Môže cirkev hovoriť mediálnym jazykom?

Terézia Rončáková

Môže cirkev hovoriť mediálnym jazykom?

Prológ

„Keďže argument založený na vedomostiach si vyžaduje poučenie a my máme pred sebou ľudí, ktorých nemožno poučiť, musíme použiť ako spôsob svojho presviedčania a argumentácie názory, ktoré zdieľajú všetci, ako sme mohli sledovať v Topikách, keď sme sa zaoberali spôsobmi, ako zaobchádzať s ľudovým publikom.“ Aristoteles, Rétorika Prienik náboženského a publicistického štýlu sme doteraz skúmali v dvoch publikovaných prácach s podnázvami Keď chce cirkev hovoriť mediálnym jazykom a Ako cirkev hovorí mediálnym jazykom. Môže sa zdať zvláštne a nesystémové pýtať sa až do tretice, či cirkev vôbec môže hovoriť mediálnym jazykom.

Je to však logickejšie a systémovejšie, ako by naznačoval prvý pohľad – lebo práve počas skúmania toho, ako sa cirkev usiluje šíriť svoje posolstvá, plniť svoje poslanie aj mediálnym jazykom a ako sa jej to darí, sa pred bádateľa nevyhnutne stavajú otázky o tom, čo je v tomto smere vlastne možné (ako, kedy, nakoľko, prečo). A napokon príde aj otázka, či je to vlastne možné.

Tá prichádza, keď sa počas výskumu vynoria závažné nemožnosti, prekážky, bariéry, a výskumník sa pýta, či sú nevyhnutné, alebo sú chybou v systéme. Čeliac mnohým takýmto pozorovaniam sme sa aj my napokon spýtali, či je mediálny jazyk schopný šíriť náboženské posolstvá, či je na to vhodný.

Nasledovali otázky, aké sú potreby náboženského posolstva na to, aby sa mohlo považovať za šírené a odovzdávané; aké sú možnosti mediálneho jazyka (v širokom zmysle mediálneho komunikačného systému) pri šírení posolstiev, nielen náboženských; ako by malo vyzerať ideálne šírenie náboženských

posolstiev prostredníctvom médií; nakoľko sa možnosti médií pri šírení náboženských posolstiev skutočne využívajú; kde sú vo využívaní mediálnych možností na šírenie náboženských posolstiev rezervy; aké ďalšie vstupy do tohto komunikačného procesu šírenie náboženských posolstiev ovplyvňujú.

Z oblasti štýlu – náboženského a publicistického – sme sa teda posunuli ďalej: do oblasti jazyka v jeho širokom význame chápania a sprostredkúvania sveta, čo zahŕňa komunikačný proces ako taký. V predkladanej práci teda už hovoríme skôr o mediálnej a náboženskej komunikácii než o mediálnom a náboženskom štýle, v záujme zdôraznenia kontinuity, ktorá zriedkakedy býva taká priama a zrejmá, sme však ostali pri pôvodnom názve a zaradili prácu na záver trilógie o prieniku štýlov.

Opätovne – tak ako pri predchádzajúcich dvoch prácach – sme so svojou výskumnou otázkou dorazili na voľné pole.

Napokon, výskumník s vášňou pre vec rád chodí tam, kde sunt leones. No nie sám, a preto sme o spoluprácu požiadali kolegov s podobnými aktuálnymi výskumnými zámermi na Fakulte spoločenskej komunikácie Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme, ktorí nás upozornili najmä na moderné metódy obsahovej analýzy. Spolu s nimi sme oprášili staré antické topoi, akési miesta stretávania myslí, a spolu s Aristotelom sme sa začali pýtať, čo sú to za názory, na ktorých možno budovať argumentáciu, a teda účinné šírenie posolstiev.

Objavila sa pritom potreba vstúpiť do kontextu mediálnej i náboženskej komunikácie, čo nám dalo vítanú šancu využiť ďalšie moderné kvalitatívne výskumné metódy skupinových rozhovorov. Za jeden z prínosov svojej práce preto pokladáme aj vnesenie týchto postupov do slovenského mediálneho výskumu. V súlade s jeho základnou charakteristikou dôrazu na kvalitu namiesto kvantity sme sa pokúšali predovšetkým o „vhľad“ do problému, o „vyhmatnutie“ podstaty, o porozumenie „znútra“ – aby sme mohli sformulovať hypotézy, ktoré, na rozdiel od kvantitatívnych postupov, skúmanie tohto druhu zakľučujú.

Neznamená to však, že by sa takéto výskumné závery zriekali ambície povedať o probléme niečo vážne. Naopak, osobujú

si schopnosť zasiahnuť do teoretických koncepcií i do praktických riešení, a tak ponúknuť svoj vklad do odbornej diskusie i svoje odporúčania do praktického mediálneho zápolenia náboženských posolstiev a s náboženskými posolstvami. Ako v nasledujúcom texte viackrát zdôrazníme, úlohou médií nie je meniť životy ľudí, ale inšpirovať ich, hoci aj k prípadnej zmene života. Podobne sa ani my netajíme úmyslom svojimi postrehmi a závermi predovšetkým inšpirovať.

Metodologický náčrt

Je mediálny jazyk schopný prenášať náboženské posolstvá? Je na to vhodný? Tak by sme mohli sformulovať základnú otázku stojacu na počiatku skúmania, ktorého výsledky sa usiluje pojať táto knižka. Podnietili ju doterajšie práce na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku venované výskumu spracúvania náboženských tém v médiách. Poukázali totiž na zaujímavý fakt diametrálne odlišného spracovania tých istých tém v náV prípade pápežovej boženských a v sekulárnych zahraničnej návštevy médiách, pričom narážali až náboženské médiá na „bezprienikovosť“ množín prinášali referáty faktov, na ktorých médiá poz jeho kázní stavili svoje texty. Výsledkom a príhovorov, sekulárne boli dva extrémy: nežurmédiá referovali nalisticky spracované a pre o pútnikoch, hotelieroch, príjemcu ťažko stráviteľné repredajcoch suvenírov, feráty o náboženských udalosstavbe tribúny. tiach v náboženských médiách a prístupne novinársky spracované, ale od podstaty udalosti úplne vychýlené texty v sekulárnych médiách. Napr. v prípade pápežovej zahraničnej návštevy to znamenalo, že náboženské médiá prinášali referáty z jeho kázní a príhovorov, sekulárne médiá referovali

Porov. napr.: Kolková, Terézia: Spravodajské kontrasty pri spracovaní ideologickej problematiky. In: Vývojové tendencie printového a rozhlasového spravodajstve.

Ed. Gabriela Magalová. Nitra : Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, 2008, s. 36 – 52.

GAZDA, Imrich: Sociálna náuka cirkvi a jej prezentácia v slovenských printových médiách [dizertačná práca]. Ružomberok : Filozofická fakulta KU, 2009.

o pútnikoch, hotelieroch, predajcoch suvenírov, stavbe tribúny a o rôznych spoločenských problémoch, ktoré s návštevou súviseli iba okrajovo (škandály v cirkvi, najmä sexuálne, vzťah so židmi a s inými kresťanskými cirkvami, financovanie cirkvi a odluka cirkvi od štátu atď.).

