Ročník VII.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
2/2006
Knižnica ako zdroj informácií a multifunk né centrum Knižnica je centrom, v ktorej môžu všetci občania vyhľadávať a získavať informácie. Zabezpečuje slobodný prístup k informáciám prostredníctvom knižnično-informačných služieb a informačných technológií, ktoré sú šírené na všetkých druhoch nosičov. Cieľom týchto činností je uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby verejnosti. Súčasne svojim poslaním knižnica podporuje celoživotné vzdelávanie, nezávislé rozhodovanie a duchovný rozvoj verejnosti. Knižnično–informační pracovníci, v súčasnej informačnej džungli, pôsobia pri dosahovaní týchto cieľov v úlohe navigátorov. Pri plnení týchto úloh sa Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici stala množstvom svojich aktivít aj multifunkčnou. Je inštitúciou, ktorá dokáže zastrešiť pod jednou strechou niekoľko funkcií, ktoré nájdu zázemie a záujem u používateľov a návštevníkov knižnice. Pri tom neodmysliteľný rozvoj internetu umožňuje knižnici sprístupňovať čoraz väčší objem digitálnych informácií rozptýlených v sieti internet. Knižničný personál by mal vedieť v digitálnom prostredí čo najlepšie asistovať používateľom pri vyhľadávaní informácií, ktoré potrebujú. Mal by sa vedieť zorientovať v požiadavkách používateľov. Preto je dôležité, aby pracovníci knižnice vedeli, čo používateľ očakáva od knižnice. Rýchle a presné informácie, kompletné, cenovo prijateľné, jednoduché a dostupné informácie. Od pracovníka sa vyžaduje, aby bol flexibilný, kreatívny, pohotový, komunikatívny, ochotný, ústretový, počítačovo a jazykovo zdatný. Mal by sa vedieť zorientovať v požiadavkách a očakávaniach používateľov. Znalostná spoločnosť - Knowledge Based Society a celoživotné vzdelávanie prikladajú vyhľadávaniu informácií čoraz väčší význam. Knižnica by mala poznať aktuálny stav rozvoja, aby sa vyhla nevhodnej alebo prekonanej technológii a štandardom, mala by zvládnuť túto problematiku na účely určovania priorít a plánovania. To predpokladá investície do vzdelávania pracovníkov knižnice, osvojovania si nových technológií a terminológie a kladie samozrejme požiadavky na manažment i samotných pracovníkov, aby boli kreatívni, rýchlo reflektovali na zmeny. Knižnica sa preto zaoberá zaškolením a adaptáciou všetkých zamestnancov na nové pracovné prostredie, podmienky a požiadavky. Manažment knižnice podporuje pracovníkov v zvyšovaní si kvalifikácie, v celoživotnom vzdelávaní a samovzdelávaní. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je naďalej kultúrnym centrom, miestom duchovnej výmeny názorov. Hodnotná je spolupráca s veľvyslanectvami jednotlivých krajín na Slovensku a spolupráca so zahraničnými kultúrnymi inštitúciami, ktorá priniesla zorganizovanie mnohých podujatí. V dnešnej dobe, keď sa svet okolo nás stáva stále viac virtuálnym a izolovaným sa práve knižnica stala miestom osobných stretnutí. Ponúka priestor pre stretávanie ľudí i moderné informačno–komunikačné technológie. Knižnica sa stala miestom, kde sa reálna knižnica so všetkými funkciami stretáva s virtuálnou knižnicou, obidve ponúkajú podobné služby. No jedna druhú nenahrádza, ale vzájomne sa dopĺňajú. PhDr. Oľga Lauková
Knižnice v znalostnej spolo nosti 1. kolokvium knižnično-informačných pracovníkov krajín Višegrádskej skupiny a Bulharska, Ruska, Ukrajiny a Nemecka 11. – 13. mája 2006 bola Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici hostiteľom medzinárodnej konferencie pracovníkov krajín V4 a Bulharska, Ruska, Ukrajiny a Nemecka. Projekt organizovania kolokvia V4 v dvojročných intervaloch prijali ministri kultúry krajín V4+ na podnet ministra kultúry Slovenskej republiky p. Rudolfa Chmela na svojom stretnutí v apríli 2005 v Banskej Bystrici. Potvrdili tým nutnosť zapojiť sa do európskej diskusie o realizácii digitalizácie knižníc, budovania virtuálnej európskej knižnice a aktuálnosť spolupráce pamäťových inštitúcií – knižníc, múzeí, galérií a archívov ako aj aktuálnosť uchovávania, digitalizácie a predovšetkým komplexného, pružného a adresného sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva v rámci zjednotenej Európy. Organizátormi kolokvia boli Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v Bratislave, Slovenská národná knižnica v Martine a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Záštitu nad kolokviom prevzal a osobne sa na rokovaní zúčastnil Ján Figeľ, člen Európskej komisie, zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť. Kolokvium slávnostne otvorili aj uzavreli vysokí predstavitelia Ministerstva kultúry SR. Hlavný referát kolokvia, ktorý predniesol Hans-Jorg Lieder z Úradu EUBAM pre knižnice Spolkovej republiky Nemecko sa venoval téme partnerstva a grantových programov EÚ a mal názov Knižnice v džungli európskych projektov. Táto téma rezonovala tiež v prezentáciách Jekateriny Shibaevovej z Ruskej štátnej knižnice v Moskve, Joany Pasztaleniec-Jarzynskej z Poľskej národnej knižnice vo Varšave, Jindřicha Mareka z Národní knihovny v Prahe a Natalie Zhirovej z Národnej parlamentnej knižnice Ukrajiny v Kyjeve. Ďalšej téme, kooperácii národných pamäťových inštitúcií a budovaniu Web archívu v Českej republike, sa venoval príspevok Petra Žabičku z Moravskej zemskej knižnice v Brne. Najviac príspevkov sa (Pokračovanie na strane 2)
Strana 2
2/2006
Nové partnerstvo s Národnou parlamentnou knižnicou Ukrajiny Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici získala v rámci medzinárodných kontaktov nového partnera. Tento rok uzavrela Dohodu o spolupráci s Národnou parlamentnou knižnicou Ukrajiny. Naši ukrajinskí partneri sa už na úvod partnerstva prezentovali výstavou najnovších ukrajinských kníh v rámci Dní ukrajinskej kultúry, ktoré mali možnosť nedávno vidieť aj naši používatelia a návštevníci v priestoroch Univerzálnej študovne. Ďalším krokom k spolupráci bola naša pracovná návšteva Národnej parlamentnej knižnice Ukrajiny s riaditeľkou ŠVK PhDr. Oľgou Laukovou. Zoznámenie sa s históriou knižnice a aktivitami, s pracovníkmi a ich prácou boli pre nás príjemné a zaujímavé. V sprievode Galiny Kyryčenko, námestníčky riaditeľa a jej kolegov, sme získali informácie o minulosti a prítomnosti knižnice.
