Issuu on Google+

P

R

O

L

Ó

G

L

illy bežala po  chodbe. Prúd vzduchu jej sfúkol plameň v lampe, a tak ju odhodila. Olej postriekal steny a drahý koberec, tekutina sa v mesačnom svite ligotala. Dom bol prázdny a až na jej prerývaný dych úplne tichý. Lilly prestala kričať, aj tak by ju nik nepočul. Celé mesto bolo ako vymreté. Vrútila sa do obývačky a nerozhodne zastala. V kúte tikali kyvadlové hodiny, cez široké okná na ne dopadalo bledé svetlo mesiaca. Vonku sa črtala panoráma mesta s desať- i viacposchodovými budovami, pomedzi ne sa ako pavučina prepletala pružinová železnica. Lilly strávila v Jamestowne celých šestnásť rokov svojho života. Zomriem, prebehlo jej mysľou. Hrôzu vystriedala beznádej. Odstrčila hojdacie kreslo uprostred miestnosti, v chvate skrútila koberec a odhalila drevenú dlážku. Potom siahla do vrecka priviazaného na sukni, vytiahla z neho kus kriedy bielej ako kosť. Kľakla si na dosky a s pohľadom upretým na zem sa usilovala vyčistiť svoju myseľ. Sústreď sa! Kriedu priložila na  podlahu a  nakreslila okolo seba kruh. Ruka sa jej triasla, krivka bola nepravidelná. Profesor Fitch by nad takou neporiadnou ochrannou čiarou nespokojne pokrútil hlavou. Lilly sa zasmiala, no znelo to skôr ako zúfalý vzlyk. 7

Ritmatik.indd 7

28.3.2014 17:29


Z čela jej kvapkal pot, na dreve sa rozširovali tmavé škvrny. Neistou rukou do kruhu nakreslila niekoľko rovných čiar zákazu, aby ho spevnila. Matsonovej obrana... Ako je to ďalej? Dva menšie kruhy s bodmi spútania na čiarach stvorenia... Z chodby k nej doľahlo škriabanie. Lilly prudko zdvihla hlavu a zadívala sa k dverám vedúcim na ulicu. Za matným sklom sa pohol tieň. Dvere sa zatriasli. „Och, Majstre!“ zašepkala. „Nie... prosím...“ Dvere prestali lomoziť, na okamih sa rozhostilo ticho. Vzápätí sa rozleteli. Lilly chcela vykríknuť, no hlas jej uviazol v hrdle. Vo dverách sa črtala silueta muža s klobúkom na hlave a krátkym plášťom na pleciach. V jednej ruke držal vychádzkovú palicu.

8

Ritmatik.indd 8

28.3.2014 17:29


Nevidela mu do tváre, no mierne naklonená hlava a náznak nosa a brady v bledom mesačnom svite vyžarovali čosi zlovestné. Z atramentovočiernej tmy ju pozorovali neviditeľné oči. Okolo muža sa do domu nahrnuli príšery. Zlostne sa zvíjali po dlážke, stenách a strope. Belostné tvary v tme akoby žiarili. Každý prízrak bol plochý ako hárok papiera. Ich obrysy boli z kriedy. Každý z drobných nakreslených netvorov s vycerenými tesákmi a ostrými pazúrmi bol jedinečný. Do chodby sa ich vrútili stovky a úplne nehlučne sa vlnili k dievčaťu. Idú si po ňu. Lilly konečne našla hlas a vykríkla.

Ritmatik.indd 9

28.3.2014 17:29


Ritmatik.indd 10

28.3.2014 17:29


PRVÁ Č A S Ť

Ritmatik.indd 11

28.3.2014 17:29


ŠTYRI RITMATICKÉ ČIARY OCHRANNÁ čiara

Čiara ZÁKAZU

Čiara STVORENIA

Čiara SILY Ritmatik.indd 12

28.3.2014 17:29


K

A

P

I

T

O

L

A

N

udný?“ rozohnil sa Joel a zastal. „Súboj Crewa proti Choiovej v roku tisícosemstoosemdesiatosem bol podľa teba nudný?“ Michael pokrčil plecami a obzrel sa na Joela. „Čo ja viem? Prečítal som asi stranu, potom ma to prestalo baviť.“ „Musíš sa do toho lepšie vžiť.“ Joel podišiel k priateľovi. Jednu ruku mu položil na plece, druhou pred sebou mával, akoby chcel zotrieť zelené trávniky Armediovej akadémie a  nahradiť ich bojovou arénou. „Predstav si, že si svedkom najväčšieho ritmatického turnaja v krajine. V hre sú už len dvaja súťažiaci – Paul Crew a Adelle Choiová. Adelle vydržala do konca aj napriek tomu, že celý jej tím skončil už po niekoľkých minútach.“ Po chodníku kráčali davy študentov, presúvali sa na ďalšie hodiny. Niekoľkí zastali opodiaľ a započúvali sa do rozhovoru dvoch chlapcov. „No a?“ Michael zívol. „Aké no a? Sleduješ absolútne finále! V hľadisku je ticho, diváci čakajú na začiatok súboja medzi poslednými dvoma ritmatikmi. Adelle musela byť neskutočne napätá. Jej tím turnaj ešte nikdy nevyhral a ona stála proti jednému z najlepších ritmatikov svojej generácie. Paula od začiatku chránil kruh slabších spoluhráčov. Vďaka tomu bol na konci súťaže stále čerstvý, ochranný

