Ročník VII.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
4/2006
80 rokov poskytujeme knižnično-informačné služby Ani bývalý profesor gymnázia, známy orientalista, člen domácich i zahraničných vedeckých spoločností, ktorým nebol nikto iný ako Karol Kiszely netušil, že ako jej prvý knihovník pracoval v knižnici, ktorá má pred sebou takú dlhú budúcnosť a stane sa pojmom. Od svojho vzniku prešla knižnica dlhou a neraz namáhavou cestou sprevádzanou mnohými zmenami. Jej história siaha do minulého storočia k roku 1926, keď sa začala jej činnosť v malej zasadacej miestnosti mestského domu. Vtedy základ fondu tvoril dar ministerstva školstva, celkom 200 kníh. Od tých čias je pôsobenie knižnice úzko späté s kultúrou a vzdelanosťou v Banskej Bystrici. Počas svojej 80 ročnej existencie značnou mierou prispela k vzdelávaniu mnohých generácií a stala sa významnou knižnično–informačnou inštitúciou. Viditeľne sa zmenila z miesta kde sa požičiavali a vracali knihy na novodobé knižnično–informačné centrum. Nezadržateľne narastajúce množstvo informácií, ich uchovávanie a šírenie v klasickej tlačenej alebo elektronickej forme, vývoj a využívanie informačných technológií podstatne menili a menia jej činnosť. Zmenám podliehajú tradičné postupy a služby, menia sa požiadavky používateľov a spoločnosti. Ak má knižnica uskutočňovať tieto zmeny a svoje nové poslanie tak, aby to naplnilo očakávania jej používateľov, musia sa robiť zásadné zmeny jej činností a pri rozširovaní svojich služieb je nevyhnutné využívať informačné a komunikačné technológie. Využívanie informačných technológií na spracúvanie a sprístupňovanie informácií je nekončiaci sa proces. Ten si vyžaduje neustálu podporu pri obnovovaní a vyvíjaní technickej a informačnej infraštruktúry. V rámci kreatívnej práce s informáciami, ich sprístupňovaní a priamom poskytovaní používateľom, sa knižnica stáva kľúčovou inštitúciou v oblasti podpory vzdelávania v školách, mimo škôl, počas celoživotného vzdelávania, voľno-časových aktivitách, ale aj v oblasti podpory rozvoja vedy, výskumu a ekonomiky. Mimoriadne dôležitá je jej funkcia v procese transformácie ekonomiky na takzvanú znalostnú. Žijeme v dobe, v ktorej sa výrazne menia podmienky, prostredie, normy a odporúčania na poskytovanie, vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. To kladie nároky na zamestnancov ale aj na používateľov. Želám preto knižnici, jej zamestnancom aby sa im darilo plniť to množstvo špecifických požiadaviek, ktoré predpokladá zvýšené požiadavky na ich vedomosti, profesionalitu a jazykové znalosti a naším používateľom želám, aby boli vždy spokojní s poskytovanými službami, podujatiami a kultúrnymi aktivitami, ktoré im Štátna vedecká knižnica bude aj v budúcom roku rada ponúkať, aby nám zachovali priazeň a radi sa k nám vracali za vzdelávaním, oddychom alebo kultúrnym povznesením. PhDr. Oľga Lauková
Ján Hollý - Emil Makovický
Selanky Dielo Jána Hollého a jeho Selanky patrí ku kultovým hodnotám slovenskej klasickej poézie, ktorá si nachádza cestu k slovenskému čitateľovi v rôznych časových obdobiach. Dielo okrem zdôrazňovania hodnôt ľudovej kultúry a prírodného bohatstva krajiny, prináša aj princíp chápania krásy a lásky. S Hollým vošiel do slovenskej poézie osobitný model krásy, ktorý zosobnila žena. Selanky vyšli vo viacerých vydaniach. Významný slovenský ilustrátor Emil Makovický ilustroval dve vydania (v rokoch 1944 a 1959 vydala Matica slovenská), ktoré sú hodnotené ako najvydarenejšie. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci s pani Vilmou Makovickou, vdovou po Emilovi Makovickom vydala koncom roku 2006 Hollého Selanky s ilustráciami, ktoré neboli doteraz publikované. Na rozdiel od ilustrácií z roku 1959, kedy sa Makovický priklonil k antike, v najnovšom vydaní sa v ilustráciách presunul k slovenskému ľudovému odevu. „Chcel by som, aby moji pastieri neboli ako obyčajní pastieri, ale ako prví tvorcovia slovenskej kultúry. Myslím, že sám Hollý nám chcel ukázať krásne vlastnosti slovenského človeka – človeka, ktorý miluje svoju krajinu, svoje stádo, kvety, stromy, vtáctvo, skrátka všetko čo ho obklopuje.“ Tieto slová napísal Emil Makovický svojmu priateľovi dr. Jozefovi Cincíkovi, keď sa púšťal do kresieb inšpirovaných Selankami. Tretia séria ilustrácií Selaniek vznikla nie na objednávku, ale pre vlastné potešenie ilustrátora koncom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
Strana 2
4/2006
OSOBNOSTI regionálneho a slovenského knihovníctva Karol Ivan Kiszely - Riaditeľ Mestskej verejnej knižnice 1926 – 1946. Profesor dejepisu a prírodopisu na evanjelickom gymnáziu, orientalista, kustód Mestského múzea, člen Uhorskej zemepisnej spoločnosti a ďalších 16. vedeckých spoločností, člen a predseda muzeálnej rady Zväzu slovenských múzeí. Počas svojho posobenia vo funkcii riaditeľa sa zameral predovšetkým na získavanie nových knihy do knižnice rozširovanie priestorov pre knižnicu Celý profesionálny život sa usiloval o vytvorenie vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Dr. Jozef Karvaš - Riaditeľ Mestskej verejnej knižnice 1947 – 1951. Profesor obchodnej akadémie, správca mestského múzea, archivár. Funkciu riaditeľa vykonával v období po 2. svetovej vojne, z knižného fondu sa vyraďovalo mnoho titulov ideologickej literatúry, čím výrazne poklesol jeho počet. V tomto období činnosť knižnice stagnovala aj z toho dôvodu, že Dr. Jozef Karvaš vykonával mnoho iných verejných funkcií. Ján Mičovský - Riaditeľ Krajskej ľudovej, od roku 1969 Štátnej vedeckej knižnice 1952 – 1973. Pôvodným povolaním učiteľ, neskôr okresný osvetový inšpektor. Počas 21 ročného pôsobenia rozvinul vzdelávaciu, kultúrnu ale aj vedeckú funkciu knižnice. Má významný podiel na rozvoji knihovníctva v stredoslovenskom regióne, metodickej činnosti v regionálnom aj celoslovenskom meradle. Knižnica získala v tomto období právo povinného výtlačku knižnej aj časopiseckej literatúry, začala budovať fond technických noriem a patentových spisov. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia vynakladal veľké úsilie na získanie finančných prostriedkov na stavbu modernej účelovej budovy knižnice. To sa mu nepodarilo, pre potreby však získal budovu Župného domu, v ktorej knižnica sídli do dnešných čias. Do úspešného cieľa doviedol myšlienku Karola Kiszelyho – zriadiť v Banskej Bystrici vedeckú knižnicu. Ing. Milan Kamenský, CSc. - Riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice 1973 – 1989. Pôvodom inžinier elektrotechnik, neskôr stredoškolský pedagóg. Najväčším jeho podielom na rozvoji 80-ročnej histórie knižnice je predovšetkým realizácia generálnej rekonštrukcie budovy Župného domu – sídla knižnice. Jej ukončením v roku 1979, k 10. výročiu udelenia štatútu vedeckej knižnice, sa významne skvalitnili a rozšírili priestory pre poskytovanie knižnično-informačných služieb, pracovné a skladovacie priestory. V sedemdesiatych rokoch knižnica získala špecializáciu v oblasti budovania fondov a bibliografickej činnosti, začala sa zapájať do vedecko-výskumnej činnosti v rámci Slovenska, rozšírila a skvalitnila sa edičná činnosť. V období pod vedením Ing. Kamenského sa rozvinuli reprografické, mikrografické služby knižnice, začali sa využívať zariadenia výpočtovej techniky. Mgr. Oľga Kaliská - Riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice 1990 - 1999 Povolaním knihovníčka – bibliografka. Celý svoj profesionálny život pracovala v Štátnej vedeckej knižnici. Jej pričinením bola budova Župného domu (ktorá bola v rámci reštitučného procesu v roku 1991 vrátená Spoločnosti Ježišovej) odkúpená a stala sa majetkom knižnice. Neskôr bola budova komplexne debariérizovaná, vybudovala sa počítačová sieť, bol zakúpený a uvedený do prevádzky knižnično-informačný systém VTLS. V druhej polovici 90-tych rokov bola spracovaná projektová dokumentácia a začalo sa s rekonštrukciou strechy a podkrovia. V budove knižnice na Lazovnej 24/24 bolo vybudované hudobné oddelenie knižnice. PhDr. Oľga Lauková - Riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice od roku 1999 – Pôsobila v rozličných významných funkciách v oblasti kultúry, najmä ako vedúca odborov kultúry ONV v Martine a S KNV v Banskej Bystrici. Vo funkcii riaditeľky Štátnej vedeckej knižnice dokázala túto ustanovizeň pretransformovať na modernú inštitúciu s výrazným zastúpením moderných informačných zdrojov. Jej zásluhou sa pracovníci knižnice zapojili do riešenia grantových úloh, zintenzívnila sa publikačná a edičná činnosť, rozšírila elektronizácia a informatizácia inštitúcie, rozšírili a skvalitnili služby pre používateľov knižnice. Rozšíril sa počet a špecializácia študovní s dôrazom na využitie elektronických informačných zdrojov a jazykové zameranie. Ukončila sa rekonštrukcia strechy a podkrovia, fasády a vnútorného nádvoria knižnice. V zrekonštruovaných priestoroch vznikli moderné študovne, galéria a pracoviská a expozície Literárneho a hudobného múzea. Významnou mierou sa sústavne podieľa na zviditeľňovaní knižnice v regionálnej, celoslovenskej ale aj medzinárodnej úrovni, významne sa rozšírila spolupráca knižnice so zahraničnými inštitúciami.
4/2006
Strana 3
Vzácne publikácie vo fonde knižnice Fond starých a vzácnych dokumentov Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK) možno rozdeliť na dve samostatné časti: knižnica prvého banskobystrického Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici, ktorú ŠVK len spravuje a jej vlastníkom je Rímsko-katolícka cirkev a vlastný historický fond ŠVK. Obe zbierky sú odlišné a majú svoje špecifiká, preto sa im v ďalšom texte budeme venovať osobitne. Seminárna knižnica vznikla ako súčasť Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v 19. storočí. Celú knižnicu možno označiť za cennú zbierku, pretože predstavuje so svojimi približne 8600 zväzkami kníh jednu z najväčších historických cirkevných knižníc na území mesta Banská Bystrica. Z tohto počtu možno viaceré označiť ako „vzácne dokumenty“ a môžeme pritom vychádzať z rôznych hľadísk. Z časového hľadiska sú najstaršie a zároveň najvzácnejšie tlače vydané v 16. storočí. Vo fonde Seminárnej knižnice sú tieto tlače zastúpené počtom približne 250 titulov. Spomedzi nich je najstaršia kniha z roku 1513. Bola vydaná v talianskej Florencii. Autorom je významný cirkevný otec Lucius Lactantius (asi 260 - po 326), ktorý bol aj vychovávateľom syna rímskeho cisára Konštantína I. Veľkého. Dielo Divinae institutiones (Božské základy) je pokladané za prvý systematický výklad kresťanskej vierouky v latinčine. Za cenné možno pokladať aj tlače, ktoré sú zriedkavé a v určitej krajine sa zachovali len v malom počte. Ako príklad uvediem dielo nemeckého reformátora Wolfganga Muscula (1497-1563) pod názvom In Evangelistam Matthaeum Commentarii Tribus Tomis Digesti, čiže komentáre k evanjeliu sv. Matúša. Tlačou bolo vydané vo švajčiarskom Bazileji u Johanna Herwagena v roku 1551. V iných slovenských knižniciach, ktoré majú spracované tlače 16. storočia sa toto dielo nenachádza. Zároveň je táto tlač vzácna aj z iného dôvodu. Nachádzajú sa tu rozsiahle rukopisné záznamy životopisného charakteru, ktoré sa síce do kníh často zapisovali, avšak tieto sú z pohľadu slovenského historika veľmi cenné. Evanjelický farár Šimon Brestovinus z Liptovského Trnovca (17. stor.) si do tejto knihy zaznamenával dátumy narodenia svojich štyroch detí a ďalšie informácie, ktoré nie je možné nájsť v prameňoch a literatúre prístupných na Slovensku.No nielen najstaršie knihy možno pokladať za najvzácnejšie. Nasledujúca skupina kníh nie je cenná svojím dátumom vydania - pochádzajú z novšieho obdobia (19.