2001-11 by PC_Space s.r.o.

ATHLON XP

V ETKO O DVD

NEBEZPEÈENSTVÁ ÈÍHAJÚCE NA INTERNETE

5 x NOVINKY od HP

Novinky - Hardvér, Softvér, Linux, Hry, Databázy, Mobilná komunikácia, Internet

Corel Bryce 5 vytvorte si realitu

LINUX - DVD, DVD BSD INTERNET Copernic 2001 - ako h¾ada a nájs v mori informácií Zaujímavé www stránky

SERVIS Z PC MAXIMUM - ideme na zvukovú kartu II. Poradòa Ako otestova pamäte v PC?

ZÁBAVA - HRY

Poseideon: Lord of Atlantis

SÚ A

FWA

TEST DDR DOSIEK PRE SOCKET A

ATHLON XP

INVEX 2001 Shareware - ochrana pred Spyware Windows XP - potrebujete ho?

Inovácie jadra Nové znaèenie Test výkonu

Budúcnos internetu?

DVD budúcnos

u dorazila Otestujte si funkènos pamätí

Regionálne kódovanie Ako na domáce kino DVD a PC DVD softvérové prehrávaèe Obrazové a zvukové formáty

Nebezpeèenstvá èíhajúce na internete - 2. èas

Test DDR dosiek pre Socket A

PREDSTAVUJEME

Gainward VideoXpert MEG-VC2

Nový Siemens S45 - výkonný mobil s organizérom Jeseò 2001 v znamení HP Nový Compaq IPAQ 3860 Digitálna kamera Sony DCR-TRV830E

O b s a h

space

Novinky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Bezdrôtová technológia FWA

EDITORIÁL

............6

DVD - budúcnos u dorazila . . . . . . . . . . . . . . 8 Test základných dosiek pre Socket A s podporou DDR pamätí . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

Vá ení a milí èitatelia,

Testy, parametre, charakteristiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

Software . . . . . . . . . . . . . . . . . . Shareware - ochrana pred Spyware . Windows XP - potrebujete ho? . . . . Corel Bryce 5 - vytvorte si realitu . . . Linux - DVD, BSD . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . . .

Predstavujeme

. . . . .

........................ Gainward VideoXpert MEG-VC2 . . . . . . . . . . . . . . . . Nový Siemens S45 - výkonný mobil s organizérom ATHLON XP . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Jeseò 2001 v znamení HP . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Nový Compaq IPAQ 3860 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Digitálna kamera Sony DCR-TRV830E . . . . . . . . . . .

. . . . .

25 25 26 28 30

....... ....... ....... ....... ....... ....... .......

32 32 32 33 34 36 37

Internet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

Copernic 2001 - ako h¾ada a nájs v mori informácií . . . . 38 Nebezpeèenstvá èíhajúce na internete - 2. èas . . . . . . . . . . 39 Zaujímavé www stránky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43

som rád, e v tejto neradostnej dobe stra-

priemyslu zaèínajú by aj DVD nosièe a s nimi

chu z bieleho prá ku, padajúcich lietadiel

spojené technológie. V èlánku DVD - budúc-

a helikoptér, skorumpovaných úradníkov a po-

nos u dorazila nájdete hádam v etky in-

litikov, drzých mafiánov, ako e fungujúceho

formácie z tejto oblasti a ako peciálny bonus

trhového mechanizmu, zlodejských obchod-

sme pre vás pripravili aj porovnávací test

níkov a zavádzajúcich informácií ste dali an-

softvérových DVD prehrávaèov. DDR pamäte

cu aj svetielku nádeje zvanom PC Space:-).

u zrejme majú svoje miesto na IT nebi

Október je pre IT novinárov azda najhek-

zabezpeèené - ako je to v ak s doskami pod-

tickej í mesiac z celého roka. Mno stvo

porujúcimi túto technológiu, sme sa rozhodli

tlaèových konferencií, seminárov a výstav dáva

zisti v teste základných dosiek pre socket

nám, novinárom, poriadne zabra . Azda

A. Máte pocit, e vá poèítaè niekto sleduje?

najvýznamnej ou októbrovou akciou bol

Nemusí to by iba Kafkov syndróm, mô e to

medzinárodný ve¾trh informaèných a komu-

by realita. Èo sa v skutoènosti deje, zistíte aj

nikaèných technológií Invex, ktorý sa konal

pomocou programov odporúèaných v rubrike

v Brne. Ako vyzeral a èo zaujímavé priniesol

shareware. Prostriedky mo ného útoku na

sa spolu s ostatnými zaujímavos ami doèítate

vá poèítaè, bezpeènostné slabiny a systémové

v úvode èasopisu. Licencia na prevádzkovanie

chyby zistíte v druhom pokraèovaní seriálu

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 Poradòa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 Ako otestova pamäte v PC? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM - zvuková karta II. . . . . . . . 46

FWA bola udelená u v júli tohto roka

Nebezpeèenstvá èíhajúce na internete.

a dr itelia sú povinní sprevádzkova túto

Potrebujete alebo nepotrebujete Windows

slu bu do 6 mesiacov od jej udelenia. e je

XP? Aj na tento problém vám PC Space

táto slu ba u nás zatia¾ iba v plienkach, svedèí

odpovie! Nemám v úmysle vymenováva celý

Zábava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

èlánok Bezdrôtová technológia FWA - budúc-

obsah èasopisu - napokon, preèítajte si sami!

Servis

Poseideon: Lord of Atlantis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

Sú a

nos internetu? . Azda ka dý z nás sa rád zabáva - podstatnou súèas ou zábavného

Rastislav Turanský

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

Adresa redakcie: Tel./fax: E-mail: Home page: Riadite¾: éfredaktor: Zástupca éfredaktora: Redakcia: Spolupracovníci:

PC SPACE Nevädzová 5 821 01 Bratislava 02 - 4341 3913 pcspace@pcspace.sk www.pcspace.sk Andrea Miková Rastislav Turanský Juraj Redeky tefan Stieranka ¼uboslav Lacko Ladislav Jediný Edmond Kme Stanislav J. Manca Jaroslav Oster Zolo Radnóti Juraj ípo Marián Varga Milo Smirjak

Testovacie zariadenia poskytli: SOFOS, s. r. o., 02-5477 3980, www.sofos.sk ASBIS SK, s. r. o., www.asbis.sk TOR, tel.: 02-5262 0931-3, http://www.stor.sk

Administratíva: Grafika: Korektorka: Webmaster: Litografie: Tlaè: Adresa vydavate¾stva:

Mária Toma ovièová A. Danìk Helga Elexhauserová Edmond Kme Petit Press TELEM, K+M, a. s. Agentúra VICTOR&VICTOR Nevädzová 5 821 01 Bratislava

Riadite¾ vydavate¾stva:

Viktor Cicko

Predplatné SR:

L.K. Permanent, s. r. o. Dana Kordo ová 02 - 4445 3711

Predplatné ÈR: Registrácia:

A.L.L. Production, s. r. o. Simona Zikanová 004202 - 8481 0798 MK SR 2117/99

Roz iruje: Roz iruje:

PONS, a. s. Mediaprint Kapa, a. s.

Názory redaktorov nemusia súhlasi s názormi redakcie. Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Za pravdivos èlánkov zodpovedajú autori.

N o v i n k y Hardvérové novinky Blí i sa koniec roka 2001 a niektoré spoloènosti zaèínajú ohlasova èipsety budúceho roka. V eobecne sa zhodli na podpore AGP 8x, USB 2.0, ATA133 a Serial ATA. SiS, Intel a VIA rátajú s podporou AGP 8x a v druhom tvr roku, tak e pribli ne v tom období mô eme oèakáva prvé vyu itie nových kariet. USB 2.0 bude ma VIA integrované v obvode VT8235, Intel v ICH4 a SiS bude ma tie svoj obvod. Dovtedy sa v ak budú objavova dosky so samostatným rie ením. Serial ATA ako prvý uvedie Intel. VIA a SiS budú podporova toto rozhranie asi a v roku 2003. V segmente lacných procesorov sa objavilo zopár procesorov. Najprv to bol Duron (Morgan) 1,1 GHz, potom zasa Celeron (Tualatin) 1,2 GHz. Nový Celeron sa vyrába 0,13 mikrónov technológiou. Jadro Tualatin umo òuje pou i dvojnásobnú ve¾kos L2 cache (256 KB). FSB je v ak stále na 100 MHz. Doteraz ide o najlep í Celeron v histórii Intelu. ECS zaèalo vyvíja aktivity aj na trhu grafických kariet. Ohlásili toti prvé dve grafiky zalo ené na èipoch SiS. Prvá sa volá AG305-32. Má èip SiS 305 a 32MB SDRAM (125MHz). Jadro be í taktie na 125 MHz a podporuje AGP 4x. Druhá karta nesie èip SiS 315. Má 64MB SDRAM pamäte na 166 MHz, podporuje S-Video Out a AGP 4x. Netu íme, èi ide zo strany ECS o dobrý ah a sna i sa dosta na trh pomocou grafických kariet SiS, ale uvidíme. STM nakoniec asi uvedie KyroII Ultra, nako¾ko konkurencia pokroèila. KyroII Ultra je vlastne staré, dobré KyroII na vy ej frekvencii. Prebehli aj prvé testy medzi Celeronom 1,2 GHz a Duronom 1,1 GHz. Výsledky zaèínajú by nerozhodné. Argumentom za Celeron je v ak mo nos väè ieho pretaktovania ako pri Durone. Celeron vraj ide a na 1,5 GHz, Duron iba na 1,25 GHZ. Intel chystá nové èipsety. Ide o Tehama-E, ktorý je vlastne inovovaný i850 s podporou 533 MHz bus a ICH4 (rok 2002), Brookdale-E, ktorý podporuje DDR200/266 MHz, AGP 8x, Serial ATA, USB 2.0 (Q3 2002) a Brookdale-G, ktorý je identický ako E, len bude ma integrovanú grafiku (Q3 2002). Na trhu sa objavili prvé matièné dosky s podporou DDR333 (vyrába ich napríklad Corsair). Sú zalo ené na èipsete AliMaGik 1 Revision C1. SiS v poslednom èase iba okuje. Ich èipset SiS645 predviedol nieèo podobné ako SiS735. Navy e je tu u aj náhradník SiS735, a to SiS745, ktorý bude ma podporu pre vy ie pamäte a IEEE1394. VIA zaèala vyrába matièné dosky. Prvé z nich sú VIA PR22-R (Socket478, 3 DIMM slots pre PC2100 DDR SDRAM, IDE RAID, 6-channel sound) a VIA P4X266 VL33S (Socket423, 3 DIMM slots pre PC2100 DDR SDRAM, AC'97 sound). AMD uvedie do konca roka e te Athlon XP 1900+ a 2000+. Na zaèiatku roka by sme sa mali doèka aj Athlon XP 2100+, ktorý by mal by posledný z tejto rady. V marci by sa mal objavi prvý procesor na jadre Thoroughbred. CPU N/A N/A Athlon Athlon Athlon Athlon Athlon Athlon Athlon Athlon

XP 2100+ XP 2000+ XP 1900+ XP 1800+ XP 1700+ XP 1600+ XP 1500+ 1400

Frekvencia 1800 1733 1733 1677 1600 1533 1467 1400 1333 1400

Jadro Thoroughbred Thoroughbred Palomino Palomino Palomino Palomino Palomino Palomino Palomino Thunderbird

tradièná flash pamä , èo ju predurèuje ako prostriedok na spracovanie kódu a ukladanie dát vo vreckových zariadeniach. (ek, rt)

Softvérové novinky panielska spoloènos Panda Software, pecializujúca sa na antivírusové systémy, uviedla na trh novú verziu svojho antivírusového systému s názvom Panda AntiVirus Titanium. Obsahuje mno stvo inovácií, ktorými sa tento antivírusový systém radí k svetovej pièke. Úplne bolo prepracované jadro systému, èím sa zvý il výkon pri kontrole a o 30 %. Integrovaná je nová technológia SmartClean, ktorá umo òuje znovuobnovenie originálnej systémovej konfigurácie pri jej prípadnej modifikácii vírusom, trójskym koòom alebo èervom. Zmeny sú aj v heuristickej kontrole, ktorá teraz umo òuje lep iu detekciu neznámych vírusov. Zaujímavos ou je cache systém pre Windows 95, 98, Me, NT a 2000, ktorý zabezpeèuje, e jeden súbor nebude viacnásobne kontrolovaný, ak nebol modifikovaný medzi jednotlivými kontrolami. Zahrnutá je nová technológia na dezinfekciu pou ívaných súborov. Panda AntiVirus Titanium kontroluje v etky procesy v pamäti, správy elektronickej po ty (POP3, SMTP, NNTP), komprimované súbory a download súbory z internetu (nielen cez prehliadaèe a FTP klientov, ale aj cez pomocné nástroje typu GetRight alebo Go!Zilla). So zlep enými produktmi prichádza spoloènos Adobe, a to s Illustratorom 10 a InDesign 2. Medzi novinky Illustrator 10.0 patrí lep ia podpora tvorby grafiky pre web, mo nos tvorby flash animácií, podpora formátu SVG vrátane efektov, anti-aliasing pre texty písané malým písmom. Nové sú aj nástroje na vytváranie a prácu so symbolmi a efektmi tekutina, o ovka a odraz. Zlep ená je aj podpora skriptovania, pomocou ktorej mô ete jednoducho zautomatizova opakujúce sa èinnosti. Zlep ila sa, samozrejme, aj integrácia s ostatnými Adobe produktmi. Za zmienku urèite stojí aj odladenie pre Windows XP. InDesign 2.0, ohlásený na prvý tvr rok 2002, je teraz tesnej ie integrovaný s produktmi Adobe a obsahuje stovky nových funkcií. Medzi nové funkcie patrí podpora importu a exportu XML, preh¾adnos , vytváranie tabuliek, podpora dlhých dokumentov. Pri uvádzaní nových verzií nezahá¾a ani spoloènos Symantec, ktorá ponúka nový Norton Internet Security 2002, ktorý kombinuje výkonný firewall, kontrolu aplikácií a ochranu proti vonkaj iemu naru eniu. Najnov ia verzia je teraz plne kompatibilná s Windows XP. Medzi nové funkcie patrí okam ité filtrovanie správ, roz írená rodièovská kontrola a zjednodu enie práce v domácich sie ach. Medzi novinky patrí napríklad aj výkonná firewallová technológia, funkcia AutoBlock na skenovanie portov, ochrana proti trójskym koòom a Security Assistant na zjednodu enie konfigurácie. Od 25. októbra je oficiálne na trhu nový operaèný systém Windows XP. Predáva sa bude v nieko¾kých verziách od Home Edition a po Server. Nezabudnite, e aj pre tento produkt platí nová cenová politika Microsoftu.

Výrobná technológia 0.13 µm 0.13 µm 0.18 µm 0.18 µm 0.18 µm 0.18 µm 0.18 µm 0.18 µm 0.18 µm 0.18 µm

Vcore 1.6 V 1.6 V 1.75 V 1.75 V 1.75 V 1.75 V 1.75 V 1.75 V 1.75 V 1.75 V

Tepelné vy arovanie 46 W 43 W 72 W 71 W 70 W 66 W 64 W 63 W 60 W 72 W

Zdroj: http://www.xbitlabs.com/ Hardvérová skupina spoloènosti Microsoft predstavila svoju prvú bezdrôtovú optickú poèítaèovú my - Microsoft® Wireless IntelliMouse® Explorer. Tento produkt má prinies ergonomické pohodlie a prelomovú technológiu úspory energie. Spoloènos zároveò predstavila nové verzie najpredávanej ích káblových my í - IntelliMouse Explorer a IntelliMouse Optical. Spoloènos Intel uviedla novú flash pamä , ktorá zvý i výkon mobilných telefónov, vreckových poèítaèov (PDA) a ïal ích bezdrôtových zariadení. Trojvoltová synchrónna pamä Intel StrataFlash je a tyrikrát rýchlej ia ne

Vïaka nej mô ete napríklad získa OEM verziu Windows XP spolu s JUMPEROM, alebo káblom, alebo BNC konektorom alebo ¾ubovo¾ným hardvérom. ( s, jr)

Linuxové novinky l

KDE Edutainment tím ohlásil oficiálne spustenie projektu KDE Edutainment, ktorého cie¾om je tvorba edukaèného softvéru na báze KDE.

l l

Alta Terra CEO pripravuje spustenie handheldu Linx, ktorý obsahuje jpilot, kpilot a gnome pilot. Spoloènos Loki, ktorá sa orientuje na hry, vytvorila hru Rune, ktorá sa èoskoro dostane do distribúcie Linuxov ako jedna z najpopulárnej ích 3D hier. Súbory MS Excel boli e te nedávno takmer nedostupné pod Linuxom. Veci sa napokon zmenili a Excel súbory mo no èíta a písa v programovacom jazyku Perl. Viac sa dozviete na stránke http://www106.ibm.com/developerworks/linux/library/l-pexcel/ Skipper je Open Source projekt pre postihnutých, najmä èo sa týka komplikácií s pohybom. Skipper pomáha postihnutým prekonáva bariéry. HancomOffice, podobne ako StarOffice, pôjde na mnohých platformách vrátane Linuxu, Mac OS/X a Windows. Dostupný je RealOne (RealPlayer 9) pre Linux. Link na stiahnutie nájdete v ktorejko¾vek softvérovej databáze pre Linux. Na svete je RedHat 7.2. Na stiahnutie je StarOffice 6 Beta na stránke SUN (http://www.sun.com/staroffice/6.0beta/). Fínske mesto Turku sa rozhodlo zavies Linux do administratívy, keï e Microsoft zmenil licenènú politiku, èo pre mesto znamená ïal í finanèný výdavok. Linuxtoday pí e (http://linux.today.com), e ochrancovia autorských práv za li a tak ïaleko s výrobou CD, e ich nebude mo né prehráva v Linuxe, mo no iba so zhor enou kvalitou zvuku, hoci ich bude mo né prehráva na systémoch MS Windows pomocou prehrávaèa Media Player. Spoloènos Turbolinux Inc. predstavila produkt PowerCockpit, ktorý slú i na automatizáciu konfigurácie a správy linuxovských clusterov. Vonku je Linux Mandrake 8.1 a je plný zaujímavostí a noviniek. http://news.bbc.co.uk pí e, e preká ky, ktoré Microsoft pou íva v novom spôsobe trhovej politiky, drá di pou ívate¾ov èoraz viac a mnohí z nich sa presunú na alternatívnu platformu ako Linux, kde je sloboda. Distribúcia Corel Linux zrejme konèí pod týmto názvom, keï e sa objavujú pekulácie a fámy o odkúpení firmou Xandros. Firma Nullsoft, ktorá vytvorila svetoznámy program Winamp na prehrávanie mp3 súborov, oznámila, e bola uvo¾nená verzia Winampu 3.0 Alpha 1 pre Linux. (j )

Novinky z oblasti vývojárskych nástrojov pre Linux Firma Borland predstavuje novinku v oblasti vývojárskych platforiem, Borland Kylix 2. Ide o nástroj na rýchly vývoj aplikácií typu e-business s webovými slu bami pre platformu OS Linux. Vývojová platforma BizSnap roz iruje mo nosti operaèného systému Linux a populárneho webového servera Apache o technológie e-business XML a webové slu by, ktoré plne integrujú vá obchod s aplikáciami va ich zákazníkov a dodávate¾ov. WebSnap, vývojová platforma internetových aplikácií je zalo ená na komponentoch, a tým posúva webové servery Apache do prestí nej ej skupiny databázovo zameraných webových aplikaèných serverov výkonnej ej podnikovej triedy. DataSnap ponúka výkonné rie enia z oblasti middleware s mo nos ou vyu ívania webových slu ieb, ktoré umo òujú integráciu s obchodnými aplikáciami. Platforma Borland Kylix 2 umo òuje vyu íva rýchle databázové ovládaèe pre databázové platformy Oracle, DB2, Informix, InterBase a MySQL. Zlúèením nástroja Kylix so známym vývojovým prostredím Borland Delphi, získajú vývojári mo nos vyvíja aplikácie pre platformy Linux aj Windows. (ll)

Internetové novinky Tatra banka uvádza novú verziu slu by Internet banking - nová verzia umo òuje export pohybov do súboru a realizáciu zahranièného platobného príkazu. Kam dnes vyrazi ? Webový portál Superzoznam 16. októbra 2001 spustil novú slu bu, ktorá pou ívate¾om internetu pomô e nájs odpoveï na túto otázku. Poskytovaný je prístup k rozsiahlej databáze kultúrnych podujatí i portových akcií vo v etkých mestách Sloven-

N o v i n k y ska. Okrem programov kín a divadiel, upozornení na zaujímavé výstavy i ob¾úbené diskotéky, tu surfisti nájdu napríklad aj informácie o turistických atrakciách v jednotlivých mestách. Portál ATLAS.SK sprístupnil pou ívate¾om internetu na adrese http://mapy.atlas.sk ïal iu slu bu - internetové MAPY celého Slovenska a slovenských miest. Slu ba MAPY priná a mno stvo praktických funkcií a informácií vyu ite¾ných na cestovanie, súkromné aj pracovné úèely. Internetový portál Centrum.sk bol nedávno roz írený o ïal ie slu by. Ide napríklad o pohladnice.centrum.sk, ktorá ponúka výber z viac ako 1300 poh¾adníc, automagazín auto.centrum.sk. Centrum.sk spustilo aj alternatívnu verziu fulltextového vyh¾adávaèa. Tá je dostupná na adrese www.webfast.sk. Portfólio slu ieb bolo akvizíciou serverov www.webkucharka.sk a www.agent.sk roz írené o pecializované servery. V blízkom èase pribudnú dve nové slu by - reality a obèianska inzercia z dielne vlastného slovenského vývojárskeho tímu. (rt)

Herné novinky l

Nikdy neumierajúca sága legendárneho vrtu¾níka Commanche sa o pár tý dòov doèká svojho pokraèovania a my sa koneène mô eme pozrie na s¾ubované GeForce3 efekty, ktoré sme mali mo nos vidie len na obrázkoch, preto e koneène vy lo demo na tento arkádovo ladený simulátor vrtu¾níka: ftp://ftp.novalogic. com/pub/demos/C4Demo0.exe. Operation Flashpoint, èeský to poèin, ktorý sa zapáèil aj ná mu éfredaktorovi a po evidentnom úspechu v Európe sa doèkal úspechu aj v USA. U nieko¾ko tý dòov sa toti dr í v prvej pä ke najpredávanej ích hier v USA s cenou 41$. No my mô eme tímu z Bohemia Interactive len gratulova a te i sa na prvý datadisk, v ktorom bude ma hráè príle itos vyskú a si hru za ruskú stranu. Codename: Outbreak, pôvodne nazvaná Venom, je ve¾mi podarená, èerstvo vydaná 3D FPS, ktorá paradoxne pochádza z ruských zemepisných írok (firma GSC Game World). Hra má ve¾mi kvalitnú grafiku a engine umo òujúci boje v exteriéroch, ako aj v inte-

space

riéroch vojakom zameraným na biologický boj s vírusom a jeho následkami. Najväè ím plusom pre slovenskú peòa enku je fakt, e hra by sa mala predáva za 699 Sk, maximálne 799 Sk. Frank Herberts Dune je netradièné dielo, ktoré u od dokonèenia delí len nieko¾ko detailov. Pôjde o 3D adventúru s men ími akènými scénami. Dej sa bude èiastoène opiera o známe fakty a èiastoène pôjde svojou cestou, ako náèrt si mô ete predbe ne zobra zverejnené video na: ftp://ftp.gamesdomain.co.uk/ pub/movies/gd/trailerUKmoyen.avi. Èo ma v ak te í najviac, je fakt, e pomaly zase zaèínajú prichádza nejaké nové preteky. Dlho pripravované Rally Trophy od rakúskeho JoWood sa koneène doèkalo aj demoverzie, ktorú mô ete nájs napríklad na http://www.plnehry.sk/hra.asp?id=338. Hra s výbornou grafikou bude zachytáva cestu z Parí a naprieè Áziou a niekam ïaleko na východ, a to v etko v 60. a 70. rokoch minulého storoèia. Zatia¾ èo hráèi s rýchlymi linkami sa te ia multiplayerovému demu na Aliens vs. Predator 2 (http:// www.meliorannis.cz/vreco/avp2mpdemo.exe), kde je mo né rozpúta bitku a medzi 16 hráèmi v podobách votrelcov, predátorov a vojakov, my sa aspoò mô eme te i z faktu, e celá hra je koneène GOLD. To znamená, e sa na pultoch obchodov objaví maximálne do mesiaca (v èase keï dr íte toto èíslo by u hra mala by v obchodoch), teda ak sa nevyskytnú nepredvídané problémy. (zr)

Mobilné novinky Globtel, a.s., roz iruje od 17. októbra 2001 mo nosti telefonovania v roamingu aj na predplatenú slu bu Prima. Pou ívatelia tak mô u vïaka novej slu be Prima Roaming vola a prijíma hovory, ako aj posiela a prijíma SMS správy v zahranièí. Záujemca za túto slu bu zaplatí jednorazový aktivaèný poplatok vo vý ke 200 Sk vrátane DPH. Do zoznamu roamingových krajín EuroTelu pribudli Albánsko a Arménsko a EuroTel uzavrel roamingovú zmluvu aj s ïal ím, v poradí u tvrtým operátorom

v panielsku. Poèet roamingových partnerov EuroTelu sa tak zvý il na rovných 190. Motorola predstavila svoj nový mobilný telefón Accompli 008. Ide o kombináciu PDA s mobilom. Toto rie enie je nato¾ko zaujímavé, e sa k nemu pridávajú postupne v etky ve¾ké znaèky. Mobil v budúcnosti bude zrejme poèítaè do vrecka. Nová Motorola má rozmer a funkcie klasického PDA. ia¾, nemá externú pamä nemo no pou íva pamä ové kartièky. Tá interná je dostatoèná na telefonovanie, WAP a dokonca aj na nejaké tie JAVA aplikácie. Ericsson uvádza na slovenský trh nový model telefónu T65. Duálny GSM prístroj obsahuje prehliadaè WAP 1.2.1., ktorý spoloène s technológiou GPRS podporuje rýchlos pripojenia a do 43,2 kb/s. Nový prístroj prichádza v troch farbách: kozmickej modrej, polárnej modrej a hviezdnej ltej. Podporuje aj funkciu mobilného chatu, ktorý pretvára textové správy do podoby skutoènej interaktívnej komunikácie. Model T65 bude na slovenskom trhu dostupný od druhej polovice novembra tohto roka. Cenové rozpätie sa bude pohybova na úrovni modelu T39. Spolu s prelomovým prístrojom sa na trhu objaví aj atraktívne príslu enstvo, Ericsson Communicam a Bluetooth headset. Nová spoloènos Sony Ericsson Mobile Communications získala finálny súhlas na èinnos od Európskej komisie a ïal ích regulaèných orgánov a jej cie¾om je sta sa do piatich rokov jednotkou v oblasti multimediálnych mobilných produktov. (jr, rt)

Firmy a akcie Sponzorská akcia Cisco Pod heslom Pomô me tým, èo pomáhajú nám , sa konala 25. októbra 2001 v hoteli Junior v Jasnej u v poradí druhá sponzorská akcia firmy Cisco Systems Slovakia a jej obchodných partnerov. Obdarovaná bola tentoraz Horská slu ba. Sponzorský dar v hodnote viac ne 280 000 Sk pozostával z výpoètovej techniky a príslu enstva, softvéru, príslu enstva pre vysielaèky a bezdrôtového prístupu na internet Aironet 350 Bridge. Tieto komponenty pomô u Horskej slu be vybudova centrálny informaèný server pre potreby informovania domácich aj zahranièných náv tevníkov na ich hôr. (ll)

1/2 ASBIS - LEZATO str. 3

N o v i n k y Jeseò 2001 v znamení HP Najprv nás zaskoèila neèakaná správa o kúpe spoloènosti Compaq. Niektorí hovoria o fúzii, iní o spojení èi dokonca o man elstve ! Vraj Compaq je ako man elka, ktorá si zmení po svadbe meno... Nazývajte to ako chcete. Dôle itý je celkový dosah na trh! Nie práve najpozitívnej í názor na spojenie majú akcionári oboch spoloèností. V ich strede sa sformovala pomerne silná skupina odporcov, ktorí sú nespokojní. Pre spotrebite¾ov je podstatný frontálny útok spoloènosti HP na bojovom poli IT, ktorý sa zaèal pred pár dòami. Ka dú chví¾u je nejaká nová tlaèová konferencia, kde nám HP predstaví celý rad nových modelov. V etko sa zaèalo skenermi. A nasledovali tlaèiarne, farebné faxy, fotoaparáty, poèítaèe, napa¾ovaèky... VECTRA nahrádza BRIO - populárny rad domácich PC - Brio konèí. Jej nástupcovia budú nies oznaèenie Vectra. Lí i sa budú len èíselným oznaèením. DVD+RW - divízia HP, ktorá vyrábala CD-R/RW mechaniky sa rozhodla skonèi výrobu. Odteraz bude vyrába len DVD+RW mechaniky, èo je konkurenèný formát k DVD-RW. Mechaniky sa budú predáva za ako-tak prijate¾nú cenu a to isté platí aj o médiách. Okolo 500 Sk bez DPH za 4.7 GB DVD+RW médium je slu ná cena. Existuje nieko¾ko prepisovate¾ných DVD formátov a ví az o RW tandard pri DVD e te stále nie je jednoznaèný. Ak sa podarí prerazi DVD+RW formátu, bude to aj vïaka priaznivej cenovej politike a mo no aj vïaka dobrej marketingovej kampani spoloènosti HP. My by sme tie radi trochu prispeli k tejto téme, preto pre vás pripravujeme porovnávací test DVD-RW, DVD+RW a DVD-RAM mechaník. ASBIS-MAXTOR-MICROSOFT Koncom októbra sa uskutoènila spoloèná prezentácia spoloèností ASBIS, MAXTOR a MICROSOFT. Hovorilo sa o nových výkonných pevných diskoch, o storage zariadeniach a o novej licenènej politike Microsoftu. ASBIS pri tejto príle itosti zorganizoval pre dílerov zaujímavé akcie na spomínané produkty... 10 rokov Tronetu Presne 10 rokov uplynulo od zalo enia slovenskej spoloènosti Tronet, poèas ktorých sa zaradila k lídrom v oblasti dátových komunikácií a sytémovej integrácie na slovenskom trhu. Tronet má v súèasnosti 59 zamestnancov, prièom 9 z nich pôsobí v banskobystrickej poboèke a 5 v ko ickej. Strategickí partneri Tronetu sú svetové renomované spoloènosti ako Cisco Systems, Compaq, SUN Microsystems, Microsoft, 3Com, IBM, Novell, WatchGuard. K¾úèovými zákazníkmi Tronetu sú spoloènosti z oblasti telekomunikácií a bankingu, 32 % podiel má tátna správa. Tronet plánuje v roku 2001 dosiahnu obrat 420 miliónov Sk a zisk pred zdanením 12 mil. Sk, èo predstavuje v oboch polo kách nárast viac ako 30 %. Za prvých 9 mesiacov roku 2001 dosiahol obrat spoloènosti 330 mil. Sk, èo dáva dobrý predpoklad na splnenie plánovaných výsledkov. Hlavné èinnosti spoloènosti sú: projektovanie a realizácia lokálnych a roz¾ahlých heterogénnych dátových sietí, riadenie sietí a komponentov, mana ované slu by v dátovej sieti, projektovanie a realizácia komunikaèného zabezpeèenia informaèných systémov, kabelá ne systémy, integrácia hlasových a dátových prenosov, IP telefónia, dodávky a in talácie serverov, in talácia a integrácia sie ových operaèných systémov, servis a poin talaèná podpora v oblasti IT a autorizované kolenia v oblasti IT. Novinkou, ktorú v súèasnosti predstavuje Tronet na trhu, je call centrum na báze IP telefónie. Pre spo¾ahlivé zabezpeèenie komunikaèných nárokov Tronet ponúka produkt spoloènosti Cisco - IPCC (IP Contact Center). Ten umo òuje integráciu call centra do samostatného komunikaèného celku, ale aj do integrovanej komunikaènej skupiny. HTC raòajky s novinármi HTC oznámilo ekonomické výsledky za prvý polrok 2001 - tr by z obchodu a slu ieb predstavujú 385 580 tis. Sk, obchodná mar a 90 904 tis. Sk. HTC tie uviedla na trh podnikových informaèných systémov (IS) projekt esoenterprise solution. esoenterprise solution je firemný IS pre komplexné riadenie jeho finanèných, logistických a materiálových procesov. Je urèený pre obchodné a distribuèné spoloènosti, výrobné podniky a finanèné in titúcie, ktorým pre ich ïal í rozvoj u be né softvéry nestaèia. Partnerom HTC je Toshiba - predstavené boli nové notebooky. V najni om rade Satellite uvádza Toshiba pre òu nezvyèajný ovládací TouchPad. Nosným proce-

sorom tu bude Celeron 1GHz a na úvod budú predávané Windows Me. Portégé 4000 je kompromisom medzi jej dvoma predchodcami. Vymenite¾ná mechanika Slim SelectBay nahradila doteraz externé mechaniky CD a DVD a 12.1 TFT poly-silicon active matrix displej zaruèuje vysokú úroveò odolnosti. Zaujímavá je combo mechanika DVD/ CD/CD-RW (ako doplnok), a tie magnéziový povrch notebooku. Rozmery a hmotnos - 270 x 248 x 31 mm a 1,7 kg. Nechýba ani Bluetooth a Wireless LAN, Ethernet a faxmodem. Vlajková loï - rad Tecra prichádza na trh z novým oznaèením Tecra 9000 a so spoloèným edge-dizajnom a doplnkami s Portégé 4000. Ïal ím partnerom je Lexmark - výrobca tlaèiarní. Vynovená bola celá rodina tlaèiarní Z teda windowsovských atramentových tlaèiarní urèených hlavne na domáce rie enia. Okrem prvej z nich - Z13 (tá sa ponúka len v balíkoch spolu s PC stanicami) majú v etky dve tlaèové hlavy a hlavne rozlí enie 2400 x 1200 dpi. V etky majú USB port a ovládaèe aj pre Linux a iMac. Túto rodinu tvoria 4 modely: Z13, Z33, Z43, Z53 s rýchlos ou 3, 5, 6, 8 strán farebnej tlaèe za minútu. V etky majú 100-listové vstupné a 50-listové výstupné zásobníky. Konferencia E-ekonomika nového tisícroèia Druhý roèník konferencie E-ekonomika nového tisícroèia sa uskutoènil 24. októbra 2001 v bratislavskom Kongresovom centre Technopol. Úèastníci získali poznatky nielen o skúsenostiach samotných podnikov a ich mana érov, ale aj o efektivite prostriedkov vlo ených do elektronického obchodovania, perspektívach podnikových informaèných systémov, úspe nom riadení vz ahov so zákazníkmi prostredníctvom e-biznisu i vyu ití elektronického podpisu v praxi. Organizátorom konferencie E-ekonomika nového tisícroèia je IT klub, záujmové zdru enie spoloèností pôsobiacich v oblasti informaèných technológií. Konferencia Infovek 2001 Druhá celo tátna konferencia s medzinárodnou úèas ou pod názvom INFOVEK 2001 sa uskutoènila v dòoch 17. - 20. októbra 2001 v Starej Turej. Konferencia sa konala pod zá titou ministra kolstva SR Milana Ftáènika a hlavným sponzorom podujatia boli Slovenské telekomunikácie, a. s. Na konferencii sa zúèastnilo mno stvo vybraných pedagógov zo základných, stredných a vysokých kôl, mno stvo odborníkov z oblasti IT, tátnikov, poslancov a zahranièných úèastníkov z Kanady, Ve¾kej Británie, Èeska, Rakúska, Po¾ska, Maïarska, USA. Témami konferencie INFOVEK 2001 boli Digitálne technológie a medzipredmetové aktivity, Národné a me-dzinárodné projekty, eLearning - nové formy uèenia a uèenia sa, Príprava uèite¾ov, Digitálne Slovensko kola, nové technológie a región, Sie ový akademický program Cisco a podobne. Ïal ie informácie o konfe-rencii sú na www.infovek.sk. Sony Sony Slovakia 16. 10. 2001 slávnostne otvorilo zákaznícke centrum v priestoroch budovy Carlton Savoy v Bratislave a o výrazný krok tak postúpilo v skvalitòovaní slu ieb pre zákazníkov. IBM News IBM má zopár zaujímavých noviniek. O jednej ste si u mohli preèíta v minulom èísle PCSpace, kde sme vám predstavili USB Disk-On-Key. Dnes IBM priná a tento k¾úè aj v 32 MB verzii. Ïal ou významnou zmenou je predstavenie najvýkonnej ieho servera pre UNIX. IBM tým korunovala pä roèné úsilie zamerané na vytvorenie úplne novej triedy unixových systémov. Jeho súèas ou sú významné pokroky v oblasti procesorov a technológií mainframe. Za poloviènú cenu nedávno uvedeného servera Sun Fire 15K znamená IBM eServer p690 nazvaný Regatta principiálnu transformáciu cenových pomerov na poli UNIXových serverov.

Invex 2001 Tak a máme to za sebou. Skonèil sa jedenásty roèník medzinárodného ve¾trhu informaèných a komunikaèných technológií Invex 2001. Pre niektorých viac, pre iných menej úspe ný. Mnohý mali mo nos si ho prezrie osobne, ïal í na internete. Tak e aký bol? Najprv zaèneme z oficiálnymi èíslami. Tohtoroèná náv tevnos sa zastavila na hranici pribli ne

135-tisíc náv tevníkov, èo je o 25-tisíc menej ako vlani. Ni iu náv tevnos bolo na výstavisku cíti aj reálne, a dalo sa tu ove¾a lep ie pohybova . Èo sa týka zahranièných náv tevníkov, pri li z 11 krajín. Najväè iu úèas malo samozrejme Slovensko s viac ako 3200 náv tevníkmi (preva ne odborníkmi), ïalej nasledovali Nemecko, Rakúsko, Po¾sko, Maïarsko, Ve¾ká Británia a Taliansko. Tlaèové stredisko Invexu (oproti minulému roèníku s hor ími slu bami) privítalo 1414 novinárov - väè inu z Èeskej republiky, ale aj zo zahranièia. A èo vystavovatelia? U ako obvykle bol neprehliadnute¾ný stánok Microsoftu, v ktorom ste si mohli na mnohých PC vyskú a Windows XP a Office XP. Zaujímavos ou bolo tie 1TB ivých dát v databáze MS SQL Server. Priaznivci grafického a DTP softvéru si pri li na svoje v stánku spoloènosti Adobe, kde sa prezentovali hlavne nové verzie Illustrator 10, InDesign 2.0 a tie lokalizovaný Photoshop 6.0. V stánku spoloènosti OKI boli prezentované nové modely tlaèiarní (riadkové, èiernobiele a farebné), multifunkèné zariadenia a komunikaèné zariadenia. V predstavení nových tlaèiarní nezahá¾ala ani spoloènos EPSON, ktorá svoje produkty, ale aj marketingové vízie predstavila na seminári. K týmto produktom sa v ak plánujeme venova bli ie a predstavi vám ich aj formou testov. Mô ete sa te i aj na èlánok o najnov ích procesoroch, ktoré vystavovala na spoloènos VIA Technologies. Spoloènos Powerware poukázala na problémy vzniknuté výpadkom elektrického prúdu a ponúkla rie enie v podobe UPS zariadení, ktoré ochránia nie len va e domáce PC, ale aj server, resp. servery. S podobnou zábezpekou ste sa mohli stretnú aj na pôde spoloènosti PRONIX. V stánku Cígler Software bola k videniu (ale aj k vyskú aniu) nová verzia ekonomického systému Money S3, ktorá u náv tevníkov vzbudila znaèný záujem. Èeská spoloènos Zoner sa prezentovala svojím vektorovým grafickým editorom Zoner Callisto 4 (vo ve¾mi úspe nej zahraniènej mutácii ako Zoner Draw 4 Plus) a novou verziou profesionálneho internetového obchodu Zoner inShop 3. Spoloènos Grisoft, bojovník na antivírusovom poli, prezentoval svoj ve¾mi dobre známy systém AVG 6 s rôznymi administrátorskými vylep eniami, av ak ve¾a sa hovorilo aj o novo pripravovanej verzii 7. V stánku TINY Software ste mohli vidie úspe né systémy WinRoute Pro a TINY Personal Firewall. Nechýbala ani spoloènos Zebra Systems s vynikajúcimi nástrojmi spoloènosti PowerQuest a vlastnými multimediálnymi titulmi. Ako zvyèajne sa na Invexe prezentovali aj slovenské firmy. Ko ická spoloènos AtTel prezentovala ISDN terminálové adaptéry, ISDN routre Vigor, DSL zariadenia a podobne. Ïal ia slovenská spoloènos Nupseso z Nitry sa prezentovala úspe ným OCR programom FineReader. So záujmom sa stretla expozícia spoloènosti Info consult z Luèenca (spolu s partnerskou spoloènos ou Askon International), ktorá sa zaoberala problematikou ochrany dát a otázku elektronického podpisu. Nechýbalo ani ude¾ovanie cien Kry tálový disk, ktorý získalo devä vystavovate¾ov (prihlásených bolo 66). V kategórii poèítaèe a pracovné stanice to bol procesor IBM Power 4, medzi perifériami uspel miniatúrny ruèný skener C Pen 600 MX védskej C Technologies AB Lund, ïalej to bola videokamera micro MV Sony DCR-IP5 v kategórii produktov z oblasti IT pre domácnos a vo¾ný èas. Ví azom kategórie softvér pre tvorbu a vývoj aplikácií získal ocenenie BizTalk Server 2000 od Microsoftu, v kategórii aplikovaný softvér pre profesionálov to bol Autodesk Inventor spoloènosti Autodesk, v kategórii softvér pre vo¾ný èas, vzdelávanie a domácnos zví azil produkt Tutor 2000 spoloènosti Kontis. V mobilných zariadeniach to bol Benefon Esc! fínskeho výrobcu Benefon OYJ, pri sie ových a komunikaèných zariadeniach Miracle 2030 výrobcu Miracle Group Praha a v ostatných produktoch získala ocenenie slu ba ClickBox èeského RadioMobilu. Celkovo mo no zhodnoti tohtoroèný Invex ako pomerne stabilizovaný. Napriek ni iemu poètu náv tevníkov pocítili viacerí vystavovatelia zvý ený záujem o produkty a slu by. Bol to skrátka pokojnej í Invex, ktorý sa niesol preva ne v odbornom duchu, naplnený odbornými a partnerskými stretnutiami. Nechýbalo ani ve¾ké mno stvo odborných predná ok, z ktorých si mohol vybra azda ka dý. Pomaly teda zabúdame a mô eme sa pripravova na budúcoroèný Invex, ktorý sa uskutoèní od 7. do 11. októbra 2002.

tefan Stieranka

1/1 CIGLER str.5

F W A Bezdrôtová technológia FWA - budúcnos internetu? Schválenie na prevádzku zariadení FWA v týchto frekvenciách je ude¾ované na základe licencií. Centrálna stanica pokrýva rádiovým signálom zónu, v ktorej sa potom zriadia úèastnícke stanice, av ak treba zachova opticky nièím neru enú vidite¾nos z antény terminálu na anténu centrálnej stanice podobne ako pri prenose signálu mikrovlnou. Slovenské telekomunikácie vyháòajú poskytovate¾ov internetu do vzduchu. Vysoké ceny za pripojenie k internetu sú nepríjemnou realitou. Tu v ak treba poveda , e pokia¾ sa neskoordinujú jednotlivci a skupiny, internet bude stále drahý pás. FWA, pevná bezdrôtová sie (nazývaná aj WLL - Wireless Local Loop) na báze celoplo ného pokrytia e te v SR neexistuje. FWA predstavuje bezdrôtovú technológiu digitálneho prenosu dát, FWA nie je slu ba. Ide o celulárnu sie , ktorá pozostáva z ve¾kého mno stva prekrývajúcich sa buniek podobne ako v sieti operátorov mobilnej komunikácie, len s tým rozdielom, e koncové terminály sú pevne umiestnené v budove pou ívate¾a s priamou vidite¾nos ou na centrálnu stanicu, z ktorej je poskytovaný prístup na celosvetovú sie internetu. Termín pevný (fixed) predstavuje nepohyblivý terminál (koncové zariadenie). Chrbticou FWA je technológia PMP (Point-to-Multipoint, alebo po slovensky bodmultibod). Vzh¾adom na pecifickú hviezdicovú truktúru (jeden centrálny bod základnej stanice komunikujúcej so skupinou bodov koncových staníc) sa uvedená technológia nazýva aj takto (PMP). FWA mô eme rozdeli na systémy s malou írkou pásma a irokopásmové. irokopásmový prístup k internetu poskytuje prístup rýchlos ou 256 Kb a 8 Mb/s, v budúcnosti aj vy iu. Vyu itie FWA technológie predstavuje v praxi pou ívanie zariadení umo òujúcich vysokú prenosovú rýchlos . Pomocou tejto technológie sa zákazník pripojí z koncovej stanice na centrálnu (základnú) z pevných - nepohyblivých koncových staníc (terminálov). Centrálna stanica je pripojená do siete prevádzkovate¾a a koncové stanice sú pevne umiestnené u pou ívate¾a, resp. v budove zákazníka. Pomocou koncovej stanice prevádzkovate¾ zriaïuje svojmu zákazníkovi prípojku do svojej dátovej siete. Úèastnícky terminál pozostáva z antény (Radio Termination) a koncovej jednotky (Network Termination). Úèelom základných (centrálnych) staníc je pokrýva oblas a íri signál na celulárnom princípe a dáta medzi centrálnou a koncovou stanicou sú prená ané pomocou mikrovån. Zariadenia FWA mô u na Slovensku pracova v troch frekvenèných pásmach: 2,4 GHz, 3,5 GHz a 26 GHz. Pásmo 2,4 GHz je urèené pre úzkopásmové zariadenia (kapacita prenosu typicky 2 Mb/s). Je to vo¾né pásmo, ktoré nespadá pod frekvenèné plánovanie zo strany Telekomunikaèného úradu SR, èo je dôvod jeho popularity a narastajúceho záujmu vyu i ho najmä poskytovate¾mi internetu. Pásma 3,5 GHz a 26 GHz sú urèené pre irokopásmové zariadenia, ktoré pracujú s ve¾kými prenosovými rýchlos ami. Tieto dve pásma patria medzi licencované, t. j. rozhodnú o prevádzkovaní akýchko¾vek zariadení v nich patrí do právomoci Telekomunikaèného úradu SR a bez povolenia sa pou íva nesmú.

