Page 1


BARÓNKA Osudy Margity Czóbelovej (1891– 1972) medzi Mednyánszkym a Robbe-Grilletom

Editorka Katarína Beňová


Barónka Osudy Margity Czóbelovej (1891 – 1972) medzi Mednyánszkym a Robbe-Grilletom SNG Bratislava, Kabinet starého umenia 26. júl 2011 – 23. október 2011 Kaštieľ Strážky 10. november 2011 – 13. máj 2012 Kurátorky výstavy: Katarína Beňová, Mária Šelepová Vydala: Slovenská národná galéria, Bratislava 2011 Generálna riaditeľka SNG: Alexandra Kusá Editorka: Katarína Beňová Texty: Katarína Beňová, Petra Hanáková, Ľubica Kázmerová, Mária Šelepová Preklad summary: Elena & Paul McCullough Preklady denníkov a dokumentov M. Czóbelovej z maďarského jazyka: Andrej Janovský, Katarína Lazorová, Katarína Stankovičová, Veronika Zsideková Jazykové redaktorky: Luďka Kratochvílová, Irena Kucharová Autori fotografií: Fotoarchív SNG, Anna Mičúchová, Sylvia Sternmüllerová; Slovenský filmový ústav – Fotoarchív, Anton Podstraský; Katarína Beňová, Vladimír Hečko, István Kiss, (?) Pentek, Peter Purdeš Copyright © Slovenská národná galéria, Bratislava 2011 Texts © Katarína Beňová, Petra Hanáková, Ľubica Kázmerová, Mária Šelepová 2011 Photographs © Photoarchive of Slovak National Gallery; Photoarchive of Slovak Film Institute; Katarína Beňová, Vladimír Hečko, István Kiss, (?) Pentek, Peter Purdeš 2011 Translation © Elena & Paul McCullough 2011 Graphic design © Jana Sapáková 2011 Grafická úprava a layout: Jana Sapáková Použité písmo: LegacySerItcT OT, Legacy Sans Itc T OT Pre-press Vratko Tóth Tlač: P.M.P. Tlačiareň, s r. o. Bratislava 2011 Text bol imprimovaný 17. októbra 2011 ISBN 978-80-8059-162-5 Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť bez predchádzajúceho písomného súhlasu majiteľov publikačných práv rozmnožovaná, zverejňovaná a rozširovaná, a to ani v tlačovej, ani v elektronickej podobe. Reprodukcia na obale: Neznámy autor: Margita Czóbelová v Strážkach. Okolo 1950. AVU SNG; frontispice Margita Czóbelová: Stromy. Okolo 1930 Projekt finančne podporili: mesto Spišská Belá a Slovenský filmový ústav v Bratislave Za pomoc pri príprave katalógu ďakujeme: Štefan Bieľak – primátor mesta Spišská Belá; Katarína Bodnárová, SNG; Dušan Buran, SNG; Ján Endrődi, Tatranská galéria, Poprad; Andrej Janovský, Kežmarok; Katarína Lazorová, Kežmarok; Mária Milistenferová, Strážky; Peter Purdeš, Strážky; Maroš Semančík, Múzeum v Kežmarku; Katarína Stankovičová, Kežmarok; Zuzana Šafárová, SNG; František Žifčák, Štátny archív Levoča a mnohým ďalším. Edičná poznámka Diela Margity Czóbelovej sú uvedené vo forme názov diela, rok vzniku a odkaz na katalóg. Pri dielach ďalších autorov je uvedené aj ich meno.


OBSAH

Úvod ... Katarína Beňová ..................................................................................................................................

6

Barónka Margita Czóbelová, život a dielo v Strážkach ... Katarína Beňová ......................

9

Náčrt portrétu osobnosti v kontexte doby ... Ľubica Kázmerová .............................................

41

Obyčajne neobyčajný život ... Mária Šelepová .....................................................................................

47

Robbe-grilletovské Strážky – kulisa histórie a sexu ... Petra Hanáková ...............................

57

Katalóg vystavených diel ... Katarína Beňová .......................................................................................

63

Výberová bibliografia ..................................................................................................................................

74

Summary ............................................................................................................................................................

76


ÚVOD KATARÍNA BEŇOVÁ

Barónke, maliarke a ilustrátorke Margite Czóbelovej (1891 – 1972) bolo umožnené po druhej svetovej vojne, a tiež v čase normalizácie, ostať bývať v rodinnom kaštieli v Strážkach. Po jej smrti v roku 1972 sa dostal tento priestor, bohatý na výtvarné diela rodov, ktoré tu kedy bývali (Horváth-Stansith, Szirmay, Mednyánszky a Czóbel), a hlavne na výtvarný odkaz barónkinho strýka maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919), do majetku Slovenskej národnej galérie. V roku 2011 si Slovenská národná galéria pripomína 120. výročie narodenia barónky Margity Czóbelovej, ako aj 20. výročie, odkedy sa otvorili prvé stále expozície v kaštieli v Strážkach. Práve v roku 1991 tu boli sprístupnené výstavy tvorby Ladislava Mednyánszkeho, rodovej galérie portrétov, humanistickej knižnice a historických interiérov. Predložený katalóg po prvýkrát predstavuje osobnosť barónky Margity Czóbelovej v kontexte historického a kultúrneho dedičstva Strážok, ako aj výtvarného odkazu maliarky. Dôležitým zdrojom 6