-20. storočie), ale miestom ich vydania. V Seminárnej knižnici sa nachádza dvanásť tlačí vydaných v Banskej Bystrici. Tvoria významnú súčasť dejín Banskej Bystrice tým, že predstavujú tvorbu miestnych tlačiarov, autorov a približujú dejiny mesta a okolia. Jazykom týchto diel je maďarčina (Beszterczebányán), latinčina (Neosolii) a nemčina (Neusohl). Po obsahovej stránke sú to prevažne diela náboženského charakteru (kázne, apologetika, cirkevné obrady, úcta k Panne Márii), ktoré prevládajú v Seminárnej knižnici, keďže ide o knižnicu cirkevnej inštitúcie. Nachádzajú sa tu však aj diela z oblasti dejín, literatúry, školstva a práva. Z domácich banskobystrických tlačiarov sú svojou prácou zastúpené: tlačiareň Jána Štefániho (1770-1820), tlačiareň rodiny Macholdovcov (19.-20. stor.) a tlačiareň Hungária (1897-1919), ktorá patrila Móricovi Sonnenfeldovi. Väčšina autorov spomínaných banskobystrických tlačí mala nejaký vzťah k mestu Banská Bystrica: Narcissus Klenák (1741-1805) pôsobil v Banskej Bystrici ako knihovník v biskupskej knižnici, Ján Nepomucký Weiss (1777-1864) bol najprv kaplánom a neskôr vystriedal niekoľko funkcií v seminári a v správe biskupstva, Emil Dvihally (1847-
1886) bol profesorom na vyššom katolíckom gymnáziu a viedol domácu remeselnú školu v biskupskom paláci, Vojtech Tileš bol mešťanostom v Banskej Bystrici, Štefan Császik bol kňazom v banskobystrickej diecéze, Ján Gerı (1873-1920) pôsobil ako stredoškolský profesor latinského a maďarského jazyka a asi najznámejší z nich Emil Jurkovič (1857-1936) bol riaditeľom katolíckeho gymnázia v Banskej Bystrici, školský inšpektor a je známy predovšetkým ako autor viacerých historických štúdií, článkov a monografií o Banskej Bystrici. Vlastný fond starých a vzácnych dokumentov ŠVK predstavuje odlišný typ knižnej zbierky. Je dedičstvom po niekoľkých knižniciach (Mestská verejná knižnica, Krajská ľudová knižnica). Do tejto zbierky boli postupne začleňované aj torzá ďalších banskobystrických knižníc (školských, obecných a osobných). Oproti fondu Seminárnej knižnice, kde prevažnú časť tvorí teológia, v tomto fonde sú knihy po obsahovej stránke rozmanitejšie. Obsahové zameranie úzko súvisí s typom začlenených knižníc. Najstaršou tlačou je v tejto zbierke kniha z roku 1652. Je to dielo Sing-Chor: Dess Tempels Ezechielis. Augffgerichtet und gestellet von LXV. Neuer Gesänger, ktoré spracoval evanjelický kazateľ z Trnavy M. Georg Christoph Burger vo forme evanjelického spevníka. Vzťah knižnej zbierky a Banskej Bystrice možno zdokumentovať nielen prostredníctvom miesta vydania, ale aj prostredníctvom provenienčných, čiže vlastníckych záznamov, čo ešte zvyšuje hodnotu týchto zachovaných zbierok. Vzácne sú i z toho dôvodu, že z kedysi bohatých knižných fondov významných inštitúcií sa dnes zachovalo iba torzo. Ako príklad možno uviesť knižnicu evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. Evanjelické gymnázium zohrávalo od 16. storočia v dejinách Banskej Bystrice významnú úlohu a vytvorilo si za ten čas bohatú knižnicu. Po zániku školy bol fond knižnice v priebehu rokov rozdelený do rôznych inštitúcií. V súčasnosti sa z pôvodného niekoľkotisícového fondu na území Banskej Bystrice nachádza do dvesto knižných jednotiek, ktoré môžeme priradiť k voľakedajšiemu fondu školskej knižnice evanjelického gymnázia. Hlavným poznávacím znakom pre zaradenie tlačí do tohto fondu sú provenienčné záznamy evanjelického gymnázia, ktoré sa v knihách vyskytujú v rukopisnej forme (Gymnasii Ev. A. C. Neosoliensis) a v podobe pečiatok (Bibliotheca gymnas. evang. A. C. Neosoliensis; A Beszterczebányai ág. hitv. ev. gymnasium könyvtára). Najväčší fragment bývalej knižnice evanjelického gymnázia sa v súčasnosti nachádza práve v ŠVK (186 titulov). Je cenný aj tým, že pri takomto počte, hoci ani zďaleka nedosahuje niekdajšie rozmery, už možno urobiť vecnú a obsahovú analýzu kníh. Najčastejším jazykom, v ktorom boli tlače vytlačené je nemčina, maďarčina a latinčina. Ojedinelé sú tlače v iných jazykoch, vrátane slovenčiny. Pokiaľ ide o obsahové zameranie jednotlivých tlačí, najčastejšie sa môžeme stretnúť s dielami antických klasikov v origináli. Ďalej môžeme spomenúť učebnice rôzneho zamerania, knihy beletristického obsahu, odborné historické práce atď. Z bohatého fondu starých a vzácnych dokumentov ŠVK by sa iste dalo vybrať omnoho viac vzácnych kníh (napríklad aj z hľadiska vonkajšej výzdoby knihy). Bádatelia a tí, ktorých problematika starých tlačí zaujíma sa môžu s týmito zbierkami bližšie zoznámiť v rámci prezenčného štúdia v Študovni starých a vzácnych dokumentov. Mgr. Mária Bôbová
Strana 4
4/2006
