Milan Bencúr - Včelárstvo jednoducho, čisto, s prírodou

Milan Bencúr

Včelárenie jednoducho, čisto, s prírodou 2010

OBSAH 1.Spomienky na budúcnosť …..........................................................................................................3 2.Slovenský stredne vysoký nadstavkový úľ …...............................................................................4 3.NN teplovzdušné včelárenie ….......................................................................................................5 4.Metodika jednoduchého ošetrovania včelstiev v NN legolande ….............................................6 5.Príprava včelstiev na jarný vývin ….............................................................................................8 6.Nadstavkové včelstvá nezužujeme …...........................................................................................11 7.Ako včelstvo zimuje? …................................................................................................................12 8.Radiátory v úľoch ….....................................................................................................................14 9.Včelia medzera …..........................................................................................................................16 10.Horný letáč …..............................................................................................................................17 11.Ošetrovanie včelstiev na jar …...................................................................................................18 12.Jar vo včelom legolande ….........................................................................................................19 13.Chov matiek jednoducho ….......................................................................................................20 14.Využitie rojových materských buniek …..................................................................................22 15.Čas rojenia a prvé medobranie vo včelolande ….....................................................................25 16.Vypožičiavanie" lietaviek pri veľmi skorej ťažbe medu …....................................................28 17.Kočovanie za pašou, za vždy bohato prestretým stolom pre včielky ….................................29 18.Včeloland na letnej lesnej znáške …..........................................................................................33 19.Chcete vytáčať aj 100 kg medu od včelstva na trvalom stanovišti? Umožní vám to jednoduchá metodika včelárenia …...............................................................................................35 20.Ovládame včely technológiou NN-včelárenia? …....................................................................37 21.Mrakodrapové včelárenie …......................................................................................................39 22.Stavba diela ….............................................................................................................................40 23.Plastový rámik …........................................................................................................................41 24.Niečo o preletákoch …................................................................................................................42 25.Návrat k menším bunkám s veľkosťou 4,9 mm? …................................................................43 26.Projekt s "pristrihnutými krídelkami" …................................................................................45 27.Využitie vyžarovania včelstiev na liečenie a zmiernenie priebehu chorôb …........................51 28.Podložky v podmetoch …...........................................................................................................52 29.Výklzy pre včely ….....................................................................................................................54 30.Všetky kŕmidlá sú vhodné ….....................................................................................................55 31.Vytáčanie medu na Venturiho princípe …................................................................................57 32.Na medobranie treba výkonný medomet ….............................................................................58 33.Odpovedáme na najčastejšie otázky o mede …........................................................................60 34.Čistý ako slza, drahý ako krištáľ …..........................................................................................61 35.Pastovaný med …........................................................................................................................62 36.Peľ …............................................................................................................................................64 37.Medové víno …............................................................................................................................65 38.Tímová práca …..........................................................................................................................66 39.Nežiadúci jesenný plod ? ….......................................................................................................68 40.Prečo kupovať med zo dvora? …..............................................................................................69 41.Med je lekáreň, ktorá je vždy po ruke ….................................................................................70

Spomienky na budúcnosť Moji priatelia častokrát s dobráckym úsmevom konštatujú, že môj pohľad na históriu slovenského včelárstva je v určitých momentoch nostalgický. Nie je tomu tak. Sú to spomienky na budúcnosť technológie NN včelárenia, ktorá má dnes šancu úspešne sa rozvíjať a posunúť slovenského včelára o míle dopredu.

Baloghov úľ z roku 1912, s jednoduchými stenami, s rozmermi rámika v plodisku 366 x 366 mm a v medníku 366 x 183 mm je presvedčivým dôkazom o ume a vyspelosti našich včelárskych patriarchov. Základ modernej a najrozšírenejšej dĺžky rámika na Slovensku, 420 mm, položil Boczonády v roku 1918.

V dvadsiatych rokoch minulého storočia šíril Ján Natšin medzi včelárskou verejnosťou osvetu racionálneho viacmatkového včelárenia s pomocou oddielkov. Nabádal k zásahom pri včelárení, ktoré nútili včelára sústrediť všetku starostlivosť na to, aby mal silné včelstvá. Gemerský včelár a ľudový výskumník, Ľudovít Mikuláš z Jelšavy Hrádku, v roku 1928 skonštruoval úľ na rámikovú mieru 450 x 300 mm s desiatimi rámikmi, doplnený dvoma polmedníkmi. Vzdušné steny úľov zhotovoval z lisovanej slamy. Bol veľkým propagátorom odvádzania vodných pár z úľa počas zimovania včelstiev. Jeho pokrokové názory na včelársku prax a používanie mednej komory v jeho technológii, určite ovplyvňujú a urýchľujú modernizáciu včelárstva na Slovensku aj dnes.

Stredne vysoký 3-nadstavkový úľ typu A, ktorý bol na Slovensku normalizovaný v roku 1935, je vzhľadom k jednoduchej obsluhe pôvodným národným predstaviteľom dnešných moderných NN úľov na Slovensku. Tento stredne vysoký typ úľa s 10 rámikmi v nadstavku, má normalizovanú mieru rámika 420×220 mm vonkajšieho rozmeru. Všetky nadstavky sú rovnako vysoké a technológia včelárenia zodpovedá technológii svetovej rámikovej miery pôvodného Langstrothovho úľa. Moje spomienky na budúcnosť hovoria o dobe, kedy boli položené základy moderného včelárenia na Slovensku, a to preto, že títo včelári uviedli do praxe prevratné vynálezy, bez ktorých by to dnes vôbec nešlo.

Už celé storočie NN chovatelia včiel včelária odlišným spôsobom, nepoužívajú „klasické“ zimovanie včelstiev len v plodisku, neodoberajú medníky a neutepľujú úle. Včelstvá kŕmia cez medník veľkými dávkami už v júli po medobraní. V polovici marca ich včelstvá majú bez podnecovania asi 25000 až 30000 včiel, z toho je jasné, že pri prvej znáške z ovocných stromov a z repky využívajú štvrtý n-nadstavok na ťažbu jednodruhového medu. Včelstvá dokŕmené cez medník ešte nikomu nezamrzli. Zásoby, ktoré sú podávané cez medníkový nadstavok včely ukladajú do medníka a časť do nadstavku pod ním, kde matka nie je obmedzovaná v kladení vajíčok v neskorom lete. Postupným vytváraním zásob niekedy včely čiastočne premostia 8 mm medzeru medzi spodnými a hornými latkami, kde sa spoja a vytvoria zimný chumáč. Včelám zima neškodí, ale vlhko, vyrušovanie, nedostatok zimujúcich včiel a nedostatok zimných zásob. NNvčelári využívajú prednosti kŕmnej komory a zakŕmia dávkou 20 až 30 kg cukru v roztoku 3 : 2.

Mnohí využívajú mednú komoru, vtedy zakŕmenie odpadá alebo je minimálne.

Celoročne sú otvorené očká v nadstavkoch kde sa nachádza hniezdo a celú zimu je otvorené očko v najvrchnejšom nadstavku. Celé leto majú otvorené vetranie, to znamená, že majú v úľovom dne len pletivo. Podložku pod pletivo vkladajú až v októbri pri prvom ošetrení včelstiev proti varroáze.

Nemajú obavy z nedostatku zásob, včelstvá nemusia podnecovať, matky začínajú intenzívnejšie a primerane skoro klásť, využívajú skorú znášku a efektívne tlmia rojovú náladu tvorbou oddielkov a jednoduchým chovom matiek v tom najprirodzenejšom prostredí. Nikomu nevnucujem tento spôsob včelárenia, ktorý som ja nevymyslel, ale na ekonomické a racionálne včelárenie musí prísť každý moderný včelár sám.

Slovenský stredne vysoký nadstavkový úľ Úľ má byť taký, aby vyhovoval požiadavkám včelstva a záujmom včelára. V roku 1935, v záujme zjednotenia rámikovej miery a normalizácie úľov, ktorá by vyhovovala biologickej potrebe včelstva v jednotlivých bioklimatických oblastiach, sa na Slovensku schválili tri typy úľov s 9-rámikovou sústavou v plodisku i v medníku. Dĺžka rámika sa pre všetky tri typy úľov, A, B aj C, ujednotila na 420 mm. Výška rámika u typu A sa ujednotila na 220 mm, u typu B na 275 mm a u typu C na 360 mm. S postupujúcim časom sa na Slovensku presadil dvojpriestorový nadstavkový úľ typu B-10, ktorý vyhovoval požiadavkám kočujúcich aj víkendových včelárov.

Stredne vysoký 3-nadstavkový úľ typu A, ktorý bol určený pre horské oblasti Slovenska, sa v roku 1955 prestal priemyselne vyrábať, lebo menej skúseným včelárom sa tento spôsob včelárenia nepáčil. V dnešnej dobe, po dlhoročných skúsenostiach včelárenia vo svete a vzhľadom k jednoduchej obsluhe, sa môže tento slovenský nadstavkový úľ stať pôvodným národným predstaviteľom všetkých moderných úľov na Slovensku. Tento nadstavkový úľ otvára včelárovi všetky mysliteľné možnosti prevádzkových metód včelárenia pri rozdielnych klimatických a znáškových podmienkach, ako i včelích rasách.

Tento stredne vysoký typ úľa „A“ s 10 rámikmi v nadstavku, má normalizovanú mieru rámika 420×220 mm vonkajšieho rozmeru. Všetky nadstavky sú rovnako vysoké a technológia včelárenia zodpovedá technológii svetovej rámikovej miery pôvodného Langstrothovho úľa. Vychádza sa s požiadavky, aby včelstvo všetok med ukladalo do medníka. Praxou sa dokázalo, že jeden nadstavok tejto miery v plodisku je pre biologickú potrebu včelstva málo, ale ak včelstvo ploduje v dvoch nadstavkoch, tak tento priestor je prispôsobený na akúkoľvek silu včelstva a znáškovú situáciu. Ďalším dôležitým faktom je, že v zloženom dvojnadstavkovom plodisku je vždy dostatok zásob medu pre včelstvo.

Prax potvrdila, že manipulácia s nadstavkami vedie k dosahovaniu vyšších výnosov medu. S prehodením nadstavkov dvojpriestorového plodiska začneme po prezimovaní včelstva, v čase po prvom jarnom prelete, čiže niekedy koncom marca alebo začiatkom apríľa. V takto prehodenom dvojpriestorovom plodisku necháme včelstvo vyvíjať sa až niekedy do prvej dekády mája, čo záleží od počasia, znášky peľu a nektáru, rozvoja atď. V máji medzi dva plodiskové nadstavky vložíme tretí, ktorý je vyplnený medzistienkami. Tak zabezpečíme obnovu diela v plodisku. Z pôvodného horného nadstavku plodiska sme týmto zásahom vytvorili medník, ktorý pri bežnej znáške postačuje. Ak včelstvo rastie, tak pri veľkej znáške pridáme ešte jeden, švrtý nadstavok a vytvoríme z neho ďalší medník. Pod najspodnejší medník vložíme materskú mriežku. Medobranie pripadá približne na polovicu júna. Objem včelami nazbieraného medu sa zvýši až 4x, ak pred znáškou, v beznáškových obdobiach, včelstvá podnecujeme.

Maximum plodovania, čiže množstvo plodu, sa spravidla dosahuje v týždni okolo letného slnovratu, 21.6.. Letné populačné maximum, či maximálna sila včelstva, sa potom dosahuje za 2 až 3 týždne a mení sa pomer medzi celkovým počtom včiel a rozsahom plodu. Optimálna zberacia motivácia včelstva je potom v období 4 týždňov pred dosiahnutím maxima populácie, kedy by včelstvo malo byť v znáške. To je klasický prípad využívania jednej, hlavnej letnej znášky na stabilnom stanovišti.

Maximum populácie pripravuje zimnú generáciu včiel a má vplyv na zazimovanú silu včelstva, pokiaľ včelár včelstvo neobmedzí priestorom alebo odobratím zásob, lebo sila včelstva sa tvorí v apríli až júni. Pri dlhšej prestávke po jarnej znáške, je nutné našu kranskú včelu dodatočne podnecovať, aby sa zamedzilo v prestávke v plodovaní a dosiahlo sa veľkého maxima.

Po znáške, jún, júl, august, odstránime medníky a ak sme odobrali viacej medu, je potrebné včely zakŕmiť. Podľa vzoru prevádzkovej n-nadstavkovej technológie včelárenia má slovenský úľ typu ?

A? s dvojpriestorovým plodiskom predpoklad na zazimovanie silného včelstva. Zimné zásoby je

možné dodať ihneď po vytočení v množstve 20 plus-mínus 3 kg. Začiatok kŕmenia maximálne do 3 dní. Peľové zásoby sa preložia do spodného nadstavku i z okrajov a ihneď zakŕmime veľkými dávkami 3 až 12 kg naraz. Použijeme tiež uschované peľové plásty z jarných prebytkov. Nedôjde ku stresu a využijeme ešte letné včely. Zimné včely sa budú môcť zdarne vyvíjať bez obmedzenia.

Celkovú zimnú spotrebu za obdobie od nakŕmenia do novej znášky koncom apríľa alebo až v máji, je potrebné rozdeliť na dva úseky. Včelstvo bez plodu, čiže asi október až január, a ten zostatok, kedy včelstvo ešte alebo už ploduje. Časť dodaných zásob, asi 4 kg, môže včelstvo preplodovať ešte v júli až októbri. Spotreba neplodujúceho včelstva je malá, maximálne 7 kg u silného včelstva. Do konca zimy, 21.3., konkrétne 8-12 kg, po teplom februári viac. Spotreba vo včasnej jari je závislá od počasia a stanovišťa a môže byť vyššia ako prechádzajúca zimná spotreba. 23 kg zásob môžeme teda pokladať pre kranskú včelu za priemerné nakŕmenie vyhovúce praxi.

NN-teplovzdušné včelárenie V roku 1918 po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska nebolo na Slovensku nijakej včelárskej organizácie.

Zakladajúce valné zhromaždenie Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku sa konalo 15.augusta 1919 v miestnostiach Reduty v Bratislave. Do organizátorskej práce spolkového života slovenských včelárov v dvadsiatych rokoch nastupujú aj ľudoví odborníci vo včelárstve, ktorí po celý svoj život organizátorskou činnosťou i praktickou a literárnou tvorbou napomáhali rozvoju slovenského včelárstva. V rokoch 1919 až 1923 učil včelárov lisovať rohože a zhotovovať úle so slamenými stenami včelársky expert baťko Jakš. Podľa návodu Václava Jakša robili úle zo slamených dosiek všetci včelári. Táto technológia vo výrobe úľov znamenala obrovský pokrok v rozvoji nadstavkového včelárenia s rozoberateľným dielom a teplovzdušným úľom na Slovensku.

Technologický návod Václava Jakša vylepšil neskôr Ján Natšin, podľa ktorého sa môžu zhotovovať úle so slamenými stenami aj dnes. Kto taký úľ má určite si ho pochvaľuje, lebo včelstvo v ňom veľmi dobre zimuje aj rozvíja sa na jar.

Gemerský včelár a ľudový výskumník Ľudovít Mikuláš z Jelšavy Hrádku mával vždy zdravé a silné včelstvá, akoby sa vrtochy počasia nedotýkali jeho včelnice v nadmorskej výške skoro 700 metrov.

Včeláriť začal v košniciach, ako všetci včelári v tých rokoch, ale veľmi skoro prešiel na včelárenie v rozoberateľnom diele. Vyskúšal rôzne typy úľov, najlepšie sa mu však osvedčil jeho vlastnej konštrukcie. Roku 1928 skonštruoval úľ na rámikovú mieru 450 X 300 mm s desiatimi rámikmi, doplnený dvoma polmedníkmi. Úle si zhotovoval z lisovanej slamy. Bol veľkým propagátorom teplovzdušného zimovania včelstiev. Jeho pokrokové názory na včelársku prax určite ovplyvňujú a urýchľujú modernizáciu včelárstva na Slovensku aj dnes.

Ako mnohí iní, aj ja som začal včeláriť s darovaným včelstvom, v „bucľatom“, uteplenom aj poriadne ťažkom úli. V záhrade skutočne spoľahlivo ?sedel?. Zaoberal som sa myšlienkami, ako chúďatká včielky čo najlepšie ochrániť pred zimou. Povalu plodiska som uteplil novinami, potom nasledoval vankúš naplnený handrami. Keď prišli mrazy, často som načúval, či žijú. No, na jar ma čakalo nemilé prekvapenie. Z novín zostala plesnivá kaša, vankúš bol celý mokrý a poznačený kolesami plesne. Z úľa sálala potuchlina a okrajové plásty boli plesnivé. Začal som sa o vec viac zaujímať a zrazu som bol z problému šokovaný. V najrozšírenejšom úli sveta, v Langstrothe, používajú na uteplenie stropu drevený rám vyplnený sololitom. V týchto úľoch z cólových dosák bez uteplenia prežívajú včelstvá bez ujmy aj niekoľkodňové kruté mrazy až ? 40 stupňov Celzia za ľadového vetra a v nasledujúcej sezóne majú dobrý medný výnos. Včely sú schopné prežiť extrémne nízke teploty, ale vlhkosť v úli ich môže zahubiť. Preto jedna z hlavných podmienok úspešného zimovania je dobré odvádzanie vlhkosti z úľa, k čomu slúžia otvorené očká na jednotlivých debničkách NN-plodiska. Vtedy som si uvedomil úžasné myšlienky priekopníkov teplovzdušného včelárenia na Slovensku, ľudových výskumníkov, Václava Jakša, Jána Natšina a

Ľudovíta Mikuláša, ktorí vo svojej dobe presadzovali teplovzdušné slamené úle dávno predtým, ako v Amerike vedecky dokázali, že včelstvo nevyhrieva úľový priestor, ale iba bunky s plodom na včelom diele.

Dnes vieme, že včely vyprodukujú v hmotných jednotkách toľko vlhkosti, koľko spotrebujú zásob.

V zime je to na mesiac asi kilogram, ale s narastajúcim plodovaním sa podstatne zvyšuje. Určite každý postrehol, že som chcel zdôrazniť význam ?suchého? včelárenia v NN úľoch. Stredoeurópske kozmetické úpravy utepľovania Langstrothovho úľa, alebo jeho výroba z polystyrénu sú neopodstatnené. Ako sa vysporiadajú včely s týmto problémom v prírode? Pokiaľ žijú v bútľavých stromoch, tam práchnivé drevo predstavuje výborný vzdušný materiál a rôzne trhliny vetracie otvory. Plásty väčšinou visia vo veľkom priestore, dokonale vzdušnom. Z týchto podmienok si preniesli do našich úľov vlastnosť tmeliť propolisom rôzne otvory. Naše úle nie sú bútľavé stromy, ale stále otvorené očko v plodiskovom nadstavku je riešením, ako dobre vetrať podstropný priestor úľa. Vzduch je výborný izolátor, ale musí byť suchý, a tak chápeme aj výraz teplovzdušné včelárenie.

Začínajúci včelári si berú príklad od starších, čiže začínajú včeláriť tradičným spôsobom. To bol aj môj prípad. S postupom času si však mnohí uvedomia, že sa dá včeláriť s veľmi dobrými až vynikajúcimi výsledkami moderným a pokrokovým spôsobom vo viacdebničkovom tenkostennom nízkonadstavkovom úli. Nízkonadstavkový úľový systém Langstroth je úľom budúcnosti aj na Slovensku, lebo veľmi dobre sa dá prispôsobiť veľkosti včelstva, v nízkych medníkových nadstavkoch sa dá vyprodukovať také množstvo medu, ba aj väčšie, ako v iných typoch, v týchto úľoch možno produkovať jednodruhové medy, pri medobraní môžeme veľmi účinne odvčeliť nadstavok, jednotlivé postupy prác sa dajú lepšie mechanizovať, hmotnosť nadstavku je podstatne nižšia ako u iných systémov, rojenie včiel sa dá vhodnou technológiou úplne utlmiť a práca, ktorá sa v podstate podobá priemyselnej výrobe, skráti manipulačný čas so včelstvami. Čiže, NNteplovdušný úľový systém, so zasieťovaným vysokým dnom, ktoré je stredoeurópskym vynálezom, vyhovuje všetkým požiadavkám moderného včelárenia.

Metodika jednoduchého ošetrovania včelstiev v NN legolande.

Včeláriť v horskej oblasti, v úľoch s nízkymi nadstavkami, prináša včelárovi radosť pri manipulácii s menšou hmotnosťou nadstavku i plástu. Umožňuje mu získavať veľa medu v panenskom diele, zrelý zaviečkovaný med i so slabších znášok, druhové medy a racionálne vytáčanie medu. Taktiež je to jednoduchá tvorba odložencov a chov matiek pri preventívnych zásahoch na tlmenie rojovej nálady včelstva a porušovanie rozvoja roztoča Varroa.

Zámena nadstavkov v trojnadstavkovom plodisku prebieha v rozsahu plodového hniezda a nespôsobuje tak veľký zásah do tepelného režimu včelstva na jar, čo je cennou výhodou pre včelárenie v drsných podmienkach horských oblastí Slovenska. Stavba medzistienok prebieha v predom pripravených nadstavkoch aj mimo sezóny a tieto potom môžu byť použité pre plod aj pre med. S nízkymi nadstavkami sme veľmi flexibilní. Priestor jednoduchého nízkonadstavkového úľa môže byť prispôsobený na akúkoľvek silu včelstva a znáškovú situáciu. Včelstvá zimujeme v troch nízkych nadstavkoch. Po vytočení posledného medu ich najneskôr do troch dní začneme zakrmovať aspoň trojkilogramovými dávkami cukru zaliateho vodou v pomere tri ku dvom. Zásoby dodáme v množstve 20 kg cukru na včelstvo, čo sa zmestí do jedného nadstavku. Dve spodné očká necháme otvorené celú zimu. Včelstvá necháme v kľude od augusta až do očisťovacieho preletu v marci.

Vyrušíme ich iba počas liečenia proti varroáze.

August až marec, otvorené dve spodné očká, kľud až do očisťovacieho preletu, kedy pohľadom narýchlo skontrolujeme stav zásob a či včelstvo prezimovalo.

Po kontrole prezimovania na jar, v marci a v apríli, do včelstva vôbec nezasahujeme a necháme ho stále vyvíjať sa v kľude. Len koncom apríla, keď začne kvitnúť čerešňa, pridáme do druhého nadstavku odspodu stavebný trubčí rámik, ktorý tam necháme do konca sezóny v auguste, kedy ho pred zakŕmením vyberieme. Nadstavky ešte stále neprehadzujeme, necháme ich v pôvodnom poradí ako cez zimnú toaletnú prestávku.

Marec a apríl, včelstvo necháme vyvíjať sa v kľude bez zasahovania včelára, len koncom apríla, asi v čase kvitnutia čerešne, pridáme do druhého nadstavku odspodu stavebný trubčí rámik.

Väčšinou až v máji robíme najväčší zásah vo včelstve a tým je zámena poradia nadstavkov. V tomto čase už včelstvá plodujú v druhom a v treťom nadstavku odspodu a včely obsadajú aj spodný nadstavok. Ak je včelstvo dosť silné a je aspoň podnecovacia znáška, prehodíme nadstavky.

Urobíme to tak, že prvý nadstavok odspodu dáme bokom, bude z neho medník, a druhý a tretí nadstavok odspodu medzi sebou zameníme a vložíme medzi ne štvrtý nadstavok s medzistenami, ktorý zaujme miesto druhého nadstavku odspodu. Na takto novovytvorené trojdielne plodisko položíme mriežku a na ňu nadstavíme pôvodný prvý nadstavok odspodu, z ktorého sme takto vytvorili medník. Týmto zásahom sme zaistili výmenu jednej tretiny diela v plodisku. Postupom času, po troch rokoch, sa stane z nadstavku s medzistenami medník, pretože nasledujúci rok bude tretí odo dna, ďalšiu sezónu prvý odo dna a nakoniec sa odoberie ako medníkový.

Máj, v prvej polovici mesiaca rozširujeme úľový priestor a robíme jediný a najväčší zásah v roku zámenou nadstavkov. Ďalší postup v druhej polovici mája, v júni a v júli, záleží od znášky a od sily včelstva. Ak včelstvo rastie a je znáška, tak po zanesení dvoch tretín medníkového nadstavku medom, pridáme piaty nadstavok, prípadne i šiesty. Prázdne medníkové nadstavky pridávame vždy pod nadstavok zaplnený medom. Ako medníkový nadstavok môžeme použiť aj medníky s rámikovou mierou čechoslovák, béčko, prípadne inú, ktorú sme používali a chceme takto zúžitkovať prázdne súše.

Po poslednom vytočení medu v auguste sa celý proces opakuje. Upozorňujem na to, že aj keď dosť medu zostáva v trojnadstavkovom plodisku, je nutné v medziznáškovom období pravidelne kontrolovať množstvo zásob, pretože včelstvá túto schopnosť kontroly nemajú a v čase jarného rastu inštinktívne plodujú až do minutia medných zásob v poslednej plástovej bunke. Rýchlejší jarný rozvoj včelstva znamená tiež rýchlejšie rozmnoženie roztoča Varroa, pretože to súvisí s plodovaním. Je nutné dbať na dokonalé preliečenie včelstiev pri jesenno-zimnom ošetrení.

Príprava včelstiev na jarný vývin Veľmi dôležitým úsekom opatrovania včelstiev je ich správne zazimovanie. Nie je tu reč iba o prácach spojených s bezprostredným zakŕmením včelstiev na zimu. Ide tu o oveľa viac.

Predovšetkým ide o uvedenie včelstva do takého stavu, aby sa na jar v nasledujúcom roku nerušene vyvíjalo.

Ako to vyzerá vo včelstvách pri začiatku plodovania? Včelstvo začne plodovať spravidla ešte pred prvým jarným očisťovacím preletom, asi v polovici februára. Spočiatku matka kladie denne veľmi obmedzený počet vajíčok. Postupne množstvo denne nakladených vajíčok stúpa. Podľa výpočtov francúzskeho včelára Difoura možno za priemer pokladať : vo februári 130 denne nakladených vajíčok, v marci už 270, v apríli 1000 atď. Pre kŕmenie a zahrievanie tohto plodu, ktorého rozloha nadobúda pozoruhodné rozmery, prichádzajú vo februári a v marci do úvahy len prezimované dlhoveké včely z minulého roku. Aj v apríli ešte prevažne prichádzajú do úvahy pre túto činnosť prezimované včely.

Dnes už vieme, ktoré včely a za akých podmienok sa dožívajú jari a ktoré z nich a za akých podmienok sú spôsobilé z jari dlhý čas chovať a zahrievať plod. Podľa výsledkov výskumov Charkovského výskumného ústavu včelárskeho sa nedožijú jari : 60,8 % včiel, ktoré sa liahli do 26.7. 17,5 % včiel, ktoré sa liahli od 27.7. do 26.8. 11,6 % včiel, ktoré sa liahli od 27.8. do 7.9. 30,0 % včiel, ktoré sa liahli od 8.9. do 13.10. Z toho vidíme, že pre vykonávanie jarných prác vo včelstve prichádzajú do úvahy skoro výlučne včely, ktoré sa liahli v auguste a začiatkom septembra. No z týchto včiel budú môcť v apríli k jarnému rozvoju včelstva prispieť iba tie jedince, ktorým telesný a zdravotný stav umožní dožiť sa tohto času. Keď v auguste včelstvo omladne a mladé augustové včely kŕmia ešte v septembri v hojnej miere plod a zároveň robia prevažne aj práce spojené so spracovaním a doplňovaním zimných zásob, všetko to vedie ku skráteniu ich života.

Americký včelársky bádateľ E.F.Phillips veľmi názorne porovnáva včelu s baterkou. Baterka, ktorú vôbec nepoužívame, prípadne len občas a krátky čas, vydrží dlho. Ak ju používame s prestávkami, svieti nám oveľa dlhšie, ako keby sme ju používali bez prerušenia, teda bez toho, že by sa mohla zreštaurovať. Tak je to aj so včelou. Odčerpávanie jej životných síl v jeseni, čo len čiastočné, vedie ku skráteniu jej života. Preto sa včelár musí postarať o to, aby matka intenzívne kládla vajíčka v júli a v auguste. Včelstvo udrží v aktivite plodovania tým, že hneď po poslednom vymetaní medu začne včelstvám priebežne vo veľkých dávkach podávať zimné zásoby a tieto musí doplniť do konca augusta. Tým dosiahne, že v auguste a v septembri sa vo včelstve vyliahne veľa tisíc včiel, ktoré si doplnia zásoby bielkovín v tele hojným konzumovaním peľu. Pred ich vyliahnutím boli už chýbajúce zimné zásoby doplnené a takto sa mladé včely v jeseni už nemusia zamestnávať kŕmením plodu a spracúvaním zásob na zimu. Zachovajú sa neopotrebované. Do zimy idú s plnou energiou.

Ako bude vyzerať toto včelstvo na jar? Matka začne v januári a vo februári klásť v prostriedku ešte zimujúceho chumáča vajíčka. Mladé včely, ktoré sa ujímajú dojčenia, sú uprostred zimného chumáča. Pretože zásoby peľu nemajú na dosah, kŕmia plod zásobami bielkovín z vlastného organizmu. Je oprávnený predpoklad, že by za takých nízkych vonkajších teplôt ani nevedeli stráviť peľové zásoby.

Podľa vedeckých výskumov doc.dr. Hejtmánka z roku 1943, nastáva odchod stráveniny z distálneho konca tenkého čreva do výkalového vačku pri teplote 35 stupňov Celzia medzi 220 až 240 minútami od prvého okamihu nasatia peľu. Naproti tomu pri teplote 16 až 17 stupňov Celzia nebol peľ vypudzovaný z tenkého čreva ani po 445 minútach od prvého okamihu nasatia. Podľa výsledkov týchto pokusov by teda mohli tráviť peľ iba tie včely, ktoré sú uprostred zimného chumáča, kde je teplota 35 stupňov Celzia. No v ich obvode nie sú spravidla peľové zásoby k

dispozícii. Preto mladé včely budú musieť na výživu plodu používať zásoby bielkovín z vlastného organizmu. Potom je pravdou, že kŕmenie plodu rezervami bielkovín organizmu ide na ujmu dĺžky života mladých dojčičiek. Včely pri správnej príprave na zimu majú v tele veľa bielkovín a veľká početnosť im umožňuje striedať sa pri kŕmení plodu, zimné včely sa tak rýchlo neopotrebujú. Veľké množstvo včiel umožňuje vo včelstvo ekonomickejšie hospodárenie. Matka má možnosť založiť skôr väčšie plochy plodu. Pretože je dostatok dlhovekých včiel súcich na kŕmenie plodu, plod môže byť lepšie vyživovaný.

V čase, keď sa zimné včely začínajú strácať vo väčšom počte, sú už k dispozícii mladé včely, a to nielen dojčičky, ale i lietavky. Liahnúce sa mladé včely začínajú prepĺňať uličky, takže včelstvo začína rásť bez toho, že by už predtým slablo. Včelár ani nespozoruje odchod zimných dlhovekých včiel. A takto je to správne. Som presvedčený, že v neskorom lete a v skorej jeseni, a pri splnení aj iných podmienok – hygiena, úprava diela, dobrá matka atď., nám nejde len o prezimovanie včelstiev, ale skôr o ich prípravu na úspešný jarný vývin. V oblastiach, kde po výdatnej jarnej znáške býva ešte do začiatku júla, no najviav do konca júla znáška a po nej už nič, musí byť včelár v pohotovosti, ak so včelami nekočuje. Predovšetkým sa musí starať o to, aby pri nedostatku znášky nektáru neprestali matky klásť. A práve našim záujmom je, aby sa i v nastávajúcom období, keď sa kladie vlastný základ pre odchovanie dlhovekých včiel, t.j. v mesiaci auguste, liahli vo včelstve mladé včely a pomáhali odchovať mohutnú generáciu zimných včiel. Aby stagnácia v plodovaní v lete neviedla v bezznáškovom období k nečinnosti, predstieraním znášky, teda priebežným dopĺňaním zimných zásob, spĺňame podmienky pre liahnutie ďalšej generácie dlhovekých včiel. Čo však sledujeme priebežným dopĺňaním zimných zásob v tomto ročnom období? Chceme ním dosiahnuť udržanie, prípadne rozšírenie rozlohy plodu a využiť odchádzajúce staré včely na spracovanie zimných zásob. Cukor z pohárov poberajú spravidla staré lietavky. V znáškovom období by sa starali o znášanie nektáru do úľa. Tieto staré včely zaťažujeme prácou spracovať cukor a cukrový roztok na zimné zásoby pre včelstvo. Našim zásahom sledujeme, aby nečinnosť týchto včiel v úli v bezznáškovom období bola efektívne využitá. Zo zdravotných dôvodov musíme na včelstvá pôsobiť tak, aby v nich boli stále včely všetkých vekových stupňov. To značí, že nesmieme dovoliť, aby vo vegetačnom období nastal čo len nakrátko stav, v ktorom by klesol prírastok mladých včiel a úbytok starých na nulu.

Po ukončení znášky dáme najneskôr do troch dní po poslednom vymetaní všetkým včelstvám nárazovú dávku cukrového roztoku, a to po 3 až 6 kg cukru v pomere 3 ku 2, najlepšie v štvorlitrových pohároch cez presakovacie viečko. Touto dávkou doplňujeme sčasti medové zásoby, ktoré sme včelstvu odobrali pri poslednom vytáčaní. Zároveň sa snažíme takýmito veľkými dávkami dosiahnuť to, aby včelstvo ukladalo tieto zásoby do nadstavku nad plodovým telesom.

Staráme sa o to, aby aj „veľkodávkové“ priebežné dopĺňanie zimných zásob, ktoré nasleduje po tomto nárazovom dávkovaní, bolo čo najúčinnejšie. Zistilo sa totiž, že umelé podnecovanie býva celkom bezúspešné, ak včelstvo nemá dostatočné množstvo vlastných zásob. Naproti tomu je umelé veľkokapacitné priebežné dopĺňanie zimných zásob o to účinnejšie, o čo bezprostrednejšie naväzuje na výdatný prílev sladiny. Zistilo sa aj to, že včelstvá sa veľmi ťažko a váhavo púšťajú do plodovania pri umelom dopĺňaní zimných zásob, ak ono nadväzuje na dlhšiu znáškovú prestávku, počas ktorej matka obmedzila kladenie, prípadne úplne prestala klásť vajíčka. Čím viac je otvoreného plodu vo včelstvách na začiatku priebežného dopĺňania zimných zásob, tým lepší účinok bude ono mať. Veľké dávky používame aj preto, aby sme mobilizovali včelstvá z ich nečinnosti. Malými dávkami by sme to pri technológii viacnadstavkového včelárenia nedosiahli. V našich klimatických podmienkach dopĺňame zimné zásoby v nízkonadstavkových technológiách v množstve od 20 do 30 kg cukru, najčastejšie však asi 24 kg. Medníkové nadstavky pred nárazovým kŕmením odstránime, aby včely nenosili do nich podávané krmivo, podstavíme ich pod plodisko, tam ich včely ošetria a zároveň týmto krokom neobmedzíme matku v kladení. Úplne ich odstránime až v jeseni po skončení plodovania.

Na zazimovanie včelstva potrebujeme najmä mladé, neopotrebované dlhoveké včely, vyliahnuté v auguste a v septembri. Dlhoveké zimné včely sa kŕmia na rozdiel od krátkovekých letných včiel aj

po vyliahnutí výdatnejšie bielkovinovými látkami, teda peľom. V brušku takejto dobre živenej dlhovekej zimnej včely sa tvorí tukovobielkovinové tkanivo alebo vankúšik. Len takéto včely majú dlhý vek a z jari sú zárukou rýchleho vývinu včelstva, lebo rezervy bielkovín môžu použiť na kŕmenie plodu. Snažíme sa preto plásty obsahujúce viac peľu ponechať v plodiskách včelstiev.

