20
www.senkvice.org
Knižnica ďakuje Obecná knižnica ďakuje všetkým, ktorí zareagovali na výzvu „Jednu knihu ročne“ a svojimi darmi obohatili knižničný fond o nové tituly pre deti i dospelých. Tomáš Čunderlík, Zdenka Chovancová, Blažena Koláriková, Petra Koláriková, Jana Lenghardtová, Štefan Leskovský, Martin Mišún, Andrej Nemčovič, Jana Nemčovičová, Jana Pajerchinová, Beáta Rôthová, Mária Sklárová, Nikolas Šarmír, Simona Vojtková, Silvia Žáková.
Pocta nedožitému jubileu PhDr. Jána Milana Dubovského V tomto roku by sa dožil 80 rokov. * 7. jún 1933, Trnava - † 1. apríl 2005, Šenkvice
Silvia Mišunová
Nové knihy pre deti Denník odvážneho bojka 1.-4., J. Kinney Luskáčik a Myší kráľ, E.T.A.Hoffmann Anjel Wiky, J. Wilsonová Mačacia múmia, J. Wilsonová Zlatíčka, J. Wilsonová Vianočná kniha Moja lenivá čarodejnica v kulinárskej šou, H. Oram Moja lenivá čarodejnica mení imidž, H. Oram Moja lenivá čarodejnica na pyžamovej párty, H. Oram Moja lenivá čarodejnica v cirkusovom šapitó, H. Oram Moja lenivá čarodejnica zakladá kapelu, H. Oram Múzeum záhad, D. Glover Planéta hádaniek, D. Glover Jaskyňa záhad, D. Glover Zámok bludísk, D. Glover Dierožrút, S. Liptáková Časovaňa doktora Proktora, J. Nesbo Krtkove narodeniny, Z. Miler (leporelo) Hľadaj krtka, Z. Miler (leporelo) Krtko na cestách, Z.Miler (leporelo) Krtko a medvede, Z. Miler (leporelo) Krtkov deň, Z. Miler (leporelo) Krtko a zvieratká na dvore, Z. Miler (leporelo) Krtko a zvuky okolo nás, Z. Miler (leporelo) Princ a bedár, W. Disney Pinocchio, W. Disney Herkules, W. Disney Boj hračiek, W. Disney Alica v krajine zázrakov, W. Disney Veselé Vianoce, W. Disney Robin Hood, W. Disney Na vlásku, W. Disney Na stavbe Stroje na gazdovstve Nils Holgerson Požiarnik Sam a jeho kamaráti Tomáš a jeho kamaráti Bob staviteľ Ezopove bájky Grázlik Gabo a upírska zombia, F. Simon Čarodejné rozprávky, J. Žáček Kocúr v čižmách Zlatá rybka Tajomný svet obrov, škriatkov, víl a iných bájnych bytostí, J. Malam Princezná a zázračný medailón, N. Ellsworth
20
Hoci narodený v Trnave, detstvo a mladosť prežil v Dechticiach – najsevernejšom výbežku Trnavského okresu. Od mladosti bol vystavovaný ťažkým skúškam. Ako dieťa prekonal obrnu nohy. Zlepšenie zdravotného stavu priniesla v tomto smere až operácia. Od mladého veku bol silne veriaci katolík. V čase nástupu komunistickej moci to veru nebola dobrá vizitka. Gymnaziálne štúdium začal u saleziánov v Šaštíne. To však musel v roku 1950 pri jeho likvidácii v Akcii K predčasne ukončiť. Následne bol nútený doštudovať strednú školu postupne v Galanta, Senici a Trnave. Bývalí saleziánski študenti to v stave vtedajšej doby a spoločnosti nemali ľahké a často sa stretávali priam so šikanou. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1953. Silne nábožným založením mladého Milana to však neotriaslo, práve naopak. V roku 1954 – 1956 študoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Podľa jeho vlastných slov ho však mnohé životné situácie v tej dobe neuspokojovali, a preto prestúpil na Filozofickú fakultu v Bratislave. V rokoch 1956 – 1960 tu absolvoval s vyznamenaním odbor klasická filológia /latinčina/ a história. Keďže nemal ideálny kádrový profil, rozhodnutie pre prácu v archíve sa zdalo byť tým najlepším riešením. Až samotný čas ukázal, že pravdepodobne aj najlepším rozhodnutím. Sám tvrdil, že spočiatku ho táto práca príliš nenapĺňala. Vtedy ešte ani sám netušil, že sa mu stane priam osudnou. V tom období už žil spolu s rodinou v Šenkviciach, ktorým zostal verný rovnako ako svojmu povolaniu až do konca svojho života. V Štátnom okresnom archíve Bratislava – vidiek so sídlom v Pezinku, neskôr v Modre pracoval už od roku 1959 a až do roku 1999 tu pôsobil ako riaditeľ. Pre nás, obyvateľov Šenkvíc, je prínos pána Dubovského pri sprístupňovaní dejín našej obce nenahraditeľný. Bol takmer pri každej jednej iniciatíve, ktorá mala za ciel mapovanie našej lokálnej histórie. Už v roku 1966 bol iniciátorom vydania prvej šenkvickej monografie – 400 rokov Šenkvíc. V roku 1994 nasledovalo vydanie ďalšej aktualizovanej monografie v už slobodnej dobe v spolupráci s Henrichom Lančaričom – Šenkvice.