Vedecko-výskumná činnosť knižnice Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici (ďalej knižnica), sa ako kultúrna, vzdelávacia a vedecko-informačná inštitúcia už od roku 1969 zameriavala vo svojej činnosti aj na oblasť vedecko-výskumnú a vydavateľskú, pričom jej výskumné a vydavateľské projekty smerovali predovšetkým do oblasti knižničnej metodiky a do oblasti regionálnych dejín. V prvých rokoch, keď ako krajská knižnica prešla zo správy stredoslovenského krajského národného výboru pod priame riadenie ministerstva kultúry (1. júla 1969), knižnica nevyvíjala vedeckovýskumnú činnosť v pravom zmysle slova. Spracovávali sa však rôzne analytické materiály, ktoré možno považovať za určitú predprípravu k rozvoju vlastnej výskumnej činnosti. Ako príklad uvediem dokument spracovaný v roku 1974 Fakty a čísla o práci ľudových knižníc v SSK v roku 1973 – pre potreby okresných knižníc a odborov kultúry ONV a SKNV v Stredoslovenskom kraji. Okrem toho knižnica spolupracovala s Maticou slovenskou pri riešení výskumnej úlohy Výskum odborných bibliografických potrieb na Slovensku. V roku 1978 oddelenie teórie a metodiky kooperovalo pri riešení výskumnej úlohy R-O/KV 2 – Výkonové normy a normatívy času knižničných prác pre vedecké knižnice. V roku 1979 bol spracovaný plán vedecko-výskumnej činnosti knižnice na roky 1980 – 1985 a v roku 1980 sa v rámci prípravy výskumnej úlohy Ministerstva kultúry SSR po prvý raz na pôde knižnice pristúpilo k teoretickej činnosti na úrovni výskumu. Táto spočívala v rozpracovaní základných teoretických a metodologických otázok systému bibliografického spracovania literatúry o protifašistickom odboji, SNP a oslobodení Slovenska. Pretože neskôr došlo ku zmene kategorizácie výskumnej úlohy z rezortnej na ústavnú, bola táto úloha zverená Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici ako ústrednému špecializovanému pracovisku pre koordináciu bibliografie protifašistického odboja a Slovenského národného povstania na Slovensku. Úloha bola zameraná na teoretické objasnenie a spresnenie základných otázok protifašistického odboja, dôležitých pre bibliografické spracovanie predmetnej literatúry – predmet, časové a teritoriálne dimenzie predmetu, chronológia a periodizácia národného odboja a regionálne špecifiká vo vzťahu k nemu. V roku 1982 sa výskumná činnosť sústredila na riešenie ústavnej úlohy Dejiny periodickej tlače v Banskej Bystrici. Súčasťou výskumu bolo spracovanie retrospektívneho súpisu periodík vydávaných v Banskej Bystrici od roku 1918 do roku 1980. Oponentské konanie oboch ústavných úloh sa konalo koncom roku 1983. Spracovaný súpis periodík, ktorého autorkou je Mária GažovičováTichá, vydalo Bibliografické oddelenie Štátnej vedeckej knižnice v roku 1987 pod názvom Bibliografia novín a časopisov vydávaných v Banskej Bystrici v rokoch 1918 – 1980. V tomto období pracovníci knižnice spolupracovali v rámci čiastkovej úlohy P 13-521802-04 Integrovaný knižničnoinformačný systém na báze elektronizácie na riešení piatich blokových úloh. V roku 1986 sa knižnica zapojila do riešenia dvoch nových čiastkových úloh: Tlače protifašistického odboja a SNP na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – dejiny inštitúcie. Uvedené výskumné úlohy boli plnené v rámci programu rezortného výskumu Dejiny knižnej kultúry a program retrospektívnej národnej bibliografie. Výskum však bol po roku 1989 z viacerých dôvodov zastavený. Po roku 1990 sa výskumná činnosť zamerala hlavne na oblasť dejín knižnej kultúry na Slovensku. Výsledky boli prezentované na multidisciplinárnych odborných seminároch, v odbornej tlači a prostredníctvom edičných titulov vydaných knižnicou. Veľa úsilia si vyžiadalo plnenie čiastkovej výskumnej úlohy Slovacikálne tlače 18. a 19. storočia na území mesta Banská Bystrica, ktorú oddelenie bibliografie riešilo v rokoch 1990 – 2003. Garantom celoslovenského výskumu bol Národný bibliografický ústav Slovenskej národnej knižnice v Martine. Počas daného obdobia sa na výskume, financovanom
z rozpočtu knižnice, podieľalo viacero riešiteľov. Ako súčasť riešenia výskumnej úlohy vyšli tlačou katalógy: Tlače do roku 1900 vo fonde ŠVK Banská Bystrica (autorka Terézia Uherková), Historický knižný fond : Štátna vedecká knižnica Banská Bystrica II.(zostavil Imrich Nagy) a publikácia Bibliothecae slovacae Neosolienses : Slovacikálne tlače 18. a 19. storočia na území mesta Banská Bystrica (autor Imrich Nagy). V tomto období pripravilo oddelenie bibliografie viacero zaujímavých a hodnotných odborných podujatí: odborný celoslovenský seminár pri príležitosti 740. výročia udelenia mestských výsad a vzniku slobodného kráľovského mesta Banská Bystrica, ktorý sa konal v dňoch 24.-26. októbra 1995 pod názvom Knižná kultúra v Banskej Bystrici, medzinárodný workshop pre historické knižničné fondy - Historické knižničné fondy ako súčasť kultúrneho dedičstva, ktorý zorganizovala knižnica v roku 1999 v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou v Martine, Spolkom slovenských knihovníkov, Štátnou vedeckou knižnicou v Hradci Králové (Česká republika), Vojvodskou verejnou knižnicou v Opole (Poľská republika) a Župnou knižnicou Balassi Bálinta v Šalgotarjáne (Maďarská republika). Vynechať nemožno ani celoslovenský odborný seminár venovaný dejinám knižnej kultúry, ktorý sa konal v dňoch 18. – 19. septembra pod názvom Dejiny školských knižníc na Slovensku. V roku 1998 získala knižnica do svojej správy Seminárnu knižnicu Rím. kat. biskupského úradu v Banskej Bystrici, ktorá obsahuje vyše 8000 knižných dokumentov, vydaných v 16. až 19. storočí. Od tohto obdobia sa na oddelení bibliografie uskutočňuje výskum tejto historickej knižnice a bibliografické spracovanie jednotlivých exemplárov. Na úlohe sa podieľa jeden pracovník na plný pracovný úväzok. Úsek súbežnej bibliografie prezentoval svoj výskum na odbornom seminári: Milan Rastislav Štefánik – muž Slnka, ktorý knižnica zorganizovala v spolupráci s Krajskou hvezdárňou v Banskej Bystrici dňa 27. septembra 2000 pri príležitosti 120. výročia narodenia Milana Rastislava Štefánika. Významným bol i slávnostný seminár: Historické výročia Slovenskej národnej