poznania sa stali doteraz nespracované archívne materiály zo Štátneho archívu v Levoči, fotografie a dokumenty zozbierané od posledných pamätníkov z prostredia Strážok a Spišskej Belej. Súčasťou katalógu sú okrem bohatého obrazového materiálu štyri texty, ktoré sa zameriavajú nielen na výtvarnú pozostalosť maliarkinho diela, ale tiež na jej zaujímavý osud. Editorka vo svojom texte predstavuje Margitu Czóbelovú a jej tvorbu s dôrazom na kontext prostredia kaštieľa, Mednyánszkeho vplyv, jej výstavné aktivity v Budapešti, ako aj na samotnú históriu zbierok sústredených v Strážkach. Z historického hľadiska osobnosť maliarky spracovala Ľubica Kázmerová, ktorá si všíma predovšetkým obdobia po prvej a druhej svetovej vojne a zmeny, ktoré barónku ako predstaviteľku maďarskej šľachty zasiahli. Mária Šelepová ako dlhoročná správkyňa kaštieľa pozná lokálne prostredie, a preto pripravila text o jedinečnej osobnosti barónky z perspektívy jej vzťahov k miestnym obyvateľom. S prostredím kaštieľa v Strážkach súvisí aj filmová udalosť, keď BARÓNKA


tu v roku 1968 nakrúcal film v slovensko-francúzskej produkcii režisér Alain Robbe-Grillet film Muž, ktorý luže. V tom čase jeho chátrajúci priestor tvoril kulisu k filmovému deju, pričom sa pre nás stal dokladom vtedajšieho stavu zachovania tejto kultúrnej pamiatky. Petra Hanáková vo svojom príspevku ozrejmuje obdobie vzniku tohto filmu a jeho význam pre slovenskú kinematografiu. Barónka Margita Czóbelová prežila väčšinu svojho života pod Tatrami. Jej osud, ovplyvnený dôležitými historickými obdobiami od rakúsko-uhorskej monarchie, prvej svetovej vojny, prvej Československej republiky, druhej svetovej vojny a zmien po roku 1948, bol počas celého života zviazaný s kaštieľom v Strážkach. Len vďaka jej obetavosti sa rozsiahlu kolekciu diel Ladislava Mednyánszkeho z majetku rodiny, ako aj prác Ferdinanda Katonu (1864 – 1938), Fridy Konstantinovej (1884 – 1918) a tiež jej samotnej podarilo pomerne kompaktne uchovať a dnes prezentovať v stálej expozícii SNG – Kaštieľ v Strážkach. 7

NEZNÁMY AUTOR: MARGITA CZÓBELOVÁ. OKOLO 1915. AVU SNG V BRATISLAVE

ÚVOD


8

BARÓNKA


BARÓNKA MARGITA CZÓBELOVÁ, ŽIVOT A DIELO V STRÁŽKACH KATARÍNA BEŇOVÁ

Osobnosť barónky Margity Czóbelovej sa doteraz spomínala čisto len v kontexte jej života v kaštieli v Strážkach. Zatiaľ nebola spracovaná jej maliarska pozostalosť, ktorú spravuje Slovenská národná galéria od získania kaštieľa v roku 1976. V roku 2011 si pripomíname 120. výročie barónkinho narodenia, ako aj dvadsať rokov od otvorenia expozície v kaštieli. Táto udalosť sa stala príležitosťou pozrieť sa na jej pohnutý osud a zhodnotiť výtvarný odkaz „poslednej barónky“ zo Strážok. Margita Czóbelová bola známa pre maďarských historikov umenia prevažne v medzivojnovom období ako maliarka, ilustrátorka a neter Ladislava Mednyánszkeho. Maliarov prvý monografista Dezső Malonyay podporil jej účasť na budapeštianskom Národnom salóne v roku 1916, kde sa predstavila kolekciou 47 vystavených diel.1 O tejto výstave referovali napríklad aj noviny Új idők.2 Jej tvorbu spomínal i Károly Divald vo svojich potulkách po Hornom Uhorsku.3 V roku 1928 sa jej meno objavilo medzi ostatnými krajinomaliarmi, spracovanými v práci Eleméra Köszeghyho Die Zipser Landschaft, ihre Darstellung in der Malerei und Graphik des XVIII. – XX. Jahrhunderts.4 Na výstave konanej v tom istom roku v Poprade vystavila šesť svojich prác, kto-

ré zapožičala z vlastnej zbierky – Čas žatvy, Jastrabia veža v Tatrách, Spišská krajinka, Pri Strážkach, Park, Sosnový les.5 V roku 1948 navštívila Strážky dr. Mária Marianni, ktorá sa spolu s Petrom Wendelom podieľala na reštaurovaní kostola a veže.6 V tomto čase sa určite stretla s barónkou, o čom svedčia jej poznámky

I. KISS: MARGITA CZÓBELOVÁ AKO DIEVČA. OKOLO 1910 AVU SNG V BRATISLAVE

AUTOPORTRÉT S CIGARETOU. OKOLO 1950. (KAT. 77)

