21/2020 (máj)

KONFEDERÁCIA ODBOROVÝCH ZVÄZOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY REPUBLIKY – KOZ SR

STRANA 1 | WWW.KOZSR.SK

MESAČNÍK KOZ SR - ČÍSLO 5/2020 (21)

MÁJ 2020

TRIPARTITA OPÄŤ ZASADLA

MLADÍ ODBORÁRI

KORONAVÍRUS

IVAN SAKTOR: ODBORY TREBA V PRVOM RADE MODERNIZOVAŤ (STR. 2)

©KOZ SR 2020

30 ROKOV KOZ SR

Tento rok si pripomíname 30. výročie vzniku Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Situácia spôsobená opatreniami proti šíreniu pandémie nám znemožnila osláviť toto významné jubileum spolu s našimi členmi a sympatizantmi pri rôznych osobných stretnutiach. Radi by sme vám v krátkosti pripomenuli časy, keď KOZ SR vznikala, opisom jednotlivých udalostí, ktoré sprevádzali transformáciu odborov. Aby sme čo najviac priblížili minulé časy, urobili sme niekoľko rozhovorov s ľuďmi, ktorí prácu a život odborov vnímali so svojho pohľadu.

Vznik KOZ SR Za deň vzniku Konfederácie odborových zväzov SR sa považuje 10. apríl 1990.

Zmeny po 17. novembri 1989 ovplyvnili a zasiahli aj fungovanie vtedajšej odborovej organizácie, a to Revolučné odborové hnutie, a mali vplyv na formovanie charakteru súčasnej KOZ SR. Česko­slovenská konfederácia odborových zväzov nahradila centralizovanú ROH na federálnej úrovni. Pod jej zastrešením na úrovni jednotlivých republík boli ustanovené Českomoravská konfederácia odborových zväzov pre Českú republiku a Konfederácia odborových zväzov pre Slovenskú republiku. V dňoch 9. a 10.

apríla 1989 pokračoval slovenský zjazd, ktorý sa považoval za I. slovenský všeodborový zjazd a zároveň zakladajúci zjazd Konfe­derácie odborových zväzov SR. Všeodborový a všezväzový zjazd sa konal 2. a 3. marca 1990 v Prahe a jeho hlavným problémom bolo stanovenie formy ukončenia existencie ROH a konštituovanie jej nástupníckej organizácie tak, aby nedošlo k strate odborárskeho majetku, ktorého hodnota presahovala 16 miliárd Kčs. Dôsledkom toho bolo vytvorenie Majetkovej, správnej a delimitačnej únie odborových zväzov ako právneho nástupcu ROH, ktorého zánik Zjazd odsúhlasil.

Pokračovanie na 2. strane.

EDITORIÁL ŠÉFREDAKTORA Zdá sa, že pandémia sa u nás nekonala. Opatrenia proti jej šíreniu sa pomaly uvoľňujú a my sa môžeme opäť vrátiť k našim povrchným životom. Málo­kto si vie predstaviť, čo nás v najbližších mesiacoch čaká. Môžeme sa dokonca domnievať, že nič hrozné, veď ani predpovede očakávaných dosahov COVID-19 na zdravie a životy sa nenaplnili. Treba si z priebehu šírenia nákazy – alebo na Slo­vensku skôr nešírenia – vziať príklad.

Chorobu sa nám podarilo eliminovať najmä dôsledným dodržiavaním ne­ raz veľmi nepríjemných nariadení. A teraz by mala vláda priniesť opatrenia na nápravu dosahov týchto opatrení a dôsledne ich dodržiavať. Hlavne si musí uvedomiť, že často spomínané naštartovanie ekonomiky vždy záleží od jej aktérov. Zamestnanci nie sú len pobe­ rateľmi miezd, ale sú predovšetkým naj­ väčšou spotrebiteľskou skupinou. Nato, aby mohla spotreba riadne rásť, budeme potrebovať solventných spotrebiteľov.

Nebojte sa dať ľuďom peniaze.

COVID-19 AKO CHOROBA Z POVOLANIA (STR. 6)

AKTUÁLNE O KORONAVÍRUSE KOZ SR na svojej webovej stránke zriadila špeciálnu informačnú sekciu pod názvom "Aktuálne o koronavíruse."

WWW.KOZSR.SK | STRANA 2

30 ROKOV KONFEDERÁCIE ODBOROVÝCH ZVÄZOV SR Pokračovanie z 1. strany.

Zásadným výstupom I. zjazdu v roku 1990 bola Charta KOZ SR, ktorej podpí­sanie zástupcami jednotlivých odborových zväzov znamenalo vlastné založenie KOZ SR. Išlo o prvý právny dokument Konfederácie tvoriaci zároveň základ jej činnosti. Uvádzalo sa v nej, že Konfederácia je nielen nezávislá, ale aj nadstranícka.

To znamenalo, že vo vnútri odborov sa nesmú vytvárať frakcie podľa politickej príslušnosti. Dôvody tohto rozhodnutia boli spojené so snahou predchádzať vnútorným rozbrojom v názorovo široko koncipovanej organizácii, prípadne zabrániť možnej politizácii celého odborového hnutia, ktorá bola s ohľadom na panujúcu atmosféru v spoločnosti a postavenie odborov v minulom režime nežiaduca. Okrem Charty zjazd schválil aj Program Konfederácie, ktorý plne rešpektoval programové ciele odborových zväzov združených v KOZ SR a predpokladal vytváranie spoločnej platformy pre rokovania s republikovou vládou, fede­ rálnou vládou a zákonodarnými orgánmi.

Zjazd prerokovával aj pomerne dôležitú

©KOZ SR 2020

Na uvedenom Zjazde bola stanovená organizačná štruktúra novej odborovej centrály. Za podstatné u novej zastrešujúcej odborovej organizácie možno považovať predovšetkým nezávislosť od politických strán, hnutí, štátnych orgánov a zamestnávateľských organizácií, vnútornú názorovú slobodu a demokratický poriadok.

stránku ďalšieho fungovania odborov, a to financo­vanie a majetok Konfederácie.

Prvý zjazd KOZ SR tak zavŕšil prvé obdobie transformačného procesu odborov na Slovensku po roku 1989. Toto obdobie bolo poznačené hlavne spormi o podobu transformácie nielen zastrešujúcej organizácie, ale aj samotného fungovania odborov na Slovensku ako demokratizujúceho sa (a demokratického) prvku politického systému a nového politického režimu. Za zásadný možno považovať prechod od centralizovanej podoby odbor-

IVAN SAKTOR: ODBORY TREBA V PRVOM RADE MODERNIZOVAŤ Stál pri premene odborov po roku 1989. Bol jedným zo zakladateľov Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky aj jej najvýznamnejším a najdlhšie pôsobiacim prezidentom. Na naše otázky o minulosti aj súčasnom dianí v odboroch odpovedal Ivan Saktor.

Ako ste sa dostali k najvyššej odborárskej funkcii?

Ja som vstúpil do odborov tak trochu náhodou. Na začiatku 90. rokov som bol zamestnaný ako námestník riaditeľa jednej stavebnej firmy. Moji starí známi odborári ma požiadali, aby som zastupoval slovenských odborárov na všeodborovom a všezväzovom zjazde 1. marca 1990 v Prahe. Tam som sa dostal k moderovaniu tohto podujatia, a tak začala moja

odborárska kariéra. Bolo to pionierske obdobie nových odborov, ktoré sa mi veľmi páčilo. Stavali sme si nový „odborársky dom“ a snažili sme sa vytvoriť moderné akčné odbory, čo sa nám aj podarilo. Ja som sa v roku 1991 stal podpredsedom odborového zväzu spojov, po rozdelení republík som bol predsedom Slovenského odborového zväzu spojov. A od roku 1996 do roku 2006 som bol prezidentom Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky.

ového hnutia závislého a napojeného na vládnucu politickú stranu, ktorá fungovala v minulom režime, ku konfederatívnemu spôsobu, na báze ktorého bola založená nová zastrešujúca organizácia odborových zväzov, nezávislá od akejkoľvek politickej strany alebo iného politického subjektu, ktorá si však zachovala predovšetkým z finančných, majetkových a organizačných dôvodov právnu kontinuitu s predchádzajúcou odborovou organizáciou ROH. Monika Uhlerová, Roland Klokner Ako si spomínate na tieto časy?

