Entered as second R oCNbi (VOL.) XXVH.
ass mail matter, January 3rd, 1933 at West, Texas, under the Act of Congress of August 24th, 1922. (Wednesday) 27. tali (September) 1939. CISLO 39. WEST. TEXAS. ve stiedu
SYR TO A SITUACE A SVOPO .LONDtNE protivame tyto dny pohnute chvile druheho odboje. Rozhodujici V uddlosti tYkajlci se celkove svetove situace, ale take piimo zajmu Cechoslovakil se stfidaji v fitasnem spadu. Mfiteme laYt opravdu ra.di, to nacistickY diktator nam dal od 15. btezna t. r. dost easu, abychom mohli sviij boj prot‘nernu dukladne ptipravit. Tak se stalo, to v prvnim tYdnu valky v gechen vYvol, za diplomatickYmi kulisami, prt,"aie tak jako na front& jde smerem jak jej eeskosioveneti odpovedni ainitele ptedvidali v okairitiku. kdy se v tali 1938 rozhodovalo, zda mang e, bojovat dill ne. Skuteene, vYvej nacisticke expanse jde dal, ztejme ne gio pouze o problem Oeskosiovenska za loriske krise, a dries za tragicke likyidace Polska Evropa stoji pied problemem: "Nacism nebo demokracie?" A tento problem jit nete gime sami — jak nekteti z nas a vetei Cast Evropy si ptali v tat" minuleho roku •-- - tento problem dries keg' cel' svet a ptedeveim Anglie a Francie, jet loni nechtely pochopit, te mistni otazka sudetskYch Neincti jest vlastne problemem existence jejich viastnich tiei. Dries nejen anghat' a fraricouzeti generalove, ale i britskY Tommy a francoutskY Poilu. prosti spojeneeti vojaci, jsou si pine vedomi, to ptedmnich•ovske hranice eeskeslovenska byly ve skuteenosti hranici francouzske a britske bezpeenosti. • K faktu, to se nam dosta ya mravniho dostiueineni pokud jde o vf,'asne, ptesne oceneni Hitlerovy hapieske politiky, piistupuje dnes okolnost, to ohromna vettina anglickeho a francouzskeho yetejneho mineni yeetne rozhodujicich einitelu v Pafiti a LondYne projevul•e fipinou snahu odeinit chyby z r. 1938. Nagim snaham sinerujicim k osvobozeni Ceskoslovenska od nacistickeho tyranstvi as dostava, jak v Anglii. tak i ve Francii velmi ptizfive plijeti. Jsme jit v fakem a intimnim styku s vladnimi kruhy v Patiti i v Londyne a v pine spolupraci s tem", kdot jsou jit dnes v nezadrtitelnem prottatoku v boji s nacismem. Zpravy - o torn, to v raznYch eeskoslovenskYch sttediscich se tvoii eesi. legi•, jsou stale ptesneje' a nebercu jit v avahu censuru, kterou jsme si byli nuceni uklaciat pied vypuknutim teto druhe svetove. valky. Oeskosiovensko jest ye yalce s nacistick'm Nerneckem. Za, dneenich poraertt v Evrope — u porovnani se situaci za zati 1938 — to ma ruzne yYhody a nevYhody. Je tragicke, to nemfiteme vrhnout v boj proti nacismu ihned veechny sve narodni sily, jak byly mravne i fysicky mobilisovany lofiskeho roku. Je dale tragicke, to Nemecko deg v klegti 10.000,000 eeskoslovenskYch rukojmi, takte dries jsme nuceni alespon do jiste miry brat v avahu osud svYch bratti a sester doma. Proti temto nevYhodam mluvi vgak tato fakta: Ve svem boji proti nacistickemu uchvatiteli nejsme sami a nagg spojenci maji nejen prostfedky, ale I odvahu rozdrtit nacisticke Nemecko. Krome
toho 10 miliont rukojmi uprostted nacistickali° koncentradniho tabora .znamena, pro Hitlera sta gy zdroj nejistoty; Hitler dobre vi, to 10 milionft nag ich lidi se nepodda a te v danem okamtiku vg ichni nerneeti naciste budou trpce.. litovat Hitlerova zajezdu na pratskY Hrad. Jsme zatim jen na poeatku teto svetove valky a nevime, jak daleko a jak hluboko boj proti nemeckemu nacismu; musime vgak jii nyni uvatovat o postaveni Ceskoslovenska v budoucim mirovem jednani. Jak tomu vtdy bYva, i dries v raznYch kruzich emigrantskych vznikaji nejrfiznelei nazory na budouci Ceskoslovensko. Bylo by ptedeasne brat' jit dnes v ftvahu nektere plany, easto dosti fantasticke. Nejlep gim a nej gireim programem zustavas Svobodne Oe.skoslovensko ye svobodne Evrope. ponevadt; do toho programu mohou veichni obeane bez rozdilu narodnostni vlotit veechny sve potadayky, pokud zUstavaji v duchu demokraticke Masarykovy republiky. Vzhledem k tomu, te i m•zinarodni yetelnost vz.pomina nyni s naani, a.e Masarykova republika byla jednim z nejlepeich a nejliberainejeich statrich celka v Evrope, motno lici, to tento nets g irokY program zatim pine vyhovuje i celkove mezinarodni situaci v Evrope. Mnoho se nyni, za techto pohnutYch chvil, vzpominta v LondYne kde jest sidlo csl. zahraniani akce — na Ameriku a na americkou east naeeho osvobozovaciho hnuti. je ts dovedla ptinest rychle a treinnE.i veechny °heti v boji o svobodne Ceskosiovensko. Vzpominame to veichni na krasnou soolupraci veech slotek naeich krajanii v Americe s Dr. Ed. Beneeem 1,, onom "Bene gove" a tetime se z jejich fispeDopis z LondYna. chu.
