Skip to main content

Kn2010 01

Page 1

Ročník XI.

Občasník Štátnej vedeckej kniţnice v Banskej Bystrici

Rok kresťanskej kultúry Vyspelosť národa sa popri inom prejavuje vyspelosťou jeho kultúry. Spoločnosť, ktorá si vie ctiť tradície a oceniť kultúrne dedičstvo svojich predkov, má predpoklad rozvíjať sa a zveľaďovať hodnoty, ktoré zdedila. Úvod na zamyslenie sa o kultúre na začiatku Roka kresťanskej kultúry nám podáva kardinál J. Ch. Korec, ktorý napísal: „Kultúra nie je len veda, výtvarné umenie, literatúra a hudba, ani len filozofia. Kultúrou je všetko, čím človek postupne humanizoval svoj ţivot, čím ho dvíhal nad čisto materiálne aj biologické prejavy a záujmy v sluţbe ducha“. (Citát je z úvodu v knihe L. Hanusa: Človek a kultúra.) Rok kresťanskej kultúry poukazuje na význam a miesto kresťanskej kultúry, kresťanského umenia, vedy, vzdelávania a výchovy v hodnotovom systéme súčasného človeka. Kresťanstvo zásadným spôsobom zasiahlo do kultúry ţivota po všetkých stránkach. V RKK 2010 pôjde okrem iného aj o priblíţenie ţivota a diela osobností z úsvitu našich národných a kresťanských dejín Konštantína Filozofa, Metoda a Gorazda, ktorí spolu s ďalšími vzdelancami poloţili základy našej národnej vzdelanosti, kultúry a štátnosti. V tomto roku si pripomíname 1125. výročie pre nás historickej udalosti, keď 5. apríla 885 svätý Metod určil za svojho nástupcu svätého Gorazda. Je to teda svojím spôsobom svätogorazdovský rok. Gorazd bol totiţ prvým slovanským kresťanským kultúrnym dejateľom na našom území a teda naša kresťanská kultúra sa začína práve jeho účinkovaním, pretoţe solúnski bratia, Cyril a Metod, boli Gréci. Pripomenúť si tento historický fakt nie je pre nás len beţnou úlohou, ale aj cťou, keďţe si uvedomujeme, ţe kresťanské umenie a kultúra v Európe majú uţ temer dvojtisícročnú tradíciu. Zvýrazňujeme si tým nielen národný rozmer našej kresťanskej kultúry, ale aj jej spolupatričnosť s európskou kultúrou. Hlavným cieľom a zmyslom pribliţovania významných udalostí našich dejín je v tomto prípade sprítomňovanie myšlienkového presahu spomínaných hodnôt do našej kresťanskej kultúrnej prítomnosti. Poslaním Roka kresťanskej kultúry v Štátnej vedeckej kniţnici v Banskej Bystrici je realizácia odborných umeleckých a iných podujatí, ktorými chceme prispieť k priblíţeniu fenoménu kresťanskej kultúry. V rámci Roku kresťanskej kultúry naša Štátna vedecká kniţnica svojimi podujatiami chce prispieť k významu tohto programu na Slovensku viacerými významnými aktivitami, k nim zaraďujeme aj besedu s benediktínmi z Benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku pri príleţitosti 935 výročia zaloţenia tohto najvýznamnejšieho benediktínskeho kláštora na Slovensku. Stretnutie budeme organizovať v októbri 2010 v spolupráci Katedrou histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela. Predstavíme staré a vzácne tlače seminárnej kniţnice, ako aj kniţnicu banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho, ktorý v roku 1804 zaloţil kňazský seminár v Banskej Bystrici. Zároveň pripravujeme na vydanie edičný titul Tlače 18. a 19. storočia, zachované na území mesta Banská Bystrica so zámerom predstaviť kresťanské kultúrne dedičstvo pod názvom Bibliothecae Slovacae Neosolienses. V rámci cyklu Osobnosti v decembri predstavíme Bibliu ako najprekladanejšiu a najrozšírenejšiu knihu na svete. KNIŽNIČNÉ NOVINY

1/2010

Súčasťou podujatia bude i výstava biblií z historických fondov kniţníc Slovenska s názvom Krása biblie. Obzretie bude názov výstavy prác akademického sochára Milana Ormandíka, autora plastík zrekonštruovanej banskobystrickej Kalvárie. Rok kresťanskej kultúry ukončíme v decembri 2010 výstavou akademického maliara Romana Opalinského z Ukrajinského Ľvova výstavou ikon s názvom Z mesta do mesta. Veríme, ţe uvedené aktivity prispejú k hodnotným aktivitám v našej kniţnici, na ktoré Vás pozývame. PhDr. Oľga Lauková, PhD.

Príprava monografie Štátnej vedeckej kniţnice v Banskej Bystrici k 85. výročiu zaloţenia V roku 2011 si Štátna vedecká kniţnica v Banskej Bystrici pripomenie 85. výročie zaloţenia svojej predchodkyne – Mestskej verejnej kniţnice, ktorá bola zriadená 20. marca 1926 v Banskej Bystrici. Pri príleţitosti tohto významného jubilea pripravujeme vydanie a prezentáciu publikácie o dejinách a súčasnosti tejto významnej kultúrnej inštitúcie ako jednu zo sprievodných podujatí tohto jubilejného roka. Cieľom publikácie je sprístupniť širokej odbornej i laickej verejnosti komplexný pohľad na dejiny kniţnej kultúry v Banskej Bystrici so zameraním na historický vývoj a činnosť našej kniţnice a jej predchodkýň, ako aj vymedziť miesto kniţnice v dejinách Banskej Bystrice. Od svojho vzniku prešla Mestská verejná kniţnica mnohými premenami. V roku 1951 bola premenovaná na Krajskú ľudovú kniţnicu a bola poverená metodickou činnosťou. V roku 1969 získala štatút štátnej vedeckej kniţnice. Dôleţitým medzníkom v činnosti bol aj rok 1974, kedy sa od kniţnice delimitovala časť fondu a pracovníkov a bola vytvorená dnešná Verejná kniţnica Mikuláša Kováča. Prostredníctvom týchto významných medzníkov publikácia predstaví verejnosti dnes uţ zabudnutú minulosť a prezradí, ţe Mestská verejná kniţnica mala svoju pobočku aj na ţelezničnej stanici (písali o nej aj celoštátna tlač a odborné periodiká), na čo slúţila potrubná pošta, kedy kniţnica získala prvý počítač a mnohé ďalšie zaujímavosti. Publikácia vyjde vo forme vedeckej, reprezentatívnej, ale zároveň pútavej monografie. Textová časť bude doplnená fotografiami, mapami, plánmi, grafmi, tabuľkami a obrazovou CD-prílohou. Mgr. Mária Bôbová