To nás viedlo k otázke, či tieto rozdiely spôsobujú objektívne, alebo subjektívne faktory – teda či sú nevyhnutné, alebo ide o chybu v systéme. Štruktúra výskumu Odpoveď sme sa rozhodli získať skúmaním samotného posolstva, skúmaním mediálneho komunikačného systému a skúmaním fungovania náboženského posolstva v mediálnom komunikačnom systéme. Dospeli sme tak k základnej štruktúre výskumu: k analýze prenášaného náboženského posolstva a k analýze prenosového systému, čiže mediálnej komunikácie ako takej.

Mediálny komunikačný proces zahŕňa podľa klasických žurnalistických teórií vysielateľa, kanál, kód, vonkajšie vstupy a príjemcu. Samotný prenosový proces sa odohráva medzi vysielateľom a príjemcom, a preto sme sa sústredili predovšetkým na kanál, kód a vonkajšie vstupy; príjemcu sme čiastočne reflektovali v rámci charakteristiky kódu ako povedomie o príjemcovi, predstavu o ňom, jeho vnímanie na strane vysielateľa, vysielateľ bol implicitne prítomný v rozličných čiastkových analýzach, do ktorých významne vstupovala jeho ideová orientácia, miera jeho sekulárnosti a jednotlivé vlastnosti mediálnych inštitúcií aj ich individuálnych tvorivých pracovníkov.

Prenášané náboženské posolstvo sme skúmali komparatívnym spôsobom – ako vstupujúce do mediálneho komunikačného systému a vystupujúce z neho. Sústredili sme sa pritom na zmeny, ktoré nastali v jeho charakteristikách – a následne sme pomocou poznatkov o fungovaní mediálneho komunikačného systému hľadali ich príčiny. Dosiahli sme tak výslednú syntézu dvoch vstupných analýz rozličného druhu.

10

Profesionalita novinárov Profesionalita vykonávateľov novinárskeho povolania sa vo všeobecnosti chápe ako základná podmienka kvality ich výstupov. V prieskume negatívnych vplyvov na úroveň médií na Slovensku z roku 2008201 figurovala medzi negatívnymi vplyvmi na úroveň médií na prvom mieste nízka odborná zdatnosť novinárov. Jej prítomnosť v slovenských médiách potvrdilo jednoznačným „áno“ 33,3 percenta respondentov a ďalších 41,5 percenta zvolilo formuláciu „skôr áno“202. Viac-menej totožné odpovede získali výskumníci aj na otázku o osobnej skúsenosti s niektorými negatívnymi fenoménmi v slovenských médiách.

Znamená to, že tri štvrtiny slovenských novinárov vnímajú vo svojom prostredí nízku odbornosť, iným slovom neprofesionalitu. Ona je podľa ich názoru prvou príčinou slabej úrovne našich médií.

Lepšie tento jav osvetľuje podrobný prieskum novinárskej profesie na Slovensku z dielne Samuela Brečku203. Prieskum sa uskutočnil v roku 2005, pričom disponuje porovnaniami s predchádzajúcimi, viac-menej kompatibilnými výskumami z rokov 1980, 1991 a 1997. Demografický štatistický prehľad ukazuje, že novinárov vo veku do 30 rokov je viac ako novinárov vo vekových kategóriách do 40 a do 50 rokov204, pričom starší novinári pôsobia skôr v regionálnych periodikách s nižšou periodicitou. To potvrdzuje známy fakt, že závažné spoločenské témy v médiách často spracúvajú veľmi mladí ľudia. V súvislosti s ich vzdelaním S. Brečka konštatuje trend znižovania úrovne, a to najmä z dôvodu šetrenia, pretože menej vzdelaní zamestnanci 201 Prieskum s názvom Názory slovenských novinárov na vybrané otázky mediálneho prostredia na Slovensku realizovali Slovak Press Watch, Mr. THINK a Donath-BursonMarsteller. Jeho výsledky zverejnili v apríli 2008.

202 Porov.: Názory slovenských novinárov na vybrané otázky mediálneho prostredia na Slovensku. Výsledná správa z prieskumu. Bratislava, Praha : Slovak Press Watch a Donath-Burson-Marsteller, 2008, s. 8. Dostupné na: http://www.dbm.cz/pfile/ 2Vysledna%20sprava.pdf.

203 Porov.: BREČKA, Samuel: Novinárska profesia na Slovensku v roku 2005. Dostupné na internete: http://www.ssn.sk/?id=46&num=73.

204

Porov.: BREČKA, Samuel: Novinárska profesia na Slovensku v roku 2005, s. 5 – 6.

201

sú lacnejší205. Tento prístup zamestnávateľov potvrdil riaditeľ TV LUX Marek Poláček, podľa ktorého funguje v slovenskej katolíckej televízii model dvoch skupín zamestnancov: prvú tvoria lacní neprofesionáli a druhú drahí profesionáli, ktorí sú prítomní v každom tíme, aby ostatných učili a ťahali.

Dôležitým faktorom je aj tlak iných profesií vytláčajúcich absolventov žurnalistiky. V médiách sú podľa S. Brečku žiadaní najmä právnici, ekonómovia, slovenčinári, historici, psychológovia. To naznačuje absenciu týchto v žurnalistickej práci veľCirkevné inštitúcie mi užitočných, ba nevyhnutnedokážu schopných ných znalostí u novinárov bez ľudí dostatočne inej ako žurnalistickej odbormotivovať (aj finančne), nosti. V danej súvislosti sa ako aby vložili svoje výrečné ukazuje aj Brečkovo zisschopnosti do služby tenie odbúravania novinárskej tam, kde na svoj rozvoj špecializácie206. Autor výskumu a realizáciu nedostanú tento trend priamo spája s povoľný priestor, ale budú klesom nárokov na kvalifikáciu sa musieť výrazne novinárov. Vedie to k zdanlivéprispôsobovať systému. mu paradoxu: novinári sú menej kvalifikovaní, ale musia zvládať viac úloh súčasne. Tento jav sa veľmi výrazne uplatňuje najmä v oblasti zahraničného spravodajstva, kde ubúdajú špecializovaní redaktori. To môžeme premietnuť aj do spracúvania náboženských tém, pretože značná časť z nich sa v médiách zaraďuje medzi zahraničné udalosti (pápežské pastoračné cesty a rôzne cirkevné udalosti z iného ako slovenského prostredia). Špecializáciu novinárov na náboženské témy S. Brečka osobitne neskúmal.

Na základe nášho výskumu môžeme problém neprofesionality vzhľadom na spracúvanie náboženských tém zdôrazniť.

Túto príčinu problémov v danej oblasti zhodne uvádzali čle-

205

Porov.: BREČKA, Samuel: Novinárska profesia na Slovensku v roku 2005, s. 8 – 9.

