Dom odborov Istropolis + Architektúra + Projekt + Portfólio + Diplomová práca + Mária Trnková

+ Kultúrno-duchovné centrum s ústredným sakrálnym priestorom, Trnavské mýto + Mária Trnková Diplomová práca 2018/2019 +

Mária Trnková Kultúrno - duchovné centrum s ústredným sakrálnym priestorom, Trnavské Mýto, Bratislava, Slovensko

Diplomová práca Slovenská technická univerzita v Bratislave Fakulta architektúry: dekanát Vedúci záverečnej práce: Ing. arch. Martin Kusý 2018 / 2019

Diplomová práca navrhuje Kultúrno-duchovné centrum na Trnavskom mýte, ktoré je umiestnené v budove Domu odborov Istropolis. Zároveň rieši okolité urbanistické územie vyčlenené ulicami Vajnorská, Šancová, Trnavské Mýto a Škultétyho, ktorého zásadným nedostatkom je izolovanosť jednotlivých celkov a absencia kvalitného verejného priestranstva.

Trnavské Mýto, ktoré postupnou decentralizáciou významu historického centra mesta a ako dopravná a spoločenská križovatka získava na dôležitosti, momentálne predovšetkým slúži ako spotrebiteľské centrum mesta, no navrhované riešenie ponúka možnosť rozmanitejšieho vyžitia obyvateľov. Centrálny sakrálny priestor - ekumenická kaplnka má ponúknuť miesto pre stíšenie, stret a dialóg. Naň naväzuje pastoračné centrum, spoločenské sály, knižnica, kaviareň a administratívna časť, ktoré slúži komunite, miestnym a návštevníkom.

Súčasťou nového urbánneho bloku sú obytné budovy s mestskou vybavenosťou, podzemné parkoviská, komunikácie, námestia, parky a ihriská s dôrazom na chodcov. V novom kultúrno-duchovnom centre je ponechaná sála pre 1280 ľudí a jej funkcia (kultúrne predstavenia a podujatia) sa nemení. Dom detí a mládeže plní funkciu dielní a workshopov. Ponechaná je aj výšková budova, no slúžiť bude ako hotel alebo iné ubytovacie zariadenie. Objem pôvodnej budovy Domu techniky je redukovaný, môže slúžiť pre umelecké expozície, ale aj administratívu či bývanie s mestským parterom.

Projekt nie je finálnym riešením situácie Istropolisu a jeho okolia, ale je jednou z možností ako citlivými zásahmi a alteráciou programu pristupovať ku stavbám 20. storočia z obdobia nedemokratických režimov, ktorých architektonická a kultúrna hodnota je nesporná, avšak ich pôvodné využitie už neplní svoju úlohu a ich pamiatková ochrana je nedostatočná. Istropolis je typickou budovou architektúry moderny zo 60. rokov, symbol doby, vrstva v štruktúre mesta, ktorá by mala ostať zachovaná.

Mária Trnková Cultural and Spiritual Center with Central Sacral Space, Trnavské Mýto, Bratislava, Slovakia

Master Thesis Slovak university of Technology, Bratislava Faculty of architecture: dean’s office Supervisor: Ing. arch. Martin Kusý 2018 / 2019

The diploma thesis proposes a Cultural and Spiritual Center at Trnavské Mýto and places the intervention in the building of the former House of Trade Unions - Istropolis. It elaborates on the surrounding urban area that is defined by the streets Vajnorská, Šancová, Trnavské Mýto and Škultétyho, whose main drawback is the isolation of its units and the absence of a good-quality public space.

Traffic and social intersection joint Trnavské Mýto, which is becoming more and more important with the gradual decentralization of the significance of the historical city center, is currently primarily serving as a consumption center of the city, but the project proposes more diverse range of activities for inhabitants. Central sacred space - the ecumenical chapel is to offer a place for silence, encounter and dialogue. Pastoral center, meeting rooms, library, café and administrative section serve for the community, neighbourhood and visitors.

Part of the new urban block are residential buildings with urban amenities, underground parking, communications, squares, parks and playgrounds with an emphasis on pedestrians. The new project preserves a hall for 1280 people and its function remains unchanged. The Children’s House functions as a workshop space for youth. High-rise building will serve as a hotel or other accommodation facility.

The volume of the original building of the House of Technology is reduced and it can be used for art exhibitions, but also for administration or housing with ground floor amenities.

The project is not the final solution to current situation of Istropolis and its surroundings, but it is one of possible ways how to address the 20th century buildings built in a period of undemocratic regimes whose architectural and cultural value is undeniable, but their original purpose no longer fulfills its role and their conservation is inadequate. Istropolis is a typical building of modern architecture from the 1960s, a symbol of time, a layer in the structure of the city that should be preserved through sensitive intervention and programme alteration.

