Ročník VII.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
4/2006
80 rokov poskytujeme knižnično-informačné služby Ani bývalý profesor gymnázia, známy orientalista, člen domácich i zahraničných vedeckých spoločností, ktorým nebol nikto iný ako Karol Kiszely netušil, že ako jej prvý knihovník pracoval v knižnici, ktorá má pred sebou takú dlhú budúcnosť a stane sa pojmom. Od svojho vzniku prešla knižnica dlhou a neraz namáhavou cestou sprevádzanou mnohými zmenami. Jej história siaha do minulého storočia k roku 1926, keď sa začala jej činnosť v malej zasadacej miestnosti mestského domu. Vtedy základ fondu tvoril dar ministerstva školstva, celkom 200 kníh. Od tých čias je pôsobenie knižnice úzko späté s kultúrou a vzdelanosťou v Banskej Bystrici. Počas svojej 80 ročnej existencie značnou mierou prispela k vzdelávaniu mnohých generácií a stala sa významnou knižnično–informačnou inštitúciou. Viditeľne sa zmenila z miesta kde sa požičiavali a vracali knihy na novodobé knižnično–informačné centrum. Nezadržateľne narastajúce množstvo informácií, ich uchovávanie a šírenie v klasickej tlačenej alebo elektronickej forme, vývoj a využívanie informačných technológií podstatne menili a menia jej činnosť. Zmenám podliehajú tradičné postupy a služby, menia sa požiadavky používateľov a spoločnosti. Ak má knižnica uskutočňovať tieto zmeny a svoje nové poslanie tak, aby to naplnilo očakávania jej používateľov, musia sa robiť zásadné zmeny jej činností a pri rozširovaní svojich služieb je nevyhnutné využívať informačné a komunikačné technológie. Využívanie informačných technológií na spracúvanie a sprístupňovanie informácií je nekončiaci sa proces. Ten si vyžaduje neustálu podporu pri obnovovaní a vyvíjaní technickej a informačnej infraštruktúry. V rámci kreatívnej práce s informáciami, ich sprístupňovaní a priamom poskytovaní používateľom, sa knižnica stáva kľúčovou inštitúciou v oblasti podpory vzdelávania v školách, mimo škôl, počas celoživotného vzdelávania, voľno-časových aktivitách, ale aj v oblasti podpory rozvoja vedy, výskumu a ekonomiky. Mimoriadne dôležitá je jej funkcia v procese transformácie ekonomiky na takzvanú znalostnú. Žijeme v dobe, v ktorej sa výrazne menia podmienky, prostredie, normy a odporúčania na poskytovanie, vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. To kladie nároky na zamestnancov ale aj na používateľov. Želám preto knižnici, jej zamestnancom aby sa im darilo plniť to množstvo špecifických požiadaviek, ktoré predpokladá zvýšené požiadavky na ich vedomosti, profesionalitu a jazykové znalosti a naším používateľom želám, aby boli vždy spokojní s poskytovanými službami, podujatiami a kultúrnymi aktivitami, ktoré im Štátna vedecká knižnica bude aj v budúcom roku rada ponúkať, aby nám zachovali priazeň a radi sa k nám vracali za vzdelávaním, oddychom alebo kultúrnym povznesením. PhDr. Oľga Lauková
Ján Hollý - Emil Makovický
Selanky Dielo Jána Hollého a jeho Selanky patrí ku kultovým hodnotám slovenskej klasickej poézie, ktorá si nachádza cestu k slovenskému čitateľovi v rôznych časových obdobiach. Dielo okrem zdôrazňovania hodnôt ľudovej kultúry a prírodného bohatstva krajiny, prináša aj princíp chápania krásy a lásky. S Hollým vošiel do slovenskej poézie osobitný model krásy, ktorý zosobnila žena. Selanky vyšli vo viacerých vydaniach. Významný slovenský ilustrátor Emil Makovický ilustroval dve vydania (v rokoch 1944 a 1959 vydala Matica slovenská), ktoré sú hodnotené ako najvydarenejšie. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci s pani Vilmou Makovickou, vdovou po Emilovi Makovickom vydala koncom roku 2006 Hollého Selanky s ilustráciami, ktoré neboli doteraz publikované. Na rozdiel od ilustrácií z roku 1959, kedy sa Makovický priklonil k antike, v najnovšom vydaní sa v ilustráciách presunul k slovenskému ľudovému odevu. „Chcel by som, aby moji pastieri neboli ako obyčajní pastieri, ale ako prví tvorcovia slovenskej kultúry. Myslím, že sám Hollý nám chcel ukázať krásne vlastnosti slovenského človeka – človeka, ktorý miluje svoju krajinu, svoje stádo, kvety, stromy, vtáctvo, skrátka všetko čo ho obklopuje.“ Tieto slová napísal Emil Makovický svojmu priateľovi dr. Jozefovi Cincíkovi, keď sa púšťal do kresieb inšpirovaných Selankami. Tretia séria ilustrácií Selaniek vznikla nie na objednávku, ale pre vlastné potešenie ilustrátora koncom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.