Bolo to obdobie, v ktorom zamestnanci strácali svoje postavenie a veľa z nich prichádzalo aj o zamestnanie. Odbory potrebovali ukázať svoju silu. Sčasti sa nám to podarilo. Mnoho vecí sme dokázali vyriešiť. V tom čase sa uzákonila aj tripartita.

Dnes sú odbory jej stálou súčasťou. Nadviazali sa kontakty so sociálnou demokraciou. V rámci Európy sme sa etablovali ako odbory moderného typu. A najdôležitejšie je, že odbory zostali jednotné, čo v podobných krajinách, ako sme my, nebolo úplne samozrejmé.

Ako hodnotíte súčasnú prácu odborov?

Odbory stoja pred vážnymi výzvami.

Mali sme tu obdobie hospodárskej konjunktúry. Dalo sa vyjednávať, pozície odborov bolo možné posilňovať. Bolo to za vlády sociálnej demokracie. Teraz je

©KOZ SR 2020

STRANA 3 | WWW.KOZSR.SK

situácia odborov iná. Súčasná vláda bude mať zrej­me tendencie vstupovať medzi zamestnávateľov a odbory. A určite bude mať záujem oslabovať postavenie odborov. Čaká ich veľa práce, aby sa im podarilo zachovať terajší stav.

Čo by ste im poradili v ich práci?

V prvom rade by som odporučil tri veci.

Modernizovať, modernizovať a modernizovať. Ľudstvo samotné stojí pred vážnymi výzvami, nieto odborári samotní. Menia sa spôsoby práce. Teraz sme svedkami rozmachu práce z domu. Tu je

ochrana zamestnanca veľmi problematická. Samotné združovanie ľudí z domu je ťažké. Treba hľadať nové metódy práce a pracovať na zmene odborových štruktúr. Bez týchto zmien sa dnešné odbory nezaobídu.

Roland Klokner

M. UDVAROŠOVÁ PRACUJE V ODBOROCH UŽ SKORO POLSTOROČIE Pri príležitosti okrúhleho výročia vzniku Konfederácie odborových zväzov sme si zaspomínali na minulé časy s kolegyňou, ktorá je súčasťou odborov už niekoľko desaťročí a patrí k najdlhšie pracujúcim ľuďom v odborárskych radoch. Ešte aj dnes je Mária Udvarošová neodmysliteľnou súčasťou tímu zamestnancov KOZ SR. Ako dlho pracujete na KOZ? Na KOZ pracujem od jej vzniku. Pre odbory som však začala pracovať dávno pred vznikom Konfederácie. Nastúpila som v roku 1974, takže 1. júla tomu bude 46 rokov.

Bolo veľa tých, čo odišli? Áno. Rušilo sa veľa úsekov, ktoré pre rokom 1989 patrili pod pôsobnosť Revo­ lučného odborového hnutia, napríklad Slovenská správa nemocenského poistenia alebo Správa rekreačnej starostlivosti.

Neskôr bola rozpustená redakcia denníka Práca, zrušilo sa vydavateľstvo Práca.

Zamestnanci týchto oddelení museli odísť.

Ako vnímate silu odborov v porovnaní s minulosťou?

Sila odborov je v tom, že aj dnes majú možnosť v rámci tripartity ovplyvňovať legislatívny proces.

Za čím vám je smutno z obdobia pred transformáciou odborov?

Ja som v tom čase vnímala hlavne to, že ľudia viac držali spolu, stretávali sa. Chý-

©KOZ SR 2020

Ako ste vnímali zmeny, ktoré prichádzali po roku 1989?

Spočiatku boli tie zmeny pre nás trochu neočakávané. Prišli noví ľudia. Veľa ľudí bolo z KOZ prepustených. Pre mňa to bolo bolestivé obdobie, lebo som sa musela rozlúčiť s mnohými kolegami. Keďže ja som pracovala v administratíve, tak som zost­ ala, pretože nás potrebovali aj novovytvorené štruktúry.

bajú mi stretnutia s kolegami zo zväzov, osobný kontakt s nimi. Dnes sú vzájomné vzťahy medzi odborármi oveľa chladnejšie.

Kto bol podľa vás najvýraznejším lídrom Konfederácie?

Pre mňa bol vždy veľkým prezidentom Ivan Saktor. Podľa mňa spĺňal všetky požiadavky, ktoré k tejto funkcii patria.

Od osobnej charizmy až po intelektuálnu výbavu.

Roland Klokner

© Úrad vlády 2020

WWW.KOZSR.SK | STRANA 4

V súvislosti s opatreniami na pomoc zamestnancom, SZČO a firmám v podobe preplatenia 80 % mzdy zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté, a príspevkov pre SZČO a zamestnancov podľa poklesu tržieb od 20 % a viac, uvádzame, že účinnosť prijatých opatrení je stále nejasná. KOZ SR odporúča, aby bol administratívny proces žiadosti čo najjednoduchší, keďže prvé týždne účinnosti opatrenia ukázali veľa chybných žiadostí a subjekty majú problém aj s vykazovaním. Taktiež to vytvára neprimeranú záťaž na administratívnych zamestnancov spracovávajúcich žiadosti.

KOZ SR požaduje, aby prípadné ďalšie opatrenia na podporu podnikateľov smerovali prioritne na udržanie zamestnanosti a adekvátnych miezd, aby boli zamestnanci schopní v budúcnosti splácať svoje záväzky a viesť dôstojný život.

TRIPARTITA OPÄŤ ZASADLA Prvé zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady po parlamentných voľbách a vytvorení novej koaličnej vlády sa konalo na úrade vláda 21. 5. 2020. Konfederácia odboro­ vých zväzov na rokovanie predložila svoje stanovisko k vládnym návrhom zákonov a opatrení na poskytnutie pomoci postihnutým subjektom v dôsledku krízy COVID-19.

Prinášame vám niekoľko pripomienok, ktoré KOZ SR uviedla vo svojom materiály.

Z prijatých opatrení KOZ SR považuje za najdôležitejšie: Znížila sa administratívna záťaž – boli prijaté „administratívne“ úpravy na zjednodušenie komunikácie a procesov so subjektami štátnej správy, umožnilo sa výraznejšie komunikovať pomocou elektro­nických prostriedkov, oddialili sa určité lehoty a pod. Uvedené opatrenia rýchlo reagovali na vzniknutú situáciu a môžu byť impulzom do budúcnosti, ako možno odstrániť určité administratívne prekážky, pokiaľ sa preukáže, že to nebude mať vplyv na splnenie si povinnosti.

V súvislosti so šíriacou sa nákazou sa z pochopiteľných epidemiologických dôvodov prerušilo vyučovanie vo všetkých predškolských a školských zariadeniach všetkých stupňov. Očakávame, že spustenie vyučovania bude medzi prvými opatreniami, ktoré budú prijaté, pokiaľ to

epidemiologická situácia umožní, spolu s dodržiavaním prísnych hygienických opatrení.

S cieľom zmierniť sociálne dosahy pandémie vláda SR správne preniesla časť záväzkov voči zamestnancom na štát.

V tejto výnimočnej situácii by však prebratie týchto záväzkov malo byť spravodlivé voči zamestnancom, ktorí danú situáciu nezapríčinili. Keďže štát prostredníctvom prijatých opatrení (ošetrovné a preplatenie časti nákladov na mzdy) dotuje pracovné miesta, zamestnanci by sa nemali dostávať do nerovného postavenia. KOZ SR preto navrhuje, aby bola dorovnaná výška karanténneho ošetrovného tak, že sa vyrovná náhrade mzdy v čistom pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu povinného uzavretia prevádzky.

