Issuu on Google+

nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 99

Dvanásť „Naozaj nechce‰ ísÈ dnu?“ Krútim hlavou a na chvíºku sa nám s Judeom stretáva pohºad. Potom svoju pozornosÈ upriamujem na prázdne, zimou poznaãené stonky, na ktor˘ch e‰te nedávno kvitli prekrásne ruÏové a fialové begónie – lemovali cestiãku od príjazdovej cesty aÏ k jeho dverám. „To chce‰ fakt cez to v‰etko prejsÈ?“ Prikyvujem. Uvedomujem si, Ïe by som mala aspoÀ na jednu jeho otázku odpovedaÈ verbálne. V tejto chvíli sa v‰ak necítim na to, aby som ãokoºvek povedala. Neviem prestaÈ myslieÈ na tú poslednú chvíºu s Damenom – na jeho slová, Ïe je moÏné, Ïe sa uÏ nikdy nevrátim, Ïe sa stratím v bahne a nebudem vedieÈ nájsÈ cestu späÈ. Spomínam si, ako si ma pritiahol do náruãia, chvíºku ma podrÏal a potom vybehol z izby. Vzápätí sa ku mne vrátil a znova objal, takmer proti svojej vlastnej vôli. Jeho objatie bolo teplé, plné vá‰ne, plné lásky, také... r˘chle, akoby presn˘ opak jeho chladn˘ch a vecn˘ch slov. Cítila som jeho vnútorn˘ boj a bola si vedomá, Ïe sa snaÏí odosobniÈ od moÏn˘ch následkov môjho rozhodnutia, o ktorom si je ist˘, Ïe mu zlomí srdce. No aj tak som ãakala nieão viac.


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 100

100 Alyson Noe¨l Vedela som, Ïe cestu musím podstúpiÈ sama a trvala som na tom, Ïe po nej môÏem kráãaÈ iba ja. Aj tak som si v‰ak bola istá, Ïe ma do Letozeme minimálne odprevadí. Pokú‰am sa tieto my‰lienky zahnaÈ a vravím si, Ïe by som sa mala sústrediÈ na to, ão sa deje teraz. Na to, ako Jude stojí predo mnou, kaÏd˘ sme na inej strane dverí. „A kde je Damen?“ nazerá mi ponad plece na prázdne miesto za mnou, a potom si ma pozorne prezerá. „Ide s tebou, nemám pravdu?“ Dívam sa dolu, aÏ príli‰ si vedomá toho, ako sa mi prí‰erne sÈahuje hrdlo a ako ma zaãínajú páliÈ oãi. Zvyãajne to znamená, Ïe mi tvár za chvíºku zaãnú zalievaÈ slzy. OkamÏite ten pocit zaháÀam. Nedovolím si plakaÈ. Nie tu. Nie pred Judeom. Nie za nieão, ão som sa sama rozhodla podstúpiÈ. Nakoniec sa dávam dohromady a vravím: „Idem iba ja, toto je nieão, ão musím urobiÈ sama. Lotus to povedala absolútne jasne.“ Mykám plecami, akoby o niã ne‰lo, a dúfam, Ïe to tak bude cítiÈ aj Jude. Opiera sa o dvere, dlane má hlboko zaborené v predn˘ch vreckách a z jeho grimasy mi je jasné, Ïe si myslí nieão úplne iné. Rád by zistil, ão sa stalo medzi mnou a Damenom. No preto tu nie som, a tak tieto my‰lienky r˘chlo zavrhujem. Dívam sa mu do oãí a vravím: „Poãuj, len som sem chcela na chvíºku prísÈ, aby som sa ti poìakovala. Za to, Ïe si bol tak˘ dobr˘ priateº a Ïe si pri mne stál poãas v‰etk˘ch t˘ch... Ïivotov.“ Vzdychá a díva sa skrze mÀa na ulicu za mnou. Vydáva nieão ako sarkastick˘ povzdych, nieão medzi zafrflaním a zastonaním a napokon vraví: „Ever, moÏno by si si mala odloÏiÈ svoju vìaãnosÈ pre niekoho, kto si ju naozaj zaslúÏi. Îia-