Situácia v SR Na Slovensku sú tri firmy, ktoré dostali licenciu na prevádzkovanie siete FWA v pásmach 3,5 GHz a 26 GHz, ktoré podliehajú schváleniu zo strany TÚ. Firma GiTyCOM, a. s. (www.gity.sk) dostala licenciu v auguste 2001. Nextra Wireless, a. s., ktorá sa premenovala na Telenor Telecom, a. s. (www.telenortelecom.sk) a SWAN (www.swan.sk - pôvodne Callino, firma sa premenovala na Slovak Wireless Access Network), s. r. o., dostali licencie u v júli tohto roku. Dr itelia licencií, ktoré sa vydávajú na obdobie 20 rokov, sú povinní zaèa prevádzkova sie FWA do iestich mesiacov od získania licencie. Firma SWAN spustila u komerènú prevádzku v Bratislave a Banskej Bystrici. Situácia v zahranièí Dcérska spoloènos èeskej Nextra Wireless zaèala s poskytovaním technológie FWA u skôr, a to v Prahe, Brne, Ostrave a Plzni. Nextra v Èesku plánuje pokry do konca roku 2001 v etky mestá s poètom obyvate¾ov nad 50-tisíc. Jej slu ba Nextra Nextlink 512 Limited je slu ba v bezdrôtovej sieti v pásme 26 GHz o rýchlosti 512 kbit/s za mesaèný pau ál, ktorý, ako pí e http://www.dobrezpravy.cz/, predstavuje vý ku 25 900 Kè s objemom dát 5GB, prièom za ka dých 100 MB dát prenesených nad tento limit zaplatí pou ívate¾ 250 Kè. Èeský telekomunikaèný úrad vybral tri spoloènosti, ktorým udelil licenciu na írenie bezdrôtovej technológie - BroadNet Czech, konzorcium GiTy/StarOne a firmu Nextra Wireless. Spoloènos BroadNet dosia¾ uspela aj v licenènom konaní vo Francúzsku, v Nemecku, Nórsku, Portugalsku, panielsku a vo vajèiarsku. iadosti sa pripravujú alebo sú v tádiu schva¾ovania aj v iných krajinách. Jedným z najväè ích poskytovate¾ov internetu v bezdrôtových technológiách za ve¾kou mlákou je firma Winstar, ktorej zákazníkmi sú napr. newyorská burza, Motorola, 20th Century Fox, Metro-Goldwyn-Mayer, prièom aj rôzne televízne spoloènosti. V zahranièí, najmä vo vyspelých krajinách, je technológia FWA rozvinutá, sie pokrýva väè ie i men ie mestá a zahàòa rôzne druhy

slu ieb, okrem iného aj prenos hlasu v irokopásmových zariadeniach. Prax Technológia FWA, ako mi povedal zástupca firmy GiTy pre komunikáciu s verejnos ou, je drah ia ako mikrovlnové pripojenie, keï e prenos dát má vysokú spo¾ahlivos porovnate¾nú s optickými vláknami. Pri mikrovlnovom spojení je prenos nespo¾ahlivý, keï e tento typ spojenia nie je centrálne koordinovaný a niektoré mikrovlny sa mô u vzájomne ru i . Mikrovlnné pripojenie je aj výkonovo limitované. Spoloènos GiTy plánuje pokry v etky krajské mestá do 18 mesiacov. Zákazník potrebuje dobrú vidite¾nos na centrálnu stanicu, prièom prevádzkovate¾ dodá pou ívate¾ovi koncovú stanicu. Prax ukázala, e po iadavky na sie FWA sa v zahranièí zvy ujú najmä v oblasti malých a stredných podnikov (SME) a malých domácich pracovísk (SOHO). Niektoré ceny (orientaèné, konkrétne sa nám nepodarilo získa z dôvodu konkurenèného boja) troch uvedených slovenských firiem sú napr. 128 kbp/s pripojenie za 26-tisíc slovenských korún mesaène, 256 kbp/s za 40-tisíc slovenských korún mesaène, jednorazový zriaïovací poplatok je okolo 40-tisíc korún, pochopite¾ne, aj s in taláciou infra truktúry, prièom zariadenie ostáva majetkom prevádzkovate¾a. Tu v ak cena mô e kolísa vzh¾adom na typ ponúkanej slu by. Oproti mikrovlnnému pripojeniu má zákazník vy ie náklady, ale aj vy iu spo¾ahlivos . Tu v ak náklady mô u ve¾mi rapídne klesa s budúcim vývojom, keï sa do siete zapojí viac pou ívate¾ov. Záver Technológia FWA je u nás zatia¾ skôr urèená pre malé a stredné firmy (prevádzkovanie databáz, poskytovanie internetovských slu ieb). FWA nie je v súèasnosti na Slovensku cenovo najprijate¾nej ím rie ením pre oblas malých domácich pracovísk (SOHO), ani pre jednotlivcov, hoci obyvatelia paneláku s dobrou vidite¾nos ou na centrálnu stanicu sa mô u dohodnú a spoloène nies archu nákladov, ak sa bude prístup a zriadenie dobre koordinova . Len pre hrubé porovnanie - cena pevnej synchrónnej linky je okolo 9000 Sk mesaène pri rýchlosti 64 kbps (plus aktivaèný poplatok 10-tisíc), asynchronná pevná linka 56 kbps-115 kbps 7000 Sk mesaène (http://www.flynet.sk/cennik.html), mikrovlnné synchrónne pripojenie 64 kbps 21-tisíc Sk mesaène, prièom ceny sú orientaèné. Verím v ak, e budúcnos FWA pre oblas malých domácich pracovísk je len otázkou èasu. Juraj ípo

1/1 Telekomunikacie str. 7

D V D

DVD - budúcnos u dorazila O DVD sa popísalo u mnoho. Vy li aj prvé ucelené publikácie, ktoré sa vo väè ej miere zaoberali touto problematikou, ale napriek tomu je stále mno stvo nezodpovedaných otázok. Svojou tro kou by sme chceli prispie aj my, preto vám priná ame ob írnej í poh¾ad na vec z na ej strany... PREH¼AD: História . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 8 DVD a dáta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 8 Amerièania predra ujú DVD disky! . . . . . . . . . . . str. 9 Ako na regionálne kódovanie? . . . . . . . . . . . . . str. 10 Ako na DOMÁCE KINO? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 10 DVD a PC . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 10 Trochu teórie nikdy neza kodí . . . . . . . . . . . . . . str. 11 Zvukové formáty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 12 Obrazové formáty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 12 Rady pre zapojenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 14 DVD softvérové prehrávaèe . . . . . . . . . . . . . . . str. 14 Recenzie hw . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . str. 15 Najpredávanej ie DVD tituly . . . . . . . . . . . . . . . str. 18

História Keï chceme rozpráva o DVD, musíme sa najprv pozrie kúsok spä do histórie. Ako vzniklo DVD? Najväè í podiel na tom má filmový priemysel v zastúpení výrobcov domácej Hi-Fi techniky a nie poèítaèe, ako ste si mo no mnohí doteraz mysleli! Pôvodne oznaèenie DVD znamenalo Digital Video Disc a oznaèenie Digital Versatile Disc (èo by sme mohli vo¾ne prelo i ako Digitálny Viacúèelový Disk) sa zaèal pou íva a ove¾a neskôr. Pred rokmi sa podarilo systému VHS získa prvenstvo na poli domácej zábavy. Tento systém má mno stvo trhlín a hoci je stále ve¾mi populárny, jeho mo nosti sú v ak obmedzené. Tak napríklad kvalita obrazu. Pri VHS mô ete vyu íva iba 250 obrazových riadkov, èo je málo, a preto sa pokú ali mnohí o zlep enie. Potenciálnych nástupcov bolo ve¾a... Tak napríklad S-VHS (Super-VHS) s dvojnásobným poètom riadkov (450) dokázal zaznamenáva video na rovnaké médiá (video kazety) ako VHS. A to bol problém, lebo spôsob záznamu bol analógový a rovnako nestabilný. Páska sa mohla ¾ahko po kodi , èím sa znehodnotil záznam. S nástupom MPEG kompresie sa zaèalo ráta s vyu itím aj vo videopriemysle. Spoloènosti JVC a Thomson boli hlavný zástanci D-VHS technológie (Digital-VHS), kde bolo mo né na kazetu zaznamena digitálne asi 44 GB dát, èo zodpovedá 2-12 hodinám videa (v závislosti od stupòa kompresie). Prelom nastal pri pokusoch s vyu itím laserového lúèu. Objavil sa LaserDisc - videoprehrávaè, ktorý pracoval na ve¾mi podobnom princípe ako CD, len médiá boli trochu väè ie kvôli ve¾kému objemu dát pri videu. Sekunda videa je asi 30 MB. Presnej ie pre PAL je to 704x576 bodov x RGB (3 bajty = 24 bitov pre urèenie farby = 16,7 mil. farieb) x 25 obrázkov za sekundu = 30 412 800 bytov za sekundu, èi e asi 30 MB/s!!! Pre be ný 100-minútový film teda potrebujete zaznamena 30 x 60 sec x 100 min. = 180 000 MB dát pri tej najlep ej kvalite. To nezvládal ani LaserDisk, hoci disky sa nahrávali aj obojstranne. Vyu íval iba 2/3 rozlí enie PAL, ale obraz bol ove¾a lep í ako pri VHS/S-VHS systémoch. Navy e odpadlo prevíjanie kaziet - k dátam bolo mo né pri-

stupova posúvaním laserovej èítacej hlavy prakticky okam ite. Film bol nahraný obojstranne a pri niektorých dlh ích filmoch musel by rozdelený na viac diskov. To odradilo mno stvo potenciálnych záujemcov, lebo meni disk uprostred filmu nie je zábava... Najväè ie ance mal vynález spoloènosti Philips - Video CD. Na záznam sa vyu íval klasický disk CD, èo bolo zrejmou výhodou. Médiá boli cenovo dostupnej ie, rovnako ako èítacie mechaniky, ktoré sa pou ívali pre audio a dáta (napríklad CDROM). Video CD má, ia¾, iba tvrtinové rozlí enie (325 x 288 bodov), èomu zodpovedá relatívne nízky dátový tok cca 1,5 MB/s pri pou itej kompresii MPEG-1. Kvalita videa je zhruba niekde na úrovni klasického VHS, ale zvuk dosahuje takmer kvality CD audio. Na jeden disk je mo né zaznamena maximálne asi 80 minút (v praxi sa pou íva maximálne 65 minút), tak e film sa rozde¾oval na dva disky. Obojstranné CD sa dodnes nepou íva, preto e Philips neuvo¾nil patent, ktorý vlastní. Z technickej stránky by to nebol problém. Ale ani toto rie enie sa príli neujalo azda chybou slabej marketingovej podpory.

ktorá ako prvá ohlásila aj prvé rekordéry postavené na tejto technológii (stolové aj poèítaèové mechaniky). Mimochodom recenziu mechaniky tretej generácie ste si mohli nedávno preèíta aj v PC Space 9/2001.

Pioneer je v oblasti DVD od zaèiatku technologickým lídrom, no ide o pomerne drahú znaèku. Takmer 40 000 korún bez DPH za mechaniku do PC je skutoène dos . Prvé mechaniky DVD-R/RW, ktoré umo òujú aj zápis na klasické CD-R/RW médiá sa pod oznaèením SuperDrive zaèali sériovo dodáva do poèítaèov typu MAC. Konkurenciou je +RW formát presadzovaný najmä spoloènos ou Philips. Do karát mu hrá aj spolupráca s jednou z najsilnej ích IT spoloèností súèasnosti - firma HP. Prvé mechaniky sa síce objavili len nedávno, no konkurova mô u o nieèo lep ou cenou a masívnou reklamnou kampaòou. Plus mechaniky budú urèite zaujímavým formátom pre zápis. Niè v ak nie je definitívne rozhodnuté. Kto bude ví azom o nový tandard sa e te nevie. Boj bude dlhý - veï ide o ve¾ké peniaze. Pod¾a môjho názoru to bude jedno. Oba formáty sa budú vyvíja dlhý èas paralelne a bude len na vás, pre ktorý sa rozhodnete. Z h¾adiska be ného pou ívate¾a je to asi jedno. Kompatibilita so star ími mechanikami je asi rovnaká, ivotnos dát tie a spôsob záznamu je tie podobný...

DVD a dáta

Èakalo sa na nieèo lep ie. To nieèo je DVD, ktoré pri lo v roku 1995. Na poèiatku bolo zdru enie DVD Forum, ktoré pozostávalo so zástupcov 10 k¾úèových spoloèností na trhu. Ustanovil sa tandard, spísala sa pecifikácia a máme tu digitálny videodisk. Jediné na èom sa Forum nedohodlo bol formát opakovaného (viacnásobného) záznamu (prepisovate¾né médiá). Tu existuje nieko¾ko mo ností a, samozrejme, ide o peniaze. Peniaze za patent (licencovanie) spôsobu záznamu, ktorý by sa ujal ako tandard. Ka dý chcel presadi to svoje, a tak vzniklo nieko¾ko nových formátov, ktoré navzájom nie sú kompatibilné. Ako prvé sa objavili DVD-RAM mechaniky. Médiá mali relatívne malú kapacitu (teda vzh¾adom na DVD) a médiá boli zapuzdrené (Caddy puzdro). To znemo nilo ich masové nasadenie. Pou i ich mo no iba na DVD-RAM mechanikách. Hoci médiá pre li k dne nému dòu vývojom a kapacita je nieko¾konásobne vy ia, vyu itie nachádzajú viac-menej len ako zálo né médium. Boj sa vedie medzi dvoma formátmi - DVD-RW a DVD+RW, ktoré sú údajne kompatibilné aj s u existujúcimi prehrávaèmi (aspoò s väè inou). Prvý spôsob presadzuje najmä spoloènos Pioneer,

Ako dátové médium sa DVD zaèalo pou íva prakticky a dnes. Pod pojmom DVD vidí stále väè ina ¾udí domáce kino, ale iba vïaka poèítaèom sa podarilo presadi DVD ako tandard. Áno, prvé komerène úspe né rie enia postavené na technológii DVD sa objavili v poèítaèoch. Aj dnes, hoci sa predáva na celom svete stále viac stolových prehrávaèov, jednoznaène vedú DVDROM mechaniky.

D V D Bohu ia¾, mechaník je ve¾a, ale softvéru málo. Programy na DVD médiách by sme mohli pomerne ¾ahko zráta . A na pár nie práve úspe ných hier a encyklopédií budete márne h¾ada aplikácie na DVD. Pravdu povediac ani to nie je nutné, lebo programy si väè inou pohodlne vystaèia s kapacitou CD. Tu nie je potreba peciálnej mechaniky (CDROM mechaniky sú skoro v ade) a zaujímavá je urèite aj cena! CD disk sa dá vylisova pri ve¾kej sérii za pár korún a èasto je dokonca aj lacnej í ako disketa! Vïaka tomu sme sa u neraz stretli v redakcii s ovládaèmi na CD, kde bolo zaznamenaných iba pár kilobajtov dát. Èiastoène sa absenciu programov sna ia kompenzova paradoxne filmové túdiá, ktoré k filmom na DVD pri-balia obèas aj nejaké tie poèítaèové dáta. Obyèajne sú to OFF-LINE verzie webových stránok, obrázky z filmov (wallpapery), etrièe obrazovky (screensavery) alebo napríklad hry na námet filmu. Jedným z prvých lep ie vybavených titulov bol populárny Matrix, po ktorom nasledovali napríklad legendárne Èe¾uste (foto + screensaver), alebo Wild Wild West, kde je okrem iného aj demoverzia rovnomennej hry postavenej na filme. Za zmienku stojí urèite aj DVD Traja králi, kde na disku nájdete obrovské mno stvo bonusového materiálu o vojne v Perzskom zálive (ústredná téma filmu). DVD-Rom sekcia je pritom priamo prepojená s DVD filmom, lebo niektoré èasti sú uzamknuté heslom, a to sa dá získa vo filmovom menu! Od roku 2000 je k dispozícii nový formát DVDAudio. Názov hovorí sám za seba. Tento formát pri iel a nedávno kvôli tomu, e sa nevedelo konzorcium dohodnú na spôsobe ochrany proti kopírovaniu. Prvá definícia bola stanovená u v roku 1998, ale jej finálna podoba bola schválená a o dva roky. Tak e u sú na svete prvé prístroje

space

a prvé tituly vo formáte DVD-Audio. Existujú dva spôsoby záznamu. Disk mô e by nahraný iba pre DVD-Audio prehrávaè, alebo mô e obsahova stopu prehrávate¾nú aj na DVD-Video prehrávaèi. Ako ochrana je pou itá metóda WATERMARKING (vodoznak). Funguje to jednoducho - do skladby je vkladaný nepoèute¾ný um. Pri prehrávaní to je prakticky nepoèute¾né, ako potvrdili v etci odborníci, aj urobené testy, len e sa to vraj nedá kopírova . Pod¾a informácií z internetu v ak bola okam ite aj táto ochrana prelomená. Momentálne sa vraj chystá WATERMARKING aj pre DVD-Video. Tak e DVD, napriek tomu, e ide o viacúèelové médium, nájde svoje uplatnenie momentálne u väè iny pou ívate¾ov iba na sledovanie filmov. To je, samozrejme, jeho prvotné poslanie. Filmov je na na om trhu momentálne zhruba tisíc, no ich poèet ka dý mesiac ute ene rastie. Urèite by ich bolo viac, keby neexistovalo regionálne obmedzenie.

Amerièania predra ujú DVD disky! Koneène si to niekto v imol a chystá sa zakroèi ! DVD sa v Amerike predávajú za najlep ie mo né ceny. Tie isté filmy si kúpite v Európe (a, samozrejme, aj v ade inde na svete) za výrazne vy ie sumy. Európska komisia momentálne skúma, èi je potom vôbec legálne regionálne kódovanie. Skúmajú, èi to nie je marketingový ah, ktorý takto pomáha Amerike získa dvojaké zisky z neamerièanov ... O tom, e svet je rozdelený na DVD regióny hádam u vedia v etci. Je ich 6+1. Prehrávaèe sú zablokované pre urèitý región. Disky z iných regiónov v òom neprehráte, teda s výnimkou

REGION FREE (REGION 0) diskov, ktoré sú pre celý svet bez obmedzenia. Zvyèajne to bývajú hudobné, alebo erotické videá, kde skutoène nie je dôvod blokova ich. Preèo sa vôbec blokujú disky? Marketing, ten je za v etkým! Väè ina filmovej produkcie pochádza z USA (Hollywood = ve¾ká filmová továreò). Tu bývajú zvyèajne uvedené ako prvé aj na VHS a DVD. Filmy, ktoré sú dnes uvádzané do na ich kín v rámci premiéry, sú práve uvo¾òované v USA na predaj. Aby sa zabránilo ich íreniu, napríklad na na om území, sú kódované zvá pre USA a zvlá pre ná trh. Osobne si myslím, e je to nezmysel! Americká verzia toti nemá tú jazykovú výbavu, ako na e disky, a preto by sa americké disky u nás výrazne hor ie predávali. Obyèajne sú tam tri verzie ANGLICKY, FRANCÚZSKY (druhý úradný jazyk v Kanade - sever Ameriky) a PANIELSKY (hlavne spodná èas USA a Mexiko). Skrátka najroz írenej ie jazyky v tejto oblasti. DVD umo òuje pod¾a tandardu 8 audio a 32 titulkových verzií (na jednu stranu!). Máloktoré DVD to v ak aspoò pribli ne vyu íva. Skôr naopak. Napríklad aj v rámci ná ho regiónu sa lisuje nieko¾ko verzií! Nepochopite¾né! Keï si kúpite disk v Anglicku je inak vybavený (jazykovo) ako napríklad disk kúpený v Nemecku. Nepochopite¾né, ale je to fakt! Opä v tom má s najväè ou pravdepodobnos ou prsty marketingová stratégia, lebo filmy chodia do kín u nás v inom èase, ako v Anglicku. Pokia¾ vám nerobia cudzie jazyky problém, uvítate mo nos kúpi si disk v niektorom susednom táte. Obyèajne máte istotu, e patrí do toho istého regiónu, aj keï má mo no inú výbavu. Mô e sa sta , e ho dokonca kúpite nielen skôr, ale aj lacnej ie (minimálne vám mô u pri vývoze vráti daò)!

1/2 ASBIS - LEZATO str. 9

D V D Hádam ka dé DVD na svete má anglickú podporu - èi u AUDIO, alebo Titulky. Preto mô e by pre mnohých zaujímavé nakupova disky v zahranièí s urèitým predstihom ako doma, aj za cenu chýbajúcej CZ/SK podpory. Teda ak má dotyèný odblokovaný prehrávaè aj pre iné regióny. Toto nie je problém pri neznaèkových èi rôznych èínskych prehrávaèoch. Jednoducho sa dá odblokova aj poèítaèová mechanika. Znaèkové prístroje je problém odblokova . Dá sa to jedine priamym zásahom do hardvéru (výmena èipu), na èo u treba odborníka. Ak som vás neodradil od kúpy DVD mimo územia Slovenska, prijmite aspoò zopár dobre mienených rád ako sa nespáli s regiónmi. Pri nákupe v zahranièí sa hlavne pozrite nielen na názov, ale aj na obal. Na zadnej strane nájdete informáciu o regionálnom kódovaní disku. Regiónov je 6+1 a ich zoznam nájdete v tabu¾ke: Región 1 Región 2 Región 3 Región 4 Región 5 Región 6 Región 0

Severná Amerika Japonsko, Európa, Stredný východ, Ju ná Afrika Juhovýchodná Ázia (vrátane Hongkongu) Austrália, Nový Zéland, Stredná a Ju ná Amerika severozápadná Ázia, severná Afrika Èína DVD disk prehrávate¾ný na celom svete bez obmedzenia

Pre úplnos len dodávam, e Slovensko, Èesko a Európa patria pod región 2! Spä k problému. DVD sa v Amerike predávajú za najlep ie mo né ceny. Tie isté filmy si kúpite v Európe (a, samozrejme, aj v ade inde na svete) za výrazne vy ie sumy. Európska komisia momentálne skúma èi je potom vôbec legálne regionálne kódovanie. Skúmajú, èi to nie je marketingový ah, ktorý takto pomáha Amerike získa dvojaké zisky z neamerièanov . Európska komisia oslovila v etky fimové spoloènosti so iados ou o nápravu. Sú to dva kroky - odstránenie regionálneho kódovania a zní enie cien na hranicu zodpovedajúcu cenám v USA. Oficiálne sa nikto e te nevyjadril, s výnimkou Asociácie amerických filmových spoloèností. Ako inak tvrdili si svoje - vy ie náklady sú odôvodnené. Nezabúdajme v ak aj na obchodnú prirá ku. Kým sa DVD dostane od výrobcu k vám, prejde minimálne cez oficiálneho distribútora. DVD je drahé, ale uvedomte si èo v etko vám oproti klasickému záznamu priná a. O kapacite sme tu u hovorili. V prípade DVD nie je problém zaznamena na jednej strane a 4 hodiny videa v tej najlep ej kvalite, èo nám pri obojstrannom zázname umo òuje nahra 8 hodín! Spôsob kompresie má premenlivý dátový tok, èi e ak je video nároènej ie, dáta teèú vy ou rýchlos ou, ako v prípade menej nároènej scény. S kapacitou súvisia aj ïal ie mo nosti DVD ako je VO¼BA UHLA (poh¾adu) KAMERY (momentálne podporujú iba niektoré hudobné, portové a erotické DVD), alebo INTERAKTÍVNY DEJ, kde si mô ete sami zvoli pokraèovanie deja (èosi podobné ako pred rokmi ponúkali KINOAUTOMAT, alebo napríklad populárny Èeskoslovenský televízny seriál Dobrodru stvá kuchára Svatopluka Kuøátka ). Ïal ou vymo enos ou sú MULTI jazykové verzie, kde si mô ete zvoli k filmu nieko¾ko dabingov, alebo titulky. ia¾, dne né DVD e te nedoká u naplno vyu i potenciál formátu DVD.

Ako na regionálne kódovanie? Dá sa odbúra ? Niekde áno, niekde nie. Zále í od výrobcu, èi túto mo nos zahrnul do výrobku, alebo èi sa na iel nikto, kto to vie neoficiálne

vyu i . Stolné prehrávaèe sú trochu a kým orie kom. Rôzne v úvodzovkách neznaèkové (XWave, Umax, Nintaus...) prehrávaèe majú túto mo nos obvykle ukrytú priamo v menu prístroja, hoci aj tu nastáva pomaly zmena (nov ie firmware u túto mo nos nemajú). Renomované svetové znaèky si to nemô u dovoli . Preto býva odblokovanie ukryté kdesi v servisnom menu, do ktorého sa dostanete po vy ukaní príslu ného kódu na ovládaèi (viï. napríklad Philips). Nie ka dý prístroj sa dá takto jednoducho odblokova . Je mnoho znaèiek (Pioneer, Sony a podobne), kde mô ete zmeni regionálny kód iba servisným zásahom do hardvéru (výmena èipu). V PC je problematika trochu jednoduch ia najmä vïaka Internetu. Tu nájdete v etko - od návodov, cez sofvér a po potrebné upravené firmware mechaník DVD-ROM (pozn. firmware je èosi ako interný BIOS priamo v mechanike). Ako na to? Ak nemáte region free mechaniku, potrebujete prepáli firmware. Väè inou sa jedná o pirátske verzie, èo mô e by v niektorých prípadoch problém. Nov ia verzia firmwaru opravuje predo lé chyby mechaník (zlep uje èítanie, zvy uju podporu nových RW/R médií, zlep uje zaostrovoanie laseru a pod.). Nie ka dý pirátsky firmware je z najnov ej verzie. Ak je u mechanika èistá je na rade softvér. Ak je vá prehrávaè Region Free, nie je èo rie i a ak náhodou nie je, dá sa to jednoducho urobi ! Existujú rôzne utility ako napríklad populárny DVD Genie, s ktorými ¾ahko odblokujete (resp. preprogramujete) región u najpopulárnej ích sotvérových (WinDVD, PowerDVD,...) a dokonca aj hardvérových (Creative DVD Encore Dxr3, Real Magic Hollywood Plus,...) prehrávaèoch. Upozoròujem v tkých, èo sa rozhodli experimentova , e ide o pirátsky zásah . Ak sa náhodou nieèo stane, následky musíte zná a sami. Odblokova región má význam skutoène len pre malú skupinku ¾udí, ktorá má dobrý prísun DVD diskov zo zahranièia (pravdepodobne USA). Sám vlastním jediný R1 disk, ktorý pou ívame len na testovanie. Myslím si, e v na om regióne je dostatoèné mno stvo kvalitných DVD, preto necítim potrebu odblokovania prehrávaèov.

disky. Èasom to mo no oceníte. K tomuto úèelu v ak u potrebuje dvojakú optiku (pre DVD a pre CD). Neznaèkové prístroje sa sna ia svoj hendikep v kvalite kompenzova prehrávaèom MP3. To je síce pekné, ale e te stále to nie je dotiahnuté. Znaèkový DVD prístroj si s MP3 e te nekúpite (minimálne tento rok). Reciever Audiozosilòovaè s dekóderom AC-3 a výstupom pre minimálne 5.1 reproduktorov. Tu sa skutoène neoplatí etri . Reciever je centrom domáceho audia. Pripája sa k nemu TV, video, CD, magnetofón, rádio... - skrátka v etka HI-FI technika, tak preèo etri ... Nedajte sa v ak obalamuti ! Hlavne pri DTS (viï zvukové formáty). Reproduktory Potrebujete minimálne výkonnej í centrálny, 2 predné, 2 zadné (efektové) a subwoofer (superbasák). Hoci bohato postaèujú miniatúrne reproduktory s lep ím subwooferom, odporúèam pou i väè ie a výkonnej ie boxy. Majú lep ie vyvá ený zvuk aj keï hrajú potichu. Väè ina reproduktorov dosahuje najlep í zvuk v prípade, e hrajú tak na 60-80 % svojho výkonu. To v na ich panelákových podmienkach nie je príli reálne, ak chcete bra oh¾ady aj na susedov. Káble Ne etrite! Odporúèame jedine kvalitné, dobre tienené káble! Tie sú síce drah ie ako nejaké telefónne dvojlinky, no aj kvalita reprodukcie je niekde inde. Samozrejme to netreba peháòa nejakými MONSTRO káblami, ktoré stoja nieko¾ko tisíc korún za meter! (Asi ich robia zo zlata).

Ako na DOMÁCE KINO? Polo me si otázku: Èo potrebujete pre domáce kino? Urèite to bude DVD, len e ako na to? Ako ho posklada , ako vybera komponenty a ako ich zapoji ? Ako rozmiestni reproduktory a ako si sadnú , aby bol zá itok èo najdokonalej í? pièková zostava stojí nejakých 300 000 korún, no ak chcete etri , slu nú zostavu kúpite aj za menej. Kvalita sa v dy odvíja od ceny. TV prístroj ...je jedným z najpodstatnej ích komponentov. Odporúèame vám nieèo lep ieho s ve¾kou obrazovkou s pomerom strán 16:9 (ideálna je 100 Hz obravovka). E te lep ie je pou i videoprojektor, len e jeho cena je dos vysoká a navy e ho treba umiestni do zvukovo izolaèného boxu (kvôli hluku chladiaceho ventilátora pre výbojku). Najlep í prípad je plazmový monitor, ale tu sa pohybujeme v cenách nieko¾ko stotisíc a milión len za obrazovku! DVD prehrávaè ...by mal by s digitálnym výstupom zvuku (AC-3) a najlep ie RGB pre obraz. Dobré by bolo, keby vedel prehráva aj CD-R a CD-RW

DVD a PC Èo to som u naznaèil. Skúsme si niektoré veci teraz rozobra podrobnej ie. Tak napríklad, mo no pou i poèítaè? Samozrejme, áno! Otázkou je konfigurácia hardvéru! O DVD sa v eobecne tvrdí, e potrebuje výkonnej iu zostavu. Je, aj nie je to pravda. Na kvalitnú reprodukciu mô ete pou i ¾ubovo¾né Pentium za prepokladu, e máte prídavnú dekódovaciu kartu. My sme v redakcii zhruba pred rokom - dvoma testovali dva modely - Creative Encore Dxr3 a Real Magic Hollywood Plus. Situácia sa odvtedy vôbec nezmenila. Na trhu nie je niè lep ieho. Obe karty ponúkajú rovnaké mo nosti, rovnaký výkon a ve¾mi podobnú obsluhu. Dekódovacie karty majú viac mo ností, ako napríklad digitálny výstup zvuku, alebo obrazový výstup na TV. Pri výkonnej ej zostave mô ete pou i aj softvérový prehrávaè, ale tu je kvalita a výkon závislá od výkonu a pou itých komponen-

DVD tov. Samozrejmos ou v oboch prípadoch je dobrá DVD mechanika minimálne druhej generácie. Osobne si myslím, e DVD mechanika v poèítaèi je dobrá kúpa. Mal som mo nos otestova u mno stvo DVD mechaník, no ani v jednom prípade som nenarazil na mechaniku, ktorá by mala problémy s èítaním akýchko¾vek CD-R (RW) médií. To sa naopak o CD-ROM mechanikách nedá poveda . Jedinou nevýhodou DVD je cena, ktorá je vy ia ako cena CD-ROM mechaniky. A potom tu je e te jedna mo nos - kúpi si kombinovanú DVDROM/CD-R/W mechaniku. Pravda toto rie enie nemusí by dobré pre spo¾ahlivos napa¾ovacej mechaniky. Rozhodne sa neodporúèa pou íva ju ako CD-ROM (samozrejme, tým aj DVD-ROM) mechaniku, nako¾ko sa tým zni uje jej ivotnos a spo¾ahlivos (rýchlej ie opotrebovanie mechanických èastí). A aj rýchlosti pálenia sú o nieèo men ie... Ako prehrávaè DVD mô ete pou i aj niektorú modernú hernú konzolu, ako napríklad Sony Playstation 2 alebo pripravovaný Microsoft X-Box. Je to v podstate prehrávaè DVD s mo nos ou hra konzolové hry.

Trochu teórie nikdy neza kodí... Pozrime sa trochu bli ie na DVD. Veï také DVD vyzerá rovnako ako obyèajné CD, tak preèo ten cirkus. Na prvý poh¾ad skutoène nevidno rozdiely, ale DVD je zaznamenané inou technológiou, tak e napriek rovnakému vzh¾adu mô e ma oproti CD nie dvoj-, troj-, desa -, ale a 27krát väè iu kapacitu! Neumo òuje to len zhustený záznam. Ka dý DVD disk mô e ma 4 strany. Nie, nezmýlil som sa. Táto dvojstanná platnièka mô e ma skutoène a tyri strany, alebo (aby som bol presnej í) 2 a 2 vrstvy (dve na jednu stranu). DVD mechanika je vybavená optikou, ktorá doká e zaostri laserový lúè na spodnú alebo vrchnú vrstvu. Tá spodná je, samozrejme, polopriesvitná, tak e prepú a svetelný lúè urèitej vlnovej då ky, ale inú dobre odrá a. Záznam je na ka dej vrstve nahraný v dvoch úrovniach 0, alebo 1. PIT vs LAND - kopèek, alebo vypálená diera - nula, alebo jednotka - odrazený lúè na snímaè alebo mimo...

Nie, nebudem vás trápi rozsiahlymi technológiami digitálneho záznamu a spôsobu èítania diskov. To len na objasnenie, èo znamená DUAL LAYER (dvojvrstvový). Túto informáciu nájdete èasto na diskoch DVD spolu s varovaním, e pri prechode medzi vrstvami mô e na chví¾u obraz zamrznú ! To je spôsobené optikou, ktorá sa musí presunú (preostri ) z jednej vrstvy na druhú. Najmä lacnej ie systémy mô u ma s týmto problém. Inteligentnej ie systémy doká u èíta disk dopredu a v prípade výpadku doká u nejakú tú sekundu nahradi zo svojej pamäte... Na diskoch býva oznaèenie DVD5, DVD-9, DVD-10, DVD-14, alebo DVD-18. To je znaèenie rozdelené pod¾a vrstiev a strán, súètom ktorých získate výslednú kapacitu média. Ako to je s kapacitou diskov mô ete vidie v nasledujúcej tabu¾ke: ZNAÈENIE:

kapacita:

DVD-5

4,7 GB = 133 minút

DVD-9

8,5 GB = 240 minút

DVD-10

9,4 GB = 266 minút

DVD-14

13,2 GB = 373 minút

DVD-18

17 GB = 481 minút

Skúsme sa na chví¾u pozrie do budúcnosti. Viete èím sa momentálne zaoberajú najväè ie výskumné laboratóriá v oblasti záznamových technológií? Klasický disk s priemerom 120 mm sa javí ako zaujímavé médium. ¼udia si naò zvykli, a tak sa sna ia zvy ova jeho kapacitu. Klasickou metódou zhus ovania záznamu to nejde donekoneèna, rovnako ako pridávaním vrstiev. Posledné výskumy sa orientujú na viacbitový záznam. Rozli uje sa nielen PIT a LAND, ale aj håbka, do ktorej je pálené. Vïaka tomu nezískate len èíslo 0 a 1, ale napríklad 0 a 7, èo je evidentne viac ako dve mo nosti.

Porovnanie základných rozdielov medzi DVD a CD: Parameter:

DVD

Priemer disku:

120 mm

Vnútorný priemer disku:

48 mm

Kapacita disku:

650 MB (max. 800MB!)

18 GB (obojstranný dvojvrstvový disk)

Vlnová då ka laseru:

780 µm

635-650 µm

Vzdialenos stôp:

1,6 µm

0,74 µm

Minimálna ve¾kos PIT:

0,84µm

0,44 µm

D V D Zvukové formáty DVD je v prvom rade o obraze a o zvuku. To sú toti veci, ktoré vidíte na prvý poh¾ad. A sme doma. Chystáme sa nakupova , tak potrebujeme poradi . Obchodník nám ve¾mi nepomô e, lebo väè ina predavaèov nemá páru, èo vlastne predáva. Tak e sa pozrime trochu na teóriu audiosystémov, vysvetlíme si niektoré skratky (DD, DS, THX, DTS, EX...) a, samozrejme, nebudú chýba ani rady, ako to celé pozapája a kam rozmiestni reproduktory. Na prvý poh¾ad to nevyzerá zlo ito, no aj skutoèný odborník sa zapotí, kým to rozlo í správne... V súvislosti s DVD sa spomínajú audioformáty. Je ich viac ako dos a väè ina ¾udí v tom má hokej. Ja sám som bol prekvapený neinformovanos ou obchodníkov, ktorí priamo predávajú techniku. U som to raz spomínal: polo il som predavaèom vo ve¾kých obchodoch s elektronikou (nie butiky, ale znaèkové obchody - medzi inými aj NAY, alebo TESCO) jednoduchú otázku: Aký je rozdiel medzi systémom DTS a Dolby Digital 5.1? Neverili by ste, aké odpovede som dostal! A pritom mi potvrdili viacerí ¾udia vo vedení týchto spoloèností, e pravidelne organizujú pecializované kolenia pre zamestnancov. eby práve v tom èase chýbali?! Tak im poïme pomôc sa vzdeláva ... Audioformáty (nielen domáceho kina): MONO: Základ zvukového záznamu. Na jeho kvalitnú reprodukciu vám postaèuje jediný reproduktor. Tento spôsob sa u dnes na astie nepou íva, ale napriek tomu existuje dos ve¾a DVD titulov vybavených iba MONO záznamom. Samozrejme, ide o star ie tituly, lebo tie nov ie pou ívajú minimálne... STEREO: Záznam pozostáva z dvoch MONO nahrávok, ktoré sú prehrávané naraz. Ka dá stopa nesie iný záznam. V túdiu sa zmixujú tak, aby to poslucháè poèul. Navzájom sa dopåòajú, èím má poslucháè dokonalej í zá itok z reprodukcie. Ka dý zvuk je mo né posúva medzi pravým a ¾avým reproduktorom. Poslucháè má pocit, akoby sa zvuk pohyboval, ale len po priamke. SURROUND: Tento spôsob pracuje na podobnom princípe ako stereo. Má dva samostatné kanály a dva reproduktory. Tie sú v ak navzájom inak poprepájané, vïaka èomu sa pri vhodnej nahrávke dá dosiahnu výrazne odli ný zvuk. U nie je mo né jednoznaène urèi zdroj zvukového signálu. Signál sa íri neurèito kdesi v priestore, ale dokonalý priestorový zvuk sa jednoduchým SURROUND-om nasimulova nedá. Roz írený SURROUND: Systém roz íreného surroundu pozostáva z troch reproduktorov - dva predné a surroundový (zadný). Bolo to zaujímavé, no ve¾mi sa to neujalo, preto e sa v krátkom èase objavilo nieko¾ko zaujímavej ích formátov. Roz írený DOLBY SURROUND: Tento systém vznikol z Dolby Stereo. Stereo stopa nesie zakódovaný zvuk vo formáte 2 + 2 = dva predné a dva zadné surooundové reproduktory. Ale u sa tie nepou íva... DOLBY SURROUND PRO-LOGIC: Vyu íva PCM kódovanie zvuku, vïaka èomu má tri predné reproduktory v plnom dynamickom rozsahu a zadný efektový s obmedzeným kmitoètom (od 100 do 7000 Hz). Laicky povedané 4-kanálový zvuk, kde je zadný kanál vyu ívaný ako efektový, a preto postaèuje aj s obmedzenou dynami-

kou. Moderné systémy sú vybavené piatimi reproduktormi, ale oba zadné sú len surroundovo pozapájané a nesú tú istú stopu. Pro-Logic sa stále dr í videa. Je to momentálne jediný spôsob ako nahra na VHS aký-taký priestorový zvuk. DOLBY DIGITAL 5.1 (AC-3): Momentálny ví az o tandard domáceho kina! Momentálne najpou ívanej í systém audiokódovania. 6 nezávislých kanálov, prièom tri sú vpredu, dva efektové sú umiestnené vzadu a posledný kanál je superbasový subwoofer. MPEG MultiCHANEL (MPEG-2 Audio): Pôvodný konkurenèný formát, ktorý sa, bohu ia¾, neujal. Najvá nej í konkurent na audio v boji o DVD-video tandard. Snaha o jeho presadenie bola hlavne v Európe, ale nakoniec sa neujal. Vychádzal z po iadavky na 7.1 kanálov a dos dlho trvalo, kým sa výrobcovia dohodli na tom, e tandard bude AC-3. Nezávisí to ani tak od výrobcov, ako na filmových spoloènostiach, ktoré sa dohodli na 5.1 kanálovom zvuku... DTS: Táto skratka pozostáva z prvých písmen názvu Digital Theatre System, èo znamená èosi ako digitálny systém ozvuèenia. Na prvý poh¾ad sa nelí i od AC-3 (DD 5.1). Rovnako má 5 + 1 reproduktorov, èi e es nezávislých kanálov, ale pou íva vy í dátový tok, èím sa dá dosiahnu výrazne lep ia reprodukcia zvuku. ¼udovo povedané, ka dý kanál je menej komprimovaný ako pri klasickom systéme, vïaka èomu je vernej ie reproduktovaný. Pri 5.1 dolby sa zvuk komprimuje psychoakustickou redukciou (èosi podobné ako kompresia MP3) a pri DTS sa vyu íva kvalitnej í algoritmus (Coherentov Akustický algoritmus). DTS záznam zaberie na disku viac miesta, ako klasické DD 5.1. Jediná vá nej ia chyba je, e na klasickom systéme neprehráte disk zaznamenaný v DTS. Teda film áno, ale zvuk nebudete poèu . Potrebujete nielen prehrávaè s výstupom DTS, ale aj reciever, ktorý doká e spracova vy í dátový tok. V reèi èísel je to 1440 kb/s oproti 384 kb/s. Len tak pre zaujímavos , tento systém sa pou íva aj vo ve¾kých kinách! Zvuk je nahraný na peciálnom CD nosièi, ktorý je prehrávaný na prehrávaèi prepojenom digitálne s filmovým pásom, s ktorým je synchronizovaný. Po prvý raz bol systémom DTS ozvuèený Jurský park, ale DVD Jurský park sa u nás predáva len v DD 5.1 verzii! Predpokladá sa, e DTS postupne nahradí AC-3. Zatia¾ to je ïaleko, lebo u nás je len jeden jediný oficiálny DTS titul (DVDGladiátor), ale v Amerike u väè ina titulov býva vybavená DTS stopou. DOLBY DIGITAL EX a DTS ES: Skratky EX a ES znamenajú v podstate to isté Extended Surround - roz írený surround. K zadným efektovým reproduktorom sa pridáva e te aj zadný stredový reproduktor. Priestorový vnem je opä o èosi dokonalej í. Len tak mimochodom, tento systém navrhla spoloènos Lucasfilm Ltd. a prvým takto ozvuèeným filmom bol Starwars: Episode 1. THX: Hoci sa THX spomína pri audioformátoch, nejde o formát audia, ale o urèitú garanciu kvality. V prípade THX máte záruku, e zvuk je reprodukovaný v takej forme, v akej bol vytvorený (namixovaný), skrátka, e je taký, aký by mal by . Taký, aký si ho re isér filmu predstavoval. Taký, aký sa podarilo v túdiu vyrobi . Najväè iu zásluhu na vzniku tejto normy má profesor Kalifornskej univerzity Tomlinson Holman, po ktorom je aj skratka THX (Tomlinson Holmans eXperience). Systém bol vyvíjaný a presadzovaný najmä spoloènos ou Lucasfilm Ltd. a ich dcérskou spoloènos ou Skywalker