KOZ SR odmieta akékoľvek úvahy o „flexibilizácii“ Zákonníka práce, ktorý by mal „pozitívne pomôcť“ vo vzniknutej situácii.

Sme presvedčení, že Zákonník práce má upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom a chrániť zraniteľnejšieho v tomto vzťahu, ktorým je zamestnanec. Priaznivé podnikateľské prostredie, férovú súťaž a tvorbu pracovných miest má zabezpečiť hospodárska politika štátu, efektívne súdnictvo, garancia vymožiteľnosti práva a odbúranie nepotrebnej administratívnej záťaže. Pomoc podnikateľom prostredníctvom zníženia práv zamestnancov a uľahčením ich prepustenia má efekt v znížení nákladov zamestnávateľov, ale ohrozuje existenciu zamestnanca, ktorý je odkázaný na pomoc štátu a dostáva sa do ohrozenia chudobou. Libe­ ralizácia pracovného práva najmä v časoch krízy ohrozuje udržanie pracovných miest, a teda aj zamestnanosti.

Pokiaľ priaznivá epidemiologická situácia umožní postupné uvoľňovanie opatrení, existuje predpoklad, že dôjde k pomalému oživeniu ekonomiky v kratšom časovom období, ako sa pôvodne očakávalo. Z tohto dôvodu by bolo vhodné aj s ohľadom na epidemiologickú situáciu zhodnotiť výšku kompenzácií zo strany štátu a zvýšiť ich tak, aby sa v maximálne možnej miere využili dostupné zdroje z európskych fondov na udržanie pracovných miest a pomoc u dotknutých prijímateľov bola citeľná.

KOZ SR navrhuje špecifikovať zamestnania, ktoré sú počas pandémie najviac vystavené nebezpečenstvu nákazy, a to v súvislosti s pandemickým nemocenským

STRANA 5 | WWW.KOZSR.SK

u zamestnancov v prvej línií, ale aj prípadným definovaním a klasifikovaním ochorenia ako choroby z povolania (k tomuto bodu viac v prílohe).

© Úrad vlády 2020

V dôsledku pandémie sa zatvorili maloobchodné prevádzky počas nedieľ.

Navrhujeme zvážiť ich zatvorenie počas nedieľ aj po skončení pandémie.

Upozorňujeme aj na situáciu civilných zamestnancov v rezorte obrany: Letecké opravovne Trenčín, MSM Martin, prevádzka Trenčín, a štátne podniky – Vojen­ské lesy a majetky so sídlom v Pliešovciach, Malackách, Kamenici nad Cirochou a Kežmarku. Ďalšia štátna pomoc a vytvorenie podmienok by mala smerovať k stavebným spoločnostiam na výkon činnosti. Cieľom je vytvoriť podmienky na udržanie životaschopnosti a funkčnosti stavebných spoločností a tým aj zamestnanosti.

Považujme za potrebné odbúrať prekážky pri výkone zamestnania a zabezpečenie príjmu občana SR bývajúceho v prihraničnej oblasti v cudzom štáte a pracujúceho v SR, tzv. „pendlera“, do 30 km od hraníc SR a zrovnoprávniť ho s ostatnými občanmi SR.

„Vo všeobecnosti odmietame počas mimoriadnej situácie i po nej akékoľvek snahy o tzv. flexibilizáciu či liberalizáciu pracovného práva.“ Vo všeobecnosti odmietame počas mimoriadnej situácie i po nej akékoľvek snahy o tzv. flexibilizáciu či liberalizáciu pracovného práva, ktorej dôsledkom je oslabovanie pozície odborov a zamestnancov a znižovanie ich ochrany. Uvedomujeme si však potrebu reagovania pracovného práva na zmeny (pracovného prostredia, formy práce a pod.) v kontexte už spomínaných výziev, ako digitalizácia, klimatické zmeny, demografický vývoj a pod., majúcich vážne dosahy aj na svet práce.

Pravidlá pre home office – koronakríza donútila mnoho zamestnancov vykonávať prácu z domu (ak to povaha práce dovoľovala). Na Slovensku doteraz prácu z domu využívalo asi len 3,5 % zamest-

nancov. Predpokladáme, že sa po súčasnej situácii toto číslo zvýši a aj v dôsledku postupného zvyšovania miery elektronizácie komunikácie a pracovných činností sa budú vykonávať z domu. A tomu je potrebné prispôsobiť aj pracovné právo a podmienky práce z domu (v Zákonníku práce: interné predpisy zamestnávateľa nie sú dostatočné vzhľadom na rôzne situácie, ktoré môžu pri výkone práce z domu vzniknúť a ktoré je možné riešiť len zákonom).

Vo vyššie uvedenom kontexte konštatujeme, že slovenský Zákonník práce neobsahuje explicitné právo na tzv. odpojenie sa, t. j. možnosť zamestnanca bez hrozby sankcie zo strany zamestnávateľa nesplniť pracovný pokyn, ktorý mu uloží zamestnávateľ po pracovnom čase, resp. v čase, keď zamestnanec vykonáva prácu z domu alebo teleprácu. V praxi to teda vyzerá tak, že zamestnávateľ bez problémov zavolá a požaduje od zamestnanca vykonávanie práce s konštatovaním, že aj tak je doma a nič nerobí, teda že splnenie pracovného pokynu by nemal byť pro­ blém. V tomto ohľade tak zamestnávatelia často vnímajú výkon práce z domu ako spojený so zásadne nižšou kvalitou a efektivitou práce, preto považujú za logické, že zamestnanec bude robiť dlhšie. V extrémnych prípadoch potom zamestnanec, samozrejme, robí v porovnaní s klasickým výkonom práce na pracovisku podstatne viac za rovnakú mzdu.

Z uvedených dôvodov preto navrhujeme prijatie právnej úpravy, ktorá by explicitne za určitých podmienok obmedzila právo zamestnávateľa takýto pracovný pokyn po uplynutí pracovného času uložiť a súčasne (čo považujeme za dôležitejšie) zamestnancovi umožnila takýto pracovný pokyn nesplniť bez hrozby uloženia pracov-

noprávnej sankcie podobne, ako je to v prípade § 47 ods. 3 Zákonníka práce. Hoci by sa v určitých situáciách dal tento prípad podradiť aj pod citované ustanovenie, len veľmi ťažko bude zamestnanec, bez stanovenia podrobnejších podmienok v právnej úprave, zdôvodňovať, že zamestnávateľ uložil pracovný pokyn v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ustanovenie § 52 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) totiž uvádza, že v prípade domácej práce a telepráce sa na týchto zamestnancov nevzťahuje rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času, odpočinku a pod. To však práve vytvára situáciu, že zamestnanec pracuje podstatne dlhšie v porovnaní s výkonom práce na pracovisku. V uvedenom prípade by sme preto navrhovali – podobne ako v zahraničných právnych úpravách – stanovenie okamihu uplatnenia práva na odpojenie (časovo alebo vecne stanovené) a súčasne negatórne naformulovanie ustanovenia obdobne ako v § 47 ods. 3 ZP, kde by zamestnávateľ s odkazom na § 13 ZP musel preukazovať, že pracovný pokyn nebol uložený v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zamestnanec nemal/nemohol uplatniť právo na odpojenie a pracovný pokyn mal splniť.

V opačnom prípade sa potom môže situácia zmeniť tak, že zamestnávatelia budú bezbreho ukladať pracovné pokyny zamestnancom pri rozširujúcom sa trende výkonu práce mimo pracoviska (napr. v dôsledku pandémie, digitalizácie pracovných miest) a zamestnanec nebude využívať základnú pracovnoprávnu ochranu získanú v 20. storočí v podobe explicitného rozlíšenia pracovného a súkromného života. Právo na odpojenie sa je touto právne definovanou hranicou.