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 101

Nesmrteľní 101

den z mojich krokov sa pre teba napokon neukázal byÈ nijako nápomocn˘. Vôbec som ti nepomohol a ak mám byÈ úprimn˘, väã‰inou sa stal presn˘ opak. VÏdy som v‰etko iba pobabral a zmenil na hor‰ie. Zdá sa, Ïe mám zlozvyk vÏdy v‰etko poriadne zamotaÈ.“ Nemá zmysel jeho slová popieraÈ. R˘chlo súhlasím a ticho dodávam: „No dobre, ale aj napriek tomu mám pocit, Ïe to nie je tvoja vina. Keì niã iné, som si takmer istá, Ïe je to tvoj osud.“ Jude nakláÀa hlavu nabok a ‰krabká sa po zarastenej brade. „TakÏe môj osud je kaziÈ ti Ïivot?“ Skepticky sa na mÀa díva. „Nie som si ist˘, ão si mám o tomto myslieÈ.“ „NuÏ nie, nie len to. Som si istá, Ïe má toho Ïivot pre teba v talóne omnoho viac, napríklad aj veci, ktoré nemajú so mnou niã spoloãné. Chcem len povedaÈ, Ïe je to nieão ako nበkombinovan˘ osud, chápe‰? MoÏno sa my dvaja stretávame poãas v‰etk˘ch t˘ch storoãí z dôvodu, o ktorom sme ani jeden z nás predt˘m neprem˘‰ºali.“ Pozerám sa na neho a pokú‰am sa zistiÈ, ako to vzal. Hlavu má naklonenú nabok, aÏ mu na tvár padajú vrkôãiky vlasov a celú ju zahaºujú. „TakÏe,“ zaãínam sa cítiÈ tro‰ku ako blázon, Ïe som sem vôbec pri‰la. „Dúfam, Ïe táto cesta odhalí práve toto a hádam aj omnoho viac.“ „UÏ si sa teda rozhodla?“ Odh⁄Àa si vlasy z tváre a díva sa na mÀa modrozelen˘mi oãami. „Vyzerá to tak,“ pokú‰am sa o úsmev, ale celkom mi to nejde. Jude prikyvuje a trochu sa chveje, ako keby v sebe nieão zadrÏiaval. Akoby zvádzal vnútorn˘ boj medzi túÏbou úprimne a zo srdca nieão povedaÈ alebo vysloviÈ slová, aké mu káÏe rozum. Napokon sa rozhoduje ísÈ druhou cestou a vraví: „Tak ti Ïelám na tvojej púti v‰etko dobré, nech tvoje kroky vedie sám Boh.“


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 102

102 Alyson Noe¨l Jude sa odkláÀa od dverí, akoby ma ‰iel objaÈ, no v poslednej chvíli mení rozhodnutie a ruky mu voºne klesajú k telu. A skôr ako tá chvíºa môÏe byÈ e‰te nepríjemnej‰ia a trápnej‰ia, neÏ uÏ aj tak je, pristupujem k nemu a pevne si ho k sebe priÈahujem. Chvíºu ho drÏím a tento moment sa mi zdá dlh˘ ako veãnosÈ. Potom sa od neho odÈahujem. Som si vedomá Judeovej energie, jeho zvyãajnej pokojnej a veºmi príjemnej upokojujúcej vyrovnanosti, ktorá mnou prechádza ako vlna. Ten pocit vo mne pretrváva, aj keì sa otáãam a kráãam od neho preã, aby som sa mohla ísÈ rozlúãiÈ s ostatn˘mi blízkymi priateºmi.

Zastavujem sa aj pri Milesovom dome, ale nie je doma. A tak idem k Ave a za dvojiãkami, no ani ony nie sú doma. Pristavujem sa pred Havenin˘m star˘m domom, v ktorom b˘vala so svojím mal˘m bratom Austinom a ich rodiãmi. Parkujem na ulici a vidím pred domom tabuºu, na ktorej je napísané NA PREDAJ. Z otvoreného domu vychádzajú alebo doÀ vchádzajú moÏní kupci. Zaujímalo by ma, ãi jej rodiãia zistili, Ïe je preã a uÏ sa nikdy nevráti. MoÏno e‰te stále pozerajú akoby cez Àu a vidia v‰etko ostatné, len nie ju, tak ako v ãasoch, keì e‰te Ïila. Moja nálada je uÏ beztak veºmi pochmúrna, a tak idem aj okolo Sabininho domu. To je v‰ak v‰etko, ão som odhodlaná urobiÈ. Nezastavujem sa tam ani nejdem dnu. Potichu som sa s Àou rozlúãila uÏ vãera veãer. Nemám dôvod sa tu viac zdrÏovaÈ, a tak idem do vedºaj‰ej ulice, parkujem auto na obrubníku, zatváram oãi a predstavujem si portál, ktor˘ ma vedie do Letozeme. Pristávam na obrovskej voÀavej lúke plnej pulzujúcich kvetov a rozochven˘ch stromov. Na chvíºu sa zastavujem a uÏívam si túto ãis-


