20/2020 (apríl)

KONFEDERÁCIA ODBOROVÝCH ZVÄZOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY REPUBLIKY – KOZ SR

STRANA 1 | WWW.KOZSR.SK

MESAČNÍK KOZ SR - ČÍSLO 4/2020 (20)

APRÍL 2020 ANALÝZA PROGRAMOVÉHO VYHLÁSENIA VLÁDY OČAMI KOZ SR – STR. 2

KORONAVÍRUS UKÁZAL ZRANITEĽNOSŤ EURÓPSKEJ CIVILIZÁCIE – STR.4

M. UHLEROVÁ: ČO MOŽNO OČAKÁVAŤ OD VLÁDY V POLITIKE ZAMESTNANOSTI? (STR. 2)

© Pexels 2020

A. SZALAY: „ZA VEĽMI DÔLEŽITÉ VŠAK POVAŽUJEM AJ PREZENTOVANIE DOSIAHNUTÝCH VÝSLEDKOV.“

Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb združuje vo svojich radoch zamestnancov nemocníc, zariadení sociálnych služieb, kúpeľov, stredných zdravotníckych škôl, regionálnych úradov verejného zdravotníctva, domovov dôchodcov, špecializovaných národných ústavov, ale aj špecifických organizácií pôsobiacich v rezorte zdravotníctva.

V marci tohto roka dovŕšil zväz tridsať rokov od svojho založenia. Od začiatku sa svojou činnosťou zaradil medzi zväzy, ktoré cez svoje základné organizácie majú zastúpenie u zamestnávateľov, ktorí so spoločenskými zmenami dosiahli i legislatívne zmeny v oblasti právnej subjektivity. Tieto udalosti priniesli i nutnosť aktualizácie personálneho formovania pracovníkov vedenia zväzu pre potreby členskej základne. V súčasnosti združuje 260 základných odborových organizácií a ich snahou je tento počet zvyšovať. V rámci KOZ SR patria medzi zväzy s naj­ početnejšou členskou základňou. Aby sme bližšie spoznali tento odborový zväz, položili sme niekoľko otázok predsedovi Mgr. Antonovi Szalayovi.

Ako hodnotíte činnosť vášho zväzu? Čo považujete za silný odkaz?

Nutnosť reagovať na zmeny a prinášať cenné odborné rady pre členov v oblasti pracovného práva, sociálneho poraden-

stva, sociálneho dialógu, kolektívneho vyjednávania, poradenstva v oblasti odmeňovania a v neposlednom rade pomoci priamo v organizáciách sú sprievodnou činnosťou ľudí, ktorí dobre vedia, že len odborová činnosť prináša v rokovaniach so zamestnávateľmi výsledky, ktoré by zamestnanec samostatne nebol schopný vyjednať. Rôznorodosť profesií je v našich organizáciách širokospektrálna a aj systémy odmeňovania sa neodvíjajú len od Zákonníka práce. Týmito otázkami sme sa zaoberali na dennej báze. A nie je to ani v dnešných časoch inak.

Aké aktivity považujete za najdôležitej­ šie vo vašej činnosti ?

Je ich niekoľko. Medzi aktivity v popredí rozhodne patrí vzdelávanie našich funkcionárov. Organizujeme školenia, väčšinou lektormi z našich kruhov, ale v prípade potreby sa kontaktujeme s odborníkmi, ktorí Pokračovanie na 3. strane.

EDITORIÁL ŠÉFREDAKTORA Tak ako všetko v dnešných časoch, aj najnovšie vydanie ePRÁCE je do veľkej miery ovplyvnené koronavírusom. Niekoľkonásobne vzrástol počet podnetov našich členov na adresu Klientskeho centra odborov. Snažili sme sa väčšinu týchto prípadov priniesť na stránkach nášho mesačníka, aby rady, ktoré poskyt­li na základe týchto podnetov odborníci z rôznych oblastí, pomohli maximálnemu počtu ľudí, ktorých sa týkajú. Možno i vy sa nájdete v týchto príbehoch. Aj tento zvýšený počet podnetov je dôkazom toho, že život nám môže priniesť situácie, na ktoré nebudeme pripravení. Verím, že s novými skúsenosťami budeme pristupovať k našej existencii nielen z oportunistickej stránky. Po každej kríze nasledujú zmeny. Možno budeme budúcnosť nazývať postkovidizmom. Ľudia budú v tejto novej ére vďační za veci predtým považované za samozrejmosť. Uspokoja sa s tovarom, ktorý nemusí precestovať polovicu sveta, rozradostia ich veci, ktoré sa nedajú kúpiť, a najdrahšie pre nich bude to, čo nič nestojí.

KOMENTÁR KOZ SR K PROGRAMOVÉMU VYHLÁSENIU VLÁDY SR

STR. 10

AKTUÁLNE O KORONAVÍRUSE KOZ SR na svojej webovej stránke zriadila špeciálnu informačnú sekciu pod názvom "Aktuálne o koronavíruse."

WWW.KOZSR.SK | STRANA 2

ČO MOŽNO OČAKÁVAŤ OD VLÁDY V POLITIKE ZAMESTNANOSTI? MONIKA UHLEROVÁ, VICEPREZIDENTKA KOZ SR

© KOZ SR, 2020

Posledné dni nám ukázali, že práca vykonávaná z domu môže byť výhodou aj v situáciách, na ktoré nie sme pripravení. Dnes, keď je potrebné vyhýbať sa akým­ koľvek fyzickým kontaktom s ostatnými ľuďmi, nám home office môže pomôcť pre­ konať obdobie karantény bez zanedbania našich pracovných povinností.

Programové vyhlásenie vlády (ďalej len „PVV“) vo svojej časti venovanej ochrane pracovných miest a sociálnych istôt cieli priority a opatrenia najmä na rodinnú politiku a podporu rodín, dôchodky a sociálne zabezpečenie a sociálne služby. Problematike zamestnanosti venuje niekoľko, zväčša všeobecne formulovaných bodov. Vláda síce deklaruje, že jej prioritou bude prekonanie ekonomickej a sociálnej krízy a opätovné zvyšovanie miezd, ale navrhované opatrenia tejto ambícii nezodpovedajú, prípadne len veľmi obmedzene. Jediné konkrétne opatrenie týkajúce sa zamestnanosti v PVV je sprísnenie pravidiel fungovania agentúr dočasného zamestnávania.

Vláda deklaruje, že bude koordinovať svoje kroky so sociálnymi partnermi, podporovať sociálny dialóg a využívať zdroje Európskeho sociálneho fondu na podporu zamestnanosti. Sociálny dialóg a sociálne partnerstvo na všetkých jeho úrovniach však poskytujú oveľa širší priestor a platformu relevantným aktérom na riešenie problémov najmä sociálneho a ekonomického charakteru, a to nie len v súvislosti s koronakrízou. To však vláda vo svojom programe už ďalej nereflektuje.

Ambície vlády pri riešení zamestnanosti sa obmedzujú len na krátkodobý časový horizont vzťahujúci sa na obdobie tzv. koronakrízy. Okrem krátkodobých nástrojov na udržanie zamestnanosti počas existencie

a šírenia pandémie a v jej dôsledku by bolo žiaduce definovať konkrétne nástroje na udržanie pracovných miest minimálne zo strednodobého, ak nie dlhodobého hľadiska. V súčasnosti je vhodné uvažovať aj o reformách a zavedení opatrení a mechanizmov, ktoré vytvoria dostatočnú záchrannú sieť pre zamestnancov v čase krízy, ktorá môže nastať aj v budúcnosti (napr. tvorba záchranných fondov, rezerv, vankúšov, sietí a pod.). Pri deklarovaní cieľa „aby zamestnanci mali dobrú prácu za férovú mzdu“ je logické očakávať, že vláda predstaví aj konkrétne predstavy, ako tento cieľ dosiahnuť. V tomto zmysle by sa dalo predpokladať, že eliminácia nelegálnej práce, pracovné podmienky, ochrana práce a zdravia zamestnancov a kultúra práce budú prioritné. V PVV sa však konkrétne oblasť odmeňovania, rastu miezd, minimálna mzda a minimálne mzdové nároky nespomínajú. PVV taktiež vôbec nerieši problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, pracovných súdov a vymáhateľnosti práva pri pracovnoprávnych sporoch. Daný fakt možno vysvetliť dvojako: vláda nepovažuje uvedené okruhy za skutočne prioritné, alebo minimálne zachová existujúce štandardy a nebude mať ambíciu zhoršovať ich (meniť). Je však otázne, či si dostatočne uvedomuje relevantnosť a dôležitosť riešenia týchto oblastí aj v kontexte celospoločenských a technologických

zmien. Značne protichodne však pôsobí tvrdenie „kľúčový je flexibilný zákonník práce a pracovno-právna legislatíva (...)“.

Zákonník práce nie je nástrojom na tvorbu pracovných miest a jeho funkcia by mala byť v prvom rade ochranná. Za intenciami jeho spružnenia sa môže skrývať ohrozenie postavenia pracujúcich. Určite však bude žiaduce zamyslieť sa nad legislatívnym ukotvením nových foriem práce a fenoménov, ktoré prináša digitálna éra, do Zákonníka práce. Je však otázne, či predkladateľ dokumentu mal na mysli uvedené nevyhnutnosti. Flexibilný zákonník práce má byť podľa PVV kľúčovým pre zlepšenie podnikateľského prostredia.

Podnikateľské prostredie sa dá zlepšovať aj bez toho, aby sa škodilo zamestnancom, aby sa, naopak, udržali dôstojné podmienky práce, ochrany a odmeňovania. Pozitívna sa javí ambícia prizvať k príprave legislatívy sociálnych partnerov.