9

BARÓNKA MARGITA CZÓBELOVÁ, ŽIVOT A DIELO V STRÁŽKACH


v osobnom archíve dokumentov. Po druhej svetovej vojne, ešte za života barónky, vyšlo niekoľko článkov a záznamov predovšetkým v populárnej literatúre a časopisoch (napr. Život), ktorých zámerom bolo predstaviť túto kurióznu osobnosť. Medzi známe súdobé práce patrí tiež poviedka od Ladislava Mňačka, ktorú publikoval pod názvom Spišská história v knihe Kde končia prašné cesty.7 Margita Czóbelová sa na niekoľkých miestach spomína aj v kronike obce Strážky – „Jeho neter [Mednyánszkeho] je tiež známa a zručná maliarka – amatérka.“8 Kroniku viedol miestny učiteľ Peter Purdeš,9 ktorý patril medzi blízkych priateľov barónky a bol akýmsi sprostredkovateľom medzi návštevami v kaštieli a Margitou Czóbelovou. Spoločne s pani Máriou Milistenferovou10 stále býva v Strážkach a obaja patria k posledným priamym pamätníkom na barónku. V roku 1968 sa nakrúcal v Strážkach film vo francúzskej koprodukcii s názvom Muž, ktorý luže. Jeho autor, režisér a spisovateľ Alain Robbe-Grillet, venoval svoj scenár barónke. Až do súčasnosti, okrem niekoľkých hesiel v encyklopédiách umenia (Éber, Saur),11 nebola venovaná tvorbe barónky žiadna pozornosť. Súviselo to samozrejme s tým, že jej výtvarná pozostalosť bola umiestnená v Strážkach a po roku 1972 prenesená prevažne do Slovenskej národnej galérie. Jej meno sa objavuje v katalógu Antona Glatza, autora prvých stálych expozícií v Strážkach Ladislav Mednyánszky a Portrét 18. – 19. storočia z roku 1991.12 Pri príležitosti tohto projektu bol spracovaný prehľad v zachovaných dielach barónky a na výstavu sa dostal výber 89 prác. K tomu prispelo aj poznanie archívnej pozostalosti rodov Szirmay, Mednyánszky a Czóbel, ktorá sa nachádza v dnes stále nespracovanom fonde v Štátnom archíve v Levoči. Časť archiválií, pohľadníc, fotografií a kresieb barónky je spracovaná v tomto katalógu.13 10

Rodina Mednyánszkych a Czóbelovcov v Strážkach Kaštieľ Strážky sa nachádza vedľa obce Spišská Belá pri Kežmarku.14 Ako sídlo Mednyánszkych a Czóbelovcov patril na prelome 19. a 20. storočia k dôležitým centrám kultúry na Spiši. Vďaka historickému dedičstvu predchádzajúcich generácií a majiteľov kaštieľa, rodov Horváth-Stansith a Szirmay, tu bola uchovávaná knižnica a rodová galéria portrétov. Na toto kultúrne dedičstvo nadviazali a dopĺňali ho aj Eduard Mednyánszky (1823 – 1895) so svojou manželkou, Annou Máriou rod. Szirmayovou (1823 – 1883). Okolo roku 1861 – 1862 sa sem presťahovali z Beckova spolu so svojimi dvoma deťmi Ladislavom (1852 – 1919) a Margitou (Miri, 1859 – 1937). Ladislav Mednyánszky prežil detstvo a mladosť v Strážkach, čo malo formujúci vplyv na jeho ďalšie umelecké smerovanie. Okolo roku 1865 sa tu stretol s krajinomaliarom, svojím prvým učiteľom Thomasom Enderom (1793 – 1875), ktorý vytvoril akvarel Kaštieľ v Strážkach (kat. 105). Ako spomína Miri Czóbelová, do majetku rodiny Mednyánszkych sa Strážky dostali ako veno umelcovej matky Marianny Szirmayovej po smrti jej otca v roku 1856. „Odvtedy naši rodičia trávili každé leto tu [Beckov, pozn. aut.] a v Strážkach, starali sa o záhradu, upravovali a skrášľovali dlhé roky neobývaný domov.“15 Barónka Margita Czóbelová prežila väčšinu svojho života v Strážkach. Toto prostredie ovplyvnilo jej život i tvorbu. Kornél Divald, ktorý navštívil budovu kaštieľa pred rokom 1905, spomína, že „… kaštieľ je aj dnes príbytkom múz. Náš maliar barón Ladislav Mednyánszky, tu strávil mladosť, terajší majiteľ, jeho švagor István Czóbel, spisovateľ ekonomiky, tu spravuje nádhernú knižnicu so zbierkou starožitného zariadenia, robí z kaštieľa múzeum.“16 BARÓNKA


THOMAS ENDER: STRÁŽKY. OKOLO 1865 (KAT. 105)