Foto: budova ŠVK

KNIŽNIČNÉ1 NOVINY


Pohľad za rokom 2009, rokom kreativity Uplynulý rok 2009 moţno z pohľadu Štátnej vedeckej kniţnice v Banskej Bystrici hodnotiť vcelku pozitívne. Napriek sťaţenej finančnej situácii v spoločnosti dostali návštevníci kniţnice komplexne zrekonštruované priestory študovne viazaných periodík, študovne technických a legislatívnych dokumentov a novovytvorené priestory študovne digitálnych dokumentov. Dňa 12. 10. 2009 sa za prítomnosti zástupcov Ministerstva kultúry SR, primátora Mesta Banská Bystrica, zástupcov vysokých škôl a kultúrnych inštitúcií uskutočnilo slávnostné otvorenie zrekonštruovaných priestorov, ktoré plne zodpovedajú súčasným poţiadavkám a trendom v poskytovaní kniţnično-informačných sluţieb. Do kniţničného fondu bolo získaných 13.393 dokumentov, čo je o 653 viac ako v roku 2008. Zintenzívnila sa predovšetkým akvizícia odbornej, vedeckej a vysokoškolskej literatúry, pričom boli akceptované akvizičné návrhy našich čitateľov, ktoré od roku 2008 môţu zasielať elektronicky prostredníctvom webovej stránky kniţnice. V oblasti zabezpečenia kniţnice novou výpočtovou technikou bolo nainštalovaných 5 počítačov, 2 servery a technické zariadenia potrebné na bezdrôtové prepojenie hlavnej budovy kniţnice s budovou na Moyzesovej 16 do lokálnej počítačovej siete a internetu. Bola vytvorená nová internetová stránka kniţnice v redakčnom systéme, ktorý uľahčuje a zrýchľuje aktualizáciu informácií na stránke a zriadená nová doména www.svkbb.eu . Jazykové centrá pripravili pre návštevníkov veľký počet kvalitných prezentácií inojazyčnej kultúry (výstav, workshopov, diskusných klubov, besied s autormi kníh, filmových predstavení). Úspešné boli vzdelávacie aktivity realizované v rámci bibliograficko-informačného a databázového centra – kurzy informačnej gramotnosti pre študentov stredných a vysokých škôl a kurz internetu pre seniorov. S ohlasom doma i v zahraničí sa stretli podujatia v rámci Týţdňa slovenských kniţníc pod názvom Inovácie v kniţnici a aktivity v rámci týţdňa podujatí Kreatívna kniţnica, ktoré prilákali do kniţnice mnoho nových návštevníkov najmä z radov mládeţe. Zrealizovali sme viacero odborných podujatí: seminár s medzinárodnou účasťou Úloha kniţnice v rozvoji kľúčových kompetencií jednotlivca, vedeckú konferenciu Literárna Banská Bystrica v premenách deväťdesiatych rokov 20. storočia, vedecký seminár Skladatelia Banskej Bystrice 3 v rámci 31. ročníka Festivalu

zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého, medzinárodnú vedeckú konferenciu Ľudové bábkové divadlo v Európe, muzikologickú konferenciu Vývin umelej piesne na Slovensku od 19. storočia a jej implementácia do propagačných a vzdelávacích programov umeleckého školstva, vedeckú konferenciu Občan a štát v novodobých slovenských dejinách a spomienkový seminár pri príleţitosti 20. výročia novembrových udalostí 1989 v Československu 17. november 1989 a nové obzory. V rámci edičnej činnosti sme vydali hodnotné monografie, zborníky, bibliografické i biografické tituly, katalógy k výstavám, ktoré sme realizovali v Galérii v podkroví. Pokračovalo vydávanie periodika Kniţničné noviny. Pracovníci kniţnice a múzea prezentovali výsledky svojej práce, vedecko-výskumnej a bibliografickej činnosti príspevkami na celoslovenských aj zahraničných odborných podujatiach. V kniţnici sme privítali vzácne návštevy zo zahraničia: profesora Tuhého – predsedu Spoločnosti slovenského dedičstva severovýchodnej Pensylvánie, riaditeľa Slovenského Vojvodinského divadla Jána Čániho a Miroslava Blaţic-Petraša z Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, delegáciu organizácie ATEN /L´atelier technique des espaces naturels/, ktorá patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva ekológie a trvalo udrţateľného rozvoja Francúzskej republiky – zástupcov národných parkov Ecrins, Mercantour a Vanoise, pána Erhard Rohwera z Kultúrneho centra v meste Neustadt an der Donau a pána Berharda Simona – majiteľa vydavateľsva odbornej literatúry v Nemecku Verlag Simon und Wahl, J. E. veľvyslanca Čínskej ľudovej republiky pána Chen Jianfu s manţelkou, delegáciu zo Šanghajského mestského archívu, pána Haihong Wanga – predsedu Slovensko - čínskej spoločnosti priateľstva s delegáciou, pána Yu Liang, vedúceho divízie Šanghajského úradu pre plánovanie a manaţment pozemkových zdrojov a ďalších. V galérii v podkroví, v átriu a v ostatných priestoroch kniţnice sme uskutočnili rad zaujímavých výstav prezentujúcich výtvarné umenie, kniţnú kultúru a históriu. Svoje diela vystavovali významní slovenskí aj zahraniční umelci. Pre Literárne a hudobné múzeum bol rok 2009 úspešným predovšetkým z hľadiska bohatých a mnohostranných prezentačných aktivít pri príleţitosti 40. výročia jeho vzniku. S mimoriadnym ohlasom verejnosti a záujmom médií sa stretol najmä medzinárodný festival tradičného bábkového divadla Anderleho Radvaň. Prínosom boli aktivity pre znevýhodnené skupiny občanov na pôde múzea a kniţnice v rámci projektu Kniţnica a múzeum bez bariér. Za svoju bohatú a kvalitnú činnosť múzeum získalo Cenu primátora za rok 2009. PhDr. Blanka Snopková