Včely nezaplnia peľovú bunku nikdy celkom peľom, ale iba do dvoch tretín. Pri doplňovaní zimných zásob cukrom zaplnia včely bunky takto ponechaných plástov zásobami spracovaného a zhusteného cukrového roztoku a bunky potom zaviečkujú. Takto včely konzervujú zásoby peľu.

Dlhoveké včely konzumujú teda aj po vyliahnutí väčšie množstvá peľu. Takto sa stávajú odolnejšími a dožívajú sa dlhšieho veku. A práve takýchto neupracovaných včiel potrebujeme pred zazimovaním v každom včelstve čo najviac.

Nadstavkové včelstvá nezužujeme.

Stredoeurópska skúsenosť včelárenia v uteplených úľoch vyplýva zo zimovania slabších včelstiev, ktoré počas jarného rozvoja sú vzhľadom k izolácii stien závislé na vlastnej výrobe tepla, preto ich vzhľadom k rýchlejšiemu rozvoju včelári zužujú na niekoľko plástov a potom postupne po jednom alebo dvoch plástoch rozširujú plodisko. Je to pravdepodobne pozostatok technológie včelárenia v „rakúskych“ úľoch zadovákoch a v „maďarských“ úľoch ležanoch. Včelstvo v prírode toto nikdy nepoznalo. Vždy sa muselo vyrovnať s rovnakým priestorom a s rovnakým počtom plástov.

Podobný stav je v nadstavkovom „mrakodrape“.

V roku 1885 došlo na Slovensku k prvému usmerneniu pri výrobe včelích príbytkov, kedy sa začal vyrábať Krajinský úľ na vonkajšiu mieru rámikov 240x185 mm. Bol to úľ prístupný zozadu, do ktorého sa umiestnilo 30 rámikov v troch radoch nad sebou. Dva rady tvorili plodisko a tretí rad bol medník. Neskôr, po roku 1912, sa na Slovensku rozšíril Baloghov úľ, ktorý bol už nadstavkový, prístupný zhora na rámikovú mieru 366x366 mm v plodisku a 366x183 mm v medníkových nadstavkoch.

Tieto úle mali jednoduché steny z dosák hrubých 25 mm. Myslím, že tieto dva úle boli už v čase svojho zrodu svetové a ovplyvnili ďalší vývoj technológie včelárenia na Slovensku, ktorá pretrváva až do dnešných čias. Ešte v roku 1986 som sa stretol so včelárom, ktorý obhospodaroval svoje včelstvá v Krajinských úľoch. Môžeme teda konštatovať, že včelstvá úspešne prežívali celé storočie v príbytkoch s neuteplenými stenami a odolali takým krutým mrazom aké boli v zime 1928/1929 a 1939/1940, kedy na Slovensku klesli teploty na mínus 43 stupňov Celzia.

Zároveň nás uvedené skutočnosti pobádajú k úvahám, prečo je v záujme efektívneho včelárenia vhodné prejsť na včelársku prax v tenkostenných úľoch bez falcov, s možnosťou kombinovať vysoké aj nízke nadstavky položené na seba vo vrstvách „na tupo“. Každý včelár tak môže dokonale využiť svoju doposiaľ používanú rámikovú mieru v kombinácii so svetovou mierou nízkych nadstavkov úľa s Langstrothovou dĺžkou rámika. Vždy vo mne vzbudzovala úžas Farrarova metóda zimovania výkonných včelstiev. Štyri 16 cm vysoké nadstavky boli husto obsadené včelami, v ktorých Farrar odhadoval okolo 27000 až 30000 včiel. Zimný chumáč sedí väčšinou v hornom nadstavku, ale zasahuje až do spodnej časti. Akým spôsobom tento známy praktik vytváral takéto silné včelstvá, mi nebolo jasné bez toho, aby som včelstvá nespojil alebo nepridal oddielok.

Farrar píše, že je celkom normálne, keď vo včelstve zimuje 30000 včiel. Poznamenáva, že slabé včelstvo je dôsledok obmedzeného plodovania v lete. A hneď uvádza, že jedno plodisko je veľmi malé, aby umožnilo väčší rozvoj plodovania, pokiaľ nerobíme špeciálne zásahy, ktoré by priestor na plodovanie uvoľnili od medových a peľových zásob. Ako sa to robí, to neuviedol. Po niekoľkoročnom sledovaní zimnej sily včelstiev som vždy prichádzal k záveru, že silné včelstvo malo priemerne 1300 gramov, čo zodpovedá obsadeniu 9 rámikov miery B. Vždy som sa snažil dodržať zásady pri príprave včelstiev na zimné obdobie podnecovaním malými dávkami cukrového roztoku začiatkom augusta. Včelstvá som preložil do medníka, a to spôsobom plod – prázdny plást.

Tak to doporučovala teória aj skúsení včelári. Hoci počasie bolo teplé, včely rozšírili plodové telese len na plodových plástoch. Prázdne plásty žemlovej farby, ktoré som si myslel, že budú zaplodované, boli zanášané podávaným cukrovým roztokom. V roku 1989 som zabudol prehodiť B9 nadstavky trom včelstvám do medníkov a začal som všetky rovnako podnecovať. Včelstvám som podal na spracovanie zimných zásob priemerne 15 kilogramov cukru. Na jar v roku 1990 pri podávaní cukrovomedového cesta som zistil, že tri včelstvá uhynuli od hladu, nevidel som ich v uličkách, úle som neotváral. Medník týchto troch včelstiev bol plný zásob. Prekvapenie ma čakalo koncom marca, kedy som z týchto troch úľov videl vyletovať viac včiel ako z ostatných úľov.

Letáče neboli zatvorené, tak som si myslel, že včely z iných úľov našli zdroj sladiny a prenášajú ju do svojich úľov. Nedalo mi to a úle som otvoril. V úľoch boli pôvodné včely. Osem zaplodovaných plástov, šesť v plodisku a dva v medníku. Včelstvá v tom roku doniesli 15 kg medu z repky, 30 kg z agáta a 38 kg z maliny. Odvtedy neprekladám včelstvá do medníka, ale ich po skončení znášky nechávam v plodisku a do troch dní po poslednom vytáčaní medu začnem zakrmovať väčšími dávkami cukru v 4 litrovom pohári s presakovacím viečkom zaliateho studenou vodou na pomer 3 : 2 tak, aby zaplnili medník zásobami. V mesiaci auguste matka kladie vajíčka, z ktorých sa vyliahnu prevažne zimné včely. V septembri liahnuce sa včely sa v prevažnej väčšine vyvíjajú ako zimné včely.

Už od dôb Farrara vieme, že najdôležitejším faktorom pre prezimovanie včelstiev je hneď na prvom mieste ich sila. Hneď na druhom mieste je to množstvo a kvalita potravy dodaná včelstvám do polovice augusta, výnimočne neskôr. Minimálna veľkosť včelstva pre zimovanie je 5000 včiel, čo je asi 0,5 kilgramu, ale pre jarnú znášku to musí byť najmenej 20000 včiel a viac. Preto musíme včelstvá posilňovať pred zazimovaním oddielkami a nechať vo včelstve pracovať až do jarnej znášky dve matky. Musia obsadať aspoň dva vyššie nadstavky, tri nízke alebo jeden vysoký nadstavok spolu so zásobným nízkym nadstavkom. Musíme im dodať okolo 20 kg zásob.

Nebezpečná situácia nastane v lete aj na jar, keď plodové hniezdo rozdelíme a plodové plásty prevesíme. Plodovému hniezdu musí byť zachovaná celistvosť uzavretého telesa vzhľadom k dodržaniu teploty potrebnej na vývoj plodu, ktorá je konštantná a je vždy vyššia ako teplota v úli a teplota vonku. Nižšia teplota plodu vedie k predlžovaniu jeho vývoja, k poškodeniu alebo dokonca k jeho úhynu. Preto je výhodnejšie pri rozširovaní a zužovaní úľového priestoru pracovať vo vrstvách s celými nadstavkami.

Prehadzovanie nadstavkov a ich pridávanie podporuje tendencie včelstva plodovať a táto technológia umožňuje včelárovi obhospodarovať silné včelstvá.

Ako včelstvo zimuje?

Včelstvo sa počas svojej existencie dokonale prispôsobilo vonkajšiemu prostrediu, podnebiu a najmä ročnému vegetačnému cyklu. Príchod zimného obdobia ho teda neprekvapí, lebo sa vie naň dokonale a náležite pripraviť. Preto príroda veľmi účelne zariadila situáciu tak, aby včelstvo toto obdobie mohlo prežiť v stave zníženej aktivity, aby čo najviac včiel sa dožilo jari v stave takzvanej psychickej mladosti, to jest neupracované, schopné na jar vychovať prvé generácie plodu, ba dokonca využiť i včasné znášky.

Včelstvo žije a je schopné prežiť len v spoločenstve, preto včely zaraďujeme medzi sociálny hmyz.

Hovoríme, že včelstvo ako celok tvorí ucelený organizmus, tak ako je napríklad ľudské telo. Včela ako jedinec sa pri teplote 10 stupňov Celzia prestáva pohybovať, pri 6 stupňov Celzia krehne, preto včelstvo pri znižovaní vonkajšej teploty začína tvoriť zimný chumáč. Podotýkam, že o chumáči treba hovoriť po celý rok, lebo pomocou neho včelstvo dokáže regulovať teplotu a vlhkosť v úli.

Priebeh zimovania včelstiev možno zhrnúť do dvoch bodov. Je dokázané, že včelstvo v zime nevyhrieva celý úľ, ale sťahovaním a rozťahovaním chumáča reaguje ne vonkajšie teploty. Aktivita včiel a spotreba zásob je menšia pri nižších vonkajších teplotách. Pri zimovaní včelstiev naši včelári

stále prispôsobujú zimovanie vonkajším podmienkam, to jest teplote, vetru, snehovým búrkam a podobne. Táto stará predstava o zimovaní nie je správna, uteplené úle neznižujú aktivitu včiel.

Mnohí včelári si stále myslia, že najväčšie straty na hmotnosti včelstva sú v úľoch neuteplených počas studených období. Ale tomu tak nie je. Strata na hmotnosti, čiže spotreba zásob včelstvom rastie práve v opačnom smere, zo studených periód do teplých. Teda, čím je teplejšie, tým je spotreba väčšia a naopak. Spotreba zásob je menšia počas studených periód. Z tohoto poznania je zjavné, že studené počasie nezvyšuje aktivitu zimného chumáča. Nechránené včelstvá v neuteplených úľoch nevykazujú väčšie denné úbytky hmotnosti ako chránené v uteplených úľoch, v tenkostenných úľoch obyčajne vykazujú ešte menšie úbytky. Teplota v chumáči zostáva viac-menej konštantná bez ohľadu na zmeny vonkajších teplôt.

Ako vlastne dokáže včelstvo udržiavať teplotu chumáča na konštantnej úrovni? Stredná teplota chumáča je na úrovni závislej od zmien vyžarovania tepla zodpovedajúceho expanzii a kontrakcii chumáča, sťahovaniu. Existujú určité hranice kontrakcie chumáča. Vtedy začínajú byť straty tepla z chumáča vyžarovaním väčšie ako produkcia tepla včelami, čo má za následok pokles teploty chumáča. To sa pravdaže prejavuje na povrchu aj v centre chumáča. Čím väčší je zimný chumáč, tým menej včely trpia touto situáciou, totiž viac jedincov vyprodukuje viac tepla. Tým sa potvrdzuje skutočnosť, že včely môžu udržať svoj chumáč dostatočne teplý pre udržanie života iba svojou obvyklou a nie mimoriadnou aktivitou.

Včelí chumáč nie je prípad vykurovanej miestnosti pecou. Teploty chumáča zimujúcich včelstiev zostávajú v určitých hraniciach pozoruhodne konštantné bez ohľadu na vonkajšie teploty. Niekto by si mohol myslieť, že ak včely udržujú teplotu chumáča na rovnakej úrovni, či je vonku 0 stupňov Celzia alebo mínus 17 stupňov Celzia, že by v druhom prípade mali produkovať viac tepla, aby udržali túto konštantnú teplotu. Nie je tomu tak. Kontrakcia a expanzia chumáča počas zimy je veľmi známy fakt, ale jeho význam bol dlho prehliadaný a nedocenený. Včely nesmú zamrznúť a nemôžu znížiť svoju produkciu tepla na nulu tak, ako to robí iný hmyz, čmel, osa. Živé včely produkujú teplo. Chumáč sa vplyvom nízkej teploty sťahuje, pri zvýšenej teplote rozťahuje. V súlade so zákonom vyžarovania množstvo tepla zo žiariaceho telesa stúpa, ak teplota okolia klesá.

Keď máme dva radiátory s rovnakou teplotou v tej istej izbe a jeden má o polovicu menšiu plochu, vydá len polovičné množstvo tepla ako druhý. Tak je to aj so včelami. Aby zabránili rýchlej strate tepla v studenom počasí, včely inštinktívne zmenšia plochu svojho chumáča. Zimný chumáč včiel predstavuje približne guľu. Vonkajšia plocha gule je vyžarovaný povrch, ktorý sa zmenšuje s druhou mocninou jej polomeru. Tak aj malé stiahnutie chumáča prináša zodpovedajúce veľké zmenšenie vyžarovanej plochy. Jednoduchým procesom stiahnutia chumáča môžu včely udržať svoju normálnu teplotu počas studenej zimy pri produkcii iba riadneho, bežného metabolického tepla, bez ďalšieho mimoriadneho tepla.

Ak dlhé obdobie trvajú nízke teploty, včely môžu spotrebovať svoje zásoby medu v chumáči a keďže vonkajšia teplota môže byť súčasne nižšia ako kritická teplota života včely 1 stupeň Celzia, včely nemôžu opustiť chumáč, ktorý sa stiahol mimo zásob medu a uhynú hladom. Inak vyjadrené, môžu nastať obdobia, kedy straty tepla sú väčšie ako aktivita včiel, vplyvom čoho včely hynú od hladu. Odolnosť včiel proti zime je však pozoruhodná. Počas 16 dní klesli minimálne teploty pod 0 stupňov Celzia, jedenkrát dosiahli až mínus 40 stupňov Celzia, priemer minimálnych teplôt bol mínus 24 stupňov Celzia, priemer maximálnych teplôt mínus 8 stupňov Celzia. V jeden deň sa teplota udržiavala pod mínus 17 stupňov Celzia celých 24 hodín. Najvyššia teplota bola mínus 1 stupeň Celzia. Všetky včelstvá v tenkostenných úľoch prežili takýto prísny test, ktorý je ohromujúci. Fakty z týchto skúseností sú v súlade s praktickými poznatkami z vysokohorských oblastí.

Dnes už včelári neutepľujú úle podľa štandardných odporúčaní a návodov. Akoby sami prišli na základe vlastných skúseností k ideálnym potrebám včelstva. Isté je, že veľký dôraz musíme venovať kvalite i kvantite zásob bez dextrínu a nekryštalizovaným i vhodne uloženým zásobám, mladej matke, vhodnému vekovému zloženiu včiel a ich sile, úľu s dostatočnou ventiláciou cez očko a chráneného od vetrov. Včelstvá nehynú od zimy. Väčšina strát je spôsobená vyhladovaním

v chumáči s množstvom medu niekoľko milimetrov od neho. Taktiež si treba uvedomiť, že ak chumáč zväčšuje svoje rozmery, vyžarovanie je väčšie, zomknutosť včiel tvoriacich vonkajšiu vrstvu chumáča menšia vplyvom zvýšenej tepelno-vlhkostnej regulácie a výmeny vzduchu. K vyžarovaniu tepla treba pridať i odvod tepla vedením a prúdením. Preto v tomto období je dôležité a významné uteplenie najmä nadrámikového priestoru tepelne izolujúcimi a vlhkosť prepúšťajúcimi vzdušnými uteplivkami v úľoch bez vetracieho a pary odvádzajúceho očka. O vhodné uteplenie nadrámikového priestoru a otvorenie vetracieho očka sa z praktických dôvodov postaráme pri zazimovaní včelstiev.

Z nepochopiteľných dôvodov zostávajú tieto myšlienky ešte aj dnes na Slovensku nepovšimnuté alebo to je zámer včelárskych velikánov? Postupne skúsenosti a závery nachádzajú nasledovníkov i na Slovensku, predovšetkým sú to nadšenci v Pracovnej spoločnosti nadstavkových včelárov, ktorí prešli na úle Langstroth, Dadant a nízkonadstavkové s jednoduchými stenami. Využitie skorých znášok a kočovný spôsob včelárenia si vyžaduje tie najprogresívnejšie technológie, ktorými dnes včelária všetci pokrokoví včelári v Európe a vo svete.

Radiátory v úľoch Teplo zvyšuje inteligenciu včiel Včelárov odnepamäti škrie, že ich chovankyne nie dosť efektívne využívajú svoj domov. Nikdy totiž nevyužijú všetky komôrky plástu, či už na odchov potomstva, alebo na ukladanie medu. V priebehu posledných niekoľkých rokov našli vedci wurzburskej univerzity v Nemecku pomaly, krok za krokom, pomocou počítačov a termokamier udivujúcu odpoveď : prázdne okienka v pláste ostávajú v záujme zvyšovania inteligencie včiel.

Medzi ľudom slúžili včely odjakživa za vzor neúnavnej pracovitosti: prvým z nových poznatkov bolo, že to nie je zďaleka tak. Pred vyše tridsiatimi rokmi po prvý raz označili bzučiace objekty svojho výskumu farebnými bodkami a začali počítať, koľkokrát vyletia z úľa. V ostatných rokoch pokusy zopakovali už so zapojením najmodernejšej techniky: včely boli opatrené počítačom čitateľnými znakmi, senzory pri východoch z úľov ich registrovali ako pri pokladniciach supermarketov.

Nespia, ale kúria Nové pokusy len potvrdili tridsať rokov staré zistenie: producentky medu strávia len asi tretinu pracovného dňa vyhľadávaním nektáru. Zvyšok dňa strávia v úli, kde zdanlivo vôbec nemajú čo robiť. Lozia po prázdnych komôrkach, ostávajú v nich istý čas. Oddychujú tam, spia?

Na otázku odpovedali až termokamery umožňujúce sledovať meniacu sa telesnú teplotu včiel. Už dávno je známe, že svoj domov vykurujú asi na 35 stupňov. Až termokamery ukázali, že úľ je akoby z rôznofarebných handričiek pozošívaný koberec poskladaný z teplejších a chladnejších miest. Najteplejšie sú pritom body, kde je práve zdanlivo úplne nečinná včela. Jej priemerná telesná teplota je 41, v niektorých prípadoch až 43 stupňov Celzia, čo už by povedzme človek neprežil.

Analýza prekúrených bodov ukázala, že rozhorúčené včely sú v susedstve komôrok s larvami a kuklami a všetko je priestorovo usporiadané tak, aby sa komôrke s potomstvom dostávalo rovnomerne zvýšenej temperatúry. Zdrojom tepelnej energie robotníčok je pritom ich letové svalstvo mihajú krídlami blízko pri tele, na mieste lietajú. Pretože je to pre ne nanajvýš vyčerpávajúca robota, najneskôr po pätnástich, dvadsiatich minútach ich vystrieda ďalšia vykurovačka. Niektoré z nich sa navyše pritláčajú hruďou na voskový poklop komôrky s larvou, aby jej dodali ešte viac tepla. Pritom sa vedci domnievajú, že včely sú vybavené teplotnými senzormi, ktoré ich upozorňujú, kde treba prikúriť, a že larvy zasa vysielajú chemické signály, ak je im chladno.

Biológovia ostali prekvapení: hoci je známe, že sa pri nižšej teplote kukly a larvy vyvíjajú pomalšie, inak sa nezdalo, že teplo má pre vývoj včelieho potomstva dajakú osobitnú úlohu.

Orgány podľa potreby Spravidla žije včela ženského rodu v lete od svojho vyliahnutia štyri až šesť týždňov a za ten čas postupne zastáva všetky druhy prác: mladá začne v pracovnej čate čistiacej komôrky a odpratávajúcej z úľa všetko, čo tam nepatrí, potom nastúpi ako opatrovateľka mladých vrátane kŕmenia lariev peľom a nektárom, nasleduje výstavba komôrok, plástu a strážna služba pri vchode do úľa, no a napokon je to posledná úloha, lietanie, znášanie peľu a nektáru.

Vedci zistili, že počas života včely sa v nej aktivujú rôzne gény a vytvára si dokonca špeciálne orgány na plnenie svojich rozdielnych úloh. V štádiu opatrovania lariev sa im napríklad vytvoria žlazy s veľmi výživným akoby mliekom. V staviteľskom štádiu je to zasa vosková žľaza no celý systém je flexibilný: ak je povedzme plást zničený zásahom zvonku, narastie už lietajúcim zberateľkám vosková žľaza znova.

Na rozlúštenie otázky a úlohy tepla nechali bádatelia univerzity vo Wurzburgu dorastať mladé včely pri rozličných temperatúrach. Každú opatrili po vyliahnutí čipom a pomocou senzorov tak v úli, ako aj pri jeho otvore sledovali, čo ktorá robí a aká je pri práci úspešná. Napokon porovnali všetky údaje o všetkých, pri rôznych teplotách dorastených včelách. Výsledok: v chladnejšom prostredí odchované boli menej učenlivé než tie, čo sa vyhrievali pri 34 alebo 36 stupňoch, a ani sa nehodili na všetky práce. Ťažšie sa učili zvládať úlohy, najmä zber v poslednej fáze života. Odchované pri 32 stupňoch preukázali pri experimentoch len malú schopnosť spojiť si určitú vôňu so zdrojom obživy, navyše pri spiatočnom lete aj často zablúdili. Niektoré vôbec nenašli cestu späť, mnohé našli bádatelia v cudzom úli. A keď sa im aj podarilo nájsť výdatnú pašu, nedokázali o tom presvedčiť ostatné.

Informatívny tanec Takéto odovzdávanie informácií sa medzi včelami deje pomocou určitých pohybov tela, akoby tancom, ktorý predvádzajú na špeciálnom mieste v blízkosti vchodu do úľa. Zavesia sa pri tom na plást a z pozície, ktorú zaujali, môžu ostatné vyčítať, v akom uhle k polohe slnka leží zdroj obživy.

Ak držia hlavu kolmo hore, znamená to, že miesto je presne v smere slnka. Ak je ich hlava vodorovne napravo, treba sa ostatným vydať 90 stupňov vpravo od slnka. Dokonca ak je včela pred takýmto podávaním správy aj dlhšie v tme úľa, nikdy sa nepomýli: vybavená vnútornými hodinami je schopná slnečný uhol pri svojom tanci stále korigovať.

Tancujúc vrtí telom, potom obehne malý kruh. Dĺžka vrtenia prezrádza ostatným vzdialenosť k paši.

Nejde pritom o údaj o vzdialenosti, ale o markantných bodoch cestou. Preto teda povedzme pri 400 metrov vzdialenom mieste v rovinatom teréne trvá tanec kratšie než ak ide o terén silne štruktúrovaný. Rýchlosť kruhu, obehnutia okolo vlastnej osi, je zasa údajom o výdatnosti zdroja: o čo je beh rýchlejší, o to je stravy viac.

Prirodzene, táto produkcia ihneď upúta veľkú pozornosť ostatných čo však dávajú na vedomie v chlade odchované včely, nezaujíma nikoho? Zrejme je ich tanec chybný, nedáva zmysel. Vedci teda uzatvárajú, že vo vývoji tohoto hmyzu je zrejme istá kritická fáza, počas ktorej sa jeho nervový systém správne vyvinie len pri dostatočnej teplote. Domnievajú sa dokonca, že včely teplo vždy odstupňujú podľa toho, či treba viac robotníčok na jednoduchšie práce v úli, alebo bystrejších na činnosť v teréne. Dosial sa za rozdielnym stupňom schopností včiel hľadala len ich genetická výbava.

Vibrujúci úľ Wurzburský tím výskumníkov zistil, že teplo je aj vysvetlením neobyčajnej presnosti včiel. Každá komôrka v pláste je rovnako veľká šesťhranná rúrka, ukončená hrubším voskovým poklopom, zato s len tenučkými stenami. Neobyčajnú presnosť tohoto stavebného diela vidia teraz vedci vo vlastnostiach vosku. najprv včely vybudujú hrubú komoru bez hrán. Potom do nej vojde včelavyhrievačka a rozohreje vosk, až sa začne topiť. Ako vosk chladne, vytvaruje sa šesťhranný útvar.

Plást, sústava komôrok, nie je len bezpečnou detskou izbou a skladom medu, ale aj komunikačným prostredím. Hoci je aj informatívny tanec včely, zvŕtanie sa, behanie do kruhu veľmi markantný jav, v hlbokej tme úľa ho žiadna včela nemôže sledovať očami. Vysokorýchlostné kamery prezradili, že včely sa pri tancovaní stále držia plástu, nebehajú, len hýbu telami a signálmi sú vibrácie jemne rozochvievajúce úľ. Vedci preto začali merať frekvenciu včelieho tanca a pozorovať, čo sa počas neho deje na opačnom konci úľa. Zistili, že včely svojimi telovými svalmi mávnu 270-krát za minútu, čím vydajú hlboký bzučivý tón asi ako je bzučanie z kvetu na kvet poletujúcej včely -, prenikajúci ich voskovým domom. To hneď zvýši pozornosť ostatných vyhľadávačiek a donášačiek stravy a prichádzajú sa dotknúť tancujúcej družky: tykadlami zisťujú akosť peľu a nektáru zachyteného v jej chĺpkoch. Priamym kontaktom s ňou sa tiež dozvedajú o smere a vzdialenosti potravinového zdroja.

Včelári túto kominukáciu nechtiac rušia tým, že plást ohraničia dreveným rámikom tlmiacim chvenie. Lenže včely si vedia pomôcť: drevenú konštrukciu na viacerých miestach porozhrýzajú a tak obnovia svoj komunikačný systém.

Pre inžinierov a geriatrov Veľa nového sa teda vie o včelách, zďaleka však ešte nie všetko. Na presnejšie odpovede sú zvedaví tak inžinieri, ako aj lekári. Pre geriatrov by bolo napríklad veľmi zaujímavé vedieť, čím to je, že v lete narodené včely žijú najviac šesť týždňov, narodené v zime až desať mesiacov? Alebo ako to, že schopnosť naučiť sa u nich s vekom stúpa, presne naopak než u človeka??

A ako je to vôbec s inteligenciou včiel? Napriek ich zarážajúcej schopnosti učiť sa je jednotlivá včela v porovnaní s cicavcom alebo vtákom poriadne hlúpy tvor. Roj ako celo však funguje inteligentne a nanajvýš flexibilne. Počítačoví odborníci sa preto veľmi zaujímajú o túto ich emergentnú inteligenciu, pred očami im už nepoletujú včely, ale malé a cenovo výhodné roboty, schopné ako skupina pôsobiť inteligentne, napríklad pri nasadení v kozme.

Včelia medzera.

Tento základ Langstrothovho patentu je zásadnou novinkou vo včelárstve, ktorá zmenila včelárenie do takej miery, že sa využíva dodnes už viac ako 150 rokov. Prechod zo včelárenia v slamených úľoch na chov včiel vo viacerých nadstavkoch začal v sedemnástom storočí, ale nie v známych štvorbokých boxoch, ale v osemhranných.

Tieto prvé vrstvené úle z roku 1649 pozostávali z dvoch osemhranných nadstavkov postavených na seba, ktoré sa podstavili pod košnicu, aby rozšírili včelstvu priestor a predchádzalo sa tak rojeniu.

Tento úľ bol postupne zdokonaľovaný, každý nadstavok mal sklené okienko, kontrolovateľný letáč a na stavbu diela boli neskôr využívané na povale latky. Medník mal širšie latky ako nadstavky plodiska, aby plásty pre ukladanie medu boli vystavané hlbšie. Keď do takéhoto nadstavku prišla matka, zistila, že sa nedostane zadočkom až na dno bunky a vajíčka tam nekládla. Potom tieto plásty zostávali pre med panenské. Včelstvo v tomto úli dokázalo naplniť aj desať medníkových nadstavkov. Čelné dosky osemhranného úľa boli 15 a štvrť palca vysoké a 9 palcov široké.

Langstroth začal včeláriť v klátoch, ako mnoho včelárov tej doby. Ťažkosti s prácou v takomto úli ho priviedli k presvedčeniu, že naozaj vhodný úľ musí včelám brániť v pripájaní plástov priamo ku

stenám úľa. Vtedajšia včelárska prax už poznala ešte nedokonalé rozoberateľné dielo, lebo včelstvo stavalo plásty až na dno úľa, takže ho k nemu veľmi rýchlo pripevnilo. Riešenie problému pohyblivých rámikov napadlo Langstrotha v roku 1851 a vysvetlil ho jednou vetou : Ak sú bočné strany rámika zhotovené tak, že sú tri osminy palca vzdialené od boku úľa, môže byť plást vytiahnutý bez akéhokoľvek vyrušovania včelstva či prerezávania diela, lebo i spodná latka rámika musí byť rovnako ďaleko od dna úľa. Týmito slovami popísal to, čo dnes nazývame „včelou medzerou“. Je to medzera, ktorá je dostatočne veľká na to, aby tadiaľ mohli včely prechádzať, ale nie taká široká, aby tam včely mohli stavať plást, a naopak nie taká úzka, že by sa ju snažili zatmeliť propolisom. Potom navrhol úľ s touto medzerou okolo rámikov a dal si ho patentovať. Pre zdokonalenie včelárenia prispel nízkym nadstavkom nad plodiskom, pohyblivými rámikmi, ktoré sa dajú vybrať bez akéhokoľvek prerezávania plástov, deliacou prepážkou, ktorou sa dá kontrolovať veľkosť hniezda a pascou na motýľa víjačky voštinovej na letáči.

Prvé Langstrothove úle boli vyrábané zo skla a pre drevené úle boli štandardizované vonkajšie rozmery 18 a päť šestín na 14 a päť šestín palca, kde sa počítalo aj s vysychaním dreva. V skutočnosti Langstroth nevynašiel včeliu medzeru. To za neho urobili včely. Ale on túto medzeru odhalil a využil ju pri konštrukcii svojho úľa. Termín „včelia medzera“ neznamená len priestor, ktorým včely môžu preliezť, ale týka sa takého priestoru, v ktorom včely nemajú snahu stavať plást, čiže menej ako 10 mm, alebo ho naopak vyplniť propolisom, čiže viac ako 6 mm. Sú to asi tri osminy palca, teda 8 mm. Tolerancia 2 mm plus a mínus počíta s prácou dreva pri suchom a vlhkom počasí. Tieto poznatky dnes úspešne praktizuje technológia nízkonadstavkového včelárenia.

Horný letáč Je veľmi dobre známe, že horný letáč, očko, na prednej strane Langstrothovho úľa, umožňuje krížové vetranie a je základným predpokladom pre úspešné prezimovanie včelstiev. Včelstvá s otvorenými očkami si udržujú v zimnom chumáči teplotu 30 stupňov Celzia i vyššiu. Prax dokázala, že včelstvá s horným letáčom na prednej strane úľa sú preukázateľne silnejšie a majú na jar viacej plodu ako včelstvá s nezmenšeným spodným letáčom.

Počas veľmi silných mrazov horný letáč úplne zamrzne. So stúpajúcou teplotou môžeme pozorovať vo včelstvách „odmrazovací proces“. Počas neho sa izoterma 30 stupňov Celzia, čo je hraničná teplota okolo chumáča včiel, rozšíri až k hornému očku. Teplota pri očku stúpne na 35 stupňov Celzia, ľad sa roztopí a včely sa objavia na letáči, očku. To dokumentuje význam horných letáčov pre termoreguláciu zimujúcich včelstiev, keď je spodný letáč blokovaný snehom a niekoľkými uhynutými včelami. Klimatizácia plodového hniezda patrí k najzaujímavejším spoločným úlohám včiel. Jeho detailom začínajú včelári až v súčasnosti postupne rozumieť. Cieľom klimatizácie plodového hniezda je nastavenie teploty na zaviečkovanom plode v rozsahu 33 až 36 stupňov Celzia. Úloha udržať v ohraničenej oblasti teplotu v požadovanom rozpätí vyžaduje od včiel rozdielne postupy a to s ohľadom na teplotu okolia. Ak je okolité prostredie chladné, je potrebné zahrievať, ak je okolité prostredie príliš teplé, musí sa chladiť. Postup chladenia docielia včely tým, že kmitaním svojich krídel vytvárajú prúdenie vzduchu, ktorý ochladzuje. Dodatočne prinášajú vodu a túto mikroskopicky rozdelia, aby bol využitý efekt vyparovania. Najúčinnejšia je kombinácia oboch spôsobov naraz. Ak nastane potreba teplotu plodovej plochy zvýšiť, vytvárajú včely teplo tým, že svoje lietacie svalstvo uvedú do sotva vnímateľného chvenia. Takto vzniknuté teplo je odovzdané bezprostrednému okoliu. Ako zdroj energie tu slúži med, ktorý je skladovaný ako „zásoba paliva“. Teraz môže každý včelár ľahšie porozumieť, prečo med z tropických krajín je lacnejší ako ten náš, keď sa tam včely „venujú“ hlavne činnosti chladenia. Skutočnosť, že včely zohrievajú svoje plodové hniezdo, je známa od čias odkedy človek včelári. Ľahko sa o tom presvedčíme, keď položíme ruku na včelí plod. Termokamera, a aj pozorovania včelárov dokazujú, že včely sú zdrojom tepla, že nie larvy v otvorených bunkách, ale zaviečkovaný plod potrebuje intenzívne tepelné ošetrovanie. Zahrievajúce včely sa prejavujú tým, že v časovom rozpätí do 30

minút sú skoro nehybné. Zaujímajú pritom dve polohy. Buď sedia na viečku bunky, alebo sú vtiahnuté do vnútra prázdnej bunky v rámci plodového hniezda. V normálnej polohe je telo včely na pláste nadvihnuté ako pri chôdzi. Môžeme však pozorovať včely, ktoré na viečko s plodom položia bezprostredne svoje telo a ich dlhodobé zotrvanie v tejto polohe urobí odtlačok ich tela do vosku viečka. Takýto „kontaktný kurič“ na zaviečkovanej bunke je pre včely špecifickou činnosťou, ktorou včela cielene odovzdáva teplotu svojho hrudníka určenej bunke. Je neporovnateľne ťažšie pozorovať včely, ktoré bez pohnutia sedia vo vnútri bunky. Ukázalo sa, že takto zamestnané včely vtiahnuté v strede plodového hniezda do prázdnych buniek majú teplotu až 42 stupňov Celzia.

Takéto „kruhové kuričky“ v bunke, ktoré tam zostávajú pri vysokej telesnej teplote až tridsať minút, opúšťajú bunku po vyčerpaní svojich energetických zásob. Prázdna bunka obklopená šiestimi zaviečkovanými bunkami je efektívnejšia so včelou vykurovačkou pre šesť plôdikov, oproti tomu, že vykurovaním zhora je možné ohrievať len jednu bunku. Ak sa dnes snažíme dosiahnuť ucelené plodové pole, nemusí to byť pre včely vo svojom dôsledku také výhodné. Ľahko si domyslíme, že prázdne bunky v plodovom hniezde, medzerovitosť plodu, nesignalizuje slabšiu výkonnosť v kladení a starobu matky, ale že prázdne bunky v plodovom hniezde sú pre plod a jeho zahrievanie veľmi dôležité. Včelár však musí vedieť posúdiť, koľko prázdnych buniek je v plodovom hniezde zmysluplných.

Ošetrovanie včelstiev na jar.

Medzi včelárskou verejnosťou je známe, že silné včelstvá dokážeme budovať v nízkonadstavkových úľoch, to znamená v úľoch s výškou rámika do 25 cm. Takéto úľové zostavy umožňujú včelárovi rotáciu plodiska, pričom výrazne nenaruší celistvosť plodového telesa a zároveň neobmedzuje včelstvo v rozširovaní priestoru pre plodovanie.

