Page 1


PETRŽALKA – PREKVAPIVÝ SPRIEVODCA MESTSKOU ČASŤOU Prvé vydanie Vydavateľstvo Premedia, Bratislava 2014 Copyright © Martin Kleibl, 2014 Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť použitá, uchovaná pre neskoršie rešerše, šírená žiadnou formou alebo elektronickým, mechanickým, fotografickým či iným spôsobom bez predošlého súhlasu majiteľov copyrightu. Autor urobil všetky kroky na zistenie totožnosti autorov použitých fotografií a na získanie súhlasu k ich použitiu. Ak sa vyskytuje v knihe fotografické dielo, ktoré nebolo autorsky vysporiadané a ste nositeľom autorských práv, prosím, obráťte sa na vydavateľa. ISBN 978-80-8159-159-4

PTZ_vnutro.indd 2

11/9/14 9:16 PM


4 6

NÁBREŽIE 8

DVORY 46

HÁJE

Mosty cez Dunaj Viedenská električka Sad Janka Kráľa Obsadenie Petržalky československým vojskom v roku 1919

50 58

Dvory kedysi a dnes Okupácia Petržalky hitlerovským Nemeckom v rokoch 1938 – 1945 Medzinárodná urbanistická súťaž Petržalské korzo

80

86 104 116

Architektúra a urbanizmus sídliska Metro Detské ihriská

LÚKY

130 140

Umenie vo verejnom priestore Petržalky Kultúrne zariadenia v Petržalke

152 158

Železná opona (1948 – 1989) Petržalský systém opevnenia

122

OKOLIE 148

PTZ_vnutro.indd 3

Úvod História

12 20 38 44

68 76

PETRŽALKA

OBSAH

11/9/14 9:16 PM


Nemecký a Slovenský veslársky klub → Most SNP → Tyršovo nábrežie → Leberfinger → Sad Janka Kráľa → Starý most → Lodenice → Záhradkárska kolónia → TJ Polygraf

PTZ_vnutro.indd 8

11/9/14 9:17 PM


Nテ。REナスIE

PTZ_vnutro.indd 9

11/9/14 9:17 PM


10

Veľtok rieky Dunaj tvoril odpradávna dôležitý element vo vývoji osídlenia na úpätí Malých Karpát. Bolo to križovanie dvoch významných ciest (Jantárová – spájajúca Baltské a Jadranské more a Podunajská – spojnica západnej Európy a západnej Ázie), ale aj samotný charakter rieky, ktorý umožňoval prechod prostredníctvom brodov, ktoré v stredoveku vyhranili budúci tvar osídlenia pod Bratislavským hradom. • Pravý bratislavský breh, tzv. bratislavské predmostie, malo pre mesto nielen dôležitú strategickú úlohu, ale svojou povahou prírodného prostredia tvorilo akési rekreačné zázemie Bratislavy, ktoré sa začalo naplno využívať a rozvíjať v 19. storočí. Nie inak je tomu aj dnes. Je to oblasť, ktorá tvorí súčasť centra Bratislavy a je jeho vyhľadávanou rekreačnou zónou. Územie môžeme vymedziť na západe Pečnianskym lesom, na juhu Einsteinovou cestou a diaľnicou a na východe Prístavným mostom. Množstvo zachovaných historických budov tu vyrástlo popri významnej Viedenskej ceste – Divadlo Aréna, Leberfinger, alebo veslárske kluby. Sad Janka Kráľa (kedysi Aupark) je významným verejným parkom už viac ako 200 rokov, Tyršovo nábrežie ponúka návštevníkom množstvo kultúrnych a rekreačných možností počas celého roka. Petržalská hrádza, priľahlé lodenice a športové areály ponúkajú zasa možnosti športového vyžitia. Spolu s plánovanou výstavbou medzi Starým mostom a Mostom Apollo bude nábrežie prepojené s bratislavským centrom na druhom brehu. Ostáva iba dúfať, že charakter tejto oblasti zostane aj naďalej zachovaný a nadviaže na svoju dlhoročnú tradíciu a dobrú povesť.

PTZ_vnutro.indd 10

← Lido v roku 1959, foto: Anton Šmotlák

11/9/14 9:17 PM


K

r

r

a

a

i

n

n

33

o

i

L

n

i

k

r d

Ú d e r n i c k á

v

s

V

e

a

o

Kapico v a

P lancko va

a n s k a

po

á

v

v

ro

á

a

E

V

37

žs

a

c

n

i

t

e

n

e

23

Zadun

s

d

n

a

o

v

Že le z ni č ná stanica Pe t rž a l k a

v

a

o

á

cest a

i

36

D a li b oro v o n á me s t ie

N ob e l ov o n á m e st i e

66

e

i

s

k

R

P N

č e n k o

S t s o v

u

v

M a

h o

s

H

o

a

c

e

v

á

22

M a c h a ro v a s

l

o

2 a

k

á

c

o

k r o v a e

P i f f l o v a

l

2 19

s

v

t

k

o

é h

s

2

a

s

s

u

J u

Vlastenecké n á me s t i e

V a v i l o

a

s

y

27

1

M uc h o v o n á me s t i e

F a r s k é h o

Mánesovo n á me s t i e

s

D1

a

r

K

55

1 Tyr šov1o náb 35e reži

Sad Janka Kráľa

6

t

Šro bá ro v o n á me s t ie

s

3

G

k

o

v

a

é

h

E

i n

20

N á me s t i e H ra n i č i a ro v

o

s

Klokočova

1

o

i n

o

P

r

v

i

s

á

H

k

o

a

13

K

Š u s t e k o v a

e

n a r o v i č o v a

B

t

20

7

28

22

Dunaj

o

á

n k

v

nk

i

o

Pa

a

s e č

č

sn

ov

á

35

B l a g o e

So

Ja

o

a

lo

ov

Sk

ol

éh

nk

ck

C. M.

re

va

lo

ho

B u l í

a

Po

úc

M

v

6

G

11/9/14 9:17 PM

á

k á

u k a z s k á

V

s

Ke ž mars ké n áme st ie

e

t

H

e

m

c

o

l

d

n

a

á

k

o

r

á

k

s

v

k

v

o

p

o

P e č n

a

s ká

in

up

Kr

B o h r o v a

a

6

n

š e y

3

t

s

v o v a

n Č e r

s k é h o

7

e

a

a

23

a

v n n o va J a n

a

t c e s

á

m o s t h

4

o

S t a r ý c

P

g

k

a

t s

e

v o

c

L u ž n á

n

n

n

P

G o g o ľ o v a

R

n

a

v t á r o

L

y l

M v

j

a

a

36

s

.

a

A w

i

do

y

č

e

Ge

ws

ke

tt

M

in

j

go

va

e

v

e

O vs i š t ské n ám e st ie

d

H ra b in y

VA NA A TR LIN ŽI

c

p

v

o

v

e

ö

ó

o

e

t

á

h

o

Š

l

é

s

k

n

e

k

o

s

s

v

e

l

a

B e

n

n

t

s

a

k

e

o v a

o

o g

á m

k a

s

n

c

k

e

en

W

O

m

e

a

d

G

v

i

a

v a

e k o s t Š u

A p o l l o

M o s t

Duna

v

v

o

o

n

r

o

m

a

a

s

k

r

o

Ch o r v átske r am

o

F

D j

v a v o

n

e

u

z

a

l e

M v

R

u

á

o

P

34 s

r

í

ý n

v a t

PTZ_vnutro.indd 11

aj s k á

j v

ď

á o

e

s

a

j v e k o e r

S t a

H

m

o


MOSTY CEZ DUNAJ Petržalku s ľavým brehom Dunaja spája päť mostov: Starý most, Most SNP, Prístavný most, Most Lafranconi a Most Apollo. Tie sú tvarovo a konštrukčne rôznorodé a niektoré z nich sú v Európskom kontexte unikátne. V minulosti zabezpečoval spojenie dvoch bratislavských brehov loďkový (pontónový) most Karolíny Augusty (1825 – 1891) a pred ním tzv. lietajúci most, ktorý fungoval ako kompa v rokoch 1676 – 1825. Išlo o plavidlo ukotvené na dlhom lane v strede rieky, ktoré mu umožňovalo kyvadlový pohyb z jedného brehu na druhý.

Pontónový most Karolíny Augusty, zzdroj: OZ Bratislavské rožky

1

Most Františka Jozefa, zdroj: OZ Bratislavské rožky

12

STARÝ S ST TAAR RÝ MOST MOST MO S T → 1 Prvý Pr P rvýý stály stá tály ly bratislavský b most cez Dunaj postavili v rokoch 1889 – 1890 a niesol sso ol m me meno eno no rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I., ktorý sa osobne zúčastnil ča ast stni tni nil na slávnostnom na n a otvorení. Za prejazd cez most sa platilo mýto, preto boli na oboch stranách vybudované mýtne domčeky. Tie po prvej svetovej vojne v rokoch 1918 – 1919, keď Petržalka patrila pod správu Maďarska, a počas okupácie Petržalky nemeckou armádou v rokoch 1938 – 1945 slúžili ako colnice. V období 1. ČSR sa most nazýval Štefánikov. Počas druhej svetovej vojny odolával mnohým bombovým útokom, až bol v roku 1945 ustupujúcou nemeckou armádou zničený. Po oslobodení Bratislavy most prestavali a až do roku 1989 sa volal Most Červenej armády a napokon Starý most. Pre zlý technický stav na ňom od roku 2010 vylúčili dopravu. V novembri 2013 sa začala jeho kompletná demontácia, ktorý má do konca roku 2015 nahradiť novopostavený most. Z pôvodnej konštrukcie využije iba dva pôvodné piliere. Most bude slúžiť električkovej doprave (ktorá spojí staré mesto s Petržalkou), peším a cyklistom. Zachované zostanú aj mýtne domčeky. V tých bude aj naďalej po dokončení novej stavby Múzeum colníctva a galéria a na petržalskej strane reštaurácia (ktorá funguje aj počas rekonštrukcie).