K riešeniam dlhodobej nezamestnanosti vláda v PVV pristupuje oveľa konkrétnej­ šie ako k otázkam zamestnanosti, trhu práce a tvorby pracovných miest. Rozvoj sociálnej ekonomiky a individuálny prí­ stup bude rozhodujúci v práci s dlhodobo nezamestnanými a pri ich začleňovaní na trh práce. Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z kľúčových a pretrvávajúcich problémov na Slovensku, ktorý je potrebné efektívne a udržateľne riešiť systémovými opatreniami. Štvrtá priemyselná revolúcia spojená s digitalizáciou, robotizáciou a auto­ matizáciou stavia našu spoločnosť pred úplne nové výzvy predpokladajúce vážne dosahy aj na svet práce, pracovno-právne vzťahy, oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, štruktúru a charakter trhu práce, systém sociálneho zabezpečenia, ale aj daňovo-odvodového zaťaženia.

Vláda vyjadruje podporu systému duálneho vzdelávania, rozvoju digitálnych zručností a prepojeniu vzdelávacieho systému s podnikateľským sektorom. PVV sa zameriava najmä na informatizáciu verejného sektora, elektronickú komunikáciu so štátnou správou, budovanie digitálneho jednotného trhu, digitalizáciu priemyslu a modernizáciu sektorov. Ďalej má ambíciu podporiť nové trendy, ktoré prispievajú k novým formám digitálnej ekonomiky. Vláda považuje celoživotné vzdelávanie za nástroj, ktorý zmierni dosahy spoločenských a technologických zmien na životy pracujúcich ľudí. Cieľom vlády je vytvoriť a podporovať systém eliminujúci riziko nezamestnanosti pre zamestnaných, uľahčujúci im nielen prípadnú zmenu zamestnania, ale aj po-

STRANA 3 | WWW.KOZSR.SK

volania, reagujúci na požiadavky zamestnávateľov a umožňujúci vstup na trh práce aj rizikovým skupinám. Kvalitný systém celoživotného vzdelávania a jeho reagovanie na meniace sa potreby trhu práce sú určite jedným z nevyhnutných predpokladov zvládnutia zmien vo svete práce vyvolaných digitalizáciou a robot-

izáciou. Avšak v PVV chýba akákoľvek ambícia vlády pomenovať očakávané zmeny, rozsiahle sociálne dosahy, prípadné sociálne riziká a následne snaha formulovať a konkretizovať opatrenia preventívneho, ochranného či stimulujúceho charakteru, ktoré na ne reagujú. Vláda si akoby na jednej strane uvedomovala potrebu

digitalizácie (v technologickom zmysle) naprieč jednotlivými oblasťami, rezortmi a procesmi, na druhej strane ignoruje jej sociálne súvislosti, čo sa prejavuje v značne limitovaných opatreniach na podporu zamestnanosti, trhu práce, sociálneho zabezpečenia a sociálnej politiky.

Monika Uhlerová

A. SZALAY: „ZA VEĽMI DÔLEŽITÉ VŠAK POVAŽUJEM AJ PREZENTOVANIE DOSIAHNUTÝCH VÝSLEDKOV.“ Pokračovanie z 1. strany. našim funkcionárom vedia poskytnúť cenné informácie a rady pre odborársku činnosť. Nemenej dôležité z nášho pohľadu je spracovanie vzorových kolektívnych zmlúv, ktoré aktualizujeme pravidelne podľa zmien v legislatíve. Je to pomoc pre výbory v organizáciách. K tomu musíme jedným dychom dodať, že aktívna pomoc pri prípave návrhov „podnikových kolektívnych zmlúv“ je u nás samozrejmosťou.

Mnohé organizácie využívajú i delego­ vanie funkcionárov a pracovníkov zväzu do vyjednávacích tímov. To prinieslo už neraz „obrúsenie“ rozdielnych stanovísk zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov s cieľovým efektom uzatvorenia kolektívnych zmlúv. Za dôležité považujeme i osobné stretnutia s členmi na schôdzach, s členmi výborov, ako aj verejnú diskusiu, čo by mali odbory vo svojej činnosti zlepšiť v prospech svojich členov.

Aké výhody vyplývajú vašim členom z členstva vo zväze?

Dlhodobo sa snažíme v rámci možností daných legislatívou SR o zvýhodňovanie členov pred nečlenmi. Podpísané dohody o spoluprácii, prípadne podpísané verejné prísľuby s kúpeľmi v Bojniciach, Turčianskych Tepliciach alebo s naším partnerským Odborovým zväzom pracovníkov školstva, vedy a športu na Slo­ vensku dávajú našim členom a ich rodinným príslušníkom možnosť absolvovať rekreačné pobyty s dohodnutými zľavami.

Obdobne to platí aj pre pobyty v hlavnom meste ČR v Prahe v zariadení Bona Serva, ktoré vlastnia zdravotnícke odbory v ČR. Určite je vhodné uviesť, že naši členovia môžu požiadať o sociálnu pomoc, ak sa dostanú do zhoršenej finančnej situácie.

Pri splnení stanovených podmienok majú možnosť dostať nenávratnú finančnú pomoc, ktorá sa prerokováva na zasad-

nutiach riadiaceho výkonného výboru a odosiela sa im do základných organizácií.

Mnohokrát tiež využili možnosti konzul­ tácií a poradenstva pri riešení problémov, ktoré naši právnici ochotne riešili.

V tomto roku končí ďalšie volebné obdo­ bie riadiaceho orgánu a funkcionárov. Je záujem o prácu v odboroch?

Jedným z cieľov našej práce je získavať mladých ľudí do odborov a následne ich vzdelávať. Radu mladých sa nám však na zväze nedarí zložiť podľa potrieb, ale verím, že zapojíme dostatok funkcionárov na personálne omladenie výkonného výboru už pri najbližšej príležitosti. V našich organizáciách to ide postupne, prirodzenými odchodmi i príchodmi sa mení obsadenie výborov organizácií. Osobne som veľmi rád, že sú medzi nami ľudia, ktorí neváhajú a idú do ťažkej odborárskej práce napriek tomu, že túto činnosť vykonávajú popri svojom hlavnom zamestnaní, čo vôbec nie je jednoduché. Vzhľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu v krajine i vo svete máme vytvorený časový priestor na konzultácie a debaty až po samotné rozhodnutia ľudí, ktorí sa dajú na prácu vo vyššom odborovom orgáne a budú kandidovať vo voľbách. Je to aj výzva pre mladých na ich zapojenie sa do práce výborov odborových organizácií u svojich zamestnávateľov. Využijeme na to všetky vzdelávacie kapacity, nielen zväzové.

Aké sú plány zväzu na najbližšie obdo­ bie?

Nachádzame sa v období príprav rokovania nášho VIII. zjazdu. Žiaľ, táto koronavírusová pandémia nás časovo značne postihla, našťastie len časovo. Verím, že i napriek tomuto faktu sa nám podarí pripraviť všetko potrebné tak, aby aj v najbližších rokoch vedenie zväzu a funkcionári výborov mohli vykonávať činnosť v prospech svojich členov, ktorí budú môcť

následne zhodnotiť a potvrdiť význam odborov nielen v našich organizáciách, ale aj v rámci celého Slovenska. Dôležité je uviesť, že náš odborový zväz si nevyberá len niektoré profesie, ale zastupuje všetkých bez rozdielu. Cieľom je zlepšiť pracovné podmienky a podmienky odmeňovania, aby naši odborníci zostali pracovať v našich zariadeniach a neodchádzali do zahraničia. Za veľmi dôležité však považujem aj prezentovanie do­ siahnutých výsledkov sociálneho dialógu v organizáciách odborárom a zamestnancom. Len dobre informovaní členovia vedia zhodnotiť prácu aj výsledky. Ak sa dá príležitosť tým, čo sú vždy a so všetkým nespokojní, prináša to trieštenie síl, za­ kladanie iných združení, i keď v konečnom efekte tým dosiahnu jediný cieľ – rozbiť to, čo funguje a prináša osoh. To je však už na rozhodnutí ľudí. Verím, že našou ďalšou činnosťou preukážeme dôležitosť odborov pre tých, ktorých zastupujeme.

Dôvera a viera v dosiahnutie pozitívnych výsledkov so správnymi ľuďmi nech je nám svetlom na konci tunela i v týchto náročných časoch. Všetkým prajem pevné zdravie a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Roland Kloknerl

ANTON SZALAY

PREDSEDA SOZZASS

WWW.KOZSR.SK | STRANA 4 © Pexels 2020

© EU, 2020

R. SŤAHEL: „UKÁZALA SA DONEDÁVNA EŠTE NEPREDSTAVITEĽNÁ ZRANITEĽNOSŤ GLOBÁLNEJ INDUSTRIÁLNEJ CIVILIZÁCIE.“ Doc. Mgr. Richard SŤAHEL, PhD., je filozof a vysokoškolský pedagóg, v súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Filozofického ústavu SAV v Bratislave. Špecializuje sa na environmentálnu a politickú filozofiu a tiež filozofiu ľudských práv. Zameriava sa na skúmanie príčin krízy globálnej priemyselnej civilizácie a filozofických, sociálnych a politických dôsledkov klimatických zmien a masového vymierania rastlinných a živočíšnych druhov. Rozhovor s ním sme vám priniesli pred niekoľkými mesiacmi. Nová situácia zapríčinená vírusom COVID-19 nás primäla k tomu, aby sme zistili, čo si o nej myslí on.

Súčasná situácia zapríčinená výskytom COVID-19 nám priniesla veľa nových situácií, na ktoré naša spoločnosť nebo­ la zvyknutá. Ako hodnotíte tento stav zo širšieho pohľadu a v rôznych súvislos­ tiach?