Sound. THX musí spåòa mno stvo po iadaviek, ako napríklad reprodukciu realistického zvuku na ka dej hlasitosti (a po maximálnu), takmer nulové skreslenie a um, maximálne potlaèi skreslenie spôsobené akouko¾vek kompresiou, vertikálne vy arovanie musí by bodové (aby sa zamedzilo skresleniu zvuku od podlahy a stropu), zatia¾ èo horizontálne musí by èo naj ir ie. Teória je to pekná, no bez odbornej in talácie je celá teória naniè. Rozdiel oproti kvalitným konvenèným systémom bude minimálny. Momentálne sa pou ívajú dva THX systémy ULTRA a SELECT. Lí ia sa mierne v nárokoch na kvalitu. SELECT je zameraný skôr na domáci segment, zatia¾ èo ULTRA má vy ie nároky, je drah í a orientuje sa na nároènej ích ¾udí. THX systémy sú drahé. Súvisí to priamo i s politikou vydávania certifikátov. Ka dý certifikát stojí 10 000 dolárov, èo musí niekto zaplati . Ten niekto je koncový pou ívate¾ (zákazník). To v ak nie je v etko! Platíte e te 17 dolárov za ka dý THX komponent - poplatok, ktorý ide na konto laboratórií THX! Samozrejme, v etko platí koncový odberate¾ - zákazník. Kvalitu treba oceni , no pod¾a môjho názoru je THX nadhodnotené. Väè ina znaèkových prístrojov splní nároky THX aj bez drahého certifikátu. Certifikát zaruèuje, e prístroj je najlep í vo svojej triede, no plati ve¾ké peniaze za malé logo na prístroji je pre snobov, nie pre ¾udí. Väè ina smrte¾níkov rozdiely vo zvuku aj tak nerozpozná. Dúfam, e u máte aspoò trochu jasno, èo je èo. Je zaujímavé, e tento pokrok sa vyvíjal len v súvislosti s ozvuèením filmov! Hudobné nahrávky ostávali ve¾mi dlhý èas bez pov imnutia. Pôvodné MONO vystriedalo STEREO, a tak to je dodnes. Áno, existujú CD nahrané v surrounde, dokonca aj v Pro-Logicu, no spoèítate ich mo no na prstoch jednej ruky. Tu mô ete namieta . Veï existuje slu né mno stvo hudobných DVD, medzi ktorými sa nájdu tituly nahrané v DD 5.1 a dokonca aj v DTS. Bohu ia¾, to nemo no pova ova za hudobný disk, ale za filmový záznam - súbor videoklipov záznam koncertu. Ale aj tu je zopár rarít. Rovnako ako v prípade niektorých zaujímavých star ích filmových tituloch (napríklad JAWS = Èe¾uste), existuje zopár unikátov, ktoré majú túdiovo digitálne upravovaný pôvodný záznam na priestorový zvuk. Nemusí to by klasický BEATLES (Yellow Submarine bol z MONO nahrávky remasterovaný do DD 5.1), ale napríklad aj taký EMINEM. Pri konverzii na DVD boli pôvodné nahrávky upravené zo STEREO na DD 5.1. Pokia¾ máte aparát, ktorý to doká e rozumne reprodukova takéto DVD, získate úplne iný poh¾ad na hudbu, ktorú dôverne poznáte. ia¾, takýchto titulov je alostne málo. Tak e, zatia¾ èo sa filmový priemysel dynamicky vyvíja stále dopredu, hudobný priemysel spí na vavrínoch

Obrazové formáty O kúsok jednoduch ia je situácia s formátmi obrazu. No, jednoduchá práve nie je, ale je preh¾adnej ia. Pou ívajú sa toti iba dva základné formáty - 4:3 (FULLSCREEN) a 16:9 (WIDESCREEN). Klasické TV a videoprístroje majú obraz 4:3. Aj dne né TV vysielanie je v tomto formáte. V snahe viac sa priblí i kinu je v poslednom èase stále viac a viac presadzovaný irokouhlý formát 16:9 (1.78:1), èo priná a urèité problémy. Pri prehrávaní na star ích systémoch by sa obraz neprirodzene natiahol na vý ku, preto sa obraz upravuje. Pou ívajú sa dva spôsoby úprav - LETTERBOX (pridanie èierneho pruhu hore a dole) alebo PANandSCAN (orezávanie obrazu z bokov). Druhý spôsob je prirodzenej í, no aj trochu nároènej í. Obraz nemo no oreza v dy len na

1/1 SOFOS str. 13

DV D S o f t vé r o vé p r e h rá v a èe

stred, lebo by sa mohla strati dôle itá èas obrazu. Preto sa pou íva inteligentný SCAN systém, ktorý vyberie tú èas , kde sa nieèo deje. Nie ka dé DVD má v ak podporu tejto funkcie, a tak sa mô e sta , e aj pri správnom navolení sa èiernych pruhov nezbavíte. Rovnako to mô e by aj v prípade WIDE zariadenia s obrazovkou 16:9. irokouhlý obraz býva v rozmedzí od 1,66:1 do 2,35:1, èo je formát pou ívaný v kine! Na klasickom TV s pomerom obrazu 4:3 sa bude film v prípade kinoformátu 2.35:1 premieta iba v úzkom páse uprostred obrazu, zatia¾ èo pri prístrojoch s obrazovkou 16:9 bude vyu itá väè ia èas obrazovky, no aj tak sa malého èierneho pruhu hore a dole nezbavíte. Nepôsobí v ak príli ru ivo. Pre rozdielne zobrazovanie býva pri DVD doplòujúci údaj s oznaèením formátu obrazu napríklad 16:9/2.35:1 alebo 16:9/1.85:1. Zriedkavo sa mô ete stretnú aj s obrazom 1.56:1 (pomer 14:9). Podrobnej ie porovnanie formátov mô ete vidie na prilo enom obrázku.

Rady pre zapojenie A sme doma. Máme prehrávaè, 5+1 reproduktorov, kvalitný reciever, TV a káble. Ako to najlep ie posklada ? Ktorým káblom to najlep ie prepoji ? Zaènime obrazom. Na prepojenie DVD a TV je nieko¾ko mo ností. DVD nemá TV konvertor, tak e ho nemo no pripoji cez TV anténny vstup ako napríklad video. Vstupova ho mo no cez kompozitný cinch. To je tá najmenej kvalitná mo nos . Obraz sa zbytoène degraduje. Ak má vá TV 4kolíkový mini video DIN, skúste pou i S-VHS vstup. Obraz je o poznanie lep í. Nie ka dý TV prístroj má S-Video vstup. Èo nájdete najèastej ie je SCART, oznaèovaný aj ako Euro-AV konektor. Ide o pomerne ve¾ký plochý konektor. Len e pozor! Euro-AV má tie nieko¾ko mo ností, ako mô e by za-

pojený. Mô e ís o prepojenie jednoduchého kompozitného videa a stereo audia, alebo o prepojenie vo forme RGB. Pre nás je, samozrejme, výhodnej ie pou i druhý variant, kde sú jednotlivé zlo ky prená ané samostatne, a tým je mo né dosiahnu vy iu kvalitu obrazu. Preto pri nákupe káblov venujte zvý enú pozornos tomu, èi ide o klasický prepojovací kábel, alebo o RGB kábel. Mimochodom, princíp prenosu videodát pomocou RGB sa vyu íva aj v PC technike (pozri monitor a VGA). Snaha o výrazné zlep enie obrazu enie technikov k zdokona¾ovaniu aj tohto spôsobu prepojenia. Dnes e te neexistuje èosi ako nový tandard. Sú len nejaké nové mo nosti a momentálne sa diskutuje o tom, ktorý zo spôsobov sa ujme. Ale mô ete si by u teraz istý, e to bude nieèo digitálne ... Digitálne prepojenie audia je k dispozícii u dnes vïaka tandardu vytvoreného spoloènos ami Sony a Philips (SPDIF). Prená a dáta mô ete elektrickým vodièom, alebo optickým káblom. Optika je nároènej ia, no aj spo¾ahlivej ia. Reproduktory je najlep ie rozmiestni v rovnakej vzdialenosti od pozorovate¾a. Znamená to, e keï okolo svojho kresla opí ete kruh (kreslo=stred), reproduktory by mali by umiestnené na tomto kruhu. Èím väè í kruh, tým lep í zá itok (samozrejme, v rozumnej ve¾kosti, nie kilometre, ale metre!). Vý ka umiestnenia by mala kore pondova s vý kou hlavy, keï si sadnete (plus mínus nejaký centimeter). Ak nemô ete upravi vý ku reproduktorv, aspoò ich nasmerujte smerom na poslucháèa. Vý ka v etkých reproduktorov by v ak mala by rovnaká. Dosiahnu ideálny stav mô ete v na ich podmienkach len ve¾mi a ko (ak nemáte dostatoène ve¾ký byt). Na astie, slu ný reciever umo òuje skorigova hlasitos jednotlivých kanálov (minimálne rozdelenie na Center, predné, zadné a SW). Úpra-

vou hlasitosti sa dá dosiahnu podobný efekt, ako pri väè ej vzdialenosti. Pravda, na korekciu oneskorenia zvuku treba u trochu iný aparát. Zvuk sa dá upravi tak, aby hlasitos jednotlivých kanálov bola rovnomerná vzh¾adom na poslucháèa diváka. Subwoofer nikdy neumiestòujeme hore! Zásadne ho treba dáva na zem, najlep ie niekam do kúta, ku stene (nie doprostred izby). Ideálne je umiestni SW pod stolík, na ktorom je TV a z boku postavi e te dve drevené skrinky. Zvuk sa stane basovej ím (dunivej ím), lebo to, èo nezvládne softvér, dorobí uzavretý priestor pod stolom. Prostredie má obrovský vplyv na výsledný efekt. Rozhodne sa vyvarujte holých stien! Èím èlenitej ia izba, tým lep ie. Zvuk v prázdnej miestnosti sa odrá a od okolitých stien. Ideálne je ma v izbe ve¾ký a ký záves, ktorý výborne tlmý zvuk. V krajnom prípade odporú am vytapetova prázdne steny napríklad medveïou ko u inou. A potom vám u mo no len za ela ve¾a dobrých filmov a pohodlné kreslo. Aj keï sme sa sna ili zodpoveda v etky otázky okolo DVD, urèite nám nieèo zostalo aj nabudúce. K problematike DVD sa budeme priebe ne vraca . Juraj Redeky

DVD softvérové prehrávaèe Ako sme testovali: Dôraz sa kládol na obraz (kvalitu a plynulos ) a zvukový výstup prehrávaných DVD diskov. O základných vlastnostiach, ktorými sa prehrávaè vyznaèuje, sa dozviete priamo v texte. Ostatné údaje, ako aj samotné hodnotenie prehrávaèov sa nachádzajú v súhrnnej tabu¾ke. Keï e okrem samotného DVD, mô u ma aj VCD a SVCD svoje základné menu a SVCD dokonca aj rôzne pod-menu, podporu uvedených formátov som klasifikoval ako iadna, plná (menu aj s nále itými funkciami) alebo èiastoèná (spú anie cez súbory). Na test poslú ilo PC s konfiguráciou Pentium III 850MHz, 256MB RAM, VGA GeForce2 64MB GTS. Na zistenie, ako si prehrávaèe poradia so slab ími poèítaèmi, som pou il rovnakú konfiguráciu, ale s procesorom Celeron 466MHz. Plynulos a kvalitu obrazu som bral ako priemer a hodnotil som ju pod¾a automatického nastavenia prehrávaèov. Minimálne po iadavky na HW a SW: Konfigurácia PC: Konfigurácia stanovená výrobcom a lep ia. DVD mechanika: Minimálne druhá generácia. (Potrebné zapnú DMA.) Software: OS firmy Microsoft, DirectShow a DirectX - pokia¾ mo no èo najaktuálnej í, minimálne v ak vo verzii 6, kodek DivX (na spú anie videa vo formáte DivX).

Základné funkcie ovládania ka dého DVD prehrávaèa: tandardná výbava - spustenie, zastavenie a pretáèanie obrazu, preskakovanie pasá í vo filme, nastavenie hlasitosti, výber jazykovej podpory a titulkov, výber jednotlivých èastí menu na DVD, rodièovský zámok, vo¾ba uhla kamery, zrých¾ovanie a spoma¾ovania prehrávaného záznamu. WinDVD 3.0

WinDVD patrí medzi komerène najúspe nej ie DVD prehrávaèe, ktoré je mo né na trhu dosta . Má v etko, èo by ste oèakávali od tandardného DVD prehrávaèa, plus má v sebe zabudované aj ïal ie doplnkové funkcie. Navy e je akcelerovaný rôznymi grafickými akcelerátormi a podporuje aj in trukcie procesorov Intel Pentium III/IV (SIMD technology) a AMD s jeho 3D-Now! Po audio stránke sa má tie èím pochváli . Zahàòa celý rad zvukových kariet vrátane tých najnov ích s digitálnymi výstupmi a ako jeden z mála má výstup na tyri a es reproduktorov a aj na slúchadlá so systémom Dolby (stereo, referenèná miestnos , hluènej ia miestnos , ve¾ká miestnos ). Má v sebe zabudovanú detekciu audiosignálu a automaticky si nastavuje najlep iu mo nos . Rovnako postupuje aj v prípade zobrazenia digitálneho videa. Ve¾kos zobrazovacieho okna sa, samozrejme, dá meni , ale mô e to by na úkor rýchlosti prehrávania. Je dobre ma zapnutú vo¾bu lock aspect racio , ktorá zabezpeèí, aby sa obraz nedeformoval. Taktie rýchlos obrazu a jeho kvalita závisí aj od toho, èi je zapnutá polo ka LOW, HIGH alebo CUSTOM . Ak si zvolíte LOW a máte niektorú z uvedených grafických kariet, tak celú akceleráciu bude vykonáva práve táto karta, ak nie, tak je to v etko na procesore. Keï si v ak zapnete HIGH , do akcelerácie sa zapoja aj doplnkové in trukcie procesora. No a do tretice, v polo ke CUSTOM si mô eme navoli , èi má procesor vykonáva akceleráciu horizontálne alebo vertikálne a èi sa má primerane zhor ova kvalita obrazu, keï poèet obrázkov za sekundu klesne pod hranicu prehrávaného formátu (PAL 25f/s, NTSC 30f/s). Poèas testovania som nezaznamenal iadny nepriaznivý efekt a s jeho vlastnos ami mô e by spokojný ka dý majite¾. Poradil si dokonca aj s diskami formátu SVCD, pri ktorých vykázal plnú podporu. Z internetu si

DV D S o f t vé r o vé p r e h rá v a èe mô ete stiahnu testovaciu Trial verziu (5 minút prehrávania, obmedzená doba pou ívania). Plná verzia síce nie je práve najlacnej ia, ale nadobudnú ju mô ete aj pri kúpe hardvérového zariadenia niektorých firiem (grafická karta, DVD mechanika atï.), ku ktorým býva prilo ená ako bonusový softvér. Predáva sa aj v slovenskej a èeskej verzii! Funkcie - tandardná výbava, nastavenie obrazu, hracie zoznamy, lupa, panoráma (posúvanie okna, dokonca aj pri priblí ení na malý výsek okna), zálo ky (automaticky sa zaznamená naposledy prehrávané miesto na DVD), zachytávanie obrázkov do formátu BMP, zmena dizajnu masky. PowerDVD 3.0

zlep ená funkcia zobrazovania titulov a iné. Za pozornos urèite stojí aj roz írený zoznam grafických kariet s hardvérovou kompenzáciou obrazu a zlep ený Dolby Digital dekóder. Je mo né ruène nastavi kvalitu prehrávania DVD alebo automatickú detekciu, ktorá prispôsobí obraz a audiovýstupy hardvérovým mo nostiam. Pri testovaní sa prehrávaè správal korektne a èiastoène zvládol aj prehrávanie diskov SVCD. Okrem Trial a plnej verzie, mô ete tento softvér získa aj ako OEM verziu pribalenú k niektorým hardvérovým zariadeniam. Predáva sa aj v slovenskej a èeskej verzii! Funkcie - tandardná výbava, capture frame (vyberanie obrázkov z prehrávaného videa do súboru, cliboardu alebo ako pozadie do Windowsu), prehrávanie predznaèenej pasá e (A-B), zapnutie dvoch rôznych jazykových titulkov súèasne (hore a dole), Lupa, zmena dizajnu masky. ATI DVD Player 3.1/4.1

znaèuje mno stvom doplnkových funkcií, ale funguje korektne a má v etky potrebné vlastnosti tandardného prehrávaèa DVD. Okrem DVD v ak plne nepodporuje iadny iný digitálny videoformát. VCD a SVCD sa dá spusti len s èiastoènou podporou. Na monitore si mô ete prehrávaný obraz ¾ubovo¾ne zväè ova a zmen ova a na v etko bude dohliada defaultne zapnutá polo ka letterbox , ktorá zabezpeèí, aby sa vám obraz nedeformoval (obraz vo fullscreane pokrýva celú obrazovku, pokia¾ je film vo formáte 4:3, ak je v ak 16:9, automaticky sa prepína do cinematic re imu). V TV móde si mô ete naviac zvoli e te z ïal ích dvoch mo ností, a to buï Pan Scan , alebo Wide screen . Èo sa týka audia, dekóduje v etky schválené typy, ktoré prehrá buï v móde Dolby Surround, alebo cez S/PDIF (iba ALL-INWONDER® RADEON ). Tento prehrávaè funguje len na nov ích grafických kartách firmy ATI Technologies Inc! Funkcie - tandardná výbava XingDVD 2.5

Podobne ako WinDVD aj tento prehrávaè patrí medzi tie poprednej ie. Okrem tandardných vlastností, ktorými disponuje ka dý DVD prehrávaè, má navy e aj doplnkové, ktoré v koneènom dôsledku zlep ujú výsledný dojem. Sú to napríklad rozsiahle mo nosti priestorového zvuku, podpora slúchadiel so systémom Dolby, zachytávanie obrázkov,

Ako u vyplýva aj zo samotného názvu, tento produkt je urèený peciálne pre majite¾ov grafických kariet znaèky ATI. Prehrávaè sa síce nevy-

Svojho èasu sa stala spoloènos Xing Labs. pojmom vo sfére amatérskeho videa i audia. Jej produkty boli kvalitné, stabilné, svi né a cenovo aj pomerne dostupné. Bohu ia¾, dnes u to tak nie je. Príkladom je aj tento DVD prehrávaè, ktorého aktuálna verzia urèite nepatrí medzi TOP prehrávaèe dne ka. Jednak je u nejaký ten rok stará, ale ani funkcie prehrávaèa sa od jeho vzniku ve¾mi neroz írili. Keï e sledujem vývoj tohto prehrávaèa od samotného zaèiatku, mô em vám poveda , e

1/2 ASBIS - LEZATO str. 15

space

DV D S o f t vé r o vé p r e h rá v a èe jedine na èom v nových verziách zapracovali, bolo odstraòovanie problémov tých predo lých. To je síce pekné, e sa posna ili a odstránili chyby, ale to nám má staèi ?! Prehrávaè disponuje len so tandardnými funkciami prehrávania DVD a súborov formátu MPEG1/2 a oproti verzii 2.3 sa roz íril akurát audio výstup o podporu tyroch reproduktorov. Nepodporuje S/PDIF a nemá ani iadnu hardvérovú kompenzáciu obrazu. Jeho DVD dekóder je síce pomerne svi ný a kvalitný, tak e to nie je a taký hendikep, ale v konkurenènom boji u asi XingDVD ve¾mi neobstojí. Funkcie - tandardná výbava, iadna hardvérová kompenzácia (má svi ný dekóder). FreeDVD 2.0 Jednoduchý DVD prehrávaè, ktorý svojími funkciami urèite neprekvapí. Nemá podporu na viacero reproduktorov, o doplnkových funkciách ani nehovorím a dokonca nespåòa ani niektoré základné aspekty zo tandardnej výbavy. Je urèený len na prehrávanie DVD a aj to mô e by sprevádzané chybovými hlá kami. Tak preèo ho vôbec dávam do pozornosti?! Odpoveï je jednoduchá a pokúsim sa ju zhrnú do jednej vety. Má vlastný a celkom dobrý enkódovací engine, poradí si so v etkými regiónmi a najmä je to celé ZADARMO! FreeDVD skutoène nepredstavuje ideálne rie enie, ale je jednou z mála mo ností ako si zadarmo

ktorý podporuje v etky doplnkové in trukcie najnov ích procesorov firiem Intel a AMD. Obsluhuje celý rad zvukových výstupov od klasického Sterea a po es reproduktorový systém a má aj digitálny

Cool DVD 2.50 Funkciami a kvalitou sa vyrovná aj tým najprestí nej ím softvérovým DVD prehrávaèom! Spåòa v etky aspekty tandardu, má mno stvo doplnkových funkcií a je o takmer polovicu lacnej í ako jeho komerèná konkurencia! Ale aj napriek tomu nie je taký známy ako napríklad spomínaný PowerDVD. Je toti pôvodom z Korey. Ale keï e je to skutoène kvalitný nástroj na prehrávanie DVD, je len otázkou èasu, kedy sa mu podarí presadi . Podporuje v etky z testovaných video formátov a predviedol naozaj brilantne výsledky z videoi audiostránky. Má kvalitný a svi ný video dekóder,

výstup S/PDIF. Novinkou vo verzii 2.5 je i podpora slúchadiel so systémom Dolby. Nastavenie obrazu je automatické, ale mo no ho zmeni na Pan Scan/Letter Box/Wide screen. Nemá síce uvedenú podporu konkrétnych grafických kariet, ale plynulos videa je aj napriek tomu zrovnate¾ná s prehrávaèmi, ktoré jednotlivé karty podporujú. PowerDVD a WinDVD sú elitou medzi softvérovými DVD prehrávaèmi, ale CoolDVD ich aj napriek tomu tromfol! Funkcie - tandardná výbava, hrací zoznam, lupa, zachytávanie obrázkov do formátu BMP, podpora zmeny dizajnu masky, saturácia farieb. Ví az testu!

Výrobca

WinDVD 3.0 InterVideo Inc.

PowerDVD 3.0 CyberLink Corp.

ATI DVD Player 3.0/4.1 Ati Technologies Inc.

XingDVD 2.05 Xing Lab.

FreeDVD 2.0 Maple Ware Technologies

Licencia

Trial/Komerèná

Komerèná

Freeware

Stand alone DVD player

Áno

Podporované operaèné systémy

Windows 9x/Me /NT4.0/2000 Pentium II350MHz, 32MB RAM, VGA (AGP)

Windows 9x/Me/XP /NT4.0/2000 Pentium II350MHz, 32MB RAM, VGA (AGP)

Windows 9x/Me(3.0) /2000(4.1) Pentium II 266MHz, 32MB RAM, VGA ATI (AGP)

Windows 95/98 Pentium II 266MHz, 64MB RAM

Windows 95/98/ME /XP/NT/2000 Pentium II 350, 32MB RAM,

http://www.intervideo.com/ jsp/WinDVD_Download.jsp

http://www.gocyberlink.com/ english/download/dl_file.jsp?dl_id=1

http://www.zdnet.pt/downloads/ downloads.nmx/2001-3-29_183.shtml

Výrobcom doporuèená minimálna konfigurácia Mo nos stiahnutia (linky) Podpora videoformátov

DVD VCD SVCD ASF DivX

Plná podpora Plná podpora Plná podpora Podporuje Podporuje

Plná podpora Plná podpora Èiastoèná podpora Podporuje Podporuje

Plná podpora Èiastoèná podpora Nepodporuje Nepodporuje Nepodporuje

Plná podpora Nepodporuje Nepodporuje Nepodporuje Nepodporuje

Audiokanály (reproduktorový re im)

2 4 6 S/PDIF Dolby Headphone

Áno Áno Áno Áno Áno

Áno Nie Nie Áno Nie

Áno Áno Nie Nie Nie

Áno Nie Nie Nie Nie

Zmena regiónu

region-free

Kvalita obrazu Plynulos Celkové hodnotenie

10/10 9/10 10/10

9/10 9/10 7/10

W95(region-free), W98 (nastavený pod¾a systému) 8/10 7/10 5/10

Výrobca

Cool DVD Soft 2.50 MbiN Inc.

DVD Subber 0.3 Gersen

Herosoft DVD 2.0 Beijing Heroism Comp. Tech. LTD.

Cinemaster 2000 Ravisent Technologies Inc.

VaroDVD 2.05 Varo Vision

Licencia

Trial/Komerèná

Freeware

Komerèná

Stand alone DVD player

Áno

Nie

Áno

Podporované operaèné systémy

Windows 9x/Me/NT/2000

Windows 98/Me/XP/2000

Windows 9x/Me/2000

Windows 9x/2000

Výrobcom doporuèená minimálna konfigurácia

Pentium II 350, 32MB RAM,

Pentium II 350, 64MB RAM, VGA (AGP)

Pentium II 300 MHz, 32MB RAM

Pentium II 400 MHz, 32MB RAM, VGA (AGP) 8MB

Pentium II 300 MHz, 32MB RAM, VGA (AGP) 4MB

Mo nos stiahnutia (linky)

http://www.cooldvdsoft.co.kr/down/ MbyNCoolDVDMCH250Trial.exe

http://www.darkwet.net/ dvdsubber/download.asp

http://www.herosoft.com/ down/down_file/DVDEMO.zip

Sluchátka

7/10 7/10 7+1/10

Podpora videoformátov

DVD VCD SVCD ASF DivX

Plná podpora Plná podpora Plná podpora Podporuje Podporuje

Zále í na prim. DVD prehrávaèi Zále í na prim. DVD prehrávaèi Zále í na prim. DVD prehrávaèi Zále í na prim. DVD prehrávaèi Zále í na prim. DVD prehrávaèi

Èiastoèná podpora Èiastoèná podpora Èiastoèná podpora Nepodporuje Podporuje

Plná podpora Plná podpora Nepodporuje Podporuje Podporuje

Plná podpora Plná podpora Nepodporuje Nepodporuje Podporuje

Audiokanály (reproduktorový re im)

2 4 6 S/PDIF Dolby Headphone

Áno Áno Áno Áno Nie

Áno Nie Nie Nie Nie

Áno Nie Nie Áno Nie

Áno Áno Nie Áno Nie

5x 10/10 9/10 10/10

Zále í na prim. DVD prehrávaèi Zále í na prim. DVD prehrávaèi nehodnotené

region-free 9/10 7/10 9/10

5x 7/10 7/10 6/10

5x 8/10 7/10 8/10

Sluchátka Zmena regiónu Kvalita obrazu Plynulos Celkové hodnotenie

(legálne) mô ete prehráva DVD-video na va om PC. Bohu ia¾, vo¾ba jazyka sa dá realizova iba v samotnom menu na DVD disku a nie za pou itia funkcií DVD prehrávaèa. Polo ky mute a subtitles toti slú ia len na zapnutie a vypnutie nastavenej jazykovej podpory poèas prehrávania. Ak sa chcete vyvarova nepríjemnej hlá ke a následnému krachu prehrávaèa, neskú ajte zapína funkciu subtitles v obrazovkách, ktoré titulky nepodporujú! Ináè by ste s prehrávaèom nemali ma problémy. Funkcie - tandardná výbava (nepodporuje priamu vo¾bu jazyka, je potrebné si ho nastavi v samotnom menu na DVD disku), iadna hardvérová kompenzácia.

D V D S o f t v é r o v é p r e h r á v a èe DVD Subber 0.3

Máte DVD film bez èeskej alebo slovenskej podpory a chceli by ste si tento disk predsa len prehra s titulkami vo svojom rodnom jazyku? DVD Subber vám to umo ní! Ide o univerzálny, vo¾ne írite¾ný DVD prehrávaè, ktorý v ak nie je plnohodnotným DVD prehrávaèom. Aby mohol naplno vyu i svoje funkcie je potrebné, aby ste mali vopred nain talovaný iný DirectShow kompatibilný softvér (napr. PowerDVD). Poradí si aj s inými digitálnymi formátmi, ale aj tu potrebuje zodpovedajúce kodeky. Obsahuje síce len tandardné funkcie ovládania, ale jeho kúzlo spoèíva v nieèom úplne inom. Ako som u v úvode naznaèil, DVD Subber je schopný prehráva DVD-video aj s mo nos ou zapnú externé titulky! Na ich synchronizáciu s obrazom pou íva funkciu timecode , tak e pokojne mô ete DVD pretáèa , preskakova pasá e atï. a titulky budú správne nastavené. Podporuje titulkové súbory kompatibilné s programami Sub Station Alpha V4, JACOSub, SAMI, SubViewer 2, SubRip, MicroDVD. Získa ich mô ete z mnohých adries na internete (napr. astalavista.box.sk) alebo si ich mô ete sami vytvori . Kvalita prehrávania zále í od základného DVD prehrávaèa, tak e sa nedá ohodnoti . V ka dom prípade aj napriek tomu, e ide len o beta verziu, program bol pomerne stabilný. V rámci testovania mi síce párkrát spadol , ale aj tak vám ho mô em odporuèi . Je to zaujímavý doplnok k vá mu aktuálnemu DVD prehrávaèu a hlavne je to ZADARMO:). Funkcie - tandardná výbava, mo nos spusti externé titulky (nastavenie fontu, farieb, ve¾kosti písma)!!! Herosoft DVD 2.0

Keï e Èína patrí medzi krajiny s najroz írenej ím pirátstvom v oblasti softvéru a digitálneho videa, bol som ve¾mi zvedavý akými funkciami sa predstaví práve Herosoft DVD, ktorý je pôvodom z tejto krajiny. A mô em vám poveda , e ma príjemne prekvapil. Okrem samotného DVD si tento prehrávaè toti poradí s akýmko¾vek aj ne tandardným videom vo formáte MPEG(1/2). Okrem klasických VCD a SVCD nám teda prehrá aj napríklad CVD, DVCD a iné vo svete nie ve¾mi známe formáty. Nepodporuje síce me-

nu iadneho videa vrátane DVD, ale inak má obsiahnuté v etky funkcie tandardného DVD prehrávaèa. Z audiovýstupov vyu ijete len klasické stereo, ale pokia¾ to vá hardvér podporuje, dá sa zapnú aj digitálny výstup S/PDIF. Zvuk si mô ete navy e e te upravi pomocou rôznych efektov a equalizéra. Jedna z najzaujímavej ích doplnkových funkcií, ktorú nemá iadny iný z testovaných DVD prehrávaèov, je mo nos vytvárania MPEG-1 a MPEG-2 súborov! Staèí si otvori VCD, DVD alebo iný z podporovaných formátov, oznaèi zaèiatok a koniec pasá e a spusti vytváranie. Keï e ide o rekompresiu, výsledok má rovnaký bitrate a aj truktúru audiokanálov ako pôvodný súbor. Pokia¾ si teda vystrihnete nejakú pasá z DVD, tá bude ma toto ný obraz a aj jazykové mutácie. Výber jazyka v ak budete môc vyu i iba prostredníctvom Herosoft DVD. PowerDVD a iné DVD prehrávaèe síce takýto súbor spustia, ale, bohu ia¾, iba s audiokanálom, ktorý je nastavený ako prioritný. Ostatné jazykové kanály ignorujú, nedajú sa meni ! Na záver musím poznamena , e síce bola aktuálna verzia prehrávaèa vo vývojovom tádiu, nezaznamenal som iadne problémy! Funkcie - tandardná výbava (bez podpory menu), equalizér, karaoke, úprava obrazu, zachytávanie obrázkov a videa. Cinemaster 2000 Firma Ravisent nie je na poli softvérových DVD prehrávaèov iadnym nováèikom. Jej prvé poèiny siahajú dávno do minulosti a sú spájané predov etkým s grafickými kartami firmy ATI, pre ktorú peciálne vyvinuli prehrávaè známy pod názvom SoftDVD. Keï e bol jedným z prvých, a teda patril medzi priekopnícke DVD prehrávaèe, získal si mnoho priaznivcov. Èasom v ak zapadol do zabudnutia, preto e sa Ravisent zaèala orientova na svoj nový produkt Cinemaster. Tento u v ak na rozdiel od SoftDVD bol univerzálnym DVD prehrávaèom. Postupne sa zdokona¾ovali jeho funkcie a máme tu Cinemaster s oznaèením 2000. Prehrávaè má tandardnú výbavu, ktorá zahàòa základné funkcie spojené s prehrávaním DVD. Audio dekóduje ako klasické stereo alebo prostredníctvom digitálneho výstupu S/PDIF. Nemal problém prehra väè inu z testovaných formátov digitálneho videa. Jediný, ktorý striktne odmietol bolo SVCD. Bohu ia¾, má u pomerne zastaraný dekódovací engine a nepomohla mu ani automatická úprava kvality prehrávania, aby sa zlep ila plynulos . Obraz bol ove¾a pomal í ako u konkurencie! Funkcie - tandardná výbava

VaroDVD 2.05 Desiatku testovaných DVD prehrávaèov nám uzatvára produkt z dielne firmy Varo Vision. Beta verzia pôvodného prehrávaèa, ktorú som si pred pár rokmi mal mo nos odskú a , na mòa ve¾ký dojem neurobila. Mala ve¾mi pomalý videodekóder, prejavilo sa èasté zamàzanie obrazu a dokonca aj obèasné kolízie zvuku. VaroDVD 2.05 sa u v ak na astie ukázal v lep om svetle. iadna zo spomínaných chýb sa poèas testovania neprejavila a k tandardnému ovládaniu bolo pridaných aj zopár zaujímavých funkcií. Azda najzaujímavej ou je vytváranie vlastných filmových kapitol na DVD. To znamená, e si mô ete poèas prehrávania sami ¾ubovolne oznaèi zaèiatky jednotlivých kapitol, pomenova ich a nakoniec ulo i . Prehrávaè tento výber potom bude akceptova namiesto pôvodných, ktoré sú na DVD. Zaujímavá je aj mo nos nahrávania audia z prehrávaných diskov a to do formátu wav. Za pozornos e te stojí, e okrem dvojreproduktorovej zostavy (Stereo), podporuje tento prehrávaè aj výstup na tyri reproduktory a priestorový zvuk prostredníctvom S/PDIF. VaroDVD sa teda mô e pochváli s viacerými zaujímavými funkciami, ale k úplnej spokojnosti potrebuje výkonný hardvér. Má síce kvalitný dekóder obrazu, ale aj napriek hardvérovej podpore v plynulosti ve¾mi neza iaril! Funkcie - tandardná výbava, úprava obrazu, zachytávanie obrázkov, hrací zoznam, vytváranie vlastných kapitol, lupa, nahrávanie audia, prehrávanie pred-znaèenej pasá e (A-B), zmena dizajnu masky Záver Bohu ia¾, pre obmedzený priestor sa u na ïal ie DVD prehrávaèe nedostalo. Za pozornos by e te urèite stáli napríklad: ZoomPlayer 2.00, Lumenati, DirectDVD 2.1, Cinematograph 2.1.2.0, Mini DVD Player 1.0D, ShowShifter 1.50, Micro DVD Player 1.1... Rovnako, bohu ia¾, neostalo miesto aj na zoznam tým-ktorým prehrávaèom podporovaného hardvéru. Doplòujúce informácie nájdete na stránkach www.pcspace.sk a www.dvdonline.sk. Keï e softvérové prehrávaèe predstavujú v oblasti DVD skutoène minimálnu investíciu, získavajú si svoje uplatnenie v mnohých domácnostiach. Ak teda máte vytvorené dostatoèné hardvérové podmienky a rozhodli ste sa pre DVD na poèítaèi, je skutoène z èoho vybera . Martin Turanský

1/4 STORMWARE

stojato str. 17

D V D TV prijímaè OVP CTV 28WHD41 H¾adali sme doma a na li sme! Nemusí to by v dy drahá zahranièná technika, veï aj Slovensko má svojich in inierov, èo vedia navrhnú kvalitné a pritom cenovo dostupné rie enie pre cenovo citlivého domáceho zákazníka! Ná domáci výrobca OVP ponúka ve¾mi zaujímavý TV prijímaè CTV 28WHD41 navrhnutý pre domáce kino. Ide o irokouhlový prístroj s osvedèenou obrazovkou 16:9 Philips BLACK LINE. Pre dokonalý obraz hovorí aj pou itá 100 Hz technológia. Po stranách sú umiestnené dva reproduktory. Sú síce dostatoène ïaleko od seba (aj vïaka formátu obrazu), no pre hodnotné stereopoèúvanie je to stále málo. OVP má vzadu dva cinch konektory pre externé reproduktory, èím sa tento problém rie i. Zvuk mo no jednoduchou vo¾bou prepína v rámci re imu DUAL na druhú audiostopu (za predpokladu, e má podporu vysielaný program). Cez zvukové menu si mo no nastavi pomocou dia¾kového ovládaèa okrem hlasitosti aj úroveò vý ok, basov, stereováhu a hlasitos na slúchadlovom výstupe. Prístroj má zabudovaný aj zvukový efekt. V prípade monofónnej reprodukcie sa dá pri zapnutí dosiahnu kvázi stereoefekt a pri stereovysielaní sa výrazne roz íri stereo (surroundový efekt). Zobrazenie v klasickom formáte 4:3 je vzh¾adom na klasické systémy trochu nezvyèajné. Po

Orava DVD-500 Na Slovensku, kúsok od OVP sa vyrábajú aj DVD prehrávaèe! Áno, tu íte správne. Ide o DVD Orava, ktoré umo òujú aj prehrávanie Video / Audio CD, èi dokonca MP3. Samozrejme sme oslovili jeho výrobcu, aby sme vám ho mohli trochu detailnej ie priblí i . DVD Orava prehráva aj MP3 disky. Po vlo ení dátového disku prebehne rýchle preh¾adávanie a následne vám prehrávaè ponúkne zoznam MP3 súborov a adresárov. Mená sú skracované na 8 znakov, tak e ak pou ívate dlhé názvy súborov mô e by orientácia v zozname znaène nepreh¾adná. Prehráva iba urèité dátové toky MP3, tak e si napríklad neporadí s kvalitou 32 kb/s (22kHz/mono), ktorý mo no dobre pou i na archiváciu hovoreného slova. Tieto výèitky týkajúce sa MP3 mo no aplikova globálne. Nie je to problém Oravy, ale v etkých prehrávaèov, ktoré podporujú aj MP3, tak e to nemo no pova ova za chybu. Výrobca odporúèa prehráva iba 12 cm disky a pri CD/VCD je obmedzenie 74 min. Toto sa nám nepotvrdilo, nako¾ko prehrávaè zvládol bez zaváhania aj 80-minútový disk a dokonca aj 99minútové CD-R médium spoloènosti Eximpo Praha! Rovnako som nepostrehol problém ani pri malom 8 cm CD singli. Testovali sme asi 15 druhov CD-R médií. Ani pri jednom sa nevyskytli problémy. Poradí si aj s RW médiami a dokonca aj

stranách sa toti objavia zvislé sivé pruhy (vypåòajú prázdny obraz a zároveò zabezpeèujú rovnomerné opotrebovanie obrazovky). Pri zmene formátu z 4:3 na 16:9 sa obraz výrazne roz íri, èo mo no skorigova funkciou ZOOM. Tá zväè í obraz na maximálnu ve¾kos a orezáva vrchnú a spodnú èas obrazu. Pri be nom filme to je skôr na kodu (práve kvôli orezávaniu), no v prípade nevydareného prepisu sa takto mô ete zbavi zbytoèných èiernych pásov (priamy prepis irokouhlého videa do formátu 4:3). Ak má film titulky (obyèajne sa vyu íva prázdna s DVD-R médiom. Neobi li sme ani experimentovanie s po kodenými diskami. Opä dobrá správa - bez problémov! Dovolili sme si aj otvori prehrávaè a pozrie sa dnu. Tu sme pochopili, preèo bolo èítanie najrôznej ích médií také bezproblémové. Vo vnútri je toti ukrytá takmer klasická poèítaèová mechanika Hitachi v prevedení IDE! Tá je doplnená o zdroj, zopár obvodov pre obsluhu a jednou doskou poèítaèa pre MP3/VCD/DVD. Niè zlo itého a pritom to otvára nové mo nosti. Tak napríklad bezproblé-

mový servis. Elektonika sa vám pokazí málokedy. Väè inou ide o mechanické poruchy, ktoré sa v na om prípade dajú relatívne lacno odstráni ! Kúpite novú mechaniku (mo no aj lep iu ako je pôvodná) a je po problémoch. V prípade nových formátov médií (DVD+RW a podobne) vám na upgrade staèí prepáli firmware mechaniky rovnako ako pri mechanike v PC. Samozrejme, to je u práca pre domácich majstrov a treba na òu urèité poèítaèové vedomosti, ale tá mo nos tu je! Navonok je prehrávaè koncipovaný ako HI-Fi komponent. Má striebornú farbu a slu ný dizajn. Pripoji ho mo no rovnako ako iné DVD aj pomo-

èierna plocha) mô ete pou i re im SHIFT, èo je ZOOM s obrazom posunutým smerom hore (práve kvôli titulkom). Obraz sa dá rýchlo upravova pomocou predvolených charakterov na svetlý, tmavý a optimum alebo mô ete upravova jediným tlaèidlom farebnos - neutrál, studené a teplé farby. Na jemné dolaïovanie treba pou i obrazové menu. V etko nastavovanie je realizované pomocou OSD menu - ladenie, èasovaè, rodièovská zámka, budík, obraz a zvuk. Menu je v tyroch jazykových verziách SK, CZ, ENG, DEU. Za samozrejmos pova ujem teletext, no ná model mal aj nieèo navy e. Mal toti dva tunery, vïaka èomu sme si mohli vychutna plnohodnotné PIP (funkcia obraz v obraze). Prípojné body AV boli umiestnené vpredu (kompozitný cinch, 2x audio cinch a S-VHS mini DIN - u itoèné pre videokameru) aj vzadu - 2x SCART (Euro AV konektory pre VHS, DVD, satelit...). Samozrejme, scart má plnú podporu pre RGB vstup! Záver: Opä som bol raz milo prekvapený. Neviem, preèo sa v etci naháòajú za kvalitnou zahraniènou elektronikou, ktorá sa aj tak väè inou vyrába kdesi v Èíne. Ono tých 32 000 Sk za televízor je dos , ale... Testovaný model ponúka urèite viac ako väè ina konkurencie, a pritom to má za výrazne lep iu cenu! Za porovnate¾nú kvalitu zaplatíte u iných o nejakých 15 a 20 tis. Sk viac! Nakupujme domáce výrobky, najmä keï sú dobré! CTV28WHD41 je pre DVD ako stvorený... Zapo ièal: OVP Orava, s.r.o., www.ovp.sk Tel.: 043/5301 501, Cena bez DPH: 26 821 Sk cou Euro AV konektora! Je tu aj mo nos výstupu cez kompozitný cinch a S-VHS mini DIN. Príjemným prekvapením pre mòa bola absencia ochrany proti kopírovaniu na VHS (macrovision). iroké sú aj mo nosti výstupu audia. Je tu digitálny konektor SPDIF (koaxiál aj optický) + mo nos výstupu na 5+1 samostatných kanálov. Podporovaný je aj DTS výstup. Páèila sa mi mo nos jemného nastavenia zvuku. Tým mo no jednoducho dokorigova rozlo enia reproduktorov v prípade, e nemáte mo nos ulo i ich do ideálnej polohy, t. j. v rovnakej vzdialenosti od poslucháèa. Kvalita obrazu zodpovedala mo nostiam be ného DVD. Privítal by som nejaké obrazové filtre na redukciu umu, no túto funkciu dnes zvládnu be ne aj TV prístroje. Orava bez zaváhania prehráva v etky regióny. Poèas testovania sme vyskú ali v etky mo né DVD disky a zistili sme urèité problémy s RCE. Ide o ochranu proti kopírovaniu, proti pirátom a proti prehrávaniu na region free prehrávaèoch. Typickým príkladmom mô e by film Patriot (v hl. úlohe M. Gibson), ktorý vïaka ochrane neprehráva napríklad ani americká verzia Sony Playstation 2! a ko poveda , èi to mo no pova ova za chybu mechaniky, alebo za problém softvéru (myslíme filmu na DVD), ale je to fakt! Znaèkové prehrávaèe (tým myslím Philips, Sony, Pioneer...) s týmto problém nemajú, ale tie sú zasa len pre jeden región! Experimentovaním sa mi viac-menej (mo no náhodou) podarilo odstráni tento problém a prehra na testovanej Orave aj DVD Patriot s ochranou, tak e problém je mo né

D V D

space

rie i ! Ak vás to zaujíma, podrobnej í opis problému aj s návodom rie enia nájdete na WWW.DVDONLINE.SK. Záver: Orava je dobrou vo¾bou pre be ného slovenského zákazníka. Má nieko¾ko nad tandardných funkcií (ako prehrávanie MP3, region free, macrovision off) a má aj svoje problémy. Ako nám potvrdil výrobca, ide o prvý model. Koncom roka by sa mal objavi nový model DVD ORAVA, ktorý bude lep ie prispôsoboný pre slovenský trh (slovenské menu a pod.), no pod¾a ná ho názoru je aj DVD-500 zaujímavým kúskom pre domácich. A najmä je lacný... Zapo ièal: FKH electronic a.s. tel: +421 43 5306002 Cena bez DPH: 8122 Sk, Záruka: 1 rok

Ktoré DVD tituly sa najviac predávajú? V dy sú to, samozrejme, tie najnov ie! Keï to v ak vezmeme globálne napríklad za posledný rok, tak jednoznaène vedie Matrix. O tomto DVD sme u podrobnej ie písali, ale bolo to pomerne dávno. Azda len v kocke pripomeniem, e to bol ve¾mi problematický disk. Výrobca pou il niektoré nové spôsoby zabezpeèenia ochrany pred kopírovaním, èím znemo nil prehrávanie na niektorých modeloch. Matrix bol oznaèovaný za najproblematickej ie DVD. Problémy sa dali odstráni výmenou (upgradom) firmwaru prístrojov, ktorú robili servisné strediská na poèkanie bezplatne. Matrix sa u nás dobre predával najmä kvôli cene. Pri jeho výrobe toti nastala drobná chyba (CZ titulky majú spolu asi 3-minútový výpadok poèas filmu), èo distribútor rie il výrazným zní ením ceny. Aj vïaka tomu sa dodnes predalo viac ako 14 000 DVD, èím má Matrix absolútne prvé miesto. Poznámka pre informáciu: Ak chcete zaplati náklady spojené s výrobou DVD (matrica, authoring, práva...), mali by ste preda aspoò tých 3000 kópií. Èi e, ak by sa Warner rozhodol zaplati novú opravenú verziu, bol by stále v pluse. Druhú prieèku obsadil Gladiátor s 10 000 predanými DVD. Ten sa u nás predáva v dvoch prevedeniach - jedno a dvojdiskové. Druhý disk je bonusový a obsahuje mno stvo dokumentov k filmu vrátane nieko¾kých tajných menu s ukrytými bonusmi! Gladiátor ako film získal nieko¾ko Oscarov (zaslú ene). Ide skutoène o brilantnú snímku. Na-

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.