Silné včelstvá začínajú plodovať v januári a ak majú peľ, prejaví sa zimné a predjarné plodovanie veľmi priaznivo na stave prezimovaného včelstva. Veľkou výhodou neobmedzovaného plodiska je práve využitie schopnosti včelstiev uložiť doň nečakane veľké zásoby peľu v dobách hojnosti.

Staršie včelstvá, ktoré existujú už niekoľko sezón, nepotrebujú v marci a apríli zvláštnu starostlivosť, pretože majú zásoby peľu a medu v úli. Ich plodovanie bude potom narastať celkom plynulo v závislosti na sile včelstva, množstve glycidových zásob a vrodených vlohách. Ak nemajú včelstvá obmedziť plodovanie, mali by mať ešte začiatkom apríla 10-15 kg zásob.

V čase kvitnutia vŕby rakyty zistíme, kde včelstvá plodujú. Väčšinou sa plod bude nachádzať v horných dvoch nadstavkoch. Ak sa stane, že horný nadstavok je bez plodu a plný zásob, premiestnime ho pod včelstvo ako prvý alebo druhý zdola a to podľa sily včelstva. Včely začnú zásoby pod plodiskom odviečkovávať a spotrebujú ich pre plodovanie. Uvolnené bunky matka postupne zakladie. Takto vzniká plodové teleso v troch nadstavkoch, ktoré v strede zaberá šírku 7 až 8 plástov. Do voľných buniek vedľa plodu ukladajú včely peľ a smerom k okraju úľa sa nachádzajú plásty so zaviečkovanými zásobami pre prípad núdze. Táto rezerva zaviečkovaných zásob v plodisku má prvoradý význam pre udržanie nepretržitého plodovania predovšetkým počas znáškových prestávok.

Včelstvo, ktoré sme v auguste dostatočne nezakŕmili a ono spotrebuje do konca marca väčšinu zásob, nemôže pre včelára využiť včasnú jarnú znášku, pretože túto uloží do vyjedeného plodiska.

Plná špajza, so zaviečkovanými zásobami ešte z augusta minulého roka, je v dvoj až štvornadstavkovom plodisku dostatočne priestranná a pri včasnej výdatnej nektárovej znáške potom môžeme nasadiť nad plodiskové nadstavky medník, kde sa dostáva čistý med bez toho, že by bol zmiešaný so zásobami cukru. Včelári, ktorí využívajú mednú komoru v technológii včelárenia môžu potvrdiť, že nebezpečenstvo falšovania medu je v takomto prípade vylúčené. Cez zimu bolo otvorené očko v najvrchnejšom nadstavku. To však v tomto období stráca svoju funkciu, preto otvoríme ostatné očká v spodných nadstavkoch. Očká zabezpečujú prílev vzduchu k mase plodu a umožňujú skladovať veľké množstvo peľu do celého priestoru plodiska. Na najvrchnejšom nadstavku očko zatvoríme, pretože tento začína plniť funkciu prechodu medzi plodiskom a priestorom pre ukladanie medu. Podobne aj medníkové nadstavky majú očká zatvorené.

Jar vo včelom legolande Mesiac marec je obdobím prebúdzania sa nového života, prírody, živiteľky nás všetkých. Vonkajšie teploty sa postupne zvyšujú a začiatkom mesiaca sa obyčajne dočkáme túžobne očakávaného a v tomto roku už neopakovateľného dňa, kedy včely uskutočnia prvý, tzv. očisťovací prelet. Pre včelára a snáď i pre nevčelára je to nevšedný pohľad na toľké množstvo včiel, ktoré intenzívnym bzukotom vítajú predjarné obdobie Obdobie kvitnutia rakýt sa považuje v celej Strednej Európe za začiatok intenzívneho plodovania včelstiev. Vtedy nastupuje včelárska sezóna, kedy musíme venovať každému včelstvu pozornosť a pomôcť mu pri štarte do novej sezóny. Tento nástup plodovania je rozhodujúci pre ďalší rozvoj včelstiev.

Langstrothov nadstavkový úľ, ktorý ja považujem za včelí legoland, legoskladačku s jednoduchou obsluhou, ktorá vyhovuje všetkým vekovým kategóriám včelárov, od detského veku až po zaslúženú penziu a prináša im potešenie z hravého včelárenia, ponúka včelstvu dlhú cestu trvania zimných zásob.

Marec a apríl sú pre včely najpracovitejšie mesiace. V tomto období sa rozhoduje o tom, v akej sile pôjde včelstvo do znášky a zároveň aj o tom, v akej sile včelstvo zazimujeme pre budúcu sezónu.

Preto včelár nesmie včelstvo obmedzovať priestorom a zároveň musí sledovať či má čeľaď sústavne dostatok zásob. Zimné zásoby prevažne vydržia do konca zimy, 21.marca, dokedy včelstvo spotrebuje asi 12 kg zimných zásob. Po tomto dátume spotreba zimných zásob značne stúpa a môže byť vyššia ako predchádzajúca zimná spotreba. Keď včelstvo raz začalo plodovať, ploduje neustále aj keď je vonku upršané počasie, alebo je chladno. Včelstvo by obmedzilo plodovanie len pri drastickom príleve chladného počasia na dlhší čas a pri nedostatku zásob. Technológia nnvčelárenia predpokladá zakŕmenie včelstiev v množstve 23 kg invertných zásob a peľu v júli minulého roku, čo vyhovuje praxi.

N-nadstavková technológia nám dáva možnosť jednoducho včeláriť s dvoma matkami v jednom úli, čo umožňuje prezimovanie oddielka s mladou matkou v nadstavku na medzidne nad produkčným včelstvom. V marci po prelete vymeníme medzidno za materskú mriežku. Ide v podstate o výmenu matky spätným spájaním až na jar pred znáškou. V úli pri rozvoji ploduje včelstvo s dvoma matkami, pokiaľ včelár odstránením mriežky nezasiahne. Na jar tak máme stále rezervné matky, dostatok plodu pre tvorbu nových oddielkov a lietavky, ktoré môžu využiť znášku z ovocných stromov ak najvrchnejšiu debničku oddelíme materskou mriežkou a očko na nej zatvoríme.

Prínos peľu a nektáru počas priaznivých letových dní je v apríli už taký veľký, že z peľu si včelstvá dokážu urobiť i zásoby. Nie všetky včelstvá si v tomto období už dokážu utvoriť i zásoby z nektáru.

Preto by mali mať ešte dostatočné, nespotrebované zásoby, pochádzajúce z letného zakŕmenia. Keď včelárime v nn-úľoch, zimujeme vo viacerých nadstavkoch, tak v spodnom, na mieste kde sa liahol posledný plod, včelstvo utvorilo zimný chumáč a nad ním, čiastočne zasahujúce do chumáča, nachádzajú sa v nadstavku zimné zásoby s hmotnosťou okolo 20 až 23 kg. Takto vyzimované včelstvo začína plodovať pod mohutnou ?prikrývkou? zásob v spodnom nadstavku. Postup plodového telesa je taký, že je vždy v kontakte so zásobami. V čase, keď vrchný nadstavok je prevažne zaplodovaný a čeľaď obsadá aspoň dva a pol nadstavku, včelstvo sa pomaly dostáva do stiesnenej situácie, tzv. tlak zhora, hoci dole je dosť prázdnych plástov. Matka nerada rozširuje plodové teleso smerom dole, preto je nevyhnutná prvá zámena nadstavkov. Ťažko je stanoviť pevný dátum tejto operácie. Každý včelár to musí odpozorovať v prírode, ale môžeme ju urobiť až po odkvitnutí rakyty, prípadne po odkvitnutí vtáčej čerešne, alebo egreša, či púpavy. Vo viacdielnom plodisku získava postup plodovania smerom hore oproti stimulu letáčového otvoru prevahu, takže zámena nadstavkov vedie k rýchlejšiemu rozšíreniu plôch plodu. Pri každej zámene nadstavkov treba dať pozor na to, aby sa po zámene v spodnom nadstavku nachádzala prevažná časť plodu.

Najhlavnejší predpoklad na tieto operácie je to, že včelstvá sú v dobrom kondičnom stave a čo je najhlavnejšie, že sú zdravé.

Koniec apríla a začiatok mája je obdobím, kedy už môžeme rozširovať úľový priestor pridávaním ďalších nadstavkov. S nízkymi nadstavkami sme skutočne flexibilní. Priestor môžeme prispôsobovať na akúkoľvek silu včelstva a znáškovú situáciu. Nízke nadstavky nám zabezpečujú každoročnú obnovu diela, ťažbu medu v panenskom diele, zrelý zaviečkovaný med i zo slabších znášok, získavať druhové medy, ľahšie odviečkovanie a vytáčanie. Nadstavok ako medník pridávame asi v období kvitnutia čerešní. Urobíme to tak, že pod najvrchnejšiu debničku viacnadstavkového plodiska podložíme nadstavok vyplnený medzistienkami a plodisko od medníka môžeme oddeliť mriežkou. Nezabúdajme na zásadu, že očká na plodisku sú otvorené a na medníkových nadstavkoch sú zatvorené.

Dobre využitá jarná znáška, ak to počasie dovolí, môže byť iba silným prezimovaným včelstvom a jeho lietavkami. K tejto znáške patria už ovocné stromy a repka olejka. Preto uplatňujeme pridávanie matiek s prezimovanými oddielkami na jar, čo je vlastne dvojmatkový spôsob včelárenia. Výťažky z tejto znášky sú potom v našich podmienkach najmenej o polovicu vyššie ako u dobrých jednomatečných včelstiev. Štatistiky včelárskej organizácie z minulosti dokazujú, že medzi včelársku spoločnosť každoročne prichádzalo tisíc nových členov. Väčšina z nich mala však nedostatočné odborné vedomosti pre úspešné včelárenie a spoliehali sa iba na rady susedov a kamarátov včelárov. Preto značné percento mladých včelárov po jedno až dvojročnom neúspešnom včelárení v starých úľoch obyčajne sa prestali venovať práci so včelami. V súčasnosti sa podmienky včelárenia neustále menia, a to nie len vplyvom prírodných podmienok a zmenami vo výskyte zdrojov nektáru a peľu, ale v nemalej miere aj novými škodcami, chorobami včiel a uplatňovaním výsledkov vedy vo včelárstve. Všetky zmeny vplývajú prevažne negatívne na efektívnosť včelárenia. Kto chce dnes úspešne včeláriť, musí vedieť odstraňovať alebo aspoň tlmiť na prijateľnú mieru tie činitele, ktoré chov včiel ovplyvňujú negatívne a na druhej strane zase vedieť využívať faktory, ktoré rentabilnosť chovu zvyšujú. To v plnej miere dokáže len včelár s dobrými odbornými a praktickými skúsenosťami.

Chov matiek jednoducho V dvadsiatych rokoch minulého storočia šíril Ján Natšin medzi včelárskou verejnosťou osvetu racionálneho viacmatkového včelárenia. Nabádal k zásahom pri včelárení, ktoré nútili včelára sústrediť všetku starostlivosť na to, aby mal silné včelstvá. Pokusmi, ktoré robil v rokoch 1923 až 1927, predložil včelárom metodiku sústavy dvoch matiek nad sebou. Bol propagátorom viacbedničkového nadstavkového úľového systému a tvorby oddielkov, ktoré zimoval nad produkčným včelstvom. Spájal ich na jar s pomocou materskej mriežky. Ján Natšin sa narodil 20.septembra 1886 v Breze na Orave. Bol podpredsedom Ústredia slovenských včelárov a autor včelárskej literatúry. Známe sú jeho knihy Praktický včelár, Včelárstvo vo svetle výskumov, Život včiel a veľké množstvo článkov v časopise Slovenský včelár.

Chovu včelích matiek prelarvovaním alebo prelôžkovaním plemenného materiálu sa mnohí drobní včelári obávajú, pretože nechcú obetovať zo svojho malého počtu včelstiev ešte aj včelstvá na chov matiek. Matky si však môžu veľmi jednoducho odchovať tak, že si od uznávaného chovateľa alebo kamaráta zadovážia naštartované materské bunky s plemenivom larvičiek a ľahko si ich odchovajú vo svojich včelstvách bez zníženia výťažku medu. Larvičky po prvom dni naštartovania za predpokladu, že boli správne prelarvované a bohato zásobené kŕmnou kašičkou, môžu byť k dispozícii malým a stredným včelárom na ďalší odchov a použitie. Larvičkám v materských bunkách neuškodí ani dvojhodinová preprava bez sprievodných včiel, pretože im na tento čas vystačí kŕmna kašička v bunke.

4.marca 2007 Nepotrebujeme na to žiadne vybavenie. Zabalíme ich do mierne vlhkej utierky a dávame pozor, aby sme ich mechanicky nepoškodili. Ktorákoľvek poloha pri preprave im neuškodí. Doma larvičky v materských bunkách len zasunieme do plásta nad plod, v deň predtým pripravenom medníku nadstavku, oddeleného od plodiska mriežkou. Je to veľmi jednoduché, pretože umelé materské misky s držadlom zasunieme do niektorého z dvoch až štyroch plástov so zaviečkovaným plodom, ktoré sme predchádzajúci deň preložili bez včiel z plodiska nad mriežku do stredu medníka. Ako krycie plásty dáme k týmto plodovým plástom zásoby s medom a s peľom a zvyšok po krajoch vyplníme súšami, prípadne medzistienkami ak je znáška. Na okraj môžeme dať rámikové kŕmidlo, ale vždy až po oddelení od včelstva medzidnom. Hovoríme tomu odsavač, ktorý zároveň tlmí rojovú náladu, pretože mladé včely prejdu cez mriežku ku plodu.

Materské misky z umelej hmoty spolu z držadlom sú na tento cieľ veľmi vhodné. Možno ich kúpiť v predajniach so včelárskymi potrebami. Do každého chovného včelstva vložíme len po dve materské bunky s larvičkou. Tak budú utvorené dobré podmienky pre odchov telesne zdatných a vitálnych včelích matiek. Ak sa na novej včelnici spária s trúdmi dobrých vlastností, môžeme očakávať úspech a rentabilitu vo svojom včelárení. Každé včelstvo si takto môže vychovať svoju mladú matku. Prijaté misky hneď na druhý deň skontrolujeme, rozdelíme alebo doplníme. O týždeň až deväť dní vymeníme mriežku za medzidno. Matka sa v oddielku vyliahne, oplodní, rozkladie a s oddielkom sa pridáva. Nadbytok oddielkov s mladými matkami a ich prípadné zimovanie nad včelstvom, je rezervou včelárovej prevádzky v každom ročnom období.

Využitie rojových materských buniek.

Začiatočníci, ale aj mnohí skúsenejší včelári, sa boja pustiť do chovu matiek, pretože sa domnievajú, že niečo pokazia. Drobný včelár si však môže odchovať matky takýmto najjednoduchším spôsobom z rojových materských buniek z včelstiev s vynikajúcimi vlastnosťami.

Takéto odchovanie matiek je úspešné len vtedy, keď rojové materské bunky vyberáme veľmi starostlivo. Rojové materské bunky totiž obsahujú často mŕtve matky, trúdy, odumreté larvy a robotnice, čo včelár obyčajne zistí neskoro. Ten najjednoduchší spôsob spočíva v tom, že včelstvo, ktoré sa chystá na rojenie, včelár rozdelí na dva alebo tri odložence s plodom a do každého z nich pridá aj plást s rojovými materskými bunkami. Matky sa v oddielku oplodnia a celé odložence sa použijú podľa potreby.

Je známe, že včelstvo, ktoré sa chystá na rojenie nie je v našich pomeroch hospodárne, lebo v čase prípravy na rojenie klesá podstatne v takomto včelstve zhromažďovací pud. Ak včelár zistí, že včelstvo vynikajúcich vlastností stavia materské bunky, nesmie premeškať ich účelné využitie. Len čo matka zakladie istý počet rojových materských buniek, treba s ňou urobiť odloženec. Matku tak účelne odstránime zo včelstva, lebo sa môže stať, že včelstvo pri zhoršení počasia alebo z iných dôvodov zruší nastavané materské bunky.

Včelstvá vynikajúcich vlastností sú v tomto ohľade veľmi citlivé. Ak takémuto včelstvu odoberieme matku, nikdy sa nestane, žeby včelstvo prerušilo už začatý chov matiek vo vystavaných rojových materských bunkách. Keď včelár s istotou pozorovaním zistil, kedy bola zaviečkovaná prvá materská bunka, tak uvediem stručný príklad ako bude postupovať ďalej: - 2.mája, nakládla matka prvé rojové materské bunky - 6.mája, zistíme dostatok zakladených materských buniek, odstránime matku, aby nezakladala ďalšie materské bunky vajíčkami a urobíme s ňou odloženec - 7.mája, mali by sme pozorovaním zistiť, že prvá materská bunka je zaviečkovaná - 9.mája, budú zaviečkované ďalšie materské bunky - 13.mája, urobíme si odložence - 16.mája, pridáme odložencom vyrezané rojové materské bunky - 18. až 22.mája, budú sa liahnuť mladé matky.

Toto je jednoduchý spôsob odchovania mladých matiek, ktorý okrem pozorovania vývinu vo včelstve nevyžaduje nijakú zvláštnu prácu a nijaké náradie, ako sú klietky, oplodniačiky a pod.

Takto si môže aj včelár s menším počtom včelstiev bez veľkej časovej straty a bez náradia jednoduchým spôsobom odchovať svoje vlastné matky. Hovorí sa, že matka je akumulátorom tvorivých síl včelstva a odloženec motorom včelárenia. Odložencami odoberáme totiž včelstvu dielo, plod a mladé včely.

Pri robení odložencov môžeme postupovať takto : • pripravíme si čistý nadstavok, do ktorého dáme dva vystavané plásty ako krycie • vyhľadáme v silnom včelstve matku a plást, na ktorom je, preložíme dočasne bokom do zásobného medníka • potom pokojne prezeráme plásty a hľadáme tie, ktoré by prichádzali do úvahy pre odloženec. Pre odložence prichádzajú do úvahy plásty so zaviečkovaným plodom. Keď nájdeme plást súci pre odloženec, urobíme medzi ním a susednými plástami voľné miesto, t.j. rozšírime susedné uličky na 20 až 30 mm • potom ideme k nasledujúcemu včelstvu, v ktorom vyhľadáme tiež jeden alebo dva plásty vhodné pre odloženec a bezprostredne susediace uličky podobne rozšírime. Zatiaľ uplynie určitý čas, ktorý je potrebný, aby sa na vybraných plástoch nahromadili mladé včely. Tieto

• • •

•

včely prídu do rozšírených uličiek, lebo sa hneď snažia zastavať voľný priestor. Vybrané plásty, husto obsadené mladými včelami, potom pomaly a opatrne vytiahneme, aby sa z nich stratilo čo najmenej včiel a preložíme ich do pripraveného nadstavku plást s matkou vrátime do včelstva a namiesto odňatých plodových plástov dáme rámiky s medzistienkami úľ s odložencom postavíme do večera na provizórne odľahlé miesto. Z tohto miesta sa z neho do večera stratia lietavky, ktoré doň ani nepatria. večer po skončení letu postavíme úľ s odložencom na jeho definitívne miesto. Lietavky, ktoré s nákladom medu opustili odloženec a chceli by sa doň vrátiť pre ďalší náklad medu, na druhý deň miesto odloženca nenájdu pretože sa v prvých dňoch nijaké včely v odloženci nebudú môcť starať o vodu, nastriekame do buniek jedného krycieho plásta vodu. Odloženec spočiatku nekŕmime, lebo zásoby medu vo vencoch plodových plástov, ktorými odloženec robíme, vystačia na prvé dni. Ak je potom bezznáškové obdobie, treba odloženec kŕmiť cukrovým roztokom alebo mu pridať plást odviečkovaného medu. Koľko plodových plástov treba dať do odloženca, závisí od toho, na aký účel odloženec robíme. Ak ho robíme preto, aby sme zvýšili stav kmeňových včelstiev, potrebujeme aspoň štyri plodové plásty. Ak ho robíme kvôli mladej matke, aby sme ju mohli prezimovať, robíme odloženec iba s dvoma plodovými plástami.

Kto sa zariadi na vytváranie odložencov a zazimuje dostatočný počet oddielkov s mladými matkami nulového veku, čoskoro zistí, že odložence sú skutočne motorom moderného včelárenia. Len pre zaujímavosť uvediem, že je praktickejší spôsob robenia odložencov prostredníctvom odsavača a s nasadenou kŕmnou komorou. Ak chceme pri využití rojových materských buniek pokračovať s istotou, urobíme v opísanom prípade odloženec 13.mája a rojovú materskú bunku mu pridáme 17.mája.

Odporúčam materskú bunku umiestniť do hornej časti uličky rozšírenej na 15 až 20 mm. V tejto rozšírenej uličke sa zoskupia staviteľky a je aspoň určitá záruka, že pridaná materská bunka neprechladne. Tiež doporučujem s materskou bunkou vyrezať väčší kus diela, aby sa takto získaný kus diela i s materskou bunkou mohol pomocou drôtu pripevniť do diela pod hornú latku rámikov pri rozšírenej uličke odloženca. Dôležité pritom je, aby kus diela s materskou bunkou bol upevnený, teda nehýbal sa keď sa budú naň vešať mladé včely. Pridávaním rojových materských buniek do odložencov, zo včelstiev vynikajúcich vlastností, získame pri splnení ostatných podmienok najakostnejšie matky. O akosti matiek nerozhoduje totiž pohnútka na rojenie, pre ktorú včelstvo postavilo materské bunky, ale jedine akosť včelstva, z ktorého matky pochádzajú a akosť včelstva, z ktorého pochádzajú trúdy pre spárenie matky.

Pri tomto spôsobe sa čo najmenej odkloníme od prírody, pretože vajíčka, z ktorých sa majú liahnuť

matky, boli hneď položené do misiek, ktoré potom včely dostavali na materské bunky. Larvy boli od prvopočiatku kŕmené akostnou materskou kašičkou. Výdatné kŕmenie lariev zabezpečilo dokonalý vývin pohlavných ústrojov a vývin celého organizmu. Ak opätovne prelarvujete celkom mladé larvy z materských buniek do robotníčich a hoci sa larva ďalej vyvíja v robotníčej bunke, predsa sa z nej vyliahne matka. Tento poznatok nás oprávňuje predpokladať, že larva v materskej bunke už v prvých hodinách larválneho stavu, dostáva kašičku s látkami určujúcimi jej vývin na matku. Larvám po celý čas ich vývinu venujú patričnú opateru ich dojčičky. Matka po preložení materskej bunky do odloženca sa liahne medzi včelami, ktoré ju kŕmia už skôr ako opustí materskú bunku. V spoločnosti týchto včiel robí prvé orientačné prelety, pári sa a začína klásť vajíčka.

Preloženie materskej bunky do odloženca je jediný dej, ktorým sa odchyľujeme od prirodzeného postupu. Preto pri tejto práci musíme byť zvlášť opatrní. Pracujeme pokojne, no s istotou. Materské bunky nevystavujeme otrasom, náhlym pohybom a podľa možnosti im vždy zabezpečujeme prirodzenú zvislú polohu. Matka je v odloženci v spoločenstve samých mladých včiel. Rýchlo sa vydá na orientačné prelety, rýchlo sa oplodní a čoskoro začne klásť vajíčka. Takémuto chovu matiek sa môže venovať každý včelár a pritom mať istotu, že postupuje cestou v súlade s prírodou. Čas rojenia a prvé medobranie vo včelolande.

Keď sa pozrieme spätne na vývoj úľov vo svete, tak vo svetovom včelárstve sú výrazné dva vplyvy, a to stredoeurópsky a americký. Stredoeurópsky vplyv je reprezentovaný odborníkmi, ako Dzierzon, Gerstung, Živanský a ďalší, ktorý prenikol do celej Strednej Európy, najmä úľom prístupným zozadu. Dnes sa nájdu ešte v Rakúsku, Fínsku, Švajčiarsku, SRN a v Česku.

Americký vplyv reprezentovaný Langstrothom a Dadantom prenikol úľmi prístupnými zhora do celého sveta a právom vytláča úle prístupné zozadu. Staršia včelárska literatúra uvádza, že v roku 1960 bolo v Česku v úľoch prístupných zhora už 40 percent včelstiev. Na Slovensku bolo v tom istom roku v úľoch prístupných zhora až 90 percent včelstiev.

Dnes ešte pretrvávajúce množstvo typov úľov s rozličnými mierami rámikov je pre včelárov nevýhodné, pretože treba vyrábať rozsiahly sortiment včelárskych potrieb. Rozmáhajúci sa systém mobilného paletového včelárenia, ktoré vyžaduje ekologickú a čo najľahšiu konštrukciu úľa bez plastov chemického priemyslu, nám dáva možnosť dosiahnuť náš perspektívny cieľ vyspelého včelárstva s ujednotenou dĺžkou rámika na langstrothovom pôdoryse, s možnosťou uplatňovať tri technológie včelárenia bez ohľadu na územnú ohraničenosť regiónov.

Pre stredoeurópsku technológiu je typické časté rušenie včiel, roztrhávanie plodového hniezda, prevesenie plodových plástov do medníka a práca s jednotlivými plástmi namiesto s celými nadstavkovými jednotkami. Prednosťou n-nadstavkovej technológie je pohyblivosť včelstva vo vrstvách. Nie je potrebné v krátkych časových odstupoch pracovať so včelami. Je efektívnejšie naučiť sa rozoznávať kritické vývojové fázy včelstva a potom účelne zasiahnuť.

V máji včelstvo prežíva intenzívny rozvoj. Tento mesiac je plný očakávaní priaznivého počasia pre znášku z ovocných stromov, púpavy, repky a koncom mesiaca i z agáta. Pri správnom vedení nízkonadstavkových včelstiev sa tieto ešte stále nachádzajú v štádiu rastu s vysokou zberacou aktivitou. Je nevyhnutné postarať sa, aby v raste včelstva nenastala stagnácia. Včelstvá s mimoriadnym jarným rastom by sa bez zásahu včelára vyrojili obyčajne ešte pred prvou hlavnou znáškou alebo počas kvitnutia repky. Vhodným zásahom ich treba z rozvojovej krivky vrátiť o

týždeň až dva späť. Zásahy spočívajú v tom, že im odoberieme časť plodu a použijeme na tvorbu oddielkov. N-nadstavkový systém včelárenia je mimoriadne vhodný i na zvládnutie rojivého pudu.

Jednou z metód zabránenia rojeniu na včelnici je premiestňovanie včelstiev. Zámena silných včelstiev za slabé na rovnakom včelom stanovišti. Silné včelstvá sa zoslabia a slabé naopak zosilnejú. Silné včelstvá môžu tiež prejsť na úplne nové stanovište vpredu alebo bokom po stranách.

Lietavky posilnia susedné včelstvá. Včelstvá s matečníkmi stratia veľkú časť svojich včiel. I keď budú pravdepodobne pokračovať v stavbe matečníkov aby vymenili matku, pritom všetkom sa nevyroja.

Silné prezimované včelstvá sa rýchlo vyvíjajú a dostávajú sa najskôr do rojovej nálady. Tú najľahšie zistíme kontrolou naklopením nadstavku. Nadstavok zo zadnej strany nadvihneme, posunieme ku sebe a zo spodku pomocou dymáka prehliadneme. Ak sú na spodných latkách materské misky, je to dôkaz začiatku rojovej nálady. Ak sú už misky zakladené a matečníky vo výstavbe, môže pomôcť iba radikálny zásah na zamedzenie rojenia.

Úlohou včelára je umožniť včelstvu vytvoriť vrchol v plodovaní bez rojenia. V prvom rade je to selekcia nerojivých línií. Ďalej potom dostatok priestoru na kladenie vajíčok a stavba medzistienok.

U predčasne silných včelstiev potom odčerpávanie plodu, včiel a tvorba oddielkov. Odber plodových plástov môžeme robiť už v apríli a tvoriť zberné oddielky pre včasný chov matiek, to znamená po jednom pláste s plodom z každého silného včelstva. Zoslabenie je taktiež možné urobiť zámenou silných včelstiev za slabé alebo čiastočne zámenou ich medníkových nadstavkov.

Včelstvu, ktoré už stavia matečníky odčerpávanie plodu nepomôže. Jedinou istou metódou je odobratie matky, s ktorou vytvoríme oddielok. Vo včelstve potom ponecháme len jeden matečník.

Iná metóda je vytvorenie preletáka. Včelstvo postavíme na iné stanovište a na pôvodné dno a miesto postavíme nový nadstavok buď s oddielkom alebo len s medzistenami a 1 až 2 plodovými plástmi s otvoreným plodom. Navrch sa postavia nadstavky s medom. Včely si potom z plodu vychovajú novú matku. Pôvodné včelstvo na novom stanovišti sa odletom lietaviek radikálne zoslabí. NNtechnológia nám umožňuje urobiť to všetko v jednom úli s použitím medzidna.

Demaree Plan je spôsob predchádzania rojeniu známy v anglosaských krajinách. Mohli by sme ho tiež nazvať dištancovaním plodu od matky. Matku dáme na 1 až 2 nezaviečkované plodové plásty do najspodnejšieho nadstavku. Zvyšok priestoru bude vyplnený súšami a medzistenami. Naň položíme mriežku a nadstavok s medom alebo inými plástami bez plodu. Celkom navrch postavíme nadstavky s plodom a zatvoríme na nich očká. Po 10 dňoch prehliadneme plodové plásty a odstránime všetky matečníky. Za 21 dní sa tu všetok plod vyliahne a včely tu môžu znášať med. Ak má východzie včelstvo už zaviečkované matečníky, musíme ku zamedzeniu rojenia radšej zvoliť preleták.

Oddielky, či mladé včelstvá, nech sú vytvorené z plodových plástov alebo zmetených včiel, prípadne rojov, nám vždy viacúčelovo poslúžia. Okrem vlastného zoslabovania včelstiev ako prevencie rojovej nálady, sú vhodné na výchovu mladých matiek. Oddielky s mladými matkami sú akousi konzerváciou včiel z času nadbytku pre núdzové stavy. Výmena matiek a posilnenie včelstiev v jeseni a na jar, náhrada pri strate včelstva alebo matky, návrat ku znáškovej motivácii vyrojených včelstiev, pri preletákoch na oddielok a pri dvojmatkovom spôsobe získavania jarnej znášky. Je tiež známe, že oddielky ?zošrotujú? stav zamorenia varroázou vo včelstve.

V dôsledku rôzne zaplodovaných plástov sú vytvorené oddielky často krát rôzne silné. Vyrovnanie sily, či posilnenie oddielkov je možné urobiť až po rozkladení mladej matky, napríklad prisypaním mladých včiel z plástov s medom pri vytáčaní. Ďalšou možnosťou je pridanie zaviečkovaných

plodových plástov zo včelstiev k plodu oddielka. Ďalšou inou variantov sú preletáky s oddielkom alebo medzi oddielkami. To je možné jednoducho urobiť zámenou silných a slabých oddielkov.

Prelietnuté lietavky rýchlo zásobia slabší oddielok peľom, prípadne i nektárom a umožnia mladej matke väčšie rozkladenie. Veľmi dobre to ide vzhľadom ku hmotnosti nízkych nadstavkov. V systéme nn-včelárenia s deleným plodiskom dosiahneme v máji vo včelstvách dobré obsadenie oboch nadstavkov, v nízkonadstavkových úľoch až tri nadstavky. Praktické skúsenosti so systémom deleného a neobmedzovaného plodiska poukazujú na skutočnosť, že výška plodového telesa dosahuje 400 až 450 mm, t.j. siaha cez tri nízke nadstavky s výškou 170 až 180 mm, prípadne dva nadstavky typu A s výškou rámika 220 mm. Tým, že neobmedzujeme matku v kladení, dosiahneme vo všetkých prípadoch podstatne silnejšie včelstvá s výraznou schopnosťou využitia skorých znášok. Tieto včelstvá už počas kvitnutia jabloní a púpavy nevyhnutne potrebujú medník na ukladanie nektáru, niekedy s 3 až 4 kg denného prírastku. Nadstavením medníka týmto včelstvám nezväčšíme úľový priestor o 100 % ale len o 30 percent. Termín nasadenia medníka musíme vhodne voliť, aby nektár zo skorej znášky včely neukladali do plodiska, čo by obmedzilo plodovanie.

Potrebu nasadiť medník ľahko zistíme podľa toho, či medzistienky vložené pri zámene nadstavkov sú už vystavané. Pretože matka má stálu tendenciu rozširovať plodové teleso do výšky, zakládla by bez použitia materskej mriežky, najmä pri dlhšej znáške i časť medníka. Preto je vhodné používať materskú mriežku. Mnohí včelári používajú v medníku len panenské plásty, čím získavajú svetlejší a chuťovo príjemnejší med. Obzvlášť v dobe varoázy môžu byť plásty z plodiska natoľko poškodené, že reziduá niektorých liečiv prechádzajú pri väčšej koncentrácii z vosku do medu. Súše panenských plástov nie sú napádané víjačkou, preto ich možno lepšie uchovať do budúcej sezóny.

Ak je medník z troch štvrtín zaplnený medom a nektárom, treba pri trvajúcej znáške podstaviť pod tento medník ďalší na udržanie zberacej aktivity včiel a samozrejme aj v záujme väčšej produkcie medu. Pri skorých znáškach to nebýva pravidlom. Pri nedostatku vystavaných plástov je vhodné použiť do stredu medníka i medzistienky. Počas znášky ich včely rýchlo vystavajú a zaplnia medom. V tomto vzácnom období, kedy sa medníky zapĺňajú medom, včelstvá nevyrušujeme zbytočným rozoberaním nadstavkov. Zásahy narušujú poriadok a deľbu prác v úli a znižujú zberaciu činnosť. Uvedená situácia je typická pre znášku z repky.

V druhej polovici mája končí kvitnutie repky a ak bolo počas kvitnutia priaznivé počasie, čaká včelára prvé tohtoročné medobranie. Medové plásty z úľov môžeme odoberať niekoľkými spôsobmi. Veľmi vhodný spôsob je odvčelenie medníka pomocou výklzov. Je zaujímavé, že prvý výklz na tento cieľ skonštruoval a používal Porter už v roku 1891. Je to mechanický jednosmerný výklz s hliníkovými jazýčkami, ktoré včely pri prechode z medníka do spodnej časti úľa ľahko nadvihnú. Opačným smerom pohyb nie je možný. Používanie výklzov pri medobraní predpokladá, že včelár má určité množstvo zásobných plástov. Postup pri medobraní je potom taký, že na plodisko sa postaví nadstavok s prázdnymi plástmi, naň položíme medzidno s jedným alebo viacerými výklzmi a navrch medník s plnými plástmi medu a včelami. Včely z medníka sa v priebehu 24 hodín presunú cez výklz do prázdneho nadstavku pod medníkom. Vieme, že repkový med pomerne rýchlo tuhne, čo je hlavná príčina, že sa ťažšie predáva. Neváhajme a hneď po vytočení ho spastujme, naplňme do fliaš a určite nebudeme mať problém s jeho predajom zákazníkom.

Kto musí vytáčať jarný repkový med, musí pamätať na to, že v plodisku musia zostať široké medové vence a tiež okrajové medové plásty, aby malo včelstvo dostatok zásob i na niekoľko týždňov. Včelstvá nesmú z dôvodu nedostatku potravy obmedziť či zastaviť plodovanie. Každé obmedzenie plodovania, tiež i v na znášku chudobnom lete, pôsobí negatívne na zdravotný stav včelstva. Kto šetrí na potrave, šetrí na nesprávnom mieste. Prejaví sa to tiež na sile včelstva, ktoré pôjde do zimy. Rovnako po poslednom vymetaní v júli musia byť včelstvá ihneď nakŕmené. Pokiaľ sa jedná o medovicový med, snažíme sa ho odobrať i z plodiska, aby nebol potravou včelstva v čase kedy ešte nemôže vyletovať. Začiatok kŕmenia po poslednom vytočení medu musí byť ihneď, ale najneskôr do troch dní.