Návšteva Veľkej univerzálnej študovne v Národnej parlamentnej knižnici Ukrajiny V odbornom výklade pracovníčky, ktorá robí exkurzie pre návštevníkov sme sa dozvedeli, že Národná parlamentná knižnica Ukrajiny bola založená v roku 1866 a preto tento rok oslavuje 140 rokov svojho založenia. Medzi zakladateľov knižnice patrili finančníci grófi, podnikatelia, spisovatelia, literárni vedci, predstavitelia aristokracie. Jej fond bol vtedy veľmi skromný, na začiatok tvoril 319 kníh a 43 zväzkov periodík. Základom fondu knižnice sa stala súkromná zbierka spisovateľa a vydavateľa Vasilija Barševského. Postupne sa fond budoval zo súkromných zbierok, ktoré
darovali často občania mesta. Počas II. svetovej vojny bolo do Nemecka vyvezených 51 tisíc najcennejších kníh, ktoré sa už nevrátili do knižnice a ich osud je neznámy. V súčasnosti predstavuje fond knižnice viac ako 4 milióny zväzkov a ročne ponúka svojim používateľom okolo 2000 titulov domácich aj zahraničných periodík. Dokumenty sa vypožičiavajú len prezenčne, teda do priestorov študovní. Okrem dvadsiatich oddelení pracuje v knižnici aj Kanadsko – ukrajinské parlamentné centrum a Centrum pre knihovníkov, ktoré slúži na podporu vzdelávania knižnično-informačných pracovníkov. Webová stránka knižnice www.nplu.ua v odbornej rubrike poskytuje pracovníkom ukrajinských knižníc metodické informácie. Priestory študovní sú plné používateľov, hlavne študentov, časť používateľov tvoria aj poslanci parlamentu. Srdcom knižnice je veľká univerzálna študovňa, ktorá je zachovaná v pôvodnom stave po renovácii. V hlavnej budove sa nachádzajú dokumenty, ktoré vyšli za posledných 5 rokov. Knižnica má 3 filiálky vrátane skladov, ktoré sú rozložené po Kyjeve. Pre používateľov slúžia vlastné elektronické zdroje dostupné cez internet : Elektronický katalóg Národnej parlamentnej knižnice, Článková databáza Národnej parlamentnej knižnice, ktorú vedú od roku 1995, databáza Politika a politici v zrkadle periodickej tlače Ukrajiny, Tematická databáza článkov a iné. Pracovníci knižnice nám prezentovali článkovú databázu, ktorú tvoria články písané v ukrajinskom a ruskom jazyku. Knižnica vydáva 4 krát ročne odborný časopis pre knižničných špecialistov Bibliotečna planeta. V rámci návštevy sme sa zúčastnili na pracovnom stretnutí na Ministerstve kultúry Ukrajiny s námestníčkami ministra kultúry Ukrajiny pani Oľgou Kostenko a pani Oľgou Šokalo–Benč, ktoré podporujú našu spoluprácu s Národnou parlamentnou knižnicou Ukrajiny a nie len výmenu kníh, ale hlavne odovzdávanie si nových informácií a skúseností z knihovníckej praxe, ktoré môžu obidve knižnice využiť pri svojej práci. Súčasťou návštevy bola naša účasť na otvorení medzinárodnej výstavy Umenie – vyslanec slobody a demokracie, ktorú v Galérii Lavra otvoril vedúci Odboru kultúry a umenia mesta Kyjev Alexander Bystruškin za prítomnosti výtvarníkov a delegácií z Francúzska, Nemecka, Anglicka, Slovenska, Poľska, USA a Japonska. Všetci prítomní mali možnosť si vypočuť príhovor riaditeľky ŠVK v Banskej Bystrici PhDr.Oľgy Laukovej, ktorá vyzdvihla dôležitosť vzájomného poznávania kultúr aj cestou realizácie výstav a dávaním príležitostí prezentovať sa mladým talentom. Medzi výtvarníkmi zastupujúcimi Ukrajinu boli aj výtvarné diela Marianny Abramovej, ktoré mali možnosť vidieť návštevníci našej Galérie v podkroví na tohtoročnej výstave v marci. PhDr. Doktorová Oľga
Knižnice v znalostnej spolo nosti (Pokračovaniue zo strany 1)
venovalo téme digitalizácie kultúrneho a vedeckého dedičstva. Medzi prednášajúcimi boli David Kitzinger z Neumann House v Budapešti, Bohdana Stoklasová z Národní knihovny v Prahe, Ewa Potrebnicka z Poľskej národnej knižnice vo Varšave, Istvan Moldovan z Národnej Szechényho knižnice v Budapešti, Elissaveta Muoussakova z Národnej knižnice sv. Cyrila a Metoda v Sofii a Nila Flegontova z Národnej parlamentnej knižnice Unrajiny v Kyjeve. Postavenie a úlohy knižníc v informačnej a znalostnej spoločnosti boli hlavnou témou príspevkov Elzbiety Stefanczyk z Poľskej národnej knižnice vo Varšave a Oľgy Laukovej zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Niektoré projekty v oblasti informatizácie na Slovensku predstavil Dušan Katuščák zo Slovenskej národnej knižnice v Martine. Účastníci kolokvia sa zhodli na potrebe spolupracovať na ná-
rodnej úrovni, úrovni Višegrádskej skupiny ale predovšetkým na celoeurópskej úrovni v plnení náročných úloh knižníc a ostatných pamäťových inštitúcií pri záchrane, uchovávaní a sprístupňovaní kultúrnych a vedeckých hodnôt verejnosti. Vyjadrili podporu konaniu spoločných podujatí, vzájomnej výmene skúseností, spolupráci pri spracovávaní a predkladaní projektov na získanie prostriedkov z grantových programov Európskej únie, predstavovaniu národných projektov v oblasti digitalizácie a záchrany kultúrneho a vedeckého dedičstva a ich zapájanie do európskych projektov. Ako súčasť kolokvia o digitalizácii kultúrneho dedičstva Štátna vedecká knižnica predstavila zdigitalizovanú podobu Lutherovej Biblie z roku 1555. Exemplár, ktorý sa v Banskej Bystrici nachádza je podľa doterajších prieskumov jediným zachovaným z uvedeného vydania na svete. Mgr. Marettová Katarína
2/2006
Strana 3
