Plán Ružomberok 2030 by Novy_Ruzomberok

Tomáš Klopta a kolektív

Narodil som sa v roku 1978 v Ružomberku, kde som prežil krásne detstvo a to najmä na Klačne a v Malých Tatrách. Ako mladý chalan som sa venoval atletike v dnes už zaniknutom atletickom klube. Po maturite na gymnáziu ma život odvial na dlhé roky mimo Ružomberka a neskôr aj mimo Slovenska. Sedemnásť rokov som pôsobil v medzinárodných službách v krajinách ako Jordánsko, Bosna a Hercegovina, či Ukrajina.Po rokoch nenahraditeľných skúseností a množstve získaných kontaktov z celého sveta som sa rozhodol natrvalo vrátiť do svojho rodiska s víziou vytvoriť z Ružomberka moderné, silné a sebavedomé mesto. O autorovi:

#staviamenovyruzomberok2030 PLÁN RUŽOMBEROK 2030 Tomáš Klopta kolektíva

6. Mesto fungujúce ako hodinky 59 7. Zapojenie občanov do riadenia mesta 67 8. Čistota a údržba mesta 71 9. Mestské ﬁrmy - profesionalizácia ich riadenia a ich kontrola 77 10. Mestská polícia a zefektívnenie jej činnosti 83 11. Mestská pokladnica - ako lepšie hospodáriť 89 12. Ako lepšie komunikovať s občanmi 95 13. Pomoc ľuďom v núdzi - sociálne služby, domovy dôchodcov a pod. 103 14. Dostupné bývanie 111 15. Centrum mesta - ako z neho znova spraviť atraktívnu zónu 121 16. Školstvo - základné, stredné, materské školy 129 17. Katolícka univerzita a jej spolupráca s mestom 137 18. Šport - rekreačný a profesionálny (futbal, basketbal) 145 19. Životné prostredie v meste, odpadová politika 157 20. Mondi a spolunažívanie s mestom 173 21. Zamestnanosť, pritiahnutie investorov 181 22. Revitalizácia jednotlivých častí mesta 193 23. Kultúra v meste 201 24. Cestový ruch 209 25. Záver 219

Obsah RK2030 1

3. Vízia nového a lepšieho Ružomberka 23 4. Územné plány a ich vnímanie verejnosťou 37 5. Doprava v meste - MHD, cyklotrasy, a parkovanie 45

2. Diagnóza súčasného stavu mesta 11

0. Predslov 2 1. História mesta Ružomberok 5

JUDr. Tomáš Klopta Každý, kto v Ružomberku žije, vníma, že naše mesto potrebuje novú víziu rozvoja. Potrebuje zmenu, ktorá obnoví zašlú slávu nášho mesta a urobí ho miestom, kde ľudia chcú žiť. Držíte v rukách hotovú knihu. Stovky odborných textov, ktoré sme vytvorili a následne prepísali tak, aby im porozumel každý. Táto vízia je nielen mojim snom, je tiež snom odborníkov, podnikateľov a bežných ľudí, ktorí veria, že Ružomberok má šancu na lepšiu budúcnosť. Zároveň si však uvedomujeme, že len snívať nestačí, aj preto sa každý sen spája s konkrétnym cieľom a plánom, ako ho spoločne dosiahnuť. Koncepcia Plán Ružomberok 2030 je preto plná jasne deﬁnovaných krokov, ktoré je potrebné v oblasti rozvoja mesta najbližších 8 rokov urobiť. Spoločne máme konkrétny plán ako vytvoriť Nový Ružomberok. Ak Vám tiež nie je jedno, ako to s našim mestom dopadne, pridajte sa k nám.

Ružomberok - mesto, kde som sa narodil, a kde som prežil krásne detstvo a ešte krajšiu mladosť. Moju osobnosť v mladom veku výrazne formovala atletika, na základe čoho viem, čo je to skutočná drina, a že jediná cesta, ako niečo dosiahnuť, je poctivo si to odmakať. Po maturite ma život na dlhé roky odvial do Bratislavy, no neskôr aj mimo Slovenska. Jordánsko, Bosna, či Ukrajina, sú krajimy kde som pôsobil v medzinárodných službách a ktoré sa na 17 rokov stali mojím novým domovom. Miesta, na ktorých som sa ocitol boli častokrát fascinujúce. Rýchlo sa menili a rozvíjali. Počas tohto obdobia som sa pravidelne vracal do Ružomberka - na moje obľúbené miesto, ktoré je zároveň mojim jediným skutočným domovom. V Ružomberku sa však miestami zastavil čas. S každou ďalšou návštevou mojej rodiny v mojom rodnom meste som vnímal problémy, ktorým naše mesto čelí čoraz intenzívnejšie. Vždy, keď som sa prechádzal po meste a sníval som o lepšom Ružomberku, zbierala sa vo mne potreba priniesť to, čo som sa naučil, domov. Tam, kde chcem žiť. Po rokoch reprezentácie našej krajiny v zahraničí som sa preto rozhodol vrátiť sa do Ružomberka. V diplomatických službách som sa naučil, že najdôležitejšie je vnímať jeden druhého a pri riešení kríz vzájomne spolupracovať. Aj preto som dal dokopy tím ľudí, ktorí už dnes stavajú Nový Ružomberok. Iba bytová výstavba však naše mesto na nohy nepostaví. Počas rokov som prišiel na to, že je oveľa zaujímavejšie a prospešnejšie prichádzať s konkrétnymi návrhmi a riešeniami, ako s kritikou. Na začiatku to však bolo veľmi ťažké. Neustále som premýšľal nad tým, či sa naše mesto ešte dá zmeniť k lepšiemu. Či ste Vy, Ružomberčania ešte nestratili vieru, či ešte nie ste voči dianiu vo Vašom meste úplne apatickí. Cítil som ale určitú morálnu povinnosť skúsiť tento status quo zmeniť. Ako som nad možnosťami postupne začal premýšľať a rozprávať sa o mojich riešeniach s odborníkmi na rôzne oblasti, chceli sa ku mne pridať. Títo skvelí ľudia boli a sú ochotní dávať svojmu mestu nielen čas a energiu, ale aj svoje odborné znalosti. Aj to bol dôvod, prečo som pomerne rýchlo prestal váhať. Zrazu som vedel, že robím správnu vec, a že v tomto snažení nie som sám. Následne vznikla potreba začať dávať naše spoločné myšlienky na papier a vytvoriť spoločne, poctivo a do hĺbky dokument pre naše mesto, ktorý navrhne a zadeﬁnuje riešenia v najdôležitejších mestských témach. V mnohých odborných pracovných skupinách sme sa tak venovali oblastiam ako mobilita, identita mesta, šport, či sociálna oblasť. Vytvorili sme oblasť okruhov, na ktorých stojí naše mesto. Postupne sa začali pridávať ďalší ľudia a odborníci, dokonca takí, ktorých som predtým vôbec nepoznal – ponúkali svoju pomoc, vedomosti, či dáta. To je to, čo ma po celú tú dobu poháňalo vpred. 32 Na začiatku bola vízia lepšieho Ružomberka Predslov

História mesta RK Identita Ružomberka je jasne deﬁnovaná históriou a obyvateľmi mesta. V minulosti bolo mesto historicky významným centrom udalostí, ktoré viedli k vzniku prvej Československej republiky, dnes je dôležitým dopravným uzlom a priemyselným centrom. Aj napriek tomu však sláva mesta postupne upadá, a roky, kedy bol Ružomberok na piedestále sú preč. Mnohí súčasní obyvatelia Ružomberka sú si však historickej dôležitosti ich rodného mesta vedomí, čo je podporené aj prílevom návštevníkov z celého Slovenska, okolitých krajín, ale aj z celého sveta. 2030 Ulica Mostová v minulosti, archív Slovensko na historických fotograﬁách

Kapitola 1

História mesta Ružomberok

História mesta Ružomberok I Kapitola _ 1 54

Samotná história mesta je skutočne zaujímavá. Na území dnešného mesta Ružomberok sa našli archeologické nálezy lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a taktiež púchovskej kultúry, čo značí, že toto miesto bolo osídlené už pred tisíckami rokov. V 10. až 12. storočí bolo územie osídlené slovanským obyvateľstvom, a Ružomberok sa tak stal domovom Slovanov. Koncom 12. storočia bol Liptov pripojený k uhorskému kráľovstvu, všetka pôda pripadla kráľovi, a Liptov bol začlenený do Zvolenskej stolice. Ružomberok bol totiž už v tomto období strategickým miestom. Bol dôležitým dopravným bodom, kam vyúsťovala cesta zo Zvolena smerom na sever až do Poľska, a križovala sa s cestou popri Váhu zo západu na východ. Na začiatku 13. storočia tu vznikla malá slovenská dedinka s názvom Revúca. Jej meno bolo odvodené od rieky, ktorá cez ňu pretekala. V tomto období bola ešte väčšina dnešného územia mesta neobývaná a zarastená divými kvetmi. Základy mesta, ako ho poznáme dnes, však boli položené až v druhej polovici 13. storočia, keď začali poddaní z oblasti kvôli strachu z vpádu Tatárov utekať do južnejších oblastí, no kráľ im prikázal vrátiť sa späť. Na tieto územia však umožnil prísť aj novým osadníkom, ktorým prisľúbil štedré privilégiá. Postupne sa tak do oblasti sťahovali najmä nemeckí kolonisti zo Spiša, Nemeckej Ľupče či z Banskej Štiavnice, ktorí rozumeli práci s kameňom, a vedeli ho pri stavbách aj náležite využívať. Aj to neskôr formovalo identitu mesta a jeho obyvateľov. Títo noví obyvatelia však mali povolenie usadiť sa iba v dvoch oblastiach – na západ od rieky alebo na kopci nad dedinou. Mešťania sa kvôli hrozbe záplav rozhodli vybudovať si svoje obydlia na kopci. Postavili rínok pre trhy, aj kostolík, ktorý bol zasvätený kráľovi Uhorska, sv. Ladislavovi, a ktorý sa stal jednou z najstarších zachovaných stavieb v Ružomberku. Zaujímavosťou však je, že nemeckí osadníci po svojom príchode na vyrúbanom kopci objavili množstvo kvitnúcich kríkov poľných ruží, na základe čoho podľa povesti nazvali tento vrch Rosumberg, t. j. Ružový vrch. Tento názov sa ujal, a postupne sa časom pretransformoval až do názvu Ružomberok, ktorý používame dodnes. Osada sa na základe svojej polohy v sútoku rieky Revúca a Váh rozrastala, a v roku 1318 na žiadosť zvolenského župana, magistra Donča, bola ostrihomským arcibiskupom Tomášom v Budíne vydaná výsadná listina, v ktorej ružomberským mešťanom boli udelené rovnaké výsady, aké užívali mešťania a hostia z Nemeckej Ľupče a ďalších miest. Ružomberčania si tak po prvýkrát mohli zvoliť richtára, vlastného farára, slobodne poľovať, ale aj rybárčiť mimo rieky Váh. V prvej polovici 14. storočia boli doplnené výsady Ružomberka, vymedzil sa chotár mesta a od tých čias až do konca storočia sa Ružomberok vyvíjal ako slobodné kráľovské mesto Ružomberok ako mesto tak v roku 2018 oslávilo 700 rokov, od svojho oﬁciálneho vzniku. Samotné mesto v priebehu nasledujúcich rokov naďalej rástlo na význame. Stalo sa významným obchodným a remeselným miestom, kde sa pravidelne na námestí konal jarmok. Významnú úlohu v histórii mesta zohralo aj neďaleké Likavské panstvo, ktoré v niektorých historických obdobiach svojim významom prevyšovalo aj samotný Ružomberok. Podstatnú rolu hrala aj funkcia Liptovskej stolice, ktorej fungovanie malo na samosprávu mesta nemalý vplyv.

História mesta Ružomberok I Kapitola _ 1 76

O vplyve a význame regiónu svedčia najmä tri historické stavby – kaštieľ svätej Žofie, Likavský hrad a gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej. Samotné mesto však začalo významne naberať na význame až s príchodom industrializácie a vznikom mestských podnikov. Okrem tradičných dobových remesiel bol pre mesto kľúčový vznik papierenského priemyslu a rozvoj textilného závodu na území mesta. Okolité lesy plné dreva mali dobrý potenciál pre výrobu papiera, ktorý bol podporený blízkosťou riek Revúca a Váh. Rybárpoľská textilka bola zase Okrem neustále sa rozvíjajúceho priemyslu boli však pre rozvoj mesta nemenej dôležité aj spomínané obchodné väzby. V meste tak začali postupne pribúdať verejné inštitúcie, nemocnice, obchody, či školy. V 18. a 19. storočí dostalo svoju podobu aj dnešné centrum mesta, kde sa sústredil obchod, služby i vzdelanie. Takýto rozvoj bol možný aj vďaka tomu, že práve koncom 19. storočia bola v oblasti vybudovaná Košicko-bohumínska železnica, ktorá prechádzala aj cez samotný Ružomberok. Táto významná udalosť viedla aj k vzniku tehelne, zápalkárne a bryndziarne. Rast životnej úrovne a významu mesta dokumentuje aj vývoj demografickej situácie. Kým v roku 1815 mal Ružomberok stabilných približne 2100 obyvateľov, koncom 19. storočia tento počet stúpol na viac ako 9000. Faktom, ktorý pravdepodobne nepoznajú ani súčasní obyvatelia mesta je, že začiatkom 20. storočia bol Ružomberok jedným z najväčších miest na území dnešného Slovenska! Stal sa aj významným finančným a priemyselným centrom oblasti, ale aj významným strediskom národného života. Kaštiel sv. Žofie v minulosti, archív Slovensko na historických fotografiách

DNES MÁME HISTORICKÚ PRÍLEŽITOSŤ NA VYUŽITIE POTENCIÁLU MESTA RUŽOMBEROK. “ Pohľad na Mostovú v minulosti, archív Slovensko na historických fotograﬁách Centrum meste v minulosti, archív Slovensko na historických fotograﬁách

Zásadnú úlohu v histórii mesta zohralo práve pôsobenie rôznych cirkevných inštitúcii a ustanovizní. Náboženské zloženie obyvateľstva skladajúce sa prevažne z katolíkov produkovalo množstvo kňazských a rehoľných povolaní. Mnohé významné osobnosti z histórie mesta mali práve klerikálne pozadie. Oblasť Ružomberka je tiež rodiskom jedného z najznámejších a najvýznamnejších postáv slovenskej histórie, Andreja Hlinku, ktorý tu pôsobil ako kňaz a národovec, a patril k najvýznamnejším postavám slovenskej histórie. Na konci 1. svetovej vojny Hlinka výrazne prispel k vzniku Československa. Stal sa členom Slovenskej Národnej rady a podpísal Ružomberok je však rodiskom aj mnohých iných dôležitých osobností. V neďalekej Liskovej sa narodil napríklad aj Vavro Šrobár, ktorý sa v mene Slovákov podpísal v októbri 1918 zákon o zriadení Československého štátu. Okrem iného bol v prvej polovici 20. storočia tiež prvým ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, ktorého úlohou bolo zabezpečiť politické a administratívne právne začlenenie Slovenska do novej republiky (1918-1920). Okrem významných cirkevných a politických osobností sa v Ružomberku narodil a pôsobil aj významný maliar a graﬁk Ľudovít Fulla. Jeho diela mali zásadný význam najmä pre vznik slovenskej moderny. Inšpiroval sa predovšetkým pražským modernistickým prostredím. V jeho dielach možno nájsť princípy Wassily Kandinského, Marca Chagalla, Pabla Picassa a Paula Kleea.

Zaujímavé a rušné obdobie si mesto zažilo aj počas Slovenského národného povstania, kedy sa miestna vojenská posádka pridala k slovenským povstalcom, a bránila mesto pred nemeckými vojskami. Známe sú najmä boje o vrch Ostrô, ktorý sa nachádza nad ružomberskou mestskou časťou Biely Potok. Ružomberok bol následne sovietskymi vojskami a I. československým armádnym zborom oslobodený v apríli 1945. Počas komunistického režimu mesto prišlo o sídlo okresu a jeho rozvoj v porovnaní s okolitými mestami výrazne stagnoval. Centrom okresu sa opätovne stalo až v roku 1996, no jeho sláva a dôležitosť, akú mesto zažívalo v minulosti, už neboli obnovené. Martinskú deklaráciu, ktorá presadzovala politické spojenie s českým národom. V ranom období Československa, keď časť cirkevnej hierarchie ešte preferovala Uhorské kráľovstvo, intenzívne loboval za nový štát. Hlinkova angažovanosť sa negatívne odrazila aj v krvavej Černovskej tragédii, ktorá poznačila históriu mesta, a pri ktorej zahynulo 15 nevinných ľudí. Zároveň bolo za jeho pôsobenia ako mestského farára v Ružomberku postavených množstvo významných budov. Medzi tie najvýznamnejšie, ktoré svoj účel plnia dodnes, patrí napríklad budova Kultúrneho domu, či budova Ľudovej banky.

História mesta Ružomberok I Kapitola _ 1 98

Dominantou celého mesta je dodnes Kostol sv. Ondreja na dnešnom Námestí Andreja Hlinku, na ktorého druhom konci námestia stojí pôvodný kláštor piaristov a dnes sídlo jezuitského rádu, ale aj kostol Povýšenia svätého Kríža spojený s jezuitským noviciátom a budovami dnešnej Katolíckej Univerzity.

Kapitola 2

Diagnóza súčasného stavu mesta

Diagnóza mesta I Kapitola _ 2 1110 Diagnózastavusúčasného mesta RK2030

Pohľad na Námestie Andrej Hlinku, archív OZ Nový Ružomberok

Aby sme mohli navrhnúť a následne zvoliť správny smer a rýchlosť rozvoja mesta, je dôležité ho najskôr dôkladne poznať, ale aj analyzovať a rešpektovať jeho súčasný reálny stav. Ide totiž o veľmi dynamický proces, ktorý by mal byť dostatočne usmerňovaný, nakoľko má táto snaha viesť k zlepšeniu kvality mesta a života v ňom. Táto novovzniknutá strategická vízia by tiež mala byť vykonávaná zodpovedne, dôsledne a systémovo.

Diagnóza mesta I Kapitola _ 2 1312

SI FAKTY MESTO RUŽOMBEROK JE V ZLOM STAVE. SÚČASNÉ PROBLÉMY JE ALE MOŽNÉ PRETRANSFORMOVAŤ NA NOVÉ MOŽNOSTI. “ Ružomberku sa dodnes nepodarilo naplniť svoj potenciál ani naplno využiť svoju strategickú polohu. Plány rozvoja mesta boli realizované len čiastočne, no nedokázali vytvoriť potrebnú mestskú kvalitu. Mnohé neboli dokončené vôbec. Aj keď bol Ružomberok v minulosti významným miestom, ktoré milovali mešťania i šľachtické rody, dnes mesto stále viac upadá, a my márne hľadáme, čo by mu pomohlo navrátiť jeho zašlú slávu. Budeme preto hľadať cesty, ktoré nám práve vďaka dôkladnému poznaniu hodnôt a súvislostí mesta, pomôžu navrátiť Ružomberku jeho dôležitosť a výnimočnosť. Problémom však je, že v minulosti naši predkovia rozumeli mestu o niečo lepšie, ako my. V určitých historických obdobiach, ktoré nasledovali, sme stratili citlivosť v oblasti plánovania rozvoja mesta, čo viedlo k strate funkčnosti, a tieto plány sa tak úplne minuli svojej účinnosti. Ľudia stratili vzťah k svojmu mestu, vytratil sa totiž autentický kontakt medzi mestom a jeho obyvateľmi. Môže za to aj novovzniknutý priestor, ktorý bol zaplnený konzumom a privatizáciou mnohých budov predtým slúžiacich mestu a jeho obyvateľom. Mesto sa tak postupne mení, chýbajú strategické ciele, avšak v tomto bode ho už nezachránia ani aktivisti, ktorí často na vlastné náklady chránia históriu mesta, či organizujú mestské trhy a kultúrne akcie. Politici stojaci na druhej strane znova vymenili riešenie reálnych problémov za populistické a krátkodobé riešenia. Problémom mesta je však aj vznikajúca sociálna nerovnosť, starnúca populácia, znižujúci sa počet obyvateľov, či zhoršujúce sa životné prostredie. Mladé a aktívne mesto so skvelou polohou a dravou dynamikou, ktorá láka nielen mladých Slovákov, ale aj freelancerov a nových podnikateľov. Naša vízia nie je primárne postavená na raste. Je postavená na kvalite a na premyslených a cielených krokoch. Dôležité je uvedomiť si, že každý ideologický nápad musí byť prispôsobený súčasnému stavu mesta. Ružomberok je možno viac ako akékoľvek iné mesto na Slovensku poznačené automobilizmom, ktorý bude v budúcnosti vyriešený dokončením obchvatu mesta. Adaptabilita mesta je však dôležitá aj v tomto konkrétnom prípade. Je nutné zabezpečiť, aby po odklone dopravy nedošlo k zhoršeniu situácie v meste, ktorá povedie k jeho úpadku. Aby sme toho boli schopní, je potrebný aj občiansky aktivizmus, ktorý vedie k porozumeniu, podpore a dialógu, a nie k predsudkom a konfrontácii. Ružomberská samospráva musí byť funkčná, silná a sebavedomá. Rozvoj a smerovanie mesta totiž bohužiaľ závisí aj od politickej vôle a silnej politickej vízie, ktorú samospráva buď má, alebo jej kompletne chýba rovnako ako strategické investičné plánovanie. Nepríjemnou súčasťou tohto procesu je aj korupcia, ktorej sa mesto môže vyhnúť jedine vynucovanou trestnou postihnuteľnosťou a transparentnosťou. Znepokojuje nás ale tiež dlhoročná nečinnosť súčasnej samosprávy mesta, ktorá odkladá a ignoruje dôležité rozhodnutia. Práve tie totiž môžu viesť k dlhodobej zmene, i keď môžu vyvolať negatívne ohlasy. Iba veľmi málo politikov má odvahu postaviť sa tomuto systému a tí, ktorí ju nájdu musia čeliť vnútorným nezhodám, byrokracii, a prostrediu odoberajúcemu aj ten posledný kúsok motivácie, ktorý im ešte zostal. Bohužiaľ, to, čo vidíme okolo seba je odrazom toho, čo sa deje v miestnej samospráve. Hovorí sa ,,čo dáš, to dostaneš” – je preto nutné začať mesto spoločne tvoriť. Na to je však potrebná zdatná samospráva s dlhodobou a funkčnou víziou, ktorá dokáže odkomunikovať a presadiť všetky potrebné kroky. Pracovať pre lepšie mesto je pre mnohých lákavou výzvou. Aj preto veríme, že sa k nám šikovní rovnako zmýšľajúci obyvatelia Ružomberka pridajú, a pojmú vytvorenie nového silného mesta ako možný a uskutočniteľný cieľ. Mesto, v ktorom sa oplatí bývať

Pohľad na Park Š.N.Hýroša, archív OZ Nový Ružomberok

BEZ SILNEJ PRIPUSŤMESAMOSPRÁVY.

MESTO SA NEMÔŽE ROZVÍJAŤ

Diagnóza Ružomberok polohách územia (1000 – 1400 mm), ktoré tu padajú najmä vo forme snehu. V údolných a svahových polohách je to okolo 900 mm. Najsuchšou je Liptovská kotlina, kde spadne ročne okolo 700 mm zrážok. Územie mesta Ružomberok patrí do povodia Váhu. Charakteristickým znakom je, že vodné toky tu tečú pomerne úzkymi kotlinami, zovretými horskými hrebeňmi, a povodia majú pretiahnutý tvar. Celkovo patrí toto územie k najvodnatejším oblastiam Slovenska. Priemerné zrážky sú tu vyššie o 33 % ako celoslovenský priemer. Najväčším prítokom Váhu je na území Ružomberka Revúca, ktorá do neho ústí priamo v osídlenej časti mesta. V oblasti Liptovskej kotliny a doliny rieky Revúca sa vyskytujú aj mnohé podzemné minerálne vody. Podľa geomorfologického členenia Slovenska, územie mesta Ružomberok zasahuje do troch geomorfologických celkov, v rámci Fatransko-tatranskej geomorfologickej oblasti: Podtatranská kotlina (podcelok Liptovská kotlina), Nízke Tatry (podcelok Ďumbierske Tatry) a Veľká Fatra. Výsledkom je pestrá geologická stavba územia. Nachádzajú sa tu preto rôzne druhy hornín a sedimentov, ako napríklad kryštalinika alebo Najnižšiepaleozoika.častiRužomberka, v oblasti Liptovskej kotliny, patria do mierne teplej klimatickej oblasti s chladnou až studenou zimou. Zvyšok územia zaberá chladná klimatická oblasť. Priemerná ročná teplota v Ružomberku dosahuje 7,5 °C. Najteplejšou oblasťou je údolie Váhu a najchladnejšie sú najvyššie položené časti územia. Množstvo zrážok potom závisí aj od nadmorskej výšky. Najviac zrážok je vo vrcholových Prírodné podmienky Jedným z významných indikátorov rozvoja mesta je sledovanie trendu vo vývoji počtu obyvateľov. Ten v meste Ružomberok neprebiehal rovnomerne, avšak akceleroval v obdobiach, kedy sa vytvárali zdravé ekonomické podmienky. Takýto progres možno zaznamenať najmä v 70-tych rokoch 20. storočia a po revolúcii v roku 1990, keď bol zaznamenaný medziročný rast počtu obyvateľov viac ako 2 %. V rokoch 1915 – 1920 bola dynamika prírastku obyvateľstva najvyššia zo všetkých miest na Slovensku. Veľkosť mesta má určujúci vplyv na hierarchické postavenie v štruktúre sídiel. V roku 1869 bol Ružomberok v oblasti stredného Slovenska mestom s druhým najvyšším počtom obyvateľov. V roku 1921 predbehol aj Banskú Štiavnicu, a tak sa stal dokonca v tomto regióne najväčším mestom. Až v päťdesiatych rokoch 20. storočia ho predbehli mestá ako Žilina a NástupomMartin.centrálne plánovanej ekonomiky po roku 1948 boli eliminované všetky prirodzené mechanizmy, ktoré ovplyvňovali dynamiku rozvoja sídiel a ich vývoj bol ďalej podmieňovaný najmä subjektívnymi rozhodnutiami príslušných úradníkov a politikov. V tomto období sa situácia v Ružomberku výrazne zhoršila, a táto situácia prevláda dodnes. Obyvateľstvo

ABY MESTO MOHLO NAPREDOVAŤ, MUSÍME O ŇOM VEDIEŤ VŠETKO, A JE NUTNÉ HO DOKONALE POZNAŤ. “ Na rozdiel od iných slovenských miest, byť Ružomberčanom je primárne o našom pôvode. V Ružomberku nestačí iba bývať, pracovať, alebo sem chodiť na výlety. Väčšina obyvateľov tu prežila celý svoj život a k mestu pociťujú záväzok. Spájajú nás s ním citové väzby, rodina, a hlavne spomienky. Aj kvôli tomu sa často búrime pri návrhu zbúrať historické budovy, alebo pri nápade výrazne ovplyvniť vizuál pôvodného mesta. Táto ukotvenosť prispieva k tomu, že Ružomberok v oblasti nového developmentu nie je až tak dynamickým mestom, akými sú napríklad Bratislava alebo Vysoké Tatry. Ľudia do Ružomberka prichádzajú za pokojnejším a lepším životom. Túžia sa usadiť v menšom meste, ktoré im má čo ponúknuť, a v ktorom nie je núdza o príležitosti. Ružomberok má však oproti iným mestám v regióne veľkú výhodu, pretože je dôležitou dopravnou tepnou, cez ktorú denne prechádzajú desiatky tisíc ľudí,, a tak má možnosť upútať nových budúcich obyvateľov mesta. Nasledujúce desaťročia budú obdobím hľadania zmysluplného kompromisu medzi kvalitou a kvantitou, ktorá tomuto cieľu napomôže. Limitujú nás však niektoré zákony a nízky rozpočet, avšak množstvo ľudí, ktorí sa pre víziu nového Ružomberka nadchli a chcú toto mesto zmeniť k lepšiemu nás ženie vpred. Inšpirovať sa vieme aj v zahraničí, buď to v našich partnerských mestách, ako aj v iných moderných mestách Európy. Tak či onak, mesto má vybudovanú základnú infraštruktúru, a má všetky predpoklady na vytvorenie skvelého Ružomberka, ktorý sa stane moderným európskym mestom. Aby sa ním však mohlo stať, chýba mu jediná vec –idea, ktorá dáva zmysel. Táto myšlienka, ktorá zahŕňa zmenu konceptu myslenia samotného Ružomberka a jeho obyvateľov, by mala určiť dlhodobé smerovanie mesta, jasný plán, a vďaka tomu tak priniesť lepšiu diskusiu o dôležitých rozhodnutiach, ktoré by mali byť s týmto plánom v súlade. Problém však je, že situácia v Ružomberku je pomerne komplikovaná a hlavne neprehľadná. Aby sme mohli vytvoriť dlhodobý strategický plán, je potrebné vytvoriť dôkladnú a hĺbkovú diagnostiku stavu mesta a existujúcich plánov, ktoré boli schválené, no nerešpektujú sa, prípadne si mnohé z nich navzájom odporujú. Na základe toho sú tak v praxi nepoužiteľné. Potrebujeme vedieť čo najviac informácií o meste samotnom, o jeho obyvateľoch, o výkonnosti orgánov a inštitúcií, ktoré riadia a regulujú chod a rozvoj Ružomberka.

Diagnóza mesta I Kapitola _ 2 1514

V ROKU 1995, ODVTEDY TENTO POČET NEPRETRŽITE KLESÁ. “ Podľa údajov zo ŠÚ SR dosiahol počet obyvateľov v roku 2019 len 26 558 osôb. Tento vývoj je teda výsledkom vysokej emigrácie preč z mesta a značí, že z mesta odchádza čoraz viac obyvateľov. Hustota obyvateľov je však v roku 2021 v priemere 82 obyvateľov/km2, čo je menej ako celoslovenský priemer 111 obyvateľov/km2. V rámci celého okresu Ružomberok v roku 2021 žilo 57 214 obyvateľov, z ktorých bolo 27 877 mužov a 29 336 žien.. Celkový prírastok je však pri počte živonarodených a prisťahovaných 1 292 osôb a zomretých a odsťahovaných 1 413 osôb, stále záporný (-121 osôb). Tieto čísla pre Ružomberok do budúcnosti neznamenajú dobré správy. S popularitou nášho mesta a množstvom obyvateľov však súvisí aj história druhej svetovej vojny. Z Ružomberka pochádzalo až 6 ministrov tzv. Slovenského štátu. Aj preto bol mestu v povojnových rokoch odobratý štatút okresu, no tiež všetkých možných inštitúcií a úradov. Pre Ružomberok to bol počiatok úpadku. Mnohým okolitým obciam tiež nové okresné mesto (Liptovský Mikuláš) ﬁnancovalo napríklad výstavbu nezmyselne veľkých kultúrnych domov, škôl, či telocviční za to, že sa k mestu Ružomberok nepripoja, prípadne sa od neho Cieľomosamostatnia.bolo,aby počet obyvateľov Ružomberka neprekročil hranicu 30 000 obyvateľov, od čoho vtedy záviselo prideľovanie ﬁnancií danému mestu. Tento stav, bohužiaľ, existuje dodnes. Aj preto obce, ktoré sú s Ružomberkom spojené aj fyzicky (Likavka, Lisková, Štiavnička, Ludrová, Liptovská Štiavnica) sú momentálne samostatné, čo mesto zmenšuje o cca 10 000 obyvateľov. 82 Hustota obyvateľstva/ km2 12 671 Rozloha mesta v km2 V meste Ružomberok prevláda bývanie v bytových domoch (7 383 bytov) nad rodinnými domami (2 587 bytov). Prevažujú trojizbové (46 %) a dvojizbové byty (23 %), ktoré zároveň tvoria viac ako dve tretiny bytového fondu. Podľa obdobia výstavby dominuje kategória nehnuteľností z rokov 1946 až 1990 (62,9 %). Domy postavené pred rokom 1945 tvoria 18 % bytového fondu, a domy postavené po roku 1990, tvoria iba 7,9 %. Znamená to, že mesto príliš nerozvíja a neposkytuje veľa nových možností bývania, ktoré by prilákalo nových obyvateľov, či podnikateľov. Tak, ako každé mesto, aj Ružomberok disponuje niekoľkými dokumentmi, ktoré majú zabezpečiť rozvoj, reguláciu, a územné plánovanie mesta. Ich cieľom je zlepšiť kvalitu života v meste, zabezpečiť ekonomický rast, no aj zachovanie kultúrno-spoločenských hodnôt, rovnosť príležitostí, či udržanie ekologickej stability. Samozrejme, v realite sú tieto dokumenty bezcenné, pretože tieto ciele sa nedarí napĺňať. Dôvodom nemusí byť vždy iba nízka kvalita daného dokumentu. Z veľkej časti je príčinou nečinnosť alebo slabá angažovanosť samosprávy, či neschopnosť dotiahnuť veci od konca Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Ružomberok na roky 2015 – 2022 Základným strategickým rozvojovým dokumentom je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Ružomberok (PHSR), ktorý pravidelne vydáva mestská samospráva na určité časové obdobie. Ten aktuálny bol schválený v roku 2015 na roky 2015 – 2022. Napriek tomu, že program je pomerne kvalitne vypracovaný a obsahuje množstvo strategických cieľov a vízií, v praxi sú jeho výsledky nedostačujúce. Tento rok by mali byť uskutočnené všetky stanovené ciele, no už

Diagnóza mesta I Kapitola _ 2 1716

Domácnosti a bývanie Strategické dokumenty Ružomberok z výšky, archív OZ Nový Ružomberok

MAXIMÁLNY POČET OBYVATEĽOV (31 149) DOSIAHOL RUŽOMBEROK

ROZVOJA MESTA SÚ INVESTÍCIE. FINANCIE NA TO SÚ, STAČÍ SA POZRIEŤ NA OKOLITÉ MESTÁ. “ teraz môžeme konštatovať, že tomu tak nebude. Hlavným cieľom bolo aby mesto Ružomberok aj naďalej zostalo mestom s vysokým potenciálom priemyselného rozvoja, a zároveň sa zameralo na zvýšenie atraktivity pre rozvoj turizmu. Postupne malo rozvíjať kvalitu poskytovaných služieb a vytvoriť podmienky pre zvyšovanie počtu návštevníkov, ako aj pre rozvoj podnikateľských činností, predovšetkým zlepšením podnikateľského prostredia a skvalitnením infraštruktúry. V roku 2019 bolo v Ružomberku registrovaných 3 134 právnych subjektov, zatiaľ čo v čase tvorby dokumentu to bolo iba 1 263 subjektov. Táto zmena však môže priamo súvisieť aj s istou zmenou vo forme zamestnávania ľudí, kde v menších a stredných podnikoch, už mnohí zamestnanci pracujú na živnosť namiesto klasického zamestnaneckého pomeru. Zvýšenie počtu podnikateľov tak nemusí byť výsledkom snaženia miestnej samosprávy, ale je iba odrazom reálneho trhu práce, ktorý sa v priebehu niekoľkých rokov mierne zmenil. V oblasti turizmu môžeme sledovať podobný vývoj. V roku 2001 mesto Ružomberok navštívilo len 34 386 návštevníkov, v roku 2013 dosiahol ich počet 96 961, t.j. došlo k nárastu ich počtu až o 182 %. Územný plán mesta Ružomberok Ďalším dôležitým dokumentom je územný plán mesta, ktorý má za úlohu usmerňovať rozvoj mesta v oblasti novej výstavby. Súčasný plán bol schválený v roku 2012, a posledné úpravy a zmeny v ňom boli predložené a akceptované v roku 2019. Podobne ako aj iné územné plány, aj ten ružomberský obsahuje primárne deﬁnovanú funkciu katastrálnych plôch mesta, indexy zastavanosti a podlažných plôch. Plán tiež deﬁnuje plochy, ktoré sú zastavané, voľné, prípadne nemôžu byť z nejakého dôvodu využité na novú výstavbu. Poukazuje ale aj na oblasti, ktoré sú stabilizované, či na tie, ktoré sú rozvojové. Samozrejme, v súčasnej praxi dochádza k problémom, najmä kvôli rôznym ekonomickým, ekologickým, či spoločenským zmenám, ktoré sa od roku 2012 udiali, na základe čoho je tento územný plán reštriktívny tam, kde byť nemusí, a naopak liberálny tam, kde by byť nemal.

AK CHCE MESTO KOMUNIKOVAŤOTVORENEJŠIE

Diagnóza mesta I Kapitola _ 2 1918

DOBRÉ MESTO DOKÁŽE AJ NIEČO ZÁKLADOMINVESTOVAŤ.

Ružomberská samospráva sa vyjadrila, že už pripravuje nový územný plán, avšak bohužiaľ spôsob jeho tvorby zatiaľ nie je transparentnejší, ani participatívnejší, ako ten pôvodný. Aj preto hrozí, že mesto síce bude disponovať novým plánom, no ten bude rovnako sporný a kontroverzný ako ten pôvodný, a nevyrieši súčasnú situáciu. Audity a komunikácia mesta Je množstvo dôvodov, prečo je mesto v zlom stave. Hlavné príčiny sú najmä politické ovplyvňovanie tvorby územno-plánovacej dokumentácie, ale aj kapacitné podcenenie týchto aktivít. Primárnym problémom je však nedostatočná odbornosť s ohľadom na politické zásahy a nedostatky vyplývajúce zo Stavebného zákona. Nemožno sa tak čudovať, že kvalita týchto dokumentov je podpriemerná. V spojení s netransparentným rozhodovaním tak v minulosti vznikli projekty a zámery, ktoré dodnes polarizujú a poburujú verejnosť, čo často ústi k nedôvere voči mestu alebo developerom. Takýchto projektov, ktoré sa môžu kedykoľvek vynoriť na svetlo sveta, je v súčasnosti ešte stále niekoľko desiatok. Samozrejme, príčinou týchto vyhrotených situácii často býva aj zlý stav komunikácie mesta v oblasti rozvoja Ružomberka. Na komunikovanie týchto tém mesto využíva iba minimum prostriedkov. Občasné informácie na webových stránkach v podobe tlačových správ, či ich zdieľanie na Facebooku mesta sú výrazne nedostatočné. Mesto má v systematickom informovaní o urbanistických témach značné rezervy.

Je vidieť, že charakter Ružomberka a jeho vývoj od jeho vzniku prešiel mnohými zmenami, a ďalšie ho čakajú. S ťažkým srdcom musíme konštatovať, že mesto sa momentálne príliš nerozvíja, naopak, naďalej mierne upadá. Vývoj mesta je však nezastaviteľný, a preto nastal čas začať otáčať krivky grafov smerom nahor. Možnosti sú otvorené a v podstate takmer neobmedzené. Všetko bude záležať na dlhodobej spolupráci, intenzívnej práci, ale aj na dôvere a podpore všetkých,

“

S OBČANMI A VYHNÚŤ SA NEDOROZUMENIAM A ZBYTOČNÝM KONFLIKTOM, MALO BY ZMENIŤ PRÍSTUP.

Diagnóza mesta I Kapitola _ 2 Je vidieť, že charakter Ružomberka a jeho vývoj od jeho vzniku prešiel mnohými zmenami, a ďalšie ho čakajú. S ťažkým srdcom musíme konštatovať, že mesto sa momentálne príliš nerozvíja, naopak, naďalej mierne upadá. Vývoj mesta je však nezastaviteľný, a preto nastal čas začať otáčať krivky grafov smerom nahor. Možnosti sú otvorené a v podstate 2120 NAŠA VÍZIA RUŽOMBERKA JE PRETVORIŤ HO NA DYNAMICKÉ A ATRAKTÍVNE MESTO V NÁDHERNEJ LOKALITE OBKLOPENEJ PRÍRODOU.

NESNÍVAJTE O KRAJŠOM RUŽOMBERKU, ŽITE V ŇOM ! “ ktorí chcú bývať v lepšom a modernejšom Ružomberku, ktorý je atraktívnym miestom pre život. K tomu je ale potrebná aj súčinnosť už existujúcich obyvateľov tohto krásneho mesta. Prestaňme sa báť zmien, zbavme sa spoločne apatie a hnevu, ktorú chováme voči tým, ktorí sa snažia niečo zmeniť. Je potrebné začať otvorene komunikovať súvislosti rozvoja mesta. Rokmi sme mnohí stratili lásku k našej krajine, k mestám v ktorých žijeme, no i k prírode. Tento deformovaný vzťah je potrebné znovu vytvoriť, upevniť, a pestovať.

“

Pohľad na širšie centrum mesta archív OZ Nový Ružomberok

Mestské plánovanie musí vychádzať z reálnych poznatkov a faktov, nie z dojmov a snov. Musí byť založené na konkrétnych riešeniach, ktoré pretavujú ekologické, ekonomické a sociálne potreby do praxe bez ohľadu na tom, či sú populárne, alebo nie. Napriek tomu, že je naším záujmom deﬁnovať víziu a kroky k jej realizácii, nechceme sa postaviť do role kritikov ani moralizátorov v dnes už tak rozdelenej spoločnosti. Práve naopak. Chceme vytvoriť miesto, ktoré sa bude páčiť existujúcim prichádzajúcim obyvateľom. Jedná sa však o dlhodobý proces, na ktorom je potrebné pracovať a rozvíjať ho ďalej. Plán Ružomberok 2030 je začiatok, ktorý stanovuje základné pravidlá, kritériá a deﬁnície. Vybrali sme témy a oblasti, ktoré považujeme za prioritné, a ku ktorým ponúkame konkrétne riešenia. Mnohé z nich sú však taktiež dlhodobé, a bohužiaľ budú výrazne ovplyvnené aj nekoncepčnými a zlými rozhodnutiami z minulosti, ktoré tu s nami zostanú ešte dlhé roky. Mnohé z nich však nie sú nezvratné.

