Page 1

svetové misie pápežské misijné diela

V Kolíne prenikáme do spoločnosti cez kultúru 12 – 14

1/2019

Boh inšpiruje mučeníckym plánom pokoja 6 – 8 Naša práca sa odvíja od misijného klbka 19 – 21 1


2%

Darujte zo svojich daní Pápežským misijným dielam a podporte výrobu výnimočných televíznych programov s misijnou tematikou Ďakujeme!

2

pápežské misijné diela www.misijnediela.sk


Obsah Úvodník 3 SPRAVODAJSTVO 4 – 5 DUCHOVNÁ KVAPKA 6 MUČENÍCI MISIÍ Z osudov mučeníkov, ktorí zahynuli v roku 2018 8 V októbri oslávime Mimoriadny misijný mesiac 9

Milí priatelia misií, každý pokrstený je poslaný hlásať evanjelium, to znamená radosť do celého sveta. Áno, misie sú v ďalekých krajinách Afriky, Ázie, Južnej Ameriky a Oceánie, ale svet, v ktorom žijeme, je naša rodina, farnosť, práca, škola či zábava. Svet je priestor, v ktorom pôsobíme a vytvárame vzťahy. Tento svet máme pretvárať evanjeliovou radosťou. Ježišove slová „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16,15) sú poslaním pre každého, kto prijal krst. Čo to znamená? Pamätám si na slová kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorý k tomu dodával, že máme vzbudzovať v ľuďoch otázku, prečo je ten človek dobrý, radostný, spravodlivý. To ich privedie k Ježišovi. V aktuálnom čísle časopisu Svetové misie sme zavítali do krajiny, ktorá nám je najbližšia – do Českej republiky. Pre mňa osobne je spojená s návštevami na Morave, kde sme od detstva chodili k ujčekovi, bratovi mojej starej mamy, misionárovi Jozefovi Berecovi SVD, ktorý len nedávno odovzdal svoj život Pánovi. Počas jeho 40-ročnej služby vo farnosti Valaská Polanka som ho často navštevoval. Fascinovali ma na ňom dve veci: úžasná jednoduchosť a skromnosť. Keď som bol za ním naposledy v zime, odpratával pred kostolom sneh. Prekvapil ma aj poriadok v klubovni, ktorá je vedľa fary. Všetko malo svoje miesto: gitara, bubny, prezuvky. Pre mňa osobne to bol znak živého spoločenstva. Ujček jednoducho slúžil, modlil sa a farnosť bola živá. V čísle vám ponúkame rozhovor s riaditeľom Pápežských misijných diel v Českej republike Leošom Halbrštátom či reportáž zo stredočeského Kolína, kde pôsobí trojica misionárov Spoločnosti Božieho slova na čele s Jánom Halamom SVD. Ako je známe, Česi patria k najateistickejším národom v Európe. O koreňoch takéhoto postoja, ale aj o potrebe misií v Európe sa dočítate v zaujímavom rozhovore s českým teológom Josefom Prokešom. Na stránkach časopisu nájdete aj pozvánku na pútnické obľúbené miesta na Morave, svedectvo o úprimnom hľadaní viery Jaroslavy Fifkovej či ukážku z najnovšieho románu Pavla Rankova Legenda o jazyku, ktorý sa odohráva v Prahe. Viera v Boha žije tam, kde je spoločenstvo, kde sa dvaja alebo traja stretnú, modlia sa a delia o svoj život. Aj preto vám ponúkame výzvu na založenie misijného spoločenstva Pápežských misijných diel. Majte odvahu a aj týmto spôsobom sa zapojte do svetových misií. Želám vám príjemné čítanie a radosť zo služby, ktorú konáte pre misie. Ivan Kňaze, národný riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku

TÉMA ČESKÁ REPUBLIKA V Kolíne prenikáme do spoločnosti cez kultúru 12 – 14 Strach z neznámeho indikuje našu neukotvenosť vo viere 16 – 17 Vo Vilémove prebýva duch benediktínov 18 Naša práca sa odvíja od misijného klbka 19 – 21 Česká republika v obrazoch 22 – 23 Na obľúbené pútnické miesta na Morave putujú i Slováci 24 – 25 Viera bola pre mňa niečo neuveriteľné 26 – 27 PRÍBEH Legenda o jazyku 28 INŠPIRÁCIE Pozvánky 29 Recept na bramboračku 30 Krížovka 30 Knižná ponuka 31 Ruženec, ktorý pomáha 31 Založte misijné spoločenstvo 32 svetové misie Svetové misie vydávajú dvakrát ročne Pápežské misijné diela na Slovensku, IČO: 30806976 dátum vydania: marec 2019, ročník: 26 Zodpovedná redaktorka: Martina Grochálová Zostavili: Ivan Kňaze, Jana Palkovičová. Dizajn: Jozef Mak. Sadzba: Viva Design, s. r. o. Jazyková úprava: Jana Palkovičová. Na obálke pútnické miesto Velehrad snímka: Shutterstock. Tlač: KO&KA, spol. s. r. o. ISSN 1336-1074, evidenčné číslo: EV3088/09 Nepredajné. Kontakt: Pápežské misijné diela Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava tel.: 02/5296 4916 (pracovné dni 8.00 – 16.00) e-mail: info@misijnediela.sk Číslo účtu: IBAN SK6531000000004000256602

3


Žiaci z Cirkevnej základnej školy svätého Cyrila a Metoda v Seredi sa každý rok aktívne zapájajú do misijných aktivít. Snímka: Ivan Kňaze

Malí i veľkí misionári zo Serede podporili misie

Pieseň k Mimoriadnemu misijnému mesiacu október

Darček naviac priniesol pre misie vyše 50-tisíc eur

Počas minuloročného Adventného obdobia žiaci a učitelia z Cirkevnej základnej školy svätého Cyrila a  Metoda v  Seredi vyrábali rôzne výrobky a z ich predaja podporili Pápežské misijné diela na Slovensku. Malí i  veľkí misionári ponúkali výrobky pred kostolom, kaplnkou a na vianočných trhoch v meste. Akcia sa v škole, ktorá sa pravidelne zapája do mnohých misijných aktivít, konala už po trinásty raz. Dar pre misie prevzal 21. decembra 2018 v  kaplnke základnej školy riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku Ivan Kňaze. – RED –

Pápežské misijné diela na Slovensku zverejnili text a melódiu piesne, ktorá vyjadruje hlavnú myšlienku mesiaca: „Pokrstení a poslaní.“ Pieseň zložil a naspieval so svojou rodinou Jozef Grenčík. „Pán nás požehnával pri nahrávaní – začali sme na sviatok Panny Márie Bohorodičky a dokončili na sviatok Pánovho krstu (13. 1. 2019). S druhou slohou mi pomohla moja manželka Elenka a dcérka Klárka naspievala so mnou refrény. Dúfame, že sa pieseň bude páčiť a že sa ľudia budú môcť priblížiť hudbou k Pánovi.“ Týmito slovami Jozef Grenčík uviedol novú pieseň. Text a nahrávka piesne je na internetovej stránke: www.misijnediela.sk. – IK –

Pápežské misijné diela na Slovensku (PMD) realizovali v čase Vianoc novú kampaň s názvom Darček naviac. Jej cieľom bolo umožniť obyvateľom Slovenska podporiť misie v  období Vianoc, kedy pripravujeme štedré dary pre svojich blízkych. Kampaň prebiehala formou letákov, ktoré boli rozposielané do poštových schránok, a zaslaním misijného kalendára 2019. Darcovia pomohli misijným projektom pre deti sumou 50 196,51 eur. – IK –

4 | Spravodajstvo


Výsledok zbierky na Misijnú nedeľu 2018 Počas minuloročnej Misijnej nedele 21. októbra 2018 sa na Slovensku vyzbieralo 607 053,49 eur, ktoré sú určené na podporu katechetických, vzdelávacích a charitatívnych projektov – škôl, nemocníc, sirotincov, domovov pre malomocných, stavieb kostolov, kaplniek a kláštorov. Pomoc je organizovaná cez Pápežské misijné diela, ktoré majú zastúpenie v 150 krajinách sveta vrátane Slovenska. Misijná nedeľa patrí k  najväčšej akcii svetovej solidarity a výmeny darov. Pápežské misijné diela na Slovensku v mene Svätého Otca vyjadrujú poďakovanie všetkým, ktorí preukázali pomoc svetovým misiám. – IK –

Misijná zbierka sa koná vždy v predposlednú októbrovú nedeľu. Jej výťažok je určený na podporu projektov Pápežských misijných diel.

Misijný ples v Košeci V sobotu 5. januára 2019 sa v Košeci uskutočnil Misijný ples, ktorý zorganizovali Pápežské misijné diela na Slovensku. Podujatie, na ktoré prišlo 152 účastníkov z rôznych kútov Slovenska, sa začalo svätou omšou vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie a pokračovalo v miestnom dome kultúry, kde do tanca hrala hudobná skupina Melódia z Hradišťa pri Partizánskom. Výťažok z plesu 1 781 eur bol určený na podporu Centra sv. Antona v Nyanze, ktorý vedie slovenský misionár Vlastimil Chovanec v Rwande. Ten sa účastníkom plesu prihovoril priamo z tejto africkej krajiny a spolu s deťmi zaspieval ľudovú pieseň. Pápežské misijné diela na Slovensku vyjadrujú vďačnosť všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomohli ples zorganizovať, a aj všetkým účastníkom. – IK – Na misijný ples zavítalo 152 účastníkov z mnohých kútov Slovenska. Snímky: Lukáš Bjaloň

Misijný ples v Košeci mal aj dobročinný rozmer. Jeho účastníci podporili sumou 1 781 eur Centrum sv. Antona v rwandskom meste Nyanza.

Spravodajstvo | 5


Boh inšpiruje mučeníckym plánom pokoja Podľa agentúry Fides spracoval Ivan Kňaze Snímky: Lukáš Bjaloň

snímka: Shutterstock

Ježiš všetko vo všetkom Nebeský Otec chce, aby Ježiš bol pre nás všetkým, aby sme skrze neho mali všetko. V ňom je nám Boh viditeľný. Ježišova viditeľnosť – ľudská prirodzenosť – je nástrojom spásy a milosti. Šťastná duša, ktorá vie Krista všade vidieť, všade sa s Kristom stretávať. Svätý Patrik sa modlí: „Kristus so mnou, Kristus predo mnou, za mnou, vo mne, podo mnou, nado mnou, po pravici, po ľavici, plaví sa so mnou na prove lode i na korme lode. Kristus v srdci každého, kto na mňa myslí, v ústach každého, kto ku mne hovorí, v oku, ktoré na mňa hľadí, v uchu, ktoré ma počúva…“ Koľko vážnosti, posvätnosti a vedomia zodpovednosti vnáša táto myšlienka, toto šťastie – všade sa stretávať s Kristovým pohľadom, s jeho láskou, pomocou… Čo všetko dáva vedomie: „Je tu so mnou a pri mne môj milý Spasiteľ!“ On, pravdaže, nielen pozoruje a pomáha, on aj váži hodnotu našich skutkov a bude ich súdiť. Šťastný a svätý musí byť taký život, ktorý je odpoveďou na túto pravdu: Kristus (ako Boh) je všade! Josef Hlouch (1902 – 1972), český teológ, Minútočka, Karmelitánske nakladateľstvo, Bratislava 2011 6 | Duchovná kvapka

Počas roka 2018 bolo na celom svete zabitých 40 misionárov, čo je takmer dvojnásobok oproti 23 obetiam z predchádzajúceho roka. Vo väčšine prípadov ide o kňazov (35). Po tom, ako bol za posledných osem rokov zaznamenaný najväčší počet zabitých misionárov v Amerike, je v roku 2018 na čele tohto tragického zoznamu Afrika.