Tých súvislostí je príliš mnoho, takže môžem spomenúť len niektoré. Predo­ všetkým sa ukázala donedávna ešte nepredstaviteľná zraniteľnosť globálnej industriálnej civilizácie. Postupne sa takmer všade zaviedla karanténa, teda spôsob zvládania epidémie známy už zo staroveku, a to napriek všetkým technológiám a znalostiam, ktoré na rozdiel od staroveku či stredoveku máme k dispozícii.

Ukázalo sa tiež, že napriek globálnej civilizácii neexistujú, alebo nie sú reálne funkčné ani globálne inštitúcie, ktoré by boli schopné zvládať globálnu hrozbu, v tomto prípade pandémiu. Reagovať začali predovšetkým štáty, a to dokonca aj tie, ktoré sú súčasťou takých zoskupení, akým

je EÚ. V priebehu niekoľkých dní došlo k renacionalizácii, teda opätovnému „zviditeľneniu“ štátov a ich hraníc, posilneniu právomocí štátnych orgánov, obmedzení množstva slobôd a práv. Ale tiež k tomu, že štáty si navzájom začali zabavovať alebo v lepšom prípade preplácať zdravotnícke pomôcky a iný nevyhnutný materiál.

Ukázalo sa, že keď je naozaj zle, stará sa každý štát primárne sám o seba a svojich občanov. Veľmi rýchlo to pochopili aj občania a kto mohol, snažil sa vrátiť do svojej rodnej krajiny, kým sa hranice neuzavrú úplne.

V čom nám táto kríza môže pomôcť?

(Môže nám vôbec v niečom pomôcť?)

Prinajmenšom už pomohla v pochopení toho, ako je súčasný systém prerozdeľovania nákladov a výnosov v spoloč­ nosti absurdne nestavený. Vedci, lekári, zdravotné sestry, ale aj predavači, šoféri nákladných áut, pekári, resp. výrobcovia

potravín, hasiči a záchranári či policajti sú platení priemerne až podpriemerne, teda z hľadiska logiky neoliberálneho ekonomicko-politického systému sú považovaní za súčasť „neproduktívnych“, okrajových, skôr trpených profesií, pritom bez nich by spoločnosť paralyzovaná pandémiou skolabovala. Mnohým z tých, čo majú školopovinné deti, zase ukázala, aká nesmierne náročná je práca učiteliek a učiteľov, aké ťažké je získať a udržať pozornosť detí, nieto ich ešte aj niečo naučiť.

Poukázala tiež na mieru znečistenia všetkých zložiek životného prostredia už len bežným spôsobom života. Po jeho obmedzení totiž vo všetkých častiach sveta došlo v priebehu niekoľkých dní k zlepšeniu kvality ovzdušia, pozorovateľnému aj voľným okom, ale aj povrchových vôd. Väčšina meracích prístrojov tiež za­ znamenala pokles produkcie skleníkových plynov, smogu a iných polutantov. Ukazuje sa tiež, že v priemyselných, teda naj­ viac znečistených oblastiach, je priebeh epidémie i samotného ochorenia vždy horší než v menej znečistených. Snáď to širšej verejnosti, ale aj tým čo rozhodujú, teda politikom a podnikateľom, pomôže pochopiť, že kvalita životného prostredia nie je okrajová záležitosť, ale mala by byť centrom všetkých politík a rozhodnutí prijímaných na ich základe.

Je dnešná situácia začiatkom novej éry ľudstva a Zeme?

Bolo by dobré, keby to tak bolo. Na jednej strane táto kríza ukazuje, že ak je nejaký jav považovaný za závažnú krízu, dokážu aj súčasné, neoliberalizmom značne oslabené štáty mobilizovať svoje sily a pomerne rýchlo obmedziť dokonca aj ekonomické aktivity a (zdanlivo) nedotknuteľné osobné práva a slobody. Zároveň sa však ukázalo, že skutočne koordinovaná akcia nie je uskutočniteľná ani len na úrovni EÚ, nieto ešte na globálnej úrovni.

Navyše, zanedlho sa začnú prejavovať aj ekonomické, a tým aj sociálne dôsledky tejto krízy, takže pravdepodobnosť, že klimatická kríza sa „stratí" z priorít, je veľmi veľká. Ozývajú sa síce hlasy, že reštart ekonomiky po odznení pandémie by mal byť „viac zelený", ale zároveň si treba uvedomiť, že v hlavných siločiarach daných súčasným obsadením kľúčových národných a európskych, nieto ešte svetových inštitúcií – a predovšetkým vlastníckych štruktúr – sa nič nezmenilo, takže len ťažko je možné očakávať zásadný obrat v politikách presadzovaných doteraz. Skôr sa obávam, že novozískané mocenské nástroje na kontrolu populácie budú aj po pandémii existujúcimi mocenskými štruk-

STRANA 5 | WWW.KOZSR.SK

túrami využívané na udržanie existujúceho systému výroby a spotreby, či dokonca na umlčanie jeho kritikov. Objavili sa už aj názory, že táto kríza môže prispieť k urýchleniu už rozbehnutého procesu prechodu od kapitalizmu tolerujúceho určitú mieru plurality a dokonca aj kritiky k neskrývane autoritárskemu kapitalizmu.

Samotná koronakríza opäť potvrdila, že k skutočne radikálnym opatreniam sa vlády odhodlávajú, až keď je vlastne neskoro.

Klimatická kríza už prebieha, ale zatiaľ nespôsobuje hladomor v bohatých krajinách, takže ochota verejnosti a vlád prijímať aspoň tak radikálne opatrenia, ako sa prijali v snahe odvrátiť katastrofický vývoj pandémie, je veľmi nízka. Povedomie o tom, že práve v dôsledku klimatických zmien a ďalších foriem devastácie životného pro­ stredia sa pravdepodobnosť takýchto alebo ešte podstatne horších pandémií radikálne zvyšuje, je rovnako veľmi nízke. Už len posun takých ochorení, ako sú malária alebo žltá zimnica do strednej Európy v dôsledku posunu klimatických pásiem, bude určite znamenať obrovské epidemiologické problémy pre miestnu populáciu.

Takže ak je táto kríza začiatkom novej éry, tak určite nie v pozitívnom slova zmysle.

Ak áno, ako by mohla pokračovať v nasledujúcich rokoch a desaťročiach?

Vypuknutie pandémie vo verejnom dis­ kurze prekrylo čoraz zjavnejšie prejavy klimatickej krízy. Prakticky celá Európa, ale aj mnohé iné oblasti na severnej pologuli, ktoré sú dôležité pre produkciu potravín, už teraz trpia suchom. Na Slovensku sa na toto ročné obdobie vysoké denné teploty striedajú s nočnými mrazmi. To je jav spájaný s nestabilitou nového klimaticko-geologického obdobia označovaného ako antropocén, pretože vznikol v dôsledku kumulácie negatívnych vplyvov ľudských aktivít na planetárne životné prostredie – biodiverzitu, chemické zloženie atmosféry a hydrosféry, klimatickú stabilitu a množ­ stvo iných faktorov. V každom prípade nás tak čaká nestabilita – klimatická, epidemiologická –, a tým aj nestabilita v produkcii potravín a dostupnosti pitnej vody.

Nedostatok potravín a pitnej vody bude vytvárať ďalšie ohniská epidémií, ktoré sa budú šíriť ďalej, aj keď možno nie tak rýchlo ako tá súčasná. Nevyhnutne sa to prejaví na nestabilite – ekonomickej, sociálnej, a tým aj politickej. Takže ak bude niečo pokračovať, bude to nestabilita a obávam sa, že aj chaotické reakcie štátov, ktoré sa budú snažiť o udržanie vlastnej potravinovej a epidemiologickej bezpečnosti, a to aj na úkor iných štátov, resp. regiónov sveta. OSN už teraz varuje pred

hladomorom biblických rozmerov, ktorý hrozí v dôsledku výpadku veľkého množ­ stva pracovníkov z poľnohospodárstva a tiež už spomínaného sucha a ďalších výkyvov počasia.

Ako by sa mohlo Slovensko pripraviť na nasledujúce obdobie?

Prinajmenšom tým, že sa bude snažiť o to, aby kľúčové komodity – potraviny, zdravotnícky materiál a aspoň niektoré lieky, v neposlednom rade tiež čo naj­ viac energie – bolo možné v dostatočnom množstve produkovať priamo na Slovensku. Pandémia jednoznačne ukázala, že v skutočne krízovej situácii je prakticky nemožné tieto komodity kúpiť a doviezť na Slovensko. Sme totiž suchozemskou krajinou. Všetko sa k nám musí priviezť cez iné krajiny a potravinami sa krajina ako Slovensko nedá zásobovať letecky, aj keby niekde na svete bol potravín taký prebytok, že by sa dali vyvážať. Skôr sa však ukazuje, že krajiny budú v čoraz väčšej miere vývoz potravín zakazovať, aby dokázali zásobovať aspoň vlastné obyvateľstvo.

Mnohé krajiny, vrátane členov EÚ, už ukázali, že ak niečo potrebujú, neváhajú to zabaviť, ak sa to nachádza na ich území, aj keď im to nepatrí. Rovnako si myslím, že je čas prehodnotiť reformu zdravotníctva, ktorá počíta s rušením nemocníc, a tiež celý systém zdravotného poistenia. Ten môže skolabovať už len v dôsledku výpadku príjmov z firiem, ktoré museli obmedziť alebo prerušiť svoju činnosť. A to sa u nás zatiaľ epidémia ani nerozbehla tak, že by ochoreli desaťtisíce či státisíce ľudí.

Je potrebná zmena štruktúry slovenskej ekonomiky?

Z toho, čo som už povedal, je, myslím zjavné, že áno. Dlhodobá orientácia ekonomiky na automobilový priemysel prejde v nasledujúcich mesiacoch a rokoch veľmi tvrdou skúškou správnosti.

