Ad:Grafik:Um_2/2020

AD

grafik | um PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia (september – december 2020)

ad 02

VIZUÁLNA KULTÚRA, KTORÁ PREDÁVA

Rasťo spolu s Milanom Hladkým vytvoril podľa mňa najlepší kreatívny tandem, aký sme tu kedy mali.

art director >

Vyše 20 rokov aktívne pôsobím v slovenskej reklame. Vyše 20 rokov sledujem všetky tie zmeny v kreatívnom priemysle. Menia sa technológie, menia sa mediatypy, menia sa strategické postupy a kreatívne techniky. Všetko sa mení a všetko je inak. >Ale jedna vec sa za celý ten čas nemení: môj obdiv k ľuďom schopným tvoriť špičkové vizuály. Ako človek, ktorý sa primárne venoval a venuje práci so slovom, som neraz fascinovane sledoval, ako myšlienky a slogany dostávajú konkrétnu obrazovú podobu. >Tí najšikovnejší vizuálci dokázali týmto obrazovým stvárnením upútať pozornosť ľudí, rozpovedať im príbehy značiek a nahradiť jedným vizuálom desiatky slov. >Ďakujem za priestor časopisu PrintProgress vyspovedať top art directorov slovenskej reklamy a predstaviť vám ich najlepšie práce. Moje špeciálne poďakovanie patrí aj Vladimirovi Yurkovicovi za vytvorenie vizuálnej podoby AGU. Vlado Slivka >>>Creative Director, Ideamaker ART DIRECTOR (podľa Wikipédie): väčšinou pracuje v tandeme s Copywriterom a spolu tvoria kreatívny tím. V ňom hľadajú tzv. BIG IDEA, resp. vymýšľajú kreatívny koncept kampane následne pretavený do konkrétnych výstupov. Copywriter vládne slovom a je zodpovedný za textovú stránku veci, Art Director zodpovedá za vizuálnu stránku. Samozrejme, aj Art Director môže vymyslieť headline kampane a naopak Copywriter môže prísť s vizuálnym nápadom.

rasťo michalik >Rasťa poznám de facto od začiatku kariéry, kedy sme sa na chvíľu stretli vo Wiktor Leo Burnett. Odvtedy sme sa zrážali na branžových podujatiach, kreatívnych súťažiach, v porotách a dva roky sme spolu bojovali za faktické znovuzrodenie Art Directors Clubu v krízovom prezídiu ADC. Je to veľký srdciar a poctivec. Silný, ale korektný súper. Do čoho sa pustí, to robí naplno a nekompromisne. Jeho zanietenosť pre dokonalý výsledok asi občas liezla na nervy jeho kolegom a podriadeným, ale ku cti mu slúži, že najprísnejší bol aj tak vždy v prvom rade na seba. Spolu s Milanom Hladkým vytvoril podľa mňa najlepší kreatívny tandem, aký sme tu kedy mali. Okrem Ďura Johanidesa je jediným dvojnásobným držiteľom Filipa, najprestížnejšieho individuálneho ocenenia v slovenskej reklame.

Rasťo pred pár rokmi odišiel z reklamy a ako tvrdí v našom rozhovore, už sa do nej nechce vrátiť. Bol by som veľmi rád, keby v tejto jednej veci nedodržal svoje slovo a zmenil názor. Ľudí, ako je on, nie je v slovenskej kreatívnej reklame nazvyš.

S láskavou podporou spoločnosti Tlač seriálu AD grafik|um No. 02/2020 je realizovaná na papieri Stucco Old Mill Premium White 120 g/m2 od Fedrigoni

ADGU_Michalik_4/2020_06.indd 1

23/11/2020 10:35

Predstav sa nám troma vetami...

Som všeličo, otec troch skvelých synov, partner úžasnej ženy, viac ako dve dekády som bol kreatívny riaditeľ, 15 rokov spolumajiteľ jednej z najúspešnejších slovenských reklamných agentúr. Nedávno som začal konečne maľovať, napísal som jednu knihu a píšem druhú... takže som všeličo, ale dalo by sa to zastrešiť jedným slovom, som tvor.

Už zo základu toho slova je jasné, že našou podstatou je tvoriť a ja som nič iné v živote nerobil, ničím iným som sa neživil, ako tvorením.

Ako si sa dostal k reklame?

Vyrastal som za socializmu v Bratislave a chytali sme tu rakúsku televíziu. U nás bolo vtedy všetko šedivé, hnedé a keď malo niečo nejakú farbu, bola veľká šanca, že to bola uniforma. Rakúska reklama bola oproti tomu ako zjavenie z inej planéty. Krásne, farebné, svieže. Vidieť tie veci, ktoré si inak

kupoval v Tuzexe za drahé bony a na ktoré si musel stáť hodiny v rade, bol silný zážitok.