Rodičia barónky, Štefan Czóbel (1847 – 1932)17 a Margita sa zosobášili v júni 1887 v Strážkach18 a hneď po svadbe odišli žiť na czóbelovské panstvo do Anarcsa,19 kde sa nachádzal rodový kaštieľ s parkom. Popri tom vlastnili ešte majetky aj v neďalekej oblasti Kisvardy, ktoré boli znárodnené v roku 1949. Vďaka veľmi dobrým vzťahom medzi Mednyánszkymi a Czóbelovcami, ktoré sa rozvinuli po sobáši nielen medzi mladým párom, ale aj medzi ďalšími členmi rodiny, sa často navštevovali. Už v apríli 1888 odišiel Mednyánszky do Anarcsa, kde sa spriatelil so sestrou Štefana Czóbela, spisovateľkou Minkou Czóbelovou (1855 – 1947).20 Pri tejto návšteve pravdepodobne vytvoril aj portrét matky svojho švagra, Evelíny rod. Vayovej (1829 – 1906),21 ktorý si potom 11

zobrali manželia so sebou aj do Strážok. Po Czóbelovcoch sa zachovala bohatá korešpondencia z ich panstva v Anarcsi. Usporiadanie budovy tak napríklad poznáme z opisu Imricha Czóbela, otca Štefana Czóbela, počas jednej z jeho návštev v kaštieli: „V miestnostiach strážskeho kaštieľa, ktoré sme s Miri a Istvánom prešli 4. júna 1898, sú tieto zariadené miestnosti: 1. Istvánova fajčiareň, zariadená mnohými pozoruhodnými predmetmi. 2. Istvánova pracovňa a obliekareň, z ktorej sa Thököliho dverami po točitom schodisku dalo šikovne dostať do záhrady. 3. Veľká obývačka spojená s malou balkónovou miestnosťou. 4. Salón. 5. Spálňa. 6. Mirina pracovňa s balkónom. 7. – 8. Krížom cez spálňu na malú pavlač, cez jednu miestnosť do dvoch detských izieb, z jednej vedie točité

BARÓNKA MARGITA CZÓBELOVÁ, ŽIVOT A DIELO V STRÁŽKACH


40

BARÓNKA


NÁČRT PORTRÉTU OSOBNOSTI V KONTEXTE DOBY ĽUBIC A KÁZMEROVÁ

Životný príbeh maliarky Margity Czóbelovej, oslovovanej súčasníkmi aj grófka, najčastejšie však kontesa a barónka, sa najväčším dielom odohral v Strážkach. V skutočnosti Margite prináležal titul barónka.1 Peripetie jej života sa stali neodmysliteľnou súčasťou výkladu sprievodkýň a sprievodcov o histórii kaštieľa, o jeho majiteľoch a v neposlednom rade o pozoruhodnom diele barónkinho strýka, maliara Ladislava Mednyánszkeho. Meno Margity Czóbelovej sa tiež objavilo umelecky a literárne stvárnené v novele Ladislava Mňačka Spišská história,2 a ďalej napr. zásluhou Alberta Marenčina pri filmovom spracovaní románu Alaina Robbe-Grilleta Muž, ktorý luže.3 V prácach spomienkového charakteru, napr. od renomovaného slovenského historika Ivana Chalupeckého4 a v publikáciách o regióne Spiša ho nachádzame tiež.5 Ďalším prameňom poznania popri už zmienených zdrojoch sa stala oral history miestnych pamätníkov na Margitu Czóbelovú. Barónka6 bola poslednou obyvateľkou strážskeho kaštieľa, z ktorého odchádzala len zriedkavo. Od straty rodičov (otec zomrel v roku 1932, matka 1937) a súrodencov Marianny a Štefana ml. v ňom žila bez blízkych príbuzných. Spomedzi najbližších príbuzných z maďar-

ského Anarcsa, kde rodina Czóbelovcov trávievala leto, ju navštevovala hlavne jej teta Minka Czóbelová.7 Čulé styky udržiavala s viacerými, jej pôvodu blízkymi priateľmi. Prichádzali k nej návštevy z neďalekého okolia Kežmarku, Levoče, ale aj

FRIDA KONSTANTINOVA: MARGITA CZÓBELOVÁ. 1913 (KAT. 100)

RAKETA. SPUTNIK II. OKOLO 1957 (KAT. 88)

41

NÁČRT PORTRÉTU OSOBNOSTI V KONTEXTE DOBY


KAŠTIEĽ V ANARCSI. OKOLO 1930 (KAT. 26)

z Košíc. Stretávala sa s rodinou Csákyovcov, Sztárayovcov, Szirmayovcov. Bohatá korešpondencia uložená v archíve v Levoči hovorí o pravidelných kontaktoch s priateľmi a so známymi zo Slovenska i zo zahraničia (Maďarsko, Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny). Častými návštevníkmi v jej renesančnom domove, ako si spomínala pani Mária Milistenferová, dcéra Žofie Bednárovej, ktorá barónke pomáhala s domácnosťou, boli gróf Somsich, mladý gróf Majláth a „Bimbi“.8 Do spektra jej záujmov patrilo hlavne výtvarné umenie, ale i šport, čítanie kníh a udržiavanie korešpondencie v niekoľkých jazykoch. Barónka sa narodila v rakúsko-uhorskej monarchii, zažila jej zánik i stratu privi42

légií šľachty po vzniku Československej republiky. Mladosť a stredný vek prežila v podmienkach demokratického Československa (1918 – 1939) a vo vojnovej Slovenskej republike (1939 – 1945). Ladislav Mňačko ju v poviedke stvárnil ako človeka s mimoriadnym interesom a so znalosťou literatúry a umenia, ale psychicky nevyrovnaného, snáď až chorého. Spisovateľov prístup je dnes výpoveďou o dobe z dvoch rozdielnych pozícií, ktorú žil súčasný autor a barónka, v jeho očiach rezíduum minulosti. Rétorikou a hlavne dobovou optikou nazerania na každodennosť šľachty ako apendix spoločnosti, hodnotil nevšednú osobnosť Margity Czóbelovej. Barónka však reagovala, súdiac podľa BARÓNKA


