Kremnica ukažka by Pavel Dvorak jr.

DA N I E L H A A S K I A N IČK A

KREMNICA MESTO KLENOTOV

DA N I E L H A A S K I A N IČK A

KREMNICA MESTO KLENOTOV E NC Y K L OPE DIC K Ý S PR I E VOD C A D E J I N A M I M E S TA I. zväzok od počiatkov do polovice 17. storočia

venované 685. výročiu vzniku mesta Kremnice (1328 – 2013)

budmerice 2014

MOJIM RODIČOM

„Kde mesto a krajina múdro sa spravuje, kde spravodlivosť rozvážne žezlo nesie, kde rada zlučuje sa svornosť, kde zo srdca neustále vyžaruje úprimnosť, kde mier a pokoj panuje, tam Božia bázeň jestvuje. Kde sa spája poctivosť s vernosťou, tam rastie blaho mešťanov, Najvyšší zosiela im šťastie a z trónu nebeského bohaté požehnanie.“

alegorický text na titulnej strane registra klenotov (pamätihodných predmetov) mesta Kremnice z roku 1767

Kremnica – mesto klenotov encyklopedický sprievodca dejinami mesta I. zväzok od počiatkov do polovice 17. storočia Vydavateľstvo RAK, Budmerice, 2014

Vydanie knihy finančne podporili: Spoločnosť ELBA, a. s. Kremnica, Mesto Kremnica, Národná banka Slovenska a Spolok kremnických minciarov, za čo im patrí úprimná vďaka.

Recenzenti: PhDr. Viliam Čičaj, CSc., PhDr. Martin Štefánik, PhD. Autor: Daniel Haas Kianička © Jazyková korektúra: Katarína Halčinová Grafický design: Jakub Dvořák, Marek Kianička Fotografie: Jakub Dvořák, Matej Plekanec (ak nie je uvedené inak) Tlač: Tlačiareň P+M, Turany

ISBN 978-80-85501-62-9

OB S A H

Dve povesti o založení Kremnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

I. časť Kremnica – zlatý klenot (od počiatkov do konca 14. storočia) I. kapitola: Najstaršie dejiny – Kremnica pred rokom 1328 Archeologické nálezy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35 Písomné dôkazy o osídlení pred rokom 1328 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36 Predprivilegiálna fáza kolonizácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 II. kapitola: Vznik mesta Čo viedlo k povýšeniu Kremnice na mesto . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .43 Udelenie mestských výsad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .45 Dokument: Privilegiálna listina zo 17. novembra 1328. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .47 Portrét: Najstarší doložený komorský gróf Leopold . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .49 III. kapitola: Politické dejiny Mestská samospráva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51 Mesto a kráľovská komora . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53 Dokument: Súpis richtárov a členov mestských rád . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55 Portrét: Najstarší richtár Ján . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57 Kráľovské výsady a mestské zvykové právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58 Mestská kancelária a najstaršia pečať a erb mesta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59 Kremnica – hlava stredoslovenských banských miest . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62

IV. kapitola: Hospodárstvo Rozhodujúca úloha zahraničného kapitálu v ekonomike mesta a vplyv Kremnice na svetový obchod so zlatom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65 Portrét: Finančník Štefan Marsilii. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .68 Kráľovská banská a mincová správa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .68 Portrét: Finančník a banský odborník Filip Scolari, zvaný Pipo Spano . . . . 72 Baníctvo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72 Portrét: Komorskí grófi Fridrich a Ján Craczerovci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .76 Dokument: Kráľ Žigmund nariaďuje šášovskému kastelánovi, aby nebránil Kremničanom v užívaní lesov, 1. mája 1390 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .77 Technológia ťažby a spracovania rudy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78 Banské právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .79 Mincovníctvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .80 Dokument: Prenájomná zmluva na kremnickú komoru, 2. februára 1342 . . 85 Najstaršie sídlo mincovne. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .86 Obchod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89 Remeslá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92 Dobové ceny a platy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .94 V. kapitola: Topografický a demografický vývoj, etnické a sociálne zloženie obyvateľstva Sídelná štruktúra mesta, domy a cesty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .97 Stavebný vývoj a typy domov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .99 Sídelná kolonizácia zázemia mesta a komory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .104 Pôvod obyvateľstva, jeho ďalší prílev a etnické pomery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107 Sociálne rozvrstvenie obyvateľstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 110 VI. kapitola: Cirkevné dejiny Kostoly, farnosť a kňazi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .115 Dokument: Fundačná listina kremnického špitála, 29. augusta 1393 . . . . . . 121 Portrét: Farári Ján a Andrej . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122 VII. kapitola: Kultúra Umenie, písomníctvo, vzdelanie, hudba a architektúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 125 VIII. kapitola: Každodenný život Strava, odev, bývanie, voľný čas, významné návštevy a kriminalita. . . . . . . . . . . 131 10

II. časť Voda – klenot Kremnice (15. a prvá tretina 16. storočia) 1. kapitola: Politické a vojenské dejiny Mestská samospráva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139 Veľký spor medzi mestom a komorským grófom v rokoch 1425 a 1426 . . . . . . . 142 Dokument: Richtári mesta v rokoch 1400 až 1530 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .144 Dokument: Menoslovy mestskej rady z rokov 1423/1424 a 1430 . . . . . . . . . 145 Kráľovské výsady a mestské právo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .146 Mestská kancelária. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .149 Portrét: Notár Baltazár Steck . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 151 Mestský erb a pečate. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 152 Zväz stredoslovenských banských miest . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154 Zaujímavosť: Vzťahy Kremnice s inými mestami na príklade Viedne a Zvolena . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 157 Kremnica a husitské vojenské výpravy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161 Kremnica v bojoch o uhorský trón (1440 až 1458) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .164 Dokument: Ján Jiskra z Brandýsa uzatvára večný mier s Pangrácom zo Svätého Mikuláša, Kremnica, 4. mája 1449. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168 Portrét: Mešťania Erhard a Pavol Modrerovci. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 169 Kremničania ako útočníci na majetky Dóciovcov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 171 II. kapitola: Hospodárstvo Mestské príjmy a výdavky, dane . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 175 Baníctvo – bane, ťažiari, banská komora a správa, výkup drahých kovov . . . . . 177 Dokument: Kráľ Žigmund udeľuje stredoslovenským banským mestám slobodu banského podnikania, Nová Baňa, 5. februára 1405 . . . . . . . . . . . . . . . 183 Produkcia drahých kovov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 184 Technológie ťažby a spracovania rudy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 186 Dokument: Komorskí grófi v rokoch 1404 až 1537 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 188 Turzovci ako prenájomcovia kremnickej komory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 189 Kremmnické banské právo z roku 1492 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 193 Dokument: Citácia z banského práva (1492) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 194 Bratské pokladnice. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 196