Nehovoriac, že aj prvú holú ženu som videl v reklame na Nivea krém v maminej Burde.

Po revolúcii ma podobne silno zasiahlo MTV a jeho vizuálna identita. Nikdy potom som už nevidel také hravé a úžasne premakané zvučky. Okrem toho som od detstva miloval logá. Logá klubov NHL, či cigaretových značiek z Formuly 1. Vtedajšie logo John Player Special považujem doteraz za jedno z najkrajších typografických log. Ako chlapec som chodil na veľtrh Incheba a kochal sa logami zahraničných firiem. Miesto toho, aby som si ako iné deti kreslil také tie klasické veci, domy, stromy, zvieratká, som si kreslil logá a etikety. Mame som robil etikety na kečupy, lekváre, kompóty. Otcovi na slivovicu a víno. Bratovi na sídliskový hokejový klub.

Vymýšľal som si názvy áut a k nim som si tvoril logá. No a keď sa nás na konci základnej školy výchovná poradkyňa pýtala, kam

chceme ísť študovať, vedel som, že na ŠUPku ísť nemôžem, lebo moji rodičia neboli v strane a tam nebola šanca byť prijatý bez protekcie. Netuším, kde som vtedy vypátral, že existuje nejaká grafická priemyslovka, ale výchovnej poradkyni som povedal, že chcem ísť tam. Ona mi povedala, že taká škola neexistuje. Tak som jej zopakoval, že existuje a že ja tam pôjdem. No a bolo mi tam super. Štyri roky som sedel v lavici so Shootym.

Mali sme tam výborného pána učiteľa Ďurčeka. Bol to alternatívny umelec, za socializmu v ústraní. Živil sa učením výtvarnej výchovy.

On v nás pestoval tvorivosť a odvahu. Sám ignoroval socialistickú metodiku a robil si srandu z nej, aj z nás. Keď nás na tej grafickej priemyslovke ako prváčikov vítali, nezabudli nám pripomenúť, aby sme si nerobili ilúzie, že budeme raz nejakí grafici, lebo aj tak všetci skončíme v tlačiarni. Čo by sa asi aj stalo, keby v treťom ročníku neprišla revolúcia a my sme si mohli trúfnuť na vysokú školu aj bez toho, aby boli naši rodičia v strane. Obaja sme si so Shootym podali prihlášku na grafický dizajn na VŠVU, ale znova sa našla pani učiteľka, ktorá si nás zavolala do kabinetu, aby nám oznámila, že nemáme byť naivní, lebo jej manžel je akademický maliar a ich syn sa tam aj tak nedostal, takže my dvaja nemáme určite žiadnu šancu. Jasné, že sme sa tam obaja dostali. Je veľmi dôležité nedať sa odradiť a ísť si za svojím snom, bez ohľadu na to, čo si kto o tom myslí. Tak som sa dostal aj do školy do Francúzska, kde som prvýkrát videl interaktívny dizajn a hneď som musel jeden taký projekt spraviť ako semestrálnu prácu. Učil som sa za chodu, ale nakoniec som vytvoril interaktívny projekt o AIDS, ktorý bol na tú dobu taký unikátny, že som s ním vyhral študentskú cenu roka a stal sa súčasťou zbierky dizajnu Slovenskej Národnej Galérie. Vďaka tomu som dostal ako mladý študent ponuku stať sa šéfom grafického oddelenia vtedy vznikajúcej televízie Markíza.

Ty už mi utekáš do Markízy, ale pred chvíľou si spomenul Francúzsko a to ma zaujalo, lebo to som nikde nezaregistroval...

Keď som došiel na VŠVU, bola tam úžasná energia, svieža porevolučná eufória. Noví učitelia, ktorým na tom záležalo, úžasne talentovaní spolužiaci, ktorí by sa tam nikdy nedostali, keby sa nezmenil režim. Navyše sa nám otvoril svet. Tým, že sme boli východný blok a padla železná opona, veľa zahraničných škôl nám dávalo šancu prísť k ním študovať.

Na strednej som sa učil len ruštinu a veľmi zľahka nemčinu. Dal som si teda za cieľ túto príležitosť nepremárniť a prihlásil som sa na Akadémiu vzdelávania, kde som sa okrem iných stretol s Petrom Kačenkom, ktorý mi neskôr ponúkol prácu vo Wiktor Leo Burnett.

Za tri roky drvenia angličtiny som získal certifikát a mohol som ísť študovať do zahraničia.

Paradoxne do Francúzska, bez toho aby som vedel francúzsky. Ale celý ten projekt o AIDS som si poctivo odmakal vo francúzštine.

