Svetové misie II/2022

Page 1

2/2022svetovédielamisijnépápežské misie Cirkev v Kambodži je ako malé stádo O výzvach pastorácie v skúšanej krajine 19 – 22 Červené besnenie 23 – 25 Ako Kambodžu zničil Pol Potov režim Budete mi svedkami 8 Podnety na Misijnú nedeľu 2022

PodportehladujúcedetivAfrike pápež ské dmisijnéiela objednávky na: www.misijnediela.sk 2 eurá 1 euro SvätýČokoládaMikulášČokoládaSladkápomoc Shutterstocksnímka:

Nepredajné. Kontakt: Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, tel.: 02/5296 4916 (pracovné dni 9.00 – 17.00), e-mail: info@misijnediela.sk Číslo účtu: IBAN SK6531000000004000256602 PosolstvoZoÚvodníkObsah3životaPMDnaSvetový deň misií 4 – 6 Spravodajstvo 6 – 7 Misijná nedeľa 8 Misijné zrnká 9 Duchovná kvapka 10 Podporené projekty PMD 10 – 12 Adopcia seminaristov 13 TÉMA RozhovorKABODŽAs riaditeľom PMD v Kambodži 16 – 18 Neboj sa, malé stádo 19 – 20 Farnosť otvorená pre všetkých 21 – 22 Červené besnenie 23 – 25 Kráľovstvo zrodené z vody a krvi 26 – 27 Kambodža v obrazoch 28 – 29 Kambodžskí mučeníci 30 Pod ochranou usmiatej Madony 31 – 32 Skutočný príbeh 33 INŠPIRÁCIE A ODDYCH Recepty z kmérskej kuchyne 34 – 35 Misijný e-shop 36 – 37 Krížovka 38 Ivan Kňaze na misijnej ceste v Kambodži v roku 2022. Snímka: archív PMD 3

Milí priatelia misií, Kambodža je veľmi skúšaná krajina v juhovýchodnej Ázii, kto rú v 70. rokoch minulého storočia zasiahla tragédia vraždenia a od vtedy prežíva neustále znovuzrodenie. Počas našej návštevy sme spoznali autentický život kresťanov, ktorých nie je v krajine ani pol percenta, ale o to viac sú kvasom pre ľudí naokolo. Fascinovalo ma, ako kňazi spolu s kresťanmi pomáhajú tým najchudobnejším, pričom väčšina z nich sú budhisti. Nepresviedča jú ich o svojej kresťanskej viere, ale vydávajú svedectvo lásky, kto ré ich oslovuje. Ľudia sa začínajú pýtať, prečo to robia, aký majú motív. Odpoveďou kresťanov je láska, ktorá iných privádza k vie re. V chudobnej časti sme stretli ženu, ktorá sa už stala kresťan kou. Je veľmi radostná a pozýva ľudí v okolí na modlitbu ruženca. V jednom zo slumov na okraji Phnom Penha sme prežili svä tú omšu v jednoduchom kostolíku. Môj prvý pohľad smeroval na obetný stôl, ktorý bol veľmi nízky, nemal ani meter. V Kambodži je kultúrnou tradíciou chodiť do kostola aj do príbytkov naboso a se dieť na zemi. Aj kňaz počas svätej omše sedí, aby bol bližšie k ľu ďom. Hoci sme boli vo veľmi chudobnej štvrti, ľudia nám po svätej omši pripravili veľmi chutné jedlo. Dostali sme polievku s ryžou, čo je v Kambodži najčastejší pokrm a, samozrejme, primerane až neprimeraneKambodžaštipľavý.jekrajina, za ktorú sa budeme modliť počas Misij nej nedele 23. októbra 2022. V tento deň sa vo všetkých kostoloch sveta koná zbierka na misie, u nás na Slovensku môžete prispieť predovšetkým na Kambodžu. „Budete mi svedkami“ (Sk 1, 8) znie hlavná myšlienka, ktorú určil pápež František na tento deň. Reál ne ju uskutočňujú kresťania v Kambodži. Misia sa začína tebou a mnou. Tu a teraz. Nielen venovaním daru našim bratom a sestrám. Začína sa skôr tým, že máme vnú tornú radosť z toho, že sme kresťania. A že slobodne a radost ne vyznávame svoje kresťanstvo. Nech nás v tom Pán posilňuje. Aj s vami chceme vytvárať sociálnu sieť modlitby a pomoci. Staň te sa jej súčasťou. Ivan Kňaze, riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku Svetové misie vydávajú dvakrát ročne Pápežské misijné diela na Slovensku, IČO: 30806976, dátum vydania: september 2022, ročník: 29 Zodpovedná redaktorka: Martina Grochálová Zostavili: Ivan Kňaze, Lucia Balogová, Jana Palkovičová, Martin Farbák, Lenka Špániková. Dizajn: Jozef Mak. Sadzba: Viva Design, s. r. o. Snímka na obálke: Ivan Kňaze. Tlač: KO & KA, spol. s r. o. ISSN 1336-1074, evidenčné číslo: EV3088/09

Budete mi svedkami

Otca

Kristova Cirkev bola, je a vždy bude „vychádzajúca“ k novým geo grafickým, sociálnym a existenciálnym horizontom, do okrajových miest a ľudských situácií, aby vydávala sve 4 | Misijné posolstvo

Od učeníkov sa tiež žiada, aby svoj osobný život žili v znamení misií: Ježiš ich posiela do sveta nielen pre to, aby misie plnili , ale aj, a predo všetkým preto, aby žili poslanie, kto ré im bolo zverené; nielen preto, aby vydávali svedectvo, ale aj, a predo všetkým preto, aby boli Kristovými svedkami. Ako hovorí apoštol Pavol skutočne dojímavými slovami: „Stá le nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život“ (2 Kor 4, 10). Podstatou misií je totiž svedčiť o Kristovi, to znamená o jeho živote, utrpení, smrti a zmŕt vychvstaní z lásky k Otcovi a k ľud stvu. Nie náhodou apoštoli hľadali náhradu za Judáša medzi tými, ktorí boli tak ako oni svedkami jeho zmŕt vychvstania (porov. Sk 1, 22). Pokiaľ ide o kresťanské svedec tvo, stále ostáva v platnosti to, čo konštatoval sv. Pavol VI.: „Dnešný človek počúva radšej svedkov než učiteľov, a tých počúva len vtedy, ak sú zároveň svedkami“ (Evangelii nun tiandi , 41). Preto je pre odovzdávanie viery podstatné svedectvo evanje liového života kresťanov. Na druhej strane, povinnosť ohlasovať Kristo vu osobu a jeho poslanie je rovnako nevyhnutná.Pretosú pri evanjelizácii neroz lučne spojené príklad kresťanského života a ohlasovanie Krista. Jedno slúži druhému. Sú to dve pľúca, kto rými musí dýchať každé spoločen stvo, ak má byť misionárske. Toto úplné, dôsledné a radostné svedec tvo o Kristovi bude určite aj v treťom tisícročí príťažlivou silou pre rast Cirkvi. Preto všetkých vyzývam, aby znovu získali odvahu, priamosť a pa réziu ( parresia – smelosť verejného prejavu, reči, vyznania) prvých kres ťanov a svedčili o Kristovi slovami a skutkami v každej oblasti života. Trvalá aktuálnosť Keď zmŕtvychvstalý Pán vyzý va učeníkov, aby boli jeho svedkami, oznamuje im, kde budú toto poslanie plniť: „V Jeruzaleme i v celej Judei aj v Sa márii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8). Jasne sa tu ukazuje univerzálny cha rakter misijného poslania učeníkov. Niečo podobné sa odohráva aj v dnešnej dobe. V dôsledku nábo ženského prenasledovania, vojen a násilia sú mnohí kresťania nútení utiecť zo svojho domova do iných kra jín. Sme vďační týmto bratom a ses trám, že sa neuzatvárajú vo svo jom utrpení, ale svedčia o Kristovi a Božej láske v tých krajinách, kto ré ich prijímajú. Na to ich vyzýva aj sv. Pavol VI., keď hovorí o „zodpoved nosti, ktorú majú kresťania, prisťa hovalci v cudzích krajinách“ (Evange lii nuntiandi , 21). V skutočnosti čoraz častejšie zažívame, ako prítomnosť rôznych národností obohacuje vý zor farností a robí ich univerzálnejší mi, katolíckejšími. Preto je pastorač ná starostlivosť o migrantov misijnou činnosťou, ktorá by sa nemala za nedbávať a ktorá môže pomôcť aj miestnym veriacim objaviť radosť z kresťanskej viery, ktorú prijali.

Posolstvo Svätého Františkana Svetový deň misií 2022

týchto troch kľúčových výrazoch, ktoré sumarizu jú tri piliere života a poslania apoš tolov: „Budete mi svedkami,“ „až po samý kraj zeme“ a „dostanete silu“ Ducha Svätého. Povolanie všetkých kresťanov To je ústredný bod, samotné jadro Ježišovho učenia adresované ho učeníkom. Všetci učeníci budú Ježišovými svedkami vďaka Duchu Svätému, ktorého prijmú: teda sta nú sa nimi prostredníctvom milosti. Kamkoľvek pôjdu, kdekoľvek budú. Tak ako je Kristus prvým poslaným, teda Otcovým misionárom (porov. Jn 20, 21), a ako taký jeho „verným sved kom“ (porov. Zjv 1, 5), tak aj každý kresťan je povolaný stať sa misioná rom a Kristovým svedkom. A Cirkev, spoločenstvo Kristových učeníkov, nemá iné poslanie než evanjelizo vať svet, v ktorom vydáva svedectvo o Kristovi. Identitou Cirkvi je evan jelizovať.

Drahí bratia a sestry, tieto slová sú súčasťou posledného rozhovoru zmŕtvychvstalého Ježiša s jeho učeníkmi predtým než vstúpil do neba, ako sa píše v  Skutkoch apoštolov: „Keď na vás zostúpi Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme“ (1, 8). Zároveň sú témou Svetového dňa misií 2022, ktorý nám má kaž doročne pomôcť znovu si uvedomiť, že Cirkev je zo svojej povahy misijná. Tento rok nám ponúka aj príležitosť pripomenúť si niekoľko udalostí dô ležitých pre život a misie Cirkvi: za loženie Kongregácie de propaganda fide – dnešnej Kongregácie pre evan jelizáciu národov – pred 400 rokmi a založenie Misijného diela šírenia pred 200 rokmi. Tieto boli spolu s Mi sijným dielom detí a Misijným dielom sv. Petra apoštola pred 100 rokmi uznané za Pristavme„pápežské“.sapri

5

výročiach tohto roku. Zriadenie Svä tej kongregácie de propaganda fide v roku 1622 bolo vedené túžbou pod poriť misie na nových územiach. Ten istý Duch, ktorý vedie uni verzálnu Cirkev, inšpiruje aj jednodu chých mužov a ženy pre mimoriadne misie. Tak sa stalo, že istá francúzska dievčina, Paulína Jaricotová založila presne pred 200 rokmi Združenie ší renia viery; jej blahorečenie budeme sláviť v tomto jubilejnom roku. Hoci žila v ťažkých podmienkach, pred sa prijala Božie vnuknutie a vytvori la sieť modlitieb a zbierok pre misio nárov, aby sa aj veriaci mohli aktívne podieľať na misiách „až po samý kraj zeme“. Z tejto geniálnej myšlienky sa zrodil svetový deň misií, ktorý každo ročne slávime, pričom zbierka v ten to deň je vo všetkých spoločenstvách určená pre celosvetový fond, ktorým pápež podporuje misijnú činnosť.

„Prítomnosť rôznych národností obohacuje výzor farností a robí ich katolíckejšími."univerzálnejšími, Snímka: Shutterstock dectvo o Kristovi a jeho láske ku všet kým mužom a ženám zo všetkých národov, kultúr, spoločenských sta vov. V tejto súvislosti by som chcel s vďakou pripomenúť mnohých misionárov, ktorí celý život venovali tomu, aby „vychádzali“ zo seba a stelesňova li Kristovu lásku voči mnohým bratom sa sestrám, s ktorými sa stretávali. Nechať sa posilňovať Duchom Svätým Keď zmŕtvychvstalý Kristus oznámil učeníkom ich poslanie stať sa jeho svedkami, sľúbil im aj milosť, aby mohli niesť túto veľkú zodpoved nosť: „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1,Tak8). ako „nik nemôže povedať, Je žiš je Pánʻ, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3), ani nijaký kresťan nemôže vydať plné a pravé svedectvo o Kris tovi Pánovi bez vnuknutia a pomoci Ducha. Preto je každý Kristov misionársky učeník povolaný uvedomiť si zásadný význam pôsobenia Ducha Svätého, žiť s ním v každodennom ži vote a neustále od neho prijímať silu a inšpiráciu.Vosvetle pôsobenia Ducha Svä tého chceme uvažovať aj o misijných

V tejto súvislosti chcem pripome núť aj francúzskeho biskupa Charlesa de Forbin-Jansona, ktorý založil Misij né dielo detí, aby podporil misie medzi deťmi, pod heslom „deti evanjelizujú deti; deti sa modlia za deti; deti po máhajú deťom v celom svete“; a tiež Jeanne Bigardovú, ktorá založila Mi sijné dielo sv. Petra, apoštola, na pod poru seminaristov a kňazov v misij ných krajinách. Tieto tri misijné diela boli presne pred sto rokmi uznané za „pápežské“. A tiež na základe vnuk nutia a pod vedením Ducha Svätého blahoslavený Paolo Manna, ktorý sa narodil približne pred 150 rokmi, za ložil terajšiu Pápežskú misijnú úniu na zvyšovanie citlivosti voči misiám a na oživenie misijného poslania kňa zov, rehoľníkov a rehoľníčok a celého BožiehoDrahíľudu.bratia a sestry, naďalej sní vam o tom, že celá Cirkev bude misio nárska a že nastane nová éra misijnej činnosti kresťanských spoločenstiev. A s Mojžišom opakujem jeho želanie pre Boží ľud na ceste: „Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov!“ (Nm 11, 29). Áno, nech sme v Cirkvi všetci tým, čím už sme skrze krst: Pánový mi prorokmi, svedkami, misionármi! So silou Ducha Svätého a až na samý kraj zeme. Mária, Kráľovná misií, oro duj sa nás! Rím pri sv. Jánovi v Lateráne 6. januára 2022, na sviatok Zjavenia Pána. Z taliančiny preložila Mária Spišiaková. Krátené. Misijné posolstvo |

Koncert na Butkove V skalnom sanktuáriu Božieho mi losrdenstva na vrchu Butkov sa 29. júla 2022 uskutočnil benefičný koncert na podporu misijných pro jektov Pápežských misijných diel (PMD). V duchovnom a kultúrnom programe vystúpila kapela Kandrá čovci s Monikou Kandráčovou a heli gonkárka Vlasta Mudríková. Počas koncertu a v stánku PMD sa vyzbieralo 20 182,80 eur. Uvedenou sumou podporia Pápežské misijné diela na Slovensku projekty pre deti v Ugande, Rwande a Keni. Na koncerte sa zúčastnil aj riadi teľ Pápežských misijných diel na Srí Lanke Basil Rohan Fernando. PMD vyjadrili poďakovanie všetkým účastníkom koncertu, zvlášť nadácii AGAPA a Považským cementárňam v Ladcoch za organizačné zabezpe čenie, dopravu a technickú podporu.–IK–Generálne zhromaždenie Od 16. do 23. mája 2022 sa pri príle žitosti blahorečenia Paulíny Jaricoto vej, zakladateľky Misijného diela pre šírenie viery, konalo vo francúzskom meste Lyon generálne zhromažde nie Pápežských misijných diel. Slo vensko na ňom reprezentoval národ ný riaditeľ Ivan Kňaze.