Obávam sa, že Slovensko v nej nemôže uspieť. Auto je zo svojej podstaty luxusný tovar osobnej spotreby. Predpokladaná ekonomická a sociálna kríza, ktorá sa v dôsledku pandémie už začína prejavovať, bude znamenať, že ani po zrušení všetkých obmedzení nebude o nové autá príliš veľký záujem. Na jednej strane predpokladaný nárast nezamestnanosti a pokles príjmov u tých, ktorí zamestnaní zostanú, a na druhej strane nárast cien potravín, ktorý možno očakávať z dôvodov, o ktorých som už hovoril, skrátka bude ľudí nútiť prehodnotiť svoje priority. Kúpa nového auta medzi nimi rozhodne nebude. Tieto javy sa dajú očakávať vo všetkých krajinách, kam autá vyrábané na Slovensku smerujú.

Doc. Mgr. Richard SŤAHEL, PhD S tým súvisí aj produkcia energie. Na Slovensku sa ešte stále produkuje prevažne z dovážaných energonosičov, a to napriek tomu, že už párkrát sa ukázalo, ako ľahko sa ich dovoz môže prerušiť. Dôraz na výrobu tepla a elektriny z obnoviteľných zdrojov by významne zmenil štruktúru ekonomiky, znížil mieru jej závislosti, a tým aj zraniteľnosti, veľmi pravdepodobne by zvýšil zamestnanosť v tomto sektore a ešte by aj znížil uhlíkovú stopu celej krajiny. V neposlednom rade by tiež znížil množstvo odpadu ukladaného na skládky.

Technológie slnečnej, termálnej a vodnej energie, ako aj získavania energie z bioodpadu a energetického zhodnocovania komunálneho odpadu sú k dispozícii, len je potrebná politická vôľa začať ich masívne využívať. Len bioodpadu produkuje každá obec a každé mesto obrovské množstvo, a to doslova každý deň, takže predstava bioplynovej stanice pri každom meste a väčšej obci nie je nereálna. Zavedenie povinnosti inštalovať na každej novo­postavenej budove či výrobnej hale solárne panely, tak ako to už urobili iné krajiny, je tiež len otázkou politickej vôle.

Videli sme, ako sa jednotlivé krajiny vrátane Slovenska postavili k potrebe ochrany svojich zdrojov, keď zakázali vývoz ochranných pomôcok, aby pokryli v prvom rade svoje potreby. Môže taká­ to situácia nastať aj v súvislosti s po­ travinami?

Je to viac ako pravdepodobné. Niekoľko krajín už zákaz vývozu niektorých agrokomodít zaviedlo.

Slovenska republika dováža viac ako 60 % potravín. Sme z tohto pohľadu v ohrození?

Aj z toho, čo som už povedal, je zjavné, že toto riziko je pomerne vysoké. Pri­ najmenšom možno očakávať nárast cien potravín.

WWW.KOZSR.SK | STRANA 6

Čo by sa s tým malo robiť?

Ako som už spomenul vyššie, je potrebné prehodnotiť rozvojové priority národného hospodárstva. Ak je možné dávať daňové úľavy i priamu finančnú pomoc investíciám do priemyslu, možno to robiť aj v prípade agrosektora. Je to otázka po­ litických priorít a vôle.

Je vôbec možné dosiahnuť potravinovú sebestačnosť? Do akej miery?

Toto nie je otázka, na ktorú by som vedel priamo odpovedať. Môžeme sa však po­ zrieť na dva príklady. Samotné Slovensko bolo v 80. rokoch minulého storočia schop­né pokryť domácu spotrebu v niektorých agrokomoditách na 80 %, v niektorých dokonca aj exportovať. Bolo to však v inom politickom režime, a čo je omnoho dôležitejšie, v inom klimatickom režime.

Treba však tiež povedať, že to bolo aj za cenu masívneho využívania agrochémie, a tým aj devastácie životného prostredia a kontaminácie podzemných i povrchových vôd v mnohých oblastiach Slovenska.

Druhým príkladom je Holandsko – krajina s podobnou rozlohou ako Slovensko, ale s niekoľkonásobne vyšším počtom obyvateľov (vyše 16,5 milióna). Napriek tomu je jedným z najväčších exportérov potravín v Európe a dokonca aj veľkoproducentom kvetov. Je to výsledok desaťročí syste­ matickej podpory poľnohospodárov a potravinárov a, samozrejme, tiež odlišnej štruktúry krajiny a historickej skúsenosti.

Holandsko počas prvej aj druhej svetovej vojny zažilo hladomor, pretože sa spoliehalo na dovoz potravín zo svojich kolónií, ktorý však v dôsledku vojnovej námornej blokády skolaboval. Všetky povojnové vlády sa preto snažili, aby sa táto situácia nezopakovala, a v dôsledku často veľmi krutej priamej skúsenosti mala táto politika aj širokú podporu verejnosti. Environmentálne dôsledky agroprodukcie sú však aj tam závažné.

Aký dlhý čas by sme potrebovali na do­ siahnutie takejto nezávislosti?

Opäť otázka, na ktorú je veľmi ťažké odpovedať, už len kvôli zmeneným klimatickým podmienkam. Časté klimatické extrémy, napr. vysoký rozdiel teplôt medzi nocou a dňom, dlhotrvajúce suchá striedané prívalovými dažďami, ale aj príchod nových škodcov a s nimi aj patogénov, ktoré sprevádzajú klimatické zmeny, totiž možno vyvolajú potrebu vyšľachtiť úplne nové druhy rastlín a stromov, ktoré sú schopné ich znášať. A to môže trvať desaťročia. Možno však bude nutné prejsť pri mnohých potravinách na pestovanie v skleníkoch, tak ako sa to už teraz deje napríklad s paradajkami. Vyžiadalo by si to obrovské investície, ale dá sa to realizovať omnoho rýchlejšie než v prípade šľach­ tenia nových odrôd. Ale najprv by musela prísť zmena v prioritách hospodárskej politiky a tiež bezpečnostnej politiky, ktorá zatiaľ potravinovú, vodnú či epidemiolo­

gickú bezpečnosť prakticky neberie do úvahy. Slovensko má v skladoch asi omnoho viac munície než ochranných pomôcok pre zdravotníkov, nieto ešte pre obyvateľov čeliacich epidémii, alebo zariadení umožňujúcich čeliť dlhodobému suchu či horúčavám. Nákupom nových stíhačiek a ďalších zbraňových systémov, ktorých sa nová vláda nemieni vzdať ani v súčasnej situácii, sa však na dlhé roky oberáme o obmedzené zdroje, ktoré by bolo možné investovať do potrebných úprav krajiny, zavlažovacích systémov, systémov hospodárenia s vodou, a to už nielen v lesoch a na poliach, ale aj v mestách a budovách.

A, samozrejme, tiež do výskumu a vývoja – nových odrôd, technológií, ale aj liekov a vakcín.

Viete nám na záver rozhovoru povedať k téme niečo optimistické?

Najťažšia otázka na záver. Za pozitívum by som považoval predovšetkým mieru so­lidarity, ktorú si doposiaľ obyvatelia Slo­venska navzájom prejavovali, a v neposlednom rade tiež rýchlosť, akou sa niektoré zložky životného prostredia dokázali vyčistiť po obmedzení priemyselnej produkcie a automobilovej a leteckej dopravy. Na zvládnutie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie, ale aj pretrvávajúcej klimatickej krízy bude však potrebné omnoho viac solidarity a ochoty obmedzovať sa.

Roland Klokner

© Pexels 2020

KOMENTÁR

KONFEDERÁCIE ODBOROVÝCH ZVÄZOV SR K PROGRAMOVÉMU VYHLÁSENIU VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA OBDOBIE ROKOV 2020 - 2024

Vo februárovom vydaní ePRÁCE sme vám priniesli analýzu programov politických strán kandidujúcich vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. V uplynulých dňoch vláda Slovenskej republiky uverejnila svoje programové vyhlásenie na volebné obdobie 2020 až 2024. Pre tých, ktorých zaujíma, ako sa podarilo jednotlivým stranám presadiť do vládneho programu svoje priority, prinášame komentár Konfederácie odborových zväzov SR k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.

Prinášame vám ho na tomto mieste v skrátenej podobe. Celý materiál nájdete na webovej stránke www.kozsr.sk.

Jedným zo základných cieľov Programo­ vého vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 (ďalej len „PVV“) je „zmeniť Slovensko na skutočne právny štát, kde si budeme všetci pred zákonom rovní a schopní pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Na taký štát, kde budeme radi pracovať, podnikať a žiť.“ Na tieto účely sa, okrem in-

ého, koalícia zaväzuje „vytvoriť atraktívne podnikateľské prostredie s cieľom, aby zamestnanci mali dobrú prácu za férovú mzdu.“ Keďže v súčasnosti je celý svet postihnutý pandémiou nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, bude omnoho náročnejšie skĺbiť záväz-

ky PVV s efektívnym bojom proti vznik­ nutej pandémii a jej zdravotným, ale aj ekonomickým a sociálnym dosahom.

Z tohto pohľadu predpokladáme, že riešenie týchto dôsledkov bude na úrovni ad hoc opatrení, a očakávame, že tieto budú predmetom odbornej diskusie.

Na druhej strane záväzky PVV majú za cieľ pokračovať v napĺňaní strategického

STRANA 7 | WWW.KOZSR.SK

a hodnotového smerovania koalície vo svojom volebnom období. Z uvedených dôvodov predpokladáme, že plnenie záväzkov PVV bude vysoko ovplyvnené aktuálnou situáciou a záväzky budú musieť prejsť prípadnou revíziou vzhľadom na vývoj pandémie. Zásadný vplyv bude mať aj dĺžka jej trvania a najmä rozsah zdravotných, ekonomických a sociálnych dosahov, ktoré vyvolá.