Nebolo to totiž len o dizajne. Tému aj všetok materiál a informácie sme si zháňali sami.

Klient: Divadlo Gunagu. Foto/Dizajn Rasťo Michalik 1997

ADGU_Michalik_4/2020_06.indd 2

23/11/2020 10:35

ad > rasťo michalik Som tvor, tak tvorím.

Internet bol vtedy len v plienkach a nejaký google translate neexistoval, takže som si to odchodil po knižniciach a AIDS centrách a prekladal so spolužiačkou.

No a teda k ozajstnej reklame si pričuchol kde?

Práve počas tých štúdií angličtiny sme si padli do oka s Peťom Kačenkom a stal som sa freelancerom pre Wiktor Leo Burnett.

Tam som vytvoril môj prvý billboard, bol pre tenisky British Knights a pamätám si, aký som bol hrdý, keď som ho videl visieť v meste.

Veľmi vtipná bola spolupráca s Petrom Pišťankom pre minerálku, ktorú sme práve z Budišskej premenovávali na Budiš. Vymysleli sme si legendu o mníchovi, ktorý objavil jej prameň. Nazvali sme ho Mikuláš Pavol Brikcius, podľa jedného Petrovho kamaráta z Prahy. Jeho meno nám znelo tak stredoveko.

No a ja som navrhol, nech ten prameň objaví v roku 1573, lebo aj ja som narodený v 73-om.

O 15 rokov neskôr sme boli už s agentúrou MUW pozvaní do tendra o Budiš a marketingový riaditeľ nám tento príbeh rozprával ako pravdivú históriu. Je to krásny príklad, ako dokážeme svojou tvorivosťou zmeniť realitu, v tomto prípade dokonca tvoriť dejiny. Ale vráťme sa naspäť. Po WLB, kde som robil len ako freelancer, bola Markíza mojím prvým skutočným full time zamestnaním. Bral som to ako príležitosť naučiť sa motion graphics, čo tu vtedy ešte nikto nevedel, lebo len počítače a programy k tomu stáli milióny. Tým, že som bol vedúci oddelenia, som bol rovno členom top managementu, ale ľudia v ňom neboli moja vlnová dĺžka a bolo pre mňa ťažké s nimi vytvoriť niečo, na čo by som mohol byť hrdý.

V tme kompromisov však bolo pár svetlých momentov a jedným z nich bol Juraj Vaculík, ktorý vtedy chodil so Šarkanom po svetových fashion weekoch, kde robili rozhovory s top návrhármi a modelkami do svojej relácie Absolut Look. No a ja som im urobil zvučku.

Juraj mi dal voľnú ruku, čo bolo v Markíze výnimočné, a tak som sa s tým vyhral. Jurajovi sa to páčilo tiež a keď som sa po roku trápenia rozhodol z Markízy odísť, dal mi ponuku ísť k nemu do kreatívneho štúdia, kde vtedy robilo päť ľudí. Tam som sa spoznal s úžasným

ADGU_Michalik_4/2020_06.indd 3

človekom a copywriterom Milankom Hladkým, s ktorým sme niekoľko rokov tvorili nerozlučnú dvojicu a podarilo sa nám spolu plno úžasných vecí. Hneď prvý deň, keď som tam nastúpil, som dostal za úlohu urobiť sériu inzerátov na prílohy denníka Pravda, za ktorú sme získali svoj prvý Zlatý klinec - v kategórii Čiernobiela inzercia.

Keď sa pozrieš optikou svojich dnešných skúseností, ako by si podľa seba zadefinoval, čo je dobrá art direction?

Ja som to nikdy nevnímal zvlášť. Art direction je vždy súčasťou celku. Či robíš logo, obálku knihy alebo reklamu, vždy to treba vidieť v súvislostiach. Pri art direction nestačí, keď to „len“ dobre vyzerá a nemá to súvis s obsahom a zároveň aj s kontextom, v ktorom sa to celé nachádza. Je dôležité uvedomovať si pri tvorbe súvislosti, inak je dielo povrchné.

Ak je art directorovi jedno, aký tam má text, len to proste zalomí, nerozmýšľa nad zmyslom každého detailu a súznením celku, tak by sa mal zamyslieť, či neexistuje iná práca, ktorá by ho bavila viac. Keď som študoval dizajn, bolo zopár dizajnérskych hviezd, ktoré mali veľmi výrazný rukopis. Za takými chodia klienti kvôli ich štýlu, ale mňa táto cesta nikdy nelákala. Milujem pestrosť a do každého zadania chodím s čistým papierom aj hlavou a až pri zadaní a rozhovoroch s klientom nechám svoju predstavivosť formovať výsledok. Vždy sa snažím obsah aj formu prispôsobiť ľudom, ktorým je to určené. Aby to prijali za svoje. Čiže skvelý art director, je podľa mňa aj dobrý psychológ, stratég, textár, krízový manažér, harmonizátor, guru a trochu aj showman...