Cena primátora pre kolektív ŠVK-LHM

Medzinárodná spolupráca Moţnosti medzinárodnej spolupráce sa niesli v minulom roku v duchu spolupráce so zahraničnými partnerskými kniţnicami. Vykonávacími dohodami sa realizovali mnohé významné úlohy v oblasti vzájomnej kultúrnej výmeny a výmeny odborných skúseností. Tradičným a dlhoročným partnerom bola Studijní a vědecká knihovna v Hradci Králové z Českej republiky. V rámci spolupráce sa naši zamestnanci zúčastnili na 16. ročníku konferencii Knihovny současnosti v Seči u Chrudimi s odborným príspevkom PhDr. Blanky Snopkovej. V rámci Mesiaca česko – slovenskej vzájomnosti sa uskutočnila v októbri návšteva českej delegácie s poetkou Vierou Kopeckou. Na pozvanie sa začiatkom novembra zúčastnila naša delegácia na oslavách 60. výročia zaloţenia SVK v Hradci Králové a na odbornej konferencii s príspevkom pani Lýdie Ţáčikovej Krajská kniţnica a jej úloha v systéme kniţníc. V rámci výmennej pracovnej KNIŽNIČNÉ 2 NOVINY

stáţe sme privítali 2 pracovníčky z Hradca Králové. Pokračovala osvedčená výmena periodík Český časopis historický a Kniţná revue a výmena vlastných edičných titulov oboch kniţníc. Spolupráca s Wojewodskou verejnou kniţnicou I. Smolki v Opole v Poľskej republike sa realizovala priebeţne počas roka vo výmene periodík Historická revue a Polityka a v polovici septembra sa uskutočnila výmenná odborná stáţ pracovníkov ŠVK v Opole. Národná parlamentná kniţnica Ukrajiny v Kyjeve realizovala s našou kniţnicou vzájomnú výmenu publikácií na tradičných a elektronických nosičoch z oblasti humanitných vied. Náš ruský partner - Centrálna univerzálna vedecká kniţnica N.A. Nekrasova v Moskve aktívne spolupracovala vo vzájomnej výmene kniţničných dokumentov podľa dohody. V polovici decembra sa uskutočnila návšteva 2 odborných pracovníkov z Moskvy s cieľom výmeny skúseností. Druhou časťou spolupráce sú vzťahy so zahraničnými zastupiteľstvami a zahraničnými kultúrnymi inštitúciami na Slovensku a ďalšími kultúrnymi inštitúciami v zahraničí. Z mnohých moţno KNIŽNIČNÉ NOVINY


spomenúť Veľvyslanectvo Kanady pri zabezpečovaní výstavy Images and reflections inštalovanej v SNK SNLM v Martine a v Univerzitnej kniţnici v Bratislave, s Veľvyslanectvom USA na Slovensku - pri zabezpečovaní činnosti InfoUSA, podujatí a doplňovaní fondu InfoUSA a pri realizácii Memoranda o porozumení, s Centrom rozvoja interpersonálnych vzťahov v Moskve v Ruskej federácii pri zabezpečovaní našej účasti na medzinárodnom festivale Bibliobraz 2009 v Kaliningrade, ktorý sa konal pod záštitou pani Ľudmily Putinovej. Súčasťou aktivity bol stánok Slovenskej republiky s prezentáciou Slovenska, vydavateľskej činnosti slovenských vydavateľstiev, prezentácia publikácií z vlastnej produkcie ŠVK, 2 tvorivé dielne pre mládeţ. S Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave sme spolupracovali pri organizovaní výstav – výstavy fotografií Eduarda Somova a výstavy ruských výtvarníkov Dmitrija a Viktórie Ľovinovcov. V spolupráci s Bavorskou národnou kniţnicou a Mestským múzeom v Mníchove sa

Nový typ sluţieb v kniţnici. V súčasnom období je veľkým trendom elektronizácia kniţníc a vyuţívanie elektronických informačných zdrojov, ktoré sa stali súčasťou kaţdej veľkej i menšej kniţnice po celom svete. Kniţnice uţ nie sú priestorom, do ktorého pouţívateľ musí nutne vstúpiť, aby uspokojil svoje informačné potreby. Rýchly rozvoj informačných technológií umoţňuje čím ďalej, tým viac pristupovať k zdrojom informácií z pohodlia svojho domova alebo z hociktorého miesta, kde je pripojenie na internet. Aj Štátna vedecká kniţnica, vďaka projektu „Informácie pre inovácie“ financovaného za štrukturálnych fondov Európskej únie, poskytuje nový typ sluţby svojím záujemcom - umoţňuje im bezplatne vzdialený prístup do elektronických informačných zdrojov prostredníctvom softwaru Naviga a vstup do plných textov článkov,