Osobnosť knižni no knižni no--informa ného pracovníka v znalostnej spolo nosti 6. ro ník odborného seminára Už tradične v čase Týždňa slovenských knižníc zorganizovala naša knižnica odborný celoslovenský seminár so zameraním na moderné trendy knižnično-informačných služieb. V tomto roku to bol už šiesty ročník a rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, stretol sa s veľkým záujmom u odbornej knihovníckej verejnosti. Tentoraz sme hlavnú pozornosť zamerali na samotného knihovníka. Našim zámerom bolo pozrieť sa na knižnično-informačné služby z aspektu sociálneho a psychologického. Zaujímali nás predovšetkým otázky osobnosti, osobnostných predpokladov, profesijného rastu, schopnosti komunikácie a spoločenského postavenia knižnično-informačného pracovníka v súčasnej etape rozvoja spoločnosti postavenej na vedomostiach. Prvá úvodná prednáška PhDr. Mariána Kiku z Ekonomickej fakulty UMB mala názov Psychologické aspekty v práci knižnično-informačného pracovníka. Vo svojej prezentácií potvrdil, že psychologické aspekty tvoria veľmi dôležitú súčasť knižničnoinformačnej práce a výraznou mierou ovplyvňujú kvalitu práce knihovníka, ale v konečnom dôsledku aj kvalitu práce celej knižnice. Knižnično-informačná služba predstavuje okrem iného aj priamy sociálny kontakt, ktorý je motivovaný informačnými potrebami používateľa. Veľmi aktuálna a často diskutovaná v súčasnej spoločnosti je problematika rozvoja ľudských zdrojov. Túto problematiku prednáša na Ekonomickej fakulte Ing. Mária Seková, ktorá si pripravila na seminár príspevok z názvom Osobnostný manažment ako súčasť profesijného rastu knižnično-informačného pracovníka. Vo svojej prezentácií sa zamerala na problematiku osobnostného rastu – na sebariadenie ako významný, rozhodujúci proces, ktorý determinuje kvalitu života jednotlivca i spoločnosti. Riadenie samého seba patrí medzi najťažšie úlohy nášho osobného i pracovného života. Je predpokladom naplnenia nášho životného poslania, dosiahnutia cieľov i zvládnutia našich osobných i pracovných úloh. Na záver použila prednášateľka výstižný citát : „V živote je to už tak – najprv treba do života niečo vložiť a až potom môžeme od neho niečo očakávať. Každý, kto bude nacvičovať svoju myseľ dobrými, čistými a podnetnými myšlienkami obsiahnutými vo vedomostiach a inšpiračných zdrojoch, má predpoklad, že bude úspešný a v živote získa mnohé výhody.“ J. Porvazník Aj tretí príspevok na seminári bol z „dielne“ Ekonomickej fakulty UMB. Prednášku s názvom Znalostný manažment a jeho miesto v súčasnej etape rozvoja spoločnosti predniesla Ing. Dagmar Kokavcová. Zaoberala sa novým trendom súčasného manažmentu – manažmentom znalostí (vedomostí). Základným rámcom aplikácie manažmentu znalostí je učiaca sa organizácia, pre ktorú sa učenie stáva jednou z hlavných činností a môže byť aj zdrojom konkurenčnej výhody. Výsledkom je rast kvality ľudských zdrojov cestou rozširovania znalostí a zručností. Znalostný manažment je potom procesom, ktorý využíva znalostné aktíva organizácie. Podnetným a zaujímavým, zároveň i netradičným bolo vystúpenie mimoriadneho profesora na Fakulte dramatických umení Akadémie umenia v Banskej Bystrici herca Jana Přeučila. Jeho prezentácia mala názov Schopnosť komunikácie. Zdôraznil dôležitosť správnej verbálnej i neverbálnej komunikácie v medziľudských kontaktoch, či už pracovných alebo aj osobných. Poukázal na význam hlasu a prvého dojmu pri stretnutí s používateľmi a pripomenul nutnosť úsmevu, na ktorý sa často zabúda. Podotkol, že každý človek má iné osobnostné predpoklady pre ústretovú komunikáciu s používateľmi, ale každý z nás sa tomto smere môže zdokonaľovať a rozvíjať schopnosti komunikácie, ktoré sú i v rámci knižnično-informačných služieb veľmi potrebné. Spoločenské postavenie a imidž knižnično-informačného pracovníka – to bol názov prednášky PhDr. Štefánie Petercovej zo Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, ktorá skonštatovala, že spoločenská prestíž knihovníka a informačného pracovníka nie je primeraná práci, ktorú vykonáva. Zdôraznila, že priaznivý imidž
knižničných a informačných pracovníkov sa postupne určite zlepší, ak sa v knižničnom prostredí budú dodržiavať tieto základné zásady: jednať zdvorilo, byť neustále aktívny, držať krok s dobou, sledovať konkurenciu a učiť sa od nej, vzdelávať sa, nadobúdať nové zručnosti, analyzovať sťažnosti, podporovať v zákazníkoch vernosť, byť súčasťou riešenia, nie problémov, urobiť dôležitým i najmenší článok služieb, nevybavovať si osobné vecí pred zákazníkmi, angažovať sa osobne, nenechať sa odradiť, pamätať, že úsmev je najjednoduchší a najlacnejší spôsob, ako si vylepšiť imidž.
Príspevok Knižnično-informačný pracovník v zrkadle učiacej (sa) organizácie predniesla Mgr. Daniela Džuganová, riaditeľka Univerzitnej knižnice P.J. Šafárika v Košiciach, ktorá sa zamerala na akademické knižnice a na ich prínos v súčasnom spoločenskoinformačnom prostredí. Zdôraznila nutnosť chápania informačnej výchovy ako výzvu pre knižnično-informačných pracovníkov. V súčasnosti knižnica stále nie je vnímaná v dostatočnej miere ako informačné a vzdelávacie centrum. Na druhej strane i my knihovníci sa nevieme často odpútať od svojej tradičnej práce a myslenia. Upozornila na Eurosmernicu, ktorá okrem odborných kompetencií vytyčuje aj pätnásť hlavných vlastností, ktoré by mal mať knihovnícky a informačný pracovník. Sú to: adaptabilita, analytické schopnosti, predvídavosť, komunikačné schopnosti, schopnosť kritického hodnotenia, hĺbavá myseľ, rozhodnosť, schopnosť načúvať, tímový duch, iniciatíva, organizačné schopnosti, didaktická vnímavosť, vytrvalosť, precíznosť, schopnosť vyvodzovať závery. O špecifikách manažmentu knižnično-informačnej inštitúcie hovorila vo svojom vystúpení riaditeľka usporiadateľskej knižnice PhDr. Oľga Lauková. Predstavila Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici, ktorá sa v posledných rokoch výrazne zviditeľnila ako moderné multikultúrne centrum i ako inštitúcia, ktorá má svoje miesto v celoživotnom vzdelávacom procese. Dobré výsledky knižnica dosiahla i vďaka osvedčeným formám riadenia, ktoré sú : tímová práca, líderstvo v riadiacej práci, dôraz na individualitu, flexibilita organizačnej štruktúry a sebaprezentácia. Oživením seminára bola aj záverečná „ zmenáreň“ – ukážkové predstavovanie sa jednotlivých pracovníčok, ktoré pracujú v prvej línii a pri práci bezprostredne prichádzajú do kontaktu s používateľmi knižnice. Záverečné slovo patrilo odbornému garantovi podujatia PhDr. Dušanovi Katuščákovi, ktorý vyzdvihol vysokú aktuálnosť i potrebnosť témy. Skonštatoval, že v tomto smere knižnice i knižnično-informačných pracovníkov čaká veľké množstvo práce. V záujme celej knihovníckej verejnosti je, aby rástla kvalita a úroveň poskytovaných knižnično-informačných služieb súčasne i so spoločenským ocenením práce knižnično-informačných pracovníkov. Veríme, že získané podnety a inšpirácie zo seminára k tomu dopomôžu. Elektronická verzia seminára je prístupná na web stránke Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici – www.svkbb.sk. Mgr. Mária Meleková