Roland Klokner

WWW.KOZSR.SK | STRANA 6 © Pexels 2020

COVID-19 AKO CHOROBA Z POVOLANIA Ochorenie COVID-19 nám ukázalo, ako veľmi sme náchylní podľahnúť epidémii a aké zničujúce účinky môže mať na život, zdravie, spoločnosť, našu ekonomiku. Veľmi jasne sa teraz preukázala dôležitosť ochrany pracujúcich ľudí (a všetkých ľudí) pred chorobami, najmä na pracovisku. Ukázalo sa tiež, že je dôležité investovať do dobrej verejnej zdravotnej starostlivosti, investovať do dobrých podmienok nielen pre zdravotníckych pracovníkov, ale aj ostatných pracovníkov v prvej línii. Nemenej dôležitou sa ukázala aj potreba zabezpečiť dostatočný príjem v chorobe, ako aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa ochrany pracovných miest a miezd zamestnancov.

V tejto súvislosti bolo aj na Slovensku prijatých už niekoľko opatrení s cieľom zmierniť ekonomické a sociálne dosahy vyvolané pandémiou. KOZ SR preto požaduje, aby všetci zamestnanci pracujúci v tzv. prvej línii, ktorí v dôsledku výkonu svojej práce prišli do kontaktu s človekom infikovaným COVID19 a sú následne povinní ísť do karantény či izolácie, a teda čerpať karanténne nemocenské, mali náhradu svojej mzdy vo výške 100 % svojho čistého príjmu. Vnímame to ako istú formu ocenenia zamestnancov, ktorí musia v súčasnom období pracovať v plnom nasadení a sú vystavení neustálemu riziku.

Preto si myslíme, že ak príde k ich nákaze, táto skutočnosť by mala mať zásadný vplyv na odškodňovanie poškodeného a na jeho nároky vyplývajúce zo systému sociálneho poistenia. Expozícia na pracovisku by mala mať za následok, že výsledná choroba bude považovaná za chorobu z povolania.

Problematika priznávania chorôb z povolania je na Slovensku komplikovaná vplyvom viacerých faktorov. V prvom rade už samotné povedomie širokej verejnosti má chorobu z povolania spojenú takmer výlučne s trvalým poškodením zdravia poškodeného. Uvedený názor vyplýva, okrem iného, aj z pomerne zložitých procedúr spojených s uznaním choroby ako choroby z povolania.

Je potrebné vedieť, že nárok na odškod-

nenie poškodeného za chorobu z povolania (strata zárobku počas liečenia a prípadná náhrada za bolesť) existuje bez ohľadu na čas práceneschopnosti. Na druhej strane, aj keby táto informovanosť bola lepšia, len málokto je ochotný podrobiť sa procedúre priznávania choroby z povolania s ohľadom na výšku odškodnenia pri krátkej práceneschopnosti.

Z pohľadu rizikových faktorov práce a pracovného prostredia je v kontexte súčasného epidemického ochorenia COVID-19 podstatná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci. Uvedená smernica okrem definície rizík, povinností zamestnávateľa, ako aj zamestnanca pri vystavení uvedeným rizikám definuje aj rizikovosť bio­ logických činiteľov. V prípade koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 ide pravdepodobne o zaradenie do štvrtej, teda najrizikovejšej skupiny biologických činiteľov. Ide o „biologický činiteľ, ktorý spôsobuje závažné ochorenie ľudí a pre pracovníkov predstavuje závažné nebezpečenstvo; môže predstavovať vysoké riziko rozšírenia v populácii, obyčajne preň nie je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba“. Pre ilustráciu v prílohe 3 smernice, v časti „Vírusy“ sú priamo uvedené koronavírusy vrátane akútneho respiračného syndrómu súvisiaceho s koronavírusom SARS a MERS.

Základnou podmienkou pre priznanie choroby z povolania je posúdenie, či konkrétna choroba vznikla v priamej súvislosti s výkonom práce alebo vplyvom pracovného prostredia. Túto otázku by mal zodpovedať pracovný lekár na základe anamnézy. Druhou podmienkou je, aby daná choroba bola uvedená v zozname chorôb z povolania, ktorý tvorí prílohu číslo 1 zákona 461/2003 Z. z. V zozname sú okrem označenia choroby z povolania uvedené aj podmienky jej vzniku. Teda podmienky, ktoré môžu viesť k jej získaniu pri výkone práce.

Rovnako jednoduchšia situácia je pri preukazovaní priamej súvislosti s výkonom práce. Existujúce testovanie obyvateľov Slovenska, ako aj realizované opatrenia smerujúce k obmedzeniu mobility ostatných ľudí, cestovateľské anamnézy a pod. dávajú predpoklad, že zamestnanci sa nakazili danou chorobou práve v súvislosti s výkonom svojej práce. Preto by nemal byť v prípade zdravotníkov a im podobných zamestnancov žiadny problém priznať chorobu z povolania.

„Dnes ešte nie je dostatočne jasné, aké negatívne vplyvy na zdravie jedinca môže mať ochorenie COVID-19 do budúcnosti.“ Dnes ešte nie je dostatočne jasné, aké negatívne vplyvy na zdravie jedinca môže mať ochorenie COVID-19 do budúcnosti a ako môže ovplyvniť jeho kariérny vývoj.

Nie je preto možné ani odhadnúť rozsah potenciálnych nárokov zo sociálneho systému. Ekonomické aspekty odškodňovania však môžu mať pre poškodeného zásadný význam pre kvalitu jeho života v budúcnosti. Považujeme preto za rozumné aspoň sa pokúsiť o priznanie choroby z povolania, a to čo najskôr po ochorení.

Každý zamestnávateľ je objektívne zodpovedný za chorobu z povolania svojich zamestnancov, a to aj v prípade, že vykonal a zabezpečil všetky preventívne opatrenia a na jeho strane nedošlo k pochybeniu. Na kompenzáciu týchto nákladov je určené práve úrazové poistenie.

Roland Klokner

©ECHOZ 2020

STRANA 7 | WWW.KOZSR.SK

PRACOVNÉ MIESTA

ZAMESTNANCOV NEXIS FIBERS

SÚ ZACHRÁNENÉ V pondelok 25. mája 2020 mohlo 400 zamestnancov Nexis Fibers, a. s., opätovne nastúpiť do práce. Konečne!!! Keď som sa vo štvrtok 21. mája 2020 osobne zúčastnil na ďalšom proteste odborov a zamestnancov Nexis Fibers, pomerne často som od účastníkov protestného pochodu mestom Humenné dostal otázku: Ako to vidím a aká je šanca, že sa vrátia do práce? Odpovedal som, že napriek tomu, ako ne­ priaznivo sa situácia vyvíja, budú sa musieť obaja účastníci „sporu“ chtiac-nechtiac dohodnúť, preto predpokladám, že najneskôr v priebehu budúceho týždňa bude dodávka energií a médií obnovená a keď to bude nevyhnutné, vystupňujeme ešte náš verejný nátlak.

Nakoniec teda všetko dopadlo dobre a dve sporiace sa strany – Nexis Fibers a Chemes – sa dohodli na podmienkach obnovy dodávky energií a médií a ich nová dohoda by mala platiť do konca roka 2021.

Nechcem tvrdiť, že dohoda medzi Chemesom a Nexis Fibers sa dosiahla iba vďaka úsiliu ECHOZ, ale rozhodne je pravdou to, že bez tlaku odborov a osobnej angažovanosti väčšiny zamestnancov Nexis Fibers by k dohode určite nedošlo. Preto je až úsmevné, kto všetko si zrazu privlastňuje zásluhy na tom, že 400 zamestnancov Nexis Fibers mohlo opätovne nastúpiť do práce.

„Pracovné miesta v Nexis Fibers sa nám spoločne podarilo zachrániť – je to náš spoločný úspech a vďaka za to patrí všetkým, ktorí nás v našom úsilí podporili alebo nám pomáhali. “ Pán premiér zrazu začal v piatok (22. 5.) písať úderné statusy na Facebooku, rovnako podpredsedníčka vlády v ten istý piatok vystupuje, akoby bola jedinou spasiteľkou rozdávajúcou prácu na počkanie, a predseda parlamentného výboru sa tvári, že iba vďaka nemu sa obe strany dohodli a vraj to trvalo dva dni a dve noci! Klasická

politika na slovenský spôsob a nedá sa nedodať – príslovečné ľudové „panské huncútstvo“.