Mučeníkov misií si každý rok pripomíname 24. marca, na výročie zavraždenia sansalvadorského arcibiskupa Oscara Romera. V decembri minulého roka vyhlásila Cirkev za blahoslavených 19 mučeníkov z Alžírska z obdobia rokov 1994 až 1996. Okrem vtedajšieho biskupa z rádu dominikánov je v skupine 12 mužov a 6 žien z rozličných reholí. Siedmi trapisti z Tibhirine sú známi aj z francúzskeho filmu O bohoch a ľuďoch. Pápež František pri tejto príležitosti pripomenul alžírskym veriacim

aj sv. Augustína, ktorého život sa spája s týmito miestami: „Keď si katolíci v tejto krajine a vo svete pripomínajú smrť 19 kresťanských obetí v  Alžírsku, chcú oslavovať vernosť týchto mučeníkov plánu pokoja, ktorým Boh inšpiruje všetkých ľudí. Zároveň chcú do svojich modlitieb zahrnúť všetkých synov a dcéry Alžírska, ktorí boli tak ako oni obeťami rovnakého násilia, za to, že si s vernosťou a úctou voči druhým plnili svoje povinnosti ako veriaci i ako občania tejto požehnanej zeme. Aj pre nich pozdvihujeme našu modlitbu a vyjadrujeme našu vďaku a poctu. Katolícka cirkev sa v Alžírsku spoločne s celým alžírskym národom považuje za dedičku veľkého posolstva lásky, aké ukázal jeden z  mnohých duchovných majstrov vašej zeme, sv. Augustín. Cirkev túži ponúknuť rovnaké posolstvo v týchto časoch, v ktorých sa všetky národy snažia napredovať v túžbe po spolunažívaní v pokoji.“ „Všetci musíme byť pripravení zomrieť za svoju vieru, aj keď sa nám tejto cti od Pána nedostane.“ sv. Oscar Romero Misionári, ktorí sú uznaní Cirkvou ako mučeníci, tvoria len malú časť z celkového utrpenia. V podstate je


V roku 2018 zomrelo násilnou smrťou 40 misionárov, z toho 35 kňazov.

nemožné spísať zoznam biskupov, kňazov, jednoduchých katolíkov, humanitárnych pracovníkov alebo členov medzinárodných organizácií, ktorí sú zastrašovaní, čelia zlému zaobchádzaniu, sú okrádaní a ohrozovaní. Mimoriadny smútok cítime, keď sú znesväcované alebo vypaľované kostoly, keď sa ničia sakrálne sochy a obrazy, keď sú veriaci napadnutí počas modlitby. Myslíme aj na všetkých, ktorí trpia v rôznych kútoch zeme a platia životom za svoju vieru v Ježiša Krista. Mnohí z nich sú doteraz nezvestní. V  priebehu rokov 1980 až 1989 zomrelo násilnou smrťou 115 misionárov. Toto číslo je určite vyššie, ale agentúra Fides spracováva len prípady, o ktorých bola oficiálne informovaná. V súhrnnej tabuľke za roky

1990 až 2000 je uvedených 604 misionárov. Toto číslo je v porovnaní s predošlým desaťročím vyššie, ale je potrebné vziať do úvahy nasledujúce faktory: genocída v Rwande (1994), ktorá pripravila o život 248 duchovných osôb, prudký nárast komunikačných prostriedkov, ktoré sa už dostali aj do najzaostalejších oblastí. Počas rokov 2001 až 2017 bolo zabitých 416 osôb pôsobiacich v pastorácii. „Koľko bratov je prenasledovaných pre Ježišovo meno!“ Pápež František, 25. januára 2018 Na mučeníkov v  misiách si od roku 1992 spomíname každý rok 24. marca, na výročie mučeníckej smrti sansalvadorského arcibis-

kupa Oscara Romera. Bol zavraždený pri oltári strelou atentátnika 24. marca 1980 a minulý rok bol 14. októbra svätorečený. Arcibiskup Salvádora Oscar Arnulfo Romero Galdámez bol známym odporcom násilia a svoj život položil za evanjelium, Cirkev a utláčaných chudobných. V roku 1980 ho ako 63-ročného zabili počas slávenia svätej omše v nemocničnej kaplnke na objednávku vlády členovia pravicovej eskadry smrti pre jeho verejné výzvy na ukončenie násilia v Salvádore. Nedeľu 24. marca slávime ako Deň modlitieb a pôstu za mučeníkov misií. V minulom roku 2018 bolo vo svete zabitých 40 misionárov. Obetujme za nich modlitbu ruženca alebo modlitbu krížovej cesty za deti v misiách. Mučeníci misií | 7


Z osudov misionárov, ktorí zahynuli v roku 2018 Snímky: internet

Abbé Etienne Nsengiyumva

Pohreb Waltesa Osmina Vásqueza

Sandor Dolmus

Waltes Osmin Vásquez, 36-ročný

ako sa kňaz rozpráva s nejakým mužom. Keď muž odišiel, kostolník našiel mŕtveho kňaza na podlahe, zatiaľ čo vrah utiekol.

Pošli nám mier. Nikdy nebolo počuť, aby si niekoho opustil, kto ťa žiadal o pomoc. Pomôž Leonu. Pomôž nám prekonať zlo.“

Juan Miquel Contreras Garcia,

Carlos Riudavets Montes, 73–ročný

kňaz z diecézy Santiago de Maria (Salvádor) bol vikárom vo farnosti Notre-Dame de la Merci, ktorá patrí do mestského obvodu Mercedes Umana. Bol zastrelený 29. marca 2018 v čase, keď prišiel do farnosti Lolotique, kam ho poslali sláviť svätú omšu na Zelený štvrtok. Išiel autom, v ktorom boli aj iní ľudia. Počas cesty ich prepadli zamaskovaní muži. Cestujúci sa skrývali a kňaz vyšiel z auta. Asi po desiatich metroch ho zabili. Ešte ráno na Zelený štvrtok sa zúčastnil na svätej omši v Santiagu de Maria, kde si obnovil svoje kňazské sľuby. „Bol zabitý v deň, ktorý je zasvätený kňazom,“ povedal arcibiskup zo San Salvadora Mons. José Luis Escobar Alas.

Etienne Nsengiyumva, 38–ročný

kňaz z diecézy Goma (Demokratická republika Kongo), bol zabitý 8. apríla 2018. Bol farárom vo farnosti Saint Barthélemy v Kichange, kde práve doslúžil nedeľnú omšu, počas ktorej udelil aj sviatosť krstu. Keď sa po jej skončení rozprával so svojimi veriacimi, zločinec vtrhol do miestnosti a zastrelil ho.

Rubén Alcántara Diaz, 50-ročný vikár v diecéze Izcalli (Mexiko), bol zabitý 18. apríla 2018 bodnou zbraňou v  obci Cuautilán. Trestný čin sa stal krátko pred začatím svätej omše o 19.00 hodine, ktorú mal slúžiť v kostole Notre-Dame v Mont Carmel v štvrti Cumbria. Kostolník počul, 8 | Mučeníci misií

33-ročný novokňaz v štáte Jalisco (Mexiko) bol zabitý večer 20. apríla 2018 počas omše, ktorú prišiel slúžiť do farnosti Saint Pio de Pietrelcina v Tlajomulco namiesto iného kňaza, ktorému sa vyhrážali zabitím. Komando sa vrútilo do kostola smerom do sakristie, ktorú podpálili a kňaza zabili. Mexickí biskupi vo svojom vyhlásení žiadali katolíckych veriacich, aby sa modlili za kňazov vo svojich farnostiach a aby sa tí, ktorí pohŕdajú životom a z akéhokoľvek dôvodu ho ničia, nechali prežiariť tvárou Boha, aby sa zbavili nielen zbraní, ale aj nenávisti, odporu, pomsty a  všetkých deštruktívnych pocitov.

Sandor Dolmus, 15-ročný laik, spie-

val v speváckom zbore v Cathédrale v Leone (Nikaragua). Zabili ho príslušníci polovojenskej skupiny 14. júna 2018, keď šiel po ulici s inými mladými ľuďmi v okolí kostola Saint Joseph v zóne Zaragoza v Leone. Jeho priatelia ho opísali ako veľmi milého mladého chlapca, ktorý bol vždy úslužný a v budúcnosti sa chcel stať kňazom. Bol pochovaný v habite speváckeho zboru. Jeho posledný odkaz na sociálnej sieti znel: „Drahý Ježišu, odovzdávam do tvojich rúk tvoju krajinu Nikaraguu a zvlášť Leon. Neopúšťaj nás.

španielsky kňaz zo Spoločnosti Ježišovej pôsobil 38 rokov medzi Indiánmi v Amazónii. Jeho zviazané mŕtve telo sa našlo 10. augusta 2018 v časti obývanej amazonským kmeňom v Yamakentse. Telo otca našla kuchárka, ktorá prišla do jeho domu skoro ráno. Dom sa nachádzal v  blízkosti školy Valentin Salegui v časti Yamakaiéntsa, v provincii Bagua na území, ktoré je súčasťou vikariátu v Jean. Do tejto školy chodili tisíce detí z kmeňa Awajun a Wampis.

Gérard Anjiangwe, 19-ročný semi-

narista, bol zastrelený 4. októbra 2018 oproti farskému kostolu Sainte Thérèse v Bamessingu v okolí Ndop, v  Kamerune. Pred svätou omšou okolo 9.30 stál bohoslovec s  ďalšími ľuďmi oproti kostolu, keď sa odrazu objavilo vojenské auto, ktoré prichádzalo z Ndop. Vojaci vyšli z auta a  začali strieľať. Zatiaľ čo sa veriaci utekali skryť do sakristie a zabarikádovali dvere, mladík sa poklonil a modlil sa ruženec. Vojaci sa snažili otvoriť dvere, a keď sa priblížili k Gérardovi Anjiangwe, prikázali mu, aby vstal. Chlapec váhal a pomaly vstával. Vojaci mu prikázali, aby si kľakol a začali strieľať. Vzhľadom na to, že mu strelili do krku, na mieste zomrel.


V októbri oslávime Mimoriadny misijný mesiac Svätý Otec František vyhlásil mesiac október 2019 za Mimoriadny misijný mesiac. Jeho cieľom bude pripomenúť si storočnicu encykliky pápeža Benedikta XV. Maximum Illud, ktorá rozpráva o činnosti misionárov vo svete. Ďalším cieľom bude podporiť misijné úsilie Cirkvi v duchu dokumentu pápeža Františka Radosť evanjelia. Každý pokrstený je zároveň poslaný oznamovať radostnú zvesť o vykúpení. Pri tejto príležitosti bolo v Ríme predstavené logo, ktoré bude v miestnych cirkvách spojivom a zároveň symbolom všetkých aktivít. Na želanie pápeža Františka majú misijný mesiac charakterizovať štyri rozmery: 1. osobné stretnutie so živým Ježišom Kristom v Cirkvi prostredníctvom Eucharistie, Božie-

ho slova, osobnej a spoločnej modlitby; 2. svedectvo svätých a mučeníkov misií, a to aj nekanonizovaných mučeníkov; 3. biblická, katechetická, duchovná a teologická formácia pre misie; 4. misijná láska ako spoločné úsilie všetkých materiálne podporovať ohlasovanie evanjelia a formáciu vo viere a v misiách, zvlášť v najchudobnejších cirkvách.

Pápež František pripomína výzvu Benedikta XV. spred sto rokov, ktorá nestráca na aktuálnosti ani dnes, že Cirkev a  jej misie potrebujú mužov a  ženy, ktorí „vynikajú horlivosťou a svätosťou“. „Kto káže o  Bohu, nech je Božím človekom,“ napísal Benedikt XV. v encyklike Maximum Illud z roku 1919. Viera je posilnená, keď je daná iným. – IK –

Logo mimoriadneho misijného mesiaca

ma každého muža a ženu tohto sveta a vďaka krížu sme spojení a otvorení pre spoločnú misiu. Láska a svet premenený Duchom Svätým prekonáva vzdialenosti a otvára naše srdcia pre druhých. Je to radostná láska Ježiša, ktorá nepozná hranice a ide až na kraj sveta. Slová Pokrstení a poslaní označujú dve základné vlastnosti kresťana: krst a  hlásanie. Z  kríža prúdi krst pre spásu všetkých ľudí, ktorým sme poslaní hlásať Ježišovo evanjelium. Farby kríža sú tradične pripisované piatim kontinentom: červená pre Ameriku, zelená pre Afriku, biela pre Európu, žltá pre Áziu a modrá pre Oceániu. Každá farba má symbolický význam, ktorý umožňuje spojenie medzi kontinentami prostredníctvom národov v spoločenstve Boha s ľudstvom. Červená pripomína krv mučeníkov amerického kontinentu, semená pre nový život v kresťanskej viere. Je to farba obety misionárov. Aj dnes je znakom obety tých, ktorí zostávajú verní evanjeliu bez akceptovania kompromisov. Červená pripomína zem a všetko, čo je pozemské: je to živá a komunikatívna farba. Zele-

ná je farba života, prírody, vegetácie. Symbolizuje rast, plodnosť, mládež a vitalitu. Takisto je to farba, ktorá harmonizuje celok. Africký kontinent je povolaný do takejto harmónie aj uprostred púšte a utrpenia. Zároveň je to farba nádeje, jednej z troch teologických čností. Biela je symbolom radosti a začiatku nového života v Kristovi. Je to výzva pre starú Európu, aby bola schopná znova využiť evanjelizačnú silu, ktorá ju vytvorila vďaka toľkým cirkvám a mnohým svätým. Žltá je farba svetla, ktorá sa živí svetlom vyvolaním skutočného Svetla. Ázia je kontinent, kde sa narodil Ježiš, Syn Boží, naše Slnko, ktoré stúpa zhora. Modrá je farba Oceánie, ktorú tvoria nespočetné ostrovy roztrúsené v oceáne. Je to farba, ktorá je najbližšia neviditeľnej, pripomína božský život, pamätá si tajomstvo a vyzýva nás k transcendentnosti vo vzťahu ku všetkému, čo je pozemské a citlivé. Je to farba vody života, ktorá uháša náš smäd a obnovuje nás po ceste k Bohu. Je to farba našej oblohy, znamenie Božej blízkosti.