Koncom mája kvitne agát, v južných oblastiach Slovenska zdroj hlavnej znášky. Pred rozkvitnutím

agáta, a pre kočujúcich včelárov zo severu Slovenska aj po jeho odkvitnutí, je obyčajne bezznáškové obdobie, trvajúce aj 14 dní, ktoré preklenieme prikrmovaním včelstiev ich dennou spotrebou. Kranská včela v dlhších znáškových prestávkach minimálne obmedzuje plodovanie.

Preto kŕmenie v znáškových medzerách medzi jarnou a letnou znáškou, hrá u tejto včely dominujúcu úlohu pre udržanie zberovej aktivity. Musí mať tiež vždy dostatok zásob v plástoch.

Obmedzovanie plodovania v druhej rozvojovej fáze má tiež vplyv na veľkosť plodového telesa a tým na veľkosť včelstva v čase zimovania. Pomalé kŕmenie urobíme najlepšie cukrovou kašou, čo je med zmiešaný s cukrom krupicou v pomere 1 ku 5. Odber je taký malý, že nestačí ani na kŕmenie plodu a nemôže sa táto potrava dostať do medu. Akonáhle nastane opäť znáška, kŕmenie odstavíme.

Kŕmiť môžeme na vnútornom veku, rámikovým kŕmidlom alebo vo vysokom dne.

Na záver ešte krátku poznámku. Včelár je určite ochrancom životného prostredia. Má snahu neohrozovať prírodnú potravinu ? med, preto drevo považuje za najdôležitejší dorastajúci prírodní materiál, ktorý už ako strom a les ovplyvňuje naše životné prostredie. Výroba produktov z dreva vyžaduje málo energie a nevznikajú žiadne škodlivé výpary. Výrobky sú látkovo i biologicky odbúratelné. Pre výrobu úľových nadstavkov má drevo ešte jednu podstatnú výhodu. Stena nadstavku má, ako jeden z mála materiálov, schopnosť odovzdávať úľovú vlhkosť z vnútra do okolia. Táto vlastnosť, popri vetraní úľa, má veľmi podstatný vplyv na zdravotný stav včelstva a na jeho rozvoj.

Vypožičiavanie" lietaviek pri veľmi skorej ťažbe medu.

Jednoduchá Langstrothova technológia nízkonadstavkového včelárenia nám umožňuje manipuláciu s celými nadstavkami a s celými úľmi. Táto technológia s nízkym medníkovým priestorom je pre včelára výhodou pri získavaní včasných a jednodruhových medov.

Dobre využitá jarná znáška, pokiaľ to počasie dovolí, môže byť jedine silným prezimovaným včelstvom a jeho lietavkami. Včelstvo na začiatku jarnej znášky najskôr iba vyrovnáva svoju zazimovanú silu. To platí oveľa viac pre chladnejšie oblasti ako pre teplejšie. K tejto znáške patrí úž púpava, ovocné stromy a v teplejších oblastiach repka. Pri využití takejto včasnej znášky môžeme uplatniť pridávanie matiek s prezimovanými oddielkami na jar, čo je vlastne dvojmatkový spôsob včelárenia alebo spätné spájanie včelstiev. Výťažky z tejto znášky sú potom v našich podmienkach minimálne o polovicu väčšie ako u dobrých jednomatkových včelstiev. Včelár tak vo včelstve dosiahne rozsiahle plodové teleso skoro z jari a včelstvá môžu využiť skorú znášku. Spätné spájanie včelstiev s mladou matkou nulového veku robíme asi 10 až 14 dní pred rozkvitnutím ovocných stromov alebo repky. Ak v čase očakávanej znášky nastane nepriaznivé počasie, nedostaví sa želateľný výťažok, tak v spojenom včelstve môže vzniknúť rojová nálada. Toto nebezpečenstvo sa podstatne zmenší, ak sme postupovali správne a v spojenom včelstve máme mladú matku z minuloročného chovu.

Dve včelstvá v jednom úli majú priaznivejšie tepelné hospodárenie na jar, lebo spodné základné včelstvo vyhrieva oddielok položený na ňom. Tejto okolnosti možno pripísať aj rýchlejší jarný vývin dvoch spolu prezimovaných včelstiev. Po odkvitnutí rakyty, kedy robíme prvé prehodenie nadstavkov, odstránime medzidno a nahradíme ho materskou mriežkou. Potom, keď pri spätnom spájaní včelstiev odstránime staršiu matku, ktorá je v plodisku, vytvoríme s ňou v zásobnom nadstavku alebo v úliku oddielok s troma plástmi, ku ktorému prisypeme mladé včely z jedného plásta. Namiesto odňatých plástov s matkou dáme vystavané plásty alebo medzistienky. O 10 až 14

dní medzi odstránením jednej matky a začiatkom znášky sa veľa mladých včiel stane predčasne lietavkami, ktoré by sa za normálnych podmienok, teda v jednovčelstvovom systéme, venovali ošetrovaniu plodu.

Pre získanie veľmi skorého výťažku medu môžeme využiť aj kombináciu uvedeného systému včelárenia s dočasným premiestňovaním včelstiev na trvalom stanovišti. Pri tejto kombinácii je našou snahou posilniť produkčné včelstvá, ale len na krátky čas lietavkami. Produkčné včelstvá v posilnenom stave môžu využiť veľmi skorú znášku. Pri takomto ?vypožičiavaní? lietaviek treba vždy dva úle včelstiev už v zime postaviť do bezprostredného susedstva. Pritom letáčové otvory majú byť upravené tak, že vždy tieto dva susedné úle ich majú v bezprostrednej blízkosti. V prvý deň veľmi skorej znášky obrátime jeden z dvojice úľov o 180 stupňov. Tým sa získajú lietavky obrátených úľov v prospech včelstiev, pri ktorých poloha letáčového otvoru zostala nezmenená.

Otočenie jedného z dvojice úľov o 180 stupňov urobíme vo večerných hodinách po návrate všetkých lietaviek do úľa. Nasledujúceho dňa vrátia sa lietavky otočených včelstiev na pôvodné miesto. Pretože na ňom nenájdu svoj úľ, obletujú určitý čas toto miesto a po bezvýslednom hľadaní vtlačia sa do susedného úľa. Obyčajne sa tieto včely vracajú zo znášky a domáce včely ich prijmú.

Takto posilneným včelstvám treba postupne uvoľňovať miesto pre nektár nasadením nízkeho medníkového nadstavku. Po skončení znášky vrátime otočené včelstvá letáčom na pôvodné miesto.

Veľký počet lietaviek nezabudne za krátky čas premiestnenia, ak ono netrvá dlhšie ako 10 až 12 dní, na svoje pôvodné miesto a po spätnom otočení včelstva lieta zasa do pôvodného úľa. Ak včasná znáška trvá dlhšie ako 10 až 12 dní, potom neobraciame úle späť do pôvodnej polohy, ale oslabené včelstvá posilníme pridaním zrelých plodových plástov. Týmto spôsobom môže včelár dosiahnuť pekné výsledky najmä v oblastiach, kde je znáška z ovocných stromov jediným zdrojom výťažku medu.

Kočovanie za pašou, za vždy bohato prestretým stolom pre včielky.

Produktívne včelárenie vyžaduje, aby mali včelstvá od jari až do jesene dostatok paše. Pravidelné kočovanie značne podporuje vývoj včelstva, zlepšuje jeho zdravotný stav, zásobovanie včelstiev a tým zvyšuje aj výnos medu. Na Slovensku majú včelári s kočovaním veľmi dobré skúsenosti s bohatou tradíciou.

Nechcem sa tu zaoberať konštrukčným, funkčným a technickým opisom kočovného voza. Chcem skôr čitateľom ľudovou formou priblížiť význam kočovania pre včelstvá a včelára. Kto sa chce podrobnejšie oboznámiť s technickým opisom kočovania, doporučujem každému preštudovať si odbornú literatúru, ako : Kočovný voz a jeho využitie vo včelárstve od Jána Millu z roku 1978 a 1983, prípadne Včelárske zariadenia, pomôcky a ich svojpomocná výroba od Ing. Michala Mačičku z roku 1981. NN včelári, ktorí majú záujem o kočovanie si môžu v tejto oblasti doplniť informácie v časopise Včelár č. 5 z roku 1989, v ktorom priateľ Michal Vinc z Prešova vo svojom príspevku Včelársky kočovný voz s nadstavkovou úľovou zostavou zaujímavo opisuje túto včelársku pomôcku.

Každý, kto bol aspoň raz na kočovke potvrdí, že je to úžasný a nezabudnuteľný zážitok spojený väčšinou s prvým medobraním v roku. Tu sa vytvára priestor na vylepšenie ekonomiky včelárenia pre víkendových a drobných včelárov, ktorí obhospodarujú od 4 do 12 včelstiev. Na paletu malého prívesu za osobný automobil sa zmestí aj šesť úľov a takto jednoducho a nenáročne možno kočovať na repku do chotára susednej dediny, na rúbaniská s malinou do susedného okresu, ale aj na agát a slnečnicu v nížinných oblastiach Slovenska. Takýto spôsob paletového kočovania repkových, agátových a lesných kempov si však vyžaduje spoluprácu aspoň štyroch, piatich včelárov, ktorí sú ochotní kempovať pod stanom alebo v aute aspoň jednu noc v týždni pri včelách na kočovnom stanovišti ak chcú s úspešným medobraním dokončiť kočovku v dnešnej dobe nevypočítateľnej kriminality. Kočovný kemp za znáškou je určite jednou z možností zvyšovania medného výnosu pre víkendového a drobného včelára.

Technický popis palety pre desať NN včelstiev na kočovanie s prívesom za osobný automobil je k nahliadnutiu v časopise Včelár č. 9 z roku 1986, kde Ing. Zdeněk Kothánek svojpomocné zhotovenie takéhoto zariadenia podrobne popisuje.

Doporučujem tiež webové stránky okolitých štátov, najmä www.sweb.cz/jjvcela/, tiež www.magazinimker.de, alebo www.apidomia.cz.

Na jar znášajú včely peľ a nektár z vŕby a rakyty, ďalej z ovocných stromov a repky olejky. To sú predpoklady prípravy včelstiev na agátovú znášku v druhej polovici mája. Kočuje sa aj za ďatelinou plazivou, slnečnicou, malinou, lipou, za medujúcimi ihličnatými stromami a na medovicu v lese. Kočovanie vyžaduje mnoho práce a pohotovosti, čo sa však niekoľkonásobne vynahradí väčším výnosom medu. Pred kočovaním musíme vyhľadať včas stanovište a dohovoriť sa s majiteľom o umiestnení včelstiev. Pravda, kočovať nemožno so včelstvami z kraja a do okresov, ktoré sú zamorené včelou nákazou.

Na kočovanie sú vhodné úle, ktoré sú ľahké, tesnia, dajú sa dobre uzavrieť a pritom umožňujú prístup vzduchu. Langstrothov NN úľ, s vysokým a zasieťovaným kočovným dnom, týmto požiadavkám vyhovuje. Tento stavebnicový systém umožňuje dopraviť na kočovné stanovište prázdne nadstavky s medzistienkami pre prípadné roje a odložence, kŕmidlá, včelárske náradie atď.

Včelstvá určené na kočovanie majú byť silné, zdravé, s výkonnými matkami. Pred odchodom treba včelstvá ošetriť tak, aby sa zamedzilo rojeniu. Včelstvá majú

mať zásoby aspoň na nasledujúcich desať až štrnásť dní. Keď nemajú zásoby, musíme im dať roztok medu zriedený v pomere 1 ku 1, a to asi 2 až 3 litre.

Tento roztok im dávame 2 až 3 dni pred kočovaním. Vo včelstve nemajú byť plné plásty s medom. Musí tam byť dostatok miesta pre prívod čerstvého vzduchu.

Všetky plásty a všetky časti úľov dobre upevníme. Rámiky sú plecnaté, stačí ich iba pevne jeden na druhý pritlačiť. Ak úle majú nízke a nezasieťované dno, môžeme pre vzdušné kočovanie použiť voľný medníkový nízky nadstavok, ktorý je prikrytý kočovným sitom. Včelstvá prevážame len v noci, aby sme s nimi boli pred svitaním na mieste. Najlepšie je však včely prevážať po polnoci, keď je vychladnuté plodisko, a to i vtedy, ak bol horúci deň. Teplota získaná cez deň do polnoci klesá. Najnižšia je po polnoci. Letáče a očká zatvoríme. Keby sa včely zdržovali na letáči, porosíme ich alebo zadymíme a tak ich vženieme do úľa.

Úle majú byť na dopravnom prostriedku správne uložené, aby včely netrpeli otrasmi. Na upevnenie jednotlivých častí úľov, dna, plodiska, medníka, používame pri sťahovaní takzvaný chomút, ktorý si môžeme zhotoviť aj sami.

Krížom cez stred vrchnákov pripevníme drevený hranolček, ktorý bude prečnievať cez okraje o 4 až 5 cm. Na oboch prečnievajúcich koncoch vyvŕtame otvory. Pred sťahovaním pretiahneme cez tieto otvory hrubú železnú drôtenú tyč, ktorej dolný koniec je upevnený o paletu, podstavec, podvozok. Na druhom konci tyče sú závity s maticou, ktorú patrične na drevenom hranolčeku utiahneme. Istejšie bude, ak úle takýmto spôsobom upevníme kovovým rámom, ktorým nahradíme drevený hranolček. Na stanovišti postavíme včelstvá podľa možnosti v takom poradí, v akom sme ich mali postavené doma. Včely sa naučia rýchlejšie orientovať a nezalietajú sa do susedných úľov.

Na náčinie si treba zhotoviť malú debničku, kde sa pred kočovaním umiestni : dymák, vypačovadlo, kukla, elektrická lampa, sviečka, kladivo, kliešte, skrutkovač, pílka, sekera, silný nôž, klince, skrutky, motúz, striekačka, klietky na matky, zmetáčik, zápalky, poznámkový zošit, pero, ceruzka. Výhodné je doplniť tento inventár auto lekárničkou, šijacími potrebami, mydlom, termoskou, pohárom a konzervami.

Keď hodláme kočovať za znáškou už z jari, musíme sa všemožne snažiť, aby sme zabránili rojivosti včelstiev. Pritom treba pamätať, že pri každej znáške, najmä však v lese, mnoho včiel uhynie. Preto včelstvá musia mať už pred znáškou dosť mladých včiel a mladé matky.

Pohyblivé včelárenie, účelnosť a potreba kočovania za pastvou vábi a nadchýna včelárov. Táto technológia včelárenia znamená úsporu času, námahy, stálu pohotovosť včelstiev na kočovanie a najmä to, že úle sa nemusia skladať a nakladať. Keď včelár zistí pašu, kam sa má kočovať, uvoľní len zariadenie na prívod vzduchu do úľa, letáče uzavrie a už sa môže dať na cestu. Keď znáška nevyhovuje, môže bez obtiaže kočovať ďalej. Ako som v úvode uviedol, kočovať

môžete aj s menším počtom včelstiev. Môžete tak čím skôr zbierať prvé skúsenosti. Vyššia produkcia medu bude stupňovať vašu radosť zo včiel a povzbudí vás zmeniť neskôr svoje stabilné včelárenie úplne na mobilné. Využite predovšetkým svoju hravú NN technológiu včelárenia v Langstrothovom úli, zostrojte si paletu, pripojte sa k niektorej skupine kočovníkov a umiestnite včelstvá na spoločnom kočovnom stanovišti. Spoločnými silami sa ľahšie vyrieši každý problém.

Včeloland na letnej lesnej znáške My dnes vieme, že v ktoromkoľvek dostatočne priestrannom úli, či je to zadovák, ležan alebo nadstavkový úľ, môžeme získať rovnaké výťažky medu. Rozdiel je však v pracnosti na 1 kg medu, teda v nákladovosti. Naše súčasné nadstavkové úle sú ešte poznamenané stredoeurópskym vývojom. Vzhľadom k nutnosti zníženia nákladov vo včelárstve, zvíťazí v budúcnosti i v Európe jednoduchý úľ Langstroth s trojdielnym NN plodiskom.

Nízkymi nadstavkami sa dnes ťaží med skoro vo všetkých úľových systémoch. Majú nízku hmotnosť s medom, dokonale zaviečkovaný, teda zrelý kvetový med s nízkym obsahom vody a umožňujú nám získavanie druhových medov. Slovensko je síce rozlohou malé, ale v počasí sú značné rozdiely. Medzi rozkvitnutím včelársky významnej rastliny v oblasti s včasnou jarnou znáškou a s horskou letnou znáškou je rozdiel jeden mesiac. Kto chce využiť včasnú jarnú znášku a po nej letnú lesnú znášku, musí zimovať silnejšie včelstvá a to mu umožňuje NN-technológia včelárenia.

V júni a v júli má včelár plné ruky práce. Na tieto mesiace pripadajú vo všetkých bioklimatických podmienkach Slovenska tie najzaujímavejšie práce so včelstvami. Kočovanie so včelstvami je v plnom prúde, včelstvá presúvame z agátových oblastí do horských na malinu a potom z maliny späť na slnečnicu. Máme za sebou medobranie z repky a z agáta a čaká nás vytáčanie z maliny a zo slnečnice. Robíme odchov a chov včelích matiek a s tým súvisiace rozmnožovanie včelstiev technickými metódami.

Hlavná znáška v horskej oblasti začína rozkvitnutím maliny. Malina je veľmi vďačná a kvitne tri až štyri týždne. Niekedy na malinu hneď nadväzuje medovica na ihličnatých stromoch. Okrem maliny v preriedených lesoch na rúbaniskách a čistinách je nepreberné množstvo kvetov. Vždy niečo kvitne. Pravda, keď povieme les, predstavíme si medovicu. Niekedy les meduje intenzívnejšie, inokedy medovica len zafarbí med z kvetovej znášky alebo vôbec nekvapne. Najviac záleží na počasí. Niekedy búrky a chladné počasie totálne zdecimujú producentov medovice. Stane sa , že aj v tomto období treba kŕmiť, lebo sa ochladilo, prší a znášky niet. Osvedčené je kŕmenie cukrovomedovou kašou. Vyberme les pestrý, kde sú rúbaniská i súvislý porast, kde sú aj horské lúky, kde je pre včely vždy prestretý bohatý stôl.

Maximum plodovania dosahuje včelstvo spravidla okolo letného slnovratu. Toto obdobie pripravuje zimnú generáciu včiel a má vplyv na zazimovanú silu včelstva, ak včelár včelstvo neobmedzí priestorom alebo odobratím zásob. Predpokladom silného zazimovania sú 2N, 3 až 4 NN alebo 1N a 1NN pri Dadantovom type Jumbo. Zimné zásoby je možné dodať ihneď po vytočení v množstve 23 kg. S kŕmením musíme začať do 3 dní. Peľové zásoby sa preložia zo spodného nadstavku a z okrajov a ihneď zakŕmime dávkami 3 až 12 kg naraz. Použijeme tiež uschované peľové plásty z jarných prebytkov. Vo včelstve nedôjde ku stresu a využijeme ešte letné včely. Zimné včely sa budú môcť v kľude vyvíjať bez obmedzenia ako u človekom neovplyvneného včelstva. Počas dlhšej

prestávky po jarnej znáške je nutné včelstvá dodatočne podnecovať kašou 1 ku 5, aby sme zamedzili prestávke v plodovaní a dosiahli tak veľké plodové teleso. Po dosiahnutí maximálneho plodového telesa včelstvo stráca svoj optimálny zberací pud. Veľmi silné prezimované včelstvá, s ktorými nadstavkový včelár využíva jarnú znášku, dosahujú vývojové maximum pred letnou znáškou. Preto na konci jarnej znášky tvoríme nad alebo mimo včelstva oddielky plodu a včiel, ktoré sú zároveň protirojovým zásahom. Maximum vo vývoji sa tak posunie o 3 až 4 týždne.

Zberacia motivácia sa udrží do letnej znášky. Toto je dôležité hlavne pre kočovníka a včelára s dvoma znáškami na stabilnom stanovišti.

Moderný produkčný chov včiel predpokladá pre plodisko 2 nadstavky Langstroth a podobné, 3 až 4 nízke nadstavky výšky 16 až 18 cm alebo jeden vysoký s 10 až 12 plástami výšky 27 až 30 cm. V Dadantových typoch úľov sa zimujú včelstvá s nasadeným jedným nízkym nadstavkom, ktorý tvorí komoru pre zásoby. Na plodisko sa potom postavia 2N alebo 3NN pre ťažbu medu. Dvojmatkové včelstvá u nás potom dosahujú výšku až 8 NN. Včelstvo, ktoré nevytvorí maximálne plodové teleso je nutné posilniť oddielkom so súčasnou výmenou matky. Stará matka sa nevyhľadáva a oddielok sa spojí cez noviny, väčšinou vždy po dvoch rokoch. V rozvoji veľkého plodového telesa nesmie v mesiacoch apríl až jún brániť malý priestor či mriežka a nedostatok zásob. Oddielky, vytvorené za účelom odčerpávania plodu v mesiaci máji a júni ako prevencia rojenia a predĺženia zberacej motivácie silných včelstiev, vytvorí na prezimovanie asi 6 až 10 tisíc zimných dlhovekých včiel s mladou matkou. Ak urobíme spojenie oddielka počas kŕmenia, zväčšíme tým počet zimných včiel produkčného včelstva a zároveň zmladíme včelstvo matkou nulového veku. Tento spôsob šetrí časť zásob, ktoré sú potrebné na prezimovanie oddielka.

Zimné a predjarné vedenie včiel do 21.3. potrebuje okrem glycidových zásob tiež bielkoviny. Časť ich je uložená v tukových telieskach zimných včiel. Pre väčší jarný rozvoj je však potrebný peľ.

Prírodné včelstvo ho má v zásobách v podobe prekrytých vencov medom a keď postupuje nahor za zásobami, tak ho tam vždy nájde. Prebytky peľu hlavne v máji včelstvo ukladá vedľa a pod plodové teleso a nikdy ho nepremiestňuje. Preto pred zakŕmením na zimu musíme plásty s medom premiestniť hore, do budúcich zimných zásob, kde ich včelstvo v predjarí nájde. Taktiež nemôžeme nechať peľové plásty ako krycie a okrajové, kde by mohli splesnivieť. Preto ihneď kŕmime väčšími dávkami. Na zimovanie použijeme tiež peľové plásty získané pri vytáčaní a získané a odložené z jarných prebytkov. Na včelích stanovištiach väčšinou nebýva priestor na skladovanie plástov.

Poznatok, že víjačka voštinová neznáša prievan a príliš vetrané priestory, nám dovoľuje skladovať plásty v nadstavkových komínoch priamo na včelnici. Takéto plásty vlhké od medu sa na jar najlepšie opäť pridávajú do včiel. K tomu potrebujeme medzidno s dvojitou sieťovinou a kočovné sito rovnakého prevedenia, medzi ktoré sa uložia nadstavky s plástami. Veko musí byť tiež odvetrané, aby mohol komínom prúdiť vzduch.

Zimné zásoby dodávame ihneď po vytočení, ako náhradu za odobratý med. Takto zamedzíme stresu, do ktorého by sa včelstvo dostalo stratou nazbieraných zásob. Nedostatok zásob v júli tiež ovplyvňuje plodovanie, ktoré je rozhodujúce pre výmenu letnej generácie za zimné dlhoveké včely.

Koncom júla máme včelí Silvester a začína nový včelársky rok. Je to obdobie, kedy má byť vychované maximálne množstvo kvalitných, zimných včiel. Maximum zimných včiel bude zaplodované v auguste. Množstvo záleží na velkosti letného plodového telesa okolo 21.6., na stave zásob, priestore a vetraní úľa. V septembri a od októbra sa liahnuce včely vyvíjajú ako zimné včely.

Ak včelár ihneď po vytočení včelstvá nakŕmil, tieto včely už nič nerobia a zakladajú si svoj tukovobielkovinový vankúšik, ako zásobník bielkovín pre predjarnú tvorbu kŕmnej kašičky pre plod. Musia sedieť na cukrovej potrave, nesmú sa starať o žiaden plod, cukor spaľovať len na

kúrenie, pretože zimná toaletná prestávka bude trvať 3 až 4 mesiace. Človek zaviedol do spôsobov včelárenia mnoho praktík, ktoré prírodné včelstvo nepoznalo. Každý včelár si musí osvojiť tú ? najsprávnejšiu? techniku, ktorá bude pre neho detskou hrou, ktorú je nutné sa naučiť.

Chcete vytáčať aj 100 kg medu od včelstva na trvalom stanovišti? Umožní vám to jednoduchá metodika včelárenia.

Už naši starí otcovia pochopili, že silné včelstvá môžeme získať spoločným úsilím dvoch matiek.

Hovorili tomu „včelárenie s pomocnými matkami v medníku“. Včelárenie s pomocnými matkami vyžaduje, aby v jednom včelstve bolo aj viac matiek, ktoré sú oddelené kráľovskou mriežkou.

Pritom ide pravidelne o včelstvo, ktoré je umiestnené v dostatočne priestrannom úli, najlepšie nízkonadstavkovom, Langstroth, kde matky majú dosť miesta na kladenie a kde sú všetky predpoklady, aby na čas znášky vytvorili mohutné včelstvo.

Pri takomto spôsobe sú včelstvá oddelené, žijú svojim osobitným životom a narábame s nimi ako s osobitnými včelstvami. Včelstvo získame ako odloženec. Včely dokŕmime osobitne povalovým kŕmidlom. Včelstvá riadne zazimujeme, v zime sedia jedno nad druhým, aby sa tak hlavne na jar zohrievali.

Z jari sa včelstvá vyvíjajú, pričom ich obvyklým spôsobom pre technológiu NN včelárenia podporujeme zámenou nadstavkou. Tvorba oddielkov je samozrejmou súčasťou tejto prevádzkovej metódy. Odloženec urobíme najmä vtedy, keď včelstvo začne stavať matečníky. Výmenu matiek vo včelstve každoročne zabezpečujeme úplne jednoduchým spôsobom na jar pred znáškou a nie v lete po znáške. Nepotrebujeme oplodniačiky, materince, manipulačné včelstvá atď. Príprava týchto zásahov v nízkonadstavkovom úli sa robí po vyberaní medu. Chov matiek už máme zabezpečený na tento čas, matky máme už v odložencoch, ktoré od mája do konca júla dostatočne zosilneli.

Produkčné včelstvo a aj odloženec zakŕmime samostatne. Dvojmatková technológia znamená pre nás jedenapolnásobné zakŕmenie, ktoré sa pri budúcoročnom medobraní niekoľko násobne vráti.

Pod nadstavok s odložencom nesmieme zabudnúť podložiť medníkovú bedničku s čerstvo vytočenými súšami. Odloženec aj s medzidnom položíme na produkčné včelstvo až po zakŕmení, najlepšie až po preliečení niekedy v októbri. Nie je však podmienkou ak sme sa chovu matiek v oddielku venovali na vzdialenejšom stanovišti. Samostatný prezimovaný oddielok nikdy nezosilnie toľko ako v dvojmatkovom zapojení. Spojením zásob a lietaviek sa obe včelstvá spoja v jeden mohutný celok, ktorý využije hromadnú znášku a prinesie väčší úžitok, ako keby ostali obidve včelstvá osobitne v dvoch samostatných úľoch. Nízkonadstavkový včeloland, ovládaný feromónom dvoch matiek, pokiaľ mu dáme dostatok priestoru, robí včelárovi radosť s neuveriteľnými výnosmi medu pri tej najjednoduchšej celoročnej manipulácii.

Niekoľko zásad, ktoré uplatňujeme v technológií NN včelárenia priebežne počas včelárskeho roka: Snažíme sa, aby včelstvo, ktoré je produkčné, bolo silné 365 dní v roku. Aby bolo silné, musí byť predovšetkým zdravé. Proti varoáze liečime 2x. Oddielky sú liečené priebežne. S chovom matiek začíname, keď sa vo včelstvách objavia prvé trúdy. Chov je pri matke nad materskou mriežkou. O 10 dní po založení prvej série začína tvorba oddielkov, ktorú považujeme za najúčinnejšie protirojové opatrenie. Počas "rizikového" obdobia rojenia vytvoríme minimálne 50% oddielkov z počtu produkčných včelstiev. Do slnovratu je monitoring zameraný na protirojové opatrenie. Ak niektoré včelstvo zaostáva, posilníme ho zaviečkovaným plodom. Ak to nepomôže, bezodkladne pridávame "zrelý" oddielok, bez prihliadnutia na vek matky a jej vyhľadávanie. Matku vo včelstve meníme najmenej každé 2 roky, formou oddielku, bez vyhľadávania starej. Môžeme po slnovrate cez novinový papier. Mimoriadne výkonnú matku vyhľadáme a urobíme s ňou zmetenec na panenské plásty, ktorý pred doplňovaním zimných zásob zužitkujeme. Takže nič mimoriadne a nič zložité.

Po preliečení, v októbri, položíme oddielok na produkčné včelstvo a oddelíme ho medzidnom. Na jar, niekedy v marci po prelete, medzidno odstránime a nahradíme ho materskou mriežkou. Takto oddelené matky budú klásť spoločne až do slnovratu, alebo do času, kedy sa rozhodneme včelstvá spojiť odstránením mriežky.

Život vo včelstve v marci začína akcelerovať. Včely majú za sebou hromadný očisťovací prelet.

Dobré prezimovanie znamená, že včelstvo je zdravé, má dobrú matku a má ešte dostatok peľu a medu. Ak sú splnené uvedené podmienky vývoj včelstva sa zaobíde bez zásahu včelára. Spotreba bude úmerne stúpať k rozširovaniu plodového telesa. Do konca apríla 6 až 8 kg. Chumáč sa uvoľnil.

Včelstvo obsadá viac uličiek. Mylné zdanie, že početne vzrástlo! Početne sa vyrovná až začiatkom apríla. Bolo by potrebné odstrániť mŕtvolky zo sita, ak toto je pevnou súčasťou dna, tieto vymeniť.

Postačuje jedno náhradné. Do NN, kde sa nachádza plodové teleso, možno vložiť 1až 2 trudie plásty na post 2 a 9. Ich funkčnosť záleží od včelára či ich v ďalšom období využije ako varoa plásty, alebo na reguláciu plodového telesa. Podľa populačného grafu ( Bretschka ) včelstvá sú v 1. vývojovej fáze (do rozkvitnutia čerešne). Kritická fáza, nerušiť! Zámenu NN ponechávam na rozhodnutí včelárov, pričom odporúčam zohľadniť: silu včelstva, výšku NN, veľkosť plodového telesa, či sa nachádza v jednom NN, alebo v dvoch NN. Pán včelár, ešte oddychuj! Po 1. rozvojovej fáze bude nasledovať 2. rozvojová fáza a tá ťa preverí ako si oddychoval.

Reakcie začínajúceho včelára vysielajú sľubné signály formujúceho sa moderného včelára.

Nabádajú na odporúčania a rady skúsenejších. Mnohí včelária (aj,aj) v úľoch B a Langstroth. Ako sa pokúsiť prejsť len na mieru Langstroth? Pre rekonštrukciu v jarnom období odporúčam tento postup: do NN Langstroth preložte jeden plast s plodom z iného Langstrothového včelstva bez včiel (môže aj so včelami, ale pozor na matku), 1 až 2 plásty so zásobami, aspoň 2 prázdne plásty, zvyšok možno doplniť medzistenami. Na takto pripravený NN je potrebné striasť včely z 1 až 2 plástov z plodiska úľa B. Preložiť matku do NN (na zmetené včely). Na plodisko úľa B položiť materskú mriežku a NN. Plodový plást v NN by mal kopírovať plodové teleso. Otvoriť očko. Ak je včelstvo silné a je znáška, možno o 10 až 15 dní nasadiť ďalší NN s medzistenami. O 23 dní zrušiť úľ B. NN položiť na dno Langstroth. Ak nemáte k dispozícii plásty Langstroth a je znáška, možno použiť NN s medzistenami, bez mriežky. Po vystavení, postup podobný. Uvedený postup uvádzam ako jeden z alternatív. Ak rekonštrukciu urobíte ešte v apríli, nebude to na úkor medných výnosov a včelárenie v lete sa pre vás stane ešte príťažlivejšou záľubou. Dodávam: čo môžeš urobiť dnes neodkladaj na zajtra!

Prezimovali naše včely silné? Máme z toho úprimnú radosť a zároveň príjemné starosti, lebo práve tieto včelstvá ako prvé sa dostávajú do rojovej nálady už koncom apríla a začiatkom mája. Chceme tomu predísť? Jedna z alternatív je odčerpávanie plodových plastov a včiel. Z týchto tvoriť oddielky s pridanou zrelou materskou bunkou. Najvhodnejšie je tvoriť oddielky včas a slabšie (2 plodové plásty so včelami, 1až 2 plásty čiastočne s medom a peľom, 1až 2 plásty prázdne). Možno aj kombinovať: z jedného včelstva plodové plásty, z iného včely. Kde zobrať materské bunky? Je potrebné zvládnuť základnú abecedu chovu matiek. Uvediem najjednoduchší príklad: do horného (medníkového) NN nad materinskú mriežku preložíme 2 plásty s otvoreným plodom, medzi

ktorými necháme medzeru šírky jedného plástu. Do pripravených materských misiek prelarvujeme (8 až 10) jednodňových larvičiek, tieto vložíme do pripravenej medzery medzi otvorený plod.

Desiaty deň materské bunky použijeme pri tvorbe oddielkov.

Mnohí včelári nepoužívajú do slnovratu (21.6) materskú mriežku. V tomto prípade plodové teleso na seba viažu dva stavebné rámiky s trudím plodom v NN1. V období kvitnutia čerešní začína 2.vývojová fáza (Bretschka) charakterizovaná prudkým rozvojom a nástupom rojenia. Jedno z protirojového opatrenia je tlmenie vývoja odoberaním plodových plástov a včiel spojené s tvorbou oddielkov. Ak teda nepoužívame mriežku, môžeme použiť odsávač. Princíp je v tom, že včely ometieme z plodové plásta a vrátime ho späť. Príklad: odoberieme 2 až 3 plodove plásty (nemusia byť od jedného včelstva) ometieme včely a dáme do horného NN nad mriežku a doplníme medné, peľové a prázdne plásty. Sem do tohto odsávača sa za krátky čas nasťahujú mladé včely. Z tohto NN môžeme vytvoriť 1 až 2 oddielky, rsp. využiť ako chovné včelstvo. Využitím tohto spôsobu (odsávača) odoberieme najrizikovejšiu skupinu včiel (mladé rojové).

Ak v technológii včelárenia, ktorú používame, dominujú postupy vzájomne prepojené, ako sú: zabránenie rojenia, tvorba oddielkov, chov včelích matiek v oddielkoch (odd.), výmena matiek pomocou odd., hovoríme o integrovanom chove matiek. V období apríl/máj je tento spôsob chovu veľmi aktuálny. Je predpoklad, že včelár pri integrovanom chove, už zvládol elementárnu gramatiku chovu. Oddielky vytvárame pomocou odsávača na danej rámikovej miere. Uvediem alternatívu: z piatich včelstiev odoberieme po jednom plodovom pláste bez včiel, pridáme 1až 2 plásty čiastočne s medom a peľom, doplníme plástami, resp. medzistenami. Takto pripravený NN položíme na silné včelstvo nad mriežku a otvoríme očko. Na druhý deň vložíme sériu so 6 až 8 larvami. Na desiaty deň namiesto mriežky vložíme medzidno a necháme jednu materskú bunku. Z ďalších materských buniek vytvoríme oddielky. Po oplodnení matky môžeme naspäť spojiť oddielok s produkčným včelstvom. Mali by sme vytvoriť minimálne 50% oddielkov z počtu chovaných včelstiev. A teraz poďme včeláriť.

Ovládame včely technológiou NN-včelárenia?