Jeho poslednou knižkou venovanou šenkvickým dejinám je Život a dielo Gabriela Kolinoviča Šenkvického /1698-1770/ z roku 1998. Dnešným generáciám Šenkvičanov v nej znovuobjavil a sprístupnil život a dielo slávneho rodáka, historika a archivára. Prvý článok o ňom napísal ešte v roku 1970. Dovolím si tvrdiť, že v jeho osobe akoby našiel svoje alter ego, vďaka čomu si ešte viac upevnil svoj vzťah k Šenkviciam. O ďalšom našom významnom rodákovi Martinovi Jurajovi Kovačičovi Šenkvickom už podobné dielo nestihol dokončiť. Zomrel 1. apríla 2005 v Šenkviciach. Bol ženatý, má tri deti. Pri príležitosti Vašich nedožitých 80 – tin si na Vás, pán Dubovský, nielen v mene dnešných šenkvických generácií, ale aj tých budúcich s úctou spomíname! Najmä vďaka Vám si budeme už hádam navždy pamätať, kým a čím sme boli, aký vlastne bol náš kraj, a naša obec. Iba takto máme ako spoločenstvo šancu aspoň o trošičku lepšie pochopiť naše ďalšie smerovanie, a byť naň aj pripravení! PhDr. Ján Milan Dubovský je autorom desiatok odborných štúdií, archívnych pomôcok, článkov, recenzií, odborných posudkov, prekladov z latinčiny a autorom i spoluautorom viacerých kníh, a pri pedagogickej činnosti odovzdával svoje bohaté skúsenosti a poznatky mladým generáciám. Ako historik zameriaval pozornosť hlavne na regionálne dejiny a výskum malokarpatských miest a obcí.
Pedagogická činnosť
Vyučovanie latinského jazyka na Gymnáziu v Pezinku a v Šaštíne Vyučovanie cirkevných dejín na Trnavskej univerzite Príprava dvojročného kurzu latinčiny pre archivárov
Publikačná činnosť (monografie)
400 rokov Šenkvíc (spolu s kolektívom autorov), Šenkvice 1966 Dejiny Pezinka (spoluautor Dr. Juraj Žudel), Pezinok 1982 Proti fašizmu (v okrese Bratislava-vidiek), Bratislava 1986 Cirkevné dejiny Šľažian 1156 – 1947, 1987 Juraj Fándly: Priateľské porozumenie (prepis básne), 1990 Šenkvice (spoluautor Henrich Lančarič), Šenkvice 1994 Peripetie slobody (Pezinská čítanka), Bratislava 1997 Život a dielo Gabriela Kolinoviča Šenkvického (1698 – 1770), Šenkvice 1998 Akcia kláštory, Martin 1998 Akcia rehoľníčky, Martin 2001 Malé Karpaty. Turistický sprievodca (kolektív autorov), Nitra 2001 Doľany (spolu s kolektívom autorov), Doľany 2002 Dejiny Modry (spolu s Dr. Jurajom Žudelom), Modra 2006 Dechtice – k dejinám rím.kat.farnosti (spolu s kolektívom autorov), Dechtice 2012
Členstvo v odborných a stavovských organizáciách
Vedecká archívna rada Redakčná rada Slovenskej archivistiky Spoločnosť slovenských archivárov – člen výboru Slovenská historická spoločnosť pri SAV Historický odbor Matice slovenskej Vedecká rada Západoslovenského múzea v Trnave Expertný spolupracovník Pápežskej komisie pre kultúrne dedičstvo cirkví a ďalších.