13

Ritmatik.indd 13

28.3.2014 17:29


kruh takmer neporušený. Bol to súboj šampióna proti outsiderovi.“ „Nuda,“ zopakoval Michael. „Sedeli na  zadku a  kreslili na zem.“ „Si stratený prípad,“ odsekol Joel. „Chodíš do školy, kde cvičia ritmatikov. To ťa ani trochu nezaujímajú?“ „O záujem núdzu nemajú,“ zachmúril sa Michael. „Starajú sa len o seba a mne to celkom vyhovuje. Neprekážalo by mi, keby tu vôbec neboli.“ Vánok mu postrapatil svetlé vlasy. Naokolo sa rozprestierali zelené kopce a majestátne tehlové budovy Armediovej akadémie. Neďaleko od  nich mechanický krab potichu zarovnával trávnik. „Keby si tomu rozumel, hovoril by si inak.“ Joel vytiahol kúsok kriedy. „Postav sa sem,“ postrčil ho. Potom si kľakol a nakreslil okolo neho kruh. „Ty si Paul a toto je tvoj ochranný kruh. Ak sa v ňom objaví trhlina, prehral si.“ Joel urobil niekoľko krokov vzad a  nakreslil na  betónový chodník vlastný kruh. „Adellina obrana bola narušená na štyroch miestach. Rýchlo sa pokúsila prejsť z Matsonovej obrany na... Na podrobnostiach nezáleží. Dôležité je, že bola oslabená a Paul mal silnú prevahu.“ „Ako povieš.“ Michael sa usmial na Evu Wintersovú, ktorá prechádzala okolo s knihami v náručí. „Paul na ňu zaútočil čiarami sily,“ pokračoval Joel. „Adelle vedela, že na zmenu obrany nemá dosť času.“ „Čím zaútočil?“ nerozumel Michael. „Čiarami sily. Súťažiaci sa nimi navzájom napádajú. Cieľom je prelomiť súperov kruh.“ „Myslel som, že kreslia malé kriedové... bytosti.“ „To tiež,“ prikývol Joel. „Volajú sa krieduchovia. Lenže tí nie sú dôvodom, prečo si turnaj aj po dvadsiatich rokoch všetci pamätajú. Oveľa zaujímavejšie boli čiary, ktoré vystrelila. V Adellinej situácii by bolo rozumné súboj čo najdlhšie naťahovať a podať kvalitný výkon.“ Kriedu priložil na chodník pred svoj kruh. „Lenže ona to neurobila,“ zašepkal. „Všimla si, že Paulov kruh má v zadnej časti 14

Ritmatik.indd 14

28.3.2014 17:29


neveľké oslabené miesto. Zaútočiť naň mohla iba tak, že svoju čiaru odrazí od troch iných, ktoré tam zostali po vyradených súperoch. Čosi také bolo prakticky nemožné, no Adelle to aj tak riskla. Kým sa Paulovi krieduchovia prežierali cez jej obranu, nakreslila čiaru sily. Vystrelila ju a...“ Joel nakreslil čiaru sily a s rozmachom zdvihol ruku. Celý sa ponoril do rozprávania a až teraz si s úžasom všimol, že sa okolo nich zhromaždilo asi tridsať študentov. Počúvali ho so zadržaným dychom, akoby čakali, kedy jeho kresba ožije. Nič také sa však nestalo. Joel nebol ritmatik, jeho čiary boli len obyčajné ťahy kriedou. Vedel to každý, jeho nevynímajúc, no v tej chvíli sa čaro príbehu rozpadlo. Študenti sa rozišli, na Joela kľačiaceho v kruhu razom zabudli. „Budem hádať,“ Michael opäť zívol. „Jej strela prenikla cez kruh.“ „Hej,“ prikývol Joel. Cítil sa hlúpo. Vstal a kriedu si vložil do vrecka. „Strela zasiahla cieľ a Adelle vyhrala turnaj, hoci jej tímu dávali najmenšie šance na víťazstvo. Bol to nádherný zásah. Aspoň tak o tom píšu.“ „Stavím sa, že by si chcel byť pri tom,“ podpichol ho Michael a vystúpil z kriedového kruhu. „Rovno pri Majstrovi, však? Keby si mohol cestovať v čase, určite by si sa trepal na ritmatické turnaje.“ „Asi áno. Čo iné by som robil so strojom času?“ „Napríklad zabránil zopár atentátom, zbohatol, zistil, čo sa naozaj deje v Nebrasku...“ vymenovával Michael. „Možno,“ odvetil Joel a  uskočil pred futbalovou loptou, za ktorou sa vzápätí prehnal Jephs Daring. Ešte než zmizol, zakýval chlapcom. Joel s Michaelom pokračovali v ceste. Na vrchole nízkych zelených pahorkov rástli kvitnúce stromy, okolo domov sa ovíjal brečtan. Študenti sa ponáhľali na ďalšie hodiny. Bolo to ako prehliadka rozličných šiat a nohavíc. Mnohí chlapci mali v teplom jarnom počasí vyhrnuté rukávy. Uniformy museli nosiť iba ritmatici, a preto vytŕčali z davu. Traja z nich kráčali pomedzi budovy. Ostatní študenti im mimovoľne ustupovali z cesty, väčšina sa im vyhýbala pohľadom. 15