rady, ktorý sa konal pod záštitou JUDr. Pavla Hrušovského, predsedu NR SR dňa 20. novembra 2003. Prelomovým z hľadiska postavenia knižnice v rámci celoštátnej štruktúry vedecko-výskumných pracovísk bol september roku 2004. Komisia Ministerstva kultúry SR pre výskum a vývoj udelila Oddeleniu bibliografie a Literárnemu a hudobnému múzeu Štátnej vedeckej knižnice osvedčenie, ktorým boli obe pracoviská na základe hodnotenia ich vedeckovýskumnej činnosti akreditované. Následne v decembri 2004 získali aj osvedčenie Ministerstva školstva SR o spôsobilosti vykonávať vedeckovýskumnú činnosť. Účasť na procese akreditácie výskumu bola výsledkom snáh o posilnenie pozície nielen uvedených pracovísk ale súčasne aj Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici v odbornom prostredí, ale aj v celkovom spoločensko-kultúrnom povedomí Slovenska. Vedecko-výskumná činnosť sa zintenzívnila, postupne sa upevňovali vzťahy s domácimi i zahraničnými vedeckými pracoviskami. Na pôde knižnice sa uskutočnilo od roku 2004 viacero vedeckých konferencií a odborných seminárov s medzinárodnou účasťou, pracovníci knižnice prezentovali výsledky výskumu na domácich i zahraničných podujatiach i v odbornej tlači. Žiaľ, takmer presne o rok, 5. júla 2005 nadobudol platnosť zákon č. 172/2005 Zb. z. O organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, ktorý do sektorovej štruktúry výskumu a vývoja nezahrnul vedeckovýskumné pracoviská inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Financovanie pokračovania rozpracovaných čiastkových úloh výskumu je teda opäť na bedrách knižnice. Z rozpočtu na rok 2007 pre oblasť kultúry, ktorý mnohí odborníci nazvali likvidačným, sotva bude možné financovať služobné cesty pre pracovníkov výskumu, vydávanie zborníkov, bibliografií a ďalších edičných titulov, či prípravu odborných podujatí. PhDr. Blanka Snopková
4/2006
Strana 5
Pohľad do histórie knižničného poriadku Základným dokumentom každej knižnice, ktorý upravuje vzájomné vzťahy medzi knižnicou a jej používateľmi, je knižničný poriadok. V priebehu rokov obyčajne je nevyhnutné knižničný poriadok dopĺňať, inovovať, meniť. Dôvodom týchto zmien bývajú obvykle meniace sa vonkajšie i vnútorné podmienky, za ktorých knižnica pracuje, poskytuje svoje služby. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici si v tomto roku pripomína svoje 80. výročie, keď v marci 1926 vznikla ako Mestská verejná knižnica v Banskej Bystrici. Knižničný poriadok Mestskej verejnej knižnice nie je v našom archíve zachovaný a žiaľ nemáme ho ani v materiáloch, ktoré sme získali pri skúmaní činnosti tejto knižnice v štátnom archíve. Zachovaný je knižničný poriadok prvej verejnej knižnice v našom meste, ktorou bola Verejná knižnica slobodného kráľovského mesta Banská Bystrica. Jej knižničný poriadok schválil zastupiteľský zbor mesta 2.marca 1904. Aj keď odvtedy uplynulo viac ako sto rokov, niektoré ustanovenia knižničného poriadku sa v porovnaní s dneškom takmer nezmenili, alebo sa zmenili len málo. Naopak, niektoré ustanovenia nášho dnešného knižničného poriadku by sme v tom starom márne hľadali. Dôvod je jednoduchý. Zmenila sa doba, zásadné zmeny zaznamenala spoločnosť, veda i technika. Ale pozrime sa na niektoré ustanovenia spomínaného knižničného poriadku, ktoré sú podobné ustanoveniam v dnešnom poriadku. Paragraf 32 knižničného poriadku verejnej knižnice je veľmi podobný dnešným ustanoveniam o zodpovednosti používateľa za požičané dielo: „Zodpovednosť za požičanú knihu má v plnej miere užívateľ, preto prípadné vady na knihe treba nahlásiť ešte pri výbere, pretože výhrady uplatnené neskôr sa neberú na zreteľ.“ Podobne je to s paragrafom 33 : „Povinnosťou každého je požičané dielo uchovať v neporušenom stave. Je zakázané v ňom si čokoľvek poznačiť alebo nakresliť a podčiarkovať.“ A dnešnému stavu je blízke aj ustanovenie paragrafu 47 o výpo-
žičnej lehote, prolongovaní a rezervovaní: „Výpožičná doba je jeden mesiac. Ak si počas tejto doby niekto rezervoval dotyčné dielo, potom má počas nasledujúceho mesiaca naň prednostné právo. Ak dielo nie je žiadané, môže sa opäť požičať na dobu jedného mesiaca. Táto doba však už nie je prolongovateľná, t.j. žiadne dielo za žiadnych príčin nemôže byť požičané viac ako dva mesiace. Po uplynutí týchto dôb je čitateľ vyzvaný na vrátenie kníh, v takom prípade však musí zaplatiť 10 halierov pokuty za omeškanie“ Výpožičná lehota 1 mesiac sa týkala len používania ľudovej knižnice. Knihy z odbornej knižnice sa požičiavali len na dva týždne. Niektoré ustanovenia knižničného poriadku mestskej verejnej knižnice boli prísne – ako napr. paragraf 35: „Knihovník môže odmietnuť požičanie ďalších kníh tým, ktorí požičané dielo bez ohľadu na príslušný poriadok poškodzujú.“ Treba však povedať, že v tejto dobe dávno minulej bol prístup používateľov ku knihám oveľa ohľaduplnejší. Rovnako rešpektovanie zásad knižničného poriadku bolo na lepšej úrovni a porušení bývalo len málo. Samozrejme, že v tej dobe bol aj oveľa menší počet kníh, používateľov i knihovníkov. To by však nemalo byť limitujúcim faktorom pri našom dnešnom vzťahu ku knihám, ku knižnici a k jej poriadku. Súčasný knižničný poriadok ŠVK obsahuje ustanovenia o čipových kartách, elektronickom objednávaní a rezervovaní kníh, o elektronickom prolongovaní a podobne. To sú zásadné odlišnosti oproti knižničnému poriadku zo začiatku minulého storočia. Vyplynuli z progresívnych zmien v knihovníckej práci, vo vede a technike. Rovnaký pokrok by sme očakávali aj vo vzťahu používateľov ku knižnici, k jej poriadku, ku knihám, ktoré požičiava. Žiaľ, v tejto oblasti ešte nie sme na úrovni doby. Musíme preto využívať aj tú časť knižničného poriadku, ktorá stanovuje sankcie voči používateľom, ktorí porušujú knižničný poriadok, nedodržujú výpožičnú lehotu, poškodzujú knihy. Mgr. Peter Majling