46

BARÓNKA


OBYČAJNE NEOBYČAJNÝ ŽIVOT MÁRIA ŠELEPOVÁ

Barónka Margita Czóbelová prežila v Strážkach podstatnú časť svojho života. Jej rodina vlastnila okrem majetkov na Slovensku aj poľnohospodárske usadlosti s niekoľkými kúriami v Anarcsi na severovýchode Maďarska. Barónka tu so svojou rodinou trávila najmä zimy, ktoré boli v Strážkach v tom čase predsa len prituhé a nemilosrdné. Avšak zároveň láska k lyžovaniu a korčuľovaniu, liečivý tatranský vzduch boli pravdepodobne príčinou zotrvania v kaštieli aj v zime, čo dokumentujú záznamy v jej denníkoch.1 Meno Czóbel je v Anarcsi ešte i dnes veľmi známe a požíva zaslúženú vážnosť.2 Margita Czóbelová počas tamojších pobytov trávila veľa času so svojou tetou, spisovateľkou Minkou Czóbelovou, ktorá bola aj blízkou priateľkou Ladislava Mednyánszkeho. Je možné, že pod jej vplyvom sa pustila do prvých literárnych pokusov.3 Detstvo prežila v Strážkach v kruhu milovanej rodiny, spolu so sestrou Mariannou a s bratom Štefanom. Rodina mala so svojimi zamestnancami veľmi priateľské vzťahy. Pracovali pre nich aj mladí manželia Bednárovci. Alžbeta ako kuchárka, jej manžel bol kočišom. Mali tri deti a keď muž náhle umrel, Czóbelovci sa ujali vdovy aj s deťmi. Chlapcov dali

vyučiť remeslu a mladú Máriu poslali do cirkevnej školy v Kláštore pod Znievom. Ako čas ukáže, vdova spolu s deťmi bude mať možnosť splatiť jej tento dlh. Žila s barónkou a starala sa o ňu až do svojej smrti v roku 1968 a jej dcéra Mária Milistenferová sa stala barónkinou poslednou opatrovateľkou a spoločníčkou. Práve

NEZNÁMY AUTOR: MIRI CZÓBELOVÁ S DCÉRAMI MARGITOU A MARIANNOU. OKOLO 1920. AVU SNG V BRATISLAVE

AUTOPORTRÉT V ČIAPKE. 1939 (KAT. 43)

47

OBYČAJNE NEOBYČAJNÝ ŽIVOT


SLUŽOBNÁ Z KAŠTIEĽA. OKOLO 1940 (KAT. 65)

z jej rozprávania sa dali získať dôležité informácie a poskladať obraz o živote Margity Czóbelovej. Vieme, že ako dieťa nechodila do školy, ale mala domácich učiteľov. Czóbelovské deti dostali klasické vzdelanie s dôrazom na výučbu jazykov, histórie a umenia. Prechádzky po 48

blízkom okolí viedli popri ateliéri strýka Ladislava Mednyánszkeho, ktorý tu prežil rané obdobie svojho umeleckého vývinu. V spomienkach pani Milistenferovej sa píše, že barónka bola skromné a krehké žieňa. Pre seba potrebovala len veľmi málo. Rada a ochotne sa starala aj o iných BARÓNKA


56

BARÓNKA


ROBBE-GRILLETOVSKÉ STRÁŽKY – KULISA HISTÓRIE A SEXU PETRA HANÁKOVÁ

Avantgardistický kapric spisovateľa nového románu Alaina Robbe-Grilleta vznikol koncom 60. rokov 20. storočia na bratislavskej Kolibe v produkčne priaznivom zázemí vtedajších valutových koprodukcií.1 Ide o modernistický film par excellence, ktorý zámerne zrádza a rúca väčšinu konvencií pohodlného diváckeho filmu. Hlavný hrdina (J.-L. Trintignant) má mnoho identít i mnoho právd. Jeho rozprávanie je plné protirečení, dej sa neustále vykĺbuje, slovo zrádza obraz, „pravda“ – i tá filmová – sa permanentne rekonštruuje. V celom tomto (trochu ťažkopádnom) významuplnom zmätku je snáď jediným záchytným bodom práve autentická kulisa fotogenických Strážok. I dekorácia schátralého kaštieľa je tu však len akýmsi labyrintom bez centra – zradným priestorom s množstvom nespojitých schodísk, slepých chodieb a prepadávajúcich sa balkónov...

fia v praxi zatiaľ nestretla. Mladí slovenskí filmári generácie 60. rokov nabúravali filmové klišé postupne, hosťujúci režisér však prichádzal z prostredia, v ktorom sa už boje poslednej avantgardy dávno odohrali, nová vlna prehupla, dokonca sa z nej medzičasom stávalo klišé... Nazerané z tejto perspektívy, prichádza Robbe-Grillet do stále ešte relatívne panenského prostredia, v ktorom je – hoci len pár krátkych rokov – zdanlivo všetko