PTZ_vnutro.indd 12

11/9/14 9:17 PM


MOSTY CEZ DUNAJ

4

Most SNP, zdroj: archív GIB

Most Slovenského národného povstania postavili v rokoch 1969 – 1972 a práve vďaka sprevádzkovaniu tejto stavby sa mohla výstavba na pravom brehu rozbehnúť. Podľa návrhu architektov Jozefa Lacka, jeho asistentov Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa a inžinierov Arpáda Tesára a Jozefa Zvaru dostal most charakteristickú podobu zavesenej jemne prehnutej mostovky na lanách ukotvených na dvoch 84,6 m vysokých pylónoch s vyhliadkovou reštauráciou na vrchole, dnes nazývanou UFO. Na mohutných oceľových lanách visí konštrukcia mosta s dvomi dvojprúdovými vozovkami a chodníkmi pre peších a cyklistov pod ňou. V strednej časti mosta sú vedené inžinierske siete. Pri jeho stavbe zbúrali veľkú časť bratislavského podhradia, vrátane jedinečnej židovskej synagógy. Most v roku 2001 vyhlásili za slovenskú stavbu storočia. Na streche reštaurácie (pôvodne menom Bystrica), do ktorej premáva výťah (v druhom pylóne vedie schodisko), sa nachádza panoramatická vyhliadková plošina, z ktorej pri dobrej viditeľnosti vidieť až na rakúske Alpy. Z oboch strán spodnej časti mosta na petržalskej strane sa nachádzajú dva reliéfy bratislavského erbu od sochárky Ľudmily Cvengrošovej z roku 1971. Tá je aj autorkou sochy ležiacej ženy na protiľahlom brehu, v parčíku pri zastávke autobusov pod mostom.

PTZ_vnutro.indd 13

13

MOST SNP → 4

11/9/14 9:18 PM


6 Súčasná podoba budovy Nemeckého veslárskeho klubu od architekta J. Konrada z roku 1931

7

Slovenský veslársky klub od Emila Belluša z roku 1931

33

18

3

PTZ_vnutro.indd 18

Pečnianske rameno, zdroj: OZ Bratislavské rožky

Búranie Kostola sv. Jána na Viedenskej ceste počas jej úpravy v roku 1932, zdroj: archív Petra Martinka

11/9/14 9:18 PM


SLOVENSKÝ VESLÁRSKY KLUB → 7 Druhým predstaviteľom klubovej architektúry na Slovensku je budova Slovenského veslárskeho klubu od významného architekta Emila Belluša z roku 1931. Je jednou z prvých architektových stavieb vo funkcionalistickom duchu a patrí k jeho najavantgardnejším dielam. Pôvodné veľké sklenené plochy boli pre lepšiu tepelnú izoláciu v rámci rekonštrukcie odstránené a objekt obohatený o reštauráciu. Tá pod názvom Aušpic funguje dodnes. Zachovala sa dokonca aj pôvodná funkcia a stále tu sídli Slovenský veslársky klub, ktorý má na hornom podlaží zázemie a v spodnej časti hangár na lode.

NÁBREŽIE PAMIATK Y A HISTORICKÉ STAVBY

pripomínajúca veľký parník – s terasou, podpalubím a kapitánskym mostíkom na vrchole, dlho plnila svoju pôvodnú funkciu. V 90. rokoch v nej sídlil archív STV a v spodnej časti fungovala prevádzka mládežníckeho klubu. Od roku 2005 je budova majetkom súkromnej organizácie. Objekt je zachovaný takmer v pôvodnom, avšak značne devastovanom stave – dispozícia spodného podlažia bola iba mierne pozmenená, zachované sú kovové rámy okien, kozub a drevená podlaha na druhom podlaží, madlá aj zábradlia schodiska a terás. Aj keď sú v súčasnosti všetky dvere a okná zadebnené, budova, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, chátra a jej osud je zatiaľ nejasný.

Časť Viedenskej cesty leží na povrchu hrádze, patriacej do sústavy hrádzí, ktoré dala od roku 1771 postaviť Mária Terézia. Vedie od Starého mosta až k bývalému hraničnému prechodu Berg. Keďže išlo v minulosti o významnú cestu, spájajúcu Bratislavu nielen s Rakúskom, ale aj Maďarskom (na Viedenskú cestu sa napájala Orosvárska – Rusovská cesta, aj Kopčianska cesta, vedúca do Kittsee), nachádzali sa pri nej významné budovy, ako policajná stanica, divadlo Aréna, kaviareň Au café, zájazdný hostinec Leberfinger, tri veslárske kluby, podniky Preglejka a Tatrachema a do roku 1932 aj Kostol sv. Jána. → 33 Na pravej strane za dnešnou Inchebou sa tiahlo Pečnianske rameno, ktoré sa využívalo na rybárčenie, kúpanie, člnkovanie a v zime sa na ňom korčuľovalo. → 3 Avšak iba do roku 1948, odkedy sa stalo súčasťou prísne stráženého pohraničného územia. Rameno v 90. rokoch v súvislosti so stavbou sídliska vyschlo a veľkú časť zasypali pri stavbe mosta Lafranconi. Viedenská cesta bola aj dejiskom mnohých historických udalostí 20. storočia. V roku 1938 po nej prišiel Adolf Hitler, aby si prezrel okupované územie, systém petržalského opevnenia a pokochal sa pohľadom z petržalského brehu na nenávidené demokratické Československo, ktoré reprezentovala na protiľahlom nábreží podobizeň leva so štátnymi znakmi a socha M. R. Štefánika. Ako údajne Hitler podotkol: „Der Katter muss raus!“ (Ten kocúr musí dolu!). Tak sa aj stalo, ale nie nadlho. V roku 1945 sa

PTZ_vnutro.indd 19

19

VIEDENSKÁ CESTA → 37

11/9/14 9:19 PM


1

Bufet pod Starým mostom

Hostinec Leberfinger v 30. rokoch 20. stor. Reštaurácia Leberfinger

34

6

PTZ_vnutro.indd 34

11/9/14 9:20 PM


NÁBREŽIE

isto miznú pod bagrami developerov. Aj tento pozemok totiž vlastní developerská spoločnosť, ktorá má pravdepodobne s touto lokalitou iné úmysly, ako zachovať posledný existujúci staropetržalský štadión. • Hneď za plotom bufetu, na mieste, kde sa dnes nachádza betonáreň a nadjazd, stál od konca 20. rokov 20. storočia najväčší petržalský, ale aj bratislavský štadión – sídlo futbalového klubu I. ČSŠK (predchodca Slovana Bratislava) s úctyhodnou kapacitou takmer 20-tisíc divákov.

↓ BUFET POD STARÝM MOSTOM → 1 Bufet pod Starým mostom s dlhoročnou tradíciou je ideálnym východiskovým, ale aj konečným miestom, či už vyrážate do neďalekého Sadu Janka Kráľa, na dunajskú hrádzu, alebo obdivovať pamätihodnosti pravého brehu Dunaja. Donedávna bol tento podnik neoddeliteľnou súčasťou futbalových zápasov, ktoré sa odohrávali na dnes už neexistujúcom štadióne na Krasovského ulici (známy pod názvom Artmedia – zbúrali ho koncom roku 2012). Bohatú a úspešnú históriu petržalského futbalu pripomínajú dve zarámované fotografie futbalistov klubu TJ – ZŤS Petržalka, ktorý bol v rokoch 1976 – 86 pokračovateľom pôvodného klubu PTE. • Aj napriek tomu, že bufet stratil značnú časť pravidelných klientov (návštevníkov početných futbalových zápasov), je naďalej príjemným a vyhľadávaným miestom okoloidúcich cyklistov a korčuliarov na občerstvenie. Nedávna prestavba, pri ktorej zmizli zo steny pri výčape charakteristické plagáty – možno aj pre to, čo zobrazovali, sa krčmičke zvykne dodnes hovoriť aj „štetka“, podnik stratil časť svojho čara. Je to však stále jedna z mála posledných krčmičiek, ktoré pamätajú starú Petržalku. V letných mesiacoch, pri dobrom počasí, sa na terase od 16. do 21. hod. griluje.

PTZ_vnutro.indd 35

← SLUŽBY

35

História dnešnej reštaurácie Leberfinger siaha až do roku 1759, keď bol založený ako zájazdný hostinec na významnej dopravnej tepne – Viedenskej ceste. Hostinec poskytoval pocestným aj ubytovanie, ustajnenie ťažných koní, dobytka a „servis” povozov. V roku 1895 hostinec prevzali bratia Rudolf a Ludwig Leberfingerovci a zvýšili štandard už aj tak veľmi obľúbeného a navštevovaného zariadenia. K jeho obľube prispelo príjemné prostredie, dobrá kuchyňa (vyhlásené boli tunajšie slivkové knedle), aj to, že sa nachádzal v susedstve významného rekreačného parku – Aupark (dnešný Sad Janka Kráľa). Každý deň tu hrávala vojenská kapela, konali sa tu obľúbené tanečné zábavy, dokonca aj divadelné predstavenia. Súčasťou areálu boli tenisové kurty. Po druhej svetovej vojne Leberfingerovcov deportovali do Rakúska a od roku 1948 v budove sídlilo učňovské stredisko kominárov. V roku 1992 objekt

VOĽNÝ ČAS

LEBERFINGER → 6

11/9/14 9:20 PM


Kominárski učni na dvore učňovského strediska (dnešná reštaurácia Leberfinger) v druhej polovici 50. rokov. 20. stor., zdroj: archív Jozefa Ozábala

Au café v 30. rokoch 20. stor. Au café dnes

36

2

PTZ_vnutro.indd 36

11/9/14 9:20 PM


KOMINÁRSKE UČŇOVSKÉ STREDISKO

NÁBREŽIE

vyhorel a prestal sa využívať. V rokoch 1996 – 1998 prešiel rekonštrukciou a dodnes funguje ako reštaurácia s terasou a priľahlým detským ihriskom. Ak do reštaurácie zavítate poriadne hladní, určite si nedajte ujsť štvrťkilovú „Leberfingerovu bravčovú šnicľu“.