Ritmatik.indd 15

28.3.2014 17:29


Michael sa obrátil k priateľovi. „Nezdá sa ti, že priveľa rozmýšľaš o ritmatike?“ „Zaujíma ma to,“ odvetil Joel. „Jasné, ale nie je to trochu čudné? Veď vieš...“ Michael to nemusel vysloviť, Joel aj bez toho vedel, čo chce povedať. Nie je ritmatik a nikdy ním nebude. Prepásol svoju šancu. No prečo by sa nemohol zaujímať o to, čo robia? Keď míňali skupinku ritmatikov v sivo-bielych uniformách, Michael prižmúril oči. „Nepatríme k nim a oni k nám, Joel. Daj im pokoj. Nech si robia, čo chcú,“ zašepkal. „Závidíš im, že dokážu niečo, čo ty nie.“ Michael naňho zazrel. Možno preto, že ho Joel zasiahol na citlivom mieste. Michael bol synom pasovaného senátora, privilegovaného člena spoločnosti, a nebol zvyknutý, že niekam nemôže patriť. Michael odvrátil zrak a  sústredil sa na  hustú premávku na  chodníku. „Nemôžeš byť jedným z nich, tak prečo o  nich stále rozprávaš?“ pokračoval. „Nemá to zmysel, Joel. Kašli na  nich.“ Nemôžem byť ani jedným z vás. Na Armediovu akadémiu nepatril. Škola bola veľmi drahá, navštevovať ju mohli iba deti boháčov, významných ľudí alebo ritmatici. Joel mal k všetkým trom veľmi ďaleko. Na najbližšej križovatke zastali. „Musím bežať na  dejepis,“ povedal Michael. „Jasné. Ja mám voľno.“ „Zasa budeš roznášať odkazy a dúfať, že sa aspoň na chvíľu prešmykneš k ritmatikom?“ Joel sa začervenal, lebo Michael uhádol. „O chvíľu je leto,“ zmenil tému. „Pôjdeš domov?“ Michael sa rozžiaril. „Hej. Otec mi dovolil priviesť si zopár kamarátov. Budeme chodiť na ryby, plávať, obzerať na pláži dievčatá v ramienkových šatách...“ „Znie to lákavo,“ Joel sa snažil potlačiť nádejný tón v hlase. „Tiež by sa mi to páčilo.“ Michael pozýval k nim domov priateľov každý rok, no Joela nikdy neoslovil. 16

Ritmatik.indd 16

28.3.2014 17:29


Ale tento rok sa po vyučovaní často stretávali. Michael potreboval pomôcť s matematikou a Joel ho doučoval. Veľmi dobre si rozumeli. Michael nervózne prestúpil z nohy na nohu. „Si fajn,“ zajachtal. „Je s tebou zábava. Ale doma je to celkom iný svet. Musím sa venovať rodine. Otec má so mnou veľké plány...“ „Jasnačka,“ pritakal Joel. Michael sa usmial, jeho rozpaky sa v okamihu rozplynuli. Syn politika sa nezaprie. „Hlavu hore,“ potľapkal ho po pleci. „Maj sa!“ Odbehol. Joel sa za  ním díval. Michael stretol Mary Isenhornovú a hneď s ňou začal flirtovať. Marin otec vlastnil obrovskú továreň na pružiny. Keď sa Joel rozhliadol, videl desiatky detí príslušníkov smotánky: Adam Li je priamy potomok cisára, ktorý vládol v JoSeune. Geoff Hamilton má v rodovej línii troch prezidentov. Rodičia Wendy Smithovej vlastnia polovicu rančov v Georgiabame. A Joel... Joel je iba syn výrobcu kriedy a upratovačky. Tuším tu zasa budem celé leto iba s  Davisom. S  povzdychom vykročil k školskému úradu.

O

dvadsať minút neskôr sa opäť náhlil po chodníku, v ruke odkazy, ktoré mal doručiť do rôznych časti areálu školy. Väčšina študentov sedela v triedach, vonku stretol iba niekoľkých. Joelova skľúčenosť pominula, len čo si prezrel odkazy. Dnes boli iba tri, zbavil sa ich veľmi rýchlo. A teraz... Vo vrecku zvieral štvrtý odkaz. Napísal ho on a nikomu o tom nepovedal. Keďže mu zostalo trochu času, poklusom mieril k budove ochrany – jednej z ritmatických posluchární. Teraz tam prednáša profesor Fitch. Joel prešiel prstom po liste adresovanom práve jemu. Keď ho písal, ruka sa mu triasla. Možno je to moja posledná šanca. Nasilu potlačil nervozitu. Fitch je príjemný a uvoľnený muž. Neni sa čoho báť. Vybehol po  dlhom schodisku pred sivou tehlovou budovou obrastenou brečtanom a prešiel cez dubové dvere. Ocitol sa v najvrchnejšej časti prednáškovej sály. Tvarom pripomína17

Ritmatik.indd 17

28.3.2014 17:29


la malý amfiteáter so stupňami. Na vybielených stenách viseli schémy ritmatických obranných stratégií, na jednotlivých stupňoch boli čelom k prednášajúcemu pripevnené sedadlá potiahnuté plyšom. Niekoľko študentov otočilo hlavy, no profesor Fitch bez prerušenia pokračoval vo výklade. Zvyčajne si nevšimol, keď mu priniesli správu z  úradu. Až na  konci prednášky mu obvykle došlo, že jeden žiak je tu navyše. Joelovi to vôbec neprekážalo. Dychtivo si sadol na schody. Dnešná prednáška je očividne o Eastonovej obrane. „... je preto jedna z najlepších proti útoku z viacerých strán.“ Fitch ukázal dlhou červenou palicou na veľký kruh na zemi. Sála bola usporiadaná tak, aby mali študenti dobrý výhľad na ritmatické kresby na podlahe. Fitch prešiel ukazovadlom po čiarach zákazu v bodoch spútania rozmiestnených po obvode kruhu. „Eastonova obrana je známa najmä veľkým počtom menších kruhov. Nakresliť ďalších deväť kruhov je časovo náročná úloha, ale spevnená ochrana za zvýšené úsilie stojí. Všimnite si, že vnútorné čiary tvoria nepravidelný deväťuholník. Množstvo vynechaných strán určuje veľkosť priestoru na kreslenie, ale aj stabilitu obrazca. Ak chcete použiť agresívnejšiu obranu, na body spútania môžete, pravdaže, umiestniť aj krieduchov.“ A čo čiary sily? napadlo Joelovi. Ako sa dá proti nim brániť? Nahlas sa nespýtal, lebo na  seba nechcel pútať pozornosť. Fitch by ho požiadal o správu a Joel by nemal dôvod zostať. A tak ticho počúval. Na školskom úrade ho aj tak ešte nečakajú. Naklonil sa dopredu v nádeji, že niektorý študent položí otázku zaňho. Dúfal márne. Mladí ritmatici sa rozvaľovali na pohodlných sedadlách. Chlapci mali oblečené biele nohavice, dievčatá biele sukne a jedni i druhí nosili sivé svetre. Svetlé farby slúžili na zamaskovanie všadeprítomného kriedového prachu. Profesor Fitch mal na sebe tmavočervený kabát z hrubej látky s rovnými naškrobenými manžetami. Siahal mu až k chodidlám. Vpredu bol zapnutý až k vysokému golieru a takmer úplne za18