Ako vravím, samotná art direction je len časť

celku. Na našej robote je krásne práve to, že vždy začíname odznova a vždy je ten zážitok aj výsledok úplne iný. Je absolútne jedno, aké úspechy som dosiahol včera, dnes začínam znova od nuly. Toto je podľa mňa niečo, čo nás udržuje mladých, sviežich a bystrých, akoby sme s každým zadaním reinkarnovali.

Každým zadaním idem od počatia nápadu cez jeho zhmotňovanie. Tvorením mu dávam život. Následne ho vypustím do sveta ako svoje dieťa, ktorého životnosť je častokrát len pár týždňov. Takto neustále prechádzam týmto kolobehom, čo ma udržuje vitálnym.

Takto Ťa ja vnímam. Že nemáš vychodené koľaje a vždy si iný, o čom svedčí aj pestrý zoznam Tvojich prác. Keď som si ich prezeral, prirodzene som sa pristavil pri Telekome a Saganovi. Váš legendárny billboard, za ktorý sme vám všetci tlieskali, a pritom vyzerá tak triviálne. Je to tým, že tam bolo odstránené všetko, čo tam byť nemusí, aby tam nebolo nič navyše?

Toto si načal veľmi peknú tému, špeciálne pre grafický dizajn. Niekedy mám pocit, že pre mnohých grafikov je práca hotová vtedy, keď sa tam už nedá nič pridať. Tento prístup vidím často aj u seniorov. Ja vďačím Milankovi Hladkému za skvelú lekciu, keď mi raz povedal, že dokonalé je to vtedy, keď už nie je čo ubrať. On to myslel na text, ale ono to sedí na všetko. Aj pri dizajne je to rovnaké.

Vždy som to robil tak, že som si musel každý detail obhájiť, všetko muselo mať zmysel.

Prečo som tam dal práve takýto font, takúto farbu. Prečo je to umiestnené v pravom hornom rohu. Prečo je v ľavom dolnom rohu niečo iné. Prečo je človek na fotke blonďák

23/11/2020 10:35

story behind a prečo sa tvári práve takto a prečo má práve tieto nohavice... Každá jedna vec musí mať zmysel v kontexte celku. Keď ho nemá, nemá tam dôvod byť, lebo svojou prítomnosťou len uberá pozornosť tomu, čo je tam dôležité, čím vlastne celok oslabuje. Tieto otázky som sa pýtal seba, keď som bol autorom ja, alebo kolegov, ktorí za prácu zodpovedali. Takto som čistil všetky koncepty, bol som na našu prácu prísnejší ako klient. Aj kolegovia vždy vraveli, že je ťažšie predať koncept Michalikovi ako klientovi. Pri každom jednom projekte som sa takto snažil zvýrazniť to podstatné a zbaviť sa nepodstatného. Aby to dôležité nezarástlo burinou a nestratilo sa to. Sagan je nádherný príklad tohto minimalizmu. Tie najlepšie veci sú jednoduché, to platí vo všetkom, nielen v dizajne. Načo si komplikovať život, keď môže byť jednoduchý.

Uvedomujem si, ako často sa stáva, že prvý nápad prinesie nadšenie, či už na internej prezentácii alebo u klienta. No a potom sa na to nasadia pripomienky, dizajn manuály a keďže si ľudia stále držia v hlave ten prvý pocit, nevšimnú si, že to tými „úpravami“ posunuli niekam úplne inam a neraz to znefunkčnili. Máš v tomto smere nejakú radu trebárs pre mladých nadšencov grafického dizajnu, aby sa tieto veci nediali?

Chodievaj na zadania osobne a pýtaj sa na všetko, čo považuješ za dôležité. Treba byť veľmi pozorný, aby si nepodcenil žiadnu informáciu, nech ti neunikne žiadny detail. Dáta o produkte, prieskumy o cieľovej skupine, gestá aj tón hlasu klienta… všetko nasávaj ako špongia. No a potom, keď prídeš od klienta, už stačí byť na seba prísny, to je celé. Buď náročný a neuspokoj sa s každou peknučkou ideou.

Nezaľúb sa do nej skôr, ako si ju poriadne nepreklepneš. Rýp do svojich nápadov, spochybňuj ich, obracaj z každej strany a hľadaj ich slabé miesta. Buď na seba prísnejší, ako dokáže byť tvoj najväčší oponent. Ja som si vždy predstavil, čo by tej idei mohol vytknúť môj najprísnejší klient, či najmenej prajný konkurent a snažil som sa tie muchy vychytať vopred, ešte skôr, ako im ideu predstavíme.