O kominárskom učňovskom stredisku, aj o tom, že prechádzka nočným Sadom Janka Kráľa nebola prechádzka ružovou záhradou, svedčí spomienka Jozefa Ozábala ml., syna zakladateľa a riaditeľa učňovskej školy: „V spomínanom čase (v rokoch 1955 – 1957) som mal od 5 do 7 rokov. Až tak mnoho si toho nepamätám. Určite viem, že bývanie v petržalskom parku nebolo veľmi bezpečné. Okupovalo ho veľa chuligánov. Z parku si robili divoký západ. Nás deti chránil počas dňa otcov pes menom Tarzan – nemecký ovčiak s výcvikom. Odprevádzal nás cez park do školy a poobede už čakal na konci parku a odprevádzal nás domov. Chuligáni mali pred ním veľký rešpekt. Mali s ním už zopár krát do činenia. Večer a v noci to bol park pre výtržníkov. Učňovská škola im prekážala. Pamätám si, že na smrť ubodali jedného z učňov a viacerí dostali „nakladačku“. Policajti aj so psami vchádzali do parku cez deň, ale v podvečer odišli. Ostali sme tam sami. Na otca dokonca strieľali. Otec zorganizoval v rámci učňovskej školy domobranu. Vedľa vstupnej brány do učilišťa z vnútornej strany boli nazhromaždené rôzne palice, drevené, aj železné. Každý učeň, ktorý šiel na vychádzku, mal píšťalku. V prípade napadnutia mal príkaz utekať a pískať. Po tomto signále učni hromadne vybehli po palice a spoločnými silami odrazili útok chuligánov. Tento postup otec počas dňa s učňami nacvičoval. Pár ráz sa toto opatrenie uplatnilo v praxi. Chuligáni museli utekať. Niektorí aj s modrinami. Otec to s chuligánskou bandou napokon uhral. Bol v rokoch svojej mladosti skautom a skautským vodcom. V rokoch 1941 – 1942 bol ako slovenský dôstojník a príslušník Rýchlej divízie SA na ruskom fronte. Počas jedného z telovýchovných dní prišli na dvor vyjednávači chuligánov a uzavreli s otcom „mier“. Útoky na učňov prestali. Po jeho odvolaní z postu riaditeľa UŠ v Petržalke v roku 1958 a nastúpení nového riaditeľa útoky na učňov pokračovali a stupňovali sa ďalej. Viem to, lebo nový riaditeľ učňovskej školy sa prišiel radiť s mojím otcom, čo má robiť."

PTZ_vnutro.indd 37

37

Vychýrenú kaviareň Au Café otvorili v roku 1827 na nábreží Dunaja pri Viedenskej ceste a jej vznik súvisí so sprevádzkovaním loďkového mosta cez Dunaj. Kaviareň v roku 1890 rozšírili o reštauráciu a stala sa vyhľadávaným miestom Bratislavčanov. Budova začala v 60. rokoch 20. storočia chátrať, až ju nakoniec v roku 1966 asanovali. Nahradiť ju mala kongresová hala so sálou pre 500 poslucháčov. V súťaži, ktorá prebehla v roku 1965, bol najlepšie vyhodnotený návrh kolektívu architektov Ľ. Jerendák, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

SLUŽBY

AU CAFÉ → 2

11/9/14 9:20 PM


Petržalské korzo → Kostol Povýšenia sv. Kríža → Hostinec Lipa → Dom riaditeľa smaltovne → Závod Matador → Torzo starej Petržalky → Petržalský cintorín → Bunker BS-8 → Vojnový cintorín → Kostol sv. Rodiny → Centrum Fedinova → Súsošie Dievčatá

PTZ_vnutro.indd 46

11/9/14 9:22 PM


DVORY

PTZ_vnutro.indd 47

11/9/14 9:22 PM


23

Vojnový cintorín

17

Kostol Sv. Rodiny

Návšteva pápeža Jána Pavla II. 14. 9. 2003

Plastika Jána Pavla II. pred kostolom

80

PTZ_vnutro.indd 56

11/9/14 9:23 PM


VOJNOVÝ CINTORÍN → 23 Vojnový cintorín z roku 1916 sa nachádza pri hranici s Rakúskom, v tesnej blízkosti bunkra BS-8. Vznikol ako súčasť vojenského lazaretu. Na cintoríne je pochovaných 331 vojakov rôznych národností. Leží tu 122 Čechov a Slovákov, 53 Maďarov, 16 Rakúšanov, 11 Poliakov, 11 Talianov, 43 Rumunov, 51 Juhoslovanov, 3 Nemci a 6 neznámych vojakov. Ide o obete prvej svetovej vojny, ktoré zomreli v posádkovej nemocnici v Bratislave a divíznej nemocnici v Kopčanoch v rokoch 1916 – 1918. Cintorín od konca 2. svetovej vojny chátral, pretože sa nachádzal v zakázanej hraničnej oblasti. Zrekonštruovali ho až v roku 2008 na spôsob amerických vojnových cintorínov s pravidelnými zástupmi bielych krížov. Pôvodne tu stál aj samostatný hrob rakúsko-uhorského generála Cvrčeka de Mielec, ktorého pozostatky previezli krátko po vojne mimo Slovenska. Budovu samostatnej hrobky-kaplnky asanovali v roku 1936, keď na jeho mieste postavili objekt opevnenia (bunker BS-8). → 24 Podľa legendy v predvečer exhumácie duch generála vystúpil z hrobky a rozlúčil sa so svojimi vojakmi. Potom sa vrátil na miesto svojho odpočinku, ako to na vlastné oči vraj videli dvaja náhodní okoloidúci.

DVORY PAMIATK Y A HISTORICKÉ STAVBY

dorazil na petržalskú stanicu transport s takmer 2000 väzňami, ktorí boli umiestnení v rôznych lokalitách Petržalky. Boli medzi nimi najmä maďarskí Židia, ale aj Poliaci, Ukrajinci, Taliani a Juhoslovania. Po evakuácii nemeckých vojsk v marci roku 1945 za severozápadným plotom cintorína objavili päť masových hrobov a v nich 497 obetí, z ktorých sa podarilo identifikovať 49. Pamätník má tvar kamennej mohyly s pamätnou tabuľou a zoznamom identifikovaných obetí. Dnes ho zaujímavo dotvára strom s popínavými vetvami, ktorý z pamätníka akoby vyrastal. Viacerých funkcionárov petržalského zberného tábora v rámci povojnových súdnych procesov (tzv. Petržalské procesy, ktoré sa konali vo Viedni v rokoch 1945 – 55) odsúdili, niektorí – ako napríklad veliteľ petržalského gestapa Anton Hartgasser, však ostali nepotrestaní (viac o petržalskom pracovnom tábore na str. 58)

Kostol sv. Rodiny stojí pri Chorvátskom ramene, oproti administratívnej budove Technopol. Kostol postavili v roku 2003 podľa návrhu arch. Ivana Koleniča. Priľahlú budovu fary a pastoračného centra dokončili v roku 2013. Námestie Jána Pavla II., na ktorom sa kostol nachádza, sa 14. septembra 2003 stalo dejiskom svätej omše, ktorú odslúžil pápež Ján Pavol II. pred takmer štvrťmiliónom veriacich. Kostol stojí v susedstve budúcej križovatky bratislavského nosného systému dopravy a administratívnej a obytnej štvrte, ktorá povedie východozápadnou spojnicou s už jestvujúcim Technopolom

PTZ_vnutro.indd 57

57

KOSTOL SVÄTEJ RODINY → 17

11/9/14 9:23 PM


OKUPÁCIA PETRŽALKY HITLEROVSKÝM NEMECKOM 1938 – 1945 Po pričlenení Rakúska k Nemecku tzv. anšlusom 12. marca 1938 sa Petržalka ocitla na hranici hitlerovského Nemecka. Nie však nadlho. Podpísanie Mníchovskej dohody 30. septembra 1938 znamenalo nielen podstúpenie českých Sudet, ale aj slovenského Devína a Petržalky Tretej ríši. Dôsledne budovaný systém opevnenia na bratislavskom predmostí tak 10. októbra 1938 prekročili nemecké vojská bez jediného výstrelu. Hranice sa posunuli na úroveň Dunaja, a hraničný prechod viedol stredom jediného mosta – Štefánikovho. Petržalka dostala nemecké pomenovanie – Engerau, oficiálnym jazykom sa stala nemčina a v petržalských školách sa hneď na druhý deň po okupácii začalo vyučovať v nemeckom jazyku. Množstvo slovenských a českých rodín sa sťahovalo do vnútrozemia. Tí, ktorí nemali kam ísť, alebo nechceli zanechať svoje majetky, museli žiť v okupovanej oblasti a znášať všetky útrapy s tým spojené. Na život obyvateľov dohliadalo Gestapo, všetky doterajšie spolky boli zrušené a kultúrny a spoločenský život obyvateľov sa značne obmedzil. Muži nemeckej, ale neskôr aj slovenskej národnosti museli narukovať na front, chlapci vstúpiť do organizácie Hitlerjugend a dievčatá do Spolku nemeckých dievčat. Kvôli nedostatku mužskej pracovnej sily boli v petržalských fabrikách (Semperit, Sphinx) nútené pracovať ženy aj mladé dievčatá. • Izoláciou Petržalky od Bratislavy trpeli aj samotní Bratislavčania. Ich obľúbená rekreačná zóna (nábrežie, športoviská, kúpalisko Lido – ako náhradu zaňho postavili v roku 1938 kúpalisko Tehelné pole) sa stala neprístupná. Bratislava prišla taktiež o bohatý zdroj plodín, ktorými petržalskí pestovatelia zásobovali mestské trhoviská. • Sám Adolf Hitler navštívil Petržalku už v októbri v roku 1938. Z petržalskeho brehu Dunaja pri Aucafé si pozrel Bratislavu, a pri pohľade na sochu leva – symbolu československej štátnosti, na dnešnom námestí

58

Hitler v Aucafé v novembri 1938

PTZ_vnutro.indd 58

11/9/14 9:23 PM


OKUPÁCIA PETRŽALKY Bunker BS-8 počas nemeckej okupácie

Ľudovíta Štúra – vraj nahnevaný zavelil: „Der Kater muss raus!“ (Ten kocúr musí dolu!). Ďalšia príhoda sa traduje z Hitlerovej obhliadky pevnostného systému, konkrétne objektu BS-8 pri Kopčianskej ceste, keď jeho transportér údajne padol do protitankovej priekopy. Či sa tieto tvrdenia zakladajú na pravde, s určitosťou povedať nemôžeme, ale jedno je isté – Adolf Hitler si po prehliadke systému opevnenia vydýchol, že tento val padol bez boja. Keby sa tak nestalo, muselo by pretiecť veľmi veľa krvi, hlavne na strane dobyvateľov. Tak sa Hitler zmieňoval pri príchode z Petržalky v Berlíne.

