Šváčová

Študovňa hudobnín a audiovizuálnych dokumentov, alias Hudobná študovňa, funguje ako špecializované pracovisko poskytujúce pre odbornú i laickú verejnosť konzultácie a služby zamerané na štúdium muzikologickej literatúry a audiovizuálnych archívov. Profilácia študovne vychádza zo špecifických potrieb jej najčastejších návštevníkov, ktorými sú študenti hudobných odborov, hudobníci, hudobní pedagógovia, ale aj hudobní nadšenci. Na požiadavky, zohľadňujúce nároky na kvalitu posluchu a prácu s hudobnou databázou, sme v uplynulom období reagovali modernizáciou technického vybavenia študovne a inštaláciou audio systému s digitalizovaným zvukovým archívom s náležitým komfortom obsluhy. Súčasne však rešpektujeme potreby priaznivcov tradičných vinylových platní. Z konfrontácie jednotlivých hudobných stredísk na každoročných seminároch hudobných knihovníkov vyplynulo, že aj po dvoch rokoch od technickej modernizácie Hudobnej študovne ŠVK v Banskej Bystrici, ide o jedinú študovňu na Slovensku, ktorej poslucháreň funguje na báze samoobslužného audio systému zdigitalizovaného zvukového archívu. Z nášho pohľadu ide síce o potešujúce zistenie, avšak z hľadiska celkového trendu hudobného knihovníctva na Slovensku je to skôr negatívny poznatok. Pre porovnanie, hudobné strediská v okolitých európskych štátoch v súčasnosti prežívajú svoju renesanciu. Vzhľadom na to, že hudobný fond ŠVK patrí k najrozsiahlejším a najrôznorodejším v rámci banskobystrického regiónu, sprístupnenie a zviditeľnenie tak pestrého hudobného materiálu verejnosti realizujeme prostredníctvom monotematických audiovizuálnych výstav. V rámci nich

Slovensko sa nedávno zaradilo k mnohým ďalším krajinám a ministerstvám školstva po celom svete, ktoré uznávajú skúšky Cambridge ESOL.

Študenti, ktorí získali certifikát z niektorej z nasledujúcich skúšok: Preliminary English Test – B1 First Certificate in English – B2 Certificate in Advanced English – C1 Certificate of Proficiency in English – C2 International English Language Testing System (skóre 4.0 alebo vyššie) už nemusia vykonávať maturitnú skúšku z anglického jazyka. Skúšky Cambridge ESOL vám ponúkajú oveľa viac ako len uznanie maturitnej skúšky, otvárajú dvere na vysoké školy a do zamestnania a pomôžu vám využiť príležitosti na prácu a štúdium v zahraničí. Cambridge ESOL poskytuje uchádzačom vysokú mieru podpory vrátane špecializovanej webovej stránky na pomoc pri príprave na skúšku: www, candidates.cambridgeesol.org. Okrem toho vám pomôžu mnohé dostupné učebnice, cvičebnice, testy z minulosti a ďalšie materiály, ktoré nájdete v Britskom centre v Štátnej vedeckej knižnici. Skúšky Cambridge ESOL ponúka British Council v Bratislave. Samotnú skúšku je možné robiť aj v Štátnej vedeckej knižnici, kedže je oprávnená na vykonávanie týchto skúšok. Ďalšie informácie o tom, kde a kedy možete skúšku absolvovať, získate na adrese britskecentrum@svkbb.eu Helena Čikkelová

môže návštevník aktívne využívať všetky formy práce s rôznymi druhmi dokumentov, od samotného štúdia muzikologických publikácií cez prehrávanie notového materiálu na klavíri v susediacom Literárnom a hudobnom múzeu, počúvanie hudby prostredníctvom samoobslužného audio systému až po zhliadnutie opier, hudobných alebo dokumentárnych filmov rôznych žánrov. S týmto zámerom sme v študovni už prezentovali hudobný materiál z oblasti rocku, jazzu, muzikálovej hudby, ale aj menšinových hudobných žánrov. V súčasnosti v Hudobnej študovni prebieha audiovizuálna výstava „Svet opery“, druhý polrok roku 2010 sa bude niesť v znamení tém: „Hudobná publicistika na Slovensku a v Čechách“ a na počesť 70. výročia nedožitých narodenín frontmana skupiny Beatles pripravujeme tému „John Lennon a The Beatles“. Nakoľko si uvedomujeme, že vyhľadávanie špecializovaných dokumentov z oblasti hudby v knižničnom informačnom systéme má svoje úskalia súvisiace s rôznorodosťou hudobného archívu, monotematické sprístupňovanie hudobného fondu má okrem iného za cieľ odstrániť tieto bariéry. Návštevníci študovne môžu smelo osloviť hudobného konzultanta, s jeho asistenciou vyhľadať špecializovaný materiál a vyskúšať všetky formy práce s hudobným archívom. Aj toto je jedna z ciest, ako podporiť a oživiť záujem o hudbu na pôde knižníc. Všetci priaznivci hudby sú srdečne vítaní. Bc. Ingrid Guzmická