Počas stretnutia 120 riaditeľov PMD schvaľovalo misijné projekty na ďalší rok a oboznámilo sa so správami jed notlivých krajín, do ktorých smero vala podpora. Nasledovala návšteva Arsu a účasť na blahorečení Paulíny Jaricotovej. Na snímke prefekt Kon gregácie pre evanjelizáciu národov Luis Antonio Tagle. – PMD –Misijná skúsenosť v Rwande Od 20. mája do 10. júna 2022 sa ko ordinátorka Pápežských misijných diel na Slovensku Lucia Balogová (na snímke) zúčastnila na projek tovej ceste v Rwande. Cieľom cesty bola návšteva a monitoring projek tov, ktoré podporujú Pápežské misij né diela v tejto krajine. Zázemie na pobyt pripravil slovenský misionár Vlastimil Chovanec, ktorý vedie v meste Nyanza Centrum sväté ho Antona. Tomuto projektu sa zo Slo venska poskytuje dlhodobá podpora.–RED –Misijná púť detí plná radosti Už devätnásty raz sa 14. mája 2022 v Rajeckej Lesnej uskutočnila Misij ná púť detí, ktorú organizujú eRkoHnutie kresťanských spoločenstiev detí, Dobrá novina a Misijné dielo detí. Prvýkrát sa Misijná púť detí v Rajec kej Lesnej uskutočnila v roku 2002 a odvtedy sa k nej pripojili ďalšie pútnické miesta – Levoča, Marianka Hlavnýmia Obišovce.bodmi programu v Rajec

Snímky: archív PMD

6 | Spravodajstvo

kej Lesnej bola svätá omša s bisku pom Tomášom Galisom (na snímke), putovanie, katechéza a stretnutia s misionármi. Kaplnka svätej Anny, slovenský betlehem, kalvária, kríž, kaplnka Panny Márie Lurdskej – to sú miesta, kam deti putovali spoloč ne vo svojich skupinách. Na každom mieste ich čakala krátka modlitba. Deti sa stretli aj s misionárom Tho masom Tulungom, SVD, z Indonézie. Deti poslali z púte svojim kňazom, rodičom a kamarátom 316 pohľad níc. – PMD –Európska Misijnéhokonferenciadieladetí

Konferencia, na ktorej sa za PMD zú častnil Martin Farbák, sa koná kaž dé dva roky a stretávajú sa na nej ná rodné zastúpenia Misijných diel detí v Európe. Cieľom konferencie je vzá jomná inšpirácia v oblasti pastorácie detí a v podpore ich misijného nad šenia. Pri tejto príležitosti vyjadrila podporu novozaloženému dielu na Slovensku aj generálna sekretárka Misijného diela detí vo Vatikáne ses tra Roberta Tremarelliová (na sním ke s Martinom Farbákom). Vo svojom odkaze poďakovala všetkým deťom na Slovensku, ktoré sú ochotné spá jať sa v modlitbe s ostatnými deťmi v chudobných krajinách, a zdôraznila dôležitosť aktívneho misijného nad šenia pre Cirkev.

Navštívte nás Tím PMD pracuje v Bratislave, kde spoločne slávi sväté omše za vás všetkých podporovateľov v kaplnke Pápežských misijných diel. Na náv števu vás pozývame v pracovných dňoch od 9.00 do 11.00 alebo popo ludní od 13.00 do 16. 00. Pozrieť si môžete výstavu darov, kto ré dostával na svojich misijných ces tách kardinál Jozef Tomko či predme ty z nášho e-shopu. V kaplnke máte

možnosť pomodliť sa za misie a mi sionárov z celého sveta. Dom PMD (na snímke) sa nachádza na adrese Lazaretská 32. Je to žltá budova na rohu Lazaretskej ulice a Jakubovho Aknámestia.chcete zapísať sväté omše alebo odovzdať milodar na misijné diela pá peža Františka, môžete tak urobiť aj pri tejto návšteve. Možné sú aj úhra dy kartou. Snímky: archív PMD

7Spravodajstvo | Stánok PMD na púti v Levoči Výjazdová v Pominovciporada Svadba kolegyne Lenky a Daniela Somárik v Kambodži Náš misijný tím pripravil na Vianoce koledu. Počas Vianoc si ju môžete pozrieť na youtubovom kanáli PMD. Malý misionár Do akcie Malý misionár sa zapája vo farnostiach 25 000 detí. Slovensko navštívil Basil Rohan Fernando, riaditeľ PMD na Srí Lanke Vianočná koleda

Aby sme nahliadli do rôznych kútov svetovej Cirkvi, každý rok vyberieme inú cieľovú krajinu. V tomto roku sme si zvolili Kambodžu, kde sme v apríli navštívili mnohé podporované pro jekty. Krajina ešte aj v súčasnosti trpí dôsledkami krvavej genocídy, mno hé zranenia stále spôsobujú výbuchy nášľapných mín. Na plagáte Misijnej nedele je mladý chlapec Chen, ktorému amputovali nohy po tom, ako v jeho blízkosti vy buchla jedna z takýchto mín. Mal vte dy len 16 rokov. Nový život S dvomi mladšími bratmi sa vybrali hľadať bambusové výhonky. Kráča li cez les a potom hore kopcom, kto rý hraničil s ich pozemkom. Túto ces tu dobre poznali. Nanešťastie práve vtedy vybuchla mína a Chena pripra vila o obe nohy. Keď sa prebudil v ne mocnici, uvedomil si, že jeho život už nikdy nebude taký ako predtým. Po ciťoval úplnú beznádej, vedel, že jeho možnosti budú odteraz veľmi obme dzené. Mal veľký strach z budúcnos ti a trápil sa, ale vďaka Centru Arrupe dostal možnosť vzdelávať sa a začať pracovať na svojej budúcnosti. Chena hneď po jeho úraze spojili s biskupom Enriquem Figaredom Al vargonzalezom a s pracovníkmi cen tra. Centrum Arrupe spolupracuje s miestnymi nemocnicami a pomá ha ľuďom so zdravotným postihnu tím pri hľadaní bezpečného domo va, umožňuje im prístup k vzdelaniu a k pracovným príležitostiam, kto ré sú pre nich obrovskou pomocou. O pomoci centra Chen povedal: „Je to, akoby som dostal nový život.“ Myslime na iných Cieľom zbierky v našich kostoloch na Misijnú nedeľu je podporiť prá cu Cirkvi v Kambodži, ktorá sa stará o ľudí zmrzačených nášľapnými mí nami a o ľudí so zdravotnými ťažkos ťami. Vďaka pomoci z prostriedkov zbierky budú môcť žiť plnohodnot ný Misijnouživot. nedeľou slávime celosveto vú rodinu – Cirkev. Pripojme sa v ne deľu 23. októbra 2022 k miliónom katolíkov vzájomnou modlitbou. Ne chajme sa obohatiť darmi iných náro dov a sami podporme tých, ktorí žijú oveľa ťažšie ako my na Slovensku. Ak sa rozhodnete pomôcť finančne, mô žete tak urobiť vo svojom kostole na Misijnú nedeľu 23. októbra. Veľká vďaka za vašu pomoc. Ivan Kňaze, národný riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku 8 | Misijná nedeľa Krátke filmy z Kamodže si môžete pozrieť na youtubovom kanáli Pápežských misijných diel. „Budete mi svedkami“ (Sk 1, 8) www.misijnediela.sk

V mene pápeža Františka sa 23. októbra 2022 celá Cirkev stretáva, aby sa modlila a pomáhala. Svetový deň misií – Misijná nedeľa je najväčšou akciou solidarity na svete. V každom kostole myslíme na celú Cirkev a hlavne na tých, ktorí sa majú oveľa horšie ako my.

Misijnápápežskémisijnédiela nedeľa 23. októbra 2022

Svedčiť

až po samý kraj zeme

tisíce projektov – ide o pomoc deťom ulice, o výstavbu a prevádzku škôl, o vrty studní, stravovacie programy, zdra votnú starostlivosť, nutričné progra my pre podvyživené deti, o nákup liekov, hygienu detí a o liečbu ich bež ných i závažných ochorení. Desiatky spoločenstiev Na Slovensku vzniklo doteraz 280 spoločenstiev detí s názvom misijné zrnko. Každé misijné zrnko má svojho vedúceho, celkovo sa do iniciatívy za pojilo už 2 104 detí. Ďakujeme za po zdravy a fotografie, za všetky vyberá me list z považskej Bystrice. „Srdečne zdravíme z Považskej Bystri ce. Poštou sme od vás dostali všetko misijné m sijné dielo detí

MENÍME AKREATÍVNESVETRADOSTNE na založenie Misijného zrnka. To bolo radosti! Všetky tri (moje dcéry Terez ka a Dáška a ja, Paulína) sme žasli nad nádhernými obrázkami a vašimi krásnymi slovami. Ďakujeme, že mô žeme byť s vami spojené. Ako názov nášho misijného zrnka sme vybrali Misijné zrnko blahoslavenej Paulíny Jaricotovej, keďže aj ja som Paulína a prihovárala som sa jej ešte minu lý rok. Vtedy som vôbec nevedela, že bude blahorečená, a namaľovala som detskú, ikonu‘ jej krásy.“

Bližšie informácie o Misijnom diele detí a o zapojení do Misijných zrniek sú na stránke www.misijnediela.sk Misijné zrnko sv. Filomény v Dohňanoch. Aktivity

PMD | 9

Ivan Kňaze, snímka: archív PMD Na sviatok Zvestovania Pána 25. marca 2022 Pápežské misijné diela na Slovensku zverejnili výzvu na zakladanie spoločenstiev detí s názvom Misijné zrnko.

Misijné zrnká začínajú rásť

Slovenské deti sa môžu stať členmi Misijného diela detí a pomáhať mod litbou a konkrétnou pomocou svoj im rovesníkom v misijných krajinách v duchu hesla Deti pomáhajú deťom . Misijné zrnko detí sprevádza vedú ci animátor, katechéta, rodič alebo kňaz. Stretáva sa raz za dva týždne, pričom má najmenej dvoch a najviac 12 členov. Aj sv. Terézia Misijné zrnko môže vzniknúť vo far nosti, v škole alebo v rodine. Zverené je pod ochranu Dieťaťa Ježiša v Betle heme a členkou Misijného diela detí bola už ako osemročná aj svätá Teré zia Misijnéz Lisieux.dielo detí pôsobí v 120 kraji nách sveta a tento rok slávi sté vý ročie svojho vzniku. Jeho cieľom je priviesť deti celého sveta do spolo čenstva Cirkvi.Kristoms Ježišomv jehoV misijnýchkrajináchspravuje

Jana Palkovičová, Ivan Kňaze V roku 2022 podporili Pápežské misijné diela na Sloven sku (PMD) vďaka dobrodincom misijné krajiny v Afrike a Ázii celkovou sumou 2 227 219,45 eur. Cieľových kra jín podpory bolo štrnásť: Benin, Burkina Faso, Čad, India, Kambodža, Keňa, Madagaskar, Malawi, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, Senegal, Tanzánia, Thajsko a Togo.

Pomoc je organizovaná prostred níctvom Kongregácie pre evanjelizá ciu národov v Ríme a cez apoštolské nunciatúry v podporovaných kraji nách. Takto je zabezpečená pravidel ná i spravodlivá podpora a predovšet kým to, aby sa pomoc dostala k tým najchudobnejším v misijných farnos tiachKaždýa diecézach.milodar pomáha prispieť na výstavbu kostola, kaplnky či fary, na formáciu seminaristov, kateché tov alebo na opravu studne či ško ly pre stovky detí. Ďakujeme všet kým členom a darcom PMD za to, že pomáhajú napĺňať poslanie, kto ré zveril PMD Svätý Otec a to je ší renie evanjelia v misijných krajinách, Všetky podporené projekty sú zve rejnené na stránke misijnediela.sk. Niekoľko projektov uvádzame na ilustráciu. Benin 2 | Burkina Faso 11 | Čad 8 | India 23 | Kambodža 3 | Keňa 20 | Madagaskar 8 | Malawi 23 | Nigéria 9 | Pobrežie Slonoviny 8 | Senegal 9 | Tanzánia 17 | Thajsko 16 | Togo 20

mučeníkomkuModlitbakambodžským

10 | Duchovná kvapka

Pane Ježišu, ďakujeme ti, že si dal Kambodži vieru. Daj nám veriacich, ktorí budú nasledo vať živé evanjelium, kým sa niektorí z nich neodvážia zriecť seba samých, aby sa stali sved kami radostnej zvesti ako mu čeníci Joseph Chhmar Salas Prosímea spoločníci.ťa, ó, Pane, daj, nech dobre vedieme proces blaho rečenia mučeníkov Katolíckej cirkvi v Kambodži. Príkladný vzor Josepha Chhmara Salasa a spoločníkov nás povzbudzuje, aby sme boli svedkami evanje lia, a modlitby mučeníkov nám dávajú silu viesť verne a radost ne život viery. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Pápežské misijné diela podporili 177 projektov v Afrike a Ázii