Ritmatik.indd 18

28.3.2014 17:29


krýval biely oblek pod ním. Ostré línie a remienky na pleciach podobné výložkám vyvolávali dojem, že ide o vojenský odev. „Preto je Keblinovej obrana vo väčšine situácií horšia ako Eastonova.“ Profesor sa usmial a pozrel na študentov. Fitch bol vysoký a chudý starší muž so šedivejúcimi vlasmi na sluchách. Kabát mu dodával nádych vážnosti. Joel sa rozhliadol po nezaujatých študentoch a pomyslel si: Viete vôbec, kto ste? V sále sedeli pätnásť- a šestnásťroční chlapci a dievčatá, teda presne v jeho veku. No napriek svojmu vznešenému poslaniu sa správali ako... ako tínedžeri. Fitchove prednášky boli uvoľnené a mnohí študenti to zneužívali. Namiesto počúvania si šepkali alebo sa vyvaľovali na sedadlách a hľadeli do stropu. Joelovi sa zdalo, že niekoľkí dokonca spia. Nepoznal ich po mene, ako väčšinu ritmatikov. Zvyčajne sa s ním odmietali baviť. Keď nikto neprehovoril, profesor si kľakol a priložil kriedu na kresbu. Zatvoril oči, sústredil sa. O niekoľko sekúnd sa obrazec rozplynul. „Ak nemáte otázky,“ zdvihol kriedu, „môžeme si povedať niečo o tom, ako sa dá Eastonova obrana prelomiť. Bystrejší z vás určite postrehli, že doteraz som nespomenul čiary sily. Lepšie sa o nich totiž hovorí z pohľadu útočníka. Keby sme...“ Dvere posluchárne sa rozleteli. Fitch vstal, zvrtol sa a zdvihol obočie. Kriedu držal medzi dvoma prstami. Do miestnosti rázne vkročila vysoká postava. Ospalí študenti ožili. Muž mal oblečený sivý kabát nižšieho profesora ritmatiky. Bol mladý, s veľmi svetlými vlasmi a pevným krokom. Priliehavý kabát mal zapnutý až po bradu, okolo nôh mu voľne povieval. Joel ho nepoznal. „Čo si želáte?“ opýtal sa profesor Fitch. Mladý muž zišiel až dolu, prešiel okolo Fitcha a vytiahol červenú kriedu. Potom sa zvrtol, kľakol si a priložil ju na dlážku. Medzi študentmi nastal rozruch. „O čo ide?“ opýtal sa Fitch. „Zasa som natiahol prednášku? Nepočul som odbíjať hodiny. Veľmi ma mrzí, ak som vás obral o vzácny čas.“ 19

Ritmatik.indd 19

28.3.2014 17:29


Muž zdvihol hlavu. Joelovi prebehlo mysľou, že sa tvári nafúkane. „Nie, profesor,“ odvetil mladík. „Vyzývam vás na súboj.“ Fitch zmeravel. „Ja... Och. Ale to je...“ Nervózne si oblizol pery a zovrel dlane. „Nie som si istý, čo mám robiť. Ešte nikdy som...“ „Taste kriedu, profesor.“ Fitch zažmurkal. Kľakol si a priložil kriedu na zem. Ruky sa mu viditeľne triasli. „To je profesor Andrew Nalizar,“ zašepkalo dievča sediace kúsok od Joela. „Profesorský kabát získal len pred troma rokmi na Mainefordskej akadémii. Hovorí sa, že posledné dva roky bojoval v Nebrasku.“ „Fešák,“ odvetila jej kamarátka, krútiac kriedou medzi prstami. Dolu sa dvaja muži pustili do kreslenia. Joel sa vzrušene naklonil. Ešte nikdy nevidel súboj medzi profesormi. Ich súperenie sa môže vyrovnať aj turnaju. Profesori okolo seba nakreslili kruhy na obranu proti súperovým útokom. Súboje sa končia v  okamihu, keď je niektorý z kruhov prelomený. Profesor Fitch sa rozhodol pre Eastonovu obranu, o ktorej pred chvíľou prednášal. K väčšiemu kruhu pridal v bodoch spútania deväť menších. Aj Joel vedel, že to nie je najlepší nápad, a trochu ho to sklamalo. Možno to napokon predsa nebude stáť za nič. Fitchova obrana bola nádherne nakreslená, no až príliš silná. Easton je najužitočnejší v prípade, že súťažiaceho obkľúčia viacerí protivníci. Nalizar použil Ballintainovej obranu – strohý obrazec so základným spevnením. Kým sa profesor Fitch sústredil na  vnútorné čiary, Nalizar vyrazil s krieduchmi do agresívneho útoku. Krieduchovia nakreslení pomocou čiar stvorenia sú v mnohých ritmatických súbojoch základom ofenzívy. Nalizar kreslil rýchlo a efektívne, jeho krieduchovia vyzerali ako malé draky s krídlami a vlnitými krkmi. Len čo dokončil prvého, krieduch ožil a po dlážke letel k Fitchovi. Od zeme sa neodlepil, pretože krieduchovia a všetky ostatné ritmatické čiary majú iba dva rozmery. Bitka sa odohrávala na dlážke, kriedové obrazce na seba útočili. Fitchovi sa stále 20