Banícke povstanie v rokoch 1525 a 1526 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 197 Banské nešťastia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 198 Drevorubači a uhliari . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 199 Mincovníctvo – menový vývoj, produkcia mincovne a typy mincí . . . . . . . . . 200 Dokument: Poľská kronika Jána Dlugosza o razbe uhorských mincí kráľa Vladislava (1441) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .207 Technológia razby mincí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .208 Kremnická mincová komora, sídlo mincovne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 210 Turzovci a kremnická mincovňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 212 Skúšač drahých kovov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 216 Minciarske výsady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 217 Počty a mzdy minciarov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 218 Lúčobňa zlata a striebra. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 221 Portrét: Rodina Langsfelderovcov-Schaiderovcov – Peter Schaider . . . . . 222 Obchod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 223 Remeslá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 229 Dobové ceny a platy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .234

III. kapitola: Topografický a demografický vývoj, etnické a sociálne zloženie obyvateľstva Sídelná štruktúra mesta, majitelia domov, výstavba hradieb a cesty. . . . . . . . . . 237 Stavebný vývoj a typy domov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .242 Dokument: Zmluva Jána Turza s mestom Kremnica vo veci cesty z Banskej Bystrice do Turca, Kremnica, 2. mája 1496 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 247 Dotvorenie mestského územného panstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .248 Vývoj počtu obyvateľstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 252 Etnické pomery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 255 Portrét: Kupec Stanko Vilhelmovič . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 261 Sociálna štruktúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 263 IV. kapitola: Cirkevné dejiny Cirkevné objekty, farský chrám, fara, kňazi, náboženské bratstvá, púte, špitál a príchod reformácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .269 V. kapitola: Kultúra Výtvarné umenie – umelecké remeslá, architektúra, sochárstvo, maľba, knihy a písomnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 283 12

Hudba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 291 Školstvo, vzdelanie, knižnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .294

VI. kapitola: Každodenný život Strava, odev, bývanie, hygiena, meranie času, živelné pohromy, voľný čas, významné návštevy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 301 Kriminalita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .308

III. časť boj o klenoty kremnice (od tretiny 16. do polovice 17. storočia) 1. kapitola: Politické a vojenské dejiny Mestská samospráva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 319 Dokument: Richtári mesta v rokoch 1526 – 1650 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 322 Dokument: Menoslovy mestskej rady a volenej obce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 323 Dokument: Voľby richtára podľa opisu z roku 1605. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 325 Portrét: Leonard Tielesch – richtár, prísažný, notár i učiteľ . . . . . . . . . . . . . 326 Kráľovské výsady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 329 Kremnické mestské právo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 330 Dokument: Citácia z kodifikovaného mestského práva, 1530/1537 . . . . . . . 331 Mestská kancelária a registratúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 332 Mestský erb a zástavy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 334 Zaujímavosť: Vyslanci Kremnice na ceste za panovníkom do Prahy v roku 1567 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 336 Zväz stredoslovenských banských miest . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 338 Vojenská organizácia mesta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .342 Kremnica v boji o uhorský trón (1526 – 1540) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .346 Kremnica a turecké nebezpečenstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .349 Dokument: List Banskej Bystrice Kremnici vo veci ohrozenia Turkami, 7. septembra 1562 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 353 Dokument: List fiľakovského Hamza bega stredoslovenským banským mestám, 14. apríla 1556. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 354 Kremnica a protihabsburské stavovské povstania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 355

II. kapitola: Hospodárstvo Hospodárenie a majetok mesta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 363 Portrét: Matej Holeš – správca kremnického panstva v Háji . . . . . . . . . . . . 367 Baníctvo – investície do ťažby, produkcia baní, ťažiarstvá a zámena drahých kovov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 368 Technologický proces ťažby a spracovania rudy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .380 Dokument: Grófi a podgrófi kremnickej banskej a mincovej komory. . . . .384 Dokument: Súpis kremnických ťažiarov a ťažiarstiev z roku 1583 . . . . . . . . .384 Portrét: Juraj Freiseisen – správca erárneho banského podniku a súkromný ťažiar . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 385 Boj o nový (tzv. Maximiliánov) banský poriadok a zriadenie banských súdov 387 Dokument: Citácia z Maximiliánovho banského poriadku z roku 1573 . . . 389 Sociálne postavenie baníkov a banské nešťastia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 391 Mincovňa – menový vývoj, produkcia a zamestnanci. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 393 Dokument: Zákaz ilegálneho predaja a falšovania striebra a zlata, 8. augusta 1550 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 405 Dokument: Inventár mincovne z roku 1548 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 406 Lúčobňa mincovne a separácia drahých kovov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 407 Dokument: Fuggerovci odovzdávajú lúčobňu v Kremnici kráľovi Ferdinandovi I., 3. júna 1551 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 409 Portrét: Wolfgang Roll – podgróf banskej a mincovej komory . . . . . . . . . .410 Obchod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 413 Dokument: Majitelia obchodných krámcov na námestí, 1583 – 1651 . . . . . .419 Remeslo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 426 Dobové ceny a platy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III. kapitola: Topografia mesta, demografický vývoj, etnické a sociálne zloženie obyvateľstva Sídelná štruktúra, počty domov a cesty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 431 Majitelia domov na námestí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 435 Stavebný vývoj a typy domov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .438 Zaujímavosť: Najstaršie vyobrazenie Kremnice. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 441 Demografia – počet obyvateľov, výška sobášneho veku, sobáše vdov a vdovcov, priemerná dĺžka života . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 443 Portrét: Damián Schretter z Wohlgemuthsheimu, zakladateľ kremnickej vetvy tirolských Schretterovcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 448

Etnické pomery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 449 Dokument: Slovenský list Mateja Holeša, správcu kremnického panstva v Háji, Kremnici z roku 1569 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 451 Sociálna štruktúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .452