Začiatkom decembra 1944 prišiel na petržalskú stanicu transport s takmer 2000 väzňami. Väčšinou išlo o maďarských židov, ktorí mali byť nasadení na nútené práce pri stavbe tzv. Juhovýchodného valu a v továrni Bernhard Berghans medzi Bergom a Petržalkou. Aj keď sa v literatúre zvykne uvádzať pomenovanie Koncentračný tábor Petržalka (nem. Lager Engerau), nešlo o jeden objekt. Väzni boli „ubytovaní“ vo viacerých objektoch po celej Petržalke. V skupinách od 200 do 300 ľudí boli uložení v podkroviach, pivniciach, stodolách a hospodárskych budovách statkov alebo fabrík. Medzi siedmimi evidovanými miestami figurujú napr. mliekáreň na ostrove Starý háj (Lager

PTZ_vnutro.indd 59

59

PRACOVNÝ TÁBOR ENGERAU

11/9/14 9:23 PM


5

Záhradky na Kolmej, foto: Martin Mistrík

Kúpalisko Matador, foto: archív Rada Biharyho

Kúpalisko Matador

70

16

PTZ_vnutro.indd 70

11/9/14 9:24 PM


DVORY

v 80. rokoch podnikové byty zamestnanci okolitých tovární (Prefa, Strojservis a iné). Po zmene režimu a zatvorení niektorých fabrík začali do uvoľnených bytov umiestňovať problematických obyvateľov a neplatičov. Tak tu vzniklo skutočné geto izolované železnicou, veľkými komunikáciami a priemyselnými budovami od ostatných častí Petržalky, plného drog, prostitúcie, smetí a zdevastovaného prostredia. V posledných rokoch sa situácia vylepšuje, uskutočňujú sa rôzne sociálne projekty, pôsobí tu komunitné centrum Ulita, ktoré sa orientuje na mladých ľudí, detské ihriská postupne prechádzajú rekonštrukciou. V blízkosti sa nachádza mnoho predajní a veľkoskladov, v jednej budove areálu južne od sídliska (istý čas sa v nej konali aj predajné burzy) je vybudovaná verejná krytá motokárová – Národné motokárové centrum. → 21 V roku 2012 na Kopčianskej ceste predĺžili cyklistickú trasu od železničnej stanice až po hranicu s Rakúskom, kde je napojená na rakúsky systém cyklistických ciest. Množstvo peších a cyklistov tadiaľto prechádza k neďalekému vojnovému cintorínu a zrekonštruovanému bunkru spred 2. svetovej vojny. Sídlisko Kopčany už nie je odrezané od sveta ako kedysi, už nestojí na okraji (záujmu), ale na historickej spojnici s Rakúskom – tak, ako to bolo v dobách minulých.

Hneď pri nadjazde cez Panónsku cestu, na križovatke Bratskej a Panónskej cesty sa nachádza malá záhradkárska oblasť, ktorá tu vznikla pravdepodobne až v 70. rokoch 20. stor. Takéto záhradky stoja aj popri železničnej trati vedľa nákupného strediska Danubia a pri petržalskom cintoríne, pri kúpalisku Matador, alebo južne od dnešnej Petržalky, v lokalite Janíkov dvor. Záhradkárska oblasť na Kolmej ceste je zaujímavá tým, že sa nachádza v tesnom susedstve trafostanice. Ide možno o posledné miesta, na ktorých ešte rastú aj povestné petržalské marhule.

PTZ_vnutro.indd 71

71

Komplex nekrytého kúpaliska Matador tvorí olympijský 50 m bazén aj s tribúnou, 20 m bazén s toboganom a dva detské bazény. Kúpalisko je v prevádzke od roku 1963. V lete ho navštevuje pomerne veľa ľudí, aj keď časy, keď sa v bazéne nedalo hýbať a na brehu bola hlava na hlave, sú históriou. Sezóna sa začína podľa počasia niekedy už v polovici mája a trvá až do začiatku septembra. Olympijský bazén býva dejiskom plaveckých pretekov a zápasov vo vodnom póle. V areáli je viacero bufetov, z ktorých sú niektoré otvorené celoročne a sú prístupné aj z ulice. • Kúpalisko Matador patrilo v minulosti do areálu športovísk Miestneho športového klubu Iskra, v histórii známeho hlavne pre skvelý futbalový klub Matador. Dnes kúpalisko prevádzkuje brati-

VOĽNÝ ČAS

LETNÉ KÚPALISKO MATADOR → 16

KURIOZIT Y

ZÁHRADKY NA KOLMEJ → 5

11/9/14 9:24 PM


Centrum Ovsište → Alpinky → Mlynarovičova → Glazované reliéfy na Haanovej → Námestie hraničiarov → Dostihová dráha → Hájovňa a kaplnka Starý háj → Chorvátsky kanál → Monumentálna maľba Mier → DK Zrkadlový háj → Technopol

PTZ_vnutro.indd 80

11/9/14 9:26 PM


HÁJE

PTZ_vnutro.indd 81

11/9/14 9:26 PM


26

14

29

Centrum Ovsište

„Červená“ pošta na začiatku 80. rokov 20. stor., foto: archív GIB

Hájovňa Starý háj fungovala aj ako populárny hostinec

Výklenok na stene hájovne, v ktorom bola kedysi socha Panny Márie

84

16

Nemecká škola v Ovsišti z roku 1938

PTZ_vnutro.indd 84

11/9/14 9:26 PM


V roku 1938 v obsadenom Ovsišti postavili novú nemeckú štvortriednu ľudovú školu, ktorá nahradila starú školu na Kočánkovej ulici (budova dodnes stojí). Dnes sa tu nachádza reštaurácia a v spodnej časti bar s terasou.

HÁJE

NEMECKÁ ŠKOLA → 26

V centre Ovsišťa stojí architektonicky zaujímavo stvárnená budova od architektov Stanislava Talaša (jeden z autorov projektu sídliska Petržalka) a Jána Lenča z roku 1983. Rozprestiera sa na oboch stranách hlavnej cesty, ponad ktorou je spojená premostením. Pod ním sú umiestnené autobusové zastávky, aj hlavné vstupy do budovy. Vchádza sa aj cez okolité rampy a betónové schodisko s vysokou vežou, pripomínajúcu kostol. Budova plní funkciu kultúrneho domu na jednej strane cesty, na druhej sa v prízemí nachádza predajňa potravín. V priestoroch na prvom poschodí je reštaurácia, bar a iné prevádzky, ktorých funkcia sa však pomerne často mení. V spodnej časti nájdeme ďalšie pohostinské zariadenia, rýchle občerstvenie, zmrzlinu a iné. Určite sa oplatí prejsť sa po budove a trochu sa porozhliadnuť. Už aj preto, že túto stavbu ocenili v roku 1983 prestížnou architektonickou Cenou Dušana Jurkoviča. Dom kultúry už dlhšiu dobu nefunguje pravidelne. Príležitostne sa tu konajú divadelné predstavenia a donedávna tu fungovalo kino. V roku 2013 bolo okolie s priľahlým parčíkom revitalizované. Námestie pôvodne výtvarne dopĺňala plastika od Andreja Rudavského. Toto dielo, zobrazujúce ženskú postavu, bohužiaľ, odstránili.

PAMIATK Y A HISTORICKÉ STAVBY

CENTRUM OVSIŠTE → 29

ČERVENÁ POŠTA → 14 Budovu pošty postavili v roku 1980 podľa projektu architektky Oľgy Ondreičkovej. Mohutný jednoduchý objekt pripomína betónový „sarkofág“. Fasády budovy pôvodne pokrývali červené lamely po celom obvode objektu, z ktorých sa vpredu nad hlavným vchodom vynáral veľký nápis POŠTA. Lamely v roku 2008 prekryli obrovskými plachtami reklám, až ich napokon pri necitlivej prestavbe v roku 2011 úplne odstránili. Jedinečná architektúra síce značne neudržiavanej budovy tak stratila všetko svoje čaro a hodnotu. Pri hlavnom vchode sa nachádzal reliéf v tvare listovej obálky, ktorý bol odstránený ešte pred rekonštrukciou, a dnes je na jeho mieste okno banky. V súčasnosti v budove popri pošte a banke sídli aj Vysoká škola ekonómie a manažmentu.