Logo Mimoriadneho misijného mesiaca októbra 2019 znázorňuje misijný kríž, ktorého päť tradičných farieb predstavuje päť kontinentov. Kríž víta svet a spája ľudí. V komunikácii v Cirkvi sme spojení s celým svetom a so všetkými národmi. Kríž je znamením spoločenstva s Bohom a s ľuďmi. Je svetlý a plný farieb, pretože je znakom víťazstva a vzkriesenia. Kríž je v tvare sveta, pretože naša evanjelizácia nemá hranice ani bariéry  – je ovocím Ducha Svätého. Kríž objí-

9


Česká republika Hoci máme za sebou kus spoločnej cesty, len v máloktorých veciach sa líšime od našich českých susedov tak výrazne ako v postoji k náboženským otázkam. Česká republika patrí k najateistickejším krajinám sveta a podľa amerického výskumného inštitútu Pew Research Center sa 72 percent obyvateľov označuje za nábožensky indiferentných. Príčina takéhoto postoja tkvie v historických súvislostiach i v nedôvere k Cirkvi ako inštitúcii. Kňazi a misionári, ktorí v Českej republike pôsobia, sa však zhodujú v tom, že sa stretávajú s mnohými ľuďmi, ktorí úprimne hľadajú Boha.

Snímka: Shutterstock


Chrám svätého Bartolomeja v Kolíne je jednou zo štyroch významných sakrálnych stavieb v Českej republike, ktoré majú charakter gotickej katedrály.

V Kolíne prenikáme do spoločnosti cez kultúru Martina Grochálová, snímky: Lukáš Bjaloň

Spoločenstvo verbistov, ktorí od roku 2016 vedú približne 40-tisícovú farnosť v stredočeskom Kolíne, možno právom označiť za misijné. Všetci traja kňazi – Ján Halama (46), Marian Brudny (53) i Georges Makonzo Mondo (36) – zo Spoločnosti Božieho Slova sú cudzinci, napriek tomu pocítili v meste, ktoré sa pýši jednou zo štyroch českých gotických katedrál, vrúcne prijatie. 12


Slovenský verbista Ján Halama vedie misijnú komunitu v Kolíne. Predstaveným komunity i kolínskym farárom je slovenský verbista Ján Halama, rodák z Tepličky nad Váhom. „Nevidím priepastný rozdiel medzi pastoráciou na Slovensku a v Česku. Do kostola nechodí veľa ľudí, ale vyžadujú od nás tie isté veci ako inde – aby sme im ohlasovali Božie slovo a udeľovali sviatosti. Rozdiel je v tom, že tu nie je toľko katolíckych tradícií ako u  nás,“ začína opisovať bežný život vo farnosti, ktorú spravuje od 1. júla 2016, Ján Halama. Pre tamojších kňazov preto nepatrí prvopiatkový týždeň k  tým najnáročnejším. „Ľudia sa spovedajú omnoho menej a nemajú zaužívané prvé piatky. Najväčšou tradíciou, o ktorej ešte stále hovoria, sú májové pobožnosti, hoci dnes sa už neudržiavajú v takej podobe, ako to bolo za prvej republiky. Väčšina tradícií sa postupne ešte len opäť vracia, napríklad roráty,“ hovorí slovenský kňaz.

Katolíci vyhnaní Súčasná situácia katolíkov na Polabí je podmienená historickými udalosťami. „V minulosti tu žili hlavne sedliaci, ktorí boli pomerne bohatí a boli to katolíci. V päťdesiatych rokoch minulého storočia však s nimi komunisti kruto zaobchádzali a museli sa odtiaľto odsťahovať. Prišli sem noví ľudia, postavili sa fabriky – oby-

vateľstvo sa teda radikálne vymenilo. Aj to je dôvod, prečo tu chýbajú korene a spoločné tradície. Zostalo tu jadro katolíkov – povedal by som dva rody, ktoré dnes tvoria základ katolíkov v Kolíne,“ opisuje súvislosti Ján Halama. Kolínsky dekanát má v súčasnosti päť farností a sedem kňazov. „No ľudia spomínajú, že za prvej republiky tu bolo 59 farností, a to znamená, že tu pôsobilo 59 kňazov – je to teda obrovský rozdiel,“ dodáva. V tom období bol podľa jeho slov život katolíkov v Českej republike veľmi čulý a bolo tam veľa duchovných povolaní, veď práve vtedy sa začal stavať nový kňazský seminár v Prahe-Dejviciach a relatívne rýchlo sa zaplnil. Medzinárodnú komunitu kňazov dopĺňajú aj veriaci cudzinci, ktorí prichádzajú do Česka za prácou a oživujú farnosti – predovšetkým zo Slovenska a z Poľska. „V Kolíne žije približne dvetisíc Slovákov a asi polovica detí, čo chodia na náboženstvo, má jedného rodiča zo Slovenska,“ hovorí Ján Halama. Náboženstvo nie je v Česku súčasťou učebných osnov ako u nás. Učí sa buď na fare alebo v škole, ale ako mimoškolská aktivita popoludní. „Ak sa rodičia dohodnú, vyučovanie náboženstva môže prebiehať v škole, má to výhodu, že nemusia deti nikam vodiť,“ vysvetľuje Ján Halama. V ich farnosti sa náboženstvo učí na fare a do výučby sú zapojení aj katechéti. Problém je, že na učenie i pastoráciu chýbajú základné štruktúry. „Nemáme napríklad učebnice náboženstva či usmernenia, ako máme viesť katechumenov. Každý kňaz si musí vytvoriť svoj program, ako to bude robiť. Na jednej strane je to zaujímavé, lebo človek experimentuje, robí, ako najlepšie vie, skúša niečo nové, ale občas by sa chcel o niečo oprieť,“ myslí si kolínsky farár. Napriek tomu, že základná pastorácia je na celom svete rovnaká, každá krajina a kultúra má svoje špecifiká, ktoré cudzinci vnímajú ešte intenzívnejšie ako domáci. „Zvláštnosťou, najmä tu v Stredočeskom kraji, je to, že takmer zmizli pohreby. A tým

nemyslím iba cirkevné, ale prestali sa robiť celkom. Kolín je okresné mesto a obradná sieň funguje iba dvakrát do týždňa, viac netreba. Ľudia svojich blízkych dajú iba spáliť – bez akejkoľvek rozlúčky. Tento trend netrvá dlho, možno posledných 10 až 15 rokov,“ hovorí Ján Halama.

Desiatky kostolov Ďalšou osobitosťou je to, že do jednej farnosti patrí veľké množstvo kostolov. Aj v tej najmenšej českej dedinke nájdeme krásny chrám a o kostoly sa treba starať a opravovať ich. Do kolínskej farnosti patrí okrem samotného mesta 29 obcí a v nich 27 kostolov. „Nie každý funguje, niektoré sú celkom zatvorené – používajú sa, iba keď sú hody alebo výročie posviacky kostola. Niekde máme omšu raz za mesiac, v desiatich kostoloch, kde chodí najviac ľudí, je omša každý týždeň,“ opisuje harmonogram bohoslužieb kolínsky farár. „V  kostoloch sa veľmi často organizujú koncerty, umelci tam radi vystupujú, pretože sakrálny priestor im niečo hovorí. Týmto spôsobom je Cirkev prítomná v spoločnosti a ľudia majú príležitosť vstúpiť do chrámu, hoci to neznamená, že sa potom prídu dať pokrstiť,“ vysvetľuje Ján Halama a práve túto skutočnosť vníma ako vynikajúci prostriedok na prienik do civilného prostredia. „Teší ma, že v oblasti kultúry prichádzajú ľudia za nami sami – či už z filharmónie alebo Základnej umeleckej školy. Okrem toho máme výbornú spoluprácu s mestom. Sme teda v kontakte s mladými vzdelanými ľuďmi, ktorí majú cit pre spoluprácu.“ Tá je nevyhnutná i pri spravovaní farského Kostola sv. Bartolomeja, gotickej katedrály, ktorá sa posledných dvadsať rokov opravovala, no čoskoro bude opäť naplno prístupná verejnosti. Počas sezóny si návštevníci môžu kúpiť lístok v múzeu a vypočuť si odbornú prednášku o histórii aj architektúre chrámu. „Chceli by sme kostol sprístupniť ešte viac, aby mohli doň ľudia kedykoľvek vstúpiť.“ Téma | 13


Páter Georges Mondo pochádza z Konžskej demokratickej republiky.

Kultúrne odlišnosti A ako vnímajú kolínsku farnosť spolubratia Marian z Poľska a Georges z Demokratickej republiky Kongo? Pre Georgea, ktorý sa medzičasom naučil pomerne dobre po česky, je to úplne nová kultúra. „U nás sú ľudia veselí, tu sú skôr vážni. Ako misionári to, pravdaže, rešpektujeme, je to súčasť kultúry. V Kongu vykonávajú mnohé činnosti laici, pretože kňazi nie sú všade. Myslím si, že Kolín je veľmi dobrá farnosť, a hoci je tu málo ľudí, sú kvalitní. Cítime sa tu dobre, ľudia nás prijímajú a dávajú nám spätnú väzbu,“ hovorí africký kňaz, ktorý pôsobil nielen vo svojej rodnej vlasti, ale aj západoafrickej Ghane. Spomína na svoju prvú svätú omšu, keď prišli do farnosti ako noví kňazi cudzinci, on navyše nevedel ešte dobre po česky. „Ľudia za mnou prichádzali, povzbudzovali ma a podporovali.“ Poliak Marian má skúsenosť z pastorácie v Demokratickom Kongu, aj na Slovensku a  na Morave. „Nedá sa to porovnávať, je to úplne iná kultúra, iné podmienky. Ak neberieme do úvahy životné podmienky, v Afrike je to pre kňaza jednoduchšie, pretože sú tam všetci veriaci. Nikdy som nestretol človeka, ktorý by mi povedal, že je ateista. Tu mi hneď  v  prvý alebo druhý deň nie14 | Téma

kto s hrdosťou povedal: ja som ateista,“ hovorí úprimne poľský kňaz. „Pre Afričanov je duchovný svet základom, môžete sa o ňom rozprávať s každým. Tu je viera niečo súkromné, o čom sa človek často hanbí rozprávať. Keď ľuďom poviem, že som kňaz, často nevedia, ako sa majú ku mne správať,“ dodáva Marian a vysvetľuje ďalší rozdiel. „V Afrike chodili ľudia za mnou – hľadali kňaza, duchovný rozhovor, pomoc. Tu sa stretávam s ľuďmi a neviem, o čom sa mám ako kňaz s nimi rozprávať. Viera totiž patrí do súkromia. Chodievame hrávať volejbal. Až teraz takmer po dvoch rokoch sa ľudia začínajú trochu otvárať, klásť otázky. Na začiatku nevedeli, ako sa majú správať.“ Podobnú skúsenosť má aj Ján Halama. „Väčšina ľudí chodí do kostola, pretože chce, ale aj po takmer troch rokoch mám pocit, že veľa ľudí je ešte anonymných – objavia sa a zmiznú, takže nevieme, aké sú dejiny ich viery. Určite je tu v porovnaní so Slovenskom viac konvertitov, ktorí prijali vieru v dospelosti. No aktívne farské spoločenstvá, aké máme u nás, tu až tak nefungujú, aspoň nie vo veľkých mestách,“ dopĺňa.