IV. kapitola: Cirkevné dejiny Reformácia a začiatky protireformácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .461 Dokument: Evanjelickí farári a kazatelia do polovice 17. storočia . . . . . . . . .472 Portrét: Kazateľ Egídius Faber . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .472 Dokument: List Filipa Melanchtona Kremnici, 12. októbra 1553 . . . . . . . . .473 Dokument: Vierovyznanie stredoslovenských banských miest, 6. decembra 1559 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .475 V. kapitola: Kultúra Výtvarné umenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 477 Architektúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 486 Hudba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 488 Dokument: Zmluva medzi kremnickým organárom Hieronýmom Burianom a županom Jurajom Turzom na opravu organu v Bytči, 17. októbra 1599. . . . . .495 Vzdelanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .495 Dokument: Súpis kníh zlatníka Petra Rosenauera, 6. októbra 1609. . . . . . 499 Školstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .500 Dokument: Kremničania na univerzitách vo Wittenbergu a v Jene, 1530 – 1628 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .507 Literárna činnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .508 Portrét: Spisovateľ, diplomat, kráľovský radca a banský podnikateľ Pavol Rubigall . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 511 Dokument: Báseň Jána Bocatia venovaná Mikulášovi Geblovi, kremnickému školskému rektorovi, koniec 16. storočia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 512 Divadlo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 513 VI. kapitola: Každodenný život Základné medzníky v živote človeka – krst, svadba, pohreb . . . . . . . . . . . . . . . . 517 Kalendár a hodiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 523 Sebaprezentácia, rodinné a intímne vzťahy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 527 Odev, strava, bývanie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 531

Hygiena . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 537 Dokument: Pojednanie o podivuhodných vodách Uhorska od Levočana Juraja Wernhera, Bazilej 1556 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 543 Dokument: Pochvalná (latinská) báseň na kúpele Turčianske Teplice od Gašpara Pilcia, rodáka zo Spišskej Novej Vsi, koniec 16. storočia . . . . . . . . 544 Voľný čas. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 544 Živelné pohromy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 556 Kriminalita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 557 Dokument: Výpovede svedkov v prípade bosorky Dory Struhárovej z Ihráča, 5. septembra 1642 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 572

Kalendárium najdôležitejších udalostí z dejín mesta . . . . . . . . 574 Použitá odborná literatúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 588 Súpis obrázkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 598 Menný register . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 608

DV E P OV E S T I O Z A L O Ž E N Í K R E M N IC E

O Z L ATOM P O TOK U

ánovi hradu Šášov patril kedysi taký potok, v ktorom boli medzi pieskom aj zrniečka zlata. Jeho poddaní museli na mieste neskoršej Starej Kremničky tento piesok zachytávať a premývať. Boli to pokojamilovní ľudia, spokojne ryžovali zlato a nehľadeli len na svoj úžitok. Iba jeden z nich sa vždy medzi robotou zamyslene zadíval tým smerom, odkiaľ pritekal potok, ba niekedy i na robotu zabudol a takto mudroval: „Keby som sa raz dostal na to miesto, kde potok vyviera, nuž potom by som sa iste stal väčším pánom ako sám pán Šášovského hradu. Pri prameni iste aj dubáky budú z čistého zlata. Ten kraj síce patrí kráľovi, ktorý je prísny, ale čože je to proti zlým horským duchom?“ Raz na deň svätého Jána, kde sa vzal tu sa vzal, zjavil sa pred ním malý človiečik s bradou až po samú zem a takto sa mu prihovoril: „Počul som, že by si sa chcel dostať k prameňu zlatého potoka? Ak to naozaj chceš, zavediem ťa ta!“ Udivený, ba i trochu prestrašený ryžovač sa potom vrátil domom. Človiečikova ponuka ho lákala, na cestu s ním sa však odvážil vydať až po trojdňovom rozvažovaní. Dostal od neho nasledujúcu radu: „Starať sa o nič nemusíš. Keď zájde mesiac, sedem svätojánskych mušiek ti priletí na okno a to bude znak, aby si sa vydal na cestu. Len choď pokojne za nimi.“ A veru tak aj bolo, jedna z mušiek priviedla nášho poddaného na lúku, kde ho už čakal človiečik so svojimi druhmi. Zaviedli ho k prameňu potoka. Obrovská skala, spod ktorej vyvieral, bola z čistého zlata. Ryžovač sa od údivu nezmohol na slovo, no už o chvíľku vytiahol kladivo a udrel do skaly, na čo hora ohromne zacvendžala. Keď udrel druhý raz, ľudkovia plačúc a hroziac mu poskákali do prameňa. No ryžovač sa zahnal aj tretí raz. Hora ešte väčšmi zahučala a zo skaly sa odvalil veľký kusisko zlata. Tu ľudkovia povyskakovali z prameňa a nenásytného poddaného stiahli do vody. Čo sa s ním stalo, nevie nik. Cvengot hory však začuli kráľovskí poddaní, našli zlatý prameň a oznámili to kráľovi. Ten na to miesto povolal baníkov, ktorí tam začali dolovať veľké množstvá zlata, akého dovtedy na celom svete nebolo. CÍGER HRONSKÝ, Jozef. Kremnické povesti, prvý diel. Kremnica : Nákladom Vydavateľstva Mládeže v Kremnici, 1923, s. 5 – 8. (text skrátil a upravil DHK)