KALENDAIk v sini 30. zi •". Schilte odboeky Pokrok Houstonu, zaeatek v osm hodin yeeer. 1. kijna. Veiejna salute za fieelem zaloteni odboely S.A.C.T. v Shiner City Hall, Shiner, Texas. E. Hjna. Oslava prvniho vS'roei otevieni rove spolkove budovy potada, tad Svaz CechoslovanO. Cis. 92 ve Fort Worth, Texas. 10. kijna. Barbecue potada. tad Slovan Cis. 9. ve Snook, Tex. 15. kijna. Oslava 36. vSrroei zaloteni tadu Vy'tehrad Cis. 48. v Bayersville u Taylor. Oslava za ptielneu dovreeni dvou set Cleme potadana bude tadem Vesmernost els. 68. v Bellville, Texas. Mexico, D. F. — Leon TrockY, bYvalY komisat valky v sovetskem Rusku, kterY dli v Mexiku ye vyhnanstvi, lidera rusk' vpad do Polska oznaeil za ostudnY a zloeinnY. Pravil, to Rusko oeividne pti vyjednavani s Francii a Anglii zaroven ut se 7itstupci generalniho gtabu nazistickeho'Nemceka projednavalo otazku, jak nejlepe znieiti a rozdeliti Polsko.
SKOSLOVENSKO. eAsovit
UVAHY.
(Piee I. J. Gallia, Houston, Texas.) Jelikot nag president Roosevelt uznal za nutne svolati kongres Spoj. Statil k projednani otazky nynejelho zakona neutrality v dobe valky mezi jinYmi narody. On odporueuje novY zakon "cash and carry neutrality", die nehot mohly by Spoj. Stay prodati za hotove jakekoliv valeene potieby valeicim stranam, pakli zaplati za to co koupily hotove a odvezou co koupi na sv'ch lodich. Nyne,Ig i zakon nedovoluje nic prodat valeicim stranam pro valeene potteby. Jelikot Anglie a Francie maji sve lode, na nicht motno koupene potieby odvatet a Nemecko pro slabgi valeene lod'stvo nebude moci od nas nic odvaZet, tak by ten zakon byl vice ye prospech na gich bYvalYch spojencil Anglie a Francie, ktere valei za odstraneni Hitlerovet, abych jejich rozpinavost a loupe& zastavily. Nage republikanska strana a par demokratil s Hiram Johnsonem, Borahem a nekolika ptivrtencii Hitlerov y loupetne strany posilaji tisice telegramil na kongresniky a senatory do Washingtonu, aby onu pkedlohu porazili. Oni vedi, te kdyby Anglie a Francie nemohly dostat dale' nutne zasoby pro dal gi valeeni — ale Htilerovci by mohli dostat dalgi zasoby pikes Italii a Rusko — tak to pii del gi valce mely by snad vyhrano, a tak by spoutali celou Evropu pod panstvi hitierismu — a pak by mohli zapoeit valku se SpojenYmi Staty s pomoci Japoncti a Italie a snad i Ruska. A jelikot nam by na tom melo mnoho zaletet, aby Anglie a Francie vyhraly a take koneCne osvobodily Cechy a Moravu po poratice hitlerismu, uznavame toho nutnou pottebu, aby nag' texagti Slovane poslali "air mall special delivery letters" na na ge senatory Thomas Connally a Morris Sheppard do Washingtonu a Udall je, aby pracovali a volili pro "cash and car ry" neutralitu. Nage rodina poslala nasledujici telegram: "To Honorable Morris Sheppard, United States Senator, Washington, D. C. Fellow Citizen: — In order to protect American democracy for the future, we beg you to work and vote for President Roosevelt's cash and carry neutrality act. Yours truly, I. J. Gallia, (80 years in Texas.) Mrs. I. J. Gallia, Miss 011ie Gallia, (born and raised in Texas). 2002 Chenevert St., Houston, Texas." A take telegram tohoto men" jsem poslal na Thomas Connally, Senator, Washington, D. C. Jak eteme v novinach, tak vet gina kongresnikii je pro onu opravu, ale v senatu bude ten hlavni boj. Bude se o tom debatovat vice net cel' tYden, tak na ge tady a jednotlivi elenove bez rozdilu nabotenskeho vyznani maji dost (Dokoneeni na str. 13)