Poliak Marian Brudny pôsobil v Demokratickom Kongu i na Slovensku.

Vianoce musia byť To, že každý človek túži vo svojom vnútri po niečom hlbšom a duchovnom, vyjadruje aj vzťah Čechov k Vianociam. Pre ľudí sú nesmierne dôležité a na Vianoce pociťujú obrovskú potrebu ísť do kostola. Zvlášť na Štedrý deň. „Pred Vianocami sa koná v kostoloch

množstvo koncertov. S omšami na Štedrý deň začíname už o druhej popoludní, aby sme to stihli. Keď niekam nestíhame prísť, ľudia si otvoria kostol, vyzdobia si ho, dajú tam stromčeky, betlehemy a idú si doň zaspievať koledy. V školách si ich nacvičujú už od septembra. Prekvapuje a dojíma ma, ako dobre deti poznajú vianočný príbeh, hoci veľkonočný im už taký známy nie je,“ hovorí Ján Halama. Práve s Vianocami je spojený aj jeden z  najprekvapujúcejších zážitkov, ktorý verbisti zažili hneď po príchode do Kolína. „Keď sme tu boli prvý raz na Štedrý večer, v  jednej dedinke veľmi chceli mať polnočnú. Ľudia tam zvykli chodiť poobede na spievanie, tentoraz sme im teda vyšli v ústrety a išiel som im tam odslúžiť polnočnú o desiatej,“ spomína Georges. „Pred omšou bolo spievanie, kostol bol plný ľudí. Keď videli, že sa ,mení program‘, teda začína sa svätá omša, začali postupne odchádzať a na sväté prijímanie tam zostalo päť ľudí. Nerozumeli, prečo je tam teraz niečo iné ako koledy,“ hovorí s úsmevom konžský kňaz.

Prvé ovocie Pôsobenie verbistov, ktorí u našich západných susedov spravujú aj farnosti v Novom Hrozenkove, Prahe, Litoměřicích, Liberci a Mimoni, prináša v Kolíne prvé ovocie. Vo farnosti majú aj dve duchovné povolania – jedného diakona a jedného študenta teológie u kapucínov. „Odkedy sme tu, zaznamenali sme dosť veľký záujem o  katechumenát. Máme dve skupiny, v ktorých sa asi 15 ľudí pripravuje na krst. Nejde pritom o spontánne rozhodnutie, títo ľudia nad tým uvažovali roky, nebolo to zo dňa na deň,“ hovorí Ján Halama a dodáva, že podobný fenomén vnímajú aj duchovní z  protestantských cirkví, ktoré pôsobia v Kolíne  – zažívajú obrovský záujem o vieru. „Je to vždy dlhá cesta. V mnohých rodinách nemajú nikoho pokrsteného, nemá im kto odovzdať vieru,“ uzatvára slovenský kňaz.


pápežské misijné diela

Pápežské misijné diela na Slovensku ponúkajú možnosť adopcie bohoslovca na diaľku v seminároch v Afrike.

Ilustračná snímka: Lukáš Bjaloň

AKO SA ZAPOJIŤ Seminaristov si môžu adoptovať jednotlivci, ale aj spoločenstvá. Adopcia zahŕňa modlitbu za konkrétneho prideleného seminaristu a finančnú podporu vo výške 600 eur na jeden akademický rok. Podpora pokrýva náklady na štúdium, ubytovanie a stravu v seminári. Možná je podpora celého štúdia v trvaní štyroch rokov až do kňazskej vysviacky. Pápežské misijné diela na Slovensku podporujú momentálne formou adopcie 191 seminaristov v Benine, Pobreží Slonoviny, Burkine Faso a Kamerune. Ďalších 40 kamerunských bohoslovcov ešte čaká na vašu adopciu.

Prihlásiť sa môžete na e-mailovej adrese: info@misijnediela.sk alebo telefonicky na čísle 02/529 64 916. Bližšie informácie nájdete na webovej stránke: www.misijnediela.sk. 15


Josef PROKEŠ Filozofiu a teológiu študoval v  Litoměřiciach, Prahe a  Ríme. V  rokoch 2008 až 2015 pôsobil ako spirituál na Biskupskom gymnáziu a Cirkevnej základnej škole v Českých Budějoviciach. Za kňaza bol vysvätený v roku 2009. Postgraduálne štúdium absolvoval na Gregorovej univerzite v Ríme, vo svojej licenciátnej práci sa venoval téme evanjelizácie v sekularizovanej Európe. V súčasnosti je administrátorom vo farnosti Vodňany. Venuje sa pastorácii mladých a je diecéznym duchovným radcom skautov.

Strach z neznámeho indikuje našu neukotvenosť vo viere Martina Grochálová Snímka: Martin J. Rýznar

Česká republika patrí podľa vedeckých výskumov medzi najateistickejšie krajiny nielen v Európe, ale aj v celosvetovom rebríčku. Podľa amerického vedeckého inštitútu Pew Research Center sa až 72 percent Čechov považuje za nábožensky nezávislých, štvrtina z nich sa vyhlasuje za ateistov. O koreňoch takéhoto postoja sa zhovárame s českým teológom Josefom Prokešom (38). Počas svojho štúdia misiológie ste sa venovali téme evanjelizácie v sekularizovanej Európe. Prečo ste si vybrali práve túto tému? Pri svojej práci na gymnáziu a  medzi stredoškolákmi som dosť pracoval s  hľadajúcimi ľuďmi. Videl som, aký veľký záujem majú mladí ľudia 16 | Rozhovor

o duchovné veci. Spoločne so študentmi sme začali pripravovať debaty o viere na verejnosti. Chceli sme vytvoriť priestor, kde bude možné pýtať sa otvorene na otázky viery. Hľadajúcim ľuďom som sa venoval aj v osobných rozhovoroch a veľkou skúsenosťou bolo i sprevádzanie ka-

techumenov. Zamerať sa na evanjelizáciu je, myslím, v našej krajine dosť logické. A pretože pre mňa bola táto skúsenosť naozaj silná, ponúkalo sa, aby som ju podporil teologickou reflexiou. Keď som zistil, že u jezuitov na Gregorovej univerzite v Ríme majú práve tento odbor, nebol dôvod váhať.


V Európe vnímame viaceré vrstvy sekularizácie. Na jednej strane sú to ateistické oblasti a krajiny, ako je severné Nemecko, Česká republika a Estónsko. Kde sa vôbec vzal takýto vyhranený ateizmus uprostred kresťanskej Európy? Poznáme jeho korene?

Veľmi určujúca je u nás prítomnosť pútnického miesta Lomec. Myslím si, že platí intuícia pápeža Františka, že pútnické miesta zohrávajú zásadnú úlohu pri novej evanjelizácii Európy. U nás je pútnické miesto cieľom putovania mnohých ľudí, ktorí inak do kostola veľmi nechodia. Hľadajú tam často ticho a modlitbu. To vidím ako veľmi nádejný rozmer kraja, v ktorom pôsobím. Výzvou je podľa mňa požiadavka Druhého vatikánskeho koncilu, aby sme dokázali čítať znamenia čias. Teda naozaj a  vážne sa pýtať, ako k nám Pán hovorí aj prostredníctvom vecí, ktoré sa môžu na pravý pohľad zdať komplikované a nepriaznivé pre život evanjelia.

U nás v Českej republike má ateizmus viacero dôvodov. Myslím, že v našej náture je väčšia kritickosť a nedôvera k  inštitúciám. K  tomu sa pridáva vyhranenosť voči katolíckej viere pre jej spojenie s  panovníkmi, komunistická propaganda, vplyv materializmu a  konzumu. Rozšíreniu ateizmu však obzvlášť po Nežnej revolúcii zaiste pomáha Cirkev sama. Namiesto toho, aby sme sa naozaj venovali ohlasovaniu radostnej zvesti, ku ktorej nás povolal náš Pán, zameriavame sa na Druhou stranou mince vnútorné problémy, uzatvárame sa sekularizovanej Európy sú tradične v strachu pred svetom, aby sa náho- kresťanské krajiny, v ktorých dou naše evanjelium nezašpinilo od sa oslabuje viera, pretože ľudia sveta. Keby sme vzali vážne Ježišovo podliehajú lákadlám konzumu vtelenie, vyzeralo by to u nás s ateiz- a blahobytu. Poznáte aj tu nejaké štatistiky, ako sa zmenšuje počet mom asi trochu inak. pokrstených či počet ľudí chodiacich pravidelne na bohoslužby? Poznáte aj štatistiky miery

boli zvyknutí, a my musíme mnohé veci prehodnotiť. Keď som zbavený svojich síl a vidím svoju krehkosť, práve to môže byť vstupná brána k premýšľaniu a zakúseniu Božej existencie. Niekedy ľudia prichádzajú k Bohu cez krásu stvorenia a prírody. Nie výnimočne cez štúdium – človek si začne klásť otázky o zmysle bytia a cez rozumové premýšľanie je možné tiež dôjsť k zážitku Božej existencie. V poslednom období Európu ovplyvnila migrácia a s ňou súvisí aj to, že k nám prichádzajú ľudia iných náboženstiev, ale aj kresťania z iných krajín. Ovplyvňuje v tomto smere migrácia výrazne Českú republiku?

Utečencov u nás nemáme, no napriek tomu sa ich veľmi bojíme. Táto téma je pre nás taká silná, že ovplyvňuje aj naše voľby. Existencia tohto strachu je zvláštna a možno nás upozorňuje na neukotvenosť v našej tradícii a viere. Keby sme to vzali zo správneho konca, myslím, že by nás to mohlo nábožensky prebudiť. Modliaci sa ľudia z iných náboženstiev by nás mohli ateizmu v najateistickejších Pravdupovediac, to neviem presne, viesť k  otázke, prečo sa vlastne nekrajinách Európy? pretože náš výskum sme orientovali modlíme. Zatiaľ to v  nás prebúdza Pre svoju licenciátnu prácu som si na Čechy. Ale i tu je, myslím, dosť tých, skôr agresiu a nenávisť. Nielen k uterobil malý výskum, ktorý sa usiloval ktorí strácajú záujem o Cirkev, preto- čencom, ale proti sebe navzájom. A to odpovedať na tieto otázky. Povedal že venujú veľa pozornosti konzumným asi nie je veľmi dobré. by som, že skutočných ateistov, kto- veciam. I v tomto prípade by som sa rí neveria v nijakú božskú existenciu, však usiloval vidieť človeka, ktorého Dnes môžeme hovoriť aj o potrebe je celkom málo. Okolo desať percent. stvoril Boh, a tak po Bohu prirodzene misií pre Európu. Aké formy evanjelizácie považujete za Zhruba štvrtina hovorí, že verí v jedné- a intuitívne túži. Túto túžbu po radosprimerané v dnešnom svete? ho Boha. A zvyšok verí, že je nad nami ti a šťastí síce často napĺňa nedokona„niečo“. Títo ľudia často hľadajú a sna- lým spôsobom tak, že sa príliš venuje To je veľmi široká otázka, ale ak by som žia sa rozvíjať duchovný život. V abso- stvoreniu, ale stále v ňom zostáva ne- mal odpovedať jedným slovom, tak by lútnom minime prípadov však pova- vykoreniteľná túžba po úplnom napl- som povedal, že sprevádzaním. Byť žujú Cirkev za organizáciu, kde by šlo není. A práve na túto túžbu sa usilujem s človekom, byť mu nablízku, pridať o  niečo duchovné, kde by mohli nie- nadväzovať, prebúdzať ju a smerovať sa k jeho životnému príbehu, kráčať s ním po jeho ceste. To si vyžaduje počo zaujímavé duchovné prežiť. A tak k Bohu. čuť jeho príbeh, dokázať mu načúvať, to hľadajú kdekoľvek inde. Zaujímavé Vo svojej pastoračnej praxi ste sa porozumieť jeho jazyku a odpovedať tiež je, že dve tretiny opýtaných uviedzaiste stretli s mnohými situáciami, mu zrozumiteľnou rečou. To je veľká li, že majú nejakú skúsenosť s modlitako ľudia našli cestu k Bohu. Viete výzva. Ako keď sa Ježiš pridáva k učebou a boli dokonca schopní povedať, sa podeliť o niektoré z nich? níkom kráčajúcim do Emauz. A tak ako kedy sa modlili. To ukazuje, že jazyk Asi najčastejšie človek začína hľadať Ježiša spoznali pri lámaní chleba, tak modlitby je širší než jazyk viery. Boha, keď ho v  behu jeho života za- i v nás ľudia spoznajú Krista, keď im staví nejaká zvláštna udalosť. Zrazu v našom sprevádzaní budeme schopPôsobíte na Pošumaví. Aká je svet prestane fungovať tak, ako sme ní rozlámať svoj život službou lásky. situácia kresťanov v tejto oblasti? Rozhovor | 17


Vo Vilémove prebýva duch benediktínov Martina Grochálová Snímky: Lukáš Bjaloň

„Kedysi som túžil byť benediktínom. A teraz si pripadám ako opát benediktínskeho kláštora,“ smeje sa slovenský kňaz Gabriel Burdej (45), ktorý od roku 2015 pôsobí ako administrátor vo farnosti Vilémov u Golčova Jeníkova v diecéze Hradec Králové. Na mieste, kde je dnes fara, stál v  12. storočí kláštor benediktínov, ktorý v 15. storočí zničili husiti, a hoci bol na chvíľu obnovený, v prvej polovici 15. storočia zanikol úplne. Zostali iba kamene, ktoré boli použité na stavbu fary i zámočka v jej blízkosti.