Tri storočia hudobnej literatúry – jedinečný obsah, efektívne rešeršovanie na EBSCO host. Štátna vedecká kniţnica ponúkla svojim čitateľom a bádateľom moţnosť listovať a urobiť si rešerš z plnotextových hudobných online databáz EBSCO – databáz RIPM a RILM. Reflektovala tým ponuku bezplatného štyridsaťpäťdňového skúšobného prístupu k databázam, ktorú spoločnosť kniţniciam ponúkla prostredníctvom Slovenskej národnej kniţnice v Martine. Databáza RIPM-Online Archive of Music Periodicals je unikátnou kolekciou pôvodných materiálov na štúdium hudby a hudobného ţivota zhruba v rozmedzí rokov 1800 – 1950. Ide o jednu z najrozsiahlejších online dostupných zbierok hudobných periodík vydávaných od doby raného romantizmu aţ po modernu – od Beethovena k Bartókovi a od Schuberta k Stravinskému. RIPM Online Archive je plnotextovou verziou časopisov indexovaných v RIPM Retropspective Index to Music Periodicals, rozsiahlej bibliografickej databáze, ktorá zahŕňa detailnú indexáciu 120 periodík vrátane článkov, kritík, ilustrácií, hudobných ukáţok, reklám atď. RIPM Retrospective Index to Music Periodicals je esenciou tejto plnotextovej kolekcie a navyše obsahuje viac ako 5 000 anglických abstraktov cudzojazyčných periodík (vydávaných v 20 krajinách). Nové tituly sú dopĺňané kaţdých 6 mesiacov. Interface RIPM Online Archive umoţňuje jednoduchú a intuitívnu manipuláciu so stránkami vrátane zväčšovania, zvýraznenia textu na stránke, ktorý korešponduje s vybraným záznamom atď. Detailný obsah (Calendar) uvádza kaţdé číslo časopisu a kaţdá stránka obsahuje kompletný bibliografický odkaz. Databáza RILM Abstracts of Music Literature je rozsiahla muzikologická bibliografická databáza, ktorá poskytuje jednoduchý KNIŽNIČNÉ NOVINY

zrealizoval výmenný hospitačný pobyt sprostredkovaný Ministerstvom kultúry SR pre 4 zamestnancov ŠVK. Našimi vzácnymi partnermi sú Goetheho inštitútom v Mníchove a British Council v Bratislave, s ktorými spolupracujeme pri zabezpečovaní činnosti a doplňovaní kniţničného fondu jazykových študovní – Nemeckej študovne a Britského centra, Slovenský inštitút v Moskve, Spoločnosťou priateľstva so Slovenskom z Ruskej federácie, Bulharský kultúrny inštitútom v Bratislave a Poľský inštitút v Bratislave. V roku 2010 nie sú naše plány o nič chudobnejšie. Práve naopak. Mimo tradičnej spolupráce sa vďaka kontaktom z minulého roka začína intenzívna spolupráca s Veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky, so Šanghajskou kniţnicou a Mestským archívom mesta Šanghaj. V spolupráci so Šanghajskou kniţnicou sa pripravuje v máji 2010 otvorenie čínskeho centra Okno do Šanghaja v Štátnej vedeckej kniţnici. PhDr. O. Doktorová, CSc.

kníh, referenčných materiálov, encyklopédií a pod. od renomovaných svetových vydavateľov a producentov ako sú EBSCO, Elsevier, Emerald, IET Digital Library, Sage, Springer a Wiley. V databázach je v súčasnosti k dispozícií takmer 57 000 plnotextových titulov . Hovorí sa, ţe „na dobré sa rýchlo zvyká“ a tak je tomu aj pri vyuţívaní našej novej sluţby. Kým minulý rok , pribliţne od augusta, kedy sa sfunkčnil systém Naviga , malo záujem o vstup do databáz 62 pouţívateľov, v tomto roku sa za dva prvé mesiace ich počet takmer zdvojnásobil a denne prichádzajú ďalší. Propagáciou a poskytovaním nových, moderných sluţieb zrejme budeme prichádzať o fyzické návštevy v kniţniciach, ale hlavné poslanie, ktorým je uspokojovanie informačných potrieb pouţívateľov budeme plniť na ešte vyššej úrovni. Bc. Terézia Durdiaková

prístup k detailným informáciám týkajúcim sa hudby, tak ako aj pre odbornú rešerš, tak i pre laického čitateľa. Od hip-hopu po Händela, od etnomuzikológie po hudobnú terapiu, od základnej hudobnej náuky po pokročilú hudobnú teóriu… RILM je východiskovým bodom kvalitnej rešerše pre kaţdého, potrebuje prehľadnú a komplexnú bibliografickú informáciu vrátane citácií, abstraktov a indexácie. Záber databázy RILM pokrýva obdobie od roku 1967 aţ po súčasnosť, pričom databáza je mesačne aktualizovaná. Navyše, dokumentácia zborníkov siaha spätne aţ do roku 1835. Od prvej publikácie z roku 1967 RILM obsahuje vyše 700 odborných časopisov a zahŕňa tieţ vybrané tematické články z viac ako 10 000 nehudobných časopisov. RILM obsahuje vyše 550 000 záznamov a kaţdý rok je pridaných viac ako 33 000 nových záznamov. Okrem časopisov RILM ponúka indexáciu mnohých publikácií a médií, napr. kolekcie esejí, zborníky, kritické hudobné edície, digitálne médiá, dizertácie, monografie, online zdroje, príručky, kritiky, technické nákresy nástrojov. Zvukové nahrávky či filmové záznamy, ktorých indexáciu moţno nájsť v RILM, sú taktieţ dôleţité pramene, nevyhnutné na kvalitnú odbornú rešerš. Záznamy v RILM pochádzajú z publikácií v 214 jazykoch a zo 151 krajín. Názvy diel sú preloţené do angličtiny a väčšina záznamov má aj anglický abstrakt. Stále narastajúci počet záznamov má takisto abstrakt v pôvodnom jazyku publikácie. Okrem Študovne hudobnín a audiovizuálnych dokumentov a študovne ŠVK–Literárneho a hudobného múzea bol skúšobný prístup do databáz avizovaný prostredníctvom odkazu na web stránke kniţnice. Moţnosť práce s plnotextovými hudobnými online databázami EBSCO akiste nebola poslednou a v budúcnosti sa stane súčasťou štandardných sluţieb Štátnej vedeckej kniţnice. Mgr. Imrich Šimig