Praktici zastávajú názor, že áno a potvrdzujú to skúsenosťami a tradíciami. Najdôležitejšie je rozumieť včele, poznať jej pudy a spôsob života i práce. Dôležitá je otázka obydlia včiel, úľová otázka. Treba sa postupne vzdať myšlienky a pohľadu na úľ z hľadiska ľudských príbytkov.

Nemyslieť si, že to, čo potrebujeme my na bývanie, to isté potrebujú aj naše včely. To je omyl.

Chceli sme im zabezpečiť lepšie, pohodlnejšie zimovanie. Rozmýšľali sme pritom o nich podľa seba, a nie podľa nich. Ony sú predsa už milióny rokov vedené prirodzeným pudom sebazáchovy a vytriedené prirodzeným zákonom prírody vymysleli zimný chumáč. Včely stiahnuté do zimného chumáča potrebujú len trochu ochrany pred poveternostnými vplyvmi v nejakej dutine. A keďže včely ovládajú zákony termodynamiky lepšie ako ľudia, zimný chumáč im úplne stačí na úspešné prezimovanie. Z toho pohľadu sa pri projektovaní úľa treba držať zásady : dať včelám uzavretý priestor, ktorý by im počas zimy umožnil utvoriť zimný chumáč a v lete poskytoval dostatok priestoru na vytvorenie veľkého plodového hniezda a na uloženie nazbieraných medových zásob.

Aj hrozba klieštika nás núti porozmýšľať, čo robiť s obydlím včiel, aby matka nakládla v čo najkratšom čase čo najviac vajíčok. Východiskom je chladné, zimné sedenie včiel. Aj skúsenosti potvrdzujú, že čím je tuhšia zima, tým lepšie je prezimovanie. V biologickom boji proti klieštikovi máme záujem, aby matka začala plodovať čo najneskôr. Tým by bolo plodovanie nepretržité a stále intenzívnejšie a samičky klieštika by nemali dosť času v bunkách pred vylezením získať plodnosť.

Vo svete sa dnes už vo všeobecnosti uznáva potreba dať včelám väčší priestor v každom čase.

Zazimovávajú sa včelstvá v dvoch, ba aj troch nadstavkoch, s omnoho väčším množstvom zimných zásob ako u nás. Ak vzhľadom na dostatočnú silu včelstva a z toho následne plynúcu optimálnu

teplotu sú v plodovom hniezde vytvorené maximálne vhodné podmienky pre vývin robotníčieho plodu, ten vykĺzne z plodu nie o 21 dní od položenia vajíčka, ale o deň i viac skôr. To potom znamená, že klieštik nemá v bunke dosť času vyvinúť sa v samičku, ktorá by bola schopná ďalšej reprodukcie. Ak sú však úľové podmienky, najmä teplota, také, že robotnice vykĺzajú z buniek oneskorene o deň dva, potom klieštik má dobré podmienky vyvinúť sa v plodnú samičku. Toto sa odohráva zrejme v polovici leta, keď nie je znáška. Z toho dôvodu nemá význam predlžovať plodovanie včelstva koncom leta a začiatkom jesene. Predĺžené plodovanie podporuje vyliahnutie najpočetnejších generácií klieštika a znemožňuje včasné a účinné ošetrenie proti klieštikovi.

Iná vec je preklenovacie kŕmenie. Pre tých, čo môžu produkovať med zo včasnej znášky, alebo čo kočujú za repkou olejkou a agátom, je nevyhnutné jarné podnecovanie. Treba si totiž uvedomiť, že v čase jarnej prípravy silných včelstiev sú najdôležitejšou zložkou potravy bielkoviny. Výskumníci testovali bielkovinové náhradky, porovnávali ich s prirodzeným peľom, pričom sledovali účinok na tvorbu plodového hniezda. Zistili, že účinkom peľu sa najviac priblížila kombinácia cukrovomedového cesta s obsahom srvátky ako bielkovinovej zložky. Srvátka vzniká pri odváraní tvarohu z kyslého mlieka.

Pri včelárení vo veľkom sa už aj na Slovensku začala používať technológia nízkonadstavkového včelárenia v Langstrothovom úli so svetovou rámikovou mierou s dĺžkou rámika 448 mm, pričom jeho výška sa môže meniť. Nepracuje sa pri nej s jednotlivými rámikmi, ale s celými nadstavkami.

Podľa potreby bývajú naukladané nad sebou po štyri až päť kusov. Sú nižšie ako u nás používané rámikové miery. Pri nízkonadstavkovom včelárení sa musí naplno uplatniť racionalizácia v chove matiek, doprave na kočovné stanovište, pri manipulačných zásahoch i medobraní. Bežne sa používa odnímateľné dno. V tomto úľovom systéme včelstvo nie je brzdené v plodovaní, hlavne na jar, keď sa plodisko postupne rozširuje pomocou nízkych nadstavkov. Vertikálne rozširovanie lepšie vyhovuje prirodzenému životu včiel. Manipulácia s týmto úľovým systémom nie je časovo náročná.

Nízkonadstavkový úľ sa prirodzenému rozširovaniu plodiska približuje viac, ak tradičný úľ s 28 cm vysokým nadstavkom. Jarný rozvoj včelstva je intenzívnejší, teplota v plodisku je stála. Včelárenie v nízkonadstavkovom úli si vyžaduje nové myslenie včelára, rýchle reagovanie na nové veci a vyskúšanie nových technológií. Tento úľový systém už poznáme viac ako 150 rokov a včelári z okolitých štátov s ním majú veľmi dobré skúsenosti. Slovenskí včelári majú dosť konzervatívne názory, čo je dôvodom, že takto sa nové myslenie a technológie vo včelárstve dostávajú do slepej uličky. Narastá už aj počet tých, ktorí pochopili, že tento úľový systém je dobrý a že aj na Slovensku sa dá s ním včeláriť s veľmi dobrými až vynikajúcimi výsledkami.

Technológia NN-včelárenia je dnes vo svete najproduktívnejšia, lebo : veľmi dobre sa dá prispôsobiť veľkosti včelstva s menším množstvom včielstiev sa dá vyprodukovať väčšie množstvo medu ako v iných typoch v týchto úľoch možno produkovať jednodruhové medy pri medobraní môžeme veľmi účinne odvčeliť nadstavok výklzmi, odpadá zmetanie včiel z rámikov jednotlivé postupy prác sa dajú lepšie mechanizovať hmotnosť nadstavku je podstatne nižšia ako u iných systémov rojenie včiel sa dá vhodnou technikou úplne utlmiť sériová práca, ktorá sa v podstate podobá priemyselnej výrobe, skráti manipulačný čas so včelstvami. Kto chce včeláriť len zo záľuby, mal by použiť úle ležany alebo tradičné nadstavkové, či zadováky. No kto chce včeláriť ekonomickejšie a hlavne viac vyprodukovať, musí sa čo najskôr preorientovať na nízkonadstavkové včelárenie, ale len v tom prípade, ak zmení predchádzajúce názory a je schopný naučiť sa nové technológie.

Hrozba klieštika núti praktikov hľadať ďalšie a ďalšie spôsoby úspešného včelárenia. Takým je aj intenzívna tvorba odložencov. Vychádza sa z toho, že v poslednom čase treba často využiť aj včasnú znášku, ak má byť včelárenie rentabilné. To teda predpokladá mať včas na jar nielen silné včelstvo, ale najmä veľkú populáciu lietaviek. Ak sa však včelstvo zavčasu dostane do sily, vzniká nebezpečenstvo rojenia, pričom vyrojené včelstvo odnesie so sebou aj medný výnos. Aby sa predišlo rojeniu, odchovali sa mladé matky a bola možnosť ošetriť včelstvo proti klieštikovi,

odporúča sa utvárať čím viac odložencov. Tvorbou odložencov sa vytvoria nielen podmienky na ošetrenie proti klieštikovi, ale aj nové omladené včelstvá plné energie.

Záverom len chcem pripomenúť, že technológia NN-včelárenia na Slovensku nie je neznáma. V roku 1935 sa na Slovensku začal vyrábať 3-priestorový nízkonadstavkový úľ rámikovej miery A 420×220 mm, v ktorom sa včelárilo v dvojpriestorovom plodisku ako v pôvodnom Langstrothovom úli. Tento úľ sa prestal na Slovensku vyrábať v roku 1955, kedy ho vytlačil dvojpriestorový úľ miery B. Dnes sa mnohí slovenskí n-včelári vracajú k technológii včelárenia svojich otcov pred polstoročím.

Mrakodrapové včelárenie Pod šopou sa mi doma povaľuje niekoľko dosiek, ktoré zostali po rôznych stavebných prácach. Sú celkom zdravé a bolo by na škodu popíliť ich na palivo. Po odstránení klincov a povrchovom očistení od betónu a malty som sa rozhodol urobiť si z nich jednoduchý úľový systém Langstroth.

Dávam za pravdu skúseným včelárom, že na vzhľade úľa až tak nezáleží, ale skôr na prevádzkovej nadstavkovej technológii včelárenia. Po skúsenostiach priateľov včelárov z Poľska považujem za prijateľnú aj výšku rámika 137 mm pre všetky nadstavky.

V staršej včelárskej literatúre z 50-tych rokov minulého storočia sa môžeme oboznámiť s technológiou ?mrakodrapového? včelárenia. Ide o technológiu, ktorá zodpovedá požiadavkám dnešného NN-včelárenia. Pri tomto spôsobe včelárenia sa počíta so spoluprácou dvoch, troch i viac včelstiev, takže už pred znáškou sa vytvorí z nich mohutné včelstvo ako biologický celok. Niekoľko včelstiev-oddielkov nad sebou postavených sa takto organizuje ako celok, ktorý je pri každom nadstavku oddelený mriežkou. Takto sú vlastne matky oddelené. Všetok med sa má sústrediť v horných nadstavkoch ako v spoločnom medníku. V jarnom období je teplota spodnej časti základného včelstva na vrchnejšie oddielky priaznivá. Rozhodujúcim činiteľom tu má byť vzájomná výmena nie úplne zamestnaných včelích skupín, najmä kŕmičiek. To je hlavná zásada ? mrakodrapového? včelárenia. Francúzsky včelár Dugat navrhol používať tento spôsob ako prostriedok na získanie veľkých výnosov.

Význam tohto spôsobu sa odôvodňuje tým, že vývoj normálneho včelstva trvá pravidelne 77 dní.

Spojením viac včelstiev sa tento čas podstatne skráti. Hovorí sa, že takéto mohutné včelstvo je pre znášku zrelé už za 40 dní. Takto urýchlený vzrast a vývoj včelstva na jar je podporovaný : spoločnou teplotou, vývinom mladušiek, podnietením k väčšej usilovnosti vyplnením všetkých medzier a miest plodom. Spojené včelstvá vzhľadom na pribúdajúci počet mladušiek majú len jednu pudovú snahu, aby vytvárali čím väčšie plodové teleso.

Dôležitou okolnosťou je, aby sa včelstvá spojili vtedy, keď je už dostatočné množstvo nektáru a peľu. V marci je to u nás ešte predčasné. U nás môžeme s týmto spôsobom počítať pri kvitnutí egrešov alebo púpavy. Spodné základné včelstvo má byť najsilnejšie. Jeho teplota sála hore, všetok pohyb smeruje zdola nahor, z čoho majú osoh vrchnejšie oddielky. Tu sa ukazuje, že v silnom včelstve je plodová rozloha v pomere ku kŕmičkám oveľa menšia, ako v slabom včelstve, hoci zdanlivo vyzerá naopak. Kŕmičky v slabom včelstve zasa majú mnoho práce, aby plod uspokojili a aby udržali potrebnú teplotu. V silnom včelstve nie sú zas kŕmičky dosť využité. Keď sa spojí silnejšie včelstvo so slabším mriežkou, tak včely môžu voľne prechádzať, slabšie včelstvo ochotne prijme a zamestná nadbytočné a nie úplne zamestnané kŕmičky silného včelstva. Takto sa podporí vývin včelstiev, ktoré sa spoja v mohutný celok s niekoľkými matkami.

Stále hovoríme o podporení rastu včelstva do letného slnovratu, čiže o období, kedy sa tvorí základ na zazimovanie silného včelstva a tým aj predpoklad na využitie skorej znášky v budúcom roku.

Zo začiatku lietajú všetky včelstvá z vlastných letáčov-očiek. Oddelené sú medzidnom. Potom sa spoja vložením mriežok medzi jednotlivé nadstavky. Po spojení, asi o 14 dní, sa horné očká uzavrú

a celé včelstvo lieta spodným letáčom. V tom čase sú ešte všetky 2 ? 3 matky prítomné. Pred začatím znášky sa má takto vytvorené veľkovčelstvo pretvoriť za 8 až 10 dní na včelstvo schopné znášky. Matky z vrchných nadstavkov odchádzajú s odložencami preč. Hornú časť plodiska doplníme-rozšírime nadstavkom s medzistienkami. Odobraté nadstavky s oddielkami nahradíme novými nadstavkami s prázdnym dielom a s medzistienkami a podľa možnosti z nadstavkov so zaviečkovaným plodom vytvoríme medník. Takto sa včelstvo stáva mohutným pracovným kolektívom s veľkým počtom lietaviek. Keby prišlo do rojovej nálady, môžeme roj vopred s nadstavkom odobrať a vytvoriť oddielok. Ten po letnom slnovrate môžeme vrátiť späť ako oddielok s mladou matkou nulového veku. Úspech tohto spôsobu spočíva na rozmnožovacom pude, ktorý sa prejavuje tým, že matky jedna s druhou ako by súťažili o čím väčšie plodovanie včelstva. Po letnom slnovrate sa však toto pudové úsilie zmení. Plodová plocha sa zmenšuje, kŕmičky zostávajú v menšine. Včelstvo vplyvom zhromažďovacieho pudu a blížiacej sa zimy nechce už rásť. Preto pri takomto klesajúcom vývine postavíme na plodisko základného včelstva nadstavky s oddielkami, oddelíme medzidnom, dokŕmime a zazimujeme. Proces sa bude v budúcom roku opakovať.

Záverom ešte jedna zaujímavá informácia, ktorá bola uverejnená v prvom ročníku časopisu Slovenský včelár pred viac ako 80 rokmi. Píše sa tam : Geniálny zakladateľ včelárstva v Amerike, Vavrinec Langstroth, vynašiel zhora prístupný úľ so širokonízkymi rámikmi, ktorý dal roku 1852 patentovať. O rok neskôr vydal svoju vzácnu knihu pod názvom ?Úľ a medonosná včela?. Jeho kniha je vo vedeckých kruhoch považovaná za dielo klasické. Toto dielo znovu vydal a poznámkami upravil Karol Dadant.

Manipulácia s Langstrothovým úľom je jednoduchá, takmer jedným ťahom vytiahnem ten rámik, ktorý chcem. Podmetanie robíme zamenením dna, je úplné a bez šramotu. K tomu je ľahký, lebo sa skladá len z bedničky, a jednoduchý. Nedá práce ani pri medobraní. Keď je med zrelý, pod medník položíme prepážku, včely očkom vypustíme a za pol hodiny môžeme bedničku s medom odniesť, lebo včely samé odleteli, čo je veľká úspora času a žihadiel, keď nemusíme každý rámik ometať.

Stavba diela.

Rozvoj včelstiev na jar pozorne sledujeme a včas rozširujeme. Najideálnejšie sú vystavané medzisteny z minulého roka. Ak nemáme dostatok vystavaných plástov, rozširujeme nadstavky medzistenami. Včelstvá rozširujeme skôr ako úplne zaplnia doterajší priestor.

Na rozširovanie nesmieme zabudnúť ani pri dlhodobom zlom počasí, ktoré vystriedalo predchádzajúce obdobie priaznivých dní. Včelstvá sa rozplodovali a zásobili nektárom a peľom.

Lietavky sedia doma a neumierajú. Z plodu sa liahnu nové včely. I keď sa to nezdá, ale práve v takejto situácii včelstvá najrýchlejšie rastú. V nízko nadstavkovom úli je jedno najbezpečnejšie stavebné miesto a to je nad plodiskom. Nad plodisko staviame nadstavok s medzistenami ako prvý medníkový. Dávame ho na pozíciu štvrtého nadstavku. Do nového nadstavku nalákame včely prevesením 1 - 2 plástov s nazaviečkovanými zásobami medu z niektorého zo spodných nadstavkov výmenou za medzisteny alebo stavebné rámiky, ktoré zavesíme tesne vedľa plodu. Do medníkových nadstavkov zásadne neprevesíme plod, to by sme ich potom premenili na plodisko!

Ak máme v zásobe dielo, získavame včasnú znášku do hotových plástov a až neskoršie podstavíme pod prvý medník nadstavok s medzistenami podľa uvedeného návodu.

Pre jarný rozvoj je dôležitých niekoľko zásad. Je to zdravé silné prezimované včelstvo s mladou matkou. Ak sme v júli a v auguste prípravu urobili správne, obsadajú včelstvá po uvoľnení zimného chumáča 2,5 nadstavku. Po prezimovaní, začiatkom apríla, má mať včelstvo dostatok zásob a to 1015 kg. Ak zásoby nemá, dodáme ich jednorázovo hustým cukrovým roztokom. Nedostatok peľu môžeme doplniť podávaním cesta s peľom. Ak chceme využiť včasnú znášku bez nebezpečenstva zmiešania medu s invertom, musí sa po prezimovaní plod nachádzať v najvyššom nadstavku. Ak

tomu tak nie je, prehodíme v čase kvitnutia vŕby rakyty nadstavok so zásobami pod plod.

Dostatočne vetráme. V sezóne sú na plodisku otvorené tri očká a hlavný letáč. Včelstvo včas rozširujeme, nikdy ho nenecháme aby sa tiesnilo. Stavba diela sa najjednoduchšie robí a najdokonalejšie dielo získame na mieste prvého medníkového nadstavku. Teda nad plodiskom.

Plastový rámik Rámiky vyrobené z potravinového plastu sú pre styk s medom a ostatnými včelými produktmi bezpečné. Tým sa myslí, že neobsahujú škodliviny, ktoré ohrozujú zdravie človeka. Vytočený med bežne skladujeme v nádobách z potravinového plastu. Nikomu takáto potravinová norma neprekáža. Názory na každú novinku vo včelárskej praxi budú vždy rozdielne. Pre jedných je to super, niektorí sú úplne proti.

Podľa môjho názoru majú plastové rámiky viac pozitívnych vlastností ako tých odsudzujúcich.

Určite ich nezanedbatelnou pozitívnou vlastnosťou je, že presne pasujú do nadstavkov tak, aby bola v tolerancii dodržaná včelia medzera. Šírka rámika po celom obvode je 25 mm, čo má údajne zabrániť stavaniu mostíkov medzi jednotlivými nadstavkami.

Plastový rámik je vylisovaný ako obvodový rám a predlisovaná medzistienka v jednoliatom kuse.

Takýto rámik sa stáva prekážkou pre včely v tom, že nemôžu do neho budovať otvory na prechádzanie z jednej uličky do druhej. Musia ho obísť po obvodových medzerách. Včelár môže byť v tomto smere ústretový voči svojim včielkam tak, že v plodisku bude striedať plastové rámiky s rámikmi drevenými.

Mnohí včelári zastávajú názor, že plastové rámiky sú vhodné predovšetkým do medníka. V plodisku ich nepoužívajú, pretože sa im zdá byť moc pracná údržba pri odstraňovaní voskového diela a ich následná dezinfekcia. Ak rámiky pred prvým a každým následným použitím, dôkladne ošetríme z oboch strán voskom, včely vystavajú priam bezchybné robotníčie dielo a zoškrabanie včelými košielkami opotrebovaného včelieho diela je potom pre včelára hračkou. Včely stavajú svoje dielo v plastových rámikoch zaručene kvalitnejšie ako v drevených rámikoch. Ak včelár použije nevoskované plastové rámiky, treba tieto striedať s drevenými rámikmi s voskovými medzistienkami.

Najdôležitejšou výhodou plastového rámika je vytáčanie medu z panenského súša, ktorý sa netrhá, je pevný, z ktorého môžeme bez problémov vytáčať repkový med aj medovicu. Nemusíme sa obávať žiadnych otráv z chemických reakcií s drôtom a ostatných hrdzavejúcich kovových častí, ktoré sa nachádzajú na drevených rámikoch. Neničia ich myši, ani Víjačka voštinová a o prevládajúce robotníčie bunky má klieštik menší záujem. Máme šancu ľahšie ho odlákať do trubčích buniek v stavebných rámikoch a z nich zaviečkované trubčie dielo pravidelne vyrezávať.

Plastový rámik je v podstate nezničitelný a vydrží desaťročia. Odoláva chemickým zmenám, nereaguje s kyselinou mravčou, nedeformuje sa, neláme a neobsahuje hrdzavejúci kov. Nemusíte ani jeden vyhodiť. Jeho údržba je úplne jednoduchá – vysokotlakým vodným čističom, ktorým doma umývate auto. A kto chce argumentovať akýmkoľvek BIO, tak to je len ideológia bez skutočného dôvodu. Keďže ide o pre človeka neškodný plast, tak plastový rámik je pre mňa – včelára lacnejší a ekonomicky prínosnejší ako drevený rámik.

Niečo o preletákoch Zo starších spôsobov zostavovania odložencov je obľúbená, u začínajúcich včelárov, tvorba preletákov s vlastnou alebo s cudzou matkou. Túto metódu využívajú v plnom lete aj včelári, ktorí včelária v úľoch so stredne vysokou výškou rámika pôvodného Langstrothovho úľa.

Táto metóda umožňuje včelárovi vytvárať oddelené včelstvá a obnovu diela v plodisku aj po skončení znášky, keď je v úľoch mnoho včiel. Pri tvorbe preletáka postupujeme tak, že úľ, z ktorého chceme robiť preleták, postavéme na nové miesto. Na jeho pôvodné miesto postavíme iný úľ vybavený medzistienkami. Do stredu tohto úľa vložíme klietku s matkou, ktorú uzavrieme cukrovomedovým cestom. Všetky lietavky sa z premiestneného včelstva vrátia do prázdneho úľa.

Včelstvo, ktoré vzniklo z lietaviek treba podnecovať, aby si vystavilo medzistienky. Po týždni kontrolujeme prijatie a kladenie matky. Obe včelstvá zakŕmime, v bezletovom jesennom počasí, niekedy v októbri, posadíme na seba oddelené medzidnom a spojíme až na jar, v máji. Rôzne možnosti rozmnožovania a posilňovania včelstiev preletákmi si môžete preštudovať vo veľmi dobre spracovanej knihe Pavla Silného, "abeceda VČELÁRA".

Citujem: Včelstvá môžeme rozmnožovať aj preletákmi. S obľubou to praktizujú tí včelári, ktorí prechádzajú na inú rámikovú mieru. Preleták sa odporúča robiť až po hlavnej znáške. Možnosti sú rôzne, podľa toho, čo preletákmi sledujeme. Ak ide o rozmnožovanie včelstiev, postupujeme tak, že z vyhliadnutého včelstva odložíme medník stranou, jeho plodisko odložíme na nové miesto, uteplíme a zakryjeme strechou. Na jeho miesto položíme ďalšie plodisko vystrojené tromi plástmi a zvyšok vyplníme medzistienkami. Plásty upravíme tak, že ejden necháme v prostriedku a dva dáme po krajoch ako krycie. Všetky lietavky sa vrátia na pôvodné miesto. Plodisko zakryjeme mriežkou a položíme naň pôvodný medník. Po troch dňoch vypustíme matku. Keďže včelstvo nemá nijaký otvorený plod, matku zvyčajne prijme.

Odložené plodisko pochádzajúce z rozdeleného včelstva stratilo všetky lietavky. Ak má dostatok zaviečkovaných zásob, dáme mu do kŕmidla vodu. Letáč primerane zúžime, aby nevznikla rabovka.

Ak robíme preleták z dôvodu prechodu na inú rámkovú mieru, postupujeme tak, že vyhliadnutý úľ odložímena nové miesto. Na jeho miesto položíme plodisko normalizovaného typu, vystrojené sčasti plástmi a sčasti medzistienkami (podľa možností. V odloženom včelstve vyhliadneme matku a vpustíme ju do nového plodiska. Do plodiska súčasne strasieme mladušky asi z troch-štyroch plástov, aby v novom včelstve boli zastúpené včely každého veku. Plodisko uteplímea zakryjeme strechou. Počas 10-12 dní včelstvo prikrmujeme sirupom (1:1) v dávkach 1 L denne alebo 2L obdeň. Ak máme možnosť, pridáme mu asi za 14 dní 1-2 plodové plásty.

Odložené včelstvo stratilo lietavky, preto mu ihneď zrušíme medník. Med vytočíme a plásty vyvaríme na vosk alebo ich pošleme na spracovanie medzistienok. Keďže sa včelstvu odobrala matka, začalo stavať materské bunky. Na štvrtý deň ho prehliadneme a zrušíme všetky zaviečkované materské bunky. Zabránime výchove matky na staršom plode. Asi za 12 dní sa v tomto včelstve vyliahne matka. Za ďalších 10 dní sa matka môže oplodniť a začať klásť vajíčka. Po 24 dňoch od rozdelenia včelstvasa vyliahne všetok plod vrátane trúdov. Staré plodisko odložíme stranou a na jeho miesto položíme iné plodisko normalizovaného typu, vybavené medzistienkami a plástmi. Do tohto plodiska zmetieme všetky včely.

Ak sa včelstvu stratila matka, pridáme inú. Atypické plástyvytočíme a voštiny vyvaríme, prípadne pošleme na spracovanie medzistienok. Toto včelstvo tiež prikrmujeme asi 10-12 dní sirupom (1:1) dávkami 1l denne alebo 2L obdeň. Ak máme možnosť, pridáme včelstvu 1-2 plodové plásty- Týmto spôsobom získame z jedného včelstva dve a ešte sme sa zbavili atypickej miery.

Tretí spôsob preletáka možno urobiť zo včelstva chystajúceho sa na rojenie. Postupujeme tak, že medník včelstva, ktoré sa chystalo na rojenie odložíme stranou. Plodisko dáme na nové miesto.

Na pôvodné miesto dáme ďalšie plodisko vystrojené medzistienkami a jedným plástom. Plást dáme

do stredu plodiska a po oboch stranách doplníme medzistienky. Do tohto plodiska preložíme matku a strasieme z 2-3 plástov mladušky. Potom medzi plodisko a medník vložíme mriežku. Na plodisko nasadíme pôvodný medník. Na pôvodné miesto sa vrátia všetky lietavky a včelstvu zostáva aj medník so zásobami. Prikrmovať netreba. v odloženom plodisku zrušíme všetky materské bunky okrem jednej. Keďže stratilo všetky lietavky, v bezznáškovom období ho prikrmujeme sirupom (1:1) ako zvyčajne.

Preletákmi sa veľmi ekonomicky potláča rojová nálada včelstiev. Týmto spôsobom získavame ďalšie včelstvo bez straty na prínose nektáru.

Návrat k menším bunkám s veľkosťou 4,9 mm?

Prechod na bunky tejto veľkosti nemožno síce považovať za recept na riešenie varoatózy, ale návrat včely medonosnej k jej prirodzenej veľkosti môže vylepšiť východziu pozíciu pri selekcii včiel odolných proti varoatóze. Na základe Cowanovho merania z roku 1890 vieme, že priemer bunky robotnice bol vtedy v rozmedzí 4,72 až 5,36 mm a bunky v plodisku mali priemerne 4,9 mm.

Zavedenie umelo vyrábaných medzistienok v 19. storočí umožnilo bunky mierne zväčšiť, čo následne viedlo i k väčšiemu vzrastu včiel. Tento proces sa v Európe uskutočnil v rokoch 1895 až 1925. Od tej doby má väčšina medzistienok priemer buniek okolo 5,5 mm.

Prednosti Skúsenosti mnohých včelárov z Európy a z Ameriky ukazujú na to, že včelstvá, ktoré sú usadené v diele s bunkami 4,9 mm, majú svoje výhody : •

Je viditeľný rýchlejší rozvoj, pretože plod, ktorý sedí na štyroch 5,5 mm plástoch, sa rovnako tak dobre zmestí na tri 4,9 mm plásty a tým je uľahčená termoregulácia väčšieho množstva plodu, čo je výhodné zvlášť v predjarí.

•

I napriek tomu, že umelo zväčšené včely majú väčší medový vačok a dlhší cuciak, napodiv znáška včiel z plástov s bunkami 4,9 mm sa im spravidla vyrovná.

•

Naviac samozrejme ?malé? včely vykazujú vyššiu vitalitu a to je veľmi priaznivé zistenie vzhľadom k odolnosti proti chorobám a parazitom. V niekoľkých prípadoch sa podarilo včely vyselektovať tak, že nepotrebovali ošetrovanie proti varoatóze a aj tak prinášali dobré znáškové výsledky.

Nevýhody Bohužiaľ prestavba na 4,9 mm bunky je problém, ktorý je pomerne obtiažny. Naše včely sú umelo premenené na väčší druh už viac ako 100 rokov a za tú dobu už pravdepodobne bola na genetickej úrovni u väčšiny rodov stratená schopnosť výstavby diela a zaplodovanie do malorozmerových buniek. Pod pojmom trvalá schopnosť stavby bezvadných buniek s rozmerom 4,9 mm je potrebné chápať predovšetkým to, že včelstvá samotné stavajú také medzistienky bez akýchkoľvek nepravidelností a bez problému ich zaplodujú. Aby sme tento stav dosiahli, je na to potrebný zdĺhavý proces, ktorý spravidla prebieha spoločne so zmenou pôvodu včiel, prípadne prísnou selekciou.

Skúsenosti Erik Osterlund zo Švédska, ktorý sa ako jeden z prvých európskych včelárov vysporiadal s týmto problémom, popisuje svoje prvé skúsenosti takto: ?V roku 1970 som testoval sedemnásť zo svojej stovky včelstiev a pridal som im medzisteny s priemerom 4,8 mm. Tak bol celý priestor osadený dvanástimi polovysokými rámikmi. Jedno včelstvo vybudovalo svoje medzisteny perfektne, päť včelstiev malo dobré výsledky a desať ďalších splnilo svoju úlohu uspokojivo. Šestnásť včelstiev tak bolo na jeseň roku 2000 zazimované výhradne na 4,8 mm bunkách. Desať včelstiev naproti tomu vôbec nebolo schopné medzisteny vystavať, vystavali také zlé plásty, že som ich musel roztaviť. Ani tých zostávajúcich 44 včelstiev ma svojimi výsledkami neuspokojilo, takže som došiel k tomu, že na malé bunky ich musím prevádzať postupne cez rozmer 5,1 mm.?

Pri výstavbe diela s malými bunkami pozorujeme pri nevhodných včelstvách dva javy : •

Bunky sú stavané vo vodorovných radoch a už pri nepatrnej výške sa začnú zmenšovať až sa vytratia úplne. V dôsledku toho sa susedné bunky naopak zväčšujú. Takéto plásty môžu byť predbežne uznané iba v prípade, že počet slepých buniek sa drží v obmedzenom množstve.

•

Vo veľmi nepravidelnom diele je veľké množstvo slepých buniek, často až jedna tretina.

Zostatok sa stáva veľkými trubčími bunkami, ktoré ale pre svoje nepravidelnosti sú nedostatočne zaplodované. Toto sa stáva najčastejšie počas jarnej znášky, kedy je silné včelstvo. Takéto plásty musíme ihneď odstrániť.

Skúsenosti tých včelárov, ktorí pri prechode na 4,9 mm bunky boli po mnohých pokusoch úspešní, ukazujú, že problém treba rozdeliť do troch okruhov: •

Genetické predpoklady, teda pôvod matky.

•

Vzhľadové predpoklady robotníc, t.j. predovšetkým stavba tela, ktoré sú v danej dobe k dispozícii pre prestavbu diela.

•

Prevádzkovo technické a stavebné postupy, kde a kedy majú byť malobunkové medzisteny založené.

Genetické predpoklady Kranská a buckfastská včela sa chovala dlhé desaťročia na umelo zväčšených bunkách. Pritom chovatelia dávali prednosť tým včelstvám, ktoré dokázali najlepšie s týmito veľkými bunkami pracovať, čo viedlo samozrejme k ich selekcii. Je možné očakávať, že mnohé línie už medzitým stratili schopnosť stavať malé bunky. Keď je potom také včelstvo umelo nasadené na vystavanie plástov s bunkami priemeru 4,8 mm alebo 4,9 mm, vzniká neprirodzená situácia.

Na základe amerických skúseností nie sú takéto včelstvá dostatočne rezistentné proti varoatóze, i keď žijú čisto na diele 4,8 mm. Samotné matky nemajú obvykle žiadne problémy, všetky kladú bežne vajíčka do buniek 4,8 alebo 4,9 mm. Dokonca menším bunkám dávajú pri kladení vajíčok prednosť. To sa nakoniec ukazuje i na veľkosti buniek v medníku, ktoré bývajú o 0,3 až 0,5 mm väčšie ako v plodisku.

Vzhľadové predpoklady Veľkosť tela robotnice nie daná len dedičnými predpokladmi, ale aj veľkosťou buniek, z ktorých sa vyliahli. Tieto dva faktory pôsobia na včely rôzneho pôvodu rôzne silno. Sú také situácie, kedy i cez odchov v 5,5 mm bunke je vplyv len malý. Podľa veľkosti tela staviteliek sa všeobecne na prírodnom diele stanovuje veľkosť buniek, ktoré stavajú. Ale i tu sa objavujú rozdiely. Geneticky malé rody včiel vykazujú tendenciu stavať na prírodnom diele menšie bunky ako sú tie, z ktorých sa vyliahli. Erik Osterlund našiel vo včeľom úli bunky s veľkosťou 4,95 až 5,5 mm. Mnohé včelstvá plodia zdravé mladé včely a takú sú pravdepodobne najvhodnejšie na to, aby stavali medzisteny s bunkami s priemerom 4,9 mm.

Prevádzkovo technické a stavebné postupy Existujú určité podmienky, v ktorých možno s úspechom vystavať dielo z malobunkových medzistien, i keď dôvody a súvislosti sú vysvetliteľné len z časti. Malé bunky slúžia včelstvám v prírodnom chove k odchovaniu plodu, väčšie k uskladňovaniu medu. Rozhodujúca je momentálna potreba včelstva, t.j. či sú práve teraz potrebné väčšie bunky pre uskladnenie medu alebo sa má rozširovať plodisko, t.j. stavať malé bunky.

• Čím silnejšia je znáška alebo zakŕmenie, o to skôr budú potrebnejšie medové bunky.

K výstavbe malobunkových medzistienok v silnejších včelstvách sa najlepšie hodí doba pred vlastnou jarnou znáškou. Približne v tomto čase dochádza k rozširovaniu plodiska.

•

Slabé včelstvá stavajú malé bunky skôr ako včelstvá silné, lebo chcú predovšetkým rozširovať plodisko.

• Umelé alebo prirodzené roje sú vhodnejšie ako včelstvá so založeným dielom, tu je

tvorba plodových buniek tou najdôležitejšou úlohou.

• Včelstvá, ktoré sú v niekoľkých nadstavkoch, malobunkové medzistienky vo vrchných nadstavkoch trochu horšie stavajú a to hlavne v prípade včiel, ktoré samé pochádzajú z malých buniek. Najlepšie tieto malobunkové medzistienky vystavajú keď sa rámiky zavesia do stredu plodiska medzi plodové plásty.

Umelý roj v dvoch krokoch Aby sa uľahčil začiatok, doporučuje sa postupovať v dvoch krokoch. Najlepšie skúsenosti sú so slabým umelým rojom, ktorý bol najskôr prevedený na niekoľko medzistienok s bunkami s priemerom 5,1 mm. S touto strednou veľkosťou buniek sa rýchlo vyrovnajú všetky včely.

Prvá generácia včiel, ktorá sa vyliahne z buniek 5,1 mm bude už v takej situácii, že pre ne nebude ťažké budovať bezchybné bunky s rozmerom 4,9 mm. Tento cieľ môžeme dosiahnuť približne za päť až šesť týždňov od osadenia umelého roja.