206

Porov.: Tamtiež, s. 25 – 27.

202

novia výskumných skupín z radov expertov aj radových príjemcov. Ukazuje sa pritom potreba pozerať sa na ňu z dvoch hľadísk: z hľadiska sekulárnych médií a z hľadiska cirkevných médií. Neprofesionalita sekulárnych novinárov sa pripi„Médiá vyhľadávajú suje predovšetkým neznalosti menej vzdelaných náboženských reálií a nezáujpracovníkov, nie mu o progres v tejto oblasti. supertalenty.“ „Popletenosť“ a nevedomosť (František Múčka) podporujú tendenčnosť a bulvárnosť. V cirkevných médiách predstavuje problém už spomínaný nedostatok kvalitných ľudí, vyplývajúci najmä z toho, že cirkevné inštitúcie nedokážu schopných ľudí dostatočne motivovať (aj finančne), aby vložili svoje schopnosti do služby tam, kde na svoj rozvoj a realizáciu nedostanú voľný priestor, ale budú sa musieť výrazne prispôsobovať systému. „Je obrovský problém nájsť kvalitného človeka,“ potvrdil napr. šéfredaktor gréckokatolíckeho dvojtýždenníka Slovo Juraj Gradoš. Konštatovanie, že „cirkev nemá ľudí“, zaznievalo v našom výskume intenzívne a pravidelne – spolu s požiadavkou na systematickejšiu cieľavedomú formáciu.

Profesionalita médií sa na jednej strane zlepšuje (už sa vybudovali určité spojenia, kontakty, schémy komunikácie o náboženských témach), ale na druhej strane podlieha všeobecnému trendu poklesu dopytu po dôkladnej žurnalistickej práci. František Múčka207 vyslovil tézu, že v médiách nie je dopyt ani po kvalite ako takej, ani po kvalite ľudí. Naopak, médiá vyhľadávajú menej vzdelaných pracovníkov, nie supertalenty. F. Múčka prístup médií zdôvodňuje pragmatizmom: vyššia kvalita by im už nijako nepomohla z hľadiska predajnosti a zisku, iba by bola zbytočne drahšia. Názor vedúceho redaktora týždenníka Trend potvrdila aj spravodajkyňa Tlačovej 207 MÚČKA, František: Prečo je normálne, v médiách nemajú radi cirkev, a prečo sú tí, ktorým sa to nepáči, pokrytci. Odprednášané na seminári Médiá, etika a úloha kresťana, ktorý organizovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa 13. – 15. marca 2009 v Nitre.

203

kancelárie Českej biskupskej konferencie Táňa Švrčková, podľa ktorej badať citeľný rozdiel medzi záujmom novinárov o pravdivé informovanie a overené fakty v časoch po revolúcii a dnes.

V súčasnosti akoby už nepresnosti a chyby boli samozrejmé a akceptované. Redaktorka Slovenského rozhlasu Margita Zrebná tento stav potvrdila a otázku profesionality posunula na zamestnancov cirkevných médií, kde podľa nej profesionálni ambiciózni novinári nedostanú priestor, ale sú, naopak, eliminovaní, pretože tieto médiá majú záujem skôr o remeselnú zručnosť než o zapálenú tvorivú činnosť. Práve takýto osobný vklad do žurnalistickej činnosti je však podľa teoretikov podstatným predpokladom kvalitného produktu. Podľa Š. Veľasa je „kvalita odrazu úmerná kvalite poznávania a hodnotenia a zodpovedá intelektuálnemu a tvorivému potenciálu jednotlivca i kolektívu“208. Zdôrazňuje význam kvality novinárskej osobnosti ako takej, pretože publikum je „závislé“ na novinárovi a jeho mravnej stránke.209 Kvalita osobnosti a profesionalita jej výkonu sa javia osobitne dôležité práve pri spracúvaní náboženských tém, ktoré si podľa dekana Fakulty inštitucionálnej komunikácie Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme Diega Contrerasa vyžadujú väčšiu námahu, ochotu ísť hlbšie a vynaložiť viac energie.

Môžeme teda konštatovať, že profesionalita novinárov vzbudzuje skôr starosti než uznanie, z hľadiska spracovania náboženských tém zvlášť. Na strane sekulárnych médií ho totiž ovplyvňuje všeobecný trend nízkeho veku, skúsenosti a rozhľadu novinárov, na strane cirkevných médií zasa „nedostatok ľudí“. Ten sa týka aj nedostatku kvalitných vonkajších komunikátorov, ktorý sme už spomenuli a ktorý spätne znižuje kvalitu sekulárneho spracúvania náboženských tém. Riešenie sa črtá v profesionalizovaní mediálnych šíriteľov náboženských posolstiev, a to predovšetkým strategickými investíciami do ľudí zo strany cirkvi a dostatočnou dôverou voči ich odbornej prá208

VEĽAS, Štefan: Publicistika v tlači. In: Žurnalistická tvorba v tlači. Ed. Štefan Veľas.

Bratislava : Slovenský syndikát novinárov, 1993, s. 34.

209

Porov.: Tamtiež, s. 36.

204

ci, aby sa nestávalo, že schopní ambiciózni novinári budú pre nedostatok priestoru a kompetencie odsúvaní, takže budú túto prácu opúšťať z vlastnej vôle alebo pre vonkajší tlak.

Investícia do ľudí Z povedaného vyplýva veľký význam osobností mediálnych tvorcov pre celkovú kvalitu produktu. Ak teda chceme skvalitňovať šírenie náboženských posolstiev cez médiá, jedna z najschodnejších ciest sa ukazuje cez skvalitňovanie ich šíriteľov, čiže Prejav záujmu zo strany v prvom rade novinárov. V sekucirkvi konkretizovali lárnych aj cirkevných médiách. aktívni novinári Požiadavka takej formácie rezov našich výskumných novala v našom výskume veľmi rozhovoroch ako intenzívne – a to aj zo strany savyčlenenie konkrétnych motných novinárov, aj zo straosôb, ktoré by pomáhali ny ľudí zodpovedných v cirkvi formovať spoločenstvá za mediálnu komunikáciu. novinárov. Tie by Predseda Rady Konferencie mali stretnutia biskupov Slovenska pre spolotrojakého charakteru: čenské komunikačné prostriedvzdelávacieho, ky Stanislav Zvolenský si tento duchovného a ľudského. vklad do ľudí zo strany cirkvi predstavuje – podľa vlastného vyjadrenia na internom fóre cirkevných médií na Slovensku – ako prejav záujmu o novinárov, ktorí sú v sekulárnom svete vystavení veľkému morálnemu tlaku, napr. formou ocenení osôb, ktoré robia dobrú, kvalitnú prácu. Pomerne všeobecne chápaný „prejav záujmu“ konkretizovali aktívni novinári v našich výskumných rozhovoroch ako požiadavku voči cirkvi na vyčlenenie konkrétnych osôb, ktoré by pomáhali formovať spoločenstvá novinárov. Tie by sa podľa redaktora tlačovej agentúry SITA Rada Pavlíka mali pravidelne stretávať, pričom stretnutia by mali trojaký charakter: vzdelávací, duchovný a ľudský. „Predstavujem si to ako nejaké odborné prednášky 205