Petržalka bola v histórii známa početnými lužnými lesmi, ktoré pretvárali na lesoparky, slúžiace na rekreačné účely. Dodnes sa niektoré lesoparky zachovali. Početné lužné lesy na pravom brehu Dunaja obhospodarovali lesníci, ktorých teritórium spadalo do jednotlivých revírov: Pečniansky les, Ovsište,

PTZ_vnutro.indd 85

85

HÁJOVŇA STARÝ HÁJ → 16

11/9/14 9:26 PM


15

Kamenný kríž pri hájovni v Starom háji, okolo 1905

Technopol

90

27

Kaplnka v Starom háji

PTZ_vnutro.indd 90

11/9/14 9:27 PM


KAPLNKA V STAROM HÁJI → 15 V roku 1809 zasiahli Petržalčanov dve tragické udalosti. Jednou bola okupácia územia napoleonskými vojskami a druhou veľká povodeň. Tá údajne vyplavila drevený kríž, ktorý po klesnutí hladiny skončil svoju púť práve v mieste pri horárni Starý háj. Na tomto mieste ho Petržalčania postavili, až postupne spráchnivel a nahradili ho v roku 1869 kamenným krížom. V roku 1909 postavili kaplnku v novogotickom štýle so zvonicou, do ktorej kríž premiestnili, a stojí tu dodnes. Je na ňom nápis v nemčine „K pamiatke povodne v roku 1809 od obyvateľov Bratislavy 1869“. Kaplnku zrekonštruovali a dnes je vo výbornom stave. Pred ňou sa nachádzajú lavičky, ľudia sem chodia zapaľovať sviečky a posedieť si na tomto tichom pietnom (a historickom) mieste.

HÁJE PAMIATK Y A HISTORICKÉ STAVBY

Starý háj a Zrkadlový háj. V každej lokalite sa nachádzali hájovne obývané lesníkmi. Dodnes stoja tri hájovne (Bukchsova hájovňa v Ovsišti, hájovňa Malý Draždiak na dnešnej Starhradskej ulici a hájovňa Starý háj v lesíku za dostihovou dráhou). Lesoparky boli popretkávané mnohými cestičkami, prítomnými dodnes, a boli miestom nedeľných výletov Bratislavčanov. V hájovni v Starom háji, známej aj ako Kokešova horáreň, sa nachádzala prevádzka hostinca U Hubra. Na začiatku 20. storočia bol známy vynikajúcou kuchyňou, príjemným prostredím a prijateľnými cenami, za ktoré sa dali kúpiť skvelé klobásky, srnčí guláš a pivo. Budova dodnes stojí za betónovým plotom pri cestičke, spájajúcej Starohájsku cestu a ul. A. Gwerkovej v Ovsišti. Cez plot je vidno aj pamätnú tabuľu k osadeniu sošky Panny Márie v nemeckom jazyku, a výklenok v stene, z ktorého sochu pred niekoľkými rokmi odcudzili.

UNIVERZÁLNA PREVÁDZKOVÁ BUDOVA – TECHNOPOL → 27

PTZ_vnutro.indd 91

91

Budova na Kutlíkovej ulici (známa pod názvom Technopol) z roku 1984 od architekta Rudolfa Masného je so svojimi 90 metrami druhou najvyššou budovou v Petržalke (po nepodarenej a necitlivo zasadenej stavbe Aupark Tower). Pozostáva z dvojpodlažnej časti, v ktorej je samoobslužný fast food, konferenčná sála, menšie prevádzky, aj vyhlásená reštaurácia Liviano – už od roku 2010 spolupracuje so šéfkuchárom s michelinovskou hviezdičkou, Pavlom Pospíšilom. V dvoch výškových budovách, spojených priechodom na poslednom 20. podlaží, má sídlo viacero inštitúcií – Miestny úrad Petržalka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, redakcia Petržalských novín a rôzne súkromné spoločnosti. Pred hlavným vchodom sa nachádza fontána. Tá donedávna počas letných večerov sprevádzala hudobnú produkciu svetelnou „minišou“. Preto bola známa aj ako „spievajúca fontána“.

11/9/14 9:27 PM


23

68

Plastika Mrak na Osuského

29 Glazovaný reliéf na základnej škole Dudova

25

Reliéf EKG od Jozefa Jankoviča

Plechový reliéf na Rovniankovej

98

40

Stĺp vzdelávania

PTZ_vnutro.indd 98

11/9/14 9:27 PM


HÁJE

liara Ivana Vychlopena, ktorý vytvoril na neďalekej Fedinovej a Tupolevovej dve dnes už neexistujúce monumentálne maľby, alebo aj dodnes zachovanú maľbu na múre v areáli autobusovej stanice Mlynské nivy v Bratislave.

RELIÉF JOZEFA JANKOVIČA → 25 Na Rovniankovej ulici, hneď vedľa DK Zrkadlový háj sa nachádza budova obvodného zdravotného strediska, ktorú postavili koncom 70. rokov 20. storočia. Zaujímavosťou je, že tu bolo na jednej fasáde umiestnené dielo Jozefa Jankoviča, realizované na tú dobu jedinečnou technikou – moduláciou tvarov počítačovým softvérom. Návrh bol následne pretransformovaný do podoby kovového reliéfu. Dielo s názvom EKG s rozmermi 6 x 6 metrov zdobilo stenu strediska od roku 1982, až kým ho pri rekonštrukcii v roku 1993, bohužiaľ, demontovali. Socha od tohto autora sa nachádzala od roku 1990 aj pred vchodom neďalekej reštaurácie Alfa, kde ju však v roku 1994 odstránili.

PTZ_vnutro.indd 99

99

Juraj Mihalík je autorom mnohých diel, dotvárajúcich architektúru viacerých budov na Slovensku. Keď však v roku 1983 odmietol spoluprácu s ŠtB, odopreli mu členstvo vo Zväze umelcov, čím mu bola prakticky znemožnená sochárska činnosť. Začal sa teda venovať keramike, ktorú spočiatku predával v Mestskej tržnici a po Nežnej revolúcii otvoril v centre Bratislavy obchod so svojimi výrobkami. Jeho hravá dizajnérska keramika (známe sú jeho „popkultúrne“ čajníky) sa začala predávať po celom svete v limitovaných edíciach. Od roku 1983 vytvoril vyše 500 návrhov a predávajú sa dodnes v limitovaných edíciách 150 – 500 kusov. • Jeho dielom z čias, keď vytváral plastiky do verejných priestorov, je plastika Mrak, umiestnená medzi borovicami na Osuského ulici (pred reštauráciou Engerau). → 23 Dielo z roku 1982 tvarovo korešponduje s maľbami na Rovniankovej a Osuského ulici. Hliníkový mrak vytvorený z prelínajúcich sa oblúkov je osadený do vysokého betónového podstavca. Realizácia tohto diela taktiež nebola bezproblémová. Pri kolaudácii jeden z členov komisie presadil, aby autorovi nebol vyplatený honorár. Pôvodne plánované vymaľovanie vrchnej kovovej časti plastiky sa už tiež neuskutočnilo. • Juraj Mihalík je aj autorom dvoch interiérových reliéfov na tému peňažníctva na Holíčskej ulici, v budove bývalej sporiteľne. Tieto diela pradvepodobne už neexistujú. V roku 1981 spolu s Michalom Studeným vytvoril plechový reliéf, ktorý sa nachádzal na bočnej fasáde domu na Rovniankovej (nad predajňou Papier – hračky – drogéria). → 40 Monumentálny farebný reliéf (podobnú farebnosť mala mať aj plastika Mrak), pozostávajúci z plechových kvádrov, ktoré vytvárali dúhu medzi oblakmi, demontovali pri zatepľovaní domu v roku 2013. Dielo sa aj napriek snahám nepodarilo osadiť znova na fasádu, pretože jeho technický stav ohrozoval

UMELECKÉ DIEL A

JURAJ MIHALÍK

11/9/14 9:27 PM


DETSKÉ IHRISKÁ Súčasťou projektu výstavby sídliska bolo riešenie plôch detských ihrísk. Tie väčšinou projektovali architekti a v každej časti sídliska bolo na začiatku 80. rokov množstvo originálne spracovaných detských ihrísk. Rôzne hojdačky, dômyselné systémy preliezačiek, reťazových rebríkov a bubnov na behanie sa nachádzali vo viacerých vnútroblokoch. • Zaujímavé, avšak už iba na fotografiách zachytené ihrisko sa nachádzalo vnútri štvorposchodového obytného domu v tvare U na dnešnej Romanovej ulici. Bol tu postavený zaujímavý útvar z drevenej konštrukcie spojenej obalenými oceľovými lanami z jednej strany na druhú, takže sieť vytvárala akýsi hyperbolický paraboloid, po ktorom mohli deti loziť. Vedľa bolo zaujímavé kovové dvojkyvadlové zariadenie a pyramída z nahromadených drevených hranolov. • Ďalšie, dnes už Ihrisko na Bradáčovej, začiatok 80. rokov. 20 stor., foto: Ľubo Stacho

Preliezky na ihrisku v "účku" na dnešnej Romanovej, začiatok 80. rokov. 20 stor., foto: Ľubo Stacho

nefunkčné ihrisko, z ktorého sa však veľká časť konštrukcie zachovala, je v „jame“ na Bradáčovej. Postavené bolo v roku 1981 podľa projektu architektov Evy Grébertovej a Jozefa Slíža. Tu boli konštrukciou navzájom pospájané preliezačky a hojdačky doplnené aj o mostík s brvnami na reťaziach a bubny, na ktorých sa dalo behať. Išlo o experimentálne detské ihrisko pre staršie deti. • Zaujímavými objektami vyskytujúcimi sa na viacerých ihriskách sú žlté alebo červené plastepoxidové šmykľavky, vytvorené podľa návrhu sochára Alexandra Bilkoviča a architekta Karola Ružeka. Objekty Lanovky vo vnútrobloku na Vyšehradskej