SVET Starwars Trilogy / Episode 1 Indiana Jones Trilogy Back to the Future Trilogy Godfather trilogy Shrek Schindler's List Forrest Gump The Simsons - The Complete First Season The Mummy Returns - Collector's Edition E.T. Vinetou / S tebou mnì baví svìt

Slovensko a Èesko Dìdièství, aneb... (B. Polívka) The Mummy 2 Matrix 2 + 3 (pozn. e te neexistuje) Pearl Harbour / Slunce seno... Starwars Trilogy Leon (J. Reno) Tmavìmodrý svìt Shrek Indiana Jones Trilogy

Pozn.: Tabu¾ka iadaných titulov CZ/SK, èas je zostavená na základe výsledkov ankety (9.-10./2001) serveru DVDONLINE.SK. Na ankete sa zúèasnilo takmer 400 respondentov.

vy e, je to prvý oficiálny DVD titul u nás, ktorý má DTS audiostopu (pre star ie systémy má aj audio v DD 5.1). Na tretej pozícii sa dr í titul spoloènosti Warner Gone In 60 seconds o ve¾kej kráde i automobilov (Nicolas Cage). tvrté miesto patrí vynikajúcej Múmii, ktorá je okrem dobrého filmu, mimoriadne dobre vybaveným DVD. A to sa chystá e te jej pokraèovanie a peciálna reedícia tohto disku s názvom ULTIMATE COLLECTION (6 hodín videa a bonusov!). V zozname nájdete ïalej mno stvo hitov z kín ako napríklad iesty Zmysel, Patriot (M.Gibson), Dokonalá búrka, Piaty Element alebo Jurský Park 1 + 2. V prvej desiatke nechýba ani dokumentárny cyklus spoloènosti BBC, tvorhodinové DVD Putovanie s Dinosaurami. Skvelý film, ktorý by ste si rozhodne nemali necha ujs ! Predpokladám, e poradie trochu zamie a séria nedávno vydanej akènej klasiky - filmy Face Off, Air Force One, kolekcia filmov S. Kubricka, Red Planet, Platoon a podobne. Oèakávaný rekordéri, ktorí by sa mali èoskoro objavi a majú ve¾kú ancu minimálne dobehnú úspech DVD Martix a Gladiátora sú urèite Starwars, Shrek, Tiger a Drak, alebo Armagedon. Tak Hviezdne vojny to majú urèite dopredu isté na celom svete. Je to najoèakávanej í titul u od vzniku formátu DVD. Èo si ¾udia najviac elajú na DVD a nie je to? Na prvom mieste je pôvodná trilógia Starwars a potom trilógia Indiana Jones. V tesnom závese je ïal ia Spielbergova a Lucasova trilógia Spä do budúcnosti. Nasledujú nové tituly z kín ako napríklad Shrek, alebo Jurský park 3. Ten naposledy menovaný by sa mal objavi v decembri v dvojdiskovom prevedení. Ú asné na tejto verzii je to,

e bude údajne obsahova 10 hodín bonusového videa! Dobré, nie? Film má èosi okolo 90 minút a dokumenty o filme asi 600! V tomto rebríèku najh¾adanej ích filmových ti-tulov figuruje jedna zaujímavos - seriál Simpsonovci! Vidíte, aj to je dôkaz celosvetového úspechu. Robili sme si prieskum iadaných titulov aj u nás. Jeho výsledok nás trochu prekvapil, lebo sa výrazne lí il od toho celosvetového. Pre porovnanie uvádzame v tabu¾ke obidva rebríèky. Ako vidíte, ¾udia u nás h¾adajú skôr domácu produkciu. Bohu ia¾, tieto DVD sa pomerne slabo predávajú (myslím v porovnaní s trhákmi z kín), lebo tieto filmy u majú ¾udia okukané . Boli u mnohokrát v televízii a vyda ich na DVD stojí ve¾a peòazí. Návratnos je malá, preto sa pravdepodobne v krátkom èase domácej klasiky urèite nedoèkáme. Juraj Redeky

1/3 AP MEDIA lezato str. 19

Ïal ie zaujímavé informácie oh¾adne DVD nájdete na týchto linkách: INFO: http://www.dvdonline.sk http://www.dvdbase.cz http://dvd.cz Distribúcia v CZ / SK: http://www.bhe.cz http://www.hce.cz http://www.warner.cz http://www.intersonic.sk Info HW+SW: http://dvd.umax.cz http://www.hometheaterhifi.com http://www.mpeg.org/mpeg/dvd - tech. info DVD http://www.7thzone.com - region free http://go.to/dvdsoft

T e s t y

Z á k l a d n é

d o s k y

Test základných dosiek pre Socket A s podporou DDR pamätí Pri kúpe nového poèítaèa sa preva ná èas pou ívate¾ov sna í vybra najlep iu grafickú kartu, ve¾ký pevný disk, ve¾a pamäte, rôzne extra doplnky a podobne. Peòa ný limit v ak býva neúprosný, a tak sa potom na niektorých komponentoch etrí. Najèastej ie sa toto etrenie nepochopite¾ne prejaví pri základnej doske. Nako¾ko doska integruje v etky obvody a od nej závisí celkový výkon zostavy, nie je to správne. Keï e od ná ho posledného testu základných dosiek u nejaký èas uplynul a procesory od spoloènosti AMD sú stále ob¾úbenej ie vïaka dobrému pomeru cena/výkon, rozhodli sme sa otestova nové dosky pre Socket A, konkrétne s podporou DDR pamätí. V teste sa nám zi lo spolu osem dosiek s èipsetmi od rôznych výrobcov. Preva ovali hlavne obvody od spoloènosti VIA. Okrem týchto èipsetov sme mali v teste aj èipsety od AMD, ALi a SiS, na ktoré sme boli najviac zvedaví. peciálne sme sa te ili na dosky so SiS 735, preto e pod¾a predbe ných informácií sú lacné a výkonné. Èipset ALiMaGik 1 bol pre nás spoèiatku iba ako kuriozita, èo sa v ak po otestovaní hneï zmenilo. Keï e boli v teste v podstate dosky s èipsetmi VIA, ALi, SiS a AMD, tak aj celkový výkon mô eme deli pod¾a pou itých èipsetov. Výkon bol viacej-menej vyrovnaný, tak e pri výbere dosky by ste mali ma na zreteli hlavne to, èo daná doska ponúka a jej cenu. Takmer v etky dosky boli vyhotovené vo formáte ATX, okrem dosky Chaintech CT-7SID, ktorá mala formát Micro ATX a pochopite¾ne men í poèet slotov. Výhoda takéto malého rie enia je hlavne v priestore, keï e sa dajú následne pou i malé skrinky. Vlastnosti dosiek sa riadia hlavne pou itým èipsetom, tak e preto sú dosky s rovnakým èipsetom v rovnaké. V etky dosky mali AGP 4x a Ultra DMA 100, boli vybavené minimálne dvoma pozíciami DDR s podporou PC1600 a PC 2100, niektoré ich mali aj viac a niektoré mali dokonca aj SDR pozície. Nemohli sa v ak naraz vyu íva SDR a DDR pamäte. Poèas testu sme si v ímali aj poèet FAN (napájanie pre ventilátory) výstupov na doske, èo mô e zaujíma . Pote ilo nás, e väè ina testovaných motherboardov ich mala viac. Rovnako sme skú ali aj procesor Athlon XP - ako s ním dosky doká u pracova . Samozrejme, e sme nezabudli aj na pretaktovanie, ktoré je pre pokroèilej ích ve¾mi dôle ité. V ímali sme si, èi je vôbec mo né procesor pretaktova a ak áno, tak aj ako sa dá nastavi FSB, Vcore a multiplikátor. Taktie sme mali na zreteli celkovú výbavu, ktorá sa dodáva k doske a prípadné volite¾né príslu enstvo. Be nými vecami navy e sú RAID radièe, sie ové karty, modemy. Poniektorí výrobcovia ponúkajú aj verziu s integrovanou zvukovou kartou a aj bez nej. Ako sa testovalo V rozhodnom dni D, keï sme u mali takmer v etky dosky do testu, sa vyskytol jeden ve¾ký problém. Nemali sme DDR pamäte. Bol piatok, takmer 17:00 a kde rýchlo zohna dve 256 MB DDR PC2100 s CAS 2,5? Nakoniec nás zachránila spoloènos ASBIS, ktorá nám bez problémov dodala dve 256 MB pamäte Kingstone, za èo majú na u vïaku. Pre test sme pou ili PC zapo ièané od spoloènosti ASBIS obsahujúce 1 GHz 266 FSB Thunderbird (vïaka AGEM-u sme mohli vyskú a aj nový procesor Athlon XP 1500+). Ïalej nasledujú dve 256 MB 266 MHz DDR pamäte Kingstone, ktorých CAS Latency = 2,5. Ako grafickú kartu sme zvolili Chaintech GeForce2 MX 32 MB. V etky dáta sa ukladali na disk Seagate, konkrétne 20 GB 7200 rpm Barracuda ATA III. Zvukovú kartu sme nepou ili iadnu a ak ju doska mala v sebe integrovanú, tak sme ju deaktivovali. V BIOS-e sme v dy urobili nieko¾ko identických nastavení. AGP zbernicu sme nastavili na 4x (keï e v etky dosky podporovali 4x) a ve¾kos pamäte pre AGP sme zvolili 32 MB (nie ka dý pou ívate¾ má 512 MB operaènej pamäte). Rovnako sme deaktivovali USB. Ostatné nastavenia boli pôvodné, vytvorené výrobcom, tak e je mo né e te stále zvý i výkon smerom hore. Ako operaèný systém bol nain talovaný Windows 98 SE a DirectX 8. Pred ka dou doskou bol nain talovaný èistý systém, resp. s výmenou dosky sme formátovali pevný disk a nanovo in talovali systém. Pre otestovanie výkonu sme pou ili program SiSoft Sandra 2001 (ver. 5.18.11), konkrétne benchmarky na CPU a Memory. Pre správnos výsledkov sme testy v dy opakovali. 3D Mark2001 nám podal informácie o celkovom grafickom výkone a Quake 3 (HQ): Arena Demo01 a Demo02 tieto informácie dokreslil. Z 3D WinBench 2000 sa pou ili testy na výkon procesora a grafiky. Z WinBench 99 prebehli v etky Winmarky. Pred týmito testmi bol v dy defragmentovaný pevný disk.

ABIT KG7 Balenie Abit KG7 obsahuje, okrem matiènej dosky, jeden 80- ilový Ultra ATA a jeden floppy kábel, jeden USB koncový plie ok, CD s utilitami a ovládaèmi a manuál. Manuál v anglickom jazyku je dostatoène podrobne a preh¾adne spracovaný.

Ide o kvalitnú dosku od známeho výrobcu vo formáte ATX. Je vybavená obvodom od AMD, teda North Bridge je AMD 761 a South Bridge VT82C686B. Má Socket A, to znamená, e je urèená pre procesory od AMD, konkrétne pre Thunderbird, Duron a Athlon XP. Doska podporuje AGP 4x a Ultra DMA 100. Pre nároènej ích pou ívate¾ov existuje aj verzia KG7-Raid, ktorá obsahuje integrovaný Raid radiè od HighPoint (ide konkrétne o HPT 370A). Naopak, pre menej nároèných pou ívate¾ov existuje aj verzia KG7-Lite, ktorá, oproti nami testovanej doske, neobsahuje 4 DDR SDRAM DIMM pozície, ale iba dve. V etky verzie dosiek KG7 podporujú PC1600 a PC2100 DDR SDRAM moduly. KG7 a KG7-RAID je mo né vybavi a 4GB operaènej pamäte. KG7-Lite má svoje maximum pri 2GB hranici. Nami testovaná doska KG7 obsahovala 6 PCI slotov a jeden AGP slot. AMR a ani CNR slot sa na doske nenachádzal. Tie mala tandardné konektory ako PS/2 pre my a pre klávesnicu, paralelný konektor (Standart/EPP/ECP), dva sériové konektory, dva USB konektory + jeden USB konektor na doske. MIDI konektor neobsahovala, preto e nebola vybavená integrovanou zvukovou kartou. Procesor sa, vïaka technológii SOFT MENU III, nastavuje cez BIOS. Pretaktovanie je mo né iba v BIOSe. Multiplikátor je mo né nastavi od x5 do x12 po 0,5 krokoch, potom je mo né e te pou i x12 a x13. FSB sa dá taktova v rozmedzí 100-200 MHz v 1 MHz krokoch. Ïalej mo no nastavova FSB rate - pomer CPU:RAM:PCI 3:3:1 -> 4:4:1. Hodnoty napätia mo no meni pre Vcore, I/O a DDR Vcc. Èo sa týka èasovania pamätí a AGP, je táto doska naozaj silná - nastavi sa dá azda v etko, èo sa dá a odborník si teda príde na svoje, polo iek je nieko¾ko desiatok! Aj keï v teste dosiahla doska iba priemerné výsledky, dosiahnu vysoký výkon optimálnym nastavením spolu s kvalitnými komponentmi nebude problém. Skú ali sme pou i v tejto matiènej doske aj Athlon XP 1500+ (133x10). Abit KG7 s týmto novým procesorom nemala iadne problémy. Procesor detektovala ako Athlon 4 1333 a hneï správne nastavila frekvenciu i multiplikátor. Ide o ve¾mi dobrú dosku, ktorú doká u oceni hlavne nároènej í pou ívatelia. Osobne sa nám páèilo celkové prevedenie, kde sa myslelo aj na také drobnosti, ako dostatoèný poèet FAN výstupov na motherboarde na kvalitné chladenie systému, aktívny chladiè pre èipset a podobne. Pre najnároènej ích pou ívate¾ov mô eme KG7 iba odporúèa .

ASUS A7A266 Asus je znaèka, pri ktorej sme zvyknutí na kvalitné, ale drahé motherboardy, ktoré majú zákazníkovi èo ponúknu . Ani tentoraz to nie je inak. U samotné balenie dáva tu i , e ide o nieèo viac. Okrem dosky tu nájdete jeden 40- ilový a jeden 80- ilový IDE kábel, jeden floppy kábel, mno stvo jumperov, USB plie ok s ïal ími konektormi, anglický manuál, rýchlu príruèku vo viacerých jazykoch, in talaèné CD a technickú karta na rýchlu orientáciu. Asus stavil na èipset AliMaGiK 1, ktorý má ako North Bridge ALi M1647 a ako South Bridge ALi M1535D+ a ako vidie , tak sa mu to aj celkovo vyplatilo. V Socket A sa dajú pou i Thunderbird, Duron a Athlon XP procesory. Tento motherboard v èase testovania ako jediný oficiálne uvádzal podporu pre Palomino. Doska je vybavená AGP Pro slotom, tak e ak máte k dispozícii energeticky nároènú kartu, mô ete ju naplno vyu i . Doska je vybavená Ultra DMA,

1/1 ACER str. 21

T e s t y

Z á k l a d n é

5 x PCI a AMR slotom. ACR a CNR slot neobsahuje. A7A266 má mo nos pou i SDR pamäte rovnako ako aj DDR (nie v ak súèasne), tak e ak máte dobré SDR-ky, tak ich nemusíte zbytoène zahadzova . Naopak, ak chcete vyu i nové DDR, tak nemáte zatvorenú cestu kúpou tejto dosky. Pri SDR DIMM mô ete vïaka trom pozíciám pou íva maximálne 3GB operaènej pamäte, pri DDR DIMM o nieèo menej, preto e sú k dispozícii iba dve pozície (2GB RAM). Nami testovaná verzia nebola vybavená volite¾nou integrovanou zvukovou kartou, ale vyrába sa aj audio verzia. Vzadu nájdete 2 x sériový port (UART), 1x paralelný port (EPP/ECP), PS/2 pre my a klávesnicu, 2 x USB + 4 x USB cez dva výstupy na doske. Opä je tu podpora pre IrDA. Taktie podporovala zapínanie systému cez klávesnicu. Táto doska je vhodná na pretaktovanie. Umo òuje meni napätie jadra, frekvenciu FSB a multiplikátor cez BIOS pomocou JumperFREE alebo na doske cez jumper, tak e v etci si prídu na svoje. Multiplikátor je mo né krokova od x5 do x12,5 po x0,5, FSB od 100 MHz do 166 MHz po jednom MHz, jadro od 1,75 do 1,85 po 0,25. Funkcie konfigurácie pamätí sú SDRAM CAS Latency, SDRAM RAS to CAS Delay, SDRAM Precharge Time a SDRAM Cycle Time (Tras, Trc), mo nosti nastavenia èasovania sú teda dobré. iadne problémy s pou itím procesora Palomino (Athlon XP) sa nevyskytli. Navy e, ASUS A7A266 patrila medzi najvýkonnej ie dosky v teste, tak e sme ju pou ili pri testoch nového Athlona (viac v èlánku o Athlon XP v tomto èísle). ASUS A7A266 nároèných pou ívate¾ov urèite nesklame. K výkonu nemáme iadne výhrady a taktie ani k doske samotnej, tak e nám zostáva ju iba odporúèa .

ECS K7S5A

V na om teste bola doska K7S5A jedna z najoèakávanej ích, preto e sme boli pochopite¾ne zvedaví na poslednú novinku v poli èipsetov, a to konkrétne èip SiS 735. Tento obvod bol pod¾a predbe ných informácií ú asne výkonný za minimálnu cenu a my sme to chceli, samozrejme, overi . V katuli sme, okrem dosky samotnej, na li jeden osemdesiat ilový kábel, jeden floppy kábel, anglický manuál a in talaèné CD.

d o s k y

Doska je vo formáte ATX a je v èiernom prevedení. Vybavená je Socketom A a umo òuje pou i Thunderbird a Duron procesory. Motherboard obsahuje 6 x PCI, jeden AMR slot a AGP 4x. Radiè na doske podporuje ATA/100. Taktie obsahuje integrovanú zvukovú kartu (AC97Codec). Èip SiS 735 umo òuje vyu íva SDR ako i DDR DIMM pozície, nie v ak súèasne. Maximálna ve¾kos jedného modulu je limitovaná 512MB hranicou, tak e maximálna mo ná ve¾kos celkovej operaènej pamäte je 1GB. Vzadu doska obsahuje PS/2 pre my a pre klávesnicu, 2 x USB + 4 x USB cez dva vývody na motherboarde, 2 x sériový port (16550 compatible fast UART), jeden paralelný port (ECP, EPP), Line in, Line out a Mic in. Na doske je aj podpora pre infraèervený port. Ako mo né volite¾né príslu enstvo sa dodáva 10BaseT/X Ethernet LAN, AMR 56K Fax/Modem. Doska umo òuje zapnutie PC cez vstupné zariadenie, ako je napríklad klávesnica. Na doske sa nám páèilo, e Speaker a LED diódy boli navzájom od seba oddelené, tak e to bolo celkovo preh¾adnej ie. Pretaktovanie nie je mo né, èo nás trochu sklamalo, preto e to bola jediná chybièka krásy. Nastavi sa dá iba frekvencia RAM a FSB 100/133 MHz, a SDRAM/DDR CAS Latency. Doska si nerozumela s Athlonom XP, ale nemô eme chcie v etko. Výhodou tejto matiènej dosky nie je mno stvo mo ností a nastavovaní, ale dobrý výkon a nízka cena, èo nebýva èastým javom. Vhodná je pre kanceláriu a spokojného u ívate¾a, ktorý nemá v úmysle niè nastavova a ani niè pokazi .

HIS M44-B1

Znaèka HIS je bola pre nás v oblasti základných dosiek ve¾kou neznámou. Preto sme boli trochu prekvapení výsledkami samotných benchmarkov, ktoré v grafickej èasti dopadli naozaj dobre. Av ak nepredbiehajme a pozrime sa najprv ne jednotlivé fakty. Balenie M44-B1 je oproti ostatným doskám spar anskej ie. Doska, 80 ilový Ultra ATA IDE kábel, floppy kábel, CD s ovládaèmi a ve¾mi jednoduchý anglický manuál. Poèas montá e nás prekvapila izolaèná vrstva na spodnej strane dosky, ktorá je celkom dobrým nápadom. Motherboard je vyhotovený vo formáte ATX. Obsahuje obvod VIA KT266, teda ako North Bridge je pou itý obvod KT266 a ako South Bridge VT8233. Má Socket A - mô ete pou i Thunderbird, Duron a Athlon XP procesory. Doska podporuje AGP 4x a Ultra DMA 100. Zo pecifikácie obvodu VT8233 vychádza mo nos a piatich PCI slotov a M44-B1 nie je výnimkou. Okrem 5 x PCI, obsahuje tandardný AGP slot a ACR slot. Na doske nás celkovo prekvapili 3 FAN konektory, pri takýchto doskách to nebýva úplne zvykom. V zadnej èasti je 2 x sériové rozhranie (16550 Compatible UART), jedno paralelné rozhranie (ECP/EPP), PS/2 pre my a pre klávesnicu, 2x USB + mo nos 4xUSB na motherboarde cez dva konektory, 1x Line-In, 1x Line-Out, 1x Mic in a 1x MIDI. Na doske je aj podpora pre IrDA. Taktie má integrovanú zvukovú kartu (AC97). Má spolu tri DDR DIMM sloty urèené pre PC/1600 a PC/2100 pamäte. Maximálna mo ná ve¾kos in talovanej RAM pamäte je 3 GB. Doska je urèená pre klasického pou ívate¾a. Základná FSB sa nastavuje na doske cez jumper (100 MHz alebo 133 MHz), a potom následne v Award BIOSe je mo né krokova frekvenciu po 1 MHz a po 166 MHz (teda od 100 MHz alebo 133 MHz po 166 MHz). Meni multiplikátor a Vcore nie je mo né. Pamä mo no nastavi funkciami CL, Bank Interleave a DRAM Command Rate. HIS M44-B1 nie je zlá doska, o èom nás presvedèili aj benchmarky, a pre be ných pou ívate¾ov je zaujímavá svojou jednoduchos ou. Vhodná je pre v etky kancelárie a podobné pracoviská, kde vïaka slu nému výkonu nájde svoje uplatnenie.

T e s t y CHAINTECH CT-7KJD Základné dosky Chaintech nie sú pre nás ve¾ká neznáma - väè inou predstavujú vhodný kompromis medzi cenou a poskytovanými mo nos ami. Samozrejme sme ich preto nemohli z testu vynecha . Balenie Chaintech CT-7KJD predstavuje jeden 80- ilový EIDE a jeden floppy kábel, dve in talaèné CD a struèný anglický manuál. Manuál obsahuje nie celkom presné informácie, preto treba pou i prilo enú kartièku s doplòujúcimi informáciami. Vyhotovenie bolo vo formáte ATX. Doska je vybavená èipovou súpravou od AMD, teda ako North Bridge bol pou itý AMD761 a ako South Bridge VT8233. Má Socket A, s mo nos ou pou i procesory Thunderbird, Duron a Athlon XP. Doska podporuje AGP 4x a Ultra DMA 100. Dá sa vybavi dvoma modulmi DDR pamätí PC1600 a PC 2100 o maximálnej spoloènej ve¾kosti 2GB. Okrem 5 x PCI doska obsahuje aj jeden CNR a jeden ACR slot. V zadnej èasti nájdete jeden sériový konektor, paralelný (SPP/ECP/EPP) konektor, PS/2 pre my a pre klávesnicu. Dva USB porty mo no roz íri a na celkový poèet 6 cez dva vývody na doske. Pou itý integrovaný audioèip C-Media CMI8738 disponuje výstupmi Line-In, Line-Out, Mic-In a MIDI a podporuje dokonca 3D hudobné formáty a EAX. Po dokúpení plie ku s výstupmi získate dokonca 6 kanálové audio. Základná doska disponuje dvoma FAN výstupmi. Zaujímavou funkciou je HDD Instant Recovery - umo òuje zálohu systému na rovnaký pevný disk bez nutnosti pou itia operaèného systému. HDD Instant Recovery toti vytvorí na pevnom disku nevidite¾nú oblas , na ktorú nakopíruje dáta z disku. Pote ujúca je pri tejto doske mo nos pretaktovania. Multiplikátor procesora sa dá nastavi pomocou prepínaèov od x5 - x12,5 v krokoch po x0,5. V BIOS-e sa nastavuje napätie procesora, FSB (do 165 MHz po 1 MHz) a èasovanie pamätí CAS. Doska Chaintech CT-7KJD predstavuje rie enie vhodné pre be ného pou ívate¾a, pote ujúce je aj to, e sa dá vyu i aj na pretaktovanie. Obsahuje výkonný audioèip.

1/3 SOFOS stojato

CHAINTECH CT-7SID Popri ECS K7S5A je 7SID druhá základná doska vybavená èipsetom SIS735. V balení sme na li jeden 80- ilový kábel, jeden floppy kábel, anglický manuál a dve CD. Manuál na nás pôsobil nepreh¾adným dojmom. Nakoniec sa nám v ak podarilo v etko správne ponastavova a pusti sa do testovania. Doska bola vo vyhotovení micro ATX, èo ocenia hlavne pou ívatelia s priestorovými problémami. Rovnako ocenia aj pou itý èipset SiS 735, ktorý nemá North a Sout Bridge, nako¾ko je v etko integrované v jednom èipe. Výhodou integrácie v jednom je napríklad rýchla komunikácia medzi jednotlivými èas ami. Èip dosahuje rýchlos a 1,2 GB/s, èo je viac ako majú súèasné najrýchlej ie zbernice (PCI 133 MB/s, V-Link 266 MB/s a podobne). Ïal ou výhodou tohto èipsetu je podpora DDR ako i SDR pamätí, súèasná doska v ak umo òuje pou it iba DDR moduly do celkovej kapacity 1 GB. 3 x PCI sa mô e zda málo, ale keï e má integrované audio (AC97) a malé rozmery, viacej pozícií nie je potrebných. Navy e má aj CNR slot. AGP 4x je samozrejmos ou. Kladne hodnotíme spolu 6 x USB portov (dva vzadu a ïal ie 4 cez dva výstupy na doske). Doska ïalej obsahuje aj dva sériové, jeden paralelný a dva PS2 porty. Na doske sa okrem dvoch spomínaných USB konektorov nachádzajú napríklad aj konektory pre IR a wake on LAN. Rozhranie ATA/100 je v súèasnosti be ným javom. Celé nastavovanie dosky sa konalo pomocou jumperov. Pretaktovanie, bohu ia¾, nebolo mo né. Nastavova sa dala iba FSB 100 alebo 133 MHz a èasovanie pamätí jednoduchými vo¾bami od Normal po Turbo. Athlon XP procesor s touto doskou nepracoval. E te sme nespomenuli podporu zapínania PC pomocou klávesnice, ktorú doska obsahovala. Doska je skôr urèená pre lacnej ie systémy, kde aj svojou cenou patrí. Výkon je na cenu slu ný, neboli s òou po spustení iadne problémy. V na om hodnotení zaujala popredné miesto spolu s doskou ECS K7S5A, je v ak o nieèo drah ia.

str. 23

T e s t y

Z á k l a d n é

d o s k y

Command Rate. Poslú i mô e aj softvér QDI StepEasy, vïaka ktorému je mo né pretaktova stroj aj v pohodlí operaèného systému. Keï sa u bavíme o softvéri, tak musíme e te spomenú , e je mo né aj meni úvodné logo pomocou QDI BootEasy. Athlon XP pracoval opä normálne. Na e výhrady smerujú k pou itiu zariadení ako grafická a zvuková karta - pri in talácií niektorých zariadení tohoto typu sa mo u vyskytnú problémy (v na om prípade to bola grafická karta GeForce MX). KudoZ 7-A je zaujímavá doska s bohatými mo nos ami, ale bohu ia¾ be ného pou ívate¾a mô e pri pou ití niektorých kariet potrápi .

QDI KuDoz 7-A

MSI KT266 Pro

Balenie dosky KuDoz 7-A obsahuje 80- ilový kábel, floppy kábel, zadný plie ok, in talaèné CD, balík jumperov a anglický manuál. Motherboard je vyhotovený vo formáte ATX. Výrobca sa rozhodol pou i èipset VIA Apollo KT266, teda ako North Bridge bol pou itý VT8366 a South Bridge VT8233. Má Socket A umo òuje pou i Thunderbird, Duron alebo Athlon XP procesor. Integrovaný radiè podporuje Ulta DMA 100. AGP zbernica má podporu 4x. My sme testovali verziu KuDoz 7-A s integrovaným AC97 Codec, ale pre nároènej ích pou ívate¾ov existuje verzia KudoZ 7-C, ktorá namiesto AC97 obsahuje Creative CT5880. Do troch DDR pozícií je mo né pou i PC1600 a PC2100 DDR SDRAM DIMM pamäte, spolu o maximálnej ve¾kosti operaènej pamäte 3GB. 6 x PCI slotov musí staèi aj pre nároèných pou ívate¾ov a e te mô u pou i aj ACR slot. V zadnej èasti nájdeme PS/2 konektor pre klávesnicu, PS/2 konektor pre my , 2 x USB + ïal ie 4 x USB cez dva vývody na doske, 2 x sériové rozhranie (16550 fast compatible UART), jedno paralelné rozhranie, Mic-in, Line-in, Line-out a MIDI. Doska má vývod na IrDA, SCR, WOM a WOL. KuDoz 7-A je mo né pou i aj na pretaktovanie. Podrobnej ie nastavenie sa dá realizova aj cez jumpere. Multiplikátor je mo né nastavi od x5 a do x12,5 po x0,5, CPU core od 1,65V do 1,85V po 0,025V, FSB je mo né nastavi od 100 MHz do 115 MHz a od 133 MHz do 150 MHz. Na nastavenie pamätí ïalej slú ia funkcie SDRAM Cycle Lenght (CL), Bank Interleave a DRAM

MSI KT266 Pro v balení obsahuje jeden 80- ilový IDE kábel, jeden floppy kábel, USB kábel na prepojenie dvoch PC, 2x USB plie kové vývody, in talaèné CD a anglický manuál. Základná doska je ATX formátu. Ako èipset bol pou itý VIA Apollo KT266, teda ako North Bridge VT8366 a ako South Bridge VT8233. Má Socket A dáva mo nos pou i Thunderbird, Duron a Athlon XP procesor. AGP 4x a Ultra DMA 100 sú be nou súèas ou dne ných motherboardov a ani u MSI KT266 Pro to nie je inak. Ak niekomu nestaèí radiè na doske, tak je k dispozícii aj doska MSI KT266 Pro-R, ktorá je vybavená extra radièom Promise (20265R) s podporou RAID. R verzia má navy e aj AGP Pro slot. Okrem tejto verzie exis-

Výrobca

Abit

Asus

ECS

HIS

Model

K7G

A7A266

K7S5A

M44-B1

Dodávate¾

AGEM

BGS Distribution

AGEM

SOFOS

Kontakt

02/63810049

02/44452768

02/63810049

02/54773980

Cena bez DPH

6 760 Sk

5 825 Sk

3 079 Sk

4 953 Sk

Formát

ATX

Rozmery v mm

305 x 245

305 x 244

309 x 218

Socket

Socket A

Èipset

AMD

ALiMaGik 1

SiS 735

VIA KT266

North Bridge

AMD 761

ALi M1647

VT8366

South Bridge

VT82C686B

ALi M1535D+

VT8233

BIOS

AWARD

AMI

AWARD

FAN

AGP/PCI/ISA/AMR/ACR/CNR

1/6/0/0/0/0

1/5/0/1/0/0

1/5/0/1/0

DIMM SDR/DDR

0/4

3 /2

2 /2

0/3

Max. pamä

4GB

3GB/2GB

1GB/1GB

3GB

Audio

nie

AC97

Volite¾né príslu enstvo

iadne

C-Media Audio

10/100 Fast Ethernet,

10/100 Fast Ethernet

Chip CMI8738

USB modul, 56K Fax/Modem

SiSoft Sandra 2001 - CPU Benchmark/Dhrystone ALU (MIPS)

2788

2825

2804

2783

SiSoft Sandra 2001 - CPU Benchmark/Whetstone FPU (MFLOPS)

1380

1384

1377

1371

SiSoft Sandra 2001 - CPU Multi-Media Benchmark/Integer MMX Enh (it/s)

5470

5504

5452

5451

SiSoft Sandra 2001 - CPU Multi-Media Benchmark/Floating-Point 3DNow! Enh (it/s)

6846

6892

6801

6821

SiSoft Sandra 2001 - Memory Benchmark/Int ALU/RAM Bandwidth (MB/s)

578

535

617

518

SiSoft Sandra 2001 - Memory Benchmark/Float FPU/RAM Bandwidth (MB/s)

706

670

758

637

3DMark 2001 (1280x1024x16bit)

1878

1899

2014

2094

Quake 3 : Arena Demo 01 (HQ, 1280x1024x16bit) (FPS)

44,1

52,2

49,1

52,3

Quake 3: Arena Demo 02 (HQ, 1280x1024x16bit) (FPS)

44,8

55,6

51,4

55,8

3D WinBench 2000 - 3D WinBench 2000 Processor Test

2,26

2,23

2,29

2,12

3D WinBench 2000 - 3D WinMark 2000 (FPS)

39,8

38,1

39,8

43,4

WinBench 99 - CPUmark 99

95,4

94,3

95,5

92,3

WinBench 99 - FPU WinMark

5450

5590

5430

WinBench 99 - Business Disk WinMark 99 (kB/s)

8700

15200

9260

5930

WinBench 99 - High-End Disk WinMark 99 (kB/s)

21100

23400

28100

21400

WinBench 99 - Business Graphics WinMark 99

471

470

475

WinBench 99 - High-End Graphics WinMark 99

1410

1390

1410

1420

T e s t y tuje aj verzia RU, ktorá má okrem radièa Promise a AGP Pro aj USB 2.0 kontrolér (4 x USB 2.0). Spä v ak k na ej testovanej doske. Obsahuje 5 x PCI, èo je tak akurát, AGP 4x a jeden CNR slot. Má tri DDR SDRAM DIMM pozície, ktoré podporujú pamäte PC1600 a PC2100. Maximálna ve¾kos operaènej pamäte je 3GB. V zadnej èasti nájdeme dva sériové výstupy, jeden paralelný (SPP, EPP, ECP), PS/2 pre my a klávesnicu, 2xUSB + 4xUSB cez dva výstupy na doske, Line-In, Line-Out, Mic-In a MIDI. Na motherboarde sa potom e te nachádza výstup pre IrDA a integrovaná zvuková karta (AC97 Codec). pecialitou MSI je technológia PC to PC, ktorá umo òuje prepoji dva PC cez USB kábel, èo je pod¾a nás celkom ikovné rie enie. Výhodou, resp. dobré je aj to, e druhý motherboard nemusí toto prepojenie podporova . Staèí ak má USB konektor. Medzi cenené veci patrí aj D-LED. Sú to 4 LED diódy umiestnené zvnútra nad zadnými výstupmi. Ich signalizáciou mô ete hneï zisti , èo je chybné, a tak netreba pou íva èasto krát prácnu metódu pokus - omyl. Pretaktova PC je pri MSI KT266 Pro mo né aj pomocou softvéru Fuzzy Logic III, ktorý doká e túto èas úplne zautomatizova , a preto sa do pretaktovania mô u pusti aj technicky takmer neznalí jednotlivci (samozrejme, na vlastné riziko). Ak takémuto pretaktovaniu neveríte, tak mô ete e te stále pretaktova PC cez BIOS. FSB je mo né nastavi od 100 MHz do 120 MHz alebo od 100 MHz do 131 MHz a potom od 133 MHz do 164 MHz (pod¾a frekvencie FSB). Nastavi mo no aj hodnotu multiplikátora, napätie jadra procesora a DDR pamätí. Èasovanie pamätí obsahuje polo ky SDRAM Frequency, CAS Latency a SDRAM 1T Command. Athlon XP pracoval bezproblémovo. MSI KT266 Pro je slu ná doska, ktorá zaujme hlavne dobrou výbavou a svojími mo nos ami. Záver Väè ina dosiek ponúka v súèasnosti dostatoèný výkon, a preto si výber dosky teba zvá i najmä pod¾a va ich potrieb. Rozdiel 1 èi 2 frames nie je a taký dôle itý ako celkové mo nosti dosky, najmä v oblasti nastavení, pomocou ktorých si mô ete výkon dosky zvý i . To treba bra do úvahy aj pri výsledkoch testu - tieto sú skôr orientaèné a pomocou rôznych nastavení poskytovaných doskou ich mo no èastokrát zvý i , najmä èo sa týka pamäte a AGP. Príjemne nás prekvapila doska Asus A7A266 svojím diskovým výkonom (èipset ALiMaGik 1) a poskytovala zároveò dobré mo nosti nastavenia a slu nú výbavu. Ïal ími dvoma doskami, ktoré nás nieèím zaujali, boli ECS K7S5A a Chaintech CT-7SID. Obe boli vybavené èipsetom SiS 735, tak e boli najlacnej ie z testu a popri tom mali ve¾mi slu ný výkon. Ich nevýhodou sú chudobnej ie mo nosti nastavovania. Takou drobnou zaujímavos ou je to, e dosku ECS K7S5A predávajú aj s oznaèením DTK. Jediný rozdiel je iba v jednej samolepke na katuli a na cene. Ostatné je identické. Prekvapením je aj HIS M-44 B1 s èipsetom VIA KT 266. Ponúka dobrý výkon hlavne v grafike sympatickú cenu, ktorá sa pribli ovala k doskám s èipsetom SiS 735. Na pretaktovanie sa nám páèili dosky Asus A7A266, Abit KG7, KuDoz 7-A, MSI KT266 Pro a prípadne aj Chaintech CT-7KJD. Najlep ie FSB umo òoval nastavi motherboard Abit KG7 (v rozmedzí od 100 MHz do 200MHz po 1MHz krokoch). Niektoré dosky umo òovali pretaktova systém aj v pohodlí operaèného systému (QDI a MSI). Základné dosky vybavené South Bridge od VIA nemusia v dy podáva optimálny výkon, alternatívnym rie ením mô e by zakúpenie verzie dosky s integrovaným radièom RAID. Test máme za sebou a mô eme poveda , e v výkon dosky závisí hlavne od pou itého èipsetu. Edmond Kme Chaintech