Univerzálna študovňa Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici - ako napovedá už jej názov - je zameraná „všeobecne“. Dá sa povedať, že je akýmsi prvým „orientačným bodom“, kde čitatelia môžu získať základné informácie a poznatky z mnohých vedných odborov. Ak sa vhodná literatúra nenachádza priamo v študovni, hľadajú konzultanti (spoločne s čitateľmi) dokumenty v databáze knižnice (prostredníctvom kľúčových slov a predmetových hesiel) a následne ich objednávajú do študovne zo skladu. Samotná študovňa sa teda nešpecializuje na určité vedecké disciplíny alebo na špecifickú problematiku, i keď jej fond je zostavený a priebežne dopĺňaný v nadväznosti na potreby vysokoškolských študentov študujúcich v Banskej Bystrici, keďže tí sú najpočetnejšou skupinou využívajúcou služby študovne, ako aj knižnice. Konzultanti Univerzálnej študovne sú najčastejšie absolventmi humanitných odborov. Aj v praxi sa stretávajú najmä s požiadavkami z oblasti humanitných vied - pedagogiky, andragogiky, sociálnej práce, etiky, filozofie, ekonómie, práva, umení, psychológie a histórie. Z toho vyplýva, že sa v nich najlepšie orientujú. Nie je však v silách konzultantov rovnako obsiahnuť všetky vedné odbory, pretože sú to tiež „len“ ľudia a nie „vševedi“. Obraz knihovníkavševeda, ktorý sedí v tichej študovni a číta si, je mýtus. Knihovník-konzultant nie je ani osobou, ku ktorej čitateľ príde s témou práce a odíde s hotovou prácou. Nerobí činnosti namiesto čitateľa; nepodáva „hotový produkt“, ale je tým, kto vie a má čitateľa usmerniť AKO sa dopracovať k výsledku, ktorý potrebuje. Okrem čitateľov zorientovaných v problematike, ktorú majú naštudovať, prichádzajú do študovne aj takí, ktorí poznajú len určitú tému/ názov svojej budúcej (seminárnej/ bakalárskej/diplomovej) práce. Neraz sa stáva i to, že čitatateľ príde s predstavou, že konzultant zadá do databázy názov seminárnej práce a systém vygeneruje zoznam kníh s názvami presne sa hodiacimi k jeho téme. V podobných situáciách sa konzultanti Univerzálnej študovne stávajú akýmisi „univerzálnymi vojakmi“. Stretávajú sa s rôznorodými otázkami a požiadavkami a z hľadiska ľudského (snaha pomôcť), ako aj z hľadiska profesionálneho nie je možné odpovedať jednoducho „neviem“. Pracovník si musí vedieť poradiť – s rôznymi typmi čitateľov aj s témami, ktoré sú mu vzdialené. Konzulant je teda poradca, ktorý má určitý všeobecný prehľad vo vedných odboroch; v niektorých sa cíti „ako ryba vo vode“, v iných je menej zbehlý, ale vie si poradiť, keď sa stretne s niečím neznámym. Pozná systém práce v knižnici, v ktorej pracuje a ovláda prácu s knižničným informačným systémom, s databázami. Vie usmerniť čitateľa a navrhnúť mu, prípadne naviesť ho na správne kľúčové slová a predmetové heslá. Ukáže, vysvetlí mu, ako sa pracuje s knižničným informačným systémom určeným pre verejnosť, odporučí, kde a ako by čitateľ mohol nájsť to, čo potrebuje. Ak výsledok, ku ktorému sa konzultant Univerzálnej študovne dopracuje nie je pre čitateľa dostačujúci, prípadne ak kriticky zváži, že daná téma/požiadavka je príliš špecifická a vyžaduje si viac času a rozšírené hľadanie, odporučí čitateľa do Bibliograficko-informačného centra na vypracovanie rešerše.