Živá a oživovaná farnosť

Gabriel Burdej je rodákom z Bolešova. Keď v chladný jesenný večer kráčame vo Vilémove hore širokým schodiskom starej fary s hrubými múrmi, sme prekvapení, že nás za dverami privíta útulná kuchyňa, v  ktorej vidno ruku starostlivého gazdu. Nasušené bylinky a hríby sú vzorne naukladané v pohároch, na stole je čerstvo upečený koláč a na sporáku sa varí čaj.

Gabriel Burdej, pôvodom z Bolešova, pôsobil v rokoch 2010 až 2015 v Krucemburku, mestečku neďaleko Havlíčkovho Brodu, kde bola situácia diametrálne odlišná od tej vo Vilémove. „Bola to veľmi živá farnosť, na náboženstvo chodilo 48 detí. Vilémov je malá dedinka, ktorá má 900 obyvateľov, do kostola chodí asi 80 z nich,“ hovorí Gabriel Burdej a dodáva, že za rok tam býva zhruba jeden krst a dva pohreby. Napriek tomu sa vo Vilémove cíti na správnom mieste. „Mávame biblické stretnutia spolu s evanjelikmi, stretávame sa raz u nich, raz u nás. Do kostola prichádzajú ľudia najmä na koncerty, tie sa konajú hlavne v čase, keď sú hody,“ opisuje aktivity tamojších far-

níkov. Azda najväčší záujem je o trojkráľovú akciu, do ktorej sa zapája aj desať skupiniek veriacich a Gabriel Burdej v  tom vidí spôsob, ako pritiahnuť ľudí.

Ora et labora Modli sa a pracuj znie životné pravidlo benediktínov a  vo farnostiach ako Vilémov by to zrejme inak ani nešlo. Gabriel Burdej sa popri tom ešte živo zaujíma o históriu, dôverne pozná dejiny kostola i celej farnosti. Z pôvodne gotického kostola vo Vilémove, ktorý bol zasvätený Panne Márii, sa zachovala iba gotická hranolová veža. Od 18. storočia sa z neznámych príčin kostol uvádza ako zasvätený sv. Václavovi, v barokovej jednoloďovej stavbe zostalo niekoľko gotických detailov. Farnosť podľa slov Gabriela Burdeja v minulosti prosperovala vďaka viacerým mecenášom a podporovateľom, dnes je jej devízou kňaz s otvoreným srdcom, ktorý tak ako kedysi benediktíni žije v rytme modlitby a práce.

Farský kostol vo Vilémove bol v minulosti zasvätený Panne Márii, dnes nesie patrocínium sv. Václava. 18 | Téma


Leoš HALBRŠTÁT je riaditeľom Pápežských misijných diel v Českej republike od roku 2015.

Naša práca sa odvíja od misijného klbka Martina Grochálová Snímky: Bronislava Halbrštátová, Lukáš Bjaloň

Pápežské misijné diela (PMD) sú organizáciou univerzálnej Cirkvi, ktorá sa usiluje o šírenie evanjelia po celom svete. Hoci fungujú pod záštitou Svätého Otca, každá krajina má vlastný spôsob, ako ich organizuje. O tom, čo všetko a ako robia PMD v Českej republike, prezrádza viac národný riaditeľ PMD Leoš Halbrštát (56). Keď sa v Čechách alebo na Morave povie Pápežské misijné diela, mnohým zíde hneď na myseľ misijné klbko. Čo je to? Pápežské misijné diela u nás od druhej svetovej vojny až do roku 1993 nefungovali, preto novú históriu píšeme až od tohto roku. Pod názvom misijné klbká funguje u nás Pápežské misijné dielo detí. Misijné klbká založil

môj predchodca Jiří Šlégr a sú pre nás dôležitým faktorom, vďaka ktorému sme sa dostali výrazne do povedomia, pretože misijné klbká dokážu rozhýbať aj mŕtve farnosti. Ako misijné klbká fungujú? Kto ich zakladá a vedie? Misijné klbko je skupinka detí, ktorú vedie dospelý dobrovoľník. Program

stretnutí si vedúci s deťmi zostavujú sami, zaväzujú sa však modliť za misie a niečo si odrieknuť. V prípade malých detí to môže byť misijný cukrík, ktorý si cez týždeň odrieknu, a peniaze v hodnote cukríka odložia do spoločnej pokladničky. Misijné klbká môžu fungovať vo farnostiach, v škole alebo ako súkromná iniciatíva v rodinách. Niekedy je to aktivita mamičky, ktoRozhovor | 19


Pápežské misijné diela v Českej republike majú sídlo v Hradci Králové.

rá pozve aj deti od susedov a rozpráva im o misiách a misionároch. Hľadajú spôsob, ako im pomôcť. Niektorí niečo pekné vyrábajú a predávajú to na misijných jarmokoch, iní navštevujú hospice alebo iným spôsobom pomáhajú vo svojom okolí. Deti sa tak učia niečo si odrieknuť a obetovať sa. Vytvárajú spoločenstvo a v budúcnosti budú naň zaiste spomínať. Okolo misijného klbka sa navyše zhromažďujú rodičia, čím postupne vznikajú ďalšie aktivity a farnosť ožíva. Mnohí kňazi brali misijné klbká najskôr ako záťaž, ale keď videli, že to funguje a pomáha im to v pastoračnej práci, začali ich podporovať a začína to byť veľmi známy fenomén. Koľko misijných klbiek evidujete? Okolo 220 až 240, počet sa stále mení. Máme mapu a na nej je vyznačené, kde klbká fungujú – v niektorých diecézach to pokrivkáva, inde sú veľmi aktívni. Vnímate, že sa činnosť misijných klbiek odráža aj v iných oblastiach, kde pôsobia Pápežské misijné diela? Pápežské misijné diela stoja na dvoch pilieroch – prvým je práca a evanjeli20 | Rozhovor

zácia u nás. Z nej vychádza druhý pilier, ktorým je milosrdenstvo, solidarita, uvedomovanie si univerzálnosti Cirkvi a z toho vyplývajúca materiálna pomoc v misiách ad gentes. Tieto dva piliere sú od seba neoddeliteľné – čím viac budeme pracovať s ľuďmi u nás doma, tým viac môžeme podporiť projekty PMD v zahraničí. V niektorých krajinách sa deti, ktoré idú na prvé sväté prijímanie, stávajú automaticky členmi Pápežského misijného diela detí – pracujú v ňom v rámci farnosti a cirkevných štruktúr. Hoci sa Česká republika podľa výskumov zaraďuje medzi tri najateistickejšie sveta, Česi sú veľmi štedrí a podporujú charitatívne aktivity. Máte aj vy takú skúsenosť? Áno, tá štedrosť je neuveriteľná. Na Misijnú nedeľu sme za posledné tri roky vybrali okolo 16 miliónov českých korún (asi 640-tisíc eur). Rád by som však dodal, že naším cieľom nie je vybrať čo najviac peňazí, nie sme fundraisingová agentúra, ktorá z ľudí vyťahuje peniaze na svoje ciele. Sme

cirkevná organizácia, ktorej úlohou je šírenie evanjelia. Keď máme každý rok generálne zhromaždenie riaditeľov PMD, pápež František nám vždy kladie na srdce, aby sme nedávali dôraz iba na získavanie peňazí. Dôležitá je rovnováha. Moja skúsenosť je taká, že to nie je pravda, čistokrvného ateistu si ani neviem predstaviť. Väčšina ľudí hovorí, že ateisti sú preto, lebo nechcú mať nič spoločné s Cirkvou, ale veriaci sú, hoci veria vlastným spôsobom. Mnohí sú katolíci, ale nechcú chodiť do kostola. Myslím, že ako kresťanom nám chýba nadšenie, ktorým by sme oslovili druhých. Odklon od Cirkvi vidíme aj pri názve Pápežské misijné diela. Čím viac ideme na západ, tým viac vidíme, že slovo „pápežský“ sa z názvu vytráca a je tu tendencia nahrádzať PMD skráteným Missio. U nás sa to delí v strede republiky. Na Morave sú hrdí na „pápežské“ diela, v Česku je to už vlažnejšie, preto máme vo svojom znaku aj názov Missio. Aké ďalšie aktivity robíte v rámci Pápežských misijných diel? Spolupracujete aj s diecézami?


Bronislava a Leoš Halbrštátovci sú naplno zaangažovaní v práci pre PMD.

Misijné klbká pôsobia v Čechách i na Morave. Pápežské misijné diela pozorne sledujú, kde vznikajú nové spoločenstvá.

Vnímame, že u nás chýba osveta o  misiách a  povedomie univerzálnej Cirkvi. Cez diecéznych riaditeľov PMD oslovujeme diecézne sekretariáty pre pedagogiku a katechetiku a do materiálov, ktoré vytvárajú pre žiakov, sa usilujeme vkladať misijné myšlienky, ktoré tam doteraz úplne absentovali. Rovnako stále vymýšľame nové aktivity pre misijné klbká – napríklad darček naviac, pohľadnica pre misie, misijný koláč, štrúdľovanie, misijné klobásovanie a podobne. Spoločenstvá sú veľmi tvorivé a originálne. Vznikajú pri tom veľmi pekné spoločenstvá, ktoré sa stretnú najskôr pre jednu akciu, a postupne sa začnú stretávať viac ráz za rok.

Áno, Missio magazín vyrábame pre TV Noe. Jeho súčasťou sú aktuality, rozhovor o misiách so zaujímavou osobnosťou, propagácia našich aktivít, správy z misijných krajín, kde máme projekty. Bol som prekvapený, že tento magazín zaujal aj tých, o ktorých by som vôbec nepredpokladal, že sledujú televíziu Noe.

Vydávate aj nejaké periodiká? Dvakrát do roka robíme Misijní zpravodaj, kde ľudí informujeme o našich aktivitách. Okrem toho pripravujeme pôstny, misijný aj adventný kalendár s úlohami pre deti. V televízii Noe sa každý mesiac vysiela Missio magazín, pod ktorým sú tiež podpísané PMD.