Pápežské misijné diela sú najväčšou charitatívnou organizáciou na svete. Snímka z Rwandy: Lukáš Bjaloň KEŇA Diecéza: LODWAR Názov projektu: Domov sv. Jána Pavla II. Zodpovedný: o. Imo Donald Program: Ochrana života Prevádzka centra – nákup potravín, zdravotná starostlivosť, školské potre by. Domov sv. Jána Pavla II. poskytuje útočisko telesne postihnutým deťom v provincii Turkana. Cieľom projektu je zabezpečiť im pomoc a podporu. Ide o 300 detí. Príspevok Slovenska: 3 000 eur Diecéza: MARSABIT Názov projektu: Programy pomoci Zodpovedný: sr. Pauline Andrew Program: Ochrana života Zabezpečenie základných potrieb pre siroty a nechránené deti  – nákup ob lečenia, hygienických potrieb, po travín, liekov a školských pomôcok. Mnoho detí pochádza z chudobných rodín, rodičia sú často chorí na aids. Cieľom projektu je zabezpečiť zák ladné potreby pre núdzne deti. Ide o 80 detí. Príspevok Slovenska: 3 000 eur Názov projektu: Farnosť Panny Márie, Matky nádeje Zodpovedný: o. Reginald Mwanyasi Program: Kresťanská výchova Duchovná formácia – materiál a práca. Cieľom projektu je postaviť vo farnos ti multifunkčnú halu. Deti potrebujú miesto, kde by sa mohli venovať rôz nym aktivitám v rámci Misijného die la detí. Ide o 200 detí. Príspevok Slovenska: 17 000 eur MADAGASKAR Diecéza: AMBOSITRA Názov projektu: Škola sv. Michala v Soavine Zodpovedný: sr. Marie Adeline Sahondramalala Program: Školská výchova Vybudovanie školskej jedálne – nákup ryže, základných potravín a potrebné ho materiálu. Škola sa nachádza v de dine v chudobnej vidieckej oblasti, kde počet obyvateľov rastie. Deti nemajú možnosť najesť sa dosýta a v náročnom období pred novým zberom úrody, kedy sú predchádzajúce zásoby už vyčerpané, často odchádzajú zo školy. Ide o 580 detí. Príspevok Slovenska: 4 000 eur NIGÉRIA Diecéza: ONDO Názov projektu: Materská škola sv. Ľudovíta Zodpovedný: sr. Justina Ihechere Program: Školská výchova Vzdelávací projekt  – výstavba kaná la v areáli materskej školy sv. Ľudovíta v Akure. Vďaka kanálu bude bezpečným spôsobom presmerovaná rieka, ktorá preteká cez areál školy a ohrozuje živo ty malých škôlkarov. Ide o 1 000 detí. Príspevok Slovenska: 5 000 eur TANZÁNIA Diecéza: BUNDA Názov projektu: Vzdelávací program v Kasisi Zodpovedný: O. Nichodemus Ngassa Program: Školská výchova Výstavba dvoch školských tried – ma teriál a práca. Cieľom projektu je po staviť dve triedy pre materskú a zá kladnú školu v Kasisi vo farnosti Nansio. Deti v tejto oblasti potrebu jú školu. Ide o 42 detí. Príspevok Slovenska: 5 000 eur Diecéza: DAR-ES-SALAAM • Misijné dielo šírenia viery: 644 806,50 € • Misijné dielo deti: 817 234,25 € • Misijné dielo sv. apoštola Petra (podpora seminaristov): 765 178,70 €

Misijné projekty | 11

Názov projektu: Záchytné centrum pre deti Zodpovedný: sr. Michael Ammal Program: Ochrana života Nákup potravín, šatstva, zdravotníc keho materiálu, posteľnej bielizne a sietí proti moskytom. Cieľom pro jektu je vytvoriť primerané prostre die pre deti v záchytnom centre v Dar Es Salaam. Ide o 100 detí. Príspevok Slovenska: 5.000 eur MALAWI Diecéza: BLANTYRE Názov projektu: Ochrana životného prostredia Zodpovedný: o. Francis Kamia Tambala Program: Kresťanská výchova Podpora Detského dňa výsadby stro mov. Náklady na nákup 8 600 sade níc, priemyselných a organických hnojív, na dopravu atď. V súlade s vý zvou pápeža Františka v encyklike Laudato si‘ ustanovila arcidiecéza je den deň v decembri ako Detský deň výsadby stromov. Podujatie pomá ha deťom pochopiť, prečo je dôležité starať sa o životné prostredie a sadiť stromy vo svojich farnostiach a do movoch. Deti sa spolu s celou komu nitou zapoja aj do starostlivosti o vy sadené stromy. Ide o 25 800 detí. Príspevok Slovenska: 4 000 eur Diecéza: MZUZU Názov projektu: Centrum sv. Magdalény v Rumphi Zodpovedný: Sr. Ernestina Chirwa, Sestry svätého ruženca Program: Ochrana života Starostlivosť o zdravotne postihnu té deti a o siroty – náklady na stra vu, vodu, elektrinu, mzdy, generálne opravy, záhradnícke práce dopravu. Centrum poskytuje vzdelávanie de ťom z diecéz Mzuzu a Karonga, ktoré trpia zdravotným postihnutím v dô sledku mozgovej obrny, úrazu alebo poškodenia pri pôrode. Deti navšte vujú neďalekú základnú školu. Väčši na z nich pochádza z veľmi chudob ných rodín a zo vzdialených dedín, kde nie sú žiadne možnosti na kva litné vzdelávanie. Ide o 70 detí. Príspevok Slovenska: 5 000 eur Diecéza: ZOMBA Názov projektu: Klinika v Chaone Zodpovedný: O. Ernest Limbe, zdravotný animátor Program: Ochrana života Starostlivosť o deti mladšie ako 5 ro kov  – náklady na nákup potravín (ku kurice, fazule a sóje) a hnojív a na do pravu. V dôsledku zlej úrody je mnoho rodín chudobných. Deti mladšie ako päť rokov sú zraniteľné a nedostat kom potravín veľmi trpia. U mnohých z nich sa vyskytuje ťažký druh pod výživy – kwashiorkor, spôsobený ne dostatkom bielkovín v strave. Ďalšou závažnou chorobou u týchto detí je marazmus, ktorý vzniká v dôsledku chronickej podvýživy. Cieľom projek tu je zabezpečiť deťom stravu a zvýšiť tak ich hmotnosť. Ide o 10 000 detí. Príspevok Slovenska: 6 000 eur INDIA Diecéza: SIMLA-CHANDIGARH Názov projektu: Detský domov v Bathinde Zodpovedný: o. Vinod Sanjay Baa, Misijná spoločnosť sv. Františka Xaverského Program: Školská výchova Prevádzka detského domova – nákla dy na stravu a na rôzne aktivity. Deti sú siroty alebo pochádzajú z ekono micky veľmi zaostalých rodín, kto ré žijú vo vzdialených dedinách. Pre chudobu a chýbajúce základné ži votné potreby je väčšina detí núte ná opustiť školu po štvrtom ročníku. Ide o 37 detí. Príspevok Slovenska: 3 000 eur Diecéza: SRIKAKULAM Názov projektu: Kmeňový detský domov v Nallarayagude Zodpovedný: sr. Prabha, Malé Kristove sestry Program: Školská výchova Starostlivosť o dievčatá a chlapcov z kmeňového obyvateľstva  – nákla dy na stravu, lieky, elektrinu, knihy, školské poplatky a uniformy. Dedina Nallarayaguda pozostáva výlučne z príslušníkov kmeňa. Katolícki oby vatelia bývajú na vrcholoch kopcov alebo na ich úpätiach. Deti nemajú veľa možností na štúdium, podporu im poskytujú internáty nachádza júce sa v blízkosti škôl s kvalitným vzdelávaním. Ide o 90 detí.

Príspevok Slovenska: 4 500 eur KAMBODŽA Diecéza: KOMPONG-CHAM Názov projektu: Katolícke centrum starostlivosti o deti v Andong Chrohu Zodpovedný: P. Rose Yip Program: Predškolská výchova Podpora centra - náklady na stravu, hygienu, učebné pomôcky, zdravot nú starostlivosť a opravy. Cieľom centra je pomôcť rodičom a posta rať sa o ich deti, kým pracujú. Rodičia sú väčšinou pouliční predavači, roľ níci, vodiči motocyklových taxíkov a továrenskí robotníci. Centrum po skytuje deťom raňajky a obedy kaž dý deň. Ide o 30 detí. Príspevok Slovenska: 3 500 eur THAJSKO Diecéza: BANGKOK Názov projektu: Dcéry kresťanskej lásky v Lamlukke Zodpovedný: Sr. Maria Goretti Sathan Buakhan, DC Program: Ochrana života Podpora chudobných detí a detí mig rantov – náklady na stravu, hodnoto vé vzdelávanie, trénovanie zručností a rodinnú animáciu. Väčšina detí po chádza z rozvrátených rodín a z rodín migrantov, ktoré sú veľmi chudob né. Mnohé rodiny vyznávajú budhis tické a moslimské náboženstvo, ale sú otvorené medzináboženskej spo lupráci pri rozvojových aktivitách. Projekt zabezpečuje pre deti zák ladné potreby, zdravotnú starostli vosť a vzdelávanie a zároveň ponúka zdieľanie kresťanskej viery, duchov nú formáciu a prevenciu v oblasti drogovej závislosti, obchodovania s ľuďmi a prostitúcie. Ide o 80 detí. Príspevok Slovenska: 5 000 eur 12 | Misijné projekty

Lenka Balková Pápežské misijné diela na Slovensku v týchto dňoch intenzívne komunikujú s kňazskými seminármi v Benine, na Pobreží Slonoviny, v Burkine Faso, v Čade, v Togu, v Kongu, v Demokratickej republike Kongo, v Kamerune a Nigérii, ktoré podporujú v rámci programu Adopcia seminaristov. Celkovo si veriaci na diaľku adoptovali 1 327 bohoslovcov. Viac o projekte hovorí jeho koordinátorka LUCIA BALOGOVÁ (37).

V prvom rade som vďačná, že môžem robiť túto prácu. Sú to pre mňa ako by pootvorené dvere do iného sveta. Môžem nahliadnuť do toho, ako žije Cirkev v Afrike, ale aj do konkrétnych, osobných príbehov ľudí. Počas roka, čo tu pracujem, som prečítala veľ ké množstvo príbehov bohoslovcov, ktorí okrem iného vo svojich listoch opisujú, prečo sa chcú stať kňazmi, a to je pre mňa veľmi povzbudzujúce.

Ako vnímajú darcovia?seminaristovadopciuslovenskí

Na darcov čaká ešte dvesto bohoslovcov

Pri registrácii si môžete vybrať možnosť podporiť akéhokoľvek bohoslovca (v tom prípade vám nepošleme informácie o bohoslovcovi) alebo konkrétneho seminaristu (pošleme vám jeho údaje a fotografiu).

Bohoslovcov si môžu adoptovať jednotlivci, ale aj spoločenstvá. Adopcia zahŕňa modlitbu za bohoslovca a finančnú podporu vo výške 600 eur na jeden akademický rok. Finančná podpora môže byť: mesačná: 50 eur | ročná: 600 eur | celé štúdium (4 roky): 2 400 eur Aký význam má adopcia bohoslovcov a prečo Pápežské misijné diela na Slovensku organizujú podporu budúcich kňazov v Afrike? Keďže Cirkev je jedna veľká rodina, podporujeme nielen miestnu Cirkev na Slovensku, ktorá nám je blízka, ale tiež našich bratov a sestry v chu dobnejších krajinách v zahraničí, kto rí sú súčasťou jednej a tej istej Cirkvi. Kto a akým spôsobom sa môže zapojiť do adopcie bohoslovcov? Na adopciu sa môže prihlásiť kto koľvek, či už je to jednotlivec, rodi na alebo spoločenstvo, ktoré má zá ujem počas štyroch rokov finančne a duchovne podporovať seminaristu. Čo nasleduje po tom, keď niekto nahlási záujem o adopciu bohoslovca? Po vyplnení kontaktného formulára sa záujemcom spätne ozveme podľa ich preferencie e-mailom alebo listom, v ktorom vysvetlíme ďalší postup.

Podpora pokrýva polovicu nákladov na štúdium, ubytovanie a stravu v se minári. Ostatné náklady hradí diecéz ny biskup a iní zahraniční sponzori.

AKO SA ZAPOJIŤ?

Čo ak bohoslovec ukončí štúdium predčasne a zo seminára odíde? Žiaľ, stáva sa, že seminarista v prie behu formácie príde na to, že kňaz stvo nie je pre neho. Niekedy musí zo seminára odísť z rodinných dôvodov.

Pre mňa je veľkým povzbudením po stoj všetkých ľudí, ktorí majú cez nás adoptovaného seminaristu. Berú ho naozaj ako súčasť rodiny, je to akoby ich ďalší syn alebo súrodenec.

Čo pre teba znamená táto práca, vďaka ktorej môžu Slováci podporovať budúcich kňazov v Afrike?

Ak si chcete adoptovať bohoslovca, môžete sa zaregistrovať na webovej stránke www.misijnediela.sk.

V takomto prípade môže darca pod porovať iného seminaristu, pričom začať môže napríklad aj od druhého či tretieho ročníka.

Podrobnejšie informácie dostanete na e-mailovej adrese info@misijnediela.sk alebo telefonicky na čísle 02/529 64 916.

O duchovné povolanie je v afrických krajinách veľký záujem. Snímka: archív PMD

Snímka: Shutterstock PodmaniváKAMBODŽAkrajinana juhovýchode Ázie spája v sebe kráľovskú vznešenosť, ale aj bolestné rany. Stala sa domovom milých a priateľských Kmérov, ale aj Čamov, Vietnamcov a Číňanov. Návštevníkom ponúka prírodné krásy, vzácne pamiatky i nádherné pláže. Kresťania tvoria v budhistickej krajine necelé pol percento populácie, no Katolícka cirkev sa s láskou stará aj o svoje malé stádo. Stavia na prístupe k vzdelaniu a starostlivosti o najchudobnejších.

Misionár s kmérskym srdcom Martina Grochálová, snímky: Ivan Kňaze V občianskom preukaze má zapísanú kambodžskú národnosť hoci sa narodil v Thajsku a jeho rodina pochádza z Číny. Riaditeľ Pápežských misijných diel pre Laos a Kambodžu PAUL ROEUNG CHATSIREY (50) pracuje ako kňaz a misionár pre kambodžských katolíkov s obrovským zápalom. Otec Paul s hrdosťou vysvetľuje, že vo farnosti sv. Jozefa bude čoskoro stáť nový kostol.

Stali ste sa misionárom v krajine, kde je veľmi málo katolíkov. Čo vás k tomu viedlo?