Usmerňovať čitateľov a poskytovať im nielen informácie, ale aj konzultácie je náplňou práce konzultantov a robia to radi. Veľmi by však pomohlo a urýchlilo dopracovanie sa k relevantému výsledku (vhodnej literatúre), keby čitatelia prichádzali aspoň s takým prehľadom o oblasti, ktorej sa chcú venovať, aby boli schopní spoločne s konzultantami navrhovať/nachádzať kľúčové slová alebo predmetové heslá. Na takúto orientáciu je vhodné využiť internet a odporučiť záujemcom ako si sami môžu vyhľadať základné informácie doma, v škole alebo priamo v našej knižnici v už spomínanom Bibliograficko-informačnom a databázovom centre. Konzultant by mal teda vedieť i to, na koho iného sa môže čitateľ obrátiť s požiadavkami; kto mu môže pomôcť, ak to nemôže/nevie urobiť on sám. Z uvedeného vyplýva, že je potrebná spolupráca všetkých študovní a konzultantov, ktorí sú v kontakte s verejnosťou. To však neznamená, že pracovníci si budú čitateľa navzájom posielať ako „horúci zemiak“, ale skutočne zvážia, či sú schopní odpovedať na jeho otázky, poskytnúť mu kvalitnú službu, alebo nie. Ak čitatelia i napriek snahe konzultantov nenachádzajú to, čo hľadajú – či už sú to určité služby alebo literatúra, je tu priestor na vyjadrenie sa. Prostredníctvom formuláru na našej webovej stránke je možné podať akvizičný návrh – návrh na zakúpenie knižného titulu/ dokumentu. Prezentovať svoje názory, požiadavky, spokojnosť či nespokojnosť je možné i priamo v Univerzálnej študovni pri konzultantskom pulte, kde je sprístupnená Kniha prianí a sťažností. Pracovníci študovne i knižnice radi uvítajú postrehy, návrhy i kritiky, ktoré hodnotia našu prácu a knižnicu z pohľadu čitateľov a podniknú kroky na skvalitnenie našich služieb, keďže sme tu v prvom rade pre verejnosť. Mgr. Martina Bilková

Zariadenie na vrátenie kníh, ktoré bolo umiestnené pred budovou našej knižnice od februára 2009, ten dobre známy modrý bibliobox, na istý čas zmizlo zo svojho miesta. Namieste je otázka: Prečo? Odpoveď je celkom prozaická. Pomerne extrémne počasie minuloročnej jesene a zimy, bohaté na zrážky, poškodilo toto zariadenie. Napadla ho hrdza – nepriateľ všetkého kovového. Pôvodne mienila knižnica realizovať opravu vlastnými silami. Pracovníci údržby zariadenie odborne prehliadli a zistili, že príčinou jeho poškodenia bola nezodpovedajúca kvalita výrobku. Bibliobox sme preto reklamovali u výrobcu a naša reklamácia bola prijatá. Zariadenie sa teda vrátilo na svoje miesto, aby používateľom nechýbalo, pokým bude dodané zariadenie nové. Zistili sme, že aj za pomerne krátke obdobie zhruba jedného mesiaca bibliobox našim čitateľom chýbal. Zvykli si už naň. V minulom roku prostredníctvom neho vrátili takmer 4.700 kníh. Verím, že nový bibliobox bude svojou kvalitou zodpovedať všetkým požiadavkám a poslúži nielen používateľom knižničných služieb ale aj knižnici. Peter Majling