Ritmatik.indd 20

28.3.2014 17:29


triasli ruky a striedavo pohyboval očami hore a dolu, akoby bol rozrušený alebo nesústredený. Jeden vonkajší kruh nakreslil trochu šikmo. Joel skrivil tvár – bola to veľká chyba. Schéma, ktorú profesor nakreslil na prednáške, bola oveľa presnejšia ako táto. Nesúmerné krivky sa dajú ľahko zdolať. Fitch zaváhal, pozrel na  krivú čiaru a zdalo sa, že o sebe zapochyboval. Do toho, profesor! Joel zaťal päste. Máte na viac! Keď sa na dlážke zavlnil druhý drak, Fitch sa prebral a znova priložil kriedu na zem. Študenti ani nemukli, driemajúci sa vzpriamili. Fitch vystrelil dlhú kľukatú čiaru sily. Mala tvar vlnovky, a len čo ju profesor nakreslil, vyrazila vpred a zasiahla jedného draka. Do vzduchu sa vzniesol obláčik kriedového prachu a napoly zničený tvor sa zvíjajúc vydal nesprávnym smerom. V sále bolo počuť iba škrípanie kriedy a Fitchov rýchly, takmer vydesený dych. Súboj sa vyostril. Joel si zahryzol do pery. Fitch postavil lepšiu obranu, no pretože sa priveľmi ponáhľal, zostalo v nej niekoľko slabých miest. Skromná obrana Nalizarovi umožnila prejsť do útoku, Fitch mal čo robiť, aby s ním udržal krok. Jednu za druhou vystreľoval čiary sily a ničil kriedové bytosti, no vzápätí sa musel brániť pred novými. Nalizar bol dobrý, jeden z najlepších ritmatikov, akých kedy Joel videl. Napriek napätiu boli jeho pohyby plynulé, kreslil ďalších a ďalších krieduchov a netrápilo ho, že Fitch mu ich likviduje. Na chlapca to urobilo dojem. Nedávno bojoval v Nebrasku proti divým krieduchom, spomenul si na slová dievčaťa. Je zvyknutý kresliť pod tlakom. Nalizar pokojne nakreslil pavúčieho krieducha a poslal ho po kruhovej dráhe. Fitch si musel dávať pozor na boky. Potom Nalizar prešiel na čiary sily. Hadovité krivky sa vlnili po dlážke, a len čo zasiahli súperovu čiaru, rozplynuli sa. 21

Ritmatik.indd 21

28.3.2014 17:29


Fitchovi sa konečne podarilo nakresliť vlastného krieducha. Rytiera s  prekrásnymi detailmi pripútal k  jednému z menších kruhov. Ako to, že kreslí tak rýchlo a pekne? čudoval sa Joel. Rytier mal prepracované brnenie a veľký meč. Hoci Nalizarove jednoduché draky boli v presile, ľahko ich porazil. S  rytierom sa odhodlal aj k  útočnejším strelám. Nalizar musel nakresliť niekoľko obranných krieduchov, neforemné tvory sa vrhali oproti Fitchovým čiaram sily. Podlaha sa vlnila zástupmi krieduchov, čiarami a vlnovkami. Bolo to ako smršť, zápas bielej proti červenej. Krieduchovia sa menili na prach, čiary narážali do kruhov a vytrhávali z nich kúsky ochrannej bariéry. Obaja muži kreslili ako o život. Joel ako omámený vstal a podvedome urobil krok smerom k protivníkom. Vtom zazrel Fitchovu tvár. Profesor vyzeral zúfalo a vydesene. Chlapec zmeravel. Profesori pokračovali v  súboji, no Joel nevedel odtrhnúť pohľad od Fitchovej ustaranej tváre. Stekali po nej pramienky potu, profesorove pohyby boli trhané, znepokojené. Chlapcovi svitlo, o čo tu ide. Toto nie je cvičný súboj ani neškodná zábava. Nalizar zaútočil na Fitchovo postavenie a tým, že ho vyzval, spochybnil jeho právo zastávať svoju funkciu. Keby Fitch prehral... Nalizarova červená čiara sily priamo zasiahla Fitchov kruh a takmer ho prelomila. Nalizarovi krieduchovia sa ako krvavá riava vrhli k oslabenej línii. Fitch ostal na chvíľu ako obarený. Keď sa spamätal, bolo už neskoro. Všetkých krieduchov nemohol zastaviť. Jeden drak sa dostal za rytiera a pazúrmi zúrivo driapal oslabenú časť Fitchovho kruhu. Profesor začal kresliť ďalšieho rytiera, no drak mu už medzitým kruh roztrhol. 22

Ritmatik.indd 22

28.3.2014 17:29


„Nie!“ vykríkol Joel a  urobil ešte jeden krok vpred. Nalizar sa usmial, zdvihol kriedu, vstal a oprášil si ruky. Fitch ešte stále kreslil. „Profesor,“ oslovil ho Nalizar. „Profesor!“ Fitch znehybnel a  až vtedy si všimol draka, ktorý ďalej rozširoval otvor, aby cezeň prenikol do kruhu. V skutočnom boji by nasledoval útok na ritmatika, no v obyčajnom súboji stačilo Nalizarovi na víťazstvo zničiť Fitchov ochranný kruh. „Och,“ vydýchol profesor a spustil ruku. „Rozumiem...“ Ako vo sne sa obrátil k študentom. „Myslím... Asi sa teda poberiem.“ Kým si zbieral knihy a  poznámky, Joel klesol na  kamenné schody. V ruke zvieral list pre Fitcha. „Váš kabát, profesor,“ ukázal prstom Nalizar. Fitch sklonil hlavu. „Och, pravdaže.“ Rozopol gombíky a potom si dlhý červený kabát vyzliekol. Pod ním mal bielu vestu, košeľu a nohavice. Bez kabáta vyzeral menší. Chvíľu ho držal v  ruke a  nato ho položil na  katedru. Vzal si knihy a náhlivo opustil prednáškovú sálu. Dvere na prízemí za ním ticho cvakli. Joel sedel ako omráčený. Niekoľkí študenti rozpačito zatlieskali, no väčšina iba vyvaľovala oči. Zjavne nevedeli, čo si o tom myslieť. „Od tejto chvíle až do konca semestra budem prednášať ja,“ stroho im oznámil Nalizar. „Povediem aj letný výberový kurz, ktorý naplánoval profesor Fitch. Dostalo sa ku mne, že študenti Armediovej akadémie, a najmä z vašej skupiny, majú katastrofálne výsledky. Na svojich hodinách lenivosť nestrpím. Hej, chlapče! Ty na schodoch!“ Joel zdvihol hlavu. „Čo tu robíš Prečo nie si v uniforme?“ Joel vstal. „Nie som ritmatik, pane. Chodím do všeobecnej školy.“ „Čože?! Ako to, že sedíš na mojej prednáške?“ 23