Chaintech

QDI

Microstar

CT-7KJD

CT-7SID

KudoZ 7-A

KT266 Pro

ASBIS

AGEM

02/44871589

02/63810049

5 514 Sk

4 005 Sk

3 982 Sk

5 995 Sk

ATX

Micro ATX

ATX

305 x 230

244 x 222

305 x 235

304 x 235

Socket A

AMD

SiS 735

VIA KT266

AMD 761

VT8366

VT8233

AWARD

AMI

1/5/0/0/1/1

1/3/0/0/0/1

1/6/0/0/1/0

1/5/0/0/01

0/2

0/3

2GB

1GB

3GB

CMI8738

AC97

audio plie ok

USB plie ok

iadne

USB 2.0

2785

2779

2787

2789

1372

1376

1375

1374

5450

5451

5467

5462

6827

6817

6838

6805

569

615

457

518

698

762

468

646

1882

2014

1976

1988

44,2

49,1

48,3

50,2

44,9

51,4

52,1

2,14

2,32

2,1

2,11

38,9

39,9

93,4

96,2

91,3

92,4

5440

5450

5460

7800

8230

5240

6580

20500

20700

16500

18300

470

472

463

457

1400

1360

1350

1/3 Euromedia stojato str. 25

S h a r e w a r e Shareware - Ochrana pred Spyware

Spyware je internetový argón pre reklamou podporovaný softvér (ADware). Urèite ste podobný program u mali na svojom poèítaèi nain talovaný. Nemusí sa zaò plati , ale aj napriek tomu vývojári dostávajú peniaze na vývoj ïal ích verzií. A to práve od reklamných spoloèností, ktoré do týchto programov zaimplementovali reklamné prú ky (bannery). Tak by sme teoreticky mohli s vývojármi pôsobi v harmónii. Oni pre nás tvoria a my im neplatíme. Bohu ia¾, nie je v etko také ideálne, ako to vyzerá. Väè ina reklamných firiem si toti do programu pridáva trakèný softvér, ktorý pri pripojení na internet zasiela informácie od u ivate¾a reklamnej spoloènosti. A aj keï mo no nie sú zasielané informácie o identite pou ívate¾a (je tu teda anonymita), bude vám vadi fakt, e jednoducho máte na svojom PC server, ktorý posiela o vás informácie do sveta. Priamu definíciu slova Spyware nájdete na adrese http://whatis. techtarget.com/definition/0,289893,sid9_gci2 14518,00.html. Spyware je termín, ktorým sa internet hem í u presne rok, kedy sa objavili prvé podozrenia z nepovolených odpoèúvaní nálad èloveka pripojeného k internetu. Dnes u prakticky existujú zabehnuté formy, ako sa bráni proti podobným neèestným aktivitám. Ostatné obrany rôznych nad encov zanikajú, a to aj preto, e ve¾ké firmy si u dávajú pozor, aby sa okolo ich mena nevytvorila hmla podozrenia zo pioná e. Niekedy je v ak ve¾mi a ké dokáza , e zasielané dáta nie sú len dáta iadajúce o nové reklamné prú ky, ale informácie o pou ívate¾ovi. Vedeli ste v ak, e napríklad roz írený Download Akcelerator Plus (DAP) je silne podozrivý z tejto èinnosti? Tie treba pripomenú , e testované programy na detekciu Spyware niekedy nájdu aj falo nú stopu priamo v systéme Windows, preto neodporúèam okam ite maza v etko, èo sa oznaèí za podozrivé. Spychecker Zaèneme z¾ahka, a tými naj¾ah ími zbraòami. Sú nimi napríklad Spychecker, ktorý vystupuje vo forme utilitky s ve¾kos ou jedného malého okna. Spychecker obsahuje menný zoznam programov a firiem, ktoré sú podozrivé alebo usvedèené zo spywaringu . Ïal ie informácie o programe je mo né nájs na adrese http://www.spychecker.com/, kde je k dispozícii aj download. Treba v ak poveda , e aj napriek tomu, e Spychecker je

ve¾mi opatrný a obsahuje aj mená takmer neznámych firiem a programov, ktoré sa prakticky nedostanú nikdy na va e PC, obsahuje tie mno stvo mien subjektov, ktoré od spyware praktík u upustili práve pre oèistenie svojho mena. Preto pova ujem orientáciu len pod¾a Spycheckera za nedostatoènú a urèite je potrebný pravidelný update, aby ste si zbytoène nevytvárali o svojich programoch paranoické predstavy. Najlep ie je výsledok zo Spycheckera porovna s iným softvérom. Infoforce Infoforce (http://www.infoforce.qc.ca/spyware/enknownlistfrm.html) je ve¾mi podrobný zoznam programov, ktoré reálne majú v sebe súèas spyware alebo sú aspoò podozrivé, e spyware obsahujú. Zoznam obsahuje asi tisícku mien rôznych programov. Hovori , e tieto programy nie je príli dobré pou íva tie nie je rozumné, preto e de facto niè nespôsobujú a anonymita zostáva. No to u trochu odboèujem do polemiky oh¾adne etickosti spyware. AD-aware

Jedným z programov, ktorý sa uchytil je Adaware. Tento asi 850 KB ve¾ký program, dizajnovaným pre Win9x / ME / NT40 / W2000, je ve¾mi výkonným dielkom, preto e doká e kompletne skontrolova , pioná ne komploty vo vnútri vá ho poèítaèa. Zaènime v ak od zaèiatku. Po nain talovaní a otvorení programu je evidentné grafické rozdelenie programu na dve èasti. V ¾avej si oznaèíte oblasti, ktoré by ste radi nechali skontrolova . To mô u by napríklad registre, pamä , disky a podobne. Na pravej strane si u len stlaèíte tlaèidlo oskenova a máte pokoj. Preh¾adný log a priebeh skenovania vám odhalia aj najmen ie podozrenia, z ktorých, ako som u spomínal, sú urèite niektoré aj falo né. Log je, samozrejme, mo né si ulo i a prípadne sa poradi s skúsenej ím okolím, predtým ne sa vyma e niektorý dôle itý program. Ïal ím krokom u toti mô ete

jediným odfajknutím a stlaèením tlaèidla Exclude vymaza podozrivé aktivity zo srdca svojho poèítaèa. K dispozícii je tie tlaèidlo Backup, tak e sa nemusíte stresova a prípadne si editované èasti mô ete vráti do pôvodného stavu. Príjemná je aj zálo ka nastavení, kde si mô ete zvoli komfort ako je skenovanie proti spywaru pri tarte Windows. Takto de facto mô ete zosta ochránení ve¾mi kvalitne a pohodlne, bez väè ej námahy. Prida si mô ete tie polo ky do Ignore listu, ktorý je vlastne urèený pre subjekty, o ktorých iste viete, e sú v poriadku. Príjemný dojem z Ad-aware podèiarkuje aj vkusný grafický dizajn. Èo e te doda ? Program je mo né stiahnu ako evalution verziu z http://www.lavasoftUSA.com, prièom registraèný poplatok je 15$. ZoneAlarm Ove¾a sofistikovanej ím programom je ZoneAlarm (prípadne ZoneAlarm Pro), ktorý je v ak u urèený skôr pre malé siete. Tie u nájdeme v podnikoch, prièom ochrana dát a súkromia ako takého je aktuálna takmer v ka dej firme. Produkt firmy ZoneLabs (http://www.zonelabs.com) poskytuje kompletnú ochranu nielen proti Spywaru, ale aj proti útokom hackerov. Funguje na princípoch firewallu a stal sa osvedèeným nástrojom na obranu proti trójskym koòom a podobným zvieratkám, s ktorými majú Windows problémy. ZoneAlarm je designovaný pre 98 / Me/ 2000 / NT40, tak e by s ním nemal by problém. Stiahnutie evalution kópie s ve¾kos ou 2.85 MB by asi nemalo robi problémy. tandardná in talácia zakonèená re tartom poèítaèa netrvá vôbec dlho, prièom v system tray sa objaví nová ikona. A to je asi v etko, v èom sa treba hraba . ZoneAlarm je u toti vynikajúco nastavený defaultne, tak e pred prípadnými zmenami v nastavení si overte, èo prepínate. No ak predsa len chcete experimentova , pravým tlaèidlom my i kliknite na ikonu v system tray a stlaète Restore ZoneAlarm Control Center . Tie sa treba zmieni , e zapnutie tlaèidla Panic odpojí celý poèítaè z internetu (èo je, samozjrejme, najlep ia prevencia proti hackerom a podobným elementom). Polo ka Alerts informuje o v etkých prístupoch z internetu, o ktorých vás ZoneAlarm informoval aj s príslu ným logom, ak ste si logovanie aktivovali. Lock informuje o momentálnom stave blokovania internetového prístupu prostredníctvom ZoneAlarmu, rovnako si tu mô ete nastavi obmedzenia pre tieto prístupy. Security je u urèite potrebná polo ka podobného programu, ktorá nesmie chýba . Tu si mo no nastavi rôzne úrovne ochrany voèi internetu èi lokálnej sieti. Pri najvy om nastavení ochrany voèi internetu sa vá poèítaè stane prakticky nevidite¾ný ostatnému svetu. V etci máme jeden èi viac programov, ktoré sa pri svojej èinnosti sna ia pripoji na internet. Aj tieto programy ZoneAlarm kontroluje a ak neposlu ný program zahrniete do permission listu, bude sa na internet môc pripoji . Takto mô ete ma preh¾ad takmer o ka dej malièkosti, èo by potenciálne mohla ohrozi va e súkromie. Registrácia programu stojí 20$, èo sa mi nezdá prive¾a pre podniky, kde naozaj ide o záva né dáta a iaden spyware vo firme nemá èo robi . Program si mô ete stiahnú z http:// www.idg.net/go.cgi?id=508065 a èe tinu s kompletným prekladom z http://cestiny.cz/pz/ zonealarm.html. Takto sa program stáva jedineènou zbraòou, ktorá odfiltruje 95 % ne iaducich aktivít. Zolo Radnóti

R e c e n z i e

Windows XP - potrebujete ho? A je to tu oficiálne. Windows XP bol Microsoftom oficiálne uvedený na trh. Zaènú sa ve¾ké nákupy, alebo ho poèítaèová verejnos prijme pozvo¾ne? To uká e a èas a správanie sa pou ívate¾ov, ktorí síce chcú stále nieèo lep ie, no odmietajú ustavièné investície do výkonnej ieho hardvéru.

DISTRIBÚCIA Windows XP je k dispozícii v dvoch hlavných verziách, a to Windows XP Home Edition pre domácich pou ívate¾ov a Windows XP Professional na pracovné pou itie. K tomu sa e te pridá Windows XP 64-Bit Edition urèený pre pecializované aplikácie. V domácej verzii chýbajú niektoré profesionálne a nad tandardné mo nosti, èo sa na astie odrazí aj na prístupnej ej cene. Zaujímavos ou, a tie sklamaním sú najnov ie informácie o tom, e Windows XP nebude k dispozícii v slovenskom jazyku. Slovenské prostredie v ak bude mo né in talova formou jazykového balíèka, av ak len na anglickú verziu Windows XP Professional. E te e nemáme problémy s èe tinou, preto e v tomto jazyku bude Windows XP dostupný.

ÈO PRINESIE? Podrobné informácie o Windows XP sme vám priniesli u v predchádzajúcich èíslach, a tak sa teraz zameriame na to, èo mô e prinies (alebo aj neprinies ) tento systém pre potenciálnych pou ívate¾ov predchádzajúcich verzií Windows a èo mô u od neho oèakáva . Zameriame sa na rozdiely v in talácii, podpore hardvéru, zmeny prostredia, kompatibilitu, správu systému, ale aj na multimediálne mo nosti, internet a podobne. WINDOWS 95/98: Systém Windows 98 je u nás azda najpou ívanej í. Mnoho pou ívate¾ov v ak pou íva e te stále Windows 95, a to hlavne z hardvérových dôvodov (postaèí aj nadupaná 486). Pre týchto pou ívate¾ov bude prechod na Windows XP najväè ou zmenou. Systémové po iadavky Windows 9x sú minimálne, postaèí Pentium 133MHz s 32MB RAM. Na tejto konfigurácii u mô ete pohodlne pracova s kancelárskymi aplikáciami. Ak v ak budete chcie prejs na Windows XP, budete potrebova ove¾a výkonnej í poèítaè - procesor Pentium 300MHz a 128MB RAM. Navy e èistá in talácia Windows XP zaberie na disku 1GB. In talácia je v princípe rovnaká, rozdiel je v ak v príprave diskových oddielov pre systém. Ak v ak in talujete na èistý poèítaè alebo ako upgrade s predchádzajúcej verzie Windows, je to bez problémov. Rozdielne oproti

Windows 9x je nastavenie regionálnych a jazykových vlastností, prípadne vytvorenie pou ívate¾ských úètov. Podpora zariadení je najlep ia so v etkých verzií Windows, av ak niektoré kusy hardvéru nedetekuje ani on (napríklad niektoré grafické karty S3). Pri be ných zariadeniach sa vám v ak nestane to ako vo Windows 9x, e ste museli ovládaèe in talova ruène. Prostredie Windows XP bude najvidite¾nej ím rozdielom pou ívate¾ov Windows 9x. Graficky je vypracované skutoène pekne, no profesionálom to bude asi preká a . tart menu je rozdelené na dva ståpce, kde v ¾avom sú zobrazené najèastej ie pou ívané programy a v pravom adresáre dokumentov (dokumenty, obrázky, hudba), Môj poèítaè, Control panel, help, vyh¾adávanie a spustenie programov. Celkovo mo no prostredie hodnoti ako preh¾adnej ie a ¾ah ie ovládate¾nej ie. Kompatibilita s inými aplikáciami je celkom dobrá, no niektoré programy vám tu nebudú fungova (napríklad, ktoré po adujú priamy prístup na disk). Mo né je spusti program aj v móde tváriacom sa ako iná verzia Windows, no nie v dy táto vo¾ba funguje. Windows 98 je najlep ia vo¾ba pre hry, preto e vo Windows XP niektoré vôbec nespustíte (hlavne star ie), prípadne vám budú pada . Ak ste teda vá nivým hráèom, na XP rad ej zabudnite. Keï e Windows XP je multiu ívate¾ský systém, je jeho správa oproti Windows 9x ve¾mi rozdielna. Mô ete tu toti vytvára pou ívate¾ské úèty, pride¾ova im prístupové práva a podobne. Pre pou ívate¾ov Windows 9x to teda bude pomerne zlo ité, keï e takmer iadne konfiguraèné nástroje nenájdu tam, kde sú zvyknutí. V oblasti multimédií urobil Windows XP oproti Windows 9x ve¾ký krok vpred. Nový Media Player 8 ponúka univerzálne prehrávadlo videa a zvuku z mno stvom nastavení a efektov. Multimédiá sú podporované v ade. Dá sa v ak poveda , e ak máte vo Windows 98 nain talované rôzne multimediálne doplnky (ktoré mô u by navy e zdarma), vyrovnáte sa multimediálnym mo nostiam Windows XP. Pripojenie na internet je bezproblémové modemom aj sie ou. Súèas ou je Internet Explorer 6.0, ktorý si v ak mô ete nain talova aj vo Windows 98. Konfigurácie siete a sie ové pripojenia sa od Windows 9x lí ia úplne, tak e aj tu sa budete musie uèi nieèo nové. A na koniec najväè í prínos, ktorý prevý i v etko ostatné - Windows XP je oproti Windows 9x maximálne stabilný systém a nepadá. Tie v prípade chybnej aplikácie zhavaruje len tá a systém bez problémov pracuje ïalej. Skrátka stabilita NT. Výmenou svojho starého systému Windows 9x za Windows XP získate ve¾mi ve¾a, av ak najprv sa zamyslite èo potrebujete v systéme robi , lebo inak sa mô e sta , e to bude pre vás zbytoèná investícia.

1/3 TEOS lezato str. 27

space

WINDOWS ME: A èo pou ívatelia Windows Me, ktorí si tento systém zadová ili len nedávno? Èo mô u oèakáva od nového systému? Nie je toho to¾ko, ako pri Windows 9x, no rozdiely tu urèite sú. Systémové po iadavky sú pribli ne na rovnakej úrovni. In talácia Windows XP je podobná ako pri Windows Me, samozrejme, okrem vytvárania pou ívate¾ských úètov. V podpore zariadení jasne vedie Windows XP, aj napriek tomu, e do Windows Me bola pridaná podpora mnohých zariadení. V prostrediach a ovládaní tie nie sú ve¾ké rozdiely, v správe a konfigurácii platí to ako u Windows 98. Z h¾adiska kompatibility je na tom Windows Me lep ie, keï e vychádza z Windows 98. Ak teda hrávate hry, prechod z Windows Me na Windows XP nemá zmysel. A sme pri multimédiách, ktorých podpora u obidvoch systémov je ve¾mi podobná. Tak e iadny rozdiel. Výhody ktoré vám priná a Windows XP oproti Windows Me sú teda len vysoká stabilita, zabezpeèenie a multiu ívate¾ské prostredie, teda výhody NT systémov. Prechod na Windows XP z Windows Me je rozumnou investíciou len v tom prípade, ak potrebujete stabilný viacu ivate¾ský systém urèený na prácu. WINDOWS 2000: Porovnanie Windows XP a Windows 2000 je ve¾mi jednoduché. Ide toti prakticky o to isté, av ak Windows XP obsahuje graficky lep ie prepracované prostredie a pár zlep ení v ovládaní (má v ak vy ie nároky na diskový priestor). Jediným rozdielom, ktorý stojí vo Windows XP za to, je mo nos súèasného prihlásenia viacerých pou ívate¾ov a prepínanie medzi nimi. Tak e prínosy sú minimálne a urèite nestoja za prípadný upgrade (jedine e by bol zdarma).

ZÁVEREÈNÝ VERDIKT Pre domáceho pou ívate¾a vy adujúceho najmä zábavu, hry, hudbu a podobne úplne postaèí aj Windows 98 (prípadne Me), ktorý im poskytne v etko potrebné. Windows XP by preòho znamenal nemalé výdavky a prípadnú stratu kompatibility pre niektoré hry. Pre typického pou ívate¾a v kancelárii, vyu ívajúceho textový editor, tabu¾kový procesor a obèas nejaký grafický program na úpravu fotografií mô e Windows XP znamena zmenu k lep ej stabilite, a tým vy ej výkonnosti. Pokia¾ v ak má spo¾ahlivý systém s Windows 95/98, nemá ho preèo meni . Pre obèasné napísanie listu, vytvorenie tabu¾ky a grafu to úplne postaèí. Iné je to u pokroèilých a profesionálnych pou ívate¾ov, ktorí by mali urèite siahnu po Windows XP, pravda e ak u nepou ívajú Windows 2000 (èo je u profesionálov viac ne pravdepodobné). Pou itie Windows XP v ka dej oblasti nie je vôbec jednoznaèné a potrebné. Ide síce o pièkový systém, najlep í zo v etkých, ktoré Microsoft stvoril, no na druhej strane pomyselných váh sú nemalé investície nielen do hardvéru, ale aj samotného systému Windows XP a pre kolenie pou ívate¾ov. Kto má dostatok finanèných zdrojov nech neváha a be í kupova , no kto chce etri mal by aj myslie èo vlastne potrebuje. tefan Stieranka

S o f t w a r e Corel Bryce 5 - vytvorte si realitu

Stalo sa to 10. apríla 2000, keï kanadská spoloènos Corel Corporation a kalifornská MetaCreations Corporation oznámili, e Corel získal akvizíciou nieko¾ko pièkových grafických produktov z portfólia MetaCreations - MetaCreations Painter, Kai's Power Tools a Bryce. V etky tieto aplikácie boli kompatibilné so systémami Windows aj Macintosh a doplnili rad grafických nástrojov Corelu. Mnoho pou ívate¾ov týchto grafických nástrojov oèakávalo ich osud, èi budú existova naïalej samostatne, alebo dôjde k zlúèeniu s u existujúcimi nástrojmi Corelu. To, e tieto aplikácie ijú zatia¾ samostatne, potvrdzuje nový Bryce 5, síce u pod hlavièkou Corelu, av ak priná ajúci mno stvo zaujímavých zlep ení. Systémové po iadavky a in talácia V corelovskej katuli nájdete dve CD (s in taláciou pre Windows aj Macintosh) a takmer 400-stranovú pou ívate¾skú príruèku, v ktorej nájdete v etky potrebné informácie na prácu s programom. Pre Windows verziu budete potrebova procesor Pentium a lep í, 64MB RAM (odporúèané 128MB), 100MB na disku, 24-bitové farby, jednotka CD-ROM, my alebo tablet a operaèný systém Windows 98/Me/NT4/2000. Pre Macintosch verziu je to poèítaè Power Macintosh, 64MB RAM (odporúèané 128MB), 100MB na disku, 24-bitové farby, jednotka CD-ROM, my alebo tablet a systém Mac OS 8.6 a nov í. Tu v ak platí viac ako inde - èím viac tým lep ie. In talácia v prostredí Windows je bezproblémová, av ak mô e dôjs ku konfliktu s inými aplikáciami a Bryce potom nepôjde spusti . Pri na ich pokusných in taláciách sa tento stav vyskytol 1x zo iestich, pri Windows Me. Bohu ia¾, nepodarilo sa nám zisti , s ktorou aplikáciou sa dostal do konfliktu.

Èo bolo Prvá verzia Bryce sa objavila niekedy v polovici devä desiatych rokov. Na tú dobu tento program prekvapil nezvyklým prostredím a svojími mo nos ami. Dokázal toti ve¾mi jednoducho generova realistické krajiny. Bryce pracoval len na Macoch s procesorom 68000. Potom nasledovala druhá verzia Bryce 2.0, ktorá u bola optimalizovaná pre platformy Mac, PC a Alpha. Zaujímavos ou je, e tu do vývoja zasiahol èeský programátor, ktorý ovplyvòoval tento nástroj a do akvizície firmou Corel. Verzie 3 a 4 boli v znamení postupného a ve¾kého zlep ovania, prièom bola v dy zachovaná celková koncepcia programu. Pre pou ívate¾ov Bryce je urèite pote ite¾né, e z tejto cesty nevyboèil ani Corel s Bryce 5 (aj keï sa povráva e estka prinesie radikálne zmeny).

Prostredie a ovládanie Bryce v dy pútal zvlá tnou koncepciu interfejsu, ktorý sa ve¾mi výrazne odli oval od be ných aplikácií. a ko poveda èi je to dobre alebo zle. Kto si na prostredie zvykol, je s ním spokojný, no v prípade, e pracujete súèasne aj s be nými aplikáciami, nie je práca a taká intuitívna. Program be í výluène v celoobrazovkovom re ime a na prvý poh¾ad tu nenájdete iadne typické prvky Windows (skôr to pripomína nejakú hru). Keï v ak nabehnete kurzorom my i na horný okraj obrazovky, zobrazí sa klasické rolovacie menu, v ktorom sa u zorientuje ka dý. Pokia¾ si v ak na prostredie zvyknete a pochopíte jeho princípy, bude pre vás práca hrou. Ovládanie je potom pomerne jednoduché a intuitívne. V etky nástroje sú zobrazené prostredníctvom lí t, ktoré svojou názornos ou ponúkajú mo nos okam ite pracov a aj zaèiatoèníkom (reálne to v ak nie je také jednoduché, mnoho zaèiatoèníkov so zvyklos ami klasických aplikácií v prostredí Bryce dos dlho tápa). Ak sa v ak prehryziete prostredím a ovládaním, otvorí sa vám úplne nový svet, v ktorom mô ete ve¾mi ¾ahko vytvára efektné 3D scény a animácie.

Mo nosti Bryce bol u od svojho poèiatku urèený ako editor virtuálnych krajín a ich animácií, a pre tieto funkcie ponúka aj dnes naj ir ie mo nosti. U v predchádzajúcej verzii boli do Bryce implementované pomerne silné nástroje na vytváranie najrôznej ích 3D objektov, no v tejto oblasti je Bryce oproti iným podobným nástrojom stále pozadu (chýba ich modelovanie, deformácie a podobne). Pravda e v oblasti generovania krajín je Bryce skutoèným majstrom a ponúka tu v etky potrebné funkcie prepracované do najmen ieho detailu. Pri vytváraní krajiny mô ete najprv vytvori náhodný reliéf, na ktorý potom aplikujete rôzne nástroje na úpravu a zmenu krajiny (napríklad erózia). Iným spôsobom je zaèa na èistej pláni , na ktorú postupne pridávate pahorky, prepadliny, kamene, vodu a podobne. Pre výsledné dotvorenie krajiny mô ete pou i rôzne modifikátory, ako zodvihnutie alebo zní enie reliéfu, pridanie umu a podobne. Ve¾mi jednoducho vytvoríte tie oblohu alebo vodnú plochu. K dispozícii je aj nástroj, pomocou ktorého sa dajú jednoducho nastavi parametre slnka alebo mesiaca, oblaky, hmla, tiene a podobne, ktorých vytvorenie je v iných programoch dos zlo ité. Nastavenia sú síce dos rozsiahle, no väè ina vytvorených oblôh alebo vodných plôch sú príli rovnaké (skúsený pou ívate¾ Bryce ihneï spozná obrázok vytvorený v tejto aplikácii). Nechýba, samozrejme, ani mo nos urèi pre v etky objekty akúko¾vek textúru, kde detailný materiálový editor uspokojí ka dého pou ívate¾a. Bryce obsahuje aj pomerne slu né animaèné funkcie, tak e vo vytvorenej scéne mô ete necha po oblohe pohybova sa mraky alebo slnko, prípadne mô ete prinúti vodu k teèeniu. Nové funkcie Ako sme u spomenuli, Bryce 5 priná a aj mno stvo zlep ení. Povieme si teda aspoò o niektorých z nich. Jedným z najvýraznej ích zlep ení je sie ový rendering. Princíp práce je ve¾mi jednoduchý a ¾ahko zvládnute¾ný. Bryce mô e pracova v dvoch re imoch, a to buï ako server, alebo klient, prípadne mô e ako klient slú i aplikácia Bryce Lighting, ktorá je navy e zdarma. Komunikácia medzi serverom a klientmi prebieha prostredníctvom protokolu TCP/IP. Samozrejme, e na ovládanie a riadenie renderovania je urèená aplikácia, ktorá je

v úlohe servera. V nej urèíte IP adresy klientskych staníc, ktorým mô ete prideli pre renderovanie jednotlivé èasti obrázku. K dispozícii je aj nieko¾ko nastavení na pride¾ovanie práce a pre ovplyvnenie spôsobu renderovania.

Vysokokvalitný rendering teraz zahàòa funkcie pre mäkké tiene, odrazy, matné sklo a ïal ie, ktoré vytvoria reálnej ie zobrazenie. Pre iel aj urèitou optimalizáciou, tak e je o nieèo rýchlej í. Ïal ím zlep ením je Light Lab - svetelné laboratórium. Celé prostredie dialógu bolo prepracované, tak e máte lep í prístup ku v etkým nastaveniam. Nové mo nosti pri vytváraní svetelných efektov ponúkajú gradientné svetelné zdroje. Mô ete riadi smer, intenzitu a tónovanie jedného alebo viacerých svetelných zdrojov, a vytvori tak ve¾mi realistické ovládanie.

Úplne prepracovaný bol nástroj Tree Lab na vytváranie stromov. V tomto laboratóriu mô ete tvori a upravova ve¾mi realistické stromy pre va e krajiny. Oproti predchádzajúcej verzii máte k dispozícii úplne nové nástroje - mô ete presne urèi o aký typ stromu ide (na výber ich je dostatok), mno stvo vetiev, hustotu lístia alebo ihlièia, sfarbenie a podobne. Nechýbajú ani nástroje na detailné vytváranie kmeòov stromov. So stromami to v ak nepreháòajte, preto e ich renderovanie je maximálne pomalé. Zlep ený je Terrain Editor (návrhár terénov), ktorý ponúka nástroje na generovanie rozsiahlych terénov. Pri návrhu uvítate kombináciu 2D návrhu a 3D predbe né zobrazenie. Vytvárané vrchy sa ve¾mi pribli ujú realite. Neodmyslite¾nou súèas ou Bryce je editor textúr, ktorý textúry vytvára alebo importuje. Mo nosti sú iroké. Upravenú existujúcu textúru je mo né ulo i ako novú pre ïal ie pou itie. Novinkou je technológia Metaballs, ktorá ponúka schopnos tvori organické profily bez potreby vytvárania zlo itých mnohopolygónových modelov, èím vám u etrí ve¾a èasu pri renderingu. Táto technológia zabezpeèuje po vyrenderovaní automatické plynulé prepojenie dvoch blízkych gu¾ových objektov. Záver Corel Bryce 5 je silný nástroj na modelovanie 3D krajín a ich animácií, ktorý odporúèame v etkým vyznavaèom podobných programov (samozrejme, ak nemajú nieèo lep ie). Ako vidie , Corel po kúpe tohto produktu nezaspal a ïalej pracoval (a pracuje) na vývoji. Inovácie piatej verzie zahàòajú sie ový rendering, novú úroveò renderovania s fotorealistickými mo nos ami, nové nástroje na vytváranie stromov, svetla a ïal ie zlep enia. Kombináciou dostupných nástrojov tak mô ete vytvára takmer realistické krajiny. Struène Program: Corel Bryce 5 - program na realistické modelovanie 3D krajín a animácií Výrobca: Corel Corporation, Kanada, www.corel.com Zapo ièal: Corel ÈR, aldova 34, 186 00 Praha 8 - Karlín, ÈR Cena bez DPH: 309 EUR, upgrade: 179 EUR tefan Stieranka

1/1 ABEL str. 29

L i n u x Linux alebo praktické rady z unixovskej kuchyne DVD DVD pod Linuxom je stále vo vývojom tádiu. Viac webových stránok (napr. www.linuxvideo.com) sa venuje problematike DVD. DVD video je mo né prehráva u aj v Linuxe. Prehrávaè DVD nájdete napríklad aj na stránke http://www.linuxvideo.org, ktorá hovorí, okrem iného, aj o formáte UDF a jeho podpory pod Linuxom. Linux vie naèíta UDF formát príkazom: insmod dvd mount -t udf /dev/hdc /mnt

Niektoré klasické softvérové balíky na prehrávanie videa tie podporujú DVD. Mô eme spomenú Xmovie atï., ale aby ste zbehli DVD mechaniku minimálne aspoò tak, aby preèítala vá obyèajný CD disk, potrebujete DVD, ktoré má túto schopnos , preto e nie v etky DVD mechaniky, najmä tie star ie, vedia preèíta aj CD disky. Iné je to u so systémami BSD, ktoré kráèajú pozadu v podpore ovládaèov. Hoci zo eniete peciálne upravený DVD disk s in talaènou distribúciou napr. FreeBSD, napa¾ova DVD disky nie je ani pod Linuxom e te plne rozbehnuté. Dnes si povieme nieèo viac o OS FreeBSD, aby sme mali aj v problematike iných OS obraz. BSD Unix (a Linux tie ) má svoj pôvod aj v systéme BSD. Systém OpenBSD, vznikol zaèiatkom devä desiatych rokov, keï Theo de Raadt, ktorý bol zodpovedný za port SPARC v NetBSD, sa nezhodol s tímom NetBSD a zalo il OpenBSD. FreeBSD V na om príspevku si povieme nieèo viac o systéme FreeBSD aj s tým, ako tento systém nain talova a ako spojazdni niektoré funkcie. Tím ¾udí, ktorý vyvíja FreeBSD, je ako organizácia podstatne viac koordinovanej ia. Samozrejme, aj vývoj Linuxu je koor-

dinovaný rovnako dobre, najmä ak máme na mysli jadro, ale u to nemo no poveda o koordinácii medzi jednotlivými Linuxami, ktorých je ve¾a druhov. Systém FreeBSD je iný ako Linux. FreeBSD nepou íva runlevels, niektoré príkazy a aj názvy zariadení sú iné. Je len jedna centrála FreeBSD na URL: http:// www.freebsd.org. Tu mô em len ako príklad nedostatoènej koordinácie tímov linuxovskej komunity uvies nekompatibilitu RPM balíkov, ktoré pou íva Caldera Open Linux, RedHat Linux, Mandrake Linux, SuSE Linux. FreeBSD pou íva balíky TGZ, ktoré nain talujete jednoduchým príkazom pkg_add balik.tgz . Zoznam v etkých nain talovaných balíkov sa nachádza v adresári /var/db/pkg. Súbory TGZ pou ívajú aj iné BSD systémy, ale tu slovo kompatibilita nie je na mieste, preto e OpenBSD a NetBSD je predsa len nieèo iné ako FreeBSD. Rozdiely napríklad zbadáte na celkom inom jadre, ktoré je neprenosné, t. j. jadro z NetBSD nepôjde na FreeBSD a naopak, ale jadro Linuxu pôjde na v etkých Linuxoch, èi u Mandrake, SuSE, RedHat atï. Systém FreeBSD je zalo ený na kóde 4.4BSD (Berkley Software Design, Inc.) a 386BSD. FreeBSD bez problémov spustí linuxovské programy (napríklad Word Perfect èi Star Office ), èo Linux doká e len s problémami. Linuxovská utilita IBCS spustí jednoduché ELF binárne súbory iných Unixov pre konzolu. S X Window je to u problematické. Systém FreeBSD je rýchlej í najmä pri väè om za a ení, ale Linux zase pou ívate¾sky jednoduch í, prí a livej í, s väè ou podporou ovládaèov. In talácia FreeBSD In talácia FreeBSD pozostáva z dvoch èastí: l Príprava disku, in talácia základného systému s binárnymi/zdrojovými súbormi a s XFree alebo bez. l Druhá èas in talácie, kde vyberieme z ve¾kého mno stva balíkov ako Emacs, KDE, GNOME atï. Ak vám CDROM bútuje z CD mechaniky, zasuòte prvé CD FreeBSD do CD mechaniky. Posledná verzia 4.4 podporuje aj in taláciu z DVD. Ak CD nebútuje, z DOS-u treba najprv vytvori 2 systémové diskety (pou ijete na to dosovskú utilitu rawrite.exe). Súbory pre tieto dve diskety sú ulo ené na in talaènom CD v adresári /FLOPPIES. Prípona je *.flp (kern.flp a mfsroot.flp). Tieto diskety treba vytvori príkazom rawrite.exe A:. Diskety vám vytvorí aj súbor makeflp.bat. Po re tartovaní poèítaèa sa spustí systém z prvej diskety (kern.flp) a potom pokraèuje z druhej (mfsroot.flp). Zobrazí sa okno na konfiguráciu jadra (rovnako aj v prípade bútovania z CD), ktoré ignorujte alebo, ak viete, èo treba robi , konfigurujte jadro. Konfigurácia jadra znamená, e keby ste mali napr. viac zariadení vo vzájomnom konflikte, mô ete ich deaktivova (aj PS/2 my èi iné zariadenia). Potom sa zobrazí obrazovka, na ktorej zvolíte Begin a standard installation . Na obrazovke sa vypí e: FreeBSD installation and configuration tool. Please select one of the options below by using the arrow keys or typing the first character of the option name you're interested in. Invoke an option by pressing [ENTER] or [TAB-ENTER] to exit the installation.

Usage

Quick start - How to use this menu system (Zaèíname rýchlo - ako pou i toto menu) Standard Begin a standard installation (recommended) (Spustíme tandardnú in taláciu - odporúèané) Express Begin a quick installation (for the impatient) (Spustíme rýchlu in taláciu pre netrpezlivých) Custom Begin a custom installation (for experts) (Vlastný spôsob in talácie pre expertov) Configure Do post-install configuration of FreeBSD (Poin talaèná konfigurácia) Doc Installation instructions, README, etc. (In talaèné pokyny atï.) Keymap Select keyboard type (Vyber typ klávesnice) Options View/Set various installation options (Pozri/nastav rôzne in talaèné mo nosti) Fixit Enter repair mode with CDROM/floppy or start shell (Servisný re im z CD/diskety alebo spustenie elu) Upgrade Upgrade an existing system (Upgrade aktuálneho systému) Load Config Load default install con figuration (Predvolená in talaèná konfigurácia) Index Glossary of functions (Register funkcií) Select OK or Cancel to leave this menu. (Vyber OK alebo Cancel, ak chcete zru i toto menu)

Po zvolení in talácie Standard uvidíte takúto výzvu: [ ] ad0 [ ] ad1 Tu zvolíme disk, na ktorý chceme in talova FreeBSD. Nemusíte sa bá , FreeBSD nevyma e celý disk, iba vyberieme prvý, druhý alebo tretí fyzický disk, a potom diskové oddiely. Posuòte sa kurzorom a vo¾bu uskutoènite klávesou space (medzerník). ad0 je prvý a ad1 druhý fyzický disk. Po potvrdení OK dostanete výzvu. Tu si zvolíte, kde sa bude in talova Boot Manager. Asi bude dobré in talova Boot Manager; jeho nein talovanie je vhodné najmä vtedy, ak pou ívate iný, napr. Boot Magic, GAG alebo OS/2 Boot Manager. Napokon dostanete nasledujúce okno:

b) Ak máte vo¾né nepou ité miesto na disku kdesi pred cylindrom 1024 ako vo¾ný priestor, staèí pou i klávesu c , a tým vytvoríme oddiel pre FreeBSD. Offset je zaèiatok diskového oddielu. Klávesou a vyberieme celý disk (èím vyma eme v etko a nain talujeme naò FreeBSD), klávesou c vytvoríme diskový oddiel, s d vyma eme diskový oddiel (napr. FAT, Linux), s g nastavíme geometriu disku (len vtedy, keby sme mali starý BIOS), klávesou s oznaèíme diskový oddiel ako tartovate¾ný, s t zmeníme typ diskového oddielu nastavením novej hodnoty, t. j. zadaním èísla, kde FAT je èíslo 6, Linux 131, Linux Swap 130, FreeBSD 165, NetBSD 169 a pod. Klávesou u vrátime v etky zmeny spä (ak sme sa pomýlili), s w zapí eme zmeny na disk. Keï si nastavíme disky, staèí pou i klávesu q (nie w ), èím sa dostaneme do ïal ieho okna, v ktorom rozdelíme disky vo vnútri samotného FreeBSD. FreeBSD si vnútorne logicky rozde¾uje disky v rámci svojho diskového formátu. M je mount point (miesto pripojenia). Tu staèí pou i klávesu a , èím systém automaticky rozdelí za nás disky vo vnútri FreeBSD aj s mount point (/var, /usr atï.). Toto delenie nevidí DOS (aj Linux vidí iba jeden diskový oddiel pod oznaèením A5). Na konci vytvorenia oddielov, ak bolo úspe né, pou ijeme klávesu q a in talácia je pripravená. Nie je dobré pou i w (zapísa na disk), aby sme sa e te mohli vráti spä , keby sme urobili nejaké chyby. Napokon dostaneme ponuku na výber typu in talácie, ktorú tie vyberieme medzerníkom: Exit

Exit this menu (returning to previous) (Návrat do predchádzajúceho menu) All system sources, binaries and X Window System (In talácia v etkých zdrojových súborov, binárnych súborov a systému X Window) Reset selected distribution list to nothing (Vynulovanie výberu)

[All]

[ ] 3 Reset

Disk name: wd0 FDISK Partition Editor DISK Geometry: 1027 cyls/255 heads/63 sectors = 16498755 sectors Offset Size End Name PType Desc 0 16128 16127 6 unused 16128 3469977 3486104 wd0s1 1 unknown 3486105 5108670 8594774 wd0s2 3 freebsd 8594775 7903980 16498754 wd0s3 4 extended 16498755 15309 16514063 6 unused

Subtype 0 22 165 5 0

Flags C > >

The following commands are supported (in upper or lower case): (K dispozícii sú nasledujúce príkazy - ve¾kými aj malými písmenami) A = Use Entire Disk C = Create Slice D = Delete Slice G = Set Drive Geometry S = Set Bootable T = Change Type U = Undo All Change Use F1 or? to get more help, arrow keys to select. (Pou i F1 alebo? pre nápovedu, ípkami vyberaj)

Tu máme dve mo nosti. Pou i a by som nedoporuèoval, ak máme e te nejaký systém/dáta na disku. Najvhodnej ie by bolo: a) Vymaza nepou ívaný diskový oddiel klávesou d a následne vytvori nový klávesou c .

W = Write Changes

[ ] 4 Developer

ROZDELENIE DISKOV VNÚTRI SAMOTNÉHO FREEBSD Disk: wd0 Partition name: wd0s2 Free: 0 blocks (0MB) Part Mount Size Newfs Part wd0s2a / 200MB UFS N wd0s2b swap 350MB SWAP wd0s2e /var 200MB UFS N wd0s2f /usr 1744M UFS N

Mount

The following commands are valid here (upper or lower case): C = Create D = Delete M = Mount pt. W = Write N = Newfs Opts T = Newfs Toggle U = Undo Q = Finish A = Auto Defaults for all!

Full sources, binaries and doc but no games (V etky zdrojové, binárne súbory a dokumenty, nie hry)

Size

Newfs

L i n u x [ ] 5 X-Developer Same as above + X Window System (Rovnako + X Window System) [ ] 6 Kern Full binaries and doc, kernel sources only -Developer (Zdrojové súbory pre jadro, binárne súbory a dokumenty) [ ] 7 X-Kern Same as above + X Window system -Developer (Rovnako + X Window System) [ ] 8 User Average user - binaries and doc only (Be ný pou ívate¾, binárne súbory a dokumenty) [ ] 9 X-User Same as above + X Window System (Rovnako + X Window System) [ ] A Minimal The smallest configuration possible (Najmen ia mo ná konfigurácia) [ ] B Custom Specify your own distrib ution set (Vlastný výber) OK [Cancel]

Medzerníkom oznaèíme napríklad X-User, èo je tandardná in talácia FreeBSD s grafickým prostredím X Window; User je tandardná in talácia bez systému X; Kern Developer sú zdrojové kódy jadra atï. FreeBSD pou íva tzv. ports - po in talácii, ak odpoviete na výzvu, èi chcete in talova ports , vytvorí sa adresár (/usr/ports), v ktorom nájdete balíky obsahujúce iba najzákladnej ie údaje o programe. Keï sa prepneme napr. do adresára /usr/ports/ppxp, v òom staèí iba zada make a systém si zaène s ahova potrebný balík ppxp zo siete a nain taluje ho. Keï sme pripravili disk, zobrazí sa nám okno, z ktorého vyberieme in talaèné médium: 1 CDROM 2 FTP 3 FTP 3b HTTP 4 DOS 5 NFS 6 File System 7 Floppy 8 Tape 9 Options [ OK ] Cancel

Install from a FreeBSD CDROM/DVD Install from an FTP server Passive Install from an FTP server through a firewall Install from an FTP server through a http proxy Install from a DOS partition Install over NFS Install from an existing filesystem Install from a floppy disk set Install from SCSI or QIC tape Go to the Options screen

Príkazom: device pcm0 at isa? port ? tty irq 10 drq 5 flags 0x0

nastavíte napr. zvukovú kartu Sound Blaster. Príkaz napí eme do jedného riadku. Na zaèiatku súboru MYKERNEL zmeníme polo ku ident na MYKERNEL. Ak chceme, aby jadro be alo aj na star om poèítaèi, polo ku cpu I486 mô eme necha odkomentovanú. machine i386 #cpu I386_CPU cpu I486_CPU cpu I586_CPU cpu I686_CPU ident MYKERNEL maxusers 8

To najdôle itej ie je hádam nezabudnú odkomentova riadok pre súborový systém Linuxu: options EXT2FS #aby sme mohli pripoji linuxovský disk

Ako pripoji disky FreeBSD pou íva iné znaèenie pre diskové oddiely ako Linux. OS FreeBSD 4.4 a 4.3 v ak pou íva aj iné oznaèenie pre disky na rozdiel od star ích distribúcií FreeBSD. V nov ích distribúciách sa /dev/wd0 mení na ad0 (prvý fyzický disk), tým aj ad0s1 (prvý diskový oddiel na prvom fyzickom disku) atï. Disky pripojíme nasledujúco: mount -t msdos -o noexec /dev/wd0s1 /disks/c

Týmto príkazom pripojíme prvý disk a prvý diskový oddiel, ktorý DOS a Windows spravidla v dy oznaèujú ako C:; -o noexec znamená, e súbory na pripojenom disku nebudú spustite¾né. /dev/wd0s1 sa v nov ích distribúciách mení na /dev/ad0s1 mount_cd9660 /dev/acd0c /cdrom

Pripojenie CD-ROM do adresára /cdrom. Pripojenie diskety - ako v Linuxe.

Keï sa nain taluje systém, otvoria sa konfiguraèné okná ako nastavenie èasu, X servera, X Window desktopu. Po konfigurácii príde druhá èas in talácie, kde si zvolíme balíèky (packages - Emacs, KDE, GNOME a pod.). Èo robi hneï po in talácii? Po in talácii, ak nie ste spokojní s csh shellom, zadajte príkaz chpass , ktorým si zmeníte heslo a aj príkazový interpret ( el). Ak ste zvyknutí na bash, je dobré ho doin talova . Súbory doin talujeme príkazom /stand/sysinstall > Do postinstall configuration. Nakonfigurujte si internet. Staèí, ak pou ijete kppp v KDE. Konfiguraèný súbor (z va ej nakonfigurovanej aplikácie kppp) z Linuxu (/root/.kde/share/config/kppprc) prekopírujte do domovského adresára FreeBSD a nemusíte niè editova (ani /etc/resolv.conf èi súbory v adresári /etc/ppp). Kppp má ako aplikácia pekné grafické rozhranie, je dos zrozumite¾ná a konfiguruje sa rovnako ako v Linuxe. Ak nechcete kppp, mô ete si zvoli aj balíèek ppxp; staèí, ak ho spustíte na konzole príkazom ppxp a potom zadáte qdial . Zobrazí sa menu, kde uvediete DNS, tel. èíslo providera atï.

mount_ext2fs -o rw /dev/ad1s5 /disks/linux

Týmto pripojíme Linux na oddieli druhého disku. Lokalizácia Staèí editova súbor /etc/profile, kde uvediete: LANG=sk_SK.ISO8859-2; export LANG

Treba nain talova ISO8859-2 fonty a v KDE 2.x e te nastavi národné prostredie, ktoré vo FreeBSD nain talujeme podobne ako v Linuxe cez Preferences > Personalization > Country & Language, kde vyberiete Charset ISO8859-2.

Tipy a slovníèek l

Rýchla konfigurácia jadra Ak si chcete sami upravi jadro, zadajte nasledujúcce príkazy: cd /usr/src/sys/i386/conf cp GENERIC MYKERNEL

editujte súbor MYKERNEL) config MYKERNEL

Prepnite sa do adresára /usr/src/sys/compile/MYKERNEL: l

cd /usr/src/sys/compile/MYKERNEL

Teraz zaèneme kompilova jadro: make depend make make install

V adresári /usr/src/sys/i386/conf sa nachádza konfiguraèný súbor GENERIC, ktorý predstavuje aktuálne jadro. Premenujte ho na MYKERNEL a tento editujte. Súbor LINT v tom istom adresári obsahuje pokyny ( ia¾, len v angliètine), ako nastavi rôzne ovládaèe.