V dnešnom uponáhľanom svete sa snažíme všetko si uľahčovať. Už by sme si nevedeli predstaviť život bez mobilných telefónov, IPODov, notebookov a v neposlednom rade bez internetu. Ak by sme nemali tieto pomôcky, s priateľmi by sme už možno neboli v kontakte vôbec. Navštevujeme rôzne chaty, cez ktoré si s nimi píšeme, ba dokonca aj telefonujeme s obrazom prostredníctvom programu Skype. Keďže naša knižnica prechádzala digitalizáciou a nechcela zaostať vo vývine, zaobstarala si prístroj Polycom VSX 7000 pre videokonferencie. Tento prístroj zabezpečuje videokonferenciu so zvukom a obrazom súčasne. Funguje ako program Skype, ale na vyššej technickej úrovni. Vďaka tomuto prístroju sa uskutočňujú interné, ale aj externé videokonferencie, prednášky, diskusné kluby, spojenia s InfoUSA v iných knižniciach a pod. Rozšírenie videokonferencie tohto typu je vo väčšej miere rozšírené v zahraničí a na Slovensku je zatiaľ ojedinelé. Čo je Polycom VSX 7000? Nový Polycom VSX 7000 kombinuje top-kvalitné audio a video v jednom set-top systéme. Vďaka jedinečne ostrému a čistému zvuku budete môcť hovoriť s inými ľuďmi a počuť sa na konferencii, ako keby sedeli hneď vedľa Vás, bez ohľadu na to, kde vo svete sa naozaj nachádzajú. Polycom VSX 7000 je z najvyššieho radu v univerzálnosti, so širokým rozšírením možností, takže ho môžete ľahko nastaviť pre akúkoľvek aplikáciu. To dáva možnosť pridať displej, mikrofóny, moduly sieťových rozhraní, multipoint rysy a ďalšie externé zariadenia, takže môžete navrhnúť systém, ktorý zodpovedá konkrétnemu prostrediu. Každé zariadenie má svoju vonkajšiu IP adresu, cez ktorú sa spájajú.

Knihy v sebe ukrývajú fascinujúci svet poznania, informácií, údajov, faktov, ale aj dobrodružstva z ich odkrývania. Ponoriť sa do ich sveta umožňuje aj Univerzálna študovňa, ktorá niekoľkokrát do mesiaca ponúka svojim návštevníkom stále nové a nové knižné tituly. Už samotný názov študovne napovedá, že literárne novinky budú mať široký záber. Na stojane umiestnenom hneď vedľa konzultačného pultu vystavujeme všetky aktuálne publikácie, ktoré sú čitateľom voľne prístupné. Čokoľvek, čo je v centre ich záujmu, si môžu pokojne prezrieť, prelistovať, oxeroxovať vybrané časti, prípadne požičať domov, pravdaže, ak je daná publikácia dostupná. V súčasnosti sú horúcim hitom najmä knihy z odboru pedagogiky. Spomeniem aspoň Analýzu vyučování od Z. Kolářa a A. Vališovej, Kompetence ve vzdělávání od Michaely Tureckiovej a Jaroslava Vetešku, Vzdělávaní dospělých od Jiřího Plamínka alebo Kriticky mysliaci učiteľ – tvorca kvality školy od Alice Petrasovej. Mimoriadne využívané sú aj publikácie právneho charakteru. Z týchto noviniek stoja za zmienku Primárne právo EÚ a Sekundárne právo EÚ od dvojice známych autorov M. Simana a M. Slašťana. Spomeniem tiež Teóriu práva od E. Ottovej a Slovenské masmediálne právo od P. Muríňa. Súčasná doba spojená so stále pretrvávajúcou témou svetovej ekono-mickej krízy sa odrazila aj v knižnom svete. Pravidelne sa stretávame s čitateľskými požiadavkami na knihy týkajúce sa ekonomickej sféry, analýzy podnikového hospodárenia, riešenia krízových stavov a pod. Táto problematika nezaujíma len

Spojenie Prenos multimediálnych informácií je veľmi náročný na prenosovú rýchlosť. Je pritom dôležité, aby bola určitá rýchlosť garantovaná po celej dĺžke spojenia, kde máme linku s danou prenosovou rýchlosťou plne k dispozícii. V prípade slabšieho pripojenia na internet sa môže zhoršiť kvalita, alebo môže dôjsť aj k strate spojenia v prípade vysokej zaťaženosti siete. Minimálne 30 minút pred každým videohovorom alebo videokonferenciou nastavíme a vyskúšame hovor na stabilizovanie spojenia. Ak sa stane, že sa spojenie preruší v dôsledku nestabilnej linky, za pár sekúnd ho vieme obnoviť. Ak vzniknú problémy je potrebné skontrolovať porty, prostredníctvom ktorých sa komunikuje. Záver Je to úžasné, ako technika napreduje a vznikajú nové technológie, ktoré vedia uľahčovať prácu a hlavne zbližovať ľudí prostredníctvom podobných zariadení. Uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie. Ostáva nám len dúfať, že budeme pokračovať v trende digitalizácie a nájde sa cesta ako získať ďalšie vylepšenia, aby sme sa mohli aj v budúcnosti pochváliť fantastickými technickými vymoženosťami. Verím, že bude dostatok ambicióznych ľudí, zaujatých o ďalšie vzdelávanie a rozvoj. Richard Potocký