Ritmatik.indd 23

28.3.2014 17:29


Na vašej prednáške? Bola to Fitchova prednáška. Alebo mala byť. „Čo si si odhryzol jazyk?“ vyštekol Nalizar. „Priniesol som list pre profesora Fitcha,“ odvetil Joel. „Daj mi ho,“ poručil Nalizar. „Je adresovaný do vlastných rúk.“ Joel si ho strčil do vrecka. „Nesúvisí s prednáškou.“ „V  takom prípade bež preč,“ Nalizar mávol rukou. Prach z červenej kriedy roztrúsený po dlážke vyzeral ako krv. Nalizar sa pustil ničiť svoje výtvory. Joel ustúpil, vybehol po  schodoch a  otvoril dvere. Dolu na trávniku sa pohybovali ľudia, mnohí v sivo-bielych uniformách ritmatikov. Jedna postava medzi nimi vynikala. Chlapec zbehol dolu a na trávniku dobehol profesora Fitcha. Muž sa vliekol z nohy na nohu, plecia mal spustené, v rukách kopu kníh a poznámok. „Pán profesor,“ oslovil ho Joel. Chlapec bol na svoj vek vysoký, dokonca o niekoľko centimetrov vyšší než Fitch. Profesor sa strhol. „Čo sa deje?“ „Ste v poriadku?“ „Pozrimeže, kriedmajstrov syn! Ako sa ti vodí, chlapče? Nemáš byť na prednáške?“ „Teraz mám voľno,“ odvetil Joel a  vzal profesorovi z  kopy dve knihy, aby ju nemal takú ťažkú. „Ako sa cítite? Vyzeralo to nepríjemne.“ „Tak ty si to videl?“ Fitch posmutnel. „Nemôžete s tým niečo urobiť?“ opýtal sa Joel. „Nedajte si vziať prednášky! Porozprávajte sa s riaditeľom Yorkom.“ „Nie, nie,“ pokrútil hlavou Fitch. „Bolo by to nemiestne. Právo na výzvu je veľmi vážená tradícia a dôležitá súčasť ritmatickej kultúry.“ Joel vzdychol a  sklopil zrak. Spomenul si na  list vo vrecku. Bola to prosba, aby ho Fitch cez leto učil. Chlapec sa chcel o ritmatike dozvedieť čo najviac. Ibaže Fitch už nie je riadny profesor. Záleží na  tom? Joel nemal ani istotu, že by prijal študenta, ktorý nie je ritmatik. 24

Ritmatik.indd 24

28.3.2014 17:29


Na druhej strane, nebude mať teraz Fitch viac času na učenie? Len čo to Joelovi napadlo, zahanbil sa. Takmer vytiahol list a podal ho profesorovi, no porazenecký výraz na Fitchovej tvári ho zastavil. Toto asi nie je najvhodnejší čas. „Mal som s tým počítať,“ povzdychol si Fitch. „Keď sme Nalizara pred týždňom prijali, hneď som na ňom videl, že je priveľmi ctižiadostivý. Výzvu na súboj sme na akadémii nezažili už niekoľko desaťročí...“ „Čo urobíte?“ chcel vedieť Joel. „Nuž...“ Fitch sa odmlčal. Chodník, po ktorom kráčali, zatienila koruna košatého duba. „Podľa zvyku nastúpim na Nalizarovo miesto. Najali ho na doučovanie študentov, ktorí tento rok nezvládli niektoré predmety. Odteraz je to na mne. Bez prednášok si aspoň trochu odpočiniem.“ Profesor zaváhal a obrátil sa k prednáškovej budove. Hoci mala tvar kvádra, brečtanom obrastené sivé tehly s tvarom diamantov jej dodávali estetický vzhľad. „Tak,“ prikývol Fitch. „Do prednáškovej sály už asi nikdy nevkročím,“ zlomil sa mu hlas. „Ospravedlň ma.“ Profesor vtiahol hlavu medzi plecia a náhlivo sa vzdialil. Joel zdvihol ruku, no vzápätí si to rozmyslel. Ešte stále držal profesorove knihy. Napokon s povzdychom vykročil cez trávnik k budove úradu. „To bolo fiasko,“ zamrmlal, mysliac na pokrčený list vo vrecku nohavíc.

Ritmatik.indd 25

28.3.2014 17:29


DVOJBODOVÉ a ŠTVORBODOVÉ KRUHY Keď ochranná čiara vytvorí úplný kruh, možno k nej pripojiť body spútania.

Každý kruh môže mať 2, 4, 6 alebo 9 bodov spútania.

Dvojbodový kruh sa, prirodzene, kreslí najľahšie. Krúžky na obrázku znázorňujú umiestnenie bodov spútania, čiary naznačujú ich vzájomný vzťah. Na skutočnej ritmatickej figúre sa krúžky ani čiary nekreslia. Ritmatik nakreslí do bodov ritmatické čiary, ktoré zostanú na mieste vďaka povahe kruhu.

