Za
čias Buchholtzovcov volali Tatry „Snežnými horami“ (Schnee-Gebirge). Tento názov bol myslený najmä pre Vysoké Tatry, ale vystihuje aj prírodné podmienky Západných Tatier. Sneh sa na hrebeni Liptovských holí, čo je staré pomenovanie liptovskej časti Západných Tatier, často drží dlhšie než pol roka. Vrchy, vedľajšie doliny, žľaby a stráne Jaloveckej doliny nie sú výnimkou. Prvý sneh zvyčajne napadne koncom októbra až začiatkom novembra a v žľaboch a snehových výležiskách zostáva približne do polovice až konca júna. Stáva sa, že niekedy sneží aj pár dní počas leta.
Drsnosť prostredia najvyšších častí Jaloveckej doliny vytvára niky (nika – rozsah životných podmienok prostredia vyhovujúcich potrebám určitému súboru rastlín alebo živočíchov) pre typické vysokohorské živočíchy a zároveň spúšťa ich adaptačné mechanizmy na prispôsobovanie sa životu v extrémnych klimatických podmienkach. Jedným z týchto mechanizmov je hibernácia – fyziologická adaptácia organizmu na prečkanie nepriaznivého obdobia upadnutím do zimného spánku a spomalením metabolických funkcií. Väčšina ľudí vie, že zástupcom našich „pravých
Lavínová dráha s dĺžkou 3 km v Hlbokej doline v apríli 2009. Snehová lavína spadla zo Salatína a zastavila sa až v protisvahu úpätia Ráztoky v Parichvoste; jej zvyšky sa topili až do konca leta (foto: Z. Ballová)
118