Abstrakt v slovenskom a anglickom jazyku

Úvod

Budova a celý areál Istropolisu majú svojou polohou, rozsiahlym pozemkom a architektonickým riešením veľkú hodnotu a potenciál. Dobrá revitalizácia Istropolisu môže do mestskej štruktúry vniesť kvalitný a plnohodnotný sociálny a kultúrny priestor pre obyvateľov nielen tejto časti mesta, ale aj návšetvníkov a turistov.

Dnes Istropolis vlastní dvojica súkromných developerov (Immocap Group a YIT Slovakia), ktorí ho nadobudli spolu s areálom s pozemkami s rozlohou 3,7 hektára kúpou od Jednotného majetkového fondu. Uviedli, že ich zámerom je revitalizácia a skvalitnenie celého Trnavského Mýta. Kultúrna obec vyjadruje svoje znepokojenie a dúfa, že Istropolis nedopadne podobne ako budova Parku Kultúry a Oddychu. Starosta mestskej časti Rudolf Kusý sa vyjadril, že nedovolí Istropolis zbúrať. Považujem za dôležité poskytnúť možnosti a štúdie, ktoré sa snažia zachovať Istropolis. Táto diplomová práca je jedným z možných spôsobov prístupu.

Navrhované funkčné riešenie má ambíciu vytvoriť verejný priestor, ktorý nie je založený na konzume a spotrebe. Projekt rieši urbanistické územie, budovu a areál Istropolisu a neskôr sa obšírnejšie venuje centrálnemu sakrálnemu priestoru. Ponúka priestor pre stíšenie, meditáciu, modlitbu a bohoslužby a zároveň pre kultúrne podujatia. Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je ekumenická kaplnka - spája kresťanské denominácie, predpokladá dialóg a stret a je otvorená všetkým bez rozdielu vierovyznania. Cieľom je nájsť spôsob ako fungovať spolu napriek rôzným náboženským názorom a pracovať na prekonávaní takých spoločenských problémov ako nacionalizmus, xenofóbia, prozelytizmus či sociálne vylúčenie. Pastoračné centrum má byť miestom pre oddych, vzdelávanie, športové a umelecké aktivity, či charitu. Širšie vzťahy

Trnavské mýto je dôležitý dopravný uzol a križovatka v Bratislave v mestskej časti Nové Mesto. Je to križovatka ulíc Šancová, Vajnorská, Trnavská cesta a Krížna.

Kedysi sa tu nachádzalo centrálne trhovisko, ktoré bolo v 60. rokoch 20. storočia v dôsledku plánovanej výstavby presunuté na Miletičovu ulicu. Dnes sa na jeho mieste nachádza Dom odborov Istropolis. Oproti nemu je budova novej tržnice od architekta Matúšika. Cez Trnavské mýto prechádza električková trať na Vajnorskú, Miletičovu a Krížnu ulicu a trolejbusová trať z Miletičovej na Šancovú ulicu. V bezprostrednej blízkosti Istropolisu sa nachádza železničná stanica Filiálka, ktorá je predmetom štúdie realizovateľnosti železničného uzla Bratislava.

Urbánna situácia na Trnavskom mýte je dnes v zlom stave. Veľkým problémom je križovatka, ktorá toto územie rozdeľuje a narúša plynulý prechod chodcov a cyklistov. Lokalita je kvôli automobilovej a električkovej doprave hlučná a nebezpečná.

Istropolis

Súťaž na návrh bola vypísaná už v roku 1955, no trvalo 25 rokov, kým sa projekt, s viacerými zmenami nakoniec realizoval. Súťaž vyhrala trojica architektov Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl, ktorí vypracovali návrh na veľký komplex domu techniky, kultúrneho domu a výškovej administratívnej budovy, ktorý sa postupne realizoval a dokončil v roku 1981. Architektonické stvárnenie sa posúvalo od klasicizujúcich kompaktných blokov zo súťažného projektu, cez subtílne solitérové poňatie až po masívnu kompozíciu, ktorá sa prejavila napríklad na pilótovom priečelí hlavného objektu.

Súčasťou areálu mal byť aj park. Pôvodná koncepcia orientovala najdôležitejšie priestory objektu smerom k mestu, vrátane Domu revolučného odborového hnutia. Týmto smerom sa však na ploche pred objektom začala stavať Tržnica a dominantné časti objektu by smerovali do jej zázemia. Smerovanie ústrednej fasády objektu spolu s nástupným priestorom sa preto pozmenilo a orientovalo diagonálne na juhozápad - k Vajnorskej ceste. Základným pôdorysným tvarom je myslený pravouhlý trojuholník so vstupnou preponou, ktorá má pravouhlé pílovité uskočenia, ktoré slúžia ako vstupy pre návštevníkov. Priestory hlavnej sály sú v centre trojuholníka a kino je vo východnom cípe.