Konfederácia odborových zväzov SR (ďalej len „KOZ SR“) sa pri hodnotení PVV zameriava na prioritné sociálne a ekonomické oblasti, ktoré majú dosah na zamestnancov. Vo všeobecnej rovine možno hodnotiť, že PPV je rozsiahle, čo zodpovedá veľkosti a zloženiu vládnej koalície. Koalícia deklaruje, že PVV je ambiciózny plán, ako zlepšiť Slovensko, ale PVV obsahuje množstvo všeobecne formulovaných záväzkov bez hlbšieho upresnenia, vágne hodnotové smerovanie a ciele bez kon­ kretizácie opatrení na ich dosiahnutie, čo vytvára priestor na splnenie, ale aj nesplnenie deklarovaného záväzku. Takto sú niektoré časti PVV formulované presné a konkrétne a vláda sa k ich plneniu zaväzuje, ale niektoré časti len naznačujú úvahy o možnom nastavení a plnení vybraných úloh. Z uvedených dôvodov nemožno predikovať, ako a v akom rozsahu sa opatrenia PVV podarí implementovať.

PVV je rozdelené do 17 oblastí, pričom v niektorých oblastiach sa opatrenia prekrývajú, opakujú alebo sú mierne protichodné.

Verejný sektor Prioritou vlády v oblasti verejnej správy je vytvoriť transparentný verejný sektor s profesionálnymi zamestnancami, pričom reformné zmeny by mali priniesť kvalitný a moderný verejný sektor. Dôraz sa kladie na jeho informatizáciu. Ďalšou prioritou má byť efektívne rozhodovanie a riadenie na základe analýz a dát a čo najefektívnejšie využívanie verejných zdrojov pri nulovej tolerancii korupcie.

Z hľadiska dosahovania vysokej miery efektivity očakávame, že sa objektívne posúdia personálne kapacity, nastavené procesy a strategické dokumenty bez potreby vytvárať už vytvorené a meniť už fungujúce. Problémom realizácie verejnej politiky na Slovensku je, že nie je udržiavaná kontinuita fungujúcich procesov a množstvo z nich sa začiatkom nového volebného obdobia nastavuje zbytočne odznova, čo brzdí proreformné snahy a

smerovanie Slovenska. Z tohto hľadiska sú žiadúce a nápomocné audity.

Oblasť, ktorej prínos zatiaľ nevieme vyhodnotiť, sú zmeny v ústredných orgánoch štátnej správy, ako je transformácia úradu podpredsedu vlády na ministerstvo alebo zavádzanie nových podpredsedov vlády, či zriaďovanie ďalších poradných orgánov.

Otázny je rozsah aparátu a ich vzájomné interakcie, zodpovednosti a právomoci.

Vláda SR chce prijať nastavenie dlhodobého strategického plánu ľudských zdrojov v štátnej službe a na riadenie personálnych procesov by sa mal zriadiť centrálny orgán ľudských zdrojov v podobe štátnej personálnej agentúry, ktorý by mal prehľad o štruktúre zamestnancov, krátkodobých aj dlhodobých potrebách v štátnej správe.

Nie je jasné, ako bude toto opatrenie nadväzovať na prijatú Stratégiu riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 – 2020, z ktorej vyšla novela zákona o štátnej službe, a rovnako aj zriadenie Rady pre štátnu službu. Z hľadiska zjednodušenia procesov by bolo vhodné nad­viazať na prijatú stratégiu a nevytvárať novú s novou inštitúciou, ale využiť existujúce kapacity, prípadne ich reformovať.

Vláda SR posilní strategické aspekty riadenia zamestnanosti a odmeňovania verejných zamestnancov vrátane plánovania počtu a koordinovaného výberu pracovníkov, diferencovaného prístupu k profesiám a zohľadnenia regionálnych rozdielov. Dôjde k zvýšeniu flexibility odmeňovacích predpisov spojenému s nárastom variabilnej zložky mzdy pri pozíciách s vyššou mierou zodpovednosti. Nástrojmi na zvýšenie vnútornej efektivity úradov a lepšie odmeňovanie budú optimalizačné audity v štátnych úradoch aj podnikoch realizované v čo najväčšej miere internými kapacitami.

Vybraným profesiám štátnej a verejnej služby vláda deklaruje zlepšenie podmienok odmeňovania. Ide o profesie a opatrenia: adekvátne platové ohodnotenie zamestnancov súdov a vytvorenie možnosti kariérneho rastu; zlepšenie pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia tak, aby pracovník v zdravotníctve zostával a takisto sa vracal za prácou na Slovensko; zvýšiť priemernú mzdu zdravotným sestrám tak, aby sa dostali na úroveň 110 % priemernej mzdy v hospodárstve, zaviesť motivačný zásluhový systém príplatkov na základe

jasne merateľných kvalitatívnych ukazovateľov, spokojnosti pacientov, do­ siahnutého vzdelania a odpracovaných rokov; podporiť nástroje na odmeňovanie učiteľov aj cez pohyblivú zložku s cieľom finančne motivovať aktívnych učiteľov; upraviť platové ohodnotenie vedcov a vysokoškolských učiteľov pri preukázaní kvality výstupov ich práce a tým zatraktívniť konkurzy na vedecké a vedecko-pe­ dagogické pozície v medzinárodnom priestore.

K reforme zamestnanosti a odmeňovania verejných zamestnancov sa zaviazala aj predchádzajúca vláda, pričom odmeňovanie zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme bolo čiastočne vyriešené, ale nedošlo k hĺbkovej reforme zamestnávania vo verejnom záujme. Takisto je potrebné doriešiť reformu odmeňovania zamestnancov v štátnej službe, pričom by sme očakávali komplexné riešenie všetkých profesií, nielen vybratých. Ďalšími opatreniami v oblasti verejného sektora je posilnenie analytických jednotiek jednotlivých orgánov štátnej správy a nastavenie rozhodovania na základe analýz a dát. Zároveň sa vláda SR zaväzuje k udržateľným verejným financiám, implementácií „hodnoty za peniaze“ a posilneniu Národného programu reforiem. Tiež však plánuje prijať Národný strategický plán, ktorý by mal ďaleko presiahnuť časový rámec jedného volebného obdobia a ktorý stanoví východiská, zadefinuje ciele, určí detailné postupy, stanoví harmonogram na premenu slo­venskej ekonomiky na ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou a ďalšie strategické ciele v oblasti zvyšovania kvality života a udržateľného rozvoja aj s ohľadom na životné prostredie a digitalizáciu. KOZ SR podporuje prijímanie politických rozhodnutí na základe analýz a dát a v súlade s nastaveným strategickým smerovaním.

V oblasti strategického plánovania by sme neodporúčali rozpracovávať ďalšie a ďalšie stratégie, ale nadviazať na doteraz prijaté a existujúce (prípadne ich re­ vidovať), čo zabezpečí kontinuitu, zníži administratívnu záťaž a urýchli a zefektívni prijímanie nevyhnutných opatrení.

Príkladom je Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorá sa spomína v PVV v oblasti životného prostredia. Ide o dlhodobú nadrezortnú víziu, ktorá už bola vytvorená širokým participatívnym procesom a z ktorej možno odvíjať ďalšie smerovanie, pričom zadefinované opatrenia v nej zastrešujú všetky vyššie stanovené ciele.

WWW.KOZSR.SK | STRANA 8

Legislatívny proces Vláda predpokladá zlepšenie legislatívneho procesu, ktorý sa má zmeniť aj v kontexte podpory podnikateľského prostredia. Transparentnosť a kvalitnej­ šiu legislatívu majú zabezpečiť viaceré opatrenia spomínané v časti hospodárskej politiky, ale aj zavedenie novej inštitúcie v procese.

Sociálny dialóg vláda spomína len v súvislosti s opatreniami dotýkajúcimi sa zamestnanosti a riešením dôsledkov pandémie COVID-19.

V oblasti zamestnanosti vláda SR deklaruje, že svoje kroky bude koordinovať so sociálnymi partnermi, bude podporovať sociálny dialóg a posilňovať význam dia­ lógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.

SR apelovala na vládu, aby vo svojom PVV ukotvila podporu sociálneho dialógu na všetkých jeho úrovniach horizontálne i vertikálne (národný tripartitný, bipartitný – odvetvový, podnikový, ako aj regionálny sociálny dialóg).

Vláda SR zavádza do legislatívneho procesu ďalší subjekt v podobe podpredsedu vlády SR zodpovedného za koordináciu legislatívy a má sa posilniť aj mandát Legislatívnej rady vlády SR, bez ktorej súhlasného stanoviska nedôjde k prerokúvaniu návrhov zákonov vládou SR. Zaviesť by sa mali aj verejné vypočutia v rámci legislatívneho procesu návrhov zákonov kódexového charakteru, vybraných návrhov zákonov týkajúcich sa veľkého množstva adresátov a návrhov zákonov v osobitne dôležitých oblastiach verejného záujmu.

V praxi nie je jasné postavenie podpredsedu vlády SR pre legislatívu v legislatívnom procese aj vzhľadom na medzirezortné pripomienkové konanie či Hospodársku a sociálnu radu. Celý legislatívny proces sa môže značne predlžovať aj ďalšími verejnými vypočutiami a posudzovaním legislatívy po druhom čítaní v parlamente (záväzky sú uvádzané v časti PVV venovanej hospodárskej politike).

Mnohé formulácie a ustanovenia v zákonoch sú často vágne, nejasné, niekedy dokonca protichodné. Vláda SR zavedie inštitút záväzných stanovísk na jednotlivých rezortoch, úradoch či agentúrach a ďalšie opatrenia, ktoré pomôžu podnikateľským subjektom pri orientácii v ich povinnos­

tiach a budú verejne prístupné pre všetky podnikateľské subjekty.