Otvorený deň v múzeách a galériách Projekt Otvorený deň v múzeách a galériách je alternatívnym návrhom pre rok 2007 za grantový program MK SR Kultúrne poukazy. Má základnú ambíciu pokračovať v riešení problematiky zvýšenej prístupnosti kultúry a kultúrnych hodnôt pre deti a mládež. Cieľ projektu: podporiť vzťah detí a mládeže ku kultúrnym hodnotám, dosiahnuť ich sprístupňovanie čo najširšej verejnosti, vytvoriť podmienky pre aktívnu účasť uvedených fondových inštitúcií vo výchove a vzdelávaní školskej mládeže, podporovať dlhodobú spoluprácu so školami a v tejto súvislosti participovať na rozvoji a kultúrnom usmerňovaní mladej generácie, bezplatným vstupom do múzeí a galérií prispieť k zlepšeniu dostupnosti kultúry pre deti a mládež (vzhľadom na aktuálnu výšku vstupného a vysoké náklady na cestovanie za kultúrou), podporiť návštevnosť v múzeách a galériách, minimalizovať administratívnu náročnosť zabezpečenia voľného prístupu ku kultúre Začiatok projektu: 1.12.2006 (piatok), následne každý prvý piatok v mesiaci. Projekt je určený: žiakom základných a stredných škôl a ich pedagógom, prístup je len pre školské skupiny, nie jednotlivcov. Vstupy: najmenej tri pracovné dni vopred treba nahlásiť príslušným inštitúciám podľa zverejneného zoznamu čas príchodu a počet návštevníkov. Voľný prístup: bude do stálych expozícií, nie na krátkodobé výstavy. Osobitná ponuka: špeciálne podujatia, vzdelávacie programy, tvorivé dielne, ponuka každého múzea alebo galérie osobitne na mieste podľa záujmu, veku a výukového zamerania školských skupín. Do projektu je zapojené aj ŠVK-Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici, ďalej Slovenská národná galéria a Slovenské národné múzeum v Bratislave, Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, Slovenské technické múzeum v Košiciach a SNK – Slovenské národné literárne múzeum v Martine. PhDr. Marianna Bárdiová
Strana 6
4/2006
Dni slovenskej kultúry v Moskve Otvorenie Dní slovenskej kultúry s názvom „Na návšteve“ za účasti riaditeľky ŠVK v Banskej Bystrici PhDr. Oľgy Laukovej, PaedDr. Jaroslava Uhela a PhDr. Oľgy Doktorovej sa uskutočnilo 7. novembra 2006 v Centrálnej mestskej verejnej knižnici N.A. Nekrasova v Moskve. Slávnostné podujatie bolo realizované v súlade s Dohodou o spolupráci medzi obidvoma knižnicami. Podujatie sa uskutočnilo v Spoločenskej miestnosti knižnice, ktorá patrí pod Odbor kultúry hlavného mesta Ruskej federácie Moskvy. Organizátormi podujatia bolo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Moskve v spolupráci so Slovenským inštitútom v Moskve, Výbor pre kultúru mesta Moskvy, ŠVK v Banskej Bystrici a Centrálna mestská verejná knižnica N.A. Nekrasova v Moskve. Na slávnostnom stretnutí, ktorého súčasťou bolo čítanie poézie slovenských básnikov ako Milan Rúfus alebo Mikuláš Kováč slovenskými študentmi v ruštine a ruskými študentmi v slovenčine, výstava kníh a vernisáž výstavy diel výtvarníka Dr. Jaroslava Uhela sa zúčastnila ako hosť pani Silvia Gašparovičová, ktorá pozdravila účastníkov stretnutia v sprievode s riaditeľom Slovenského inštitútu v Moskve Petrom Birčákom, pani Kubišovou, manželkou ministra zahraničných veci a pani Čisárovou, manželkou veľvyslanca SR v Moskve. Silvia Gašparovičová ocenila vklad knižníc do rozvoja kultúrnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Za výbor pre kultúru mesta Moskva sa na stretnutí zúčastnila zástupkyňa predsedu výboru pani Popova, ktorá vyjadrila podporu spolupráci a spisovatelia, básnici ako Inna Šachovova, ktorá venovala svoju báseň slovanskej vzájomnosti, výtvarníci, žurnalisti, zástupcovia knižníc a múzeí. Za ŠVK v Banskej Bystrici pozdravila prítomných hostí PhDr. Oľga Lauková, ktorá priblížila začiatky spolupráce našich knižníc, Svetlana Prosekova, riaditeľka Centrálnej mestskej verejnej knižnice N.A. Nekrasova v Moskve sa poďakovala za knižný dar, ktorý sa stane súčasťou knižného fondu knižnice a predstavila nové knihy, ktoré Knižnica Nekrasova daruje ŠVK v Banskej Bystrici pre Centrum ruských štúdií, ktoré budú môcť využívať nie len študenti ruského jazyka ale aj ostatní používatelia. V sprievode pracovníkov knižnice sme si prezreli Moskvu a jej pamätihodnosti, navštívili sme knižnicu Dom Gogoľa, v ktorej sa robí rozsiahla rekonštrukcia. Počas pobytu sme
si prehliadli niekoľko múzeí a galérií ako napr. Tretjakovskú galériu, Múzeum Veľkej vlasteneckej vojny, Galériu súčasného umenia. Navštívili sme múzeá Kremľa, Červené námestie, prehliadli sme si známu ulicu Arbat, videli sme baletné predstavenie v Zjazdovom paláci a divadelné predstavenia v Divadle Majakovského. Bolo príjemné absolvovať tieto stretnutia s ľuďmi, s ktorými nás spája spolupráca a s ktorými sme v našej knižnici už v minulosti pripravili niekoľko
Otvorenie Dní slovenskej kultúry za účasti p. S. Gašparovičovej v Centrálnej verejnej knižnici N. A. Nekrasova v Moskve
hodnotných podujatí. Naša návšteva bola prínosom pre budúcu spoluprácu, ktorá bude v budúcom roku pokračovať výmenou odborných pracovníkov a organizovaním spoločných kultúrnych podujatí. PhDr. Oľga Doktorová