Medník V prírodných včelstvách sú bunky v medníku asi o 0,3 až 0,5 mm väčšie ako v plodisku.

V šesťdesiatych rokoch boli urobené pokusy s rôzne veľkými bunkami v plodisku i v medníku.

V plodisku boli bunky 5,1 mm a v medníku 5,7 mm. Toto rozdelenie bolo také úspešné, že materská mriežka sa stala úplne zbytočnou.

Projekt s "pristrihnutými krídelkami".

Je to jedna z ďalších metód, ktorá popisuje dvojmatkové včelárenie s využitím zastrihovania krídel staršej matky. Metóda sa uplatní v miestach so silnou znáškou, kde je nutné brániť rojeniu. V roku 2000 vytvorilo včelstvo vedené metódou podľa tohoto projektu osem nadstavkov, každý zo 40 kazetami zaviečkovaného medu s hmotnosťou 340 gramov.

Prepočítajme to, 40x340x8=108,8 kg medu v panenskom diele na včelnici trvalého stanovišťa.

?Výroba? medu v boxoch je pre slovenských včelárov známa z päťdesiatych rokov minulého storočia. Med prichádza do obchodov spravidla v pohároch po štvrť, pol a jeden kilogram. Niektorí včelári predávajú med aj v malých štvorčekoch 10 x 10 cm, ktoré nazývame boxami. Sú to štvorce z doštičiek širokých 4 až 5 cm, ktoré sa dávajú ako rámiky do medníkov jeden vedľa druhého.

V čase dobrej znášky včely až do šírky 7 až 8 cm vystavajú plást a zaplnia medom. Konzumenti takýto med radi kupujú, lebo plást je zárukou pravosti a aromatická príchuť panenského vosku spríjemňuje chuť plástového medu. Nízkonadstavková technológia ťažby medu v úľovom systéme Langstroth je ideálna pre produkciu plástového medu v boxoch.

Plán.

Ideálnou dobou pre započatie prác v súlade s naším projektom je čas predpokladaného rojenia.

V tomto období sú včely chované v úľoch s plodiskom v dvoch nadstavkoch.

Ako prvý krok dočasne využívame modifikovanú DeMareeovu metódu, vedúcu ku zníženiu zakladania matečníkov, čím si pripravíme pôdu pre druhú fázu, smerujúcu ku zníženiu rojenia.

Demaree plán je spôsob predchádzania rojeniu známy v anglosaských krajinách podľa amerického včelára tohto mena. Popri premiestňovaní včelstiev je najčastejšie praktizovanou metódou. Mohli by sme ju tiež nazvať dištancovaním plodu od matky. Matku dáme na 1 až dva nezaviečkované plodové plásty do najspodnejšieho nadstavku. Zvyšok priestoru vyplníme súšami a medzistienkami.

Naň dáme mriežku a nadstavok s otvoreným očkom a s medom, či inak bezplodovými plástmi.

Celkom hore dáme nadstavky s plodom a očká na nich zatvoríme. Kombinujeme tu dve osvedčené a široko využívané stratégie chovu včiel : 1/ Zredukujeme dvojnadstavkové plodisko na plodisko jediné, čím včely prinútime ku skoršej tvorbe medu. Opätovným zjednotením dvoch plodísk s matkami vytvoríme pre zvyšok sezóny dve silné spoločenstvá s dvoma matkami. Tieto tri kroky možno urobiť v rozmedzí asi 6 týždňov a ďalej postupovať podľa stanoveného plánu, ktorý umožňuje kontrolovať rojenie po celú dobu včelárskej sezóny.

Ak včely aj napriek tomu prejavia sklony k rojeniu, pristúpime k alternatívnej metóde tvorby oddielkov na princípe ?separácie lietaviek a úľových včiel?.

Keď zastrihneme v jarných mesiacoch matke krídla, zabránime rojeniu hneď v počiatkoch. Toto opatrenie vydrží tak dlho, kým o matku neprídeme alebo ju nenahradíme inou. V medziobdobí je správne využiť iné metódy kontroly rojenia. Projekt počíta s obdobím celého roka, teda i s časom po vytáčaní, a s rovnakým vybavením, ktoré zostane až do zimy nedotknuté.

Pracovný postup.

Príprava: 1. Na jar matku zastrihneme a označíme ešte pre začiatkom rojenia. V tejto dobe ju ľahko nájdeme. Pokiaľ ste matku zastrihli v predchádzajúci rok, skontrolujte, či vo včelstve nedošlo k prirodzenej náhrade. Zastrihnutie neslúži len ako poistka proti nechcenému rojeniu a strate lietaviek na začiatku sezóny. Vďaka nemu rovnako ľahko poznáte, či v priebehu druhej fázy nedošlo ku spontánnej výmene.

2. K výmene, prehodeniu nadstavkov plodiska, dochádza v polovici apríla, tesne pred začiatkom znášky. Táto výmena včiel, plodu a plástov významne ovplyvňuje kladenie.

3. V priebehu apríla včelstvá pravidelne kontrolujeme, aby sme včas začali s prvou fázou, väčšinou v máji.

Predpokladom je : a/ dostatočne silné včelstvo, 10 až 12 rámikov plodu, b/ zaviečkované matečníky alebo matečníky s jedno či s dvojdennými larvami. Vrchnú komoru môžete pri kontrole nakloniť, aby ste dohliadli až na spodok rámikov, kde sa vyskytujú matečníky. Ak sú prítomné, môžete okamžite pristúpiť k prvej fáze.

Poznámka : Ak pri kontrole objavíte zaviečkované alebo čiastočne zaviečkované plodové bunky, je na prvú fázu neskoro. Namiesto toho pristúpte k protirojovým opatreniam. Prvú fázu ste premeškali. Namiesto prípravy oddielkov podľa projektu používanej v druhej fáze, pristúpte k alternatívnym metódam a to v okamžiku, kedy zaviečkovaný plod dosiahne štádium kukly.

Prvá fáza : modifikovaná DeMareeova metóda ? dočasné oddelenie matky od plodu. Matka je 9 až 10 dní uzavretá v spodnej komore dvojitého plodiska, a to prostredníctvom materskej mriežky s výklzmi pre voľný pohyb trubcov, čím je podľa Millerovho princípu zabezpečené založenie matečníkov v hornej časti bez matky.

Podnet k budovaniu buniek ešte zosilnie, keď sa komory plodiska od seba oddelia nadstavkom, najlepšie s nízkymi rámikmi alebo polrámikovými kazetami. Ten sa po úvodných desiatich dňoch ocitne na úli ako prvý. Je možné pridať naň i okrajový rám z trojštvrtinového dreva, vložku, a to priamo pod plod. Zaistíme tým nakladenie matečníkov na spodok rámikov, čím pre ne zaručíme väčšiu bezpečnosť a znížime riziko poškodenia

I.Modifikovaná DeMareeova metóda, deň 0

II.Redukcia : tvorba oddielka, 9 až 10 deň

III.Spojený úľ s 2 matkami, 6. až 7.týždeň

Obmedzenie rojenia prostredníctvom oddielka

Ak presne netušíte kde sa matka pohybuje, vložte najprv materskú mriežku a potom všetky včely z horného plodiska straste pri letáči spodného plodiska. Počas tejto činnosti ľahko skontrolujete, či ste neprehliadli nejaký matečník. Akonáhle objavíte matku, umiestnite ju do spodnej časti a v striasaní nemusíte pokračovať. Ďalšia možnosť, ako dostať matku dolu, je jednoduché vydymenie. Akonáhle včely zlezú do spodnej časti, inštalujte materskú mriežku. Po strasení sa včely rozídu po celom úli, zatiaľ čo matka zostáva 9 až 10 dní zatvorená v spodnej komore.

Na konci tohto časového úseku je situácia v produkčnej komore bez matky veľmi podobná dianiu v úli, kde došlo pred 9 až 10 dňami k rojeniu a včely do neho boli po redukcii /fáza II./ vrátené. To znamená : 1.

2.

3.

4.

došlo k nakladeniu matečníkov, všetok plod bol zaviečkovaný, takže nehrozí riziko stavby ďalších matečníkov, prerušenie výchovy plodu umožňuje potlačiť rojenie na niekoľko týždňov, v prázdnych bunkách je ukladaný nektár, takže po pridaní novej matky včely začnú s produkciou medu.

Druhá fáza. Redukcia pomocou oddielkov. Po 9 až 10 dňoch, tesne pred vytváraním oddielkov, prehľadáme hornú komoru rámik za rámikom. Pátrame po pláste s jediným matečníkom, ktorý potom vrátime do tej istej komory. Ďalší rámik s ľubovolným počtom matečníkov dáme bokom.

Neskôr ho použijeme pre oddielok. Ak pri kontrole prehliadneme nejaký matečník, po vyliahnutí mladej matky dôjde k rojeniu. Kontrolu si preto uľahčíme tým, že včely čiastočne strasieme z rámikov. Horná komora bez matky teraz obsahuje jeden zrelý matečník. Snímeme ju a prehodíme so spodnou komorou na základnej doske. Tú odsunieme bokom a pootočíme o 180 stupňov dozadu.

Po tejto operácii strasieme dve tretiny včiel do komory na základnej doske, a to vrátane matky so zastrihnutými krídlami. Lietavky si pamätajú cestu, vrátia sa samé.

V priebehu striasania si dávajte pozor, aby matka nezostala v postrannom oddielku. V komore, kde zostal jediný matečník, bude samovoľne nahradená, zomrie pri pokuse o vyrojenie alebo ju zabije vyliahnutá mladá matka.

Nakoniec do oddielka pridáme rámik s ľubovolným počtom matečníkov. Pochopiteľne za predpokladu, že sme pri striasaní v oddielku žiadne matečníky nenašli. Poznámka : Matku so zastrihnutými krídlami nemusíte nutne obetovať. Pokiaľ je označená, ľahko ju nájdete. Môžete ju odchytiť a chovať zvlášť pre ďalšiu potrebu. Ak zostane v oddielku, zlikviduje nakladené matečníky. V prípade, že budete postupovať podľa plánu a ona sa dostane do komory na základnej doske, nahradí ju novo vyliahnutá mladá matka. Sami vidíte, že matka s ustrihnutými krídlami môže poslúžiť niekoľkými spôsobmi.

Mladú matku v oddielku neskôr ľahko nájdeme, skontrolujeme, či sa spárila, prípadne ju zastrihneme. Nadstavky vybavené prázdnymi kazetovými polrámikmi slúžia v prvej fáze k oddeleniu matky. V oddielku nie sú zatiaľ potrebné. Výnimkou je prípad, že ste v ňom ponechali matku. Obdobie, kedy došlo ku spáreniu matky, spoznáte ľahko. Robotnice horlivo premiestňujú uskladnený med do nadstavku, aby mala matka kde klásť.

Tretia fáza. Opätovné spojenie do včelstva s dvoma matkami. Asi po 5. týždňoch, kedy v postrannom oddielku plod všetkých vekových kategórií a začínajú sa liahnuť mladé robotnice, vraciam komoru späť na pôvodnú dosku, aby sme vytvorili silné včelstvo s dvoma matkami.

Pridávame nadstavky, aby pokračovala neprerušená produkcia medu. Po spojení včelstvo určitú dobu žije s dvoma matkami. Po čase jedna z nich zmizne. V tejto fáze môže zasiahnuť včelár a oddeliť ich materskou mriežkou a zachovať po dobu znášky status dvoch matiek.

Nadstavky. Pri práci na tomto postupe sme používali kazetové polorámiky. V medonosných oblastiach môžu byť na dvojmatkové včelstvá položené štyri až päť nadstavkov. U nás sme na začiatku znášky používali dva nadstavky, aby sme vychovali silné včelstvo. Ďalší nadstavok pridávame až vtedy, keď je predchádzajúci z dvoch tretín plný. Tento postup sa vypláca, pretože čím menej majú včely miesta, tým lepšie využívajú kapacitu kaziet a plynulo dostavajú plásty. V rámci výmeny presúvame nadstavky vždy smerom hore a to tak, že ten najspodnejší príde úplne navrch. ľahko tak skontrolujeme, či je dostatočne plný a med zrelý, a zároveň ho odsunieme ďalej od plodiska. Predčasné viečkovanie nedostatočne využitých kaziet je dôsledkom prerušovanej znášky. Väčšinou k nemu dochádza pri oslabených včelstvách, ktoré majú ťažkosti s plynulým stavaním plástov. Pokiaľ pridáte nadstavok i k oddielku, vytvoríte si väčší časový priestor pre opätovné spojenie včelstva a tým pádom určitú výhodu.

Dodatok. Alternatíva druhej fázy : Obmedzenie rojenia prostredníctvom oddielka. Týmto postupom dosiahneme rovnaký výsledok ako v druhej fáze tohto projektu. Oddielok vytvárame, keď sú matečníky v štádiu kukly, teda staré 12 až 15 dní. Tentokrát ponecháme na základnej doske spodnú komoru. Vrchnú komoru proste zložíme a položíme vedľa prvej komory, letáč pootočíme o 180 stupňov vzad.

Potom strasieme všetky včely z prvej komory do oddielka. Behom striasania vyhľadávate a likvidujete matečníky ako v pôvodnom postupe. V prvej komore ponecháte iba jediný. Na rámikoch bez včiel matečníky ľahko objavíte. Pokiaľ narazíte na zastrihnutú matku, tiež ju premiestnite do oddielka, spoločne s ostatnými nájdenými matečníkmi. Lietavky sa pochopiteľne vrátia späť do svojho úľa, takže v tomto bode máte v prvej komore len ich, plod a jeden matečník.

V oddielku zostávajú nelietavé robotnice, plod, zostávajúce matečníky, prípadne zastrihnutá matka.

Tým, že v prvej komore nezostali žiadne nelietavé robotnice, je zabránené vytváraniu rojových situácií a tak nehrozí nebezpečenstvo, že po vyliahnutí mladej matky dôjde k rojeniu. Naopak v oddielku je potlačené rojenie tým, že chýbajú lietavky.

Pokiaľ pri striasaní včiel z hornej komory zistíte, že došlo k vyliahnutiu novej matky a v ďalších matečníkoch zostali životaschopné mladé matky, ktorým včely bránia v opustení bunky, môžete v procedúre kľudne pokračovať.

V tejto situácii : 1. budete mať v oddielku mladú matku plus ďalšie matečníky, ktoré v úli zostanú po strasení, 2. jediný matečník, ktorý musí v komore zostať, nahradíte jednou z uväznených mladých matiek. Ďalší postup je rovnaký ako v prípade druhej fázy. Na prvú komoru na základnej doske umiestnite nadstavky. K tomuto zásahu sa môžete odvážiť kedykoľvek, keď včely prejavujú náchylnosť k rojeniu. Rýchlym spôsobom ich tak vrátite späť do práce.

Využitie vyžarovania včelstiev na liečenie a zmiernenie priebehu chorôb Vo včelárskej literatúre a časopisoch sa z času na čas vyskytujú články, v ktorých autori popisujú uzdravenie z rôznych často veľmi ťažkých chorôb.

Pripisujú to konzumácii včelích produktov, dýchaniu vône včelstiev, propolisu a pobytu pri včelách a na čerstvom vzduchu. Tento osviežujúci účinok pobytu pri včelstvách a práca so včelami na včelnici pozoruje i väčšina včelárov, zvlášť keď po práci si oddýchnu v kľude vo včelíne.

Odchádzajú potom z kočovného voza či včelína domov úplne svieži.

Je dokázané že včely niečo vyžarujú čo pôsobí uzdravujúco na človeka a čo je možné zachytiť do vody a do krémov. Vyžarovanie je možné zaregistrovať až do vzdialenosti niekoľko desiatok metrov od včelstiev. Že tento vplyv včelstva je skutočne schopný priaznivo ovplyvniť zdravie človeka je dokázané. Ak budete včelami ožiarenú vodu konzumovať a doporučíte ju i mnohým ďalším známym, tak určite väčšina z týchto osôb jednoznačne potvrdí jej kladný účinok na zdravie a vitalitu. U nemocných určite dôjde k veľmi výraznému zlepšeniu zdravotného stavu, niekedy až k úplnému vyliečeniu.

Podstata liečebného účinku nie je zatiaľ vysvetliteľná. Možno sa jedná o pôsobenie takzvanej bioplazmy na bioplazmu ľudského tela. Človek, pohybujúci sa stále v živom prostredí a konzumujúci čerstvú, čiže živú potravu, má tejto bioplazmy stále dostatok a pretvára ju na svoju veľmi silnú bioplazmu, ktorá je potom súčasťou jeho odolnosti a vitality. Dnešný, moderný človek sa pohybuje v prostredí mŕtvych a syntetických materiálov, konzumuje umŕtvenú a sterilizovanú potravu. Tak môže vznikať nedostatok niektorých doteraz neznámych komponentov, hlavne nechemickej povahy, ktorých nedostatok je trvalým stresovým činiteľom a jedným z pôvodcov takzvaných civilizačných chorôb. Preto sa ľudia niekedy cítia tak sviežo, lebo i stromy vyžarujú, i

keď omnoho slabšie ako včelstvá. Mnoho ľudí pozná účinok vyžarovania živých gaštanov používaných v ľudovom liečiteľstve k odstraňovaniu chorôb kĺbov prikladaním gaštanov na choré miesta. Všetci včelári môžu prakticky skúšať ozdravujúce účinky včelieho vyžarovania, zoznámiť s nimi širokú verejnosť a rozšíriť tak blahodárne pôsobenie včelstiev.

Príprava ožiarenej včelej vody.

Pitná voda, všetky nápoje obsahujúce vodu sa v akýchkoľvek nádobách sklenených i plastových umiestnia do blízkosti plodiska včelstva tak, aby vzdialenosť nepresahovala pol metra, nie však pod úľ k zemi. Najlepšie do vyprázdneného medníka bez ohľadu na uteplivky. Najlepšie nad plný medník, zozadu alebo zboku plodiska včelstva bez ohľadu na zloženie steny úľa. Nádoby môžu byť uzavreté. Doba ošetrenia najmenej dve hodiny alebo ľubovolne i viac, až dva dni. Rovnako sa nabíjajú pleťové krémy a liečebné masti, pričom nabitie zvyšuje ich liečebný efekt. Nabitie je v lete väčšie, ale je možné i v dobe zimného kľudu. Škodlivý vplyv na včelstvá nebol pozorovaný.

Krátkodobý var nabitie vody znižuje zanedbateľne, dlhodobý var viac ako pol hodiny podľa môjho názoru náboj odstraňuje. Chladenie sa naopak javí bez ujmy. Uskladnenie ovplyvňuje náboj vody a nápojov málo. Týždenné skladovanie má zanedbateľný vplyv, ale trojtýždňové skladovanie hlavne na mieste križovania takzvaných geopatogénnych zón náboj oslabuje.

Používanie včelej ožiarenej vody.

Ožiarené nápoje a potraviny je možné konzumovať v akomkoľvek množstve, ale k dosiahnutiu pozorovateľného účinku je vhodné viac ako jeden liter denne. Účinky pri rôznych chorobách nie sú známe. Všeobecne by mal byť pozitívny vplyv na priebeh všetkých onemocnení. Liečbu nijak nenarušuje.

Veľmi výhodné je využitie vyžarovania včelích plástov, ktorých dobrý účinok je registrovaný do vzdialenosti 20 centimetrov. Dokázateľne výhodné je pripravenie obkladu z včelieho plásta okolo hlavy pri bolestiach, ktoré miznú pri neorganickej príčine po 15 minútach. Rovnako priaznivo pôsobia obklady z včelích plástov na bolesti žalúdka pri žalúdkových vredoch. Podmienkou je stále nosenie obkladu. Taktiež pri bolestiach platničiek pôsobia blahodárne. Podľa môjho názoru má veľkú budúcnosť i používanie plástového lôžka, ktoré sa pripraví tak, že sa vyrezané včelie dielo obalí do fólie a položí pod prestieradlo na lôžku. Telo sa pri ležaní v podstate pohybuje vo vzdialenosti spomínaných 20 centimetrov, v ktorých je vplyv včelieho diela registrovaný. Rovnako dobre pôsobí spanie na úľoch vo včelíne. Pri objavení týchto záhadných vplyvov a ich publikovaní je daná širokej verejnosti možnosť všestranného overenia. Jej skúsenosti a výsledky exaktného vedeckého výskumu, napríklad pri klíčení rastlín a na zvieratách, potom možno odhalí i iný rozmer biologickej skutočnosti, o ktorom sme mali doteraz iba zahmlené predstavy.

Podložky v podmetoch Poslednou povinnosťou pri zazimúvaní včelstiev je vloženie podložiek do ul'ových podmetov koncom októbra alebo začiatkom novembra, proste v čase preliečenia včelstiev. Ked' je vel'ká pravdepodobnost', že nadišiel deň prvého jarného preletu, včelár musi pred začatím preletu vytiahnuť podpložky z podmetov úl'ov. Podložky sme v jeseni vložili na dná úl'ov najmä z týchto dvoch dôvodov: aby sa na podložke zoskupili cez zimu uhynuté a na dno uľa spadnuté mŕtvolky včiel, omrvinky viečok medných zásob (melivo) a prípadne iné veci; a aby sme si z jari zo stavu na podložke mohli utvoriť dosť jasný obraz o stave včelstva cez zimu a pri prvom prelete.

Keby sme s vyťahovaním podložky čakali až do času po prvom jarnom prelete, vylietajúce včely by rozmietli obsah na podložke a hodne mŕtvoliek by vyniesli z úl'a. Včelár by prišiel takto o významnú príležitosť, zistiť stav včelstva bez toho, že by otváral úl' a prezeral včelstvo. V tomto čase sa musime vyhýbať otváraniu a prezeraniu včelstiev, lebo by sme ich tým ohrozovali na rozvoji alebo priam poškodzovali. Robíme tak len vo výnimočných, skutočne odôvodnených prípadoch. Podobne neodporúčam vyťahovať podložku privčas pred prvým jarným preletom. Po vytiahnutí zimnej podložky je výhodné vsunúť ju po zhodnotení situácie vo včelstve hned' späť, aby sa zachytili d'alšie odpadky z chumáča. Vsúvanie už vytiahnutých a očistených podložiek do

susedných včelstiev by som neodporúčal z hygienických dôvodov. Včelár vytiahne najprv podložku, položí ju na úl' a ak má zhotovené pre každý úľ dve podložky, hned vsunie do podmetu zásobnú podložku. Ked' je takto so všetkými včelstvami hotový, môže v pokoji a svedomite prezrieť stav na podložkách a nález si zaznačiť do zošita.

Ako môže včelár podl'a stavu na podložke posúdiť stav prezimovaného včelstva? Podložka je otvorená kniha, ktorú píše zimujúce včelstvo. Kto vie z nej čítať, dozvie sa, ako včelstvo zimovalo a v akom stave je po zimovani. Správne zazimované, cez zimu nevyrušované a zdravé včelstvo, ktoré išlo do zimy z prevažnej časti s mladými včelami (letné a jesenné podnecovanie, výdatná pel'ová znáška, včasné doplnenie zimných zásob hneď po poslednom vytáčaní), bude mať; na podložke nepatrné množstvo mŕtvych včiel (10 až 15). Neodborne zazi¬mované, cez zimu vyrušované, ale najmä choré včelstvo, stratí cez zimu vel'a včiel. Uhynuté včely nájde včelár z jari na podložke.

Podl'a stavu a množstva týchto mŕtvoliek môže včelár posudzovať zdravotný stav včelstva. Z množstva mŕtvoliek a z priznakov pri očisťovacom prelete, možno posudzovať stav včelstva.

Zistený stav poznačime v zošite: • • • •

1 = veľmi málo mŕtvoliek (do 10) 2 = málo mŕtvoliek (do 100) 3 = mnoho mŕtvoliek (slabá súvislá vrstva) 4 = veľmi mnoho mŕtvoliek (hrubá suvislá vrstva)

Pri stupňoch 3 a 4 treba hned' vo včelstvách zasiahnuť. Chceme vedieť, či včelstvo spotrebovalo už zimné zásoby alebo či ich ešte má a približne kol'ko? Aj to môžeme zistiť na vytiahnutej podložke.

Keď je melivo na podložke zoskupené v riadkoch, no riadky nesiahajú až do zadnej časti úl'a (pri pozdĺžnej — studenej stavbe), resp. od miesta, kde je umiestený letáčový otvor až po protil'ahlý okraj úľa (pri priečnej — teplej stavbe), najmä ak riadky nie sú vysoké, je oprávnený predpoklad, že včelstvo má na okrajových častiach plástov, ale i navrchu plástov nad chumáčom (ak sú riadky meliva pomerne úzke a nízke) ešte vyhovujúce množstvo zásob. Celkom zbytočné, ba škodlivé by bolo toto včelstvo rozobrať len preto, aby sme zisťovali, či má ešte dosť zásob. Ak však riadky meliva siahajú až po koniec uličiek a pritom sú pomerne široké a vysoké (pretože včelstvo odviečkovalo a spotrebovalo všetok med), udrela "12. hodina" života včelstva. Ak včelstvo ešte nezahynulo, potrebuje veľmi rýchlu pomoc.

Skutočnú radosť robia včelstvá, pri ktorých sú na podložkách riadky meliva pekne zoskupené, pomerne nízke, úzke, suché a pri správnom umiestení letáčového otvoru siahajú len do polovice dĺžky uličiek. Ak je však melivo rozmetené a melivo v jednotlivých uličkách spojené, je to istý znak, že včelstvo už lietalo. Prečo včelstvo lietalo už pred prvým dňom preletu? Príčinou preletu a tým aj rozmetania melivových riadkov na podložke mohlo byť nepomerne teplé počasie uprostred zimy. Včelstvo využilo túto príležitosť na prelet. No v takom prípade nemožno hovoriť o jarnom očisťovacom prelete, ale o zimnom očisťovacom prelete. Takýto prelet mohol byť v dňoch, ked' teplota v chládku stúpla na 12 °C, ba i na viac. Včely využili túto príležitosť a podnikli očisťovací prelet, aby sa zbavili obsahu výkalových vačkov. Na jednej strane bola táto príležitosť výhodná, na druhej strane dosť teplé počasie nebolo pre zimovanie výhodné.

Ak sme našli na podložkách včelstiev larvy plodu, matky za teplého počasia začali klásť vajíčka v nevhodnom zimnom čase. Príčinou zimných preletov včelstva môže byť i to, že včelstvo v zimnom pokoji znepokojovali sýkorky pri nechránených letáčových otvoroch, d'atle pri starších úl'och, sliepky, mačky, psy ap. Aj zazimovanie na tmavých lesných medoch, obsahujucich veľa nestrávitel'ných látok, alebo choroba (nozema, stopy po rozliatych riedkych výkaloch na letáčovom otvore o nich svedčia) mohli spôsobif vyletovanie včiel. Na podložke takýchto včelstiev je i značné množstvo mŕtvoliek, niekedy dokonca celá vrstva. Vajíčka a larvy robotníčieho plodu na podložke su istým znakom, že včelstvo už chová plod. Vyhodené kukly robotníčieho plodu sú spol'ahlivým znakom, že uprostred plodových plástov pri obnovenej činnosti včelstva začala svoju činnosť aj vijačka voštinová. Nález trúdích kukiel na podložke nasvedčuje, že vo včelstve kladie vajička

trúdica. Takéto včelstvo prezrádza abnormálny stav aj svojím správaním: hučí, jeho spotreba medu je vel'ká a obyčajne nie je pevne zomknuté v chumáči. Mŕtva matka na podložke nemusí ešte znamenať, že včelstvo je bez matky. Nie je vylučené, že koncom leta alebo v jeseni vymenilo si také včelstvo matku tichou výmenou. Mladá matka mohla sa ešte v jeseni spáriť, stará matka mohla ešte zostať vo včelstve pri zazimovani, ale cez zimu zahynula. Včelstvám s mŕtvou matkou na podložke treba venovať zvýšenú pozornosť. Pri prvej možnej príležitosti treba zistiť, či je matka v poriadku. Ak nie je v poriadku, treba čo najskôr urobif nápravu.

Kryštáliky cukru na podložke nemusia ešte znamenať, že včelstvo trpí smädom. Kryštáliky na podložke v tomto prípade znamenajú, že včelstvo je už v činnosti, t. j. začalo prenášať zásoby zo vzdialenejších miest do chumáča. Pritom odstraňuje z buniek nepoužité krystáliky. Je možné aj to, že sa chumáč pre značnú spotrebu zásob postupne posunul na partie plástov so zásobami, na ktoré na začiatku zimovania pôsobila nízka teplota. Z porovnania polohy krystálikov na podložke a polohy meliva možno si urobiť záver o torn, či včelstvo v dôsledku krystálikov trpí smädom alebo nie. Ak sa chumáč posunul v uličkách d'alej za zásobami a krystáliky nenájdeme na začiatku riadkov meliva, ale iba v ich druhej po-lovičke, možno predpokladať, že včelstvo netrpelo smädom.

No ak sme zimné zásoby doplňovali neskoro, takže včely nemohli už zásoby dokonale spracovať a zaviečkovať, zásoby v bunkách kryštalizujú vo zvyšenej miere a včelstvo trpí smädom. V tomto prípade nájdeme na podložke nahustené krystáliky už na začiatkoch riadkov meliva. Množstvo a hustota krystálikov, ako i miesto, kde sa na podložke vyskytujú, umožňujú tiež vysvetlenie príčin kryštalizácie zásob. Rozkúskované časti včelieho tela a kúsky voštín svedčia o návšteve myši, hrabošov, prípadne piskorov. Proti vnikaniu týchto škodcov sa bráni včelár znížením letáčového otvoru na výšku iba 7 mm, resp. pri moderných ul'och aj uzavretim letáča materskou mriežkou.

Všetky tieto nálezy si starostlivo poznačíme do zošita. Neskôr nám pomôžu vysvetliť mnohé javy a po doplnení príznakmi zistenými pri prvom jarnom očisťovacom prelete poskytujú nám dosť spol'ahlivý obraz o stave prezimovaných včelstiev. Pre nízkonadstavkového včelára je to moc dôležité.

Obsah na podložkách preosejeme cez sitko, ktorého očká prepustia melivo a zadržia mŕtvolky.

Mŕtvolky zozbierame a hned' spálime. Melivo roztopíme vo vode, aby sme zničili zárodky rôznych škodcov, najmä vijačky voštinovej, a d'alej aby sme konzervovali vosk. Bezprostredne po tejto práci si dôkladne umyjeme ruky, aby sme prípadne neprenášali choroboplodné zárodky do d'alších včelstiev. Vsunutím podložky v jeseni pod rámiky umožníme z jari jednorázové odstránenie všetkého, čo cez zimu zo včelstva spadlo na dno. Ušetríme tým včelám vel'kú prácu s vynášaním mŕtvoliek, meliva a iných vecí, ktoré znešisťujú ul'. Niekedy sa stáva, že očakávaný prelet nebude, lebo sa počasie zhorší (vznikne neočakávane vietor, zamračí sa, teplota klesne). Preto vyťahovať a vsúvať podložky treba opatrne, podl'a možnosti bez toho, žeby sme včelstvá vyrušovali. Nevieme totiž, či neprejde ešte vel'a dní, kým dôjde ku skutočnému preletu včiel. Rušením včiel by sme spôsobili, že by i tak preplnené výkalové váčky včiel boli ešte viac zat'ažené. Túto prácu a celoročné čítanie z podmetovej podložky včelárovi umožňuje a zároveň zjednodušuje zasieťované dno, prípadne podmetová podložka, ktorej súčasťou je zasieťovaná horná časť včelotesným sitom.

Výklzy pre včely Medobranie, to býva niekedy takmer beh o preteky s náznakmi začínajúcej krádeže. Zvlášť pri slabom zdroji znášky sú otvorené úle pre nedostatočne zamestnané včely úžasne zaujímavé, rovnako ako medové plásty určené na vymetanie alebo len tak odložené pre prípadných maškrtníkov. Na otvorených stanovištiach sa môže prihodiť i to, že už asi tak po piatom včelstve musí byť vytáčanie kvôli hrozbe zlodejok prerušené. Keď včelár príde nasledujúci deň na stanovište, striehnu sliedičky v okolí, aby mu pri medobraní „pomohli“. V tomto prípade dobre slúži jedno vyskúšané zariadenie pre prácu s odoberanými mednými plástmi, a to je takzvaný včelí výklz.

Sú to vložky, ktoré sa pri medobraní vkladajú medzi plodisko a medník alebo medzi medníkové nadstavky. Vložka má jeden alebo viac otvorov, v ktorých sú umiestené výklzy. Výklz je zariadenie, ktoré umožňuje včelám len jednosmerný priechod z medníka do plodiska, ale nie naopak. Niektoré typy výklzov majú jemné pliešky, ktoré sa po prejdení včely uzavrú, a tým zabránia včelám vrátiť sa. Po vložení výklzu včely za 24 hodín opustia medník, ktorý sa potom môže zobrať z úľa prakticky bez včiel. Dôležité je, aby výklz správne fungoval, aby ho neupchali trúdy alebo včely nezalepili propolisom. Výklz zalepený propolisom treba očistiť, niekoľko minút variť v uhličitane sodnom alebo propolis niekoľko dní rozpúšťať v koncentrovanom alkohole. Odborné predajne ponúkajú rôzne včelie výklzy pre rozmanité typy úľov. Dobré výsledky možno dosiahnuť s okrúhlim výklzom, ktorý má viac otvorov. Vlastný výklz má priemer cca 25 cm, osem lúčovite usporiadaných priechodov pre včely, je 1 cm vysoký a dá sa pevne namontovať malými skrutkami do medzidna, ktoré sa osadí do priestoru medzi medníkom a spodnou časťou úľa. Celé zariadenie tvorí rám s výškou cca 4 cm, ktorý je potiahnutý látkou z pevného textilného materiálu, napríklad z koberca riga, výhodnejšie sa však javí sololit. Do látky alebo sololitu sa vyreže otvor s priemerom asi 6 cm a výklz sa potom pripevní na medzidno z jeho vnútornej strany. Medníky bez plodu, ktoré sú umiestnené nad materskou mriežkou, zdvihneme a odložíme na vedľajší úľ. Na materskú mriežku položíme medzidno so včelím výklzom a naň vrátime odložený medník. Cez prieduchy vo výklze nestrácajú osirotené včely uväznené v medníku kontakt s ostatným včelstvom, cez noc sa potom cez osem otvorov vo výklze pohodlne stiahnu do plodiska. Výška dna má dve funkcie.

Na jednej strane vytvára pocit osirotenia pre včely zostávajúce v medníku a na druhej strane vytvára priestor pre vracajúce sa včely do plodiska. Nasledujúci deň sa môžu medníky zdvihnúť a odniesť na vytáčanie takmer bez včiel. Plásty ešte disponujú zvyškovým teplom zo spodného dielu úľa. Medzidno so včelím výklzom nadvihneme, nazhromaždené včely strasieme do pripraveného nadstavku a môžeme použiť ako základ pre oddielok. Ďalšie práce už prebiehajú bez problémov a bez obáv z rabovania. Môžu nastať a komplikácie a včely sa nestiahnu do plodiska. Príčin je niekoľko, napríklad : v medníku je v niektorých plástoch plod, včely sa vtedy nestiahnu, v medníku je matka a včely sa držia pri nej, rám medzidna je príliš nízky a včely v medníku sa necítia osirelo, prípadne priechody vo výklze môžu upchať trúdy sťahujúce sa z medníka.

Všetky kŕmidlá sú vhodné Aby sme mohli dať včelstvám cukrový roztok namiesto odobratého medu alebo chýbajúcich zásob, máme na výber kŕmidlá, ktoré sú také rozmanité ako typy úľov a spôsoby včelárenia. Doporučujem riadiť sa pritom predovšetkým objemom nádob.