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 103

Nesmrteľní 103

tú a nepo‰kvrnenú nádheru vôkol mÀa. Je to nepredstaviteºné mnoÏstvo krásy, lásky a v‰etkého dobra. Potom hºadám cestiãku vedúcu na miesto, ktoré je presn˘m opakom. Musím nájsÈ miesto, kde sú v‰etky stromy holé a bez listov, kde nerastú kvety a nefunguje mágia ani zhmotÀovanie. Moja teória o tomto mieste sa potvrdzuje hneì, ako zbadám tenk˘ pruh bahna a blata vedúci od Haveninho hrobu aÏ na sam˘ zaãiatok územia, na ktoré som naìabila prv˘krát. Rastie to. Neustále sa rozpína. Hoci ma to vôbec neprekvapuje, netu‰ím, ako to zastaviÈ. Nemám predstavu, ão urobím, keì tam prídem. Na túto chvíºu, na v‰etky moÏnosti, ktoré by ma mohli ãakaÈ, som sa v my‰lienkach usilovala pripraviÈ uÏ predt˘m, no na toto, ão vidím pred sebou, som sa nepripravila ani náhodou. Zastavujem sa, od údivu sa mi otvárajú oãi do‰iroka a sánka klesá prakticky aÏ ku kolenám, keì pred sebou vidím Judea, Avu, Romy, Rayne a Milesa? Stoja predo mnou a ãakajú na mÀa. Jedin˘ ãlovek, ktor˘ tu, Ïiaº, ch˘ba, je Damen. „Ako ste...“ Hlas sa mi láme, keì sa dívam na Milesa, to najväã‰ie prekvapenie zo v‰etk˘ch. „Chvíºu to trvalo a potrebovali sme viac pokusov, no keì sme si na‰e energie rozdelili medzi ‰tyroch a e‰te sme pripojili Milesovu neutíchajúcu túÏbu Èa vyprevadiÈ na cestu, nakoniec sa nám to podarilo.“ „Dúfam, Ïe najprv ste mu ukázali kraj‰ie ãasti Letozeme,“ striasa ma pri my‰lienke, ako sa asi musel cítiÈ, keì najprv vstúpil do prekrásneho, Ïiariaceho, jagavého závoja, a potom sa zjavil na tomto tmavom a neute‰enom mieste. „To aÏ neskôr,“ vraví Ava. „Trochu sme sa ponáhºali, aby sme Èa zastihli skôr, neÏ odíde‰.“