To čistenie nie je bezbolestné. Predsa len tie nápady sú ako naše deti a byť voči nim bezohľadne krutý je, ako vyčítať svojmu dieťaťu odstávajúce uši. Veľa tvorcov to berie osobne, lebo ego je kreatívcove slabé miesto, ktoré mu však bráni prekročiť vlastný tieň. Ja som v tom absolútne nekompromisný, preto som často za bezcitného. Vďaka týmto krutým čistkám mám pred klientom vždy sebaistotu, lebo viem, že mu nesiem to najlepšie, čo sa dá a som tak vopred pripravený na každú jeho otázku, aj na tú podpásovú. Vtedy som absolútne nepriestrelný, ako v šachu pripravený na všetky možné varianty ťahov súpera už vopred. Všetka burina je dopredu odstránená, nesiem už len čistý diamant. Klienti majú agentúry ako ľudia doktorov, kuchárov či kaderníkov. Chcú mať odborníka, ktorý vie, čo robí, na ktorého sa dá spoľahnúť, lebo myslí vopred a pozná riešenie každého problému.

Aj preto som nikdy nechcel chodiť prezentovať veci, ktoré som nerobil, alebo som si ich

ADGU_Michalik_4/2020_06.indd 4

Klient: Ryba Košice. Ilustrácie: Rasťo Michalik, Text: Peter Michalka, Roman Hríbik, Adam Jánoš, Rasťo Michalik 2013

Klient: Borges. Idea: Rasťo Michalik, Stano Herko. Art Direction: Rasťo Michalik 2003

proces tvorby aspoň nestrážil. Pretože mi tam chýba tá sila čistenia, ktorá je síce drsná, ale pre čistú a nepriestrelnú ideu nevyhnutná.

Oukej, tak ešte jeden historický exkurz. Keď sa pozrieš dozadu, vieš uviesť jednu prácu, s ktorou

si aj po tých rokoch veľmi spokojný, lebo má tieto parametre? Nejakú svoju srdcovku.

Byť k sebe prísny nedokážeš, pokiaľ tú prácu nerobíš s láskou. Tí, ktorí to robia dlhodobo, vedia, že tá prísnosť je kľúčom ku kvalite.

Dôležité je nestratiť pôvodný zámer. Kým ťa

23/11/2020 10:35

Klient: Ringier. Copy: Jozef Chmel, Katka Kurečková, Rasťo Michalik. Art Direction: Rasťo Michalik 2008

Ilustrácia pre kalendár spoločnosti Madacom, 2006 Klient: SZĽH • Idea&Art Direction: Peter Kačenka

Klient Volkswagen Slovensko • Idea & Art Direction • Peter Kačenka • 3D artist: Ociacia

ADGU_Michalik_4/2020_06.indd 5

23/11/2020 10:35

TM

20 Years In Love With Ideas

Rôzni klienti. Autor: Rasťo Michalik 2011-2020

All Things Are Connected

Art Directors Club Slovakia

dopredu vedie láska pre to, čo robíš, tak nevyhoríš. Keď to začneš robiť pre peniaze alebo slávu, už to prestáva fungovať. Ja nemám jednu srdcovku. Mám to ako s tými deťmi. Prišlo by mi nefér vyzdvihovať jedno voči ostatným, ktoré som tiež miloval tvoriť. Samozrejme, že sa mi podarili aj nepodarky, ale na tých omyloch som sa zas veľa naučil. Je však krásne cítiť, keď sa ti tá energia, ktorú do práce vkladáš, potom zvonku vracia.

Najväčšie zimomriavky som mal zo spätnej väzby kampane Odkazy pre Telekom, do ktorej sa zapojilo tisíce ľudí tým, že každý spot, každý billboard a inzerát bol niekoho osobný odkaz niekomu, jeho srdcu blízkemu. Čiže kampaň tvorilo tisíce autentických osobných odkazov. Ľudia cez našu kampaň žiadali o ruku, vyznávali lásku svojim deťom, alebo dodávali silu svojim ťažko chorým rodičom. Tá kampaň prekročila hranicu reklamy a stala sa súčasťou vzácnych okamihov mnohých rodín, v čom je výnimočnejšia ako iné klasickejšie reklamy.

ADGU_Michalik_4/2020_06.indd 6

Keď sa pozerám na tvoje portfólio, zaujímavo mi tam vyskakuje Veľký Tresko. Zo zdanlivej drobnosti vznikol veľký koncept. Povieš mi niečo zo zákulisia jeho zrodu?

