NAPÍSALI O DYSTROFIKOCH
z toho bude benefitovať celá komunita na Bilgyme, nielen tí štipendisti,“ hodnotí plány súkromného gymnázia Vladimír Burjan, ktorý je externým poradcom ministerstva školstva. Takýto spôsob však podľa neho nie je systémové riešenie – žiakov, ktorí by potrebovali takúto podporu, je zrejme omnoho viac ako škôl, ktoré ju dobrovoľne dokážu ponúknuť. Preto sa musí podľa neho nájsť systémové riešenie, a to nielen v školstve. Menuje, aké zmeny chystajú v rámci dokumentu Učiace sa Slovensko, kde patrí medzi autorov a má to byť základ pre reformu. Jednou zo zmien je začiatok povinného vzdelávania už od piatich rokov. Učitelia by mali dostať aj lepšiu podporu, a to nielen vo forme viacerých asistentov, ale aj zo strany odborníkov v novo usporiadanom systéme. Mali by podľa neho vzniknúť nadrezortné tímy, kde budú mať odborníci zo sociálnej, vzdelávacej, zdravotnej, z psychologickej, právnej, ale aj bezpečnostnej oblasti väčší vplyv na výchovu a vzdelávanie týchto detí. A ako plánuje riešiť zlé výsledky žiakov zo sociálne slabého prostredia ministerstvo školstva? Pripravuje Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ten chce vláde predložiť v apríli alebo máji. Pripravujú aj pilotný projekt Inkluzívna škola, kde by sa v najmenej rozvinutých regiónoch mali zaviesť do vyučovania už na 1. stupni základných škôl podporné aktivity pre žiakov na zlepšenie ich výsledkov a zručností najmä v čitateľskej a matematickej gramotnosti. Ministerstvo vypísalo aj výzvy za 80 miliónov eur na dva typy projektov.
39
Päťdesiat miliónov má ísť na projekt V základnej škole úspešnejší. Peniaze majú byť na asistentov učiteľov, pedagogických asistentov alebo špeciálnych a sociálnych pedagógov či školských psychológov. Druhý projekt za 30 miliónov je Škola otvorená všetkým. „Jeho cieľom je zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov materských a základných škôl,“ tvrdí ministerstvo. Prečo tak zaostávajú Testovanie 5 ukazuje, že už medzi deťmi z bohatých a chudobných rodín je obrovská priepasť. V priemere bola úspešnosť z matematiky 62,3 percenta. Deti z chudobných rodín v priemere napísali tie isté testy na 24 percent. Omnoho slabšie výsledky, ako je priemer, mali títo žiaci aj zo slovenského jazyka. Priemerná úspešnosť bola 63,1 percenta, žiaci zo sociálne slabého prostredia získali v priemere 28 percent. Podobné závery ukazujú aj medzinárodné testy PISA. Podľa nich patríme medzi európske krajiny, kde sociálno-ekonomický status rodičov viac ako inde určuje, aký bude sociálno-ekonomický status ich detí. „Naša škola, žiaľ, nedokáže deti posunúť vyššie. Určite to nie je ľahké, ale príklad iných krajín ukazuje, že je to možné,“ hovorí Burjan. A prečo majú deti z chudobných rodín také zlé výsledky? Podľa Burjana neexistuje jeden hlavný dôvod. „Mnohé z týchto detí už prichádzajú do školy s istým znevýhodnením oproti iným deťom, pretože mnohé z nich neabsolvovali žiadne predprimárne vzdelávanie. Neraz im chýbajú základné sociálne, ale dokonca aj hygienické návyky. Rodičia