Mesiac česko – slovenskej vzájomnosti a návšteva v SVK v Hradci Králové Mesiac česko – slovenskej vzájomnosti si tradične pripomíname s našim dlhoročným partnerom, ktorým je Studijní a vědecká knihovna v Hradci Králové. Od 16. do 20. októbra 2006 sa zúčastnila slovenská delegácia návštevy v Hradci Králové s cieľom prezentovať celoročnú činnosť ŠVK v Banskej Bystrici a informovať o novinkách a podujatiach ktoré sa pripravili pre našich používateľov, predstaviť edičnú činnosť slovenského vydavateľstva, priblížiť osobnosť Terézie Vansovej formou panelovej výstavy s výkladom pre návštevníkov knižnice, ktorú pripravovalo naše Literárne a hudobné múzeum a zoznámiť českú čitateľskú a knihovnícku verejnosť so slovenským spisovateľom PaedDr. Jánom Feketem, v delegácii s RNDr. Marti-
predstavenú riaditeľkou SVK v Hradci Králové Mgr. Evou Svobodovou o projekte a výstavbe novej budovy SVK v Hradci Králové, ktorá sa bude volať Knižnično – informačné centrum. V utorok 17.októbra sa delegácia zúčastnila na slávnostnom otvorení výstavy o živote a diele spisovateľky, redaktorky a predstaviteľky ženského hnutia Terézie Vansovej, ktorú uviedla Mgr. Zlatica Troligová. Na výstave sa boli prítomní aj zástupcovia odboru kultúry Krajského úradu Hradca Králové. Zároveň boli predstavené na výstave nové knihy o prírodných krásach Slovenska zapožičané z vydavateľstva AB ART z Banskej Bystrice. Po prehliadke bola beseda pripravená v spolupráci s Obcou Slovákov v Hradci Králové, so súčasným slovenským spisovateľom a publicistom PaedDr. Jánom Feketem. Jeho rozprávačský talent upútal prítomných a pán spisovateľ neformálne porozprával nie len o svojej tvorbe ale aj príbehy o povolaní pedagóga. V rámci besedy bola prezentovaná tvorba spisovateľa formou výstavy kníh autora. Počas priateľskej návštevy bola v programe návšteva Múzea východných Čiech v Hradci Králové a jeho knižnice a prehliadka Obrieho akvária. V sprievode riaditeľky SVK v Hradci Králové sme si prehliadli stavbu Knižnično – informačného centra, ktoré má byť modernou knižnicou slúžiacou verejnosti s otvoreným prístupom ku knižným fondom. Navštívili sme Vedeckú knižnicu v Liberci a prehliadli sme si verejne prístupné priestory knižnice, ktorá je postavená podľa moderných nárokov na novodobú knižnicu. S českou spisovateľkou Marcelou Marboe – Hrabincovou sme sa zúčastnili na besede s nadanými deťmi, ktoré boli víťazmi v literárnej tvorbe žiakov v Mestskej knižnici Jaroměř. Na Obecnom úrade v kúpeľoch Velichovky sme si prehliadli zrekonštruovanú miestnu knižnicu. Nezabudnuteľné bolo „Babiččino údolí“ pomník Babička s vnúčatami z roku 1923 od sochára Ota Gutfreunda a architekta Pavla Janáka neďaleko obce Ratibiřice. Ďakujeme našimi českým kolegom, ktorí sa nám počas návštevy venovali a odovzdali nám najúpDelegácia ŠVK a spisovateľ Ján Fekete (celkom vľavo) v Hradci Králové rimnejšie to, čo si vážia na českej kultúre a čo sme s vďakou prijali nom Kassom, PhDr. Oľgou Doktorovou a Mgr. Zlaticou Troligovou. a veríme, že sme odovzdali mnoho zaujímavých informácií o SloNa večernom stretnutí predstavila PhDr. Oľga Doktorová prezentáciu vensku. Tešíme sa preto na budúcoročné stretnutie v B. Bystrici. našej činnosti českým kolegom a taktiež sme si pozreli prezentáciu PhDr. Oľga Doktorová
4/2006
Strana 7
Projekt skvalitnenia priestorov a vybavenia knižnice. Ďalšiu príležitosť pre zvýšenie štandardu priestorov a technic- a hlavným prijímateľom je Slovenská národná knižnica v Martine. kého vybavenia ŠVK poskytuje projekt „Vytvorenie siete ŠVK v Banskej Bystrici v rámci uvedeného projektu plánuje s informačným prepojením vedeckých, akademických realizovať úpravu vstupných priestorov knižnice, doplniť a modernizovať technické vybavenie a zariadenie jednotlivých pracovísk v celkovom objeme 12,6 milióna Sk. V rámci stavebných úprav dôjde k úprave priestoru vchodu do knižnice, premiestneniu informačného pultu do priestoru vstupnej chodby, vytvoreniu pracoviska zabezpečujúceho evidenciu čitateľov v priestoroch predsália infomačného centra USA a v zriadení šatne. Súčasťou stavebnej časti je aj výmena dlažby na prízemí objektu. Adaptáciou priestorov v súčasnosti využívaných SSE pre transformátor a elektrickú rozvodňu bude vytvorená šatňa, ktorá kapacitne pokryje potreby študovní i návštevníkov vzdelávacích a kultúrnych podujatí. V osobitnej miestnosti budú umiestnené skrinky na odkladanie tašiek, ktoré sú dnes vo vstupnej chodbe. V rámci technického vybavenia bude modernizované a doplnené vybavenie študovní výpočtovou technikou s príslušným softvérom a audio-vizuálnou technikou. Osobitnú pozornosť zasluhuje zabezpečenie elektromagnetického systému ochrany knižného fondu študovní. Mikrofilmová čítačka rozšíri možnosti využitia fondu mikrofilmov čitateľmi. V rámci modernizácie zariadenia sa počíta s úpravou klubových priestorov, výmenou časti zariadenia študovní a zariadením Vizualizovaný návrh vstupnej časti knižnice po rekonštrukcii novovytvorených šatní. Klimatizačná jednotka by mala zlepšiť pod(autor projektu Ing.arch Bizoň, 2006) mienky pre návštevníkov knižnice v podkroví objektu. Plánované úpravy a modernizácia technického vybavenia a špecializovaných knižníc vrátane ich modernizácie“, ktorý má byť a zariadenia by mali byť ďalšími krokmi pri komplexnej obnove obrealizovaný v najbližších dvoch rokoch. jektu knižnice a vytvorenie dôstojného prostredia pre realizáciu Do projektu, financovaného zo štrukturálnych fondov, vzdelávacích , kultúrnych a spoločenských aktivít, ktorými je ŠVK s celkovým rozpočtom vyše 230 miliónov korún je zapojených 11 v Banskej Bystrici známa. vedeckých, akademických a univerzitných knižníc. Garantom RNDr. Martin Kassa