To zadanie nebolo vôbec jednoduché, klient chcel osloviť mladých, ktorí však o treske nič netušili a ak niečo, tak len že to bola nejaká socialistická rýchlovka, ktorú jedla stará garda. Klient však nechcel o svojich starých zákazníkov prísť, čiže sme to museli vymyslieť rafinovane, urobiť z kelímku tresky akéhosi Karola Duchoňa. Preto sme sa rozhodli pre online kampaň, kde sme dokázali osloviť práve mladú cieľovku a vyhnúť sa tej staršej. Budget bol však skromný aj na online kampaň, takže sme vedeli, že budeme potrebovať niečo veľmi výrazné, čo si naša cieľovka obľúbi až tak, že sa stane ona sama naším médiom, tým že bude našu kampaň zdieľať a šíriť ďalej. Roman Hríbik s Peťom Michalkom prišli s nápadom, že keď sa tá treska vždy jedla s dvoma

rožkami, že by mohla byť hrdinom kampane ryba s dvoma rožkami. Volala by sa Veľký Tresko a vytrieskal by všetkých konkurentov.

Domysleli sme, že to bude bojovník za pôvodný slovenský fastfood a bude nakladať tým „cudzím fastfoodovým imperialistom“. Bavilo nás vymýšľať, ako sa vysporiadal so špagetami, s hamburgerom, s hranolkami..., preto sme vedeli, že to bude najlepšie fungovať ako séria.

Dobrá idea sa totiž ukáže vtedy, keď to s ňou ide ľahko a nám sa to začalo úplne sypať, len sme si uvedomovali, že bude ťažké to všetko aj urobiť. Ako bude tá ryba vyzerať? Bude to 3D-čko, či to natočíme? Na nič z toho sme však nemali peniaze, lebo rozpočet bol malý.

Aj keby sme najali najlacnejšieho kresliča, z toho budgetu by sme ho nezaplatili. Pochopil som, že nie je v našich silách nájsť niekoho, kto to nakreslí poriadne, lebo je toho veľa. Bola by však obrovská škoda tú úrodnú ideu pochovať len kvôli tomu, že ju nevieme zrealizovať.

23/11/2020 10:35

skvelú robotu a dohodil nám aj Shortyho, ktorý imitoval Rytmusa v LocalTV. On dal nášmu drsnému prísavníkovi ten správny hlas. Ten klip má teraz vyše 800 000 views z celého sveta. Britská televízna stanica Channel4 ho vysielala v relácii venovanej najlepším videám sveta a americký portál Creacked.com ho zaradil medzi desať najvtipnejších videí roka. Napriek tomu, že ten bojnický prísavník spieva po slovensky, pod jeho videom nájdete množstvo nadšených komentárov v angličtine, aj španielčine. Veľký Tresko pomohol zvýšiť predaj košickej tresky o 27 %, stal sa medzi mladými hitom a jeho reklamu zdieľal na svojom Facebooku nielen už spomínaný veľký gurmán Peter Pišťanek, ale dokonca aj hlavný konkurent žilinská treska.

Klient: Divadlo Astorka. Idea a Art Direction: Rasťo Michalik. Foto: Táňa Hojčová 2000

Jediná možnosť teda bola, že to spraví niekto z nás. Hmm, tak som to skúsil. Aby som dokázal nakresliť všetky tie vtipy, opäť som si pomohol jednoduchosťou. Vytrhal som burinu, nech zostane len to podstatné. Povedal som si, že spravím z núdze cnosť. Nech je to také trápne a jednoducho štylizované, až to bude dobré. Ako South Park. Ten Tresko mal byť malý nasranec, schopný skočiť do každého. Smiešny tvrďas ako Jackie Chan. Tak som sa rovnako, ako pri tom S4GAN, snažil vyčistiť podstatu až na kosť a prejaviť všetky tie emócie len v jednoduchých geometrických tvaroch. Musel som nakresliť niekoľko desiatok vtipov, ale vyžíval som sa v každom jednom. V tom období, keď som to kreslil, som bol s mojimi synmi v bojnickej ZOO a v pavilóne rybičiek som odrazu zbadal svojho Veľkého Treska! Malý prísavník tam stál, mával na mňa plutvičkami a urputne mi cez to sklo niečo rozprával. Tak som si ho natočil