VENOVANIE MARGITE CZÓBELOVEJ OD ALAINA ROBBEGRILLETA. OKOLO 1968. AVU SNG V BRATISLAVE

Vysoký kredit Robbe-Grilletovho filmu v kontexte (dejín) slovenskej kinematografie spočíval hlavne v tom, že išlo o extravaganciu, ktorá protirečila všetkému, čo v tom čase poznal slovenský film. Hoci prvé Jakubiskove filmy (najmä „povstaleckí“ Zbehovia a pútnici) už v slovenskej kinematografii všeličo rozvrátili, s tak nekompromisným rozbitím filmových konvencií sa však slovenská kinematograIVAN MISTRÍK V KNIŽNICI. ZÁBER Z FILMU MUŽ, KTORÝ LUŽE. 1968. SFÚ – FOTOARCHÍV. FOTO: A. PODSTRASKÝ

57

ROBBE-GRILLETOVSKÉ STRÁŽKY – KULISA HISTÓRIE A SEXU


SCÉNA Z KNIŽNICE. ZÁBER Z FILMU MUŽ, KTORÝ LUŽE. 1968. SFÚ – FOTOARCHÍV. FOTO: A.PODSTRASKÝ

možné. Ak uveríme zázemným textom o nakrúcaní filmu, vznikal Muž, ktorý luže vlastne bez pevného scenára, s pomerne veľkým priestorom pre improvizáciu. Tvoril sa takpovediac in situ (či on the road) a doťahoval v postprodukcii. Teda žiadne obligátne nekonečné schvaľovačky a anonymná „teamová“ práca príčinlivej dramaturgie. O pár rokov skôr, ale i o pár rokov neskôr by sa o takejto slobode slovenskému filmárovi ani len nesnívalo. Alain Robbe-Grillet mal v druhej polovici 60. rokov na „orientálnom“ Slovensku, kam predsa len prichádzal ako „valutový cudzinec“, naozaj nadštandardné, v obrátenom garde nepredstaviteľné podmienky. Svojho času, napriek tomu, že išlo o pomerne nákladnú produkciu, film veľa di58

vákov nevidelo. Po nástupe normalizácie išiel totiž krátko po dokončení rovno do trezoru. Príliš koketoval s Pravdou, príliš „klamal“, okato zrádzal a zavádzal, pritom doba si už opäť žiadala nekonfliktné stanovisko. Svojich prvých skutočných divákov si tak Muž, ktorý luže získal vlastne až skoro dvadsať rokov po svojom vzniku, v druhej polovici 80. rokov s príchodom perestrojky. Dlho zasunutý film je dnes aktuálny zvlášť z naratologického hľadiska. Jeho čítanie oživuje experimentovanie s naráciou už i v mainstreamovej kinematografii,2 takisto boom naratológie a neurovedy v rámci film studies. Ak sa však na film pozrieme prísnejším okom, zostarol, hlavne medzičasom stratil mnoho zo BARÓNKA


vakĂĄt alebo celostranova fotka, ilustracia?

62

BARĂ“NKA


AUTOPORTRÉT V INTERIÉRI KAŠTIEĽA V STRÁŽKACH. OKOLO 1950 (KAT. 76)

KATALÓG

MARGITA CZÓBELOVÁ (1891 – 1972) KAT. 1

Biele pávy

1916. Gvaš, papier, 35,4 × 26,3 cm | Značené vľavo dole Czobel M. K 11042 KAT. 2

|

Získané prevodom 1972

|

SNG

Stretnutie

1916. Akvarel, tuš, papier, 28,1 × 28,8 cm Značené vľavo dole Czobel M. SNG K 11043 KAT. 3

|

Získané prevodom 1972

Ilustrácia (Japonka v záhrade)

Okolo 1916 – 1922. Akvarel, ceruza, tuš, papier na kartóne, 36,5 × 22 cm | Značené vľavo dole Czobel Margit | Osobný fond Ladislav Mednyánszky | AVU SNG v Bratislave

KAT. 2 KAT. 5

KAT. 4 Hans Christian Andersen: Rozprávky, Tátárka virág (Kvet pohánky)

Okolo 1916 – 1922. Akvarel, tuš, papier, 20 × 30 cm | Značené vľavo dole MCZ | Osobný fond Ladislav Mednyánszky KAT. 5

|

AVU SNG v Bratislave

Ilustrácia (Rytier a žobrák)

Okolo 1916 – 1922. Ceruza, papier, 39,5 × 28 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky AVU SNG v Bratislave

63

KATALÓG


KAT. 4

Hans Christian Andersen: Rozprávky. HókirálynŐ (Snehová kráľovná)

KAT. 11 Štúdia interiéru kaštieľa v Strážkach

Okolo 1916 – 1922. Akvarel, ceruza, tuš, papier, 32 × 24 cm | Osobný fond Ladislav Mednyán-

Získané prevodom 1972

KAT. 6

szky

|

AVU SNG v Bratislave

Okolo 1930. Tempera, drevo, 25,3 × 37 cm

KAT. 12

Hans Christian Andersen: Rozprávky. Az utítárs I (Spolucestujúci)