3 NOVINY KNIŽNIČNÉ


Mapovanie literárneho ţivota Banskej Bystrice pokračuje Spojenie síl niekoľkých vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií v uplynulých rokoch prinieslo ovocie v podobe systematického výskumu literárnych tradícií Banskej Bystrice. Katedry slovenského jazyka a literatúry Univerzity Mateja Bela, ŠVK-Literárne a hudobné múzeum a Odbočka Spolku slovenských spisovateľov odštartovali dlhodobejší projekt roku 2002, keď sa konal prvý vedecký seminár Literárne tradície Banskej Bystrice – 60. roky 20. storočia. O dva roky pokračovali vedeckou konferenciou Literárne tradície Banskej Bystrice II. - 70. roky 20. storočia. Z obidvoch podujatí vyšli samostatné zborníky. V roku 2006 sa konala tretia vedecká konferencia Literárna Banská Bystrica v kultúrno-spoločenskom kontexte 80. rokov 20. storočia; zborník z nej vyšiel koncom roku 2009. Vydavateľmi boli Fakulta humanitných vied UMB, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum a Spolok slovenských spisovateľov. Zborník zostavil Július Lomenčík, ktorý rozdelil obsah na dve časti - Inštituciálne pohľady a Personálne pohľady. Sto strán odborného textu prináša okrem obsaţného úvodného zhodnotenia spoločensko-kultúrnej situácie uvedeného obdobia z pera Zdenka Kasáča aj hodnotenie činnosti Odbočky Zväzu slovenských spisovateľov od Jany Borguľovej, Katedry slovenského jazyka a literatúry PdF od Vladimíra Patráša, študentského divadla Knap od Brigity Šimonovej, príspevok Konštituovanie banskobystrickej sociolingvistickej školy od Evy Čelenovej, ako aj profily tunajších literárnych tvorcov. V uplynulom roku sa konala uţ štvrtá vedecká konferencia s uvedeným zameraním, ktorá sa venovala 90. rokom 20. storočia, zborník z nej vyjde tohto roku. Doterajšie edičné tituly (i tie budúce) budú nepochybne veľmi dobrým zdrojom informácií a prameňom poznania pre všetkých, ktorí sa budú zaujímať o uvedenú oblasť. PaedDr. Jana Borguľová

Ján Bubelín

Nový zborník literárneho klubu LITERA 2

V detstve sa všetko dá V detstve sa všetko dá na koniec sveta letieť na krídlach divých labutí, byť zbojníkom či kráľom, mať stolček prestri sa i hrnček var. Alebo hviezdu: zvesí sa z oblohy a pripne na rameno. Kapitán! V detstve sa všetko zdá prosté, ako keď sa dýcha. Leto vonia senom, zima je zimomrivá, jar patrí včelám, jeseň jablkám. Všetko má svoje miesto, svoj pravý čas. V detstve sa všetko dá: Mesiac je pomaranč, nebo zelené a tráva modrá. Komíny stoja kolmo k šikmým strechám. Človek je hlavonožec. V detstve sa všetko dá: byť stvoriteľom alebo mágom. Vdýchnuť dušu veciam, rozumieť vtáčiu reč, prinútiť dozrieť broskyne. V detstve sa všetko dá, aj detstvo samo ukryť do pamäti, aby sa dalo k nemu vracať ako domov ako k živej vode, ako do detstva. Aj potom, keď človek bohatší o poznanie a chudobnejší o labutie krídla stane sa dospelým.

4 NOVINY KNIŽNIČNÉ

Literárny klub LITERA 2, ktorý pôsobí pri Literárnom a hudobnom múzeu uţ od roku 1991, s ročnou periodicitou vydáva zborníky svojich členov. Uţ ich charakteristické názvy – Nepokojné duše, Čítanie z tváre, Som tvoje jablko, Linka dôvery, Tichý rozhovor, Zrýchlený svet, Kvapka rosy a i. – svedčia o ich pestrej obsahovej skladbe s osobitným zameraním na ich individuálne videnie sveta s jeho beţnými radosťami i starosťami, ale aj s aktuálnymi existenciálnymi ţivotnými pocitmi. Najnovšie k nim pribudol v poradí sedemnásty zborník s názvom V detstve sa všetko dá (vyd. ŠVK – Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica 2009, 58 strán). Popri osvedčených autoroch (napr. Elena Cmarková, Jozef Havran, Jana Chorvátová, Miroslav Kapusta, Jana Lilgová, Július Lomenčík, Boţena Tesárová a i.) v novom zborníku moţno zaregistrovať aj dvoch nových – Jána Bubelíniho a Janu Slobodovú-Jonášovú. Záujmové zdruţenie literárnych tvorcov v Banskej Bystrici – klub LITERA 2 sa neustále usiluje reflektovať kultúrny ţivot v našom prostredí. Pribúdajú aj ďalší adepti a prinášajú svoj špecifický spôsob tvorivej činnosti. Je dobré, ţe v literárnom klube sú pravidelne prítomní skúsení odborníci – poetka Zlata Solivajsová a univerzitní profesori Zdenko Kasáč i Vladimír Patráš, dávajú totiţ klubovej činnosti „garanciu“ odbornosti i ľudskej spolupatričnosti. PaedDr. Jana Borguľová KNIŽNIČNÉ NOVINY