Včelám neškodí podať naraz niekoľko litrov roztoku a vám sa tým ušetrí veľa času a vyhnete sa častému zasahovaniu do včelstiev pri dopĺňaní krmiva. Ďalej musíme dbať na to, aby kŕmidlá nenarúšali uteplenie včelstiev. Je vhodné ak sú zo skla, cez ktoré môžete kedykoľvek kontrolovať stav kŕmenia alebo podnecovania.

Priehradkové kŕmidlo Mnohým včelárom, ktorí včelária v zadovákoch sa najlepšie osvedčili priehradkové a rámikové kŕmidlá. Dajú sa však použiť vo všetkých druhoch úľov. Ľahko si ich urobíme a vmestí sa do nich 1 liter sirupu a 1 kg cukrovo medového cesta, prípadne kryštálového cukru. V severných oblastiach Slovenska sú vhodné pre kočujúcich včelárov, ktorí začínajú s podnecovaním včelstiev už koncom februára či začiatkom marca po prvom očisťovacom prelete, aby tak zabezpečili rast včelstiev pre agátovú znášku. Podobne ich môžu využiť aj ostatní včelári pre včasnú znášku z ovocných stromov.

Takéto kŕmidlo má veľkosť rámika, je rozdelené na dve polovice, má sololitové steny, ktoré sú vodotesne zlepené s dreveným rámom tohto priehradkového kŕmidla. V hornej latke, na ktorej je kŕmidlo v úli zavesené, je vyvŕtaný otvor, cez ktorý za pomoci lievika dopĺňame roztok. Pritom včely minimálne vyrušujeme. V dolnej časti sa jedna stena dá odobrať, aby sme tam mohli doplniť cukrovo medové cesto. Výhodou priehradkového kŕmidla je, že aj počas ešte chladných marcových predjarných dní môžeme s úspechom podnecovať včelstvá tuhým aj tekutým krmivom a zároveň im zabezpečovať prísun vody vo forme cukrového roztoku. Nevýhodou priehradkového kŕmidla je, že dopĺňanie teplého tekutého krmiva musíme zabezpečovať denne v množstve asi 2 dcl, lebo

včelstvá, v tomto ešte chladnom období, väčšie množstvá neberú a môže dôjsť k jeho skvaseniu.

Taktiež v letnom období je pri takomto malom jednolitrovom objeme priehradkového kŕmidla nutné tekutý roztok doplňovať denne. Sú však vhodné v predjarí na podávanie podnecovacieho pokrmu, ktorým predstierame včelstvám znášku.

Povalové kŕmidlo Univerzálne povalové kŕmidlo z umelej hmoty o obsahu 4 litre, ktoré vídame v predajniach so včelárskymi potrebami, je možné nahradiť povalovým kŕmidlo vo forme medzidna a zvýšiť tak jeho objem až na 12 litrov. Je to vlastne drevená doska hrubá 4 cm, ktorá sa postaví na plodisko podobne ako medzidno. Na túto dosku sa nasadí prázdny medník bez rámikov. V doske sú vydlabané štyri okrúhle otvory s priemerom 11 cm, do ktorých možno postaviť štyri štvorlitrové poháre s presakovacím viečkom. Včelám tak môžeme dodať naraz 12 kg zásob cukrového roztoku v pomere 3:2.

Na vydlabanie otvorov do takéhoto povalového kŕmidla som použil prípravok zhotovený z kovovej tyčky o priemere vrtáka č. 8, ktorý možno upevniť do vŕtačky. Na tejto tyčke je privarené rameno, ktoré určuje veľkosť kruhového otvoru v povalovom kŕmidle na osadenie štvorlitrového pohára. Na konci ramena je privarený sústružnícky nôž, ktorým otvor v doske vydlabeme. Pri dlabaní otvoru treba postupovať tak, že najskôr si na označených miestach dosky vyvŕtame otvor vrtákom číslo 8, ktorý nám poslúži na upevnenie kovovej tyčky prípravku. Potom otvor vŕtačkou vydlabeme postupne z jednej aj z druhej strany dosky.

V takto zhotovenom povalovom kŕmidle môžeme podávať aj tuhé krmivo a to tak, že do jedného otvoru postavíme štvorlitrový pohár s roztokom v pomere 1:2 a do ďalších troch otvorov dáme cukrovo medové cesto priamo na rámiky, vhodne zakryjeme a uteplíme. Doporučujem pri používaní tohto kŕmidla používať medzi rámikmi povalové latočky, ktoré zabránia úniku tepla z plodiska a zároveň zabezpečia včelstvu v úli vzdušnosť. V dvoch z povalových latočiek urobíme otvory široké 4,2 mm a dlhé aspoň 3 až 5 cm tak, aby mali včely zabezpečený prístup k podávanému krmivu.

Namiesto povalových latočiek možno použiť aj igelit, na ňom sa však zrážajú pary. Prax potvrdzuje, že včelám viac vyhovuje teplovzdušné prostredie.

Letáčové kŕmidlo Starší včelári si pochvaľujú včelárenie v ležanoch nie iba pre jednoduchú manipuláciu, ale hlavne preto, že v ležane môžu bez problémov pri doplňovaní zásob zazimovať dve včelstvá, ktoré na jar spoja a získajú tak jedno silné včelstvo, schopné využiť včasnú jarnú znášku. Manipulácia s medníkmi pri doplňovaní zásob odradzuje mnohých včelárov od toho, aby aj v klasickom nadstavkovom úli zimovali dve včelstvá, prípadne sa venovali technológii včelárenia s pomocnými matkami v medníku. Jednoduchým riešením je letáčové kŕmidlo, ktoré nám umožní aj v nadstavkovom úli dve včelstvá podnecovať a dopĺňať im zásoby bez toho, aby sme pracne zasahovali do ich života manipuláciou s medníkmi. Podmienkou je mať letáč aj na medníku, prípadne používať medzidno.

Letáčové kŕmidlo bolo hitom vo včelárskej praxi niekedy pred viac ako polstoročím, kedy sa vyrábalo z bakelitu fabrickým spôsobom. Jeho nedostatkom bolo, že včely mali doň prístup z

letáča, čo bolo častokrát príčinou rabovky. Moje riešenie letáčového kŕmidla je bezpečné v tom, že v letáčovej časti je včelotesné a včely majú doň prístup priamo z úľa cez letáčový otvor. Možnosť rabovky je tak znížená na minimum. Môžem konštatovať, že možnosť rabovky je taká ako u ostatných druhov kŕmidiel. Moje letáčové kŕmidlo je zhotovené z dosky hrubej 4 cm, do ktorej je vydlabaný otvor s priemerom 11 cm na osadenie štvorlitrového pohára podľa postupu, ktorý som opísal pri povalovom kŕmidle. Na krajoch spodnej časti sú priskrutkované dve lišty, ktoré sú hrubé ako letáčový otvor, aby sa dali do letáčového otvoru zasunúť a zafixovať. Priestor, ktorý lišty pod doskou vytvoria, zároveň slúži na prístup včiel do kŕmidla. Prístup včiel ku poháru možno riešiť aj vyfrézovaním drážky v spodnej časti dosky, z ktorej je kŕmidlo zhotovené. Otvor na štvorlitrový pohár je zakrytý do troch štvrtín doštičkou hrubou ako lišty na upevnenie v letáči. Zo spodnej časti letáčovej záklopky kŕmidlo podoprieme tak, aby nedošlo k jeho prevráteniu a bola zabezpečená jeho stabilita a včelotesnosť zvonku.

Prínos letáčového kŕmidla je v tom, že umožňuje včelárovi zabezpečovať prezimovanie rezervných matiek v klasických nadstavkových úľoch pri počte úľov s produkčnými včelstvami, umožňuje mu výmenu matiek na jar pred znáškou a nie v lete po znáške, nemusí držať zásobné včelstvá, vyrieši problém s uskladnením rámikov lebo z úľa odstraňuje iba rámiky určené na vyradenie a ostatné zostávajú v úli. Pri dopĺňaní zásob pre včelstvá v medníku aj v plodisku a pri ich podnecovaní minimálne zasahuje do ich života, na jar získa spojením silné včelstvá, ktoré sú schopné využiť včasnú znášku a umožňuje mu využiť mnoho ďalších výhod pri technológii včelárenia v klasických nadstavkových úľoch, ako napríklad každoročná obnova celého diela v plodisku.

Každé včelstvo musí dostať svoje vlastné kŕmidlo, lebo len tak môžeme naraz podnecovať, podávať vodu, či kŕmiť všetky včelstvá a tým šetriť čas a zjednodušovať si našu prácu pri včielkach. Na podnecovanie včelstiev sú vhodné všetky kŕmidlá používané na doplňovanie zimných zásob a včelár si ich vyberá podľa svojich vlastných kritérií.

Vytáčanie medu na Venturiho princípe Nový patent využíva k odstráneniu medu z plástov Venturiho princíp, teda odsávanie vplyvom rýchlo prúdiaceho vzduchu. Pretože plásty nie sú v pohybe a nevzniká odstredivá sila, nedochádza ani k poškodzovaniu či trhaniu diela. Ide o novodobý prístroj na vytáčanie medu kombinovaný s odstredivkou na vosk. Prístroj je vynálezom včelára Franza Petza z Langeringenu. Firma Hamag z Buchla ho zdokonalila tak, že môže byť sériovo vyrábaný a zhotovuje tieto odstredivky v licencii.

Odsávanie namiesto odstreďovania Odsávanie medu z plástov je založené na Venturiho princípe. Zatiaľ čo doterajšie prístroje využívali princíp rotácie a vzniku odstredivých síl, ktoré med vrhali na steny odstredivky, funguje nový princíp na vysávaní medu z diela. K tomu bolo použité desať plných rámikov, ktoré boli v pároch položené vodorovne na seba a uložené na vodorovnú otočnú dosku.

Dôležité pritom je, aby vzdialenosti rámikov od steny prístroja i od seba navzájom boli presne dodržané. Na to slúžia kolíky, medzerníky a plechy, ktoré usmerňujú prúdiaci vzduch.

Po usporiadaní V strede krytu s nákladom do rámikmi voštín prúdenia.

rámikov do kríža po dvojiciach na otočnú plošinu sa hromada prikryje krytom. je otvor, ktorý slúži na vstup vzduchu. Keď motorom uvedieme plošinu rotačného pohybu, začne prúdiť cez otvor prudko vzduch. Vzduch prúdi medzi smerom k bočným stenám prístroja, tu stúpa hore a tak vzniká jednotný smer

Trvalý silný prúd vzduchu stúpa po povrchu jednotlivých voštín a doslova vytrháva med z jednotlivých buniek [sací účinok ? princíp vývevy]. Nastavený počet otáčok po štarte dosiahneme veľmi rýchlo, takže i med sa veľmi rýchlo odsaje. Pretože tu na plást nepôsobí odstredivá sila a celý proces je veľmi krátky, nedochádza k jeho poškodeniu.

130 rámikov za hodinu V skúšobnej prevádzke sme vytočili plásty za 120 sekúnd, a to bez poškodenia pri dosiahnutí 330 otáčok za minútu. Výrobca uvádza, že je možné kontrolovať a regulovať počet otáčok i čas vytáčania, a to podľa viskozity medu. Tak nedochádza k poškodzovaniu plástov. I keď sme pri testovaní predĺžili dobu na dvojnásobok, je podľa našich poznatkov možné docieliť 130 rámikov za hodinu, ako uvádza výrobca. Nová technológia spôsobuje, že oproti doterajšiemu spôsobu vytáčania sa v mede nachádza viac vzduchu. Prejavuje sa to väčšou penivosťou na povrchu.

Manipulácia Presné usporiadanie je nutnosťou. Usporiadanie na otočnom nosiči bolo na testovacom prototype o niečo náročnejšie ako pri dnešnom vytáčaní medu. Je to dané tým, že prúd vzduchu musí cez regulačné plechy prechádzať rovnomerne. Pri vkladaní rámikov i vodiacich plechov je nutné dbať na ich presné uloženie. Voskové nadstavby je potrebné už pri odviečkovaní odstrániť. Horné latky rámikov musia perfektne stáť na dištančných krúžkoch.

Len tak je zaručené, že nad nimi ležiace vodiace plechy budú zaisťovať pravidelnú medzeru medzi jednotlivými rámikmi.

Medzitým výrobca nahradil vodiace plechy pevne inštalovanými oporami. Teraz odpadá nutnosť ukladať dvojice rámikov krížom. Taktiež je možné vkladať o dva rámiky viac. Tým docielime vytočenie celkom dvanásť rámikov súčasne.

Prístroj je zhotovený kvalitne a pevne. Kompaktný spôsob prevedenia z hrubšieho nehrdzavejúceho plechu pôsobí veľmi solídne a ukazuje čistú prácu. Zariadenie je postavené na nožičkách z umelej hmoty, ktoré zamedzujú ?cestovaniu? a dodatočne je možné mechanizmus upevniť trvalo k podlahe. Pohon zabezpečuje elektrický motor o sile 0,25 KW s klinovým remeňom a brzdou. Motor je uložený pod obalom a tým chránený. Prevádzka tohto strojného zariadenia je riadená cez elektronický riadiaci panel. Prístroj je ľahké vyčistiť a prestavať. Je zostrojený podľa predpisov Európskej únie pre stavbu strojov a zariadení a zodpovedá CE norme. Čistenie a prestavba na iné rámikové miery alebo na získavanie vosku je rýchla a ľahko prevoditeľná.

Na medobranie treba výkonný medomet Napriek dávnej histórii včelárstva sa med priemyselne začal spracovávať až v 19.storočí, keď vynálezy otvorili cestu mechanizácii. V roku 1852 objavil americký reverend L.L.Langstroth na jednoduchom princípe pohyblivých rámikov rozoberateľné dielo. Dôstojník talianskej armády, major Hruschka, vynašiel spôsob oddelenia medu z orámovaných plástov odstredivou silou ? rýchlo, čisto, bez zahrievania ? plásty ostanú neporušené a dajú sa ďalej použiť. Do dnešných malých medometov možno umiestniť niekoľko rámikov naraz, ktoré sa mechanicky otáčajú Zariadenie na vytáčanie medu si včelár musí zadovážiť už v prvom roku včelárenia. Medomet, odviečkovacia vidlička, odviečkovací tanier, ako aj nádoba pod medomet s cedidlom sú pomôcky,

ktoré si bezpodmienečne treba zadovážiť, aby sme mohli vytáčať med. Za priaznivých okolností to môžeme potrebovať hneď v prvom roku svojho včelárenia. Spoľahnúť sa, že si toto vybavenie predbežne vypožičiame od suseda včelára, je len núdzovým riešením. Keď znáška trvá, takže med tečie, každý včelár potrebuje zariadenie na vytáčanie medu sám pre seba.

Pri vyberaní medu musíme medomet točiť spočiatku pomaly, aby sa nepolámali medové plásty.

Rozličné medomety pojmu rozličný počet plástov naraz a môžu sa poháňať rukou alebo motorom.

Všetky však využívajú na vyfŕkanie medu odstredivú silu. Väčšina včelárov používa trojrámikový alebo štvorrámikový medomet, do ktorého musíme ukladať plásty plochou stranou ku košu medometu a dolným koncom v smere otáčania. Hmotnosť rámikov treba v medometovom koši rozdeliť podľa možnosti rovnomerne, aby medomet neklepal. Najprv vytočíme med len asi z polovice jednej strany plásta, pričom točíme pomaly a opatrne. Potom plásty obrátime a druhú stranu vytočíme úplne. Aj teraz treba začať točiť spočiatku pomaly a potom tempo zrýchľovať.

Napokon obrátime plást ešte raz a vytočíme zvyšný med z prvej strany. Pri radiálnych a hviezdicových medometoch obracanie plástov odpadá ? do týchto medometov možno naraz vložiť napríklad aj osemnásť plástov.

Väčšie včelárske úspechy dosiahneme, keď budeme so svojimi včelstvami kočovať za znáškou.

Kočujúci včelár zažije veľa kočovníckych trampôt aj radostných chvíľ. Jeden môj kočujúci priateľ s úsmevom hovorieva, že Kristus síce veľmi veľa vytrpel, ale na kočovke určite nebol. Námaha spojená s presunom včelstiev sa však vždy vyplatí. Na uľahčenie práce pri medobraní v náročných klimatických podmienkach v kočovnom voze nám dobre pomôže výkonný medomet.

Môj medomet mi slúži už dvadsať rokov a je kombináciou šesťrámikového tangenciálneho medometu a osemnásťrámikového radiálneho medometu v jednom. Bubon medometu je zhotovený z antikorového plechu o hrúbke 2 mm, ktorý je vysoký 670 mm a jeho priemer je 900 mm. Na dne bubna je vo venčekovom ložisku osadený kôš, ktorého výška je 420 mm a priemer 840 mm. Šesť bočných stien v koši medometu je zavesených na vymedzovacích oblúčikoch pre rámiky, ktoré sú pricínované na kruhu koša, sú ľahko odoberateľné a ich výška je 420 mm a šírka 320 mm. Týchto šesť bočných stien v koši mi umožňuje vytáčať šesť rámikov pri ich tangenciálnom uložení, čo používam pri hustejších medoch. Po odobratí týchto šiestich bočných stien z koša môžem pri radiálnom uložení rámikov vymetať obojstranne naraz osemnásť plástov, čo používam pri redších medoch. Bubon medometu je zakrytý vrchnákom z plexiskla, ktorý je upevnený na klavírových závesoch, takže vkladanie a vyberanie rámikov z medometu je pohodlné a sledovanie vymetania tiež. Pohon mám zabezpečený ručnou prevodovkou aj elektromotorom na 24 V, čo je v súlade s elektroinštaláciou v mojom kočovnom voze.

Na plnenie medu do pohárov je veľmi vhodná nádoba s výpustným otvorom opatreným nožovým uzáverom. Môj medomet takou nádobou v pohode je. S dostatočnou rezervou vzdialenosti od dna koša a venčekového ložiska pojme kanvu medu, čiže 35 kilogramov. Pomocou môjho medometu plním med do fliaš pre svoju potrebu bez strát a čisto. Nožový uzáver mi umožňuje regulovať silu prúdu medu podľa potreby a hneď ho prerušiť. Ba aj váženie presného množstva zdolá poľahky jedna osoba. Postavíte fľašu na váhu presne pod výpustný otvor a plníte žiadané množstvo.

Presvedčíte sa, ako sa dá s takou nádobou akou je bubon medometu, pracovať pohodlne, čisto a presne.

Odpovedáme na najčastejšie otázky o mede Med získava robotnica včely medonosnej (Apis mellifera) z nektáru kvetov, medovice a z iných sladkých štiav rozličných rastlinných orgánov. Potom ho spracúva a enzýmovým štiepením v medovom žalúdku premieňa na med, pričom ho obohacuje niektorými látkami zo svojho organizmu. (Včela - robotnica je schopná vytvárať med aj zo sacharózy obsiahnutej v repnom cukre, ktorú enzymaticky rozkladá na glukózu a fruktózu.) Takto zahustenú tekutinu ukladajú do plástov a nechávajú dozrieť... Farba, vôňa, chuť a konzistencia medu sú rozdielne podľa druhu medonosných rastlín, prípadne podľa dĺžky skladovania.

Ktorý med je kvalitnejší, kvetový alebo lesný?

Kvetové medy majú väčšinou svetlejšiu farbu. Sú ľahko stráviteľné vďaka vyššiemu obsahu glukózy (hroznový cukor) a fruktózy (ovocný cukor) a tým vhodné ako vysoko hodnotný doplnok výživy detí, rekonvalescentov, športovcov a iných. Obsahujú peľové zrná rastlín, na ktorých včeli zbierajú nektár a obohacujú med o významné látky prírodného charakteru s povzbudzujúcimi účinkami (rastlinné hormóny, éterické oleje, aromatické látky). Lesné medy sú spravidla tmavšie, čo spôsobujú rastlinné farbivá obsiahnuté v miazge drevín. V porovnaní s kvetovými medmi obsahujú väčšie množstvo minerálnych látok a stopových prvkov. Výživná hodnota oboch druhov medu je prakticky rovnaká. Čo je pastovaný med?

Pastovaný med je špeciálne upravený včelí med. Pri tejto úprave je využitá prirodzená vlastnosť kvetových medov - kryštalizácia. Výsledkom je plnohodnotný med pastovej konzistencie, ktorá sa v priebehu času nemení. Med je spracovaný bez zahrievania a bez akýchkoľvek prísad.

Prečo niektoré medy kryštalizujú skôr a iné neskôr?

Kvetové medy kryštalizujú skôr ako medy lesné. Kryštalizácia kvetových medov je spôsobená vyšším osahom glukózy, ktorá má špecifickú vlastnosť vytvárať kryštály. V lesných medoch je väčšinou vyšší obsah fruktózy a dextrínov a tým majú nižší predpoklad ku kryštalizácii a zostávajú dlhšiu dobu v tekutom stave.

Znamená kryštalizácia medu jeho nižšiu kvalitu, alebo jej porušenie?

Určite nie! Kryštalizácia je prirodzená vlastnosť kvetových i lesných medov. Skryštalizovaný med si uchováva všetky cenné látky a vlastnosti.

Môže sa skryštalizovaný med zohrievať bez toho, aby stratil svoje vlastnosti?

Kryštalizovaný med je možné zohrievať vo vodnom kúpeli opatrne do 45 C. Pozor pri prehriatí medu nad 50 C, tým by sa zničili niektoré hodnotné látky, ktorých strata by mala negatívny vplyv na kvalitu medu.

Ako je to s kvalitou domáceho medu?

Domáci - tuzemský med je vysoko kvalitný. Vďaka veľmi prísnym hygienickým a veterinárnym opatreniam sa radia naše medy medzi najkvalitnejšie na svete. Najmä kvetový med je vhodný ako veľmi hodnotný doplnok detskej výživy.

Ako dlho môžeme skladovať med?

Med zachováva svoje vlastnosti aj niekoľko rokov pri správnom skladovaní. Je dobrým konzarvačným prostriedkom.

Čistý ako slza, drahý ako krištáľ.

O nektári sa písalo ako o „duši kvetov“, videli v ňom „úsmev hmoty“, „dojemný výraz túžby života po šťastí a kráse“ a pod. Mimochodom, tento „úsmev hmoty“ je dosť vodnatý, nektár kvetov obsahuje štyridsať až osemdesiat percent vody. Polovicu až tri štvrtiny z nej musia včely odstrániť, lebo v mede nesmie byť viac ako dvadsať percent vody.

Slnko, ktoré zohrieva úľ, urýchľuje proces odparovania vody z nektáru uloženého do plástov, ale väčšiu časť práce musia urobiť včely. Je to veľmi namáhavá práca. Aby premenili jeden gram vody na paru, potrebujú takmer šesťsto kalórií. Na výrobu deväťdesiatich kilogramov medu, ktorý spotrebuje priemerné včelstvo za rok na udržanie života, treba mať v úli niekedy až štyristo kilogramov nektáru. A včely dávajú ešte navyše med včelárovi. Výťažok medu štyridsať, šesťdesiat, osemdesiat kilogramov od jedného včelstva dnes nikoho neprekvapuje. Včelstvá, ktoré dávajú veľa medu, a samozrejme aj dávky na zachovanie rodu, spotrebujú aj oveľa väčšie množstvo potravy.

Koľko vody musia tieto vysoko produktívne včelstvá odstrániť z nektáru, keď priemerné včelstvá premieňajú na paru metrické centy vody? Táto živá odparka vody sa sama zásobuje surovinami a konečný efekt jej výroby je zároveň tým palivom, ktorým sa proces udržuje v činnosti. Účinnosť tohto paliva je známa.

Aby včely vyrobili z nektáru desať kilogramov medu, musia ho samy zjesť okolo dvoch kilogramov. Výroba zhustených nektárových koncentrátov je dôležitá predovšetkým preto, že vodnatý med by sa nemohol dostatočne dlho uchovávať a bunky s nektárom by sa premenili na drobné kvasné kade. Ale úľ nie je len odparka nektáru a med nie je len dostatočne zahustený nektár.

Odstrániť vodu z nektáru, to je len jedna stránka výrobného procesu medu. Existuje tu ešte druhá stránka, a to veľmi zvláštna. Včely produkujú osemdesiatpercentný cukrový sirup, ktorý sa môže uchovávať celé roky a nevykryštalizuje. Tento proces technológovia nazývajú „chemickými čarami“. Zrenie tohto presýteného roztoku cukru sa začína v medovom vačku včely, ešte kým letí z miesta znášky k úľu. Vo váčku sa trstinový cukor nektáru pod vplyvom fermentov /enzýmov/ vylučovaných zvláštnymi žľazami čiastočne premení na zmes rozličného množstva ovocného a hroznového cukru. V úli potom zberateľky buď samy ukladajú prinesenú zásobu tekutej potravy, pričom lezú chrbátikom dolu do bunky a vešajú nektár hore ako kvapku pomaly stekajúcu po bočných stenách – tenká kvapka rýchlejšie schne, alebo odovzdajú svoju korisť včelám prijímateľkám. Tieto včely sa pohybujú po plástoch zdanlivo malátne, ale práve ony ďalej spracúvajú nektár, čo už začali robiť zberateľky. Len po tejto druhej etape nektár, už čiastočne spracovaný, ukladajú včely dočasne do buniek, odkiaľ ho zasa ďalšie poprenášajú do vyššie položených buniek. Z úľových plástov plných čerstvého nektáru rady vetračiek vo dne v noci vyháňajú vzduch nasýtený vodnými parami, čo sa uvoľňujú zo sladkého „nástreku“ vysýchajúceho v bunkách.

Za jednu noc nektár v bunkách zmenší svoj objem takmer na štvrtinu. Neúnavné krídla včelích vetračiek vyháňajú z úľa nespočetné množstvá molekúl vody premenenej na paru. Konečne sa bunka, ktorej sa na hornej stene ešte pred niekoľkými dňami leskla jediná priezračná kvapka nektáru, zaplnila hustou až ligotavo čistou konzervovanou tekutinou. Táto tekutina obsahuje osemdesiat percent cukru, nepatrnú prímes solí, vitamíny, fermenty, trocha peľu, trocha bielkovín, stopy niekoľkých kyselín, neurčité farbivá, vonné a ešte akési iné látky. Všetko spolu tvorí med.

Len čo med dozrie, včely zapečatia bunky voskovým viečkom.

Podľa pôvodu rozlišujeme zlatožltý med z bieleho agátu, červenkastý med vresový, tmavý pohánkový med, svetlý jantárový med lipový a slnečnicový, biely med z vŕbovky atď. Pravý prírodný med získaný priamo z plástov je redší a vláčny. O takomto celkom dozretom mede by mohol Gogoľov včelár Rudyj Paňko zo samoty neďaleko Dikaňky povedať : „Prisahám, že lepší nikde nedostanete. Len si predstavte tú vôňu, čo sa rozleje po celej chalupe, keď prinesiete plást. Je čistý ako slza, alebo drahý ako krištáľ v náušniciach...“.

Pastovaný med Po vytočení zrelého medu s obsahom vody pod 18 % a po jeho vyčírení a odobratí peny sledujeme tú správnu chvíľu zakalenia medu, keď už nemá iskru, kedy môžeme začať s jeho pastovaním. Na získanie zrelého medu má výhodu úľový systém s nízkymi nástavkami, kde i pri menšej znáške sú celé rámiky zaviečkované.

Pastovaním dosiahneme, že med bude vláčnejší a docielime to tým, že ho budeme denne niekoľko minút miešať /2 až 3 minúty/. Miešaním podporíme kryštalizačný proces, pretože jadrá kryštálikov sa rozbijú a rovnomerne sa rozdelia v mede. Med sa takto stáva jemnozrnným a získa vlastnosti nátierky na celé roky. Ak chceme s pastovaním začať hneď po vyčírení medu, pridáme na 30 kg kanvu číreho medu 0,25 kg pastového medu a nemusíme čakať na zakalenie.

Na miešanie medu môžeme použiť v tom najjednoduchšom prípade hranatú drevenú tyč.

Vynaliezavejší včelár použije vŕtačku, do ktorej upevní murársku vrtulu na miešanie malty, farieb, betónov alebo cukrového sirupu. A tie technické typy včelárov použijú podstavec s kolieskami, na ktorom otáčajú plnú kanvu s medom. Iste viete, že každý med skôr či neskôr skryštalizuje. Rozdielnosť spôsobujú podiely ovocného a hroznového cukru v mede. Med s vysokým podielom hroznového cukru /glukózy/ kryštalizuje rýchlejšie, med s vyšším podielom ovocného cukru /fruktózy/ pomalšie. Priebeh kryštalizácie zistíte podľa toho, že sa med čoraz ťažšie mieša. Keď sa v ňom ukážu prvé svetlé pásy, je najvyšší čas plniť ho do pohárov. Pozor, ku konci pastovania je kryštalizácia rýchla a môže sa stať, že získame kvalitný pastovaný med, ale vo veľkom balení. Kanva na med s výpustným otvorom, na ktorom je nožový uzáver, vám túto prácu uľahčí. Med je ešte v tekutom stave a v pohároch dokončí už bez miešania začatú jemnú kryštalizáciu v celom objeme pohára. Že poháre musia byť čisté a suché, spomínam len kvôli úplnosti.

Mnoho konzumentov medu už nechce iný ako pastovaný med. I maminky prišli na to, že pastový med netečie, netuhne a má výbornú jemnú chuť. Pastový med, ktorý bol spracovaný hneď po vymetaní má zachované všetky biologicky aktívne látky. Aj stuhnutý med, po jeho rozpustení do 50 stupňov Celzia, možno spracovať na pastový. Pastový med uskladnený v chladnej a suchej miestnosti vydrží i niekoľko rokov v nezmenenej kvalite a nestvrdne.

Pokrokový včelár spastuje a naplní do fliaš celú znášku kvetového medu hneď po vytočení. Keď príde zákazník v ktorúkoľvek ročnú dobu, vezme zo skladu fľašku tepelne neošetreného kvalitného pastového medu a iba prilepí etiketu.

Doplním niekoľko informácií k postupu pri pastovaní medu.

Receptúra je na 35 kg medu, vždy je potrebné 3% štartéra z celkového množstva medu, ktorý sa má pastovať. 1. Príprava štartéra : Do 800g tekutého medu sa pri teplote 20-25 o C intenzívnym miešaním, napríklad vŕtačkou, zapracuje 200g akéhokoľvek skryštalizovaného medu. Táto zmes sa uloží pri teplote 10 o C a každých 12 hodín sa opäť intenzívne premieša.

Pokračuje sa kým med nie je stuhnutý na pastu. Takto pripravený štartér sa musí použiť behom niekoľkých dní. lebo sa kryštalizácia ukončí a štartér prestane byť ?živý?. 2.

Naočkovanie medu štartérom : Štartér sa nesmie pred vmiešaním zohriať na izbovú teplotu, preto ho najprv rozmiešame v rovnakom množstve tekutého medu, teplého nie viac ako 20 o C. Túto zmes intenzívnym miešaním vŕtačkou zapracujeme do 33kg tekutého medu, ktorý nesmie byť teplejší ako 27 o C. Med plníme do pohárov, ktoré uložíme do chladnej miestnosti, najlepšie 10 až 12 o C. Podľa skúseností niektorých včelárov s pastovaním, je med pastovaný týmto spôsobom často príliš tuhý. Istejšie je med ponechať v kanve pri teplote nie vyššej ako 20 o C a po 2 až 3 dňoch ho ešte raz intenzívne premiešať. Med pastujeme hneď po medobraní a na plnenie medu do pohárov obvykle v tomto období nie je čas. Údajne vraj neprekáža napastovaný med uskladniť v kanvách, v ktorých bol pastovaný. Do pohárov sa plní neskôr, ide to ľahko, ak ho zohrejeme, napríklad na slnku, na teplotu okolo 30 o C a premiešame vŕtačkou.

Dá sa to robiť počas horúcich júlových a augustových dní. Ak plníme do pohárov už napastovaný med, máme 100% istotu, že má správnu konzistenciu.

Peľ Peľ sú samčie pohlavné bunky vyšších rastlín. Každá rastlina má špecifický tvar, veľkosť a farbu peľových zŕn. Včely zbierajú peľ a donášajú ho do úľa v obnôžkach na poslednom páre nôh. Peľové obnôžky včely pomocou chytínových ostňov zhadzujú do robotničích buniek, kde ho iné včely vrstvia, utláčajú a zalievajú medom. Bunky sa plnia asi do troch štvrtín. V bunke prebieha kvasenie, takže peľ je konzervovaný a pripravený na trávenie. Výživná hodnota jednotlivých druhov peľu je rôzna. Smerodajným je obsah stráviteľných bielkovín, ktoré spôsobujú aktiváciu hltanových žliaz mladušiek, podmieňujúce tvorbu kŕmnej kašičky.

Peľ ukladajú včely na pláste na rozhraní medzi polovencom medu a oválom plodu vo forme polkruhu. Súvislé plochy plástového peľu sú len v takzvaných krycích plástoch. Takto konzervovaný peľ má v sebe látky, ktoré takisto ako prítomnosť propolisu v úli znemožňujú jeho znehodnotenie. Vlastne nejde už o obnôžkový peľ, ale o peľ pre včely lepšie stráviteľný, pripravený na konzumáciu včelej populácie, vrátane najmladších lariev, a preto sa tento peľ už nenazýva peľom, ale „včelí chlieb“. Predpokladá sa, že jedna včelia rodina zužitkuje ročne okolo 20 kg včelieho chleba. Celková ročná spotreba peľu vo včelstve nie je známa.

Na jedenkrát prinesie včela v dvoch svojich obnôžkach niekoľko tisíc peľových zŕn v hmotnosti okolo 20 mg. Zhruba možno povedať, že na výchovu jednej včely treba pol bunky s peľom. Peľ má celý rad liečivých vlastností a možno povedať, že všetky látky, ktoré peľ obsahuje, priaznivo

ovplyvňujú látkovú výmenu ľudského organizmu. Peľ má podobné vlastnosti ako materská kašička, na psychiku človeka až účinky omladzujúce pri vyčerpanosti organizmu. Podľa skúsenosti včelárov pôsobí priaznivo na zníženie vysokého krvného tlaku. Má priaznivé až vynikajúce účinky pri chorobách pečene v kombinácii s medom a materskou kašičkou. Podľa švédskych lekárov má peľ priaznivé účinky pri chorobách predstojnej žľazy, prostaty, ako pri zápale, tak i pri zväčšení prostaty. Peľ s medom a materskou kašičkou sa používa pri podvýžive a celkovom telesnom oslabení. Dávkovanie peľu pri nárazových liečbach je 2,5 dkg denne večer, pretože regenerácia organizmu prebieha v spánku, pri chronickej liečbe 1,5 dkg denne. Peľ má dobré účinky pri rôznych neuralgiách a bolestiach chrbtice tým, že obsahuje všetky zložky vitamínu B. Včely potrebujú peľ pre svoj život. Je pre ne zdrojom bielkovín. Potrebujú ho najmä na prípravu kŕmnej kašičky pre plod a matku a na regeneráciu tkanív a opotrebovaných buniek všetkých včiel vo včelstve. Ak získavame peľ od včielok zberom vo veľkom, myslime pritom na správne ošetrovanie včelstiev. Na tento aspekt by nemal zabudnúť včelár pred doplňovaním zimných zásob.

Peľové zásoby by mali byť rozmiestnené tam, kde budú uložené zimné zásoby. V NN včelárení je to v NN3 na poste "3. 5. 7.", alebo "3. 5. 8." a v NN2 na poste "3. 8.". Ak je človek milovníkom prírody, je potrebné obdivovať všetko, čo príroda dáva, ale i vyskúšať, čo z týchto darov prírody pôsobí na vylepšenie zdravia alebo vyliečenie rôznych neduhov.

Medové víno Sú tomu už takmer dve desaťročia čo mi priateľ Július Boďa zo Svitu dal recept na výrobu medového vína. Medové víno podľa tohoto receptu je vysokohodnotný nápoj, a to pre svoje zložky, lebo med nevaríme a nevystavujeme ho vysokým teplotám nad 45 stupňov Celzia.. Medové víno, ako nápoj, nesmieme medom oklamať a na 100 litrov medového vína musíme dať najmenej 40 kg medu.