a diskusie, spoločné modlitby, sväté omše, púte, ale aj debaty pri pive,“ konštatoval R. Pavlík. Redaktor TV Markíza Radoslav Igaz hovorí o potrebe posily v „poctivej práci a láske“210. Ako svoje priority menuje dennú modlitbu, svätú omšu a sväté prijímanie, pričom konštatuje, že partia jeho kolegov s úplne iným programom dňa (najmä večerné a nočné posedenia v baroch) mu neposkytuje priestor na uspokojenie jeho vzťahových a iných potrieb. Aj jeho výpoveďou možno teda podoprieť potrebu cirkevnej starostlivosti o ľudí v médiách. Predstava novinárov z praxe korešponduje, ba zhoduje sa s oficiálnym cirkevným odporúčaním z dielne pápeža Benedikta XVI. „Svätý Otec označuje za vážnu úlohu pastierov cirkvi duchovnú, intelektuálnu a ľudskú formáciu novinárov,“ hovorí poľský mediálny teoretik M. Drożdż211. Medzi svojimi štyrmi zásadami „evanjelizácie v médiách“ vyratúva na treťom mieste práve formáciu ľudí v médiách. Chápe ju aj ako „otváranie potenciálneho dobra v médiách“, vrátane dobra v konkrétnych ľuďoch.

Ako dôležitý prvok investície do ľudských zdrojov sa teda ukazuje pozitívny formačný prístup k novinárom, ktorý však nemôže ostať v rovine všeobecného konštatovania potreby venovať im pozornosť, prípadne ich sporadicky oceniť jednorazovým aktom. Permanentný kontakt a komunikácia si vyžadujú systematickú prácu konkrétneho vyčleneného človeka alebo skupiny ľudí. Jej ovocím môže byť aj prekonávanie nevedomosti, nezáujmu a predsudku, ktorému sme sa podrobne venovali na osobitnom mieste. Ak sme hovorili o novinároch ako zvlášť náchylných na odpor voči formálnym štruktúram, privilegovaniu bez zásluh a moralizovaniu, na základe čoho nemajú – ako hovorí F. Múčka – dôvod vážiť si na cirkvi aj niečo iné ako charitatívnu činnosť a starostlivosť o kultúrne pamiatky, 210 IGAZ, Radoslav: Novinár v mainstreamovej televízii. Odprednášané na seminári Médiá, etika a úloha kresťana, ktorý organizovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa 13. – 15. marca 2009 v Nitre.

211 DROŻDŻ, Michał: Postavenie kresťanských médií v Poľsku, ich úloha v spoločenskom živote. Odprednášané na seminári Médiá, etika a úloha kresťana, ktorý organizovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa 13. – 15. marca 2009 v Nitre.

206

práve takáto forma komunikácie s nimi môže ich pohľad meniť a rozširovať ich obzor. Samozrejme, nie je jednoduché nájsť a sfunkčniť takéto komunikačné formy, táto úloha však stojí pred šíriteľmi náboženského posolstva v médiách ako dôležitá výzva.

Nemenej dôležitá sa ukazuje investícia do mediálnych komunikátorov vnútri cirkevného prostredia. Na základe nášho výskumu môžeme poukázať na trojaký problém v tejto oblasti: nájsť správnych ľudí, pritiahnuť ich pre prácu v médiách a posilňovať ich v nej. Hľadanie správnych ľudí neznamená len vypísať konkurz na zrelého žurnalistu s praxou, ale ide skôr o vytipovanie vhodných adeptov na príslušné štúdium, ich podpora a následné zmysluplné využitie. „Treba si vychovať celú generáciu ľudí,“ zdôraznila redaktorka Katolíckych novín Mária Raučinová. Ako sa zhodli viacerí účastníci výskumu, možnosti takejto generačnej výchovy sa na Slovensku využívajú polovičato: vytipovaným schopným ľuďom sa napr. poskytne kvalitné zahraničné štúdium, doma však ich potenciál ostane nevyužitý. Kňazi sú zapojení do bežnej farskej pastorácie s minimalizovaným priestorom na realizáciu svojich mediálnych zručností, laici uviaznu na úradníckych pozíciách bez kompetencií. Príkladom je napríklad hovorkyňa Banskobystrickej diecézy Zuzana Juhaniaková s diplomom z prestížnej Fakulty inštitucionálnej komunikácie Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme. Na biskupskom úrade plní úlohu biskupovej mediálnej asistentky (pripravuje prehľad tlače, publikuje tlačové správy o činnosti v diecéze), ale nepatrí do užšieho kruhu informovaných osôb, nevystupuje ako osoba s autoritou a kompetenciou.

Tieto úlohy ostávajú na pleciach iných prvkov biskupskej úradnej štruktúry, ktoré sú akoby príliš petrifikované, aby medzi seba zakomponovali špecilizovanú pracovníčku, navyše laičku a ženu.

V tejto súvislosti sa teda ukazuje potreba pripomenúť úlohu laikov a laických inštitúcií v mediálnej komunikácii cirkvi.

Na to, aby dosiahli potrebnú úroveň kompetencie a autority, potrebujú vynaložiť vlastné úsilie na získanie odbornosti, avšak s vyhliadkou na jej primerané uplatnenie, teda na dostatočnú 207

dôveru zo strany cirkvi, ktorá im vytvorí priestor a presunie na ne určité kompetencie. Náš výskum poukázal na absenciu takéhoto prístupu a postupu.

Investovanie do ľudských zdrojov zahŕňa okrem vlastnej cieľavedomej formácie vhodných adeptov aj vyhľadávanie osvedčených schopných ľudí a ich dostatočné motivovanie na danú prácu. Ak sme konštatovali, že investície do kvality, vrátane kvality ľudí, sa pri súčasnom nastavení v médií javia ako nadbytočné, nenávratné, produkujúce skôr stratu ako Ak kritériom cirkevných zisk, môžeme sa zároveň odvolať médií nie je zisk a do na neziskový charakter cirkevich politiky patrí úplné ných médií, zdôrazňovaný ako spätné investovanie predstaviteľmi cirkvi, tak manazisku dovnútra firmy, žérmi samotných médií. Ak ich mal by sa práve tu kritériom nie je zisk a do ich povytvoriť dostatočný litiky patrí úplné spätné investopriestor na také vanie zisku dovnútra firmy, mal ohodnotenie kvalitných by sa práve tu vytvoriť dostatočpracovníkov, aké si inak ný priestor na také ohodnotenie nastavené komerčné kvalitných pracovníkov, aké si médiá nechcú dovoliť. inak nastavené komerčné médiá nechcú dovoliť. Samozrejme, problémom sú už vstupné nastavenia – priemerná latka sekulárnych médií je položená podstatne vyššie ako priemerná latka cirkevných médií. Tie sa teda ocitajú pred opakovanou výzvou na spravodlivé riešenie finančnej motivácie pracovníkov – aby sa samy nepripravovali o ľudský potenciál.

