nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 105
Nesmrteľní 105
„NaspäÈ tu, s nami v‰etk˘mi,“ vraví srdeãn˘m hlasom. Jej rozdvojená povaha a schopnosÈ byÈ niekedy prívetivá a inokedy chladná, zvlá‰È keì sa to t˘ka mÀa, ma veºmi mätie a nevyznám sa v nej. Spomínam si na starého muÏa, ktorého som náhodou raz stretla v Letozemi. Trval na tom, Ïe dvojiãky majú presne opaãnú povahu, neÏ na akú som bola zvyknutá. Vravel, Ïe Rayne je tá, ktorá je tichá, a Ïe Romy zas zaÈatá. Zaujímalo by ma, ako ãasto sa hrajú s ºuìmi túto hru. Skôr ako dokáÏem v hlave sformulovaÈ nejakú odpoveì, pristupuje ku mne Ava a dáva mi mal˘ leskl˘ kry‰tálov˘ kameÀ. Je prekrásne modrozelen˘ a trocha mi pripomína Judeove oãi. „To je kavansit,“ vysvetºuje Ava a pozorne si ma obzerá. „Podporuje intuíciu a psychické lieãenie. TaktieÏ povzbudzuje k hlbokej sebareflexii, in‰piruje ãloveka k nov˘m nápadom a pomáha, aby si spomenul na záÏitky zo svojich predchádzajúcich Ïivotov.“ Pohºady sa nám stretávajú a zostávame tak dlho. Avin pohºad je veºavravn˘ a ja si Ïelám, aby tu bol Damen a poãul, ão mi povedala. Prikyvujem, ukladám si kameÀ do vrecka a otáãam sa k Judeovi. Nie preto, Ïe by som oãakávala, Ïe od neho nieão dostanem, ale vidím, ako Ïiari a plápolá jeho aura. A z toho, ako vyÏaruje jeho energia, usudzujem, Ïe mi chce nieão povedaÈ. „Idem s tebou,“ vraví napokon. Nechápavo sa na neho pozerám a nie som si istá, ãi som poãula správne. „Naozaj. To je môj dar. Idem na tú púÈ s tebou. Nemala by si ju absolvovaÈ sama. NeÏelám si, aby si ju pre‰la sama.“ „Ale ty nemôÏe‰,“ vravím r˘chlo a ani nemám príleÏitosÈ sa nad t˘m zamyslieÈ. No zdá sa, Ïe to bola správna reakcia.