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 104

104 Alyson Noe¨l „Ale preão?“ Dívam sa na Judea správne sa domnievajúc, Ïe to bol on, kto ich zavolal, aby sa tu so mnou stretli, hneì potom ako som od neho odi‰la. „No preto, lebo si zaslúÏi‰ poriadnu rozlúãku,“ vraví Romy a lakÈom udiera sestru do brucha, aÏ k˘m aj Rayne neochotne prik˘vne. „Ja, ja neviem, ão na to povedaÈ,“ pregægam a vravím si, Ïe sa pred nimi nemôÏem rozplakaÈ. „Nemusí‰ povedaÈ niã,“ vy‰kiera sa Miles. „Veì ma pozná‰. âo sa t˘ka rozprávania, som mimoriadne schopn˘ povedaÈ v‰etko aj za ostatn˘ch.“ „No, to je pravda,“ smejem sa a stále si neviem zvyknúÈ, Ïe ho tu vidím. „Och, aby sme nezabudli na darãeky,“ pripomína vzru‰ene Ava. Chcem vyzeraÈ nad‰ene, no netu‰ím, ão s t˘mi darmi budem robiÈ a ãi si ich budem môcÈ do tmavej ãasti Letozeme zobraÈ, nech uÏ je to kdekoºvek. Táto obava je zahnaná v momente, keì Rayne vystupuje vpred, pristupuje ku mne a ukazuje mi, Ïe mám skloniÈ hlavu. Potom mi na krk ve‰ia mal˘ strieborn˘ talizman na úzkom pásiku koÏe. Prívesok beriem do prstov a dvíham ho, aby som si ho mohla lep‰ie obzrieÈ. Nie som si celkom istá, ako si mám interpretovaÈ odkaz, ktor˘ sa za t˘mto príveskom skr˘va. Najmä keì si uvedomím, Ïe mi ho dala práve Rayne. „To je Ouroboros?“ vyvaºujem oãi, hlas mám ostr˘, oboãie nechápavo nadvihnuté. „To je odo mÀa a od Romy,“ vraví, oãi má veºké a váÏne. „Má Èa ochrániÈ. Damen mal pravdu, tento znak vôbec nie je satansk˘. Dúfali sme, Ïe ti pripomenie, kde si zaãala a kde mበskonãiÈ a Ïe sa na tom istom mieste znova nájde‰.“ „A to je kde?“ p˘tam sa a nespú‰Èam z nej oãi.


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 105

Nesmrteľní 105

„NaspäÈ tu, s nami v‰etk˘mi,“ vraví srdeãn˘m hlasom. Jej rozdvojená povaha a schopnosÈ byÈ niekedy prívetivá a inokedy chladná, zvlá‰È keì sa to t˘ka mÀa, ma veºmi mätie a nevyznám sa v nej. Spomínam si na starého muÏa, ktorého som náhodou raz stretla v Letozemi. Trval na tom, Ïe dvojiãky majú presne opaãnú povahu, neÏ na akú som bola zvyknutá. Vravel, Ïe Rayne je tá, ktorá je tichá, a Ïe Romy zas zaÈatá. Zaujímalo by ma, ako ãasto sa hrajú s ºuìmi túto hru. Skôr ako dokáÏem v hlave sformulovaÈ nejakú odpoveì, pristupuje ku mne Ava a dáva mi mal˘ leskl˘ kry‰tálov˘ kameÀ. Je prekrásne modrozelen˘ a trocha mi pripomína Judeove oãi. „To je kavansit,“ vysvetºuje Ava a pozorne si ma obzerá. „Podporuje intuíciu a psychické lieãenie. TaktieÏ povzbudzuje k hlbokej sebareflexii, in‰piruje ãloveka k nov˘m nápadom a pomáha, aby si spomenul na záÏitky zo svojich predchádzajúcich Ïivotov.“ Pohºady sa nám stretávajú a zostávame tak dlho. Avin pohºad je veºavravn˘ a ja si Ïelám, aby tu bol Damen a poãul, ão mi povedala. Prikyvujem, ukladám si kameÀ do vrecka a otáãam sa k Judeovi. Nie preto, Ïe by som oãakávala, Ïe od neho nieão dostanem, ale vidím, ako Ïiari a plápolá jeho aura. A z toho, ako vyÏaruje jeho energia, usudzujem, Ïe mi chce nieão povedaÈ. „Idem s tebou,“ vraví napokon. Nechápavo sa na neho pozerám a nie som si istá, ãi som poãula správne. „Naozaj. To je môj dar. Idem na tú púÈ s tebou. Nemala by si ju absolvovaÈ sama. NeÏelám si, aby si ju pre‰la sama.“ „Ale ty nemôÏe‰,“ vravím r˘chlo a ani nemám príleÏitosÈ sa nad t˘m zamyslieÈ. No zdá sa, Ïe to bola správna reakcia.


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 106

106 Alyson Noe¨l Veì ak nemôÏe ísÈ Damen, tak potom nemôÏe ísÈ ani Jude. A ani nie je dôvod, aby som ho do tohto Èahala viac neÏ doteraz. „Ver mi, veºmi si tvoje odhodlanie váÏim, naozaj, ale in‰trukcie, ktoré mi dala Lotus, boli viac ako jasné. Musím cestu absolvovaÈ sama. Bez teba, bez Damena, aby som sa mohla spoºahnúÈ len sama na seba. Je to môj osud a po tejto ceste môÏem kráãaÈ iba ja.“ „Myslel som si, Ïe na‰e osudy sú poprepletané, sama si to povedala.“ Na chvíºu som ticho a neviem, ão na to povedaÈ. Dívam sa na dvojiãky, na Milesa, potom na Avu a znova na Judea. SnaÏím sa v hlave opäÈ prehraÈ v‰etko, ão práve povedal, keì ju zrazu cítim. Lotus. UÏ je tu. Otáãam sa, in‰tinktívne ju nachádzam pohºadom a uvedomujem si, Ïe vyzerá star‰ie, neÏ keì som ju videla naposledy. Omnoho krehkej‰ie, zraniteºnej‰ie a unavenej‰ie. Jej pohyby sú pomalé, ale rozhodné. ·tíhlou postavou sa mierne nakláÀa dopredu, vlasy má rozpustené, nezapletené do zvyãajného vrkoãa. Dlhé striebristosivé pramene jej voºne dopadajú na plecia. Povievajú vo vetre, vzná‰ajú sa jej okolo hlavy a ich farba akoby spl˘vala s farbou jej pleti. Je taká bledá, aÏ sa zdá, Ïe jej oãi sú ako dva veºké, obrovské akvamarínové kamene spadnuté do zasneÏenej krajiny. A tentoraz, na rozdiel od toho, ako som ju videla naposledy, sa celou váhou opiera o starú, vyrezávanú drevenú palicu. Prstami zviera rúãku a drÏí ju tak pevne, aÏ sú jej staré hrboºaté ruky takmer biele. Zdvíha hlavu a pristupuje ku mne. Obzerá si ma stareck˘mi oãami a od radosti sa usmieva. „Adelina,“ skláÀa sa a zastavuje len pár metrov odo mÀa. Nespú‰Èa zo mÀa oãi, akoby si e‰te nev‰imla, Ïe mám pri sebe


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 107

Nesmrteľní 107

spoloãnosÈ. „Si pripravená vydaÈ sa na cestu? Si pripravená ma oslobodiÈ?“ „TakÏe to je to, ão mám urobiÈ?“ Pozorne si ju obzerám a jej slová akoby do mÀa zasiali nové zrnieãko pochybností a od‰tartovali vlnu otázok, ak˘ má vlastne zmysel to, ão sa chystám urobiÈ. „UÏ sme na teba ãakali dlho. Iba ty môÏe‰ absolvovaÈ túto cestu, len ty dokáÏe‰ odhaliÈ pravdu.“ „Ale preão iba ja?“ p˘tam sa. „Preão so mnou nemôÏe ísÈ Damen alebo Jude?“ „Prosím,“ ‰epká hlbok˘m hrdeln˘m hlasom, ºavú ruku si pritíska na srdce a skláÀa sa predo mnou. Na prstenníku má nastoknut˘ úzky, zlat˘ prsteÀ, ktor˘ Ïiari tak, Ïe sa to nedá prehliadnuÈ. Zam˘‰ºam sa, ãi ho mala na prste nastoknut˘ vÏdy. Ak áno, ako je moÏné, Ïe som si ho nikdy predt˘m nev‰imla? „Musí‰ sa rozhodnúÈ a jednoducho uveriÈ.“ Po prv˘krát odkedy pri‰la, sa otáãam k svojim priateºom. Vidím, ako sa na Àu dívajú s tak˘m úÏasom i odporom, aÏ prem˘‰ºam, ãi vidia nieão, ão som si nev‰imla. Keì sa v‰ak k Lotus opäÈ otáãam, vidím presne to, ão oni. Stúpa z nej prekrásne zlaté svetlo. Rastie z jej najhlb‰ieho vnútra a expanduje, aÏ k˘m nie je v‰ade okolo nej. „UÏ si pripravená?“ Díva sa na mÀa a tvár jej tak Ïiari, aÏ musím prik˘vnuÈ, pretoÏe jej nedokáÏem odolaÈ. Dvíha svoj pokriven˘ star˘ prst a volá ma, aby som vykroãila za Àou, aby som urobila prv˘ krok v ústrety svojmu osudu, o ktorom sama e‰te veºa neviem. Otáãam sa k priateºom, aby som im zamávala na rozlúãku, a vidím ako Miles, Ava a dvojiãky mávajú naspäÈ. Jude v‰ak e‰te stále stojí priamo za mnou. Chcem mu opäÈ vysvetliÈ, preão túto cestu musím podstúpiÈ sama, keì sa Lotus zastavuje a díva sa ponad plece na