Po skončení štúdia filozofie v roku 1998 som mal možnosť navštíviť roz ličné miesta mimo našej diecézy vrá tane Kambodže. Boli sme prvá sku pina thajských bohoslovcov, ktorá prišla do tejto skúšanej krajiny, kde ešte v tom čase nebol úplný mier, stá le trvala občianska vojna. Bol to veľ ký rozdiel oproti tomu, čo sme zažili v našej diecéze, niečo celkom iné, ako sme si mysleli. V tom čase tam nebol ani jeden miestny kňaz. Ďalšou skúse nosťou bol sever Thajska, kde žijú ľu dia v lesoch. Keď som sa stal kňazom, v liste biskupovi som napísal, že by som sa rád stal členom Thajskej misij nej spoločnosti (TMS). Biskup súhlasil s tým, že musím aspoň dva roky zo stať v Thajsku. Do Kambodže som sa vrátil v roku 2003. Postupne som sa učil od starších misionárov a zisťoval som, aké sú potreby miestnej Cirkvi. Mal som viacero možností, kde sa mô žem stať misionárom – kňazov potre bovali vo Východnom Timore, v Mon golsku i na severe Thajska.

Aj v Thajsku tvoria katolíci iba jedno percento populácie. Pochádzate z katolíckej rodiny? Áno, moji starí rodičia z otcovej strany boli katolíci a do Thajska prišli z Číny. V Číne bol vtedy hlad a sucho. Po čet katolíkov v Thajsku a Kambodži vzrástol aj vďaka prisťahovalcom z Číny a Vietnamu. Som v našej rodi ne tretia katolícka generácia.

Aké sú podľa vás výzvy misijnej práce v Ázii? Hlavnou výzvou je vzdelanie, čo je zá roveň šanca na šírenie evanjelia. Na príklad v mojej farnosti v hlavnom meste Phnom Penh žijú vietnamské a iné zahraničné komunity, ktoré sa potrebujú naučiť kmérsky jazyk, aby mohli v Kambodži žiť plnohodnot ne. Preto hneď, ako som videl záujem, otvoril som vo farnosti materskú školu, kde sa deti učia po kmérsky. Vo farnos ti ponúkam mladým ľuďom ubytova nie, aby premýšľali o svojom povolaní. Mnohí prídu do hlavného mesta, kde na nich čaká veľa pokušení, takto majú možnosť istého zakotvenia a premýš ľania o svojom mieste v živote. Ďalšou výzvou sú rodiny. Tie sú dnes nútené pracovať a pracovať, ich cieľom sú pe niaze. Ľudia tak prestávajú študovať, aby čo najskôr zarábali. Kmérčina je jeden z najťažších jazykov. Ovládate ju? Jazyk som sa začal učiť ešte ako kap lán. Pre akúkoľvek misiu je kľúčové, aby sme sa priblížili miestnym ľuďom a to začala Cirkev v Kambodži robiť hlavne po skončení vojny. Venujeme sa evanjelizácii Kmérov, ale aj vietnamskej komunity, ktorá tu žije a nehovorí po kmérsky. Usilujeme sa cudzincov motivovať, aby sa viac otvorili, naučili sa po kmérsky a na vzájom sa prijímali. Svätú omšu slá vime v kmérčine, čo ich tiež núti, aby sa učili miestny jazyk, lebo inak ne rozumejú. Misionári nehovorilipredtýmpokmérsky?

Riaditeľ Pápežských misijných diel v Kambodži Paul Roeung Chatsirey vedie zároveň farnosť sv. Jozefa v Phnom Penhi a je postulátorom procesu blahorečenia kambodžských mučeníkov.

Keď som bol mladý, čítal som encyk liku Jána Pavla II. Redemptoris missio, ktorá ma mimoriadne inšpirovala. Pí salo sa v nej, ako veľmi veľa ľudí na svete túži spoznať Krista. Začal som uvažovať o tom, že sa nestanem iba kňazom, ale aj misionárom. Byť iba kňazom mi pripadalo priveľmi po hodlné. Začal som premýšľať, ako by som mohol získať misijnú skúsenosť. So svojou túžbou som sa zveril špiri tuálovi v seminári a on ma podporil. Akým spôsobom?

Nie, hoci ich v krajine pôsobilo pred vojnou pomerne veľa, neučili sa Rozhovor

| 17

18 | Rozhovor

kmérčinu, ale vietnamčinu. Aj pre to bolo kresťanstvo chápané ako náboženstvo cudzincov – Vietnam cov a Francúzov. Kméri misionárom neverili. Po skončení vojny sme sa rozhodli pre iný prístup, chceli sme Cirkev priblížiť Kmérom, poznanie kmérskej kultúry je nevyhnutné. V kostoloch sa preto dnes nachádza jú obrazy v kmérskom štýle, ktoré rozprávajú jednoduchým ľuďom bib lické príbehy. Prvky kmérskej kultú ry sú zakomponované aj do svätej omše, pri ktorej kňazi i veriaci sedia. A čo ďalšie vízie? Jednou z nich je silná miestna Cir kev. V krajine pôsobia teraz hlavne zahraničné rehole a tie majú vlast nú charizmu. Musíme sa však pýtať, ako posilniť miestnu Cirkev, ako jej dať vlastnú identitu. V prvom rade potrebujeme domácich kňazov, kto rí prevezmú zodpovednosť. Spolu pracujeme aj s inými náboženstva mi a so štátom. Nechceme to však robiť ako napríklad protestanti, kto rí sa prezentujú ako mimovládna or ganizácia, aby mali ľahšiu východis kovú situáciu. Chceme ukázať svoju pravú tvár. Pravdaže, pôsobia tu zá roveň katolícke organizácie, ako je charita či Jezuitská služba pre ute čencov, ale to sú podporné cirkevné organizácie. Cirkev je viac ako mimo vládka. Zaiste, zapríčiňuje to problé my napríklad pri získavaní víz, preto že nejestvuje niečo ako misionárske víza, no usilujeme sa im čeliť. Našou hlavnou výzvou je kráčať s kmér skym ľudom. Paul Roeung Chatsirey Za kňaza bol vysvätený v roku 2001, následne vyštudoval cirkevné prá vo na pápežskej univerzite Urba niana v Ríme a informačné vedy na Sukhothai Thammathirat Open Uni versity v Thajsku. Od roku 2015 je fa rárom vo farnosti sv. Jozefa v Phnom Penhi. V roku 2020 bol vymenova ný za riaditeľa Pápežských misijných diel pre Laos a Kambodžu a postu látora procesu blahorečenia kam bodžských mučeníkov. V kňazskom seminári v Phnom Penhi vyučuje ká nonické právo. Vzdelávanie, podpora chudobných a inkulturácia sú podľa otca Paula piliere pastoračnej práce v Kambodži. Na návšteve v kňazskom seminári v Phnom Penhi, kde otec Paul vyučuje cirkevné právo.

| 19

Neboj sa, malé stádo Martina Grochálová Ako maličké stádo by sa dala označiť Katolícka cirkev v Kambodži. V prevažne budhistickej krajine netvoria katolíci ani pol percenta populácie a aj z nich pochádza väčšina zo zahraničia. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že pastorácia sa v minulosti zameriavala na cudzincov, nie na ohlasovanie evanjelia miestnym Kmérom. Prvým kresťanským misionárom v Kambodži bol v rokoch 1555 až 1556 portugalský dominikán Gaspar da Cruz. Neskôr tam prišli ďalší domini káni i františkáni, no venovali sa pas torácii portugalských námorníkov a vojakov. V tom čase vládlo v kraji ne mnoho nepokojov a miestna Cir kev spadala pod biskupa v Bangkoku. Väčší rozvoj Katolíckej cirkvi pri niesli v 19. storočí Francúzi, ktorí po stavili veľký kostol v centre Phnom Penha. Po získaní nezávislosti v roku 1953 pokračovali v misii zahraniční misionári, no ani tí sa nedokázali pri blížiť miestnym ľuďom. Prví kňazi Prvý preklad Biblie do kmérči ny vyšiel až v roku 1954 a zaslúžil sa oň protestantský misionár Arthur L. Hammond.Prvýmiestny kambodžský kňaz Simon Chhem Yen bol vysvätený 7. novembra 1957, po ňom nasledo vali v rokoch 1959 a 1964 Paul Tep Im Sotha a Joseph Chhmar Salas. Podľa vatikánskych štatistík bolo v roku 1953 v Kambodži 120-tisíc katolíkov, čím sa kresťanstvo stalo druhým naj väčším náboženstvom po budhizme. Okolo 50-tisíc katolíkov bolo viet namskej národnosti.

Veľká časť Vietnamcov však z krajiny odišla ešte pred nástupom Lon Nolovej vojenskej junty a začiat kom občianskej vojny. Totálne zničenie

Počet katolíkov tak klesol v roku 1970 o polovicu, no stále tam pôso bilo 61 kňazov, pričom 20 z nich boli Kméri slúžiaci vietnamským aj kmér skym komunitám. O ďalšieho pol roka zostalo v Kambodži iba 6 500 katolíkov, pretože ostatní buď emig rovali alebo boli zabití. V roku 1970 bol zatvorený kňazský seminár, no vláda Katolícku cirkev stále nejakým spôsobom tolerovala. Misionári v Kambodži sa usilujú čo najviac priblížiť kultúre a vnímaniu miestnych obyvateľov. Snímka: PMD Austrália Téma

20 To všetko nebolo nič proti tomu, čo malo prísť, keď vládu nad kraji nou prevzali Červení Kméri. Keďže všetci cudzinci vrátane misionárov museli odísť, francúzsky biskup Yves Ramousse, ktorý v tom čase stál na čele Cirkvi v Kambodži, prozreteľne vysvätil za biskupa Josepha Chhma ra Salasa, aby skúšaná krajina nezo stala bez pastiera. Iba tri dni po jeho vysviacke sa začala hrôza, akú si ani nemožnoČervenípredstaviť.Kméripočas necelých štyroch rokov svojej krutovlády Ka tolícku cirkev nadobro zničili. Hŕstku katolíkov, ktorá zostala, vrátane bis kupa Salasa týrali v pracovných tábo roch. Postupne zomreli vyčerpaním alebo ich zavraždili. Okrem štyroch boli zničené všetky kostoly a veria ci, ktorí túto genocídu prežili, zostali bez pastiera. Nový začiatok Cirkev v Kambodži začínala v roku 1979 odznova. Hoci nemala štruktúru, predsa žila. Misionári začínali v uteče neckých táboroch v Thajsku, preto že Kambodžu okupoval Vietnam. Až 14. apríla 1990 mohli katolíci v Kam bodži po prvý ráz slobodne sláviť Veľ kú noc. Krátko na to sa obnovili dip lomatické vzťahy so Svätou stolicou. Atmosféra v krajine sa 90. rokoch minulého storočia konečne uvoľnila. Mnohí utečenci, medzi nimi aj kres ťanské rodiny, sa postupne vracali do svojej vlasti. Keď sa vrátili aj mi sionári, boli prekvapení, že v niekto rých oblastiach našli niekoľko kato líkov, neraz jediného, a krok po kroku mohli opäť naštartovať pastoráciu. Zmenil sa aj prístup k miestnej kultúre a evanjelizácia sa začala za meriavať tak na Kmérov, ako aj na in kulturáciu Vietnamcov, ktorí neovlá dali Katolíckakmérčinu. cirkev sa zameriava najmä na vzdelávanie a pomoc chu dobným. V súčasnosti pôsobí v kraji ne 85 kňazov, z toho desiati miestni, ktorí slúžia veriacim v 70 farnostiach. Nádej pre Cirkev Kmérski kňazi predstavujú bu dúcnosť Cirkvi v Kambodži. Posledný bol vysvätený tento rok a je to prvý Kmér pochádzajúci z hôr. V kňaz skom seminári v Phnom Penhi štu dujú v súčasnosti traja bohoslovci, ďalší sa vzdeláva v Thajsku. „Už v det stve sa mi páčilo, keď som videl, ako kňaz u nás slúži bohoslužbu. Obdivo val som jeho oblečenie,“ hovorí o svo jej ceste ku kňazskému povolaniu se minarista Long Ratana (27). „Vyrastal som u saleziánov a raz mi jeden z nich povedal, že aj ja sa môžem stať kňa zom.Keď som premýšľal o svojom po volaní, váhal som, či mám byť rehoľný alebo diecézny kňaz. Napokon som v roku 2014 vstúpil do diecézneho se minára v Phnom Penhi.“ Jeho spolu žiak Vy Samnang (25) mal kňazský vzor vo svojom strýkovi. Vo farnos ti však kňaza nemali a on uvažoval prečo. „Starí rodičia ma povzbudzo vali, aby som sa stal kňazom, ale mne sa to zdalo náročné. Mal som dievča a môj otec je budhista. Napokon som sa však predsa len rozhodol pre kňaz ské povolanie.“Súčasníseminaristi sú poslední, do ďalších ročníkov nenastúpil nikto. Predstavení sa preto modlia za nové kňazské povolania. – mag –Starostlivý pastier Výraznou osobnosťou Katolíc kej cirkvi v Kambodži bol francúzsky biskup Yves Ramousse (1928 – 2021).