Takže popravde – trvalo to dlhých 35 dní, keď bolo 400 zamestnancov Nexis Fibers priamo ohrozených stratou pracovného miesta. Počas týchto 35 dní:

• Nexis Fibers bol odstavený dvakrát od dodávky energií a médií napriek neodkladnému opatreniu súdu, ktoré zaväzovalo Chemes dodávať energie a médiá bez prerušenia;

• ECHOZ oslovil ministra práce, sociálnych vecí a rodiny (ktorého by mala najviac ťažiť strata 400 pracovných miest – žiaľ, „posledný križiak“ sa s týmto názorom nestotožnil) a zaangažoval do záchrany pracovných miest aj Konfederáciu odborových zväzov SR;

• Nexis Fibers oznámil hromadné prepúšťanie všetkých 400 zamestnancov;

• predseda ECHOZ dva razy oslovil emailom priamo predsedu vlády a žiadal ho o zabezpečenie vykonateľnosti súdneho rozhodnutia;

• jediný majiteľ Nexis Fibers a konečný užívateľ výhod pán Bezloja napísal otvorený list predsedovi vlády;

• zamestnanci Nexis Fibers posielali emaily poslancom a členom vlády, 324 zamestnancov sa podpísalo pod otvo­ rený list predsedovi vlády;

• odbory a zamestnanci Nexis Fibers napriek mimoriadnej situácii spôsobenej šírením koronavírusu zorganizovali tri protestné akcie v Humennom;

• odbory a zástupcovia zamestnancov Nexis Fibers napriek mimoriadnej situácii zorganizovali dva protesty v Bratislave – jeden pred budovou parlamentu a druhý pred úradom vlády;

• predseda ECHOZ rokoval so zástupcami Chemesu;

• ECHOZ prostredníctvom KOZ SR predniesol „prípad Nexis Fibers“ na rokovaní tripartity.

„Bez tlaku odborov a osobnej angažovanosti väčšiny zamestnancov Nexis Fibers by k dohode určite nedošlo. Preto je úsmevné, kto všetko si zrazu privlastňuje zásluhy na tom, že 400 zamestnancov Nexis Fibers mohlo opätovne nastúpiť do práce.“ Je nespochybniteľné, že všetky vyššie uvedené aktivity ECHOZ a odborovej orga­ nizácie Nexis Fibers prispeli k tomu, že 25. 5. 2020 mohli zamestnanci definitívne nastúpiť do práce a hrozba straty zamestnania vyvolaná odstávkou energií a médií je už minulosťou.

Napriek určite dobrému pocitu z podielu na záchrane 400 pracovných miest je na mieste položiť niekoľko závažných otázok: 1. Prečo napriek tomu, čo si vláda napísala do svojho programového vyhlásenia (a čo bolo parlamentnou väčšinou posvätené), bola tá istá vláda tak málo efektívna pri presadzovaní vymožiteľnosti súdneho rozhodnutia v „prípade Nexis Fibers“?

2. Prečo sa predseda vlády napriek informáciám, ktoré musel mať o situácii v Nexis Fibers, začal zaujímať o zachovanie pracovných miest v Nexis Fibers až po rokovaní tripartity (21. 5.)? Trpel nebodaj nejakou zázračnou zhodou okolností záchvatom dočasnej hluchoty a slepoty, keď priamo pred úradom vlády protestovali odbory a zástupcovia zamestnancov Nexis Fibers?

3. Prečo je na Slovensku aj napriek vzletným formuláciám v programovom vyhlásení vlády naďalej veľmi nízka vymáhateľnosť práva a dokedy bude tento stav výkonná moc tohto štátu tolerovať?

WWW.KOZSR.SK | STRANA 8

4. Prečo štát v čase povinných elektronických schránok a e-komunikácie s podnikateľskými subjektami toleruje nezmyselne dlhé lehoty na tzv. prevzatie zásielky v elektronickej schránke?

Zároveň je nevyhnutné vziať si z „prípadu Nexis Fibers“ jedno zásadné ponaučenie: aj keď situácia môže vyzerať zdanlivo neriešiteľne a priam bezvýchodiskovo, vždy bude zmysluplné, ak bude odborová organizácia s podporou odborového zväzu komunikovať so svojimi členmi aj zamestnancami a spoločne budú hľadať všetky

dostupné a realizovateľné spôsoby, ako efektívne upozorniť na oprávnené záujmy zamestnancov a tiež ich účinne – s využitím všetkých použiteľných metód a postupov – presadzovať. Platí pritom, že to čo spočiatku vyzerá ako nemožné, sa získaním záujmu, presvedčenia a aktívnej podpory čo najväčšieho počtu členov odborov aj zamestnancov stáva možným!

Pracovné miesta v Nexis Fibers sa nám spoločne podarilo zachrániť – je to náš spoločný úspech a vďaka za to patrí všetkým, ktorí nás v našom úsilí podporili alebo nám pomáhali! Predovšetkým

však patrí vďaka všetkým členom ECHOZ a zamestnancom Nexis Fibers, ktorí sa aktívne zapájali do každej aktivity na podporu záchrany pracovných miest!

Poďakovanie patrí aj prezidentovi KOZ SR, ministrovi hospodárstva (ktorý vyrokoval prvé obnovenie dodávky energií a médií, hoci nakoniec Chemes nedodržal dohodnutú lehotu obnovenia dodávky), rovnako aj predsedovi výboru národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý bol nápomocný pri dosiahnutí definitívnej dohody.

Marián Baňanka

M. ČAMBÁLIKOVÁ: „ODBORY SI MUSIA UJASNIŤ, ČO ZNAMENÁ HÁJIŤ ZÁUJMY A POTREBY ZAMESTNANCOV V 21. STOROČÍ.“ Prof. PhDr. Monika Čambáliková, CSc. pôsobí ako samostatná vedecká pracovníčka na Sociologickom ústave SAV v Bratislave. Dlhodobo sa venuje problematike sociálnej sféry, trhu práce, občianskej spoločnosti, sociálneho partnerstva a sociálneho dialógu.

Ako ste vnímali KOZ SR z vášho vedeckého pohľadu?

Do roku 1989 boli naše, vtedy ešte česko-slovenské odbory – v porovnaní napríklad s odbormi v Poľsku – z hľadiska angažovanosti na politickej scéne a zasahovania do politického boja na strane proreformných síl pasívne. Naše odbory boli v počiatkoch postsocialistickej transformácie spoločnosti verejnosťou vnímané ako „staré štruktúry“, úzko späté s predchádzajúcim režimom. ROH (Revolučné odborové hnutie) bolo priamo označované ako prevodový remeň komunistického režimu a toto dedičstvo minulosti odbory v nových spoločensko-politických podmienkach výrazne oslabovalo. Demokratický obrodný proces, ktorý prebiehal vo vnútri odborov, nebol jeho predstaviteľmi dostatočne zreteľne a pre širokú verejnosť (vrátane radových členov odborov) dostatočne jasne komunikovaný a čitateľný. Čoskoro sa ukázalo, že takmer stopercentná odborová organizovanosť nebola znamením a už vôbec nie zárukou skutočnej sily odborov. Myslím, že vtedajší odboroví predáci boli vo veľmi ťažkej situácii a museli riešiť mnohé dilemy. Čo sa týka KOZ, zrejme si jej predstavitelia uvedomovali výhody jednej, jednotnej a silnej odborovej konfederácie a uprednostnili jej prolongovanie a demokratizačný obrodný a reformný proces odborov v jej rámci. KOZ sa stala partnerom v sociálnom dialógu od úrovne podniku až po celospoločenskú úroveň. Nová demokratická vláda, ako aj rodiaca sa strana zamestnávateľov ju legitimizovali a akceptovali

ako výlučného zástupcu zamestnancov.