Dispozično-architektonické riešenie nadväzuje na už realizovanú etapu komplexu. Objekt Istropolisu je priamo napojený na vertikálu administratívnej budovy a s Domom techniky je spojený funkčne využívaným spojovacím blokom. S Domom detí nie je priamo prepojený. Vstupné priestory a pokladničné zariadenia sa nachádzajú na prízemí orientované k nástupnému priestoru pred budovou. Zo šatňovej haly na prvom poschodí sú hlavné vchody do sály kina pre 520 návštevníkov. Veľká sála a estrádna sála sú prístupné z foyer na druhom poschodí. Hlavným dominantným priestorom je veľká sála pre 1280 návštevníkov, je riešená ako vejárovitý – amfiteatrálny priestor so stúpajúcou podlahou. Variabilné usporiadanie javiskových stolov umožňovalo vertikálne hydraulické zariadenie. Spoločenská sála pre 360 návštevníkov s rovnou podlahou je riešená viacúčelovo, dala sa využiť pre rôzne politické a kultúrno-spoločenské podujatia. Pódium sály je riešený variabilne, dá sa premiestniť a upraviť podľa potreby. Veľká a malá skúšobňa v zázemí sú spoločné pre obe sály.

K dotvoreniu celkového výrazu komplexu slúžila bohatá výtvarná výzdoba (malá architektúra na nástupných plochách objektu - Jozef Vachálek, Oleg Fintora a samotní architekti; symbol vstupného portálu – Alexander Vika; fontána - Pavol Mikšík; lamelový strop kongresovej sály – Jozef Jankovič; farebná vitráž na podeste schodiska – Milan Dobeš; gobelíny na čelnej stene predsália – Ladislav a Kveta Gandlovci; štukoluster vo vstupnom interiéri v Dome detí – Michal Jakabčic; keramické steny na bufetových čelných stenách – Juraj Marth, Eva Trachtová; keramický reliéf v tzv. novinárskom respíriu – Imrich Vanek; reliéfne drevené steny kaviarne – Andrej Rudavský).

Textová časť

Koncept

„Veľkolepé námestia, skvostná architektúra a monumenty boli vzor a podpora totalitného režimu, no paradoxne vzniká aj kvalitná architektúra. Doba bola proste taká. Ktoré budovy z dnešnej doby obstoja aj po čase a aj po odstupe 10 – 20 rokov ich budeme môcť vyhlásiť za kvalitné? Uplynulých 25 rokov je odrazom doby aj individualizmu a konzumu. Snáď nastúpia časy triezvejších riešení a udržateľnejších budov,“

architekt Peter Žalman pre Denník N

Charakter nového návrhu sa snaží ponechať Istropolis ako dominantu Trnavského Mýta, jeho ikonický architektonický výraz, no zároveň ho urobiť prevádzkovateľným, využiteľným a prístupnejším pre súčasnosť. Navrhovaná metóda zásahu do komplexu je prístup, ktorý zachováva hlavné historické črty stavby, no dopĺňa ich novými funkciami a architektonickými prvkami. Tak vzniká hybridný priestor, spájajúci pôvodné a nové. V praxi to znamená konverziu, prestavbu a dostavbu. Tento prístup k historickým budovám, ktoré už nespĺňajú súčasné potreby a ktorých prevádzka nie je vhodná ani udržateľná, má svoj historický precedens - Diokleciánov Palác v Splite, Piranesi a Diokleciánové kúpele(Barokový kostol podľa návrhu Michelangela), Marcellovo divadlo alebo Harminc Hotel Carlton v Bratislave. Vybrané objemy sa ubraním hmoty zmenili na exteriérové, niektoré časti boli odstránené úplne, na niektorých miestach boli pridané vertikálne plošné konštrukcie, iné časti sa konvertovali. Nevyhovujúce pôvodné otvory okien a dvier boli vyplnené. Táto idea je v projekte rozpracovaná v priestoroch kaplnky a pastoračného centra, ale aplikácia spôsobu je predpokladaná pre celý objekt Istropolisu.

Podľa potreby sa ponechávajú pôvodné hmoty, ale zároveň pridávajú nové. Ubraním hmoty vznikli nové exteriérové verejné priestory rôznych atmosfér a funkcií. Urbánny blok sa stáva pestrou a rozmanitou mestskou časťou, aká v oblasti chýba, a Trnavskému Mýtu navracia jeho kultúrny a sociálny centrálny význam.