Má Česká republika misionársku tradíciu? Máte misionárov v iných krajinách? Pred druhou svetovou vojnou sme mali veľa misionárov  – napríklad v Južnej Amerike. V niektorých juhoamerických štátoch poznajú dokonca Pražské jezuliatko, ktoré tam priniesli českí misionári. Po vojne sa to skončilo a po roku 1989 sa táto tradícia neobnovila. Dnes je u nás veľmi málo misionárov a sú to iba rehoľníci, ani jeden diecézny kňaz. Na tento rok sme pripravili kalendár, kde predstavujeme našich misionárov, no je ich tak málo, že sme ho sotva zaplnili. Teraz sa usilujeme propagovať prácu českých misionárov v zahraničí aj tým, že budeme podporovať projekty, v  ktorých

pôsobia. Spolupracujeme pri tom aj s Českou katolíckou charitou. Práca pre PMD vám takpovediac zasahuje aj do súkromia. Vaša manželka je diecéznou riaditeľkou PMD v Královohradeckej diecéze. Moja manželka Bronislava pracuje v  Cirkvi aktívne odjakživa  – ešte od čias komunizmu. Ja som sa staral skôr o to, aby som uživil rodinu. Máme štyri deti, a keď začali vylietať z rodinného hniezda, povedal som si, že je čas začať nejakou službou. Rozhodol som sa stať stálym diakonom a bol som vymenovaný za vojenského duchovného. Moja žena bola medzitým v roku 2009 menovaná za diecéznu riaditeľku PMD a cez ňu som sa dozvedel, čo sú Pápežské misijné diela. Po siedmich rokoch v armáde ma biskup oslovil, aby som sa stal riaditeľom PMD. Vďaka manželke mám tak lepší prehľad o tom, čo potrebujú diecézy a čím žijú. Viac sa o práci PMD v Českej republike dozviete na www.missio.cz. Rozhovor | 21


V obrazoch Martina Grochálová Snímky: internet, Shutterstock Pražské jezuliatko

Soška malého Ježiša je známa po celom svete. Legenda hovorí, že malý Ježiš sa zázračne ukázal istému mníchovi, ktorý podľa jeho podoby vymodeloval túto sošku. Podľa ďalšej legendy vlastnila sošku svätá Terézia z Ávily, zakladateľka Rádu bosých karmelitánok, planúca veľkou láskou k Dieťaťu Ježišovi. Sošku vraj darovala svojej priateľke, ktorej dcéra sa chystala na cestu do Prahy. Dnes sa soška nachádza v Kostole Panny Márie Víťaznej v Prahe, kde ju vyhľadávajú turisti i pútnici z celého sveta.

Pivo ▸

Česi patria medzi najväčších konzumentov piva na svete. Jeden Čech vypije v priemere až 140 litrov tohto zlatého moku za rok. Najstaršiu doloženú českú tradíciu varenia piva má Břevnovský kláštor, ktorý bol založený ešte v roku 993. Deväťdesiat percent produkcie českého piva tvorí svetlé pivo plzenského typu, ktoré je spodne kvasené a varí sa podľa plzenskej receptúry. Od iných pív sa líši predovšetkým výraznejšou chmeľovou chuťou.

Český porcelán Výroba porcelánu sa do Čiech rozšírila v 18. storočí z nemeckého Meißenu. Známy je porcelán v rokokovom tvare s cibuľovým vzorom, takzvaný cibulák. Česká republika je jedným zo štyroch výrobcov tohto vzoru na svete. Názov cibuľový vzor vznikol mylným názorom, že granátové jabĺčka znázornené na okraji taniera nazývali niektorí posmešne melóny alebo cibuľa. Pojem cibuľový vzor sa ujal napriek tomu, že sa tento druh zeleniny v dekore vôbec neobjavuje ani sa nepoužíva na výrobu porcelánu.

▸ 22 | V obrazoch

Krajina hradov Česká republika je doslova posiata hradmi a môže sa pochváliť ich najväčšou hustotou. Nachádza sa tam okolo dvetisíc hradov, zámkov a zrúcanín. Pražské Hradčany, ktorých súčasťou je Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha (na snímke), je najväčším hradným komplexom na svete s rozlohou 151,47 hektárov. Medzi najnavštevovanejšie patrí hrad Loket neďaleko


Karlových Varov, Křivoklát, Bezděz, Karlštejn, Červená Lhota, Český Krumlov, Lednice či Hluboká.

Kocka cukru

Prvá kocka cukru, ktorú si s obľubou dávame do kávy či čaju, vznikla v Dačiciach na juhu Českej republiky v dvadsiatych rokoch 19. storočia. Dovtedy sa cukor dodával v podobe homôľ či pomerne veľkých kusov, na použitie sa musel deliť a drviť na menšie časti. Pri takomto porciovaní sa údajne zranila manželka riaditeľa rafinérie, ktorá sa prihovárala za praktickejší spôsob dávkovania. O dva až tri mesiace dostala ako darček približne 350 kociek cukru, čím sa v roku 1841 zrodil nový vynález.

12 pamiatok UNESCO Do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO je zapísaných dvanásť miest a  pamiatok v  Českej republike  – historické centrum Českého Krumlova, Telča (na snímke), Prahy a Kutnej Hory, Pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého v Žďári nad Sázavou, Lednicko-valtický areál, dedinská rezervácia Holašovice, zámky v Kroměříži, Litomyšli, stĺp Najsvätejšej Trojice v Olomouci, židovská štvrť a  Bazilika sv. Prokopa v  Třebíči a  Vila Tugendhat v Brne.

Velikáni ducha V Českej republike sa narodili mnohé osobnosti známe na celom svete – hudobní skladatelia Antonín Dvořák, Bedřich Smetana či Leoš Janáček, maliari Alfons Mucha a Max Švabinský, spisovatelia Jaroslav Hašek, Franz Kafka, Bohumil Hrabal či podnikateľ a zakladateľ Zlína Tomáš Baťa.

Pražský orloj Astronomické hodiny umiestnené na južnej strane veže Staromestskej radnice v Prahe priťahujú každú hodinu stovky turistov. Prvá zmienka o Pražskom orloji pochádza z 9. októbra 1410. Orloju dominuje astronomický ciferník a pod ním kalendárna tabuľa. Nad astronomickým ciferníkom sú dve okná, v ktorých sa pohybujú apoštoli. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela medzi oknami apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej časti nad oknami. Pohon orloja je zaistený mechanickým hodinovým strojom, ktorý v priebehu času prešiel niekoľkými úpravami a zlepšeniami.

V obrazoch | 23


Na obľúbené pútnické miesta na Morave putujú i Slováci Ivan Kňaze, snímky: Lukáš Bjaloň

Dve pútnické miesta na Morave sú mimoriadne blízke i slovenským pútnikom – Velehrad a Svatý Hostýn. Už desiatky rokov putujú na tieto miesta, aby si vyprosili od Boha milosti pre seba i svojich blízkych. VELEHRAD Velehrad bol veľmi navštevovaný dokonca aj v čase komunizmu. Známa je predovšetkým legendárna púť pri príležitosti 1100. výročia smrti svätého Metoda v roku 1985. Na Velehrad prišlo aj napriek antipropagande okolo 200-tisíc veriacich. Komunistickí politici si chceli túto slávnosť privlastniť, preto rečnili o kultúrnom prínose Cyrila a Metoda. Pri ich spomienke vynechali slovo „svätý“, čo dav vždy skandovaním doplnil. Pri prejavoch komunistov všetci pískali, ale keď vystúpil kardinál František Tomášek a prečítal posolstvo pápeža Jána Pavla II., veriaci nadšene tlieskali. Starobylý Velehrad navštívil 22. apríla 1990 napokon aj pápež Ján Pavol II. Na jeho pamiatku ostal pred bazilikou stáť dnes už neodmysliteľný biely dvojramenný kríž s pápežským erbom. Velehrad má iba 1 300

obyvateľov a nachádza sa neďaleko Uherského Hradišťa v oblasti nazývanej Slovácko. Cyrilo-metodská tradícia siaha až do 9. storočia. V 13. storočí tam bol vybudovaný chrám a  cisterciánsky kláštor, v  17.  a  18. storočí tam vyrástla baroková bazilika Nanebovzatia Panny Márie a svätých Cyrila a Metoda. Bazilika bola v roku 1985 vyznamenaná Zlatou ružou, ocenením, ktoré udeľuje pápež. V bazilike sa nachádza sarkofág, v ktorom odpočíva kardinál Tomáš Špidlík. Mozaika pochádza z rúk talianskeho architekta Paola Marcianiho a Slovinca Marka Rupnika. Ukrýva v sebe pôsobivo zakomponované dva výroky kardinála Špidlíka: „Všechno, co žijeme s láskou, přechází s Kristem do vzkříšení“ a „Věčnost vytvářejí vztahy, které nekončí.“ Práve kardinál Tomáš Špidlík povedal, že „velehradská bazilika so svojím

Bazilika Nanebovzatia Panny Márie a svätých Cyrila a Metoda na Velehrade s krížom na pamiatku návštevy pápeža Jána Pavla II. 24 | Téma

tajomným svetlom, ktoré akoby vychádzalo z vnútra chrámu, a so záplavou výzdoby a sôch svätých pôsobí dojmom neba na zemi“. V bazilike sa nachádza aj kráľovská kaplnka, v ktorej bol v roku 1923 pochovaný olomoucký arcibiskup Anton Cyril Stojan, významná osobnosť moravskej Cirkvi. Nedávno bol otvorený proces jeho blahorečenia. Národná púť na Velehrade sa koná každoročne 5. júla. V areáli pútnického miesta sa nachádza informačné centrum, cukráreň a kníhkupectvo. Pod bazilikou je vytvorené unikátne lapidárium. Výstava kamenných historických predmetov je umiestnená v kryptách pod bazilikou. Návštevník tak môže pôdorys baziliky obísť dvakrát – raz na povrchu v bazilike a raz v podzemí.

Ružencová pútnická cesta zo Starého Mesta na Velehrad


Jedno zo zastavení krížovej cesty Dušana Jurkoviča na Svatom Hostýne

Bazilika Nanebovzatia Panny Márie vo Svätom Hostýne patrí k najvýznamnejším pútnickým kostolom na Morave.

SVATÝ HOSTÝN Pútnické miesto Svatý Hostýn sa nachádza štyri kilometre od mesta Bystřice pod Hostýnem v Hostýnskych vrchoch. Je to najvyššie položené mariánske pútnické miesto na Morave. História sa viaže k udalostiam na začiatku 13. storočia, keď na Moravu vtrhli Tatári. Miestnych obyvateľov zachránila Panna Mária, ktorá bleskom zapálila voje útočníkov. Dominantou pútnického miesta je baroková bazilika elipsovitého tvaru. Priečelie zdobí krásna mozaika Hostýnskej Madony. V bazilike sa za obetným stolom nachádza výjav hostýnskeho zázraku so sochou Panny Márie v životnej veľkosti.

V areáli sídli aj Matica Svatohostýnska a pútnické miesto spravuje komunita kňazov jezuitov. V okolí baziliky môžeme navštíviť novodobú krížovú cestu v duchu valašskej tradície. Základom zastavení je stena z kameňa a mozaikový obraz krytý prístreškom z dreva. Okrem tejto krížovej cesty je tam aj stará krížová cesta. Obe majú spoločné posledné 14. zastavenie. V  roku 2010 bola vybudovaná cesta svetla, ktorá pripomína veľkonočné udalosti Ježišovho zmŕtvychvstania. Základné kamene pre jednotlivé zastavenia sú z rôznych kameňolomov. Od baziliky

Kupola s nízkou vežou na velehradskej bazilike, ktorá má charakter románsko-gotickej stavby, sa nazýva lucerna.­­

smerom nadol sa po širokých schodoch dostaneme k vodnej kaplnke, kde je možné občerstviť sa pramenitou vodou zo studničky. Iným smerom sa dostaneme ku kaplnke Svätého kríža, ktorá sa nachádza vnútri rozhľadne. Zaujímavé je pozrieť si aj Svatohostýnske múzeum v priestoroch areálu pútnických domov. Vo svojich expozíciách predstavuje historický vývoj až po súčasnosť. Nachádza sa tam aj expozícia prírodnín, flóry a fauny Hostýnskych vrchov. Vedľa baziliky sú dve kaplnky svätého Jozefa a kaplnka plačúcej Panny Márie Lasaletskej.