študentov ekonomických smerov, ale aj mnohých iných čitateľov. K nej je aktuálna ponuka od Evy Kislingerovej Podnik v časech krize, Finančnoekonomická analýza podniku od K. Zalaia a Dejiny ekonomických teorií od E. Valacha. Zvýšený záujem sme zaznamenali aj pri knihách so sociálnou tematikou, so sociálnou starostlivosťou, s prácou s vybranými cieľovými skupinami, ale aj z oblasti sociológie. Z tohto okruhu sú k dispozícií napr. Dieťa ako obeť násilia od Ľ. Sejčovej, Mosty z chudoby stratégie pre profesionálov a komunity od kolektívu autorov a Kulturální teorie od T. Edwardsa. Rovnako história, geografia a vlastiveda patria k populárnym odborom a knihy s touto tematikou sa podávajú z ruky do ruky. Tentoraz sú to novinky Akademická encyklopedie českých dejin A-C, ktorá bude vychádzať na pokračovanie, Dejiny Turecka z edície Dějiny státu a z vlastivedy Svetové kultúrne dedičstvo Unesco a Archeologické pamiatky z edície Kultúrne krásy Slovenska. Čitatelia majú teda možnosť vidieť a prezrieť si všetky aktuálne novinky, ktoré dostávame z jednotlivých vedných odborov. Samozrejme, je to len výber, ktorý sa dostane do študovne, ostatné novinky sú uložené v sklade, odkiaľ ich v prípade potreby objednávame. Ak je zo strany čitateľa záujem o nejakú knihu, ktorá sa vo fonde nenachádza, má možnosť, rovnako ako aj pracovníci knižnice, podať akvizičný návrh na prípadnú kúpu daného dokumentu. Všetci návštevníci, ktorí majú radi literatúru a chcú zmapovať, čo nové im ponúka Univerzálna študovňa, sú u nás vítaní. Rovnako sú vítaní aj študenti, ktorí „pátrajú“ po najaktuálnejších informáciách z odbornej literatúry alebo z oblasti, ktorú práve študujú. Mgr. Katarína Glejteková


Pokračovanie zo str. 1.

svetlil, že čím bude vzdelanejší, tým viac prospeje svojmu ubíjanému národu. V štúdiách pokračoval na Slovenskom gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Keď dokončil školu, dostal sa na učiteľskú dráhu (roky učiteľovania prežil väčšinou na Horehroní). A hoci bola krátka, vložil do nej, ako aj sám zvykol hovoriť, celé svoje srdce. Dôkazom, že to bolo naozaj tak, boli hlavne jeho žiaci, ktorí na neho spomínali ako na láskavého, otcovsky vľúdneho učiteľa, ktorý im rozprával rozprávky a nikdy ich nebil, čo bolo na tie časy zriedkavé. Sotva dvadsaťročný pán učiteľ vo vyšívanej slovenskej košeli učil mládež láske k rodnej reči, spolu s ňou spieval slovenské ľudové piesne, zriadil školskú štepnicu, kde učil deti štepiť stromy, a tým aj láske a úcte nielen k ľuďom, ale i k prírode. Smelé slovenské vystupovanie Tajovského sa čoskoro znepáčilo predstaviteľom štátnej moci. Zakázali mu učiť po slovensky a nosiť vyšívané košele. Bol učiteľom až do inšpekcie v podlavickej škole, ktorá sa stala jeho posledným učiteľským pôsobiskom. Jana Kochlicová

Mal necelých 9 rokov, keď ho mama zaviedla do Banskej Bystrice k učiteľovi, ktorý hovoril po maďarsky. Malý Gregor mu nerozumel, preto nechodil rád do školy. Veď si aj vyslúžil bitku od svojej matky, keď doma odhodlane vyhlásil, že pôjde radšej robiť na pílu, ako by mal chodiť do školy. Vtedy zvyčajne zašiel ku svojmu priateľovi Andrejovi Hanzlíkovi, ktorý mu vždy porozumel a posilnil ho. Bol to práve on, kto mu vy-