PTZ_vnutro.indd 116

11/9/14 9:29 PM


Šmykľavka na Topoľčianskej

plnia funkciu šmykľaviek a zároveň sú zaujímavým sochárskym dielom. Kompozícia troch žltých šmykľaviek stojí na trávnatej ploche na Hrobákovej ulici. Ďalšie sú na Topoľčianskej a Ľubovnianskej ulici. Na dvore materskej škôlky na Rovniankovej ulici a vo dvore ZUŠ na Topoľčianskej ulici stoja zaujímavé žlté plastové objekty od tých istých autorov, pripomínajúce vesmírnu loď. Sú to vlastne kolotoče, ktoré majú vo vrchnej časti otvory – krátery, kam sa dá posadiť. • Na niektorých ihriskách materských škôlok a jaslí boli osadené oblúkové preliezačky, ktoré mali viacero ventilov a v letných mesiacoch rozprašovali vodu napustenú dovnútra. Pred niekoľkými rokmi tieto dômyselné zariadenia ešte fungovali. • V južnej časti Lúk, v poslednom obrovskom vnútrobloku na Vyšehradskej ulici sa nachádza

ďalšie torzo pôvodného ihriska. Tu je zachovaný „amfiteátrik“ s výtvarne zaujímavými časťami glazovaných reliéfov tvoriacich kulisu za malým javiskom. • V 90. rokoch, keď odrástla prvá generácia petržalských detí, začali tieto ihriská chátrať a väčšina bola kompletne rozobratá. Takmer desaťročie bola Petržalka prakticky bez akýchkoľvek udržiavaných ihrísk. Začiatkom 21. storočia, s prudkým nárastom detí sa ihriská postupne začali rekonštruovať a budovať nanovo. Dnes je v Petržalke ohromné množstvo ohradených detských ihrísk s kvalitným, avšak prefabrikovaným zariadením. Popri nich sú tu basketbalové ihriská, futbalové plochy, exteriérové pingpongové stoly. atď.

DETSKÉ IHRISKÁ

Plastepoxidový kolotoč na Topoľčianskej

Ihrisko v „účku” na dnešnej Romanovej, foto: Ľubo Stacho

117

Kolotoč vo vnútrobloku na Beňadickej

PTZ_vnutro.indd 117

11/9/14 9:29 PM


Terasa na Mlynarovičovej

7

19

Starohájska piváreň s detským ihriskom

Pohostinstvo Meteor

8

Pohostinstvo Jupiter

118

11

Mäso – údeniny na Mlynarovičovej

PTZ_vnutro.indd 118

11/9/14 9:29 PM


Z pôvodných štyroch trhovísk, budovaných ako občianska vybavenosť sídliska, v Petržalke funguje v plnom režime iba trhovisko na Mlynarovičovej ulici. Tu sa dá počas sezóny kúpiť čerstvé ovocie, zelenina a kvety. Celoročne tu fungujú stánky s lacným čínskym textilom. Trhovisko susedí s pohostinským zariadením a pekárňou Kvások s vlastnou predajňou potravín.

HÁJE

TRHOVISKO MLYNAROVIČOVA → 5

MLYNAROVIČOVA – TERASY Parter terasového domu na Mlynarovičovej ulici, hneď vedľa trhoviska, „okupujú“ rôzne predajne a služby. Zaujímavou prevádzkou je predajňa Mäso – údeniny v poslednom dvanásťposchodovom dome pri Chorvátskom kanáli. → 7 Na oknách sa dodnes zachovali piktogramy s „mäsiarskou“ tematikou. Okrem veľkého výberu mäsa a voňavých údenín tu môžete obdivovať červeno-biele pásy hliníkového podhľadu a zachované zariadenie pôvodného interiéru – stropné lampy, záclony, podlahu, alebo klasické bufetové stoly.

STAROHÁJSKA PIVÁREŇ → 19 Príjemným miestom na letné posedenie pri orosenom pohári je terasa Starohájskej pivárne, ktorá sa nachádza priamo pri detskom ihrisku na Haanovej ulici. To ocenia rodičia s deťmi, ale najmä kočíkujúci oteckovia.

PTZ_vnutro.indd 119

119

Pozdĺž koridoru, určeného už vyše 30 rokov pre nosný dopravný systém spojenia s mestom, postavili dvanásťposchodové terasové domy. Zástavba (hustota a výška domov) sa smerom ku koridoru, ktorý mala pôvodne vytvárať trasa metra (dnes sa hovorí o pozemnej električke), koncentruje a terasy týchto domov sa mali napojiť na „bulvár“ vytvorený pozdĺž trate. Štandard domov aj veľkosť vnútroblokových priestorov sa smerom od tohto koridoru zvyšujú a doskové terasové dvanásťposchodové domy teda mali slúžiť ako „izolácia“ od frekventovanej severojužnej komunikačnej osi. • V línii týchto terasových domov vybudovali pohostinské zariadenia s názvami ako: Urán, Kométa, Jupiter, Meteor, Neptún atď. Väčšinu týchto zariadení „4. cenovej skupiny“ neskôr prestavali a zmodernizovali. Nájdu sa však stále také, ktoré za celý čas ostali prakticky nezmenené. Jedným z nich je pohostinstvo Jupiter na Gessayovej ulici. → 8 Nie veľmi vábny interiér však treba určite navštíviť a všimnúť si drobné nuansy nánosov z minulosti. V letných mesiacoch možno posedieť aj na terase. Omnoho kultivovanejšie a zachovalejšie je pohostinstvo Meteor na Rovniankovej ulici. → 11 Svojskú atmosféru vytvárajú pravidelní zákazníci a vyhradený stôl aj s priestorom na odkladanie rybárskych stoličiek tu majú dokonca aj rybári.

SLUŽBY

PETRŽALSKÁ OBEŽNÁ DRÁHA

11/9/14 9:30 PM


Hájovňa Zrkadlový háj → Malý a Veľký Draždiak → Posledné torzo pôvodného Chorvátskeho ramena → Stena pre protitankový kanón → Kostol sv. Trojice → Bunker na Beňadickej → Ihrisko s amfiteátrom → Plastika Zamyslená → Socha Jar → Depo metra → Umelý kopec

PTZ_vnutro.indd 122

11/9/14 9:30 PM


LÚKY

PTZ_vnutro.indd 123

11/9/14 9:30 PM


20

Kostol Sedembolestnej Panny Márie

52

Súsošie Pieseň mladosti od Jána Hučka

63

69

70

71

128

Orientačné reliéfy

PTZ_vnutro.indd 128

11/9/14 9:30 PM


Rímsko-katolícky kostol na Betliarskej ulici s kruhovým pôdorysom a s centrálnou vežou vystupujúcou v tvare špirály postavili v roku 2001 podľa návrhu architekta Klementa Trizuljaka. Areál fary zahŕňa aj ihrisko na loptové hry.

LÚKY

KOSTOL SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE → 20

SPADNUTÁ FASÁDA

UMELECKÉ DIEL A

PAMIATK Y A HISTORICKÉ STAVBY

Počas výstavby 12-podlažného terasového domu na Lúkach VI sa 23. októbra 1981 odohrala nešťastná udalosť, pri ktorej našťastie nikto nezahynul, ale materiálne škody boli značné. Do strednej časti domu, ktorý sa skladá z troch 12-poschodových objektov, na dnešnej Topoľčianskej ulici, narazilo rameno žeriavu. Celá fasáda domu sa takmer zosypala. Našťastie však konštrukcia domu náraz ustála, zopár spodných panelov povypadávalo, ale takmer všetky ostatné boli popraskané a nepoužiteľné. Išlo o zadnú stranu fasády, kde mali byť neskôr namontované samonosné balkóny. Našťastie tam vtedy ešte neboli, inak by tragédia pravdepodobne prerástla do väčších rozmerov. Takto bolo treba kompletne vymeniť panely a poškodenú konštrukciu dať do pôvodného stavu.

↓ SÚSOŠIE PIESEŇ MLADOSTI → 52 Pred predajňou potravín na Kutlíkovej ulici, oproti Technopolu, stojí na betónovom podstavci kamenné súsošie, ktoré zobrazuje dve ženy. Obidve sedia na lavičke, jedna vyzerá, akoby volala do diaľky s rukami pri ústach, a druhá sa tým istým smerom pozerá. Autorom súsošia z roku 1986 je Ján V. Hučko.

ORIENTAČNÉ RELIÉFY

129

Na niektorých domoch v oblasti medzi Technopolom a Veľkým Draždiakom (Topoľčianska, Tematínska, Starhradská) boli umiestnené hlinené reliéfy so zvieracími motívmi. Išlo pravdepodobne o prvky, ktoré mali slúžiť na orientáciu, predovšetkým deťom, ktoré podľa obrázku vedeli identifikovať svoj dom. Autorom týchto reliéfov datovaných do roku 1985 je Ján V. Hučko, ktorý v Petržalke vytvoril viacero sôch. Dodnes sa zachovali štyri reliéfy – rak → 63, vážka → 69, motýľ → 70 a ryba → 71. Je chvályhodné, že nedávno pri zatepľovaní dvoch bytoviek tieto diela zachovali.