Osobnosti – Alexander Matuška Do pomyselného klubu „storočných“ osobností slovenskej literatúry vstúpil 26. februára 2010 rodák z Vlkanovej - literárny vedec, kritik, esejista Alexander Matuška (1910-1975). Praha ako mesto jeho vysokoškolských štúdií mu dala jedinečné základy moderného vedeckého uvaţovania, ktoré v nasledujúcich desaťročiach zuţitkoval v početných vedeckých štúdiách, literárnych kritikách i pôsobivých esejach. Brilantný štýl myslenia i jazyka priviedol Alexandra Matušku na vrchol modernej literárnej vedy, dokonca ho nazvali i „pápeţom“ literárnej kritiky. Alexander Matuška detstvo, mladosť i časť profesionálnej dráhy stredoškolského profesora preţil v Banskej Bystrici. Spomienky na tieto roky sú zachytené i v jeho memoárovej knihe Osobne i neosobne (1983). Podal v nej svoje záţitkové portfólio, ktoré spoluutváralo jeho osud. Popri nevinných hrách to boli drobné či väčšie hriešky, no Banská Bystrica mu dala jedinečnú skúsenosť najmä počas Slovenského národného povstania. Najprv v podobe radosti i nadšenia z revolučného diania (spolupracoval so Slobodným slovenským vysielačom, písal do Nového slova), potom trpkej skúsenosti z pobytu v bystrickej sedrii, odkiaľ unikol krátko pred moţnou hromadnou popravou v Kremničke. O Matuškovom pôsobení v Banskej Bystrici svedčia viaceré zaujímavé dokumenty uchovávané v Literárnom a hudobnom

Miroslav Baran 26. 2.1950 Rimavská Sobota - 2.4. 2009 Banská Bystrica. Druhé decénium biograficko-prezentačného cyklu Štátnej vedeckej kniţnice začalo 22. februára tohto roku prezentáciou pedagóga, folkloristu a muzikanta Miroslava Barana. Ten sa po absolvovaní strednej školy prišiel roku 1970 do Banskej Bystrice vyučiť za učiteľa. Muzikantské skúsenosti s populárnou hudobnou skupinou Akcent z domáceho prostredia v Banskej Bystrici však nevyuţil. Škola pre učiteľov totiţ rozbiehala v začiatkoch jeho štúdia činnosť folklórneho súboru Mladosť. A tak sa zo šatnice Matice slovenskej začali poţičiavať kroje i pre Mira Barana, ktorý sa naučil v tom čase hrať na basu. Roku 1971 bol spoluzakladateľom ľudovej hudby Borievka a hral i v ľudovej hudbe folklórneho súboru Partizán v Slovenskej Ľupči. Po absolutóriu Pedagogickej fakulty učil v Tisovci a Revúcej. Od roku 1978 pracoval v Dome kultúry ROH Lykových závodov v Revúcej. Tam mal viac moţnosti rozvíjať a realizovať svoje záujmy v oblasti ľudovej hudobnej kultúry ako v školstve. V rokoch 1977 -1984 pôsobil v ľudovej hudbe folklórneho súboru Lykovec. Roku 1984 sa presťahoval s rodinou do Banskej Bystrice, aby časom nadobro skončil v blízkej Ľupči. Tu sprvoti pracoval v oblasti kultúrno výchovnej činnosti a od roku 1990 bol v školských sluţbách. Na Základnej škole na Kuzmányho ulici v Banskej Bystrici zaviedol rozšírené vyučovanie

KNIŽNIČNÉ NOVINY

múzeu. Napríklad pozvánka s programom Večera Janka Kráľa v Národnom dome 10. apríla 1943, keď on sám inicioval program o revolučnom básnikovi, čím symbolicky prejavil svoj odpor voči vtedajšiemu reţimu. Alexander Matuška bol aj aktérom I. zjazdu slovenských umelcov a vedeckých pracovníkov v Banskej Bystrici, konanom pri príleţitosti 1. výročia SNP v auguste 1945. Múzeum vlastní prezenčnú listinu z tohto podujatia, kde popri mnohých vynikajúcich osobnostiach je aj jeho podpis. Alexandra Matušku k mestu pod Urpínom po celý ţivot viazala synovská láska k rodičom, najmä k matke. Kvôli nej sa do Banskej Bystrice často vracal a popritom si rád posedel v kaviarni Národného domu. Splnilo sa mu aj ţelanie po smrti spočinúť po boku rodičov na ev. cintoríne v Lazovnej ulici (+ 1. 4. 1975). Pamätné tabule, venované pamiatke Alexandra Matušku, moţno nájsť na dome v Komenského ulici, ako aj na jeho rodnom dome vo Vlkanovej. V súčasnosti sa moţno s časťou Matuškovho diela zoznámiť aj prostredníctvom divadelnej inscenácie Pieseň našej jari, ktorú pod vedením reţiséra Matúša Oľhu naštudovali študenti banskobystrickej Akadémie umení. Ide o opätovnú realizáciu sláv- neho predstavenia SND z roku 1956, ku ktorému scenár napísal práve Alexander Matuška. Prejavil v ňom dôvernú znalosť štúrovskej poézie, ktorú pretavil do pôsobivého tvaru historicko-občianskeho umeleckého činu. PaedDr. Jana Borguľová

hudobnej výchovy. Na škole zaloţil i detskú ľudovú hudbu Sedmokráska. Skúsenosti mal z detského folklórneho súboru Dratvárik zo Slovenskej Ľupče. Ľudovú hudbu tam viedol od roku 1988. Roku 1995 bola škola z Kuzmányho ulice delimitovaná na Moskovskú ulicu. Miro v nej zotrval i so Sedmokráskou do roku 2001. Po krátkom pôsobení na Základnej škole na Ulici SNP prešiel na Základnú školu do Ľupče, kde sa popri práci pedagóga stal významným aktérom kultúrno-spoločenského ţivota obce. K výpočtom jeho aktivity patrí aj opätovný muzikantský podiel v ľudovej hudbe folklórneho súboru Partizán v rokoch 1984-1999 i pôsobenie v ľudovej hudbe Borievka, ktorá sa v poslednom desaťročí stala dvornou hudbou speváka Jána Ambróza. Výpočet folkloristických aktivít nekončí ani pri vedení ľudovej hudby folklórneho súboru Spievanky v Banskej Bystrici v rokoch 1999-2004. Pokračuje minimálne spoluprácou s ľudovou hudbou Juraja Pecníka a štúdiovou rozhlasovou hudbou Jaroslava Stráňavského. Neporátané zostávajú jeho hudobné úpravy pre mnohé folklórne súbory i relácie rádia Lumen, kde pripravoval od roku 2004 reláciu Fujarôčka moja. Miroslav Baran ovenčený cenou Národného osvetového centra za rozvoj hudobného folklóru sa stačil za svoj krátky a plodný ţivot zapísať i do diskografie Slovenska. Tu stačí spomenúť jeho profilové CD Ej idem, idem z roku 2000. Plány na tento rok spočívali v nahrávaní ďalšieho profilového CD s ľudovou hudbou Borievka. Prom.etn. Miloš Šípka