Súsošie svätých Cyrila a Metoda od kroměřížskeho sochára Ferdinanda Neumanna v bazilike na Velehrade Téma | 25


Viera bola pre mňa niečo neuveriteľné Martina Grochálová Snímky: Lukáš Bjaloň

Mnohí ľudia úprimne hľadajú vlastnú cestu k Bohu a odmietajú pritom formálne prejavy, ktoré nie sú kryté vnútorným presvedčením. O svoju cestu obrátenia sa s čitateľmi Svetových misií delí Jaroslava Fifková (70), manželka českého keramikára Gustava Fifku. smútku. Vo svojom vnútri som stratila niečo pekné, ale nevedela som to pomenovať. Nikomu som o tom nehovorila, skôr som hľadala v literatúre, no v každej knižke som našla len asi jednu vetu, ktorá by ma oslovila. Nehľadala som vieru, hľadala som pravdu,“ vyznáva Jaroslava. Zmenu do jej života priniesla láska. „Keď som mala 18 rokov, našla som veľkú lásku. S Gustavom sme si tri roky písali a po troch rokoch sme sa vzali v kostole. Mali sme tri deti, všetky sme dali pokrstiť.“

Nová životná etapa „Viera je prameň života, ktorý si nesmiete nechať pre seba,“ myslí si Jaroslava Fifková. „Pochádzam z katolíckej rodiny, zo siedmich detí. Každú nedeľu sme chodili do kostola. Zažila som teda tradičnú výchovu, keď sa o viere veľa nerozprávalo, ale skôr sa žila, do akej miery to bolo možné,“ začína svoje rozprávanie Jaroslava Fifková, ktorá žije so svojím manželom v Klatovoch. „Keď som mala asi 15 rokov, vo svojej mysli som sa rozhodla, že prestanem veriť, pretože viera bola pre mňa niečo neuveriteľné,“ hovorí o nezvyčajnom prejave mladíckeho vzdoru. Jej rozhodnutie podporila i skutočnosť, že nastúpila na strednú pedagogickú školu, kde bola ateistická výchova. „Vnútorne mi síce nesedela, ale akceptovala som ju. Bolo to však pre mňa obdobie veľkého vnútorného 26 | Svedectvo

A začal sa nový život, no v nijakom prípade nie rozprávkový. „Prišla som z vidieckeho prostredia do obrovského bytu v meste a bolo to pre mňa veľmi ťažké. Vydržala som iba vďaka veľkej láske k svojmu manželovi. Musela som celkom zmeniť spôsob života,“ spomína Jaroslava Fifková, ktorá bola dlhší čas na materskej dovolenke a vtedy začala veľa premýšľať. „Intenzívne som hľadala zmysel života a nevedela som, čo chcem nájsť. Raz nás prišiel navštíviť istý husitský duchovný, ktorý si dal u manžela urobiť keramiku na husitskú tému. Ako u nás sedel, všeličo sa vypytoval. V tom čase sa mi dostala do rúk Biblia v beletristickom spracovaní, a keď som ju začala čítať, silno ma to ovplyvňovalo, pretože som mnohé veci poznala z  detstva. Ukázala som ju pastorovi, ale ten povedal, že to nie je Biblia, a keď prišiel druhý raz, priniesol mi ekumenický preklad Biblie,“ hovorí o prvom kroku k Svätému písmu.

Zázrak môjho života Jaroslava začala navštevovať aj kresťanské spoločenstvo, kam chodili kresťania z rozličných cirkví, no stále pociťovala veľkú prázdnotu a túžbu po pravde i večnosti. „Nedokázala som sa zmieriť s myšlienkou, že smrť je definitívny koniec. Dívala som sa na svoje deti, na krásne manželstvo, a hovorila som si, že to sa raz úplne skončí – nebude nič. Myslím si, že takýmito otázkami sa zaoberá 80 percent neveriacich ľudí, ale pretože sa k nim nedostane evanjelium, riešia to inými spôsobmi,“ myslí si Jaroslava. V tom čase sa jej dostala do rúk knižka s banálnymi príbehmi o rôznych ľuďoch, v ktorých sa vždy opakovala jedna myšlienka  – nemohli byť šťastní, pretože ešte svoj život neodovzdali Bohu. „Veľmi ma to zasiahlo. Raz som pri upratovaní otvorila Bibliu na Knihe prísloví a našla som citát, ktorý mi bol dôverne známy. Ako som tam stála s prachovkou a Bibliou v ruke, začala som Bibliu čítať a  bola som uchvátená jej obsahom. Bolo to, ako keď čítate list od mamy. Hľadala som, kto túto knihu napísal, ale autora som nenašla. A tak som prepadla Svätému písmu,“ hovorí Jaroslava. Kaplánka z husitskej cirkvi jej povedala, že majú vo farnosti dobrého katolíckeho kaplána, a  tak sa tam Jaroslava vybrala. „Bolo to v auguste 1984. Stála som vzadu za mrežou a chcela som urobiť vo svojom živote nejaký radikálny krok. Rozhodla som sa, že odovzdám svoj život Bohu, ale so skutočnou vnútornou bázňou.


Gustav Fifka, Jaroslavin manžel, je známy český keramikár. Doma na kolenách som potom ten najdôležitejší krok svojho života urobila. Viem, že práve vtedy, bez toho, aby som niečo ,robila', vzal Boh moju ponuku vážne – prijal môj ponúknutý život a vrátil mi ho premenený – to bol ten zázrak môjho života!“ odkrýva Jaroslava. Po čase nasledovala životná sviatosť zmierenia. Trvala tri hodiny. „Kňaz ma vzal do kostola a spýtal sa, či chcem prijať sväté prijímanie. Po prijatí Eucharistie – pred obrazom Panny Márie Klatovskej na hlavnom oltári – som uverila v Pána Ježiša.

PANNA MÁRIA KLATOVSKÁ

Prameň života Hoci sa navonok nič nezmenilo – Jaroslava sa naďalej starala o rodinu i domácnosť, v rodine nastal obrovský prevrat. „Túžila som sa o to podeliť s manželom, človek si takúto vec nemôže nechať pre seba,“ hovorí Jaroslava a dodáva, že niekedy sa správala až sebecky, ale prameň života, ktorý našla, si nemohla nechať iba pre seba. „Najskôr som začala chodiť do kostola sama, postupne sa ku mne pridala najstaršia dcéra, ktorá mala 14 rokov. Vo veku, keď som sa ja vzdala viery, ona celkom prirodzene začala. A pri-

dal sa aj syn a najmladšia dcéra. Konečne som mohla začať s kresťanskou výchovou, ktorú som sa usilovala najskôr aplikovať bez viery.“ A potom začal chodiť do kostola i manžel. Na svojej ceste viery sa naďalej zdokonaľovala. Rozhodla sa prihlásiť na Teologickú fakultu v Českých Budějoviciach, pretože túžila učiť náboženstvo. Štúdium bolo pre ňu veľmi ťažké, mala už 42 rokov, ale napokon ho absolvovala. Dnes žije vo viere so svojím manželom v Klatovoch a obaja sa tešia zo svojich deviatich vnúčat.

Obraz Matky Božej, ktorá drží na kolenách malého Ježiša, má svoj pôvod v severnom Taliansku neďaleko jazera Lago Maggiore v údolí Vegezzo. V dedine Re tam stál kostol zasvätený sv. Mauríciovi. Na prednej strane kostola je namaľovaný obraz Matky Božej s latinským nápisom: „V  lone matky sedí Otcova múdrosť.“ Neveriaci muž Ján Zukkone 29. apríla 1494 po urážkach Panny Márie hodil kameň na obraz a zasiahol čelo Panny Márie. Po údere začalo čelo krvácať a tento jav trval 18 dní. Túto udalosť potvrdzuje mnoho ľudí vrátane miestneho duchovného. Pohár s krvou sa dodnes uchováva ako svedectvo tejto udalosti. Kostol sa stal pút-

nickým miestom, kde si ľudia dodnes uctievajú Pannu Máriu. Jedna z kópií obrazu sa dostala do rodiny manželov Hiršbergerovcov v Klatovoch. Tí počas vojny predávali, čo mohli, a hoci sa obrazu nechceli vzdať, napokon ho ponúkli známemu farárovi. Keďže im ochoreli deti, predaj obrazu sa odďaľoval a rodičia sa pri ňom vrúcne modlili k Božej Matke. Pri modlitbách zbadal Ondrej Hiršberger 8. júna 1685 kropaje krvi, prýštiace z rany na čele. Po mnohých vypočúvaniach bol obraz umiestnený na hlavnom oltári Kostola Narodenia Panny Márie v Klatovoch. Dodnes si ho prichádzajú uctiť mnohí pútnici a na príhovor Božej Matky sa stalo množstvo fyzických i duchovných uzdravení.

Svedectvo | 27


Legenda o jazyku Pavol Rankov

Doktor Šindelář vstúpil do miestnosti so starou knihou pod pazuchou. Dôležito ju položil na stôl a potom si študentov prvého ročníka skúmavo premeral. Hneď nato vystrúhal strojený široký úsmev, ktorý Tomáš už stihol znenávidieť, a spustil: „Česť práci, kolegynky a kolegovia! Pred týždňom sme hovorili o tom, že podľa naivnej ľudovej legendy bol Jan Nepomucký spovedníkom kráľovnej Žofie Bavorskej, druhej manželky českého kráľa Václava IV. Výsledkom dnešného seminára by mala byť naša vzájomná zhoda, že to nebolo možné. Mali ste si vyhľadať a preštudovať odborné pramene, ktoré pojednávajú o otázke rivality medzi kráľom a vtedajším pražským arcibiskupom. Kto začne?“ Študenti mlčali. Jednak otázka bola príliš všeobecná, jednak od odborného asistenta očakávali znovu nejaký úvodný úskok. Tentoraz sa mu však žiaden vymyslieť nepodarilo. „Čo vieme o arcibiskupovi? Súdružka v okuliaroch, prosím,“ ukázal Šindelář na jedno z dievčat. „Volal sa Jan z Jenštejna, pretože sa narodil v obci Jenštejn neďaleko Prahy v roku 1350.“ „Len pravdepodobne v roku 1350,“ polemizoval Šindelář. „Ale možno aj o dva-tri roky skôr.“ „Karel IV. ho vymenoval za kráľovského kancelára,“ pokračovala študentka. „Ako presne sa tá byrokratická funkcia nazývala a kedy sa jej Jan z Jenštejna ujal?“ Šindelář otázku formuloval ostro ako pri výsluchu. „To neviem,“ priznalo dievča „Kedy sa stal arcibiskupom?“ „Môžem sa pozrieť do poznámok?“ zakoktala vystrašená študentka. „Ak si to nepamätáte, pozrite sa,“ povolil blahosklonne Šindelář. „V roku 1379,“ odvetilo dievča. „No, dobre! Kolegyňa sa na seminár pripravovala,“ zhodnotil doktor Šindelář, potom sa obrátil k triede a položil ďalšiu otázku: „Aký bol vzťah Jana z Jenštejna ku Karlovmu synovi Václavovi IV.?“ „Spočiatku priateľský, potom nepriateľský,“ hlesol lakonicky Martin. „Súhlas!“ potešene si šúchal dlane asistent. „A ako materialisti musíme upozorniť, že za touto zmenou postoja boli spory o majetok, teda o materiálne statky. Čiže aj v tomto prípade materiálna základňa determinovala nadstavbu, ako to tvrdíme my marxisti. Čo vieme o vzťahu Jana z Jenštejna k majetku?“ Prihlásila sa predsedníčka základnej organizácie SZM: „Na majetkoch arcibiskupstva zrušil odúmrtné právo a napísal o tom aj…“ študentka chvíľu hľadala v zošite,