Urbanizmus

Urbánny blok sa uzatvára pomocou nových pozdĺžnych budov, ktoré ho vymedzujú a oddeľujú od ciest, ale zároveň zachovávajú vizuálny kontakt budovy Istropolisu a Novej Tržnice, ktorá zásadne ovplyvnila proces výstavby a súčasnú podobu budovy a okolia. Projekt počíta s úpravou námestia, vytvorením podzemného parkoviska, prepojením s novou železničnou stanicou Filiálka a úpravou dopravy. Nové urbanistické bloky budú disponovať mestským parterom s občianskou vybavenosťou, bytmi a malometrážnymi bytmi a administratívnymi priestormi. Z pôvodného komplexu Istropolisu ostáva zachovaná výšková budova, ktorá môže slúžiť ako hotel alebo internát, ďalej veľkokapacitná sála pre kultúrne podujatia, Dom detí s priestormi pre workshopy a rôzne voľnočasové aktivity pre deti a širokú verejnosť, Dom techniky s administratívnymi, obchodnými a galeríjnymi priestormi. Zachovaná ostáva aj veľkokapacitná sála pre kultúrne podujatia. Medzi jednotlivými funkčnými celkami komplexu sa nachádzajú verejné priestory ako námestia, parky, športové ihriská, verejný priestor so zelenou pergolou s možnosťou usporiadania susedských trhov a malých kultúrnych podujatí, vnútroblok s komunitnými záhradami, park s fontánou od Pavla Mikšíka a park, ktorý sa nachádza pred diagonálne orientovaným hlavným priečelím budovy Istropolisu.

Konštrukcia komplexu

Pôvodná konštrukcia Istropolisu je riešená ako železobetónová hríbová doska s rastrom 8,7 x 8,7 m. Zvislé nosné konštrukcie sú riešené ako železobetónové stĺpy s priemerom 50 cm, zapustené do azbestocementových rúr. Obvodové stĺpy sú hranaté 40 x 40 cm. Sály s veľkým rozponom sú prestrešené oceľovou konštrukciou, ktorá pozostáva z hlavných väzníkov a sekundárnych väzníc.

Do pôvodnej konštrukcie sa zasahuje dvoma spôsobmi - odoberaním a pridávaním. Pri extrakcii sa časti skeletu (gridu) ponechávajú a zvyšné časti sa vypília. Pri adícii sú všetky novonavrhované konštrukcie z liapor betónu zafarbeného na červeno. Niektoré pôvodné okenné otvory (severovýchodná stena kaplnky a pastoračného centra) sú vyplnené spomínaným spôsobom.

Zelená Pergola - konštrukcia sústavy prekladov vytvára pomyselný objem pôvodnej stavby Istropolisu. V jednom smere sú pridané oceľové lanká, po ktorých sa ťahá popínava zeleň, pod ktorou sa nachádza verejný priestor prepájajúci jednotlivé funkčné celky riešeného mikrourbánneho priestoru navzájom a tiež spája centrálne nástupnénámestie pred Istropolisom s oddychovým parkom v átriu urbánnej sústavy. Podporné stĺpy pergoly sú v pôvodnom rastri konštrukčnej sústavy Istropolisu. Na tento grid nadväzuje aj okolitá zástavba (nový urbanizmus), plán parkov, ciest, námestí a zelene.

Materialita

Exteriérové povrchové materiály sú v snahe zachovať formálnu čistotu a pôvodný výraz fasády Istropolisu, redukované na minimum - kubánsky mramor, červený liapor betón, vertikálne členené sklenené plochy.

Liapor betón zafarbený na červeno je spolu so sklenenými plochami, materiálom nových zásahov a jeho kontrastná farba jasne vymedzuje zásah do pôvodnej štruktúry. V kaplnke zároveň pôsobí teplo a tlmene (evokuje charakter tehly). Človek vchádza do inej atmosféry - meditatívneho sveta. Liapor betón pri navrhovanej hrúbke 50 cm zároveň spĺňa izolačné parametre.

Kubánsky mramor ako súčasť architektonického výrazu budovy Istropolisu a z hľadiska ekológie projekt zachováva. Mramor sa technologicky kvôli rekonštrukcii a obnove fasády (20 cm hrubá minerálna vlna Nobasil) demontuje, pretriedia sa použiteľné kusy, ktorými sa zachované časti fasády spätne obložia. Mramor sa použije aj na trojuholníkové časti podhľadu v exteriéri, ktorý je v súčastnosti riešený ako plechový. Kamenné platne sa nalepia na sendviče, ktoré sa jednotlivo ukotvia na stropnú konštrukciu.

Istropolis - Riešené územie

Istropolis - Lokalita

Obr. 1

Obr. 1, obr.2 - European Theatre Architecture, https://www.theatre-architecture.eu/en/db/?theatreId=222

Obr. 2

Istropolis - HistorickĂŠ fotografie

Obr. 3

Obr. 3 - European Theatre Architecture, https://www.theatre-architecture.eu/en/db/?theatreId=222

Istropolis - Pôvodný plán

Dom revolučného odborového hnutia (ROH) 1981 Dispozično - architektonické riešenie Domu ROH nadväzovalo na už realizovanú prvú etapu architektonického komplexu. Smerovanie ústrednej fasády objektu spolu s nástupným priestorom bolo pôvodne zamýšľané k parku, ktorý mal byť súčasťou areálu, avšak tam sa postavila mestská tržnica a preto sa fasáda orientovala diagonálne - k Vajnorskej ceste. Sála pre 1280 ľudí, hlavná dominanta priestoru, bola riešená ako vejárovitý - amfiteatrálny priestor so stúpajúcou podlahou.