Toto privilegované postavenie na jednej strane zvyšovalo možnosti jej pôsobenia a podielu na rozhodovaní, prinášalo však tiež aj zodpovednosť za prijímané – a často z hľadiska zamestnancov nepopulárne – opatrenia. Kritický postoj časti zamestnancov k týmto reformám sa premietol aj do kritického postoja k samotným odborom a odborová organizovanosť sa začala znižovať. Ďalší pokles členskej základne potom súvisel s objektívnymi faktormi (od demokratických spôsobov v oblasti združovania a organizovania až po zmeny na trhu práce a v štruktúre pracovných síl), ako aj so subjektívnymi príčinami (napr. spájaním sa odborov s rôznymi politickými stranami). Spätne – a aj v súčasnosti – by sme snáď mohli diskutovať o správnosti či efektívnosti viacerých prijatých riešení, no ak bolo cieľom uchovať čo najsilnejšie a najjednotnejšie odbory a ich prežitie v turbulentných časoch revolučných zmien, tak sa to KOZ podarilo.

Je niečo, čo odbory samy podcenili?

Myslím, že bolo chybou zanedbanie regionálnych odborových štruktúr, príliš rýchle vzdanie sa budovania odborov a organizovania odborárov aj na územnom princípe. Kým na odvetvovom princípe odbory fungujú prostredníctvom rôznych zväzov, na územnom princípe je ich práca menej efektívna a viditeľná. Považujem to za problém, pretože to odbory oslabuje ako partnera v regionálnom sociálnom dialógu a tiež ako silného aktéra občianskej spoločnosti. Znižuje to ich aktivitu pri zapájaní sa do občianskeho a komunitného života a ich akcieschopno-

sť akýmkoľvek spôsobom hájiť záujmy pracujúcich aj za bránami podnikov.

V demokratickej spoločnosti je veľmi dôležité informovať nielen svojich členov, ale aj verejnosť o svojej činnosti, získavať spätnú väzbu, vysvetľovať svoje konanie. V tejto súvislosti považujem za chybu zaniknutie odborárskeho denníka Práca, ktorý mohol slúžiť aj tomuto účelu. Čo podľa vás odbory zvládli dobre počas zmien po roku 1989?

Jednoznačne v tom čase prispeli k zachovaniu sociálneho zmieru. Pričinili sa aj o to, že v procese transformácie a privatizácie podnikov nevznikli veľké nepokoje, ktoré by mohli oslabovať ekonomiku či destabilizovať spoločnosť.

Mali by ste nejakú radu pre súčasné odbory?

Svet práce sa neustále mení. Vznikajú nove formy práce aj pracovné miesta. Odbory v budúcnosti nebudú môcť pracovať rovnakým spôsobom, ako pracovali v minulosti. Musia si ujasniť, čo znamená hájiť záujmy a potreby zamestnancov v 21. storočí. Znamená to ujasniť si, kto (a kto všetko) je zamestnanec v 21. storočí, aké sú jeho špecifické charakteristiky, aké má priority, záujmy a potreby a čo očakáva od svojich zástupcov. A podľa toho konať – prispôsobovať sa zmeneným a meniacim sa podmienkam, pružne a adekvátne na ne reagovať. A zostať akcieschopnou, hoci už nie masovou organizáciou.

Roland Klokner

STRANA 9 | WWW.KOZSR.SK

T. MALATISKÝ: „ZAMESTNÁVATELIA MAJÚ ZÁUJEM DOBRE ZAPLATIŤ ZA VYKONANÚ PRÁCU.“

© Pexels 2020

Ing. Tomáš Malatinský MBA sa narodil v roku 1959 v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil na SVŠT v Bratislave – Stavebná fakulta, odbor geodézie a kartografie. Ako zodpovedný projektant geodet pôsobil v rokoch 1983 až 1986 v Stavoprojekte Bratislava. Neskôr v rokoch 1986 až 1998 v Elektrovode Bratislava prešiel funkciami stavbyvedúci, vedúci oddelenia ekonomiky divízie vedení, vedúci útvarov zahraničného obchodu a vyššieho dodávateľa. Od roku 1998 do 1999 bol vedúcim organizačnej zložky v ELCON o.z. Praha. Ako riaditeľ divízie pôsobil v rokoch 1999 až 2000 vo VÚJE Trnava, a.s. V marci 2000 sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Elektrovod Holding, a.s. Bratislava. V máji roku 2000 sa stal druhým viceprezidentom ZZES (Zväz zamestnávateľov energetiky), v roku 2003 sa stal prezidentom ZZES. Od roku 2004 je kontinuálne prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR až na obdobie 2012–2014, kedy bol ministrom hospodárstva SR.

Ako dlho ste súčasťou tripartity?

Od roku 2000 som bol vo Zväze zamestnávateľov energetiky, odkiaľ som sa dostal do Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení ako člen. Dnes je to teda bezmála 20 rokov. Samozrejme, sociálny dialóg som vnímal aj pred týmto obdobím. Na zasadnutia tripartity som zo začiatku nechodil, pretože sa na nich zúčastňovali predsedovia zväzov. Na tripartitných rokovaniach som sa zúčastňoval až ako prezident Zväzu zamestnávateľov ene­ r­­getiky Slovenska a od roku 2004 ako prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR). V tom čase Asociácia ako jediná organizácia zastupovala zamestnávateľov; naším členom bolo dokonca aj Združenie miest a obcí Slovenska. Dnes vidíme, že nezhody medzi rôznymi zamestnávateľmi dospeli až do štádia, keď ich záujmy v Hospodárskej a sociálnej rade SR zastupujú štyri organizácie.

Aký je váš pohľad na odbory?

Odbory vnímam ako partnera, s ktorým sme sa vždy snažili nájsť spoločnú reč.

Nikdy sme sa nevyhraňovali do takej miery, že by sme spolu nechceli diskutovať.

Ktoré obdobie považujete z pohľadu fungovania tripartity za najlepšie alebo, naopak, za najhoršie?

Ja môžem hovoriť len o posledných dvadsiatich rokoch. Boli obdobia, keď bola tri-

partita zastavená. To bolo za Mečiarovej aj Dzurindovej vlády. Pamätám si, že za druhej Dzurindovej vlády, keď bol ministrom Pavol Rusko, bolo veľa rozporov. V tom čase došlo k napätiu medzi zamestnávateľmi, čo viedlo k spomínanému vzniku nových organizácií. Ale spomínam si, že práve v tomto období sa nám podarilo dohodnúť na minimálnej mzde. Špecifické obdobie bolo za prvej vlády Róberta Fica a ministerky práce sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej. Vtedy sme podpísali dohodu, ako by sa mala riešiť minimálna mzda. Neskôr sa tá dohoda modifikovala do tej miery, že už prestala byť vyvážená, a tak sa od nej upustilo. Teraz je minimálna mzda opäť témou na rokovania a neraz aj zdrojom zbytočného napätia medzi sociálnymi partnermi, ktoré nás odvtedy sprevádza. Celkom konštruktívne viedol tripartitu minister Mihál, aj keď dosť krátky čas. Myslím si, že kolektívne vyjednávania mali celkom korektný priebeh. Možno odbory majú na to iný názor, mne sa však zdalo, že boli vypočuté obidve strany.

Boli častejšie rozpory medzi vládou a partnermi alebo skôr medzi partnermi?

Záležalo vždy na téme. Pri takých ako minimálna mzda alebo Zákonník práce boli na opačných stranách zamestnávatelia a odbory. V mnohých oblastiach sme tlačili na vládu spoločne. Chcel by som spomenúť, že bolo obdobie, keď som sa na tripartite zúčastňoval za vládu. To bolo za vedenia ministra Jána Richtera.

Vtedy bola politická vôľa naklonená skôr odborom. Čo hovoríte na dnešné rokovania tripartity?

Teraz vedie rokovania minister Milan Krajniak. Ťažko je hodnotiť. Zatiaľ sa konalo len jedno rokovanie. Všetko sa ešte len formuje.

S kým na čele Konfederácie odborových zväzov sa vám najlepšie spolupracovalo?

Ja som mal korektné vzťahy s každým prezidentom KOZ. Dobré vzťahy som mal s Miroslavom Gazdíkom. Terajšieho prezidenta Mariána Magdoška poznám aj z dozornej rady zdravotnej poisťovne.