Osobitne dôležité sa využitie tohto potenciálu javí na vedúcich manažérskych pozíciách v cirkevných médiách. Náš výskum poukázal na určitý deficit odbornosti a skúsenosti v týchto funkciách v prospech takého zaradenia v rámci hierarchickej cirkevnej štruktúry, ktoré uľahčuje cirkevnú kontrolu nad médiom. To sa týka aj vnútorného systému vzťahov nadriadenosti a podriadenosti, ktorý nemusí celkom zodpovedať funkčnému zaradeniu, ale premietajú sa doň prvky cirkevnej organizačnej štruktúry.

208

Investícia do ľudí a ich Ak má cirkev konať formácia znamená teda v sú„prorocky“, čiže vislosti s mediálnym šírením reflektovať z pozície náboženských posolstiev dve svojej náuky potreby kľúčové požiadavky: konkrétspoločnosti a ponúkať nu starostlivosť o novinárov víziu, nevyhnutne to pracujúcich v sekulárnych mépredpokladá určitú diách a dostatočnú investíciu stratégiu a taktiku na (vrátane predchádzajúcej straúčinné presadenie svojej tégie) do novinárov pracujúcich vízie. v cirkevných médiách, prípadne v rolách cirkevných komunikátorov s médiami. V oboch oblastiach poukázal náš výskum na nedostatky: v prípade permanentnej formácie sekulárnych novinárov je to jej absencia a pomerne vágna predstava zodpovedných ľudí na strane cirkvi v porovnaní s konkrétnymi požiadavkami a potrebami samotných novinárov; v prípade investovania do pracovníkov cirkevnej komunikačnej štruktúry je problém zložitejší. Komplikuje ho vysoké nastavenie latky finančnej motivácie schopných ľudí v sekulárnych médiách a určité prekrývanie vnútrofiremných a vnútrocirkevných organizačných schém vzťahov nadriadenosti a podriadenosti narúšajúce uplatňovanie právomocí a zodpovedností, zvlášť u riadiacich mediálnych pracovníkov. Preto sa požiadavka na investície do ľudských zdrojov v cirkevnom mediálnom prostredí netýka len finančnej motivácie, ale aj distribúcie dôvery a kompetencií.

Stratégia Keď hovoríme o vonkajších vstupoch do mediálnej komunikácie, ako jeden z podstatných sa ukazuje stratégia vonkajších komunikátorov, čiže osôb a inštitúcií so záujmom o mediálne šírenie určitých posolstiev – v prípade náboženských posolstiev cirkvi. Ak má cirkev konať „prorocky“, čiže reflektovať z pozície svojej náuky potreby spoločnosti a ponúkať víziu, 209

nevyhnutne to predpokladá určitú stratégiu a taktiku na účinné presadenie svojej vízie.

V našom výskume sme zaznamenali absenciu takéhoto prístupu cirkvi. Keď sme v rámci výskumných kolokvií skúmali cieľ pôsobenia náboženského posolstva v spoločnosti, čo sa chce/má ním dosiahnuť, stretávali sme sa predovšetkým s požiadavkou pretavovať cirkevnú náuku do praxe, všímať si nespravodlivé prvky v systéme, poukazovať na nemorálne správanie sa zodpovedných, zastávať sa slabých a utláčaných – jednoducho, aktívne poukazovať na konkrétne problémy a ich riešenia. Podľa účastníkov nášho výskumu by sa to malo týkať predovšetkým sociálnych tém a ekonomických aplikácií cirkevnej náuky, ale aj iných problémov (napr. národnostných), ktorým sekulárne médiá nevenujú dostatočnú pozornosť, prípadne ich dokonca pre rôzne záujmy stojace v rozpore so spoločným dobrom ignorujú.

Práve spoločné dobro by malo byť motiváciou takého strategického konania. „Cieľom náboženského posolstva v médiách nie je evanjelizácia v zmysle obracania ľudí na vieru, ale ponúkanie alternatívy pre všetkých, starosť o zmenu života Cirkev akoby všetkých k lepšiemu,“ konštaza efektívnejší spôsob toval redaktor TV LUX Ľudovít dosahovania svojich Malík. Podľa redaktora tlačocieľov vej agentúry SITA Rada Pavlíka s dosahom na život však cirkev na Slovensku necháspoločnosti považovala pe svoju mediálnu komunikáciu interpersonálnu – nie z tejto perspektívy, nie je jej jasmasovú – komunikáciu. né, čo ňou vlastne chce dosiahnuť. „Nemá stratégiu, nedokáže vystúpiť s kampaňou na dôležité témy,“ tvrdí R. Pavlík. „Cirkev by si napr. mohla dať za cieľ zákaz nedeľného predaja o päť rokov – a venovať sa téme tak, aby zákaz dosiahla. Bola by toho schopná, je to možné.“ Aj radoví novinári by uvítali podobné strategické plány rozpracované do drobných krokov. „Vedeli by sme, na čo sa sústrediť,“ povedala redaktorka Katolíckych novín Marta Majerčáková.

210

Strategické presadzovanie určitých tém si vyžaduje intenzívnu verejnú angažovanosť, čo podľa účastníkov nášho výskumu v cirkvi naráža na obavu z verejného vystupovania v prospech alebo neprospech vecí, ktoré považuje za správne alebo nesprávne. Potvrdzujú to aj výroky hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Jozefa Kováčika, podľa ktorého je účinnejšou taktikou formovať rozhodnutia o vážnych problémoch mimo médií, interne, neodkrývať priebežne karty prezentovaním svojich postojov a plánov v médiách. To znamená neakceptovanie médií ako hráčov pri presadzovaní určitej agendy, resp. neakceptovanie podstaty ich pôsobenia, čiže tlaku na verejnú mienku. Cirkev akoby za efektívnejší spôsob dosahovania svojich cieľov s dosahom na život spoločnosti považovala interpersonálnu – nie masovú – komunikáciu. V praxi to znamená napr. lobing na kompetentných miestach a súčasnú ignoráciu verejnej mienky. Tento postoj môže čiastočne vychádzať aj z vedomia, že „súhlas väčšiny nemusí byť vždy najbližšie k pravde“212. J. Spuchľák preto zdôrazňuje potrebu rozlišovať medzi verejnou mienkou a mienkou väčšiny a v súvislosti s verejnou mienkou hovoriť o „dobrej verejnej mienke“213. M. Iłowiecki v tejto súvislosti konštatuje, že poznávanie názoru väčšiny je iba „nástrojom poznania spoločenského vedomia, ale nikdy to nemôže byť spôsob riešenia daného problému“214. Zároveň však pripúšťa aj pravidlo – hoci „sporné“215 –, že „verejná mienka nie je len súhrnom názorov jednotlivcov, tvorí novú kvalitu, ktorá sa riadi vlastnými pravidlami – inými ako pravidlá mienky jednotlivcov“216.