Festival umeleckého prednesu žien v poézii a próze Vansovej Lomnička sa uskutočnila v dňoch 16.-17. apríla 2010 v Štátnej vedeckej knižnici Banská Bystrica. Usporiadala ho Únia žien Slovenska v spolupráci s Ministerstvom kultúry, Štátnou vedeckou knižnicou - Literárnym a hudobným múzeom v Banskej Bystrici a Krajskou organizáciou ÚŽS v Banskej Bystrici. Podujatie otvorila predsedníčka Únie žien Slovenska MUDr. Irena Belohorská a riaditeľka ŠVK PhDr. Oľga Lauková, PhD. Šiesty rok predviedli víťazky okresných a krajských kôl svoje recitátorské umenie v historickej budove Štátnej vedeckej knižnice. Predstavili sa aj interpretky z Báčskeho Petrovca, zo Srbska. Odborná porota v zložení Mgr. Eva Kuklová, doc. Mgr. art. Juraj Sarvaš, Mgr. art. Anton Živčic, Mgr. Dagmar Benčová a PhDr. Slávka Očenášová, PhD. vyzdvihla vysokú úroveň pri výbere a interpretácii niektorých textov. Súťažiacim poradila a podelila sa s nimi so svojimi profesijnými skúsenosťami. Ocenenie laureátka celej súťaže získala Antónia Muchová. Všetky laureátky boli obdarované aj knižnou publikáciou Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica, ktorú vydala Štátna vedecká knižnica. Recitátorky si prišli vypočuť aj banskobystrickí spisovatelia Zlata Solivajsová, Jana Chorvátová, Elena Cmarková a Miroslav Kapusta. Terézia Vansová prežila vyše tridsať rokov v Banskej Bystrici. Pri jej hrobe v ev. cintoríne účastníčky festivalu zložili poklonu za jej literárny, redaktorský a osobný prínos. Mgr. Zlata Troligová

Pani Antónia Muchová pre preberaní ocenenia celková laureátka Vansovej Lomničky.

Laureátky pri preberaní knihy Literárne a hudobné múzeum.


I když je znám jako povídkář a dramatik realistických her z 20.století, bylo vidět, že zájem o něho je i z řad mladých lidí století 21. a to nás velmi těší. Štátna vedecká knižnica, Literárne a hudobné múzeum po realizácii podujatia Plody môjho žitia veno vanému J.G ajo vs kému obdr žalo v eľmi pekný lis enov J.G.. T Tajo ajov obdržalo veľmi listt od ži júcich príbuzných v eľkého s piso vat eľ a a dr amatik a. žijúcich veľkého spiso pisov ateľ eľa dramatik amatika. List uvádzame v plnom znení. Vážení přátelé, kolegové, organizátoři, paní Troligová, pan starosta Spevák, paní Sváčová, paní Surovčíková, pan Juraj Sarvaš, študenti Fakulty dramatických umění AM, študenti gymnázia J.G.Tajovského, žáci základní školy J.G. Tajovského, herci ochotníckého divadla z Tajova a pracovníci z domu U Greškov, fotografa Fuggera a další, kteří den podpořili. Chtěla bych vám jménem celé rodiny poděkovat za krásné zážitky, které jste připravili pro 70. výročí úmrtí Jozefa Gregora Tajovského - našeho dědečka a slovenského rodáka. Jeho památku udržujete na úrovni a přitom lidsky, srozumitelně a s respektem k jeho životu, jeho osobnosti, hrám, povídkám a dalším aktivitám, které realizoval a rovněž k jeho rodině - jak jeho současné, tak i minulé. Víme, že to byl velký člověk, ale přitom skromný a s velikým citem ke každému, koho potkal, s kterým pracoval nebo žil. Jsme pyšní, že takového předka máme, ale bez vás by se o něm tolik informací nevědělo, možná ani tolik her nehrálo, nebylo by muzeum a řada dalších akcí a událostí (vzpomínám na pana Jozefa Šeba a na naší maminku Dagmar, jejich dceru, kteří o něm a Haně Gregorové šířili informace).