Dobre sa spolupracovalo aj s Ivanom Saktorom, od ktorého som sa mohol aj tak trocha učiť, keďže bol skúseným odborárskym predákom v čase, keď som nastupoval do funkcie prezidenta AZZZ. Čo by ste poradili odborom v ich práci?

Zo skúseností mojich a ďalších kolegov máme pocit, že na podnikovej úrovni ľahšie a častejšie nachádzame konsenzus ako na úrovni republikovej. Ťažšie sa rokuje už na odvetvovej tripartite a na republikovej je to ešte zložitejšie. Nazdávam sa, že je to tým, že odboroví funkcionári na nižších úrovniach sa spoliehajú na vyjednávania na odvetvovej úrovni, kde sú potom vyjednávania o to náročnejšie. Domnievam sa, že by bolo vhodné väčšie pochopenie reálneho stavu zo strany odborov. Čelíme veľkej kríze, v ktorej majú zamestnávatelia existenčné problémy. Aj tu by mali mať odborári pochopenie. Myslíme si, že držať minimálnu mzdu na úrovni 60 % priemernej mzdy nie sme pripravení. Aj zamestnávatelia majú záujem dobre zaplatiť za vykonanú prácu. Ale keď to nejde, tak to nejde.

Chceli by ste niečo meniť na fungovaní tripartity s príchodom novej vládnej garnitúry?

Podľa môjho názoru nie je potrebné robiť zásadné zmeny. Treba pristúpiť k dodržiavaniu formalít, ktoré boli roky zabehnuté.

Napríklad, aby predkladané zákony chodili na pripomienkovanie s dostatočným predstihom. Participácia sociálnych partnerov je dôležitou súčasťou legislatívneho procesu. Stanoviská sociálnych partnerov zároveň zvyšujú kvalitu predkladaných legislatívnych aj nelegislatívnych materiálov schvaľovaných vo vláde SR, preto by sa na to mal klásť patričný dôraz.

Roland Klokner

WWW.KOZSR.SK | STRANA 10 © Pexels 2020

ŠÍRENIE PANDÉMIE COVID-19 JE NIEČO, S ČÍM NIKTO Z NÁS NEPOČÍTAL Rada mladých KOZ SR aj naďalej pozorne sleduje aktuálnu celospoločenskú situáciu v našej krajine, ako aj v krajinách celej Európy a sveta. Šírenie pandémie COVID-19 je niečo, s čím nikto z nás nepočítal, a pred pár mesiacmi by ktokoľvek len ťažko uveril, ako sa môže svet tak rýchlo a zásadne zmeniť.

Nachádzame sa naozaj v bezprecedentnom období, keď je na jednej strane nutné rýchlo konať, čo všetci chápeme, no na druhej strane je viac ako kedykoľvek predtým potrebné uvedomovať si cenu ľudského zdravia, ktoré musí mať jednoznačnú prednosť pred ekonomickými záujmami firiem či štátu.

Potom ako toto zohľadnilo viacero veľkých zamestnávateľov a uprednostnilo zdravie a bezpečnosť svojich zamestnancov pred vlastnými ekonomickými záujmami, dostávame sa do obdobia postupného „reštartu“ ekonomiky, ale aj bežného života, keď sa odstavené podniky a prevádzky opäť začínajú pomaly rozbiehať.

„Všetko nasvedčuje tomu, že máme pred sebou náročné obdobie, ktoré bude kľúčové pre ďalší vývoj ekonomiky aj zamestnanosti v našej krajine, ale aj v ostatných krajinách.“ Ostáva nám len veriť, že to najhoršie

máme už za sebou a situácia sa bude naďalej iba zlepšovať. K tomu však musíme prispieť všetci spoločne, a to hlavne tak, že budeme zodpovední a ohľaduplní voči sebe aj svojmu okoliu, ako sme boli doteraz. Je až neuveriteľné, ako sme sa v našej malej krajine dokázali zomknúť a byť vzorom pre všetkých svojím mimoriadnym prístupom.

Ako zástupcovia pracujúcich ľudí vnímame veľkú zodpovednosť, ktorú máme voči tým, ktorých zastupujeme. Význam odborov je dnes oveľa väčší ako kedykoľvek predtým. Nesmieme dopustiť, aby pracujúci ľudia z dôvodu aktuálnej situácie v našej krajine niesli výraznejšie ekonomické dôsledky, ako je nevyhnutné.

Musíme v maximálne možnej miere eliminovať nárast nezamestnanosti a zhoršovania pracovných podmienok zamestnancov.

vírus, rovnakými zbraňami sa nám podarí vyrovnať sa aj s ekonomickými následkami, ktoré tu po ňom ostávajú.

Nesmierne dôležité je, aby sociálni partneri ťahali za jeden povraz, pretože aktuálne nás spája úplne rovnaký cieľ. Preto je z nášho pohľadu kľúčový zodpovedný sociálny dialóg na úrovni podnikov, odborov, zamestnávateľských zväzov aj tripartity.

František Gajdoš

FRANTIŠEK GAJDOŠ

„My odborári sme pripravení aktívne participovať na čo najrýchlejšom návrate k prosperite.“

Sme si istí, že tak ako sme zodpovedným prístupom dokázali eliminovať zákerný

PREDSEDA RM KOZ SR

STRANA 11 | WWW.KOZSR.SK

AMBICIÓZNE NÁVRHY PRE UDRŽATEĽNÚ OBNOVU ZO STRANY EÚ – TERAZ MUSIA ZODPOVEDNOSŤ A SOLIDARITU PREUKÁZAŤ NÁRODNÍ LÍDRI

zamestnanosti mladých. Vítame, že budú uprednostňované investície do zelených a digitálnych oblastí a že všetky finančné prostriedky budú prideľované cez hospodárske a sociálne kohézne fondy, čím sa zabezpečí zachovanie solidarity, rovnosti a sociálnej inklúzie.“ Obnova by nemala znamenať návrat k opatreniam z minulosti – šetrenie, škrty a neznesiteľné daňové podmienky sa už nikdy nesmú zopakovať. Občania a pracujúci chcú spravodlivejšiu a zelenšiu Európu, ktorá pracuje lepšie pre všetkých.

EOK tiež uviedla, že EÚ nemôže jednoducho rozdávať peniaze firmám bez akejkoľvek kontroly nad tým, ako sa správajú. Financovanie plánu obnovy by malo byť podmienené poskytovaním slušných pracovných miest, platením daní a dosahovaním dohodnutých klimatických cieľov. „Zdôrazňujeme, že je potrebné, aby ľudské a sociálne práva, právny štát, sociálny dialóg, hospodárska a pracovná demokracia a Európsky pilier sociálnych práv boli kompasmi pri prideľovaní financií. Je potrebné výrazne podporiť služby verejnosti, zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnu infraštruktúru,“ uviedol Luca Visentini, generálny tajomník EOK.

© EU 2020

Európska komisia minulý týždeň predložila návrh veľkého plánu obnovy; navrhuje vytvoriť nový nástroj obnovy – EÚ pre ďalšie generácie – vo výške 750 miliárd EUR, ktorý sa začlení do prepracovaného rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027 v celkovej výške 1,85 bilióna eur. Komisia takisto zverejnila svoj upravený ročný pracovný program na rok 2020, ktorý uprednostní kroky potrebné na naštartovanie obnovy.

Luca Visentini, generálny tajomník Európskej konfederácie odborových zväzov (EOK), na margo balíka pre obnovu EÚ uviedol: „Európa čelí najhoršej recesii od 30. rokov minulého storočia po najhoršej pandémii za posledných sto rokov, a s tým sa spája riziko masívnej nezamestnanosti a nerovnosti.“ Preto EOK víta ambicióznu európsku

stratégiu pre obnovu, ktorú predložila Ursula von der Leyenová. Finančné prostriedky vo výške 750 miliárd eur na obnovu spolu so sumou 1,1 bilióna eur z viacročného finančného rámca teraz Európa naozaj potrebuje.