1/3 TS PRO stojato

mount -t ufs -o ufstype=44bsd /dev/hda2 /mnt Toto je linuxovský príkaz, ktorým pripojíme diskový oddiel FreeBSD (ufs) z Linuxu. vmstat -i - zobrazí, aké preru enia pou íva systém FreeBSD. Keï zabudneme heslo, pri tarte jadra FreeBSD pou ijeme príkaz boot -s, èím nabehneme do jednoho pou ívate¾ského módu. Potom zadáme mount -u / a zmeníme heslo utilitou passwd. CVS - Concurrent Version System je systém, ktorého úèelom je mana ment aktuálnosti súborov vo ve¾kých stromových adresároch. Ak napríklad napí ete cvs commit z adresárového koreòa, systém CVS preverí v etky zmeny v stromovej hierarchii súborov. FreeBSD DVD si mô ete objedna na adrese www. freebsd-services.com.

Softvér l

Stiahnite si pekné èeské/slovenské fonty zo stránky http://www.suse.cz/cz/download/pub/suse/czfont s/index.html. Fonty sú, samozrejme, pou ite¾né aj v systémoch BSD. Na stránke http://people.freebsd.org/~picobsd/ je mo né stiahnu si PicoBSD, èo je malá disketová distribúcia FreeBSD na jednej diskete. Juraj ípo

str. 31

P r e d s t a v u j e m e Gainward VideoXpert MEG-VC2

Motion-JPEG je definitívne màtvy. V etci výrobcovia graberov a videostrihových kariet zaèínajú podporova MPEG-2. Na pohodlnú prácu potrebujete supervýkonný poèítaè alebo dobrú video kartu. Tie výkonné bývajú drahé, ale z èasu na èas sa objaví aj nieèo dostupnej ie. Nároky na poèítaè nie sú vôbec ve¾ké. Pod¾a výrobcu vám staèí staruèké Pentium 166 MHz s 32 MB RAM a minimálne 40 MB diskového priestoru (samozrejme, pre pohodlné grabovanie a strih potrebujete pár GB). Samotná karta je v prevedení PCI. Má dva videokonektory (S-VHS s redukèným káblom pre kompozitné video) a dva audiokonektory (3.5 mm stereojack). Správne ste pochopili, jeden pár je pre vstup a druhý pre výstup. Mimochodom káble nie sú súèas ou dodávky. Základný videoprevodník je od Philipsu. Na karte sa nachádza aj vyrovnávacia pamä 8 MB, èo je postaèujúce ako základný vyrovnávací buffer pri spracovaní videa. O samotné kódovanie a dekódovanie sa stará video procesor s ve¾kým

pasívnym chladièom. Prekvapilo ma, e na sa na karte nachádza aj èip BT878, ktorý sa stará o prevod obrazu do zjednodu eného formátu, ktorý zabezpeèuje aj kálovanie (zmenu ve¾kosti) obrazu. No a na konci re azca je videoprocesor, ktorý zabezpeèuje dokódovanie a enkódovanie videodát. Mo no trochu zlo ité, no rozhodne lacné! Karta je urèená pre domáci segment trhu. Neponúka iadne zvlá tne vymo enosti, ale vyrovnaný výkon za dobrú cenu. Kvalita obrazu bola ve¾mi dobrá aj na vstupe aj na výstupe, a to isté by sa dalo poveda o zvuku. Na snímané video mo no pou i dva spôsoby záznamu - AVI a MPEG-2. Trochu ma zaskoèilo, e nie je podporovaná aj kompresia MPEG-1, lebo táto technológia je ve¾mi podobná a pre domácu archiváciu zatia¾ vhodnej ia, hoci DVD-R pomaly útoèí aj na domáci segment. Pri AVI kompresii si mô ete navoli kodek pre video sami. MPEG-2 kompresia ponúka ve¾mi dobrý pomer medzi ve¾kos ou videa a jeho kvalitou. Voli mô ete medzi dátovým tokom od 2 do 15

Nový Siemens S45 - výkonný mobil s organizérom

Asi takto by sa dal charakterizova nový Siemens, ktorý je pokraèovaním úspe ného S radu. Kombinuje v sebe to najlep ie z prístrojov S35 a SL45. Nemá síce mo nos pou íva pamä ovú kartu, ale zato má pomerne ve¾kú vstavanú pamä (okolo 300kB). Výhodou je, e si mô ete sami urèova ko¾ko pamäte potrebujete na kontakty (adresár), ko¾ko vyhradíte na SMS a ko¾ko pre ostatné aplikácie. Flexibilná pamä vám dáva ve¾kú slobodu, ale to nie je jediné zlep enie. Ve¾mi sa mi páèili kancelárske funkcie. Tak napríklad ADRESÁR umo òuje pre ka dý záznam ulo i a 14

polo iek. Tak si mô ete k niektorému menu okrem telefónneho èísla ulo i napríklad aj mailovú schránku, prípadne adresu, èíslo domov, èíslo do práce a podobne. Organizér mi pripomína malý vreckový elektronický diár. Ka dej úlohe mô ete priradi alarm. Jednotlivé polo ky organizéru sa vám okam ite premietajú v kalendári - mesaèný, tý denný, denný, tak ako v klasickom diári. V etko, samozrejme, s podporou T9. Navy e svoje dáta mô ete jednoducho synchronizova s programom MS Outlook Windows 98, 2000. V balíku nájdete potrebný softvér na malom CD-ROM singli (8 cm disk CD) a prepojovací kábel. Prenos dát medzi PC a mobilom je realizovaný pomocou sériového portu, èo nie je naj astnej ie. Aj prenos malých súborov si vy aduje nejakú tú minútku èasu. Za samozrejmos dnes pova ujem funkcie ako hodinky, kalkulaèka (aj s mo nos ou prepoètu meny) alebo vibraèné zvonenie. Siemens v ak ponúka viac. Má napríklad ovládanie a vytáèanie hlasom. Má zabudovaný FAX-MODEM a, samozrejme, podporuje GPRS. Zboku je IrDA (infraèervený) port. Prístroj sa dá pou i aj ako digitálny diktafón (v závislosti od pamäte sem mô ete nahra asi dve a pol minúty audia.) Mobil má etriè obrazovky, vïaka èomu vydr í neuverite¾ne dlho v pohotovosti. So tandardnou batériou je to cca 12 dní (300 hodín)! Pritom je ve¾mi malý a ¾ah-

Mbps pre video a 192 a 384 kbps pre audio. Maximálne rozlí enie videa pre normu PAL je to 704 x 576 pri 25 fps a pre normu NTSC 720 x 480 bodov pri 30 fps. Zvuk sa zaznamenáva pri vzorkovacej frekvencii 48 kHz pri 16-bit rozlí ení. Odstup signálu od umu je viac ako 80 dB podobne, ako pri be ných zvukových kartách. Karta slú i aj na akceleráciu MPEG-2 videa no a MPEG-2 to je DVD. Výrobca pribalil aj DVD prehrávaè WinDVD 2000. CD s ovládaèom obsahuje aj jednoduchý capturingový program. Na prvý poh¾ad to nevyzeralo zle, no pri práci mi preká alo trochu ovládanie. Asi som a príli nároèný, ale mo nosti nastavovania by som rozdelil, aby boli rýchlej ie prístupné. Program má v podstate 4 tlaèidlá - RECORD, STOP, PLAY a SETUP. V rámci mo ností umo òuje podrobné nastavenie v etkých videoparametrov vrátane farebnosti (HUE, SATURNATION), jasu a kontrastu videa. Okrem CD s ovládaèmi dostanete aj videostrihový softvér Ulead Video Studio vo verzii 4.0. Slú i na jednoduchý strih videa s nieko¾kými prechodovými a obrazovými efektmi vrátane mo nosti vytvára titulky k videu, prípadne doozvuèi video. Nie je to profesionálny nástroj, no pre potreby be ných smrte¾níkov je viac ako dobrý. Ïalej sa spolu s kartou dodáva aj program DVDit!, ktorý (ako sám názov napovedá) slú i k domácemu DVD authoringu. Tento program sa dodáva be ne k lacnej ím kartám na spracovanie videa, alebo aj k DVD rekordéru. Záver: Ovládaèe sa poèas testovania ukázali ako stabilné. Podporované sú iba operaèné systémy Windows 9x. O podpore nov ích verzií nie je nikde ani zmienka. Karta je v prvom rade urèená pre domáci sektor. Ide o lacnú (v porovnaní s konkurenciou) kartu na grabovanie a jednoduch í domáci nelineárny strih, preto nemô ete chcie v etko. Vzh¾adom na prevedenie, výkon a cenu nemo no inak, ako odporúèa . Juraj Redeky Zapo ièal: Sofos, Bratislava www.sofos.sk tel:. 02 / 54773980, -82, -64 Cena bez DPH: 13 400 Sk, Záruka: 12 mesiacov ký! Má slu ne ve¾ký displej, na ktorom sa dá pohodlne èíta . Podsvietenie je oran ové, èo len dopåòalo celkový dizajn telefónu. U na prvý poh¾ad ide o ve¾mi elegantný prístroj. Obsluha bola relatívne pohodlná. Rýchly pohyb v menu umo òuje stredový joypad, alebo boèné tlaèidlá, tak ako pri predo lých modeloch. Èo sa nám nepáèilo, bolo zbytoèné mno stvo kláves. Poèítajte so mnou - tri tlaèidlá sú z boku, joypad (4 tlaèidlá), dve klávesy na zaèatie / ukonèenie hovoru (slú i zároveò na vypnutie telefónu), 12 èíselných kláves a dve klávesy MENU. Na môj vkus je toho zbytoène ve¾a. Obsluha sa stáva zbytoène komplikovanej ou, ale berte to len ako môj názor. Niekomu mo no viac vyhovuje mno stvo kláves. Záver: Nový Siemens sa nám páèil. Má ve¾mi dobrú výdr , perfektný dizajn a prepracovaný organizér. Za zmienku iste stojí i mo nos dobrej personalizácie aj pomocou OTA technológie (On The Air - príjem cez vzduch - nahrávanie animácií, log, melódií a pod.). Pre nasadenie v extrémnych podmienkach je urèený model M45, ktorý sa funkène nelí i od nami testovaného modelu, ale je navy e odolný proti prachu, vode a nárazom. Siemens treba ako výrobcu mobilov rozhodne bra vá ne. Zapo ièal: Siemesn s.r.o., Bratislava www: www.mysiemens.sk tel.: 02 / 59 68 22 33 Cena bez DPH: 13 813 Sk Záruka: 12 mesiacov

Juraj Redeky

P r e d s t a v u j e m e

Athlon XP Nedávno sme v novinkách spomínali , e AMD má nové procesory s názvom Athlon XP. Oficiálne má názov XP znamena eXtra Performance. AMD ikovne vyu ilo cudziu reklamnú kampaò (konkrétne Microsoftu) pre marketingové posilnenie produktu na trhu. Procesor nám ve¾mi ochotne a pohotovo zapo ièal Agem, za èo mu patriène ïakujeme. Poïme si teraz vysvetli , èo znamená to plus . Kedysi dávnej ie sa niektoré procesory neoznaèovali pod¾a skutoènej frekvencie, ale pod¾a pribli ného výkonu v porovnaní s procesormi Intel. Preto bolo relatívne celkom be né, keï procesor predávaný ako e pod frekvenciou 200 MHz, mal reálnu frekvenciu jadra, dajme tomu, 180 MHz. Masy konzumentov mali takto jednoduch í výber a platila rovnica vy ia frekvencia = vy í výkon. Èasom sa kvantum vecí zmenilo a na trhu v podstate ostal len Intel a AMD. Posledná menová spoloènos v ak nemala a také výkonné produkty, èo kompenzovala výrazne ni ou cenou. Pred nejakým èasom pri la s novými procesormi, ktoré túto situáciu výrazne zmenili. A tak procesory AMD ponúkajú vynikajúci výkon za ve¾mi sympatickú cenu. Nastala v ak ve¾mi zaujímavá situácia. Dlhé roky urèoval podmienky Intel a teraz má jeho konkurent výkonnej í procesor na ni ej frekvencii. AMD sa rozhodlo zavies PR rating, pod¾a 14 nezávistlých testov. Tak e Athlon XP 1500+ má v skutoènosti frekvenciu 1,33 GHz. Ako je to s tým výkonom v skutoènosti, budete sa môc doèíta v nasledujúcich èíslach PC Space. CPU Name Athlon XP 1800+ Athlon XP 1700+ Athlon XP 1600+ Athlon XP 1500+

Ako systém sme pou ili nanovo nain talovaný Windows 98 SE. Pre MX kartu sme nain talovali DetonatoryXP. Testy prebehli v SiSoft Sandre 2001 ver. 5.8.11, v 3DMarku 2001, v Quake 3: Arena Demo01 a Demo02. Z výsledkov je mo no vidie pribli né zlep enie oproti starým Athlonom o cca 10 %. Podrobnej ie si v ak tieto veci rozoberieme v nasledujúcich èíslach, kde vykonáme test procesorov a nájdu sa tam i procesory od VIA (konkrétne VIA C3 866 MHz) a Intelu. Keï e sme u nejaké tie pamäte do pôvodne plánovaného testu DDR pamätí zobrali, tak sme sa rozhodli to, èo sme u mali, porovna navzájom. Uskutoènil sa súboj medzi Kingstone a PQI. Ako sa to v etko skonèilo? Celkovo nerozhodne. Kingstone pamäte v ak ponúkajú za pár korún navy e do ivotnú záruku. Naopak PQI sú o nieèo lacnej ie, ale majú záruku 3 roky a sú o pár percent pomal ie. Pri lacných

FSB FrequencyClock 133 MHz 133 MHz 133 MHz 133 MHz

Prvou vecou, ktorú sme si v imli, keï sa nám Athlon XP dostal do rúk, bolo to, e je vidite¾ne iný . Ako sme vás dávnej ie informovali, AMD pre lo z keramickej na organickú technológiu. Výhodou je napríklad mo nos lep ie taktova FSB a zmen ilo sa produkované teplo o cca 20 %. Ïal ou, pod¾a nás, dobrou vecou je to, e zaviedli tepelnú diódu do procesora, èo umo òuje presnej ie a spo¾ahlivej ie mera jeho stav. Od jadra Palomino je výhoda aj v podpore SSE (3DNow! Professional), samozrejme, ak BIOS podporuje tento typ procesora. Okrem toho bola pridaná hardvérová auto pre-fetching jednotka a L1 Data TLB (Translation Look-Aside Buffer) bol zvý ený zo súèastných 32 na 40 entries. Pred testovaním sme sa nevedeli rozhodnú , èo na test pou i . Pôvodne sme mali do tohto èísla pripravený test DDR pamätí, ale ten sme nakoniec zru ili. Rovnako sme testovali aj matièné dosky, a tak sme sa rozhodli pou i Asus A7A266 (viï test základných dosiek v tomto èísle), pevný disk Seagate 20 GB 7200 rpm Barracuda ATA III, 32 MB GeForce2 MX a dve 256 MB 266 MHz pamäte Kingstone, ktoré mali 2,5 CAS Latency. Rovnako sme potom vyskú ali pou i identické pamäte, ale nesúcu znaèku PQI.

Multiplier 11.5x 11.0x 10.5x 10.0x

Clock Speed 1.53GHz 1.47GHz 1.40GHz 1.33GHz

systémoch je v podstate úplne jedno, ktoré si vyberiete, ale u pre nároèné aplikácie odporúèame Kingstone, ktoré viac vydr ia a celkovo boli stabilnej ie. Edmond Kme Pamäte zapo ièal: ASBIS, 02/4487 1589 www.asbis.sk Cena bez DPH : 256 MB PQI - 1839 Sk 256 MB KINGSTONE - 2082 Sk Procesor zapo ièal: AGEM, 02/6381 0049 www.agem.sk, Cena bez DPH: 6599 Sk

Tabu¾ka: výsledky testu procesora ATHLON XP 1500+ SiSoft SiSoft SiSoft SiSoft SiSoft SiSoft

Sandra Sandra Sandra Sandra Sandra Sandra

2001 2001 2001 2001 2001 2001

CPU Benchmark/Dhrystone ALU (MIPS) CPU Benchmark/Whetstone FPU (MFLOPS) CPU Multi-Media Benchmark/Integer MMX Enh (it/s) CPU Multi-Media Benchmark/Floating-Point 3DNow! Enh (it/s) Memory Benchmark/Int ALU/RAM Bandwidth (MB/s) Memory Benchmark/Float FPU/RAM Bandwidth (MB/s)

3DMark 2001 (1280x1024x16bit) Quake 3: Arena Demo 01 (HQ, 1280x1024x16bit) (FPS) Quake 3: Arena Demo 02 (HQ, 1280x1024x16bit) (FPS)

3092 1913 9014 7564 638 801 2315 69,2 71,6

1/3 PROCA stojato str. 33

P r e d s t a v u j e m e

Jeseò 2001 v znamení HP HP Fax 1220

e-mail s farebnou prílohou nie je vôbec problém. Èasto je to dokonca aj lacnej ie ako faxovanie. Len e FAX je na rozdiel od PC permanentne pripojený, tak e správy dostávate prakticky okam ite. Zaujímavou funkciou nového HP faxu je urèite prijímanie mailov priamo do faxu, faxovanie na e-mail, alebo tlaè webových stránok. ia¾, ná testovací model bol viac-menej len prototyp, preto sme nemohli otestova v etky ponúkané funkcie, ktoré budú urèite v ostrej verzii... Cena: 10.890,- + DPH Záruka: 12 mesiacov

a na udr iavanie teploty. Testovaná tlaèiareò pou íva trochu iný spôsob, vïaka èomu sa zahreje za krat í èas ako pri iných laserových tlaèiaròach. Prvú stránku je toti schopná vytlaèi do 15 sekúnd, èo je prijate¾né. Valec nie je nutné udr iava zahriaty, vïaka èomu netreba tlaèiareò vypína . Pravdupovediac sie ový vypínaè tu ani nenájdete. Nie je dôvod. Pripoji k poèítaèu ju mo no iba pomocou USB portu, èo pova ujeme v dne nej dobe za rozumné. Spotrebný materiál je kompatibilný s modelom HP LJ 1200. Záver: Príjemná tlaèiareò za priaznivú cenu. Oèakávame, e sa èoskoro zaradí medzi najpredávanej ie modely u nás. Cena: 13.290,- + DPH Záruka: 12 mesiaciv HP PhotoSmart 318

HP LaserJet 1000w Na prvý poh¾ad ide o fax, aj keï je trochu robustnej í. Doká e toho omnoho viac ako jeho be ní kolegovia. Je výkonný (rýchly) a má vlastnú pamä . Vïaka tomu sa nemusíte stara a tak o papier. Keï nie je, faxy sa ukladajú do pamäte a odtia¾ sa vytlaèia po doplnení papieru. Pamä mo no vyu i nielen na príjem, ale aj na odosielanie faxov. Ak toho máte na faxovanie ve¾a, mô ete si naprogramova odoslanie v urèenú hodinu (napr. v noci, keï je impulz výhodnej í). Samozrejme, toto nie je jediná výhoda. Okrem ostrých ÈB dokumentov mô ete posiela a prijíma aj farebné faxy! Problémom je, e FAREBNÝ dokument nevytlaèíte na be nom ÈB prístroji inak ako èiernobielo, rovnako ako nespravíte z ÈB dokumentu farebný. Na oboch stranách potrebujete farebný fax. Ten, samozrejme, nemusí by od HP. A dokonca to nemusí by ani klasický fax! Rovnako dobre vám mô e poslú i aj moderný modem. Kvalita tlaèe je vynikajúca. Neèudo, veï vo vnútri je výkonná inkjetová tlaèiareò HP s technológiou PhotoRET III. Vïaka tomu sa dá pomerne kvalitne odfaxova aj nároèná grafika vrátane fotografií. Ako médium sa pou íva be ný kancelársky papier, no pri kopírovaní (èo je be ná faxová funkcia) je niekedy vhodnej ie zvoli PhotoPapier. Pri kopírovaní si mô ete okrem média a poètu kópií nastavi napríklad aj ZOOM (zväè enie / zmen enie) rovnako, ako na klasickej kopírke. Nevýhodou je priechodný skener (ka dý list dokumentu sa podáva zvlá ), ale pod¾a dostupných informácií bude èoskoro k dispozícii aj verzia s doskovým skenerom A4. S tým sa u dá posla aj kniha... Záver: 1220 je urèite viac ako fax. Farebné faxovanie je o nieèom inom ako klasické ÈB technológie, ktoré sa pou ívaju dnes. Ale máme tu vek internetu a posla

Èo si väè ina z vás predstaví pod znaèkou HP je urèite tlaèiareò. Samozrejme, neostala pozadu ani táto oblas . Okrem mno stva nových modelov farebných atramentových tlaèiarní, ktoré okrem vy ieho výkonu, nového dizajnu a lep ej ceny neponúkajú niè nové, sme sa doèkali aj nových modelov laserových tlaèiarní. Najviac nás zaujala LJ 1000w. Je zaujímavá najmä cenou, ktorou HP ohlasuje vstup na trh lowend tlaèiarní. Je to prvý model HP s cenou pod 10 000 korún. Malé w ukryté v názve symbolizuje Windows. Ide toti o GDI tlaèiareò, èo znamená, e výkon tlaèiarne je znaène závislý od výkonu poèítaèa! Tlaèová úloha sa spracúva kompletne na PC a do tlaèiarne sa odosielajú len spracované dáta. Tento postup síce za a í viac poèítaè, ale je to ove¾a lacnej ie. Ovládaèe umo òujú komfort, na ktorý sme pri HP zvykli. V etko je preh¾adné a jednoduché. Tlaèiareò má ekonomickú prevádzku. Be ná tlaèiareò spotrebuje pomerne ve¾ké mno stvo elektrickej energie na zohrievanie valca

V oblasti digitálnych fotoaparátov bolo predstavených tie zopár noviniek. Ako sme sami mali mo nos presvedèi sa, HP sa v tejto oblasti maximálne sústredí na domácich pou ívate¾ov. Digitálne fotoaparáty pomaly vytláèajú konvenèné systémy spracovania fotografií. Pre domáci segment je urèujúcim faktorom bezpochyby cena! Pre cenovo najcitlivej ích zákazníkov je urèený prístroj HP photosmart 318. Ide o kompaktný model urèený pre tých menej nároèných. Má síce relatívne slu né rozlí enie 2,3 mega pixelov s 30-bitovou farebnou håbkou (3x 10-bit RGB), no mo nosti fotoaparátu sú znaène obmedzené. Tak napríklad chýba funkcia ZOOM. Pardon, tá tu je, ale iba digitálne. Pou i mô ete iba dvojnásobné zväè enie, èo nie je ve¾a. Príjemne nás prekvapila kvalita fotografovania aj s digitálnym zväè ením. Takáto fotografia býva väè inou trochu rozmazaná, nako¾ko si chýbajúce body musí fotoaparát domyslie . V na om prípade sme sa v ak doèkali pekných pomerne ostrých fotografií. Na náh¾ad sa pou íva 4,5 cm farebný displej s 61 600 pixelmi. Snímky si na òom mô ete prezera s 3x a 6x zväè ením. ia¾, obsluha menu je trochu nepraktická. Pou íva sa na to obyèajné koliesko, ktoré zároveò funguje ako tlaèidlo. iadny joypad èi klávesy.

P r e d s t a v u j e m e Treba si uvedomi , e ide o model pre domáceho pou ívate¾a. Má to by náhrada klasického kompaktného prístroja a tomu je prispôsobená aj obsluha. Toto je fotoaparát pre ¾udí, èo nemajú ve¾ké nároky. HP sa sna í maximálne zjednodu i obsluhu. Nie je tu niè komplikované na nastavovanie. Obsluhu takéhoto prístroja zvládne aj zaèiatoèník, alebo technický antitalent. Má jednoduchý optický h¾adáèik a zabudovaný blesk (dosah cca 2,5 m). S fotoaparátom sa nedodávajú pamä ové karty. Dostanete 8 MB pamäte zabudovanej priamo v prístroji. To postaèuje na 113 fotografií v dobrej kvalite (600x400 pixelov), 16 obrázkov v lep ej kvalite a 7 obrázkov v najvy ej kvalite (1800 x 1200 bodov). Pamä mô ete kedyko¾vek roz íri pomocou Compact Flash karty... Napájanie zabezpeèujú 4 klasické batérie. Dáta sa prená ajú do poèítaèa pomocou mini USB kábla. Toto prepojenie je jednoduché, pohodlné a pritom rýchle. Záver: Fotoaparát pre zaèiatoèníkov. Fotky nedosahujú kvalitu drah ích súrodencov. Má plnú automatiku, vïaka èomu urobíte dobrú snímku jednoduch ie, no zároveò to znemo òuje precíznej ie profesionálne nastavovanie. Ak chcete viac, skúste napríklad HP 612, èo je model s ve¾kou optikou a 2x optickým zväè ením, len o pár tisíc drah í, alebo poriadny 3.3 mega pixelový model HP 712...

pnú niektorý z obrazových efektov ako napríklad ÈB tlaè alebo sepia filter. Keï sme pri úprave fotografií, nesmieme zabudnú na dodávaný softvér! Spolu s fotozariadeniami sa dodáva nový softvér na úpravu bitmapových obrázkov. Okrem mo nosti profesionálnej úpravy obrázkov s ním mô ete organizova svoje fotografie a vytvára fotoalbumy. Skrátka opä èosi navy e. Tlaèiareò mô ete pou i aj ako èítaèku pamä ových kariet. Ovládací panel má na tento úèel priamo nieko¾ko tlaèidiel napríklad SAVE, ktorý ulo í zvolený obrázok na disk poèítaèa alebo e-mail, ktorý dúfam netreba komentova . Záver: Pohodlná obsluha, výborná kvalita tlaèe a slu ná rýchlos , mo nos pou itia aj ako èítaèky pamä ových kariet. Tento model nám dokazuje, e digitálne fotografie mô ete pohodlne tlaèi aj bez poèítaèa. Cena: 16.390,- + DPH Záruka: 12 mesiacov HP PhotoSmart 100

Cena: 9.890,- + DPH Záruka: 12 mesiacov HP PhotoSmart 1315

Digitálne fotografie si mo no budete chcie vytlaèi . Aj na to myslí HP. Okrem najrozmanitej ích farebných tlaèiarní pre poèítaèe PC (znaène posilnená rada 9xx) sú tu tlaèiarne urèené peciálne pre digitálne fotoaparáty. Ich výhodou je mo nos tlaèe aj bez pripojenia k poèítaèu. Najvýkonnej í model má oznaèenie PhotoSmart 1315. Od be nej tlaèiarne sa na prvý poh¾ad odli uje zabudovaným odklopným LCD displejom. Ten je dostatoène ve¾ký (6 cm) a najmä farebný s rozlí ením, ktoré nájdete be ne u digitálnych fotoaparátov. Sami iste uznáte, e obsluha takéhoto zariadenia skutoène nepotrebuje poèítaè. Len e ako pracova s dátami? Na boku sú sloty pre najpou ívanej ie typy pamä ových kariet. Toto rie enie je známe u z minulosti (pozri recenzia PhotoSmart P1000 v star om èísle PC Space). Doteraz sa v ak pou ívali iba Compact Flash a Smart Media karty. Dnes k nim pribudla aj Sony MemoryStick, èo nám len potvrdzuje rozmach týchto pamä ových médií. Tlaèiareò má zásobník pre 100 listov klasického kancelárskeho papiera (80 g/m2) a nechýba ani malý peciálny zásobník na fotopapier 10 x 15 cm. Pri formáte A4 si mô ete jednoducho zvoli po adovanú ve¾kos fotografií, dokonca mô ete automaticky vytlaèi aj nieko¾ko rôznych záberov na jednu stranu. Na tlaè kvalitných fotografií sa pou íva technológia PhotoRET III, ktorá dosahuje na kvalitnom médiu rozlí enia 2400 x 1200 DPI. Be ná kvalita tlaèe je 600 x 600 DPI. Vyu ívajú sa rovnaké tlaèové hlavy ako v rade HP 9xx, a tým je myslím povedané v etko. Odporúèaná maximálna zá a je cca 5000 výtlaèkov mesaène. Nejde tu ani tak o rýchlos ako o kvalitu zodpovedajúcu fotografiám. K poèítaèu sa pripája cez USB alebo paralelný port, ale ako som spomínal, tlaèi mo no aj bez PC. Ve¾ký displej je dobrý nielen na nastavovanie parametrov tlaèe, ale aj na náh¾ad, dokonca aj na úpravu fotografií. Jednoducho mô ete skorigova pred tlaèou základné obrazové vlastnosti, ako jas/kontrast. Tie mô ete za-

Ïal ia zaujímavá tlaèiareò na fotografie. Tlaèí iba na papier formátu 10 x 15 cm (prípadne men í), maximálne v ak na 101.6 x 152.4 mm. Pou íva trochu atypickú miniatúrnu farebnú kazetu. Tá má len tri farby (CMY bez èiernej), ale kvalita tlaèe aj èiernej je ve¾mi slu ná. Fyzické rozlí enie je 2400 x 1200 DPI, prièom sa vyu íva PhotoRET III technológia. Tlaèiareò je vybavená tromi slotmi pre pamä ové karty (CF, SM a MS), rovnako ako aj USB portom na pripojenie k PC. Pou i ju mo no, rovnako ako predo lý model, aj ako èítaèku pamä ových kariet. Výkonom sa v ak nevyrovná be nej èítaèke. Kvalita obrázkov je zrovnate¾ná s fotografiou vytvorenou klasickou cestou. Cena takejto fotografie je v ak nieko¾konásobne väè ia. Jedna farebná náplò by mala vydr a na 125 fotografií 10x15 cm pri 100 % pokrytí. Keï si zrátame v etky náklady, tak jedna fotografia vás vyjde asi na 45 korún. Tlaèiareò má len jednoduchý ÈB LCD displej, ale napriek tomu sa pomerne dobre obsluhuje. Je pravdou, e bez poèítaèa ste odkázaný najmä na displej fotoaparátu (teda ak nechcete zbytoène míòa drahý atrament), ale osobne mi je táto mo nos príjemná. Ide len o vec zvyku. Mimoriadne zaujímavá je funkcia tlaèe a k okraju! Fotografia nemá biely okraj, teda a na koncovú stranu. HP v ak pou íva papier s 12 mm pásikom, ktorý sa po vytlaèení jednoducho odtrhne. Táto technológia predstavuje zaujímavú inováciu a urèite sa jej doèkáme èoskoro aj pri ve¾kých stolových modeloch. Tlak vyvíja urèite aj konkurencia. Spoloènos EPSON toti zhruba v rovnakom èase ohlásila mo nos tlaèe bez okraja na formát A4 a 10 x 15 bez nutnosti odtrhávacieho pásika. Samozrejme, e sa èoskoro pozrieme na na ich stránkach aj na konkurenèné modely. HP PhotoSmart je mimoriadne malá. Dizajn je úèelový. Na prvý poh¾ad vidie , e ide o prenosné zariadenie. Je ve¾ká asi ako malá videokamera, tak e nie je problém zbali ju do ta ky a vyrába kdeko¾vek okam ité fyzické digitálne fotografie. Samotná tlaè trvá zhruba 2 minúty v re ime best. Záver: Zaujímavý doplnok k digitálnemu fotoaparátu. Cena nie je a tak zlá, no stále platí, e cena klasickej fotografie je výrazne ni ia. Páèila sa nám tlaè a k okraju. Cena: 6.990,- + DPH, Záruka: 12 mesiacov Produkty zapo ièal: Hewlett-Packard Slovakia s.r.o, www.hp.sk Tel.: 02 / 50205611 Juraj Redeky

1/3 FINCOM stojato str. 35

P r e d s t a v u j e m e Nový Compaq IPAQ 3860 Situácia na trhu, èo sa týka nových modelov a nových operaèných systémov, sa dynamicky mení nielen v sektore klasických poèítaèov, ale aj v oblasti personálnych digitálnych asistentov PDA a hlavne prístrojov triedy Pocket PC. Preto si predstavíme novinku, ktorá v krátkom èase zavíta na ná trh, vreckový poèítaè Compaq IPAQ 3860 s novým operaèným systémom Pocket PC 2002. Teda dvojnásobná premiéra na stránkach ná ho èasopisu.

Pocket PC 2002 Ak by sme porovnali grafický návrh pou ívate¾ského rozhrania medzi Windows CE 3.0 a Pocket PC 2002 rozdiel by bol asi ako medzi Windows 98 (Millennium) a Windows XP. Nový operaèný systém je graficky aj farebne ove¾a nápaditej ie vyrie ený, èo urèite prispeje k lep iemu ovládaniu a pohodliu pou ívate¾a. Nebudeme opisova klasické funkcie ako sú kalendár, plánovaè, adresár, programy balíka Pocket Office a podobne, tieto aplikácie èitatelia urèite poznajú z predchádzajúcich verzií Windows CE. Nová verzia operaèného systému od Microsoftu toti poskytuje pou ívate¾om aj ove¾a viac technologických mo ností, hlavne èo sa týka bezdrôtového prepojenia, od lokálnych sietí (802.11b) a osobných sietí (Bluetooth) po dia¾kové siete (cez CDPD, CDMA, GSM alebo prostredníctvom dvojstranných rie ení s vyu itím existujúcich operátorských sietí).

1/3 TS PRO stojato str. 36

Teleso prístroja má matne strieborný kovový povrch. Jeho dominantným prvkom je farebný, vynikajúco podsvietený dotykový displej a elipsovité kurzorové tlaèidlo. Okrem neho sú na prednom paneli e te tyri malé tlaèidlá, ktorých funkcia sa dá preprogramova , vypínacie tlaèidlo a na pravej strane je pohotovostné tlaèidlo na záznam zvuku. V hornej èasti pod tmavým plexisklom je reproduktor, èidlá pre IrDa prenos a zásuvné miesto pre pamä ovú kartu typu Secure Digital (SD). Ïal iu PCMCIA alebo CF kartu je mo né umiestni do peciálneho prípravku (nutné dokúpi ), ktorý sa na prístroj nasúva zozadu. Tento prípravok je kompatibilný s predchádzajúcim typovým radom IPAQ 3600. Dizajn prístroja zostal v porovnaní s predchádzajúcim modelom iPAQ 3600 zachovaný. K urèitým zmenám v kon trukcii samozrejme do lo. Pozitívnou zmenou bolo napríklad premiestnenie reproduktora z kurzorového tlaèidla do hornej èasti, èím sa dosiahlo zjemnenie a spresnenie funkcie kurzorového tlaèidla a aj zvuk z reproduktora je subjektívne ove¾a kvalitnej í. Druhá zmena sa týka odstránenia napájacieho konektora z telesa poèítaèa. Nahradil ho synchronizaèný USB kábel s redukciou pre pripojenie napájacieho zdroja na komunikaèný konektor. Inak by majite¾ nového modelu musel so sebou nosi aj komunikaèný zásuvný modul, aj keï ho nebude potrebova na komunikáciu s iným poèítaèom. Dizajn modulu typu docking-station je síce vynikajúco navrhnutý, èo sa týka jeho umiestnenia na stole, ale u menej z h¾adiska prená ania. Oproti predchádzajúcemu modelu majú aj batérie pribli ne 1.5 násobnú výdr batérií. Kapacita batérie je 1400mAh oproti pôvodnej 950 mAh batérii modelu iPAQ 3600. Operaèný systém Pocket PC implementovaný v prístroji sa ovláda pomocou dotykového displeja.

Softvér dodávaný s vreckovým poèítaèom iPAQ 3860 zahàòa aj novú technológiu Server ActiveSync®, ktorá umo òuje priamu serverovú synchronizáciu elektronickej po ty, kalendára a kontaktov medzi zariadeniami na báze Pocket PC 2002 a servermi Exchange 2000. Server ActiveSync bude dodávaný ako komponent Microsoft Mobile Information 2002 Server a je navrhnutý tak, aby podporoval káblové aj bezdrôtové prepojenie. Pou itie zariadení triedy Pocket PC Na prvý poh¾ad by sa zdalo, e zariadenia tejto triedy budú len imid ovou hraèkou v rukách mana érov, prípadne im pomô e organizova to, s èím ka dý deò urputne bojujú - èas, prípadne sa na prístrojoch tejto triedy dajú hra zaujímavé a kvalitné hry, alebo èíta knihy pomocou aplikácie MsReader. Prax ukázala, e s vývojom hardvérových mo ností týchto zariadení, keï ich procesory sú taktované na stovkách MHz a pamä ová kapacita je 64 MB sa podstatne roz iruje aj oblas ich pou itia. Ako príklad si uká eme príklad databázovej aplikácie na tomto vreckovom poèítaèi. Nebudeme pritom pou íva iadnu súborovú databázu kancelárskeho typu, ale nain talujeme rovno Microsoft SQL Server 2000, verziu pre Windows CE. Ide o plnohodnotné databázové rie enie vrátane pou ívate¾ského rozhrania pre prácu s príkazmi jazyka SQL. Podobné mo nosti poskytuje aj databáza Oracle 8i (9i) Lite. Vývoj aplikácií pre platformu Pocket PC 2002 Niekedy v ak ani toto programové vybavenie k na ej práci nestaèí, a tak sme nútení vyvíja pre tieto zariadenia vlastný softvér. Microsoft dodáva softvérové balíky pre Visual Basic a Visual C++, pomocou ktorých je mo né v týchto programovacích jazykoch a ich vývojových prostrediach vyvíja vlastné programy pre operaèný systém Pocket PC.

P r e d s t a v u j e m e Keï e sme sa v minulom èísle trocha zaoberali programovaním, uká eme si, ako je mo né vyvinú jednoduchú aplikáciu pre platformu Pocket PC 2002. Pou ili sme vývojové prostredie Microsoft Visual C++ 6.0 ku ktorému sme doin talovali Microsoft eMbedded Visual Tools 3.0. Pomocou aplikaèného wizarda sme vygenerovali jednoduchú dialógovú aplikáciu. Ako námet sme vybrali formulár pre anketu, ktorý mô e by prepojený na databázu, kde ukladá výsledky. S takto vybaveným poèítaèom triedy Pocket PC mô u anketári vyrazi medzi ¾udí robi prieskumy. Po spustení aplikácie na displeji prístroja uvidíme ná formulár, s ktorým mô eme pracova . Aplikácia je plne funkèná, a preto e ide len o prototyp, chýba slovenská lokalizácia, na ktorej pod¾a na ich informácií firma Sunnysoft usilovne pracuje.

obrazovku (320 x 200 pixelov) plynulo aj dynamické scény, napríklad pristátie lietadla v d ungli vo filme Jurský park 3 a podobne. Máme sa teda na èo te i ... Preto e sme mali od firmy Compaq po ièaný model z predvýrobnej série, je mo né, e finálne prevedenie modelu sa bude od posudzovaného modelu nepatrne lí i . ¼uboslav Lacko

Výkon O výkone vreckového poèítaèa Compaq iPAQ 3860 svedèí nielen frekvencia RISC procesora ARM, ktorá sa dá pomocou softvérovej utilitky nastavi v rozmedzí 162 - 236 MHz, prièom default nastavenie je 206 MHz. O výkone a grafických mo nostiach nás presvedèia jednak najnov ie hry pre túto platformu, ale hlavne prehrávaè videa, keï prístroj prehral vo vynikajúcom farebnom rozlí ení (pravdepodobne 65 535 farieb) na celú

Digitálna kamera Sony DCR-TRV830E

Sony DCR-TRV830E je pièkový model z aktuálnej ponuky digitálnych kamier Digital 8 od Sony. S megapixelovým CCD èipom sa postará o kvalitné zábery, èi u statické fotozábery s rozlí ením 1152 x 864 na Memory Stick a 640x480 na pásku, alebo dynamické s viac ako 520 riadkami (320 x 240 na MS). Tento model sa vyznaèuje vysokým stupòom vybavenosti (napr. dodávaná fototlaèiareò) a kompatibilitou s Hi8 svetom. Oproti predo lým modelom sa táto kamera vyznaèuje trochu men ími rozmermi, ale s hmotnos ou skoro jedného kilogramu (bez fototlaèiarne) sa je to stále typický reprezentant Digital 8 kamier. Hmotnos v ak nemusí by práve pre hobby-filmárov nevýhodou. Po troche cviku a rutiny dajú urobi neroztrasené a stabilné zábery - z toho dôvodu to neberiem ako nevýhodu. Na kamere sa vïaka rozmerom nachádza mno stvo praktických a u itoèných ovládacích prvkov, ktoré sú ergonomicky rozlo ené a sú k dispozícii v dy v ten správny èas. Aktívni filmári sa tie pote ia ve¾kému prstencu na objektíve, pomocou ktorého sa stáva manuálne zaostrovanie ove¾a príjemnej ie. O ostré zábery sa stará kvalitný èierno-biely h¾adáèik,

ktorý je principiálne lep í ako mnohé farebné. Komu vyhovuje viac farba, má k dispozícii 3.5-palcový (123 000 obrazových bodov) odklápate¾ný displej, vertikálne otoèite¾ný o 180 stupòov. Oproti nastavite¾nej clone je vyvá enie farieb plne automatické. Ve¾kou a zaujímavou výhodou je digitálny/analógový vstup, èo znamená, e kameru mô eme vyu i napríklad ako digitálny videorekordér. Èo sa týka kvality obrazu sa tejto kamere nedá naozaj niè vytknú . Precízna reprodukcia obrazu, prirodzené a neutrálne farby s minimálnym skreslením pri slabých svetelných podmienkach. Mikrofón je pomerne slu ne odizolovaný od ru ivých zvukov mechaniky. Záver: Mo nosti DCR-TRV830E sú skutoène profesionálne, a pritom sa obsluhuje jednoducho ako domáca kamera. Zaujímavé je aj rozsiahle príslu enstvo ako napríklad tlaèiareò fotografií, ktorá sa pripája priamo ku kamere. Kamera je ergonomická a okrem digitálneho má aj analógový vstup/výstup. (pano) Technické parametre: l 18x optický a 500x digitálny zoom l super steady shot - momentálne najvy ia úroveò digitálneho stabilizátora od SONY l 12/16 PCM stereo l prepínate¾ný mód 16:9 l 7 programov AE l 5 rôznych prelínaní obrazu l 14 obrazových a trikových efektov l titulkovaè, èasovaè l Super Night Shot l technológia HAD l batéria InfoLithium(M) l pätica pre inteligentné príslu enstvo l digitálna programová editácia l zabezpeèená kompatibilita s Video8 a Hi8 l Super Laser Link, Lanc terminál, S video out

Zapo ièal: Sony Slovakia, s.r.o., www.sony.sk Cena bez DPH: 63 407 Sk Záruka: 1 rok

1/3 FINCOM stojato str. 37

I n t e r n e t Copernic 2001 - ako h¾ada a nájs v mori informácií Vyh¾adávanie informácií na internete Aj pre skúseného surfera býva èasto problémom vyh¾ada na internete po adované informácie. Po zadaní h¾adaného výrazu na niektorom portáli (Yahoo, AltaVista a pod.) sa na vás vysype nieko¾kotisíc odkazov, ktorých prezretie by vám zabralo urèite zvy ok ivota. Ako teda úèinne a rýchlo vyh¾adáva na internete? Základné zásady vyh¾adávania 1. Dobre si premyslite, èo vlastne idete h¾ada . Èasto sa dá k informáciám dopracova ok¾ukou. Keï h¾adáte dobrý a lacný CAD softvér nestaèí zada napríklad CAD . Keï neviete presný názov, pomô e postup h¾adania napríklad pomocou download free engineering software . Skúste sa v i do pozície autora stránok, ako by asi on opisoval nejaký produkt, slu bu. 2. Sna te sa pou íva pecifické slová. Nestaèí zada len redukèný ventil , ale lep ie je redukèný ventil RGU 500C . Toto pravidlo vyu ívajte pri vyh¾adávaní èohoko¾vek. Správnym zadaním podmienky si dopredu odfiltrujete neu itoèné stránky. 3. Vyu ívajte fulltextové h¾adanie. Vyh¾adávacie zoznamy sa mô u tvori ruèným pridávaním informácií a automatickým indexovaním. Ruèné pridávanie znamená, e pre zaradenie stránky do zoznamu ju musí tam jej autor zapísa , prièom uvedie k¾úèové slová. Webmaster odkaz skontroluje a a potom ho zaradí do databázy. Pokia¾ sa pri h¾adaní takejto stránky netrafíte do autorových opisov, stránku nenájdete. Tu je preto ¾ah ie h¾ada najprv kategóriu a potom v nej skú a rôzne výrazy. Fulltextové a automatizované zoznamy poskytujú ove¾a viac mo ností na vyh¾adanie. Orientujú sa pomocou k¾úèových slov v hlavièke www stránky a vytvárajú si indexovanú databázu zo slov v celom obsahu stránok. Najznámej í indexovaný zoznam je Google www.google.com. 4. Berte do úvahy jazykové odli nosti. Je rozdiel èi h¾adáte informácie v eobecné alebo lokálne. Tie druhé ¾ah ie nájdete na lokálnych zdrojoch. pecifické je h¾adanie v cudzom jazyku (ruskom, japonskom, kórejskom a pod.) kde potrebujeme nain talova národnú podporu. 5. Pou ívajte pecializovaný softvér. Práve tu sa teraz pristavíme a opí eme si jeden takýto jednoúèelový nástroj na dokonalé preosiatie informácií na internete. Copernic 2001 - h¾adáme profesionálne

tak, aby sme ich aj neskôr ¾ahko mohli nájs . Pre vyh¾adanie urèitej témy na internete mô eme vytvori jeden virtuálny prieèinok, v ktorom sa ulo ia v etky výsledky vyh¾adania. Takýto preh¾ad nie je mo né be nými prostriedkami Windows (Ob¾úbené polo ky) dosiahnu . Základnú filozofiu programu mo no zhrnú ako v etko na jednom mieste . Vyh¾adáva , triedi , preh¾adáva , robi výstupy - v etko mô eme robi v jednom pecializovanom programe. Pri h¾adaní mô eme pou i aj jazykové a krajinné kritérium.

urobí za nás a predídeme tak strate èasu, pri pokuse prejs na nefunkèné linky. Pomocou príkazu Refine mô eme jednak jemnej ím stanovením podmienky vyh¾adávania spresni výsledok a jednak odstráni nefunkèné odkazy. Tento príkaz je vhodný pri nájdení ve¾kého poètu odkazov.