Ak sa v cirkevnej stratégii presadzovania dôležitých tém neberie do úvahy verejná mienka, ktorá sa považuje za preceňovanú, z hľadiska pravdy úplne irelevantnú, často pomýlenú, 212

SPUCHĽÁK, Juraj: Služba a úloha Katolíckej cirkvi v spoločenských komunikačných prostriedkoch. 2000, s. 50.

213

Tamtiež.

214

IŁOWIECKI, Maciej – ZasĘpa, tadeusz: Moc a nemoc médií. 2003, s. 66.

215

Tamtiež, s. 57.

216

Tamtiež.

211

a teda bezpredmetnú, vedie to priamo k podceňovaniu úlohy médií a k neochote využívať ich ako silný nástroj spoločenského pôsobenia. V praxi to spôsobuje napr. nedorozumenia v prípade niektorých konkrétnych aktivít cirkvi (predaje majetkov, zástavba cirkevných pozemkov, budovanie polyfunkčných centier a pod.), ktoré sa – aj vďaka komunikačne aktívnejším a zručnejším odporcov projektov – dostávajú do povedomia verejnosti v negatívnom šate a cirkev odsúvajú do náročnej roly obžalovaného. Jedna z výziev v súvislosti s absenciou cirkevnej stratégie v mediálnom prostredí smeruje teda k lepšiemu uvedomeniu si a následne využitiu práce s verejnosťou.

Význam stratégie dokazuje aj N. González Gaitano, keď svojím výskumom verejného pohľadu na cirkev v USA pred návštevou Benedikta XVI. a počas nej dokázal úzku súvislosť medzi pápežovým osobnostným pôsobením a postupným výrazným poklesom negatívnych pohľadov na cirkevnú agendu, poznačenú najmä sexuálnymi škandálmi. V danom prípade išlo o pomerne krátky časový úsek, stratégia slov a gest Benedikta XVI. sa však ukázala ako veľmi dôležitá, kvalitná a účinná. Dlhodobejšie presadzovanie hlbšieho riešenia problémov si podľa N. Gonzáleza Gaitana vyžaduje správne uchopenie topoi, čiže všeobecne zdieľaných ideí, ktoré umožňujú osobný dotyk s ľudským presvedčením, a preto sa na nich dá budovať účinná presviedčacia kampaň. Priblížiť ju možno napr. na agende hnutia pro life. Ako konštatuje N. González Gaitano217, jedna z amerických skupín angažovaných v tomto hnutí výskumom zistila, že deväť z desiatich žien idúcich Jedna z výziev v súvislosti s absenciou cirkevnej stratégie v mediálnom prostredí smeruje k lepšiemu uvedomeniu si a následne využitiu práce s verejnosťou.

217 Porov.: GONZÁLEZ Gaitano, Norbeto: Lineamenti metodologici per l´esame

della rappresentazione delle radici della socialità che hanno origine nella famiglia. In: Famiglia e Media. Il detto e il non detto. Ed. Norberto González Gaitano. Roma : EDUSC, 2008, s. 9. – 39.

212

na potrat vie a chápe, že umelo „Žiaden spôsob potratiť znamená zabiť dieťa. správania nemožno Avšak napriek tomuto vedopropagovať, či už miu je pre ne v ťažkej životnej zodpovedajúci situácii potrat menším zlom. prirodzenosti človeka Aktivisti pro life z toho vyvodili alebo nie, ušľachtilý záver, že nemôže byť dostatočne alebo úchylný, ak sa účinné presviedčať ženy o vznineodvolávame na tie ku života počatím a o tom, že nemenné antropologické potrat je vraždou, ale treba im princípy ľudskej radšej ukazovať krásu materpodstaty, ktoré sa môžu stva napriek ťažkostiam. Preto vteľovať do jednotlivých postavili svoju televíznu kamkultúr rozličným paň na šotoch ukazujúcich svespôsobom a vo väčšej dectvá matiek, ktoré si aj v zlom alebo menšej miere, položení dieťa ponechali a toto ba môžu aj upadnúť, rozhodnutie ich urobilo šťastnikdy však nie stať sa nými. V štátoch, kde kampaň neplatnými.“ prebiehala, sa počet potratov (Norberto González znížil v danom období šesťGaitano) krát viac ako v celonárodnom priemere.218 Podobný príklad využitia topoi v komunikačnej stratégii našiel N. González Gaitano v programe homosexuálneho hnutia v USA z roku 1984. Dokument s názvom Waging Peace: A Battle Plan to Persuade Straight America (Nastoľovanie mieru: Bojový plán ako presvedčiť čestnú Ameriku) z pera dvoch vedúcich hnutia predkladal princípy presviedčania heterosexuálov o legálnosti homosexuality. N. González Gaitano ich zhŕňa do troch hlavných cieľov: 1. predstavovať fenomén ako banálny a normálny, 2. trvať na tom, že gayovia sú obete, 3. démonizovať obrancov rodiny.219 N. González Gaitano považuje za zaujímavú predovšetkým základnú schému kampane:

218

Porov.: Tamtiež, s. 26 – 28.

219

Porov.: Tamtiež, s. 24 – 25.

213

„Žiaden spôsob správania nemožno propagovať, či už zodpovedajúci prirodzenosti človeka alebo nie, ušľachtilý alebo úchylný, ak sa neodvolávame na tie nemenné antropologické princípy ľudskej podstaty, ktoré sa môžu vteľovať do jednotlivých kultúr rozličným spôsobom a vo väčšej alebo menšej miere, ba môžu aj upadnúť, nikdy však nie stať sa neplatnými.“220 V tomto konkrétnom prípade sa napr. strategicky apelovalo na topos slobody, ktorý mal prekryť topos nemorálnosti a abnormálnosti homosexuálneho aktu (nie homosexuality ako takej). Znamená to, že úspech komunikačnej kampane závisí od správneho „vyhmatnutia“ podstaty ležiacej v koreni problému a zároveň na dne ľudských presvedčení. Problematike topoi sme venovali osobitnú kapitolu aj samostatnú časť výskumu, na tomto mieste je potrebné zdôrazniť jej význam pri strategickom mediálnom šírení náboženských posolstiev.

Konkrétna realizácia stratégie si vyžaduje dôslednú taktiku.

V prípade náboženských tém šírených cez médiá sa ako kľúčová ukazuje otázka prieniku posolstva k adresátom. Vzhľadom na špecifiká cirkevnej štruktúry i komunikácie sú z tohto hľadiska dôležité nielen celonárodné mainstreamové médiá, ale aj regionálne a lokálne pôsobenie cez sieť cirkevných spoločenstiev (farností, cirkevných zborov). Tie sú ideálnym priestorom na vytváranie tzv. interpretačných mikrokomunít známych z moderných teórií publika. Práve v nich sa všadeprítomné mediálne obsahy dotvárajú, alebo dokonca priamo vytvárajú. Upozorňuje na to aj šéfredaktorka časopisu Família Alžbeta Mráková, podľa ktorej si mediálna práca s rodinami vyžaduje napr. systém farských čitární a oduševnených názorových vodcov, buď v osobách miestnych kňazov, alebo iných členov farností.221 220

Porov.: GONZÁLEZ Gaitano, Norbeto: Lineamenti metodologici per l´esame della rappresentazione delle radici della socialità che hanno origine nella famiglia. In: Famiglia e Media. Il detto e il non detto. Ed. Norberto González Gaitano. Roma : EDUSC, 2008, s. 25.