Bol členom Parížskej spoločnosti pre zahraničné misie (MEP). Za kňaza bol vysvätený v roku 1953 a následne odi šiel na misie do Kambodže. Už v roku 1962 sa stal apoštolským vikárom Phnom Penha. Za biskupa bol vysvätený 24. feb ruára 1963 a ako 35-ročný bol v tom čase najmladším biskupom na sve te a najmladším účastníkom na Dru hom vatikánskom koncile. Keď videl, ako sa vyvíja situácia v krajine, v roku 1976 tajne vysvätil za biskupa kmérskeho kňaza Jose pha Chhmara Salasa. Po tom, čo do Phnom Penha vtrhli Červení Kméri, spolu s ďalšími cudzincami vyhnali biskupa Ramoussa z krajiny. Útočis ko našiel v Indonézii. Vo februári 1992 sa zúčastnil na audiencii u kráľa Nordoma Sihanou ka, ktorý ho povzbudil, aby obnovil činnosť Katolíckej cirkvi v Kambodži. Znova sa stal apoštolským adminis trátorom Phnom Penha a keď videl, že sa konflikt upokojuje, v roku 1990 vyzval niektorých misijných kňazov, aby sa vrátili do krajiny. V roku 2001 odišiel do dôchodku a vrátil sa do Francúzska. Zomrel v roku 2021 po čas pandémie covidu-19, iba dva dni po svojich 93. narodeninách. 20 | Téma – mag –Snímka: archív PMD

Farnosť otvorená pre všetkých

Svätá omša v slume Sensuk. Reportáž

Zo spoločenskej sály farnosti sv. Jozefa v Phnom Penhi sa ozýva hudba a vrava. Po dvoj ročnej kovidovej prestávke sa tam opäť zišli ľudia zo širokého okolia, aby si prevzali po travinové balíčky, zakúpené z pôstnej zbierky. Vrecko ryže a trvanlivé potraviny darovala farnosť sv. Jozefa ľuďom v núdzi.

| 21

Požehnanú Veľkú noc a šťastný nový rok, hučí do mikrofónu mode rátor. Tento rok padol Veľký týždeň do obdobia, keď v Kambodži slávia kmérsky Nový rok, preto je dôvodov na oslavu viac. Ľudia s rozžiarený mi očami opatrujú ako oko v hlave svoj dar v podobe 25-kilového vrec ka ryže a trvanlivých potravín a so záujmom počúvajú slová otca Pau la. Vysvetľuje, že dary, ktoré dostali, nie sú od bohatých, ale od jednodu chých ľudí, ktorí sa chceli podeliť aj o, to málo čo Nasledujemajú.poďakovanie a potom krátky zábavný program. Po jeho skončení sa farský dvor zaplní motor kami, na ktorých si ľudia s hrdosťou odvážajú svoje nové zásoby. V Kam bodži sa pre veľkú horúčavu pešo veľ mi nechodí. Najčastejším doprav ným prostriedkom je motorka alebo tuk-tuk. Kambodžská cirkev je ako jedna rodina. Takmer všetci sa navzájom poznajú a uchovávajú si vedomosti o krátkych dejinách miestnej cirkvi. Vo farnosti sv. Jozefa sú zachytené na paneloch hneď pri vstupe do far ského areálu a farár Paul Roeung Chatsirey s hrdosťou vysvetľuje, ako sa budovalo toto pastoračné cen trum na severe Phnom Penha. Pastorácia je v Kambodži vždy spojená s ponukou vzdelávania i podporou najchudobnejších. Aj preto zriadil otec Paul vo farských priesto roch materskú školu a prijíma ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Napríklad študenta hudby, ktorý pochádza z hôr, kde žijú pôvodní obyvatelia, či pakistanskú rodinu s tromi deťmi, ktorá hľadá azyl. Do farnosti patrí sedem kostolov a na bohoslužbách sa zúčastňuje dokopy okolo tritisíc ľudí. Okrem obchodíka s nábožen skými predmetmi je areáli aj malá expozícia o kambodžských muče níkoch. Martina Grochálová, snímky: autorka a Ivan Kňaze

Otec John s hrdosťou ukazuje Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišov ho i všetko, čo sa vo filiálke podarilo vybudovať. Jeho farár Paul ho opisu je ako výnimočne rozvojového člove ka. John je členom Malej cesty misij nej spoločnosti sv. Terézie. Založená bola v Mjanmarsku v roku 2000 po vzore iných misijných spoločností, ako je talianska PIME či Thajská mi sijná spoločnosť. John bol jej prvým kňazom a v roku 2011 prišiel do Kam bodže ako misionár. Hovorí, že všetko robia s dôverou k Bohu. Byť kňazom považuje za Božiu šancu pre svoj ži vot, preto chce byť tu a teraz s ľuďmi, ktorí mu boli zverení. Jediná kresťanka Podobne ako na mnohých iných miestach v Kambodži, aj tu Katolícka cirkev prežila vďaka jedinej veriacej Zie Roungovej. Pre otca Johna je pra vou rukou a verí, že vďaka jej rodine sa čoskoro rozrastie aj katolícka rodi na v tejtoAngažovanosťoblasti. phnompenských kňazov, veriacich, ale aj budhistov, ktorí im pomáhajú ako dobrovoľníci, svedčí i tom, že kvantita nie je pod statná. Kľúčové sú svedectvo viery a konkrétne skutky lásky. Ľudia v dedine Srapo mali obrovskú radosť z darovaného oblečenia.

22 | Reportáž

Na okraji mesta Kostol v centre mesta je len jed nou tvárou tejto rozľahlej farnosti. V oblasti Sensuk sa nachádza robot nícka štvrť s jednoduchými príbyt kami z vlnitého plechu. Tri takéto „domčeky“ farnosť v minulosti kúpi la a zriadila v nich malú kaplnku. Svä tá omša je pokojná, podľa miestnych zvykov sedia takmer celú bohosluž bu veriaci na zemi a kňazi na stolič kách. Po svätej omši mladá dievčina prestrie na boku kaplnky stôl a star šia pani prinesie tanier horúcej chut nej polievky. Prisadne si aj mladý muž a hoci obaja mladí ľudia vyzera jú ešte ako deti, sú to snúbenci, kto rých otec Paul pripravuje na sobáš. Ďalšia katolícka komunita žije vo vyhlásenej a prevažne protestant skej štvrti nazvanej Jedenásty kilo meter. V čase vietnamskej okupácie tam bolo mnoho vojakov a veľa pros titútok. Aj to bol dôvod, prečo kostol, ktorý tiež vytvorili spojením troch domov, zasvätili sv. Márii Magdalé ne a výjavy z jej života sú namaľova né na stenách kostola. Hneď vedľa neho je materská škola, o čom sved čí aj radostný džavot detí. Na vidieku Neďaleko pútnického miesta budhistov na vrchu Oudong, kde sú v pagode ukryté Budhove relikvie, leží ďalšia filiálka farnosti sv. Joze fa, dedina Srapo. Miestny starosta

Pukhon vysvetľuje, že zahraničná ne zisková organizácia skúpila pozemky, aby si tam ľudia mohli postaviť domy. Vďaka tomu sa tam usadilo asi 85 ro dín. Niektorí si našli prácu na okoli tých stavbách či v poľnohospodár stve, no mnohí sú nezamestnaní. Do dediny chodia pravidelne dobrovoľ níci z farskej charity. Tentoraz im pri niesli oblečenie, z ktorého si každý mohol vybrať, čo potrebuje. Pripra vený majú aj zábavný program pre deti. Napokon vezme do rúk mikro fón jedna zo žien a v mene všetkých ďakuje. Mnohí z týchto ľudí býva li predtým v Phnom Penhi v slume. Ich domy však vyvlastnili a hoci mali dostať náhradné bývanie, neušlo sa každému, preto ich vyhnali na vidiek. Vďaka podpore miestnej farnosti zís kali novú Mjanmarskémušancu. kňazovi Johnovi Mang Pengovi zveril otec Paul nový kostol v dedine Prek Taten. Žijú v nej mimoriadne chudobní ľudia, ktorí si našli prácu v tamojšej tehelni, no ani oni nevedia, čo bude s nimi ďalej. Ma jiteľ tehelne zomrel na kovid a budúc nosť je V priestorochotvorená. fary to žije. Aj tam sa ozýva veselý smiech škôlka rov, ktorí si pre hostí pripravili milý program. Vďaka nasadeniu učiteľky Chhan Srei Aenrovej je škôlka útul ná a praktická. Na deťoch vidno, ako sa im venuje a otec John potvrdzuje, že Chhan je pre celú farnosť veľkou oporou. Ona sa len smeje, že škôlka neznamená pre ňu nijakú námahu, pochádza totiž z deviatich detí a je najstaršia. Do farnosti prišla z inej provincie povzbudená svojou ma mou, aby vyskúšala nové výzvy.

Červené besnenie Text a snímky: Ivan Šulík Uprostred rušného Phnom Penha vstupujeme do areálu strednej školy Toul Svay. V príjemnom tieni zelených stromov sa neozýva smiech detí. Počuť len bolestné ticho. V rokoch 1975 až 1979 sa táto vzdelávacia inštitúcia zmenila na väzenie S-21, v ktorej Červení Kméri zadržiavali, vypočúvali a mučili vyše 18-tisíc ľudí. Miestami krutého týrania sa stali školské triedy, volejbalové ihrisko aj hojdačka v jeho blízkosti. Väzenie bolo určené hlavne pre vzdelanú elitu – lekárov, učiteľov, armádnych dôstojníkov a štátnych úradníkov. Prehrešili sa tým, že no sili okuliare, plakali nad stratou blíz keho, používali plastové vrecká, pre chovávali knihy alebo používali iný jazyk ako Pojemkmérčinu.„ČerveníKméri“ použil po prvý raz v 60. rokoch minulého storo čia princ Norodom Sihanouk pre sku piny kambodžských komunistov. Prví komunisti si uvedomovali ekonomic kú nespravodlivosť, vykorisťovanie chudobných, negramotnosť vidiec keho obyvateľstva. A ako sa to v deji nách opakovalo už mnohokrát – ten to idealizmus mnohých zlákal. Okúzlený bol ním aj usmievavý mladý muž Solath Sar, ktorý sa na rodil v roku 1925 v provincii Kampong Thom. Ako dieťa vyrastal v kráľov skom paláci v hlavnom meste, kde sa naučil po francúzsky, a dokonca sa stal budhistickým novicom. Získal štipendium na štúdium v Paríži, kde spoznal marxistickú a ko munistickú ideológiu. Zakrátko sa stal členom Francúzskej komunistickej strany a po návrate domov sa pripo jil ku komunistickému hnutiu v Kam bodži. Nenápadne, ale s istotou stú pal v rebríčku čelných predstaviteľov Kampučskej robotníckej strany a ne skôr sa postavil na čelo armády Čer vených Kmérov. Používal meno Pol Pot a v roku 1976 sa stal premiérom Demokratickej Kampučie. Zastrašovanie a vyľudnenie Ideológia Červených Kmérov bola ovplyvnená princípmi, ako sú úplná nezávislosť a sebadôvera, vlá da proletariátu, okamžitá ekono mická revolúcia a celková transfor mácia kmérskych sociálnych hodnôt. Z marxistických princípov si však vy berali iba tie, ktoré im vyhovovali. Späť do krajiny privolávali študen tov so žiadosťou, aby pomohli budo vať novú Demokratickú Kampučiu. Téma | 23 Školské triedy sa zmenili na cely väzenia S-21. Vľavo Norng Chan Phal, ktorý sa ako jedno zo štyroch detí zachránil. Väzňov v S-21 mučili a nútili do nepravdivých výpovedí.

V tom čase pôsobilo na zahraničných univerzitách okolo 10-tisíc Kambo džanov, a to v rámci vzdelávacieho programu, ktorý podporoval Noro domZlomovýmSihanouk. dňom bol 17. apríl 1975, keď Červení Kméri vtrhli do Phnom Penha. Všetkých obyvate ľov behom dvoch dní vyhnali na vi diek. Ľudí zastrašovali vyhláseniami, že sa Spojené štáty americké chys tajú metropolu zbombardovať. Už pri tomto nútenom úteku zomrelo 20-tisíc ľudí, väčšinou od vyčerpa nia priVyhnancipochode.žili v komúnach, kde ich mala prevychovať práca. Zaká zané boli akékoľvek poľnohospodár ske stroje aj väčšina náradia, všetko sa muselo robiť ručne. Do prvej úro dy zomreli tisíce ľudí hladom, ich po travou bola neraz miska ryže na deň. Továrne zatvorili, budhistické chrámy vypálili a školy zrušili. Ro dina bola vyhlásená za buržoáznu zvrhlosť, v táboroch žili muži i ženy oddelene, deti im odobrali. Všetci ľudia museli mať nakrát ko ostrihané vlasy a nosiť jednotné čierne oblečenie – nohavice, blúzu, čiapku a tradičnú kmérsku šatku. Haldy čiernych šiat v múzeu, kto ré sa podarilo konzervovať, sú sved kami nespočetných ľudských osudov. „Keď som videla tieto odevy, pociťo

vala som bolesť a neopísateľný smú tok. Nedokázala som prijať, čo sa dia lo obetiam, hlavne deťom. Som hrdá, že som sa mohla podieľať na zachova ní textílií, ktoré ukazujú svetu, čo sa dialo v S-21,“ hovorí jedna z pracovní čok múzea Cheang Sokpenhová. Manipulácia a vypočúvanie

„Tri mesiace po tom, ako uväzni li nášho otca, vzali Červení Kméri do Phnom Penha aj moju mamu, mňa a môjho mladšieho brata,“ opisuje svoj príbeh z konca roku 1978 Norng Chan Phal (52). Je jedným zo štyroch detí, ktorí prežili kruté väzenie v S-21. Hoci mal iba osem rokov, pokúsil sa zre konštruovať svoje spomienky. Po dl hom procese vnútorného uzdravova nia dnes svedčí o zverstvách Červených Kmérov priamo v areáli väzenia, ale aj prostredníctvom životopisnej knihy. Moment, keď ráno vtrhli do bý valej triedy, traja vojaci a nariadi li, že deti musia od rodičov odísť, si Phal pamätá dodnes. „Dávaj pozor na svojho mladšieho brata, synček,“ boli posledné slová mamy Yov. Zakrátko ju odviedli na výsluch a popravili na vražedných poliach, vzdialených asi 20 kilometrov od Phnom Penha. Vä zením S-21 sa ozýval zúfalý krik detí, ktoré násilne odtrhli od matiek, ne raz vo chvíli, keď ich dojčili. Deti pla kali od hladu, strachu a vyčerpania.

Pohlavári nútili väzňov do ab surdných priznaní. Keď sa zo štúdií v Japonsku v roku 1976 vrátil domov mladý muž Khieu Sakuor s túžbou pomôcť svojej krajine, netušil, že ška tule, ktoré nechal u svojho japonské ho spolužiaka v Tokiu, už nikdy nevy balí. Aj on skončil vo väzení, kde sa zachovala jeho paranoická vynúte ná výpoveď o tom, že v Japonsku pô sobil ako agent americkej spravodaj skej služby CIA. Vo februári 1977 ho popravili. V roku 2018 sa v Tokiu ne čakane našli krabice s jeho osobnými vecami a zápiskami. Vznikla z nich vý stava, ktorá je dnes súčasťou expozí cie v múzeu genocídy. Vraždené polia Z S-21 prevážali väzňov za mesto, na bývalý čínsky cintorín, známy pod názvom Choeung Ek, vražedné polia.Prechádzame areálom, ktorý má byť miestom posledného odpo činku, pokoj však nenachádzame. Na zemi sú vyznačené miesta, kde sú hromadné hroby, a úlomky kostí sú viditeľné takmer na každom kro ku. Väzňov najskôr mučili a potom zabíjali rozličnými predmetmi, pre tože nemali dostatok nábojov. Ako vysvetľujú informačné tabule, v hro boch sa našli aj matky s deťmi v ná ručí. No ešte srdcervúcejší bol beš24 | Téma Strom na vražedných poliach, o ktorý zabíjali deti. Lotos je posvätný kvet budhistov.