K R E M N IC K Ý Z L AT Ý Č L OV E K A L E B O O PRV ÝC H K R E M N IČ A NO C H

il kedysi na brehu Hrona lovec a rybár Krmeš s rodinou. Obrábal trochu poľa, lovil ryby a z času na čas aj poľoval. Jedného dňa, hnaný akýmsi vnútorným hlasom, vybral sa proti toku riečky, čo sa už vtedy volala Kremnica. Ďaleko v neprístupných horách zazrel na jednej kamenistej čistinke jarabicu zobať z vody drobné zrniečka piesku. Namieril na ňu luk a vystrelil. Keď jarabicu doma vypitval, našiel na svoje veľké prekvapenie v jej útrobách zrniečka zlata. Ani oka nezažmúril a hneď ráno sa vybral späť na čistinku. Zobral si so sebou aj panvicu a pokúsil sa z riečky, ba vlastne tam hore v horách už len z úzkeho dravého potoka, ryžovať zlato. A veru, začalo sa mu dariť. Aby mohol nerušene pracovať, presťahoval sa s rodinou priamo na ryžovisko. Po nejakom čase si však ľudia všimli, že Krmeš už nerybárči ani neloví a potrebné veci si kupuje od kupcov rovno za zlato. A tak sa celé húfy ľudí pobrali hore dolinou riečky, až prišli na čistinku. Tam si postavili drevené domce a začali aj oni ryžovať. Zlata v potoku nebolo pre toľkých ľudí dosť, preto ho začali hľadať v skalných útrobách pod zemou. Celkom sa zdalo, že sa z nich stanú nevídaní boháči, keď sa tu jedného dňa vynoril z pod zeme obor v zlatom brnení, Kovovlad. Rozkázal ľuďom, aby sa prestali vŕtať v zemi, lebo nemôže spať. Tí sa vydesili, že nebudú mať z čoho žiť a celkom pomrú od hladu. Kovovlad sa nad nimi napokon zľutoval a sľúbil im, že každé ráno poseje lúku namiesto rosy zlatými zrniečkami. Niektorí lakomci však čoskoro začali ohradzovať časti lúky, kde chceli iba oni zbierať zlatú rosu. Iní sa zas tak preháňali po lúke pri zbieraní zlata, že celkom zodreli trávu, ktorá na nej rástla. Obor teda nemal kam rozsievať zlaté zrnká. Medzi ľuďmi začali vznikať čoraz častejšie spory... Mnohí začali spomínať na staré časy, keď zlato ryžovali z potoka a nikto nikomu nič nezávidel. Vyslali napokon Krmeša, ktorého od začiatku považovali za svojho starešinu, za Kovovladom, aby všetko vrátil späť. No ten sa už neukázal. Namiesto neho prišiel trest, ktorý Kovovlad sľuboval ľuďom, ak budú nenásytní. Jedného dňa pricválali do osady jazdci s kráľovskou zástavou. Osadníkom oznámili, že všetka pôda navôkol aj s potokom patrí podľa práva kráľovi. Ten rozhodol, že osadníci majú dolovať zlato pod dozorom podľa jeho nariadení. To bol ich trest. Od toho dňa nesmel nikto nájdené zlato predávať kupcom, ale musel ho odvádzať ustanovenému kráľovskému grófovi. Ten jeho jednu tretinu zaslal kráľovi, druhú odovzdal na riadenie a obranu krajiny a len tretiu ponechal tomu, čo zlato vyťažil. Ťažko teda zaplatili prví baníci za svoju lakomosť a oni sami, ako aj ich potomkovia museli po stáročia pracovať už len pre kráľa. MAREC, Anton. Hnali sa veky nad hradbami. Martin: Matica slovenská, 2000, s. 80 – 83. (text upravil DHK)

Ú VOD

„Ornamentum aureum prudenti doctrina“ (Pre rozumného je náuka zlatým klenotom) Starý zákon, Kniha Sirachovcova 21 a 24

vedený citát pochádza z Biblie, má teda svoj náboženský rozmer, je však aj ilustráciou skutočnosti, že ľudské poznanie je veľmi dôležité a že dáva zmysel až ako (hoc aj relatívne) ucelený systém poznatkov. Bez viac či menej usporiadaných schém by ľudská spoločnosť nemohla existovať. Týka sa to tiež skúmania minulosti. História ako veda nadobúda význam vtedy, keď vytvára zmysluplné obrazy minulých čias a sprostredkúva ich ľuďom. Dejiny sú zmesou viac či menej významných udalostí. Ich vzájomný kontrast vytvára originálny živý historický príbeh.

K R E M N IC A – H I S TOR IC K Ý K L E NO T

ázov Kremnica – mesto klenotov som pre knihu nevybral náhodou. Jednak má imaginatívny podtón a jednak je ho možné vďaka pojmu klenot zaujímavo interpretovať z historicko-antropologického hľadiska. Slovenské slovo klenot má pôvod v latinskom clenodium a starohornonemeckom kleinôt. Používalo sa od stredoveku a malo niekoľko významov. Označoval sa ním ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov (šperk) – do známej Žilinskej knihy bolo v roku 1473 zapísané spojenie od zlata kleynot opraweny. Klenot predstavoval aj drahocennosť (poklad) vo všeobecnosti – v Bardejovskom katechizme z roku 1612 sa spomína klenot duchownj, súčasťou tzv. Bystrickej agendy z roku 1585 bolo tiež vyjadrenie yako naglepššu klienotu w pameti zachowali. Klenotom napokon môže byť aj blízky človek – v jednej ľúbostnej básni z 18. storočia je použité oslovenie múj milý klenote.

Detail z renesančnej výzdoby zelenej izby v objekte č. 33/40 na námestí v Kremnici

Kremnica – mesto klenotov od počiatkov do polovice 17. storočia

Termín klenot v antropologickom zmysle úzko súvisí s pojmom hodnota, ktorý sa definuje ako vyjadrenie miery významu akéhokoľvek objektu formou hodnotenia. Klenoty bývali vždy niečím mimoriadne cenným, či už z materiálneho, alebo z duchovného hľadiska. Nemali iba estetické poslanie a formu finančnej investície, ale slúžili tiež na reprezentáciu a potvrdzovanie spoločenského statusu. Darovanie klenotu bolo vyjadrením priazne, a to tak medzi rovnoprávnymi jedincami, ako aj vyššie postavenými voči nižšie postaveným a naopak. Primárne sa teda spájajú klenoty s pozitívnymi hodnotami. Na druhej strane však, rovnako ako peniaze, vyvolávajú aj negatívne emócie a stávajú sa objektmi konfliktov. Tieto kladné aj záporné charakteristiky reprezentujú plastickosť dejín v ich protikladnosti. Z tohto uhla sa dá nahliadať aj na dejiny Kremnice. Jednak ich možno postaviť do kontrastu k dejinám iných lokalít či k dejinám celej spoločnosti, pričom je potrebné rozpoznať v nich predovšetkým osobitné a cenné prvky (klenoty). Jednak v ich samotnom rámci môžeme vypozorovať dôležité míľniky (opäť ako klenoty). Tie je však potrebné prezentovať v kontexte s bežnými udalosťami, pretože iba tak je možné sprostredkovať ucelený pohľad na minulosť. Je nesporné, že dejiny Kremnice sú mimoriadne zaujímavé a špecifické. V minulosti mesto zažilo obdobia slávy i úpadku. Najlepšie časy Kremnica prežívala najmä v 14. storočí, keď zlato z tunajších baní a zlaté florény z mincovne svojím spôsobom dokonca ovplyvňovali obchod na svetových trhoch so zlatom. Kremnickým unikátom je, prirodzene, mincovňa, ktorej produkty sa dostali do obehu aj mimo Uhorska (Slovenska), ba mimo Európy a ktorá pracuje nepretržite už takmer 700 rokov. Dôležité bolo, že aj po poklese významu tunajšieho baníctva (najmä od 16. storočia) si kremnická banská a mincová komora zachovala postavenie centra výmeny drahých kovov a razby mincí. Pozoruhodné je kremnické gotické staviteľstvo (výstavné domy, systém hradieb, Mestský hrad s unikátnym dvojitým opevnením), ktoré nadobudlo pozoruhodné formy a, čo je dôležité, jeho veľká časť sa zachovala dodnes. Najstaršia zmienka o banskej koľajovej doprave, nazývanej riesen, pochádza práve z Kremnice (1564). Zo stredoslovenskej banskej oblasti sa rozšírila neskôr aj do iných oblastí a krajín, dokonca až do Švédska. Technickým dielom mimoriadneho významu je tzv. Turčekovský vodovod, ktorým už na konci stredoveku dokázali previesť cez vrchy vodu z povodia Turca na severe do povodia rieky Hron na juhu.