S cieľom spresniť legislatívu vláda navrhuje zavedenie inštitútu záväzných stanovísk. Je na diskusiu, ktorých zákonov a oblastí by sa malo toto opatrenie dotýkať.

V niektorých oblastiach si nevieme predstaviť, že by záväzné stanoviská štátnych úradov a orgánov mali suplovať rozhodovaciu činnosť súdov.

Trh práce V oblasti práce bude prioritou vlády SR prekonanie ekonomickej a sociálnej krízy vyvolanej pandémiou COVID-19, opätovné zvyšovanie miezd, sociálnych istôt a životnej úrovne občanov Slovenskej republiky.

Preto bude vláda SR presadzovať opatrenia na udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest, vrátane zlepšovania kvality podnikateľského prostredia, znižovania byrokracie pri zamestnávaní a zníženia odvodového zaťaženia ako pro­ striedkov na zabezpečenie rastu príjmov obyvateľstva. Vláda SR deklaruje, že svoje kroky bude koordinovať so sociálnymi partnermi, bude podporovať sociálny dia­ lóg a posilňovať význam dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.

Konkrétne opatrenia v oblasti zamestnanosti nie sú v PVV uvedené; vyzdvihnúť možno sprísnenie pravidiel fungovania agentúr dočasného zamestnávania, čo je aj jediné konkrétne opatrenie. PVV taktiež vôbec nerieši oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce, pracovných súdov a vymáhateľnosti práva pri pracovno-právnych sporoch, čo by sme v sekcii určenej pre „trh práce a zamestnanosti“ očakávali. Taktiež absentuje zmienka o minimálnej mzde či minimálnych mzdových nárokoch.

Očakávame, že vláda minimálne zachová existujúce štandardy, prípadne bude pracovať na ich zlepšení v zmysle posilňovania ochrany zamestnancov a zamestnaneckého prostredia a nebude mať ambíciu tieto zhoršovať.

V oblasti zamestnanosti by bolo vhodné definovať konkrétne opatrenia na udržanie pracovných miest aj z dlhodobejšieho hľadiska, ako len v čase konania pandémie. Ďalej je potrebné definovať financovanie opatrení aj mimo využívania prostriedkov európskych a štrukturálnych investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) a nastaviť ich udržateľnosť.

Tvorba pracovných miest je očakávaná vzhľadom na zlepšenie podnikateľského prostredia, čo nemusí byť dostatočné.

Treba však zdôrazniť, že z nášho pohľadu je dôležitá tvorba kvalitných pracovných miest s dôstojnými podmienkami práce, ochrany a odmeňovania. Je potrebné vyhodnotiť aktívne opatrenia trhu práce na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktoré sa síce už v minulosti pozitívne odrazili na znižovaní miery nezamestnanosti, ale nie všetky. Očakávame nadrezortné reformy, ktoré zabezpečia tvorbu kvalitných pracovných miest vo všetkých regiónoch Slovenska a pripravia kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá nebude nútená odchádzať za prácou do zahraničia. Prevažná väčšina opatrení je financovaná z EŠIF a nejde teda o koncepčné zmeny, ale aktuálne a prevažne prechodné riešenia, ktoré v budúcnosti nemusia byť dostatočné.

Za jeden z faktorov, ktorý by ovplyvnil stabilizáciu zamestnancov, považujeme štátnu bytovú politiku vrátane politiky nájomného bývania, ktorá na Slovensku doteraz absentovala a ktorá výrazne ovplyvňuje mobilitu pracovnej sily. Príklady opatrení v oblasti zamestnanosti: zdroje z európskeho sociálneho fondu využijeme na udržanie zamestnanosti; sprísnime pra­ vidlá na fungovanie agentúr dočasného zamestnávania; v spolupráci s Európskou komisiou aktívne naštartujeme činnosť Európskej agentúry práce v Bratislave; budeme presadzovať reformu pomoci v hmotnej núdzi tak, aby bola nastavená motivačne a diferencovane.

Vybrané opatrenia v oblasti nezamestnanosti a sociálnej ekonomiky: vláda bude podporovať rozvoj sociálnej ekonomiky a tvorbu sociálnych podnikov; zlepší možnosti vytvárať rôznorodé pracovné miesta v aktivačných prácach s dôrazom na budovanie zručností; bude motivovať agentúry podporovaného zamestnávania odmenou za udržateľné a trvalé zamestnanie dlhodobo nezamestnaných; zváži zavedenie inštitútu asistenta pracovného začlenenia; zlepší stav zamestnávania ťažko zdravotne postihnutých osôb na otvorenom trhu práce, s dôrazom na vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie a s cieľom dosiahnuť zvýšenie ich konkuren­cieschopnosti na trhu práce; zváži vytvorenie systému medzitrhu práce s možnosťou súbehu dávky v hmotnej núdzi a mzdy; zavedie včasnú profiláciu uchádzačov o zamestnanie a odborné a individualizované poradenské služby; v rámci aktívnych opatrení trhu práce zabezpečí

STRANA 9 | WWW.KOZSR.SK

presun z menej účinných programov na účinnejšie; zváži prehodnotenie sadzieb na jednotlivé druhy sociálneho poistenia tak, aby odrážali reálnu finančnú potrebu krytia dôchodkov a ostatných dávok; vytvorí poberateľom príspevku na opatrovanie možnosť následného poberania podpory v nezamestnanosti. Ďalšie opatrenia v oblasti riešenia dlhodobej nezamestnanosti a sociálnej ekonomiky: Rozvoj sociálnej ekonomiky a individuálny prístup bude rozhodujúci v práci s dlhodobo nezamestnanými a pri ich začleňovaní na trh práce. Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z kľúčových a pretrvávajúcich problémov SR, ktorý je potrebné efektívne a udržateľne riešiť systémovými opatreniami. Je potrebné pokračovať v individuálnom prístupe a poradenstve a citlivo pracovať s dlhodobo nezamestnanými rovnako ako zabezpečiť im dostatočnú sociálnu ochranu. Dlhodobo nezamestnaní sú zraniteľnou skupinou, ktorá je ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením, pričom dávky v hmotnej núdzi sú nepomerne nižšie ako suma životného minima, ktorá taktiež nezodpovedá príslušnému podielu skutočných nákladov na život priemernej domácnosti.

Legislatívny rámec pre sociálnu ekonomiku, ktorá môže vytvoriť priaznivé podmienky na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov na trhu práce, existuje, ale upozorňujeme na potrebu zvýšenia informovanosti verejnosti a podpory pri za­ kladaní sociálnych podnikov. KOZ SR vníma sociálnu ekonomiku a podniky, okrem ich všeobecne prospešného účelu, ako účinný nástroj podpory zamestnanosti v menej rozvinutých regiónoch, zamestnanosti znevýhodnených a zraniteľných osôb, ako aj podpory sociálneho bývania, ktoré si na Slovensku vyžaduje značné posilnenie.

V oblasti nezamestnanosti bude potrebné zanalyzovať a reformovať dávkový systém na podporu nezamestnaných s cieľom vy­tvoriť dostatočnú záchrannú sieť a zabrániť ich prepadnutiu do pasce chudoby.

Programové vyhlásenie vlády je zásadným dokumentom, ktorý určuje smerovanie vlády a vládnutia na určené obdobie. V súvislosti s procesom jeho prípravy je potrebné skonštatovať, že taký významný dokument, ktorého ambíciou je predstaviť zásadné štrukturálne reformy a systémové zmeny v relevantných oblastiach

v kontexte zabezpečenia spoločensko-po­ litickej stability v podmienkach Slovenskej republiky, s viackrát proklamovaným záujmom o názor verejnosti, s osobitným dôrazom na účasť odbornej verejnosti pri prijímaní zásadných dokumentov a hlásením sa k politike otvoreného vládnutia, nebol predložený na zaujatie stanoviska členom Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, teda sociálnym partnerom, kľúčovým aktérom pri tvorbe a pripomienkovaní opatrení v sociálnej a ekonomickej oblasti a reprezentatívnym ekonomickým organizovaným záujmovým združeniam zastupujúcim väčšinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Možnosť pripomienkovať takýto materiál by zvýšil legitimitu, kvalitu i vážnosť samotného dokumentu, ako aj vlády, ktorá sa ním bude pri svojom vládnutí riadiť.

Vládou SR schválené Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 202 – 2024 napriek nespochybniteľnej snahe a záujmu koaličných strán pripraviť zrozumiteľný, akčný a v nasledujúcom volebnom období realizovateľný program s požadovanými a očakávanými zásadnými zmenami vo fungovaní štátu a spoločnosti, ktorej príprave predchádzal náročný negociačný proces, je možné charakterizovať ako dokument, ktorého rozsah nezodpovedá kvalite obsahu. Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024 je vypracované až na minimum prípadov bez nastavenia me­rateľných, odpočítateľných parametrov. Napriek tomu, že časti programu pri­pravovali jednotlivé rezorty, a preto logicky obsahujú prvky individuality ich predkladateľov, program celkovo pôsobí nekonzistentne, v niektorých častiach si dokonca medzirezortne odporuje a v niektorých jeho častiach dosť výrazným spôsobom absentujú poznatky z aplikačnej praxe. Niektoré časti dokumentu a oblasti sú formulované značne všeobecne, iné, naopak, definujú už konkrétne opatrenia. V neposlednom rade absentuje aj spôsob a zdroje finančného krytia opatrení, keďže PVV je nastavené veľmi veľkoryso.