ADGU_Michalik_4/2020_06.indd 7

na mobil a keď som prišiel do práce, ukázal som ho chalanom s tým, že poďme na to nastrihnúť Rytmusa, ktorého vtedajšia hitovka „Čo ti je*e“ by tomu prísavníkovi úplne sedela do rytmu otvárania úst. Chalani tam riešili dačo iné, moc sa im do toho nechcelo, tak som to teda odložil do šuflíka a na rad to prišlo o rok pri ďalšej kampani. Vtedy som sa však rozhodol, že sa už nebudeme priživovať na cudzom hite, ale naspievame si svoj. A aby si ľudia nemysleli, že majú v treske prísavníkov, rozhodol som sa, že to nebude Veľký Tresko, ale jeho fanúšik, ktorý spieva poctu svojmu idolovi. Ale ako to odprezentovať? Pochopil som, že ak to chceme predať, musíme to rovno spraviť. Tak sme to začali s Peťom Michalkom písať. Aby to bolo presvedčivé, muselo to byť drsňácke, nie „ako rap“..., to musel byť naozaj poriadny rap. Keď sme mali text, poslali sme ho aj s videom prísavníka Viktorovi Hazardovi, či by nám to pomohol zhudobniť. Urobil

Áno, do našej branže silno vstúpil digitál. Priniesol so sebou veľa dobrého.

Máš pocit, že aj niečo vzal?

Na všetkom sa dá nájsť dobré aj zlé. To, že sa internetom odcudzujeme a že sa vďaka sociálnym sieťam stávame menej tolerantní, je téma na celú knihu. Má to však zásadný vplyv aj na našu kreativitu. Ten pocit, keď sám prídeš na ideu a vyriešiš nejaký problém, je nenahraditeľný. Sami sa však oň pripravujeme tým, že na svoje problémy používame instantné online riešenia. Stačí si vyťukať do googlu a máš miesto cesty rovno cieľ. Podstatou tvorivého procesu je však práve tá cesta, vďaka ktorej rastieme a posúvame sa aj duchovne. Bez nej nám tvorivosť zakrpatieva. Aký má zmysel nechať sa vyviezť na Everest vrtuľníkom? Dosiahnuť cieľ bez cesty nás nikam neposúva, nemá pre nás žiadny zmysel. Túto obsesiu dosahovať ciele bez úsilia si prenášame aj do života. Veď preto je porno internetová služba číslo 1. Ľudí už nebaví niekoho baliť a každý deň na tom vzťahu pracovať, zveľaďovať ho, naučiť sa prekonávať aj krízy. Ale práve na nich sa najviac učíme, vďaka prekonávaniu kríz, poučeniu sa z chýb sa posúvame. Mali by sme si uvedomiť, že uľahčovaním, ktoré nám internet umožňuje, zveľaďujeme hlavne svoju lenivosť. Ale tak ako všetko, ani technológia nie je náš nepriateľ, len sa ju musíme naučiť správne využívať v náš prospech, lebo zatiaľ ju používame skôr proti sebe, aj keď si to vôbec neuvedomujeme.

Veľkou podmnožinou arťáckych výkonov je stále práca s fotografiou. Mal si fotografov, ktorí Ťa niečím obohatili a rád spomínaš na spoluprácu s nimi?

Aj tu platí, že je pre mňa dôležitá kompaktnosť celku. Dôležité je vytvoriť nápadom vlnu a nájsť fotografa, ktorý ju dokáže chytiť a posunúť ten nápad ešte ďalej. Ak to ťahá niekde mimo, nefunguje to. Samozrejme, snažil som sa vždy vyberať fotografa, ktorý sa k danej téme hodí. Máme tu veľa šikovných fotografov, či už na módnu alebo produktovú fotku. Najťažšie bolo nájsť fotografa, ktorý by vedel autenticky zachytiť reálny život. Tam mi najlepšie fungoval Martin Kollár, ale ten bol ako dokumentarista vždy niekde odcestovaný.

23/11/2020 10:35

Naša branža je tvrdá, nikto ti nič neodpustí, ale zároveň sú v nej aj veľké kamarátstva a korektné vzťahy. Spomenieš niekoho, kto je pre Teba takým šikovným uznávaným arťákom?

