Profily riaditeľov Slovenskej národnej galérie 1948 – 1999
Úvod V dejinách Slovenskej národnej galérie v súlade s potrebami, úlohami a so spoločenským zriadením zohrali jej riaditelia rôzne úlohy. Ich zameranie a vízie vlastne nespracováva žiaden konkrétny materiál. Preto sme sa rozhodli do Ročenky SNG zaradiť profily riaditeľov, aby sme s časovým odstupom ukázali, ktoré činy a snahy zostali tými pamätnými, aké boli kauzy, ktorým museli čeliť a aké mali priority, ktorým sa venovali. Tieto texty majú vecnú oporu v publikácii 60 rokov otvorené (SNG, Bratislava 2008) a samozrejme v Archíve výtvarného umenia SNG. Predkladaný materiál môžeme vnímať aj ako „dejepis“ meniacich sa koncepcií a ako odtlačok kultúrnej politiky inštitúcie, ktorá „de museum“ rozhoduje o slovenskom výtvarnom umení. Do výberu sme nakoniec zaradili iba riadnych riaditeľov – výnimku sme urobili iba v prípade Karla Šourka a Vladimíra Novotného, pretože tí boli poverení v časoch, keď sa formovala výsledná podoba inštitúcie, a pretože pochádzali z cudzieho prostredia, nie je ich činnosť všeobecne známa. Keďže funkčné obdobie súčasnej generálnej riaditeľky PhDr. Kataríny Bajcurovej, CSc., nie je ešte uzavreté (vo funkcii od 1. júla 1999), bolo by nekorektné uvádzať kusé a čiastkové hodnotiace závery. Povaha jednotlivých textov je v predloženej podobe rozdielna. Túto rozdielnosť sme sa nakoniec rozhodli v istej miere ponechať, pretože na strane jednej odráža postoj pisateliek a vzťah k objektu, zároveň na inej úrovni hovorí o povahe materiálu, z ktorého sme vychádzali. Alexandra Kusá a Vladimíra Büngerová 7. január 1949 – 4. marec 1952 Kuratórium Slovenskej národnej galérie viedol Vladimír Wagner (historik umenia), členovia: Miloš Jurkovič (riaditeľ Slovenského múzea), Ján Mudroch (maliar), Jozef Kostka (sochár), Milan Škorupa (architekt) a Jaroslav Dubnický (historik umenia, člen ex offo) a zapisovateľka Alžbeta Güntherová-Mayerová (historička umenia). V čase formovania Slovenskej národnej galérie bola otázka jej riaditeľa prinajmenšom taká problematická ako otázka budúceho umiestnenia vznikajúcej inštitúcie. Prvými menovanými riaditeľmi ústavu boli špecialisti z Čiech, ktorí sa z rozličných dôvodov fakticky neujali funkcie. Preto bola pri zrode SNG veľmi dôležitá úloha a pozícia kuratória. V roku 1948 sa rátalo s niekoľkými alternatívami na miesto riaditeľa, uvažovalo sa o Jaroslavovi Dubnickom, Vojtechovi Tilkovskom, Karolovi Vaculíkovi a Alžbete GüntherovejMayerovej. Podľa znenia zákona o SNG (Z. z. 24) inštitúciu má spravovať kuratórium, ktorého predsedom bude riaditeľ ustanovený povereníkom školstva a osvety. Štvrtý paragraf definuje kuratórium a jeho zloženie: šesť členov z okruhu odborníkov (sochár, maliar, dvaja historici umenia, muzeológ, architekt umeleckého smeru), ktorých menuje a odvoláva
Ročenka SNG v Bratislave – Galéria 2007 – 2008
Povereníctvo školstva a osvety. V roku 1948 existoval návrh s niekoľkými alternatívami; sochári: J. Kostka, R. Pribiš; maliari: J. Mudroch, K. Sokol, Š. Bednár, P. Matejka, F. Studený; architekti: M. Škorupa, M. Kusý, E. M. Belluš; umeleckí historici: V. Wagner, J. Dubnický, A. Güntherová-Mayerová, K. Vaculík, J. Kálmán, V. Tilkovský, M. Váross, M. Mariányiová; muzeológovia: A. Güntherová-Mayerová, M. Jurkovič; kustódi: M. Mariányiová, K. Vaculík, Ľ. Kraskovská, P. M. Fodor; reštaurátori a konzervátori: K. Veselý, P. M. Fodor. Význam kuratória dokladá skutočnosť, že v prvom zákone mu bola podriadená funkcia riaditeľa (iniciátorom tohto usporiadania bol Peter Matejka): riaditeľ bol poverený zastupovaním SNG navonok ako vykonávateľ príkazov nadriadených a uznesení kuratória. Avšak kuratórium riadiacu funkciu SNG nevykonávalo, o čom svedčí napríklad fakt, že v priebehu roka 1950 zasadlo iba sedemkrát. Štruktúru SNG a organizačný poriadok predložila kuratóriu Alžbeta Güntherová-Mayerová 12. októbra 1948. Funkciu kuratória potvrdil aj výnos Národnej rady zo 7. marca 1950 (č. j. 197/1950). Platnosť tohto výnosu bola zrušená až v roku 1962 prijatím štatútu SNG. Členovia kuratória sa od 3. decembra 1948 do 16. októbra 1950 pravidelne stretávali za účelom nákupu diel. Túto činnosť prevzala neskôr samostatne menovaná nákupná komisia, ktorá však nebola stanovená zákonom (ani štatútom SNG). Takmer k žiadnym personálnym zmenám nedošlo, pretože novovytvorená nákupná komisia bola menovaná z väčšiny bývalých členov kuratória. Prvý plán úloh a prác pre tretí štvrťrok 1950, ktorý bol 19. júla predložený Povereníctvu, určil v súlade s ustanovujúcim zákonom ako hlavný program činnosti zriaďovanie a opatrovanie zbierok, inštalovanie stálych expozícií a usporadúvanie putovných výstav starého a nového umenia, reštaurovanie umeleckých diel a udržiavanie vedeckého styku s galériami, múzeami, ústavmi a s organizáciami výtvarného zamerania. Všeobecné úlohy boli rozpracované a konkretizované – napr. inventarizovanie a katalogizovanie odbornej knižnice, obrazov a sôch bolo zverené M. Jellinekovej; spoluprácou so stavebnou komisiou pre adaptáciu budovy a zabezpečením predpokladov usporadúvania výstav bol poverený D. Kresák, reštaurovaním diel plánovaných pre stálu expozíciu K. Veselý, konzervátorskými prácami stolárskeho druhu na Červenom Kameni, v Budmericiach a v Adamovciach Š. Morávek. Od nástupu K. Vaculíka do SNG sa kuratórium začalo zaoberať novou formou riadenia inštitúcie, a preto na svojom zasadnutí 5. októbra 1951 rokovalo o zmene štruktúry. Štatút kuratória ako poradného orgánu bol prijatý jeho členmi na 18. schôdzke 30. januára 1952 v zložení: V. Novotný, A. Güntherová, R. Uher, M. Škroupa, J. Mudroch, J. Kostka, P. M. Fodor a B. Hoffstädter, zapisovateľ K. Vaculík. Riaditeľ V. Novotný nebol prítomný na tomto zasadnutí a onedlho, 4. marca 1952 sa vzdal aj riaditeľskej funkcie. (AK)
83