221

Porov.: MRÁKOVÁ, Alžbeta: Páni redaktori, pre koho pracujete? Alebo... Ako si založiť funkčnú mediálnu rodinu. Odprednášané na seminári Plnia katolícke médiá v slovenskej spoločnosti svoju úlohu? II, ktorý organizovala Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v spolupráci s ďalšími inštitúciami 13. a 14. februára 2009 v Ružomberku.

214

Ako jeden z podstatných vonkajších vstupov z hľadiska mediálneho šírenia náboženských posolstiev sa teda ukazuje stratégia náboženských komunikátorov, teda cirkvi. Náš výskum ukázal jej absenciu, pričom ako dôležité biele miesta na mape Praktickou aplikáciou mediálneho pokrytia sme idenprepracovanej sociálnej tifikovali najmä sociálne probnáuky by cirkev lémy umožňujúce praktickú vstupovala aplikáciu prepracovanej sociáldo spoločenského diania nej náuky cirkvi. Cirkev by tak konkrétnym spôsobom vstupovala do spoločenského v prospech diania konkrétnym spôsobom skvalitňovania života v prospech skvalitňovania živovšetkých ľudí, čím by ta všetkých ľudí, čím by napĺňala napĺňala svoje poslanie svoje poslanie viesť ľudí k osobviesť ľudí k osobnej nej zmene pre vlastné dobro. zmene pre vlastné dobro.

Takéto komunikačné pôsobenie si vyžaduje prekonanie viacerých vnútorných prekážok, najmä nechuť k verejnej angažovanosti a nedôveru voči verejnej mienke spojenú s ignorovaním jej významu. Dôležité je tiež účinné zacielenie komunikácie na správne uchopené topoi, čiže všeobecne zdieľané idey apelujúce na podstatu ľudského bytia a kultúry. Taká strategická komunikácia je dlhodobá a nezaobíde sa bez prepracovanej komunikačnej štruktúry (vrátane farských spoločenstiev) a nemalých investícií. Ukazuje sa však ako podstatná výzva pre také mediálne komunikovanie náboženských posolstiev, ktoré ideálne využije nastavenia mediálneho komunikačného systému a umožní tak cirkvi efektívne plniť svoju úlohu prostredníctvom tohto moderného prostriedku.

Kontrola cirkvi Významným vonkajším vstupom do každej komunikácie je kontrola autoritatívnej inštitúcie nad jej priebehom, formami, vrátane spätnej kontroly produktov s možnosťou represívneho 215

Epilóg

„Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.

Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.

Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ Mt 13,3-9 Je mediálny jazyk schopný prenášať náboženské posolstvá? Keď sme sa na predchádzajúcich stranách (a počas výskumu im predchádzajúceho) pokúšali odpovedať na túto otázku, neraz sme pocítili určitú vnútornú rezonanciu, vnútornú radosť riešiteľa náročnej úlohy, ktorý objavil niečo zaujímavé, niečo dôležité, výpovedné, poskytujúce záchytný bod.

Preto sa chytá pera, aby svoj objav sprostredkoval. Čo je náročné – na presnosť, výstižnosť, zrozumiteľnosť. Ak sme teda mali celý čas na zreteli potrebu takejto zrozumiteľnosti pri prenášaní náboženských posolstiev mediálnym komunikačným kanálom, nemenej sme ju mali na zreteli pri prenášaní svojich zistení k čitateľom. S nádejou na dosiahnutie porozumenia, spoločnej reči.

Keď sa pokúšajú nájsť spoločnú reč náboženské posolstvá s mediálnymi príjemcami, čelia základnej otázke schopností mediálneho komunikačného kanála. Na ne – v porovnaní s potrebami náboženského posolstva – sme zacielili svoje skúmanie. V úvode sme predložili niekoľko základných otázok (o náboženskom posolstve, o mediálnom jazyku, o ideálnom 463

spolužití, o využívaní ponúkaných možností, o rezervách, o iných vstupoch do daného komunikačného procesu...), v závere sme sa pokúsili zhrnúť odpovede, postrehy, podnety.

Predovšetkým o tom, že evanjelizácia v zmysle najautentickejšieho šírenia náboženského posolstva ako posolstva o Božej láske k človeku a o jeho pláne pre jeho celoživotné (večné) šťastie nie je šitá na prostriedky masovej komunikácie. Tie ju však môžu podporovať vo fáze pred a po, čiže vo fáze „preevanjelizácie“ a pastorácie, starostlivosti o tých, čo už uverili. Mediálna forma preevanjelizácie pritom znamená najmä budovanie pozitívneho imidžu cirkvi ako tej, ktorá sa bude skôr či neskôr pokúšať nadviazať s mediálnym adresátom osobnejší kontakt. To znamená okrem iného potrebu presúvať pri práci s médiami pozornosť z informovania o Bohu na informovanie o cirkvi.

A to najmä preto, lebo informovanie o Bohu si – aspoň v prísne neevanjelizačnom masovokomunikačnom prostredí – vyžaduje spoločný základ viery. Iba tak sa stretáva s porozumením a prijatím. Tento základ však, napriek štatistickému charakteru slovenskej spoločnosti, väčšinou chýba, a tak sa vysielateľ a príjemca ocitajú na rozličnej frekvencii, čo znemožňuje komunikáciu. Pred náboženskými komunikátormi preto stojí výzva ustavične zvažovať, čo je vzhľadom na skutočné odovzdanie (nie iba vypustenie) posolstva najfunkčnejšie. Ďalšiu výzvu kladie pred obe strany, mediálnu i náboženskú, existujúca ideologická bariéra. Jej vinou pôsobí niekedy šírenie náboženských posolstiev v médiách ako zákopová vojna náboženských a liberálnych komunikátorov. Ako sme však ukázali, nie je nevyhnutná a existuje niekoľko návodov na ústretové stretávanie sa na polceste. Pre obe strany: zbavovanie sa strachov a opatrníctva na strane cirkvi a zbavovanie sa predsudkov na strane sekulárnych mediálnych tvorcov, odbúravanie podceňovania spravodajských hodnôt a iných vlastností mediálnej komunikácie na strane cirkvi a ich preceňovania za cenu zriekania sa pôvodného žurnalistického poslania na strane médií, investovanie do zručných komunikátorov na strane cirkvi a do profesionality svojich na strane médií...