Je na škodu, ak niekto vníma konkurenciu ako protivníka či nepriateľa. Túto hru predsa nehráme proti sebe, ale spolu. Preto je pre mňa konkurent spoluhráč, ktorý mi pomáha uvedomiť si moje slabé miesta, čím mi pomáha byť lepší. Vážim si každého, kto robí svoju robotu poctivo. Jedným z najvzácnejších a najinšpiratívnejších ľudí medzi grafickými dizajnérmi je pre mňa pán Demovič z trnavského Pergamenu. Osobne sa s ním nepoznám, hráme trochu iné súťaže, keďže oni sú dizajnové štúdio a ja z reklamy. Ale veľmi obdivujem jeho prácu a má môj obrovský rešpekt. V tej úprimnej snahe urobiť z každého zadania to najlepšie možné sme si veľmi blízki. Minule som ho stretol úplne náhodou. Bol som v Trnave, mal som chvíľu čas sa poprechádzať po centre a šiel som sa prejsť popri tom novom eseťáckom dome. Keď som zbadal dvere Pergamenu, mal som chuť ich pozdraviť, ale mali zatvorené. Keď som odtiaľ cez námestie odchádzal, tak som ho stretol. On si ma nevšimol, ale vedel som, že je to on. Tak som okolo neho len ticho prešiel. Šikovných grafických dizajnérov je tu však veľa a mnohých mladých ani nepoznám. Dôležité však je, aby boli srdciari aj ľudia na druhej strane, u klientov. Marketérov schopných bojovať za výnimočné nápady a ísť s kožou na trh, ako je Dáša Juríková alebo Ronald Lupták, je stále menej. Ale bez nich tie skvelé práce svetlo sveta neuzrú.

do printu. Robil som hru na mobilné telefóny, teraz som napísal a ilustroval detskú rozprávku.

Každý projekt sa snažím robiť najlepšie, ako viem a každý ma za to čímsi obohatil a posunul ďalej. Mnoho rokov som túžil maľovať, ale nevedel som čo. Konečne som na to došiel a veľmi sa z toho teším. Vymyslel som si vlastnú techniku, ktorú som nazval inverznou kaligrafiou. Tisícročia totiž tvoríme písmo svojím ťahom a ja to teraz robím naopak. Písmen sa svojím ťahom ani nedotknem, tie sa vynárajú až v priestore medzi mojimi ťahmi. Čítať moje obrazy je rovnaké dobrodružstvo, ako ich maľovať, pretože výsledný obraz vyzerá na prvý pohľad ako abstrakcia. Forma je však aj v tomto prípade len súčasťou celku. Je prísne podriadená obsahu, čím ho maximálne podporuje. Výsledná maľba vyzerá ako chaos, ale každá čiarka v ňom má svoje presné miesto a zmysel..., presne ako v živote. Píšu mi street artisti z Európy, aj majstri kaligrafie z Ázie, že nič podobné ešte nevideli.

V každom prípade ma cesta k vytvoreniu tohto konceptu bavila a tvorba každého jedného

motívu je pre mňa rituál ako maľovanie mandaly, či tvorenie krížovky, alebo navrhovanie bludiska. Krásny bonus tých obrazov je aj to, že divákom poskytujú slobodu pre ich vlastnú interpretáciu, čím podporujú ich vlastnú fantáziu.

Vôbec ich totiž nemusia čítať. Môžu sa v nich stratiť a nájsť tam aj to, čo tam nikto iný, alebo ani oni sami predtým nevideli. Je úžasné, keď mi ľudia píšu, čo všetko tam vidia: ľudí, zvieratá, tváre, budovy... Vďaka tejto interakcii sa stáva divák aktívnym spolutvorcom toho, čo na mojich maľbách vidí. Ten istý obraz si môže každý človek interpretovať inak a ani jeden z nich sa pritom nebude mýliť. Je to ako v živote, všetci sledujeme ten istý svet, ale niekto je presvedčený o tom, že je to svet plný násilia a neprávosti a pre niekoho môže byť ten istý svet plný lásky a harmónie. To je to kúzlo našej tvorivosti, každý z nás si tvoríme svoj život vlastnou interpretáciou toho, čo nás obklopuje. A takto sa dá pár ťahmi dostať od dizajnu ku filozofii, či kvantovej fyzike. No nie je úžasné byť tvorom?

Inversed Calligraphy by Rasťo Michalik 2020

Skúsim sa ešte takto spýtať. Každý má nejakú svoju parketu. Máš v rámci grafického dizajnu ty niečo také, čo máš najradšej?

Asi nie. Inak by som to robil stále. Mňa však na kreativite práve baví tá pestrosť, možnosť robiť stále niečo nové. Nadizajnoval a naprogramoval som interaktívny CD-ROM a potom už žiadny iný. Robil som zvučky televíznym reláciám. Vytvoril som stovky reklám na stovky rôznych produktov do telky, na internet, či

Klient: Amnesty International. Idea a Copy: Peter Ižo. Art Direction: Radim Blaho. Creative Director a Headline: Rasťo Michalik 2008

PRE PRINTPROGRESS, ČASOPIS PRE POLYGRAFIU A SÚVISIACE ODVETVIA. AUTOROM PROJEKTU JE VLADO SLIVKA. GRAFICKY PRIPRAVUJE YURKOVICDESIGN - S.R.O.

ADGU_Michalik_4/2020_06.indd 8

23/11/2020 10:35