Spoločenská sála pre 360 ľudí s rovnou podlahou bola riešená viacúčelovo, slúžila politickým a kultúrno - spoločenským podujatiam. Z prvého poschodia bolo prístupné kino pre 520 návštevníkov.

Na úrovni Domu ROH boli riešené všetky vstupy, diferencované pre návštevníkov, reprezentačných hostí a zamestnancov.

Dom detí a mláde

Obr. 4

Umenie bolo súčasťou Istropolisu, plány budovy vyrobené z obkladového kameňa, svietidlá, steny, stropné podhľady, keramické a drevené reliéfne steny, celý interiér je jedna veľká na mieru vyrobená expozícia. Foyer s obrovskými stropmi na druhom poschodí má plastické podhľady - kruhy so svetlami, ktoré svietia v štyroch bodoch. Veľmi hodnotné sú aj podhľady v hlavnej sále od Jozefa Jankoviča. Hliníkové lamely, ktoré boli projektované na počítači, zakrývajú konštrukciu budovy a javiskovú techniku.

Obr. 6

Obr. 4, obr.5, obr. 6, obr.7 - European Theatre Architecture, https://www.theatre-architecture.eu/en/db/?theatreId=222

eže 1974

Dom techniky 1971 Trojpodlažný átriový Dom techniky a Výskumný ústav s laboratóriami polozapustenými do terénu s technickou knižnicou pre verejnosť a kongresovou sálou pre 900 osôb, boli spojené s budovou SOV nízkou spojovacou hmotou.

Boli tu situované výstavné priestory s možnosťou prepojenia s exteriérom, menšie sálové priestory a stravné zariadenia. Hmota budovy je rozdelená do dvoch traktov vymedzuje priestor átria s fontánou od Pavla Mikšíka.

Obr. 5

Organizačná budova SOV Ako prvá časť komplexu bola v roku 1967 dokončená vysoká 16-podlažná administratívna budova, vo vrchnej časti je reprezentatívny priestor s dreveným reliéfom v tvare Slovenska. Na hornom poschodí bolo navrhovaná reštaurácia s otvorenými vyhliadkovými pásmi na Bratislavu, no musela byť prestavaná. Konštrukcia začala praskať a otvorený priestor sa prekryl.

Fasáda Budova mala mať pôvodne strohú fasádu. Architekti chceli Istropolis obložiť tradičným kameňom zo Slovenska, neskôr požiadali o taliansky mramor z Carrary, nakoniec sa použil kubánsky mramor, ktorý bol darom od Fidel Castra.

Obr. 7

Opis stavby - Architektonický výraz

Masívne komponenty Hľadisko bolo vložené do veľkej sály zhora do dutiny, stropné betónové svetlíky vo foyer veľké ako lodné komíny boli extrémne ťažké, zabudované boli do hrubej stavby.

Grid Konštrukčná sústava Istropolisu je rozvrhnutá podľa gridu 8,7 x 8,7 m.

Dom detí a mládeže a Dom techniky sú postavené na rastri 6 x 6 m.

Železobetónová konštrukcia Konštrukcia je riešená ako železobetónová hríbová doska s osovým modulom. Zvislé nosné konštrukcie sú riešené ako železobetónové stĺpy s priemerom 50 cm,betónované do azbestocementových rúr. Obvodové stĺpy sú hranaté (40/40 cm). Sály s veľkým rozponom sú prestrešené oceľovou konštrukciou ktorá pozostáva z hlavných väzníkov a sekundárnych väzníc.

Pozoruhodná je konštrukcia kongresovej sály pre 900 osôb v Dome techniky. Celé prestrešenie je ukotvené do základu v dvoch bodoch a podopierané po svojom obvode.

Organizačná budova V interiéri funguje úplná variabilita, v oboch traktoch je podmienená hladkými stropmi a stenami bez výstupkov a kúrením bez radiátorov – Crittall.

