hovorili, že zastarané postoje nemajú v dvadsiatom storočí miesto. York argumentoval tým, že keď v Nebrasku bojujú ritmatičky a Panovníkovi píše prejavy žena, aj on má právo zamestnať úradníčku. „Výzvy boli v začiatkoch vojny v Nebrasku oveľa bežnejšie,“ povedal Exton, stále sklonený nad pergamenom. „Každý nafúkaný profesor s novým kabátom sa chcel hneď vyšvihnúť na samý vrch. Boli to zmätené časy.“ „Ale je pekný,“ odvetila Florence. „Kto?“ „Profesor Nalizar. Bola som u riaditeľa, keď mu dnes ráno prišiel povedať o výzve. Vtrhol dnu a vyhlásil: Dovoľujem si vám oznámiť, že na tejto akadémii čoskoro získam definitívu.“ Exton pohŕdavo odfrkol. „Čo mu na to povedal York?“ „Nenadchlo ho to. Pokúsil sa Nalizara odhovoriť, ale ten o tom nechcel ani počuť.“ „Viem si to predstaviť.“ „Nezaujíma vás, koho chcel vyzvať?“ podpichla ho Florence. Vtom si všimla Joela postávajúceho pri stene a žmurkla naňho. „Pochybujem, že ma necháte v pokoji dokončiť prácu, kým si to nevypočujem,“ poznamenal Exton. „Profesora Fitcha,“ nevydržala Florence. Exton prestal písať a konečne zdvihol hlavu. „Fitcha?“ Mladá žena prikývla. „Veľa šťastia,“ zachichotal sa Exton. „Fitch je na akadémii najlepší. Roztrhá toho zelenáča na kusy, skôr ako sa usadí prach z kriedy.“ „Nie,“ namietol Joel. „Fitch prehral.“ Obaja úradníci stíchli. „Čože?“ Florence vyvalila oči. „Ako vieš?“ „Bol som tam.“ Joel pristúpil k pultu pred nimi. Vzadu za zatvorenými dverami sa nachádzala riaditeľňa. Exton chlapcovi pohrozil brkom. „Veľmi dobre si pamätám, že som ťa poslal do budovy humanitných vied, mladý muž.“ „Všetky odkazy som odovzdal,“ bránil sa Joel. „U Fitcha som sa zastavil pri návrate. Mal som to po ceste.“ „Po ceste? Budova ochrany je na opačnom konci akadémie!“ 28
Ritmatik.indd 28
28.3.2014 17:29