Dávka na 100 litrov zákvasu medového vína je 40 až 50 kg medu, 70 litrov pramenistej prevarenej vody, 5 litrov odvaru z byliniek, aby vylepšili chuť medového vína. Odvar si pripravíme zo zmesi lipového kvetu, materinej dúšky, ¼ dielu mäty piepornej, komonice lekárskej a strezalky. Ďalej 10 gramov kaliumpyrosulfit ? pyrosiričitan draselný ? K2S2O5 alebo natriumpyrosulfit ? pyrosiričitan sódny ? Na2S2O5, 20 balíčkov sufitových kvasiniek alebo tekuté ušľachtilé kvasinky, ktoré dostaneme kúpiť vo vinárskych závodoch alebo si ich môžeme objednať v drogérii, 20 balíčkov živnej soli pre kvasinky značky Vínka ? stredný fosforečnan amonný ? čistý, asi 35 gramov, a 60 gramov kyseliny vínnej ? vínny kameň .

Pri výrobe medového vína si 3 až 4 dni pred prípravou hlavného kvasu rozmnožíme kvasinky podľa návodu, ktorý je priložený v každom balíčku. Med rozriedime vo vode, dobre rozmiešame, pridáme rozmnožené kvasinky a ostatné prísady, ktoré rozmiešame každú zvlášť asi v jednom litri medového roztoku, ešte raz dobre rozmiešame a nádobu uzavrieme kvasnou zátkou, ktorú sme naplnili koňakom. Nádoba nesmie byť celkom plná. Postavíme ju na teplejšie miesto, kde sa udržuje teplota okolo 20 až 25 stupňov Celzia. Tu prebehne búrlivé kvasenie, ktoré nesmie byť príliš rýchle a trvá asi 4 až 5 týždňov. Prvé tri dni je roztok zdanlivo v kľude, len sa zakaľuje. To sa kvasinky rýchlo množia. Potom nasleduje vlastná práca kvasiniek. Kvasinky, ktorých v roztoku množením značne pribudlo, premieňajú cukor v roztoku na etylalkohol, pričom sa uvoľňuje oxid uhličitý a uniká z nádoby v podobe bubliniek. Pri búrlivom kvasení pracujú kvasinky z počiatku veľmi rýchlo, ale po 14 dňoch sa kvasenie značne spomalí, väčšina opotrebovaných kvasiniek je na dne nádoby a tak roztok dokvasuje. Aby sa tohto dokvasujúceho procesu mohlo zúčastniť čo najviac kvasiniek, necháme nádobu ešte ďalších 14 dní v tejto miestnosti v kľude.

Po búrlivom prekvasení, čiže asi po 6 týždňoch, keď sa medové víno začína čistiť, stiahneme ho do druhej nádoby. Stáčame gumovou hadicou takým spôsobom, že pripevníme hadicu k tenkej tyčke z dreva tak, aby koniec hadice v demižóne bol nad usadeninou kvasiniek. Robíme tak preto, aby sa mŕtve kvasinky nedostali do novej nádoby. A súčasne kmitáme voľným koncom v druhej nádobe, aby sme sa zbavili čo najviac oxidu uhličitého. Nádobu, do ktorej pretáčame, naplníme úplne, aby

nedošlo k zoctovateniu medového vína. Kvasnú nádobu môžeme doplniť prevarenou a ochladenou vodou, prípadne kvasom z inej nádoby. Priateľ Boďa uvádza, že pri naplnení druhej nádoby môžeme nechať voľný priestor jeden liter.

Na takto naplnenú nádobu dáme znova kvasnú zátku a prenesieme do suchej pivnice alebo miestnosti, kde je teplota okolo 10 stupňov Celzia. Tu kvasenie pokračuje pomalšie, nádobu ponecháme v kľude asi 3 mesiace a dbáme na to, aby v kvasnej zátke bol vždy koňak. Počas týchto mesiacov medové víno dokvasuje. Časť medového vína ubudne, preto je nutné občas nádobu doplniť rovnakým druhom medového vína alebo prevarenou a ochladenou vodou. Počas dokvasovania sa medové víno čistí a dozrieva. Medové víno je zrelé a schopné plniť do fliaš, ak sa trocha medového vína v otvorenej fľaši nezakalí. Pri prvom pretáčaní, po búrlivom kvasení, sme plnili nádobu zhora, aby sa medové víno prevetralo. Pri druhom stáčaní medového vína do fliaš sa dáva voľný koniec hadice na dno fľaše, aby sa čo najmenej medové víno dostalo do styku so vzduchom. Medové víno stáčame do tmavých fliaš, dobre vyumývaných teplou sódovou vodou a dobre povyplachovaných a usušených. Fľaše uzavierame vlhkým korkom a ukladáme ležato, aby medové víno zvlhčovalo korok. Cez suchý korok má totiž vzduch prístup k medovému vínu a môže dôjsť ku zmene chuti. Fľaše uložíme do suchej pivnice, v tme, s teplotou okolo 10 až 14 stupňov Celzia, aby korok nesplesnivel, namočíme hrdlo fľaše do zmesi 3 dielov parafínu a 1 dielu vosku.

Medové víno má buket po mede aký sme použili. Keď chceme mať víno inej chuti nemusíme pridať odvar z byliniek, ale hneď po naplnení prvej nádoby, pridáme v plátenom vrecku rôzne aromatické korenie, ako hrebíčky, zázvor, škoricu, chmeľ, hrozienka a podobne.

Takýmto postupom si môžeme vyrobiť medové víno aj v menšom množstve, napríklad 10 litrov, ? skvasením ovocných štiav ? muštu a medu, čím získame vynikajúci liečivý nápoj. Ak pridáme na 10 litrov medového kvasu 3 litre ríbezľovej šťavy, získame nápoj, ktorý nám účinne pomôže zbaviť sa jarnej únavy. Podobný účinok bude mať medové víno, ak do kvasu pridáme 3 kg umytých, na oboch koncoch poodrezávaných a nerozmiaganých šípok. Takéto medové šípkové víno je účinným pomocníkom pri chrípkovom ochorení, infekčnom ochorení dýchacích ciest, krvácaní z ďasien, zápale obličiek a močového mechúra. Medové bazové víno, ktoré získame pridaním 3,5 litra bazovej šťavy, lieči zachrípnutie, pomáha pri odkašlaní, je účinné ako preháňadlo, možno ho použiť na potenie a pri odtučňovaní. Ak použijeme ako prísadu do zákvasu 3,5 kg umytých trniek, ktoré zbavíme stopiek, rozmiagame, sparíme 1 a ¾ litrom vriacej vody a ochladíme, získame medové trnkové víno, ktoré upravuje tráviace ťažkosti a pomáha odstrániť nadúvanie.

Nezabúdajme pri úvahách o užití medu aj na takýto nápoj ? medové víno, ktoré už v staroveku ľudia pri rôznych slávnostiach popíjali. Tak na zdravie a na dobrý úžitok, priatelia!

Tímová práca Ako pri všetkých úžitkových zvieratách, tak aj pri včelách, je z hľadiska úžitkovosti zdravotný stav rozhodujúcim momentom. Iba od zdravých jedincov možno očakávať plný výkon. Je preto prvoradou úlohou všetkých včelárov svedomito dbať na obhospodarovanie včelstiev, najmä zo zdravotného hľadiska.

Jedinec neznamená veľa pri dnešnom spôsobe rôznorodosti práce. Ak chceme dosiahnuť dobré výsledky pri včelárení s klieštikom, musíme vytvoriť vo svojej obci kolektív včelárov, ktorý zvládne prácu pri liečení včelstiev v jeden a ten istý deň a zaručí, že všetky včelstvá v obci budú preliečené naraz. Táto zásada platí po tohtoročných skúsenostiach s klieštikom oveľa viac ako v minulosti. V zdravotnej problematike sa tímová práca plne osvedčila už pred vyše dvoma desaťročiami a vďaka takémuto spôsobu organizovania práce sa nám vtedy darilo zvládať nebezpečnú situáciu s klieštikovosťou včelstiev. Veď naše včielky sú pre nás tým najbližším príkladom ako úspešne zvládnuť úlohy prostredníctvom tímovej práce.

Vieme, že sa klieštik prenáša priamym kontaktom zo včely na včelu, rojom, na zhromaždištiach trúdov, pri posilňovaní včelstiev, kúpenou matkou, pri kočovaní a pod. Nákaza sa k nám dostala v priebehu dvadsiateho storočia z ostrova Jáva, kde bol v roku 1904 objavený na indickej včele.

Zmeny vo včelstve zapríčinené týmto parazitom závisia od intenzity napadnutia. Na letáči možno pozorovať včelí plod, ktorý včely odstraňujú z plástov. Pri dôkladnejšom pozorovaní včiel možno zistiť, že majú krídla skrútené pozdĺž vodorovnej osy a zadný alebo predný pár nôh niekedy nedostatočne vyvinutý. V roku 2007 mnoho včelárov spozorovalo, že takto „zakrpatené“ včely sa zúčastňovali na práci v úli až do doby, kedy sa mali stať lietavkami. V takýto deň vychádzali z úľa, padali z letáča na zem a tam hynuli. Mnohí včelári si pri pohľade na takúto spúšť pred úľom mysleli, že došlo k pokusu o rabovačku vo včelstve. Choroba však prebieha skryto a pri nedôslednom liečení sa po troch rokoch prejaví v takejto zjavnej klinicky pozorovateľnej forme.

Včelstvo slabne a hynie. Včelárenie s klieštikom je sťažené predovšetkým preto, že klieštik napáda plod i dospelé včely, a že jeho vývojový cyklus je o polovicu kratší ako vývojový cyklus včely.

Pre každého včelára je dôležité, aby aj v čase včelárskej sezóny využil každú príležitosť na preliečenie včelstiev. Je niekoľko možností kedy aj v jarnom produkčnom období máme príležitosť preliečiť včelstvá mimo úľa s použitím chemickej látky vo forme dymiacej, postrekovej, poprašovacej alebo aerosólovej. Vo včasnej jari je dôležité vkladať do plodiska dva trúdie rámiky na pozície dva a deväť a tieto pravidelne každých dvadsať dní, po vystavaní a zaviečkovaní trúdieho plodu, vyrezávať. Je to ten najjednoduchší a najprirodzenejší spôsob likvidácie klieštika počas celého produkčného obdobia. Májové vytáčanie medu z ovocných stromov, repky olejky a z agáta je príležitosťou, ako preliečiť mimo úľa strasené a zmetené včiely z medníka. Ak k týmto straseným medníkovým včelám pridáme mladú matku, následne takto vytvorený zmetenec ošetríme niektorou metódou proti klieštikovi a vrátime ich cez noviny do včelstva, môžeme si gratulovať k úspešnému včeláreniu, pretože sme v sezóne preliečili včelstvo aspoň z polovice, dodali sme včelstvu mladú matku nulového veku a preventívne sme predišli rojeniu. Podobne môžeme postupovať pri každom vymetaní, prípadne včely striasť do viacerých debničiek, ktoré sú z boku zasieťované, naukladať ich na seba a zmetené včely preliečiť naraz. Po poslednom vytáčaní je dôležité vkladať do včelstiev doštičky napustené gabónom, čím zabezpečíme hojný spád klieštika až do jesenného liečenia avartínom. Tu sa nám priam núka myšlienka používať celoročne celozasieťované dno so zasúvateľnou podložkou, ktorá je natretá jedlým olejom. Odpadnuté klieštiky prepadajú cez sieť a

prilepia sa na podložku, kde hynú. Kto chce vidieť praktickú ukážku, môže si ju nalistovať tu: Každý zanietený včelár si dokáže uvedomiť a predstaviť skutočný význam včely. Včely, ktoré odleteli z včelnice sa výborne cítia na slobode, ale dnes už trpia, že „ušli“ spod opatery človeka.

Nežiadúci jesenný plod ?

Starší včelári sa vo svojej praxi riadili známym porekadlom : V septembri úľ zavri. Tieto slová pramenia z praktických skúseností, odpozorovaných počas dlhých rokov včelárskej práce.

Domnievam sa, že táto zásada v plnej miere, ak nie ešte väčšej, platí i v dnešných podmienkach.

Moderný včelár vie umne spájať minulosť s prítomnosťou, počitadlo s počitačom, svoje zručnosti a vedomosti o včelárení v Tatranoch a Čechoslovákoch s tenkostenným Langstrothom, nízkonadstavkovým systémom Optimál, či zmiešaným úľom Dadant.

Posledné roky „spolužitia“ včelstiev s klieštikom Varroa destructor nás plne presvedčili o záľudnostiach, ktoré sa znenazdania môžu v chove včiel vyskytnúť a ktoré majú vplyv na choroby a straty včelstiev počas zimy a v priebehu jari. Ešte stále málo včelárov si uvedomuje, že veľkú vinu má v mnohých prípadoch na celej situácii práve sám chovateľ nesprávnym ošetrovaním včelstiev na jar, v lete a v neskorom lete. I keď bolo na túto tému už mnoho napísaného, stále sa nájdu ešte tí, ktorí sa dobre mienenými zásadami neriadia, odmietajú „nové“ technológie chovu silných a zdravých včelstiev a pritom si neuvedomujú priame súvislosti svojho jednania so stratami na včelstvách a medných výnosoch. Moderný produkčný chov včiel predpokladá pre plodisko dva nadstavky Langstroth a podobné, tri až štyri nízke nadstavky Optimál a podobné alebo jeden vysoký nadstavok Dadant. V Dadantových typoch sa včely zimujú s nasadeným jedným nízkym nadstavkom, ktorý tvorí komoru pre zásoby. Letné včely žijú väčšinou tri až päť týždňov. Bez stálej produkcie plodu by včelstvo v lete rýchlo vymrelo. Zimné včely žijú však šesť mesiacov aj dlhšie.

Predpoklady pre dobré prezimovanie vznikajú medzi júlom a augustom, kedy včelstvo ploduje s cieľom vymeniť generáciu krátkovekých včiel. Prirodzený vzostup plodovania v júli a v auguste túto výmenu umožňuje. Málo plodu k sile včelstva znamená dlhoveké včely. Tak jednoduché to však nie je. Isté však je, že túto premenu ovplyvňujú okrem počasia hlavne genetické vplyvy a žiadne podnecovanie ju nemôže zmeniť. Sila včelstva, ktoré pôjde do zimy a budúcej sezóny sa tvorí v apríli až júni, v auguste a v septembri nám už všetko utieklo, zostáva len spájanie. Včelstvo sa rozvíja podľa geneticky danej populačnej krivky a maximum plodu má v našej oblasti okolo Jána, t.j. v druhej polovici júna. V tom je kľúč k silným zimným včelstvám, pretože približne polovica tejto sily ide do zimy. Včelstvo, ktoré nevytvorí veľké maximum v tomto čase, musíme posilniť oddielkom, ktorý sme urobili v máji a s ktorým súčasne vymeníme matku. Starú matku nevyhľadávame, oddielok spojíme cez noviny v čase kŕmenia, väčšinou vždy každé dva roky.

V rozvoji veľkej sily včelstva nesmieme brániť v mesiacoch apríl až jún malým priestorom v plodisku a nedostatkom zásob v jarnom období. Včelárska prax a výskum potvrdili, že cesta podnecovania nikde nevedie. Okrem maxima plodu v druhej polovici júna, včelárovi zostáva už iba jedna cesta. Takzvané medzioddielky, vytvárané odobratím celého nadstavku s plodom za účelom odčerpávania v mesiaci máji až júni, ako prevencia proti rojeniu a predĺženie znáškovej motivácie silných včelstiev. Ak urobíme spojenie oddielku počas zakrmovania, zväčšíme tým počet zimných včiel produkčného včelstva a zároveň včelstvo zmladíme matkou nulového veku. Tento spôsob šetrí zásoby, ktoré sú potrebné na zazimovanie oddielkov. V mnohých prípadoch končí včelárov „veľký“ záujem o včelstvá medobraním koncom júna, prípadne začiatkom júla. V domnení, že si včely pre seba ešte niečo donesú, včelár nemyslí na to, že tým, že včelstvu chýbajú pri medobraní odobraté zásoby a nemá už ďalší prísun z prírody, obmedzí matku v kladení. Preto je nutné do troch dní po medobraní začať včelstvám dodávať zimné zásoby vo veľkých dávkach, v množstve 23 plus mínus kg. Peľové zásoby treba preložiť zo spodného nadstavku do horného, do budúcich zimných zásob, kde ich včelstvo v predjarí nájde a hneď zakŕmiť dávkami 3 až 12 kg naraz. Môžeme tiež použiť uschované peľové plásty z jarných prebytkov. Vo včelstve tak nedôjde ku stresu a využijeme ešte letné včely na spracovanie zimných zásob. Zimné včely sa budú môcť zdarne vyvíjať bez

obmedzenia ako u človekom neovplyvneného včelstva.

Po viac ako šesťdesiatich rokoch sa vraciame k Demuthovi a k jeho jednoduchej komore s krmivom ako recept na silné včelstvá. Letné a jarné podnecovanie, vrátane peľových náhradiek sa stalo minulosťou. Včelár, ktorý zakrmuje včelstvá koncom augusta a začiatkom septembra, vytvára pre budúci včelársky rok slabochov. Včely tak núti k intenzívnej činnosti pri ošetrovaní plodu i pri spracovaní zásob a životnosť včiel sa skracuje. Matky sa rozkladú a takéto neskoré plodovanie včelstiev sťažuje prácu pri tlmení varroázy včiel. Niektorí včelári sa i chvália, že majú ešte v októbri „kolesá“ plodu a predpokladajú, že budú nielen zimovať, ale že i prezimujú silné včelstvá.

Málokto si uvedomuje, že je to len zdanlivé vytvorenie silného včelstva, pretože na odchov plodu bola potrebná energia včiel, že sa zmenšili zásoby sladiny aj peľu, ktoré už nemožno v tomto období nahradiť.

Ak hovoríme o nežiadúcom jesennom plodovaní, musíme si uvedomiť čo a kedy urobiť, aby sme zamedzili, prípadne znížili neskoré plodovanie. To znamená, že včelstvá nebudeme až do príchodu trvalejšieho poklesu teploty zámerne uteplovať. Povalu úľa necháme neuteplenú a letáč necháme otvorený na celú šírku úľa. Očká, kruhový letáč v každom nadstavku, necháme otvorené. V zime však otvárame očko iba v najvrchnejšom nadstavku, čím uľahčíme zimný odvod vody a prívod kyslíka. Vo včasnej jari posunieme otvorené očká do nižších nadstavkov s plodom. Včely si v prípade potreby očká samé uzavierajú. Možeme to jednoducho riešiť zasieťovaným dnom úľa.

Týmto opatrením sa ľahšie a rýchlejšie úľ ochladí, včely sa skôr zomknú dohromady a tým i obmedzia matku v kladení. Takto úspešne ošetruje, nezanedbáva a vedie počas celého roka svoje včelstvá každý moderný včelár. Zaistí tak včelstvám dobré zdravotné podmienky i dobrý jarný rozvoj. Priemerný denný odchod včiel počas zimy je asi 30 včiel za deň. To je za zimu asi 3000 včiel zo včelstva, ale môže to byť i viac. Silné zazimované včelstvá znášajú túto stratu ľahšie. Čím skôr včelstvá na jeseň prestanú s plodovaním a čím neskôr na konci zimy s ním začnú o to lepšie včelstvá štartujú vo včasnej jari. To je tiež v súlade s dnešným ošetrovaním včelstiev proti klieštikovi Varroa destructor. Počasie včelár neovplyvní, všetko ostatné má v rukách.

Prečo kupovať med zo dvora?

Základom úspechu včelárovej práce je dobrý zdravotný stav včelstiev. Aj vďaka webovej stránke nvcelari.sk má slovenský včelár dobré informácie o technológii včelárenia, o chorobách včiel a ich prevencii, prípadne o terapii včiel. Najviac zo všetkého mu robí starosti takzvaná varroáza a mor včelieho plodu. A spotrebiteľa potom najviac zaujíma, či tieto nákazy a choroby neovplyvňujú kvalitu včelích produktov, predovšetkým medu.

Varroáza patrí medzi jedno z najnebezpečnejších ochorení včelstiev. Aj napriek tomu nie je najhorším a to z toho dôvodu, že ju dokážeme s veľkými úspechmi preventívne tlmiť. Spôsobuje ju malý roztoč Varroa destruktor, ktorí napadá včelí plod a postupne ho likviduje.

Tým znižuje populáciu vo včelstve a v prípade neliečenia dôjde k úplnému zničeniu včelstva.

Choroba je rozšírená v rôznej intenzite po celom území republiky. Metóda pre tlmenie varroázy spočíva v podávaní špeciálneho prípravku z obsahom amitrázu, ktorý dokáže v úli roztočov zabiť a pritom včelám vôbec neublíži. Navyše liek nezanechá v úli stopy rezidua. Prvé dve jesenné ošetrenia včelstiev sa robia vložením a zapálením ohnutého knôtu do podmetu úľa kde sa liečivo počas horenia odparí a roztočov zničí. Po zapálení knôt vkladáme do úľa na nehorľavej podložke a úľ uzatvoríme. Po hodine úľ otvoríme natrvalo a po troch hodinách vyberieme úľovú podložku.

Napadané klieštiky spočítame a spálime. Tretie – decembrové – ošetrenie distribuuje liečivo ku včelám prostredníctvom jemnej hmly – aerosolu - zo zmesi čistého – lekárenského - acetónu a už spomenutého liečiva. Kombinácia týchto metód má maximálnu účinnosť. Samičky roztoča spadnú na dno úľa, odkiaľ včelár odoberá melivo a môže ho odovzdať na analýzu. Ak je spád roztoča mimoriadne vysoký, robí sa i jarné ošetrenie. Závažnou nákazou je mor včelieho plodu, ktorý postihuje zaviečkovaný včelí plod. Pôvodcom je tyčinkovitý mikrób Paenibacillus larvae. Nákaza sa šíri infikovanou potravou, zalietanými včelami a rojmi, infikovanými súšmi a úľmi, včelárskym príslušenstvom. Spóry mikróba sa dostanú s potravou do tráviaceho traktu plodu, vyklíčia a premnožia sa a zničia bunky žaludočnej výstelky larvy plodu. Takto napadnuté včelstvo má nepravidelne zakladený plást, larvy sú šedožlté až zahnednuté a menia sa na hlienovitú hmotu. V Slovenskej republike sa táto nákaza nelieči, ale opatrenia sú veľmi rázne : pri výskyte moru je nutné všetky včelstvá na včelnici zlikvidovať spálením spoločne s úľmi a pracovnými pomôckami i odevom včelára. V niektorých krajinách Európy je mor liečený antibiotikami, u nás je ale ich použitie zakázané. Ak sa pri kontrolách objavia v mede reziduá antibiotík, je to dôkaz, že sa slovenský med mieša s dovozovým. Súdny spotrebiteľ má ďalší dôvod, aby med pre svoju spotrebu nakupoval priamo od včelára. Ten ako prvovýrobca a zároveň predajca nesie maximálnu zodpovednosť za kvalitu svojej produkcie.

Med je lekáreň ktorá je vždy po ruke Med je produktom včely medonosnej, ktorá zbiera na kvetoch nektár, alebo na stromoch medovicu a iné sladké šťavy obsiahnuté v rastlinných orgánoch. Včela nektár obohatí látkami z vlastného tela, pozmení ho vo svojom tráviacom ústrojenstve a uskladní ho v plástoch, kde neskôr dozrieva na med. Med včelstvu slúži ako potrava pre zimné obdobie. Spracovanie nektáru na med zabezpečujú mladušky staré 10 - 20 dní.

Nektár obsahuje väčšinou základné cukry. Hroznový cukor glukóza 30-35 %, ovocný cukor fruktóza 35-45 %, ďalej obsahuje podľa pôvodu zdroja určité percento sacharózy až do 12 % v mede agátovom, čistcovom a medovicovom. Ďalej býva zvlášť v medoch medovicových prítomný trojcukor melecytóza, ďalej dextríny zvlášť v medovicovom mede až 12 %. Vysoký obsah dextrínov v mede nie je na závadu, naopak spomaľuje kryštalizáciu medu a tým zostáva med dlho tekutý.

Med kryštalizuje rýchlejšie, ak sa v ňom množstvo glukózy približuje množstvu fruktózy. V jasných nektárových medoch je podstatne viac fruktózy než glukózy, a preto tieto medy ostávajú tekuté.

Tmavšie medy, najmä medovicové, rýchlejšie kryštalizujú. Táto vlastnosť medu závisí aj od obsahu dextrínov a od teploty miestnosti, v ktorej med uskladňujeme. Skryštalizovaný med je plnohodnotný. Med teda obsahuje jednoduché cukry, ktoré prechádzajú bez akejkoľvek premeny do tenkého čreva na povrch sliznice a tu sú odvádzané do krvných vlásočníc a do srdca. Preto sa med hodí na rýchle posilnenie ťažko pracujúceho človeka, športovca, turistu.

Lyžicou medu sa vyčerpaný človek veľmi rýchlo osvieži. Niektorí športovci užívajú pred súťažou posilňujúci nápoj v zložení 1 litra citrónovej alebo pomarančovej šťavy, 20 kávových lyžičiek kondenzovaného mlieka a 25 Dkg medu. Je to neškodný a legálny doping. Med tiež zlepšuje krvný obeh a prekrvenie vencových ciev. Ak sú tieto jednoduché cukry glukóza a fruktóza v krvi v

nadbytku, ukladajú sa vo svaloch a v pečeni ako glykogény. Toto je dôležité zvlášť pre pečeň, ktorá s prítomnosťou ovocného cukru fruktózy dokáže zvýšiť tvorbu glykogénu až o 18 %.

Z ostatných látok sú v mede organické kyseliny: jablčná, vínna a citrónová. Prítomnosť organických kyselín dodáva medu vôňu a osobitnú chuť. Reakcia medu je kyslá. Aminokyseliny obsiahnuté v mede sú totožné s aminokyselinami zo sektoru hltanových žliaz včiel a peľu. Na bielkoviny je viazaná prítomnosť početných enzýmov. V mede sú obsiahnuté: invertáza, diastáza, kataláza, fosfatáza, ďalej oxidáza, peroxidáza a reduktáza. Zahriatím medu nad 50 stupňov Celzia sa enzýmy ničia a med stráca hodnotné látky.

Med ďalej obsahuje minerálne látky a stopové prvky, sú to soli draselné, vápenaté, horečnaté, sodné. Stopové prvky: železo, meď, mangán, kobalt, zinok, jód, fluór, kyselina kremičitá a iné, ktoré majú veľký význam pre zdravie človeka. Ich množstvo sa pohybuje od 0,1-0,4 . Minerálne látky v mede sú rozpustené vo vodných roztokoch v pôde a z nej sa dostávajú do rastlín a z nich do medu. Zvlášť medovicové medy obsahujú týchto minerálnych látok omnoho viac. Zrelý med nesmie obsahovať viac ako 21 vody.

To, že med obsahuje základné cukry vstrebateľné bez nutnosti enzýmov, je veľmi vhodné pre sladenie kojencom, kde nespôsobuje kvasenie v zažívacom trakte a nerobí plynatosť a bolesti.

Stopové minerály, hlavne železo a meď sú dôležité pre zvýšenie hemoglobínu v krvi. Prítomnosť fosforu a vápnika pôsobí proti vzniku krivice a horčík pôsobí ukľudňujúcim účinkom, čo všetko doporučuje užívanie v kojeneckej výžive.

Keď poznáme zloženie medu a jeho účinky, môžeme z toho vyvodiť, pri ktorých onemocneniach a stavoch je med vhodný na prevenciu a na liečenie telesných neduhov.Odjakživa sa užíval med pri zápaloch horných ciest dýchacích, či už ako sladidlo pľúcnych čajov a samotný s maslom alebo rozmixovanou cibuľou viď Hipokratovo med chladí.To, že med obsahuje jednoduché cukry, glukózu a fruktózu, obsahuje základné látky pre glykogén doporučuje sa pri onemocnení pečene,

hlavne pri vírusovom zápale pečene, zápaloch žlčníka a pri poškodení tkaniva pečene liekmi.

Med pri vyššej koncentrácii znižuje sekréciu žaludočných žliaz a je vhodným doplnkom v potrave pri liečbe žaludočného a dvanástorníkového vredu. Ukľudňujúci účinok medu sa využíva pri nespavosti a doporučuje sa brať jednu až dve lyžičky pred spaním. Med obsahuje v stopových mineráloch vstrebatelné železo a meď a hodí sa pri liečení u detských anémií, pretože zvyšuje hodnoty hemoglobínu. Boli robené pokusy u kojencov, že jednej skupine sa podávala potrava mliečna, druhej skupine sa do rovnakej potravy pridával med. Po štyroch mesiacoch sa hodnota hemoglobínu zvýšila o 8%. Platí to i pre dospelých. Med sa doporučuje pri neurasthenických prejavoch u detí, kde sadatívny účinok medu pôsobí vylepšenie týchto stavov.Med tým, že obsahuje jednoduché cukry, doporučuje sa v rekonvalescencii po onemocnení a vyčerpanosti organizmu.

Kojenecký organizmus je prispôsobený výžive materským mliekom. Pri sladení kojeneckej potravy medom udržujeme črevnú flóru rovnakú ako pri kojení materským mliekom. Nedochádza u nich vytvoreniu patologickej črevnej flóry ako pri sladení rafinovaným cukrom, nedochádza ku kvasným prejavom a bolestiam. Deti sú kľudnejšie, zvyšuje sa hemoglobín, lepšie priberajú na váhe a nedochádza k dystrofiám. Ak doporučujeme med ako sladidlo u kojencov, tým viac ho môžeme doporučiť tam, kde sa život tvorí ženám v tehotenstve. Využijeme sedatívne účinky medu, stopové materiály vápnik a fosfor i ostatné prispievajú ku zvýšeniu odolnosti orgánov dieťaťa a k upokojeniu a vylepšeniu výživy matky a ku zlepšeniu jej psychiky. Čo je pre kojencov v potrave mlieko, to je pre starého človeka v potrave med. Prináša vylepšenie črevnej pasáže, pôsobí ukľudňujúcim účinkom a predchádza k zhoršeniu arteriosklerózy. Viac pre staršie osoby urobíme, ak im donesieme fľašu dobrého medu, ako veľkú bonboniéru. Ak sa dodáva med organizmu v nadbytku, ukladá sa ako glykogén a vylepšuje činnosť svalov a podporuje činnosť pečene. Ak dodávame v nadbytku rafinovaný cukor, ukladá sa v organizme ako cholesterol a tým zhoršuje arteriosklerózu. Med obsahuje PP faktor, látku, ktorá rozširuje cievy a zosilňuje prívod živín a kyslíka do tkaniva.

Antisklerotický účinok medu nám môže vysvetliť, že včelári, ktorí skutočne med a včelie produkty konzumovali, dožívali sa vysokého veku pri celkovej telesnej a psychickej sviežosti. Pečeň je totiž veľkým laboratóriom organizmu, kde sa krv zbavuje jedovatých splodín trávenia, preto potrebuje byť zdravá, aby celý organizmus bol zdravý.

Med a cukrovka? Záleží na stupni ochorenia, či môžeme med pri cukrovke užívať. Zásadne pri ťažšom stupni je med i iné cukry zakázaný. Pri ľahších formách, kde vystačíme s diétou alebo i malými dávkami antidiabetík, môžeme med užívať. Je však potrebné o toto váhové množstvo brať menej uhlovodanov a užívať med, ktorý má vysoké percento ovocného cukru, med agátový alebo z ovocných stromov. Je totiž dokázané, že po ovocnom cukre strácajú diabetici menej cukru ako po cukre hroznovom. Z toho vyplýva, že fruktóza a laktóza, cukor ovocný a cukor mliečny, majú nepochybne v tele iné poslanie ako glukóza a že sú v tele lepšie zúžitkované.

Med by mal byť základným článkom výživy športovca, čo bolo známe už v starom Grécku, pretože zlepšuje činnosť svalov a srdca. Človek starne a kornatie, či chce, či nechce. Zabúda, musí si písať čo musí zariadiť. Vrcholom života je obdobie okolo 45 rokov. Od tejto hranice sa už arterioskleróza hlási a manifestuje u niekoho menej u iného viac. Aby sme starnutie spomalili, mali by sme od tejto vekovej hranice využívať antisklerotický účinok medu a včelích produktov a väčšinou sladiť medom. Ako včelári ho máme k dispozícii, nutné je však dbať o jeho dobrú kvalitu, pretože med vo výžive a vôbec v rámci zdravej výživy má svoje oprávnené miesto.

Med prispieva k rozšíreniu vencových tepien srdca a k lepšiemu prekrveniu srdcového svalu nie iba tým, že dáva nevyhnutnú živinu pre sval hroznový cukor, vitamíny hlavne B a C, stopové prvky draslík a horčík. Pri otravách hubami podávanie teplého mlieka a medu pri prvej pomoci podporí poškodenú pečeň. Dáva sa niekoľko lyžíc medu do teplého mlieka alebo čaju. V zrelom mede, ako i vo viečkach zaviečkovaných medových plástov sú látky, ktorým hovoríme inhibíny a ti to spôsobujú baktericidnosť medu.

Med aplikovaný na hnisavé rany pomáha odlučovať odumreté tkanivo a rany oživuje. Bolo to vyskúšané na vojenských poraneniach alebo pri holeňových vredoch. Po epidemickom zápale pečene chorý často trpí dlhotrvajúcimi poruchami zažívacieho traktu. Po jedle a to i diétnom, dostáva kŕčovité bolesti čriev, ktoré končia bolestivou hnačkou. Ak dáme nemocnému ráno a večer lyžicu medu v pohári jablčného muštu, pocíti už po týždni nápadnú úľavu. Bolo dokázané, že po dvoch mesiacoch užívania medu s jablčným muštom zmizne zápach stolice i črevných plynov odstránením hnilobných a kvasných mikróbov v zažívacom trakte.

Nočné pomočovanie detí, ktoré často pretrváva do dospelosti, je neuróza. Používanie medu pri tejto neuróze je v ľudovom liečiteľstve známe. Od 17.oo hodiny obmedzíme príjem tekutín v potrave, pred spaním dáme vymočiť a dáme lyžicu medu, týždeň zobudíme dieťa po 24.oo hodine, necháme vymočiť, cez deň predlžujeme interval medzi močením a stav sa úplne normalizuje. Deti totiž mávajú živé sny, med prináša kľudný spánok a ich psychika sa zlepší.

Pri bolestiach počas prerezávania zúbkov u detí uspejeme podaním lyžičky medu. Med znižuje hladinu fosforu v krvi a tým otupuje vnímanie bolestivých pocitov. Žuvanie odviečkovaných voskových viečok pri vytáčaní medu pôsobí priaznivo na zápaly horných ciest dýchacích a na sennú nádchu.

Pri úvahe o užívaní medu nemôžeme zabudnúť na nápoj z medu medovinu, ktorú už v staroveku ľudia počas slávností užívali. Varila sa zo starého zostávajúceho medu, bolo mnoho receptov podľa chuti výrobcu. Starí Egypťania, Gréci, Rimania, Germánia, Slovania i Indiáni tento nápoj varili, ako sa dozvedáme zo starých povestí týchto národov. Medovinu ako nápoj nesmieme medom oklamať a na sto litrov medoviny musíme dať 36 až 50 kg medu a nechať ju po vykvasení dlhodobo odležať.

Ak odležanie trvalo 3 až 5 rokov, potom vieme, čo pili starí Slávi. A ak odležanie dozrievanie medoviny vydržíme 10 až 15 rokov, potom vieme, čo pili bohovia na Olympe.

Taktiež si treba pripomenúť použitie medu vo výrobe medového pečiva perníkov, kde sa uplatňuje i ľudová tvorivosť.