Opis stavby - Konštrukcia

D

Baletná sála Spoločenská (estrádna) sála pre 360 ľudí

Sála pre 1280 ľudí

Foyer

Dom detí a mládeže

Dom techniky

Organizačná budova

Kino pre 520 ľudí Spoločenská sála

Opis stavby - Pôvodný funkčný diagram

Súčasný stav

Súčasný stav - Exteriér

Súčasný stav - Fasáda

Súčasný stav - Átrium

Súčasný stav - Interiér

Pozitíva (Strenghts) + historický a umelecký význam + ikonickosť + architektonická kvalita + centrálna lokalita + dopravný uzol + areál

Príležitosti (Opportunities) + kultúrne a duchovné centrum + verejný mestský priestor + zeleň + urbánna rozmanitosť + ikonickosť - turistický objekt + zníženie nákladov na údržbu + blízkosť stanice Filiálka + blízkosť Tržnice

Negatíva (Weaknesses) - nevyhnutná revitálizácia - náročná prevádzka - dlhodobo zanedbávaný areál - parkovanie - vizuálny smog - vstupná investícia do revitalizácie

Hrozby (Threats) - asanácia - znehodnotenie budovy nevhodnými zásahmi - úplna strata dôsledkom chátrania

Súčasný stav - SWOT analýza

STA

ANICA FILIÁLKA

ISTROPOLIS

AKTIVÁCIA AREÁLU NOVEJ TRŽNICE, Diplomová práca Jozefa Spurného

Urbanistická analýza - Východiská

Urbanistická analýza - Vymedzenie urbánneho bloku - Návrh novej výstavby

Urbanistická analýza - Vzťah s Tržnicou

Určenie otvorenia - Rezové roviny Prepojenie izolovaných častí komplexu vytvorením komunikačných priestorov, ktoré slúžia ako otvorené nástupné plošiny do jednotlivých funkčných celkov komplexu.

Koncept diagram 1 - UrÄ?enie otvorenia

Extrakcia Nosné časti skeletu sa ponechávajú (stĺpy) a zvyšné časti sa vypília.

Podporné stĺpy (40 x 40 cm) sú v pôvodnom rastri konštrukčnej sústavy Istropolisu.

Koncept diagram 2 - Extrakcia

Adícia Novonavrhované konštrukcie sú z liapor betónu zafarbeného na červeno. Nevyhovujúce pôvodné okenné otvory (severovýchodná stena kaplnky a pastoračného centra) sú vyplnené spomínaným spôsobom.

Na pôvodný grid nadväzuje okolitá zástavba (nový urbanizmus), plán parkov, ciest, námestí a zelene.

Koncept diagram 3 - Adícia, Nová zástavba

Zelená Pergola - Rozšírenie verejného priestoru Zelená Pergola - konštrukcia sústavy prekladov vytvára pomyselný objem pôvodnej stavby Istropolisu. Po oceľových lankách sa ťahá popínavá zeleň, pod ktorou sa nachádza verejný priestor prepájajúci jednotlivé funkčné celky riešeného mikrourbánneho priestoru navzájom a prepojenie centrálneho nástupného námestia pred Istropolisom s oddychovým parkom v átriu.

Koncept diagram 4 - Rozšírenie verejného priestoru, Prepojenie a prístupnosť

Kúpele cisára Diokleciána boli postavené v 4.st. V 16.st. v nich dal pápež Pius IV. postaviť kostol, ktorý bol v 18.st. prestavaný na barokový. V roku 1889 bola časť kúpeľov prebudovaná na Rímske národné múzeum.

Metóda - Historický precedens 1 - Rím

Diokleciánov palác v Splite - Vybudovaný rímskym cisárom Diokleciánom v 4.storočí.

Palácový komplex bol v priebehu storočí pretváraný podľa potrieb obyvateľov.

Metóda - Historický precedens 2 - Split

Marcellovo divadlo v Ríme dal vybudovať cisár Augustus v 13.st. p.n.l. V stredoveku bolo premenené na pevnosť, neskôr na palác. Časť dnes slúži ako byty a úrady.

Metóda - historický precedens 3 - Rím

Obr 8

Obr 8 - http://wayback.archive-it.org/7877/20160919154740/http://dlib.etc.ucla.edu/ projects/Forum/reconstructions/AntoninusetFaustinaTemplum_1 Obr 9 - foto: Susanne Muth

Obr 9

Chrám Antónia a Faustíny v Ríme dal postaviť v 2. st. p.n.l. cisár Antoninus Pius.

Antický chrám bol približne v 8. st. prestavaný na barokový kostol.

Metóda - historický precedens 4 - Rím

Projekt hotela vznikol v rokoch 1925 – 1927 a vychádzal zo starších troch objektov jednoposchodových hostincov, ktoré tu stáli. Ignác Feigler ml. ich koncom 19. storočia nadstaval na trojposchodové a vytvoril tri nové hotely Carlton, Savoy a National. Pred 1. svetovou vojnou sa stali majetkom jediného podnikateľa. Jeho dedičia sa po vojne rozhodli spojiť ich prestavbou.

foto1, 2, 3, 4: Radisson Blu Carlton Hotel text: Prof. Štefan Šlachta

V Harmincovom ateliéri vznikol projekt, ktorý vyplnil prieluku medzi Carltonom a Savoyom novým objektom už so železobetónovým skeletom. Zvyšok sa nadstaval na šesť poschodí a vytvorila sa spoločná fasáda. Tak vznikol hotel. V roku 2001 bol zrekonštruovaný a z pôvodnej hotelovej prevádzky sa stala polyfunkčná. Dnes sú tu okrem hotelového ubytovania aj administratívne a obchodné priestory.