Ritmatik.indd 26

28.3.2014 17:29


K

A

P

I

T

O

L

A

Ú

rad stál v neveľkom údolí na rozhraní medzi ritmatickou a všeobecnou časťou školského areálu. Stavba bola, ako takmer všetky budovy Armediovej akadémie, tehlová, no na rozdiel od ostatných mala červenú farbu. Siahala do výšky jedného poschodia a mala oveľa viac okien ako učebne. Joelovi nikdy nešlo do hlavy, prečo majú úradníci výhľad von, ale študenti nie. Akoby sa báli, že ich zláka pohľad na slobodu. Len čo Joel vstúpil dnu, začul Florence: „... nenapadlo, že príde s výzvou.“ Florence bola úradníčka. Nesedela na stoličke, ale na dubovom pracovnom stole a rozprávala sa s druhým zamestnancom úradu. Exton mal na sebe ako zvyčajne vestu a nohavice s trakmi, pod krkom motýlika. Napriek miernej zavalitosti vyzeral elegantne. Na háčiku vedľa stola mu visel klobúk. Florence mala oblečené žlté jarné šaty s ramienkami. „Výzva na súboj?“ žasol Exton. Horlivo niečo písal brkom namočeným v atramente, ani pri tom nezdvihol hlavu. Joel nepoznal nijakého iného človeka schopného písať a zároveň rozprávať. „Čosi také sme tu už dávno nemali.“ „Veru,“ pritakala Florence. Bola mladá, ani tridsaťročná, a slobodná. Keď riaditeľ akadémie prijal do  zamestnania na  úrade ženu, tradičnejšie založení profesori to pokladali za škandál. Lenže k podobným rozhodnutiam dochádzalo čoraz častejšie. Ľudia 27

Ritmatik.indd 27

28.3.2014 17:29


hovorili, že zastarané postoje nemajú v dvadsiatom storočí miesto. York argumentoval tým, že keď v Nebrasku bojujú ritmatičky a Panovníkovi píše prejavy žena, aj on má právo zamestnať úradníčku. „Výzvy boli v začiatkoch vojny v Nebrasku oveľa bežnejšie,“ povedal Exton, stále sklonený nad pergamenom. „Každý nafúkaný profesor s novým kabátom sa chcel hneď vyšvihnúť na samý vrch. Boli to zmätené časy.“ „Ale je pekný,“ odvetila Florence. „Kto?“ „Profesor Nalizar. Bola som u riaditeľa, keď mu dnes ráno prišiel povedať o výzve. Vtrhol dnu a vyhlásil: Dovoľujem si vám oznámiť, že na tejto akadémii čoskoro získam definitívu.“ Exton pohŕdavo odfrkol. „Čo mu na to povedal York?“ „Nenadchlo ho to. Pokúsil sa Nalizara odhovoriť, ale ten o tom nechcel ani počuť.“ „Viem si to predstaviť.“ „Nezaujíma vás, koho chcel vyzvať?“ podpichla ho Florence. Vtom si všimla Joela postávajúceho pri stene a žmurkla naňho. „Pochybujem, že ma necháte v pokoji dokončiť prácu, kým si to nevypočujem,“ poznamenal Exton. „Profesora Fitcha,“ nevydržala Florence. Exton prestal písať a konečne zdvihol hlavu. „Fitcha?“ Mladá žena prikývla. „Veľa šťastia,“ zachichotal sa Exton. „Fitch je na akadémii najlepší. Roztrhá toho zelenáča na kusy, skôr ako sa usadí prach z kriedy.“ „Nie,“ namietol Joel. „Fitch prehral.“ Obaja úradníci stíchli. „Čože?“ Florence vyvalila oči. „Ako vieš?“ „Bol som tam.“ Joel pristúpil k pultu pred nimi. Vzadu za zatvorenými dverami sa nachádzala riaditeľňa. Exton chlapcovi pohrozil brkom. „Veľmi dobre si pamätám, že som ťa poslal do budovy humanitných vied, mladý muž.“ „Všetky odkazy som odovzdal,“ bránil sa Joel. „U Fitcha som sa zastavil pri návrate. Mal som to po ceste.“ „Po ceste? Budova ochrany je na opačnom konci akadémie!“ 28

Ritmatik.indd 28

28.3.2014 17:29


„Nechajte ho, Exton. Čo je na tom, že sa zaujíma o ritmatikov? To isté sa dá povedať o väčšine ľudí na akadémii.“ Florence sa na Joela usmiala, no chlapec bol viac-menej presvedčený, že sa ho zastala iba preto, aby Extona nazlostila. Muž zahundral a vrátil sa k písaniu. „Zrejme mu nemôžem zazlievať, že sa prešmykol na cudziu hodinu. Mám dosť starostí so študentmi, ktorí sa snažia vyhýbať vlastným. No aj tak si myslím, že posadnutosť tými prekliatymi ritmatikmi pre chlapca nie je zdravá.“ „Nebuďte taký suchár,“ vyčítala mu Florence a  obrátila sa k Joelovi: „Hovoríš, že profesor Fitch prehral?“ Chlapec prikývol. „Čo to znamená?“ „Vymení si miesto s Nalizarom a príde o definitívu,“ odvetil Exton. „O rok môže Nalizara vyzvať na odvetný súboj a dovtedy sú obaja nenapadnuteľní.“ „Úbohý profesor!“ poľutovala ho Florence. „To je voči nemu nespravodlivé. Predpokladala som, že Nalizar ho vyzve, len aby sa mohol chvastať.“ Exton pokračoval v práci. „Pekný či nie, môj dojem z pána Nalizara sa zhoršil,“ skonštatovala Florence. „Fitch je veľmi milý a učenie nadovšetko miluje.“ „Prežije to,“ povedal Exton. „Nevyhodia ho na ulicu. Ponevieral si sa tam až do konca súboja, však, Joel?“ Chlapec pokrčil plecami. „Ako to prebiehalo? Vyšiel z toho Fitch so cťou?“ „Bol veľmi dobrý,“ odvetil Joel. „Jeho figúry boli nádherné, len... Asi vypadol z cviku.“ „Také surové jednanie!“ pobúrilo to Florence. „Sú to akademici, nie gladiátori.“ Exton prestal písať a pozrel na ňu ponad okuliare. „Moja drahá,“ oslovil ju, „domnievam sa, že k podobným výzvam by malo dochádzať podstatne častejšie. Dnešok tým nadutým ritmatikom azda pripomenie, prečo sú tu. Ak Nebrask padne...“ „So strašidelnými historkami na mňa nechoďte, Exton,“ skočila mu do reči. „Tie sú dobré akurát pre politikov, aby nám naháňali strach.“ 29