Strana 4
9. máj De, Európy Sviatkom Európskej únie je 9. máj, pre ktorý sa zaužíval aj názov Schumanov deň. 9. mája 1950 predniesol Robert Schuman, vtedajší minister zahraničných vecí Francúzska, svoj návrh na vytvorenie organizovanej Európy ako nevyhnutnej podmienky na udržanie mierových vzťahov. Ekonomická a politická rivalita veľkých európskych krajín bola v minulosti zdrojom konfliktov a vojen. Robert Schuman preto predložil plán na spoločné budovanie európskych štátov. Tento návrh, známy pod názvom Schumanova deklarácia, sa považuje za začiatok vytvárania dnešnej Európskej únie. V súčasnosti je 9. máj, deň predloženia Schumanovej deklarácie, Dňom Európy. Je jedným zo symbolov Európy spolu so zástavou a hymnou. Európska zástava má na modrom pozadí nemenný počet 12 hviezd, čo predstavuje jednotu. Hymnou je záverečná časť Deviatej symfónie, ktorú skomponoval Ludwig van Beethoven. Zhudobnil v nej báseň „Óda na radosť“ Friedricha von Schillera vyjadrujúcu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva. V súčasnosti má Európska únia 25 členov a o členstvo sa uchádzajú štyri kandidátske krajiny. Má asi 457 miliónov obyvateľov, čo je tretie miesto na svete po Číne a Indii. Slovensko sa stalo členom EÚ v roku 2004. Európska únia sa stáva jednou z hlavných hospodárskych mocností sveta, vytvára jednotný trh a spoločnú menu euro. Ambíciou EÚ je stať sa dynamickým spoločenstvom založeným na vedomostiach. Prioritou sa stáva celoživotné vzdelávanie, ľudia nadobúdajú nové zručnosti v priebehu celého pracovného života. Vďaka slobode pohybu v rámci EÚ stále viac ľudí študuje a pracuje v zahraničí. EÚ sa významne aktivizuje v boji proti chudobe, je najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci na svete. Rozširovanie Európskej únie v rokoch 2004-2007 spája kedysi rozdelený kontinent a vytvára veľký priestor stability a prosperity. Priestor, v ktorom je zabez-
pečená demokracia, právny štát a dodržiavanie ľudských práv. Schumanove idey zo začiatku 50-tych rokov sa stali skutočnosťou. Stredisko európskych informácií v ŠVK v Banskej Bystrici si pripomenulo Deň Európy propagačnou akciou v átriu knižnice. Mgr. Katarína Vyšná
2/2006
Štyri roky Regionálneho vzdelávacieho centra pre nemecký jazyk a kultúru Seit vier Jahren ist das Regionale Fortbildungszentrum für deutsche Sprache und Kultur an der Staatlichen Wissenschaftlichen Bibliothek tätig. In enger Zusammenarbeit mit der Leiterin des Deutschen Lesesaales, Frau PhDr. B. Gajdošová, wurden vielfältige Veranstaltungen für Studenten, Schüler und alle Interessierten, die ein intensives Verhältnis zur deutschen Sprache pflegen, durchgeführt. Zu den Höhepunkten zählten das Konzert des Chanson-Duos “Birr und Marek” mit seinem TucholskyProgramm, die Lesungen der Autorinnen Julia Franck und Ilma Rakusa und das Konzert des Gitarrenduos “Donath” aus Wei-
Pred štyrmi rokmi bolo založené v Štátnej vedeckej knižnici v spolupráci s Goetheho inštitútom v Bratislave a za podpory Nadácie Roberta Boscha v Mníchove Regionálne vzdelávacie centrum pre nemecký jazyk a kultúru (ďalej RVC). V krátkom čase sa RVC stalo obľúbeným miestom stretávania a slovensko-nemeckej komunikácie, kultúrnych a vzdelávacích podujatí. V úzkej spolupráci s PhDr. B. Gajdošovou sa uskutočnilo veľa zaujímavých podujatí pre študentov UMB, žiakov stredných škôl a pre všetkých, ktorí mali záujem prehĺbiť si svoje vedomosti nemeckého jazyka. K vrcholným podujatiam patril koncert šansónového dua „Birr a Marek“ s interpretáciou piesní podľa básnického diela Kurta Tucholského a gitarový koncert dua „Donath“ z Weimaru. V rámci autorského čítania predstavili svoje literár-
mar. In den schönen Räumen der Bibliothek fanden auch Seminare zum Thema “Anders Lernen – Offener Unterricht” sowie Vorträge von Prof. Schulze aus München und Frau Prof. Ahrens aus Mainz statt. Anlässlich des Schillerjahres 2005 führte der Theaterpädagoge den Workshop “Schiller - Revue” durch. Im Jahr der Fussballweltmeisterschaft 2006 erprobten Studenten ihre Fähigkeiten im kreativen Schreiben in der Schreibwerkstatt “Legendendichter”, die der Wiener Literaturwissenschaftler Oskar Ters durchführte.Alle Gäste der Bibliothek waren begeistert von dem schönen Gebäude und lobten die guten Bedingungen an diesem Ort. Auch ich werde die freundliche Atmosphäre und die vielen gemeinsamen Stunden mit den Kollegen der Bibliothek immer in guter Erinnerung behalten.
ne dielo dve nemecké spisovateľky Julia Franck a Ilma Rakusa. Kompletný slovenský preklad poviedok Franza Kafku predstavil prekladateľ Milan Žitný. V pekných priestoroch Štátnej vedeckej knižnice sa konali semináre na tému „Ako inak učiť – otvorené vyučovanie“, prednáška profesora Schulzeho z Mníchova a profesorky Ahrens z Mohuča. V roku 2005, pri príležitosti roku Friedricha Schillera, uskutočnil sa workshop na tému „Schiller-Revue, pod vedením nemeckého divadelného pedagóga. Pri príležitosti Majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré sa budú v roku 2006 konať v Nemecku, skúšali poslucháči Katedier nemčiny Fakulty humanitných vied a Filologickej fakulty UMB využiť svoj talent v kreatívnom písaní počas týždenného workshopu tu v knižnici, ktorý viedol viedenský literárny vedec Oskar Ters. Návštevníci podujatí RVC boli vždy nadšení pekným prostredím knižnice a cítili sa tu veľmi príjemne. Priateľská atmosféra a veľa spoločne prežitých hodín a dní s kolegami zo Štátnej vedeckej knižnice zostanú navždy v mojich spomienkach.