V dnešní době je kladen mnohými důraz na jiné, zejména materiální hodnoty, ale je vidět, že porozumění, respekt, vzdělání, kultura, umění a spolupráce, jsou vyhledávány a oslovují a spojují mnoho lidí. Nejen my vnuci s mým mužem Oldřichem, ale i naše děti-pravnuci Martin, Eva a Anna - byli velmi potěšeni a na vzpomínkové odpoledne a společnou diskuzi nezapomeneme. Stihli jsme si prohlédnout muzeum J.G. Tajovského a viděli Tajov i od kostelíka nahoře na Kalvárii, pěšky si vyšli do Kordík, najedli se halušek a vypili kávičku u přátel Troligových v Banské Bystrici.Takových krásných akcí by se měl člověk zúčastňovat častěji, aby se nadýchl dobré nálady, pozitivní atmosféry a vzájemné úcty. Jsem ráda, že se nezapomnělo při vzpomínkách ani na babičku Hanu Gregorovu, protože oba dva se s Tajovským navzájem podporovali v duševním rozvoji a také v těžkých situacích, a i snadněji čelili protivenstvím, který jim život přinášel. Nebáli se bořit staré normy, podporovali a šířili myšlenky evropské a světové spolupráce a kultury a v tom nám mohou být vzorem. Děkujeme za krásný den. Za rodinu potomků Hany Gregorové a Jozefa Gregora Tajovského Vladimír Prášil, Tom a Martin Prášilovi Tatjana, Eva, Anna, Oldřich Šiškovi vnuci a pravnuci V Praze, dne 24. května 2010

Vo svojej minulosti nemôžeme iba pohodlne prespávať, lebo zaostaneme... Nech nám je minulosť ustavičnou výzvou k sebaprekonávaniu. Toto sú slová spisovateľa Ladislava Balleka, ktoré napísal v eseji Pamäťou z učení do knihy Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica, ktorá vyšla k 40. výročiu činnosti tejto kultúrnej inštitúcie v uplynulom roku. Slávnostná prezentácia uvedenej reprezentatívnej publikácie sa konala v rámci programu Medzinárodného dňa múzeí 18. mája t. r. v priestoroch expozície Múzeum domov múz v Štátnej vedeckej knižnici. Za prítomnosti súčasných i bývalých pracovníkov múzea, členov múzejnej rady, priateľov a stálych priaznivcov podujatí tejto kultúrnej inštitúcie sa do rúk širokej verejnosti dostala kniha, ktorá má ambíciu zaujať všetkých, ktorým nie je ľahostajná naša minulosť stelesnená v dokladoch a dokumentoch veľkej hodnoty. Plnofarebná kniha v pevnej väzbe ponúka nádhernú prechádzku po kultúrnych dejinách nášho regiónu, ktorý je nepochybne aj výkladnou skriňou celoslovenského kultúrneho dedičstva. Ide o jedinečnú zostavu zbierkových predmetov, ktoré reprezentujú prácu desiatok múzejných pracovníkov za 40 rokov trvania Literárneho a

hudobného múzea, ktoré je od roku 2001 súčasťou Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. V závere publikácie je zverejnené stručné kalendárium múzea s fotodokumentáciou jeho činnosti. Publikáciu zostavila Jana Borguľová, výtvarno-grafické spracovanie je dielom Vladimíra Červeného, tlač zabezpečila Press group s.r.o. Banská Bystrica. Súčasťou knihy je resumé v anglickom jazyku (Helena Čikkelová). Prezentácia knihy mala jedinečnú spoločenskú atmosféru nielen vďaka prítomnému vzácnemu publiku, ale najmä vzhľadom na prítomnosť autora eseje Ladislava Balleka. Prozaik, ktorý v Banskej Bystrici prežil študentské roky, profesionálne začiatky ako Ladislav Ballek a Jana Borguľová pri slávnostnej prezentácii knižky. redaktor i tvorivé literárne vzopätie, opäť dokázal, že má stále čo povedať do vedomia (i svedomia) súčasníkov: Kniha nás učí myslieť a klásť si otázky, aby sme sa čo najzriedkavejšie mýlili. Vybrať sa do knižníc, hovorievalo sa už v staroveku, je ako ísť do liečební duší. Áno, knihy sú kapitál, ktorý nám napokon prináša nevyčísliteľný úrok. Bez čítania kníh niet v nás predstavivosti... Vľavo knižka, vpravo pohľad do zaplnenej sály pri prezentácii.