KAT. 7

|

SNG O 5066

Oscar Wilde: Šťastný princ

Okolo 1920 – 1930. Farebné ceruzy, tuš, papier, 23,8 × 20,5 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

|

AVU SNG v Bratislave

1922. Akvarel, papier, 30 × 19,4 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

|

AVU SNG v Bratislave

Hans Christian Andersen: Rozprávky. Az utítárs II (Spolucestujúci)

KAT. 8

1922. Akvarel, papier, 29,7 × 19,5 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky KAT. 9

|

AVU SNG v Bratislave

Ilustrácia (Smrtky)

Okolo 1920 – 1930. Akvarel, ceruza, papier, 32,5 × 31 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky AVU SNG v Bratislave KAT. 10

Návrh na obálku knihy

KAT. 13 Portrét maliarkinej matky, Miri Czóbelovej, rod. Mednyánszkej

Okolo 1920. Tempera, drevo, 38,5 × 27 cm Získané prevodom 1972

|

SNG O 5025

KAT. 14 Štefan Czóbel v interiéri v Strážkach

Okolo 1920 – 1930. Akvarel, ceruza, papier, 30,5 × 24 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky AVU SNG v Bratislave KAT. 15

V interiéri kaštieľa v Strážkach

Okolo 1920 – 1930. Ceruza, pero. Akvarel, kartón, 33 × 48 cm | Osobný fond Ladislav Med-

Okolo 1920 – 1930. Farebná ceruza, papier, 30,5 × 24 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

nyánszky

AVU SNG v Bratislave

64

|

AVU SNG v Bratislave

BARÓNKA


KAT. 76 Autoportrét v interiéri kaštieľa v Strážkach

Okolo 1950. Tempera, preglejka, 72 × 51 cm Získané prevodom 1972 KAT. 77

|

SNG O 5030

Autoportrét s cigaretou

Okolo 1950. Olej, lepenka, 40,4 × 30,3 cm Získané prevodom 1972 KAT. 78

|

SNG O 5057

Karikatúra (novoročenka)

Okolo 1950. Akvarel, ceruza, papier, 14 × 9,5 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky AVU SNG v Bratislave KAT. 79

Pohľad na Tatry

Okolo 1950. Olej, plátno, 48 ×66 cm | Značené vľavo dole MCZ O 5029 KAT. 80

|

Získané prevodom 1972

|

SNG

Lomonosovova univerzita

Okolo 1950 – 1960. Ceruza, papier, 29,5 × 21 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky AVU SNG v Bratislave KAT. 67

KAT. 72

KAT. 72

Ilustrácia Inspiration

Okolo 1940 – 1960. Ceruza, tuš, kartón, 29,5 × 18 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky AVU SNG v Bratislave KAT. 73

Melanchólia

Okolo 1940 – 1960. Ceruza, papier, 21 × 34 cm Značené vľavo dole MCZ | Osobný fond Ladislav Mednyánszky | AVU SNG v Bratislave KAT. 74

Pozvánka

Okolo 1940 – 1960. Ceruza, papier, 13 × 20 cm Osobný fond Ladislav Mednyánszky v Bratislave KAT. 75

|

AVU SNG

Spišská Belá

Okolo 1940 – 1960. Akvarel, ceruza, kartón, 21 × 10 cm | Značené v strede MCZ | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

70

|

AVU SNG v Bratislave

BARÓNKA


Portrét robotníka. Na druhej strane Portrét grófa Antona Sztáraya

KAT. 83

Okolo 1950 – 1960. Olej, drevo, 34,7 × 24,7 cm Získané prevodom 1972 KAT. 84

|

SNG O 5059

Kostol a zvonica v Strážkach

Okolo 1950 – 1960. Akvarel, papier, 26 × 29 cm | Značené vľavo dole MCZ | Múzeum v Kežmarku, 10203 KAT. 85

Kaštieľ v Strážkach

Okolo 1950 – 1960. Akvarel, papier, 29,7 × 42 cm | Značené vľavo dole MCZ | Múzeum

KAT. 74

v Kežmarku, 7938 KAT. 81

Socialistické priateľstvo

KAT. 86

Autoportrét v staršom veku

Okolo 1950 – 1960. Akvarel, ceruza, papier, 29,5 × 21,5 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

Okolo 1960 – 1970. Akvarel, ceruza, kartón, 44 × 33 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

AVU SNG v Bratislave

AVU SNG v Bratislave

KAT. 82

Socialistický motív

Okolo 1950 – 1960. Ceruza, papier, 29,5 × 21 cm | Osobný fond Ladislav Mednyánszky

KAT. 87

Raketa. Sputnik I.

Okolo 1957. Akvarel, kartón, 30,2 × 19 cm

AVU SNG v Bratislave

Osobný fond Ladislav Mednyánszky v Bratislave

KAT. 78

KAT. 83

71

|

AVU SNG

KATALÓG


75

XXXXX


BARONESS MARGITA CZÓBELOVÁ (1891 – 1972) A JOURNEY THROUGH ART FROM MEDNYÁNSZKY UP TO ROBBE-GRILLET

In 2011, the Slovak National Gallery commemorates the 120th birthday of Baroness Margita Czóbelová, as well as the 20th anniversary of the opening the first permanent expositions at the chateau in Strážky. It was in 1991 that the first expositions of Ladislav Mednyánszky’s work, the family gallery of portraits, the humanist library and historical interiors were opened to the general public. This occasion is being marked by the publication of a catalogue which will introduce Baroness Margita Czóbelová for the first time in the context of the historical and cultural heritage of Strážky chateau. Four articles which focus not only on the artistic heritage of the artist’s work, but her unique life story comprise part of this catalogue along with abundant visual material. In her introductory text, Katarína Beňová presents Margita Czóbelová and her work with an emphasis on the context of the chateau environment and the history of the collections. Mária Šelepová, the long time custodian of the chateau in Strážky, knows the local environment and prepared a study on the unique figure of the Baroness and her relations with the local people, while also introducing her literary work. Ľubica Kázmerová deals with the artist’s personality from the historical perspective. In particular, she pays attention to the post WWI and 76

