1
Prvák, prvák, vystrč rožky!
5
Štefan
Moravčík
Prvák, prvák, vystrč rožky!
Mladé letá
7
Štefan Moravčík
Edition © SPN – Mladé letá 2023
Text © Štefan Moravčík 2023
Illustrations © Viera Kardelisová 2023
Graphic design © SPN – Mladé letá 2023
Všetky práva vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať do informačných systémov alebo inak rozširovať (elektronicky, fotografickou reprodukciou a pod.) bez predchádzajúceho písomného súhlasu majiteľov práv.
Vyšlo vo vydavateľstve SPN – Mladé letá, s. r. o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, 9158. publikácia, 3. vydanie 2023.
Editorka Mária Gálová.
Výtvarná redaktorka Kamila Dzurňáková Královičová.
Technická redaktorka Daniela Schmidtová.
Vytlačili TBB, a. s., Banská Bystrica.
ISBN 978-80-10-04258-6
Objednávky: www.mladeleta.sk
8
Poď sa s nami zabávať, čítať, písať, maľovať.
Knižka je tvoj kamarát.
Nápady ti nesie hravé, aby si mal jasno v hlave.
To je jedno, kde bývaš –– v Očovej či v Bratislave.
Prvák to má predsa v krvi!
Od začiatku chce byť prvý. Má hlavičku-makovičku, bystrú ako lastovičku. Zlatá brána otvorená, čaká
škola premilená a s ňou samé prekvapenia!
Nečuš v kúte ako myš, čím vyššie vyjdeš, ďalej dovidíš!
Vedela už stará mať, že lepšie znať ako mať. Šikovnosť, to nie sú čary. Tak nech sa ti v škole darí!
Lepší rozum ako zlato, v zlej chvíli si spomeň na to. Nech na dobrej pomoci je ti knižka moja.
Veď čo je žiak bez knihy? Vojačik bez zbroja.
Palce ti drží spisovateľ
Štefan Moravčík
AHOJ, ŠKÔLKA!
Už sa tá hojdačka dohompáľala, na ktorej Anička hojdala Paľa.
Vrabec to čviriká, žaba to kváka, že máme prváka, bystrého žiaka.
Nekvákaj, žabička, tebe to trvá,
hlási sa prváčka: – Ja chcem byť prvá!
10
–
–
SEPTEMBER
To školáča, ranné vtáča, do školičky rýchlo kráča, hladká mača, hľadá káča, v kaluži sa s chuťou máča, usmieva sa na pupkáča ako kvietok z kvetináča...
Všetky veci sa mu páčia a nič ho dnes nebolí.
Beží, čo mu nôžky stačia, po prvý raz do školy.
11
PRVÁK, PRVÁK, VYSTRČ ROŽKY!
Čože je to malé čudo, čo do školy trieli? –
Čudujú sa psy aj mačky, že je koniec naháňačky.
Fíha, už je v cieli! –
Trafí ta aj poslepiačky, chce byť PRVÝ! Skvelý!
Prvák, prvák, vystrč rožky!
Už sa s nimi delí.
12
–
–
–
–
PRVÁCKA TAŠKA
Prvácka kabela, taška je plná múdrostí, ťažká. Teperím ju do školy, budím posmech v okolí.
– Čviri, ťažká je tá taška! –piští vrabec, keď ju ťažká, a hneď dačo podniká:
– Nech ťa hlava nebolí, zapriahneme koníka, hijó s taškou do školy!
13
PRVÁCKA HYMNA
Sláva nám!
Sláva nám!
Sme prváci – dobrí žiaci, nie nejakí darebáci.
Statoční sme, bystrí, smelí, usilovní ako včely.
Sláva nám!
Sláva nám!
My sme slávni prváci.
Učenie nás všetkých baví, lebo máme dobré hlavy.
Nemáme strach z abecedy, zmýlime sa len niekedy.
Dobrá vôľa kameň láme, nuž si spolu zaspievame:
Sláva nám!
Sláva nám!
My sme slávni prváci.
14
ŠKOLSKÝ ROK
Pondelok, utorok, streda – abeceda nie je veda. Štvrtok, piatok, sobota – učenie nie je robota.
Sobota, nedeľa, pondelok, rýchlo mi ubehne celý rok!
BALÓN
Hurá, prišla nedeľa!
Balón je vec veselá.
Balón je vec prečudesná!
Doďaleka, balón, nes ma!
Ponad domy, ponad hory, mojej babke do komory.
Uchytím si rýchlo, v letku, zaváranú čučoriedku.
Povozím sa po vôli a v pondelok – do školy!
15
PÄŤKA Z JEDNOTIEK
Na nové sídlisko sa prisťahovala nová rodina so synom. Všetky deti netrpezlivo čakali, aký to bude kamarát.
Prešiel deň, druhý, prešiel týždeň, ale chlapec sedel doma. Keď nemusel, ani nos nevystrčil.
„Peter, čo sa mi stále iba okolo sukne obšmietaš?“ hnevala sa mama. „Nevidíš, koľko mám roboty? Choď von, medzi deti. Večne len do telky hľadíš, oči si kazíš.“
„Si ty vôbec športovec?“ doberal si Peťa otec. „Na dvore hrajú chlapci futbal, šermujú tenisovými raketami, robia nezbedy. Choď sa s nimi zoznámiť. Neseď tu ako drevo.“
„Ešte to!“ zahundral Peťo. „Aby sa mi smiali. Naposmievajú sa mi dosť, keď sa začne škola.“
„A to už prečo?“ začudovali sa obaja rodičia.
„Robíte sa, akoby ste nevedeli! Stačí, keď im poviem, ako sa volám,“ utrápene zašomral Peter. „Radšej sme sa nemali sťahovať. V starom dome si na mňa už všetci zvykli. Ale tu!“
„A či si ty dáka obluda? Veď si mládenec, ako sa patrí,“ povzbudila ho mama.
„Len im poviem, ako sa volám,“ podoprel si ťažkú hlavu chlapec, „hneď sa začnú po zemi gúľať. Skoč-
16