6 NOVINY KNIŽNIČNÉ


Sto rokov od narodenia Ţely Inoveckej – výstava v ŠVK Štátna vedecká kniţnica pripravila pri príleţitosti 100. výročia narodenia spisovateľky Ţely Inoveckej výstavu zo zbierok Literárneho a hudobného múzea. Návštevníci si ju môţu pozrieť na 2. poschodí vo vitrínach pred Univerzálnou študovňou ŠVK v termíne od 9.3 do 20.3.2010. Spisovateľka, scenáristka, publicistka a prekladateľka Ţela Inovecká, vlastným menom Angela Ivanová, sa narodila 1.3. 1910 v Trenčíne. Detstvo a študentské roky strávila v Maďarsku. Neskôr ţila a pôsobila v mnohých mestách na Slovensku, kým sa 1.6.1957 usadila v Banskej Bystrici. Zomrela 25.5.1980, pochovaná je v miestnom ev. cintoríne v Lazovnej ulici. Je autorkou populárnej literatúry, najmä ţenských románov a poviedok (Dobrá rada nad zlato, Veselá škola varenia), románu Padajúce hviezdy, televíznych scenárov a prekladov. Vystavené rukopisy, knihy, rodinné fotografie a osobné predmety zo zbierok LHM poskytujú vzácne informácie o spomínanej autorke. Mgr. Zlata Troligová

Štefan Pondelík a jeho HYGIENICKÁ EKOLOGICKÁ PLASTIKOVÁ PÔVODNÁ SLOVENSKÁ FUJARA Návštevníci prichádzajú do Literárneho a hudobného múzea ŠVK hlavne za poznaním, vedomosťami a v dnešnej uponáhľanej dobe aj za príjemnými záţitkami. Niekedy môţu byť celkom humorné. Videodokument v expozícii Ľudových hudobných nástrojov oboznamuje so zbierkovým predmetom vyčarujúcim úsmev na tvári: HYGIENICKÁ EKOLOGICKÁ PLASTIKOVÁ PÔVODNÁ SLOVENSKÁ FUJARA. Presný názov hudobnému nástroju dal jeho tvorca banskobystričan PaedDr. Štefan Pondelík, známy výtvarník, karikaturista a učiteľ výtvarnej výchovy. Jeho kreslený humor obdivovali okrem slovenských výstav aj v Nemecku, Dánsku, Taliansku, USA, ba aj v Japonsku. Ako sa karikaturista dopracoval k výrobe tejto špeciálnej fujary? Ako pravidelný návštevník folklórnych slávností v Detve pod vplyvom rôznych záţitkov z tohto prostredia nakreslil chlapa rázoviteho, slovenského, hrajúceho zodpovedne na „splachovacovitej“ fujare. K tejto karikatúre máme vyznanie autora: „Bol som spokojný, lebo ľuďom sa táto kresba pozdávala, vyvolávala úsmev. O to mi išlo. A napadlo ma, ţe by mohlo byť ešte zaujímavejšie a veselšie, keby takýto gag bolo aj počuť. Lákalo ma totiţ vyrobiť skutočnú fujaru z dreva, lenţe ako na to, aby som nepokazil ţivot stromu, z ktorého by ozajstný majster dokázal vylúdiť tóny, prihovárajúce sa duši človeka, tóny, v ktorých by ten strom ţil naďalej.“ Základné informácie k výrobe fujary mu poskytol Štefan Nosáľ. Kresba mu „pošepla“ ďalší nápad. Vyrobiť fujaru z netradičného materiálu. Zároveň to korešpondovalo s jeho zameraním na problematiku ţivotného prostredia v oblasti kresleného humoru. Jednoducho, videl to tak, ţe určite zachráni jeden strom, keď pouţije materiál, ktorý mal pôvodne iné určenie. SLOVÁK JE NEPREKONATEĽNÝ, PORADÍ SI VŠADE. Na zhotovenie fujary pouţil materiály súčasného prostredia - plasty. Drevenú hranovú trubicu nahradili novodurové rúrky /nové/, aké sa pouţívajú na vedenie vody od splachovacej nádrţky do WC misy. Rúrky sú delené na časti, aby neboli problémy pri doprave takého dlhého nástroja, miesto zdobenia vypaľovaním je na nej pár pásikov lepiacej pásky, hadičky na benzín namiesto remienkov, polystyrénové štople na upchatie trubíc, jeden štoplík zo šampusu na prídavnom vzduchovode a kúsok fixky plní funkciu dolného cecúľa. Úsmev vyvolávajúcim prvkom je vrch fujary, na ktorú je pripevnená 7 NOVINY KNIŽNIČNÉ