PTZ_vnutro.indd 129

11/9/14 9:30 PM


malé architektúry (objektov) na sídlisku, ktoré sú výborným príkladom práce s betónom. Sapara a Vančo sú tvorcami univerzálnej vlnovky z petržalských domov, ktorú odlievali špeciálne pre tieto bytovky. Unikátny koncept univerzálnosti a funkčnosti v zmysle bauhausovskej tradície tu bol dokonale zhmotnený. • Samozrejme nemenej zaujímavé, dokonca raritné, boli monumentálne maľby na panelákoch od rôznych autorov. Dodnes sa dochovala len jediná maľba od Jozefa Porubčina – Mier. Boli to diela s klasickým modernistickým tvaroslovím, dokonale použitým, nakomponovaným a s užitkovo-univerzálnym mienením. Použitá silikátová farba mala zároveň dobré tepelno-izolačné vlastnosti. Väčšina týchto malieb však skončila nemilosrdne pod polystyrénom a nahradili ich maľby nové. • Od roku 2000 sa v petržalskej časti Dvory začali objavovať práce, ktoré sú bohužiaľ na neporovnateľne horšej úrovni. Sú to diela z bronzu, ktoré nenesú žiadnu vlastnú hodnotu individuálneho prínosu a ich vizuálny charakter parazituje na akademizme a „socialistických“ tvaroch, takže neponúka žiaden iný význam – stávajú sa tak stredným prúdom, hraničiacim dokonca s gýčom. — Martin Lukáč

132

MONUMENTÁLNE MAĽBY Súčasťou výtvarného doriešenia sídliska Petržalka boli aj veľkorozmerné maľby na siedmych bočných fasádach 12-poschodových terasových domov. Najväčšia koncentrácia týchto malieb bola v centrálnej časti – v okolí Rovniankovej ulice (Fedinova, Markova, Romanova, Osuského, nám. Hraničiarov), jedna sa nachádzala na najjužnejšom terasovom dome na Lúkach a jedna pri Dolnozemskej ceste oproti Ekonomickej univerzite. Tieto maľby mali plniť okrem estetickej funkcie aj funkciu orientačnú. Maľba na Lúkach bola zničená ako prvá, ostatné postupne mizli pod zateplením domov od roku 2005. Dielo od Jána Ilavského na Romanovej ulici zmizlo koncom roku 2012 a posledná zachovaná maľba ostala na dome na Osuského ulici 1, oproti DK Zrkadlový háj. Dielo z roku 1985 od autora Jozefa Porubčina nesie názov "mier" a napriek tomu, že je už takmer 30 rokov vystavené slnečnému žiareniu (keďže je orientované na juh), je vďaka kvalitnému spracovaniu stále v dobrom stave. • V posledných rokoch tieto maľby od etablovaných výtvarníkov nahradili umelecky bezcenné zoskupenia “náhodných” tvarov. Ich výraz aj farebnosť častokrát určujú samotní vlastníci bytov, alebo spolčnosti, ktoré tieto rekonštrukcie realizujú. Týmto výtvarným dotvoreniam fasád býva vyčítaná absencia koncepcie, ktorá by definovala systém a pomohla tak napríklad aj v diferenciácii jednotlivých častí sídliska, blokov a tak aj v jednoduchšej orientácii. Ak by sa v budúcnosti vypracoval efektívny systém na riešenie tejto problematiky, bola by to zaujímavá príležitosť radikálne zmeniť tvár sídliska, ale aj ponúknuť tieto obrovské „maliarske plátna” umelcom na ich jedinečné stvárnenie.

PTZ_vnutro.indd 132

11/9/14 9:31 PM


24

Ivan Vychlopen, Tupolevova, odstránené 2005

27

77

Jozef Porubčin, Osuského

11

Ján Ilavský, Osuského, zničená 2012

Ivan Schurmann, Pocta VOSR, Nám. hraničarov, zničená 2005

79

Peter Günther, Bulíkova, zničené 2012

UMENIE VO VEREJNOM PRIESTORE

78

Ivan Vychlopen, Fedinova, zničené 2005

133

Monumentálne maľby pred a po zateplení

PTZ_vnutro.indd 133

11/9/14 9:31 PM


KULTÚRNE ZARIADENIA V PETRŽALKE Prvé roky života sídliska sprevádzali mnohé problémy. Kým prvé domy boli dané do užívania už koncom 70. rokov, mnohé stavby občianskej vybavenosti neboli vôbec dobudované a noví obyvatelia sa ocitli takpovediac priamo na stavenisku. O vybavenosti kultúrno-spoločenskými zariadeniami ani nehovoriac. Vzhľadom na predpokladaný počet obyvateľov až takmer 150-tisíc, sa v projekte počítalo s vybudovaním až dvanástich kultúrno-osvetových zariadení v pôsobnosti ObKaSS (Obvodné kultúrne a spoločenské strediská), z toho sedem stánkov kultúry s kapacitou 350 až 1300 miest mali postaviť v rokoch 1979 až 1983. Do roku1981 tu fungovali iba malé miestne kluby (Dom osvety v Ovsišti a štyri malé miestne kluby, ktoré boli situované v spodných podlažiach panelákov na Hrobákovej a na Ambroseho ulici), neskôr od roku 1981 aj Klub Mládeže na Gessayovej 10 (neskôr M klub), ale kultúrny dom s väčšou kapacitou a ponukou širokého spektra kultúrnych podujatí tu dlhé roky absentoval. Od roku 1986 hral významnú kultúrno-spoločenskú úlohu D – Klub mladej rodiny na dnešnej Vavilovovej 22 – 24 (str. 65). Bol to prvý klub svojho druhu nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku. Jeho vznik a orientácia na mladú rodinu súviseli s faktom, že Petržalka sa v tom čase nachádzala na prvom mieste v rebríčku rozvodovosti. Koncert v D – Klube mladej rodiny

29

DK Ovsište

140

DK OVSIŠTE → 29 Prvý kultúrny dom v Petržalke otvorili v decembri 1985 na dnešnom Ovsištskom námestí. Sála pre 350 divákov je súčasťou polyfunkčnej budovy (tzv. Centrum Ovsište – str. 85) a v minulosti ponúkala priestor na divadelné, filmové a tanečné predstavenia, konferencie, výstavy či diskotéky. Dnes sa však už sála využíva iba zriedkavo, na príležitostné predstavenia, schôdze, výchovné koncerty, alebo besiedky.

PTZ_vnutro.indd 140

11/9/14 9:31 PM


KULTÚRNE ZARIADENIA PETRŽALKY

29

DK Lúky

Dom kultúry Lúky stojí na južnom konci Petržalky, v obvodovom stredisku známom ako „Braník“. Ten zahŕňal dom služieb s potravinami, reštauráciou a pohostinstvom a priľahlé trhovisko. Budovu stavali už od druhej polovice 80. rokov, ale dokončili a oficiálne ju otvorili až v roku 1990, už pod hlavičkou novovzniknutého KZP (Kultúrne zariadenia Petržalky). Budova kultúrneho domu pozostáva z hlavnej kinosály, menšej sály na koncerty a tancovačky, výtvarného ateliéru, z miestností na klubovú činnosť a krúžky. Zaujímavosťou je, že sa v nej nachádza aj telocvičňa • Dramaturgia DK Lúky sa od začiatku orientovala hlavne na mladého diváka a aj zásluhou riaditeľa uvádzal DK Lúky koncerty rozličných žánrov – od metalu, punku, až po blues a jazz. Zjednotenie rozdielnych názorových skupín pod jednu strechu však nezriedka vyúsťovalo do konfliktov, hlavne v bujarých 90. rokoch. Na druhej strane bolo ale prostredie DK Lúky významným podhubím nielen bratislavskej, ale aj slovenskej alternatívnej scény. Priestor tu dostali dnes už legendárne kapely ako Zóna A, Desmod, Hasiaci prístroj, Hex, Made-2-mate, Polemic, Horkýže Slýže, Slobodná Európa, Sitňan, Collegium Musicum, Le Payaco, Fermata, Hvozd a iné. Niektoré významné kapely tu mali a dodnes majú svoje skúšobne. V pravidelnom cykle „Podzemie slovenského rapu“ sa tu predstavili mnohé hip-hopové zoskupenia (Názov stavby, Lúza, Rytmus, Nová doba, Druhá strana, Raprodukt, Haitkovič, 5Cela5) a dodnes má tento kultúrny dom zvučné meno, čo sa týka počiatkov hip-hopu na Slovensku. • Od roku 1993 sa tu pravidelne koná festival Livin‘ Blues, na ktorom vystupujú bluesové kapely z celého sveta, vznikol tu festival

PTZ_vnutro.indd 141

141

KULTOVÝ „KULTURÁK“ NA LÚKACH → 29

11/9/14 9:32 PM


Hrádza → Pečniansky les → Bunkre → Veľký zemník → Jarovská bažantnica → Gerulata → Múzeum moderného umenia Danubiana → Rozhľadňa Königswarte → Monument Berg → Kittsee

PTZ_vnutro.indd 148

11/9/14 9:33 PM


OKOLIE

PTZ_vnutro.indd 149

11/9/14 9:33 PM


SYSTÉM OPEVNENIA Po nástupe Hitlera k moci roku 1933 sa Rakúsko (ktoré bolo k Nemeckej ríši pripojené 13. marca 1938 – tzv. Anšlus) aj horthyovské Maďarsko stávalo pre Československú republiku stále väčšiou hrozbou. Československá vláda (aj napriek tomu, že sa v roku 1919 zaviazala, že nebude stavať žiadne opevnenia na pravom brehu Dunaja) sa rozhodla pozdĺž hraníc s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom vybudovať líniu ľahkých a ťažkých opevnení, ktoré mali tvoriť tisíce objektov. • V rokoch 1933 – 36 postavili na bratislavskom predmostí (v Petržalke) deväť pevností (pechotných zrubov). Tieto opevnenia boli prvými stálymi fortifikáciami v celom Československu. Na Slovensku sa do roku 1938, keď bola podpísaná Mníchovská dohoda a časť pohraničných oblastí vrátane Petržalky pripadla Nemecku, stihli vybudovať pevnosti popri rieke Morave, pri Komárne a v Petržalke. • Petržalské opevnenie dosiahlo ako jediný ucelený úsek československého pohraničného opevnenia vysoký stupeň dokončenosti a bojaschopnosti. V línii, ktorá sa začína pri Moste Lafranconi, pokračuje pozdĺž hraníc s Rakúskom, prechádza sídliskom Petržalka popri Chorvátskom ramene a končí sa pri Dunaji oproti Slovnaftu, sa zachovalo z pôvodných 25 až 16 ťažkých objektov, niekoľko káblových komôr a stien so strieľňami pre protitankové kanóny. Všetky tieto stavby stihla postaviť od roku 1934 až do jesene 1938 bratislavská firma Ing. Rudolf Frič a kvalitu ich stavieb si prišiel osobne pozrieť Adolf Hitler, ktorý sa vraj v Berlíne zmieňoval o výnimočnej a nebezpečnej obrannej sile opevnenia. Kto vie, koľko krvi by muselo pretiecť pri dobýjaní pevnosti, keby sa situácia po Mníchovskej dohode vyvinula inak. • Dodnes sa zachovali aj tri veliteľské bunkre, niekoľko protitankových priekop aj kuriózna maketa tanku, ktorá pravdepodobne slúžila na cvičné účely. → 41 Niekoľko menších objektov bolo zdemolovaných pri výstavbe sídliska, niektoré veľké objekty stále existujú pod povrchom zeme. Stropy dvoch káblových Pechotný zrub BS-8