Socha matky s dieťaťom a pagoda na vražedných poliach sú miestami pietnej spomienky na všetky obete kambodžskej genocídy.

tiálny spôsob, akým zabíjali deti. Pri takzvanom „zabíjacom strome“ ich chytili za nohy a úderom do hlavy o strom ukončili ich krátky život. Plní zhrozenia a smútku prichá dzame k pagode na konci cintorína. Aby sme si uctili obete, kladieme na pietne miesto v súlade s budhistic kou tradíciou lotos a modlíme sa. Po kračujeme do múzea, aby sme aspoň trochu pochopili fakty. Čo viedlo Pol Pota, považovaného za najusmieva vejšieho človeka na svete, k takému to konaniu? Ako sa mohli k takýmto činom uchýliť ľudia, ktorí študova li na prestížnych univerzitách v za hraničí?

Hoci expozícia ponúka mnohé súvislosti, jednoznačná odpoveď ne jestvuje. Pol Pot podobne ako diktá tori pred ním, nebol vlastne ničím výnimočný. Na lýceu prepadol, napo kon skončil strednú technickú školu. Hoci dostal štipendium, vysokú školu elektrotechnickú v Paríži nedokončil. Zrejme na základe vnútornej frustrácie sa rozhodol zničiť celú kambodžskú inteligenciu a po ne ľudských čistkách zbabelo utiekol. Za svoje zločiny nebol nikdy potres taný. Po zvrhnutí režimu Červených Kmérov žil v exile, prevažne v Thaj sku, a hoci sa z času na čas objavova li správy o jeho smrti, zomrel 15. aprí la 1998, pravdepodobne na zlyhanie srdca. Dva dni na to jeho telo spálili na kope pneumatík. Presne 23 rokov po tom, čo začal svoje zverstvá. Nepotrestaní vinníci Súdne procesy s predstaviteľmi Červených Kmérov sa začali až o dve desaťročia po skončení Pol Potovho režimu. Ten trval tri roky, osem me siacov a dvadsať dní. Vzhľadom na to, že sa súdy ko nali tak neskoro a mnohé dôka zy boli zničené, ale aj pre obrovskú korupciu, boli dodnes odsúdení iba piati čelní predstavitelia Červených Kmérov. Kaing Guek Eav, známy pod menom súdruh Duch, bol veliteľom väzenia S-21. Svedčilo proti nemu 89 príbuzných obetí a priznal zod povednosť za 17 000 zavraždených. Ďalšími odsúdenými boli takzvaný brat číslo dva Nuon Chea, Ieng Sary, Nuon Chea a Khieu Samphan. Viace rí obvinení v priebehu súdneho pro cesuTémazomreli.Červených Kmérov zostá va v zranenej krajine citlivá dodnes a do roku 2009 sa o nej dokonca ne učilo v školách. Rany v ľudských srd ciach sa stále nezahojili a nezmizol ani strach. Pravá príčina zverstiev, ktoré sa opakujú naprieč dejinami, zostáva. Je ňou nenásytná túžba po moci a peniazoch. Téma | 25 Jeden z hromadných hrobov na vražedných poliach

Legenda hovorí, že Kambodža vznikla zo sobáša princeznej a cu dzinca, indického brahmana Kaun dinju. Keď raz tento vládca vodnej ríše plával po rieke, prišla ho na loďke pozdraviť princezná. Mladík vystre lil na jej loď šíp, čo dievčinu primalo k tomu, aby súhlasila so sobášom. Jej otec vypil vody svojej ríše a nové úze mie, ktoré nazvali Kambudža, veno val novomanželom.Prvépísomnézmienky

Kráľovstvo zrodené z vody a krvi Ivan Snímka:ŠulíkShutterstock Kráľovská vznešenosť, koloniálna nadvláda, bezbrehá krutosť diktátorského režimu, to všetko sa odráža na tvári skúšanej Kambodže. Krajina na juhovýchode Ázie má za sebou ťažkú minulosť, s ktorou sa vyrovnáva dodnes.

o Kam bodži ako svojbytnom území siahajú do 1. až 5. storočia, no archeologické nálezy svedčia o tom, že táto oblasť bola osídlená už v roku 4 200 pred Kristom.Kráľovské dejiny Kambodže sa začali v 1. až 7. storočí kráľovstvom Funan, ktoré bolo kultúrne a nábo žensky ovplyvnené Indiou a je pova žované za prvý štátny útvar. Zacho valo sa o ňom len málo informácií. Napríklad to, že vtedajší obyvatelia využívali jednoduché zavlažovanie, čo im umožňovalo pestovať ryžu. Angkórska ríša Po vzniku a rozpade väčších i menších kráľovstiev bola oblasť dnešnej Kambodže čoraz súdržnej šia a postupne sa spojila do mocnej kmérskejV rokuríše.802 sa na vrchu Phnom Kulen vyhlásil za univerzálneho mo narchu Angkór a stal sa zakladateľom kmérskeho kráľovstva, čím sa začalo slávne angkórske obdobie, siahajúce až do 14. storočia. Kráľovstvo Angkór expandovalo a stalo sa mocenským centrom Zadnej Indie. Za svoj výni močný rozvoj vďačilo opäť vode a pre myslenému systému zavlažovania.

Po zvládnutí okupácie zo stra ny starobylej ríše Čamov sa Angkó ru podarilo ešte raz nadýchnuť a za kráľa Džajavarmana VII. dosiahlo kráľovstvo znova ekonomický a kul túrny vrchol. Upadať začalo na kon ci 13. storočia pod tlakom Thajčanov a Vietnamcov. Francúzska nadvláda

26 | Téma

O rozkvet kráľovstva sa zaslú žili v 11. storočí kráľ Súrjavarman I. a v 12. storočí Súrjavarman II., ktorý dal vybudovať rozsiahly chrámový komplex Angkór Vat. Tento skvost kambodžskej architektúry a výtvar ného umenia je považovaný za najroz ľahlejší chrámový komplex na svete.

Po období slabých kráľov a hľa dania ochrany u thajských a vietnam ských panovníkov donútili Francú zi kráľa Norodoma I., aby roku 1863 podpísal zmluvu o protektoráte a v roku 1884 dokument nastoľujúci zvrchovanú kontrolu Francúzov. Tým sa v Kambodži začalo obdobie fran cúzskej koloniálnej nadvlády a hlav né mesto sa presunulo z Udongu do Phnom Penha. V roku 1941 sa stal kráľom devätnásťročný princ Noro dom Sihanouk. Francúzi predpokla dali, že bude poddajný, no netušili, ako sa Počasmýlia.druhej svetovej vojny ovládli Kambodžu podobne ako veľ kú časť Ázie Japonci, ktorí našli spo jencov vo francúzskych úradníkoch. Získanie nezávislosti Novú vlnu optimizmu prinieslo krajine získanie nezávislosti 9. no vembra 1953. Kráľ Sihanouk, ktoré ho politická kariéra trvala 70 rokov, prezieravo abdikoval z kráľovského trónu, aby mohol vstúpiť do politi ky. Stal sa „občanom Sihanoukom“ a založil Ľudovú socialistickú stranu, ktorá vo voľbách v roku 1955 získala všetky kreslá v parlamente. V tomto období mieru a prosperity sa krajina všestranne rozvíjala, lákala turistov i štátnikov z celého sveta. Sihanouk dočasne prerušil diplo matické vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), čo viedlo k posil neniu kontaktov so Severným Viet namom. Východná Kambodža sa tak stala základňou vietnamských par tizánov, ktorí odtiaľ viedli odboj pro ti vojskám juhovietnamského režimu a dopravovali do Južného Vietnamu zbrane. Juhovietnamci sa v súvislos ti s vietnamskou vojnou postupne dostali s kambodžskou armádou do ozbrojeného konfliktu, začali kontro

Oficiálny názov: Kambodžské kráľovstvo Hlavné mesto: Phnom Penh Počet obyvateľov: 16 miliónov Rozloha: 181 035 km² Úradný jazyk: kmérčina Etnické skupiny: Kméri (96 %), Čamovia (2 %), Číňania (1,5 %), Vietnamci (0,5 %) Náboženstvá: budhizmus (97 %), islam (2 %), kresťanstvo (0,3 %), ostatné (0,7 %)

Mena: riel lovať územia na severe i juhu krajiny a na istý čas obkľúčili i Phnom Penh. Napriek tomu, že USA nikdy nevyhlá sili Kambodži vojnu, časti Kambodže boli počas vietnamskej vojny neustá le bombardované americkým letec tvom s cieľom narušiť zásobovanie vietnamských vojenských jednotiek a zničiť severovietnamské vojenské základne v Kambodži. Celkovo bolo na Kambodžu zvrhnutých viac ame rických bômb než počas druhej sveto vej vojny na Japonsko a bolo zabitých viac ako pol milióna kambodžských roľníkov. Napätie v krajine sa stupňo valo a táto neúnosná situácia pravde podobne prispela k podpore ultraľa vicového vojensko-politického hnutia Červených Kmérov zo strany vidiec keho obyvateľstva.

Vládu Červených Kmérov ukon čila v decembri 1978 vietnamská in vázia. Jedenásteho januára 1979 bola vyhlásená Kambodžská ľudová re publika s ľavicovou vládou na čele s Heng Samrinom, ktorú uznali len niektoré, prevažne socialistické štá ty. Ostatné krajiny vrátane Organizá cie Spojených národov (OSN) uzná vali Pol Potovu vládu Demokratickej Kampučie. To malo za následok za čiatok ďalšej občianskej vojny, v kto

Červení Kméri Zlá situácia v krajine zaktivizo vala opozičné pravicové zoskupenie na čele s Lon Nolom, ktorý 17. mar ca 1970 zvrhol Norodoma Sihanuka. Vzápätí bola 9. októbra 1970 zruše ná monarchia a vyhlásená Kmérska republika na čele s Lon Nolom.

V krajine vypukla v roku 1970 občianska vojna a Červení Kméri na čele s Pol Potom dobyli 17. apríla 1975 kambodžskú metropolu a 5. januá ra 1976 vyhlásili novú ústavu. Kraji na bola premenovaná na Demokra tickú Kampučiu.

V máji 1993 sa konali prvé slo bodné voľby za účasti viacerých po litických strán a 21. septembra 1993 parlament schválil novú ústavu, na základe ktorej sa Kambodža stala konštitučnou monarchiou. Proti no vej vláde na čele s kráľom Norodo mom Sihanoukom sa však postavili Červení Kméri, ktorí ešte v roku 1996 ovládali asi pätinu územia Kambodže.

V roku 1997 požiadala kambodž ská vláda OSN o spoluprácu pri vy tvorení špeciálneho súdu na stíhanie predstaviteľov Červených Kmérov za zločiny proti ľudskosti. Norodom Si hanouk v roku 2004 abdikoval a za nového kambodžského kráľa bol zvo lený jeho najstarší syn Norodom Siha moni, ktorý vládne v krajine dodnes. Téma | 27

Ryža je v Kambodži základnou potravinou. Pre slovo jedlo používajú Kméri výraz nyam bai, čo znamená jesť ryžu.

rej proti provietnamskej vláde bojo vali partizánske oddiely Červených Kmérov, ako aj oddiely pravicového hnutia Khmer Serei a Sihanukove od diely Jednotného národného fron tu za nezávislú, neutrálnu, mierovú a spolupracujúcu Kambodžu na čele so Sihanoukovým mladším synom Norodomom Ranariddhom. K bojom však dochádzalo aj medzi Červenými Kmérmi a ostatnými opozičnými sku pinami. Občianska vojna bola ukon čená až v roku 1991, keď po viacerých prípravných rokovaniach bola 23. ok tóbra 1991 v Paríži podpísaná dohoda o prímerí a politickom urovnaní kam bodžského konfliktu.

V úsilí udržať si politickú moc v nestabilnej krajine, sužovanej sociálnym útlakom, vojnou a hladomorom, nastolili Červení Kméri prísny diktá torský režim. Nasledujúce obdobie prinieslo tvrdú likvidáciu pravice, inteligencie, budhistického ducho venstva a etnických menšín. Mestá vrátane Phnom Penha boli nedobro voľne vysídľované, dve tretiny oby vateľstva boli násilne presunuté do poľnohospodárskych komún, kde museli nútene pracovať často aj 16 hodín denne. Pracovný cyklus trval deväť dní, desiaty deň bol určený na politickéPočasvzdelávanie.obdobiatejto beštiálnej genocídy prišlo o život 3,3 milióna ľudí, čo bola štvrtina kambodžskej populácie. Časť z nich bola väznená a mučená, väčšina však zomrela od hladu a vysilenia. Vojna a mier

Angkor Wat Najväčší a najlepšie zachovaný chrámový komplex na svete je vybudovaný v štýle kmérskej architektúry, preto sa stal symbolom krajiny a je vyobrazený aj na národnej vlajke. Typickými prvkami tohto stavebného štýlu sú lo mené oblúky, veže ozubené ako kvety lotosov, honosné chodby, ktoré sa postupne rozširujú do výstavných prie chodov a pavilóny zostavené do tvaru kríža. Toto kedysi hinduistické, dnes budhistické centrum sa rozkladá na ploche kilometer štvorcový. Trh Kméri tradične nenakupujú v supermarketoch, ale na tr hoch. Nájdete na nich široký výber najrozmanitejšieho ovocia a zeleniny, ryže, korenín, všakovakých pochúťok, oblečenia či predmetov dennej spotreby. Skrátka všet ko, na čo si len spomeniete. Tovar na trhu je vždy čerstvý a stáva sa doslova pastvou pre zmysly. Pokochať sa mô žete nádhernými farbami, vôňami i chuťou. Na trhu sa dajú kúpiť aj kvalitné látky, predovšetkým hodváb a ba vlna, ktorými je Kambodža známa. Kráľ Históriu krajiny ovplyvnili viacerí silní či slabí králi. V 20. storočí bol výraznou postavou kambodžskej politiky kráľ Norodom Sihanouk. Na trón zasadol ako 19-ročný a v po litike pôsobil neuveriteľných 70 rokov. Napriek viacerým zlyhaniam si v dejinách získal neochvejné miesto. Žezlo po ňom prevzal v roku 2004 jeho najstarší syn Norodom Sihamoni. V 60. rokoch minulého storočia vyštudoval vylovili Márie, prichádzať pútnici, Máriu, pokoja. Sochy sa pravdepodob plienenia počas režimu Červených Kmérov a občianskej vojny. Má ria sa v krajine zmietanej nepokojmi stala symbolom mie ru a

v Prahe tanečné umenie na Akadémii múzických umení a vďaka tomu hovorí plynule po česky. Panna Mária z Mekongu Na ľavom brehu rieky Mekong v hlavnom meste Phnom Penh sa nachádza mariánske pútnické miesto Areyksat. Po tom, čo v rokoch 2008 a 2012

kostolov

z rieky sochu Panny

aby si uctili Pannu

začali tam

Kráľovnú

28

Panna

ne dostali do rieky v dôsledku

nádeje. KAMBODŽA V OBRAZOCH 28 | V obrazoch

Tri rieky Kambodžské hlavné mesto Phnom Penh sa nachádza na sútoku troch riek – Bassac, Tonle Sap a Mekong. Mesto je teda vyslovene postavené na vode. Voda sa v krajine stala kľúčom rozvoja, slúži ako dopravná tepna a zdroj života. Podľa legendy založila mesto staršia žena Penh, ktorá našla štyri sošky Budhu, zachytené na brehu rie ky Mekong. Umiestnila ich na neďalekom kopci a mesto, ktoré tam vyrástlo, začalo byť známe ako Phnom Penh, kopec pani Penh. Sen Monorom V tomto najmenšom provinčnom kambodžskom mes te majú návštevníci možnosť poprechádzať sa so slon mi. Záchranná slonia stanica umožňuje sprevádzať slony počas prechádzky v prirodzenom lesnom prostredí ale bo ich kŕmiť, nie však na nich jazdiť. V centre mesta sa nachádzajú dve jazerá, aj preto je označované za „kam bodžské Švajčiarsko“. V okolí je viacero možností na pe šiu turistiku, vyhľadávané sú predovšetkým blízke ma lebné vodopády.