Metóda - historický precedens 5 - Bratislava

Zástavba Verejný priestor zastrešený Verejný priestor - spevnené plochy Verejný priestor - vegetácia Vymedzenie sakrálneho priestoru Grid 6 x 6 m Grid 8,7 x 8,7 m

Situácia 1:1000 - Riešené územie

+

Vymedzenie sakrálneho priestoru

Územie zobrazené vo fyzickom modeli

Situácia - Širšie vzťahy

Vizualizovaná axonometria - Riešený urbánny blok

Fyzický model - Výrez riešeného územia

Fyzický model - Pohľad na hlavné priečelie s nástupným námestím

Fyzický model - Park pred hlavným priečelím

FyzickĂ˝ model

Fyzický model - Výrez riešeného územia

Vizualizácia - Severovýchodná stena kaplnky a átriový park s fontánou

Kaplnka s pastoračným centrom

Konštrukcia kaplnky

Obvodová stena vychádza z pôvodnej kubatúry stavby a je doplnená vloženým objemom zmenšeným o jeden modul gridu, čím vznikajú vertikálne bočné lode, nartex a nad ním empora kaplnky. Na opačnej strane je zelené pohľadové atrium za pódiom. Celá budova je riešená ako železobetónový skelet. Strop kaplnky je riešený nosnými železobetónovými trámami, ktoré zároveň vytvárajú lamely na podporu akustiky priestoru. Lamely prechádzajú do bočných lodí, kde plnia funkciu slnolamov. Konštrukcia kaplnky je riešená na osovom module 1,612 x 1,612 m.

Dispozičné riešenie

Kompaktná hmota kaplnky je z exteriérovej časti prístupná troma hlavnými monumentálnymi vchodmi, ktoré naznačujú vstup do sákralného priestoru. Bočné vstupy zároveň vyjadrujú v rámci hmoty hranicu medzi kaplnkou a pastoračným centrom. Vstup do kaplnky je možný aj cez pastoračné centrum alebo kaviareň na prízemí.

Hlavná loď kaplnky má štvorcový pôdorys s 2 bočnými loďami. Na východ orientovaná stena pódia je presklenná po celej šírke do výšky 2,4 metra a do priestoru kaplnky implementuje ,,záhradné átrium.

Nartex nad ktorým sa nachádza empora, je od chrámovej časti oddelený stenou. Presklenné zádverie môžu využiť rodičia s deťmi. Empora je určená na hudobnú produkciu - organistom a spevákom.

Bočné lode, ktoré stropným svetlíkom privádzajú cez znížene otvory po stranách svetlo do hlavnej lode, slúžia ako komunikácia, nachádza sa tu krížová cesta a ďalšie alternatívne sedenie.

Záhrada vytvára hlavný pohľad v časti za oltárom. Je symbolom Olivovej hory (Evanjelium Jn 8,1, - Ježiš odišiel na Olivovú horu, Lk 22,41 - ..kľakol si a modlil sa: 42 „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich. No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“) Záhrada zabezpečuje kontakt s exteriérom, človek nemá pocit, že je v uzavretom priestore a nepozerá sa na stenu pred ním, ale na prírodu, obraz božieho stvorenia, na prostredie, ktoré napomáha k meditácii a sebareflexii a k väčšej citlivosti k svojmu okoliu - k prírode.

Hlavná loď je otvoreným priestorom s vysokým stropom, v ktorej sú umiestnené lavice, ktoré slúžia pre individuálnu modlitbu, bohoslužby, ale aj pre kultúrne podujatia, najmä koncerty. Stena vymedzujúca hlavnú loď je nesená stĺpmi.

,,Pódium“ je centrálny priestor, kde sa nachádza obetný stôl, ambóna, bohostánok, krstiteľnica, sedes (lavica pre kňaza), sedenie pre miništrantov. Počas koncertov toto miesto slúži pre hudobníkov a ich vybavenie.

Svetlo

Prirodzené svetlo a atmosféry, ktoré vytvára, sú dôležitou súčasťou výrazu kaplnky a zvolenej materiálovej farebnosti a textúry. Svetlo je privádzané zhora cez stropné svetlíky so slnolamami v bočných lodiach, ale do hlavnej lode sa dostáva rozptýlené svetlo zospodu. Hlavné svetlo vchádza aj oknom za oltárom, ktoré sa nachádza medzi hlavnou loďou kaplnky a záhradou. Svetlo počas dňa, počas roka a v závislosti od rôznych svetelných podmienok, vytvára rôzne atmosféry. Umelé svetlo v podobe zavesených bodových svietidiel je rozvrhnuté podľa gridu kaplnky.