plastová splachovacia nádrţka s hompáľajúcim sa splachovátkom na silone. Rok realizácie hudobného nástroja bol 1986. Aby bola kompozícia kompletná, Štefan ako interpret mával špeciálne oblečenie: dederónovu košeľu z NDR, pastiersky čierny dlhý plášť do daţďa /nebola to guma, ale tieţ nejaký plast/, na hlave koţenkový klobúk. No a na nohy gumáky. Na hygienickej ekologickej plastikovej fujare sa dalo zahrať všetko, ale veru najkrajšie sa z nej niesla melódia Eurovízie. Tieţ umelá skladba. Keď sa ju učil hrať nad Sásovou vo voľnej prírode pri druţstevnom ovčinci, začali postupne k nemu prichádzať pasúce sa ovečky a hádam by ich bol autor aj so sebou odviedol, keby nebol zasiahol pastier. Ovečkám sa jeho melódia zvučky Eurovízie páčila. Páčila sa aj na vernisáţi autorskej výstavy „Štefan Pondelík a Ján Schuster - kreslený humor“, ktorá sa konala v Banskej Bystrici vo vtedajšom kine Hviezda (1988). V tom istom roku účinkoval s Hygienickou ekologickou plastikovou fujarou na Slovenských gagoch v Kremnici. Samozrejme, účinkoval aj na ďalších podujatiach. Ešte by som rada spomenula záţitok, keď autor učil na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici na Katedre výtvarnej výchovy. Mal študentov z Nemecka a tým sa hra na Hygienickej fujare veľmi páčila, dôsledne ju dezinfikovali slivovicou, lebo kaţdý to chcel viackrát skúsiť. Takí boli učenia chtiví. Na druhý deň, keď vyzdraveli, zamierili do ÚĽUV-u, pretoţe si zamilovali Slovensko, fujarovanie, slivovicu a slovenské pesničky. Malá zaujímavosť neskôr sa podarilo autorovi vyrobiť aj drevenú, klasickú fujaru. Nazval ju TROJCHLAPOVÁ, lebo ju vytvorili traja chlapi: autor, jeho otec a starý otec. Podarila sa aj vďaka humornému nadhľadu na problém a keď zahrali obe, bol to zaujímavý súzvuk. Len vizuálny efekt sa minul účinku. Kto by rád počul ukáţku hry na tomto recesiou a protestom proti plastovej dobe zaváňajúcom hudobnom nástroji v podaní samotného výrobcu, nech neváha a navštívi naše múzeum. Mgr. Mária Lásková

KNIŽNIČNÉ NOVINY


Študovňa hudobnín a audiovizuálnych dokumentov pozýva všetkých milovníkov hudby do svojich priestorov a návštevníkom ponúka moţnosť nahliadnuť do nových kniţných titulov a vypočuť si novinky vo zvukovom archíve.

BOB DYLAN: Lyrics / Texty 1962-2001 Prvé unikátne anglicko-české vydanie textov piesní všetkých radových albumov legendárneho hudobníka, ktoré okrem iného obsahuje aj desiatky nevydaných textov piesní.

Yvetta Kajanová: GOSPEL MUSIC NA SLOVENSKU + CD Kniha ponúka pohľad na dianie v oblasti gospelovej hudby so záberom na rôzne ţánrové štýly duchovnej piesne, či sakrálnej hudby, ale aj rozvoj a etapy kresťanskej hudby na Slovensku. Súčasťou knihy je CD výberový album Gospel music na Slovensku 1996-2006.

Robert Gordon: ELVIS MUZEUM V KNIZE Vplyv Elvisa Presleyho na vývoj populárnej hudby 2. polovice 20. storočia je nespochybniteľný. Kniha čitateľom sprostredkuje ţivot a dielo Elvisa Presleyho, jeho vzostupy i pády a prostredníctvom mnoţstva vloţených materiálov odkryje neznáme stránky jeho tvorby.

James Henke: LEGENDA LENNON + CD Jedinečná publikána netradičným spôsobom vypovedá o ţivotnom a muzikantskom príbehu hudobnej legendy. Publikácia je doplnená o archívne snímky, prostredníctvom ktorých odkrýva podrobnosti z rôznych období Lennonovho ţivota. Súčasťou knihy sú reprodukcie rukopisov piesňových textov, kresbičky a iné rarity z rodinnej zbierky, ktoré poskytla Yoko Ono zo svojich súkromných archívov.

KNIŽNIČNÉ NOVINY

Lemmy Kilmister: MOTÖRHEAD Nadhľad a humor sprevádza autobiografiu rockovej legendy. Lemmy Kilmister, inšpirovaný k hre na gitaru ranným rock’n’rollom päťdesiatych rokov minulého storočia, v roku 1975 zaloţil nekompromisnú metalovú skupinu Motörhead. Kniha je šokujúcou prechádzkou históriou rocku uplynulých štyroch dekád s frontmenom najhlasnejšej rockovej skupiny sveta.

8 NOVINY KNIŽNIČNÉ


TORI AMOS: MIDWINTER GRACES (CD, 2009)

BON JOVI: THE CIRCLE (CD, 2009)

THE ANNIE LENNOX COLLECTION (CD+DVD, 2009)

NORAH JONES: THE FALL (CD, 2009)

YOUN SUN NAH: VOYAGE (CD, 2009)

JAN GARBAREK GROUP: DRESDEN - IN CONCERT (CD, 2009) Album svetoznámeho saxofonistu je záznamom z koncertu v Dráţďanoch.

PAVOL HAMMEL: EVEREST (CD, 2009) Hudba k rovnomennému slovenskému baletu.

EUGEN SUCHOŇ: KRÚTŇAVA (2 CD, 2009) Opera v 6 obrazoch vydaná k 100. výročiu narodenia Eugena Suchoňa.

ARCHI DI SLOVAKIA (CD, 2008) Sláčikový súbor Štátneho komorného orchestra Ţilina interpretuje skladby slovenských skladateľov V. Godára, I. Zeljenku, L. Kupkoviča, J.L.Bellu a ďalších.

BRATISLAVA HOT SERENADERS: TAKE IT EASY (CD, 2008)

Občasník Štátnej vedeckej kniţnice v Banskej Bystrici

Nepredajné. Bezplatne šírené. 9 NOVINY KNIŽNIČNÉ

Zostavovateľ: Mgr. Imrich Šimig Zodpovedná redaktorka: PhDr. Oľga Lauková PhD. Grafická úprava a sadzba: Mgr. Ján Glončák Registračné číslo KÚ: RT 2/2000. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí: Štátna vedecká kniţnica v Banská Bystrici

www.svkbb.eu

E - mail: svkbb@svkbb.eu KNIŽNIČNÉ NOVINY


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Kn2010 01 by SVKBB - Issuu