158

24

PTZ_vnutro.indd 158

11/9/14 9:34 PM


komôr sa dodnes dajú nájsť priamo medzi panelákmi (pri Jantárovej ceste oproti TPD → 38 a pred posledným domom na Starhradskej ulici → 40). Pri Jantárovej ceste na lúke pri poliklinike vytŕča z trávy stena strieľne na protitankový kanón. Ten však vybudovala nemecká armáda až v roku 1944 ako súčasť tzv. Juhovýchodného valu (Südostwall), ktorý mal chrániť východnú hranicu Nemeckej ríše. Ďalšou zaujímavosťou je objekt B-S IV, ktorý bol jediným postaveným objektom 1. stupňa odolnosti v celom československom opevnení. Bol vyzbrojený dvoma dvojčatami ťažkých guľometov a dvomi ľahkými guľometmi. Jeho súčasťou bol protitankový kanón, ktorý mal kontrolovať cestu a železnicu do Kittsee a železnicu v smere na Rusovce. Tento objekt sa nachádzal pri nadjazde vedľa nákupného strediska Danubia. • V roku 2008 vďaka iniciatíve fotoreportéra Miroslava Košírera, ktorý na jednotlivé „zabudnuté“ objekty upozorňoval prostredníctvom médií, mesto zrekonštruovalo vojnový cintorín pri Kopčianskej ceste a susediaci bunker

PTZ_vnutro.indd 159

SYSTÉM OPEVNENIA

Maketa tanku pri objekte BS-7 slúžila na zmätenie nepriateľa, alebo na cvičné účely

Mapa všetkých objektov opevnenia, zdroj: Vondrovský

159

41

BS-8 → 24 začali zveľaďovať nadšenci na čele s Košírerom svojpomocne. Dnes je bunker takmer v pôvodnom stave a exponáty v múzeu vnútri neustále pribúdajú. Združenie usporadúva rôzne výročné akcie, na ktorých sa zúčastňujú nadšenci a kluby vojenskej histórie z celého Slovenska aj Čiech, ale aj široká verejnosť. V bunkri sa dá dokonca aj prespať. • Táto iniciatíva aktivizovala ďalších mladých ľudí (väčšinou Petržalčanov), ktorí momentálne „prevádzkujú“ bunker BS-4 a pod názvom Múzeum petržalského opevnenia ho sprístupňujú verejnosti. → 42 Táto skupina vyčistila aj ďalšie tri bunkre v Pečnianskom lese. Ďalšia partia sa pustila do obnovy objektu BS-6 na „ostrovčeku“ diaľničného nadjazdu na konci Bratskej ulice. → 43 • Vďaka zanieteným dobrovoľníkom majú títo „kamenní svedkovia“ po dlhých rokoch príležitosť vyrozprávať príbehy našej nie až tak dávnej histórie a hravou formou tak poučiť hlavne mladšie generácie.

11/9/14 9:34 PM


Lužné lesy

29

Rozhľadňa Königswarte

29

Pohľad z rozhľadne na Petržalku

164

30

Čokoládovňa Hauswirth v Kittsee

PTZ_vnutro.indd 164

11/9/14 9:34 PM


OKOLIE

sa na ploche vyše 165 km2 od Bratislavy až po Štúrovo. Je to územie pokryté hodnotnými porastmi vŕbovo-topoľových a dubovo-brestovo-jaseňových lužných lesov s výskytom mnohých starých stromov jedinečnej ekologickej hodnoty. Bútľavé stromy a popadané kmene poskytujú prístrešie viacerým druhom netopierov, vtákom a hmyzu. Žije tu viacero druhov motýľov, vážok a chrobákov. Z vtákov tu hniezdia sýkorky, škorce, ďatle (aj najväčší európsky ďateľ – tesár čierny). Z cicavcov lesy obývajú jelene, srnce, diviaky, jazvece, líšky, aj náš najväčší hlodavec bobor vodný. Medzi ďalšie lokálne významné chránené územia s jedinečnou faunou a flórou patria les Hrabiny a Jarovská bažantnica. V chránenom areáli lužného lesa Hrabiny → 25 sa vyskytuje najväčšia známa populácia kriticky ohrozeného a vzácneho rastlinného druhu kozinca drsného na Slovensku. Každú jar les zaplavujú snežienky, ktorých zber je však v chránenej oblasti zakázaný. • Tieto územia, ktoré sú akýmisi pľúcami a vzduchovým filtrom Bratislavy, sú aj dôležitým zdrojom kvalitnej pitnej vody. Jedinečné prírodné prostredie, ktoré vytvárajú, si treba patrične vážiť, ochraňovať a obdivovať. Dôkazom, že to často nebýva samozrejmosť, je fakt, že pretrvávajú snahy o výstavbu v Pečnianskom lese, dokonca v nedávnej dobe rezonovala kauza vybudovania betonárne na okraji Sovieho lesa.

KITTSEE → 29 Rakúska obec Kittsee (slov. Kopčany) sa nachádza v bezprostrednom susedstve Petržalky. S ňou je spojená cestou, ktorá je pokračovaním Kopčianskej ulice a slúži ako cyklistická cesta. Autám je sem vstup zakázaný. V obci sa nachádza viacero historických pamiatok: zámok Neues Schloss (nový zámok), ktorý postavili v roku 1668, alebo pohanská vežu Heidenturm, ktorá tu ostala zo stredovekého kostola. Za návštevu určite stojí aj miestna čokoládovňa Hauswirth s tradíciou výroby čokolády už od roku 1949, svojimi výrobkami známa aj za hranicami Rakúska. V podnikovej predajni je možná ochutnávka výrobkov a v továrni sa dá absolvovať komentovaná prehliadka.

Pri obci Berg, na najvýchodnejšom vrchu Rakúska s výškou 344 m, ktorý tvorí už súčasť pohoria Karpaty (a s naprotistojacim pohorím Devínskych Karpát spolu tvoria tzv. Devínsku bránu), sa týči takmer 20 m vysoká drevená stavba rozhľadne. Kopec aj v minulosti slúžil ako dokonalá pozorovateľňa pre mocnárov na svoje aj cudzie vojská, ktoré sa zoraďovali v pohraničných oblastiach Rakúska. Údajne ho využil aj Napoleón pri svojich ťaženiach týmto územím. Rozhľadňa umožňuje pohľad na všetky svetové strany – Alpy na jednej strane a celá Bratislava, od Devína až po Rusovce na druhej. Na rozhľadňu sa dá dostať pešo (cca 30 min) od parkoviska zo strany obce Berg (cesta je vhodná

PTZ_vnutro.indd 165

165

ROZHĽADŇA KÖNIGSWARTE (PRI OBCI BERG) → 30

11/9/14 9:35 PM


Týmto ľuďom a inštitúciám patrí vďaka: Kamil Beladič (GIB), Kamil Gábrik (GIB), Soňa Kyselová (MČ Petržalka), Viera Obuchová (MÚOP, Bratislava), Milan „beusák” Jesík, Natália-Murat Oravcová, Jozef Porubčin, rodina Gumbírova, Juraj Sapara, Ivan Venkov, Ľubo Stacho, Brigita Halászová, Juraj Mihalík, Peter Martinko, Roman Delikát, Jarmila Boboková, Ľuboš Kačírek, Roman Popelár, Matúš Kaža a Adríán Pullmann (DK Lúky), Júlia Takátsová (VK Dunajčík), Vladimír Havrilla, Jozef Ozábal, Milan Pavlovič, Anton Šmotlák, Martin Lukáč, Jozef Jankovič, Mária Valachová (KZP), riaditeľstvu ZŠ Gessayova a MČ Petržalka.

Vyšlo s finančnou podporou grantu Ars Bratislavensis a s podporou MČ Petržalka

PETRŽALKA – PREKVAPIVÝ SPRIEVODCA MESTSKOU ČASŤOU Prvé vydanie Vydavateľstvo Premedia, Bratislava 2014, info@premedia.sk Texty, fotografie (ak nie je uvedené inak) Martin Kleibl Grafický dizajn a zalomenie, mapy Martin Mistrík (www.zelenaluka.sk) Použité fonty Preto Sans a Dezen Pro © Ján Filípek Jazyková redakcia Martin Grbjar Tlač Ultra Print, Bratislava Fotografie zo súkromných zbierok a zo zbierok Slovenskej národnej galérie (SNG), Múzea mesta Bratislavy (MMB), Generálneho investora Bratislavy (GIB) a Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) Pohľadnice zo zbierok Júliusa Cmoreja, Brigity Halászovej a OZ Bratislavské rožky Copyright © Martin Kleibl, 2014 (www.konduktor.sk) ISBN 978-80-8159-159-4

PTZ_vnutro.indd 168

11/10/14 9:22 AM

PETRŽALKA – prekvapivý sprievodca mestskou časťou  

Ukážka z knihy. Názov: Petržalka – prekvapivý sprievodca mestskou časťou Autor: Martin Kleibl Vydavateľ: Premedia Rozmer: 16 x 20 cm Počet s...

PETRŽALKA – prekvapivý sprievodca mestskou časťou  

Ukážka z knihy. Názov: Petržalka – prekvapivý sprievodca mestskou časťou Autor: Martin Kleibl Vydavateľ: Premedia Rozmer: 16 x 20 cm Počet s...

Advertisement