Úvod

Tým sa výpočet klenotov tohto mesta ani zďaleka nekončí. Veľký význam mala skutočnosť, že Kremnica od konca 14. storočia stála na čele Zväzu stredoslovenských banských miest. V 15. storočí bolo v meste podpísaných niekoľko dôležitých mierových zmlúv v rámci bojov o uhorský trón (1440 až 1458). Mincovňa sa stala v čase renesancie (začiatok 16. storočia) kolískou uhorského (slovenského) medailérstva, čo je mimoriadne významná skutočnosť. Kremnicu preslávilo aj kvalitné školstvo. S mestskou latinskou školou sú zviazaní takí humanistickí spisovatelia ako Pavol Rubigall, Ján Bocatius či Juraj Tesák-Mošovský. Zámerom uvedeného výpočtu bolo poukázať na význam Kremnice v minulosti. Prirodzene, aj iné lokality majú pútavé dejiny, jedným dychom však treba dodať, že tie kremnické sa nestratia ani v širšom slovenskom, uhorskom či európskom kontexte. Dokladajú to aj nasledujúce politické súvislosti. Na svätého Jakuba (25. júla) roku 1382 sa vo Zvolene (in Zolio alias Swolyen) stretla poľská šľachta, aby tam po smrti uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou zložila prísahu vernosti uchádzačovi o oba tróny Žigmundovi Luxemburskému, synovi cisára Karola IV. a nastávajúcemu manželovi Ľudovítovej dcéry Márie. Stretnutie sa opisuje v latinských Letopisoch alebo Kronikách slávneho kráľovstva poľského (1450 až 1480) od známeho poľského kronikára Jana Długosza, pričom pri lokalizácii Zvolena pisateľ považoval za dôležité upresniť, že leží pri Kremnici (prope Kremnÿczam). Napokon treba pripomenúť, že nielen my dnes vidíme v dejinách mesta klenoty, ale videli ich okolo seba aj naši predkovia. Tak napríklad v kremnickom mestskom práve z roku 1537 sa ako najväčšie klenoty mesta označujú dva kremnické vodovody (Turčekovský a zo Zvolenskej doliny). Mesto si ich vždy chránilo a svedomito sa o ne staralo. Ďalší príklad sa týka školstva a literatúry. Keď koncom 16. storočia známy humanistický básnik Ján Bocatius z úcty venoval svojmu bývalému učiteľovi na mestskej latinskej škole v Kremnici Mikulášovi Gebelovi báseň, označil ho v nej za klenot stvorený bohyňami. V zbierkach mešťanov sa nachádzali aj knihy duchovných klenotov – napríklad v knižnici Martina Adlera (1598) či v knižnici Filipa Strassera (1611). V rámci reprezentatívnych súvislostí si mesto vytvorilo osobitnú zbierku klenotov, ktoré sa zapisovali do špeciálnych registrov. Najstarší z nich pochádza z roku 1724, no mestská rada zhromažďovala klenoty prinajmenšom od polovice 17. storočia. Svedčia o tom jednak staršie predmety zapísané do registra, jednak vyjadrenie, že klenoty majú dokumentovať privilégiá, ktorými mesto disponovalo ešte v polovici 17. storočia. Ľudí však neobklopovali

Kremnica – mesto klenotov od počiatkov do polovice 17. storočia

iba vzácne predmety, nezažívali len mimoriadne udalosti, museli žiť aj v rutine každodenného života. V knihe budeme teda spolu pátrať nielen po významných a slávnych stránkach dejín mesta, ale sa zoznámime aj s demografickým vývojom, kriminalitou či každodenným životom jeho obyvateľov, a to do miery, do akej to umožnili odborná literatúra a pramene.

C I E L E A Š T RU K T Ú R A K N I H Y

dejinám Kremnice bolo v minulosti publikovaných množstvo dôležitých textov (monografií či článkov), mestu však doteraz chýbala ucelená monografia, ktorá by jeho dejiny zachytávala v chronologickom oblúku od počiatkov až po nedávnu minulosť, ako aj v čo najširšej tematickej pestrosti. Táto kniha je prvým pokusom o takúto monografiu. Napísať ju (aj keď vzhľadom na množstvo pramenného materiálu ide vlastne iba o jej prvý zväzok – od počiatkov do polovice 17. storočia) bolo možné len vďaka dôslednej práci veľkého počtu historikov, ktorí sa od konca 19. storočia po súčasnosť venovali kremnickým dejinám. Ich diela, štúdie, články a pramenné edície umožnili pristúpiť k syntéze histórie mesta. Kniha sa v chronologickom slede delí na tri hlavné časti. Prvá hovorí o kremnických dejinách od počiatkov do konca 14. storočia, pričom práve v 14. storočí zažila Kremnica nevídaný hospodársky rozmach (ťažila sa tu viac ako polovica celouhorskej produkcie zlata, florény razené zo zlata v mincovni sa vyvážali na zahraničné trhy, svoj kapitál tu investovali poprední podnikatelia, najmä z Talianska a nemecky hovoriacich krajín). Toto storočie je možné označiť za zlatý vek mesta. V druhej časti sa čitateľ dozvie viac o 15. a začiatku 16. storočia, teda asi od roku 1400 do konca stredoveku (približne do roku 1526). Ide o obdobie, keď Kremnica napriek postupne klesajúcim výnosom z baní ešte stále prosperovala a veľkopodnikatelia Turzovci a Fuggerovci tu investovali veľký kapitál. V tom čase začali zároveň mesto pre jeho bohatstvo vojensky ohrozovať rôzni nepriatelia (husiti, prívrženci strán sporiacich sa o uhorský trón v rokoch 1440 až 1458, okolitá šľachta). Rozdielna oproti 14. storočiu bola aj skutočnosť, že zo spodných obzorov baní musela čoraz viac viac odvádzaná spodná voda, čo sa riešilo budovaním dedičných štôlní a tzv. vodočerpacích strojov poháňaných, mimochodom, práve vodou (do Kremnice bo-