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 108

108 Alyson Noe¨l Judea, akoby si ho predt˘m nev‰imla. Pozorne si ho premeriava a zdá sa, Ïe ho svojím spôsobom rozpoznáva. Potom, na moje prekvapenie, máva na neho rukou a poz˘va ho, aby sa k nám pripojil. „Toto je aj tvoj osud. Odpovede, ktoré hºadá‰, mበteraz na dosah,“ vraví múdrym hlasom. Dívam sa najprv na Àu, a potom na Judea. Prem˘‰ºam, ão t˘m chcela povedaÈ, no ona sa mi znova otáãa chrbtom. Keì sa dívam na Judea, vidím, Ïe je z toho rovnako zmäten˘ ako ja. Lotus nás vedie moãariskami, lesom pln˘m vyschnut˘ch stromov a ostr˘ch haluzí, ktoré sú úplne bez lístia aj napriek tomu, Ïe stále pr‰í. Pohybuje sa s prekvapujúcou istotou, hoci ja mám ão robiÈ, aby som jej staãila. Nespú‰Èam oãi z jej ‰ije, nechcem ju ani na chvíºu stratiÈ z dohºadu. Po cel˘ ãas si uvedomujem za sebou Judeove kroky. Hoci som veºmi vìaãná, Ïe je so mnou a Ïe mám spoloãnosÈ, nemôÏem si pomôcÈ, ale stále si hovorím, Ïe by tam nemal byÈ on ale Damen. Damen by mal kráãaÈ po tejto ceste spolu so mnou. To on chcel ísÈ, aby ma ochránil, aj napriek tomu, Ïe nesúhlasil, aby som do toho i‰la. Nie je správne, Ïe je tu so mnou Jude. Ideme dopredu, kráãame za Lotus a ja mám pocit, Ïe takto ideme nekoneãné míle. Chcem sa jej sp˘taÈ, ako ìaleko e‰te musíme ísÈ, keì koneãne dorazíme do cieºa. Viem to v momente, keì tam prídeme. Krajina je v podstate nezmenená. Zem je e‰te stále zablatená, neustále pr‰í a okolie stále vyzerá rovnako bezúte‰ne a bez Ïivota. No aj napriek tomu som presvedãená, Ïe sme na mieste. Vzduch je totiÏ in˘. Chladnej‰í. Teplota klesla tak nízko, aÏ si Ïelám, aby som bola obleãená v nieãom teplej‰om neÏ len v star˘ch dÏínsoch a triãku s dlh˘m rukávom. Ale e‰te


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 109

Nesmrteľní 109

viac ako chlad si uvedomujem, ako okolie a priestor pred nami Ïiaria a svietia. To svetlo sa veºmi podobá Ïiariacemu svetelnému závoju, ktor˘ vytvára portál do Letozeme. Akoby nastala zmena v celkovej atmosfére. Krajina je v akomsi jemnom opare, je zahmlená a v‰etko okolo nás má zrazu neostré kontúry a len naznaãuje, ão leÏí pred nami. Lotus sa zastavuje, dvíha ruku k ãelu a obzerá si okolie a celú scenériu pred nami. Stojím pri nej a Jude z opaãnej strany vedºa mÀa. Zaujímalo by ma, ãi bude e‰te stále trvaÈ na tom, Ïe chce pokraãovaÈ, keì sme dorazili aÏ sem. Otáãam sa k Lotus a dúfam, Ïe mi dá nieão ako in‰trukcie, nejakú radu, ãi povie slová plné múdrosti. Som ochotná prijaÈ prakticky ãokoºvek, no ona len ukazuje priamo pred seba a naznaãuje mi, aby som pokraãovala ìalej, aby som urobila veºk˘ krok v ústrety miestu, ktoré ani nevidím. „Ale ão budem robiÈ, keì tam prídem?“ p˘tam sa prosebne trasúcim sa hlasom. Namiesto odpovede sa otáãa k Judeovi a vraví: „Choì dopredu. Uã sa. Keì bude ãas vrátiÈ sa, zistí‰ to.“ „Ale... veì ja idem s Ever... alebo nie? “ Díva sa na mÀa, na Àu a v˘raz jeho tváre je zmäten˘ rovnako ako ten môj. Lotus netrpezlivo gestikuluje a ukazuje smerom vpred. Dívam sa tam, kam ukazujú jej staré pokrivené prsty, no musím niekoºkokrát za sebou ÏmurkaÈ, aby som videla, ão vidí ona. Nech sa v‰ak snaÏím koºko chcem, jediné ão vidím, je rozmazan˘ hologram. Iba tiene, ktoré by mohli znázorÀovaÈ dedinu aj s ºuìmi, no pokojne to môÏe byÈ aj hocião iné. „Tvoja cesta sa zaãína tu. A kde sa skonãí, to musí‰ zistiÈ sama.“ Jude ma berie za ruku, rozhodnut˘ ma podporiÈ a ísÈ so mnou, no ja e‰te nie som pripravená.