Kilian Heerkloss
Preklad: PhDr. Branislava Gajdošová
2/2006
Strana 5
Fragmenty sú asného maďarského umenia Posledný aprílový týždeň používatelia a návštevníci Štátnej vedeckej knižnice, ale aj ostatní obyvatelia Banskej Bystrice mali možnosť navštíviť viaceré podujatia, ktoré predstavovali súčasné
Riaditeľka ŠVK PhDr. Oľga Lauková, odovzdáva kvety komisárke výstavy p. N. Mesáros Júlii. Na snímke je aj p. Péter Krasztev – riaditeľ Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky v Bratislave. maďarské umenie. Výber z bohatej škály významných umeleckých počinov pripravila knižnica v spolupráci s Kultúrnym inštitútom Maďarskej republiky v Bratislave pod názvom Fragmenty súčasného maďarského umenia. Podujatia predstavovali ukážky z výtvarného, literárneho, filmového a hudobného umenia. V galérii v podkroví bola verejnosti prístupná od 24. apríla do 10. mája výstava výberu výtvarných prác z významnej súkromnej zbierky Vasilescua, ktorú v súčasnosti vlastní Mestské umelecké múzeum v Gyori. Komisárka výstavy a súčasne riaditeľka Mest-
ského múzea v Gyori p. N. Mészáros Júlia pripravila výber diel autorov Lajosa Kassáka,. Dezso Kornisa, Dóry Maurer, Lajosa Vajdu, Jeno Barcsaya, Lili Országovej a Endre Bálinta. Literárne umenie prišli osobne predstaviť významní súčasní maďarskí autori : Endre Kukorelly – Údolie víl, Gábor Németh – Si Žid?, András Pályi - Príchody a Lajos Grendel – Kráľ Matej v New Honte. Uvedených autorov a ich diela uviedli významní slovenskí literárni kritici a prekladatelia: Jitka Rožňová, Silvester Lavrík a Miroslav Marcelli. Pre slovenských čitateľov diela významných maďarských autorov vydáva v slovenskom aj českom jazyku vydavateľstvo Kalligram. Literárne ukážky boli vhodne dopĺňané zaujímavo podanou hrou na saxofóne v podaní Jánosa Vászonyiho. 125. výročiu narodeniu hudobného skladateľa Bélu Bartóka bola venovaná prednáška muzikologičky a muzikoterapeutky Dr. Zuzany Vitálovej nazvanú Béla Bartók a pop pramene. Predstavila škálu vzájomnej inšpirácie Bartóka a ľudovej, afroamerickej a populárnej hudby. Ukážky z tvorby Bélu Bartóka predniesol klavirista Erno Fehér. Súčasné maďarské filmové umenie priblížil návštevníkom film Bezosudovosť, ktorý nakrútil režisér Lajos Koltai podľa románu a scenára Imre Kertésza, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Film bol nominovaný na Oscara v roku 2006 v kategórii najlepší cudzojazyčný film, získal hlavnú cenu Zlaté hrozno na Medzinárodnom filmovom festivale v Lagówe. Kameraman filmu Gyula Pados získal cenu Zlatú labuť za najlepšiu kameru na Medzinárodnom filmovom festivale v Kodani. Podujatia v rámci Fragmentov súčasného maďarského umenia sa realizovali aj mimo Štátnej vedeckej knižnice. Džezové koncerty Balász Elemér grup a Gergely Foldvár trio sa uskutočnili v Dome kultúry a v Konzervatóriu J. L. Bellu. V Štátnej opere sa uskutočnilo predstavenie súčasného umeleckého tanca tanečnej skupiny Attilu Kuna. Lýdia Žáčiková
V. ro ník konferencie Slovenská republika 1939 – 1945 o ami mladých historikov Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela, Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici zorganizovali v dňoch 19. – 20. apríla 2006 konferenciu mladých historikov s názvom Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov. Ústrednou témou jubilejného piateho ročníka konferencie bola Slovenská republika medzi Povstaním a zánikom 1944 – 1945. Venovali sa jej prednášajúci zo Slovenska, Poľska, Maďarska, Českej republiky i Ukrajiny, ktorí priniesli nové pohľady na vojenskú, politickú, spoločenskú a ekonomickú situáciu daného obdobia. Tohtoročná konferencia pokračovala v tradícii, ktorú iniciovala Katedra histórie FF UCM v Trnave už v roku 2002, t.j. v tradícii nachádzania nových interpretácií udalostí, ktoré sú významným vkladom do slovenskej historiografie. Na vysokej odbornej úrovni zazneli zaujímavé príspevky a diskusie, vymieňali sa skúsenosti a názory. Z konferencie bude vydaný recenzovaný zborník zostavený z príspevkov a štúdií Organizátori a účastníci V. ročníka konferencie Slovenská republika 1939 – 1945 prezentovaných v jej priebehu. Mgr. Michaela Garaiová očami mladých historikov v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.
Strana 6
2/2006
Pár slov o Zdenkovi Mikulovi V ŠVK sa vo štvrtok 27. apríla 2006 v rámci 28. ročníka Festivalu zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého uskutočnil odborný seminár venovaný 90. narodeninám zaslúžilého umelca Zdenka Mikulu. Referujúci PhDr. Marianna Bárdiová, Doc. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc., Doc. Mgr. art. Mária Strenáčiková, Csc. a PaedDr. Alfonz Poliak sa v príspevkoch venovali tvorbe tohto významného hudobného skladateľa. Tohto podujatia sa zúčastnil aj sám pán Mikula, ktorý napriek svojmu vysokému veku, nestráca na vitalite a svojím ľudským prístupom a vtipnými spomienkami prispel k veľmi dobrej atmosfére seminára. Účasť na akcii bola skutočne veľká. Prišli nielen študenti hudby, ale aj známi a priaznivci vzácneho hosťa. Zdenko Mikula sa narodil v roku 1916 vo Vyhniach. Keď sa jeho rodina v roku 1920 presťahovala do Banskej Bystrice, začal sa tu stretať s bohatým hudobným životom. Zo skladateľov staršej hudobnej generácie si živo spomína napríklad na Viliama Figuša-
Na fotografii zlava: M. Pazúrik, M. Bárdiová, Z. Mikula, M. Strenáčiková, A. Poliak Bystrého alebo svojho učiteľa Karola Štiku. V Banskej Bystrici vyrastal v tomto období aj Ján Cikker, Tibor Andrašovan a ďalšie významné osobnosti slovenskej kultúry – Karol L. Zachar, Alexander Matuška, Peter Karvaš, Štefan Žáry. Zdenko Mikula maturoval na Štátnom učiteľskom ústave v Banskej Bystrici v roku 1936. Odborné hudobné vzdelanie získal v rokoch 1941- 46 na Konzervatóriu v Bratislave (jedným z jeho pedagógov bol napríklad aj Eugen Suchoň). Neskôr pôsobil ako šéfdirigent orchestra Vojenského umeleckého súboru v Bratislave, bol organizátorom a pedagógom, založil a viedol Vysokoškolský umelecký súbor, spolupracoval s Lúčnicou, externe vyučoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, potom na Filozofickej fakulte UK a Vysokej škole múzických umení. Po roku 1959 pracoval v Československom rozhlase a bol funkcionárom v Zväze slovenských a československých skladateľov. Čo sa týka hudobnej tvorby, orientoval sa prevažne na zbory (Fuga in d, Nokturno, Dialógy, Preleť sokol, Orešianska veselica, Slovenské ľudové piesne, Spevy valachov, Lúčne hry, Počúvaj, počúvaj, Domovina moja, Pod horičkou, Hajulienky, haj, Tá slovenská pieseň, Moja rodná). Veľmi kladný vzťah mal ku slovenskej poézii (A. Plávka, J. Kostra, J. Poničan, V. Mihálik, M. Rúfus, P. Horov, P. Országh-Hviezdoslav, Ľ. Podjavorinská, M. RázusováMartáková a i.), z ktorej si vyberal básnické predlohy pre zborové skladby a cykly. Jeho tvorba po roku 1972 je z hľadiska žánrov veľmi pestrá - komorné a zborové skladby, orchestrálne, hudobnodramatické diela a spracovania ľudových piesní. Za svoju prácu bol Zdenko Mikula ocenený viacerými vyznamenaniami – medziiným mu bol v roku 1974 udelený titul zaslúžilý umelec. Mgr. Zuzana Čemanová