29 Kmérska šatka Kockovanú šatku známu ako krama nosia takmer všet ci Kméri na vidieku, ale obľúbená je aj v mestách. Vyrá ba sa z hodvábu alebo bavlny a má všestranné využitie. Chráni pred slnkom, prachom a vetrom. Využiť sa dá ako opasok či na utieranie potu. Prehodená okolo krku je zaujímavým módnym doplnkom, v domácnosti po slúži ako obrus či prikrývka. Používa sa aj ako šatka na pripevnenie dieťaťa. Krama je pre Kmérov symbolom a potvrdením vlastnej identity. Durian Ovocie typické pre juhovýchodnú Áziu je považované za najväčšiu pochúťku a kráľa ovocia. Durian je charakteris tický svojou veľkosťou, silným zápachom a hrubou šup kou, ktorá je pokrytá pyramídovitými tŕňmi. Jedlá duži na vydáva prenikavý zápach, aj keď je šupka neporušená. Chutí mimoriadne sladko a jeho chuť sa zintenzívni, keď sa uchováva v mrazničke. Pre svoj nepríjemný zápach je durian zakázaný vo viacerých hoteloch či prostriedkoch verejnej dopravy.

Martina Grochálová Snímky: Ivan Kňaze, ShutterstockV obrazoch | 29

Narodil sa 21. októbra 1937 v Phnom Penhi a kňazskú formáciu získal v Paríži. Za kňaza bol vysväte ný v roku 1964. Jeho prvým pôsobis kom sa stala apoštolská prefektúra Battambang, no potom sa opäť vrátil do Francúzska, aby pokračoval v štú diu. Keď v apríli 1975 prevzali moc v krajine Červení Kméri a založili De mokratickú Kampučiu, akékoľvek náboženské prejavy boli zakázané. Všetci cudzinci vrátane misionárov museli opustiť krajinu a všetci oby vatelia, kňazov nevynímajúc, boli vy hnaní na nútené práce na vidiek. Francúzsky biskup Yves Ramous se povolal Josepha Chhmara Salasa späť do vlasti. V roku 1975 bol meno vaný za biskupa koadjútora a v roku 1976 sa stal hlavou Katolíckej cirkvi v Kambodži. Aj on však musel tvrdo pracovať na ryžových poliach v ob lasti Kompong Thom, kde v septem bri 1977 zomrel od vyčerpania.

Predpokladá sa, že počas diktá torského režimu Červených Kmérov prišlo v Kambodži o život až 90 per cent katolíkov. Väčšina zomrela od únavy a hladu v pracovných táboroch, niektorých mučili a násilne zabili. Diecézny proces blahorečenia sa začal 1. mája 2015 a pôvodne bolo vy braných 35 kandidátov. Keďže väčši na dôkazov a materiálov o živote týchto ľudí bola zničená, postupne sa ich počet znižoval a v súčasnosti sa skúmajú štrnásti. Pochádzali z Kam bodže, Vietnamu a Francúzska. Boli medzi nimi kňazi, rehoľníci i laici. Za hynuli v rokoch 1970 až 1977. Návrat ku koreňom Podľa postulátora diecéznej fázy procesu blahorečenia Paula Roeunga Chatsireya reprezentujú títo kandi dáti všetkých kresťanov, ktorí svojím utrpením svedčili o Kristovej láske. „Beatifikácia má Kambodžanom po môcť, aby sa vrátili k svojim koreňom, aby zostavili vlastnú históriu,“ hovorí. Vo farnosti sv. Jozefa v kambodž skej metropole Phnom Penh je zria dená malá expozícia o kambodž ských mučeníkoch. Symbolizuje ich mučenícky kríž s výrečnými symbol mi. V hornej časti je znázornený Duch Svätý, ďalej je tam pluh, miska, okovy a kmérska šatka. Pluh predstavuje namáhavú prá cu. Do pluhov na poliach boli totiž za priahnutí ľudia, nie zvieratá. Všetko sa muselo robiť ručne. Miska vyjad ruje hlad. Obyvatelia Kambodže si museli počas diktátorského režimu neraz vystačiť s miskou ryže na deň. Okovy vypovedajú o krutom mučení. Kmérska šatka je typickou súčasťou miestneho odevu. Rýchly koniec Ako prvý je v procese blahoreče nia podrobený dôkladnému skúma niu život biskupa Josepha Chhmara Salasa, ktorý sa stal prvým kmér skym biskupom.

Kambodžskí mučeníci Martina Grochálová

Počas Pol Potovho režimu museli ľudia tvrdo pracovať na poliach a na jedlo dostávali neraz iba misku ryže na deň. Na snímke vpravo je Joseph Chhmar Salas ako kňaz na primičnej omši benediktínskeho mnícha v roku 1968. Snímky autorka, wikimedia.org.

30 | Téma

V Kambodži, ktorá nemá doteraz ani jedného svätého či blahorečeného, sa v roku 2015 začal diecézny proces blahorečenia kambodžských mučeníkov. Celý rad kresťanov, ktorí trpeli počas Pol Potovho režimu, zastupuje 14 katolíkov.

Pod ochranou usmiatej Madony Martina Grochálová, snímky: autorka a Ivan Kňaze

| 31

V blízkosti juhokambodžského

mesta Takeo vzniklo katolícke spoločenstvo vďaka jedinému oduševnenému človeku. Dnes tam stojí azda najkrajší kmérsky kostol a centrum, ktoré dáva ľuďom šancu na lepší život.

Farnosť Panny Márie úsmevu leží trochu bokom od centra mesta a v jej okolí žijú prevažne chudobní ľudia. Po skončení Pol Potovho režimu oživil ka tolícku vieru v tejto zabudnutej časti sveta jediný človek, katechéta Paul Kol Cheang (68). Pochádzal z malej dediny Chomka Tieng a dva roky cho dieval každú nedeľu na motorke na vy učovanie náboženstva do Phnom Pen ha, vzdialeného vyše 80 kilometrov. Tento zanietený muž spoznal ka tolícku vieru v utečeneckom tábore v Thajsku a pokrstiť sa dal v phnom penskej farnosti sv. Jozefa. V jeho dome sa začali schádzať prví veriaci na modlitbu. V 90. rokoch minulého storočia to nebolo jednoduché, lebo všade navôkol sa ešte v lesoch ukrý vali Červení Kméri. Vyzvedali sa, čo sa uňho doma deje a skupinku kresťanov podozrievali aj miestni dedinčania. Rodiacu sa komunitu prišiel po čase navštíviť misionár John Bap tist Werachai, TMS, ktorý miestnych kresťanov spoznal v utečeneckom tábore v Thajsku, kde ich aj pokrstil. Neskôr k nim začal prichádzať maryk nollský misionár John Barth, ktorý za ložil očnú nemocnicu v Takeu. Raz za mesiac odslúžil pre nich svätú omšu. Z malej skupinky veriacich vznik lo osem nových komunít a neskôr sa zrodila farnosť, kam prichádza na svätú omšu v nedeľu okolo sto ľudí, no na väčšie slávnosti aj dvetisíc. Vzdelanie a práca Významný rozvoj priniesol do farnosti súčasný biskup Olivier Schmitthaeusler (50). „Keď sem pri šiel ako kňaz, mali sme tu len niekoľ ko aktivít,“ hovorí Meak Sorn (40), koordinátor farského centra. Meak pochádza z neďalekej dediny a na ka tolícku vieru konvertoval z budhizmu. Pokrstený bol v roku 2002. „Keď som prišiel, najskôr som len počúval. Na šiel som si tu mnoho priateľov a môj život sa zmenil. V tom čase som bol študentom a premýšľal som aj o ná boženstve. Mal som na výber. Katolíc ka viera však zmenila môj život,“ pri znáva a s hrdosťou rozpráva o ďalších aktivitách farnosti. Keďže otec Olivier veľmi dobre poznal miestnu situáciu, uvedomoval si, že nestačí postaviť kostol, rozvoj potrebujú aj ľudia. „Mnohí mladí ne chodili na strednú školu, lebo v okolí žiadna nebola, preto ju založil. Vzde lanie je na prvom mieste. V roku 2002 otvoril materskú školu a jednu triedu strednej školy sv. Františka.“ Kokosové kráľovstvo Ďalšou naliehavou výzvou bola práca. Ľudia sa musia učiť a potom potrebujú prácu, tvrdil súčasný bis kup. V areáli farnosti preto vznikla chránená dielňa zameraná na spra covávanie kokosu. Veď kokosové pal my rastú všade navôkol. Z lahodnej dužiny kokosového orecha vyrábajú v Takeu kokosový olej, kokosové mlieko, karamelky, mydlo a dokonca aj špagety. „Využívame každú časť kokosovníka. Z kokosové ho vlákna ručne tkáme látky a šijeme oblečenie, vyrábame papier, hnojivo, ale aj košíky či rohožky,“ vymenúva koordinátor a s úsmevom dodáva, že jednu z rohoží si u nich objednala aj herečka Angelina Jolieová. Z pevnej škrupiny vznikajú kvetináče a šperky. Vytvorili dokonca vlastnú značku Coco de Takeo a svoje výrobky predá vajú v kamennom obchode i v e-shope.

Centrum ponúka zamestnanie ľuďom s postihnutím, ale aj mnohým Reportáž Kostol Panny Márie úsmevu v Takeu je navrhnutý v kmérskom architektonickom štýle.

obyvateľom z blízkeho okolia. Tí spo čiatku vnímali prítomnosť katolíkov kriticky, no dnes ju mimoriadne vítajú. V centre funguje denný stacio nár pre deti s postihnutím, kde majú možnosť rehabilitácie. Nachádza sa tam turistické centrum i reštaurácia. Cez deň sa všade navôkol ozýva smiech mladých študentov a študen tiek v uniformách, ktorí do školy pri chádzajú na motorkách a bicykloch zaparkovaných pred školou. Inkulturácia liturgie Klenotom celého areálu je však kostol Panny Márie úsmevu. „Otec Olivier chcel, aby boli tunaj ší ľudia šťastní, preto má kostol také to nezvyčajné patrocínium,“ vysvet ľuje Meak ChrámSorn.postavený v tradičnom kmérskom štýle je ďalším z krokov, ako sa priblížiť domácim obyvate ľom. Liturgický priestor disponuje mnohými prvkami prevzatými z bud hizmu, zároveň však spĺňa všetky li turgické i akustické potreby. Zdobí ho krásny tradičný drevený mobiliár a farebné nástenné maľby približujú rozličné udalosti zo Svätého písma, ale aj z kambodžskej histórie. „Výtvarný štýl je prevzatý z ná rodného múzea v Phnom Penhi. Ľu dia na obrazoch sú oblečení v tradič nom kmérskom štýle,“ vysvetľuje Meak a dopĺňa, že obrazy sa využí vajú aj na vyučovanie katechizmu. V kmérskej architektúre sa vyu žíva mnoho dreva, ktoré je v chráme hlavným materiálom. Drevené so chy Panny Márie či anjelov pripomí najú Budhu, no pre Kmérov sú prá ve takto výpovedné a zrozumiteľné. Počas svätej omše sedia veriaci na svetlých tkaných rohožiach z trstiny na podlahe. Kňaz sedí na nízkej sto ličke za dreveným oltárom.

32 | Reportáž

Farnosť Panny Márie úsmevu je ako ostrov krásy a nádeje v pro vincii Takeo, ktorá je považovaná za kolísku kambodžskej civilizácie. Miestnym obyvateľom prináša vie ru v radostnejšiu budúcnosť.

Biblické udalosti ako stvorenie či potopa sveta sú namaľované na stenách chrámu a slúžia aj na vyučovanie katechizmu. Pod značkou Coco de Takeo vyrábajú množstvo výrobkov z kokosu. Napríklad kvetináče, rohože či látky.