EOK taktiež oceňuje, že táto obrovská investícia bude členským štátom poskytnutá do veľkej miery cez priame granty a že peniaze budú získané prostredníctvom spoločných dlhových nástrojov garantovaných Európskou komisiou vďaka dlho očakávanému navýšeniu vlastných zdrojov EÚ, čím sa vyhneme ďalšiemu zadlženiu členských krajín EÚ.

Luca Visentini, generálny tajomník EOK: „Je správne, že investície určené na pomoc Európe, aby sa dostala z recesie, by mali prispieť k záväzkom EÚ v oblasti klimatických zmien a v boji proti ne-

„Od stratégie obnovy sa právom očakáva zameranie na posilnenie odvetví priemyslu a hospodárstva v EÚ, ochranu pracovných miest v Európe, prehodnotenie pravidiel hospodárskej súťaže a väčšiu udržateľnosť našej obchodnej politiky.“ „Je tiež veľmi dôležité, že Európska komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2020 potvrdila všetky iniciatívy, ktoré by posilnili spravodlivú a sociálne udržateľnú obnovu vrátane iniciatív súvisiacich s transparentnosťou mzdy, minimálnou mzdou, spravodlivým zdanením, nezamestnanosťou mladých, so stratégiou zručností a s digitálnym vzdelávaním, prácou cez platformy a pravidlami hospodárskeho riadenia EÚ. V pracovnom programe, naopak, chýba a treba doň doplniť bezpečnosť a zdravie pri práci.“ Miroslav Hajnoš

WWW.KOZSR.SK | STRANA 12

ZABEZPEČENIE STRAVY POČAS HOMEOFFICE KLIENTSKE CENTRUM ODBOROV

OTÁZKA

WWW.KOZSR.SK/KLIENTSKE-CENTRUM/

Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pracovného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostredia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. My vám prinášame pravidelne niekoľko prípadov, v ktorých Klientske centrum odborov poradilo svojim klientom.

Mám nariadenú prácu z domu (home office) na plný pracovný čas 7,5 h denne. Od zamestnávateľa som však počas tohto obdobia nedostal gastrolístky, pretože podľa jeho výkladu mám z domu (z práce z domu) dochádzať na pracovisko, aby som sa naobedoval.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravu na pracovisku (dovoz teplého jedla z cudzej kuchyne do jedálne na pracovisku) a vydáva ju svojim zamestnancom. Chcem sa spýtať, či v takomto prípade mám nárok na stravné lístky a mám teda žiadať zamestnávateľa o tieto lístky? Je správny výklad zamestnávateľa, že nám zabezpečil stravovanie na pracovisku a mám dochádzať na pracovisko "za stravou"?

ODPOVEĎ Podľa § 152 ods. 2 v spojení s ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ prioritne zabezpečuje stravovanie na pracoviskách alebo v ich blízkosti najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, samozrejme, pod podmienkou, že zamestnanec odpracoval na pracovisku viac ako štyri hodiny.

Ak to nie je možné, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ktorá ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá ma oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Ide o tzv. zabezpečovanie stravovania prostredníctvom stravných lístkov.

Poslednou možnosťou zamestnávateľa je poskytovanie finančného príspevku, avšak len vtedy, ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravu a) vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo v stravovacom zaradení iného zamestnávateľa, alebo poskytnutie stravných lístkov by nemalo význam, pretože by nablízku nebolo miesto, kde by bolo možné si zakúpiť stravu (napr. pri niektorých prácach v lesníctve alebo v poľnohospodárstve je to bežná situácia), alebo

b) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia (od gastroenterológa) nemôže využiť žiaden zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom alebo c) ide o výkon domáckej práce alebo telepráce zo strany zamestnanca a zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť stravovanie prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia alebo stravovacieho zaradenia iného zamestnávateľa, alebo cez stravné lístky, alebo ak by toho schopný bol, ale vyššie uvedené spôsoby stravovania boli v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce (napr. zamestnanec pracuje z domu v Nitre a stravovacie zariadenie je v Bratislave). Či ide skutočne o výkon domáckej práce podľa Zákonníka práce, tzn. či sa má na vás aplikovať § 152 ods. 7 Zákonníka práce, na ktorý sa pýtate, závisí od toho, či u vás skutočne ide o domácku prácu, tzn. originálny home office. Taký je len ten, ktorý sa výslovne písomne dohodne v pracovnej zmluve, tzn. zamestnanec so zamestnávateľom sa dohodnú v pracovnej zmluve na výkone práce z domu.

To, čo sa momentálne aplikuje u väčšiny zamestnancov a ich zamestnávateľov z dôvodu pandémie Covid-19, nie je home office (tzn. originálna domácka práca) na základe § 52 ods. 1 Zákonníka práce, ale postup zamestnávateľa podľa § 52 ods. 5 Zákonníka práce a od 4. apríla 2020, keď bola schválená novela Zákonníka práce, postup podľa § 52 ods. 5 s odchýlkami podľa § 250b ods. 3 Zákonníka práce.

Znamená to, že § 152 ods. 7 Zákonníka práce sa na vás vzťahuje len vtedy, ak ide o domácku prácu (tzv. originálny home office), ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ by vám bol v tomto prípade povinný poskytovať buď stravné lístky, alebo finančný príspevok, pretože ak by zamestnávateľ trval na tom, že sa máte stravovať v jeho zariadení a za stravovaním dochádzať, bolo by to podľa nášho názoru v priamom rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce.

Ak by išlo o výkon práce podľa § 52 ods.

5 Zákonníka práce alebo podľa § 250b Zákonníka práce, máte povinnosť stravovať sa v jeho zariadení, ak sa stravovacie zariadenie nachádza v blízkosti miesta, z ktorého vykonávate prácu z domu.

Ak výkon práce z domu, ktorý je momentálne vaším pracoviskom, je na úplne inom mieste (vzdialenom mieste), ako je miesto poskytovania stravovania zo strany zamestnávateľa, takže by bolo nehospodárne, nedôvodné až absurdné požadovať, aby ste cestovali kvôli strave počas pracovného času viac ako 30 minút (čo je pritom určený rozsah času na prestávku v práci, ktorá je určená na odpočinok a jedenie), sme toho právneho názoru, že takýto výkon povinností zo strany zamestnávateľa ohľadne zabezpečovania stravovania by sa dal podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce kvalifikovať ako výkon povinností v rozpore s dobrými mravmi a zneužívanie týchto povinností na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu (tzn. zamestnanca). Sme presvedčení, že ak je miesto stravovania neprimerane vzdialené od miesta výkonu práce z domu, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vám stravné lístky podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce alebo je povinný poskytnúť vám finančný príspevok na stravu podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, pretože podľa nášho názoru povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie v jeho zariadení vylučujú súčasné podmienky výkonu vašej práce, ktorá je vykonávaná z domu.

Tím KCO

STRANA 13 | WWW.KOZSR.SK

ISSN 2585-8289 VYDÁVA KONFEDERÁCIA ODBOROVÝCH ZVÄZOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY ODBORÁRSKE NÁM. Č. 3 815 70 BRATISLAVA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA ŠÉFREDAKTOR: ROLAND KLOKNER REDAKČNÁ RADA: ANITA FÁKOVÁ, MONIKA UHLEROVÁ, MARTA HAŠKOVÁ, MARTINA NEMETHOVÁ, MIROSLAV HAJNOŠ TEL. 02/50240127

NAJBLIŽŠIE ČÍSLO VYJDE 29.6.2020.

TEŠÍME SA NA VAŠE PODNETY NA: KLOKNER@KOZSR.SK

TENTO PROJEKT SA REALIZUJE VĎAKA PODPORE Z EURÓPSKEHO SOCIÁLNEHO FONDU A EURÓPSKEHO FONDU REGIONÁLNEHO ROZVOJA V RÁMCI OPERAČNÉHO PROGRAMU ĽUDSKÉ ZDROJE WWW.ESF.GOV.SK