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 110

110 Alyson Noe¨l Hoci ho mám rada, moje srdce patrí Damenovi. Len jeho chcem maÈ na tejto ceste po svojom boku, vlastne na akejkoºvek ceste môjho Ïivota. Lotus sa dot˘ka mojej ruky a do dlane mi vtíska malé hodvábne vrecú‰ko. Pevne ho zvieram v dlaniach a ona vraví: „V‰etko, ão si myslí‰, Ïe by si mohla potrebovaÈ, je tu. A ty sa rozhodni, ão to znamená.“ „Ale ako? Ako to budem vedieÈ? Ako?“ Chcem jej poloÏiÈ milión ìal‰ích otázok, ktoré sa mi preháÀajú v mysli. No ìaleko sa nedostanem. Díva sa a vraví: „Ver. Dôveruj. To je jedin˘ spôsob, ako sa posunúÈ ìalej.“ Pobáda ma, aby som uÏ i‰la a postrkuje ma prekvapivou silou vpred. NemôÏem si pomôcÈ, ale musím sa obzrieÈ. Dívam sa vôkol seba zúfalo hºadajúc Damena, akoby len to, Ïe ho tu veºmi chcem, malo silu ho na toto miesto transportovaÈ. No nikde ho nevidím. Plecia mi klesajú, skláÀam hlavu a robím prv˘ krok. Jude je priamo vedºa mÀa a drÏí ma za ruku. Obaja ideme opatrne vpred, smerom k nieãomu, o ãom niã nevieme. Netrvá dlho a cítime, ako nás priÈahuje akási neodolateºná sila. Je to ako krútiaca sa masa energie, ‰pirála ãi vír, ktor˘ nás nasáva dnu. Chcem sa do toho ponoriÈ a vstúpiÈ tam, keì v tej chvíli nieão cítim. Známy pocit mravãenia a tepla. âoskoro nato poãujem, ako Ïalostne kriãí moje meno. Otáãam sa vãas, aby som videla bolesÈ v jeho oãiach. BolesÈ z toho, Ïe ma vidí s Judeom a myslí si, Ïe som ho za neho vymenila. Pú‰Èam Judeovu ruku a bezmocne sa dívam, ako ho pohlcuje vír, zatiaº ão ja sa pokú‰am zostaÈ tu a bojovaÈ s t˘mito dvoma svetmi. Vystieram ruky, prstami sa márne snaÏím zachytiÈ Damena, a hoci ku mne veºmi r˘chlo priskakuje, nie je dosÈ r˘chly


nesmrtelni_6.qxd 27.9.2012 11:57 Stránka 111

Nesmrteľní 111

na to, aby sme sa spojili. Na‰e ruky sa sotva doãiahnu, konãekmi prstov sa letmo dot˘kame a nar˘chlo sa nám stretávajú pohºady. NeÏ sa nadejem, nemôÏem to uÏ zastaviÈ. Som vyrvaná z jeho dosahu. Stratená vo víre. Rútim sa na neznáme miesto a do neznámeho ãasu. Uvedomujem si len, Ïe Damen je tu, tu niekde, no neviem ho nájsÈ. Som na ceste naspäÈ. Na absolútny zaãiatok. Zaãiatok úplne v‰etkého.


Alyson Noël – Nesmrteľní (Nesmrteľní 6) – ukážka