Ročník XI.
Občasník Štátnej vedeckej kniţnice v Banskej Bystrici
Rok kresťanskej kultúry Vyspelosť národa sa popri inom prejavuje vyspelosťou jeho kultúry. Spoločnosť, ktorá si vie ctiť tradície a oceniť kultúrne dedičstvo svojich predkov, má predpoklad rozvíjať sa a zveľaďovať hodnoty, ktoré zdedila. Úvod na zamyslenie sa o kultúre na začiatku Roka kresťanskej kultúry nám podáva kardinál J. Ch. Korec, ktorý napísal: „Kultúra nie je len veda, výtvarné umenie, literatúra a hudba, ani len filozofia. Kultúrou je všetko, čím človek postupne humanizoval svoj ţivot, čím ho dvíhal nad čisto materiálne aj biologické prejavy a záujmy v sluţbe ducha“. (Citát je z úvodu v knihe L. Hanusa: Človek a kultúra.) Rok kresťanskej kultúry poukazuje na význam a miesto kresťanskej kultúry, kresťanského umenia, vedy, vzdelávania a výchovy v hodnotovom systéme súčasného človeka. Kresťanstvo zásadným spôsobom zasiahlo do kultúry ţivota po všetkých stránkach. V RKK 2010 pôjde okrem iného aj o priblíţenie ţivota a diela osobností z úsvitu našich národných a kresťanských dejín Konštantína Filozofa, Metoda a Gorazda, ktorí spolu s ďalšími vzdelancami poloţili základy našej národnej vzdelanosti, kultúry a štátnosti. V tomto roku si pripomíname 1125. výročie pre nás historickej udalosti, keď 5. apríla 885 svätý Metod určil za svojho nástupcu svätého Gorazda. Je to teda svojím spôsobom svätogorazdovský rok. Gorazd bol totiţ prvým slovanským kresťanským kultúrnym dejateľom na našom území a teda naša kresťanská kultúra sa začína práve jeho účinkovaním, pretoţe solúnski bratia, Cyril a Metod, boli Gréci. Pripomenúť si tento historický fakt nie je pre nás len beţnou úlohou, ale aj cťou, keďţe si uvedomujeme, ţe kresťanské umenie a kultúra v Európe majú uţ temer dvojtisícročnú tradíciu. Zvýrazňujeme si tým nielen národný rozmer našej kresťanskej kultúry, ale aj jej spolupatričnosť s európskou kultúrou. Hlavným cieľom a zmyslom pribliţovania významných udalostí našich dejín je v tomto prípade sprítomňovanie myšlienkového presahu spomínaných hodnôt do našej kresťanskej kultúrnej prítomnosti. Poslaním Roka kresťanskej kultúry v Štátnej vedeckej kniţnici v Banskej Bystrici je realizácia odborných umeleckých a iných podujatí, ktorými chceme prispieť k priblíţeniu fenoménu kresťanskej kultúry. V rámci Roku kresťanskej kultúry naša Štátna vedecká kniţnica svojimi podujatiami chce prispieť k významu tohto programu na Slovensku viacerými významnými aktivitami, k nim zaraďujeme aj besedu s benediktínmi z Benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku pri príleţitosti 935 výročia zaloţenia tohto najvýznamnejšieho benediktínskeho kláštora na Slovensku. Stretnutie budeme organizovať v októbri 2010 v spolupráci Katedrou histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela. Predstavíme staré a vzácne tlače seminárnej kniţnice, ako aj kniţnicu banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho, ktorý v roku 1804 zaloţil kňazský seminár v Banskej Bystrici. Zároveň pripravujeme na vydanie edičný titul Tlače 18. a 19. storočia, zachované na území mesta Banská Bystrica so zámerom predstaviť kresťanské kultúrne dedičstvo pod názvom Bibliothecae Slovacae Neosolienses. V rámci cyklu Osobnosti v decembri predstavíme Bibliu ako najprekladanejšiu a najrozšírenejšiu knihu na svete. KNIŽNIČNÉ NOVINY
1/2010
Súčasťou podujatia bude i výstava biblií z historických fondov kniţníc Slovenska s názvom Krása biblie. Obzretie bude názov výstavy prác akademického sochára Milana Ormandíka, autora plastík zrekonštruovanej banskobystrickej Kalvárie. Rok kresťanskej kultúry ukončíme v decembri 2010 výstavou akademického maliara Romana Opalinského z Ukrajinského Ľvova výstavou ikon s názvom Z mesta do mesta. Veríme, ţe uvedené aktivity prispejú k hodnotným aktivitám v našej kniţnici, na ktoré Vás pozývame. PhDr. Oľga Lauková, PhD.
Príprava monografie Štátnej vedeckej kniţnice v Banskej Bystrici k 85. výročiu zaloţenia V roku 2011 si Štátna vedecká kniţnica v Banskej Bystrici pripomenie 85. výročie zaloţenia svojej predchodkyne – Mestskej verejnej kniţnice, ktorá bola zriadená 20. marca 1926 v Banskej Bystrici. Pri príleţitosti tohto významného jubilea pripravujeme vydanie a prezentáciu publikácie o dejinách a súčasnosti tejto významnej kultúrnej inštitúcie ako jednu zo sprievodných podujatí tohto jubilejného roka. Cieľom publikácie je sprístupniť širokej odbornej i laickej verejnosti komplexný pohľad na dejiny kniţnej kultúry v Banskej Bystrici so zameraním na historický vývoj a činnosť našej kniţnice a jej predchodkýň, ako aj vymedziť miesto kniţnice v dejinách Banskej Bystrice. Od svojho vzniku prešla Mestská verejná kniţnica mnohými premenami. V roku 1951 bola premenovaná na Krajskú ľudovú kniţnicu a bola poverená metodickou činnosťou. V roku 1969 získala štatút štátnej vedeckej kniţnice. Dôleţitým medzníkom v činnosti bol aj rok 1974, kedy sa od kniţnice delimitovala časť fondu a pracovníkov a bola vytvorená dnešná Verejná kniţnica Mikuláša Kováča. Prostredníctvom týchto významných medzníkov publikácia predstaví verejnosti dnes uţ zabudnutú minulosť a prezradí, ţe Mestská verejná kniţnica mala svoju pobočku aj na ţelezničnej stanici (písali o nej aj celoštátna tlač a odborné periodiká), na čo slúţila potrubná pošta, kedy kniţnica získala prvý počítač a mnohé ďalšie zaujímavosti. Publikácia vyjde vo forme vedeckej, reprezentatívnej, ale zároveň pútavej monografie. Textová časť bude doplnená fotografiami, mapami, plánmi, grafmi, tabuľkami a obrazovou CD-prílohou. Mgr. Mária Bôbová
Foto: budova ŠVK
KNIŽNIČNÉ1 NOVINY