Socha Krista

Na čelnej stene za oltárom sa skláňa drevená socha ukrižovaného Krista ,,pribitého’’ k stene. Krucifix, ako symbol kresťanstva, pobáda k zamysleniu nad jeho utrpením a obetou.

Nábytok

Nábytok a interiérové doplnky (lavice, zábradlie na empore) sú vyhotovené zo svetlého dreva. Bohostánok a krstiteľnica sú riešené ako valec, v materiálovej kombinácii kameňa, dreva a kovu.

Organ

Na empore sa nachádza klasický pišťálový organ s elektromagnetickou traktúrou, to znamená, že hrací stôl môže byť umiestnený mimo organa. Organ je umiestnený nad hracím stolom (nad emporou), zavesený na nosnej konštrukcii kostola v štyroch moduloch mriežky. Vizuálne je organ premietnutý do priestoru cez funkčný prospekt - píšťaly sú v pohľade.

Akustika

Zvuk v kaplnke je lámaný pomocou železobetónových lamiel, ktoré nadväzujú na slnolamy svetlíkov.

Textová časť - Kaplnka s pastoračným centrom

Materiály

V kaplnke a pastoračnom centre sú podlahy navrhované liatým betónom so špárorezom podľa rastru. Steny kaplnky sú zo zafarbeného liapor betónu, v pastoračnom centre sú steny omietnuté.

Otvory

Vchodové dvere kaplnky vysoké 3 metre sú zvýraznené predsadenými portálmi na princípe pôvodného vstupu do Istropolisu. Okenné rámy sú kvôli lepšej prevádzke delené na šesť polí a sú tienené exteriérovou roletou.

Funkčno - prevádzkové riešenie kaplnky s pastoračným centrom 1 NP Kaplnka Sakristia Pastoračné centrum Kaviareň s kuchynkou (agapé) Šatňa/backstage Vstup/ foyer - prechod do výškovej budovy WC Vertikálna komunikácia - schody a výťah 2 NP Knižnica/ študovňa WC Sklad Vertikálna komunikácia - schody a výťah 3 NP Miestnosti pre administratívu - sociálny apoštolát, voluntariát Zasadacia miestnosť - komunitné stretnutia WC Sklad Vertikálna komunikácia - schody a výťah Terasa

Vizualizácia - Interiér kaplnky

Fyzický model - Pohľad do interiéru kaplnky

A

B' B

A'

Pôdorys kaplnky a pastoračného centra 1.NP

1:200

A

B' B

A'

Pôdorys kaplnky a pastoračného centra 2.NP

1:200

A

B' B

A'

Pôdorys kaplnky a pastoračného centra 3.NP

1:200

A

B' B

A'

Výkres strechy

1:200

Rez pozdĺžny - Kaplnka s pastoračným centrom

1:200

Rez prieÄ?ny - Kaplnka

1:200

Novonavrhované konštrukcie

Pohľad juhovýchod

1:200

Novonavrhované konštrukcie

Rezopohľad juhozápad

1:200

Novonavrhované konštrukcie

RezopohÄžad severozĂĄpad

1:200

Novonavrhované konštrukcie

RezopohĞad severovýchod

1:200

Fyzický model - Pohľad na severovýchodnú stenu kaplnky a zelenú pergolu

Záver

Téma ďalšieho smerovania Istropolisu je veľmi aktuálna. Bol postavený za čias totality ako kultúrne a kongresové centrum, no obe funkcie sú dnes skôr okrajové, podujatia sú sporadické. Budova a jej okolie je zanedbané, a vysí nad ňou otázka, či nový vlastník budovu ,,iba’’ prestavia, alebo rovno asanuje. Projekt nie je riešením situácie Istropolisu, ale návrhom ako urbanistický celok s centrálnou budovou Istropolisu ako architektonickou ikonou, vhodnými zásahmi a alteráciou programu má potenciál stať sa veľmi kvalitným mestským priestorom a kultúrnym katalyzátorom tak pre miestnych, ako pre návštevníkov. V projekte ponúkam vyvážené využitie budovy pre kultúru, duchovno, vzdelávanie a oddych a finančnú rentabilitu z mestskej vybavenosti, rezidenčných a administratívnych priestorov novej blokovej dostavby. Verím, že Bratislava a jej obyvatelia potrebujú priestor, ktorý je rozmanitý a hodnotný svojimi funkciami a že osud mesta, v ktorom žijú, im nie je ľahostajní.

Záverečná časť

+