Ocenenia
Pamätná medaila za rozvoj slovenského archívnictva,
Archivárska činnosť
Sprievodca po archívnych fondoch a zbierkach Štátneho okresného archívu Bratislava – vidiek. 1980 Štúdium vo Vatikánskych archívoch – výskum slovacík, Tajný vatikánsky archív, Archív Viedenskej nunciatúry, Archív Kongregácie pre šírenie viery (90-te roky)
Prekladateľská činnosť
Významná je najmä jeho prekladateľská činnosť z latinčiny: Pramene k tavernikálnemu právu v Uhorsku Pramene k mestskému právu Jakobínske katechizmy Bratislava Mateja Bela (state o bratislavskom a devínskom hrade) Samuel Timon: Obraz starého a nového Uhorska (výber) Juraj Fándly: Historická rozprava o Doľanoch J. Schreiber: Dejiny Modry (1719)... Dva eposy o Trnave
21
www.senkvice.org
Spomienka na Fraňa Kráľa
národného umelca, učiteľa a spisovateľa Písal sa rok 1954. Po prvý krát sa volilo do národných výborov. Predsedovia miestnych MNV a aj poslanci mali byť obyčajní ľudia – robotníci, roľníci. V našej obci to bolo zložité, pretože nikto sa nechcel angažovať. Ale predsa sa našiel muž, ktorý spĺňal všetky podmienky – pochádzal z mnohodetnej chudobnej rodiny, bol robotníkom. Jeho voľbu mal podporiť niekto významný – politik, umelec. A tak voľba padla na spisovateľa Fraňa Kráľa. Ten pozvanie prijal a prišiel veľmi rád. Šenkvice už totiž poznal, pretože pred druhou svetovou vojnou (v rokoch 1930 – 1931) bol učiteľom v Modre – Piesku. Fraňo Kráľ bol v tej dobe poslancom Národnej rady a kandidátom byra UV KSČ. Mal hlboké sociálne cítenie s obyčajnými ľuďmi – roľníkmi a robotníkmi. A ako vyzeral deň jeho návštevy v Šenkviciach? Bolo to v týždni, miestny rozhlas zvolával ľudí na zhromaždenie a stretnutie so spisovateľom a hosťom Čaníkoviec Fraňom Kráľom. Všetci poznali najmä jeho knihy – „Jano“, „Čenkovej deti“, „Cesta zarúbaná“. Bol známy najmä písaním príbehov zo života detí a ich rodičov medzi dvoma svetovými vojnami. Ľudia sa nedočkavo v húfoch hrnuli do osvetovej besedy vo Veľkých Čaníkovciach a čakali na stretnutie s týmto milým a skromným človekom. Bol už vtedy veľmi chorý, ale s každým si podal ruku a prehovoril milé slovo. Sála praskala
„vo švíkoch“, po jeho príhovore ľudia tlieskali a „osvetová beseda“ burácala nadšením a ováciami. Majster bol veľmi skromný, rozprával o sebe, o biede svojej i iných. Po rozprávaní mu prišla s kytičkou poďakovať 10 – ročná Magdalénka s básňou od Kristy Bendovej „Domovina“ a vtedy 6 – ročný Ondrík Somorovský, žiak pani učiteľky Heyderovej na Cerovom, oblečený za kominárika. Keďže sála bola úplne preplnená a chlapča sa nevedelo k majstrovi dostať, ľudia si ho podávali nad hlavami ako motýlika. Po milej básničke si ho Fraňo Král zobral na ruky a vystískal ho. Miloval deti. Bolo to veľké gesto spisovateľa. Aj mnohým tvrdým a hrdým čaníkovčanom sa v oku i slza blysla. Táto krátka návšteva „epika slovenského proletariátu“ pozitívne ovplyvnila ďalšie roky života v obci. Občan, ktorý kandidoval za predsedu MNV bol nakoniec aj vďaka podpore Fraňa Krála zvolený. Za jeho pôsobenia bolo zriadené Kino Partizán, začala fungovať Materská škôlka na Chorvátskej ulici, „zdravotné stredisko“ – ambulancie všeobecného lekára a zubára v priestoroch dnešného Obecného domu, budoval sa vodovod na Cerovom, sklad zelenina, rozvíjala sa kultúra pri osvetovej besede. Ja, ako malé dieťa, vyše 5 – ročná, na tatových rukách som už vtedy vnímala ten okamih veľkého stretnutia, plného emócií. Bolo to 9 rokov po vojne, ľudia boli naplnení očakávaniami lepších časov. Mali by sme byť hrdí, že pred 60 – tymi rokmi našu obec navštívil národný umelec, spisovateľ Fraňo Král. Kto si pamätá na jeho návštevu, nech si pripomenie jeho pamiatku – 9.3.2013 mal výročie – nedožitých 110 rokov. Aspoň touto cestou mu vzdajme úctu a česť! Mária Sklárová
MV SSR, 1979 Mesto Pezinok udelilo Cenu Jozefa Ľudevíta Holubyho, 1997 Medaila Štefana Moyzesa za historickú a prekladateľskú činnosť, udelená Maticou slovenskou (1998) Obec Dechtice: pamätná medaila, 1998 Prémie za vedeckú a odbornú literatúru za rok 1998 v kategórii spoločenských vied za dielo Akcia Kláštory, udelenú Literárnym fondom (1999) 6. mája 1999 MV SR udelilo Zlatú medailu F.V. Sasinka za zásluhy o rozvoj archívnictva 2. septembra 2002 bol Jánovi M. Dubovskému prezidentom SR udelený Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. 24. apríla 2004 udelil Jánovi Dubovskému Historický odbor Matice slovenskej cenu Daniela Rapanta za celoživotné dielo v oblasti historických vied 15. júna 2005 udelil predseda Bratislavského samosprávneho kraja (VÚC) Ľubo Roman Jánovi Dubovskému in memoriam Výročnú cenu Samuela Zocha za mimoriadny prínos v oblasti výskumu, archívnictva a propagácie regionálnych dejín
Mgr. Peter Nemčovič VILLA CHANUK, občianske združenie
21