Sme presvedčení, že tvorbe materiálu predchádzali náročné negociácie a snahy o dosiahnutie kompromisov, keďže ide o vyhlásenie vlády zloženej z niekoľkých koaličných partnerov a politických subjektov. Napriek tomu je dokument poznačený ideologickými rozpormi kopírujúcimi i hodnotové nastavenie jednotlivých koaličných strán (hnutí), čo môže komplikovať realizáciu mnohých opatrení v praxi, formovanie verejných politík, ako aj samotné vládnutie.

STRUČNE V PREŠOVSKOM KRAJI HROZÍ HROMADNÉ PREPÚŠŤANIE V Prešovskom kraji boli v mesiaci apríl Národnému úradu práce nahlásené dve hromadné prepúšťania. Celkovo by mohlo pri nich prísť o prácu pri­ bližne 450 ľudí. V jednom prípade ide o spoločnosť z oblasti výroby umelých vlákien, kde je ohrozených 398 zamestnancov. V druhom prípade nahlásil hromadné prepúšťanie na humenský úrad práce zamestnávateľ z oblasti výroby ostatných špecializovaných strojov. Ohrozených je 49 zamestnancov. Ústredie práce nekonkretizovalo, o akého zamestnávateľa ide.

KRÍZOVÝ ŠTÁB AJ ZA ÚČASTI ZÁSTUPCU ODBOROV Na pôde Úradu vlády SR zasadal v posledný aprílový deň ekonomický krízový štáb, ktorého členmi sú nielen predstavitelia najdôležitejších ekonomických rezortov a inštitúcií vrátane predsedu vlády SR, významní ekonómovia, ale aj zástupcovia zamestnávateľských zväzov a združení a podnikateľov. KOZ SR na stretnutí zastupoval prezident KOZ SR Marián Magdoško. Nový ekonomický krízový štáb má za úlohu poskytnúť svoj pohľad na ekonomické dopady pandémie a má taktiež pomôcť formulovať opatrenia, ktoré v tejto situácii môžu hospodárstvu pomôcť. Prítomný minister financií a minister práce informovali členov krízového štábu o napĺňaní opatrení, ktoré prijala vláda v súvislosti s koronakrízou.

PAMÄTAJME NA PRACOVNÍKOV, KTORÍ PRIŠLI O ŽIVOT 28. apríl je nielen Svetovým dňom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale zároveň aj Medzinárodným spomienkovým dňom na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania. Cieľom Svetového dňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamerať pozornosť odbornej aj laickej verejnosti na význam bezpečnosti a ochrany zdravia a prevenciu, ktorá je základným predpokladom pri znižovaní počtu úrazov a chorôb spôsobených pri výkone povolania.

Významnú úlohu v tejto oblasti zohráva štát, zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci a pracovníci.

WWW.KOZSR.SK | STRANA 10

KLIENTSKE CENTRUM ODBOROV

OTÁZKA

WWW.KOZSR.SK/KLIENTSKE-CENTRUM/

Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pracovného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostredia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú. My vám prinášame pravidelne niekoľko prípadov, v ktorých Klientske centrum odborov poradilo svojim klientom.

Do firmy som bola prijatá ako kuchárka a varila som pre jej zamest­ nancov. Teraz je kuchyňa zatvorená a mňa zamestnávateľ preradil na miesto upratovačky, lebo viaceré upratovačky sú PN. Chcem sa spýtať, či podľa Zákonníka práce mi zamestnávateľ nemal písomne oznámiť, že ma preraďuje inú pozíciu. Nielenže upratujem, ale musím byť aj pri vchode do predajne s dezinfekciou a podávať košíky zákazníkom do rúk. Bez obedňajšej prestávky. Zamestnávateľ mi odporučil, že keď nevládzem, mám ísť na PN, hoci som sa mu nesťažovala. Nechápem tento prístup.

Obrátili ste sa na nás so žiadosťou o vyjadrenie k aktuálnej situácii na pracovisku. Vo vašej žiadosti sme identifikovali viacero otázok, ku ktorým zasielame nasledovné stanovisko.

ODPOVEĎ K prvej otázke, či vás môže zamestnávateľ preradiť na inú pracovnú pozíciu a urobiť tak iba na základe ústneho oznámenia, konštatujeme, že aj počas mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky v súvislosti s pandémiou koronavírusu platia ustanovenia Zákonníka práce, ktoré je potrebné ako zo strany zamestnávateľa, tak aj zo strany zamestnanca v plnej miere rešpektovať. Druh práce, ktorú zamestnanec vykonáva, a jeho stručná charakteristika, ako aj mies­ to výkonu práce musia byť dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve, tak ako to stanovuje § 43 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

Zamestnanec nie je povinný vykonávať inú prácu, ako má dohodnutú v pracovnej zmluve, okrem prípadov, ktoré výslovne stanovuje Zákonník práce. Podmienky a dôvody preradenia na inú prácu sú upravené v ustanovení § 55 Zákonníka práce.

Jedným z dôvodov, ktorý umožňuje preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na nevyhnutne potrebný čas na inú prácu, ako bola dohodnutá, je situácia, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov. Avšak aj v tomto prípade má zamestnávateľ podľa ustanovenia § 55 ods. 6 povinnosť vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a obdobie, počas ktorého má preradenie trvať. Teda v prípade, ak

váš zamestnávateľ s vami vopred neprerokoval preradenie na pozíciu upratovačky, a to minimálne v rozsahu oznámenia dôvodu preradenia a obdobia, na ktoré vás preraďuje na túto pozíciu, jednoznačne nepostupoval v súlade so Zákonníkom práce. Vo všetkých ostatných prípadoch, t. j. s výnimkou preradenia, ktoré je potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov, má zamestnávateľ povinnosť podľa § 55 ods. 6 Zákonníka práce vydať zamestnancovi písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní. Podľa nášho názoru máte právo žiadať zamestnávateľa, aby svoje konanie zosúladil s ustanoveniami Zákonníka práce a oznámil vám dôvod a obdobie preradenia na inú pracovnú pozíciu, ako máte dohodnutú v pracovnej zmluve.

Na základe jeho oznámenia bude zrejmý dôvod preradenia, a teda aj to, či je povinný vydať písomné oznámenie o preradení, alebo sa na neho vzťahuje zákonná výnimka a postačuje iba prerokovanie tejto skutočnosti. Ďalšou otázkou z vašej strany je, či zamestnávateľ postupuje v súlade s pracovnoprávnou legislatívou, ak zamestnancovi odpočíta z pracovného času prestávku na obed, hoci v skutočnosti ju zamestnanec nečerpá. Podľa ustanovenia § 91 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskyt­ núť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného

času; to však neplatí v prípade, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. Teda váš zamestnávateľ by postupoval v súlade so zákonom a nezapočítal prestávku na oddych a jedlo v prípade, ak by ste si ju vyčerpali. Ak však nastane situácia, že ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, aj v tomto prípade má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancovi primeraný čas na odpočinok a jedenie, pričom tento čas sa započítava do pracovného času, samozrejme, za predpokladu, že vaša pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín.

V poslednej časti vášho podnetu ste sa dotkli problematiky ochrany zdravia zamestnanca na pracovisku v súvislosti s náplňou novopridelenej práce, kon­ krétne kontaktu so zákazníkmi pri vchode do predajne, ako aj odovzdávaní košíkov a dezinfekcie. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že zamestnávateľ má povinnosť poskytovať zamestnancom ochranné prostriedky v zmysle usmernení hlavného hygienika SR. Zároveň má zamestnanec podľa ustanovenia §12 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci právo odmietnuť vykonávať prácu a opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je ohrozené jeho zdravie alebo život, prípadne zdravie iných osôb. Na takýto postup musí mať zamestnanec reálny a preukázateľný dôvod. Ak teda zamestnanec vie preukázať, že opustil pracovisko z dôvodu ohrozenia svojho zdravia alebo života, alebo ohrozenia života a zdravia iných osôb, nie je možné jeho konanie považovať za nesplnenie si pracovných povinností. V prípade, ak sa domnievate, že váš zamestnávateľ neplní svoje povinnosti tak, ako ich definoval hlavný hygienik SR, môžete sa obrátiť s podnetom na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Kontrola kon­ krétnych opatrení súvisiacich s ochranou pred ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 je vo výlučnej kompetencii orgánov na ochranu zdravia, t. j. ÚVZ SR a regionálnych úradov verej­ ného zdravotníctva (RÚVZ). Kontaktovať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva je možné aj elektronicky na adrese podatelna@uvzsr.sk.

Tím KCO

OTÁZKA

STRANA 11 | WWW.KOZSR.SK

Môj zamestnávateľ mi naria­ dil čerpanie starej dovolenky (za rok 2019), pričom podľa kolektívnej zmluvy máme možnosť čerpať ju až do konca roka 2020. V našej organizácii nemáme plán dovoleniek. Má zamestnávateľ právo nariadiť mi čerpať túto dovolenku?

ODPOVEĎ Na úvod je potrebné uviesť, že na­ riaďovanie čerpania dovolenky zo strany zamestnávateľa – a podotýkame, že celého rozsahu výmery dovolenky –, je v kompetencií zamestnávateľa podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce. Avšak aj kompetencia zamestnávateľa nariaďovať čerpanie dovolenky má pravidlá, ktoré určuje Zákonník práce.

Medzi tieto pravidlá patria: 1.Zamestnávateľ nariaďuje čerpanie dovolenky podľa plánu dovoleniek tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka, pričom plán dovoleniek má byť určený po predchádzajúcom súhlase odborovej organizácie.

OTÁZKA

2. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť naj­

menej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce).