PaedDr. Jana Borguľová


Eva – Maria Krämerová 250 PLEMIEN PSOV Pôvod , charakter , chov. Bratislava, Ikar 2010. Spoznajte 250 najobľúbenejších plemien psov a nájdite si štvornohého spoločníka, ktorý sa k vám hodí. Rýchla orientácia: farebné kódy a oficiálne rozdelenie do 10 skupín podľa ECI. Rýchly prehľad: register plemien podľa abecedy. Informácie v kocke: veľkosť, hmotnosť a farba. Stručne: ťažkosti pri výchove, starostlivosť, využitie a nároky na pohyb. Autorka je medzinárodne uznávanou odborníčkou ma psy a och fotografkou, napísala o psoch viacero kníh.

Obřímek, Juraj – Bellová, Mária POŽIARNA ODOLNOSŤ STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ PODĽA EUROKÓDOV V TABUĽKÁCH Bratislava, Slovenský ústav technickej normalizácie 2010. Eurokódy pre stavebné konštrukcie predstavujú rozsiahly ucelený súbor technických noriem na navrhovanie stavebných konštrukcií. Táto publikácia je zameraná tabuľkové a niektoré zjednodušené metódy návrhu konštrukčných prvkov z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Publikácia je určená pre: autorizovaných stavebných inžinierov, architektov, projektantov a navrhovateľov stavebných konštrukcií, pre špecialistov požiarnej ochrany, technikov požiarnej ochrany a študentov stavebných a požiarnych odborov. Liptáková, Ľudmila – Vužňáková, Katarína DIEŤA A SLOVOTVORBA Prešov, Prešovská univerzita 2010. Táto kniha by nemohla vzniknúť bez tých, ktorí nás učili vysloviť a používať prvé slová, bez tých , ktorí nás učili , čo je to slovotvorba, a vzbudili v nás profesionálny záujem o ňu, a bez tých, ktorým teraz my pomáhame učiť sa tvoriť a používať slová, a ony nám zato odkrývajú záhady myslenia , reči a jazyka. Preto knihu Dieťa a slobotvorba venujeme : našim rodičom a našim učiteľom.

Comfort David: Rocková kniha mrtvých. Sedm osudových cest k nesmrtelnosti J. Hendrix, J. Joplinová, J. Morrison, E. Presley, J. Lennon, K..Cobain a tajomné okolnosti ich smrti sú predmetom autorovho záujmu a dôvodom nahliadnuť do osudov týchto rockových hviezd.

Geoffrey C. Ward, Ken Burns: Jazz: A History of America's Music Kniha je krásnou prehliadkou histórie amerického jazzu, podrobne mapuje obdobie od jeho počiatkov až po 60. roky minulého storočia a zachytáva kľúčové osobnosti americkej jazzovej scény. Rozsiahla obrazová dobová dokumentácia je jej obohatením. Kniha vyšla v anglickej jazykovej mutácií.

Leoš Janáček: Thema con variazioni Korespondence s manželkou Zdeňkou a dcerou Olgou Knižná publikácia približuje život rodiny Janáčkových, do ktorého hlboko zasiahla smrť syna Vladimíra a obavy o chatrné zdravie dcéry Oľgy. Janáčkova korešpondencia s manželkou Zdeňkou sa dotýka aj autorovej tvorby, obdobia rezignovania a nezáujmu o dielo, ale i radostného obdobia roku 1916.

Povey Glenn: Echoes. Úplná historie Pink Floyd Autor knihy Glenn Povey mapuje históriu skupiny, od jej klubových počiatkov v šesťdesiatych rokoch 20. storočia až po veľkolepé koncertné predstavenia v roku 2007. Kniha je doplnená rozsiahlou obrazovou dokumentáciou.

Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici

Nepredajné. Bezplatne šírené.

Zostavovateľ: Bc. Terézia Durdiaková Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková, PhD. Grafická úprava a sadzba: PaedDr. Dušan Jarina Registračné číslo EV 3255/09. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká knižnica v Banská Bystrici

www.svkbb.eu E - mail: svkbb@svkbb.eu


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Kn2010 02 by SVKBB - Issuu