Úvod

la vtedy technicky náročným spôsobom prevedená voda zo severu, z povodia rieky Turiec, o čom už bola reč). Tretia časť je zameraná na väčšinu 16. storočia (približne druhú a tretiu tretinu) a prvú polovicu 17. storočia. Tento dejinný úsek spadá do tzv. raného novoveku (jeho prvej polovice), odlišujúceho sa od stredoveku tým, že na jeho počiatku sa v Uhorsku (Európe) začala šíriť cirkevná reformácia. Už v roku 1522 kázal v Kremnici prvý protestantský kazateľ. V tomto čase sa Uhorsko s dnešným Slovenskom stalo súčasťou rakúskej monarchie (1526), ktorú panovníci z dynastie Habsburgovcov začali spravovať ako byrokratický štát so sieťou stálych úradných inštitúcií, preto aj kremnická banská a mincová komora bola podriadená Dolnorakúskej komore vo Viedni. Veľkú časť Uhorska v tom čase obsadili Turci (po bitke pri Moháči v roku 1526), ohrozujúci tiež časti monarchie patriace pod habsburskú správu. Aj Kremnici, najmä od konca 16. storočia, hrozilo neustále turecké nebezpečenstvo, pričom v prvej polovici 17. storočia sa k nemu pridružili tiež problémy súvisiace so stavovskými povstaniami uhorskej šľachty proti Habsburgovcom. Polovica 17. storočia bola zvolená ako horná časová hranica tretej časti takisto z viacerých dôvodov. V tom čase bola Kremnica ešte stále väčšinou evanjelická, neskôr sa však začala rekatolizovať, čomu napomohol aj príchod františkánskeho rádu do mesta (1649). Po polovici 17. storočia prestali mesto priamo ohrozovať turecké vojská, čo malo takisto dopad na tunajší život. No a napokon, napriek spomenutej habsburskej centralizácii štátnej správy disponovala Kremnica v 16. a prvej polovici 17. storočia ešte stále množstvom autonómnych práv. Situácia sa v tomto smere zmenila až v druhej polovici 17. storočia, keď štát začal výrazným spôsobom zasahovať do samosprávy mesta. Tri opísané hlavné časti knihy sa delia na jednotlivé kapitoly (politika, hospodárstvo, kultúra atď.) tie zas na podkapitoly, v rámci ktorých sa píše už o konkrétnych témach (mestská samospráva, baníctvo, výtvarné umenie atď.) Sú rôzne spôsoby, ako pristúpiť k syntetickému spracovaniu určitej historickej témy, v našom prípade dejín mesta Kremnice. Môže ísť o a) súvislý výklad v chronologickom slede, b) o zatriedenie dejín do tematických okruhov (napríklad hospodárstvo, cirkev, kultúra), v rámci ktorých sa zvyčajne takisto píše chronologicky, nie je to však pravidlom, c) o encyklopedický prístup zatrieďujúci historické témy do rôznych hesiel (podľa abecedy alebo okruhov) alebo d) „kronikársky“ spôsob spracovania (ako pri Kronike dejín Slovenska, Kronike medicíny, Kronike kresťanstva atď.), keď sa v chronologickom slede prezentujú na dvojstranách zároveň dôležité politické udalosti i dejiny hospodárstva, kultúry, každodenného života a pod. Sprevá-

Kremnica – mesto klenotov od počiatkov do polovice 17. storočia

dzané bývajú citáciami z prameňov, zaujímavosťami, bohatou obrazovou prílohou a kalendáriom najdôležitejších udalostí. Kniha Kremnica – mesto klenotov je určitou kombináciou týchto prístupov. Spracovaná je prísne chronologicky a v rámci jednotlivých tematických okruhov, a to tak pri radení troch hlavných častí knihy, ako aj ich kapitol. V každej časti majú jednotlivé kapitoly rovnaké poradie – 1) politické dejiny a vojenstvo, 2) hospodárstvo, 3) topografický, stavebný a demografický vývoj, etnická a sociálna štruktúra obyvateľstva, 4) cirkevné dejiny, 5) kultúra a 6) každodenný život. Rovnako je tomu aj pri podkapitolách. V podkapitolách 1. kapitoly sa vždy (teda v každej z troch častí) hovorí o mestskej samospráve, kráľovských výsadách, mestskom práve, zväze stredoslovenských banských miest a o vojenských dejinách, v podkapitolách 2. kapitoly o mestskom hospodárstve, baníctve, mincovníctve, obchode, remeslách a dobových cenách a platoch, v podkapitolách 3. kapitoly o topografii a stavebnom vývoji, demografii, etnikách a sociálnej štruktúre. Podkapitoly 4. kapitoly zahŕňajú cirkevné dejiny, podkapitoly 5. kapitoly zas výtvarné umenie, hudbu, školstvo, vzdelanie, literatúru, knižnice a divadlo a nakoniec podkapitoly 6. kapitoly témy z dejín každodenného života (strava, odev, bývanie, hygiena, voľný čas atď.) a kriminality. Doplnenie kapitol o citácie z prameňov (označené ako dokumenty), zaujímavosti, údaje o pozoruhodných osobnostiach či udalostiach a obrázka, našlo zas svoj inšpiračný zdroj v „kronikárskej“ spisbe. Na konci celej knihy je nadôvažok pripojené kalendárium najdôležitejších udalostí z dejín Kremnice, súpis obrázkov, zoznam použitej odbornej literatúry a menný register. Aj keď je kniha písaná chronologicky, nejde o vyslovene súvislý text, ale o dejiny rozpísané do tematických okruhov, ktoré je možné považovať za akési encyklopedické heslá (podkapitoly), čo sa dajú čítať aj celkom samostatne. Ak niekoho zaujíma iba každodenný život obyvateľov mesta v 16. storočí, prečíta si len príslušnú kapitolu tretej časti knihy, ak z každodenného života iba kriminalita, tak len príslušnú podkapitolu kapitoly o každodennom živote. Uvedené však neznamená, že by knihu nebolo možné čítať súvislo od prvej po poslednú stranu. Kniha nemá poznámkový aparát v striktnom zmysle slova, teda číslované odkazy na pramene a literatúru pri každej dôležitej informácii v texte. Aby si však bolo možné citované údaje predsa len dohľadať (s určitým úsilím), resp. si rozšíriť svoje poznatky, nachádza sa za každou podkapitolou („encyklopedickým“ heslom) súpis použitej literatúry aj s vyznačením príslušných strán, na ktorých sa použité informácie uvádzajú. Ide o systém používaný tradične pri encyklopédiách (napríklad Biografický slovník Slovenska).