Kok-Thay Eng Snímka: Martina Grochálová Vláda Kampučskej ľudovej re publiky stíhala 18. augusta 1979 vy sokých vodcov Červených Kmérov za vyvraždenie troch miliónov Kambo džanov zriadením Ľudového revoluč néhoPhaltribunálu.bolvybraný ako svedok a poskytol súdu svedectvo, ktoré však nebolo úplné, pretože bol prí liš mladý. Po oslobodení krajiny bolo veľa ľudí negramotných, preto mi nisterstvo školstva vydávalo knihy a zverejnilo program gramotnosti pre starších. Do jednej z kníh zahrnu lo aj osud detí, ktoré prežili tak, že sa schovali pod hromadu šiat v S-21, pod názvom Svedectvo Norng Chan Phala pred Ľudovým revolučným tribunálom V roku 1985 si starý muž žijúci v okrese Tram Kak v provincii Takeo prečítal knihu z programu gramot nosti a spoznal mená Norng Chen a Mom Yov. Vedel, že príbuzní Pha la hľadajú. Navštívil okres Chhouk v provincii Kampot a odovzdal knihu Phalovmu bratovi. Ten bol nadše ný, keď sa dozvedel o Phalovi a jeho mladšom bratovi, pretože dlhé roky hľadal svojich odlúčených súroden cov. Bol chudobný a mal málo pros triedkov na pátranie. Z predaja plo dín a dreva niečo ušetril, no trvalo mu sedem mesiacov, kým získal do statok peňazí na cestu za Phalom do sirotinca.V tom čase v Kambodži neexis tovali taxíky, ale boli tam nákladné autá, ktoré prevážali zásoby potravín. Cestovanie nákladnými autami bolo drahé a nebezpečné, lebo vodiči boli preťažení. Do Phnom Penha sa pre to rozhodol ísť pešo. Kráčal tam tri dni a ďalšie dva dni sa vo veľkomes te nemohol zorientovať. Cestou sa pýtal vodičov tuk-tukov, až kým ne našiel sirotinec Kolap Two, ktorý je teraz školou Preah Ang Eng. Vošiel dovnútra a učiteľov sa spýtal na Pha la a jehoUčiteľbrata.vošiel do Phalovej trie dy a spýtal sa: „Ktorý z vás je Norng Chan Phal?“ Phal s obavou rých lo zdvihol ruku. „Hľadá ťa istý muž z provincie Kampot. Mal by si ísť na ihrisko a zistiť, či je to tvoj príbuz ný,“ povedal učiteľ. Keď to Phal po čul, upokojil sa a rozbehol na ihrisko. Rozhliadal sa, či tam nie je niekto cu dzí, ale videl len deti, ktoré sa zabá vali s loptou alebo hrali bedminton. Vtom zbadal muža vysokého asi 165 centimetrov, s tmavou pokož kou pokrytou špinou. Stál uprostred davu detí, v ruke držal malú tašku a rozprával sa s nimi. Učiteľ pristúpil k Phalovi a spýtal sa ho: „Videl si toho muža? Poznáš ho? Phal odpovedal: „Áno, pán učiteľ! Videl som ho, ale nepoznám ho.“ Učiteľ potom muža zavolal. Muž podišiel bližšie, pus til tašku a objal Phala. „Chan Phal! Chan Phal! Chan Phal!“ Phal bol od neho odlúčený de sať rokov, od roku 1976 do roku 1986, preto si nedokázal spomenúť na jeho fyzickú podobu, no spoznal jeho hlas. Volal sa Norng Chan Than. Vyrozprá val mu svoj príbeh, až Phal nedoká zal zadržať slzy. Spýtal sa Phala, či sú ich rodičia mŕtvi alebo živí, a kde sú. Phal mu povedal, že rodičov zavraž dili Červení Kméri v S-21. Potom po žiadal učiteľa o povolenie vziať bra ta do Múzea genocídy v Toul Slengu a pátrať po informáciách o rodičoch.

Z knihy Kok-Thay Eng: Norng Chan Phal: The mystery of the boy at S-21, Phnom Penh 2018. Z angličtiny preložila Lucia Balogová Príbeh | 33 Norng Chan Phal má v súčasnosti 52 rokov.

Nájdenie brata

Potrebujeme: 1 liter kuracieho vývaru, ¼ hrnčeka dusenej jasmínovej ryže, 1 strúčik cesnaku, 1 stopku citrónovej trávy, 2-centimetrový kúsok galangalu, 4 kafírové listy, 400 g ku racích pŕs, 2 lyžice rybej omáčky, 1 lyžičku palmového cukru, šťavu z polovice citróna Vo veľkom hrnci zmiešame vývar, ryžu, cesnak, citróno vú trávu, galangal, kafírové listy a pomaly privedieme do varu. Pridáme kuracie mäso, zní žime teplotu a varíme štyri minúty alebo kým nebu de kura uvarené. Pridá me rybiu omáčku, cukor a podľa chuti citrónovú šťavu. Dochutíme soľou a podávame.

Recepty z kmérskej kuchyne

Pikantné cesnakové krevety

Všetky suroviny na dre sing rozmixujeme na jem nú pastu. Očistené a nakrá jané mango vložíme do misy, pridáme dresing, šalotku a polo vicu podrvených arašidov. Dôkladne premiešame. Pridá me bylinky a jemne premiešame. Servírujeme do misky, ozdobíme zvyšnými arašidmi a nakrájanou čili papričkou. Šalát je vhodný ako príloha ku grilovanej rybe alebo kur čaťu. 34 | Recepty Kambodžská kuracia polievka

Potrebujeme: 500 g kreviet, 10 strúčikov cesnaku, 1 cibuľu, 2 lyžice čili oleja, ½ šálky masla, soľ, čierne korenie Na omáčku: 3 lyžice krevetej pasty, ¼ šálky paradajkovej pasty, ¼ šálky kečupu, ¼ šálky smotany na varenie, 1 lyžicu citrónovej šťavy, 1 a ½ lyžice tmavého cukru Vo veľkej panvici roztopíme na vysokej teplote maslo. Pri dáme čili olej. Na masle a čili oleji orestujeme cesnak a ci buľu. Pridáme krevety a prevraciame ich jednu po druhej, kým nebudú ružové. Pozor, aby sa neprepiekli. Krevety vyberieme a odložíme do misy. Na tú istú panvicu pridáme krevetiu pastu a dobre pre miešame. Pridáme zvyšok ingrediencií citrónovo-limet kovej omáčky. Omáčku dobre premiešame, pridáme soľ a korenie podľa chuti. Nakoniec pridáme do omáčky krevety, premiešame a ne cháme minútku odstáť. Podávame teplé s ryžou.

Pripravila Martina Grochálová, snímky: Shutterstock Kmérska kuchyňa je nesmierne pestrá a rozmanitá, v Kambodži sa je takmer všetko vrátane hmyzu či žiab. Najdôležitejšou surovinou je ryža, obľúbené sú ryby, ale aj rozličné druhy mäsa. Pri varení sa používajú feremntované omáčky, kari pasty či fermentované mleté rybie mäso známe ako prahok. Najpoužívanejším korením je kampotské korenie, kardamom, kurkuma, badián, galangal, zázvor a citrónová tráva. Z rozmanitej ponuky receptov sme vybrali tie, do ktorých idú suroviny dostupné aj u nás. Šalát zo zeleného manga Dresing: 1 a pol lyžice natenko nakrájanej, citrónovej trávy, 3 stredne veľké šalotky, 4 strúčiky cesnaku, 2 lyžice rybej omáčky, 2 a pol lyžice cukru, 1 lyžičku soli, 3 lyžice citrónovej šťavy Šalát: 4 veľké zelené mangá, 1 sladké zelené mango, 1 cibuľa, hrnček nesolených arašidov, ¼ hrnčeka koriandra, ¼ hrnčeka thajskej bazalky, ¼ hrnčeka vietnamskej mäty, ½ hrnčeka mäty, 1 červená čili

Potrebujeme: celé kurča alebo 8 kuracích stehien, 1 lyžicu čerstvo rozdrveného kampotského korenia, 1 lyžica mletej kurkumy, ½ lyžice citrónovej šťavy, 3 biele cibule, 3 rozdrvené strúčky cesnaku, 3 cm zázvoru, ½ lyžičky soli Kurča vložíme do veľkej nádoby. V malej miske zmiešame štvrtinu čierneho korenia, kurkumu, citrónovú šťavu a štipku soli. Marinádou potrieme celé kur ča a necháme v uzavretej nádobe marinovať aspoň tri hodiny. Očistený zázvor nakrájame na tenké plátky a mierne opečieme na olivovom oleji. Jednu cibuľu, cesnak a zázvor rozmixujeme na pastu. Zvyšné korenie ope čieme na horúcej suchej panvici, kým sa nezačne šíriť lahodná oriešková vôňa a korenie nezačne dymiť. Potrasieme panvicou, aby sa korenie nepripálilo. Na panvici opečieme zvyšnú cibuľu nakrájanú na jemné plátky, kým nezmäk ne a nezozlatne. Pridáme cibuľovú pastu a pokračujeme v smažení, kým sa ne odparí všetka tekutina a cibuľa nezačne hnednúť. Pridáme opečené korenie (časť si necháme na servírovanie) a kuracie mäso vrátane šťavy z marinády, 300 ml vody a soľ. Privedieme do varu, prikryjeme a dusíme 30 minút, alebo kým nie je kura mäkké – ak je omáčka príliš hustá, pridáme ešte trochu vody. Podávame posypané opečeným čiernym korením s ryžou a šalátom. Recepty | Kampotské korenie Kambodža je známa vzácnym kam potským korením. Ide o čierne ko renie, ktoré sa pestuje v provincii Kampot. V tejto oblasti má údajne najideálnejšie klimatické podmien ky, preto sa kampotské korenie po važuje za najkvalitnejšie na svete. Pred občianskou vojnou sa vraj bez neho nezaobišla ani jedna parížska Mladéreštaurácia.bobuľky korenia sú najskôr zelené a v kambodžskej kuchyni je toto čerstvé korenie mimoriadne obľúbené. Keď sa zelené zrnká usu šia na slnku, vznikne čierne korenie. Ak sa zelené korenie nechá dozrieť, dostaneme červené korenie. Keď červené korenie ošúpeme a nechá me na slnku, získame biele Tradičnékorenie. plantáže na pestovanie kampotského korenia zničili Čer vení Kméri. V posledných rokoch sa postupne zakladajú viaceré rodinné ekologické farmy.

35

Ohnivé kurča s kampotským korením

Jednotlivé produkty si môžete objednať v e-shope Pápežsk ých misijných diel na misijnediela.sk. Svetový misijný ruženec 1 € Ikona Panny Márie ticha 3 € Ikona EucharistieMatky 3 € Misijná káva – zrnková7€ Misijná káva – mletá7€ UstavičneUstavičnesaradujte!Fil4,4saradujte!Fil4,4 UstavičneUstavičnesaradujte!Fil4,4saradujte!Fil4,4Tričko, dámske, biele – univerzálneTričko, dámske, čierne – univerzálne11 € 11 € Tričko, detské10 € 36 | Misijný e–shop Ikona františkánskeho kríža 3 € Šálka s pokladničkou5€Svätá omša za 33 minút5€

Kateřina Šťastná Paulína Jaricotová Malý príbeh o veľkom diele Danica Olexová Príbehy spod akácie Martina Grochálová Krížová cesta mučeníkov misií a svedkov viery Ivan Kňaze Na chválu Stvoriteľa Spoznaj život Paulíny Jaricotovej, ktorá sa sta la matkou misií. Potešia ťa v nej veselé obrázky, otázky na konci každého príbehu ti dajú podnet na to, ako sa môžeš stať mi sionárom ty. Môžeš sa na príklad začať modliť za misie ako ona. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2022, eVojtech.sk

Pútavé príbehy a krásne fotografie pozývajú do Afriky. Danica Olexová zahynula pri leteckom nešťastí Etiópskych ae rolínií v roku 2019, no jej príbeh sa neskončil. Pub likácia je dostupná vo for me tlačenej knihy, e-kni hy aj audioknihy. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2021, eVojtech.sk

Pôsobivé snímky sloven skej fauny a flóry zanie teného fotografa prírody Ivana Kňazeho st. dopĺ ňajú myšlienky pápeža Františka z encykliky Laudato si’ o starostlivos ti o náš spoločný domov a miesto človeka v ňom. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2021, eVojtech.sk Pápežský biely ruženec Náramkový desiatkový ruženec Ovečka Glóbus – nafukovacia lopta 1 € 2 € 12 € 15 €

Objednávky sú možné aj telefonicky (02/529 64 916, v pracovné dni 9.00 – 17.00), ale najvhodnejší spôsob je prostredníctvom internetu. Misijný e-shop |

37

Jednotlivé zastavenia krížovej cesty približujú osudy ľudí, ktorí sa v 20. a 21. storočí vložili do služby chudobným a tragicky zahynuli. Sú medzi nimi Veronika Rácková, Ján Hermanov ský, Danica Olexová a Emília Bihariová. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2020, eVojtech.sk

dní zlikvidované v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 zo dňa 27. 4. 2016 o ochrane osobných údajov (GDPR). Do súťaže sa môže prihlásiť iba osoba staršia ako 16 rokov. Zapojením do súťaže a odo slaním správnej odpovede na adresu Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, ale bo e-mailom na info@misijnediela.sk udeľujete súhlas so spracovaním svo jich osobných údajov s cieľom účasti na súťaži a s podmienkami súťaže (za slanie odmeny, respektíve kontakto vanie z dôvodu výhry).

blahoželáme. Správne znenie tajničky pošlite do 31. decembra 2022 poštou na adresu: Pápežské misijné diela, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, alebo e-mailom na: info@misijnediela. sk, do predmetu uveďte heslo Krížovka. Súťaž bude ukončená 30. apríla 2023. Traja vyžrebovaní výhercovia získajú knihu Kateřiny Šťastnej Paulína Jarico tová. Malý príbeh o veľkom diele. Do žre bovania budú zaradené iba tie správne odpovede, na ktorých bude uvedená kompletná poštová adresa odosielate ľa. Vaše osobné údaje budú v redakcii vydavateľa Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, po skončení súťaže do 30

Tajnička krížovky v minulom čísle Svetových misií skrývala poďakovanie za vašu podporu: Ďakujeme, že s nami meníte svet radostne a kreatívne. Knihu Ivana Kňazeho Na chválu Stvo riteľa získavajú: Jozef B. – Lokca František K. – Šarišské Michaľany Patrícia R. – Čadca Jozef P. – Trenčín Ján F. –VýhercomKurimasrdečne

Krížovka Po vylúštení švédskej krížovky sa dozviete peknú myšlienku anglického misiológa Rolanda Allena (1868 – 1947) o tom, čo je podstatou misijnej práce.

39 Snímka: missio.at / Štefan Czáky misijný samaritán PRAVIDELNÁ PODPORA PROJEKTOV MISIJNÉHO DIELA DETÍ Vaše benefity • počas roka sa bude jedna svätáomša sláviť na váš úmysel• každý rok vám pošleme malýdarček • kedykoľvek môžete prísťk nám na kávu (Bratislava,Lazaretská 32) Chcete sa stať misijným samaritánom – pravidelným darcom Misijného diela detí v REGISTRÁCIAAfrike?: misijnediela.sk Radi vám pomôžeme a odpovieme na všetky otázky. Telefón: 02/52 96 49 16, mail: info@misijnediela.sk Naša transparentnosť • 100 % vašej finančnej čiastky pôjde na projekty pre deti • o všetkých podporených projektoch vás budeme informovať v mesiaci novembri • pošleme vám krátky opis konkrétneho projektu, ktorý v misijnej krajine vaším príspevkom podporíme

misijnediela.sk 3 Traja králi 6. januára 2023 SIJNÝ DEŇ DETÍ m dielosijnédetí Modlime sa za deti v EtiópiI