28 | Príbeh

„Traktat Jana z Jenšteina proti mistru Vojtěchovi Raňkovu o odúmrtech.“ „Hmm…“ zaodŕhal nespokojne Šindelář, no voči súdružke predsedníčke predsa len zaujal zhovievavejší postoj. „Musím sa priznať, že o takom traktáte som ešte nepočul. Predpokladal som, že budeme hovoriť o čomsi inom. Ale ak chcete, vysvetlite teda, čo je odúmrtné právo.“ „To neviem celkom presne,“ priznala funkcionárka. „Kto doplní kolegynku?“ Prihlásilo sa dievča sediace hneď vedľa. „V období stredoveku a raného novoveku si český kráľ a  podľa jeho vzoru aj šľachta a  cirkev nárokovali majetok poddaného, ktorý zomrel bez mužských dedičov. Vdova a dcéry teda mohli skončiť ako žobráčky. Jan z Jenštejna to odmietol ako pohanský zvyk a presadzoval, aby dedili aj ženy. Zdá sa, že mal silné sociálne cítenie voči chudobným…“ „Najvýznamnejší traktát proti odúmrtnému právu napísal Ján Hus!“ prerušil ju rázne asistent. „Ale oveľa neskôr,“ pripomenul Martin. „Pán kolega, neprerušujte kolegyňu. Štábna kultúra káže prihlásiť sa. Vstávať nemusíte, ale zodvihnúť ruku je slušné,“ napomenul ho doktor Šindelář. „Pardon,“ zahuhňal Martin. „Ešte niečo nám poviete, súdružka?“ spýtal sa asistent znovu funkcionárky. „Ďalej som si naštudovala, že Jan z Jenštejna ešte aj potom, čo sa stal arcibiskupom v roku 1379, holdoval svetskej zábave. Napríklad chodil s kráľom na poľovačky a veľmi rád tancoval. Ale už v nasledujúcom roku sa nakazil morom, čo ho úplne zmenilo. Odmietal život v prepychu, a to isté požadoval aj od kráľa, šľachty a duchovných. Zdá sa mi, že v tomto akoby predbehol názory majstra Jana Husa.“ Odborný asistent znovu pochybovačne zahmkal a pokrútil hlavou, ale predsedníčka SZM si to nevšimla a hovorila ďalej. „Na arcibiskupovo zmýšľanie vraj malo vplyv aj jedno videnie, ktoré sa mu zjavi…“ Predsedníčka nestihla dopovedať ani slovo, tak rázne, hoci bez kriku, ju prerušil odborný asistent: „Zjaveniami, videniami, veštbami a inými halucináciami sa určite zaoberať nemôžeme! To by sme sa naozaj hrubo spreneverili marxisticko-leninskej metodológii histórie ako vedy. Celkovo musím konštatovať, že vo vašom hodnotení Jana z Jenštejna absentuje zatiaľ triedne uvedomelý pohľad na dejiny. Arcibiskup bol fanatický pápeženec, zatiaľ čo majster Ján Hus bol nekompromisný kritik pápeža. Jan z Jenštejna chcel pre cirkev udržať čo najviac majetkov na úkor kráľa, Jan Hus sníval o chudobnej, takpovediac proletárskej cirkvi.“

Z knihy Pavol Rankov: Legenda o jazyku, Slovart, Bratislava 2018


Pozvánky Púť do Medžugoria Od nedele 9. júna do soboty 15. júna 2019 vás pozývame na púť do Medžugoria, známeho miesta modlitby v Bosne a Hercegovine. Počas púte sa zúčastníme na večernom duchovnom spoločenstve a navštívime komunity, ktoré sú ovocím modlitieb. Nebude chýbať ani kúpanie v mori. Cena púte je 190 eur, poplatok zahŕňa cestovné autobusom, ubytovanie na 4 noci, každý deň raňajky a večeru, spoločné poistenie. Nástup do autobusu: Námestie Pruské a Bratislava. Prihlášky sú do 15. apríla 2019 dostupné na webovej stránke www.misijnediela.sk. Duchovný sprievod Ivan Kňaze. Medžugorie je vyhľadávané miesto modlitby. Snímka: Shutterstock

Misijná púť detí 2019 Pápežské misijné diela, eRko a Farnosť Rajecká Lesná pozývajú 11. mája 2019 koledníkov Dobrej noviny, ale aj ostatné deti spoločne s kňazmi na púť detí do Rajeckej Lesnej. Obetným darom, ktorý je určený pre charitu v Žiline, je konzerva. Misijným koláčom bude príležitosť pomôcť konkrétnej farnosti v Afrike. Bližšie informácie a program budú začiatkom apríla dostupné na www.erko.sk. Na májové misijné púte prichádzajú tradične koledníci Dobrej noviny so svojimi kňazmi. Snímka: Lukáš Bjaloň

Seminár o evanjelizácii pre kňazov Pozývame na seminár o evanjelizácii vo farnosti, ktorý sa uskutoční v dňoch 13. až 15. októbra 2019 v Rodinkove v Belušských Slatinách. Viac informácií a program na www.misijnediela.sk.

Pozvánky | 29


Recept

Krížovka VODOROVNE: 1. Mužské meno – ženské meno – chvejú. 2. Americký štát – plastická látka – eso. 3. Radio Frequency Systems – skackala – plošné miery. 4. Japonský prístav – olej (angl.) – brazílska oblasť. 5. Zastaviť koňa – pane (angl.) – zn. joule – oslavná báseň – priateľ (fr.). 6. Duša (lat.) – anglický (skr.) – indiánsky čln. 7. Východoslovenská obec. 8. Približne – veslujú – nie (maď.). 9. Historická ulica v Bratislave. ZVISLE: A. 3. ČASŤ TAJNIČKY – pohrebná hostina. B. Sovietske Rusko – časti tváre. C. Tal. renesančný architekt – švihaj. D. Hlina – Harvard Kennedy School – rím. 1001 – detský pozdrav. E. Vezmi si – Obchodná akadémia – hlas osla – vládca v starom Rusku. F. Spevácka galéria v kostole – česká kresťansko-demokratická strana. G. 1. ČASŤ TAJNIČKY – Liptovská Kokava. H. Zhoda, podobnosť – Open Universitus Australia. I. Ukaz. zámeno – 2x rím. 50 – ŠPZ Dolný Kubín – Ľudová jednota Bardejov. J. Televízna sieť v Rusku – autobazár – české mesto – pán (maď.). K. Kozácky náčelník – mesto v Iraku. L. Náhlim – tamten. M. 2. ČASŤ TAJNIČKY – meno peruánskej speváčky Sumac.

Bramboračka Bramboračka má mnoho regionálnych variácií a patrí medzi stálice českej kuchyne. Hoci ide na prvý pohľad o zeleninovú polievku s  hríbmi, obsahuje dve ingrediencie, ktoré jej dávajú nezameniteľnú chuť – majorán a maslo. Potrebujeme: 100 g masla, dve hrste pokrájaných čerstvých hríbov alebo hrsť sušených, cibuľu, cesnak, tanier nakrájanej koreňovej zeleniny (mrkva, petržlen, zeler), 2 až 3 väčšie zemiaky pokrájané na kúsky, soľ, rascu, majoránku, hladkú múku, petržlenovú vňať, bobkový list. V hrnci speníme na masle cibuľu, pridáme hríby, zemiaky a zaprášime múkou. Zalejeme vodou, necháme zovrieť a  varíme na miernom ohni. Po desiatich minútach pridáme nakrájanú koreňovú zeleninu a varíme ďalších desať minút. Dochutíme soľou, rascou, bobkovým listom a čiernym korením. Nakoniec pridáme hrsť majoránu, prelisovaný cesnak a  nakrájanú petržlenovú vňať. Ak uvaríme bramboračku deň vopred, bude chutiť ešte lepšie. Dobrú chuť! 30 | Recept a krížovka

Tajnička krížovky v minulom čísle skrývala výrok sv. Jána Pavla II.: „Naša Cirkev katolícka je misionárska.“ Knihu pápeža Františka a Marca Pozzu Otče náš, ktorú venoval Spolok svätého Vojtecha, získavajú: Jana Š. z Rosiny, Margita L. z Valaskej Dubovej a Daniela K. z Rajca. Výhercom srdečne blahoželáme! A

B

C

D

E

F

G

H

I

J

K

L

M

1 2 3 4 5 6 7 8 9

POMÔCKY: LAMIM, ANÁ, autor: M. MARTIN

Správne znenie tajničky pošlite do 30. júna 2019 poštou na adresu: Pápežské misijné diela, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, alebo e-mailom na: info@ misijnediela.sk, do predmetu uveďte heslo Krížovka. Súťaž bude ukončená 31. augusta 2019. Traja vyžrebovaní výhercovia získajú knihu Pavla Rankova Legenda o jazyku, ktorú venoval Slovart. Do žrebovania budú zaradené iba tie správne odpovede, na ktorých bude uvedená kompletná poštová adresa odosielateľa. Vaše osobné údaje budú v redakcii vydavateľa Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, po skončení súťaže do 30 dní zlikvidované v  súlade s  Nariadením Európskeho parlamentu a  Rady EÚ 2016/679 zo dňa 27. 4. 2016 o ochrane osobných údajov (GDPR). Do súťaže sa môže prihlásiť iba osoba staršia ako 16 rokov. Zapojením sa do súťaže a odoslaním správnej odpovede na adresu Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, alebo e-mailom na info@misijnediela.sk udeľujete súhlas so spracovaním vašich osobných údajov za účelom účasti v súťaži a s podmienkami súťaže (zaslanie odmeny, respektíve kontaktovanie z dôvodu výhry).


Pavol Rankov Legenda o jazyku

Louis de Wohl Božia pevnosť

Maria Dutli-Rutishauserová Svätý Mikuláš z Flüe

O SVÄTOM BENEDIKTOVI Z NURSIE

Najnovší román slovenského autora Pavla Rankova rozpráva o osude štvorice spolužiakov Táne, Tomáša, Martina a Kláry, ktorí v roku 1972 začínajú študovať históriu na Karlovej univerzite v Prahe. Na jednom zo seminárov skúmajú život obľúbeného českého svätca Jána Nepomuckého a sú zvedaví na výsledky najnovších vedeckých výskumov. Slovart, Bratislava 2018 Získajú traja lúštitelia krížovky.

Pútavý román historicky presne približuje príbeh svätého Benedikta (480 – 547) a búrlivej doby, v ktorej žil. Autor predstavuje Benedikta a jeho prvých spoločníkov, ktorí sa stávajú piliermi rodiaceho sa západoeurópskeho mníšstva. V knihe spoznávame všetky miesta Benediktovho pôsobenia, jeho prvých žiakov, ale aj jeho zázraky a silu v boji proti mocnostiam zla v zanikajúcom pohanstve.

Strhujúci román o živote sv. Mikuláša z Flüe podáva obraz človeka, ktorého povolanie je jedinečné. Mohlo sa však naplno rozvinúť vďaka jeho obetavej žene Dorotei, ktorá dokonale rešpektovala svojho muža a bola presvedčená, že cez neho sa aj jej prihovára Boh a zjavuje jej svoju vôľu. Svätý Ján Pavol  II. vyzdvihol osobnosť Dorotey, keď povedal, že jej svätosť nebola o nič menšia ako svätosť jej muža.

Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2019

Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2019

Ruženec, ktorý pomáha Objednajte si ružence a pomôžte svojím príspevkom misiám. Ružencov si môžete objednať aj viac a ponúknuť ich vo svojom okolí. Ružence vám pošleme poštou aj so šekom, ktorým môžete poslať príspevok na misie. Ružence sú nepredajné. V  ponuke

je ruženec v slovenských farbách (biela, modrá, červená), veľký misijný ruženec (farby piatich kontinentov) a malý desiatkový ruženec. Napíšte nám adresu a počet kusov ružencov na info@misijnediela.sk.

31


Založte misijné spoločenstvo Pápežských misijných diel Biblická vízia

„Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Mt 18,20.

Cieľ

Chceme sa modliť spolu so Svätým Otcom na jeho úmysly a za Slovensko, za misijné krajiny sveta, deti, vnukov, rodiny. Myslime pri tom na potreby Pápežských misijných diel (PMD). Spoločenstvo je darom Ducha Svätého a je požehnaním pre každého člena.

Pravidlá

Misijné spoločenstvo má svojho vedúceho a od 2 do 12 členov vrátane vedúceho. Spoločenstvo sa stretáva raz za mesiac. Modlitba prebieha podľa zaslaného postupu a komunikácie PMD so spoločenstvom prostredníctvom vedúceho spoločenstva. Po prvom stretnutí si spoločenstvo zvolí patróna, podľa ktorého bude pomenované. Napríklad: misijné spoločenstvo PMD svätého Augustína. Základom je modlitba ruženca.

PRIHLÁŠKA Meno a priezvisko vedúceho spoločenstva: Adresa vedúceho spoločenstva: PSČ: E-mailová adresa:

Telefónne číslo:

Počet členov (môže sa meniť): Svätec patrón spoločenstva (ak ešte nemáte vybraného, nemusíte písať):

Súhlasím so spracovaním osobných údajov s cieľom členstva v Pápežských misijných dielach a registrácie misijného spoločenstva. Po udelení súhlasu budú moje osobné údaje spracovávané výlučne s cieľom členstva v Pápežských misijných dielach a registrácie misijného spoločenstva. Osobné údaje nebudú poskytované žiadnej tretej strane. Svoj súhlas môžem kedykoľvek odvolať na info@misijnediela.sk. Vyhlasujem, že som dovŕšil 16 rokov veku.

www.misijnediela.sk

Profile for PMD

Svetové misie 1/2019  

Svetové misie 1/2019  

Advertisement