464

Ak sme si v úvode vytýčili cieľ svojimi závermi inšpirovať, chceme to robiť tak, ako odporúčame náboženským mediálnym komunikátorom: nie so snahou dosahovať stopercentnú úspešnosť, ale so stopercentnou snahou dosahovať úspešnosť...

465

Obsah

Prológ..........................................................................................................5 Metodologický náčrt.................................................................................9 Štruktúra výskumu............................................................................10 Metódy výskumu...............................................................................11 Kvalitatívna obsahová analýza.............................................. 11 Frames..................................................................................13 Topoi.................................................................................. 15 Skupinový kvalitatívny výskum............................................. 22 Delphi................................................................................ 22 Focus groups...................................................................... 24 Výskumné vzorky a priebeh.............................................................27 Kvalitatívna obsahová analýza.............................................. 27 Skupinový kvalitatívny výskum............................................. 32 Výskumný postup..............................................................................36

I. časť Charakter mediálneho komunikačného systému Kód.............................................................................................................41 News values........................................................................................41 Spravodajské hodnoty vo vzťahu k náboženským posolstvám.................................................... 42 News values a gospel values................................................... 50 Konflikt................................................................................................54 Škandál................................................................................................63 Zábava, relax.......................................................................................67 Torzovitosť, flešovosť.........................................................................70 Stereotypy............................................................................................74 Príbeh..................................................................................................80 Zovšeobecňovanie a zjednodušovanie. ..........................................83

475

renášanie podstaty...........................................................................89 P Kvalita vs. povrchnosť.......................................................................94 Jazyk ..................................................................................................101 Povedomie o publiku. .....................................................................110 Zhrnutie............................................................................................120 Kanál........................................................................................................126 Funkcia žurnalistiky........................................................................127 Komerčnosť.......................................................................................134 Vnútorná motivácia.........................................................................138 Technické podmienky.....................................................................145 Demokratickosť, verejnosť..............................................................149 Agenda setting..................................................................................156 Schopnosť meniť ľudí.......................................................................161 Propagácia.........................................................................................165 Cirkevné médiá................................................................................172 Zhrnutie............................................................................................182 Vonkajšie vstupy....................................................................................188 Predsudok.........................................................................................188 Viera ..................................................................................................192 Komunikátori...................................................................................196 Profesionalita novinárov.................................................................201 Investícia do ľudí. ............................................................................205 Stratégia.............................................................................................209 Kontrola cirkvi.................................................................................215 Nezávislosť........................................................................................218 Pravda a dialóg.................................................................................225 Autorita.............................................................................................232 Postoj.................................................................................................236 Profil novinárov...............................................................................240 Prostredie a výchova novinárov. ......................................... 242 Charakter a hodnotový rebríček novinárov........................ 245 Životný štýl novinárov.......................................................... 250 Viera novinárov.................................................................... 253 Materiálne založenie novinárov.......................................... 258 Východiská a riešenia. ......................................................... 262 Vstupy očakávané od cirkvi...........................................................264 Evanjelizácia......................................................................... 264 Vnútrocirkevný dialóg.......................................................... 272 Zhrnutie............................................................................................277

476

II. časť Posolstvá a topoi Kvantitatívne ukazovatele....................................................................287 Posolstvo.................................................................................................296 Pápež Benedikt XVI. v Rakúsku....................................................296 Cirkevné médiá.................................................................... 296 Sekulárne médiá................................................................... 299 Porovnanie............................................................................ 301 Pápež Benedikt XVI. v USA...........................................................302 Cirkevné médiá.................................................................... 302 Sekulárne médiá................................................................... 305 Porovnanie............................................................................ 309 Pastierske listy slovenských biskupov...........................................310 Cirkevné médiá.................................................................... 310 Sekulárne médiá................................................................... 312 Porovnanie............................................................................ 313 Sexuálna výchova.............................................................................314 Cirkevné médiá.................................................................... 314 Sekulárne médiá................................................................... 318 Porovnanie............................................................................ 323 Výhrada vo svedomí........................................................................324 Cirkevné médiá.................................................................... 325 Sekulárne médiá................................................................... 329 Porovnanie............................................................................ 332 Topoi........................................................................................................334 Pápež Benedikt XVI. v Rakúsku....................................................334 Cirkevné médiá.................................................................... 334 Sekulárne médiá................................................................... 337 Porovnanie............................................................................ 341 Pápež Benedikt XVI. v USA...........................................................342 Cirkevné médiá.................................................................... 342 Sekulárne médiá................................................................... 345 Porovnanie............................................................................ 347 Pastierske listy slovenských biskupov...........................................348 Cirkevné médiá.................................................................... 348 Sekulárne médiá................................................................... 349 Porovnanie............................................................................ 350

477

Sexuálna výchova.............................................................................351 Cirkevné médiá.................................................................... 351 Sekulárne médiá................................................................... 355 Porovnanie............................................................................ 359 Výhrada vo svedomí........................................................................360 Cirkevné médiá.................................................................... 360 Sekulárne médiá................................................................... 364 Porovnanie............................................................................ 368 Sprievodné javy......................................................................................370 Pápež Benedikt XVI. v Rakúsku....................................................370 Pápež Benedikt XVI. v USA...........................................................373 Pastierske listy slovenských biskupov...........................................377 Sexuálna výchova.............................................................................378 Výhrada vo svedomí........................................................................380 Zhrnutie..................................................................................................381 Posolstvá............................................................................................383 Topoi..................................................................................................389 Prirodzený zákon vs. vývoj a pokrok................................... 391 Schopnosť cirkvi poznať a chcieť dobro človeka i spoločnosti............................................................. 393 Potreba Boha a cirkvi ako morálnej autority. .................... 395 Túžba po pravej láske a šťastí.............................................. 397 Základný koncept človeka: slobody, rovnosti, dôstojnosti, rodiny, úcty k životu......................................... 398 Doplnkové topoi: zdravie, hnev........................................... 402 Výzvy........................................................................................402 Sprievodné javy...............................................................................404

Závery......................................................................................................407 Kód .....................................................................................................407 Kanál..................................................................................................414 Vonkajšie vstupy..............................................................................419 Posolstvá............................................................................................427 Topoi..................................................................................................429 Výsledné hypotézy...........................................................................431 Čo umožňuje mediálny jazyk?............................................. 432 Ako náboženské posolstvo funguje v praxi?........................ 434 Základné výstupy................................................................. 435

478

Osobná predispozícia...................................................... 435 Ideologická polarizácia................................................... 437 Žurnalistická forma........................................................ 439 Jazyk................................................................................ 440 Identita............................................................................ 443 Evanjelizácia................................................................... 445 Personálna otázka.......................................................... 447 Spoločenský rozmer........................................................ 449 Praktické odporúčania....................................................................452 Silné miesta........................................................................... 452 Slabé miesta.......................................................................... 453 Odporúčania pre sekulárne médiá...................................... 457 Odporúčania pre cirkevné médiá........................................ 458 Epilóg.......................................................................................................463 Bibliografia.............................................................................................466

479