Skúšky všeobecnej angličtiny Cambridge CESOL Cambridgeské certifikáty z anglického jazyka majú vedúce postavenie na celom svete. Každý rok ich absolvuje 1,5 milióna ľudí z 135 krajín sveta a sú široko uznávané na študijné, či pracovné účely. Sú prepojené na Spoločný európsky rámec (CEF) určujúci úroveň jazyka, ktorý vydala Rada Európy. British Council v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici vytvorilo v priestoroch knižnice skúšobné centrum, kde sa budú tieto skúšky vykonávať. Výber vhodnej skúšky Vo všeobecnosti platí: čím vyššia je úroveň skúšky, tým je uznávanejšia a má väčšiu hodnotu. Najdôležitejšie je vybrať si takú jazykovú skúšku, ktorá zodpovedá vašim jazykovým znalostiam. Ak si vyberiete príliš ťažkú skúšku, neabsolvujete ju úspešne, pri príliš ľahkej skúške certifikát nebude zodpovedať vašim skutočným znalostiam. Odporúčame Vám poradiť sa s vaším učiteľom angličtiny. Z čoho sa skladá skúška Skúška má 3 až 5 častí (v závislosti od úrovne), ktoré testujú všetky jazykové schopnosti: počúvanie, čítanie, písanie a hovorenie. Bližšie informácie o formáte skúšky a vzorové testy nájdete na internetovej stránke www.cambridgeESOL.org. Príprava na skúšku Na prípravný kurz sa môžete prihlásiť v jazykovej škole, ktorá ponúka prípravné kurzy. Vzorové testy a prípravné materiály si môžete vypožičať v Britskom centre Štátnej vedeckej knižnice. Široké možnosti ponúka aj internet. Registrácia Z a r e g i s t r o va ť sa m ô že t e na i n t e r n e t o ve j stránke http:// examinations.britishcouncil.org počas registračného obdobia. Registrácia je platná iba po úhrade plnej ceny za skúšku (kreditnou kartou, bankovým prevodom alebo on-line), najneskôr v posledný deň registrácie. Neskorá registrácia je možná s nenavrátiteľným príplatkom. Miesto konania skúšky Tri týždne pred skúškou posielame pozývací list kandidátom buď poštou alebo emailom. V tomto liste sú informácie o dátume, mieste a čase všetkých častí skúšky. Počúvanie a hovorenie sa môžu konať aj v iný deň. Podrobnejšie informácie nájdene na www.britishcouncil.sk alebo priamo v Britskom centre. Helena Čikkelová
Strana 8
4/2006
Výber z knižných noviniek Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci s Veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky v Bratislave pripravila v priestoroch galérie v podkroví výstavu. Pri príležitosti vernisáže výstavy veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky odovzdal knižnici a jej používateľom Čínu, jej umenie, krajinu, históriu a krajinu. Dokumenty sú používateľom k dispozícii v univerzálnej študovni a multimediálnej študovni.
Na základe dohody o spolupráci a v rámci medzinárodnej výmeny sme získali od Centrálnej mestskej knižnice N. A. Nekrasova v Moskve zaujímavé publikácie týkajúce sa histórie, geografie, jazykovedy, literatúry a iné. Umiestnené sú v Centre ruských štúdií.
Štedrý deň Dni od Vianoc do Troch kráľov zahŕňali starodávne zvyky osláv zimného slnovratu a náboženské sviatky vzťahujúce sa k narodeniu Ježiša Krista. Najdôležitejším bol, samozrejme Štedrý deň – Kračún, počas ktorého sa vykonávali rôzne rituály zabezpečujúce prosperitu, zdravie a šťastie v nadchádzajúcom roku. Osobitný význam mala v tejto súvislosti príprava štedrovečernej hostiny , ktorá sa pôvodne niesla v triezvom, pôstnom duchu. Príprava sviatočnej večere trvala od brieždenia do neskorého popoludnia a sprevádzali ju rôzne magické úkony : aby sliepky dobre znášali, nechala ich gazdiná vydzobať zvyšky cesta na svojich rukách; cestom, ktoré zostalo na rukách gazdinej sa tiež potierali stromy v záhrade, aby dobre rodili; do koláčov sa zapekal cesnak, petržlen, chren alebo kvety liesky, aby sa zvýšila ich schopnosť chrániť zdravie; piekli sa tiež chlebíky pre „dušičky“... Veľká pozornosť sa venovala úprave obydlia. Izba, v ktorej sa malo večerať, bola zdobená čerstvou čečinou a rôznymi zelenými ozdobami; na severnom a východnom Slovensku sa hojne používali slamené ozdoby, ktoré sa vešali na trámy. Vianočný stromček sa v našich končinách začal udomácňovať až po prvej svetovej vojne, pričom mala prednosť jedlička dekorovaná drobnými jabĺčkami, farebnými orechami a tradičnými medovníkmi. Pod stôl sa aranžovali železné predmety (sekera, motyka, rýľ...), ktoré mali zabezpečiť dobré výsledky práce roľníkov a pevné zdravie všetkých domácich. Niekedy sa nohy stola omotali veľkou reťazou uzavretou na zámku, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny. Pred sviatočnou večerou sa všetci umyli, vyobliekali a s objavením prvej hviezdy začali večerať. Verilo sa, že v tomto čase sa otvára nebo a duše zomrelých prichádzajú na návštevu. Tomuto faktu sa prispôsobilo celé správanie. Ľudia sa po dome pohybovali pomaly a potichu, aby sa duše nezranili. Niekde sa do kútov hádzali orechy, hrach... aby mali duše čo jesť, alebo sa na stôl položil zvláštny tanier, na ktorý sa dalo za lyžicu z každého jedla. Po sviatočnej večeri nastal čulý ruch. Príbuzní a susedia si vinšovali dobré zdravie a prosperitu; spievali sa koledy a očakával sa príchod koledníkov – Betlehemcov. Na Božie narodenie – 25. decembra – vstal ráno jeden člen rodiny skôr ako ostatní a utekal po vodu do potoka, aby ňou pokropil všetkých domácich. Potom sa do vody hodilo jabĺčko, chren a zopár mincí a všetci sa v nej symbolicky poumývali.
Nepredajné. Bezplatne šírené v priestoroch ŠVK Banská Bystrica.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Hlavný redaktor: Lýdia Žáčiková Grafická úprava a sadzba: Mgr. Alica Kmeťová Registračné číslo KÚ: RT 2/2000. ISSN: 1335-6917 Vydáva a tlačí : Štátna vedecká knižnica v B. Bystrici Mail: svkbb@svkbb.sk, www.svkbb.sk
PF 2007 Ďakujeme za doterajšiu spoluprácu a prejavenú priazeň. Používateľom, spolupracovníkom a priaznivcom želáme krásne, spokojné Vianoce a úspešný rok 2007