Úvod

Ľudia sa na mňa pravidelne obracajú o pomoc či radu pri štúdiu rôznorodých historických tém a moja skúsenosť hovorí, že väčšina z nich má problémy s cudzojazyčnou literatúrou, nehovoriac o cudzojazyčných (aj starých slovenských) prameňoch. Preto som sa v knihe rozhodol citovať, až na niekoľko nevyhnutných výnimiek, iba literatúru v slovenčine. Tí, ktorí majú hlbší záujem o kremnickú históriu a sú ochotní popasovať sa aj s inými jazykmi, nájdu odkazy na zahraničnú literatúru a pramene v citovaných slovenských dielach. Takýto prístup umožnila aj skutočnosť, že k dejinám Kremnice vyšlo doteraz už aj v slovenčine veľké množstvo kvalitnej odbornej literatúry, a to takmer zo všetkých v knihe opisovaných tematických oblastí. V nich uvedené údaje bolo nevyhnutné pre potreby tejto knihy vyselektovať, kriticky prehodnotiť a synteticky spracovať do podoby ucelenej knihy. S tým súvisí aj otázka, komu je vlastne kniha určená. Mojím želaním je, aby bola pomôckou nielen pre historikov, ale aj pre všetkých záujemcov o kremnické dejiny, či už žijú v Kremnici, alebo inde. Zvláštny dôraz kladiem na to, aby sa kniha dala používať aj na pedagogické účely na regionálnych školách všetkých stupňov. Mala by slúžiť predovšetkým učiteľom, ktorí by ju mohli využiť pri vyučovaní dejín Kremnice. Po určitej osobnej selekcii môžu údaje z nej využiť ako výkladovú látku, prípadne ako historickú čítanku. Treba upozorniť aj na to, že niektoré údaje sa v knihe uvádzajú viackrát. Dôvod je prozaický, svojou výpovednou hodnotou sa totiž dotýkajú rôznych tém. Zámerom bolo, aby boli jednotlivé podkapitoly čo najvýpovednejšie a aby spracovávali čo najucelenejšie danú tému. Ak sa teda čitateľ zaujíma iba o určitú tematiku (napríklad hľadá údaje k presne zadanej téme ročníkovej či inej práce), nájde ju spracovanú v príslušnej podkapitole bez toho, aby musel údaje dohľadávať v iných podkapitolách knihy. Ako encyklopedická príručka obsahuje kniha veľké množstvo faktov a dátumom, tomu sa nedalo vyhnúť. Kniha je teda faktografickým kompendiom, nie súvislým historickým rozprávaním. Spracovať som sa ju však usiloval v čo najprístupnejšej forme a v čo najpútavejšom kontexte. Dejiny Slovenska majú svoj multietnický rozmer, preto majú mená historických osôb rôzne formy písania krstných mien aj priezvisk. V knihe je použitý súčasný úzus písania mien v historickej spisbe, teda ich slovenské varianty (nie Pázmány, ale Pázmaň, nie Thurzo, ale Turzo atď.). Kremnica bola po celé skúmané obdobie etnicky prevažne nemecká (Slováci predstavovali približne jednu tretinu obyvateľstva), preto sú na príslušných miestach použité v zátvorkách za slovenskými verziami krstných mien aj osobité formy nemeckých mien (napríklad Ján = Hans, Hanusch, Hensl atď.).

Kremnica – mesto klenotov od počiatkov do polovice 17. storočia

Z M Y S E L H I S TOR IC K É HO P O Z N A N I A

ko chápať prezentované informácie? Úlohou historikov je odovzdávať celistvé obrazy minulosti nasledujúcim generáciám kolegov, záujemcom o históriu a študentom. Táto motivácia je prítomná v ľudskej spoločnosti od nepamäti. Na ilustráciu citácia z úvodu kremnického banského práva z roku 1492: „My, tu menom uvedení... sme po zrelej úvahe... nahliadli, že všetkých oboznámime s (banským) právom... Aby naši potomkovia v dôsledku ľudskej zábudlivosti neprišli o dôvody nášho počínania a aby s mŕtvymi pri odchode z tohto biedneho sveta neodišlo i to, o čo sme sa tu vždy usilovali... a dohodli sme sa, že po sebe niečo zanecháme...“ Ľudia potrebujú vniesť do svojich životov určitý poriadok. Dôležitá je kontinuita medzi ľudskými generáciami, vzájomné si odovzdávanie poznatkov, modelov správania, myšlienkových konceptov atď. Jednou z možností, ako sa vyrovnať s minulosťou, ako ju využiť a vniesť do nej systemizáciu, je spracovať ju historiografickými nástrojmi. Pritom platí, že každé historické dielo je určitou osobitou interpretáciou minulosti. S tým sa jednoducho treba vyrovnať. Nie je možné sprostredkovať „totálny“ pohľad na minulosť. Dôvodom je nielen absencia prameňov a existencia ľudských osobných limitov, ale aj skutočnosť, že by to vlastne nemalo zmysel. Takéto dejiny by znamenali, žiť ich odznova, čo nie je možné, a ak by aj bolo, nevedeli by sme vo víre údajov a udalostí, v ktorom by sme sa ocitli, rozlíšiť, čo je dôležité a čo nie. Aby predsa len bolo možné dejiny sprostredkúvať, pomáhajú si historici rôznymi teoretickými prístupmi či schémami. Dokážu písať vlastne len o výsekoch dejín, sú to však tematické celky, ktoré majú svoj vnútorný zmysel a konzistenciu. Historici interpretujú minulosť a spájajú ju do súvislostí. Holé odovzdávanie faktov by bolo nezmyselné. Preto historici svojou vedeckou prácou pomáhajú stavať budovu ľudského poznania, sú súčasťou procesu, ktorý sa začal na úsvite ľudských dejín a bude pokračovať aj v budúcnosti. V tomto kontexte je výsadou vedy, že sa neustále vyvíja, overuje svoje poznatky. Každý autor je tak súčasťou omnoho väčšieho, fascinujúceho komplexu poznávania. Azda každého autora bude treba v budúcnosti poopraviť či doplniť. V určitom slova zmysle je tak vedecké poznanie „omylné“, jeho obdivuhodnou vlastnosťou je však schopnosť, že dokáže neustále samo seba spresňovať. Ide o neustály proces, ktorý sa nevracia späť do východiskového bodu, ale sa ďalej vyvíja. Z uvedeného vyplýva, že história nie je čisto subjektívnym výtvorom autora. Sú určité veličiny, údaje, fakty, ktoré sú nespochybniteľné a spracúvajú sa

Úvod

podľa daných historiografických pravidiel. Interpretujú sa následne vo vzájomnej interakcii, čo dáva osobitosť každému dejepisnému dielu. A presne tak je to aj s dejinami Kremnice.