Vízia nového Ružomberka I Kapitola _ 3 2322

Naša strategická vízia, ktorú vám prezentujeme je len počiatočným, ale zato jasným obrazom toho, kam chceme Ružomberok nasmerovať. Sme si ale vedomí toho, že k tomu potrebujeme o našom meste vedieť ešte omnoho viac, a zároveň musíme viac počúvať. Víziu rozvoja Ružomberka staviame hlavne na zodpovednosti, pretože nebudeme sľubovať realizáciu nerealizovateľného.

Vízia nového a lepšieho Ružomberka

_ Kapitola 3

Laziny a zimný štadión, archív OZ Nový Ružomberok

Vízia nového a lepšieho Ružomberka RK2030

Chceme vytvoriť mesto, ktoré je moderné a kozmopolitné. Na to potrebujeme inšpiráciu, pretože pokiaľ sa nám nepodarí inšpirovať a nadchnúť Ružomberčanov pre našu víziu, nepodarí sa nám zbaviť sa ľahostajnosti, predsudkov, ani apatie panujúcej v spoločnosti. Ak chceme pulzujúce a funkčné mesto, musíme mať ambície a odvahu – bez toho sa mesto nedá zmeniť. Koniec koncov, bez osobnej a odbornej integrity je akákoľvek vízia iba prázdnym dokumentom.

Múdry Ružomberok

KOZMOPOLITNÝ MODERNÝ PULZUJÚCI FUNKČNÝ. “ Ružomberok nemusí byť mesto deﬁnované hranicami, veľkosťou, či množstvom výškových kancelárskych budov. Kvalita života nemusí byť meraná počtom a vekom obyvateľov, či indexom hustoty obyvateľstva na km2. Ružomberok ako mesto potrebuje dospieť, a spolu s týmto procesom aj nepatrne zmúdrieť. Stane sa mestom s unikátnou kombináciou hôr, prírodných prameňov, histórie, a mesta, ktoré si zamilujú jeho obyvatelia i návštevníci. Stane sa moderným európskym mestom. Ľudia chcú lepšie bývanie, príjemné pracovné prostredie a kvalitné služby a kultúru. Sú dokonca ochotní sa za nimi aj presťahovať, a to pokojne aj cez polovicu republiky. Je preto dôležité vytvoriť atraktívne mesto, ktoré ponúka svojim obyvateľom zážitky a pestrosť. Dokáže sa adaptovať súčasným potrebám svojich obyvateľov, no i reagovať na tie budúce, vďaka čomu má možnosť rásť, pritiahnuť nových obyvateľov, a nestratiť tých súčasných.

Možno to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, no Ružomberok má skutočne veľký kultúrno-spoločenský potenciál. Kultúra a jej prítomnosť výrazne ovplyvňujú priestorové a obsahové kvality novej výstavby, no zároveň sú prirodzenou súčasťou regenerácie. Každá štvrť v minulosti mala kultúrne centrum, galériu, či divadlo, ktoré priaznivo vplývali na vzdelávanie. Je preto nesmierne dôležité vrátiť umenie do ulíc, parkov a na námestia. Ružomberok je aktívnym mestom, ktoré si zaslúži aby boli jeho kultúrne aktivity podporované a zviditeľňované. Ružomberok ako kultúrne mesto

Autentický charakter mesta sa tvorí na uliciach, námestiach a v parkoch. Skladá sa z príbehov jeho obyvateľov, ktorí tu žili, žijú, či budú žiť v budúcnosti. Aby sme mohli vytvoriť autentické mesto, je potrebné tieto príbehy rozprávať, šíriť, a stotožniť sa s nimi, a to najmä s tými pozitívnymi, ktoré môžu ostatných povzbudiť alebo inšpirovať. Verejný priestor je miestom, ktoré stmeľuje obyvateľov mesta, a je tak potrebné venovať mu náležitú pozornosť a plnohodnotne ale s citom ho ďalej rozvíjať. Jeho vzhľad, obsah program je predsa len modelovaný samotnou históriou a jeho užívateľmi.

Slušné mesto je mesto bez korupčných škandálov a bez populistických a ziskom deformovaných metód plánovania a tvorby mesta. Slušné mesto má jasne deﬁnovanú rozvojovú a stavebnú kultúru s určitou komunikovanou a hlavne kontrolovanou kvalitou. Pri plánovaní je vždy dôležité určiť konkrétne osoby, aby mohla byť v prípade potreby vyvodená zodpovednosť v prípadoch korupcie. Schvaľovanie a posudzovanie by zase mali byť vykonávané odborne, v stanovených termínoch, a s dôkladným dodržiavaním stavebných zákonov (nehovoriac o nulovej tolerancii k ohýbaniu zákonov či znižovania kvality v procese výstavby). Mesto by malo v tomto prípade viac podporovať aj investičné plány výstavby, ktoré majú jasnú pridanú hodnotu pre jej užívateľov, obyvateľov, či návštevníkov Ružomberka. Slušný Ružomberok

Autentický Ružomberok Rast mesta nie je možné dosiahnuť iba v niektorých oblastiach. Tento proces musí byť vnímaný ako rast mesta, ktorý je jedným celkom. Nie je to však o raste mesta do veľkosti, ale do kvality. Tú najskôr musíme skúmať za pomoci poznania súvislostí, následne deﬁnovať, a nakoniec vhodným spôsobom komunikovať. Múdry Ružomberok dosiahneme jedine vtedy, keď bude mesto disponovať správnou kritickou sebareﬂexiou.

Atraktívny

Vízia nového Ružomberka I Kapitola _ 3 2524

ObsahovéRužomberokciele našej vízie Mestský ekosystém je v prípade Ružomberka výrazne poznačený automobilovou dopravou a prítomnosťou celulózky. Priority a investície v tomto prípade musia ísť na previazanie mestskej zelene s mestskou krajinou, dostupnú ekologickú MHD, no na vznik ľahko dostupných trás pre chodcov a cyklistov. Vzdelávanie a podpora premeny mesta je v našom prípade nevyhnutnosťou. Zdravý Ružomberok sa musí stať zeleným a kompaktným miestom, kde sa ľudia zaujímajú a starajú o svoje okolie najmä preto, že si ho vážia. Zdravý Ružomberok

Prepojme krajinu v meste a mimo neho

Vytvorme v Ružomberku udržateľné hospodárstvo Pohľad na výstavbu v Hrabovskej doline archív OZ Nový Ružomberok

MESTO NEMUSÍ BYŤ VEĽKÉ ANI RÁSŤ DO ŠÍRKY.

DÔLEŽITÁ JE JEHO KVALITA, NIE VEĽKOSŤ. Je potrebné zabezpečiť ochranu porastu proti holorubom a biotickým škodcom, no tiež sa postarať o jeho stabilitu. Pri nových výsadbách by sa mali uprednostňovať trvalky a rastliny, ktoré si nevyžadujú veľkú starostlivosť, ani nákladné zavlažovanie. Potrebná údržba by zase mala byť v súlade s prírodou. Malo by sa zamedziť vysušovaniu mestskej krajiny a odtoku zrážkových vôd do kanalizácie.

Pre vytváranie kvalitných ľudských obydlí je dôležitá krajina, rovnako ako samotné mesto. Je dôležité tieto dve zložky prepojiť a hľadať medzi nimi balans. Ekonomickú, ale i spoločenskú a ekologickú hodnotu mesta zvýšime práve prepojením zástavby a prírody. Nové zelené plochy, parky, ale i záhrady by mali byť prioritou mesta. Nesmieme zabúdať ani na aleje, stromoradia, biocentrá alebo biokoridory, ktoré majú špeciﬁcké kvality, a mali by byť chránené a rozvíjané.

Príroda ako súčasť mestskej kultúry

Vízia nového Ružomberka I Kapitola _ 3 26

Krajina v okolí Ružomberka je skutočne bohatá – od pohorí Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, cez úrodné nížiny Podtatranskej kotliny, až po lesy okolia Revúcej, či povodie Váhu, ktorý sa tiahne takmer celým mestom. Príroda predurčuje možnosti mesta z hľadiska pohybu a rozvoja. Nachádza sa v nej veľké množstvo fauny a ﬂóry, na ktoré netreba zabúdať, a ktorým by sa mala činnosť a oddych ľudí prispôsobiť. Tento priestor preto musíme využiť tak, aby bol v súlade s dlhodobou udržateľnosťou prostredia.

Zvýšme v okolí Ružomberka biodiverzitu Udržateľné hospodárstvo je možné vytvoriť za pomoci metódy komunitného poľnohospodárstva. To v sebe zahŕňa deﬁnovanie prístupu k pestovaniu potravín, ale aj k samotnej technológii pestovania a systému ﬁnancovania. Ide napríklad o obnovu ovocných sadov, či pestovania základných plodín, ale tiež poľnohospodárstvo zamerané na ochranu vybraných druhov zvierat.

Pohľad na sídlisko Klačno s návrhom zmien, archív OZ Nový Ružomberok

Vízia nového Ružomberka I Kapitola _ 3

To, čo dodáva mestu jeho charakter a identitu sú miesta, ktoré využívame všetci. Parky, námestia, ulice, či historické pamiatky. Ľudia si však nevytvárajú vzťah k mestu iba na základe kultúrnych akcií, ktoré sa na týchto miestach odohrávajú. Dôležité je tiež vytvoriť naprieč mestom a týmito oblasťami prirodzený, pohodlný a bezpečný prechod, ktorý občanom pri pohybe mestom šetrí čas. Ružomberok nemá byť iba mestom niekoľkých vyššie postavených alebo majetných ľudí, má byť mestom pre všetkých. Rovnako by tak mal byť vytvorený priestor užívania verejného priestoru na základe zdieľaných demokratických princípov. V súčasnosti je však situácia v meste iná. Verejný priestor sa zmenšuje a vládnu v ňom pravidlá prispôsobujúce sa privátnym záujmom. Mesto by tak malo byť postavené na rovnosti a rešpekte, prítomnosť ktorých symbolizuje jeho kvalitu. Povinnosťou mesta je odstrániť konﬂikt medzi súkromným a verejným. Ružomberok síce v súčasnosti ešte stále vlastní väčšinu verejných priestranstiev, no ich súčasný stav je nevyhovujúci. Pribúdajú tiež mestské priestory v privátnom vlastníctve poskytujúce služby verejnosti. Budú pravdepodobne vznikať nové formy vlastníctva verejných priestorov založené na dlhodobom prenájme, avšak práve tie môžu do mesta priniesť diverzitu, atraktívny obsah, či potrebný rozvoj. Strategické verejné priestory by však mali byť včas identiﬁkované, a mali by zostať nedotknuté, najmä by teda mali zostať vo výhradnom vlastníctve mesta. Z mesta sa tiež vytrácajú kvalitné zóny vhodné na komerčné využitie alebo odpočinok. Je potrebné ich mestu Ružomberoknavrátiť. je mestom mnohých tvárí a charakterov. Aj vďaka tomu si v ňom každý jeho obyvateľ dokáže vytvoriť aspoň nejaký vzťah. Každá štvrť mesta je totiž niečím charakteristická - niekde prevládajú samostatné domy, inde je to radová zástavba alebo panelové domy. V niektorých častiach je viac turistov a študentov, v iných zase viac domácich obyvateľov či detí. Aj z tohto dôvodu mesto nemôže byť obmedzené len na svoju vlastnú históriu. Je potrebné ho neustále dotvárať postupným vrstvením a podporovať túto rôznorodosť.

Kvalitu života v mestách ovplyvňuje aj ďalší parameter – dostupné bývanie. Mesto Ružomberok v tomto smere obmedzilo svoju rolu na vydávanie územných rozhodnutí a stavebných povolení. Ľahko dostupné hypotekárne úvery zvýšili záujem menších a stredných developerov o výstavbu v meste, zatiaľ čo snaha mesta Ružomberok o podporu alebo výstavbu sociálneho bývania je takmer nulová – tento systém je nefunkčný. Bývanie pritom vždy bolo a je komunálnou témou a mestá do istej miery dokážu ovplyvňovať dostupnosť bývania. Ako? Cez rôzne nástroje akými sú napríklad územné plánovanie a rozvoj, tvorba vlastných stavebných predpisov, dlhodobý prenájom mestských pozemkov na bytovú výstavbu, obstarávanie bytov pre najzraniteľnejšie sociálne skupiny, ale tiež napríklad podpora alternatívneho bývania. Ak chce Ružomberok zabezpečiť ﬁnančnú a územnú dostupnosť bývania v meste, je čas, aby s týmito nástrojmi začala systematicky pracovať. V Ružomberku každoročne vznikne určité množstvo nových bytov, ktoré pomáhajú zvýšiť dostupnosť bývania, no ceny bytov a nájmov rastú rýchlejšie ako príjmy obyvateľov, čo situáciu výrazne nezlepšuje. Existujú viaceré možnosti dopravy, ktoré obyvatelia mesta radi využívajú. Niektorí preferujú chôdzu, iní bicykel, alebo sa v prípade dlhších vzdialeností odvezú autom, autobusom, či vlakom. Každý z týchto spôsobov taktiež predstavuje určitý typ zážitku, stupeň pohodlnosti, a v neposlednom rade aj inú ﬁnančnú záťaž ako pre cestovateľov, tak pre mesto samotné. Mesto však musí podporovať rôznorodosť dopravných možností. Tie by mali byť integrované tak, aby sa navzájom dopĺňali.

O obyvateľoch tak musíme premýšľať napríklad aj ako o chodcoch, ktorí by mali byť na prvom mieste. Mali by sme klásť dôraz na pešie vzdialenosti a hlavne dostupnosť reštaurácií, škôl či parkov v pešej dostupnosti v rôznych častiach mesta, no nesmieme zabúdať ani na to, že ľudia sa v týchto oblastiach musia aj dobre cítiť. K tomu zase prispieva dobrý a funkčný dizajn, ktorý zohľadňuje ľudské potreby.

Doprava ako pulzujúca tepna mesta

2928

Verejné priestranstvá a lokality ako oporná konštrukcia mesta

Oblasť, kde má Ružomberok vážne nedostatky je práve cyklodoprava. Tá zatiaľ mestom nie je považovaná za rovnocennú alternatívu k automobilovej, či verejnej doprave, a mesto je v mnohých úsekoch pre cyklistov nebezpečným miestom. Mesto pri rekonštrukciách ciest a križovatiek naďalej nepočíta s cyklistami a už dlhé roky tak ignoruje vlastné záväzné dokumenty.

Podpora cyklistickej dopravy by však mala byť v Ružomberku primárnym cieľom z mnohých zrejmých dôvodov. Prvým je jej významný pozitívny vplyv na zdravie, a to i napriek tomu, že sa jedná o fyzicky nenáročnú aktivitu. Pomáha tak šetriť náklady obyvateľov na zdravotnú starostlivosť, ale tiež predlžuje ich produktívny život. Druhým je ekonomická a ekologická prospešnosť cyklodopravy a beneﬁty, ktoré mestskej infraštruktúre prináša. Zaberá totiž minimálny priestor a nespôsobuje žiadny prach ani hluk, takže neznečisťuje životné prostredie. Ružomberok si vo svojom územnom pláne, ale i v iných dokumentoch určilo hlavnú sieť mestských cyklotrás napojenú na lokálne spojovacie cyklotrasy zo štvrtí a sídlisk. Návrh OC Klačno, archív OZ Nový Ružomberok

CYKLODOPRAVA BY MALA BYŤ V RUŽOMBERKU AJ VĎAKA ZHORŠENÉMU STAVU OVZDUŠIA A DOPRAVNEJ SITUÁCIE VIAC PROPAGOVANÁ.

Vízia nového Ružomberka I Kapitola _ 3 3130

Okrem cyklodopravy však v Ružomberku chýba ešte jeden dôležitý prvok, a to nové formy dopravy. Elektromobilita, zdieľané autá, či iné aplikácie, ktoré prinášajú nové spôsoby dopravy v meste tu zatiaľ chýbajú. Moderné novinky ako zdieľané bicykle či kolobežky, ktoré môžu obyvatelia jednoducho využívať hneď na niekoľkých staniciach v širšom centre sú dnes už bežnou praxou moderných miest. Tento spôsob umožňuje ľuďom presunúť sa rýchlejšie z jedného bodu do druhého bez nutnosti vlastniť akýkoľvek dopravný prostriedok, starať sa oň, prípadne sa báť o jeho odcudzenie. Umožňujú tiež kombinovaný spôsob dopravy, vďaka čomu výrazne redukujú počet áut na cestách, a prispievajú k zdravšiemu mest Ako garant rozvoja mesta sa budeme venovať aj revitalizácii sídlisk. Tento bod považujeme v meste Ružomberok za dôležitý. Na sídliskách totiž žije väčšina obyvateľov mesta, a aj preto je potreba zvýšiť ich kvalitu života je naozaj vysoká. Dnešné sídliská sú miestom vizuálneho chaosu, kde sa dodnes kompletne nedobudovala občianska vybavenosť, nehovoriac o množstve zelene, ktoré každým rokom v týchto oblastiach ubúda. Rozsah verejných priestranstiev je pravdepodobne ich najväčších problémom, nakoľko ich udržiavanie je nákladné a náročné. Ďalším problémom sídlisk je Rozvoj mesta = využitý potenciál neustále pribúdajúci počet parkujúcich áut. Je preto nutné posilniť miestne komunity formou komunitných priestorov a iniciatív, ktoré budú úzko pomáhať mestu zlepšovať svoje okolie. Cieľom je samozrejme zlepšiť kvalitu týchto verejných priestranstiev, vybudovať komunitné centrá, no vytvoriť nové parkovacie miesta, napríklad formou hromadných garáží alebo parkovacích miest, ktoré tieto oblasti prevzdušnia. Ďalším dôležitým cieľom je tvorba manuálu regenerácie panelových sídlisk, ktorý bude deﬁnovať kvality a riešiť problémy týchto verejných priestranstiev.

“

Vízia nového Ružomberka I Kapitola _ 3 NA NAJVÄČŠOM RUŽOMBERSKOM SÍDLISKU CHÝBA LEPŠIA OBČIANSKA VYBAVENOSŤ. SÚČASNÉ VEDENIE MESTA TAM CHCE POSTAVIŤ NOVÝ DOMOV DÔCHODCOV “ Každá mestská štvrť potrebuje sústavnú obnovu a rozvoj, aby držala krok s dobou a slúžila aktuálnym potrebám svojich obyvateľov čo najlepšie. Problémovým sídliskom v Ružomberku je napríklad Klačno. My v ňom však vidíme potenciál, a preto v tejto lokalite navrhujeme nové moderné bývanie pre rodiny s deťmi, detské ako aj športové ihrisko či nové obchodné centrum s komplexnou občianskou vybavenosťou ako je napr. pošta, lekáreň, kvetinárstvo, kaviareň, rýchle občerstvenie či bankomat. Súčasťou by mali byť tiež nové cesty, chodníky, úprava zelených plôch a množstvo nových parkovacích miest. Súčasné Mestské zastupiteľstvo v Ružomberku má zámer vybudovať na sídlisku Klačno domov dôchodcov. Na toto sídlisko je však potrebné dodať dlho požadovanú občiansku vybavenosť, ako je obchodné centrum s potravinami, lekárňou, bankomatom, kaviarňou, rýchlym občerstvením, novým bývaním, potrebnou infraštruktúrou, detským ihriskom a úpravou prostredia pre oddych, ktoré tu citeľne chýbajú. Nový domov dôchodcov potreby obyvateľov Klačna nenaplní, naopak zvýši počet jeho obyvateľov s rovnakými potrebami, ktoré na sídlisku nedokážu byť v súčasnosti naplnené. 3332

V modernom svete sa dnes už mestá navrhujú s užívateľom na prvom mieste. Zdĺhavé byrokratické plánovanie a nezaujímavý urbanizmus bez zmyslu pre lokalitu a detail prítomné v Ružomberku už nielen nie sú v móde, ale sú tiež dokázateľne nefunkčné. Týmto spôsobom sa totiž stráca autentický priestor, a v meste sa nevytvára potrebná rôznorodosť. Aj preto treba využívať Ružomberok v detaile Detaily tvoria jeden celok, ktorý je výsledkom koordinácie rôznych spolkov a inštitúcii mesta. Tie sa podieľajú nielen na tvorbe stratégie a jej realizácii, ale aj na rôznych pridružených aktivitách.

DETAIL MESTA JE FYZICKOU MANIFESTÁCIOU VŠETKÝCH PLÁNOV. JE TO PRÁVE TO, S ČÍM SA BEŽNÝ ČLOVEK DENNE STRETÁVA, A ČO SI NÁSLEDNE OBĽÚBI ALEBO TO ODSÚDI. “ “

Pre zvládnutie všetkých týchto tém, ktoré tvoria menšie časti jedného celku, je dôležité mať vypracované konkrétne manuály a koncepčné dokumenty, pretože koniec koncov tak malý detail ako je umiestnenie chodníka v parku alebo rozloženie lavičiek môže rozhodnúť o tom, či toto miesto budú jeho užívatelia vnímať pozitívne alebo negatívne. nové spôsoby navrhovania miest, ktoré vychádzajú z lokálneho poznania súvislostí. Je potrebná nová generácia architektov a dizajnérov, ktorí budú vnímať veci inak, a budú ochotní do kreatívneho procesu transformácie mesta zapojiť aj jeho obyvateľov. Práve tento druh autenticity totiž napomáha tvorbe pozitívneho vzťahu k mestu.

Tak ako interiérové priestory, aj tie exteriérové musia ladiť. Naprieč Ružomberkom nájdeme obrovské množstvo rôznych tvarov či farieb, verejné priestranstvá sú prekombinované, fragmentované, a často nefunkčné a neatraktívne. Takmer každý voľný priestor je zahltený reklamou alebo nahradený novou, no najlacnejšou možnou voľbou, ktorá bude musieť byť onedlho vymenená za novú opäť funkčnú verziu. Na uliciach nájdeme množstvo vizuálne nevzhľadných bariér proti parkovaniu či bariér pre chodcov, ktoré znehodnocujú kľúčové námestia, ulice a parky. Neexistuje jednotný štýl ani jednotná koordinácia, nehovoriac o vybranej palete prvkov, ktorá sa môže naprieč mestom a jeho mestskými časťami používať. V prvej fáze Premyslený a zosúladený mestský mobiliár by sa malo z verejného priestranstva odstrániť všetko, čo tam nepatrí. Následne by sme implementovali nové položky na miesta, kde je to nevyhnutné, alebo potrebné, avšak už v súlade s novovzniknutým manuálom. Sme však toho názoru, že by nemalo ísť o katalógové riešenie. Ružomberok má vlastnú identitu, rovnako ako každá jeho mestská časť. Preto by malo ísť o celú paletu prvkov a ich mutácií, ktoré tieto oblasti na jednej strane vystihujú, a na strane druhej do nej esteticky zapadajú. Dôležitými elementmi sú napríklad aj stĺpy verejného osvetlenia, ktoré potrebujú byť renovované a inovované. CHCEME POUŽITIA RUŽOMBEROKEFEKTÍVNEPOTREBUJE RIEŠENIA. “ Ružomberok je koncepčný a vizuálny chaos. Toto mesto je mozaikou lacných materiálov, kde aj nové opravy si vyžadujú opakované opravy v extrémne krátkom čase. Neexistuje 40 súvislých metrov koordinovane použitých materiálov. Mestská infraštruktúra (cesty i chodníky) je v katastrofálnom stave a jej kvalita je aj vďaka rôznorodosti použitých materiálov nekonzistentná. Dôvodom je aj obmedzený rozpočet vďaka ktorému sa opravy a rekonštrukcie obmedzili na lacné a dočasné riešenia. Podobná situácia je v historickom centre mesta, ktoré už roky neprešlo ďalšou úpravou alebo rekonštrukciou. Vylepšenia sú, no sú prakticky neviditeľné. Náprava musí v tomto prípade byť radikálna a najmä viditeľná. Nehovoríme tu však iba o materiálovom zjednotení, ale tiež o plošnom sfunkčnení verejných priestorov. Je teda potrebné identiﬁkovať súčasný stav a navrhnúť postupnú výmenu a revíziu, vrátane vytvorenia materiálovej palety mesta. Na to však bude taktiež potrebné najskôr vypracovať manuál, a následne tieto zmeny zapracovať do verejných zón.

Vízia nového Ružomberka I Kapitola _ 3

VYTVORIŤ KRÁSNE MESTO, JE POTREBNÉ DEFINOVAŤ KVALITU A VYTVORIŤ UKÁŽKOVÉ KOMBINÁCIE

PRVKOV ZO SCHVÁLENEJ PALETY. “ 3534

Územné plány a ich vnímanie verejnosťou

RK2030

Územné plány I Kapitola _ 4 3736

Územné plány Kapitola 4

Územný plán CMZ Ružomberok, archív Mesto Ružomberok

Rozvoj každého mesta je ovplyvnený zákonmi a kvalitou zákonných procesov, na ktorých zlepšovaní je potrebné neustále pracovať. Každá zmena v tejto oblasti je však zdĺhavá, nakoľko si vyžaduje nielen dôkladnú prípravu, ale aj dlhodobú prácu tímu odborníkov. Isté však je, že na schvaľovacie procesy je v súčasnej dobe vyvíjaný obrovský tlak, ktorý jednotlivé inštitúcie

Ak sa niektorá z častí, o ktoré sa mesto stará, dostáva k limitom svojej kapacity, začnú na tento jav poukazovať mnohé ukazovatele. Jedným z nich je intenzita dopravy, no doprava sama o sebe. V mnohých mestách je bežnou praxou pravidelné spracovanie dopravnej štúdie (DKP - dopravno-kapacitné posúdenie). Tieto analýzy dôkladne určia, či INVESTORI A OBČANIA SA NA ROZVOJI MESTA MUSIA SPOLUPODIEĽAŤ. V OPAČNOM PRÍPADE JE PROCES ÚZEMNÉHO ROZVOJA NEFUNKČNÝ“. je pre danú časť mesta nová výstavba a ďalšie dopravné zaťaženie únosné, alebo nie. V tomto bode je potrebné zmieniť aj fakt, že súčasný územný plán Ružomberka nereﬂektuje aktuálnu dopravnú situáciu v meste. Prečo? Dôvodom môže byť jeho zastaranosť, ale tiež to, že nebral do úvahy niekoľko násobný nárast počtu automobilov v meste, nakoľko počítal s dokončením mestského obchvatu a diaľnice D1. Mesto dokáže určiť, kde presne sa nachádza problém iba na základe dopravnokapacitného posúdenia. Tieto štúdie by preto mali byť pravidelne realizované. Doprava ako dôležitý ukazovateľ mala byť súčasťou procesu už od samého začiatku, t. j. od prípravy zadania a rokovaní o návrhu. Len tak totiž môžeme naplno využiť zastaviteľné územie a určiť najdôležitejšie rozvojové lokality, čím zabezpečíme ich predvídateľný rozvoj. Návrh letného kúpaliska, archív OZ Nový Ružomberok

Územné plány I Kapitola _ 4 3938 nezvládajú personálne, ani materiálne. Následkom je zdĺhavý proces plný dezinformácií a technických problémov. Celý tento byrokratický a netransparentný proces by pritom pomohlo zefektívniť iba niekoľko praktických zmien. Aby však k tomu mohlo dôjsť, je potrebné najskôr vykonať podrobný audit odbornej výkonnosti zapojených územno-plánovacích sekcií. Územné plánovanie je dôležitou činnosťou pri ktorej vznikajú podrobné plány pre regulovanie nielen funkcie území, ale aj priestorových vzťahov, výšky novej zástavby, či vzniku nových verejných priestorov. Je to zároveň základný spôsob, ako do procesu tvorby mesta zapojiť verejnosť. Tá by však Verejnosť je dôležitá

Územné plány I Kapitola _ 4 Verejnosť územné plánovanie nevníma pozitívne. Pod týmto pojmom si väčšina ľudí predstaví úzku skupinu expertov, politikov, prípadne bohatých súkromných investorov, ktorí rozhodujú o tom, ako bude vyzerať mesto, v ktorom žijú. Tento proces vnímajú ako abstraktnú a technickú disciplínu. Korupcia, individuálne záujmy, či netransparentné postupy vyvolávajú vo verejnosti frustráciu. Aj to je dôvod, prečo sa verejnosť do rozvoja mesta už dlhodobo nezapája ani vtedy, keď na to dostala Územné plánovanie je potrebné správne odkomunikovať KU ZMENE KOMUNIKÁCIE MUSÍ MESTO PRISTÚPIŤ KREATÍVNE, ANALYTICKY, ALE TIEŽ SYSTEMATICKY. “ príležitosť. Pre mesto a mestskú samosprávu je to škoda. Rozvoj mesta je založený na dôvere a spolupráci, a tak by mal byť aj vnímaný. Problémom v tomto prípade výnimočne nie je iba samotné mesto. Kultúra dialógu a spolupráce absentuje na celom Slovensku. Riešením je zmena pohľadu na komunikáciu a prístup k nej. 4140

Ak chceme zlepšiť komunikáciu rozvoja mesta, musíme hovoriť k ľuďom jasne a s jasným cieľom. Koho chceme osloviť? Čo tým sledujeme? Stojíme o spätnú väzbu a dialóg alebo iba komunikujeme verejnosti informácie formou budovania povedomia? Ako so spätnou väzbou naložíme? Je predmet komunikovaných informácií či položených otázok dohľadateľný na verejných miestach, kde sa o ňom môžu obyvatelia jednoducho a rýchlo dozvedieť viac? Druhou zásadou komunikácie je vždy stavať fakty nad dojmy. V tom by nám mal pomôcť rešerš vďaka ktorému pochopíme, kto a ako o rozvoji mesta píše, a aké témy sú pre obyvateľov a návštevníkov mesta dôležité. Ako má vedenie mesta komunikovať rozvoj mesta?

Verejnosť územné plánovanie nevníma pozitívne. Pod týmto pojmom si väčšina ľudí predstaví úzku skupinu expertov, politikov, prípadne bohatých súkromných investorov, ktorí rozhodujú o tom, ako bude vyzerať mesto, v ktorom žijú. Tento proces vnímajú ako abstraktnú a technickú disciplínu. Korupcia, individuálne záujmy, či netransparentné postupy vyvolávajú vo verejnosti frustráciu. Aj to je dôvod, prečo sa verejnosť do rozvoja mesta už dlhodobo nezapája ani vtedy, keď na to dostala príležitosť. Pre mesto a mestskú samosprávu je to škoda. Rozvoj mesta je založený na dôvere a spolupráci, a tak by mal byť aj vnímaný. Problémom v tomto prípade výnimočne nie je iba samotné mesto. Kultúra dialógu a Pohľad na centrum mesta, archív OZ Nový Ružomberok

Ďalším krokom je podať verejnosti informácie spôsobom, ktorý im je prirodzený. Keď založíte novú značku a opýtate sa skúseného marketéra, ako ju má komunikovať, odpovie vám, že najlepší spôsob je komunikácia formou príbehu. Ľudia odjakživa vnímajú svet na základe príbehov, ktoré sú pre nich, okrem iného, ľahšie pochopiteľné a zapamätateľné. Nezáleží teda na tom, o aký priestor ide, alebo či sa jedná o budovu, projekt, či prvky infraštruktúry, všetko môžeme chápať cez vzťahy medzi vlastníkmi, užívateľmi, správcami, či tvorcami a ich zámermi či víziami.

Pri komunikácii s verejnosťou je tiež dôležité správne načasovanie. Je potrebné vždy strategicky vyberať témy, ktorými sa budeme zaoberať, a prioritizovať tie dôležité. Nemali by sme však zostávať iba pri jednej správe. Každý projekt je nutné komunikovať za pomoci dlhodobého a pravidelného toku informácií a konštruktívnych správ, ktoré odrážajú skutočné činy. Je tiež potrebné vytvárať príležitosti na komunikáciu. Jednou z možností je manažovanie partnerstiev, ktoré môžu smerovať k spoluorganizovaniu rôznych podujatí. Práve to je jeden zo spôsobov, ako vhodne komunikovať informácie o mestskom rozvoji. Musíme si ale vybrať iba perspektívne a populárne podujatia, a následne s nimi pestovať dlhodobé programové partnerstvo. Naším cieľom je tiež vytvárať a podporovať rôzne platformy, ktoré zabezpečia pravidelné stretnutia expertov a verejnosti.

Územné plány I Kapitola _ 4

4342

RAST RUŽOMBERKA TKVIE V NEUSTÁLOMEXISTUJÚCICHZLEPŠOVANÍ

ŠTRUKTÚR A FUNKCIÍ MESTA. “ Návrh letného kúpaliska a športového areálu na Klačne, archív OZ Nový Ružomberok

Doprava v meste I Kapitola _ 5 4544

Doprava v meste RK2030

Pohľad zo sídliska Baničné archív OZ Nový Ružomberok

Mesto bez dopravy nemôže existovať. Súčasné mestá sa rozširujú do šírky, a aj preto potrebujú obyvatelia denne prekonávať čoraz väčšie vzdialenosti. K tomu potrebujú dopravné prostriedky, mestskú hromadnú dopravu, alebo vlastné nohy. Zvyšujúci sa počet ľudí v okolitých mestských satelitoch však spôsobuje aj zaťaženie dopravnej infraštruktúry, a tak otázkou zostáva v podstate iba to, ako tento problém dokážu mestá vyriešiť, prípadne či naň vôbec dokážu

Kapitola 5

Doprava v meste - MHD, cyklotrasy, a parkovanie

Graﬁkon MHD Ružomberok, archív www.ihmd.sk

Ak chce mesto začať účinne riešiť problém s mobilitou a dopravou, musí si uvedomiť, že výsledným cieľom nemá byť primárne zníženie počtu motorových vozidiel v uliciach, ale zvýšenie počtu obyvateľov, ktorí sa dokážu v primeranom čase premiestniť do cieľa. Iba takto sa mesto môže postaviť k rôznym formám mobility rovnako, aby žiadny účastník dopravy nebol znevýhodnený. Variabilita dopravných možností by v meste mala byť zachovaná, avšak to nevylučuje snahu mesta o motivovanie jeho obyvateľov k využívaniu hromadnej dopravy, či aktívne vytváranie lepších podmienok pre využívanie ekologických foriem dopravy, ako sú chôdza či bicykel. Tak sa vytvára priestor pre ľudí, pre ktorých je používania auta nevyhnutnosťou. Predpokladom však je vytvorenie zmysluplného dopravného systému a vízia jeho rozvoja. Doprava v Ružomberku dnes vďaka polohe mesta vyvoláva skôr negatívne emócie. Mesto má dlhodobo logistické problémy spôsobené najmä stále nedokončenou stavbou diaľnice, ktorú, bohužiaľ, nedokáže ovplyvniť. Tak či onak, sú spôsoby, ako mesto dokáže tieto problémy aspoň zmierniť. Existujú rôzne plány a strategické dokumenty týkajúce sa dopravy, ale ich plnenie je slabé, a často sú len formálnym nástrojom na získavanie eurofondov bez väčších výsledkov alebo udržateľného ﬁnancovania.

TO, ŽE OBYVATELIA PRI CESTE Z PRÁCE A DO PRÁCE STOJA V ZÁPCHACH NEMUSÍ NUTNE SÚVISIEŤ S TÝM, ŽE SI VYBRALI NEVHODNÝ DOPRAVNÝ PROSTRIEDOK. JE TO ČASTO DOPRAVNÝCHNÁSLEDKOM KAPACÍT, KTORÉ SÚ NEPOSTAČUJÚCE. “ reagovať. To, že obyvatelia pri ceste z práce a do práce stoja v zápchach nemusí nutne súvisieť s tým, že si vybrali nevhodný dopravný prostriedok. Je to často následkom dopravných kapacít, ktoré sú v dnešnej dobe už nepostačujúce. Riešenie však nespočíva iba v pridávaní jazdných pruhov. Zlepšenie dopravnej situácie nestojí na jednom opatrení, práve naopak, je potrebné vytvoriť celý balík riešení, ktorý bude pozostávať z novej logiky mestskej mobility. Mesto by sa tiež malo snažiť pomôcť nielen obyvateľom, ale tiež samému sebe, zvýšením kvality iných druhov dopravy.

Doprava v meste I Kapitola _ 5 4746

“ Organizácia dopravy ovplyvňuje zdravie mesta. Mesto bez dopravy nemôže existovať, no pravdou je, že mobilita so sebou prináša aj mnohé negatívne javy. Jedným z nich je napríklad kvalita ovzdušia a životného prostredia, ktorá sa podieľa na objeme oxidu uhličitého v meste až jednou tretinou. S automobilovou dopravou sa však spája aj hluk, ktorý výrazne ovplyvňuje ľudí a prostredie, v ktorom žijú. Zdravie mesta je tak vo veľkej miere previazané so zdravím jeho obyvateľov. Aj preto by mesto malo investovať do aktívnej formy mobility, čím sa zlepšujú obe oblasti súčasne. Tvorba údržba infraštruktúry pre chodcov a cyklistov navyše nie je v porovnaní s motorizovanou dopravou tak nákladná a prispieva k odbremeneniu ciest. Ružomberok a žiadne iné mesto by nedokázalo zo dňa na deň prestať fungovať bez automobilovej dopravy. Autá tak vždy boli a navždy zostanú súčasťou mestskej mobility. Navyše táto doprava poskytuje obyvateľom mesta určitú formu rýchlosti a komfortu. Aj preto musí mesto aktívne pracovať na motivácií obyvateľov vymeniť autá za iný druh ekologickejšie dopravy. To sa však môže podariť iba vtedy, keď budú alternatívne formy dopravy rovnako časovo efektívne a pohodlné. Aj keď ich stále nebude využívať každý, táto možnosť v meste musí existovať. Je dôležité si uvedomiť, že bežní obyvatelia sa rozhodujú na základe vlastných preferencií, a nie s ohľadom na environmentálnu záťaž.

Sme si vedomí toho, že čiastkové riešenia sú nepostačujúce. V Ružomberku je potrebná komplexná zmena celého nastavenia udržateľnej mobility, ktorá bude postavená na niekoľkých vzájomne sa ovplyvňujúcich oblastiach. Prvou sú chodci a ich podpora. Pešiemu pohybu je potrebné priznať dôležitosť, nakoľko práve ľudia dokážu vytvoriť živý priestor a odľahčiť dopravné tepny. Spolu s cyklistami patria chodci do skupiny, ktorá sa po meste „prepravuje” ekologickou formou dopravy, čím prispievajú k čistejšiemu a tichšiemu miestu pre život. Druhou skupinou je mestská hromadná doprava, ktorej kvalita a efektívnosť môže výrazne prispieť k nižšej záťaži mestských ciest. Poslednou oblasťou je automobilová doprava, ktorej stav sa v Ružomberku stáva kritickým.

V RUŽOMBERKU JE POTREBNÁ KOMPLEXNÁ ZMENA CELÉHO NASTAVENIA UDRŽATEĽNEJ MOBILITY, KTORÁ BUDE POSTAVENÁ NA NIEKOĽKÝCH VZÁJOMNE SA OVPLYVŇUJÚCICH OBLASTIACH. “

Možné zlepšenie preto musí prísť ruka v ruke s koncepčnou zmenou, ktorá bude brať do úvahy aj ľudský rozmer. Doprava v meste musí byť zameraná na ľudí, nie na autá. Musí preto byť deﬁnovaná hierarchia cestnej siete a rozhodnutí týkajúcich sa rôznych mestských okruhov. Mesto by tiež malo podporovať tvorbu dopravných uzlov, kde je možné rýchlo a jednoducho prestúpiť z jedného dopravného prostriedku na iný. Tieto rozhodnutia však musia byť urobené na základe dát a cieľov stanovených v novej koncepcii dopravy, nie na základe pocitov alebo čiastkových riešení už vzniknutého problému.

Doprava v meste I Kapitola _ 5 4948

MESTO MÁ LOGISTICKÉDLHODOBO PROBLÉMY SPÔSOBENÉ NAJMÄ STÁLE NEDOKONČENOU STAVBOU DIAĽNICE, KTORÚ, BOHUŽIAĽ, NEDOKÁŽE OVPLYVNIŤ.

Doprava v meste I Kapitola _ 5 50 51

Finančné zabezpečenie systému MHD, ktoré umožní jej strategický rozvoj, ale tiež zmena postoja obyvateľov sú faktormi ovplyvňujúcimi to, koľko ľudí v meste MHD využíva. Ružomberská MHD

Ak má byť MHD lepšie organizovaná a atraktívna pre Ružomberčanov, je k tomu potrebný adekvátny rozpočet. MHD by mala byť prehľadnejšia a používateľsky príjemnejšia, s jednoduchou sieťou liniek a častejšie jazdiacimi spojmi. Jazdiť by preto malo viac spojov v intervaloch 4-10, no maximálne 15 minút. Úprava a posilnenie spojov platí aj pre prímestskú hromadnú dopravu do mestských častí. V Ružomberku stále ešte existujú lokality, kam MHD nejazdí vôbec, prípadne najbližšia zastávka je veľmi ďaleko od cieľa. Aj preto je naším cieľom zabezpečiť dostupnosť celého mesta. Musia preto najskôr byť stanovené štandardy dostupnosti, intervalov spojov, ale tiež množstva prestupov na ceste k dôležitým miestam. Sieť navrhnutých liniek potom musí s týmito štandardmi korešpondovať. Musia byť vystavané nové trate a intervaly MHD musia byť zjednotené tak, aby bola na jednotlivých spojoch zaistená ich nadväznosť. Na to je potrebné mať na pamäti, že budovanie bezpečnej a atraktívnej cyklosiete neznamená maľovanie cyklistických pruhov na frekventovaných cestách. Ak majú obyvatelia presedlať na bicykle, je potrebné vybudovať kontinuálne trasy, ktoré sú bezpečné a fyzicky oddelené od rušných ciest. Pokiaľ mesto ľuďom ponúkne kvalitné chodníky a cyklotrasy, budú ich využívať, a to najmä na kratšie vzdialenosti. Nie každý má vo svojom voľnom čase priestor na športové aktivity, a preto je pre mnohých aktívny presun po meste jedinou možnou formou aktívneho pohybu. Aktívna doprava tak robí ľudí zdravšími, no mesto sa musí zhostiť vytvorenia vhodných podmienok pre tieto formy mobility, ktoré budú zároveň korešpondovať s osobnými preferenciami ľudí. Bližšie sa budovaniu konkrétnych cyklotrás venujeme v kapitole o cestovnom ruchu v našom meste.

SÚVISLÉ A BEZPEČNÉ CYKLOTRASY ĽUDIA VYUŽIJÚ NAJMÄ NA KRATŠIE VZDIALENOSTI. V TOMTO PRÍPADE TOTIŽ BUDE BICYKEL NAJRÝCHLEJŠÍM SPÔSOBOM DOPRAVY. “ Pohľad zo sídliska Baničné archív OZ Nový Ružomberok Pohľad na areál SAD Ružomberok, archív OZ Nový Ružomberok

MHD komfortnejšia, tým viac ľudí ju využíva, a tým viac sa znižuje počet áut na cestách.

Mestská hromadná doprava je najdôležitejšou zložkou mestského dopravného systému. Čím je

KVALITNEJŠIA INFRAŠTRUKTÚRA ZNAMENÁ AJ LEPŠIE RIEŠENIA PRESTUPNÝCH UZLOV, KTORÉ ZAISTIA

POHODLNEJŠIE A JEDNODUCHŠIE PRESTUPY.

Mesto musí mať jasno v tom, kde sa na aký druh dopravy zamerať. Autobusové linky sú napríklad v Ružomberku nosným spôsobom mestskej hromadnej dopravy. Je preto potrebné investovať čas a ﬁnancie do ich rozvoja, rozšírenia, zrýchlenia, a do efektívneho získavania a následného využitia na to určených eurofondov. Ak by sa autobusové a využívanie rôznych druhov verejnej dopravy. Aj preto plánujeme tiež zvážiť možnosť MHD zdarma ako beneﬁt súvisiaci napríklad s parkovaním v určitej časti mesta. Na vytvorenie konkrétneho návrhu však bude najskôr potrebné vykonať už spomínaný audit mestskej hromadnej dopravy, a následná konzultácia s odborníkmi. Uvažovať budeme aj o možnosti “ Husto zastavené sídlisko Baničné archív OZ Nový Ružomberok

Doprava v meste I Kapitola _ 5 5352

JE POTREBNÉ UROBIŤ DÔSLEDNÝ AUDIT MHD A ZISTIŤ, KDE JE NEDOSTATOČNÁ,DOPRAVA A KDE JE NAOPAK PREBYTOČNÁ. “ K zlepšeniu organizácie MHD pomôže aj prispôsobenie liniek reálnemu dopytu cestujúcich. Je potrebné urobiť dôsledný audit mestskej hromadnej dopravy a zistiť, kde je doprava nedostatočná, a kde je naopak prebytočná. Na základe týchto údajov potom dopravný podnik dokáže dopravu prispôsobiť potrebám obyvateľov. Väčšia spoľahlivosť a stabilita MHD sa totiž dá docieliť iba minimalizovaním počtu zmien v už zabehnutej doprave a lepším plánovaním. Pri veľkých podujatiach v meste by mala byť MHD prvou voľbou obyvateľov, nakoľko zníži nielen zápchy, ale tiež problémy s parkovaním vozidiel. V tomto prípade by mala byť dostupná aj posilová alebo kyvadlová doprava, na ktorú sa návštevníci môžu spoľahnúť. Aby tieto zmeny mohli v Ružomberskej MHD fungovať, bude potrebné tiež zmeniť a zlepšiť jej infraštruktúru. Tým sa výrazne skráti dĺžka cestovania a zvýši sa tak atraktivita tejto dopravy pre obyvateľov. Samozrejme, kvalitnejšia infraštruktúra znamená aj lepšie riešenia prestupných uzlov, ktoré zaistia pohodlnejšie a jednoduchšie prestupy. Ideálnym riešením by bolo vytvoriť miesta, kde je možné prestúpiť na jednej bezbariérovej zastávke. Aby sa cestujúci cítili príjemne a komfortne, je potrebné investovať aj do renovácie a modernizácie zastávok, ktoré im zároveň poskytnú informácie o verejnej doprave a oboznámia ich s prípadným meškaním spojov. Moderné zastávky sú odrazom fungujúceho mesta, ktoré ho zároveň reprezentujú, a zlepšujú jeho celkovú atmosféru. Rovnako pocit z cestovania ovplyvňuje aj stav vozidiel. Autobusy by preto mali byť udržiavané v dobrom stave, mali by byť pravidelne čistené a servisované, no tiež by mali mať bezbariérový prístup.

Každodenné zápchy v meste a na príjazdových cestách naznačujú, že automobilová doprava je v Ružomberku v kritickom stave. Rastúci počet áut v meste, ktorý je spojený aj s faktom, že Ružomberok je dôležitým dopravným uzlom, spôsobuje výrazné zdržania, a spomalená premávka znižuje komfort tohto druhu dopravy. Pridávanie jazdných pruhov však nie je riešením tejto situácie. Práve naopak, pridávanie jazdných pruhov zvyšuje používanie áut, a dopravnú situáciu ešte viac zhoršuje.

“ Okrem podpory MHD a bezemisnej formy dopravy mesto musí vytvárať podmienky na to, aby jazda autom bola čo najkratšia, najefektívnejšia, no tiež aby existovala alternatíva redukovania jazdy autom, a jej kombinácia s inou dopravou. Jedným z bodov, kde Ružomberok v tomto smere výrazne zaostáva je budovanie záchytných parkovísk pri železničnej stanici, kde by cestujúci mohli odstaviť auto a pokračovať vlakom alebo autobusom. Mesto má v tomto smere síce obmedzené kompetencie, no má možnosť vytvoriť partnerstvo so Železnicami SR prípadne na ne aspoň aktívne apelovať, aby podobné projekty realizovalo.

Parkovanie je však problémom nášho mesta vo všeobecnosti. Vodiči sa sťažujú na nedostatok parkovacích miest, chodci zase na nedostatok miesta na chodenie. V Ružomberku sa tak dostávame do kritickej situácie, kedy je počet parkovacích miest nepostačujúci na počet áut, ktoré v meste potrebujú zaparkovať. Ďalšou kritickou oblasťou sú kuriéri a zásobovacie dodávky, ktoré často blokujú chodník alebo cesty. Tu by síce mohlo byť riešením vytvorenie krátkodobých odstavných plôch alebo parkovacích miest, no mesto vo všeobecnosti potrebuje jednotný parkovací systém, a to najmä v širšom centre. Už dnes aktívne pracujeme na tom, aby sme na vybudovanie mestského parkovacieho systému získali grant, ktorý zastreší aj vybudovanie záchytného parkovacieho domu. Centrum mesta s jeho okolím, archív OZ Nový Ružomberok

Doprava v meste I Kapitola _ 5 5554

Optimalizáciadopravyautomobilovejvmeste KEDY JE POČET PARKOVACÍCH MIEST NEPOSTAČUJÚCI NA POČET ÁUT, KTORÉ V MESTEZAPARKOVAŤ.POTREBUJÚ

V RUŽOMBERKU SA POSTUPNE DOSTÁVAME DO KRITICKEJ SITUÁCIE,

PRE BEŽNÝCH ĽUDÍ, NIE PODNIKATEĽOV, KTORÍ SI TU ZDARMA PARKUJÚ SVOJE SLUŽOBNÉ AUTÁ. Problém s parkovaním sa dá v meste riešiť aj jeho reguláciou, t. j. zavedením regulovaného parkovania s pravidlami a poplatkom. To je účinné najmä tam, kde v určitom čase počas dňa pravidelne dosahuje obsadenosť parkovacích miest viac ako 90 %. Samozrejme, s výnimkou obyvateľov, ktorí sú rezidenti danej oblasti. Rezidenti budú v daných lokalitách zvýhodnení, a budú si môcť zakúpiť rezidenčnú parkovaciu kartu, ktorá im umožní parkovanie v okolí svojho bydliska, no tiež im ponúkne zvýhodnené využívanie MHD, čo má týchto obyvateľov podnietiť k využívaniu verejnej dopravy. Parkovacie karty pre nerezidentov by v ideálnom prípade nemali byť dlhšie ako na týždeň, a mali by obsahovať neobmedzený prístup k MHD. Iba tak má mesto možnosť motivovať ľudí k tomu, aby auto nechali stáť, a začali využívať MHD.

5756

Súbežne so snahami mesta o zníženie počtu áut parkovaných v meste je potrebné pracovať na budovaní nových parkovacích plôch s dôrazom na ekologické riešenie. To máme v pláne vybudovat so systémom EcoRaster. Nové parkoviská by mali vyrásť v celom meste, avšak musia byť postavené s citom a zohľadnením vhodného urbanizmu a ekológie. Počítame aj s úpravou parkovania pred Ústrednou vojenskou nemocnicou, a to buď formou prístupu z Bystrickej cesty, alebo postavením nového parkovacieho domu. Tak, či onak, prevádzkovateľom systému regulovaného parkovania musí byť výhradne mesto Ružomberok. Nikto iný by nemal do rozhodnutí v oblasti parkovania zasahovať, no ani by z neho nemal proﬁtovať. To je totiž jediný spôsob, ako môžu zo získaných prostriedkov proﬁtovať jeho obyvatelia, a nie súkromné osoby. Výnosy môžu, a mali by byť, znovu investované do dopravy a zlepšenia mobility v meste, no tiež do budovania cyklistickej, pešej, automobilovej infraštruktúry. Navrhujeme tiež úpravu parkovacích noriem, medzi ktoré patrí napríklad zavedenie maximálnej doby parkovania na niektorých frekventovaných parkoviskách. Ružomberok by mal obyvateľom svojim prístupom ukázať, že v dnešnej dobe už nie je v meste potrebné vlastniť auto. Ružomberok by sa tiež mal snažiť motivovať ľudí k populárnym riešeniam, ako je napríklad využívanie zdieľaných automobilov, bicyklov, či iných dopravných prostriedkov, no tiež by sa mal snažiť o zvýšenie aktivity obyvateľov. Za malý poplatok tak totiž získajú prístup k autám alebo dopravným prostriedkom aj tí ľudia, ktorí ich používajú iba občas, prípadne si ich bežne nemôžu vôbec dovoliť. Ružomberok by mal obyvateľom svojim prístupom ukázať, že v dnešnej dobe už nie je v meste potrebné vlastniť auto. Ružomberok by sa tiež mal snažiť motivovať ľudí k populárnym riešeniam, ako je napríklad využívanie zdieľaných automobilov, bicyklov, či iných dopravných prostriedkov, no tiež by sa mal snažiť o zvýšenie aktivity obyvateľov. Za malý poplatok tak totiž získajú prístup k autám alebo dopravným prostriedkom aj tí ľudia, ktorí ich používajú iba občas, prípadne si ich bežne nemôžu vôbec dovoliť.

“

JE POTREBNÉ SPRÍSTUPNIŤ NA SÍDLISKÁCH PARKOVANIE

S veľkým problémom sa potýkajú aj ružomberské sídliská. Preto plánujeme zmeniť parkovaciu politiku aj na sídliskách, kde každá rodina získa možnosť parkovať jedno auto zdarma, a každé ďalšie auto bude parkovať za poplatok. Je totiž potrebné sprístupniť parkovanie pre bežných ľudí, nie pre podnikateľov, ktorí na sídliskách zdarma parkujú svoje služobné autá. Na každom sídlisku rovnako plánujeme rozšíriť parkovacie plochy, no tiež by mali vzniknúť parkovacie domy.

Doprava v meste I Kapitola _ 5

Mesto fungujúce ako hodinkyKapitola

Čo je kľúčové pre kvalitu služieb, ktoré mesto poskytuje jeho obyvateľom, či pre kvalitné riadenie mesta? Efektívna, otvorená a inteligentná samospráva. Tú súčasnú často brzdí zbytočná byrokracia, nekoordinovanosť, no i nejasné rozdelenie kompetencií. Spolupráca medzi mestom a mestskými časťami takmer neexistuje a tieto dva orgány spolu takmer nekomunikujú. Ružomberčania strácajú vieru v samosprávu a v to, že ich názor bude vypočutý.

Širšie centrum a sídlisko Roveň z výšky, archív OZ Nový Ružomberok

Mesto ako hodinky I Kapitola _ 6 5958

Mestoakofungujúce hodinky 2030

“ PONÚKAME NOVÝ PRÍSTUP K MESTU V KTOROM SPOLOČNE ŽIJEME. NA NÁZORE RUŽOMBERČANOV A NA ICH

NÁM

Hlavným problémom, ktorý bráni v kvalitnom riadení mesta a presadzovaní zmien, je slabý výkon úradu. V štruktúrach mesta pôsobí veľké množstvo odborníkov, ktorých potenciál je nevyužitý, a to predstavuje pre mesto a jeho rozvoj reálnu hrozbu.

Ak sa má mesto posúvať vpred, je nutné, aby fungovanie radnice prešlo procesným auditom, a aby boli závery čo najskôr riadne zapracované do denného chodu úradu. Následne sa musia prehodnotiť jeho výsledky, a v prípade potreby vykonať ďalší audit, ktorý sa bude úzko zameriavať na kompetencie zamestnancov, schvaľovacie procesy, či tok informácií a predávanie dokumentov. Cieľom má byť zvýšenie efektivity úradu, no tiež určitá štandardizácia procesov. Vďaka tomu môžeme zabrániť napríklad duplicitám v agendách rôznych oddelení úradu, ale tiež odvádzaniu pozornosti primátora a rozhodovacích orgánov od dôležitých problémov agendou, ktorú dokážu vyriešiť aj riaditelia týchto oddelení. To všetko totiž ovplyvňuje chod úradu, no tiež zvyšuje náklady na jeho fungovanie. Bez stanovenia procesných štandardov vrátane záväzných termínov, je takmer nemožné mať správne fungujúcu Časovésamosprávu.posuny pri riešení bežnej agendy sú zapríčinené personálnou poddimenzovanosťou podporných oddelení. Na základe auditu by mali byť teda navrhnuté aj personálne zmeny či rýchle posilnenie personálnych kapacít podporných oddelení. Tie musia mať opäť jasne deﬁnované kompetencie a funkcie v štruktúre úradu. Rovnaký prístup je potrebný aj pri redukovaní počtu poslancov, ktorých je momentálne 25, a volebných obvodov, ideálne na jeden, avšak maximálne na štyri volebné obvody.

Mesto ako hodinky I Kapitola _ 6 6160 Je preto potrebné kompletne pretvoriť mestské politiky a procesy. Začnime aktívne pracovať s dátami a zapojme viac obyvateľov mesta. Klaďme väčší dôraz na etiku a zaveďme protikorupčné opatrenia, na základe ktorých budeme môcť aspoň čiastočne obnoviť dôveru obyvateľov v mestskú samosprávu. Súčasťou aktivít musia byť aj plány na riešenie dlhodobých problémov mesta, akými sú napríklad čistota mesta ale mestské ﬁrmy. Ako teda môže v takto nefunkčnom meste dôjsť k novému rozdeleniu kompetencií a sprehľadneniu procesov v rámci úradu? Jedine zmenou kompletnej štruktúry mesta, ktorá bude postavená na oddelení výkonnej, riadiacej a strategickej zložky. Mnohí ľudia tak získajú reálnu zodpovednosť za jednotlivé úseky a za svoju činnosť, no s tým sa zároveň objaví aj lepšia kontrola rozhodovacej a výkonnej činnosti. Skvelé je, že toto usporiadanie sa bude dať aplikovať na všetky krátkodobé, strednodobé i dlhodobé plány. Všetka byrokratická agenda, vrátane tej každodennej, bude spadať pod výkonnú zložku. Tá bude mať na starosti vydávanie záväzných stanovísk, či rôznych povolení. Náplňou strategickej zložky tak bude výlučne strategické plánovanie činností a politík s dôrazom na rozvoj a plánovanie Ružomberka. Z hľadiska manažmentu jednotlivých činností mesto mrhá kapacitami dvoch viceprimátorov, ktorým chýba určenie prioritných oblastí. Tie by mali nielen strategicky viesť, ale tiež by za ne mali zodpovedať.

Neprofesionálny manažment, zlé a nevhodné rozdelenie kompetencií, veľmi slabá práca s ľudskými zdrojmi – to všetko je súčasný stav, ktorý je potrebné nahradiť zmenou v štruktúre správy mesta, novými procesmi, a efektívnejším riadením ľudských zdrojov. DÔVERE ZÁLEŽÍ.

Nové procesy, nové mesto Aby tento systém mohol fungovať, a aby sme zabezpečili jednoduchý a rýchly tok informácií v rámci úradu, zavedieme tiež jednotný celomagistrálny systém archivácie a odovzdávania dokumentov.

SPRAVODLIVÉ ROZHODOVANIE NA ÚROVNI MESTA MUSÍ PREDVÍDATEĽNÉBYŤ

Mesto ako hodinky I Kapitola _ 6

IBA OBSADZOVANI VEREJNÝCH FUNKCIÍ VEREJNÝM VÝBEROVÝM KONANÍM MÔŽE MESTU POMÔCŤ V BOJI PROTI KORUPCII. “

Mestská radnica je inštitúcia, ktorá má slúžiť svojim občanom, a preto by vnútorné rozhodovacie procesy mali byť vykonávané podľa jasných, nemenných a zrozumiteľných pravidiel. Súčasné vnútorné rozhodovacie procesy musia prejsť revíziou a je nevyhnutné, aby začali fungovať na základe určitých štandardov. V prípade, kde sa subjektivita v rozhodovacom procese nedá odstrániť, je potrebné vytvoriť pravidlá a dodatočné kritériá, ktorými sa úrad bude riadiť, ako aj možnosť nápravy tohto rozhodnutia v prípade, že dôjde k priestupku. Aby sa však zmeny a náprava mohli uskutočniť, nejde to bez kvalitných a zodpovedných ľudí. Verejné funkcie jednoducho musia byť obsadzované verejným výberovým konaním, ktoré sa realizuje ako viacstupňový proces, a ktoré zároveň preverí nielen odborné znalosti uchádzačov, ale tiež ich morálny a etický profil. Súčasťou by mali byť aj verejne prístupné interview, ktoré následne znížia možný politický vplyv na rozhodnutie. Podobné pravidlá sa budú vzťahovať na všetky organizácie mesta a mestské firmy. Súčasťou výberového konania a prijímacieho procesu bude aj detailný profil nového zamestnanca, vrátane jeho schopností, zručností, a z toho vyplývajúcich povinností, plánovaných cieľov a výsledkov v určitom čase. Dvojkolový výber bude mať na starosti nezávislá komisia, ktorá následne o výsledkoch a dôvodoch svojho výberu informuje aj verejnosť.

RADNICA MÁ BYŤ LÍDROM V PROCESE HĽADANIA RIEŠENÍ. JEJ ÚLOHOU JE ZABEZPEČIŤ ROZVOJ, KTORÝ BUDE ORGANIZOVANÝ A KOORDINOVANÝ. “

Pokiaľ sa bežní občania alebo podnikatelia obrátia na mesto so žiadosťou o vydanie nejakého rozhodnutia alebo posúdenia, môžu mať pocit, že ﬁnálne stanovisko úradu nebolo objektívne. Na tom nie je nič zvláštne, pretože rozhodnutia mesta v súčasnosti až príliš často vykazujú známky neférovosti a nepredvídateľnosti. A práve v takomto prostredí Ružomberčania strácajú dôveru v mesto. Kvalita služieb obyvateľom upadá a darí sa korupcií. Mnohí silnejší a majetní hráči potom túto slabosť využívajú vo svoj prospech. Mesto však týmto konaním, na základe ktorého bežným ľuďom zostávajú iba nevýhodné alebo nevypovedateľné zmluvy, bráni svojmu rozvoju. No a keďže súbežne tiež zlyháva pri nákupe kvalitných služieb a produktov, Ružomberčania za svoje peniaze nedostávajú adekvátnu kvalitu, čo len pridáva ole do ohňa. Férovosť, transparentnosť a jasné pravidlá si zaslúžia nielen Ružomberčania, ale aj samotní zamestnanci radnice. Na úradoch pracujú ľudia, ktorým na Ružomberku ešte záleží, a vykonávajú svoju prácu spravodlivo. Zaslúžia si preto, aby mestské organizácie mali povesť dôveryhodných inštitúcií. Rozhodovanie a riadenie mesta preto bez výhovoriek a bez výnimiek musí fungovať na základe otvoreného úradu, kde budú obyvatelia podnikatelia cítiť, že vo verejných inštitúciách majú oporu a partnera. Radnica musí byť nestranná, objektívna, a musí vždy Ružomberok ako etické mesto presadzovať verejný, nie privátny záujem. S tým súvisí aj otvorené a férové obsadzovanie verejných funkcií, či ochrana ľudí, ktorí poukazujú na nelegálnu činnosť alebo branie úplatkov. Zmena však môže nastať iba prijatím nových záväzných dokumentov, ktoré budú dlhodobo a konzistentne rešpektované, praktikované a kontrolované. V mnohých prípadoch bude musieť dôjsť tiež k výmene volených a nevolených predstaviteľov úradu, ako aj ich verejnej kontrole, ktorej sa zatiaľ vyhýbajú.

“. 6362

“

KULTÚRU ZVEREJŇOVANIA INFORMÁCIÍ. “

Pri verejných obstarávaniach okrem formálnej stránky musí mesto Ružomberok dbať aj na dodržiavanie základných princípov, ktorými by sa tento proces mal riadiť. Priebeh a výsledok obstarávania musí byť vždy riadne odkomunikovaný verejnosti, a mesto musí byť schopné svoje rozhodnutia presvedčivo odôvodniť, a to ideálne inak ako iba konštatovaním. Mesto jednoducho musí mať zanalyzované a presne určené svoje potreby, a musí tiež poznať spôsob, ako ich efektívne naplniť. Tomu by mali byť prispôsobené podmienky plnenia zmlúv, ktoré firmy alebo jednotlivci vstupujúci do verejného obstarávania musia byť schopní naplniť. Tak sa predíde aj tlakom na zmluvy a dodatky, ktoré sú bežnou realitou pri vznikajúcej časovej tiesni, ktorá následne vedie k uzatváraniu pre mesto nevýhodných zmlúv bez súťaže, alebo s preferenciou určitého uchádzača. Tendre musí vždy pripravovať výhradne kvalifikovaný personál, ktorý je v prípade potreby podporený účasťou odborných konzultantov, a musí mu predchádzať prieskum trhu a spätná väzba. Na základe jasných štandardov sú tendre vždy oznámené v dostatočnom predstihu, a rozhodujúca nie je vždy najnižšia cena, ale tiež kvalita služby a produktu. Ak chceme bojovať proti korupcií, musíme vziať v úvahu aj druhú stranu mince. Je potrebné nielen potrestať vinníkov, ale tiež brániť jedincov s morálnymi hodnotami, ktorí sa na tieto priestupky rozhodnú poukázať. Z praxe vieme, že zamestnanci alebo ľudia, ktorí sa rozhodli na korupciu na radnici poukázať boli zastrašovaní a nútení z úradu odísť. Mnohí tak dnes radšej mlčia, a informácie o nelegálnom konaní svojich kolegov si radšej nechávajú pre seba. To sa musí zmeniť. Z radnice sa musí stať miesto, na ktorom by sa ľudia mali báť o svoje pracovné miesto iba v prípade, že tieto informácie nenahlásia príslušným autoritám, a nie naopak. Zamestnancov je potrebné riadne vyškoliť, aby dokázali tieto nekalé praktiky identifikovať, a následne je nutné im poskytnúť nástroje, ako ich môžu bezpečne, anonymne, a dostupne oznámiť. Týchto jedincov je potom potrebné chrániť pred tlakom a šikanou, ktoré na nich môže niekto z úradu na základe oznámenia uplatňovať. S tým nepriamo súvisí aj vytvorenie tzv. etických kódexov a noriem pre tieto verejné a mestské inštitúcie, ktoré doplnia vzdelanie zamestnancov, a naučia ich konať tak, aby v prvom rade nekalým praktikám zabránili. Za dodržiavanie týchto kódexov bude následne zodpovedať etická komisia.

NESTAČI REALIZOVAŤ VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

MESTO MUSÍ POSILNIŤ

LEN VO FORMÁLNOM SÚLADE SO ZÁKONOM. V PRVOM RADE MUSÍ BYŤ V SÚLADE S VEREJNÝM ZÁUJMOM. Na zabránenie uzatvárania nevýhodných zmlúv je tiež dôležité prijať vnútornú zmluvnú politiku, v ktorej mesto štandardizuje potrebnú zmluvnú dokumentáciu vo vzťahu k tretím stranám. Tá musí obsahovať ochranné, kontrolné i zabezpečovacie mechanizmy, ktoré budú primárne chrániť verejný záujem. Mesto sa tak stane navrhovateľom určitého zmluvného štandardu, nie jeho kontrolovateľom. Radnica tiež musí byť schopná efektívne plnenie zmlúv kontrolovať, a mala by mať možnosť bez sankcií odstúpiť od zmlúv, ktoré nie sú plnené, prípadne sa stali pre protistranu nerealizovateľné. Podobným spôsobom by mali fungovať všetky organizácie mesta.

Mesto ako hodinky I Kapitola _ 6

6564

To, čo nepriamo podporuje nekalé praktiky vo verejných inštitúciách, je nedostatočný dohľad verejnosti a netransparentnosť. Informovanie o rozhodnutiach, predaji, nákupe, plánovaných investíciách, verejných obstarávaniach, grantových a dotačných schémach – to všetko môže mestu pomôcť posilniť informačnú kultúru mesta, a obnoviť dôveru Ružomberčanov v mestské zastupiteľské orgány a podniky. Je preto v záujme verejných činiteľov a úradov, aby sa presadilo pravidelné monitorovanie a zverejňovanie výsledkov hlavných ukazovateľov ich činnosti a činnosti mestských organizácií a ﬁriem.

Zapojenie občanov I Kapitola _ 7 6766 Zapojenie občanov RK2030 Zapojenie občanov do riadenia mesta a participatívny rozpočetKapitola 7 Centrum mesta s jeho okolím, archív OZ Nový Ružomberok

“

Zapojenie občanov I Kapitola _ 7 6968

AKO ZAPOJIŤ VEREJNOSŤ DO ROZHODOVACÍCH PROCESOV O VEREJNÝCH FINANCIÁCH? RIEŠENÍM JE PARTICIPATÍVNYPLNOHODNOTNÝ ROZPOČET.

Rámcová koncepcia rozpočtu je pritom pre obyvateľov mesta dostupná na stránke pr.ruzomberok.sk, ktorá sa participatívnemu rozpočtu venuje, resp. venovala. Vďaka tomuto dokumentu boli vopred deﬁnované východiská a ciele, orgány participovaného rozpočtu, pravidlá a fungovanie participatívnych komunít, spôsob, obsah a procesy participácie. Hlasovanie o projektoch je považované za spôsob rozhodovania, ale iba prípade ak nedošlo ku konsenzu pri ich deliberácii. Doplnkom je aj nie veľmi efektívne internetové hlasovanie.

V pilotnom projekte bolo na participatívny rozpočet vyčlenených 5 000 eur. Bežné výdavky na rok 2013 pre mesto Ružomberok boli podľa dokumentu Programový rozpočet 2013 - 2015 dostupného na oﬁciálnych stránkach mesta Ružomberok (ruzomberok.sk) celkom 16,28 milióna eur. Mesto teda vyčlenilo na participatívny

Po nástupe primátora Igora Čombora sa však všetky snahy o pokračovanie participatívneho rozpočtu de facto zastavili a ďalej nerealizovali. Realizácia všetkých ročníkov participatívneho rozpočtu v Ružomberku navyše prebehla bez záväzného formálneho rámca, ktorý by tento inštitút etabloval z hľadiska úloh a postavenia zúčastnených strán, formy a priebehu participatívneho procesu v stanovenom cykle. Mesto navyše ani netuší, v akom stave sú dnes projekty, ktoré boli v rokoch 2013 - 2015 týmto inštitútom zrealizované. Participatívny rozpočet tak v Ružomberku uviazol ešte skôr, ako ho mesto stihlo inštitucializovať v podobe nejakých konkrétnejších pravidiel v mestskej samospráve. Chýbala evaluácia procesov a výsledkov jednotlivých ročníkov. Bez väčšej reﬂexie vnímalo vedenia mesta participatívny rozpočet a všetko s ním spojené negatívne. Mesto tak nepodporilo jeho ukotvenie v podobe nejakej smernice, a v roku 2016 sa participatívny rozpočet z Ružomberka nepozorovane vytratil. Obe strany tak v konﬂikte zaujali postoj, v ktorom sa z neaktivity, neschopnosti, a hlavne neúspechu projektu obviňovali navzájom. Participatívny rozpočet, jeho vedenie a správa musí prísť ako iniciatíva mesta a poslancov, ktorí tomuto konceptu rozumejú a majú s nim už predošlé skúsenosti. Nehovoriac o tom, že celý proces musí byť transparentný, a musí dodržiavať štandardy verejného obstarávania, či výberových a riadiacich procesov. rozpočet len 0,3% mestského rozpočtu. Ani zďaleka sa nejednalo o sumu, ktorú by si obyvatelia a organizátori predstavovali, no túto sumu považovali za úspech, a vnímali ju ako začiatok dlhodobého procesu formovania participatívneho rozpočtu v našom meste.NEJAKE FOTO

Pravdepodobne vás prekvapí, že participatívny rozpočet v Ružomberku už existoval, a istým spôsobom stále od roku 2013 existuje. Ružomberok sa po Bratislave stal druhým slovenským mestom, kde sa participatívny rozpočet začal využívať. Prvé debaty o ňom prebiehali už v roku 2012, a v roku 2013 bol spustený pilotný projekt participovaného rozpočtu pre Ružomberok pod záštitou občianskeho združenia Utópia, v spolupráci s ružomberským občianskym združením Tvorivý rozvoj. Aktivita na vytvorenie participatívneho rozpočtu a rozhodovanie zdola tak prišla od skupiny mladých ľudí, ktorým nebolo jedno, čo sa v meste Ružomberok deje. Pre účely realizácie participatívneho rozpočtu v Ružomberku bol vypracovaný dokument, tzv. wikiprotokol (neustále otvorený dokument, ktorý sa pravidelne prepracovával a dopĺňal).

V Ružomberku sa denne pohybujú tisíce ľudí, ktorí tu bývajú, alebo mesto navštevujú. Či už sa po meste pohybujú autom, mestskou hromadnou dopravou, na bicykli alebo pešo, pre mesto to znamená potrebu zabezpečiť technické služby, ako je údržba ciest a chodníkov, starostlivosť o mestskú zeleň, a mnohé ďalšie úkony, ktoré si medzi seba delí spoločne s mestskými časťami.

Čistota v meste I Kapitola _ 8 7170

RK2030 Čistota a údržba mesta

Čistota a údržba mesta Liptovské múzeum a Park Š.N.Hýroša archív OZ Nový Ružomberok

Kapitola 8

Čistota v meste I Kapitola _ 8 7372 Mesto Ružomberok udržiava prejazdnosť ciest, ktoré má zo zákona vo svojej správe. Okrem letného čistenia komunikácií tak technické služby zabezpečujú aj vyprázdňovanie odpadových košov, kosenie, vyhrabávanie trávnikov, alebo zimné posypy a údržbu. Konkrétne sa jedná o takmer 86 kilometrov ciest s rozlohou 516 873 m2, takmer 62 kilometrov chodníkov, 3 042 schodov, 295 lavičiek, či 24 095 m2 parkovacích plôch. Za nekoncepčnou údržbou mesta je primárne systémový chaos, ktorý v Ružomberku vládne. V zime si údržba zo zákona vyžaduje koordinátora a dispečing, zatiaľ čo v letných mesiacoch akákoľvek koordinácia absentuje. Dôsledkom je nekontrolovateľný chaos, kedy sa môže na 100 m úseku komunikácie naraz objaviť napríklad auto na čistenie komunikácie, vysýpanie odpadových košov, a čistenie chodníkov. V celom meste navyše chýbajú nielen pracovníci technických služieb, ktorí by túto prácu vykonávali, no zároveň im chýba kontrolný orgán s právomocami v priestupkovom, prípadne správnom konaní, ktorý by denne kontroloval čistotu mesta. Mestská polícia túto činnosť odmieta vykonávať, pretože jej to zriaďovacia listina neukladá ako povinnosť. Ružomberok pravidelne udržiava: + cesty IV. triedy + 72 ha zelene + MHD zastávky + priechody pre chodcov 86 km ciest 62 km chodníkov 3042 schodov 295 lavičiek 24 095 m2 parkovacích plôch

Mesto a mestské časti sa podobným spôsobom starajú aj o verejnú zeleň. Mesto spravuje 72 ha verejných zelených plôch, z toho o 64 ha sa stará intenzívne. Okrem toho zabezpečuje starostlivosť o stromy pri spravovaných komunikáciách, kríkové porasty, či záhony. Ako sme už zmienili, údržba zelene je v Ružomberku rozdelená do viacerých tried: od príležitostne až po intenzívne udržiavané oblasti. Rozsah starostlivosti sa teda líši, v prípade trávnikov sa napríklad jedná o jarné a jesenné vyhrabávanie, päť kosieb, a orezy živých plotov. Bohužiaľ, podobným spôsobom k zeleni magistrát pristupuje aj v centre mesta. Navyše, iba minimum trávnatých plôch v meste sa zavlažuje, čo väčšinou ústi do spálených trávnikov. Magistrátu taktiež absentuje plán, ktorý by zabezpečoval novú výsadbu, orezy, alebo plánované výruby stromov. Tieto aktivity sa vždy podriaďujú iným záujmom. Situácia týkajúca sa sprejerstva a vandalizmu v Ružomberku nie je veľmi priaznivá. V meste nájdeme mnohé historické budovy, múry, lávky, podchody, obytné domy, či dopravné prostriedky, ktoré sú poškodené graﬁtmi. Existujúca hrozba trestu ani výška pokuty stanovené v Trestnom zákone vandalov neodrádza, a tak ďalej ničia verejné priestranstvá, na ktoré primárne sprejujú načmárané skratky alebo svoje prezývky, ktorými si vymedzujú svoje teritórium. Riešením Vandalizmus a graﬁty

Zimná údržba zahŕňa pohotovosť zamestnancov, ktorí sú spôsobilí na operatívny a odborný výkon tejto služby. Vyhlasuje sa medzi 15. novembrom a 15. marcom, a v meste aj mestských častiach ju organizuje štáb zimnej služby. Za včasné a rýchle reakcie zodpovedá dispečing, ktorého úlohou je včasne reagovať na poveternostnú situáciu, a následne bezproblémovo zorganizovať výjazdy techniky. Zimná údržba v meste Ružomberok predstavuje posyp alebo pluhovanie snehu na viac ako 516 873 m2 plôch mestských komunikácií, 24 095 m2 parkovacích plôch a 62 km chodníkov. Nehovoriac o ručnom čistení zastávok MHD, či o priechodoch pre chodcov. Aj vďaka tomu je pre mesto zimná údržba veľmi nákladnou položkou mestského rozpočtu, ktorej výšku navyše výrazne ovplyvňuje dĺžka zimného obdobia, množstvo snehových zrážok, či výskyt poľadovice. Nepriaznivý vplyv na cenu zimnej služby má aj stav pohotovosti, za ktorý mesto platí príplatok Zimná údržba mesta nesmie byť iba odstraňovanie následkov vandalizmu. Mesto potrebuje vhodné prostriedky, ako s vandalmi bojovať, ako je napríklad posilnenie hliadok mestskej alebo štátnej polície, kamerové systémy, či odstránenie reklamných a iných plôch v odľahlejších oblastiach, ktoré k vandalizmu prispievajú svojou polohou.

Pohľad na nazov lokality, archív OZ Nový Ružomberok

Jediným spôsobom, ako aspoň nejakým spôsobom regulovať verejnú reklamu je cez jej kvalitu a kvantitu. I keď na kvalitu z pohľadu zákona dohliada Slovenská obchodná inšpekcia, Rada pre reklamu, či ďalšie verejné inštitúcie, často sa zabúda na jej estetickú stránku, ktorá je veľakrát subjektívna, a nespĺňa ani základné dizajnové požiadavky. Pod kvantitou zase vnímame nielen množstvo reklamných plôch, ale aj ich hustotu, a veľkosť. Ružomberok musí začať podrobnou analýzou množstva, koncentrácie a distribúcie reklamných plôch a zariadení v meste, a následne potrebuje ich počet aj hustotu výrazne obmedziť. Riešením pre skrášlenie mesta by bolo tiež zavedenie ucelených dizajnových manuálov, ktoré by zväzovali majiteľov a prevádzkovateľov budov, aby spĺňali stanovené štandardy pre maximálne rozmery umiestnenej reklamy. Mesto disponuje možnosťami, akými môže týchto ľudí motivovať k dodržiavaniu pravidiel, a to napríklad daňovými úľavami pre majiteľov budov, ktorí sa rozhodnú tieto pravidlá rešpektovať. RUŽOMBEROK JE POTREBNÉ OČISTIŤ OD VIZUÁLNEHO SMOGU. “ Ružomberok je aj vďaka svojej strategickej polohe zahltený vonkajšou verejnou reklamou. Nájdete ju na billboardoch v meste i pri cestách, reklamy nalepené na budovách či na nezastavaných pozemkoch, alebo na plagátoch v rôznych častiach mesta. Jednoducho, obyvatelia mesta sú reklame vystavení na každom kroku, akoby sa mesto ani nesnažilo výskyt týchto reklamných plôch regulovať. Nehovoriac o tom, že je dokázaný negatívny vplyv reklamy na vodičov áut, ktorým znižuje pozornosť pri šoférovaní, alebo o

SPOLOČNOSTIAMPRENAJÍMA

Postavenie mesta v akýchkoľvek právnych vzťahoch sa vždy musí posilniť. Samospráva a štátna správa často nemajú na dodržiavanie pravidiel právny dosah, nakoľko ich kompetencie sú značne roztrieštené. Veľká časť nelegálnej reklamy sa tak nachádza práve na pozemkoch mesta, a to v mnohých prípadoch v súčasnej situácií nezakročí, pretože na to nemá potrebné postavenie. Tieto plochy by sa pri tom dali využiť omnoho lepšie. Poslúžiť by mohli napríklad ružomberskej kultúre, ktorá si taktiež zaslúži určitú formu propagácie. Jednou z foriem, ako kontrolovať dizajn a prenájom verejných reklamných plôch, teda minimálne tých, ktoré vlastní samotné mesto, je vytvorenie zón pre podporu kultúrnych inštitúcií. V rámci vzájomnej spolupráce tak vzniknú vyhradené zóny na umiestňovanie reklám pre nekomerčné a kultúrne projekty a podujatia, ktorých cieľom je podpora inštitúcií vo vysoko konkurenčnom reklamnom prostredí.

Reklamné plochy v meste množstve vizuálneho a svetelného smogu, ktorý reklamy do mesta prinášajú. Billboardy a reklamné plochy často veľmi necitlivo zasahujú do verejných priestorov. Aj preto je čas, aby Ružomberok začal nasledovať celosvetový trend regulácie verejnej reklamy. Mesto potrebuje novú a jasnú politiku, ktorá bude rozhodovať o tom ako, kde, a či vôbec umiestňovať nové reklamné plochy, no tiež nutne potrebuje prehľad o množstve a kvalite už zaplatených reklamných plôch, ktoré sa v meste a v jeho okolí nachádzajú.

MESTO. “ Štvrť Laziny, archív OZ Nový Ružomberok

VEĽA

PRIESTOROVREKLAMNÝCH

Čistota v meste I Kapitola _ 8 7574

Mestské ﬁrmy I Kapitola _ 9 7776

Mestské ﬁrmy sú spôsob, akým sa mestá starajú napríklad o mestské lesy, parkovacie systémy, či odvoz komunálneho odpadu. Zakladajú ich za účelom zabezpečovania verejných služieb a prevádzkovania verejných zariadení. Zjednodušene, mestské ﬁrmy sú tu pre svojich občanov, ktorým by mali poskytovať čo najkvalitnejšie a najvýhodnejšie služby, a to predovšetkým v oblastiach, kde služby súkromný sektor vykonávať nechce, alebo nemôže.

RK2030 Mestské ﬁrmy profesionalizácia riadenia a kontrola

Pohľad na návrh rekonštrukcie mestskej plavárne archív OZ Nový Ružomberok

Mestské ﬁrmy Kapitola 9

Mnohé mestské ﬁrmy sú zakladané aj preto, že sú oslobodené od administratívy spojenej s verejným obstarávaním, no taktiež sú lepšie kontrolovateľné, a to či už v oblasti zverených úloh alebo v nakladaní s verejnými prostriedkami, za ktoré nesú zodpovednosť zástupcovia mesta pôsobiaci vo ﬁrme. Sú to teda inštitúcie, ktoré sú plne alebo čiastočne vlastnené mestom, avšak sú schopné fungovať a hospodáriť ako klasické podnikateľské subjekty. Ružomberok má v súčasnosti majetkovú účasť v 13 obchodných spoločnostiach, medzi ktoré patrí napríklad Mestská knižnica Ružomberok (100 % majetková účasť), Mestské lesy, spol. s.r.o. (70 %), či ByPo spol. s.r.o. (33,4 %). Nevyhnutnosťou pre správne a efektívne fungovanie týchto spoločností však je, aby boli kvalitne, profesionálne a transparentne riadené a kontrolované. Obchodné meno Podiel mesta SKI PARK Ružomberok 33 % (2022) Region Liptov - Oblastná organizácia cestovného ruchu 6,6 % (2021) Klaster Liptov - združenie cestovného ruchu 6,9 % (2021) CZT Ružomberok, s.r.o. 100 % (2020) Mestské lesy, spol. s r.o. 70 % (2020) Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s. 51,67 % (2020) Technické služby Ružomberok, a.s. 44 % (2020) Komunálne služby Mesta Ružomberok 100 % (2020) Mestská knižnica Ružomberok 100 % (2020) Mestský basketbalový klub Ružomberok, s.r.o. 100 % (2020) ByPo spol. s r.o. 33,4 % (2020)

Hlavným mechanizmom internej kontroly mestských firiem je dozorná rada, ktorá by mala zasadať v pravidelných intervaloch, no minimálne raz v každom kvartáli. Musí byť totiž schopná reagovať na rozhodnutia štatutárov spoločnosti, či v prípade potreby pripraviť písomné stanoviská bez časového odkladu. Bezodkladne tak môže informovať vedenie mesta spoločnosti o relevantných správach v súvislosti s vedením alebo činnosťou firmy. Aj keď v Ružomberku túto požiadavku spĺňajú takmer všetky spoločnosti, je nutné zabezpečiť, aby na týchto zasadnutiach mesto reprezentovali skúsení a odborne zdatní ľudia, ktorí následne spracujú podrobné správy o stave a činnosti firmy. Problém s politizáciou však nevzniká iba vtedy, keď poslanci zastávajú v týchto firmách funkciu, ale tiež v prípade, že je do manažmentu alebo kontrolného orgánu dosadený človek blízky primátorovi alebo samotným poslancom. Takýmto politickým nomináciám sa darí najmä vtedy, keď nie sú uskutočňované otvorené výberové konania na pozície, ktoré sú zodpovedné za chod firmy, prípadne tieto osoby zastávajú vysoké pozície. Aj keď sa na väčšinu týchto pozícií v Ružomberku výberové konanie uskutočnilo, nemožno tvrdiť, že súčasný stav a kvalita vedenia mestských firiem sú dostačujúce. Výberové konanie koniec-koncov negarantuje kvalitu budúceho vedenia. Mnohé výberové konania navyše vzbudzujú pochybnosti, keďže nakoniec nespĺňali štandardy férového procesu, prípadne neboli objektívne.

S tým tiež súvisí obsadzovanie kľúčových postov vo firmách osobami s vhodnou kvalifikáciou, ale tiež víziou rozvoja. Mestské podniky sú napojené na volených zástupcov v zastupiteľstve mesta, čo vytvára riziko politických a súkromných vplyvov na obsadzovanie kľúčových pozícií, a tým tiež na ich činnosť a výsledky. Bohužiaľ, v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nenájdeme žiadnu zmienku o dosadzovaní ľudí blízkych vedeniu mesta do kontrolných orgánov či manažmentu mestských firiem. Aj z tohto dôvodu môžu byť tieto funkcie plne politizované, a môžu ich zastávať samotní mestskí poslanci, čím sa v podstate môžu dostať do stretu záujmov. Na druhej strane, pokiaľ je poslanec čestný a zastupuje záujmy mesta v dozornej rade s tým, že na to má potrebné predpoklady v podobe dostatočnej praxe a vzdelania, nemusí nutne ísť o negatívny jav. V mnohých prípadoch sa mestské zastupiteľstvo realizuje v mestských firmách, v rámci ktorých poslanci vykazujú svoju hlavnú činnosť, a mestským podnikom to prospieva. Možnosti na dosádzanie osôb na základe politickej príslušnosti by sa ale mali v každom prípade eliminovať.

PRÍTOMNOSŤ POSLANCOV VO VEDENÍ MESTSKÝCH FIRIEM NIE JE NEGATÍVNYMNEVYHNUTNE JAVOM. MÔŽE LEN BYŤ NAJVIAC VIDITEĽNÝM PREJAVOM ICH POLITIZÁCIE. “

Mestské ﬁrmy I Kapitola _ 9 7978

KULTÚRNY DOM Andreja Hlinku, a.s. 100 % (2020) Mestský futbalový klub, a.s. 4,21 % (2020)

MESTOrok. RUŽOMBEROK SA STALO OPÄTOVNÝM 33 % VLASTNÍKOM LYŽIARSKEHO STREDISKA SKI PARK RUŽOMBEROK. “

Mestské ﬁrmy I Kapitola _ 9 8180

“

MESTSKÉ SPOLOČNOSTI BY MALI FUNGOVAŤ AKO INÉ BEŽNÉ A ZISKOVÉ FIRMY, NO MALI BY SA KONTROLOVAŤ PRÍSNEJŠIE A DÔKLADNEJŠIE.

Problém však nemusí byť len vedenie a jeho politizácia, ale tiež samotný mestský podnik. Príkladom je SKI Park Ružomberok. Mesto Ružomberok sa v roku 2022 stalo opätovným tretinovým majiteľom lyžiarskeho strediska na Malinom Brde. Ružomberok sa tak po rokoch vrátil do majetkovej štruktúry prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska ležiaceho v kopcoch nad mestom, odkiaľ ho v minulosti vytlačila vojna mafie. Posledných 12 rokov stredisko ovládala mafiánska skupina Takáčovcov, ktorej podľa polície velil ružomberský rodák Ľubomír Kudlička. V minulosti pritom radnica prišla počas konkurzu na majetok bývalého prevádzkovateľa strediska o približne 1,5 milióna eur. Podobný neúspech si však samospráva v tomto prípade nepripúšťa, nakoľko tretinový podiel kúpila namiesto pôvodných 300-tisíc eur iba za 1650 eur. Mesto týmto krokom taktiež získalo podiel na niekoľko miliónovom majetku firmy, ktorý už v súčasnosti vlastní. Ide napríklad o lanovky, vleky, zasnežovaciu techniku či viaceré nehnuteľnosti. Aj keď v mnohých poslancoch táto ponuka a následné odkúpenie podielu mesta vyvolalo nedôveru a pochyby spojené so skutočne nízkou cenou, mestské zastupiteľstvo sa predsa len rozhodlo tento podiel za 1650 eur odkúpiť. Ostáva dúfať, že nový majiteľ lyžiarskeho strediska naštartuje jeho rozvoj a ružomberské Malinô Brdo naberie na kvalite počas zimy, aj počas leta.

Pokiaľ sa bavíme o kontrole mestských spoločností, ich internú kontrolu by mala vykonávať dozorná rada, no dôležitú úlohu môže zohrať aj samotné mestské zastupiteľstvo, prípadne môžu kontrolou poveriť niekoho iného. Hlavný mestský kontrolór však v ružomberských mestských firmách nie je veľmi aktívny. Ďalším kontrolným orgánom je tiež NKÚ, a určitou možnosťou kontroly disponujú i samotní občania. Aj preto je potrebné v týchto oblastiach prijať zásadné zmeny. Uchádzači o posty v mestských firmách by mali byť preverení vo viacstupňovom výberovom procese, a to nielen v oblasti ich odborných znalostí, ale tiež v rámci ich morálnych a etických zásad. Hovoríme nielen o štatutároch, ale o všetkých zamestnancoch, ktorí môžu mať akýkoľvek vplyv na vedenie spoločnosti alebo na chod firmy. Je potrebné prijať regulácie k výberu a samotnému obsadzovaniu riadiacich funkcií, ktoré budú zahŕňať aj mestské firmy. Súčasťou výberového procesu musí byť tiež konkrétne zadefinovanie obsadzovanej pozície, požadovaná kvalifikácia, ale tiež požadované výsledky a plánované ciele vo vopred stanovenom čase, za ktoré bude nový zamestnanec osobne zodpovedať. Odborná komisia by mala tiež posudzovať profil uchádzača tak, aby boli okrem odborných kritérií zohľadnené aj iné schopnosti a zručnosti potrebné pre výkon funkcie, ako napríklad spôsob komunikácie, či manažérske schopnosti. Podobným spôsobom by mala komisia určiť a zverejniť hodnotiace i diskvalifikačné kritéria, ktorými sa bude pri výbere uchádzačov riadiť. Výberové konanie by následne malo byť včas zverejnené prostredníctvom viacerých komunikačných kanálov tak, aby mal možnosť sa doň prihlásiť akýkoľvek relevantný uchádzač. V samotnom výberovom procese by zase mala komisia dôkladne preveriť tiež referencie uchádzača. V prípade výberového konania na skutočne vysokú pozíciu je potrebné, aby sa uchádzač osobne zúčastnil dvoch pohovorov, kde prvý bude súkromný (a zverejnený dodatočne), a druhý bude verejný ( s možnosťou zapojenia verejnosti). Všetky informácie o výberovom konaní vrátane hodnotenia a hlasovania jednotlivých členov komisie by malo byť po jeho ukončení riadne zverejnené. Obdobne by malo prebiehať výberové konanie aj na osoby v dozornej rade. Je potrebné klásť dôraz najmä na odbornosť, kvalitu a skúsenosti týchto uchádzačov. Zistenia a správy dozorných rád by mali byť prístupné verejnosti, čo by vytvorilo tlak na transparentnosť, no tiež na podávanie kvalitných výkonov členov tejto rady. Mesto by tiež malo trvať na tom, že tieto kontroly sa musia vykonávať pravidelne, a to aspoň každý

Mestská polícia RK2030

Kapitola 10

Mestská polícia a zefektívnenie jej činnosti Finančná poddimenzovanosť, nedôvera verejnosti, problémy nedostatočnej právnej úpravy, či slabé vybavenie alebo nedostačujúce kapacity. To je len niekoľko málo problémov z mnohých, ktorým denne čelia mestské polície na celom Slovensku. Mestská polícia v Ružomberku na tom nie je inak. Všetky tieto negatívne nedostatky sa totiž pretavili aj do činnosti mestskej polície v našom meste. Tento orgán pritom v meste zohráva dôležitú úlohu. Zabezpečuje verejný poriadok, ochranu životného prostredia, no jeho rolou je tiež plniť úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných nariadení a uznesení mesta. Satelity z výšky, archív OZ Nový Ružomberok

Mestská polícia I Kapitola _ 10 8382

“

Mestská polícia v Ružomberku, či sa nám to páči, alebo nie, potrebuje reálnu zmenu prístupu k svojmu výkonu, a kompletný reštart svojej činnosti. Sme presvedčení, že v opačnom prípade sa situácia v meste nezmení. Mestská polícia by mala vychádzať z COP (Community-Oriented Policing), a mala by tieto princípy stratégie komunitne orientovanej činnosti polície začleniť do bežnej praxe. Ide prevažne o presadzovanie kultúry konsenzu, minimálnu intervenciu, a prístup orientovaný na ľudí a ich potreby. Je tiež dôležité, aby ružomberskí mestskí policajti boli na verejnosti viac viditeľní, a to nielen posilnením hliadok a prejavením záujmu o dianie v komunitách či rôznych častiach mesta, ale aj vzdelávaním verejnosti formou rôznych podujatí a prednášok. Mestská polícia by mala verejnosť tiež informovať o svojej činnosti, kompetenciách, ale tiež plánoch na zlepšenie mesta, v ktorom spoločne žijeme. Mestská polícia má totiž byť responzívnym poriadkovým útvarom, ktorý problémy alebo sťažnosti v meste rieši aktívne, a hlavne obyvateľom mesta slúži a zodpovedá. Táto zmena postoja mestskej polície bude nepochybne viesť k efektívnejšiemu výkonu policajnej práce, ale tiež k zlepšeniu vzťahov s Stratégiaverejnosťou.komunitne orientovanej činnosti polície, na ktorú sa odvolávame, vznikla ako reakcia na zásadné zmeny v spoločnosti, ktoré vyústili v nárast jej rôznorodosti. Tie sa udiali v posledných rokoch a výrazne negatívne ovplyvnili legitimitu polície medzi obyvateľmi Ružomberka. Táto stratégia predpokladá nielen zmeny v organizačnej štruktúre, ale tiež v prístupe samotných príslušníkov polície. Tradičné postupy totiž neriešia dôvody vzniku kriminality, a pre mnohých sú až veľmi Zároveň,relatívne.problémom, ktorý môžeme v praxi považovať za jeden z najdôležitejších, je odcudzenie sa mestskej polície obyvateľom mesta. Ako sme už spomínali, mestská polície je, alebo aspoň by mala byť, partnerom mestských komunít. Jej správne fungovanie sa zakladá na tom, že policajti dôkladne poznajú potreby komunity, a nie sú im cudzie ani požiadavky jej obyvateľov, či ich názory na fungovanie vývoja komunity či samotnej mestskej polície. Potrebné informácie o ľuďoch žijúcich v komunitách môže mestská polícia získať jedine vtedy, pokiaľ si mestskí policajti s nimi vytvoria vzťah. MESTSKÁ POLÍCIA V RUŽOMBERKU MUSÍ ÚPLNE ZMENIŤ SPÔSOB, AKÝM MOMENTÁLNE FUNGUJE.

Mestská polícia I Kapitola _ 10 8584

Tento spôsob partnerstva, na základe ktorého môžu policajti najlepšie aktívne zadeﬁnovať a reagovať na reálne potreby obyvateľov, však môže fungovať iba za predpokladu, že s ním budú tieto komunity súhlasiť. Inými slovami, je potrebné pomáhať a chrániť, ale so súhlasom ochraňovaných. Tým sa prirodzene posilňuje aj legitimita KOMUNITY MUSIA MESTSKÝCH POLICAJTOV VIDIEŤ A POZNAŤ. MESTSKÁ POLÍCIA SA POTREBUJE ZAČAŤ AKTÍVNE ZAUJÍMAŤ O TO, ČO SA V TÝCHTO KOMUNITÁCH DEJE, ALE TIEŽ POTREBUJE VZDELÁVACIEORGANIZOVAŤ PODUJATIA A JASNE VEREJNOSŤ INFORMOVAŤ. “ samotného orgánu. Každý policajt by sa tak mal snažiť komunite čo najviac priblížiť, mal by byť videný, a mal by prevziať zodpovednosť za danú oblasť, respektíve za svoje aktivity v nej. Policajti by mali viac naslúchať problémom a responzívne, no transparente, ich riešiť.

MESTSKÁ POLÍCIA NEMÁ KONAŤ IBA REAKTÍVNE, MALA BY TIEŽ POMÔCŤ PRIESTUPKOVKONANIU PREDCHÁDZAŤ.AKTÍVNE “ zodpovedného okrskára podľa názvu ulice, či interaktívnej mapy tak, ako je to napríklad v Brne, alebo v iných českých mestách. Mestská polícia totiž nemá konať iba reaktívne a riešiť iba problémy, ktoré zaznamená pri obchôdzkach. Má tiež napomáhať riešiť dôvody ich vzniku, prípadne má riešiť aj tie občianske problémy, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. Na to však potrebujú mať prehľad o dianí v spoločnosti, ich príčinách, a tiež nástrojoch k ich riešeniu a predchádzaniu. pristupovať k takto radikálnemu ﬁxovaniu pokút, kde hádžeme priestupky rôznej váhy do jedného vreca, je potrebné vypracovať sadzobník, ktorý zohľadní jednotlivé dopravné priestupky, a priradí k nim konkrétne stanovené výšky pokút.

Jedným z prvkov systému COP (Community Oriented Policing) , ktorý v Ružomberku zatiaľ nefunguje, no v iných mestách sa osvedčil, je okrskový systém. Na základe okrskového systému majú vo vybraných mestských častiach pôsobiť okrskári, t. j. policajti, ktorí v danej oblasti zodpovedajú za verejný poriadok. Zavedenie tohto systému umožňuje v podstate okamžité riešenia problémov a lepší kontakt s občanmi. Policajti okrem aktívneho pôsobenia v uliciach prideleného okrsku zároveň dávajú občanom možnosť využiť aj predĺžené úradné hodiny. Na webových stránkach mestskej polície tak môžu byť zverejnené priamo fotograﬁe a kontakty okrskárov, na ktorých sa ľudia môžu v prípade potreby obracať priamo, alebo telefonicky. Tieto konkrétne kroky prácu mestskej polície výrazne uľahčia a zefektívnia. Navrhujeme tiež, aby vznikol systém, na základe ktorého na webových stránkach bude môcť občan rýchlo a jednoducho vyhľadať Mestská polícia by nemala primárne slúžiť štátu - ide o políciu, ktorá má slúžiť komunitám. Uprednostňovanie prevencie pred regresiou ale neznamená, že mestská polícia by nemala mať právomoc udeliť za priestupky pokuty. Aj keď je dôležité zachovať princípy predvídateľnosti a dobrej informovanosti občanov, mestská polícia blokové pokuty naďalej udeľovať môže, a zároveň by mala. Policajti však nemajú zadané ﬁxné tabuľky, podľa ktorých musia tieto pokuty vystavovať. Ich jedinou limitáciou je maximálny strop daný zo zákona, ktorý musia dodržiavať, avšak závisí len od nich, ako vysokú pokutu za daný priestupok udelia. Tu vzniká možný priestor pre korupciu. V zahraničí je bežnou praxou, že konkrétne priestupky sa vždy spájajú s konkrétnou výškou pokuty. Za porušenie pravidiel parkovania tak občan nemôže dostať pokutu do 50 eur, ale vždy dostane pokutu napríklad 36 eur, bez ohľadu na to, aký veľký priestupok v tejto oblasti spáchal. Pokiaľ nechceme V neposlednom rade by mala mestská polícia v Ružomberku disponovať vlastnou webovou stránkou, kde budú uverejnené nielen potrebné informácie a kontakty, a vymedzené jej právomoci, ale tiež mediálne výstupy, prednášky pre verejnosť, či akékoľvek iné relevantné informácie o jej kompetenciách. Transparentnosť a informovanosť občanov nepochybne pozitívne posilňuje vnímanie mestskej polície.

Mestská polícia I Kapitola _ 10 8786

Mestská pokladnica I Kapitola _ 11 8988 Mestská pokladnica RK2030 Mestská pokladnica ako lepšie hospodáriť s našimi spoločnými peniazmi Kapitola 11 Riadok a Plavisko z výšky, archív OZ Nový Ružomberok

“ Ružomberok má v mestskej pokladnici iba obmedzené prostriedky, ktoré navyše míňa nehospodárne. Príkladom môžu byť výdavky na údržbu ciest v správe mesta, prevádzka verejného osvetlenia, či manažment a prevádzka mestských podnikov. Mestské hospodárenie potrebuje prejsť kompletným auditom, ktoré identifikuje možné prevádzkové úspory vo všetkých oblastiach rozpočtu. Potenciál úspory je pritom približne desať percent bežných výdavkov. Mesto si dnes napríklad na údržbu ciest najíma súkromnú firmu, pričom zriadením vlastnej spoločnosti s aspoň čiastočným spoluvlastníctvom mesta na údržbu ciest by mohlo mesto ušetriť stovky tisíc eur. Takáto vstupná investícia do zriadenia mestskej firmy by sa mestu vrátila do niekoľkých rokov. Rovnako by mesto mohlo za pomoci vlastných kapacít obhospodarovať aj verejné osvetlenie, za ktoré v súčasnosti tiež platí nemalé peniaze, či časté opravy ciest, ktoré sú v porovnaní s priemernými cenami Slovenskej správy ciest omnoho vyššie. Cesty je pritom potrebné rekonštruovať každých 10 rokov, a tak v prípade využitia mestskej firmy by boli možné úspory výrazne citeľné.

9190

V mestskej pokladnici sa nachádza potenciál na úspory aj na zvýšenie hodnoty. Pre všetky oblasti rozpočtu je však najskôr potrebné vykonať dôkladnú a podrobnú analýzu, aby boli tieto miesta identifikované. Je to jedna z prvých oblastí, ktorej sa plánujeme venovať, nakoľko práve tu máme priestor nájsť možnosť čiastočného financovania našich zmien. Keď budeme poznať skutkový stav, s manažmentom mesta vytvoríme stratégiu, ktorej cieľom bude efektivizácia riadenia. Tak, či onak, už teraz je zrejmé, že budeme musieť vytvoriť mestský holding, ktorý bude zastrešovať všetky mestské firmy. Tie tak získajú jednotné vedenie, čo mestu umožní masívne usporiť na obstarávaní, mzdových, a ďalších osobných nákladoch. Cieľom tohto holdingu bude ľahšie strategické riadenie mestských firiem, ktoré bude v súlade s mestskou strategickou víziou, ale tiež omnoho väčšia transparentnosť. Tento systém sa už v praxi osvedčil, a v mnohých slovenských mestách funguje veľmi efektívne. Pomôcť by nám v tom mala okrem mestského holdingu aj RIS (Ružomberská investorská spoločnosť), ktorej sa venujeme aj v ďalších kapitolách. Jej zámerom bude skvalitnenie, zintenzívnenie a zefektívnenie strategického plánovania, rozvoja a výstavby ako aj optimalizácia nakladania s majetkom mesta. Hlavným zmyslom a prínosom RIS by mala byť okrem koordinácie projektov aj samotná príprava investičných zámerov a získavanie finančných prostriedkov na ich zabezpečenie. Cieľom spoločnosti je optimalizovať nakladanie s mestským majetkom, jeho zhodnotenie, a zabezpečenie prísunu investícií z verejného aj súkromného sektora tak, aby bola spoločnosť významným finančným prínosom pre mesto a mestský rozpočet. Objem takto získaných a ušetrených financií bude postupne rásť, pričom by v priebehu 5 rokov mohol dosiahnuť hodnotu niekoľkých mil. eur. To by zmnohonásobilo investičné a rozvojové možnosti mesta.

V MESTSKEJ POKLADNICI SA NACHÁDZA POTENCIÁL NA ÚSPORY AJ NA ZVÝŠENIE HODNOTY.

Mestská pokladnica I Kapitola _ 11

Mestská pokladnica I Kapitola _ 11 9392 RUŽOMBERSKÁ INVESTORSKÁ SPOLOČNOSŤ MÔŽE VYTIPOVAŤ A PRIPRAVIŤ LOKALITY ALEBO POZEMKY, KTORÉ BUDÚ URČENÉ PRE INVESTORSKÉ AKTIVITY V SÚLADE S ROZVOJOVÝMI PLÁNMI MESTA, ČO JE SPÔSOB, AKO DO RUŽOMBERKA PRILÁKAŤ NOVÝCH INVESTOROV. “ V spolupráci s referátom projektov a grantov bude RIS vďaka pripravenosti investičných projektov zabezpečovať čo najlepšie využitie čerpania dostupných dotácií z rôznych fondov a grantových rozvojových programov, vďaka čomu sa mestské rozpočtové prostriedky aspoň čiastočne odbremenia, a zabezpečí sa tak do mestských projektov iný prísun ﬁnancií.

PROSTRIEDKOV NA ICH ZABEZPEČENIE.mandátom a informáciami o všetkých plánovaných rozvojových a investičných aktivitách v meste, ktoré v prípravnej fáze umožnia koordináciu jednotlivých projektov, optimalizáciu investícií, spoluprácu, prípadne riešenie potenciálnych konfliktov na danom území. dôsledku šetrí nemalé finančné prostriedky. Podobným spôsobom môže RIS vopred vytipovať a pripraviť lokality alebo pozemky, ktoré budú určené pre investorské aktivity v súlade s rozvojovými plánmi mesta, čo je spôsob, ako do Ružomberka prilákať nových investorov. V rámci úzkej spolupráce s investorom a znalosti lokálnych pomerov dokáže RIS v prípade požiadavky investora tiež zorganizovať transparentné výberové konanie na dodanie projektovej dokumentácie či na stavebné práce, čo poskytne väčší priestor na uplatnenie lokálnych a mestských firiem. Okrem toho však pomôže mestu odľahčiť finančnú záťaž aj tým, že urobí dôkladný audit mestských pozemkov. Urobí tak pasportizáciu majetku mesta, vyčlenení prebytočný majetok, alebo majetok, ktorý mesto nespravuje efektívne, spravovať nechce, alebo na ktorého správu nemá vhodné podmienky. Tento majetok tak bude dostupný na odpredaj alebo prenájom, čím mesto získa nové prostriedky pre svoje aktivity.

PROJEKTOV AJ SAMOTNÁ PRÍPRAVA INVESTIČNÝCH ZÁMEROV A FINANČNÝCHZÍSKAVANIE

Okrem ﬁnancovania ale RIS pomôže rozvoju mesta aj iným spôsobom. Bude napríklad úzko spolupracovať so zadávateľom, ktorým je v tomto prípade mesto, a tvorcami územnoplánovacích dokumentov. Keďže bude môcť koordinovať a zapracovať požiadavky mesta do investorských plánov, uľahčí sa výber vhodných pozemkov a jednanie s ich vlastníkmi. To bude mať veľký význam pri urýchlení a napĺňaní rozvojových zámerov mesta, čo v konečnom Úlohou Ružomberskej investorskej spoločnosti (RIS) tiež bude aktívne vyhľadávanie a oslovovanie potenciálnych investorov, na ktoré v štandardných štruktúrach mestského úradu mesto nemá priestor, resp. na ktoré nie sú dostatočné podmienky a kapacity. Bude tak budovať povesť investorsky atraktívneho mesta. RIS by mala tiež disponovať “ HLAVNÝM ZMYSLOM A PRÍNOSOM RIS BY MALA BYŤ OKREM KOORDINÁCIE

Komunikácia s občanmi I Kapitola _ 12 94 95 RK2030 Ako lepšie komunikovať s občanmi a poskytnúť im lepšie služby Komunikácia s občanmi Kapitola 12 Štvrť Satelity z výšky, archív OZ Nový Ružomberok

Prvým krokom je zmapovanie existujúcich komunít, ktoré v meste Ružomberok pôsobia. Práve ich stretnutia a už spomínané verejné podujatia sú miestom, kde má mesto príležitosť komunikovať s obyvateľmi mesta napriamo. Mestskí predstavitelia tu totiž môžu získať dôležité informácie nielen o rôznych témach, ktoré momentálne mesto trápia, ale tiež o partneroch a skupinách navrhujúcich riešenia. Je tiež nevyhnutné, aby mesto komunikovalo s komunitami aj prostredníctvom online priestoru alebo platformy umožňujúcej štruktúrovanú spoluprácu, a to vrátane všetkých relevantných aktérov, ktorými sú napríklad verejné inštitúcie, podniky, štátne orgány, či investori. Len tak môžeme nájsť spoločné záujmy, vytvoriť dlhodobé ciele a vyvážené riešenia pre všetkých Ružomberčanov. Ružomberok sa musí stať mestom, ktoré počúva, ale tiež informuje. Mestu musí skutočne záležať na tom, aby nielen formálne, ale aj aktívne zapájalo obyvateľov do plánovania a rozvoja mesta. Vďaka tomu totiž bude môcť tvoriť lepšie mestské politiky, a následne ich realizovať a ukotvovať omnoho efektívnejšie. Ľudia sa vo všeobecnosti zmenám bránia a nemajú ich radi, aj preto je ich presadzovanie častokrát veľmi zložité. Kontakt s ľuďmi, dialóg a debaty však vytvárajú priestor, ktorý pomáha vzdialené postoje, názory a záujmy zjednocovať, alebo minimálne vytvára uvoľnenejšiu atmosféru medzi mestom a jeho obyvateľmi. Návrh rekonštrukcie mestskej plavárne archív OZ Nový Ružomberok

TIETO KOMUNITY, KTORÉ V MESTE VZNIKLI A ĎALEJ VZNIKAJÚ, SÚ DÔLEŽITÝMI MESTSKÝMI AKTÉRMI A NOSITEĽMI POZITÍVNYCH PRÍKLADOV. JE PRETO DÔLEŽITÉ ICH ZAPÁJAŤ DO VYTVÁRANIA A PRESADZOVANIA MESTSKÝCH POLITÍK. “

Tak ako v každom meste, aj u nás existuje viacero rôznych dôležitých komunít, ktorých členovia vzali zodpovednosť do vlastných rúk, a snažia sa zlepšiť mesto v oblastiach, kde vedenie mesta zlyháva. Títo ľudia inšpirujú svoje okolie a nabádajú k vzájomnej pomoci a spolupráci. Či už ide o oblasť vedy, umenia, športu alebo vzdelávania, tieto komunity, ktoré v meste vznikli, a ďalej vznikajú, sú dôležitými mestskými aktérmi a nositeľmi pozitívnych príkladov. Je preto dôležité ich zapájať do vytvárania a presadzovania mestských politík.

Komunity musia spolupracovať a navzájom sa akceptovať

Komunikácia s občanmi I Kapitola _ 12 9796

Ak si chce mesto zaslúžiť od svojich obyvateľov rešpekt, čas a pozornosť, musí pre nich byť prvom rade užitočné. To platí aj v prípade podnikateľov a návštevníkov mesta. Ružomberok musí ľuďom ukázať, že sa dokáže postarať o ich potreby a vie im dodať služby, ktoré si sami žiadajú. Komunikácia smerom k verejnosti preto musí byť relevantná, stručná, funkčná a aktuálna. Aj keď telefonát alebo riešenie problémov priamo na úrade je dôležitým spôsobom, ako mesto komunikuje, nemôže byť tým jediným. V dnešnej dobe digitálnych technológií sa očakávania obyvateľov mesta zvyšujú, aj preto je potrebné procesy zjednodušovať a modernizovať. Mesto si môže, pokojne ako iné mestá v zahraničí, osvojiť komunikáciu prostredníctvom chatovacieho okna na webe, aplikácií WhatsApp alebo Messenger, či iných technológii. Inovácie v oblasti digitálnych služieb mestu umožňujú na základe zozbieraných dát vytvoriť cielenejšiu komunikáciu. Vďaka tomu bude bližšie k svojim obyvateľom. Čím lepšie bude následne poznať ich záujmy a aktivity, tým cielenejšie im vie poskytnúť relevantné informácie, vrátane cielených reklám na sociálnych sieťach. V meste žijú rôzne skupiny ľudí, ku ktorým je potrebné pristupovať iným spôsobom, a to platí aj pre komunikáciu s nimi. nebudú to robiť ani obyvatelia mesta. Mesto a jeho zamestnanci musia ísť príkladom, a mali by sa snažiť nielen udržiavať verejné priestory a zeleň čisté, ale tiež preukázať rešpekt voči sociálne slabším a starším. Správanie mesta sa odzrkadľuje v správaní jeho obyvateľov, a to je zodpovednosť, ktorú na seba mesto musí prevziať. Mnoho ľudí tiež nemá čas a priestor na sledovanie webovej stránky mesta, a preto jediným účinným spôsobom komunikácie a zdieľania informácií je prostredníctvom e-mailového newsletteru. Mnohí obyvatelia zase nemajú prístup k internetu, čo je potrebné riešiť prostredníctvom pravidelných tlačených informačných letákov. Zastaralý spôsob komunikácie prostredníctvom jednej brožúry na občasnej báze je totiž v mnohých prípadoch neefektívny. Dobrým spôsobom by mohol byť projekt “Odkaz pre starostu”, ktorý už funguje v mnohých mestách na Slovensku a zásadne efektivizuje prácu poslancov, či celého mestského aparátu.

Komunikácia s občanmi I Kapitola _ 12 9998

Viesť vlastným príkladom je ten najúčinnejší spôsob, a preto by tento princíp malo uplatňovať smerom k svojim obyvateľom aj mesto Ružomberok. Transparentné a predvídateľné správanie mesta väčšinou vyústi vo väčšiu dôveru jeho obyvateľov. Tí totiž potrebujú cítiť aktívnu podporu mesta najmä v oblasti športu a zdravého životného štýlu, ktorý má ľuďom pomôcť zlepšiť ich zdravie a životnú úroveň. Ak teda napríklad autá mestskej polície nebudú vchádzať do pešej zóny a parkovať na chodníkoch,

SPRÁVANIE MESTA SA ODZRKADĽUJE V SPRÁVANÍ JEHO OBYVATEĽOV, A TO JE ZODPOVEDNOSŤ, KTORÚ NA SEBA MESTO MUSÍ PREVZIAŤ. “

Základom je relevantná, stručná, a užitočná komunikácia

Komunikácia s občanmi I Kapitola _ 12 101100

DIGITÁLNYCHDOBETECHNOLÓGIÍ SA OČAKÁVANIA OBYVATEĽOV MESTA ZVYŠUJÚ, AJ PRETO JE POTREBNÉ ZJEDNODUŠOVAŤPROCESY

Vzniknúť musí tiež komunikačné oddelenie, ktoré bude moderátorom komunikácie medzi samosprávou a občanom, no tiež samosprávou a mediálnym priestorom. Toto oddelenie bude mať na starosti komunikáciu navonok, ktorú v súčasnosti zabezpečuje hovorca mesta. Malo by mať minimálne troch zamestnancov v určitej hierarchii, ktorí budú zároveň v prípade potreby ľuďom nápomocní. Ružomberčania sa tak budú môcť informovať, kde a na koho sa obrátiť, prípadne budú môcť vedeniu mesta Aby sme mohli zmeniť zaužívané spôsoby neefektívnej komunikácie mesta, je potrebná reštrukturalizácia procesov a zmena prístupu. Na samom začiatku je dôležité za pomoci odborníkov na fungovanie samosprávy vykonať audit fungovania mestského úradu. Následne bude pravdepodobne potrebné urobiť reorganizáciu úradu s tým, že niektoré oddelenia je potrebné zmenšiť, iné zase od základu vytvoriť. Okrem iného by sa rozhodne mal rozšíriť projekčný tím na investičnom oddelení, ktorý mestu pomôže v rozšírení grantového oddelenia. Za pomoci transparentnej a aktívnej komunikácie si totiž mesto Ružomberok môže siahnuť na viaceré granty, ktoré podporia rozvoj mesta v rôznych dôležitých oblastiach.

A MODERNIZOVAŤ. “ Isté je, že ak bude mesto ochotné počúvať svojich obyvateľov, no tiež bude aktívne a otvorene komunikovať, mnohí Ružomberčania si k nemu nájdu pozitívny vzťah, a budú sa chcieť angažovať.

Ako zmeniť komunikáciu mesta?

jednoducho zdeliť, čo ich v danom obvode trápi. Komunikačné oddelenie tak bude môcť posúvať podnety na relevantné osoby alebo poslancov, čo povedie k výraznému zefektívneniu a zjednodušeniu komunikácie medzi mestom a jeho obyvateľmi.

JEHO REORGANIZÁCIU. “

V DNEŠNEJ

BUDE POTREBNÉ ZA POMOCI ODBORNÍKOV NA FUNGOVANIE SAMOSPRÁVY VYKONAŤ AUDITMESTSKÉHOFUNGOVANIA ÚRADU, A NÁSLEDNE VYKONAŤ

Sociálna politika mesta sa týka všetkých jeho obyvateľov. Jej cieľom je totiž prevencia, takže by mala zamedziť vzniku negatívnych javov, ktoré môžu spôsobiť problémové situácie. Úlohou sociálnej politiky je tiež riešenie už existujúcich problémov a krízových stavov v konkrétnych sociálnych skupinách, čo samozrejme môže mať vplyv aj na kvalitu života bežných obyvateľov. Hovoríme primárne o ľuďoch so zdravotným postihnutím, ktorí by vďaka kvalitnej sociálnej

Pomoc ľudom v núdzi I Kapitola _ 13 103102

Pomoc ľuďom v Kapitolanúdzi

RK2030 Pomoc ľuďom v núdzi

Námestie SNP, sídlisko Roveň archív OZ Nový Ružomberok

Pomoc ľudom v núdzi I Kapitola _ 13 105104 ÚLOHOU SOCIÁLNEJ POLITIKY JE NIELEN PREVENCIA, ALE TIEŽ RIEŠENIE EXISTUJÚCICH PROBLÉMOV A KRÍZOVÝCH STAVOV V SOCIÁLNYCHKONKRÉTNYCH SKUPINÁCH, ČO MÔŽE MAŤ POZITÍVNY VPLYV AJ NA KVALITU ŽIVOTA BEŽNÝCH OBYVATEĽOV. “ politike mesta mali mať v rodinnom prostredí zabezpečenú kvalitnú a spoľahlivú opatrovateľskú službu, no tiež o spokojnejších senioroch, či ľuďoch bez domova, ktorí by mali byť zdravší, čistí a najedení s možnosťou opätovného návratu do spoločnosti. To napríklad mesto môže podporiť pomocou projektov v oblasti bývania alebo integračným projektom. Tieto politiky sa tiež týkajú rodín s deťmi, ktorým s pomocou mesta nebudú odoberané deti do detských domov, ale tiež drogovo závislých jedincov, ktorí prestanú priamo predstavovať zdravotné riziko pre seba a pre svoje okolie.

Jednou z ciest, ako zabezpečiť v sociálnom sektore viac kapacít, je dobrovoľníctvo. Mesto môže vytvoriť vo forme mestského programu dobrovoľníctva viac príležitostí pre ľudí, ktorí majú chuť pomáhať. Možnosť aktívne prispieť k zmene a pomôcť ľuďom v núdzi je pritom nielen overeným spôsobom, ako zvýšiť osobnú spokojnosť jednotlivca, ale zároveň niečím, čo spája odlišné komunity ľudí a odbúrava priepasť medzi nimi. Motiváciou pre dobrovoľníkom môžu byť maličkosti ako zvýhodnené lístky na MHD alebo odpustenie dane za odpad či za psa. Jednou z možností ako zvyšovať záujem verejnosti môže byť aj grantová schéma na podporu sociálnych projektov, ktoré, až na pár výnimiek, mesto aktívne nepodporuje. Na ﬁnančnú podporu si dnes síce môžu siahnuť poskytovatelia sociálnych služieb, avšak nie vždy aj nové inovatívne projekty. Ak by sa mesto zameralo na grantovú podporu nových pilotných projektov, mohlo by otestovať aj nové

riešenia.Pohľadna súčasné centrum mesta a vrch Mních, archív OZ Nový Ružomberok

Okrem domácej opatery môže staršie obyvateľstvo využiť aj iné možnosti starostlivosti, ako sú napríklad zariadenia pre seniorov alebo denné stacionáre. V tomto prípade však medzi seniormi dochádza k nejasnostiam v oblasti kompetencií a v tom, kto rozhoduje o ich žiadosti. Našim cieľom je preto aktívna spolupráca so súkromnými podnikateľmi, ktorí tieto služby v meste poskytujú, a ich podpora, či už administratívna, alebo finančná. Dôležité je, aby sme seniorom uľahčili proces žiadania o dlhodobú starostlivosť, no tiež aby sme zvýšili pravdepodobnosť, že budú do nejakého zariadenia prijatí. Sociálna situácia v meste sa spája aj so súdržnosťou a empatiou ľudí. Aj preto by podpora sociálnej citlivosti mala začať už v rámci vzdelávacieho procesu na základných školách, kde sa deti naučia vnímať problémy slabších. Starnutie populácie sa týka každého z nás. Tento globálny jav sa odráža aj v meste Ružomberok, kde sa prirodzene zvyšuje počet starších ľudí vyžadujúcich opateru a pomoc. Je v záujme našej spoločnosti hľadať efektívne riešenia a zdroje na zabezpečenie služieb pre Poskytnutieseniorov.domácej opatrovateľskej služby, ktorú potrebujú najmä ľudia v nepriaznivom zdravotnom stave, so zdravotným postihnutím, alebo tí, vo vyššom veku, je prvou výzvou, ktorej musí mesto čeliť. Opatera o týchto ľudí sa dotýka aj ich rodín a ich najbližšieho okolia, avšak už dnes je zrejmé, že rozsah poskytovania tejto starostlivosti je oproti súčasným potrebám obyvateľov nedostatočný. Počet ľudí, ktorí starostlivosť potrebujú, je oproti ľuďom, ktorým sa tejto starostlivosti aktuálne dostáva, výrazne vyšší. Zároveň je trendom, že počet ľudí so zabezpečenou domácou opaterou sa neustále znižuje, no počet ľudí, ktorí ju vyžadujú, sa naopak zvyšuje. Samozrejme, v súčasnosti nemôžeme vychádzať z aktuálnych čísel, pretože ich nemáme, prípadne je komplikované sa k nim dostať. Je preto potrebné zmapovať reálnu potrebu domácej opatery v meste. Tento prehľad je dôležitý aj z hľadiska finančného a strategického plánovania mesta. Údaje sa totiž následne premietnu do Komunitného plánu sociálnych služieb mesta, ktorý bude podkladom pre komunitné plány mesta. Nejde však iba o vytvorenie formálneho nefunkčného dokumentu, ktorý sa následne niekam založí. Tento dokument by mal byť základom rozvoja mestských sociálnych služieb, a s novozistenými podkladmi je potrebné aktívne pracovať. Jedným z riešení môže byť aj posilnenie opatrovateľských služieb za pomoci neverejných poskytovateľov priamo v pôsobnosti mesta, a to prostredníctvom finančných príspevkov.

Pomoc ľudom v núdzi I Kapitola _ 13 107106 Starnúca populácia mesta Ružomberok UŽ DNES JE ZREJMÉ, ŽE ROZSAH POSKYTOVANIASTAROSTLIVOSTIOPATROVATEĽSKEJ JE OPROTI SÚČASNÝM POTREBÁM OBYVATEĽOV MESTA NEDOSTATOČNÝ. “ JEDNOU Z CIEST, AKO ZABEZPEČIŤ V SOCIÁLNOM SEKTORE VIAC KAPACÍT, JE DOBROVOĽNÍCTVO. “

Pomoc ľudom v núdzi I Kapitola _ 13 109108 SÚČASNÉ VEDENIE MESTA IGNORUJE OBYVATEĽOVNESÚHLAS KLAČNA S DOMOMVYJADRENÝDÔCHODCOV V PETÍCII “RUŽOMBEROK JE POTREBNÉ SMEROVAŤ K MESTU, V KTOROM JEHO OBYVATELIA SAMI CHCÚ POMÁHAŤ A PRISPIEŤ K LEPŠÍM ŽIVOTNÝM PODMIENKAM OSTATNÝCH. MESTO BY SA O SVOJICH OBYVATEĽOV V KRÍZOVÝCH SITUÁCIÁCH MALO VEDIEŤ POSTARAŤ. “

Znižovanie atraktivity mesta pre nových potenciálnych obyvateľov, neustály nárast zadlžovania ľudí, či ich sťahovanie sa do satelitných obcí. To všetko je odrazom nedostatku dostupného bývania, ktoré je základným predpokladom života v meste. Tento problém zasahuje majoritnú časť mestskej populácie, a to od strednej triedy až po ľudí, ktorí z nejakých dôvodov o svoje bývanie prišli úplne. Dostupné bývanie a podpora bytovej výstavbyKapitolaIdeový návrh výstavby rodinných domov na Gejdáku archív OZ Nový Ružomberok

Dostupné bývanie I Kapitola _ 14 111110

RK2030 Dostupné bývanie

Dostupné bývanie I Kapitola _ 14 113112

V ROZVOJI NÁJOMNÉHOMESTSKÉHO BÝVANIA BUDE KĽÚČOVÉ ZAPOJENIE MESTA DO NOVÉHO SYSTÉMU VÝSTAVBY NÁJOMNÝCH BYTOV. “

Je nevyhnutné, aby v Ružomberku vznikol mestský fond nájomného bývania, no tiež aby v meste vyrástli nové bytové domy, ktoré budú reflektovať sociálne a majetkové pomery Ružomberčanov v kombinácii s platovými podmienkami. Mesto dnes nemá žiadny plán ani komplexnú stratégiu, ako rozvíjať nájomné bývanie, a tak tvorba stratégie, na ktorej budú spolupracovať všetky zúčastnené strany, je primárnym cieľom. Mesto by malo mať priestor na to, aby mohlo za zvýhodnených podmienok nakupovať mestské byty v nových developerských projektoch. Pomôcť by mu mal fond na rozvoj bývania alebo partnerské bankové úvery, ktoré budú na tieto aktivity vyhradené. Fond by mal tiež slúžiť na poskytovanie príspevkov na bývanie, na údržbu a prevádzku bytových domov, no tiež na financovanie výstavby vlastných mestských nájomných bytov. V rozvoji mestského nájomného bývania bude kľúčová aj spolupráca so súkromnými developermi, ktorú sú ochotní poskytnúť mestu časť bytov za nákladové (alebo aspoň za výrazne znížené) ceny. Tento partnerský prístup k developerom vytvorí priestor, v rámci ktorého môže mesto po dohode odkúpiť vopred stanovený počet nových bytov, práve na účely mestského bývania. To umožní dlhodobý rast počtu bytov v mestskom bytovom fonde. Mesto by ale tiež malo podporovať aj iné možnosti výstavby nájomného bývania, akým sú napríklad bytové družstvá alebo rôzne stavebné spoločenstvá. Keďže je stav mestského nájomného bývania a aj jeho sociálneho rozmeru alarmujúci, v Ružomberku je potrebné vykonať zmeny, ktoré dostupnosť bývania v našom meste zvýšia. Mesto potrebuje nové byty, ktoré budú reflektovať sociálne a finančné možnosti jeho obyvateľov.

Ako sme už spomínali, okrem nedostatku mestských bytov má Ružomberok tiež problém s nedostatkom nájomných domov a bytov. Bývanie sa tak v meste stáva problémom aj pre obyvateľov, ktorí v meste chcú žiť a pracovať, prípadne zvažujú, že by sa do mesta presťahovali alebo vrátili. Téma dlhodobého nedostatku adekvátnych stavebných parciel a bytov je v Ružomberku jedným z kľúčových problémov, ktoré bránia rozvoju mesta. Problému neprospieva ani dlhodobý nezáujem mesta, s čím súvisí aj následný pokles záujmu v oblasti súkromnej sféry, nakoľko takmer úplne absentuje možnosť postaviť si dom priamo v Ružomberku. Dostupnosť nájomnéhomestskéhobývania Možnosťou, ako obyvateľom ponúknuť dostupné bývanie, sú nájomné byty. Tých však v Ružomberku v súčasnosti nie je dostatok. Táto situácia komplikuje prístup ľudí k bývaniu, čím sa zvyšuje popularita hypotekárnych úverov a obyvateľstvo sa zadlžuje, pričom ceny komerčných nájmov neúnosne rastú.

Nové príležitosti na kvalitné bývanie Bytový dom Orion od investora Orion Partners

Finančná náročnosť na získanie bývania pritom stále stúpa, keďže zabezpečovanie obytných priestorov v Ružomberku momentálne prebieha takmer výlučne v komerčnom sektore. Ružomberok nemá dostatok bytov, a už vôbec nemá dostatok sociálneho bývania pre ľudí, ktorým chýba dostatok prostriedkov na platenie komerčných nájmov. Pokiaľ chceme tento problém riešiť je potrebné, aby v meste vznikol nielen nový bytový fond, ale tiež aby sa zmenilo fungovanie mestských ubytovní. Do tých sa totiž za súčasných podmienok mnohí sociálne znevýhodnení ľudia nedostanú. Ak sa s touto skupinou obyvateľstva dostatočne nepracuje, títo ľudia sa ocitajú v nepriaznivých sociálnych situáciách opakovane. Je preto potrebné im zabezpečiť aj komplexné poradenstvo a podať pomocnú ruku v dostatočnom rozsahu a kvalite. Aby začlenenie týchto rodín a jednotlivcov späť do spoločnosti bolo úspešné, je nevyhnutnosťou posilniť odborný tím, ktorý sa týmto ľuďom bude venovať.

Pohľad na ideový návrh výstavby rodinných domov na Gejdáku, archív OZ Nový Ružomberok

MESTA. “

Dostupné bývanie I Kapitola _ 14 115114 TÉMA NEDOSTATKUDLHODOBÉHO

LOKALITA GEJDÁK JE CELÁ V MAJETKU MESTA, KTORÉ TU MÔŽE UKÁZAŤ, ŽE VIE VYTVORIŤ KVALITNÚ ŠTVRŤ PRE OBYVATEĽOVSVOJICH “. Nádej na skorý rozvoj IBV v Ružomberku sa momentálne upiera na lokalitu Gejdáku, kde sú v pláne hneď dva projekty individuálnej bytovej výstavby. Našou alternatívou na zástavbu mestského pozemku je štvrť pod názvom Nové Satelity, ktorá ideovo nadväzuje na obľúbenú mestskú štvrť Satelity. Vysporiadané vlastnícke pomery v tejto lokalite umožňujú výstavbu rodinných a rekreačných domov priamo na okraji ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra a Chránenej vodohospodárskej oblasti Veľká Fatra. Veľa Ružomberčanov túto lokalitu pozná ako miesto, kde sa pasú ovce, je tam

ADEKVÁTNYCH STAVEBNÝCH PARCIEL A BYTOV JE V RUŽOMBERKU JEDNÝM Z KĽÚČOVÝCH PROBLÉMOV, KTORÉ BRÁNIA ROZVOJU V Ružomberskom okrese aj z tohto dôvodu vzniklo viacero projektov. V lokalite LuhyBiely Potok je naplánovaná výstavba približne 50 domov, ktoré sa nachádzajú medzi riekou Revúca a hlavnou cestou v smere na Banskú Bystricu. Táto oblasť je už čiastočne zastavaná, aj keď až do druhej polovice 19. storočia sa tento priestor využíval na poľnohospodársku činnosť. Nakoľko však bola táto lokalita populárna už v minulosti a vedie cez ňu úzkokoľajová železnica spájajúca Ružomberok s Korytnicou, tieto domy majú potenciál vzbudiť záujem u obyvateľov hľadajúcich nové bývanie. S výstavbou rodinných domov samospráva počíta aj v Černovej v lokalite Hríby, kde prebieha komplikovaný proces sceľovania pozemkov za účelom výstavby približne 200 domov. Lokalita v neďalekej Černovej je z mesta ľahko dostupná a jej výhodou je, že môže byť napojená na existujúcu technickú infraštruktúru a inžinierske siete. Nezastavané územie, ktorého veľkú časť tvorí mierny svah sa nachádza medzi starou a novou Černovou. Nové rodinné domy postupne vzniknú aj v lokalite nad Dielcom. Výstavbu 120 rodinných domov vrátane ciest a infraštruktúry plánujú v lokalite južne od Kalvárie smerom k záhradkárskej osade v Baničnom. Navrhovaná výstavba rodinných domov nadväzuje na existujúcu zástavbu domov nachádzajúcich sa severne a východne od oblasti, kde by mali po novom stáť novopostavené rodinné domy. Keďže sa Dielec nachádza v blízkosti mesta, je tu dobrá dostupnosť inžinierskych sietí, čo výstavbu aspoň čiastočne zjednodušuje. Aj keď mesto začalo už pred rokmi plánovať a projektovať výstavbu domov hneď v niekoľkých lokalitách, ani jedna z nich nie je stále hotová, a vzhľadom na rôzne dlhotrvajúce procesy sa ich výstavba za súčasného stavu ani v dohľadnej dobe nedokončí.

NAŠIM CIEĽOM JE, ABY V ROKU 2030 BOLO V RUŽOMBERKU OPÄŤ 30 000 OBYVATEĽOV, A ABY MALO MESTO VO VÝSTAVBE ROČNE 100 -150 BYTOV. “

Okrem výstavby nových bytov a domov je tiež v Ružomberku potrebné zahusťovanie centra mesta polyfunkčnými budovami so službami, bývaním a obchodmi, a to v zmysle Územného plánu centrálnej mestskej zóny. Ten hovorí napríklad o vybudovaní podzemného parkoviska pri hoteli Kultúra, či o vybudovaní nového centra mesta v mieste, kde mal pôvodne stáť Aupark. Pokiaľ sa však má mesto rozvíjať, je potrebné, aby komunikovalo s najväčšími vlastníkmi pozemkov v snahe urbanizovať mesto. Týka sa to aj pozemkov mestských lesov, SAD, či pozemkov v okolí Bystrickej cesty.

Dostupné bývanie I Kapitola _ 14 117116 V súčasnosti je teda v Ružomberku a jeho blízkom okolí aktívnych niekoľko rozvojových projektov, ktoré môžu situáciu v oblasti bývania aspoň čiastočne zlepšiť. Našim cieľom je najmä dokončenie rozbehnutých projektov IBV Hríby, Dielec, Luhy a Gejdák, no tiež podpora masívnej výstavby rodinných domov a reurbanizácia. Chceme tiež postupne pokračovať aj vo výstavbe rodinných domov v lokalitách Vráce, Hrboltová, či Černová pri Ihrisku. Vzniknúť by tu malo takmer 100 stavebných parciel, na ktorých sa plánuje výstavba rodinných a rekreačných domov. Drvivá väčšina budúcich pozemkov, kde by mali nové rodinné domy stáť, patrí mestu Ružomberok, ktoré tak môže rozhodnúť, komu, a za akých podmienok budú tieto parcely predané. Pri správnom a transparentnom postupe sa tak dá vyhnúť špekulatívnemu skupovaniu pozemkov, a mesto môže pripraviť pozemky najmä pre svojich obyvateľov, ktorí by si v Ružomberku chceli postaviť svoj dom. Projekt sa uberá dobrým smerom, nakoľko mesto už pripravuje inžinierske siete pre danú lokalitu. Mesto v tomto roku zároveň sﬁnalizovalo deﬁnitívnu podobu ulíc, ktoré v tejto lokalite v budúcnosti vzniknú. Už na prvý pohľad je zrejmé, že rozdelenie parciel a plynulé vymedzenie uličného priestoru dodá celej lokalite mestskejší a urbanistickejší charakter než je tomu v okolitých suburbánnych lokalitách. Aj pri tomto projekte však ostáva skôr dúfať, že jednotlivé procesné úkony pôjdu adekvátnym tempom, a poslanci tak čoskoro budú naozaj môcť rozhodovať o spôsobe predaja daných pozemkov. Pomohlo by to aj veľmi slabému realitnému trhu v ružomberskom okrese, kde momentálne absentuje seriózny rozvojový projekt týkajúci sa individuálnej bytovej výstavby.

Nové príležitosti na kvalitné bývanie Vizualizácie BD CityPark na sídlisku Roveň, archív OZ Nový Ružomberok

Dostupné bývanie I Kapitola _ 14 119118 AK SA MÁ MESTO ROZVÍJAŤ, JE POTREBNÉ, ABY KOMUNIKOVALO S NAJVÄČŠÍMI VLASTNÍKMI POZEMKOV V URBANIZOVAŤSNAHEMESTO. “ V Ružomberku je tiež potrebné pracovať s priemyselným areálom Sólo, ktorý vznikol ešte v 80. rokoch 19. storočia, keď sa mesto začalo hospodársky rozvíjať. V roku 2012 papierne prakticky celý tento areál asanovali, a plocha v celkovej výmere viac ako 13 hektárov zostala nevyužitá. Nachádza sa tu tak už len niekoľko zvyškov budov, ktoré však už neplnia svoju funkciu, a celé územie je de facto využívané iba ako občasný sklad dreva. Žiadne s touto oblasťou súvisiace rozvojové plány dnes nie sú známe. Aj keď malo vedenie mesta snahu o získanie celého areálu do vlastných rúk, zámery využitia boli rôzne, od kombinácie ľahkého priemyslu, bytových domov, JE ŽIADUCE,

Od zbúrania zásadnej časti fabriky sa v médiách objavili mnohé údajné zámery využitia celého územia. Jedným z nich bola výstavba bližšie nešpeciﬁkovaného závodu, ktorý by vytvoril v meste 300 nových pracovných pozícii. V určitom bode sa tiež uvažovalo o vybudovaní komplexného športového areálu pre potreby futbalovej akadémie MFK Ružomberok, no ani tento zámer, tak ako žiadny iný, nebol zrealizovaný. Aktualizovaný územný plán mesta počíta s tým, že na väčšej časti Sóla budú stáť obytné domy a občianska vybavenosť pre 1560 nových obyvateľov lokality. Vzhľadom na strategickú polohu Sóla sa však tento zámer polyfunkčného zastavania oblasti javí byť ako jediný možný, no tiež logický prístup. Miernym problémom však môže byť ekologická záťaž, ktorú by bolo v prípade urbanizačných aktivít nutné odstrániť. Aj keď súčasné vedenie mesta nepristupuje k jednotlivým rozvojovým územiam v meste strategicky a koncepčne, idea rozvoja lokality ostáva naďalej živá najmä medzi odbornou verejnosťou. Je žiaduce aby vedenie mesta a poslanci oživili tému urbanizácie Sóla. Takýto krok by bol totiž skutočným rozvojovým prvkom a partnerským počinom smerom od papierní k mestu, k čomu sa každoročne jednotlivé strany zaväzujú aj v spoločnom memorande. športovísk, až po vznik nového mestského parku. Mesto však najskôr potrebovalo oblasť Sóla získať do svojho vlastníctva, čo sa nestalo, a oﬁciálne dôvody neboli nikdy zverejnené. Pre vtedajšie vedenie mesta to bolo už druhé strategické zlyhanie, keďže podobne ako areál Sóla malo mesto možnosť odkúpiť aj pozemok v centre mesta, kde mal kedysi stáť Aupark. Súčasný stav oboch území je dnes verejnosti dobre známy. Pohľad na bytové domy v Baničnom, archív OZ Nový Ružomberok

“

ABY NOVÉ VEDENIE MESTA A NOVÍ POSLANCI OŽIVILI TÉMU URBANIZÁCIE SÓLA.

Kapitola 15

Centrum mesta Ružomberok je v súčasnosti v nelichotivom stave. Je v ňom obrovské množstvo reklamného smogu a statickej dopravy, obchádzate autá, ktoré počas celého dňa zásobujú prevádzky, a všade kam sa pozriete je zničená dlažba. Riešením by mohla byť komplexná revitalizácia na základe architektonickej súťaže, no možno by stačilo iba pokračovať v plnení už schváleného plánu na revitalizáciu centra mesta.

Centrum mesta z výšky, archív OZ Nový Ružomberok

RK2030Centrum mesta

Centrum mesta ako z neho znova urobiť atraktívnu zónu, za ktorú sa nemusíme hanbiť

Centrum mesta I Kapitola _ 15 121120

FUNKCIÍ. “

NAPRIEK TOMU, ŽE ULICA PODHORA JE JEDNOU Z HLAVNÝCH ULÍC CENTRÁLNEJ MESTSKEJ ZÓNY, JEJ ZÁSADNÁ ČASŤ JE V DEZOLÁTNOM STAVE. “

Centrum každého mesta je odrazom toho, v akom stave sa nachádza celá jeho samospráva. Ružomberok, vrátane centra mesta, je v dezolátnom stave. Centrum dnes neplní pre obyvateľov Ružomberka takmer žiadnu zo svojich funkcií. Nakoľko sa v ňom nachádza množstvo historicky významných budov odrážajúcich veľmi bohatú minulosť jedného z kedysi najvyspelejších slovenských miest, je obrovská škoda, že ľudia námestie využívajú iba na to, aby cezeň bez zastavenia prešli. Okrem toho, že mesto dnes v podstate ani nevie, aké centrum mesta vlastne chce budovať, problematikou centrálnej časti Ružomberka sa zaoberá veľmi lokálne a okrajovo, čo generuje len ďalšie problémy. CENTRUM MESTA DNES NEPLNÍ OBYVATEĽOV RUŽOMBERKA TAKMER ZO SVOJICH

PRE

Ulica Podhora v katastrofálnom stave

Obnova centra mesta je nevyhnutná Napriek tomu, že Ružomberok je pomerne malé mesto, potýkame sa v centre s problémom pomerne veľkého reklamného a vizuálneho smogu. Mesto v roku 2019 síce dalo stopku reklamným pútačom v strede ulice, ich výskyt na Podhore je ale stále markantný. Ulici vizuálne škodia aj legálne reklamné citylighty pred OC Adria, či komunistické betónové kvetináče. Situácii a vizuálu centra mesta nepomáhajú ani neregulované, často nevkusne označené výklady obchodov a prevádzok, ktoré rôznymi reﬂexnými farbami ničia vzhľad významných historických budov. Všetky tieto problémy sú opäť riešiteľné, a mesto okrem času a snahy niečo zmeniť nestoja prakticky nič. V Ružomberku je potrebné vypracovať dokument, ktorý jasne deﬁnuje rozsah, prevedenie a spracovanie reklamných pútačov v centre meste. Podobný dokument vznikol aj v iných slovenských mestách, a výrazne prispel k skrášleniu dotknutých zón. To sa však nedá bez komplexného, koncepčného a strategického pohľadu na rozvoj a budovanie mesta, ktoré súčasnému vedeniu chýba. Jedným z dlhodobých problémov, s ktorými sa mesto v centre potýka je napríklad ulica Podhora, ktorá je podľa mnohých zdrojov tou najstaršou v meste. Historicky bola jednou z dôležitých ciest pri križovaní severo-južných a západo-východných obchodných trás, na ktorej vznikol samotný Ružomberok. Aj preto sa centrum mesta s pešou zónou nachádza práve tu. Napriek tomu, že je jednou z hlavných ulíc centrálnej mestskej zóny, jej zásadná časť je v dezolátnom stave. Takmer po celej dĺžke a šírke ulice je vidieť zničenú dlažbu, čo je spôsobené najmä ťažkými nákladnými zásobovacími vozidlami, ktoré do centra mesta denne vchádzajú. Tým nielen ohrozujú peších v zóne, kde okrem vyhradených hodín na zásobovanie nemajú čo hľadať, ale tiež degradujú celú ulicu. Mestská polícia môže tieto vozidlá vstupujúce na pešiu zónu kontrolovať, a za prípadné porušenie povolení aj pokutovať, podobne ako vozidlá, ktoré sú často protiprávne odstavené priamo na pešej zóne a na mestských pozemkoch. Bezpečnostné zložky však už na tento problém nielen rezignovali, no často k nemu dokonca prispievajú, keď často parkujú svoje policajné vozy priamo na pešej zóne rovnako ako vodiči páchajúci tento problém a neduhy, ktoré si vodiči v centre mesta osvojili, sa dajú vyriešiť za pomoci komunikácie mesta prakticky okamžite. Bohužiaľ, centrum mesta vedenie Ružomberka nevníma ako svoju prioritu, a výsledkom sú tak len chabé investično-údržbárske počiny, ktoré centrum za posledné roky nikam neposunuli, dokonca v prípade odstránenia stĺpikov na Mostovej ulici dokonca degradovali. Následným znovuosadením ochranných stĺpikov o pár mesiacov neskôr mesto aspoň čiastočne zabránilo nevzhľadnému parkovaniu a zlepšilo verejný priestor. To je však minimum, čo vedenie mesta mohlo v tomto prípade urobiť, a mestu ako celku to pomôže len veľmi okrajovo. Územný plán rozvoja mesta tak aj v tomto prípade leží ladom.

Vpriestupky.každomprípade,

Centrum mesta I Kapitola _ 15 123122

ŽIADNU

ARCHITEKTI OTVORENE HOVORIA O TOM, ŽE VEDENIE MESTA ICH ZÁMERNE NEPOČÚVA, A PLÁN, NA KTOROM SPOLOČNE PRACOVALI V PODSTATE IGNORUJE. “ NA TO, ABY SME SKRÁŠLILI NÁŠ VEREJNÝ PRIESTOR ČASTO NETREBA MILIÓNY EUR ANIPRÍPRAV.ROKY “

Jedným z najviditeľnejších problémov Ružomberka v oblasti kvality verejného priestoru je absencia už spomínaného dizajnového manuálu, ktorý by definoval rámcové pravidlá rekonštrukcií a revitalizácií konkrétnych území. Mesto v súčasnosti nemá definované plochy jednotlivých štvrtí tak, aby sa funkčne dopĺňali a tvorili kvalitný verejný priestor. Výsledok je preto často pre obyvateľov, či návštevníkov danej lokality neatraktívny a neprívetivý. Príkladom, ako vytvoriť funkčný a pekný priestor môže byť lokalita tzv. Sihote na nároží ulice Zárevúca. Tento pozemok, na ktorom sa nachádza zastávka MHD, je definovaný pešími komunikáciami, križovatkou, a bytovým domom. Denne tu v ranných a poobedňajších hodinách stoja desiatky ľudí, ktorí čakajú na spoje medzimestskej dopravy smerujúcej do okolitých dedín. Ulica Zárevúca zároveň plní funkciu dôležitej dopravnej tepny v smere do Vojenskej nemocnice a na sídlisko Roveň. V súčasnosti sa na tomto pozemku nachádza niekoľko ihličnanov a reklamný billboard, čo robí priestor nevyužívaný, nefunkčný, a pre verejnosť prakticky nepotrebný. Táto parcela je plne v rukách mesta, a preto by sa mohla jednoducho premeniť na malú oddychovo-relaxačnú zónu, ktorá ľuďom čakanie na autobus spríjemní. V našich končinách je žiaľ nazeranie na funkcie a typológiu verejného priestoru takmer neexistujúcim javom. Jedným z vinníkov je aj zlé investičné nahliadanie na centrum mesta, na ktoré je v princípe vyhradené rovnaké množstvo peňazí ako na iné mestské časti bez ohľadu na to, že centrum slúži všetkým obyvateľom mesta, vrátane jeho návštevníkov. Pokiaľ sa centrum mesta nestane prioritou pre celé vedenie mesta, poslanecký zbor, a aj obyvateľov Ružomberka, tak sa mesto ako celok rozvíjať nebude. Architektonická podoba centra už v minulosti bola navrhnutá, avšak nebola realizovaná. Architekti otvorenie hovoria o tom, že vedenie mesta ich zámerne nepočúva, a plán, na ktorom spoločne pracovali v podstate ignoruje. To isté platí v prípade smerovania parkovacej politiky či cyklodopravy. Pokiaľ mesto nevytvorí a nebude dodržiavať jeden ucelený koncept, centrum mesta bude vyzerať rovnako zle, nesúrodo a nekoncepčne ako je tomu i dnes. Ružomberok do centra mesta investuje iba vtedy, keď je jeho stav aktuálne nevyhovujúci, prípadne na danom území absentuje nejaká funkcia. Najčastejšie sa tak jedná o rekonštrukcie chodníkov a ciest, či stavbu detských, alebo polyfunkčných ihrísk. Samozrejme, tieto typy investícií sú nákladné na financie na čas. Od procesu prípravy do bodu realizácie môže prejsť aj niekoľko rokov, ktoré v prípade mesta Ružomberok navyše väčšinou končia neistým výsledkom. Na to, aby sme však skrášlili náš verejný priestor často netreba milióny eur ani roky príprav.

Iba nevyhnutné investície?

Názov kapitoly I Kapitola _ 15 125124

V neposlednom rade je potrebné v takto obnovenom centre mesta oživiť aj samotný kultúrny život. Tam je extrémne dôležitá najmä komunikácia mesta so súkromným sektorom, kedy by napríklad mohli prevádzky v centre mesta počas kultúrnych akcií zaviesť dlhšie otváracie hodiny, prípadne sa do týchto podujatí aktívne zapojiť vždy, keď to bude možné. Ekonomiku a život sa nám však podarí do mesta navrátiť iba vtedy, pokiaľ obyvatelia budú o kultúrnych podujatiach v meste včas a dostatočne informovaní. Aj preto sa budeme snažiť o vybudovanie pravidelne aktualizovaného kalendára podujatí, ktorý bude vedením mesta propagovaný tak, aby mali Ružomberčania o dianí v meste Veríme,prehľad.žerevitalizácia centra mesta Ružomberok nie je nemožnou misiou. Mnohé plány už boli vytvorené, avšak súčasným vedením mesta ignorované, čo viedlo nielen k zhoršeniu stavu centra mesta, ale tiež ku kompletnej rezignácii v oblasti možnej zmeny či úpravy. Vrátiť život do centra mesta a vytvoriť priestor, v ktorom sa všetci budeme cítiť dobre, a budete v ňom chcieť tráviť náš voľný čas nebude jednoduché, avšak nie je to nemožné. Je k tomu však nevyhnutná zmena riadenia mesta. VERÍME, ŽE S PODNIKATEĽMI A VLASTNÍKMI POZEMKOV

Centrum mesta I Kapitola _ 15 127126 Čo je pre fungujúce centrum mesta potrebné urobiť?

JE POTREBNÉ UDRŽIAVAŤ DOBRÉ A KOREKTNÉ VZŤAHY, NA ZÁKLADE KTORÝCH SA DÁ NÁSLEDNE VŽDY NÁJSŤ VZÁJOMNÝ KONSENZUS. “ Pohľad na mesto z výšky, archív OZ Nový Ružomberok

Ružomberské centrum je dnes zložitým priestorom, ktorý je rozdelený námestím na hornú a dolnú časť. Celú oblasť námestia je potrebné urbanizovať kvôli ekonomickej aktivite, ale tiež kvôli oživeniu centra mesta. Ulica Podhora, rovnako ako ulica Mostová, si vyžadujú komplexnú rekonštrukciu s dôrazom na vytvorenie vhodnej formy cyklomobility, či zaradenie oddychových prvkov, ktoré umožnia obyvateľom mesta a jeho návštevníkom v tejto oblasti relaxovať, no tiež kvalitne tráviť čas. Nevyhnutnou zmenou, ktorá sa musí v centre mesta uskutočniť, je regulácia automobilovej dopravy na pešej zóne tak, aby obchody mohli byť zásobované, avšak nie počas celého dňa. Zásobovacie hodiny musia byť striktne dodržiavané, a porušenie týchto nariadení náležite riešené v blokovom pokutovom konaní! Na tejto oblasti je však potrebné zapracovať aj vizuálne. V súlade so schváleným Územným plánom zón sme začali pracovať na projekte nového námestia v strede ulice Podhora, ktoré bude z opačnej strany ohraničené Nábrežím M.R.Štefánika. Nachádzať sa tu bude aj nové podzemné parkovisko. To umožní uľahčenie parkovania v meste. Táto parcela, na ktorej mal pôvodne stáť Aupark, je už dlhodobo nevyužitá a viac ako 10 rokov oplotená. Veríme, že s podnikateľmi a vlastníkmi pozemkov je potrebné udržiavať dobré a korektné vzťahy, na základe ktorých sa dá následne vždy nájsť vzájomný konsenzus. Verejno-súkromné partnerstvo a postupná urbanizácia námestia sú preto jedným z našich hlavných cieľov na nasledujúce desaťročie. Rovnako máme v pláne vybudovanie kultúrneho stánku v ,,esíčku" smerom od polície po Liptovské múzeum, prinesenie ďalšieho vodného prvku do centra mesta vo forme novej architektonicky zaujímavej fontány, či výsadbu zelene, ktorá v centre mesta chýba. Okrem podzemného parkoviska pod novým námestím je našim cieľom tiež vybudovať parkovací systém v centre, na ktorý už máme od Európskej únie schválený grant.

Ružomberok je dlhodobo jedným z centier vzdelávania na Slovensku. Aj preto by mal byť v prvom rade mestom múdrych, vzdelaných a rozhľadených ľudí, ktoré priťahuje a podporuje inovácie, a naplno využíva svoj potenciál. Aj keď je iba malým mestom, sídli tu známa univerzita, no tiež rôzne inštitúcie a inovatívne ﬁrmy so svetovým pôsobením. Školstvo múdre mesto napreduje

Školstvo I Kapitola _ 16 129128

Kapitola 16

Park na sídlisku Klačno, archív OZ Nový Ružomberok

RK2030 Školstvo

Ružomberčania však nevnímajú naše mesto ako centrum vzdelávania, aj preto je potrebné vzdelanie a jeho vnímanie v meste posilniť. Je tiež v záujme mesta, aby mal každý prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Ružomberok preto musí byť mestom, ktoré sa stará o svoje školy, a v ktorom je možné sa niečo naučiť na každom kroku. Musí sa preto stať mestom príležitostí pre každého, kto sa chce rozvíjať. Pod pojmom školstvo rozumieme nielen základné a stredné školy, ale všetky inštitúcie, ktoré sú zapojené do školského systému, t. j. vysoké školy, školské družiny, centrá voľného času, internáty, ale tiež diagnostické, výskumné a poradenské centrá. V Ružomberku sa momentálne nachádza 18 materských škôl, 9 základných škôl, 7 stredných škôl, 1 vysoká škola, a 8 školských zariadení. Aj keď priamo z pozície mesta nie je možné ovplyvňovať všetky školské zariadenia, pretože stredné školy spadajú pod vyššie územné celky, mesto môže ovplyvňovať školstvo aspoň nepriamo. Tým myslíme napríklad otváranie tém, iniciovanie procesov, materiálnu podporu či koordinačnú a komunikačnú činnosť. Odborníci sa zhodujú, že slovenské školstvo je všeobecne v pomerne zlom stave. Ružomberské školy navyše okrem všeobecných problémov trápia aj niektoré špeciﬁcké problémy. Niektoré problémy je ťažké vyriešiť, no v spolupráci s mestom sa nám pri mnohých z nich minimálne podarí zmierniť ich dopad na naše školy a žiakov. Je jednoducho potrebné brať do úvahy aktuálne trendy vplývajúce na súčasné vzdelávacie systémy, a prispôsobiť tomu stratégiu rozvoja školstva a jeho fungovania ako takého. Učiteľ by napríklad mal byť sprievodcom vzdelávania tak, ako je to trendom v zahraničí, nie zvestovateľom informácií, ktoré si majú žiaci osvojiť či naučiť sa naspamäť tak, ako je to bežnou praxou na Slovensku. Významné demograﬁcké a sociologické zmeny sa prejavujú na počte detí, ktoré sa do škôl hlásia, no tiež na rastúcom priemernom veku učiteľov. Tým je potrebné umožniť ďalšie vzdelávanie, no tiež nájsť cestu, ako tieto dve generácie vzájomne správnym spôsobom prepojiť.

JE JEDNODUCHO POTREBNÉ BRAŤ DO ÚVAHY AKTUÁLNE TRENDY VPLÝVAJÚCE NA SÚČASNÉ VZDELÁVACIE SYSTÉMY, A PRISPÔSOBIŤ TOMU STRATÉGIU ROZVOJA ŠKOLSTVA A JEHO FUNGOVANIA AKO TAKÉHO. “ “

18 MATERSKÝCH ŠKÔL 9 ZÁKLADNÝCH ŠKÔL 7 STREDNÝCH ŠKÔL 1 VYSOKÁ ŠKOLA 8 ZARIADENÍ V RUŽOMBERKU JE:

Školstvo I Kapitola _ 16 131130

Školstvo I Kapitola _ 16 133132

VZDELANÍ ĽUDIA DOKÁŽU LEPŠIE KOMUNIKOVAŤ A PRÍNOSNE SA ZAPÁJAJÚ DO ROZVOJA MESTA A MESTSKÉHO PLÁNOVANIA. “ Ružomberok si zaslúži lepšie vzdelávanie Reformácia a inovácia mestského školstva je dlhodobým procesom, ktorého súčasťou sú primárne technické opatrenia.

Problém pre naše školstvo predstavuje aj globalizácia a zjednodušená mobilita, vďaka ktorým si mnohí stredoškoláci volia školy mimo okres Ružomberok. Vysokoškoláci zase preferujú univerzity napríklad v našom hlavnom meste, alebo dokonca v zahraničí. To má samozrejme výrazný vplyv aj na trh práce, kde dochádza k rýchlemu vzniku a zániku nových profesií. Mnohí študenti sa zároveň po strednej alebo vysokej škole do Ružomberka už nevrátia, čím mestu ubúda vzdelaná pracovná sila. Moderné technológie a dva roky pandémie tiež pripravili školy o historický vzdelávací monopol. Stále väčšia časť vzdelávania sa v súčasnosti uskutočňuje mimo školské zariadenia, a to si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu všeobecne. Vzdelaní ľudia dokážu lepšie komunikovať a prínosne sa zapájajú do rozvoja mesta a mestského plánovania. V širšom ponímaní sú prínosom pre spoločnosť aj na celoštátnej úrovni. Aj preto majú úroveň a dostupnosť vzdelávania priamy vplyv na kvalitu života obyvateľov mesta. Investície smerom k rozvoju školstva a vzdelávania sú preto nevyhnutné a rozumné. Pri tvorbe nového vzdelávacieho systému by sa mesto malo zamerať nielen na samotné školské zariadenia, ale na učenie v širšom význame slova. Školy sú tiež miestom, kde sa deti učia socializovať a rozvíjajú svoje špeciﬁcké vlastnosti. Školy zároveň navštevujú v období, kedy dochádza ku kultivovaniu ich osobnosti. Aj preto pre ne školy musia byť prostredím, kde sa budú cítiť dobre. Inštitúcie a školy by sa teda mali zamerať viac na ľudí a na podporu, nie na kontrolu a byrokraciu. Ružomberské školy by mali byť moderne vybavené, otvorené inováciám a podnetom, no v prvom rade by mali byť autonómne.

Tie sú síce pre mesto extrémne nákladné, avšak pre bežnú verejnosť sú citeľné iba nepriamo alebo sprostredkovane. Jedným z týchto opatrení je napríklad personálne posilnenie vo vedení mesta, ktoré by sa zaoberalo vzdelávaním. Aby mohli byť podniknuté konkrétne kroky, prvým predpokladom je opäť dôkladné zmapovanie stavu škôl a školských zariadení, a to primárne z hľadiska ich potenciálu, kvality, či dostupnosti. Na to navrhujeme zaviesť jednotný systém evaluácie ružomberských škôl. Postupnému aplikovaniu a presadzovaniu zmien by tiež mohlo pomôcť neformálne združenie zložené z ľudí angažovaných v rôznych oblastiach vzdelávania. Naším cieľom je tiež rozvoj areálov základných škôl. ZŠ Bystrická si napríklad zaslúži podporu mesta v oblasti oplotenia areálu a postavenia nového športového areálu. ZŠ Sládkovičova by taktiež potrebovala nové oplotenie a komplexnú rekonštrukciu školského areálu ZŠ Klačno by zase mesto malo pomôcť dobudovať futbalovú akadémiu. Mesto by malo nadviazať aktívnu spoluprácu aj so strednými školami, ktoré je potrebné viac zapojiť do mestského života. Tak, ako mnohí mladí Ružomberčania odchádzajú za strednou alebo vysokou školou mimo okres, mnohí z okolitých dedín a miest dochádzajú za školou práve do Ružomberka. Okrem toho, že je potrebné túto možnosť a naše školy viac propagovať, v Ružomberku sa tiež nachádzajú tri gymnázia (štátne, cirkevné a súkromné bilingválne), ktoré disponujú veľkým ľudským potenciálom. Týchto mladých študentov je potrebné zapojiť do mestských aktivít a umožniť im viac participovať na živote mesta.

Zároveň veríme, že kvalitných učiteľov si je potrebné vážiť. Aj preto mesto bude hľadať možnosti poskytovania štipendií kvalitným učiteľom. To môže byť napríklad formou grantu primátora mesta, alebo iným spôsobom, na ktorom sa poslanci a verejnosť spoločne zhodnú. Mesto by sa malo tiež snažiť pomôcť tam, kde zlyháva samotný štát, a to napríklad pri hľadaní zdrojov na navýšenie pohyblivej zložky učiteľských platov. Môže tiež napríklad vybraných učiteľov a vedcov podporiť poskytovaním cenovo dostupného mestského bývania.

Školstvo I Kapitola _ 16 135134

Dôležitým bodom je aj materiálna podpora škôl za pomoci ich prepojenia s potenciálnymi sponzormi či partnermi. Našou víziou je stať je moderátorom rozvoja škôl a ich spolupráce so súkromným sektorom. Školám okrem kontaktov a prepojení vieme poskytnúť aj naše know-how v oblasti hospodárenia, či získavania grantov, no tiež budeme nápomocní tam, kde to školy budú potrebovať. Aktívne tiež plánujeme podporovať rozvoj nových škôl a ich zriaďovateľov (nových súčasných). Považujeme preto za dôležité spolupracovať so župou či s Rímskokatolíckou cirkvou, ktorá v Ružomberku zriaďuje materskú a základnú školu, či dve stredné školy.

“

NAŠOU VÍZIOU JE STAŤ SA ROZVOJAMODERÁTOROM ŠKÔL A ICH SPOLUPRÁCE SO SÚKROMNÝMSEKTOROM.

“ Štadión MFK Ružomberok, archív OZ Nový Ružomberok

V RUŽOMBERKU SA NACHÁDZAJÚ TRI GYMNÁZIÁ, KTORÉ DISPONUJÚ VEĽKÝM ĽUDSKÝM POTENCIÁLOM.

RK2030 Katolícka univerzita Univerzity sú významnými mestskými inštitúciami, ktoré s mestom, v ktorom sa nachádzajú vytvárajú nerozlučnú symbiózu. Z tohto vzájomného symbiotického vzťahu sa snažia ako univerzita, tak mesto, získať maximum. Pravdou je, že vysoké školy hrajú v rozvoji miest a riešení ich výziev kľúčovú úlohu.

Katolícka univerzita I Kapitola _ 17 137136

Katolícka univerzita a jej spolupráca s mestomKapitolaCampus Katolíckej Univerzity a okolie, archív OZ Nový Ružomberok

Katolícka univerzita I Kapitola _ 17 139138 NAŠE MESTO MÁ VĎAKA KATOLÍCKEJ UNIVERZITE POMERNE SILNÉ VÝSKUMNÉ, INOVAČNÉ A UNIVERZITNÉ ZÁZEMIE, Z KTORÉHO MÔŽE AKTÍVNE ŤAŽIŤ. V SKUTOČNOSTI S ŇOU MESTO ALE SPOLUPRACUJE IBA MINIMÁLNE A NEDOKÁŽE NAPLNO VYUŽÍVAŤ JEJ POTENCIÁL . “

Inak to nie je ani v prípade Ružomberka a Katolíckej univerzity. Naše mesto má vďaka tejto univerzite pomerne silné výskumné, inovačné a univerzitné zázemie, z ktorého môže aktívne ťažiť. V skutočnosti však s univerzitou spolupracuje iba minimálne a nedokáže naplno využívať jej potenciál. Naša univerzita a mestské inštitúcie majú potenciál byť centrom vzdelávania a inovácii, no tiež sú schopné pritiahnuť inovatívne ﬁrmy so schopnosťou zužitkovať tieto vedomosti v Katolícka univerzita v Ružomberku ako centrum výskumu Katolícka univerzita v Ružomberku je populárnym vedeckým ústavom, do ktorého za vedomosťami prichádzajú študenti z celého Slovenska. Za dvadsať rokov svojho pôsobenia vychovala viac ako 33 000 absolventov v dennej a externej forme bakalárskeho, magisterského a doktorandského stupňa. Študentom v súčasnosti ponúka možnosť štúdia na štyroch fakultách: Pedagogickej, Filozoﬁckej, Teologickej a na Fakulte zdravotníctva vo viac ako 90 akreditovaných študijných programoch. Aktívne tiež uskutočňuje pedagogickú a vedeckú činnosť najmä v oblasti humanitných, pedagogických, prírodných, sociálnych a zdravotníckych vied, no tiež v oblasti umenia, ekonómie a manažmentu. Na Slovensku boli vytvorené podmienky pre vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku až po nežnej revolúcii v roku 1989, keď sa slovenskí biskupi usilovali vytvoriť pedagogickú fakultu, ktorá by pripravovala katolíckych učiteľov. Zakladacia listina Pedagogického inštitútu sv. Ondreja v Ružomberku bola podpísaná v júni 1995. V roku 1997 bola univerzita začlenená do Žilinskej univerzity a jej štatút, s právami inovatívnych službách a produktoch. Následne zohrávajú významnú úlohu pri prenose znalostí a technológií do praxe, no tiež prispievajú k ekonomickému rozvoju regiónov a vzniku nových spoločností. Predpokladom úspechu je ale v tomto prípade vždy charakter lokálnej ekonomiky, univerzita alebo výskumná základňa, a úroveň spolupráce medzi týmito dvoma cirkevnéhosektormi. dohľadu rovnakými ako platia pre teologické fakulty, bol zaregistrovaný na MŠ SR. Neskôr na báze KPF vznikla v roku 2000 Katolícka univerzita v Ružomberku a verejnou vysokou školou s konfesijným charakterom sa stala až v apríli 2002.

“

ČI PRÁVNICKEJ

Katolícka univerzita I Kapitola _ 17 141140

Okrem toho začala nedávno Katolícka univerzita organizovať aj nový multižánrový festival UNIUM. Festival sa mal uskutočniť už v apríli 2021 no vzhľadom na epidemiologickú situáciu v súvislosti s COVID-19 musel byt presunutý na iný termín. Poslaním tohto medzinárodného multižánrového festivalu je vytvorenie platformy pre tvorivú činnosť mladých ľudí, jej konfrontáciu a prezentáciu. Podujatie tak poskytuje priestor študentom slovenských a zahraničných univerzít na

KATOLÍCKA UNIVERZITA MÁ ZÁUJEM SA ROZVÍJAŤ. DLHODOBO UVAŽUJE ZRIADENÍ NOVEJ TECHNICKEJ, FAKULTY. KATOLÍCKA UNIVERZITA PATRÍ ÚROVŇOU VYBAVENIA MEDZI NAJKVALITNEJŠIE VYSOKÉ ŠKOLY. ZNAČÍ TO JEJ VYSOKÝ ROZVOJOVÝ POTENCIÁL“. festivalovo-súťažnú prezentáciu umeleckej a vedeckej tvorby, no zároveň prezentuje Katolícku univerzitu v meste Ružomberok, v regióne Liptov, v rámci Žilinského samosprávneho kraja, Slovenska i zahraničia. Počas festivalu prebiehajú súťaže, umelecké a vedecké semináre, besedy s umelcami a osobnosťami verejného života, výstavy a sprievodné aktivity Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka.

V Žilinskom samosprávnom kraji ide o jedinečné periodické podujatie tohto typu. Záštita Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky naznačuje, že Katolícka univerzita v Ružomberku je v štruktúre slovenského školstva rešpektovaná. Katolícka univerzita má záujem aktívne sa rozvíjať. Záujemcom o štúdium nedávno priniesla v spolupráci s univerzitou vo Varšave nové študijné programy na medzinárodnej úrovni. Študenti v oblasti manažmentu a práva tak môžu získať praktické vzdelanie. Univerzita Collegium Humanum vo Varšave sa vyznačuje svojou kredibilitou, kvalitou a praktickým prístupom k vzdelávaniu. Na základe zmluvy sa tak budú môcť študenti, ktorí splnia všetky potrebné podmienky na medzinárodné štúdium, obohatiť počas štúdia v zahraničí v programoch Master of Business Administration (MBA), Doctor of Business Administration (DBA) a Master of Laws (LL.M). Tieto vzdelávacie programy sú určené pre pracovníkov štátnej správy, samospráv, sociálnej, podnikateľskej i manažérskej sféry. Veľkým prínosom budú aj pre pedagógov, právnikov, ako aj ďalšie skupiny záujemcov. Podobných spoluprác a možností je potrebné pre KU vytvoriť viac.

Ambíciou je každoročne prilákať do mesta mladých ľudí, nadšencov umenia a vedy, ponúknuť im to najlepšie z výskumu a činnosti Katolíckej univerzity, a propagovať rešpektovanie akademickej slobody. Je tiež predpoklad, že sa v budúcnosti podujatie stane fórom, ktoré bude mať povahu hodnotovej a intelektuálnej formácie mladých ľudí.

Katolícka univerzita I Kapitola _ 17 143142

KATOLÍCKEJ UNIVERZITE VYTVORIŤ ÚZKU SPOLUPRÁCU

Aby sme umožnili vybudovanie bližšieho vzťahu medzi univerzitou a verejnosťou, budeme sa snažiť o postupné vybudovanie univerzitného športového klubu. Mesto má v tomto smere obrovské možnosti a dokáže za pomoci využitia grantov a rôznych príspevkov KU pomôcť vybudovať silný futbalový, basketbalový, atletický, či hokejový tím, ktoré nás môžu reprezentovať na štátnych ale tiež medzinárodných súťažiach. Následne je dôležité, aby mesto KU viac zapojilo do života mesta. Aj keď univerzita sama o sebe organizuje rôzne študentské podujatia, do tých mestských sa zapája iba minimálne. KU je potrebné viac angažovať najmä na kultúrnych podujatiach, a je tiež potrebné dať jej priestor na tom, aby mohla vystupovať a propagovať svoje aktivity na populárnych podujatiach v meste. Okrem iného by Ružomberok mal pomôcť KU vytvoriť úzku spoluprácu s mestskými inštitúciami, kde OKREM INÉHO BY RUŽOMBEROK MAL POMÔCŤ S MESTSKÝMI INŠTITÚCIAMI, KDE MÔŽU ŠTUDENTI ZÍSKAŤ POTREBNÚ PRAX“.ABY SA KATOLÍCKA UNIVERZITA MOHLA VIAC ROZVÍJAŤ, JE POTREBNÉ JEJ TO NAJSKÔR UMOŽNIŤ. “ môžu študenti napríklad získať potrebnú prax. Tak či onak, mesto by sa malo stať moderátorom komunikácie medzi ﬁrmami a univerzitou, a malo by KU pomôcť zastávať v Ružomberku omnoho dôležitejšie miesto. Katolícka univerzita by mala byť súčasťou mesta a mala by byť ako jeho dôležitá súčasť aj vnímaná, podobne ako je napríklad Univerzita Komenského vnímaná v Bratislave.

Aby sa Katolícka univerzita mohla ďalej rozvíjať, je potrebné jej to najskôr umožniť. Naším cieľom je preto v prvom rade podporiť dobudovanie dávno zvažovanej a plánovanej Technickej fakulty. Navrhované rozšírenie univerzitného kampusu Katolíckej univerzity v Ružomberku rieši výsledné plánované dotvorenie areálu. Na vyvýšenom mieste sa má nachádzať veľké univerzitné auditórium, kaplnka, hudobná sieň, no tiež administratívna budova s rektorátom a apartmánmi pre dočasné ubytovanie študentov. Priestory sú vzájomne prepojené, a zároveň reagujú na existujúcu zástavbu v oblasti. Okrem toho by však na KÚ mali vzniknúť aj iné nové fakulty, ako napríklad Právnická fakulta alebo fakulta zaoberajúca sa ochranou životného prostredia, ktoré by rozšírili výskumné aktivity univerzity, no tiež ju pomohli zatraktívniť pre nových študentov.

RK2030 Šport v meste

Šport v meste môže mať rôzne podoby, ktoré sa dotýkajú obyvateľov bez ohľadu na ich vek, postavenie, alebo pohlavie. Fanúšik hokeja, amatérsky bežec, rekreačná volejbalistka, či profesionálna futbalistka – nech už sa obyvateľov šport dotýka akokoľvek, k mestu nerozlučne patrí. Spája ľudí a vytvára kolektívnu hrdosť pri výhrach a oslavách úspechov mestských klubov, no tiež dáva obyvateľom priestor na udržanie sa v kondícii, zábavu, či socializáciu pri kolektívnych hrách.

Šport ako súčasť mesta a mestskej kultúryKapitola

Pohľad na štadión MFK Ružomberok, archív OZ Nový Ružomberok

Šport I Kapitola _ 18 145144

Športové služby a profesionálne podujatia majú tiež výrazný vplyv na komunálnu ekonomiku, posilňovanie komunít a kultúrnej identity všeobecne. Šport preto nie je len záležitosťou aktívne žijúcich jedincov, ktorí majú záujem o zdravý životný štýl. Týka sa každého, kto športuje rekreačne; obyvateľov, ktorí vďaka svojej kancelárskej práci prirodzene vyhľadávajú pohyb a radia pohybové aktivity medzi jeden zo spôsobov trávenia voľného času; no tiež rodín s deťmi, ktoré preferujú spoločné športové aktivity počas voľných teplých dní. Aj to je dôvod, prečo je dôležitou témou, ktorou by sa mesto malo zaoberať.

ŠPORT SA TÝKA KAŽDÉHO OBYVATEĽA MESTA, NIELEN ŠPORTOVCOV.PROFESIONÁLNYCHAJTOJE

Ružomberok má bohatú športovú históriu. Ružomberské volejbalové, futbalové, či basketbalové kluby zbierali tituly na profesionálnej úrovni. Niektorým sa to darí i naďalej, no vďaka rôznym prekážkam a problémom už profesionálny šport v Ružomberku nie je tak atraktívny ani podporovaný ako kedysi. Dôvodom je i samotné mesto. Práve Ružomberok by mal byť najväčším fanúšikom a podporovateľom týchto športových klubov. Jeho postoj je však skôr neutrálny až ľahostajný. Tento prístup však formuje aj postoj obyvateľov mesta, a preto keď sa Ružomberok začne v oblasti profesionálneho športu viac angažovať, urobia tak aj ľudia. Opäť budú chcieť hrdo fandiť našim klubom a budú hrdí na to, že sú Ružomberčania. Ružomberok má pritom vďaka prírode, vodným plochám a kopcom ideálne podmienky na športové aktivity. Tento potenciál však nevyužíva naplno. Dôvodom však môže byť aj fakt, že ľudia už vo všeobecnosti značne spohodlneli, a na fakt, či a kam sa rozhodnú ísť športovať, vplýva aj to, či sa v oblasti nachádza prístup k pitnej vode, odpadkové koše, alebo riadne označenie trás. Ako teda môže mesto podporiť šport? Možností je viac. Okrem budovania nových športovísk a podpornej infraštruktúry, či zlepšenia ich prístupnosti a podmienok, by Ružomberok mal vytvoriť politiku v oblasti dlhodobého rozvoja športu. Mesto by malo dlhodobo podporovať športové komunity, lídrov, zmysluplné športové projekty, no tiež medzinárodné športové podujatia. Malo by tiež tieto komunity prepájať a budovať medzi nimi partnerstvá, či už v rámci mesta, krajiny, alebo celého sveta.

Mesto plné športu

Naša vízia rozvoja športu v Ružomberku by mala viesť mesto k cieľu zlepšenia životného štýlu jeho obyvateľov. Mala by priniesť Ružomberčanom viac priestoru na kvalitné športové vyžitie a aktívny život. Chceme, aby čo najviac obyvateľov mesta malo priestor na aktívny životný štýl, a to najmä v podobe kvalitných chodníkov, parkov, vodných plôch, telocviční, cyklotrás, či iných športovísk. Ružomberok by mal podporovať profesionálne športy a športové kluby na lokálnej, regionálnej i celoštátnej úrovni, no tiež akúkoľvek inú športovú iniciatívu, komunitu, či dobrovoľnícku činnosť. Na realizácii tejto vízie plánujeme spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami v oblasti športu a voľného času. Ružomberok sa tak stane mestom, v ktorom šport bude bežnou súčasťou života každého Ružomberčana, či už sú to deti, ženy a muži v mladom, strednom, produktívnom veku, alebo dôchodcovia.

DÔVOD, PREČO BY SA NÍM MESTO MALO AKTÍVNE ZAOBERAŤ. “ Úlohou mesta nie je len vyhovieť stále sa zvyšujúcemu dopytu Ružomberčanov po športovej infraštruktúre, ale tiež motivovať obyvateľov k pohybu. To môže urobiť jedine vytvorením športových kapacít a zariadení naprieč celým mestom, čo je samozrejme, pri neustále sa zvyšujúcich nákladoch na ich výstavbu, prevádzku, či kúpu a prenájom pozemkov, na ktorých by mali stáť, neľahkou úlohou. Dobrou správou ale rozhodne je, že návratnosť investície v podobe zvýšenej športovej aktivity ľudí, pozitívnych ekonomických dopadov, no tiež zvýšenej kvality života, je takmer istá. Je tak na meste aby si vytvorilo priestor na zber kvalitných dát o športe a športovom živote v Ružomberku, ktoré by malo vedieť kvalitne analyzovať, a následne plánovať rozvoj nových športovísk a športových aktivít práve na základe týchto analýz. Mesto má totiž v tomto prípade zohrávať primárne úlohu manažéra a iniciátora.

Šport I Kapitola _ 18 147146

Samozrejme, aby mesto bolo schopné všetky vylepšenia realizovať, musí najskôr dôkladne poznať aktuálny stav športu a športovej infraštruktúry. Je potrebné zmapovať všetkých aktérov a ich zdroje, vrátane počtu či veku športovcov. Potrebuje si tiež preskúmať a nastaviť finančné možnosti podpory, vrátane alternatívnych súkromných spôsobov financovania. Nepôjde to ani bez demografického prieskumu, ktorý určí, kto v meste momentálne žije, a kto v ňom bude žiť napríklad o desať rokov.

Šport I Kapitola _ 18 149148 Pokiaľ chceme, aby sa z Ružomberka stalo kvalitné miesto pre život, je potrebné ho pretvoriť. Jednou z hybných síl je v tomto prípade práve šport, jeho kvalita a dostupnosť, v čom zohráva veľkú úlohu mesto. To by malo poskytnúť ucelenejší pohľad na to, aké mestské služby a programy športového a pohybového charakteru mesto svojim obyvateľom ponúka, a naopak, aké absentujú. Ako sme už spomínali, malo by to byť práve mesto, ktoré inšpiruje svojich obyvateľov k aktívnemu životnému štýlu, a umožní jeho obyvateľom kvalitne športovať. K naším cieľom patrí tiež zvýšenie úrovne zdravia Ružomberčanov, zníženie miery chronických ochorení, no tiež ochorení spôsobených nedostatkom pohybu a zvýšenie účasti na pohybových aktivitách. Chceme za pomoci partnerov priniesť spôsob, ktorý podnieti participáciu na najmä u najrizikovejších skupín obyvateľstva (teda detí a mladých ľudí). V Ružomberku už existuje niekoľko aktivít, ktoré rozvoj športu v meste podporujú, a na ne je potrebné nadviazať. Vznikli úspešné projekty, ktoré zapájajú verejnosť do športovania aktívne, alebo aspoň pasívne. Tri úrovne športu Rekreant Profesionál Fanúšik “

V prípade mesta Ružomberok sú rovnako dôležité všetky tri skupiny obyvateľov. Najpočetnejšou skupinou, ktorej sa zároveň šport a športové vyžitie dotýka najviac, sú však práve rekreační športovci. V tejto oblasti zároveň mesto pociťuje najväčší deﬁcit. Okrem samotných nadšencov a športovcov totiž v meste neexistuje nikto, kto by sa o rekreačný šport aktívne staral. Na jeho podporu je potrebné vybudovať komfortné športové areály v rozumnej vzdialenosti od ľudí, no najmä vybudovať napríklad kvalitné cyklotrasy. Dôležité je, aby si ľudia mohli zašportovať kedykoľvek bez toho, aby museli za športoviskom komplikovane alebo zdĺhavo cestovať. Na týchto športoviskách by zároveň mali mať k dispozícii základné vybavenie, ktoré si tak nemusia nosiť z domu. Na to nadväzuje vybudovanie lepšej infraštruktúry pre pohodlné športovanie, kam sa radia toalety, dostupná pitná voda, či napríklad aj možnosti občerstvenia v okolí. Ružomberok má na rekreačný šport ideálne podmienky. Je potrebné lepšie využiť okolité lesy a prírodný potenciál mesta, no tiež zefektívniť využívanie už existujúcich športovísk a komplexov. Riešením by mohlo byť vytvorenie jedného systému, v ktorom si každý dokáže jednoducho zistiť dostupnosť či cenu jednotlivých športových hál, prípadne si priamo vytvoriť rezerváciu na daný dátum a čas. Komunitám športovcov by takýto prehľadný systém pomohol ušetriť čas, ktorý musia venovať hľadaniu voľných plôch, a môžu ho stráviť aktívnym športom. Okrem toho, každá hodina, kedy je športovisko prázdne, pre jeho majiteľa predstavuje stratené tržby. Toto prepojenie vlastníkov športovísk so športovcami nemusí priamo zastrešovať mesto, no malo by ho jednoznačne iniciovať, a snažiť sa tento proces podporiť a vylepšiť. Podobným spôsobom, na základe aplikácie alebo spolupráce s už existujúcimi aplikáciami, by mohla fungovať aj propagácia mestských športových udalostí. Prehľadne spracovaný kalendár podujatí umiestnený na správnom a viditeľnom mieste tiež umožní obyvateľom mesta plánovať aktívne i pasívne športové aktivity.

Šport v Ružomberku môžeme rozdeliť na tri úrovne. Prvou je rekreačný alebo amatérsky šport, ktorý predstavuje voľnočasové aktivity. Patria sem Ružomberčania, ktorí si jeden deň zájdu zahrať tenis, druhý deň zase zakorčuľovať, zaplávať, alebo tiež zabehať. Druhou úrovňou je profesionálny šport – futbal, basketbal, volejbal, či atletika. A v tretej úrovni ide o šport z pohľadu fanúšika.

Pohľad na návrh prestavby mestskej plavárne archív OZ Nový Ružomberok Návrh športovo-oddchového areálu na sídlisku Klačno archív OZ Nový Ružomberok

Šport I Kapitola _ 18 151150 MESTO RUŽOMBEROK MÁ IDEÁLNE PODMIENKY NA REKREAČNÝ ŠPORT. JE POTREBNÉ LEPŠIE VYUŽIŤ PRÍRODNÝ POTENCIÁL, KTORÝ OKOLIE MESTA PONÚKA.

Mesto i športovci narážajú na fakt, že prevádzkovanie rekreačného športu je drahé a komplikované. Mnohé športy si vyžadujú ihrisko so špeciﬁckými rozmermi, povrchom alebo dokonca vybavením. Florbal napríklad vyžaduje zastrešenú halu s rozmermi 40 x 20 metrov, gymnastika telocvičňu s odpruženou podlahou alebo žinenkami, či tenisové a bedmintonové kurty. Niet divu, že mnoho športovísk zaniklo, a nenahradili ich nové. Mnohé amatérske kluby majú problém nájsť vhodné miesto pre svoje tréningy, vďaka čomu sa nedokážu sústrediť na tréningy a zlepšovanie svojich výkonov. Tieto problémy často vedú k tomu, že mnohé športové skupiny a kluby sa úplne rozpadnú. Mesto by aj z týchto príčin malo riešiť dostupnosť a kvalitu športovísk, prípadne zabezpečiť ich adekvátnu náhradu. V prípade vrcholového a profesionálneho športu, Ružomberok musí pre svoje kluby vytvoriť také podmienky, ktoré im umožňujú súťažiť na domácej prípadne i medzinárodnej úrovni. Medzi najvýznamnejšie kolektívne športy v meste patrí hlavne futbal a basketbal. Futbal reprezentuje v posledných rokoch veľmi úspešný a divácky obľúbený MFK Ružomberok. Začiatky futbalu v Ružomberku spadajú do obdobia rokov 1902 - 1903 a jeho rozvoju značne pomohli prisťahovaní talianski robotníci. Tí spolu s občanmi mesta založili v roku 1906 prvý futbalový klub Concordia. Vypuknutím 1. svetovej vojny však došlo k jeho zániku, lebo hráči boli povolaní na front, no ešte v čase vojny sa zišli chlapci z rybárpoľskej strojárne, aby pod vedením E. Stančoka založili v roku 1918 Čs. športový klub Viktória. V sezóne 2005/2006 získal titul majstra Slovenska a víťazstvo v Slovenskom pohári, vďaka čomu sa stal len tretím klubom v histórii najvyššej súťaže, ktorý si vybojoval účasť v Lige majstrov.

“

RUŽOMBEROK JE DOMOVOM ŠPIČKOVÉHO SLOVENSKÉHO

FUTBALOVÉHO KLUBU. JE POTREBNÉ TÝMTO ŠPORTOVCOM POSKYTNÚŤ ZÁZEMIE A VYBAVENIE, KTORÉ JE KVALITNÉHO FUTBALU HODNÉ. “ Nasledovali ďalšie úspešné sezóny, kedy klub štartoval aj v Európskej lige, zúčastnil sa ﬁnále Slovnaft Cupu, alebo sa vo Fortuna lige umiestnil na piatej pozícii. Našim cieľom je klub MFK Ružomberok plne podporiť a postupne pracovať spoločne s hlavným akcionárom na rozvoji tohto klubu. Našim zámerom je dobudovanie areálu MFK Ružomberok pre vyššiu UEFA kategóriu, ktorá zaradí tento futbalový klub medzi svetovú futbalovú špičku. Dôležité však v tomto bode je aj začať vychovávať kvalitné mladé talenty. Chceme preto ďalej aktívne rozvíjať futbalovú akadémiu s presahom na celý Liptov, Oravu a Turiec, ktorá by mala dostať nové ihriská a ďalšie kvalitné zázemie.

“

Basketbal v Ružomberku zase reprezentuje najúspešnejší ženský basketbalový klub na Slovensku, MBK Ružomberok. Ženský basketbalový klub v Ružomberku bol založený v roku 1941. Počas mnohých rokov existencie sa stal tento klub známy hlavne svojou prácou s mládežou, čo je aj jedna zo súčasných priorít novokreovaného manažmentu. V roku 1979 sa podaril klubu vytúžený postup do 1. ligy vtedajšej ČSSR. Po ďalších rokoch čakania na výraznejší úspech sa dokázal ružomberský ženský basketbalový tím deﬁnitívne dostať na špicu basketbalu ziskom titulu Majstra ČSFR v sezóne 1990/1991. Po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov zbieral v domácej ligovej súťaži jeden titul za druhým. Dokázal sa však výrazne presadiť nie len na domácich ligových palubovkách, ale postupne začal zbierať aj úspechy v renomovanej európskej V BASKETBALOVÝ KLUB NA SLOVENSKU.

Mesto má svoju tradíciu aj v hraní volejbalu, ktorá začala už v roku 1927, kedy študenti gymnázia pod vedením profesora J. Sladkého vytvorili úspešné mužstvo. Nedávno v Ružomberku vznikol nový klub VK ONE, ktorý si od mesta zaslúži viac pozornosti a podpory. Našou víziou je totiž do volejbalu okrem detí a mládeže zapojiť aj seniorov. Medzi naše dôležité individuálne športy patrí napríklad tenis. TK Ružomberok má aj majsterku Slovenska do 18 rokov za rok 2009 Viktóriu Maľovú. Peknú tradíciu v meste má aj stolný tenis, mužstvo mužov aj žien je účastníkom slovenskej extraligy. V meste sa dlhodobo trénovala aj ľahká a ťažká atletika, či box. V Ružomberku sa tiež narodil nestor slovenskej ľahkej atletiky Prof. Ján Hajdóczy. Aj z tohto dôvodu plánujeme na túto tradíciu súťaži akou je Európska liga žien. Klub získal 2 víťazstvá v Európskej lige po sebe ako jediný v Česku a na Slovensku, no tiež 14 republikových titulov v rade. V tomto prípade je tiež potrebné poskytnúť klubu dostatočnú podporu a potrebné zázemie tak, aby pokračoval v dobrej tradícii. Chceme preto iniciovať rekonštrukciu ŠH Koniareň, no tiež pripraviť výstavbu novej multifunkčnej haly s kapacitou 1500 - 2000 divákov, ktorá bude slúžiť nielen pre basketbal, ale aj pre volejbal, ﬂorbal, či na kultúrne podujatia. Dôraz chceme klásť aj na posilnenie pozície ženského basketbalu u mládeže, a to aj mimo regiónu Ružomberka. Ideálnym príklad je mesto Dolný Kubín, kde ženy a dievčatá tiež hrajú pod značkou MBK Ružomberok. nadviazať a vybudovať certiﬁkovaný atletický štadión s víziou vzniku nového atletického klubu. Ten by mohol vzniknúť práve obnovou pôvodného atletického klubu, ktorý v nedávnej minulosti zanikol. Nový štadión by mohol vyrásť napríklad pri zimnom štadióne, na základe čoho by sa z oblasti stal ucelený športový komplex. Tenisové kurty a športový areál na Klačne, archív OZ Nový Ružomberok

československého

Šport I Kapitola _ 18 153152

REPREZENTUJERUŽOMBERKUNAJÚSPEŠNEJŠÍ ŽENSKÝ

BASKETBAL

ATLETICKÝ ŠTADIÓN S VÍZIOU OBNOVY MESTSKÉHO ATLETICKÉHO KLUBU. “ Našim cieľom je však podporovať aj iné športy, ktoré sú vo väčšej či menšej miere v meste prítomné. Sú nimi napríklad ﬂorbal, hádzaná, lyžovanie, turistika, či vodné športy. Naše mesto malo napríklad tiež tradíciu a majstrov Československa aj v športoch ako vzpieranie, zápasenie, box, plávanie, či volejbal. V meste sa pravidelne konalo množstvo súťaží pre mládež, ale veľmi populárne boli aj preteky motokár, ktoré prechádzali celým centrom Ružomberka. Tieto športy by sme radi do nášho mesta vrátili. Plánujeme preto vytvorenie a nastavenie transparentnej dotačnej schémy, ktorá pomôže malým klubom v rozvinutí verejno-súkromných partnerstiev v oblasti Pokiaľ sa na šport pozeráme z poslednej úrovne, úrovne fanúšika, musíme si najmä položiť základnú otázku, prečo ľudia na športové podujatia chodia. Najčastejšou odpoveďou je práve zábava, avšak fanúšikovia odchádzajú domov s dobrým pocitom iba vtedy, pokiaľ sa tešia z víťazstva ich obľúbeného tímu, alebo ak boli svedkami neobyčajného športového výkonu. Je nevyhnutné si uvedomiť, že športy dnes už nebojujú o fanúšika iba medzi sebou, ale bojujú o jeho pozornosť všeobecne. Tá je často odvádzaná sociálnymi sieťami alebo inými voľnočasovými aktivitami. Športové podujatia sa musia dostať do väčšieho povedomia ľudí. Ružomberčania musia popri kine, koncerte, či divadle začať zvažovať športové podujatie ako spôsob každodennej zábavy. V tom sa síce musia angažovať najmä samotné kluby, ktoré si musia vybudovať silnú fanúšikovskú základňu, no mesto by im malo poskytnúť potrebnú pomoc s propagáciou, či zabezpečením doplnkového programu športových podujatí. Nech sa už pozeráme na šport z ktorejkoľvek úrovne, úlohu zohráva aj kvalita a počet ľudských zdrojov. Mesto musí začať prijímať na riadenie športových organizácií profesionálov, no potrebuje tiež odborný personál, ktorý rozumie práci s investormi, a je schopný riadiť investície do športu. Je tiež potrebné pravidelne vzdelávať trénerov, či zamestnať odborníkov na spracovanie dát a najnovších trendov, či prípadových štúdií. sponzoringu. To im umožní rásť, zlepšovať sa, a trénovať nové športové talenty. V rámci podpory zdravého životného štýlu tiež chceme zaviesť celomestský systém podpory pohybových aktivít u detí ale aj dospelých. Ak budeme mať v meste športoviská, ktoré spĺňajú požiadavky profesionálnych športových klubov a podujatí, môžeme sa v našom meste dočkať vzniku viacerých svetových klubov, no tiež sa časom môžeme stať hostiteľom zaujímavých medzinárodných podujatí. Pohľad na návrh interiéru mestskej plavárne po budúcej prestavbe, archív OZ Nový Ružomberok

PLÁNUJEME NADVIAZAŤ NA ATLETICKÚ TRADÍCIU V MESTE A CERTIFIKOVANÝVYBUDOVAŤ

Šport I Kapitola _ 18 155154

Životné prostredie I Kapitola _ 19 RK2030 Životné prostredie Životné prostredie v meste bývajme spoločne v krajšom a čistejšom meste 157156 Kapitola 19 Ružomberok z výšky, archív OZ Nový Ružomberok

KLIMATICKÝCH

JEHO PRÍSTUP KĽÚČOVÚ ÚLOHU. “

MESTO

Prioritou číslo jeden je, aby sa Ružomberok stal nízkouhlíkovým mestom. To znamená, že mesto by sa malo dlhodobo snažiť o znižovanie využívania fosílnych palív, a s tým súvisiacej produkcie skleníkových plynov. Dbať je potrebné na oblasti obytnej a verejnej zástavby, ale tiež na mestskú dopravu či odpadové hospodárstvo. Na celkovej spotrebe energie sa v meste až štyridsiatimi percentami podieľajú najmä budovy, a to práve vykurovaním, ohrevom vody, osvetlením, a používaním elektrických spotrebičov. Našim hlavným cieľom je preto v prvom rade väčšie využívanie Centrálneho zásobovania teplom (CZT), a tiež podpora budov s takmer nulovou spotrebou energie. Stavby s nízkou spotrebou energie, ktoré sú klimaticky odolné a neprehrievajú sa, by mali byť v tomto prípade zvýhodnené. Nástrojom, ako mestskej klíme pomôcť môžu byť aj lepšie zvolené stavebné materiály, dostatočná izolácia, tienenie presklených častí, využívanie svetlých farieb, riadené vetranie, či zelené strechy. Tieto kroky by mali viesť k motivácií súčasných ale nových developerov a investorov, aby začali investovať do nízkoenergetických a pasívnych budov. Prioritou číslo dva je príprava mesta na negatívne dopady zmeny klímy v rôznych ročných obdobiach. Aj keď Ružomberok disponuje schválenými koncepčnými dokumentami a stratégiou ako sa na zmeny klímy adaptovať, sú to len informácie, ktoré zostávajú v teoretickej rovine. Pri tvorbe strategických dokumentov o infraštruktúre dopravy, energetike, či vode by mali byť okrem tradičných demograﬁckých údajov zohľadnené aj klimatické charakteristiky oblasti a ich predpokladaná zmena v určitom časovom horizonte. Tieto opatrenia, ktoré by malo mesto prijať sa týkajú najmä zelene a vodohospodárstva, čomu venujeme väčší priestor v samostatných podkapitolách. V každom prípade je potrebné hlavne zvýšiť podiel vegetácie, a to primárne v zastavaných oblastiach mesta, no tiež podpora využívania alternatívnych foriem zelene, ako sú napríklad vegetačné strechy. Jediný spôsob, ako znížiť teplotu v meste a jeho prehrievanie sú parky a zelené plochy, ktoré budú zároveň dostupné pre obyvateľov. S tým priamo súvisí aj koncept zelenej infraštruktúry, ktorá by mala zelené plochy prepojiť do jedného systému a spojiť mestskú zeleň s okolitou prírodou. Na zvyšovanie teploty v meste a rozširovanie mestskej zelene sa viaže aj potreba lepšieho a udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami, ktoré slúžia ako zdroj pri zavlažovaní týchto plôch. BY SI MALO ŽE V OTÁZKE ZMIEN HRÁ ovzdušia,, či kvalita mestskej zelene pritom s klimatickou agendou veľmi úzko súvisia. Na kvalitu ovzdušia napríklad priamo vplýva nastavenie dopravy. Prehrievanie mesta a suchá pôda je zase výsledkom neinteligentného zaobchádzania so zrážkovou vodou. Teplotné výkyvy sa však napríklad dajú regulovať množstvom a kvalitou zelene. Zjazdovka Skiparku Ružomberok, archív OZ Nový Ružomberok

UVEDOMIŤ,

Životné prostredie I Kapitola _ 19 159158 Životné prostredie a jeho stav priamo ovplyvňuje každého z nás. Najväčší dopad na klimatické podmienky mesta má najmä sústreďovanie ľudí v mestách, ekonomická produktivita, či doprava. Najviac pociťujeme zmenu klímy a stále silnejšie výkyvy počasia, ktoré vplývajú na život obyvateľov miest, vrátane toho nášho. Bežné problémy, s ktorými sa mesto snaží vysporiadať už desiatky rokov, ako sú napríklad znečistenie Ružomberok s čistým ovzduším Ružomberok sa už dnes musí potýkať s extrémnymi letnými horúčavami, prívalovými zrážkami, či obdobiami sucha, ktoré vplývajú na úrodu, ale tiež na vegetáciu všeobecne. Predpokladom je, že táto situácia sa bude neustále zhoršovať. Mesto by si malo uvedomiť, že v otázke klimatických zmien hrá jeho prístup kľúčovú úlohu. V meste Ružomberok sa sústreďuje najväčšia populácia v okrese a je tiež zodpovedné za pomerne vysoké percento emisií. Aj preto by sa mesto malo aktívne snažiť o znižovanie negatívnych dopadov na mestský život a okolité prírodné systémy. Dobré je, že naše mesto sa môže zaradiť medzi miesta, ktoré dokážu tieto problémy riešiť, a dokonca sa môže stať aj vzorom pre ostatné samosprávy. Je len potrebná dôsledne vykonaná zmena prístupu vo viacerých oblastiach.

Samosprávy by sa však zároveň mali na tvorbe programov ochrany ovzdušia spoločne so štátnymi orgánmi aj aktívne podieľať. Je potrebné vytvoriť koncepcie, ktoré sú mestá schopné aplikovať do praxe, sú merateľné, a tiež budú časovo viazané. Následne je potrebné vynútiť si ich kontrolu, a vymáhať ich aplikáciu do praxe, či sankcionovať ich porušenie. V každom prípade, samosprávy už dnes majú nástroje na to, ako v čom najkratšom čase znížiť na svojom území emisie na limity stanovené EÚ. Jednou z ciest je zriaďovanie nízkoemisných zón a pravidelné meranie znečistenie ovzdušia, a to najmä na rizikových miestach. Výstupy týchto meraní by mali byť prostredníctvom mobilných aplikácií alebo internetového portálu poskytnuté obyvateľom, ktorí by tak získali lepší prehľad o momentálnej situácii, a mohli sa prípadne daným úsekom či najviac znečisteným miestam cielene vyhnúť.

Čistý vzduch je ten, ktorý nám neškodí

Jedným z najpálčivejších problémov, s ktorými sa Ružomberok potýka je znečistenie ovzdušia. Niektoré škodlivé emisie, ako napríklad prachové častice, oxid dusičitý, alebo prízemný ozón, ktoré sa dnes považujú za najškodlivejšie pre ľudské zdravie, zároveň prispievajú aj k zmene klímy. Prašnosť je v meste výrazne ovplyvnená dopravným tranzitom na hlavných cestných ťahoch, ktorý je vďaka absentujúcej diaľnici enormný, ale aj takým faktorom ako je napr. ťažba štrkov v neďalekých lomoch. Obom týmto témam sa bližšie venujeme v konkrétnych kapitolách, avšak riešenie problému znečistenia ovzdušia začína na legislatívnej úrovni. Vágna aktivita mesta v oblasti zlepšenia kvality ovzdušia v tomto prípade súvisí s nastavením zákona o ovzduší. Napriek tomu, že tento zákon bol v roku 2017 novelizovaný, kompetencie rozdeľuje medzi tri orgány na rôznych úrovniach, čo výrazne sťažuje akúkoľvek snahu mesta o zlepšenie situácie. Je dôležité, aby zákon jasne deﬁnoval kompetencie a zodpovednosti, a to najmä pri regulácií zdrojov znečistenia, ako napríklad doprava, priemysel a vykurovanie domácností. Samosprávy všeobecne by mali žiadať Ministerstvo životného prostredia o odstránenie týchto nedostatkov. OVZDUŠIA V TOMTO PRÍPADE ZAČÍNA NA LEGISLATÍVNEJ ÚROVNI A SÚVISÍ S NASTAVENÍM ZÁKONA O OVZDUŠÍ. “

SAMOSPRÁVY UŽ DNES MAJÚ NÁSTROJE NA TO, AKO V ČO NAJKRATŠOM ČASE ZNÍŽIŤ NA SVOJOM ÚZEMÍ EMISIE NA LIMITY STANOVENÉ EÚ. “

VÁGNA AKTIVITA MESTA V OBLASTI ZLEPŠENIA KVALITY

Životné prostredie I Kapitola _ 19 161160

Po riešenie nemusíme chodiť ďaleko. Je ním napodobnenie prirodzeného uzatvoreného cyklu vody. Mesto musí prestať premýšľať nad zrážkovou vodou ako nad problémom, ktorý je potrebné čo najrýchlejšie odviesť do kanalizácie. Práve tento prístup dnes vyúsťuje do období sucha, ktoré ovplyvňuje nielen poľnohospodárstvo, ale aj nás všetkých. Je potrebné systematické plánovanie toho, ako bude mesto so zrážkovou vodou narábať tak, aby sa na miestach, kam dopadne, udržala čo najdlhšie, a pomohla tak prirodzeným spôsobom ochladiť mesto. Odvod tejto vody cez kanalizáciu priamo do riek je nefunkčným riešením, ktorého následky momentálne žijeme. Majme tiež na pamäti, že práve vsakovaním dažďovej vody do pôdy dochádza k dôležitému doplňovaniu zásob podzemných vôd, a následným výparom z pôdy príroda napomáha k zlepšeniu

zrážkovoumikroklímy.vodou, ktorá pomáha znižovať dopady otepľovania v meste. Aj to je dôvod, prečo plánujeme premeniť mnohé obytné plochy na také, ktoré využívajú vodu a zeleň na ochladenie. Životnému prostrediu by v tomto smere prospelo aj vzdutie Revúcej smerom od Banična po sútok s Váhom. Popri tom by sa mala táto oblasť stať zelenou zónou, ktorá by mohla vyústiť do nového parku, a to buď to po dohode s Milanom Fiľom na SÓLE, alebo pri Baničnom smerom na Roveň.

Životné prostredie I Kapitola _ 19 163162

Rozumné hospodárenie s vodou

Voda je hneď po vzduchu druhým najdôležitejším parametrom pre život. Mali by sme mať prístup k vode, ktorá je pitná, kvalitná, a zdravotne nezávadná. Mesto v oblasti vody čelí trom problémom –zabezpečenie zdravotne nezávadnej pitnej vody a s tým spojený problém kontaminácie podzemných vôd; využívanie dažďovej vody; a šetrenie primárnych zdrojov pitnej vody. Aj keď sa môže zdať, že vďaka vodným nádržiam v okolí mesta a množstvu podzemným vôd a prameňov máme v Ružomberku vody dostatok, je potrebné najmä zabezpečiť jej nezávadnosť. Na vody by sa však mesto nemalo dívať iba ako na surovinu pre život. Voda, má obrovskú tepelnú kapacitu, vďaka čomu dokáže účinne schladiť okolité ovzdušie. Medzi prechádzkou pri Liptovskej Mare a prechádzkou po centre mesta Ružomberok môže byť v lete aj niekoľko stupňový rozdiel, ktorý sa s pribúdajúcimi teplotami výrazne zvyšuje. Je to spôsobené najmä zeleňou, ktorá v okolí vodných plôch zachytáva a zadržiava vodu. Riešením sú preto tiež zelené plochy, ktoré sú prirodzene zalievané zrážkovou vodou, a do mesta prinášajú príjemnú vlhkosť. S tým samozrejme súvisí aj zaobchádzanie so Paradoxom však je, že mesto je vo všeobecnosti síce najväčším odberateľom pitnej vody, avšak vďaka koncentrácii priemyslu je aj najväčším zdrojom jej znečistenia. Rozumné hospodárenie a zaobchádzanie s vodou je nástrojom na zníženie dopadov globálneho otepľovania na konkrétne mesto. DOKÁŽE ÚČINNE SCHLADIŤ OKOLITÉ OVZDUŠIE AŽ O NIEKOĽKO STUPŇOV. “

VODA MÁ OBROVSKÚ TEPELNÚ KAPACITU, VĎAKA ČOMU

Životné prostredie I Kapitola _ 19 165164

Výmenou za dažďovú kanalizáciu by tak malo byť využitie zachytenej dažďovej vody na závlahy mestskej zelene alebo čistenie či polievanie ciest, chodníkov a parkovísk. Tak sa môže z týchto oblastí voda prirodzene odparovať, čím mesto podporuje malé vodné cykly a zmierňuje negatívne dopady zmien klímy. Nástrojom na to, ako tieto zmeny v meste dosiahnuť, je napríklad podmienenie stavebného rozhodnutia práve vypracovaním plánu, ktorý sa týka hospodárenia so zrážkovou vodou. Samozrejme, využívanie dažďovej vody má ešte jeden veľmi dôležitý aspekt – pomáha šetriť pitnú vodu a iné vodné zdroje. Mesto sa musí snažiť o zamedzenie plytvania pitnou vodou tam, kde to nie je potrebné. Iba tak môže naplno využiť nielen ekologický, ale tiež ekonomický potenciál zrážkových vôd. Okrem nich však môže mesto aktívne využívať aj odpadové, alebo tzv. sivé vody z domácností. Čím je v meste viac obyvateľov, tým nároky na spotrebu vody na umývanie rúk, sprchovanie, kúpanie, umývanie riadu, pranie, či varenie rastú. Dnes každý Ružomberčan v priemere minie sto litrov vody denne, z toho takmer tri štvrtiny končia ako odpadová voda. Aj preto musí mesto zmeniť svoj postoj, a musí začať túto vodu vnímať ako zdroj, nie ako odpad. Oblasť, ktorej sa táto zmena zmýšľania dotýka najviac, je splachovanie toaliet, na ktorú sa ešte stále využíva práve pitná voda. Našou víziou je, aby sa v každej novej budove v Ružomberku na tieto účely využívala iba odpadová voda.

Nie každá odpadová voda sa však dá účinne recyklovať. Bežná voda z prania a sprchovania sa po ﬁltrácií a vyčistení môže recyklovať a znovu využiť, avšak napríklad voda z kuchynských drezov môže obsahovať patogénne látky, ktoré sú bez dôkladného čistenia na recykláciu nevhodné. Všeobecne je možné využitím recyklovanej a dažďovej vody znížiť spotrebu v mestách o 10 až 40 %. Aj preto je zarážajúce, že žiadna legislatíva, ktorá by sa podobných nariadení dotýkala, zatiaľ na Slovensku neexistuje. Nové projekty na výstavbu by pritom už mohli mať vypracovanú návratnosť nakladania s odpadovou resp. dažďovou vodou.

“

ODVOD ZRÁŽKOVEJ VODY CEZ KANALIZÁCIU

PRIAMO DO RIEK JE NEFUNKČNÝM RIEŠENÍM, KTORÝ SPÔSOBUJE SUCHO, KTORÉHO NÁSLEDKY MOMENTÁLNE ŽIJEME.

MESTO MUSÍ ZMENIŤ

Kontrast mesta a prírody, archív OZ Nový Ružomberok

AJ KEĎ MESTO PRAVIDELNE INVESTUJE PRÁVE DO ZVYŠOVANIA POČTOV NÁDOB NA TRIEDENÝ ODPAD, KVALITA TRIEDENIA PRIAMO ÚMERNE NERASTIE. “

Nové myslenie si vyžaduje nielen ovzdušie a voda, ale tiež mestský odpad. Práve odpady výrazne ovplyvňujú naše životné prostredie, avšak to, ako s ním mesto hospodári závisí nielen od vedenia mesta, ale tiež od legislatívy, zodpovedných pracovníkov, a od obyvateľov mesta a ich správania. Výzvou je, že každá z týchto oblastí si vyžaduje vlastný prístup. Ružomberčania produkujú tisícky ton odpadu ročne, pričom viac ako polovica je zmesový komunálny odpad. Množstvo odpadu každým rokom narastá, avšak množstvo triedeného odpadu sa výrazne nezvyšuje ani nezlepšuje.

Životné prostredie I Kapitola _ 19 167166 VŠEOBECNE JE MOŽNÉ VYUŽITÍM RECYKLOVANEJ A DAŽĎOVEJ VODY ZNÍŽIŤ SPOTREBU V MESTÁCH O 10 AŽ 40 %. AJ PRETO JE ZARÁŽAJÚCE, ŽE ŽIADNA LEGISLATÍVA, KTORÁ BY SA PODOBNÝCH NARIADENÍ DOTÝKALA, ZATIAĽ NA NEEXISTUJE.SLOVENSKU “

Aj keď mesto pravidelne investuje práve do zvyšovania počtov nádob na triedený odpad, kvalita triedenia priamo úmerne nerastie. Na prvom mieste by tak malo stáť predchádzanie vzniku odpadu a edukácia obyvateľov o tom, ako správne odpady triediť. Následne mesto môže začať budovať podzemné kontajnery, ktoré zaberajú nielen menej miesta, ale tiež sú vizuálne prívetivejšie. Polozapustené a podzemné kontajnery na sídliskách a v centre tak výrazne pomôžu zmeniť naše mesto na krajšie miesto. Ružomberok musí ísť v tomto prípade príkladom a dohnať nahromadený investičný dlh aj v tomto smere. Mesto, ktoré vie, ako nakladať s odpadom

Problémom je, že Ružomberok dnes nemá žiadnu stratégiu na rozvoj odpadového hospodárstva. Aj keď existuje dokument so stanovenými cieľmi, ktorého výsledky sa priebežne vyhodnocujú, bez stratégie ide iba o nesystematické kroky plné ﬁnančne náročných projektov, ktoré v konečnom dôsledku kvalitu odpadového hospodárenia nezlepšujú. Začať sa preto vždy musí od stratégie, plánu a harmonogramu, ktorý sa stanoví na najbližšie roky. Ak by sa mesto malo riadiť určitou hierarchiou, prvým krokom by malo byť predchádzanie tvorbe odpadu, následne jeho zhodnocovanie, a skládkovanie je až na poslednom mieste.

Cieľom mesta by ale mala byť digitalizácia systému, a to v každom prípade. Je potrebný zber dát a ich vyhodnocovanie. Iba tak sa môžu správne nastaviť podmienky fungovania infraštruktúry či určovanie poplatkov. Systém tiež umožní aj kontrolu plnenia cieľov odpadového hospodárstva, a umožní vytvorenie adresného systému pôvodcov odpadov.

Ružomberské lesy a mestská zeleň

Návrh inštalácie polozapustených kontajnerov na odpad na sídlisku Klačno, archív OZ Nový Ružomberok

Angažovanie sa v oblasti životného prostredia nie je len o boji s odpadmi a znečisťovaním. Má aj pozitívnu stranu mince, ktorou je okolitá príroda. Ide primárne o zveľaďovanie potenciálu, ktorý robí život v meste krajším a lepším. V prípade Ružomberka máme v tomto prípade obrovské šťastie, nakoľko naše mesto je obklopené prírodou a horami. Do tejto kategórie teda zahŕňame okolité lesy a divokú prírodu, ktoré sú iba na skok od centra mesta. Okolité pohoria sú napríklad stále nedoceneným bohatstvom pre obyvateľom, akým sa môže pochváliť len málo slovenských miest. Hlavným problémom prírodnej oázy pokoja v okolí nášho mesta je ťažba dreva. Ťažba dreva v mestských lesoch medzi odbornou a občianskou verejnosťou rezonuje už roky. Tá by síce mala byť regulovaná len na úroveň nevyhnutnej údržby lesa, avšak dochádza aj k nelegálnym výrubom, ktoré nie sú kontrolované ani sankcionované. V prípade hospodárskej činnosti by sa mali využívať šetrné techniky, avšak problémom je, že Mestské lesy si na túto činnosť často najímajú externé ﬁrmy. Nakoľko tie k danému územiu nemajú vzťah, mesto by malo z dlhodobého hľadiska zabezpečovať tieto činnosti vo vlastnej réžii. Okrem toho je ale potrebné Rovnako dôležitá je aj mestská zeleň. Ide o zeleň nachádzajúcu sa na pozemkoch mesta, ktorá neobmedzene slúži verejnosti. Do tejto skupiny patrí aj cestná zeleň, takže stromy a dreviny pozdĺž ciest, ktoré však už sú v správe cestných orgánov, nie samotného mesta. Mestská zeleň, ako sú parky, aleje, trávnaté plochy, či kvety, má nielen ekologickú a estetickú funkciu, no tiež je hygienickou, izolačnou a ochrannou súčasťou mesta. Ak hovoríme o ochrane mestskej zelene, myslíme stromy a rastliny ako celok, a to vrátane starých mestských stromov a priestoru pod nimi. Našou víziou je mať v meste zdravú zeleň, ktorú mesto chráni. Aj preto chceme napríklad namiesto výrubu stromov v prvom rade vytvoriť priestor pre korene, a urobiť všetky možné opatrenia, ktoré výrubu môžu predchádzať. neustále nové stromy aj sadiť. Naša vízia tkvie vo výsadbe nových stromov v intraviláne mesta. Aj preto chceme za pomoci skúsených architektov vybrať vhodné druhy drevín, vďaka ktorým sa zazelenajú ružomberské ulice, ihriská, a vzniknú nové stromoradia. Do roku 2030 chceme v Ružomberku vysadiť približne 1 000 stromov v intraviláne mesta. Medzi Čutkovom a Hrabovom pri cyklotrase, ktorú chceme v tejto oblasti vybudovať (viac v kapitole o cestovnom ruchu), plánujeme tiež vznik nového mestského lesoparku.

Životné prostredie I Kapitola _ 19 169168 AJ KEĎ EXISTUJE DOKUMENT SO STANOVENÝMI CIEĽMI, BEZ STRATÉGIE IDE IBA O NESYSTEMATICKÉ KROKY PLNÉ FINANČNE NÁROČNÝCH PROJEKTOV, KTORÉ V KONEČNOM DÔSLEDKU KVALITU ODPADOVÉHO HOSPODÁRENIA NEZLEPŠUJÚ. “

“

DNES UŽ VĎAKA

Mesto zeleň v Ružomberku priebežne monitoruje, takže má prehľad o tom, v akom stave sú dreviny a zelené plochy. O týchto plochách by sa malo vždy rozhodovať na základe vyjadrení a rozhodnutí. Návrhy zelene by zase mali pochádzať od autorizovaných záhradných a krajinných architektov, ktorí za kvalitu návrhu a prevedenia ručia. Našim cieľom je teda chrániť mestskú zeleň, a to na základe stratégie, ktorá stojí na štyroch pilieroch. Prvým je identifikácia faktorov, ktoré zeleň vo všeobecnosti ohrozujú. Mnohé stromy sú totiž často poškodené alebo vyhynú. Dôvodov môže byť hneď niekoľko, od nesprávnej výsadby, cez exponovanosť lokality, zver, až po zasoľovanie či vandalizmus. Škodu dokážu spôsobiť aj nesprávne alebo nevhodné orezy. Najviac exponované sú najmä aleje, ktoré je treba chrániť aj preto, že v meste znižujú prašnosť, teplotu i hluk. Nakoľko tieto staré aleje stromov nedokážeme plnohodnotne nahradiť novou výsadbou, je potrebné zbierať relevantné údaje, a vytvoriť stratégiu ochrany mestskej zelene, ktorá bude úspešná. Druhým bodom je už spomínaný priestor pre korene, ktorého nedostatok je častým dôvodom výrubu stromov a drevín. V minulosti sa stromy vysádzali po osadení plynovej, vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. Dnes však už vďaka moderným technológiám do zeme osádzame aj veľké množstvo káblov a vedení, ktoré sa stali pre zeleň neželanou prekážkou. Je preto dôležité pri nových projektoch s týmto priestorom počítať a zaradiť ho projektovej i územnoplánovacej dokumentácie. Pre stromy by mali byť tvorené celé zelené pásy, nielen nepostačujúce otvory v asfalte. Využiť sa tiež dajú rôzne technológie, ktoré zabezpečia rast drevín aj pod komunikáciami, a to bez neželaných efektov.

MODERNÝM TECHNOLÓGIÁM DO ZEME OSÁDZAME AJ VEĽKÉ KÁBLOVMNOŽSTVOA VEDENÍ, KTORÉ SA STALI PRE ZELEŇ NEŽELANOU PREKÁŽKOU“.

Životné prostredie I Kapitola _ 19 171170 ŤAŽBA DREVA V MESTSKÝCH LESOCH MEDZI ODBORNOU A OBČIANSKOU VEREJNOSŤOU REZONUJE UŽ ROKY

Ďalším pilierom je ochrana už existujúcej zelene, ktorá s urbanizáciou neustále zmenšuje. Dôsledkom pritom nie je iba nová výstavba, ale tiež havarijný stav niektorých stromov, ktoré sa stali hrozbou pre svoje okolie, alebo nie sú zdravé. Je to prirodzený proces, pričom výrub by nikdy nemal byť vyšší ako výsadba. Pri stavebných činnostiach je potrebné počítať jednak s existujúcou zeleňou, no tiež s novou výsadbou. Projekty by mali byť navrhované tak, aby poskytovali riešenia, ktoré predídu konfliktu so zeleňou. Ochrana zelene by tiež mala byť súčasťou územnoplánovacej dokumentácie s cieľom zabezpečiť zeleni dlhší život. V neposlednom rade je potrebné sa o mestskú zeleň dôkladne starať. Je preto extrémne dôležité jasne definovať vlastnícke vzťahy a kompetencie jednotlivých zodpovedných útvarov, ale tiež právomoci a rozsah zodpovednosti a starostlivosti. Tam totiž vzniká najväčší problém. Príkladom sú už spomínané aleje nachádzajúce sa popri cestách, ktoré sú súčasťou zelene mesta, no ich údržba spadá pod agendu cestného správneho orgánu. Iba pri nastavení jasných pravidiel sa môže v meste začať objavovať kvalitná zeleň. Našim cieľom ale tiež častejšie kosenie trávnatých plôch, tvorba zelených ostrovčekov, či výsadba nových kvetín, ktoré skrášlia naše spoločné verejné priestory tak, aby v nich obyvatelia mesta radi trávili voľný čas.

Mondi SCP v Ružomberku je najväčším integrovaným závodom a spracovateľom dreva na Slovensku. Tento globálny líder v oblasti výroby obalov a papiera, ktorý zamestnáva približne 26 000 ľudí vo viac ako 30 krajinách, má výrobnú kapacitu 560 000 ton nenatieraného jemného papiera, 366 000 ton baliaceho papiera a 100 000 ton trhovej buničiny. Papier sa v Ružomberku vyrába už vyše 300 rokov.

Kapitola 20

Priemyselná časť mesta, areál Mondi SCP, archív OZ Nový Ružomberok

Mondi a spolunažívanie s mestom

Mondi I Kapitola _ 20 173172

RK2030 Mondi

Spolupráca mesta a Mondi SCP Už niekoľko rokov sa na základe týchto dokumentov mesto a Mondi SCP zaväzujú k spolupráci v oblasti spoločenskej zodpovednosti a trvalo udržateľného rozvoja v oblastiach ako životné prostredie, komunita, zdravie, vzdelávanie, šport, a dodávky tepla do mesta.

V roku 2022 sa napríklad Mondi v záujme ochrany a zlepšenia životného prostredia zaviazala pokračovať v investíciách zameraných na ekologizáciu výrobných a prevádzkových systémov, v modernizácii systému na zachytávanie a likvidáciu zapáchajúcich plynov a čističky odpadových vôd, či v intenzívnom čistení mestských komunikácii za účelom zníženia prašnosti. Mondi SCP tiež plánuje podporiť environmentálne projekty v meste a okolitých obciach, ktoré budú tematicky zamerané na zlepšenie kvality ovzdušia, bezodpadové hospodárstvo, recyklovanie a triedenie odpadov. Považujeme za dôležité, aby mesto so spoločnosťou Mondi v tejto oblasti úzko spolupracovalo, a aby si vytvorili spoločné záväzky v oblasti životného prostredia, medzi ktoré patrí nielen kontrola ovzdušia, ale tiež napríklad výsadba zelene.

Mondi I Kapitola _ 20 175174 Na svete nie je veľa priemyselných spoločností, ktoré by sa mohli pochváliť takou dlhoročnou tradíciou výroby produktu, s ktorým sa stretávame každý deň. Či už je to cukor k rannej káve zabalený v papieri, hygienické výrobky vyrobené z buničiny, tlač dokumentov v práci, kresby detí v škole, balík od kuriéra, čítanie kníh alebo nákup lístkov do kina – to všetko je náš ružomberský papier z Mondi SCP. Množstvo surovín ako drevo, voda a energia priaznivo ovplyvnilo rozvoj fabriky. V začiatkoch bola fabrika ďaleko od obytných štvrtí, no v priebehu urbanistického rozvoja sa mesto rozšírilo, a dnes je v srdci Ružomberka. Umiestnenie v strednej Európe navyše umožňuje stabilne dodávať výrobky zákazníkom včas a v požadovanej kvalite do mnohých krajín sveta. Takmer 95 % produkcie sa exportuje do zahraničia. Aj preto je spolupráca mesta Ružomberok a spoločnosti Mondi SCP, ako najväčšieho súkromného zamestnávateľa v regióne, nevyhnutná a má dlhoročnú tradíciu. PAPIER SA V RUŽOMBERKU V RÔZNYCH PODOBÁCH VYRÁBA UŽ VYŠE 300 ROKOV. V ZAČIATKOCH BOLA FABRIKA ĎALEKO OD OBYTNÝCH ŠTVRTÍ, NO V PRIEBEHU URBANISTICKÉHO ROZVOJA SA MESTO ROZŠÍRILO, A FABRIKA JE DNES V SRDCI RUŽOMBERKA. “ Je tiež kľúčová pri vytváraní čo najlepších životných podmienok pre občanov mesta. Prioritou spolupráce je u oboch strán vzájomná prosperita, ktorá napomáha neustále zvyšovať kvalitu života obyvateľov Ružomberka a dolného Liptova. Cieľom spoločnosti Mondi SCP je dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a aj do budúcna vytvárať inovatívne papierenské a obalové riešenia, ktoré idú ruka v ruke s minimalizáciou negatívnych vplyvov na životné prostredie. Mondi tiež pomáha pre mesto a mestské inštitúcie zabezpečiť stabilné dodávky tepla za trhovo prijateľné ceny. Aj vďaka tomu sú takmer všetky ružomberské školy, veľká časť verejných inštitúcií na území mesta a približne 60 % obyvateľov napojené na centrálne zásobovanie teplom, s ktorým sa počíta aj v ďalších investičných plánoch mesta, ako sú napríklad výstavba novej plavárne či nové nájomné byty. Predstavitelia mesta Ružomberok a spoločnosti Mondi SCP sa tak pravidelne stretávajú a uzatvárajú Memorandum o spolupráci alebo Rámcovú zmluvu o spolupráci na každý nový rok.

Mondi I Kapitola _ 20 177176 MONDI SA PARTICIPÁCIOU NA RÔZNYCH VYSOKÝCHPROJEKTOCHŠKOL SNAŽÍ PRISPIEŤK UPLATNENIU ABSOLVENTOV NA TRHU PRÁCE“.

V oblasti komunitných projektov je spoločným záujmom mesta a spoločnosti aby sa Ružomberok stal atraktívnym miestom pre život, ktoré poskytne ideálne spojenie pracovného a voľnočasového života. Nakoľko nie je nič dôležitejšie ako zdravie, spoločnosť Mondi v rámci svojho programu zdravia šíri zdravotnú osvetu medzi zamestnancami, podporuje ich v pravidelných preventívnych prehliadkach, a propaguje zdravý životný štýl prostredníctvom mnohých aktivít zameraných práve na túto oblasť. Mondi SCP tiež dlhodobo podporuje aj zlepšovanie kvality zdravotníckych služieb, a zároveň poskytuje ﬁnančnú podporu na obnovu a rekonštrukciu chirurgického pavilónu Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok - FN, ktorý bol v roku 2021 poškodený v dôsledku rozsiahleho požiaru. Je dôležité, že táto spolupráca sa dotýka aj škôl a detí, ktoré je potrebné neustále vzdelávať v environmentalistike. Mondi SCP sa intenzívne podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov a študentov v našom regióne, a to od primárneho vzdelávania až POVAŽUJEME ZA DÔLEŽITÉ, ABY MESTO SO SPOLOČNOSŤOU MONDI V OBLASTI OCHRANY A ZLEPŠENIA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ÚZKO SPOLUPRACOVALO. “ po vysoké školy, ktoré spoločne s mestom materiálne a ﬁnančne podporuje. Pre deti a mládež v meste pravidelne organizuje ,,Regiochem,“ ktorý je určený pre základné školy s cieľom podporiť výučbu technických predmetov. Spolupracuje aj so Strednou polytechnickou školou, kde sa sústreďuje na duálne vzdelávanie v odbore chemik operátor, no nezabúda ani na študentov vysokých škôl, kde sa participáciou na rôznych projektoch snaží prispieť k uplatneniu absolventov na trhu práce.

Mondi I Kapitola _ 20 179178 SPOLUPRÁCA MESTA A MONDI SCP MUSÍ BYŤ VIAC O VZÁJOMNOM PARTNERSTVE

“

Aj napriek tomu, že toto partnerstvo pre mesto Ružomberok považujeme za kľúčové, bežní obyvatelia mesta ho takmer nevnímajú. Spolupráca mesta a Mondi SCP tak musí byť viac o vzájomnom partnerstve, a menej o vymedzení bodov, ktoré sa spoločnosť zaviaže v určitom časovom období splniť. Pravidelne uzatvárané Memorandum o spolupráci by malo byť tiež tvorené cielene pre ľudí. Je potrebné, aby bežní Ružomberčania videli a cítili podporu, ktorú mesto v Mondi má, a to omnoho viac, než doteraz. Tento krok, rovnako ako aj návrh ďalšej spolupráce, by však mal prísť z vedenia mesta. Budeme sa preto snažiť s Mondi SCP na projektoch spolupracovať intenzívnejšie, a to vrátane snahy o revitalizáciu obrovských pozemkov, ktoré spoločnosť vlastní, či kultiváciu územia ako je Sólo a priľahlých pozemkov. Ak sa mesto Ružomberok chce ďalej rozvíjať, nevyhnutná je tiež vzájomná spolupráca na urbanizácii mesta. Keď hovoríme o trhu práce, je dôležité poznamenať, že Mondi SCP je pre ľudí v regióne významným zamestnávateľom. Spoločnosť sa snaží podporovať svojich súčasných zamestnancov formou pravidelných zamestnaneckých výhod v oblasti zdravia, kultúry a športu, vďaka čomu sa stáva atraktívnou voľbou zamestnania pre mnohých obyvateľov mesta. Prispieva k tomu aj fakt, že spoločnosť nezabúda ani na svojich bývalých zamestnancov na dôchodku, ktorých pravidelne obdarováva nákupnými poukážkami, a poskytuje im možnosť zúčastniť sa rôznych výletov, ako aj prehliadky závodu. Okrem nich však Mondi SCP podporuje aj ostatných dôchodcov v našom regióne. Aj preto je pre mesto v záujme jeho obyvateľov extrémne dôležité udržiavať s Mondi dobré a transparentné Rozvojvzťahy. športových aktivít v meste pozitívne vplýva na kvalitu zdravého životného štýlu detí, mládeže a občanov mesta. To je dôvodom, prečo sa spoločnosť Mondi SCP spojila s mestom aj v tomto prípade. Nakoľko je v meste najsilnejším športom futbal, Mondi SCP je generálnym sponzorom MFK Ružomberok, a klub pravidelne podporuje významnou čiastkou. Okrem futbalu však ﬁnančne pomáha aj ostatným športovým klubom a združeniam, vďaka čomu sa môžu aktívne rozvíjať.

Zamestnanosť I Kapitola _ 21 181180 RK2030 Zamestnanosť a investori Zamestnanosť, pritiahnutie investorov, a priemyselnéhovybudovanieparkuKapitola21 Areál bývalých Bavlnárskych závodov, archív OZ Nový Ružomberok

SUBJEKTYPODNIKATEĽSKÉ MESTE NOSITEĽMI ŽIVOTA. AJ PRETO JE PODNIKANIE VNÍMANÉ AKO DÔLEŽITÁ OPORNÁ KOSTRA NÁRODNÝCH EKONOMÍK. “ PROJEKTY, KTORÉ BY MESTO MALO AKTÍVNE PODPOROVAŤ, SÚ NAJMÄ TIE PROSPEŠNÉSPOLOČENSKY , KTORÉ VEDÚ K ZLEPŠENIU ŽIVOTA A SLUŽIEB OBYVATEĽOV, NÁVŠTEVNÍKOV, INŠTITÚCII, ČI INÝCH FIRIEM. “

VŠETKY

Zamestnanosť I Kapitola _ 21 183182

ČASTO

SÚ V

V každom meste sa nachádza ekosystém malých a stredných podnikateľov, ktorí sú významným zdrojom pracovných miest, tvorcami komunít a oživovateľmi verejného priestoru. Nezáleží pritom na tom, či ide o lokálnu kaviareň, umelecký ateliér, alebo technologickú ﬁrmu – všetky podnikateľské subjekty sú v meste nositeľmi života. Aj preto je podnikanie často vnímané ako dôležitá oporná kostra národných ekonomík. Pokiaľ pre tieto podnikateľské subjekty existujú v meste jasné pravidlá, podnikanie prekvitá, vznikajú nové aktivity, pracovné miesta, no

Jednou z najdôležitejších úloh mesta je vytvorenie programu na podporu rozvoja podnikania v meste bez ohľadu na to, či ide o inovácie, startupy, alebo iné zaujímavé ﬁrmy či projekty. Jeho nedeliteľnou súčasťou by mala byť ﬁnančná podpora prototypov riešení výziev, s ktorými sa mesto potýka, a to vrátane projektov strategického významu a inteligentného mesta. Je potrebné tiež výrazne viac začať podporovať vybrané spoločnosti, ktoré riešia potreby obyvateľov mesta, no tiež životného prostredia, dopravy, sociálnych vecí, či kultúry. Podpora podnikania v našom meste je totiž v súčasnosti na bode mrazu. tiež sa postupne rozširujú služby pre obyvateľov. Kvalita života v meste sa nie nadarmo spája práve s dostupnosťou služieb, ich rôznorodosťou a ponukou produktov. Mesto v tomto prípade zohráva úlohu moderátora, ktorý by mal byť schopný nielen zachytiť nové trendy, ale tiež na ne pružne reagovať a tvoriť pravidlá a príležitosti, ktoré títo podnikatelia môžu využiť.

Podpora inovácií a rozvoja by tiež mala smerovať k umožneniu vzniku nových subjektov a modelov. Skvelým príkladom sú napríklad rôzne festivaly, reštaurácie, či kaviarne, ktoré sa v meste vo väčšom množstve začnú objavovať až vtedy, keď dôjde k stanoveniu jednoznačných podnikateľských podmienok a k zjednodušeniu získania potrebných povolení. Súčasťou tejto podpory by mala byť aj snaha o zapojenie spoločností a mesta do národných, regionálnych a Podpora rozvoja mesta Ružomberok

Zamestnanosť I Kapitola _ 21 185184

CIEĽOM JE NOVÝCHPRILÁKANIE TALENTOV, KTORÉ BUDÚ MAŤ V RUŽOMBERKU NA ROZVOJ IDEÁLNE PODMIENKY. “ medzinárodných projektov, ktoré pomôžu mesto Ružomberok pozitívne propagovať. K rozvoju v tomto smere prispeje aj využitie mestských zón a ich premena na kreatívne podnikateľské centrá.

Projekty, ktoré by mesto malo aktívne podporovať, sú najmä tie spoločensky prospešné, ktoré vedú k zlepšeniu života a služieb pre obyvateľov, návštevníkov, výskumných inštitúcií, či iných firem. Malo by teda primárne ísť o riešenia otvorené ďalším aktérom a inovátorom, ktoré budú spĺňať jasne stanovené podmienky. Schvaľovanie, administrácia a monitoring s možnosťou upraviť v prípade potreby plán a reagovať na aktuálne trendy a vplyvy, musia byť jednoduché a transparentné tak, aby si na túto podporu mohli siahnuť mladé firmy. Inšpiráciou nám v tomto prípade môžu byť mladé startupy, ktoré v zahraničí vytvorili informačnú stránku o podnikaní v meste, kde sú jasne popísané všetky výhody a príležitosti, no tiež nové aplikácie určené napríklad na monitoring dopravy. Cieľom je prilákanie nových talentov, ktoré budú mať v Ružomberku na rozvoj ideálne podmienky. Využiť na to mesto môže aj spoluprácu so súčasnými významnými zamestnávateľmi, ako sú napríklad Mondi, UVN, KU, ale aj firmy ako CIPI, RUDOS, Nordia, Titan Tatraplast, Gate a ďalšie menšie a stredné podniky.

MLADÉ FIRMY PRITOM VÔBEC NEMUSÍ BYŤ

O Ružomberok, a aj o tento konkrétny projekt, pritom prejavilo záujem už mnoho investorov. Aj preto je naším cieľom pokračovať v rokovaní s prvými záujemcami, no tiež je v záujme mesta aktívne oslovovať nových investorov a vytvoriť im priestor, kam môžu prísť. Budeme tiež aktívne oslovovať možných investorov v zahraničí, k čomu využijeme naše medzinárodné kontakty, s pomocou ktorých spoločne vytvoríme v Ružomberku niekoľko stoviek nových pracovných miest. Chceme najmä zabrániť tomu, aby mesto nepokračovalo v momentálnom trende, kedy zmarením investičných príležitostí prišlo o stovky súčasných nových pracovných miest. Pohľad na južnú časť mesta, archív OZ Nový Ružomberok

“

Zamestnanosť I Kapitola _ 21 187186

Urobiť z Ružomberka mesto inovácií, vzdelávania a vytvoriť podhubie pre nové mladé ﬁrmy pritom vôbec nemusí byť komplikované. Do veľkej miery stačí iba využiť potenciál, ktorý mesto ponúka, no tiež realizovať myšlienky, ktoré už mesto dlhé roky plánuje. Jedným z nich je napríklad vybudovanie priemyselného parku v lokalite oproti Mondi SCP. Táto aktivita je dlhodobým cieľom, ktorý je schválený aj v Územnom pláne mesta Ružomberok, avšak roky sa nehýbe. Pozemky pod cestami sú pritom v majetku mesta, zvyšné parcely sú scelené, a mnohé pozemky potrebné na realizáciu tohto plánu sú v súčasnosti na predaj – stačí začať konať! Žiadny z týchto rozvojových plánov sa totiž neuskutoční bez aktívnej snahmesta. PODHUBIE NOVÉ KOMPLIKOVANÉ. DO VEĽKEJ MIERY STAČÍ IBA VYUŽIŤ POTENCIÁL MESTA A REALIZOVAŤ MYŠLIENKY, KTORÉ SA PLÁNUJÚUŽROKY.

Dôležitosť prilákania nových Investorov a založenie Ružomberskej Investorskej Spoločnosti UROBIŤ Z RUŽOMBERKA MESTO INOVÁCIÍ A VYTVORIŤ TU

PRE

NAŠÍM CIEĽOM JE PRETO ZALOŽIŤ DLHODOBO PLÁNOVANÚ

PRÍTOMNOSŤ MEDZINÁRODNÝCH INVESTOROV V MESTÁCH PATRÍ MEDZI HLAVNÉ EKONOMICKÉ INDIKÁTORY NÁRODNÝCH EKONOMÍK. SÚ PRÍNOSOM NIELEN V OBLASTI KAPITÁLU, ALE TIEŽ MANAŽMENTU A VZÁJOMNEJ VÝMENY KNOW-HOW. “ Aj keď si to mnohokrát nechceme pripustiť, priame zahraničné investície sú jedným z najvýznamnejších fenoménov rozvoja a považujú sa za jeden z najdôležitejších katalyzátorov ekonomického rozmachu. Títo investori sú pre mesto prínosom nielen v oblasti kapitálovej injekcie, ale tiež prinášajú nové manažérske vstupy a vzájomne výhodnú výmenu know-how, ktorá často súvisí s otváraním ciest na svetové trhy a spolupráce. Prítomnosť medzinárodných investorov v mestách patrí medzi hlavné ekonomické indikátory národných ekonomík. Verejnosť ich navyše často vníma pozitívne, pretože pre ňu predstavujú hlavný faktor vytvárania nových pracovných miest. Títo investori však nedokážu, a ani nechcú, prispieť mestskému ekonomickému rozvoju tam, kde sú štrukturálne problémy. Pokiaľ sa ich ale do mesta prilákať podarí, väčšinou neslúžia ako nástroj na riešenie momentálnych, krátkodobých problémov výrobných alebo vývojových programov, ale ako katalyzátor vytvárania podmienok pre extenzívny dlhodobý rozvoj. RUŽOMBERSKÚ INVESTORSKÚ SPOLOČNOSŤ (RIS), KTOREJ ZÁMEROM BUDE SKVALITNENIE, ZINTENZÍVNENIE A ZEFEKTÍVNENIEPLÁNOVANIASTRATEGICKÉHO , ROZVOJA A VÝSTAVBY, AKO AJ NAKLADANIAOPTIMALIZÁCIE S MAJETKOMMESTA. “ Musíme sa však sústrediť aj na lepšie hospodárenie a investovanie doma. Naším cieľom je preto založiť dlho plánovanú Ružomberskú investorskú spoločnosť (RIS), ktorej zámerom bude skvalitnenie, zintenzívnenie a zefektívnenie strategického plánovania, rozvoja a výstavby, ako aj optimalizácia nakladania s majetkom mesta. Činnosť RIS bude pritom mať dve základné agendy. Prvou sú činnosti realizované spoločnosťami a organizáciami bez účasti mesta, kde hlavnou úlohou mesta je vytvárať podmienky pre možnosť realizácie týchto rozvojových zámerov. Druhou sú činnosti organizované samotným mestom, spoločnosťami s účasťou mesta, alebo subjektmi s podporou mesta, kde sa mesto bude investorsky zapájať priamo alebo nepriamo.

Zamestnanosť I Kapitola _ 21 189188

preinvestovaných

MESTO BY V TOMTO PRÍPADE NEMALO BYŤ

IBA AKTÉROM, KTORÝ NEUSTÁLE ANALYZUJE, ALE MALO BY TIEŽ DOKÁZAŤ KVALITNE MANAŽOVAŤ VEDOMOSTI A SCHOPNOSTI ĽUDÍ, KTORÝCH VZÁJOMNEPREPÁJA. “

Zamestnanosť I Kapitola _ 21 191190 TENTO PROCES BUDE POSTUPNE VIESŤ K ZJEDNODUŠENIU A ZEFEKTÍVNENIU INVESTIČNÉHO PROCESU, KTORÝ VYÚSTI DO RASTU INVESTIČNEJ ČINNOSTI NA RUŽOMBERKA.ÚZEMÍ

Vzdelanosť a inovatívnosť však musia mať možnosť sa v meste aj prejaviť, a jednotliví aktéri musia o sebe nielen vedieť, ale aj navzájom spolupracovať. Mesto by preto v tomto prípade nemalo byť iba aktérom, ktorý neustále analyzuje, ale malo by tiež dokázať kvalitne manažovať vedomosti a schopnosti všetkých jeho obyvateľov a návštevníkov, ktorých zároveň prepája. Kľúčovú rolu v tomto prípade často zohráva aj mestská univerzita alebo záujmové združenie, ktoré si dôležitosť týchto prepojení a spolupráce uvedomujú. Univerzita môže v tomto prípade mnohokrát predstavovať aj odborného garanta, ktorý sa aktívne účastní výskumu alebo vývoja nových produktov, IT riešení, alebo prieskumov. Mesto, naopak, v tomto prípade potrebuje zohrať tiež úlohu subjektu, ktorý deﬁnuje problémy, plánuje rozvojové stratégie, poskytuje dostupné dáta, ale tiež schvaľuje implementáciu navrhovaných riešení či pilotných projektov.

“ Primárne ide o komplexný súbor prípravných a realizačných prác vyžadujúcich úzku spoluprácu úradov, organizácií, inštitúcií a firiem. Tento proces bude však postupne viesť k zjednodušeniu a zefektívneniu investičného procesu, ktorý vyústi do rastu investičnej činnosti na území Ružomberka. Ten bude môcť byť navyše koordinovaný z jedného miesta a značne sa pre investorov optimalizuje. Hlavným zmyslom a prínosom Ružomberskej Investorskej Spoločnosti by teda mala byť aj samotná príprava investičných zámerov a získavanie finančných prostriedkov na ich zabezpečenie. To však nepôjde bez úvodnej, avšak návratnej, investície vo forme vkladu vybraného nehnuteľného majetku, prípadne počiatočného kapitálu. Dobrým zdrojom financovania týchto zámerov by mohli byť aj zdroje z fondov EÚ, najmä z Plánu Obnovy a Odolnosti. Predpokladá sa, že objem takto získaných a ušetrených financií bude postupne rásť, pričom by v priebehu 5 rokov mohol dosiahnuť hodnotu niekoľko mil. Eur. Ružomberská Investorská Spoločnosť by zároveň bola platcom DPH, čo by mestu ušetrilo 20 % z mestských financií.

zainteresovaných

Mestské časti a sídliská – ich problémy, ktoré spočívajú v ich uniformite, anonymite, nedostatku občianskej vybavenosti a zelených plôch, ale tiež ich vizuálnej neatraktivite, sú dobre známe odbornej aj občianskej verejnosti. Podobne ako inde na Slovensku, aj Ružomberku na sídliskách chýbajú ihriská, oddychové plochy, či športoviská. Aj keď sa za desaťročia existencie panelových sídlisk podarilo vlastníkom väčšinu bytových domov aspoň zatepliť, čím zároveň stratili svoju fádnosť, a na mnohých miestach dorástla zeleň, mnohé sídliská a jednotlivé časti mesta volajú po humanizácii.

Revitalizácia mesta I Kapitola _ 22 193192

RK2030 Revitalizácia mesta

Sídlisko Klačno, archív OZ Nový Ružomberok

Revitalizácia jednotlivých častí mestaKapitola

RUŽOMBEROK V PODSTATE ABSOLÚTNE NEZVLÁDOL ROZVOJ MESTA A URBANIZÁCIU.

Noví obyvatelia sa tiež často sťahovali do nedokončených stavieb bez potrebných záhradných a Vytvoriť však pekné sídliská, ktoré sú plné zelene a ľudia na nich túžia bývať, pritom vôbec nie je ťažké. Príkladov máme na Slovensku viacero. Mnohé sú dokonca zo 70. rokov minulého storočia, ako napríklad Chrenová v Nitre, Fončorda v Banskej Bystrici, alebo Zlatý potok vo Zvolene. Dnes na týchto sídliskách zeleň plní všetky požadované funkcie a významne prispieva k zútulneniu vonkajších verejných priestranstiev. Spôsobov, ako sídliská a husto zastavané plochy zútulniť a skrášliť je však omnoho viac. Mesto nemusí nutne iba revitalizovať existujúcu zeleň a vysádzať novú. Obrovský potenciál vidíme napríklad v plochých strechách, ktoré najmä v prípade objektov občianskej vybavenosti, technických pavilónov alebo nízkych obytných budov, môžu byť využité ako plochy pre extenzívne strešné záhrady. Tie napriek svojej funkčnosti a obrovskej popularite v zahraničí, u nás dostávajú priestor len veľmi výnimočne. Majú pritom okrem ekologického hľadiska aj pozitívny vplyv na predĺženie životnosti striech. intenzívnu zástavbu. Z ružomberských sídlisk sa tak stali dlhodobo neriešené témy a úlohy, ktorým sa celé volebné obdobia nikto aktívne nevenoval. Problémom sú ale aj príjazdové cesty do mesta Ružomberok vo všeobecnosti. Komunikácie mali byť smerované kolmo na Veľkú Fatru a nie rovnobežne, čím ju úplne odstrihli od obytných budov. Koncepcia rozvoja, ktorý naše mesto vráti na správnu cestu je preto dnes už nevyhnutnosťou v tzv. hodine dvanástej.

Plavisko, Laziny a Baničné, archív OZ Nový Ružomberok

Spôsob stavania panelových a bytových domov, v ktorých momentálne žije väčšina obyvateľov, v minulosti nebol ideálny. Základné fyzikálne vlastnosti pôdy boli takmer úplne zničené už pri samotnej výstavbe sídlisk, vďaka čomu začali vznikať antropogénne plochy bez potrebného vodného a živinového režimu. Nakoľko k následnej náprave nikdy nedošlo a zeleň bola sadená do nedostatočne upravenej pôdy so zvyškami stavebnej sute, navyše až po výstavbe chodníkov, ihrísk či mobiliáru, nie je prekvapením, že v následnej kombinácií so zlou starostlivosťou bola stratovosť zelene veľmi vysoká.

Revitalizácia mesta I Kapitola _ 22 195194

Ak chce mesto rozvíjať a zveľaďovať mestské časti, potrebuje najskôr vlastnú stratégiu urbanisticko-stavebného a architektonického rozvoja. Tá sa od Územného plánu mesta, ktorý umožňuje funkčné využitie plôch a ich prepojenia líši tým, že určuje priority rozvoja. Ružomberok sa do druhej svetovej vojny mal stať centrom stredného Slovenska, podobne ako Bratislava je centrom západu, a Košice zase východu krajiny. Časom však na základe hrubých koncepčných chýb, ktoré boli vyústením postupného odnímania kompetencií, či spomaľovania procesov, mesto začalo upadať, a pozornosť sa presunula skôr na neďaleký Liptovský Mikuláš. Ružomberok v podstate absolútne nezvládol rozvoj mesta a urbanizáciu. Namiesto postupnej zástavby smerujúcej od centra mesta smerom k jeho okrajom v Ružomberku postavili niekoľko sídlisk v okrajových častiach mesta, z ktorých sa v podstate stali nocľahárne. Situácia sa, bohužiaľ, dodnes veľmi nezlepšila. K Rovni stále vedie iba zdevastovaná Poľná alebo frekventovaná Bystrická cesta, k sídlisku Baničné sa dostanete iba prejazdom cez extenzívne zastavené Plavisko, ale najmä Laziny, kde mala pokračovať intenzívna zástavba mesta (vysoké polyfunkčné domy s vybavenosťou), a naopak v priestore dnešného Baničného sa výstavba vďaka tomu mala rozvoľňovať; a ku Klačnu vedie cesta plná nezastavaných miest a ulíc, prípadne popri garážach, kde je pred odbočkou na Hrabovo potrebné realizovať

“ Revitalizácia sídlisk

“

CHCELI BY SME POSTUPNE PREPOJIŤ VŠETKY RUŽOMBERSKÉ SÍDLISKÁ

Okrem vybudovania funkčnej zelene v obytných oblastiach plánujeme napríklad aj prepojenie Ústrednej vojenskej nemocnice, sídliska Roveň, a návštevníkov prichádzajúcich do mesta zo západu. K tomu je potrebná revitalizácia, prestavba, a výstavba v smere od autobusovej a železničnej stanice, a to cez Zarevúcu a Poľnú ulicu. Mimoriadnu príležitosť k riešeniu dopravnej situácie tu poskytuje aj možná zástavba nábrežia rieky Revúca. chceli by sme taktiež vybudovať potrebné prepojenie sídlisk Baničné a Roveň, a to konkrétne popri železničnej vlečke a hornej bráne Sóla smerom na Bystrickú cestu a

Revitalizácia mesta I Kapitola _ 22 197196

Okrem toho však plánujeme mestu pomôcť a vizuálne ho zatraktívniť aj iným spôsobom, a to za pomoci podzemných a polopodzemných kontajnerov. Tie majú viacero výhod – netreba ich tak často vysypávať, sú hygienickejšie, krajšie, nezaberajú toľko priestoru na aj tak plných parkoviskách, šetria peniaze, no hlavne majú zabrániť znečisťovaniu okolia a vyberaniu odpadkov z nádob. Tým eliminujú napríklad vznik neporiadku v ich okolí, pôsobenie vandalov či poveternostných vplyvov. Ich estetické umiestnenie v priestore je tiež častokrát až neuveriteľným progresom architektonického riešenia danej oblasti. Navyše, odpad v nich nie je vôbec vidieť. Pod zemou tak dokáže mesto skryť až 5000 litrov odpadu, ktorý sa často nachádza v nepekných, často až 6, klasických kontajneroch na zmiešaný odpad, alebo 50 popolniciach nachádzajúcich sa pri rodinných domoch. Mesto má v tomto prípade možnosť uchádzať sa o dotácie z fondov EÚ ako aj rôznych ďalších štrukturálnych fondov. Okrem prepojenie sídlisk za pomoci kvalitnej infraštruktúry je potrebné na každom sídlisku vyriešiť aj problém s parkovaním. Našou prioritou je preto vytvoriť nové parkovacie plochy za pomoci zatrávňovacej dlažby Ecoraster. Ide o vysoko zaťažiteľný a trvalo udržateľný systém, ktorý spevní pôdu bez toho, aby zničil jej odtokové schopnosti. Prirodzená funkcia zadržiavania dažďovej vody v podloží je tak zachovaná. Ecoraster je už viac ako 20 rokov najpoužívanejším systémom na spevnenie pôdy, a je osvedčený medzi investormi, stavebnými ﬁrmami i obcami. Možno ho navyše vkusne a moderne začleniť do vzhľadu miest nielen na parkovacích miestach, ale aj pred vchodmi domov, kancelárskych budov alebo nákupných centier. Na každom sídlisku by mohli tiež vzniknúť parkovacie domy a nabíjacie stanice pre elektromobily. Obnova chodníkov a ciest je v tomto prípade našou obligatórnou povinnosťou. sídlisko Roveň. Toto územie je vhodné na vybudovanie obytno-vybavenostného komplexu, ktorý v spomínaných sídliskách chýba. Zároveň poskytuje voľné plochy, ktoré by mohli lokalitu obohatiť aj o športové a oddychové zóny, a dáva tak priestor na vytvorenie nového lesoparku, ktorý bude zároveň lemovať novú cyklotrasu tak, ako to popisujeme v kapitole o mestskej zeleni. Na revitalizácii tejto oblasti budeme, samozrejme, aktívne spolupracovať s jej majiteľom. Plánujeme tiež postupné prepájanie všetkých ružomberských sídlisk, a to sa týka aj sídliska Klačno, ktoré je potrebné prepojiť aj so samotným mestom. Rovnako treba intenzívnejšie napojiť na centrum Hrabovo a Malinô Brdo. Dôležité sú aj prepojenia na okolité obce, ktoré fungujú ako mestské štvrte. Liptovskú Štiavnicu, Ludrovú a Štiavničku, napríklad popri Kauﬂande smerom na Mlynskú alebo popri Tatranskej ceste, či Likavku v smere od námestia cez stanicu a ulicu Pod Paračkou.

VYTVORIŤ PEKNÉ SÍDLISKÁ, KTORÉ SÚ PLNÉ ZELENE A ĽUDIA NA NICH TÚŽIA BÝVAŤ, PRITOM VÔBEC NIE JE ŤAŽKÉ. PRÍKLADOV MÁME NA SLOVENSKU VIACERO. “

Revitalizácia mesta I Kapitola _ 22 199198 Sídlisko Klačno Revitalizácia ostatných mestských častí MESTO MÁ V PRÍPADE PODZEMNÝCH A POLOPODZEMNÝCH KONTAJNEROV MOŽNOSŤ UCHÁDZAŤ SA O DOTÁCIE Z FONDOV EÚ. “ Každá mestská štvrť a každé sídlisko potrebuje kvalitnú občiansku vybavenosť, sústavný rozvoj, a pravidelnú obnovu. Iba tak totiž mesto dokáže držať krok s dobou. Niektoré naše ružomberské sídliská občianskou vybavenosťou disponujú, avšak jej stav je pre modernú spoločnosť už nevyhovujúci, a tak je potrebné tieto oblasti prispôsobiť súčasným potrebám ich obyvateľov. S týmto procesom chceme začať aj na sídlisku Klačno, kde občianska vybavenosť momentálne chýba úplne. Toto sídlisko, ktoré je zároveň najobývanejším sídliskom Ružomberka, v sebe ukrýva veľký potenciál. Ak ho mesto správne využije, z tohto sídliska môže urobiť atraktívne miesto pre život. V tejto lokalite plánujeme vytvoriť nové moderné bývanie pre rodiny s deťmi, detské, ako aj športové ihrisko, či nové obchodné centrum s komplexnou občianskou vybavenosťou. Klačno tak bude mať vlastnú poštu, lekáreň, kvetinárstvo, kaviareň, rýchle občerstvenie či bankomat – to všetko na ľahko dostupnej Liptovskej ulici. Vzniknú tiež nové cesty, chodníky, a viac ako 200 parkovacích miest pre obyvateľov sídliska. Úprava zelených plôch je samozrejmosťou. V tomto prípade je dôležité opäť pripomenúť, že dobudovanie sídliska Klačno nie je novým projektom. Plánujeme ho dobudovať podľa pôvodných plánov, ktoré boli schválené v Územnom pláne mesta Ružomberok, avšak ktorý sa súčasná mestská samospráva rozhodla ignorovať. Zásah potrebuje aj samotné centrum mesta, konkrétne oplotená oblasť po plánovanom Auparku. Toto územie je potrebné získať späť do majetku mesta, a následne zvoliť vhodnú koncepciu, ktorá bude v súlade s Územným plánom mesta. Jednou z možností je bloková zástavba so spoločnými hromadnými podzemnými garážami a zázemím, alebo tvorba nového mestského námestia. Revitalizovať plánujeme aj priestor okolo Kultúrneho domu Andreja Hlinku v smere na Liptovské Múzeum. Túto oblasť je potrebné obnoviť, dostavať a využiť parkovisko pri Hoteli Kultúra na vybudovanie nového podzemného parkoviska. Tak by tu mohol vzniknúť ďalší centrálny priestor, ktorý môže spolu s hlavným námestím vrátiť život do centra

oblastiam a ich revitalizácii sme venovali priestor už v konkrétnych kapitolách. V stručnosti však plánujeme napríklad polyfunkčnú výstavbu v priestore bývalého závodu SOLO. Toto niekoľko hektárové územie je vhodné na budovanie novej mestskej štvrte s obytnými, polyfunkčnými, a obchodnými budovami, ktoré budú doplnené školou, športoviskami a zeleňou. Nábrežie rieky Revúca sa Nábrežie Revúcej by sa malo stať hlavnou oddychovo-športovou osou, ktorú budú obyvatelia môcť aktívne využívať. Priestor bude obohatený o detské ihriská, oddychové kútiky, lavičky, osvetlenie, občiansku vybavenosť a prepojenia cez mostíky ponad Revúcu. Priestor bývalého závodu SOLO, by sa tak malo stať novou pýchou Ružomberka. Táto oblasť navyše ponúka dostatočné možnosti aj pre budúcu Sídlisko Roveň archív OZ Nový Ružomberok

Mnohýmmesta.ostatným

Kultúra v meste I Kapitola _ 23 201200

RK2030Kultúra v meste

Kapitola 23

Kultúra v meste Kultúra tvorí významnú časť identity Ružomberka, no napriek tomu na úrovni mesta neexistujú žiadne systematické prístupy, ktoré by túto skutočnosť reﬂektovali. Za posledných 30 rokov mesto nedokázalo vytvoriť žiadnu úspešnú stratégiu vychádzajúcu zo súčasného stavu kultúry v meste, z pochopenia dynamiky a prínosu jednotlivých kultúrnych aktivít, nehovoriac o vízii rozvoja mesta a jeho kultúry. Liptovské múzeum, archív OZ Nový Ružomberok

“

V oblasti kultúry Ružomberok organizuje kultúrno-spoločenský život občanov mesta prostredníctvom svojich oddelení Mestského úradu. Pokračuje v zachovávaní ľudových tradícií pričom v meste organizuje v spolupráci s folklórnymi súbormi rôzne tematicky zamerané podujatia. Väčšinu kultúrnych podujatí mesto zabezpečuje prostredníctvom svojej akciovej spoločnosti Kultúrny dom Andreja Hlinku, ktorá, okrem iného, spravuje aj zariadenia v mestských častiach. Tam organizuje kultúrno-spoločenské podujatia najmä pre svojich miestnych obyvateľov. Menším kultúrnym strediskom je tiež objekt Björnsonovho domu, ktorý je aj sídlom Slovenského zväzu fotografov a Študentského parlamentu, či Liptovské múzeum. Jedným z dôležitých miest v Ružomberku je tiež Galéria Ľudovíta Fullu, ktorá vznikla ako výsledok darovacej zmluvy medzi maliarom Ľudovítom Fullom a štátom, zastupovaným Slovenskou národnou galériou. Fulla daroval štátu svoje dielo ako ucelenú zbierku exponátov, reprezentujúcich jeden zo základných pilierov moderného slovenského umenia. Štát sa zase zaviazal postaviť pre zbierku galériu s ateliérom a bytom.

Kultúra v meste I Kapitola _ 23 203202

RÁMCE KULTÚRNYCH POLITÍK RUŽOMBERKA SÚ ZALOŽENÉ NA HISTORICKY PREŽITÝCH MODELOCH A KULTÚRA SA V PRIORITÁCHNENACHÁDZA.MESTA

V meste od roku 2010 pôsobí aj Ružomberské divadlo RosaThea, ktoré funguje pri Občianskom združení RosArt, a venuje sa inscenovaniu súčasnej drámy. Divadlo však nemá stálu scénu. Divadelné predstavenia mestských súborov aj z iných miest Slovenska, sa taktiež organizujú v Kultúrnom dome Andreja Hlinku. Podobne zlá je situácia s kinom. Kino Kultúra je jedným z najlepšie

Dôležitým bodom záujmu je aj ružomberská synagóga, ktorá je ako jedna z mála na Slovensku komplexne zrekonštruovaná. Pristavané bolo podzemné zázemie, šatne, sociálne zariadenia, či foyer. Aj preto je potrebné unikátnosť tohto miesta vyzdvihnúť a aktívne sa snažiť organizovať v synagóge výstavy alebo podujatia po vzore iných slovenských alebo zahraničných miest.

Rámce kultúrnych politík Ružomberka sú v podstate založené na historicky prežitých modeloch, a kultúra sa v prioritách mesta nenachádza. Dôvodom je najmä to, že mesto zlyháva v rozpoznaní prínosov kultúry pre miestnych obyvateľov. To sa následne odráža v chýbajúcich strategických dokumentoch, výraznom podﬁnancovaní tejto oblasti, no tiež v nedostatočnej kultúrnej infraštruktúre. vybavených kín na Slovensku, v ktorom sa premietajú ﬁlmové premiéry, avšak jeho popularita postupne upadá. V Ružomberku bolo uvedené do prevádzky jedno z najstarších a prvé stále kino na Slovensku –Apollo, ktoré bolo otvorené v roku 1912. To, bohužiaľ, v súčasnosti už nefunguje. Pohľad na kostol v Baničnom, archív OZ Nový Ružomberok

KULTÚRA SA MUSÍ STAŤ SÚČASŤOU IDENTITY MESTA, PRETOŽE IBA TAK NA ŇU BUDÚ JEJ OBYVATELIA HRDÍ. “schopné zabezpečiť štruktúrovaný proces, ktorý povedie k zmene v chápaní kultúry v meste, no primárne k strategickému uvažovaniu o kultúre a kreatívnom priemysle. Súčasné aktivity, ktoré mesto v oblasti kultúry vyvíja, sú neodborné, chaotické, a najmä nekoncepčné. Niet divu, že veľká časť kultúrnej obce na týchto aktivitách odmieta participovať.

Kultúra v meste I Kapitola _ 23 205204

Ako oživiť kultúru v našom meste?

Mesto a jeho politiky by mali vytvárať priestor pre rôznorodé kultúrne aktivity, ktoré vzájomne prepájajú ľudí a podporujú ich vzájomnú komunikáciu. Je potrebné dôkladne preskúmať a objaviť mestskú kultúru aj ostatné kultúry, ktoré sa v Ružomberku nachádzajú, a rozvíjať kultúrne aktivity v meste tak, aby sa do nich zapájala verejnosť v čo najväčšom počte. Iba to je predpokladom pre inovácie a úspech. Naším cieľom je v plnej miere využiť kultúrny potenciál mesta a podporovať súčasné umenie, kultúrne aktivity, kreatívny priemysel, ale tiež občiansku tvorivosť. Kultúra sa musí stať súčasťou DNA mesta, pretože iba tak na ňu budú jej obyvatelia hrdí, a budú ju prezentovať navonok nielen v rámci Slovenska, ale tiež v zahraničí. Kultúra v meste musí byť dostupná pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, postavenie, alebo vek občanov.

Začať v tomto prípade musíme úplne od začiatku. Prvým krokom je už spomínané dôkladné zmapovanie súčasnej situácie a stavu existujúcich kultúrnych aktivít, organizácii, problémov, či prekážok ďalšieho rozvoja, no tiež dôkladný audit činnosti kultúrnych organizácií mesta. Zmapovanie súčasného stavu kultúry nám pomôže rozpoznať stav a trendy, na ktoré budeme musieť zareagovať, a prinesie východiskové dáta na meranie úspešnosti budúcich opatrení. Tento proces budeme realizovať pomocou štruktúrovaných participačných metód. Jeho súčasťou bude tiež určenie, poprípade vytvorenie, platforiem, ktoré budú základom pre komunikáciu mesta so subjektmi pôsobiacimi v oblasti kultúry. Potrebujeme taktiež analyzovať kultúrne potreby jednotlivých skupín obyvateľstva, ako aj ich prístup k týmto činnostiam a kultúre ako takej. Rovnako dôležitý je audit kultúrnych inštitúcií zameraný na ich relevanciu, efektivitu a programovú náplň. Plánujeme tiež preskúmať nedostatočne využívané nehnuteľnosti v správe mesta, ktoré by mohli v budúcnosti byť využité práve v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu.

Aj keď sa verejnosť viackrát snažila túto situáciu zmeniť, mesto stále nemá zmapované existujúce kultúrne aktivity, organizácie, ani rozvojové trendy v oblasti kultúry. Nemá dokonca ani len vytvorené nástroje a kapacity na to, aby mohlo tento proces iniciovať a realizovať. Bez týchto informácii však mesto ani žiadna poverená organizácia nedokážu vytvoriť novú kultúrnu stratégiu. Mesto by malo byť Bez kultúry v Ružomberku nebude udržateľný rozvoj, a zároveň mesto stratí svoju životaschopnosť. Kultúru nevnímame iba ako politický nástroj na zvýšenie popularity. Kultúra je s mestom, jeho históriou, jeho obyvateľmi úzko spojená, a spoločne tvoria živý organizmus, ktorý sa prelína aj do iných sektorov a mestských politík. Je základným prvkom rozvoja mesta a niečím, čím mesto ,,žije”. Aj keď Ružomberok nie je veľkým kozmopolitným mestom, stále sa v ňom nájde niekoľko rôznych kultúr, ktoré sa navzájom prelínajú a spolunažívajú. To je presne to, čo chceme, a od čoho závisí upevňovanie identity mesta jeho zdravý rozvoj.

Keďže kultúru vnímame ako dôležitú súčasť všetkého, čo sa v meste deje, je dôležité, aby sa to odrazilo na fungovaní mesta a mestských inštitúcií. V prípade nutnosti vyplývajúcej z predošlých analýz na účel oživenia a riadenia kultúry v Ružomberku vznikne inštitút alebo skupina ľudí, ktorí sa budú zaoberať aj tvorbou stratégie v oblasti kultúry. Je tiež potrebné mať vo vedení mesta človeka, ktorý rozumie prierezovému vnímaniu kultúry a kreatívneho priemyslu. To je kľúčom k inteligentnému a kvalitatívnemu rozvoju mesta. Tento prístup by sa mal odraziť na citlivom vnímaní ekonomického, ale aj sociálneho aspektu rozvoja. Koniec koncov, kultúra a kreativita sú nástrojom na zmenšovanie sociálnych rozdielov a prepájanie rôznych komunít. Neexistuje lepší spôsob ako predchádzať neustálemu rastu rozdielov, ktoré sú spôsobené getizáciou či gentriﬁkáciou.

Naším cieľom je primárne vytvoriť charakteristiku existujúcich kultúrnych aktivít a organizácií, ktorá je napojená na víziu rozvoja tohto ekosystému v dohľadnej dobe, no tiež v strednodobom horizonte. Vytvoríme teda plán rozvoja kultúrnych inštitúcií mesta, ktorého súčasťou bude aj deﬁnícia ich významu pre kultúru v meste, či spôsob ich ﬁnancovania. Postavený bude na cielených investíciách v strategických oblastiach kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu.

Z mesta sa stáva priaznivý a kultúrny priestor len vtedy, keď je kultúra dostupná všetkým. V meste preto vznikne komplexný kalendár podujatí a aktivít, ktorý bude zároveň obsahovať mapu kultúrnych priestorov a organizácií. Ten sa budeme snažiť na základe dostupných digitálnych nástrojov zdieľať obyvateľom a návštevníkom. Za pomoci digitálnych technológií budeme tiež mať možnosť sledovať a vyhodnocovať návštevnosť a prvky správania sa ľudí na kultúrnych podujatiach, či nastaviť efektívny spôsob propagácie. Používanie digitálnych nástrojov môže nielen zefektívniť všetky činnosti mesta v oblasti kultúry, no tiež môže pomôcť urobiť kultúru atraktívnejšou a dostupnejšou. Rôznorodosť komunitných aktivít vytvára vzťah ľudí k mestu, v ktorom žijú. Je dôležité poznať Ružomberčanov, vedieť, čo majú radi, a čo vo svojom meste chcú. To prispieva k otvorenej atmosfére a k lepšej kvalite života.

To sa pokúsime zabezpečiť aj za pomoci vytvorenia moderného a efektívneho grantového programu pre kultúru, ktorý bude svojou štruktúrou a zdrojmi reﬂektovať význam tejto oblasti pre rozvoj mesta. Rovnako na potreby rozvoja kultúry využijeme všetky možné a dostupné nehnuteľnosti v správe mesta. Ďalším krokom bude vytvorenie jednoduchého komunikačného kanála, ktorý umožní bezproblémovú komunikáciu medzi kultúrnymi subjektmi a mestom. Organizácia kultúrnych podujatí by sa tak mala výrazne zjednodušiť. S tým súvisí aj umožnenie participácie na tvorbe politík, ktoré priamo súvisia s kultúrou, a ku ktorým sa tak relevantné a zainteresované osoby budú môcť priamo vyjadriť, a reagovať tak na meniace sa prostredie a jeho potreby. Nesmieme zabúdať ani na komunity, ktoré v Ružomberku žijú, a ktoré sa cítia byť vylúčené a ohrozené. Vytvoríme preto participatívne aktivity, ktoré podporia komunitný život v meste, a posilnia otvorenú atmosféru, no tiež samotnú angažovanosť občanov. Mesto Ružomberok jednoducho v tomto procese musí ﬁgurovať ako tvorca priaznivých podmienok pre organizátorov a tvorcov kultúry. V opačnom prípade sa nám nepodarí kultúru v meste oživiť. Samospráva musí začať využívať verejné zdroje na podporu kvality a participácie, nie na konkurovanie súkromným poskytovateľom kultúrnych služieb. Aká je naša kultúrna stratégia?

Kultúra v meste I Kapitola _ 23 207206

RK2030 Cestovný ruch v meste Cestovný ruch v meste Ružomberok má z hľadiska rozvoja cestovného ruchu výhodnú polohu. V trojhodinovej dostupnosti od mesta sa nachádzajú viaceré miliónové aglomerácie (Budapešť, Krakov, Ostravsko, či Sliezsko), pre ktoré je oblasť Západných Tatier najbližším vysokým pohorím vhodným na realizáciu rôznych športových a rekreačných aktivít. Ide predovšetkým o zimné športy, ktoré patria medzi najlukratívnejšie v ružomberskom cestovnom ruchu. Návrh letného kúpaliska a športového areálu na Klačne, archív OZ Nový Ružomberok

208 Kapitola 24

Cestovný ruch v meste I Kapitola _ 24 209

Cestovný ruch v meste I Kapitola _ 24 211210 Najväčším strediskom zimných športov je lyžiarske stredisko Ružomberok – Malinô Brdo. Je to jedno z modernejších stredísk na Slovensku s vyšším štandardom služieb, servisným programom a starostlivosťou o zákazníka. Počas letnej sezóny má pomerne vysokú návštevnosť Bike Park Malinô Brdo. Vstupnou bránou do strediska je Hrabovská dolina s lanovým parkom, aquazorbingom, cyklotrasami, turistickými Súčasťou mesta je stále živá obec Vlkolínec, ktorá bola v roku 1993 zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je výnimočná zrubovou architektúrou vrchárskeho typu v najucelenejšom urbanistickom celku pôvodných ľudových stavieb v strednej Európe. Na rozvoj cestovného ruchu združenia slúži aj Klaster Liptov, ktorý je prvou spoločnou marketingovou centrálou Mesto sídli v západnej časti Liptovskej kotliny a je obklopené zo severu Chočskými vrchmi, zo západu Veľkou Fatrou, a z juhovýchodu Nízkymi Tatrami. Cez mesto preteká rieka Váh, do ktorej sa z južnej strany na území mesta vlieva Revúca. Chočské vrchy tvoria jeden z kľúčových prvkov vizuálne hodnotnej a pôsobivej panorámy okolia mesta. Jedinečnosťou polohy mesta je atraktívne prírodné okolie a Čutkovská dolina len niekoľko sto metrov od urbanizovaného centra mesta. Z toho vyplýva, že vybavenosť cestovného ruchu sa môže umiestňovať priamo v zastavanej mestskej štruktúre, čo výrazne zvyšuje návratnosť budovanej infraštruktúry cestovného ruchu a posilňuje jej ohľaduplnosť k životnému prostrediu.

Mesto sídli v západnej časti Liptovskej kotliny a je obklopené zo severu Chočskými vrchmi, zo západu Veľkou Fatrou, a z juhovýchodu Nízkymi Tatrami. Cez mesto preteká rieka Váh, do ktorej sa z južnej strany na území mesta vlieva Revúca. Chočské vrchy tvoria jeden z kľúčových prvkov vizuálne hodnotnej a pôsobivej panorámy okolia mesta. Jedinečnosťou polohy mesta je atraktívne prírodné okolie a Čutkovská dolina len niekoľko sto metrov od urbanizovaného centra mesta. Z toho vyplýva, že vybavenosť cestovného ruchu sa môže umiestňovať priamo v zastavanej mestskej štruktúre, čo výrazne zvyšuje návratnosť budovanej infraštruktúry cestovného ruchu a posilňuje jej ohľaduplnosť k životnému prostrediu. Poloha sa vyznačuje aj blízkosťou a jednoduchou dostupnosťou prírodných, kultúrnych, historických a technických zaujímavostí, termálnych kúpalísk a lyžiarskych stredísk, čo je vhodné pre turistiku. Na osídlenie územia dnešného Ružomberka výrazne vplývali najmä vzácne prírodné danosti tohto miesta, ktoré prirodzene priťahovali nových obyvateľov morfológiou terénu, blízkosťou riek, slnečnou expozíciou a krížením obchodných RUŽOMBEROKciest.MÁ

PRE ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU IDEÁLNU POLOHU I VŠETKO, ČO POTREBUJE. JE LEN POTREBNÉ TIETO MIESTA SPRÁVNE IDENTIFIKOVAŤ A VENOVAŤ IM POZORNOSŤNÁLEŽITÚ . “ Apartmány v Hrabovskej doline, archív OZ Nový Ružomberok

Pri budovaní cestovného ruchu je potrebné neustále vyzdvihovať polohu mesta na dvoch riekach, blízkosť prírodného prostredia na hranici zastavaného územia mesta, no tiež morfológiu miesta a jeho slnečnú polohu. Z Ružomberka sú do 30-40 minút cesty dostupné aj najväčšie slovenské lyžiarske strediská, ako Jasná, Štrbského Pleso, Kubínska Hoľa, Martinské Hole, Vrátna, či Donovaly. Ružomberok má tiež bohatú históriu v oblasti priemyslu, preto by sme sa mali snažiť vybudovať produkt cestovného ruchu založený na histórii bavlnárstva, nakoľko sme boli najsilnejším producentom v Rakúsko – Uhorsku, či výroby papiera. V Ružomberku totiž vznikla prvá ručná papiereň na Slovensku. V Ludrovej už napríklad stojí múzeum výroby papiera, ktoré je vhodné v spolupráci s majiteľom aktívne propagovať. Na úrovni regiónu Liptov by sme mali primárne smerovať propagáciu regiónu, a tým aj mesta Ružomberok, na najbližšie miliónové aglomerácie, a tiež na víkendové pobyty obyvateľov veľkých miest na juhu Poľska. Ďalším z hlavných turistických lákadiel je možnosť posilniť tradíciu pltníctva na Váhu a významu Ružomberka na Vážskej trase, či v ponuke služieb cestovného ruchu vo vzťahu k Vlkolíncu nadviazať na ovčiarstvo a bryndziarstvo tak, ako to úspešne robí napríklad salaš Krajinka, či Koliba u Dobrého Pastiera.

Ružomberská Kalvária archív OZ Nový Ružomberok Hrabovská dolina, archív OZ Nový Ružomberok

Lyžiarske stredisko Malinô Brdo momentálne patrí medzi významné lyžiarske strediská na Slovensku. Jeho veľkou výhodou je to, že sa nachádza v podstate priamo v meste Ružomberok. Východiskovým bodom je stanica kabínkovej lanovky v Hrabovskej doline vzdialenej od centra mesta asi 2 km. V stredisku sa nachádza 12 kilometrov zjazdových trás. Počas lyžiarskej sezóny je v prevádzke moderná osemmiestna kabínková lanovka s traťou dlhou 1770 metrov, ktorá za hodinu dokáže prepraviť až 1500 osôb. Snowboardisti a lyžiari – freestylisti si môžu zase zajazdiť v modernom Snow Parku. Okolie strediska ponúka aj možnosti na bežecké lyžovanie, turistiku a skialpinizmus. Napriek tomu dnes Malinô Brdo v porovnaní s ostatnými slovenskými lyžiarskymi V meste je tiež potrebné oživiť iniciáciu organizovania architektonických súťaží, sympózií, konferencií a odborných seminárov, ktoré môžu do Ružomberka prilákať nových návštevníkov, ale tiež zahraničné spoločnosti, ktoré k nám môžu smerovať svoje konferencie, teambuildingy, alebo iné podujatia. Môžeme na to využiť aj tradíciu maliarstva a výtvarníctva so zameraním na sakrálnu maľbu a krajinomaľbu, nakoľko u nás pôsobili významné umelecké osobnosti ako Ľ. Fulla, M. Benka, alebo J. Hanula. Iba málo ľudí vie, že Ružomberok má tiež hlboké korene v cukrárenskej oblasti. V meste tak vzniká obrovský potenciál na nadviazanie na kultúru cukrární. Mesto by malo podporiť existujúce cukrárne a iniciovať v nich predaj cukrárenských výrobkov z medu, napríklad výrobu medovníkov v Černovej, no tiež klasického ružomberského makovníka, s čím nepriamo súvisí aj posilnenie tradície včelárstva a poľovníctva vo Vlkolínci. Tam sa v minulosti pravidelne konali včelárske nedele. Turistický ruch v Ružomberku výrazne ovplyvňuje najmä lyžovanie. Raritou Ružomberka boli skokanské mostíky, ktoré sú dnes už nefunkčné. Prvý skokanský mostík bol postavený na Kalvárii v roku 1927. Do roku 1965 sa na ňom konal Memoriál Jozefa Babilonského v skokoch na lyžiach. Nad Liptovským múzeom bol následne postavený mostík s umelou plochou pre žiacke kategórie. Tretí mostík bol postavený v roku 1978 na Malinom Brde. Medzníkom rozvoja zjazdového lyžovania v Ružomberku bola výstavba kabínkovej lanovky z Hrabova na Malinô Brdo, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1967. Od roku 1970 sa Ružomberok stal významným športovým miestom, kde sa organizovali napríklad Zimné športové súťaže pionierov pre 400 pretekárov, ktoré boli celoslovenským vyvrcholením okresných a krajských kôl v klasických a zjazdových disciplínach. Ružomberok teda v oblasti športu bol a je významným miestom a poskytuje nám potenciál, ktorý by sa mesto malo snažiť lepšie využiť.

Cestovný ruch v meste I Kapitola _ 24 213212

V budúcnosti by v Hrabove mal pribudnúť aj nový 7 podlažný apartmánový hotel, či tzv. “Medvedí park” ktorý by mal byť atrakciou pre široké okolie. Realizácia týchto a aj ďalších plánov však tiež závisí od schopnosti mesta moderovať rozvoj turistického ruchu.

PATRIŤ PO

Cestovný ruch v meste I Kapitola _ 24 215214

MALINÔ MÔŽE DOBUDOVANÍ

Pri tvorbe produktov cestovného ruchu je dôležité využiť lesnatosť a prírodné zdroje v okolí Ružomberka, a rozšíriť sieť cyklotrás a náučných chodníkov. Naším cieľom je najmä podporiť budovanie zeleného mesta dobudovaním cyklotrás, podporou cyklodopravy, obmedzením parkovania v centre mesta, a vymedzením záchytných parkovísk, a to najmä v rekreačných Rozvojzónach.Hrabovskej doliny a lokality Malina Brda je dlhodobo dôležitou témou v Ružomberku. Záujem o jednu z najkrajších častí Liptova narastá ako medzi návštevníkmi, tak aj medzi potenciálnymi investormi, a mesto nesmie bojovať so súkromnými zámermi jednotlivých investorov. Cieľom nie je brániť investorom v tejto oblasti v rozvoji, práve naopak. Riešením by mala byť vzájomná spolupráca. Najnovším plánom je prepojenie Hrabovskej a Čutkovskej doliny regulérnou cyklotrasou. Pre mesto, región, a aj pre životné prostredie je, samozrejme, Mesto s lepšou infraštruktúroustrediskami výrazne zaostáva. Súčasný majiteľ strediska však má záujem využiť jeho potenciál. Naším cieľom je preto lyžiarske stredisko Malinô Brdo naďalej aktívne rozvíjať, a to aj vďaka vytvoreniu partnerstva s novým majiteľom strediska Milanom Fiľom, ktorý je novým projektom otvorený, a vníma potrebu revitalizácie týchto oblastí. Potenciál Malina Brda totiž ešte zďaleka nie je úplne využitý, a ponúka obrovský priestor na rast a rozvoj nielen samotného lyžiarskeho strediska, ale aj letných atrakcií. dôležité aby výstavba v takto cennej, a pre mesto významnej lokalite, mala jasne určené rámce, medze a koncepciu. To, čo oblasti dlhodobo škodí, sú však najmä necitlivo vyhlásené zóny stavebnej uzávery. Pri aktuálnej výstavbe viac ako 50 chaletov a plánovanej výstavby 7 podlažného apartmánového domu sa dopravná situácia v celej doline začína dostávať za pomyselnú akceptovateľnú hranicu.

. “

Návrh športovo-oddychového areálu na Klačne archív OZ Nový Ružomberok

Rovnakým spôsobom plánujeme podporiť a pomôcť v ďalšom rozvoji aj iným celoročným turistickým zážitkovým atrakciám, ako je napríklad Kráľovstvo Hrabovo. Tam je hlavnou atrakciou rozprávková piesková výstava, na ktorej sú vystavené ručne vyrezávané pieskové sochy znázorňujúce postavičky zo známych rozprávok a detských ﬁlmov. Kráľovstvo Hrabovo však ponúka zábavu nielen pre deti, ale pre celé rodiny. V stane je aj originálny letný bar, kde sa možno občerstviť a oddýchnuť si na lehátkach pod palmami, či 30 metrov vysoké ruské koleso, ktoré ponúka pekný výhľad na Hrabovskú dolinu a jej okolie.

NAJVÝZNAMNEJŠIEMEDZI

LYŽIARSKÉ STREDISKÁ NA SLOVENSKU

BRDO

Cestovný ruch v meste I Kapitola _ 24 217216

DO CENTRA MESTA RUŽOMBEROK LEN ZRIEDKA. DÔVODOM JE HLAVNE NEEXISTUJÚCA PONUKA SLUŽIEB. “ Podobnú pozornosť si zaslúži aj Cyklokorytnička. Tá patrí medzi najkrajšie cyklotrasy v okolí Ružomberka s množstvom zastávok a pozoruhodných miest. Vedie popri bývalej železnici z Ružomberka do Korytnice. Aj keď nedávno časť cyklotrasy opravili a na poškodených miestach vyasfaltovali nový koberec, cyklotrasu je potrebné dobudovať. Trasa vedie malebnými miestami Revúckej doliny a prechádza cez Ružomberok, zápalkáreň – Biely Potok – Podsuchá – Liptovská Osada, a končí v lokalite Korytnica, kúpele. Cyklotrasa Ružomberok – Korytnica s aktuálnou dĺžkou 22 km však križuje na 3 miestach hlavnú cestu na Donovaly. Nakoľko je cyklochodník určený pre horské a trekové bicykle s iba miernym stúpaním, obľubujú ho najmä rodiny s deťmi. Tieto úseky sú tak, primárne pre deti, extrémne nebezpečné, a rodičia, no samotní dospelí, musia v týchto úsekoch zvýšiť opatrnosť a venovať dostatočnú pozornosť bezpečnosti. Chceme preto pomocou fondov EÚ dobudovať na trase nielen oddychové prvky, ale tiež vybudovať bezpečnú Cyklokorytničku. Za pomoci eurofondov následne je taktiež nevyhnutný rozvoj verejnej infraštruktúry, ako sú cesty, turistické chodníky, no tiež ostatné cyklotrasy, medzi ktoré patrí napríklad Vážska cyklomagistrála. Nové prepojenie je možné aj predĺžením samotnej železnice pozdĺž Korytničky, ktorá by mohla viesť až na Biely potok, a to vo forme klasického vlaku alebo električky. Ďalšou možnosťou je vytvoriť lanovku, alebo zubačku Biely Potok – Vlkolínec – Malinô Brdo. Mesto v súčasnosti nie je turistickým miestom. Jeho hlavnú návštevnosť zabezpečujú v zimných mesiacoch lyžiari v prímestskom lyžiarskom stredisku, a v letných mesiacoch návštevníci Vlkolínca. Títo však len zriedka navštívia mesto. Podobne ako návštevníci Thermal parku Bešeňová. Dôvodom je neexistujúca ponuka mestského turizmu. Cestovný ruch je v meste potrebné výrazne podporiť a budovať ho celoročne, nielen sezónne. Medzi významných aktérov v rozvoji mesta patria malí a strední podnikatelia, ktorí sa tiež podieľajú na zamestnanosti v meste. Samozrejme, veľmi dôležité sú ich vzťahy so samosprávou mesta.

Ak však výrazne podporíme budovanie cyklotrás a celoročného turizmu v našom regióne, pravdepodobne sa nám podarí aj zvýšiť prísun turistov a návštevníkov v našom meste. S tým úzko súvisia aj nové ubytovacie kapacity, preto je potrebné podporiť výstavbou nového mestského kongresového hotela s napojením na Malinô Brdo, kde opäť vzniká priestor na spoluprácu mesta s Milanom Fiľom. Tá však musí byť v súlade s územným plánom zóny, a v rámci platných regulatívov. Obnovenie cestovného ruchu a výstavba nových ubytovacích a obytných zariadení je tiež jeden zo spôsobov, ako do mesta prilákať nových investorov do cestovného ruchu, ktorí vygenerujú zamestnanosť, podporia ekonomiku a rozvinú mesto tým správnym spôsobom. Zámer výstavby cyklotrasy medzi Hrabovskou a Čutkovskou dolinou by mohol tieto problémy zmierniť, alebo dokonca úplne vyriešiť. Podpora cyklomobility je potrebná nielen z hľadiska životného prostredia, ale výrazne by pomohla aj celkovému rozvoju turistického ruchu v celom regióne. Vnímame preto ako dôležitý cieľ tieto dve doliny prepojiť, a dobudovať cyklotrasu HrabovoMalinô Brdo - Čutkovo, a to aj za pomoci externého ﬁnancovania práve spomínaných súkromných investorov, alebo grantových prostriedkov. Ďalšou možnosťou je aj združené ﬁnancovanie developerov a podnikateľov pôsobiacich v lokalite v spolupráci s mestom. Okrem tejto cyklotrasy je potrebné tiež rozšíriť tzv. „medvediu“ cestu, ktorá vedie cez Hrabovskú dolinu, vybudovať záchytné parkovisko na jej konci, a spolu s tým tiež rozšíriť cestnú infraštruktúru v okolí apartmánov. Jednotlivé projekty, a to vrátane výberového konania na dodávateľov, či samotné diskusie o podobe Hrabovskej doliny, by mali byť založené na transparentných, korektných a objektívnych procesoch, ktorých spoločným cieľom bude celkový rozvoj oblasti.

TURISTI, KTORÍ NAVŠTÍVIA REGIÓN LIPTOVA ZAVÍTAJÚ

Tento koncept, ktorý sme Vám predstavili nie je koniec. Práve naopak, je to začiatok. Ak máte akékoľvek otázky alebo Vás ktorákoľvek z daných oblastí zaujíma viac do hĺbky, ponorte sa do informácií na našom webe alebo nás priamo oslovte. My budeme pokračovať ďalej. Nepoľavíme v našich aktivitách a budeme pomáhať budovať mesto za pomoci právomocí, ktoré máme, alebo ktoré nám sami zveríte. Ak sa k nám chcete pridať alebo nám chcete pomôcť, napíšte nám.

Aby sa to ale mohlo stať, je potrebné vedieť, ako na to. Aj preto je potrebné tieto myšlienky a Plán Ružomberok 2030 ďalej šíriť. Darujte, alebo požičajte túto knihu deťom, rodičom, či Vašim známym. Čím viac ľudí bude vedieť, akým spôsobom je možné z nášho mesta urobiť kvalitné miesto pre život, tým väčšiu šancu na lepší Ružomberok budeme spoločne mať. Isté je, že nemusíte čakať či a ako sa zmení vedenie mesta. Začnite sami od seba. Meňte naše mesto Vaším vlastným prístupom. Vymeňte auto za chôdzu, MHD alebo bicykel. Aktívne komunikujte s mestom o tom, čo funguje alebo nefunguje, či o tom, čo je dôležité. Nebojte sa osloviť mesto s návrhom, ako vylepšiť alebo zmeniť Vaše okolie. Ale hlavne, buďme k sebe slušní a rešpektujme sa navzájom.

Ak ste sa dostali na koniec knihy, je to dobré znamenie. Znamená to, že chcete niečo zmeniť.

Poslednou kapitolou to nekončí

219218

221220

Ak ste sa dostali na koniec knihy, je to dobré znamenie. Znamená to, že chcete niečo zmeniť. Aby sa to ale mohlo stať, je potrebné vedieť, ako na to. Aj preto je potrebné tieto myšlienky a Plán Ružomberka 2030 ďalej šíriť. Darujte, alebo požičajte túto knihu deťom, rodičom, či Vašim známym. Čím viac ľudí bude vedieť, akým spôsobom je možné z nášho mesta urobiť kvalitné miesto pre život, tým väčšiu šancu na lepší Ružomberok budeme spoločne mať. Isté je, že nemusíte čakať či a ako sa zmení vedenie mesta. Začnite sami od seba. Meňte naše mesto Vaším vlastným prístupom. Vymeňte auto za chôdzu, MHD alebo bicykel. Aktívne komunikujte s mestom o tom, čo funguje alebo nefunguje, či o tom, čo je dôležité. Nebojte sa osloviť mesto s návrhom, ako vylepšiť alebo zmeniť Vaše okolie. Ale hlavne, buďme k sebe slušní a rešpektujme sa navzájom. Tento koncept, ktorý sme Vám predstavili nie je koniec. Práve naopak, je to začiatok. Ak máte akékoľvek otázky alebo Vás ktorákoľvek z daných oblastí zaujíma viac do hĺbky, ponorte sa do informácií na našom webe alebo nás priamo oslovte. My budeme pokračovať ďalej. Nepoľavíme v našich aktivitách a budeme pomáhať budovať mesto za pomoci právomocí, ktoré máme, alebo ktoré nám sami zveríte. Ak sa k nám chcete pridať alebo nám chcete pomôcť, napíšte nám. JUDr. Tomáš Klopta

Poďakovanie

Mondi SCP. 2022. O Mondi. [online] Mondi SCP. [Cit. 25.6.2022]. Dostupné na: www.mondigroup.com/en/about-mondi/where-we-operate/europe/slovakia/mondi-scp/

MBK Ružomberok. 2022. MBK Ružomberok. 2022. História klubu. [online] MBK Ružomberok. [Cit. 15.7.2022]. Dostupné na: www.mfkruzomberok.sk/zobraz.asp?t=historia BY SA

223222

Slovak.statistics.sk, 2022. MY V ČÍSLACH – Pohyb obyvateľstva 2021. [online] Slovenský štatistický úrad [Cit. 3.7.2022]. Dostupné na: www.slovak.statistics.sk/wps/portal/ Slovak.statistics.sk, Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR vo 4. štvrťroku 2021. [online] Slovenský štatistický úrad [Cit. 5.7.2022]. Dostupné na: www.slovak.statistics.sk/wps/portal/ Slovak.statistics.sk, Žilinský kraj v číslach 2020. [online] Slovenský štatistický úrad [Cit. 6.6.2022]. Dostupné na: www.slovak.statistics.sk/wps/portal/ Slovensko v kocke, 2020 [online]. Okres Ružomberok. [Cit. 20.7.2022]. Dostupné www.slovak.statistics.sk/wps/portal/na: Plán Ružomberok © 2022 by Tomáš Klopta a kolektív is licensed under Attribution-ShareAlike 4.0 International. To view a copy of this license, visit www.creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/

Katolícka univerzita v Ružomberku. 2022. O univerzite. [online] Katolícka univerzita v Ružomberku. [Cit. 26.6.2022]. Dostupné na: www.ku.sk/katolicka-univerzita-v-ruzomberku/o-univerzite/

Knižné InternetovézdrojezdrojeZoznam

PIVARČI, Marián a kolektív. 2012 [online]. Územný plán mesta Ružomberok textová časť. [Cit. 25.7.2022]. Dostupné www.ruzomberok.sk/download_ﬁle_f.php?id=1147056na:

DZURIAK, Karol a DVORSKÝ, Peter. 2009. Ružomberok - Monograﬁa mesta. Banská Bystrica: Štúdio Harmony. ISBN 978-80-89151-22-6. VALLO, Matúš a kolektív. 2018. Plán Bratislava. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o. ISBN 978-80-556-3596-5. Mesto Ružomberok, 2015. [online] Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Ružomberok na roky 2015 až 2022. [Cit. 10.6.2022]. Dostupné na: www.ruzomberok.sk/download_ﬁle_f.php?id=1156001

použitej literatúry

Mestské zastupiteľstvo v Ružomberku. 2021. Zápisnica napísaná z rokovania Mestského zastupiteľstva v Ružomberku zo dňa 27.05.2020. [online] Mesto Ružomberok. [Cit. 21.7.2022]. Dostupné www.ruzomberok.sk/download_file_f.php?id=1537887na:: Mestské zastupiteľstvo v Ružomberku. 2021. Zápisnica napísaná z rokovania Mestského zastupiteľstva v Ružomberku zo dňa 30.06.2021. [online] Mesto Ružomberok. [Cit. 21.7.2022]. Dostupné www.ruzomberok.sk/download_file_f.php?id=1537887na: Mesto Ružomberok, 2022 [online]. Mesto Ružomberok. [Cit. 15.6.2022]. Dostupné na: www.ruzomberok.sk/ Mesto Ružomberok a Mondi SCP, 2022. Memorandum o spolupráci uzavreté medzi mestom Ružomberok a Mondi SCP, a.s. na rok 2022. [online] Mesto Ružomberok. [Cit. 30.7.2022]. Dostupné www.ruzomberok.sk/download_file_f.php?id=1679842na:

MBK Ružomberok. 2022. MBK Ružomberok. 2022. História klubu. [online] MBK Ružomberok. [Cit. 15.7.2022]. Dostupné www.mbkruzomberok.sk/klub-vsetko-o-nasom-klube-mbk-ruzomberok/hna:istoria-klubu/