Ivan Gerát : C o l u m n a m i l i t i a e C h r i s t i a n a e . K h i sto r i c k ý m f u n kc i á m l a d i s l avsk ý c h c y k l ov v 14 . sto r o č í
mami zdobenú korunu, akú má na hlave sv. Ladislav.27 Okrem výtvarného sprítomnenia opticky nevnímateľného Božieho zásahu obsahuje kapitulská maľba aj realistický ekvivalent teokratického aktu – rovnakú korunu totiž dáva do rúk ostrihomskému arcibiskupovi. Tomuto predstaviteľovi sakrálnej moci – na rozdiel od biskupov, ktorí len niekoľko rokov pred vznikom kapitulského obrazu korunovali mocenských konkurentov Karola Róberta – naozaj prislúchalo právo korunovať uhorského kráľa. Obraz však popri politicko-teologických a právnych aspektoch kráľovskej moci pripomína i jej reálny vojenský rozmer: Božské dieťa v konečnom dôsledku žehná tiež veľkému meču v rukách kastelána spišského hradu, kľačiaceho za kráľovým chrbtom. Božie požehnanie sa tak vlastne dostáva aj vražednému nástroju krvavých bitiek, ktoré sprevádzali mocenský chaos po vymretí Arpádovcov. Tieto asociácie však obraz nevnucuje. Meč ako rozšírená rekvizita rytierskej kultúry totiž nemusel poukazovať len na vražedné zápasy, ale vystupoval aj v rituáloch spoločenskej akceptácie a vzostupu. Aj v obrazovom cykle sv. Martina v Assisi napokon nájdeme scénu rituálneho opásania mečom. Spišskokapitulská freska však nesporne pomáha pri interpretácii lomnických malieb, pretože v bezprostrednej časovej a geografickej blízkosti dokladá anjouovský vplyv na ikonografiu nástenných malieb a umožňuje konkretizovať predstavu o základných teologicko-politických východiskách lomnického cyklu. Ďalší prameň poznania týchto východísk poskytujú popri legendách a kronikách aj dobové liturgické texty. Teologicky odôvodniť obraz bojujúceho svätca nebolo práve jednoduché. Prvý nikajský koncil síce prijal vyhlásenie o nezlučiteľnosti kresťanskej viery s vojenskou službou, prax si však zakrátko vyžiadala celkom iné riešenie.28 Elita duchovenstva to však zvládla majstrovsky – kult sv. Ladislava vybrúsila do podoby, ktorá reagovala na potreby aristokratických bojovníkov, zároveň však potláčala akékoľvek prejavy primitívnej vojenskej mentality. Zachované liturgické texty podávajú premyslenú zostavu ideových motívov v latinských veršoch.29 Samotná formálna kultivovanosť verbálne-
7. Obrázková kronika, Budapest, Országos Széchényi Könyvtár (OSzK), Cod. 404, fol. 36v. Zápas sv. Ladislava s Kumánom. Repro: BORZSÁK et al. 1964
východnými pohanskými národmi reagoval aj na pohanské reminiscencie v najvyšších kruhoch uhorskej mocenskej elity. V tejto súvislosti sa dá pochopiť aj politický význam démonizácie Kumána v lomnickej maľbe, vyjadrenej – ako o tom hovorila už Vlasta Dvořáková – tak kontrastom podoby jeho tváre s christologicky štylizovanou podobou Ladislava, ako aj dymom, vychádzajúcim z jeho úst.25 K tomuto problému sa zakrátko vrátim, najskôr však treba pochopiť politický kontext, v ktorom nadobúdal význam obraz Ladislava ako bojovníka. O tomto kontexte existuje aj vizuálne svedectvo v podobe štýlovo, časovo a geograficky blízkeho diela: Korunovania Karola Róberta v Kostole sv. Martina v Spišskej Kapitule.26 Anjouovská vláda v Uhorsku sa neopierala len o hrubú silu, ale aj o myšlienku božského pôvodu svojej kráľovskej moci. Spišskokapitulská freska túto myšlienku vyjadrila explicitným spôsobom: Korunu ako symbol vlády v krajine kladie na hlavu kľačiaceho Karola Róberta Madona a celému aktu nebeskej korunovácie vážne žehná Ježiško. Ako si povšimla už Mária Prokoppová, ide o rovnakú ľaliovú, drahoka-
25
DVOŘÁKOVÁ 1972 (cit. v pozn. 1), s. 36. Por. TOGNER 2002 (cit. v pozn. 16), s. 54-78, konkr. 56-57. 27 PROKOPP 1987 (cit. v pozn. 14), s. 348. K významu koruny por. aj BAK, János M. (ed.): Coronations. Medieval and Early Modern Monarchic Ritual. Berkley – Los Angeles – Oxford 1990. 28 KERNY, Terézia: A katonaszentek ikonográfiájának néhány sajátosága és szerepe a régi magyar művészetben. In: Ars hungarica, 12, 1984, s. 161-176, 162. 29 Por. MEZEY, László: Athleta Patriae. Szent László legkorábbi irodalmi ábrazolásának alakulása. In: Athleta 1980 (cit. v pozn. 1), s. 21-55; TÖROK, József: Szent László liturgikus tisztelete. In: Ibidem, s. 137-159 (v prílohe na s. 148-159 uverejňuje latinské pramene: Historia rithmica de sancto Ladislao, Sequentia de Sancto Ladislao rege a modlitby z Prayovho kódexu). Niektoré liturgické texty, najmä z 15. stor., zachované v slovenských zbierkach spomína i MOKRÝ, Ladislav: Kult kráľa Ladislava. In: Historická revue, 7, 1996, č. 2, s. 3-4. 26
88