Ritmatik.indd 29

28.3.2014 17:29


„Nezmysel,“ odfrkol Exton. „A vôbec, nemali by ste pracovať?“ „Teraz mám prestávku, zlatko,“ odvetila. „Všimol som si, že prestávku máte zásadne vždy, keď musím niečo dôležité dokončiť.“ „Musíte si to lepšie načasovať.“ Florence sa načiahla k drevenej škatuľke na stole a vybrala z nej sendvič so šunkou a kvasenou zeleninou kimči. Joel pozrel na kyvadlové hodiny v kúte. Do ďalšej vyučovacej hodiny mu zostáva pätnásť minút, za ten čas už nestihne doručiť nijaký odkaz. „Robím si starosti o profesora Fitcha,“ povedal, neodtŕhajúc zrak od hodín s komplikovanými ozubenými súkoliami. Navrchu sedela mechanická sova, ktorá vždy o celej hodine zahúkala. Čakanie si krátila občasným žmurknutím a obhrýzaním pazúrov. „Nebude to také zlé,“ ubezpečil ho Exton. „York mu pravdepodobne pridelí iba hŕstku študentov. Fitch potrebuje trochu voľna. Možno sa mu to zapáči.“ Čo sa mu na tom môže páčiť? Porážka úbohého profesora zdrvila. „Fitch je génius,“ vyhlásil Joel. „Nikto na akadémii neučí také zložité obrany ako on.“ „Skutočný učenec,“ pritakal Exton. „No niekedy je to trochu na škodu. Nalizar sa na učenie hádam hodí lepšie. Podľa toho, čo som počul, niektoré Fitchove prednášky sú pre študentov trochu nezrozumiteľné.“ „Nie,“ protestoval Joel. „Je skvelý učiteľ. Všetko vysvetlí a nemá študentov za hlupákov ako Howards alebo Silversmith.“ Exton sa uškrnul. „Zdá sa mi, že ti nechávam priveľa voľného času. Chceš, aby na mňa ritmatici zasa zazerali?“ Joel neodpovedal. Ostatní profesori ritmatiky dali zreteľne najavo, že si neželajú, aby ich rušil počas prednášok. Po odchode Fitcha, ktorého to netrápilo, sa na nijakú hodinu tak skoro nedostane. Zovrelo mu žalúdok. Ešte stále má šancu. Ak bude Fitch učiť, prečo by nemohol byť jedným z jeho študentov? 30

Ritmatik.indd 30

28.3.2014 17:29


„Joel, zlatko,“ oslovila ho Florence. V ruke držala napoly zjedený sendvič. „Ráno som sa rozprávala s tvojou mamou. Požiadala ma, aby som ti pripomenula, že máš vyplniť žiadosť kvôli letným výberovým predmetom.“ Joel skrivil tvár. Život syna zamestnankyne akadémie mal svoje výhody. Najväčšou z nich bolo, že nemusel platiť školné, hoci dôvodom pre to bola najmä otcova smrť. Malo to však aj nevýhody. Mnohí ďalší zamestnanci – napríklad Exton a Florence – dostávali na akadémii okrem platu aj ubytovanie a stravu. Joel medzi nimi vyrastal a vídaval ich každý deň. Mnohí boli dobrými priateľmi jeho matky. „Pustím sa do toho,“ odvetil a myšlienky sa mu opäť zvrtli k listu pre profesora Fitcha. „Koniec semestra je za dverami,“ pripomenula mu Florence. „Musíš sa niekam zapísať. Konečne si môžeš vybrať sám a nemusíš trčať na doučovaní. Nie je to vzrušujúce?“ „Jasné.“ Väčšina študentov odchádzala na leto domov. Tí, čo zostali, trávili v škole iba pol dňa a stačil im jeden výberový predmet, no kto mal počas celého roka zlé študijné výsledky, namiesto voliteľného predmetu chodil na doučovanie. Ritmatici mali šťastie – na akadémii síce trávili celý rok, no v lete mali na výber z ritmatických predmetov. „Už si nad tým premýšľal?“ dobiedzala Florence. „Trochu.“ „Miesta sa rýchlo zapĺňajú, zlatko. Na telesnej výchove je ešte stále niekoľko voľných. Mám ťa tam dopísať?“ Tri mesiace stáť na ihrisku, dívať sa, ako všetci okolo neho behajú, kopú do lopty a predstierajú, že je to aspoň spolovice také zaujímavé ako ritmatické súboje? „Nie, ďakujem.“ „Tak kam?“ Matematika znie zábavne. Literatúra by nebola príliš náročná. No ani jedno sa nevyrovná štúdiu s profesorom Fitchom. „Do večera si niečo vyberiem,“ prisľúbil a zaškúlil na hodiny. Najvyšší čas ísť do triedy. Vzal si knihy – Fitchove položil navrch – a odišiel, skôr než naňho mohla Florence ešte viac pritlačiť.

Ritmatik.indd 31

28.3.2014 17:29


Brandon Sanderson – Ritmatik – ukážka