WWII periods and the transformations which affected the Baroness as a representative of the Hungarian aristocracy. There is also a film related to the environment of the chateau in Strážky; in 1968, Alain Robbe-Grillet directed the French production, Muž, ktorý luže (Men that Lie) here. Petra Hanáková assesses this film in the context of the premises of the chateau which were deteriorating at that time. Baroness Margita Czóbelová, the niece of painter Ladislav Mednyánszky, spent most of her life in the foothills of the Tatra Mountains. Her fate, affected by significant historical periods from the Austro-Hungarian Monarchy, World War I, the first Czechoslovak Republic, World War II and the changes following 1948, was linked to the chateau in Strážky throughout her entire life. The extensive collection of Mednyánszky’s works in the family estate as well as the collections of Ferdinand Katona (1864 – 1938), Frida Lohwag Konstantin (1884 – 1918) and her own were successfully preserved thanks to her devotion. The archive resources, today deposited in the SNG Fine Art Archives and the Regional Archives in Levoča (her diaries, letters, photographs) constitute an inseparable part of the preserved heritage. According to information available today, Margita Czóbelová was an occasional painter, an auto-didact who was inspired BARÓNKA


by her uncle’s work. Current research has contributed to learning about her relatively extensive oeuvre, but, in particular, it brought information regarding her art education and models. According to the records in the archives of the Academy of Fine Arts in Budapest, Margita and her sister Marianna were students at the academy in the 1915 – 1916 academic year. István Bozsnay (1868 – 1944), a landscape painter, was their professor. Their studies came to an end due to World War I. However, thanks to the support of Dezső Malonyay, Mednyánszky’s monographer, she was able to exhibit her works in the National Salon in Budapest in 1916 and 1922. Mednyánszky’s artistic friends – his sister-in-law, the writer Minka Czóbelová (1855 – 1947) his student artist, Ferdinand Katona among them, were relatively frequent visitors to Strážky. Katona painted child portraits of Margita and Marianna in around 1900. Austrian artist Frida Lohwag Konstantin visited the chateau in 1913; this is when she did portraits of young Margita and Marianna, the drawing of Štefan Czóbel and landscapes. According to the letters of the Baroness, she taught them painting techniques. This Austrian artist meant the same for the young girls that Thomas Ender meant for Mednyánszky. She provided them with the foundations from which they could build in their further studies at the Budapest academy until World War I interrupted them. She began to work not only as a painter, but also as an illustrator, particularly for English and Hungarian publishing houses. Her designs for illustrations for Fairy Tales by Hans Christian Andersen were preserved in the Slovak National Gallery collections. They probably originated at the end of the 1920s and the beginning of the 1930s. The illustrations for the English edition of Stonecrop, a slim book by Hungarian writer and politician 77

Cécile Tormay (1876 – 1937) published in 1922 are also known. The art deco illustrations for L’idole et le monstre (The Idol and the Monster) by artist and sculptor Květoslava Fialová, mother of Czech actress Květa Fialová, are also in the ownership of the SNG from the Strážky estate. This artist and illustrator was probably in contact with the Baroness. The collection of the Museum in Kežmarok contains a preserved composition by Margita Czóbelová in a similar art deco style with a Harem theme. The short stories of Oscar Wilde became another theme of the Baroness’ illustrations from which her illustration for The Happy Prince was preserved. Her illustrations were based on late Art Nouveau inspirations and she was frequently inspired by the books which filled the shelves of the library in Strážky. Her painting career was interrupted by circumstances that arose after World War I when she gradually began to take care for her family. She lost her brother Štefan during the war and her sister Marianna died on April 19, 1929. She also took care of her parents until they died. Her father, Štefan Czóbel, a writer, philosopher and economist, died on April 30, 1932 and her mother Margita (Miri) Czóbelová, nee Mednyánszka, died on June 5, 1937. During World War II Margita Czóbelová was left in isolation and after the political changes in 1948, she lost her estate and the family’s fine art inheritance. Hiking in the Strážky surroundings and the Tatra Mountains, sports (swimming in the Poprad River, skiing, cross-country skiing, horse riding) and many other activities enabled her to keep her petit figure. It was her unbending character that enabled her to survive the events that fell upon her family and the chateau in Strážky. The isolation of the baroness in the environment of Strážky affected her artwork. In the interwar period she worked BARONESS MARGITA CZÓBELOVÁ

Barónka / Baroness Margita Czobélová  

Katalóg, ktorý predstavuje osobnosť barónky Margity Czóbelovej v kontexte historického a kultúrneho dedičstva Strážok, ako aj výtvarného odk...

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you