Literárna Banská Bystrica 2006 Básnik Mikuláš Kováč patril celý život Banskej Bystrici, mal ju rád. Po jeho predčasnom odchode (1992) si preto priatelia, súputníci a ctitelia predsavzali pripomínať si tohto veľkého básnika i človeka. Najskôr vydali niekoľko pozoruhodných publikácií (Miki, Pravdaže srdcom, zborníky o jeho živote a diele), pomenovali po ňom inštitúcie (Verejná knižnica Mikuláša Kováča, Gymnázium Mikuláša Kováča), napokon sa rozhodli každoročne pripraviť festival Literárna Banská Bystrica. Tohtoročný festival bol jubilejný – desiaty. Festival zvyčajne trvá týždeň a spája sa aj s Týždňom slovenských knižníc. Do programu prispievajú takmer všetky kultúrne a vzdelávacie inštitúcie v meste, pričom „hlavný štáb“ je situovaný v ŠVK – Literárnom a hudobnom múzeu. Začiatok jubilejného ročníka (27. - 31.3.) patril verejnému čítaniu osobností spoločenského života regiónu zo svojich obľúbených kníh. Publiku sa predstavili primátor mesta J. Králik, prednosta Krajského úradu F. Kán, riaditeľka ŠVK O. Lauková a ďalší. Prozaička a publicistka Gabriela Rothmayerová besedovala nielen v ŠVK, na Pedagogickej fakulte UMB, ale aj v Ústave zboru nápravnej výchovy. Svoje miesto tu mala aj vedecká konferencia Literárny život Banskej Bystrice v 80. rokoch 20. storočia, umelecké pásmo Čo to len ten Štúr spôsobil v podaní Juraja Sarvaša a študentov herectva banskobystrickej Akadémie umení, či recitál českého herca Jana Přeučila. Záujem bol aj o stretnutie členov literárnych klubov. Medzinárodný rozmer festivalu dodala bulharská spisovateľka (v súčasnosti námestníčka ministra kultúry) Nadežda Zacharieva a rakúsky literárny kritik Oskar Ters s jeho tvorivou dielňou o kreatívnom písaní v nemeckom jazyku. Verejná knižnica Mikuláša Kováča okrem zvýšenej aktivity vo všetkých pobočkách uskutočnila aj súťaž Kráľ čitateľov 2006 medzi žiakmi základných škôl, ako aj 2. ročník podujatia Noc s Andersenom. Odborný knihovnícky príspevok mal podobu medzinárodnej vedeckej konferencie Svätec a jeho úloha v spoločnosti, ako aj informatického seminára Osobnosť knižnično-informačného pracovníka v znalostnej spoločnosti. Samozrejme, nemožno vymenovať všetko, čím Literárna Banská Bystrica 2006 žila po celý týždeň. Dôležité je, že si našla pevné miesto v kultúrno-spoločenskom kalendári mesta i regiónu. PaedDr. Jana Borguľová
Za Jozefom Šebom V pondelok 15. 5. 2006 vo veku nedožitých 87 rokov nás navždy opustil dlhoročný spolupracovník a priateľ Jozef Šebo z Tajova. V piatok 19. mája, v deň poslednej rozlúčky s ním, uplakaný dážď vystriedalo slniečko a jasná obloha. Aby sme mu všetci venovali namiesto žiaľu spomienku na radostné a obohacujúce stretnutia s ním... Jozef Šebo sa narodil v roku 1919 vo Valaskej, medzi jeho významné pôsobiská patrili Kordíky, Banská Bystrica a hlavne Tajov. Tam sa usadil, založil rodinu a rozvinul svoj všestranný talent a aktivity. Bol dobrým hercom aj režisérom, kantorom, kronikárom, správcom osvetovej besedy, starejším. Z množstva ocenení a vyznamenaní si vážil Medailu J. A. Komenského, Cenu ministerstva školstva SR, medailu D. G. Licharda za celoživotnú divadelnú a kultúrnu aktivitu a hlavne úprimné a milé slovo. A vlastnú filozofiu, ktorá ho sprevádzala po celý život: "Byť a zostať človekom". Pán učiteľ, zaslúžilý pracovník kultúry a propagátor slávnych tajovských rodákov, lektor Pamätného domu J. G. Tajovského a Pamätnej izby J. Murgaša v Tajove zostane navždy v našich srdciach. Zlata Troligová
2/2006
Strana 7
OSOBNOSTI Prof. M I LAN JURCO, CSc. V apríli t.r. sa dožil významného životného jubilea univerzitný profesor Milan Jurčo, CSc., literárny vedec, pedagóg, redaktor a prekladateľ. Jeho dlhoročná domovská príslušnosť k Banskej Bystrici nám dovoľuje predstaviť ho širšej kultúrnej verejnosti v rámci cyklu podujatí ŠVK Osobnosti. Narodil sa 6. 4. 1931 vo Východnej, svoje ambície spočiatku orientoval na štúdium obchodného smeru (r. 1951 absolvoval Vyššiu hospodársku školu pre zahraničný obchod v Bratislave), ale už roku 1956 bol prijatý za asistenta katedry slovenského a ruského jazyka na Vyššej pedagogickej škole v Banskej Bystrici. Na tri roky (1959-61) si „odskočil“ učiť do Mošoviec, avšak vzápätí sa vrátil do Banskej Bystrice ako redaktor Smeru. Po ročnej praxi v novinách zakotvil v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu. Samozrejmou súčasťou jeho práce bola publicistika a literárna či divadelná kritika, často publikoval v Mladej tvorbe, Kultúrnom živote, spolupracoval so Stredoslovenským vydavateľstvom v meste. Jeho editorská činnosť v tomto období vyústila do zostavenia dvoch zborníkov stredoslovenských autorov Silueta, čulé osobné kontakty často využíval vo vysielaní banskobystrického rozhlasu. Rok 1968 a angažovanosť v ilegálnom Slobodnom slovenskom vysielači spôsobili radikálny obrat. Najskôr to bol „nútený“ návrat na Pedagogickú fakultu, roku 1973 však musel opustiť aj akademickú pôdu a až do roku 1990 pracoval mimo sféry svojho záujmu v technických organizáciách. Po rehabilitácii sa mohol vrátiť na katedru slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty, kde sa postupne habilitoval na docenta, kandidáta vied a roku 1991 na profesora. Pôsobil ako prodekan a vedúci katedry. V súčasnosti je členom katedry slovenského jazyka a literatúry Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela. V priebehu rokov bol členom niekoľkých redakčných rád odborných časopisov, je členom Klubu nezávislých spisovateľov i členom múzejnej rady Literárneho a hudobného múzea ŠVK. Ústrednou líniou jeho vedeckého záujmu bola literatúra faktu, jej teoretickému rozpracovaniu sa venuje podnes. Svedectvom toho je bohatá publikačná činnosť nielen v odborných časopisoch, ale aj v samostatných knižných tituloch – Dielo Ľuda Zúbka (1985), Návrat prozaičky Jaroslavy Blažkovej (1992), Dotyky a prieniky (1997), Paradoxný svet literatúry faktu, na slávnostnú prezentáciu je pripravená kniha Z prelomu storočí, z rozhrania žánrov, ktorá práve vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej. V poslednom desaťročí sa prof. Milanovi Jurčovi za jeho celoživotné úsilie dostalo uznania, je držiteľom Ceny rektora UMB za rok 1997, Veľkej zlatej medaily UMB (1999), Ceny Trojruža za invenčný prieskum literatúry pre deti a mládež (2000). PaedDr. Jana Borguľová
PAVEL HRÚZ Spisovateľ Spisovate a redaktor V tohtoročnom júnovom cykle OSOBNOSTI sa v Štátnej vedeckej knižnici stretneme s významným predstaviteľom slovenskej prózy – jubilantom – Pavlom Hrúzom. Garantom podujatia je Národný bibliografický ústav Slovenskej národnej knižnice v Martine a pri príprave programu spolupracuje Rádio Regina Banská Bystrica. Pavel Hrúz je výrazným predstaviteľom súčasnej slovenskej prózy a banskobystrického literárneho života, spisovateľom s vlastným osobitým nezameniteľným rukopisom. Narodil sa 14. 6. 1941 v Banskej Bystrici. Študoval na elektrotechnickej priemyslovke v rodnom meste a na SVŠT v Bratislave, kde v roku 1964 skončil ako elektrotechnický inžinier. Literatúre sa venoval od stredoškolských čias, publikoval poviedky a kratšie texty v periodickej tlači. V šesťdesiatych rokoch mu vyšli knihy Dokumenty o výhľadoch a Okultizmus. Pre svoje názory na udalosti v spoločnosti v roku 1968 stratil zamestnanie v redakcii dvojtýždenníka Matičné čítanie a dvadsať rokov nemohol publikovať. Niekoľko poviedok a jednu knihu Zvuky ticha vydal v samizdate pražský spisovateľ Ludvík Vaculík v sedemdesiatych rokoch. Po roku 1989 vyšli ďalšie knihy: Chliev a hry, Pereat, Párenie samotárov, Oči kuričove, Chlieb a kry, Hore pupkom, pupkom sveta, Bystrica... v tom, Lunetárium. Dielo Pavla Hrúza je žánrovo mnohofarebné. Spisovateľ píše o „odžitom“, spracováva ho za pomoci fikcie. Je realista a mystifikátor zároveň. Rúca konvencie a provokuje nás, čitateľov, k spolupráci pri dotváraní textu. Zjednocujúci skeptický pohľad na svet, na veci života má však našťastie často veselú podobu. Za svoje prozaické dielo bol odmenený viacerými cenami: 1990 Výročná cena vydavateľstva Smena za knihu Chliev a hry 1990 Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za knihu Chliev a hry 1993 Literárna cena VÚB Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ 1996 Cena Literárneho fondu za Chlieb a kry 1998 Cena Tatra banky 1999 Laureát Ceny Dominika Tatarku (udeľuje Inštitút M. R. Štefánika a Nadácia Milana Šimečku) 1999 Cena primátora mesta Banská Bystrica Od roku 1990 pracuje v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu – štúdio Banská Bystrica. Dnes sa venuje predovšetkým publicistike. V tlači uverejňuje svoje názory na aktuálne dianie v spoločnosti, zaujíma postoje k všeobecným otázkam ľudskej existencie. Štátna vedecká knižnica k jubileu spisovateľa pripravila jeho personálnu bibliografiu, ktorá bude na podujatí OSOBNOSTI prezentovaná. Mgr. Soňa Šváčová
Strana 8
2/2006
Múzeá sú tu pre Vás II. Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí sa 17.mája 2006 uskutočnil už II. ročník prezentácie múzeí Banskobystrického samosprávneho kraja pod názvom Múzeá sú tu pre Vás II. Témou bola žena v múzeu. Hlavnými organizátormi podujatia boli: Banskobystrický samosprávny kraj (Odbor kultúry), Mesto Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici a ŠVK - Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici.