Validate Overuje nefunkènos a odstraòuje nedostupné dokumenty z výsledku. Vhodné na dokonèenie h¾adania, umo òuje otestova len vybrané dokumenty.

Základné funkcie programu Pri in talácii je mo né zvoli , ako pevne má by program integrovaný s IE. Po spustení sa nám otvorí hlavné okno programu, mierne podobné dizajnu MS Office, kde v ¾avej èasti je menu kategórií, v hornej ovládacie menu s ve¾kými a názornými tlaèidlami. V pravej èasti je okno rozdelené na dve podokná, v hornej èasti je zobrazený vyh¾adávaný výraz a v dolnej èasti výsledky h¾adania. Jednoduchým kliknutím na nadpis ståpca mô eme výsledky vyh¾adávania zoradi pod¾a rôznych kritérií. Copernic nám ïal ie práce maximálne zjednodu uje, do svojej pamäte pri vyh¾adávaní zároveò ukladá kostry www stránok, bez obrázkov - tak e po odpojení sa od internetu si mô eme v pokoji prezera , èo sme vlastne na li. Pri práci s týmto programom je dobré dr a sa zásady: Najprv vyh¾ada èo mo no najviac informácií a po odpojení ich prezera a triedi . Výrazne sa tak u etrí èas a najmä cena za pripojenie sa na internet, pokia¾ nemáte pevnú linku. H¾adanie pod¾a k¾úèového výrazu (Search) Po stlaèení príkazu sa zobrazí okno, v ktorom mô eme presne uvies kritériá na h¾adanie. O priebehu h¾adania v rôznych zdrojoch sme priebe ne informovaní.

Download Okrem vyh¾adania materiálov si mô eme pomocou Copernic-u po adované stránky stiahnu celé na lokálny disk. Táto funkcia je ve¾mi u itoèná, hlavne keï u máme jasno v tom, èo vlastne s ahujeme. Pri jej pou ívaní je potrebné postupova opatrnej ie, preto e zbytoèné s ahovanie mno stva údajov pre a uje systém, zapåòa disk a spoma¾uje prenos z internetu. Ako som u spomenul, ka dá nájdená stránka sa vlastne v minimálnej forme ulo í do výsledku, tak e uklada treba len skutoène potrebné informácie. Browse Naju itoènej í je tento program pri spracovaní výsledkov vyh¾adávania. Ten, kto mal urobi za pol hodiny nejaký výstup h¾adania pre éfa, vie o èom hovorím. Pomocou príkazu Browse získame okam ite preh¾adný zoznam nájdených informácií s farebne podtrhnutými výrazmi, zoradený pod¾a rôznych kritérií (najèastej ie skóre nájdenia výrazu). Track Informácie starnú, vlastne sú staré u v èase nahrania na internet, a preto ka dá aktualizácia je vhodná. Copernic 2001 Pro umo òuje nastavi èasovaè na automatické obèerstvovanie vyh¾adávaných informácií. Dokument preview V malièkom okne v¾avo dole si mô eme zapnú náh¾ad na lokálny dokument a získa tak urèitý preh¾ad, èo sa na stránke nachádza. Prepínaèe Pomocou tlaèidiel History, Excerpts si mô eme prepína vyobrazenie výsledkov a rozdelenie okna vpravo dolu.

Copernic má v sebe naprogramované údaje o desiatkach a stovkách takýchto vyh¾adávacích engines . Vo¾ne dostupná verzia Copernic Basic pou íva 7 preddefinovaných vyh¾adávacích kategórií, prièom vyh¾adáva v 80 najväè ích informaèných zdrojoch ako je AltaVista, Excite a iné. Komerèné verzie Copernic 2001 Plus a Copernic 2001 Pro poskytujú a 90 kategórií, prièom pristupujú do viac ako 1000 zdrojov. Verzia Pro má navy e e te pecializované sledovacie funkcie a doká e vám dokonca automaticky oznámi emailom nájdenie nových zmien. Tie má niektoré operácie automatizovate¾né. Pre efektívnej ie vyh¾adanie ich má e te roztriedené do viacerých kategórií, a tak je mo né pou i iné zdroje údajov napríklad pri h¾adaní ob¾úbenej knihy a iné pri finanèných informáciách z burzy. Tu sa v ak mo nosti tohto programu nekonèia. Po vyh¾adaní informácií je ïalej dôle ité si odkazy na nájdené stránky preh¾adne odlo i

Prieèinok (Folder) Pri h¾adaní èasto experimentujeme s rôznymi k¾úèovými slovami a výsledok h¾adania sa mô e sklada z viacerých takýchto etáp. Aby sme si mohli v etko udr a pohromade, Copernic nám ponúka urobi si virtuálne prieèinky, do ktorých si ukladáme aktuálne výsledky h¾adania. Nejde o klasický export údajov do inej podoby, jednoducho sa ulo ia v etky výsledky pod urèitým názvom. Takéto komplexné ulo enie v sebe mô e obsahova aj niektoré off-line stiahnuté stránky, ako si povieme v ïal om odseku. Refine Výsledok prvého vyh¾adania e te nemusí znamena , e nájdené odkazy ukazujú na reálne existujúce stránky. Vo vyrovnávacích pamätiach vyh¾adávacích serverov sa èasto nachádzajú aj odkazy na u neexistujúce stránky. Aktuálnos databáz je daná ich ve¾kos ou a rýchlos ou, ako je vykonávaná kontrola liniek. Copernic túto prácu

Záverom: Tento program je urèený pre profesionálne vyh¾adávanie informácií na internete, preto je mo né ho odporuèi najmä pracovníkom technických oddelení, kni níc a pod. pripravujúcich re er e a podklady pre viaceré pracoviská, ktorí u nejaké skúsenosti s vyh¾adávaním majú. Neodporúèam ho ve¾mi zaèiatoèníkom a pre obèasné h¾adanie jednoduchých informácií. Delenie do kategórií je navrhnuté pod¾a pomerov v zahranièí a pre informácie z domova sa skôr hodia domáce vyh¾adávaèe. Pri neuvá enom s ahovaní celých stránok mô e dochádza k pre a eniu systému a zbytoène dlhému èasu pripojenia. Aktualizácia nových verzií a údajov o zdrojoch údajov je zautomatizovaná pomocou downloadu z internetu.

Bli ie informácie o programe Copernic 2001 nájdete na adrese http://www.copernic.com. Jaroslav Huba

I n t e r n e t Nebezpeèenstvá èíhajúce na internete - 2. èas Prostriedky útoku Skenovacie programy Medzi najèastej ie hackerské nástroje dnes patria napríklad tzv. skenovacie programy, ktoré sú schopné automaticky vyh¾adáva slabé miesta na prístupových bodoch dia¾kovo pripojených systémov. Následne odchytávajú a menia prístupové heslá a umo òujú tak prienik do celého systému. Ak v ktoromko¾vek poèítaèi systému existuje taký pohyb dát, ktorý mo no monitorova , potom hackeri mô u skenova napríklad k¾úèové slová a dosta sa aj do tých najchúlostivej ích miest. Potom u niè nebráni napríklad nakopírovaniu dôle itých a utajovaných dát, následným prienikom do ïal ích pripojených systémov, zmazaniu dôle itých dát alebo neoprávnenému vyu ívaniu výpoètových prostriedkov. Prostriedok Internet System Scanner od spoloènosti Internet Security Systems slú i na bezpeènostné skenovanie poèítaèov. Ide o jednoduchý nástroj, ktorý skenuje IP adresy a identifikuje akéko¾vek oèividné slabiny serverov. Poskytuje úh¾adne formátované správy dostupné buï na obrazovke, v HTML formáte alebo vo formáte Microsoft World. V správe sú detailne opísané v etky nájdené slabiny, ich potenciálne dôsledky a návrh na ich odstránenie. Nástroj Nmap pracuje podobným spôsobom ako Internet System Scanner. Nmap najskôr pingom skenuje sie LAN a potom spú a skenovanie portov a TCP/IP fingerprinting na ka dý poèítaè v tejto sieti. Poskytuje tak informácie o poèítaèoch zapojených v sieti, operaèných systémoch a na nich be iacich sie ových slu bách. Takéto mno stvo auditných informácií umo òuje vyh¾adávanie potenciálnych ciest do iných systémov. Programy typu sniffer Rovnako tak pokraèuje vyu ívanie programov typu sniffer (snoriè, sliediè). Snorièom dokonca urobilo ve¾kú reklamu Ministerstvo obrany USA (DoD USA), keï odporuèilo pou ívate¾om internetu zmeni heslá, preto e èinnos snifferov u zaèala presahova únosnú mieru. NtSniff 1.5 je podobný vhodný nástroj analýzy sie ovej prevádzky ako Network Monitor je k dispozícii zadarmo na internete vrátane zdrojového kódu. Firewalk je urèený pre analýzu filtrovacích pravidiel firewallu, h¾adanie existujúcich dier firewallov. Umo òuje tak neautorizovanému útoèníkovi autorizovaný prístup k firewallu. Firewalk zaznamenáva tie prostredie a siete za firewallom. Sniffit je sie ový paketový analyzátor pre monitorovanie sie ovej prevádzky. Sie ovú kartu nastavuje do promiskuitného módu, keï karta zbiera nielen pakety urèené jej hostite¾skému poèítaèu, ale aj v etky pakety, ktoré prechádzajú okolo. Hacker sa tak mô e dosta k takým zaujímavým informáciám, ako identifikaèné èísla pou ívate¾ov a ich heslá, èísla kreditných kariet a iné dôverné ne ifrované údaje. Skryté parazitné procesy Nov ím potenciálnym nebezpeèenstvom na internete sú tzv. skryté parazitné procesy (Hidden Parasite Procesis - HP-procesy), ktorých odhalenie rozpútalo v Spojených tátoch nové kolo diskusie o kontrole internetu. Prvýkrát boli skryté procesy zaznamenané zaèiatkom marca 1996 na 24 poèítaèoch FBT (Federal Bureau for Telecommunication) v Atlante. V etky tieto poèítaèe boli pripojené pevnou linkou k internetu, hovorí Carrol Fabricationová, mana érka informaèných systémov FTB. Predbe né etrenie preukázalo, e sa parazit dostal do na ej siete pri be nom monitorovaní ponuky z WWW-servera istej univerzity. Existenciu HP-procesov na svojich poèítaèoch odhalili pracovníci FBT po tom, èo im zaèalo by podozrivé, e èasy vykonávania rutinných výpoètov v poslednej dobe neúmerne vzrástli. Funguje to ako pásomnica, vysvet¾uje Jimm Smart, pecialista FTB na boj s poèítaèovými vírusmi. Pri na ahovaní webovskej

stránky sa do vá ho poèítaèa dostane nieèo ako poèítaèový vírus, ktorý pre seba napríklad v systéme Windows 95 vyhradí nieko¾ko procesov. Tieto procesy be ia na pozadí a nie sú pre operaèný systém ani pre u ívate¾ov badate¾né. Celý vtip spoèíva v tom, e parazitné procesy mô u cez internet komunikova so svojím tvorcom, ktorý je potom schopný vyu íva kapacitu infikovaného poèítaèa pre svoje vlastné výpoèty a úèely. Bezprostredne po FBT ohlásilo napadnutie HP-procesmi aj nieko¾ko ïal ích in titúcií a firiem. Paralelným spú aním nieko¾kých desiatok tisíc takýchto HP-procesov na domácich a firemných poèítaèoch niè netu iacich pou ívate¾ov tak potom mô e vzniknú napríklad výpoètový systém doteraz nebývalého rozsahu a výkonu. Systém SATAN Ve¾ký rozruch a pobúrenie tie vyvolali u prvé informácie o systéme SATAN. Systém SATAN (Security Administrator Tool Analyzing Networks) vytvorila dvojica bezpeènostných expertov Dan Farmer a Wietse Venema. My lienku po prvý raz zverejnili v decembri 1993 v èlánku Ako zlep i bezpeènos vá ho uzla vlámaním sa do neho . Ide o www klienta analyzujúceho bezpeènostný stav zadaných serverov internetu. SATAN poskytne svojmu pou ívate¾ovi podrobné informácie o systéme be iacom na zadanom cieli, o chybách v konfigurácii a vôbec v etkých slabých miestach, ktoré poskytujú mo nosti nezákonného preniknutia do systému daného poèítaèa. Pri práci pou ívatelia jednoducho pou ívajú stránky www, zvolia mno inu v etkých strojov alebo domén pre analýzu èi útok a pecifikujú èi útok bude ¾ahký, normálny alebo a ký: 1. Pri ¾ahkom útoku SATAN iba zostaví zoznam v etkých hostite¾ov a slu ieb, ktoré je systém schopný poskytnú vzdialeným on-line procesom. 2. Pri normálnom útoku nadvia e s cie¾ovým systémom spojenie typu www, gopher, finger, telnet, FTP alebo SMTP, z ktorých mô e urèi typ operaèného systému a potenciálne zranite¾né miesta. 3. a ký útok potom tieto zranite¾né miesta podrobnej ie preskúma a v generovanej správe detailne opí e pou ite¾ný spôsob útoku. Mnoho správcov sa, samozrejme, obáva, e uverejnenie programu (od 5. apríla 1995 je vo¾ne prístupný na internete) posilní mo nosti nezanedbate¾ného mno stva hackerov a crackerov operujúcich na tejto sieti. Tí v ak pod¾a tvorcov systému SATAN podobné programy a mo nosti u dávno majú a SATAN mô e pomôc práve správcom systémov nájs slabé miesta vlastnej obrany ich systémov. Trójske kone V poslednom èase sa v hojnej ej miere zaèali vyu íva pre úèely prieniku do rôznych systémov pripojených k internetu Trójske kone. Spomenú je mo né len tie najznámej ie z nich. Caligula je program, ktorý po in talácii v pou ívate¾skom poèítaèi odo le privátne heslá na urèenú adresu prostredníctvom internetu, z ktorých je potom mo né vytvori celú databázu. Picture.exe pochádza z Èíny a pri svojej èinnosti prechádza v etky e-mailové adresy, na ktoré pou ívate¾ niekedy nieèo odoslal a v za ifrovanej podobe ich po le na nieko¾ko adries v Èíne. Ove¾a nebezpeènej í je v ak nástroj pre vzdialené riadenie a sledovanie NetBus 2.0 Pro. Útoèníkovi umo òuje vzdialený monitoring audio- a videoprevádzky v prípade, e je k napadnutému systému pripojená videokamera alebo mikrofón (vrátane zabudovaných pevne do notebooku). Hacker je potom schopný pomocou prostriedku NetBus na dia¾ku tieto zariadenia aktivova a pokojne poèúva alebo sledova , èo sa deje v priestoroch systému. Ïal ím kodlivým kódom je napr. e-mailový èerv Sysid. Jeho nebezpeènos spoèíva v rozosielaní do celého sveta náhodne vybraných súborov z infikovaného poèítaèa. Ide o klasický windowsový exe súbor,

1/3 FINCOM stojato str. 39

I n t e r n e t ktorý je napísaný v Delphi a íri sa skomprimovaný pomocou utility Aspack.exe (komprimovaný súbor má ve¾kos 200 KB, dekomprimovaný 400 KB). Pre svoju èinnos vyu íva aplikáciu MS Outlook. Po príchode skrýva svoju toto nos tým, e sa vydáva za Personal ID Generator . Súèasne s výpisom uvedeného okna dochádza aj k in talácii èerva do napadnutého poèítaèa tak, e sa sna í nakopírova do adresára Windows a jeho systémových zlo iek ako sysid.exe. Ak sa mu adresár s Windows nepodarí detekova , sna í sa o zápis do pevne daných adresárov. Do systémového registra sekcie autorun sa zaregistruje preto, aby bol spustený v dy, keï je aj spustený Windows. Hneï ako je v ak aktivovaný, svoj záznam z registra vyma e z dôvodu skrytia svojej prítomnosti v systéme. Tento záznam sa opä obnovuje po ukonèení jeho èinnosti (spoloène s ukonèením èinnosti operaèného systému). Pritom po celú dobu behu operaèného systému bol Sysid aktívny. Telo správy nesúcej infikovanú prílohu je prázdne. Iné existujúce prostriedky Nástroj na analýzu sie ovej prevádzky Network Monitor je priamo súèas ou operaèného systému Windows NT Server alebo Windows 2000 Server s tým obmedzením, e táto verzia umo òuje analyzova len pakety urèené pre vlastnú potrebu prípadného pióna . Toto obmedzenie nemá a na skutoènú pioná je vhodná verzia, ktorá je súèas ou Microsoft Systems Management Server. Ïal ími prostriedkami sú CyberCop (skener slabín poèítaèov a siete), Traceroute (stopovanie prenosov sledovanie cesty opytovacieho paketu k mieste urèenia), Swatch (analyzátor logov), L0phtcrack (skener hesiel pou ívaný na testovania a lú tenie hesiel na webových serveroch a iných hostite¾ských systémoch) alebo Tripwire (kontrola integrity súborov).

Problémy bezpeènosti radového pou ívate¾a Po tom v etkom si be ný úèastník pripojenia úplne prirodzene polo í otázku, èi sa uvádzané riziká pripojenia vz ahujú len na webové stránky, prípadne siete niektorých organizácií, alebo èi nieèo z toho mô e ovplyvni aj jednotlivých internetových surferov. Mnohí si myslia, e obyèajný relatívne pasívny poèítaè nie je vidie z internetu, a tým je ochránený od rôznych mrzutostí. Problémy v ak predsa mô u nasta , aj keï len zo strany nejakého zaèínajúceho hackera. Be ný poèítaè síce nemá meno (buï nemá meno vôbec, alebo pre hackera úplne nevýznamné), ale v ka dom prípade má svoju adresu (konkrétne èíslo). Túto adresu poskytuje takýto poèítaè druhej komunikujúcej strany (webový server, po tový server a pod.) a na túto adresu mu druhá strana posiela odpoveï (napr. po a-

dované dáta). Z toho potom aj vyplýva, e ak niekto pozná adresu takéhoto poèítaèa mô e s ním komunikova ako s hociktorým serverom. Janlori Goldman, právnik z washingtonského Strediska pre demokraciu a technológie, hovorí: Nebezpeèenstvo internetu spoèíva v ilúzii anonymity prevádzky. Hoci si ¾udia myslia, e pracujú na internete skrytí, v skutoènosti sú ve¾mi dobre a z dia¾ky vidite¾ní.

Bezpeènostné slabiny a systémové chyby Najèastej ie previnenia proti ochrane prieniku do siete: 1. Pou ívate¾ bez hesla Pou ívate¾ bez hesla býva hlavná diera v bezpeènostnom systéme servera a celej siete a jej nebezpeènos je úmerná rozsahu privilégií tohto pou ívate¾a. 2. Objekty s málo bezpeènostným heslom a) Heslo krat ie ne tyri znaky - aj táto då ka by mala by pou itá len v krajnom prípade, inak by mala ma minimálne osem znakov. b) Povolená platnos hesla je dlh ia ako lehota stanovená v bezpeènostnej politike systému (1 a 6 mesiacov v závislosti od stupòa chránených údajov). c) Neobmedzený poèet pokusov o prihlásenie s nesprávnym heslom. d) Nie je vy adované unikátne heslo pou ívate¾ov vzh¾adom k predchádzajúcim pou itým heslám. e) Heslo rovnaké ako meno pou ívate¾a, rodinných príslu níkov, dáta narodenia, osobné údaje a pod. Bezpeèné heslo by malo by vytvorené aspoò z dvoch logicky nezávislých slov oddelených nepísmenovým znakom. Pre jednoslovné logické heslá toti existujú ve¾mi úèinné vyh¾adávacie (skenovacie) programy. 3. Objekty s právami ekvivalentnými privilegovanému pou ívate¾ovi Takýmto pou ívate¾om by mal by len správca siete (prípadne bezpeènostný správca). Zistenie iného pou ívate¾a s takýmito právami potom spravidla znamená odhalenie naru ite¾a. 4. Objekty s nadmernými prístupovými právami a) prístupové práva do koreòového adresára, b) nadmerné prístupové práva do tandardných adresárov. Nedokumentované funkcie vyu ívaných programov Bezpeènos vzdialeného spojenia mô e by problematická dokonca aj v prípade, ak pou ívate¾ pou ije legálne firemné programy. Príkladom mô e by napr. prehrávanie multimediálnych súborov z webového servera, keï dochádza k prená aniu jednoznaèného identifikátora pou ívate¾ského poèítaèa - tzv. GUID (Global Unique Identifier). Firmy produkujúce tieto prehrávaèe mô u jednoducho vysledova iden-

titu pou ívate¾a. Pod¾a zistenia laboratórií c't je pri prehrávaní multimediálnych súborov (MP3, mov, au, mpeg, a pod.) z internetu tajne prená aná informácia jednoznaène identifikujúca poèítaè pou ívate¾a. Súèas ou tejto informácie je toti MAC adresa (celosvetovo jednoznaèný identifikátor) sie ovej karty. Túto nedokumentovanú charakteristiku má napr. Media Player firmy Microsoft a RealPlayer od firmy RealNetworks. Tieto firmy tak mô u zbiera informácie o druhu a poète súborov nahrávaných jednotlivými pou ívate¾mi, za èo by niektoré hudobné firmy iste radi zaplatili ve¾ké sumy. Reakcia firiem na toto odhalenie bola pomerne rýchla a napr. firma RealNetworks zverejnila na svojom webovom servery patch pre star ie verzie prehrávaèov spoloène s ospravedlnením. Skutoène zaujímavou náhodou sú ve¾mi podobné vlastnosti aj ïal ieho produktu firmy RealNetworks vo¾ne dostupného RealJukebox. Tento program doká e prehráva CD disky, nahráva hudbu na disk a s ahova hudbu z internetu. Málokto z 13 miliónov registrovaných pou ívate¾ov v ak tu ilo, e ikovný softvér robí aj nieèo navy e - posiela informácie o zvykoch pou ívate¾a - druh hudby na disku, v akých formátoch, aký áner má najrad ej a v prípade mo nosti zistenia aj aký prehrávaè pripája k poèítaèu. Navy e mal ka dý program unikátne sériové èíslo jednoznaène identifikujúce daného pou ívate¾a. Firma sa bránila tým, e dáta neposkytuje tretím osobám a sú len na lep ie poslú enie konkrétnemu zákazníkovi a priblí enie sa k jeho vkusu. Applety a cookies Jedna zo zradných medzier v bezpeènosti a súkromí internetu je priamo v samotných browseroch (tak Netscape Navigator, ako aj Internet Explorer), ktoré obsahujú nástroje umo òujúce z webu dosiahnu priamo a na pevný disk pou ívate¾ovho poèítaèa a spú a tam programy (appletmi). Tieto applety mô u ovplyvni nasledujúce náv tevy pou ívate¾a na webe na základe predchádzajúcich (najroz írenej ie sú Java a ActiveX). Applet zhroma ïuje detaily o èinnosti pou ívate¾a a ukladá ich na jeho pevný disk s tým, e keï sa vráti na rovnaké miesto, spustí sa program, ktorý pou ívate¾a zbaví povinnosti znovu uvádza meno a ïal ie informácie. Toto sa v ak mô e zmeni na bezpeènostný problém, preto e mô e poslú i napr. ku kráde i dát. Okrem toho sa hackeri pomocou appletu mô u dosta do poèítaèa takéhoto pou ívate¾a alebo vykonáva rôzne èinnosti v jeho mene. Väè ím problémom sa mô u sta iné mechanizmy nepovoleného zberu osobných dát, tzv. cookies. Tieto záznamy (v podstate urèitá odroda appletov) sa vytvárajú na pou ívate¾skom poèítaèi automaticky (a obvykle bez vedomia pou ívate¾a) pri zaregistrovaní sa na niektorej webovej stránke. Cookies sú v podstate marketingový nástroj umo òujúci správcom webu zisti

I n t e r n e t pripojenie, upravi slu by pod¾a jeho profilu, mera poèetnos náv tev, zisti èo konkrétne pou ívate¾ robí, a tak vytvára demografickú databázu pou ívate¾ov, ktorú mo no preda obchodníkom. Alarmujúci je v tejto súvislosti príklad amerických vládnych webových stránok, z ktorých väè ina má cookies zakázané. Posledná in pekcia v ak objavila na 23 weboch a 300 cookies a 42 webových plo tíc. Pod¾a v etkého v ak ide len o pièku ¾adovca. Bezpeènostná chyba v MS Outlook a Netscape Mail Buffer/Stack Overflow (preteèenie vyrovnávacejpamäte èi zásobníku) je ob¾úbeným spôsobom vyu ívania dier systému. Horúca novinka z tejto kategórie dier sa týka Microsoft Outlook98, Outlook Express a Netscape Mail (4.05/4.5b1) programov v prostredí MS Windows a v prípade MS Outlook i v prostredí Solaris 2.x. Problém sa netýka Exchange klienta ani Outlook na Macintosh poèítaèoch (s výnimkou Outlook Express). Problém je tentoraz v prílohách k e-mailu a pou ívaní ve¾mi dlhých mien pre takto prilo ené súbory. Pokia¾ sa pou ívate¾ pokúsi otvori (spracova ) takúto prílohu alebo sa aj pokúsi stiahnu správu s takouto prílohou (t. j. nemusí ani prílohu otvára ), dôjde k pádu programu. Skúsený hacker pritom mô e tento pád vyu i k vykonaniu vlastného kódu. Microsoft zverejnil na svojom webe update pre Microsoft Outlook 98 (pre Windows95, 98 a NT). Pre MS OutlookExpress 4.01 treba vykona upgrade na webe Microsoftu (OutlookExpress 4.0 rie enie spoèíva v upgrade na Internet Explorer 4.01). Detaily rie enia pre Netscape Mail neboli známe, konzultova treba na webovej stránke Netscape. Chyba Internet Security and Acceleration servera (ISA) Ve¾ké problémy mô u nasta v prípade pou ívania Internet Security and Acceleration (ISA) servera 1.0. Server slú i ako firewall poskytujúci slu by VPN (Virtual Private Network) a zabezpeèuje prevádzku webovej cache. Chybu, ktorú priznal aj Microsoft, umo òuje vykona jednoduchý a úèinný útok typu DoS. Pokia¾ má server zapnutú vo¾bu Web publishing , mô e pod¾a spoloènosti Secure-Xpert zhodi server urèitý re azec znakov. Tento ve¾mi úèinný útok zvonka mô e vykona poèas minúty v podstate ktoko¾vek, kto má k dispozícii modem. Vyradí tak z èinnosti server a odpojí od internetu v etkých pou ívate¾ov za firewallom a do doby re tartovania servera. Pre útok z lokálnej siete nie je potrebné ani spú a vo¾bu Web publishing . Spomínaný ISA server mô e nejaký útoèník vyradi aj takým spôsobom, e komuko¾vek za týmto firewallom po le HTML e-mail obsahujúci kritický re azec znakov v image tagu. V prípade, e by k útoku do lo zvnútra chránenej siete, je útok e te jednoduch í a nevy aduje

be iaci WebPublisher. Odhalenie takého útoku je v ak, samozrejme, ove¾a jednoduch ie ne u anonymného útoku zvonku. Microsoft síce zareagoval v priebehu dvoch tý dòov, ko¾ko bude reakcia trva správcom jednotlivých sie ových systémov po celom svete zalo ených na tomto serveri. Existuje v dy ve¾ké mno stvo správcov, ktorí buï pravidelne nesledujú objavené a zverejnené chyby alebo pristupujú k zabezpeèovaniu vlastných systémov a neuverite¾ne laxne. Chyba v Microsoft IIS 4.0 (Windows NT 4.0) Microsoft zverejnil informáciu o novom DoS na IIS 4.0, keï pomocou spotvorenej URL mo no odrovna IIS 4.0 - zaène alokova pamä a kým nealokuje v etku mo nú a NT4 stroj s IIS4 prestane plni svoju funkciu. Bohu ia¾, Microsoft nezverejnil iadne detaily, tak e nie je mo né si urobi predstavu o záva nosti tohto problému. Zatia¾ sa nepodarilo niè zisti , tak e síce mô e ís o celkom mimoriadnu zále itos , ale hackeri a kodcovia nikdy nespia a iste dávno vedia, ako znepríjemni vá mu IIS4 ivot. Preto mo no iba odporuèi aplikáciu ponúkanej opravy. Na tejto chybe je zaujímavé, e Microsoft ju oznaèuje za flaw in Windows NT 4.0 , t. j. za chybu v NT 4.0 samotnom, nie v IIS4.0 ako takom - èo znamená, e je ve¾mi pravdepodobné, e táto chyba je zneu ite¾ná aj mimo IIS 4.0 (napríklad vo forme vírusu). IIS 5.0 (Windows 2000) pritom touto chybou postihnuté nie je. Chyba Unauthorized Directory Listings v IIS 5.0 Pomocou WebDAV a indexovacej funkcie IIS 5.0 je mo né získa podvodom obsah adresára - tým je mo né získa eventuálny preh¾ad o rôznych ne ASP súboroch a potom si ich od servera vy iada . Stále existuje dostatok nezodpovedných autorov webov, ktorí pou ívajú .inc príponu pre #INCLUDE súbory - a do takýchto súborov ukladajú citlivé dáta. Staèí potom málo - zisti ako sa taký súbor volá a k tomu práve mô e poslú i opísaná chyba. Rovnako tak mô e poslú i k získaniu mena .MDB súboru - potom u len staèí ho stiahnu a mô ete ma kompletnú databázu.... Chyba sa neprejaví, ak: l je v etko v .ASP a .ASA súboroch (táto bezpeènostná chyba neumo ní prístup k obsahu ASP/ASA súborov) a prípadné .MDB súbory sú mimo truktúry webu, l je vypnutá index vlastnos webov a adresárov (zapína/vypína sa v MMC, properties príslu ného Webu, potom zálo ka Home Directory, a tu za krtávacie políèko Index this resource), l ak nie je pou ívaný SEARCH komponent IIS 5.0. Vá na chyba v IIS 4.0 a IIS 5.0 Bezpeènostné chyby umo òujúce získa prístup k zdrojovým kódom sú extrémne nepríjemné. E te

space

nepríjemnej ie sú v ak chyby, ktoré je mo né zneu i na spú anie programov - pomocou nich je toti mo né spravidla hacknú server a ani sa príli nesna i . Pri IIS 4.0 i IIS 5.0 (t.j. Windows NT 4.0 i Windows 2000) ide o novú chybu zneu ívajúcu Unicode kódovanie na spú anie ¾ubovolného programu na serverovej strane - okrem iného tak mo no získa prístup k zdrojovým kódom ASP/ASA súborov, stiahnu niektorý z backdoor programov a umiestni ho na server, zmaza dôle ité súbory atï. Problém je v Unicode reprezentácii znaku pre lomítko - pokia¾ sa toti uvedie ako súèas URL práve Unicode reprezentácia pre lomítko, IIS ho nesprávne vyhodnocuje a príli neskoro - medzitým je mo né práve Unicode lomítko a starú známu .. kombináciu pou i pre útok. Rad sie ových administrátorov navy e nechápe, ako mô e niekto zvonku, pomocou prehliadaèa, spusti nieèo na strane servera. V niektorých prípadoch sa aspoò vydajú vyskú a Unicode exploit vlastnými rukami, ale ve¾mi rýchlo konèia - po prvom neúspechu sú presvedèení, e ich server nemá problém. Na otestovanie tohoto problému treba skúsi pou i napríklad túto URL (názov server je nahradený konkrétnym serverom): http://server/scripts/..%c1%9c../winnt/system32/ cmd.exe?/c+dir+c: Pokia¾ je server napadnute¾ný (ak nie je in talovaný zodpovedajúci bezpeènostný fix), uvidíte obsah c:\ Na odstránenie chyby je potrebné nain talova bezpeènostné opravy - nech u ide o IIS 4.0 èi IIS 5.0, in talácia týchto opráv vy aduje re tart systému. Translate:f bezpeènostná chyba v IIS 5.0 Pri chybe IIS 5.0 server reaguje chybne na po iadavku na ASP/ASA súboru, ak je URL po iadavky doplnená o koncové (prebytoèné) obrátené lomítko a v hlavièke po iadavky je prítomná hlavièka Translate: f . V takom prípade neohlási IIS 5.0 chybu, ale poskytne kompletné zdrojové texty ASP/ASA súboru. Nebezpeèenstvo spoèíva v tom, e útoèník získa kompletný kód aplikácií (v HTTP log súboru mo no zisti IP adresu útoèníka a teoreticky ho tak vypátra ). V kóde sú potrebné informácie na prístup k databázam (buï k Access, alebo hor ie k SQL Serveru). E te hor ie je, ak programátori a správcovia databáz na prístup z ASP stránok pou ívajú úèet sa - systémového administrátora SQL servera. Útoèník má potom otvorenú cestu cez SQL Server (nepochybne tie nezabezpeèený) a mô e spusti ¾ubovo¾né programy na serveri a získa tak v etky tabu¾ky, dáta, osobné údaje, heslá a ïal ie. Ochrana proti Translate: f je in talácia Windows 2000 Service Pack 1 alebo aspoò hotfix opravy.

I n t e r n e t Nová +.htr diera v IIS 5.0 Nepríjemná +.htr chyba sa opä vracia. Na systémoch pou ívajúcich IIS 5.0 opravených pomocou file fragment reading vulnerability opravy je mo né pou i inú metódu k získavaniu ASP/ASA obsahu - postaèí vyu i znak %3F (otáznik) a cesta ku skriptom je otvorená (napr. fragmenty èi celý kód z ASP/ASA). Bezpeènostná diera v IIS 5.0 (.printer) Diera zneu ívajúca .printer ISAPI vo Windows 2000 IIS 5.0 je nebezpeènej ia, ne by sa pôvodne mohlo zda . .printer ISAPI má slú i k správe sie ových tlaèiarní s pomocou webového prostredia a je tandardne in talovaný ako aktívny v ka dej in talácii Windows 2000. Msw3prt.dll obsahuje v ak tzv. unchecked buffer chybu. Vhodne formulovaná HTTP po iadavka umo ní útoèníkovi získa kompletnú kontrolu nad strojom. Postaèí umiestni asi 420 bajtov do Host: polo ky hlavièky a pripoji vykonávate¾ný kód. Zabezpeèenie problému spoèíva v odstránení príslu nej asociácie na .printer ISAPI v konfigurácii MS IIS. Súèasne je mo né pou i zverejnenú opravu. Pozor! Na internete je k dispozícii nieko¾ko funkèných programov umo òujúcich vyu i túto bezpeènostnú dieru (napr. kompilovate¾ný kód umo òujúci získa prístup k CMD.EXE, pou itie be ného Perl interpreteru a iné). Chyba v SMB protokolu zneu ite¾ná Chyba umo òuje pripoji sa medzi SMB klienta a server, vydáva sa za pripojeného klienta a získa tak prístup k povoleným serverovým prostriedkom klienta. Navy e mo no získa súbor NTLM hash hesiel a neskôr ich pou i ako vstup pre L0pthcrack a získa tak heslo príslu ného klienta. Chybu v SMB (Server Message Block) protokole pou ívaného vo Windows NT a 2000 vyu íva hackerská aplikácia SMBRelay. SMB protokol trpí touto chybou u od samého poèiatku a vo WindowsNT/2K je pou ívaný z dôvodu nutnej spätnej kompatibility. Ochranou proti SMBRelay je iba pou itie novej NTLMv2 autentizácie. Ïal ia chyba v Outlooku Chyba v MS Outlook View Control umo òuje útoèníkovi meni dáta v Outlooku a pomocou jednoduchého skriptu dokonca spusti na napadnutom poèítaèi akýko¾vek program. Chyba ohrozuje pou ívate¾ov MS Outlook 98, 2000 i 2002. View Control je aplikácia umo òujúca prezeranie dát z MS Outlooku cez web. Skript potrebný na získanie kontroly nad Outlookem je mo né na cie¾ový poèítaè dopravi buï v podobe HTML e-mailu alebo podstrèením odkazu na stránku, ktorá tento skript obsahuje. V prvom prípade sú v nebezpeèenstve iba pou ívatelia, ktorí nemajú nain talovaný Outlook E-mail Security Update, ktorý inak zais uje otváranie HTML e-mailov v prostredí so zakázaným Active X. V druhom prípade je doèasná ochrana mo ná vypnutím ActiveX prvkov v Internet Explorer. Chyba v NT 4.0, WIN2K a Exchange 2000 Network News Transport protokol vo Windows NT 4.0, Windows 2000 a MS Exchange 2000 obsahuje chybu v mechanizme spracovania správ, ktorá mô e by vyu itá k ¾ahkému DoS útoku. Pri spracovaní správ pre diskusné skupiny mô e správa obsahujúca urèitú kon trukciu spôsobi zablokovanie èasti operaènej pamäti. Útok v podobe ve¾kého poètu defektných správ tak mô e ¾ahko vies k zrúteniu systému. Po re tarte je server opä plne funkèný. K dispozícii sú u záplaty pre Windows NT i Windows 2000 Server.

Problémy databázy MS Access Databázy väè inou be ia na SQL serveroch, kde je bezpeènos dostatoène zaistená. Nájde sa v ak aj dos men ích serverov kde sú databázy ulo ené iba v súbore z MS Access (*.mdb). Tieto databázy pou ívajú hlavne malé servery alebo pou ívatelia bezplatného hostingu. Pre ve¾ké servery sú accessovské databázy nevhodné, preto e nie sú dostatoène zabezpeèené a nepojmú obrovské objemy dát. Hlavné nebezpeèenstvo spoèíva v tom, e útoèníkovi staèí iba pozna presnú adresu súboru *.mdb, a potom si databázu cez prehliadaè normálne stiahne a ulo í na disk. V eobecný návod na zistenie adresy k databáze neexistuje, ale nájde sa mnoho webov, kde sa databázy ukladajú do adresárov ako data, serverdb, db, a pod. Databázy sa èasto volajú data, main, source, a pod. Naprostá väè ina accessovských databáz na internete vyu íva tandardnú koncovku *.mdb. Pravdepodobne pri zadaní napr. http://www. adresa .cz/serverdb/data.mdb sa vypí e stránka nenájdená. Ale existujú servery kde táto adresa obsahuje ich databázy. Niekedy iba staèí zada adresu webu/meno adresára a v prehliadaèi sa vypí e zoznam súborov, ktorý mô e obsahova aj databázu. Prístup k odstráneniu problému (alebo aspoò zmierneniu): 1. Ak to nie je nutné, tak vôbec nepou íva accessovské databázy (nie sú urèené pre web). 2. Adresárom obsahujúcim databázy treba zru i nastavenie Directory Browsing Allowed (prezeranie adresárov povolené). Pokia¾ to nie je mo né, tak v danom adresári treba vytvori nejaký súbor (najèastej ie index.html), ktorý sa bude pri vstupe do adresára automaticky zobrazova , a tým nepovolí výpis adresára. 3. Pokia¾ mo no, na serveri treba nastavi zákaz s ahovania súborov *.mdb. 4. Pre adresáre s databázami pou íva rad ej nejaké netradièné (aj nezmyselné mená). Rozhodne nema databázy v niektorom z uvedených adresárov. 5. Databázy pomenova tie netradiène a koncovku *.mdb pokojne premenova na nieèo úplne iného. Chyba servera Hotmail Po tová slu ba Hotmail obsahuje chybu, ktorá komuko¾vek umo òuje èítanie cudzej po ty na tomto serveri. Staèí sa zalogova na platné konto a trochu sa hra s URL pod¾a jednoduchého návodu, pozna názov úètu pou ívate¾a a správnu URL. Útok prebieha prilogovaním na platný Hotmail úèet, po otvorení niektorej správy vo vlastnom mailboxe mo no získa URL, obmenou ktorého mo no získa správy cudzích pou ívate¾ov zaèlenením cudzieho ID a èísla správy (vo formáte MSG943322803%2e1X, kde X predstavuje èíslo správy) do URL. Z opisu vyplýva, e nie je mo né získa cielene vybranú správu, ale pou itím metódy brutálnej sily (kombináciou v etkých mo ných èísel) je mo né dopracova sa k akejko¾vek správe vybraného pou ívate¾a. Bohu ia¾, na túto èiernu prácu existuje aj malý program. Záver Uvedené skutoènosti len dokazujú, e opatrnosti nikdy nie je dos a ostra itý treba by ustaviène. Ka dého úèastníka (aj keï nie je paranoidný) by to malo prinúti hlboko a dôkladne sa zamyslie nad úrovòou svojich bezpeènostných opatrení, hlavne ak ide o správcu webového servera alebo dokonca sie ového servera zaujímavej LAN. V mnohých prípadoch zranite¾nosti pomáhajú aj samotní pou ívatelia informaèných systémov, keï

in talujú do svojich poèítaèov informaèné technológie síce nové, ale neoverené a nezrelé (napr. Java, ActiveX). Potenciálne tak naru ujú doteraj iu úroveò bezpeènosti dát i celého informaèného systému. Pokia¾ sa bez nich skutoène nie je mo né zaobís , nezostáva niè iné, ne izolova takýto neoverený systém od ostatných poèítaèov s dátami kritickými pre pou ívate¾ov a vykonáva pravidelné kontroly a preverovanie bezpeènostného podsystému. Súèasne je potrebné danú problematiku konzultova s pouèenými a znalými osobami v oblasti bezpeènosti informaèných systémov. Preèo teda chráni systémy pred rôznymi nástrahami a sabotá ami? Poèítaèe v súèasnosti kontrolujú a riadia takmer v etky oblasti ná ho ivota. Kontrolujú napr. dodávky energie, leteckú prevádzku, finanèné slu by, zdravie ¾udí a informácie o kriminálnych prípadoch. Pri vo¾bách sa rozhoduje o budúcnosti celej krajiny a jej budúcom smerovaní. Ohrozená mô e by aj národná bezpeènos , èi zmenený demokratický vývoj celých oblastí a teritórií. Celý vyspelý svet sa celkom ponoril do pohodlných poèítaèových systémov, ktoré prepájajú v etky èasti ka dodenného ivota. Dôsledky napadnutia alebo dokonca kolapsu týchto vzájomne prepojených systémov si takmer nikto nedoká e predstavi . Problémy s poèítaèovou kriminalitou sú e te navy e komplikované úplnou nepripravenos ou medzinárodnej legislatívy. Pokraèovanie: Ochrana proti útokom a naru eniu súkromia z Internetu Milo mirjak Literatúra [1]

Èáp, J.: Internet guru. In: PC World 2/1999, str. 118-121

[2]

Ziemann, F.: Nenechte si vykrást svùj obchod. In: Computerworld 27/2000, str. 18

[3]

Pinte, M.: Hacker útoèí. In: CHIP 10/2000, str. 103-104

[4]

mirjak, M.: Bezpeènos informaèných systémov a ochrana dát. Seriál o poèítaèovej bezpeènosti, http://programovanie.pc.sk, 2001

[5]

Smejkal, V., Valá ek, M. A.: Nepøítel naslouchá? In: CHIP 5/2001, str. 54-56

[6]

Webová stránka o poèítaèovej bezpeènosti http://security.namodro.cz

[7]

Bezpeènostní mana er si nasazuje hackerský klobouk. In: Computerworld 9/2001, str. 20

[8]

Pøiná íme vám dobrovolné pøiznání hodného hackera. In: Computerworld 10/2001, str. 17-18

[9]

Nebezpeèný ISA Server. In: Computerworld 16/2001, str. 5

[10] Potøebujete heslo? Staèí zavolat help desk. In: Computerworld 19/2001, str. 17 [11] Agresivita hackerských útokù a jejich úspì nost je okující. In: www.underground.cz

I n t e r n e t Zaujímavé www stránky:

zimná rekreácia, zábava, kultúra Èi chceme alebo nie, blí i sa èas Vianoc, zimy a opä aj zaslú eného odpoèinku. Niektorí budú relaxova pod stromèekom (ideálne pod tým domácim, vianoèným) a niektorí urèite niekde na horách s ly ami v dy poruke. Skúsime sa pozrie , èo na tieto oblasti hovorí internet. Zimná rekreácia Ak sa chystáte za hranice na ej ob¾úbenej vlasti, urèite sa zíde stránka http://www.skrz.sk. Jej plný názov Skrz Naskrz & Markopolo hovorí sám za seba. Jednoducho tu nájdete mno stvo praktických, zväè a v eobecných informácií o krajine vá ho záujmu. Mám ve¾mi ve¾a známych, èo majú jednu zaujímavú úchylku. Ako poèujú, e niekde v okruhu 500 km od Bratislavy napadol sneh, okam ite nasadajú do áut, ly e na strechu a u uháòajú smerom k snehom postihnutému miestu. Niekedy v ak správy o poèasí bývajú ve¾mi nepresné (hlavne na istej slovenskej, nemenovanej, súkromnej televízii), èo sa dá, samozrejme, nahradi internetom. http://www.cnn.com/TRAVEL/ski.report ponúka hlásenie o snehových podmienkach nielen v rámci USA. Urèite ho mnohí vyu ijete napríklad pri náv teve SkiP¾acovä v susednom Rakúsku. Tí bystrej í z vás u pochopili, e na http://www. onthesnow.com nejede o vyva¾ovanie sa na plá i. V etky rubriky sú preh¾adne rozdelené do troch kategórií: Snow & Weather, Travel Plans a Features. K dispozícii tak máte informácie o snehových podmienkach na ly ovanie, mô ete si pozrie live prenosy zo zasne ených kopcov èi len pozrie , èo sa práve kde deje (sú a e, zimné podujatia atï.).