P O ĎA KOVA N I E

ko som spomenul, napísať túto knihu bolo možné do značnej miery iba vďaka množstvu historikov, ktorí sa v minulosti zaoberali dejinami Kremnice a publikovali svoje poznatky v monografiách alebo formou odborných štúdií a článkov. Rád by som na tomto mieste spomenul aspoň tých, ktorí sa Kremnici venovali sústavnejšie. Z domácich historikov – velikánov to boli Pavol Križko († 1902), Michal Matunák († 1932) a Teodor Lamoš († 1966). Všetci venovali mestu okrem množstva štúdií viacero tematických monografií. Od Križka ide predovšetkým o posmrtne vydané knihy Dejiny banskomestského seniorátu (1948), Z dejín banských miest na Slovensku (1964) a Kremnické školstvo v rokoch 1527 – 1674 (1975). Matunák je autorom slávnej monografie Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice (1928) a v rukopise zachovaných Cirkevných dejín mesta Kremnice (1932) – ide vlastne o akýsi monumentálny regestár. Hlavnými dielami Lamošovej tvorby sú monografie Sídelný zemepis Kremnice (1948), Archív mesta Kremnice – sprievodca po fondoch a zbierkach (1957) a Vznik a počiatky banského a mincového mesta Kremnica 1328 – 1430 (1967). Od šesťdesiatych rokov 20. storočia sa začali pravidelne venovať kremnickým témam, najmä dejinám hospodárstva, viacerí renomovaní slovenskí historici – najmä Peter Ratkoš, Vojtech Bolerázsky, Jozef Vozár a Štefan Kazimír. Monografickými prácami Kremnická mincovňa (1965) a Kremnické dukáty (1968) prispel k poznaniu dejín mesta aj riaditeľ kremnickej mincovne Ján Horák. Od prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia upriamili (a vlastne dodnes upriamujú) svoju pozornosť na dejiny Kremnice Mikuláš Čelko (hospodárstvo) a Viliam Čičaj (kultúra). Pre poznanie dejín architektúry a pamiatok je dôležitá monografia Štefana Oriška Kremnica – pamiatková rezervácia (1984), pre poznanie dejín hudby rozsiahla štúdia Ernesta Zavarského Príspevok k dejinám hudby v Kremnici od najstarších čias do roku 1650 (1977) ), o archeológii písal Jozef Hoššo (1990, 1992, 2000). Najnovšie sa stredovekým dejinám Kremnice venuje precíznym spôsobom

Kremnica – mesto klenotov od počiatkov do polovice 17. storočia

Pohľad na kremnický Mestský hrad z Kutnohorskej ulice

Martin Štefánik. Mená ďalších historikov zaoberajúcich sa kremnickými dejinami nájde záujemca v súpise odbornej literatúry na konci knihy. Za to, že kniha mohla vyjsť, treba poďakovať sponzorom ELBA, a. s. Kremnica, Mesto Kremnica, Národná banka Slovenska a Spolok kremnických minciarov a Vydavateľstvu Rak, konkrétne pánovi Pavlovi Dvořákovi. Za krásne grafické spracovanie knihy grafikom Jakubovi Dvořákovi a Marekovi Kianičkovi, za jazykové korektúry pani Kataríne Halčinovej. Osobitne ďakujem recenzentom knihy historikom Martinovi Štefánikovi a Viliamovi Čičajovi za ich cenné rady. Vďaka patrí aj antickej Múze dejepisectva Kleió (vídavam ju pomyselne stáť pred sebou s vavrínovým vencom na hlave a pergamenovým zvitkom v ruke...), ako aj mojej osobnej Múze Erike. — ČELKO, Mikuláš (ed.). Mestské a banské právo Kremnice. Das Stadt- und Bergrecht von Kremnitz (preklady textov Mária PAPSONOVÁ). Košice : Banská agentúra, 2004, s. 38 a 141. — ČERMÁK, Josef – ČERMÁKOVÁ, Kristina. Slovník latinských citátov. Bratislava : Ikar, 2006, s. 295. — ČIČAJ, Viliam – KEVEHÁZI, Katalin – MONOK, István – VISKOLCZ, Noémi. A bányavárosok olvasmányai (Besztercebánya, Körmöcbánya, Selmecbánya) 1533 – 1750. Budapest – Szeged : Országos Széchényi Könyvtár – Scriptum Rt., 2003, s. 235 a 243. — KIANIČKA, Daniel. Register klenotov mesta Kremnica z roku 1724. In Kremnický letopis, roč. 9, č. 1-2, 2010, s. 16 – 18. — MAJTÁN, Milan (ed.). Historický slovník slovenského jazyka II. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1992, s. 52 — MALINA, Jaroslav a kol. Antropologický slovník aneb co by mohl o člověku vědět každý člověk. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2009, heslo hodnota; dostupné aj na internete, napríklad: http://is.muni. cz/do/1431/UAntrBiol/el/antropos/index.html — MATUNÁK, Michal. Cirkevné dejiny mesta Kremnice. Kremnica, 1932 (strojopis uložený v knižnici Štátneho archívu v Banskej Bystrici – v pobočke v Kremnici), s. 102. — ŠTROFFEK, Otto. Žurnalistika a publicistika v Kremnici do konca II. svetovej vojny : diplomová práca. Banská Bystrica : Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela, 2001, s. 53 – 91. — TURKOWSKA, Danuta (ed.): Joannis Dlugosii Annales seu Cronicae incliti regni Poloniae. Liber X (1370 – 1405). Varsaviae : Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1985, s. 102.