ky atď.). Samozrejme, nechýbali recepty na rozdávanie. Mladší žiaci tvorili svoje minipríspevky na starožitnom písacom stroji, dúfajúc, že z nich budú takí slávni spisovatelia a spisovateľky ako jeho pôvodní majitelia (Jozef Gregor-Tajovský, Hana Gregorová a neskôr ich dcéra Dagmar Gregorová). A čím zaujali ďalšie múzeá? Horehronské múzeum z Brezna napríklad prekrásnou vyšívanou výbavou mladej nevesty a chutnými predsvadobnými koláčmi. Gemersko-malohontské múzeum z Rimavskej Soboty zasa fotografiami múmie, ktorú na Slovensko priviezol István Munkácsi-Süteı zo svojich ciest po Egypte. Múzeum SNP prezentovalo originálne oblečenie a vybavenie partizánky-ošetrovateľky a v Stredoslovenskom múzeu nechýbali medzi vystavenými predmetmi rôzne živočíchy, prirodzene, ženského rodu. Zaujímavé boli aj zbierky Novohradského múzea a galérie z Lučenca, taktiež Lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena, ktoré už patrí pod Múzeum vo sv. Antone. Príjemnú atmosféru happeningu obohatilo vystúpeniu folklórneho súboru Matičiarik.
Pre návštevníkov múzea máme vždy pripravené úsmevy a kvalitné služby. Aj napriek daždivému počasiu, ktoré sa podpísalo pod zmenu miesta konania happeningu (námestie SNP vystriedali expozície Stredoslovenského múzea), malo podujatie skvelý priebeh a vcelku slušnú návštevnosť. Múzeá ukázali zaujímavé spôsoby prezentácie svojich zbierok. Pracovníčky ŠVK - Literárneho a hudobného múzea predstavovali významné spisovateľky nášho regiónu. Žiaci a študenti tak mali možnosť vidieť Elenu Maróthy-Šoltésovú aj Hanu Gregorovú v dobových kostýmoch. Návštevníci mohli obdivovať diela týchto autoriek, kuchárske knihy Terézie Vansovej a Žely Inoveckej, pôsobivo doplnené o dobové artefakty kuchyne 30. rokov 20. storočia (mlynčeky, maľované smaltované čajníky, ručné šľahače, vyšívané násten-
PhDr. Marianna Bárdiová ako Elena MaróthyŠoltésová.
Najvďačnejší experimentátori s historickými exponátmi.
Veríme, že prezentácia kultúrneho dedičstva touto netradičnou formou získala ďalších návštevníkov, priaznivcov a podporovateľov múzeí a že v roku 2007 sa uskutoční tretí ročník tejto milej, netradičnej prezentácie. Bude sa niesť v duchu témy muž v múzeu. Za ŠVK-Literárne a hudobné múzeum vám v tom prípade predstavíme zaujímavých spisovateľov, hudobných skladateľov a ďalších kultúrnych dejateľov nášho regiónu. Mgr. Mária Lásková
2/2006
Strana 9
Divadlo vo svete kníh Ak sa v dnešnej dobe podarí vytvoriť niečo nové je to takmer sviatok. Kultúra ako celok nemá v našej spoločnosti na ružiach ustlané, jednoducho nie je v centre záujmu. Toto tvrdenie nemá byť ľutovaním sa ľudí pôsobiacich v tejto sfére – je to fakt, ktorý môže znechutiť, ale naopak aj vybudiť k ešte väčšej aktivite. Jedno je však isté, ak sa chce, dá sa dosiahnuť veľa. Dokonca aj založiť divadlo, postavené na pevných základoch dlhodobo vynikajúco fungujúcej inštitúcie akou je Štátna vedecká knižnica (ŠVK) v Banskej Bystrici a na snahe rozvíjajúcej sa, mladej a perspektívnej Fakulty dramatických umení Akadémie umení (FDU AU) v Banskej Bystrici. Účinkujúci študenti herectva v predstavení Čajka (zľava): Ivana Danková, Vladimír Kivader, Barbora Špániková, Ivan Lupták, Silvia Pavličková, Barbora Kederová, Richard Sanitra, Soňa Moumani
Krstný otec D44 Doc. Juraj Sarvaš a Prof. Ing. Ivan Stadtrucker, CSc.
Pôda ŠVK je významným centrom vysokoškolského života v meste a je najlepším miestom na uhasenie smädu po umení. A ako to už býva, slovo dalo slovo a z myšlienok a rozhovorov o spolupráci pri rozvíjaní umeleckého života v Banskej Bystrici vznikol, možno trochu odvážny, no vôbec nie márny počin – Spoločný umelecký priestor - D44. Všetko podstatné sa udialo na konci roka 2005. Prípravy na spustenie divadelného priestoru, v ktorom sa prezentujú inscenácie študentov FDU AU trvali takmer štyri mesiace. Súbežne s naštudovávaním absolventskej inscenácie 5. ročníka herectva, ktorá mala slávnostnou premiérou otvoriť vznikajúce divadlo sa zariaďoval priestor potrebným vybavením. 30. januára 2006 otvorila hra Antona
Pavloviča Čechova Čajka nový kultúrny stánok určený mladým nádejným umelcom. S odstupom niekoľkých mesiacov možno konštatovať, že tri premiéry (A.P. Čechov – Čajka, J. Fakľa – HAMšatňouLET, Aischylos – Olympic air alebo prelet Oresteiou) a viac ako dvanásť repríz týchto predstavení sa dá považovať za úspech. A ak k tomu pripočítame aj pozoruhodnú snahu o priblíženie poézie nielen slovenských autorov v cykloch s názvom Večerné múzy, ktorých javiskom je spoločenská sála ŠVK, je viac ako isté, že sa započala príťažlivá tradícia prezentácie budúcich nositeľov múz.
Záverečná klaňačka po premiére Čechovovej Čajky
Mgr. art. Marek Fajnor, Doc. Juraj Sarvaš, Prof. Jan Přeučil
A prečo D44? Tento názov je tak trochu krátkou hádankou, ktorá v sebe ukrýva niekoľko malých tajomstiev. D ako divadlo vo svojom neveľkom priestore ponúka 44 miest na sedenie a jeho krstným otcom je známy slovenský herec a milovník poézie Juraj Sarvaš, jeden z hlavných protagonistov v slovenskom filme 44. Jednoduché a zároveň zaväzujúce. Čechovova Čajka vyniesla na svojich krídlach D44 na svetlo sveta. Ostáva nám dúfať a veriť, že všetci, ktorí sa pričinili o zhmotnenie tejto divadelnej myšlienky a aj tí, pre ktorých bude toto divadlo miestom ich tvorivých snažení budú mať dlhý a inšpirujúci let. Mgr. art. Marek Fajnor
Strana 10
2/2006
Výber z knižných noviniek Figeľ, Ján Dozrievanie pre Európu. Žilina : Agentúra MCP, 2006. 300 s. Ján Figeľ / nar. 1960 / je v slovenskej politike od roku 1992, keď bol prvýkrát zvolený za poslanca NR SR. Do európskej vstúpil od nasledujúceho roku, keď sa stal členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy za Slovenskú republiku. V rokoch 1998 – 2002 bol štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a tiež hlavným vyjednávačom pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie až do podpísania Prístupovej zmluvy v Aténach v apríli roku 2003. Po voľbách v roku 2002 sa vrátil do parlamentu ako predseda jeho Zahraničného výboru, neskôr viedol delegáciu slovenských pozorovateľov v Európskom parlamente. Od 1. mája 2004 bol členom Európskej komisie vedenej R. Prodim, od novembra 2004 pôsobí v komisii vedenej J. M. Barrosom. Pôsobnosť J. Figeľa v súčasnosti pokrýva oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, mnohojazyčnosti, mládeže, športu a občianskej spoločnosti.
Ivanička, Koloman Globalistika. Poznávanie a riešenie problémov súčasného sveta. Bratislava : IURA EDITION, 2006. 283 s. Autor patrí k bádateľom, ktorí podnecujú prekonať stereotypy a etablovať nové prístupy. Je známy ako formovateľ novej vedeckej disciplíny, synergetiky, v SR a ako autor náčrtu procesu formovania slovenskej spoločnosti a jej prežitia v zložitom historickom vývoji. Publikáciou vstupuje do pôvodnej spoločenskovednej tvorby voľbou aktuálnej témy a mnohoaspektovosťou prístupu k problematike globalizácie a jej interpretácie. Podáva ucelený obraz o súčasnom stave a možnom vývoji globalizujúceho sa sveta. Ako stúpenec kritického konštruktivizmu sa kritickou analýzou vývojových trendov prepracúva k čo najprijateľnejšiemu modelu spolužitia na planéte Zem. V SR sa pričinil o inštituovanie sa vednej disciplíny - globalistiky, ktorej úlohou je prinášať teoretické i metodologické východiská pre pochopenie nových problémov ľudstva a nastoľovať nové, často netradičné riešenie.
Darwin, Charles Pôvod druhov. Bratislava, Kalligram, 2006. 542 s. Pôvod druhov /1859/ patrí k najvýznamnejším a najprevratnejším vedeckým prácam. Darwin po prvý krát vrhá ucelený pohľad na vývoj druhov oslobodený od spirituálnych a náboženských predstáv svojej aj predchádzajúcich dôb. Druhy podľa neho vznikajú dlhotrvajúcim procesom „prírodného výberu“, nie sú nemenné a podliehajú neúprosným prírodným zákonom v tvrdej konkurencii s ostatnými organizáciami. Príroda však nikdy nepôsobí proti dobru organizmu. Darwin svoje myšlienky a hypotézy odvodzuje z rozsiahleho terénneho výskumu od súostrovia Galapágy, cez Južnú Ameriku, Oceániu po anglický vidiek, experimentálne overuje a vyvodzuje na základe súdobých poznatkov z botaniky, zoológie a geológie. Myšlienka evolúcie vyvolala vo svojej dobe vášnivé polemiky, ktoré neutíchajú ani dnes. Pôvod druhov je prvým prekladom Darwinovho diela do slovenčiny. Mgr. Darina Ničová
Nové tituly pre zdokonalenie sa v cudzom jazyku v Multimediálnej študovni Angličtina pre všetkých Učebnica pre samoukov umožní osvojiť si základy angličtiny prirodzeným spôsobom, modelové vety v angličtine a slovenčine slúžia ako vzor pre využívanie cudzieho jazyka v bežných životných situáciách.
Nemčina pre všetkých Základy nemčiny vo frázach s prekladom na audio CD s knihou. Uč eb n ý ko mp l et umožní osvojiť si nemčinu počúvaním fráz v poradí nemčina – slovenčina – nemčina. V texte sú základy nemeckej gramatiky. Modelové vety v nemčine a slovenčine.
English One to One Učebnica + Čítanka + 3 audiokazety Kurz je určený pre samoukov a rozvíja všetky jazykové zručnosti – počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie. Jednotlivé lekcie sú zamerané na jednej aspekt anglickej gramatiky a slovnej zásoby.
Ruština poslechem Cvičenia a testové úlohy sú zamerané na porozumenie hovorovej ruštiny. Študujúci si vypočuje niektorý dialóg a rieši úlohy. Je určená pre bežných používateľov ruského jazyka, ktorým uľahčí komunikáciu s rusky hovoriacim partnerom.
Občasník Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Hlavný redaktor: Mgr. Alica Kmeťová Grafická úprava a sadzba: Mgr. Alica Kmeťová Registračné číslo KÚ: RT 2/2000. ISSN: 1335-6917 Nepredajné. Bezplatne šírené Vydáva a tlačí : Štátna vedecká knižnica v B. Bystrici v priestoroch ŠVK Banská Bystrica. Mail: svkbb@svkbb.sk, www.svkbb.sk
2000 nejpoužívanějších ruských slov + 2 CD. Mojmír Vavrečka. Príručka je určená všetkým, ktorí sa učia ruský jazyk, pre začiatočníkov aj pokročilých. Umožní zopakovať si 2000 najpoužívanejších slov. Cestovní konverzace v pěti jazycích + 2 audio CD 5 x 900 dôležitých fráz – angličtina, nemčina, španielčina, ruština a francúzština pomôže na ces-tách v zahraničí při bežnej komunikácii. Obsahuje základné informácie o gramatike a výslovnosti každého z jazykov. QUI, Francúzština + CD Eva Mátéffyová, Magali Boursier, Eva Švarcová Francúzština na novú maturitu, prijímacie pohovory, štátne jazykové skúšky, olympiádu Priložené CD obsahuje nahrávky textov k časti počúvanie s porozumením. B. Gajdošová