Ak patríte k jednotlivcom, ktorí podobne jako ja, nevedia ly ova , nezúfajte. Stránka http://www.ifyouski.com sa tvári dos fundovane na to, aby ste sa na nej oboznámili so základmi ly ovania, s rôznymi technikami a ïal ími návodmi. Stránka tie informuje o majstrovstvách v týchto snehových disciplínach ako je ly ovanie, snoubording a podobne. Odporuèí správne obleèenie,

zjazdovky a po elá ve¾a astia. No, neviem ako vy, ale ja zostanem asi pri sánkovaní. Slovensko nie je snehovou ve¾mocou, no na druhej strane máme Tatry. Aspoò nieèo. Preto je na slovenskom internete dostatok stránok, kde je mo né nájs informácie nielen o slovenských strediskách. Jednou takou stránkou je aj http://www.skonline.sk/lyzovanie.html. Tu je k dispozícii preh¾ad ly iarskych stredísk. O tom, e je ich mnoho sa mô ete presvedèi aj na vlastné oèi. SZM nezomrelo, SZM ije! http://aceski.szm.sk je ako stvorená pre naprostých laikov v ly ovaní, je tu mo nos prihlási sa do kurzu ly ovania, prièom sa to v etko bude odohráva na akomsi kuse ¾adovca niekde v Alpách. Brrrr. Zábava Poïme sa rad ej zabáva . http://www.funny.sk u asi poznáte, preto si dáme nieèo iné, èo by vás mohlo tie pote i . Ak disponujete aspoò nadpriemerným pripojením, teda vzh¾adom na slovenské pomery, bude vás zaujíma stránka http://www.flashfun.sk. O èo ide? Kompletne sflashovaná stránka ponúka zadarmo celkom slu nú zábavu na chvíle nudy v práci. Sú k dispozícii rôzne animované vtipy, hry, filmèeky a podobné vtípky . Vyskú a si tak mô ete starú klasiku Arkanoid èi jednoduchý Strip Poker. Ak sa naozaj radi hráte a máte záujem o tro ku prepracovanej ie veci, urèite nav tívte http://www. plnehry.sk/title.asp. Okrem demoverzií najnov ích hier (ktoré si v ak vy adujú adekvátny hardvér) tu nájdete mno stvo hier pracujúcich na báze Flashu alebo Javy. Zahra si tak mô ete legendárne príbehy Larryho (tu sa volá Harry), rôzne preteky a podobne. Na stránku pribúdajú denne nové veci vzh¾adom na to, e patrí pod Sector network, ktorý je denne updatovaný. Ste èlovek, ktorý sa vy íva v bulvároch? Kupujete si bulvárne èasopisy, zaujímate sa o ka dú klebetu okolo Hollywoodu? Dúfam, e nie, ale ak predsa len áno, tak vás mo no bude zaujíma stránka http://www.funserver.sk. Nájdete tu odkazy, èlánky na spomínaný bulvár, informácie o nových filmoch, hudbe, hrách a knihách. Server na vo¾ný èas, ktorý nenúteným spôsobom mo no zaujme tých, ktorí by to urèite neèakali. Trochu mi nevonia grafika, ktorá je tak trochu rozhádzaná, ale mo no je to len môj dojem. Celkovo stránka plní úlohu, ktorú má vo svojej náplni. Nikto nepochybuje o tom, e Azet.sk sa u celkom pekne roztiahlo a de facto zabàdlo do v etkých mo ností zábavy na internete. To urèite nie je zlé, ale niekedy sa mi zdá, e u tu je nieèo aj navy e. Skúste v ak posúdi sami. Adresa http://sexi.azet.sk obsahuje údajne sexi fotky ¾udí, ktoré mô ete hodnoti . Osobne som h¾adal ve¾mi usilovne tie sexi fotky, ale na iel som len fotky. Stránka je vzdialene podobná http://www.hotornot.com webom a s navigáciou urèite nebudete ma problémy. Keï u sme pri tom hodnotení fotiek anonymných ¾udí, slovenská stránka kopírujúca tento princíp z www.hotornot.com je na adrese http://www.pnp.sk. Jej výpoètový princíp celkového skóre je v ak nejaký divný, preto e na americkom

space

HotOrNot som dosiahol 8.9 bodu z 10, a tu nejakých slabých pä . Nieèo zlé tam urèite bude ;-). Kultúra

Kultúra na internete sa urèite zaèína na adrese: http://www.kultura.sk. Stránka je celá preh¾adne prevedená, a takmer v spar anskej grafike. To v ak nijak neuberá na jej u itoènosti, preto e ako na tanieri si mô ete zisti dátumy kultúrnych podujatí po celom Slovensku. Premiéry divadelných hier, výroèia rôznych podnikov a pri tej príle itosti aj nále itých osláv a podobne. Na tieto kultúrne akcie sa, samozrejme, vytvoria následne aj recenzie, tak e ak ste niektoré z nich zme kali, mô ete sa aspoò dozvedie , aké to bolo. A aby ste v dy pri li správne a presne na to svoje podujatie, sú k dispozícii vstupenky ako aj jednoduchá mapa. Neviem, èi víno patrí do kategórie kultúra, no ako som spozoroval, pri nejakej tej kultúre na úrovni, chutné vínko nesmie chýba . Tento, na Slovensku znaène ob¾úbený nápoj, má svojich priaznivcov skoro vo v etkých vekových kategóriách. A mo no aj preto viacerí z vás uvítajú link http://www.gurmania.sk/wine, ktorý sa toèí len a len okolo vína. Na stránke sa máte mo nos dozvedie , ako sa ten prastarý mok vlastne vyrába. A keï zistíte, e to vôbec nieje jednoduchý proces, budete si ka dej kvapky tohto nápoja vá i ove¾a viac. Ak sa na danej stránke predsa len nedozviete niè zaujímavé, aspoò si na pracovnú plochu ulo te nejaký pekný obrázok plnej vínovej f¾a e. Kultúra zablúdila aj na server siete Azet.sk, aj keï len okrajovo. Práve na stránke http://kultura.azet.sk si mo no pozrie nejaké tie kultúrne akcie, ktoré sa uskutoènia na slovenskom území pod¾a dòa, na ktorý kliknete. Stránka je struèná a okrem dátumu, názvu a miesta konania akcie sa nedozviete prakticky niè, no pomô e, ak si chcete overi èi sa akcia naozaj koná. Pre podrobnej ie informácie nav tívte www.kultura.sk. Ve¾mi slu ný web oh¾adne filmu sa nachádza na adrese http://www.kinema.sk. Aj keï príspevkov nie je ve¾a, maximálne jeden, dva za deò. Web je celkom pekný, sú tu ankety, recenzie na najnov ie filmy, novinky zo sveta filmu a podobne. Ve¾mi netradièná rubrika je rubrika Profily, kde logicky mô ete nájs profily nielen filmových hviezd. Tieto profily sa naj¾ah ie získavajú z DVD filmov, no pre tých, ktorí DVD prehrávaèom nedisponujú sa podobné informácie urèite zídu. Zolo Radnóti

P o r a d ò a

Poradòa Mám dosku M726 s èipsetom BXcel 100 a s procesorom Intel Celeron 333 MHz, ktorý by som chcel vymeni napríklad za PIII 700 MHz. V papieroch od dosky v ak pí u, e doska podporuje procesory len do 500 MHz. Dá sa s tým nieèo robi ? Teoreticky pomô e jedine upgrade BIOS-u alebo výmena dosky. HW zásah do dosky neodporúèam, preto e bude mo no nákladnej í ako výmena za novú. Upgrade BIOS-u navy e odstráni chyby predo lej verzie, plus pridá èosi nové (napríklad podporu pre nov ie, výkonnej ie procesory). Nový BIOS získate na stránkach výrobcu va ej základnej dosky. Rovnako by tam mali by uvedené aj zlep enia, ktoré má upgrade prinies . O pravidlách pri upgradovaní BIOS-u sme písali v prvých èastiach seriálu Ako dosta z poèítaèa maximum. Juraj Redeky Vlastním poèítaè 2x PII 450, doska - QDI Brilliant IV (Intel 440BX), 256MB RAM, HDD IBM 15GB. Môj èudný problém spoèíva v tom, e po in talácii Win2000, sa výkon poèítaèa rapídne zní i asi na úroveò 486. Ako keby celý systém bol niekde upchatý. Zistil som, e výkon stúpne do normálu po vybraní jedného procesora. Po jeho opätovnom pridaní výkon opä klesne. Zaujímavé je to, e pod NT4.0, je výkon výborný a liapu obidva procesory naplno. V etko som testoval cez Sisoft Sandra 2001. Vychádza mi z toho, e chyba je jednoznaène na strane oper. systému. Tento problém sa uvádza ako chyba operaèného systému. Rád je nieko¾ko - pri in talácii treba pou i iba jeden disk, resp. jeden diskový oddiel. Mo no pomô e aj upgrade BIOS. In talujte znovu W2K. Poèas in talácie stlaète klávesu F6 a potom F5, kde vyberiete mód pre dual procesor. Tu treba poexperimentova . Mo no pomô e aj odstavenie funkcie APM v BIOS-e. Napokon, keï sa sys-

tém nain taluje, pozrite sa do Device Managera. Tu e te mô ete porobi zmeny v súvislosti s procesorom. Alien+

lep ie lokalizuje obyèajnou výmenou za zaruèene dobrý kus, èo sa týka aj základnej dosky. Stanley

Po pou ití ponuky tart v ¾avom dolnom rohu (Windows 98) a zakliknuti vypnú mám medzi ponukami vypnú , re tarova ... aj ponuku etriaci re im. Keï ho pou ijem, tak poèítaè prejde do etriaceho re imu. Keï sa v ak z neho vrátim (kliknutím my i alebo stlaèením klávesy), tak mám zmrznutý kurzor, ktorým nejde pohnú . Klasický problém vo Windowsoch 98. Na stránke Microsoftu si stiahnite príslu ný patch. Nie je v ak zárukou, e bude po probléme. V takom prípade si upgradujte BIOS, ktorý mô e ma chybný re im úspory energie. Rovnako si v nastavení Setup skúste vypnú vo¾bu ACPI Support. Mô ete skúsi prein talova Windows. Ak by ani to nepomohlo, skúste ruène zisti , èi niektorý softvér nespôsobuje uvedený problém. Niektoré poèítaèe v ak majú etriaci re im chybný a niè nepomáha. Stanley

Moja konfigurácia: 64 MB RAM (SIMM 32 PIN 4x 16 MB ), procesor AMD Am 5x86 133 MHz. Mô em do tohto poèítaèa vlo i silnej ie CPU? Keï je BUS frekvencia len 33 MHz, pochybujem, e sa bude da zlep i . Doska je u stará (1996). Uvedený procesor pou íva 168-pinovú päticu PGA, urèenú pre procesory rady 486 a napájanie 3,45V. Jeho výkon je o nieèo vy í, ne pribli ne Intel Pentium 75 MHz, teda vy í, ne kompatibilný typ Intel 486 DX4, ktorý by asi jediný pasoval do pätice (okrem napájania, ktoré je v tomto prípade 3,3 V). Pre lep í procesor treba novú dosku. Ak sa dá, zvý te frekvenciu FSB, napríklad na 40 MHz. Stanley

Vlastním PC (AMD K6-II 350; MB Matsonic 6260S; 64RAM; 6,4 GB), s ktorým mám problémy, a to takého charakteru, e po zapnutí PC ho musím 3- a 5-krát resetova , lebo buï zamrzne , alebo sa objaví blue screen. Mne to pripadá tak, ako keby potreboval urèitý èas na to, aby sa nahrial a potom u liape takmer v pohode aj nieko¾ko hodín. ia¾, uvedený problém sa ve¾mi a ko rie i, pod¾a opisu to vyzerá na teplotnú závislos . Pri pokuse o opravu skúste zaèa zdrojom, buï zmerajte jeho hodnoty, alebo ho jednoducho vymeòte, preto e na správnu prácu je dôle itý aj korektný nábeh signálu Power Good. Uvedenú chybu mô u spôsobova prakticky v etky èasti poèítaèa - v prvom rade procesor, potom pamä , èipset, podporné obvody, radièe, obvody zbernice, videokarta, zvukovka... Skúste vytiahnu a znova zasunú v etky roz irovacie karty a konektory mô ete preèisti obyèajnou gumou na gumovanie. Vyèistite tie konektory na pamä a celý poèítaè oèistite od prachu. Chybná súèiastka sa naj-

Mám GeForce 256 SDR od výrobcu Inno Tornado 3D s pamä ami od Samsung . Problémov mám viac: 1. Karta behá na základnej frekvencii 110 jadro a 143 MHz pamä . Ako je to mo né, keï ostatným behajú tieto karty na základnej frekvencii u od zaèiatku na 120 jadro a 166 MHz pamä ? 2. Ak pretaktujem kartu na 120 jadro a 166 MHz pamä je to v poriadku. Keï som v ak chcel pretaktova kartu na 135 jadro a 180 MHz pamä poèítaè mrzne a programy tie . To, e daná karta pou íva pamäte Samsung, e te nemusí znamena záruku, e sa dajú podstatne pretaktova . Zále í na ich rýchlosti a kvalite, aké boli pou ité v konkrétnej videokarte. Rovnako zále í na dobrom chladení grafického èipu. Okrem toho treba bra do úvahy aj výrobnú sériu karty, preto e výrobca ju pomerne èasto mení, rovnako, ako kon trukciu a aj pou ité súèiastky. Dokonca aj medzi sériami napríklad grafických èipov je niekedy rozdiel. Podobná situácia je aj pri procesoroch, niektoré serie idú pretaktova , iné nie. Kartu pou ívajte, ak u chcete pretaktováva , iba na frekvencii, na ktorej e te funguje. Inak výrobca asi ve¾mi dobre vedel, preèo nastavil ako základnú frekvenciu iba 110/143 MHz. Stanley

S e r v i s Ako otestova pamäte RAM v PC? Za èo mô e chybná pamä ? V pamäti osobného poèítaèa prebieha ustavièné ukladanie a èítanie mno stva údajov, èi u BIOS-u, operaèného systému alebo samotných aplikácií. Miesto kam sa tieto informácie po-èas èinnosti ukladajú je vyberané náhodne, pod¾a aktuálneho obsadenia. Odtia¾ aj pochádza oznaèenie RAM - pamä s náhodným prístupom. Chyby v pamätiach sú ve¾a ráz zradnej ie ako napríklad chyba v matiènej doske alebo procesore. Prejavia sa len v momente, keï nejaký proces príde s po iadavkou prístupu na chybné miesto. Pri kapacite stoviek megabajtov sa chyba nemusí prejavi okam ite, ale a po spustení viacerých aplikácií. Medzi technikmi sa traduje skúsenos , e najlep ím testovacím softvérom je práve in talácia Windows. Pokia¾ nám u samotné nain talovanie robí problémy, mrzne alebo padá, je ve¾ká pravdepodobnos , e to spôsobujú práve chybné pamäte, alebo skrátka pamä nespolupracuje korektne s matiènou doskou a BIOS-om. Chybná pamä teda nemusí bezpodmieneène znamena , e poèítaè odrazu prestane pracova . Pokia¾ je pamä celá vyslovene elektronicky chybná, chyba sa ¾ahko odhalí u pri zostavovaní poèítaèa pomocou testu BIOS-u. Jednoducho sa vám poèítaè nerozbehne a pomocou pískania oznamuje chybu. Hor ie je to u v prípade spomínanej vnútornej chyby niektorej èasti. Ani test s in taláciou Windows nemusí by v dy pravdivý, aj s chybnými pamä ami sa dá systém nain talova a spusti . Tieto chyby bývajú zradné v tom, e ich vonkoncom nespozorujete ihneï. Spolieha sa na úvodný test BIOS-u ve¾mi nemo no, preto e ide v podstate len o test ve¾kosti a nie kvality pamäte. Potrebujete pecializovaný softvér! Pokia¾ pamä umo ní spustenie krátkeho testovacieho programu, máte vyhrané. Testovacie programy bývajú rie ené ako krátke rutiny spú ané pod DOS alebo iným OS. Teraz si predstavíme dva pecializované programy, prièom jeden vytvorí spú aciu disketu, na ktorej sa okrem testov nachádza aj operaèný systém. Pomocou takýchto programov doká ete odhali presné miesto chyby v pamä ovom module. Parametre testu je mo né nastavi a test pamäte s ve¾kou kapacitou je primerane dlhý. V iadnom prípade nemô ete poèíta s rýchlo získanými výsledkami ako je to v prípade testu v BIOS-e. Jeden opisovaný program je v súèasnosti poskytovaný zadarmo, za druhý, pochádzajúci z Èeska je nutné zaplati malú sumu.

DocMem v 1.45a http://www.simmtester.com/page/products/doc /download.asp Program vyvinula ho firma CST INC z Dallasu, ktorá sa zaoberá najmä vývojom hardvérových profesionálnych prostriedkov pre testovanie RAM. Program DocMem mo no chápa momentálne ako marketingový nástroj, preto e hoci ide o platený produkt, je na urèitú dobu uvo¾nený ako freeware. Firma, ktorá sa zaoberá výrobou hardvérových testovacích zariadení pre výrobcov a distributérov pamätí by mala ma parametre podobného druhu softvér odborne dobre zvládnutý. In talácia Na in taláciu je potrebné: stiahnutie súboru z internetu a vytvorenie spú acej diskety. Program sa nein taluje na pevný disk, ale na èistú 1.44´´ disketu, kde sa zároveò nahrajú aj základné systémové súbory. V BIOS-e si najprv nastavte bootovanie z diskety. Pri zasunutej diskete, ktorá musí by odomknutá potom re tartujete poèítaè. Program sa po nabootovaní spustí z diskety automaticky. Disketa musí by odomknutá, lebo sa na òu zapisuje výsledok testu.

Testovanie Máte mo nos vybra si z dvoch druhov testov: Burn-It a Quick Test. Prvý je nároènej í, otestuje rôzne re imy a rôzne spôsoby èítania a zápisu do pamäte. Tie vzorky dát, ktoré sú pou ité, dokonale preveria ka dý bit. Oproti rýchlemu testu je v ak podstatne pomal í, ale aj na dne ných priemerne rýchlych PC doká e poskytnú výsledky za nieko¾ko desiatok minút. Rýchly test slú i napr. na rýchle odskú anie nových pamätí, u ktorých sme nezbadali iadne podozrivé príznaky správania sa. Burn-It test je vhodný zase na dlhodobé testovanie stability systému, preto e umo òuje nastavenie èasovej sluèky pre automatické opakovanie testu. Nastavenie programu Mô eme nastavi rôzne re imy práce, poèet sluèiek, poèet opakovaní testov, oblas pamäte, druhy testovacích obrazcov a iné. V prípade iných typov BIOS-u ako AMI a star ích doskách je mo né dokonca pomocou tohto softvéru nastavi korektnú ve¾kos pamäte v systéme. Výsledky testu je mo né ulo i do súboru alebo vytlaèi na tlaèiarni.

1/3 TS PRO stojato

GoldMemory ver. 5.07 http://www.mtsoftware.cz/GM507.ZIP Ako u bolo uvedené, program pochádza z Èeska a jeho autorom je Michal Tuláèek. V zahranièí je pre svoje kvality ve¾mi ob¾úbený. Existuje len anglickej mutácii a má ve¾mi jednoduché pou ívanie. Zrejme kvôli licenèným právam je celý postavený na systéme Free-DOS. In talácia Podobne ako u predo lého programu spoèíva vo vytvorení peciálnej diskety, na ktorú sa nahrá okrem programu aj operaèný systém. Po stiahnutí in talaèného súboru budete vyzvaní o vlo enie èistej diskety, na ktorú budú vytvorené potrebné súbory. In talátor je ve¾mi jednoduchý, napísaný celý v bat súbore. Testovanie s programom Ide o skú obnú 30-dòovú verziu, do ktorej autor zabudoval niektoré ochranné prvky. Jedným z nich je èasové oneskorenie spustenia programu po dobu jednej minúty. Okrem toho sú v programe vypnuté niektoré funkcie èasovania a podobne. Pre základnú prácu a testovanie v ak tieto obmedzenia ve¾mi nevadia. Test je pravdepodobne dôkladnej í ako v predo lom programe, preto e pri nastavenej maximálnej úrovni prebieha aj na rýchlom stroji nieko¾ko hodín (prirodzene v závislosti od rýchlosti systému a ve¾kosti pamäte). Výstupy Výsledky testu sú zaznamenávané do log súboru, tak e si mô ete aj dodatoène skontrolova chybné miesta v pamätiach. Záver: Po osobných nedobrých skúsenostiach s padaním systému spôsobenom chybnými pamä ami, vám odporúèam otestova si hoci aj preventívne svoje RAM. Tieto testy by ste si mali spusti tie v dy po výmene alebo roz irovaní pamä ových modulov svojho miláèika. Jaroslav Huba

str. 45

S e r v i s Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM - ideme na zvukovú kartu II. V minulom pokraèovaní sme sa oboznámili s vynikajúcim programom AC97 Mixer ukrajinského autora Alexa Minu. Teraz budeme venova pozornos niektorým praktickým zále itostiam okolo in talácie a pou ívania zvukových kariet. Ak chceme zabezpeèi maximálny výkon zvukového systému poèítaèa, mali by sme ma nain talovanú zvukovú kartu na zbernici PCI. Signálový procesor (DSP) týchto kariet obyèajne býva pomerne výkonný a sama zbernica nám zabezpeèí teoretickú priepustnos a 132 MB/s. Ako v etko, aj toto má svoje tienisté stránky. Prirodzene, zbernica PCI nemô e by pou itá iba na prenos dát zvukovej karty. Navy e, pod¾a niektorých prameòov zvuková karta SoundBlaster Live! zbytoène za a uje zbernicu PCI ustaviènými prenosmi nulových bitov, èo spôsobuje straty a tridsa percent prenosovej kapacity. Údajne to nie je spôsobené hardvérom karty, ale softvérom, teda ovládaèmi a prostredím LiveWare. Zvukové karty SoundBlaster Live! sú skon truované ako PCI Bus Master zariadenie, teda na správnu èinnos potrebujú preru enie a èas na prenos, tzv. Latency Timer, preto e preberajú riadenie zbernice. Je známe, e karty SoundBlaster nefungujú správne v èipsetoch firmy VIA, kde obyèajne mávajú ve¾a problémov. Èasto sa to rie i zní ením poètu cyklov, ktoré sú venované jednotlivým PCI zariadeniam na prenos, teda zmen ením hodnoty Latency Timer. Takéto rie enie v ak vôbec nepatrí do ná ho seriálu, preto e ten má názov Ako dosta z poèítaèa MAXIMUM , a takéto konanie spôsobí práve opaèný efekt. Musíme si uvedomi , e zvukové karty majú ve¾a pomerne krátkych prenosov a pre ne je dôle ité nastavenie Latency Timer na optimálnu hodnotu 64, naopak, diskové prenosy vy adujú krat í prenosový èas, napríklad 32. Èo s kartami ISA? Nájdu sa medzi nami aj takí pou ívatelia, ktorí v súvislosti so zvukovými kartami pracujú so star ími programami pre operaèný systém DOS. Najèastej ie ide o staré hry, kde sa obyèajne vy aduje zvuková karta tandardu SoundBlaster Pro, alebo SoundBlaster16. Karty tandardu PCI obyèajne doká u emulova tieto star ie typy. Ak v ak takú kartu máme a v poèítaèi máme vo¾ný slot ISA, niet dôvodu, aby sme ju v takom prípade nepou ili. Èo s tým získame? Zvukové karty pre zbernicu ISA pou ívajú na prenos dát mechanizmus priameho prístupu do pamäte DMA. Pri òom sa nevy aduje úèas procesora, ale peciálneho obvodu, ktorý v teraj ích poèítaèoch býva súèas ou èipsetu. Procesor mô e v tom èase vykonáva iné úlohy, zále í to v ak na operaènom systéme. Taký istý mechanizmus sa vyu íva aj pri prenose dát z disketovej mechaniky. V re ime Ultra DMA pri diskoch IDE sa pou ívajú väè ie prenosové rýchlosti, inak ide tie o obdobný proces. Zvukové karty pre zbernicu PCI vedia tento prenos emulova , potrebujú v ak na to prítomnos pamä ového mana éra EMM (emm386.exe). Jeho pou itie pri súèasných poèítaèoch, a najmä programového vybavenia, je takmer nepotrebné a nám mô e spôsobi iba problémy, od nekompatibility a po zní enie výkonu. Preto, ak nepou ívame starý softvér, ktorý vy aduje stránkovanie cez rámce EMM (Expand Memory), je lep ie, ak uvedený mana ér nepou ijeme. Aj z tohto dôvodu je výhodnej ie - ak pou ívame staré hry, vyu ívajme na ne zvukovú kartu ISA. Ak v poèítaèi nemáme zvukovú kartu urèenú pre zbernicu PCI, iba pre ISA, je najvy í èas, aby sme si takú zaobstarali. Signálový procesor kariet ISA nebýva taký výkonný a ani nedisponuje rôznou hardvérovou podporou, ako pri kartách PCI. Preto nás takéto karty budú brzdi najmä pri prehrávaní DVD, èi MPG3 a hrách, hoci samotný prenos DMA nemá na to a taký vplyv. Prirodzene, nemáme ani riadnu podporu 3D a viackanálový zvuk. V prípade, e sa rozhodneme pre obidve karty súèasne, teda PCI aj ISA, in talácie sa

nemusíme obáva . In talaèný program obyèajne správne identifikuje zvukovú kartu ISA a na karte SoundBlaster zablokuje emuláciu DMA. Dôle ité preru enia Pred samotnou in taláciou, èo platí aj pre in taláciu akéhoko¾vek hardvéra, si musíme da do poriadku preru enia, adresy a kanály DMA. Znamená to, e na papier si napí me v etky hodnoty, ktoré nám zaberajú karty v poèítaèi vrátane vo¾ných. Keï e ide o mimoriadne dôle itý proces, budeme sa mu venova podrobnej ie. Zvukové karty SoundBlaster Live! potrebujú jedno preru enie pre svoju èinnos , obyèajne v intervale IRQ 9 - 11. Preru enie IRQ 5 je vyhradené na emuláciu kariet SoundBlaster, prípadne pre ISA karty typu SoundBlaster16. Ak preru enia nemáme usporiadané pod¾a na ich predstáv, èo zistíme ¾ahko pod¾a výpisu systému BIOS pri bootovaní, prípadne v zálo ke System operaèného systému Windows, nespoliehajme sa na to, e ich v systéme Windows zmeníme, ale musíme to urobi jednoducho tak, e karty fyzicky premiestnime v slotoch pod¾a potreby. Hoci moderné operaèné systémy dovo¾ujú zdie¾a preru enia, mali by sme dohliadnu na to, aby sme jedno preru enie IRQ mali rezervované iba pre jedno jediné zariadenie. Ak nieko¾ko zariadení bude vyu íva jedno a to isté preru enie IRQ, bude to ma negatívny vplyv na výkon i na bezproblémovos práce. V praxi je to niekedy a ké dosiahnu , najmä ak máme ve¾a prídavných kariet, ale máme nieko¾ko mo ností, ako u etri preru enie. V be nom poèítaèi architektúry PC-AT je ich iba estnás , prièom pou ívate¾sky je vo¾ných iba zopár.

nia energiou. Jeho vyu itie býva problematické, zatia¾ nemá adekvátnu podporu v operaèných systémoch a pokojne sa bez neho zaobídeme. Posledný spôsob, ako u etri preru enie, je pou i iba primárny radiè IDE a zakáza v BIOS-e sekundárny. Tým by sme mali získa IRQ15 pre potreby niektorej inej karty, no v niektorých poèítaèoch nebudeme ma úspech. Problémy vie spôsobi aj sie ová karta, ktorá tie vy aduje preru enie, ktoré niekedy nemô eme ¾ubovo¾ne zmeni , ale je pevne pridelené, napríklad na IRQ11. Sériové a paralelné porty Port LPT1 LPT2 COM1, COM3 COM2, COM4

Pri kanáloch DMA je situácia priaznivej ia, k dispozícii máme viac vo¾ných kanálov, preto e v tandardnom poèítaèi bez zvukovej karty sú pou ité iba tri (DMA2, 3 a 4). Pou itie kanála DMA0 býva problematické, preto e pôvodne v architektúre PC je urèený ako fiktívny kanál na obnovovanie dynamických pamätí RAM. Dne né pamäte SDRAM majú obnovovanie automatizované (Self-Refresh), no praktické vyu itie tohto kanála napríklad pre zvukovú kartu závisí od konkrétnej základnej dosky a èipsetu. Kanál DMA4 je kanál sekundárneho radièa DMA, ktorý je prepojený s primárnym (v poèítaèoch architektúry PC-AT sa pou ívajú dva navzájom prepojené radièe DMA). Kanál DMA2 je tandardne pridelený na obsluhu jednotky disketovej mechaniky a DMA3 sa pou íva na obsluhu paralelného portu tlaèiarne tandardu ECP.

Preh¾ad kanálov DMA

Hardvérové preru enia IRQ, zoradené pod¾a priority

Kanál DMA 0

IRQ NMI 0 1 2

8 9 10 11 12 13 14 15 3 4 5 6 7

Pou itie chyba parity dát pamäte alebo I/O systémový èasovaè radiè klávesnice kaskádové prepojenie s radièom preru enia è.2 preru enie od hodín reálneho èasu vo¾né, softvérovo je presmerované na úroveò IRQ2 (generuje preru enie INT 0Ah), prípadne ACPI obyèajne grafická karta vo¾né alebo sie ová karta, USB vo¾né alebo my PS/2 koprocesor (pri Pentiu jeho chyba) primárny radiè pevného disku IDE sekundárny radiè pevného disku IDE COM2, COM4 COM1, COM3 zvuková karta SoundBlaster, alebo LPT2 radiè disketových jednotiek LPT1

Vidíme, e prakticky vo¾né máme iba preru enia IRQ 5, 9, 10, 11. Z toho v ak musíme poèíta jedno preru enie na grafickú kartu, ak ho vy aduje. Interné zariadenia, ako USB a ACPI nám tie zaberú po jednom preru ení. Ak chceme preru enia u etri , jednou z ciest, ako to dosiahnu , je zakáza pou ívanie takých zariadení, ktoré v skutoènosti nevyu ívame. Napríklad zbernica USB je èasto nevyu ívaná, no zaberá preru enie. Zakáza USB, a teda uvo¾ni jedno preru enie, mô eme priamo v systéme Setup Bios. Ak sa tam takáto vo¾ba nenachádza, urobme to priamo v systéme Windows, v zálo ke System, ako vo¾bu Device usage - Disable in this hardware profile. Ïal ie preru enie mô eme získa zakázaním jedného, alebo aj obidvoch sériových portov za predpokladu, e ich skutoène nevyu ívame (sériová my , modem a podobne). Niektoré poèítaèe v ak nebudú bez problémov pracova , ak preru enia zo sériových portov pridelíme inému zariadeniu, prípadne také zariadenia nebudeme môc správne nain talova . Ïal í spôsob je u etri preru enie zakázaním ACPI v systéme Setup Bios, èo je systém roz íreného etre-

IRQ 7 5 4 3

2 3 4 5

6 7

Pou itie fiktívny kanál pre refresh DRAM, pou íva sa aj v niektorých 8-bitových zvukových kartách vo¾ný, obyèajne 8-bit SoundBlaster èi ako prvý kanál zvukovej karty na 8-bitové prenosy radiè disketových jednotiek paralelný port ECP/EPP kaskádne prepojenie s prvým radièom DMA vo¾ný, obyèajne 16-bit SoundBlaster èi ako druhý kanál zvukovej karty na 16-bitové prenosy vo¾ný vo¾ný

Po absolvovaní tejto teoretickej prípravy by sme mali ma zvukovú kartu SoundBlaster Live! nain talovanú napríklad na preru ení IRQ11 samostatne. Ak máme v poèítaèi nain talovanú aj spomenutú ISA kartu SoundBlaster, napríklad vo verzii AWE32 alebo AWE64, priradíme jej preru enie IRQ 5 a kanály DMA1 a DMA5. Ak budeme v poèítaèi pou íva emuláciu DMA zvukovej karty tandardu SoundBlaster Pro, teda budeme ma nain talovanú iba kartu SoundBlaster Live! èi obdobnú, aj v takom prípade jej musíme rezervova preru enie IRQ5 na emuláciu. Grafickej karte by sme bezpodmieneène mali rezervova samostatné preru enie (z historických dôvodov je to IRQ10). Ak vyu ívame e te starý softvér, pri ktorom pou ívame èiernobielu grafiku, èi 16-farebnú paletu EGA, dodr me uvedené preru enie IRQ10, ktoré sa vyu íva na emuláciu re imov EGA, MGA, CGA a podobných. O tom si viac povieme pri grafických kartách. Ak uvedené pravidlá nedodr íme, mô e nás poèítaè nemilo prekvapi napríklad pri hrách alebo pri prehrávaní DVD èi MPG3, keï neporiadok v preru eniach mô e spôsobi zamàzanie poèítaèa, um a praskanie zvukovej karty, zasekávanie obrazu aj na rýchlych procesoroch a podobne. Nabudúce: Pokraèovanie Stanislav J. Manca

G a m e s W E B Poseidon: Lord of Atlantis

Odkedy sa mi dostal do rúk datadisk ku hre Zeus - Master of Olympus s názvom Master of Atlantis Poseidon, rozmý ¾am, èo je to vlastne dobrý datadisk. Lebo naozaj som na rozpakoch. Na jednej strane som dostal 6 nových misií, èo je nieèo cez 40 hier + custom misie, dostal som (a to ma pote ilo asi najviac) editor nových, vlastných misií. Na druhej strane som bol sklamaný malými, vlastne len kozmetickými zmenami, ale postupne som zistil, e tie zmeny a také kozmetické nie sú. Hneï na úvod chcem v etkých hraniachtivých upozorni , e na spustenie Poseidona treba vlastni originál hry Zeus - Master of Olympus. Poseidon sa implementuje do tejto in talácie a po spustení má hráè k dispozícii Dia aj Poseidona. A zále í len na òom, èo si zahrá. Ako som v úvode spomenul, na hráèa èaká 6 nových dobrodru stiev. Programátori vedeli, e hráèska obec oèakáva od datadisku okrem misií aj nejaké zmeny. Neváhali a urobili ich. V prvom momente som neveril vlastným oèiam. Môj prvý pocit bol, e nás podviedli. Veï uznajte sami. Namiesto èervených striech majú budovy strechy zelené. To je mi teda zmena... A nové budovy? Sú, samozrejme. Tie mám v ak pocit ako keby si programátori o hráèoch mysleli, e nevedia napoèíta do pä . Vymysleli celú jednu vetvu budov - akési vedecké centrá. To by bolo pekné, keby v ak nevypustili jednu vetvu - zábavu. A èuduj sa svet, poèet budov vo vedeckej vetve je úplne rovnaký ako bol poèet budov v Diovi vo vetve Zá-

o d p o r ú è a

bava. A èo je e te èudnej ie, rozlohy týchto nových budov navlas súhlasia s rozlohami vypustených budov. Z toho mi vychádza len jediné - neurobili niè iné, len premenovali budovy v jednej vetve a dali im iný dizajn. Hlavne narástli tieto budovy do vý ky a osobne si myslím, e je to chyba, preto e zakrývajú ve¾kú èas mesta, a to mesto u nevyzerá tak dobre. Ale postupne som objavoval aj iné zmeny. Pribudli nové bo stvá, samozrejme, im staviame nové chrámy, z Pharaona prebrali mo nos stava monumenty, tak e pribudli rôzne pyramídy a to v etko v krásnom dizajne. Skutoène pôsobia vzne ene a skrá ¾ujú mesto. S novými bohmi sa objavili aj nové prí ery, èo mô u napadnú mesto, noví bohovia takisto ak sa nahnevajú, sú zlí. A poviem vám, taká rozhnevaná Hera dá mestu zabra . Pribudli nové tovary a nerastné suroviny, nové plodiny na potravu, kravy ahajúce náklad v Diovi boli nahradené slonmi, pribudli kravské farmy produkujúce mäso, zmenilo sa vojsko (aspoò èo sa obleèenia týka)... keï sa to tak zráta, tak tých malièkostí, èo sú navy e, je dos , a preto som im po èase odpustil ten malý podvod , ktorého sa na nás dopustili. Zeus vynikal tým, e mal v sebe zabudovaných málo chýb. No napriek tomu sa nejaké malinké na li, jedna ma neuverite¾ne rozèu¾ovala. Bol to stav, keï som potreboval nieèo postavi na mieste, kde sa pásli ovce alebo kozy. Skrátka, nie a nie uhnú , vytrvalo sa pásli na tom mieste a nedalo sa nijako s nimi pohnú .

V Poseidonovi staèí ma navolené, e chcem nieèo postavi a len ukáza na miesto, kde stojí ovca alebo krava a ony sa dajú na útek, len aby boli èo najskôr z toho územia. Vidím, e som nebol sám, komu to v Diovi vadilo. Samotné misie sa mi v ak u nezdajú také zábavné, skôr mám pocit, e v záujme predå enia hry autori nahádzali kopec polien hráèovi pod nohy. Keï u koneène na tartuje ekonomiku, zrazu príde nejaký rozhnevaný boh alebo prí era a poriadne potrasie infra truktúrou mesta. Dá sa na to v ak pozrie aj z druhej strany. Aby sa hráè nenudil, kým vystavia v etky monumenty, ktoré má postavi , tak sa mu semo-tamo nieèo zbúra. Èi u vïaka bo stvám a ich slu obníkom, alebo pri nejakej ivelnej pohrome. Ale poviem vám, e keï sa tretí raz objaví Ares aj so svojím drakom a vojskom a znièí takmer navlas rovnaké budovy ako predtým, a to v etko len preto, e k dostavbe poslednej pyramídy chýba jedno poschodie, tak to na tve. Niekedy som mal chu znechutene sa zdvihnú od poèítaèa a ïalej to u nehra . Skrátka, akosi sa stratila zábava. Naozaj, Poseidon u nie je taký zábavný ako bol Zeus, napriek tomu, e v etko funguje tak ako má, neobjavil som iadne chybièky, grafika nových budov je e te úchvatnej ia ne predtým...., ale nezabával som sa. Túto sériu budovate¾ských stratégií sledujem u celé roky. Ja som naozaj

space

hral staruèkého Caesara, e te v èasoch 286, nad ene som plesal pri skutoène dobrom Caesarovi III. a postupne som mal to astie, e vïaka GamesWEBu sa mi dostali do rúk v etky pokraèovania. A Poseidon mi pripadá ako najslab í èlánok celej re aze. Napriek tomu si myslím, e pre priaznivca budovate¾ských stratégií je povinnos ou vlastni ho, u len z toho dôvodu, e dostane do rúk vcelku kvalitný editor misií. Vytváranie máp je vcelku intuitívne, problémy spôsobuje len samotná finalizácia. Av ak po pre tudovaní návodu, ktorý sa nachádza na cédeèku a je èitate¾ný v Acrobat readri (tie sa nachádza na cd), je to hraèka. Trimmm trimmm@gamesweb.sk Poseidon: Lord of Atlantis Výrobca: I mpressions Distribútor: Sierra Distribútor SR: Digital Media Trade Odporúèaná konfigurácia: Pentium 166 MHz, 32MB RAM 3D karta: nie Multiplayer: nie Typ: Stratégia Hodnotenie:

60%

S ú a

SÚ A - MONEY, MONEY, MONEY... Odpovedzte správne na otázku a staòte sa jedným z troch výhercov ekonomického systému MONEY 2000 SE. Otázka:

Ko¾ko licencií ekonomického systému Money sa predalo v ÈR a SR? a - viac ako 10 000 b - viac ako 20 000 c - viac ako 30 000

Odpoveï: ............................................................................................................................................................. Va a adresa (palièkovým písmom): ............................................................................................................................................................. Odpovede s adresou mô ete posiela e-mailom, faxom alebo po tou na adresu redakcie. Produkty do sú a e venovala spoloènos CÍGLER SOFTWARE Slovakia, a. s. (tel.: 0707/7801 041, www.ciglersw.sk), Správna odpoveï z èísla 10/2001 bola: Nová verzia ekonomického systému Money 2000, ktorá bola predstavená na výstave Invex sa volá Money S3.

Nabudúce... Ve¾ká téma: Hry a zábava, Herné zariadenia, MP3 prehrávaèe, Digitálne fotoaparáty a digitálna fotografia, Testy produktov a softvéru, Ochrana proti útokom a naru eniu súkromia z Internetu

Predplatné P r e d p l a t n é

è a s o p i s u

P C

S P A C E

Objednávam si roèné predplatné za 300 Sk (25 Sk/1 výtlaèok)

Platbu

predplatné

vykonám

Po tovou pouká kou typu C L. K. Permanent, spol. s r. o., po t. prieè. 4 834 14 Bratislava 34

týmto

Predplatením vystavenej faktúry IÈO/DIÈ: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ............................................

tel.: 02/4445 3711 fax: 02/4437 3311 e-mail: lkperm@lkpermanent.sk, www.lkpermanent.sk Meno/Firma: Ulica/Èíslo: Mesto/PSÈ:

s p ô s o b o m: