Filiálka | 2024

Page 1


FILIÁLKA

architektúra mestskej krajiny

Samuel Moravčík

5. ročník

VA Jančok / Janák

zimný semester 2023/2024

Základné informácie

názov práce

študent

ročník

vertikálny ateliér

vedúci práce

Filiálka - architektúra mestskej krajiny

Samuel Moravčík

5. ročník

VA Jančok / Janák

Ing. arch. Martin Jančok

Arch. Michal Janák

Mgr. Art. Gabriela Smetanová

predmet

študijný program

garant predmetu

univerzita

fakulta

akademický rok

2_AT1_AU Ateliér I

architektúra

prof. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD.

Slovenská technická univerzita v Bratislave

Fakulta architektúry a dizajnu zimný semester 2023/2024

Zadanie

Fotografie súčasného stavu

Charakter lokality

Historická mapa

Sprievodná správa

Širšie vzťahy

Ortofotomapa územia

Situácia - pôvodný stav

Analýza - doprava

Analýza - zeleň

Analýza - funkčné členenie

Analýza - výška zástavby

Koncept návrhu

Koncept návrhu

Situácia - komplexný urbanistický návrh

Situácia - navrhované plochy vysokej zelene

Situácia - navrhované pešie komunikácie

Situácia - variantný koncept

Axonometria

Pozdĺžny rez územím

Urbanistický detail - Filiálka

Urbanistický detail - Filiálka

Urbanistický detail - Pobytová lúka

Urbanistický detail - Pobytová lúka

Urbanistický detail - Voľnočasová komunitná klubovňa

Urbanistický detail - Voľnočasová komunitná klubovňa

Urbanistický detail - Výbeh pre psov

Urbanistický detail - Výbeh pre psov

Priehľad

Územie bývalej vlakovej stanice “Filiálka” s koľajiskom je jedným z najväčších potenciálnych rozvojových území v širšom centre Bratislavy. Rozdeľuje zástavby pozdĺž radiál Račianska a Vajnorská (Tehelné pole). Líniová forma spája Trnavské mýto a križovatku bývalého zváračského ústavu. Jeho neuchopený charakter je daný dlhotrvajúcimi diskusiami o opätovnom využití ako infraštruktúrneho uzla. Ak opmenieme tento relevantný zámer, otvárajú sa iné hodnotné možnosti rozvoja.

Zámerom zadania vertikálneho ateliéru je nadviazať na jestvujúce kvality a využitie. V súčasnosti ide o tzv. vágny terén, akýsi park využívaný najmä pre venčenie psov a prepojenie intenzifikovaných mestských štvrtí. Aj v nadväznosti na nedostatok lokálnych parkov uvažujme o krajinom charaktere. Park, záhrada, verejný priestor. Skôr autonómne, krajinné miesto, komplementárne k intenzívnej “funkčnosti” nových rezidentnských developmentov.

Aké podoby táto krajina môže mať? A aký môže mať vzťah k potenciálnemu doplneniu objektami? Zámerom je rešerš mestských krajinných typov v histórii architektúry. Záhrada, park, belvéder. Ich schopnosť nastavovania vzťahu k okoli a v rámci seba. Vymedzenie, prepojenie, intenzita, extenzita, sekvencia.

Zadanie reflektuje nie iba programové a priestorové požiadavky štvrte Nové Mesto, ale aj všeobecnú naliehavú potrebu adresovať dopady metropoly a mesta na klimatické zmeny. Taktiež poskytnúť priestor pre psychohygienu v rámci mestského života. Funkcia prostredia je tu dôležitejšia než prínos programu. Obrátime sa teda na jestvujúce referencie v rámci Bratislavy, ale aj iných miest, kde je architektonizovaná mestská krajina takéhoto charakteru a zámerne spochybníme súčasné tézy o nutnosti programatizácie verejného priestoru, ktoré ho oberajú o iné kvality.

Text: Projekt Bratislava

OD Slimák Kukurica Manhattan Legiodomy Urban residence Pri Mýte Februárka Istropolis Unitas Filiálka Central Nová tržnica Budova konskej železnice
Zdroj: vlaky.net
Zdroj: vlaky.net
Zdroj: FB Bratislava a jej premeny
Zdroj: staremapy.sk

Územie bývalej železničnej stanice „Filiálka“ sa nachádza v širšom centre hlavného mesta Bratislava. Rozdeľuje zástavby pozdĺž dvoch významných radiál – Račianska a Vajnorská. Tieto radiály sú významnými rozvojovými osami mesta už dlhé roky. Líniová forma spája Trnavské mýto a križovatku bývalého zváračského ústavu. Riešené územie možno charakterizovať ako postindustriálny areál alebo tzv. vágny terén. V minulosti bolo územie využívané ako železničná stanica s názvom Filiálka. Železničná trať, ktorá územím prechádza bola prvou konskou železnicou na Slovensku so stanicou južnejšie na Trnavskom mýte. Na železničnú trať nadväzovali viaceré priemyselné objekty rôznej výroby a spracovania. Väčšina z nich bola asanovaná a na ich mieste dnes stojí nový development bytových domov s polyfunkciou. Tie ktoré zatiaľ zostali zachované sú nevyužívané a chátrajú.

Celé územie si časom podmanila príroda. Priestor bývalých koľajísk je dnes zazelenaný trávnatým porastom s rôznymi lúčnymi a bylinnými kvetmi. Existujúci plot sa na niektorých miestach rozpadá a je obrastaný popínavými rastlinami. Po obvode vyrástla vysoká a náletová zeleň. Práve takéto divoké podmienky, ktoré si vytvorila sama príroda vďaka absencií ľudských zásahov, lákajú rôznych živočíchov, ktorých bežne v mestských verejných priestoroch Bratislavy nemožno nájsť. Ide najmä o rôzny hmyz, motýle a vtáctvo. Ďalšou zaujímavou kvalitou tohto územia sú priehľady, ktoré umožňuje práve linearita územia a absencia výstavby. Smerom na sever je možné pozorovať výhľad na Karpaty a smerom južne priehľad mestom až k rozrastajúcemu sa downtownu. Funkčne je v súčasnosti územie využívané v dvoch smeroch –priečne a pozdĺžne. Priečne je intenzívne využívané pešími, ktorí si skracujú prechod medzi Račianskou a Vajnorskou. Na území sa nachádza viacero vychodených peších ťahov. Tieto vychodené cestičky sú logické a nadväzujú na existujúcu urbanistickú štruktúru. Pozdĺžny prechod územím má skôr rekreačný charakter. Tento smer je využívaný najmä psičkármi na venčenie a prechádzku so psom.

Navrhovaný park podporuje súčasné využívanie územia, a prepája existujúcu urbanistickú štruktúru. Priečna priepustnosť územím zostala zachovaná a delí park v pozdĺžnom smere. Pridaním hlavných dvoch pozdĺžnych ťahov na obvode riešeného územia vzniká voľný

priestor v strede určený na aktivity. Návrh využíva vysokú zeleň na prepojenie dvoch urbanistických

blokových štruktúr, rozvíjajúcich sa od Račianskej a Vajnorskej. Mestský blok ako urbanistická

jednotka je tvorený hmotou po obvode a prázdnom v strede. Urbanistická štruktúra je cez park prepojená blokmi zelene, v ktorých hmotu tvorí vysoká zeleň a prázdno čistiny a lúky. Od okolia sa park vyčleňuje intenzívnou vysokou zeleňou. Smerom dovnútra sa zeleň uvoľňuje. Vzniká kontrast

hmoty a prázdna. Územím prechádza jedna hlavná kompozičná os. Táto os je v parku pomyselne

prítomná ako negatív – vybratím vysokej zelene. Prázdno ktoré hlavná os vytvára zachováva priehľady a lemuje ich korunami stromov.

Neformálny park, funkčne koncipovaný ako rekreačný, má ambíciu ponúknuť obyvateľom okolitých bytových domov verejný priestor ako zelenú oázu v srdci Nového Mesta. Priestor pre oddych, rekreáciu, pohybové aktivity alebo rôzne komunitné činnosti. Historický objekt bývalej železničnej stanice Filiálka bude slúžiť ako zázemie parku s gastro prevádzkou. Okolo zrekonštruovaného objektu vznikne nové lokálne centrum – pobytové mlatové námestie s vodným prvkom. Práve na tomto mieste pred bývalou stanicou sú z časti ponechané koľajiská, využité na výsadbu trvalkových záhonov, ako pripomienka pôvodnej funkcie celého územia Filiálky. Najväčšia čistina v centre parku, nadväzujúca na vnútrobloky okolitej výstavby, je určená ako pobytová lúka s vonkajším pódiom a zhromažďovacím priestorom. Ďalšia z čistín, nadväzujúca na okolité školy, je využitá pre potreby voľnočasovej komunitnej klubovne. Pozostáva z pozdĺžne umiestnených

objektov na východnej strane a rámovej konštrukcie vymedzujúcej priestor nádvoria, určeného pre komunitné pohybové aktivity. Samotná komunitná klubovňa je multifunkčný variabilný priestor so zázemím. Myšlienkou je vytvoriť interiér parku, ktorý v prípade nepriaznivého počasia ponúka úkryt a v prípade pekného počasia sa môže otvoriť a priamo prepojiť s okolitým parkom. Ďalším objektom je skleník s komunitnou záhradkou určený na pestovanie Nádvorie klubovne je zázemím pre rôzne pohybové aktivity. Častá prítomnosť komunity psíčkarov určila funkčné využitie ďalšej z

čistín ako kynologický výcvikový výbeh. V záverečnej severnej časti park hmotami zelene delí dve

rušné cesty – najskôr terénnou moduláciou a v úplnom závere hustou výsadbou vysokej zelene.

hranica riešeného územia študent

01 | Hranica riešeného územia

Územie bývalej vlakovej stanice “Filiálka” s koľajiskom je jedným z najväčších potenciálnych rozvojových území v širšom centre Bratislavy. Rozdeľuje zástavby pozdĺž radiál Račianska a Vajnorská (Tehelné pole). Líniová forma spája Trnavské mýto a križovatku bývalého zváračského ústavu.

02 | Priečne prepojenia

Riešené územie je v súčasnosti intenzívne využívané na skracovanie si cesty peších priečnym smerom. Vychodené pešie ťahy sú logické a nadväzujú na existujúcu urbanistickú štruktúru

03 | Pozdĺžne ťahy

Pridaním hlavných dvoch pozdĺžnych ťahov na obvode riešeného územia vzniká voľný priestor v strede územia určený na aktivity.

04 | Nádväznosť na okolitú urbanistickú štruktúru

Okrem priečnych komunikačných ťahov návrh prepája okolitú urbanistickú štruktúru aj priestorovou koncepciou vysokej zelene.

05 | Hmotová koncepcia zelene

Navrhovaný park prepája blokové urbanistické štruktúry západného a východného územia. Mestský blok ako urbanistická jednotka je tvorený hmotou po obvode a prázdnom v strede. Blokové zástavby sú parkom prepojené pomocou blokov zelene tvorenými hmotou zelene po obvode a prázdnom v strede.

06 | Kontrast zeleň - čistina

Návrh sa od okolia vyčleňuje intenzívnou vysokou zeleňou po obvode. Smerom dovnútra sa zeleň uvolňuje a v strede vznikajú voľné čistiny určené na pobyt alebo rôzne aktivity.

07 | Hlavná kompozičná os územia

Lineárnym územím prechádza jedna hlavná kompozičná os. Táto os je zároveň priehľadom na obe strany. Smerom na sever je z územia priehľad na Karpaty a smerom na juh priehľad na rozrastajúci sa downtown

08 | Navrhovaný park

Hlavná os je v území prítomná ako negatív vysokej zelene - prepája jednotlivé čistiny a zachováva priehľady v oboch smeroch. Čistiny sú buď ponechané prázdne a tvoria lúku, alebo ponúkajú priestor pre oddychové aktivity.

celková plocha riešeného územia: 80 485,90 m2 plocha korún vysokej zelene: 60 700,03 m2 počet nových prvkov zelene: 610 zastavaná plocha: 692,84 m2 počet zachovaných prvkov zelene: 132 spevnené plochy priepustné: 10 032,03 m2 počet prvkov zelene spolu: 742 spevnené plochy nepriepustné: 104,60 m2 počet pozdĺžnych parkovacích miest: 63 spevnené plochy spolu: 10 136,63 m2 plochy zelene: 69 656,43 m2

Bilancie - lokálne centrum so zázemím parku 2 - pobytová lúka a zhromažďovací priestor 3 - voľnočasová komunitná klubovňa s exteriérovými aktivitami 4 - výbeh pre psov 5 - terénna modulácia - pumptrack 6 - lúka a trávobylinný porast 7 - dažďová záhrada

rok zimný semester 2023/2024

Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.