3. Podľa §111 ods. 5 Zákonníka práce čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Potrebné je však uviesť, že s účinnosťou od 4. 4. 2020 platí novela Zákonníka práce (zákon č. 66/2020 Z. z.), ktorá sa dotkla úpravy lehoty podľa § 111 ods. 5 Zákonníka práce. Táto novela umožňuje zamestnávateľovi v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky v kratšej lehote, a to v lehote najmenej 7 dní pred začiatkom čerpania dovolenky, ak ide o dovolenku za daný kalendárny rok, a najmenej 2 dni pred čerpaním dovolenky, ak ide o dovolenku, ktorú si zamestnanec nemohol vyčerpať v predchádzajúcom kalendárnom roku (ustanovenie §250b ods. 1 v nadväznosti na ods. 4 Zákonníka práce).

S ohľadom na skutočnosť, ktorú ste uviedli vo vašom podnete, že ide, resp. má ísť o čerpanie dovolenky z minulého roka, uvádzame, že podľa ustanovenia §113 ods.2 Zákonníka práce platí, že „ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúce-

Od 14. 3. 2020 som doma z dôvodu zatvorenia reštaurácie. Mal som odpracovaných 9 dní v mesiaci. Dňa 1. 4. 2020 mi volal vedúci s tým, že dni, ktoré som neodpracoval, teda 97,5 hodiny budem mať vyplatené, ale budem ich musieť odpracovať počas 6 mesiacov od znovuotvorenia reštaurácie. Chce, aby som to podpísal. Čo mám robiť v tejto situácii?

Môže mi dať aj výpoveď, keď to nepodpíšem? Lebo ja to nechcem pod­ písať.

ODPOVEĎ Keďže na základe rozhodnutí Úradu regionálneho zdravotníctva bola obmedzená aj činnosť prevádzok verejného stravovania, dôsledkom týchto opatrení je situácia, že zamestnávateľ nebude môcť

zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Situáciu, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu v dôsledku opatrenia, ktoré smerovalo voči jeho zamestnávateľovi, je nutné posudzovať ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. V dôsledku vydaného opatrenia nastala na strane zamestnávateľa „iná“ prekážka (iná ako uvádza § 142 ods. 1 a 2 Zákonníka práce), pre ktorú nemôže zamestnanec vykonávať prácu. Podľa

ho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestna­ nec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.“ Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ vám mohol určiť aj čerpanie dovolenky z minulého roka, môže tak učiniť do 30. júna tohto roka, avšak aj v tom prípade platia vyššie uvedené pravidlá pre určovanie čerpania dovolenky vrátane oznamo­vacej povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi. V súvislosti s oznamovacou povinnosťou je potrebné prihliadať na novelu Zákonníka práce uvedenú v bode 3, keďže ide o oznámenie čerpania dovolenky v tzv. „krízovom režime“, t. j. v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní; zamestnávateľ vám čerpanie dovolenky musel oznámiť najmenej 2 dni pred čerpaním dovolenky, ak ide o dovolenku, ktorú ste si nemohli vyčerpať v predchádzajúcom kalendárnom roku. S vaším súhlasom bolo možné túto lehotu skrátiť.

Pre úplnosť si dovolíme uviesť, že dovolenka má slúžiť na regeneráciu pracovných síl zamestnanca a má sa využívať na tento účel. Určovanie čerpania dovolenky by nemalo slúžiť na prekrytie prekážok v práci na strane zamestnávateľa, teda zamestnávateľ by ho nemal využívať na iný účel.

Tím KCO

§ 142 ods. 3 Zákonníka práce v tomto prípade patrí zamestnancovi za čas, keď nemohol vykonávať prácu, náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dňa 2. apríla 2020 bola schválená novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 4. apríla 2020. Vyplýva z nej, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v

WWW.KOZSR.SK | STRANA 12

sume minimálnej mzdy.

V žiadnom prípade však zo Zákonníka práce nie je automaticky daná povinnosť zamestnanca nadpracovať si tento čas prekážky v práci na strane zamestnávateľa, resp. zo strany zamestnávateľa akokoľvek podmieňovať vyplatenie náhrady mzdy jej nadpracovaním do 6 mesiacov od otvorenia reštaurácie. To znamená, že za mesiac marec 2020 je zamestnávateľ povinný vyplatiť mzdu, resp. alikvotnú časť za obdobie, keď ste pracovali, a časť obdobia, keď bola prevádzka zatvorená v marci 2020, zaplatiť ako prekážku v práci v sume 100 % vášho priemerného zárobku.

OTÁZKA

Na druhej strane zamestnávatelia sa, samozrejme, snažia v tejto situácii tiež ekonomicky prežiť, pretože pre nedostatok likvidity (peňazí na účte) im hrozí alebo môže hroziť v krátkom čase platob-

ná neschopnosť, ak nebudú mať určité obdobie vôbec žiadne alebo znížené tržby z dôvodu uzatvorenia prevádzok.

V tejto situácii sa preto snažia znižovať fixné náklady, čo sú aj náklady na mzdy a náhrady miezd. Keďže u vás na praco­ visku nepôsobí zástupca zamestnancov (či už zamestnanecká rada, alebo odborová organizácia), ktorá by mohla cez dohodu o vážnych prevádzkových dôvodoch dohodnúť náhradu mzdy menej ako 100 % – po novele Zákonníka práce menej ako 80 %, najmenej však 60 % – priemerného hodinového zárobku, zamestnávateľ má jedinú možnosť, ak vás nechce prepustiť z pracovného pomeru, či už dohodou alebo výpoveďou z organizačných dôvodov, a to dohodnúť sa s vami individuálne, že vám poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si v neskoršom období nadpracujete podľa § 142 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce. Táto dohoda však

nemôže byť postavená na tom, že náhrada mzdy sa vám poskytne, resp. vyplatí až vtedy, keď si budete pracovné voľno nad­ pracovávať. Táto dohoda nerieši zamestnávateľov problém s likviditou (schopnos­ ťou splácať jeho záväzky), ale ide akoby o bezúročnú pôžičku poskytnutú zamestnancovi v podobe poskytnutia náhrady mzdy, ktorú zamestnanec zamestnávateľovi v ďalšom období vráti výkonom práce, keď sa prevádzka opätovne otvorí.

Odporúčame vám, aby ste si dôkladne preštudovali čokoľvek, čo vám bude zamestnávateľ ponúkať alebo navrhovať na podpis, a zamysleli sa nad vecami v širších súvislostiach, tzn. aj z dlhodobého hľadiska. V prípade nejasností vám odporúčame, aby ste sa predtým, ako niečo podpíšete, poradili a vyhľadali služby právnika alebo advokáta, ktorý tejto problematike rozumie.

Tím KCO

Pracujem vo verejnej správe ako vedúca oddelenia sociálnych vecí, zdravotníctva a bytovej politiky pre bratislavskú mestskú časť. Administratíva všetkých našich oddelení je prístupná verejnosti, neexistuje žiadne pracovisko prvého kontaktu. Všetkých klientov na všetkých oddeleniach vybavujeme priamo v malých kanceláriách (cca 10 m2). Vo väčšine z nich spolupracujú dvaja kolegovia. 12. marca 2020 nám zamestnávateľ poskytol po jednom jednora­ zovom papierovom rúšku. Minulý týždeň bol úrad zatvorený pre verejnosť. Dostali sme pokyn zostať doma, ale podstatná časť úradníkov mala pracovné povinnosti, ktoré sme vybavovali v úrade a v teréne. Tento týždeň sme mali upravený pracovný čas od 8.00 do 12.00 s tým, že úradné hodiny pre verejnosť boli každý deň v čase od 8.00 do 11.00. Starosta dnes vydal príkaz, že od budúceho týždňa sa nabieha na riadny 37,5-hodinový pracovný čas s riad­ nymi úradnými dňami a hodinami pre verejnosť. Dnes tiež poskytol každému zamestnancovi po jednom ochran­ nom rúšku, ktoré naši kolegovia rozpočítavali pre jednotlivé oddelenia z hromadného, veľkého balenia a následne nám ich doručili. Jednotlivé rúška neboli nijako hygienicky zabalené a kým sa dostali ku konkrétnemu zamestnan­ covi, manipulovalo s nimi niekoľko ľudí. Doručili nám ich bez akéhokoľvek obalu, v otvorenej kancelárskej obálke pre celé oddelenie. Rúška sú vraj antibakteriálne, viacnásobne použiteľné (nikto nevie presne koľkokrát). Vraj ich stačí po použití iba prepláchnuť vo vode s teplotou 30 stupňov a nesmú sa žehliť. Súčasne bol vydaný príkaz, ktorým sa prikazuje používať v práci výlučne toto rúško. Zakazuje sa používanie vlastných rúšok.

Má zamestnávateľ právo nútiť zamestnanca používať jedno a to isté rúško počas celého pracovného času, ktorý napr. v pondelok a v stredu trvá 9 hodín? Má právo nútiť používať rúška, ktorým zamestnanci nedôverujú a spo­ chybňujú ich ochrannú funkciu (nehygienické prerozdeľovanie, opláchnutie vo vode s teplotou 30 stupňov bez že­ hlenia)? Má právo zakázať používanie vlastných rúšok? Vieme, že je krízová situácia, ale je v poriadku otvoriť úrad do plnej prevádzky s jediným opatrením – po jednom spornom rúšku pre zamestnanca, po jednom kuse dez­ infekčného gélu s objemom 100 ml pre zamestnanca, verejne dostupné tekuté mydlo, studená voda a papierové utierky?

ODPOVEĎ V súčasnosti na území Slovenskej republiky platí odo dňa 12. 3. 2020 mimoriadna situácia, ktorú vyhlásila vláda SR. Na základe rozhodnutia vlády SR o povinnosti nosiť ochranné rúško všade okrem svojho bydliska a zákaze pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia nosa a úst vydal Úrad verejného zdravotníctva opatrenie, ktorým s účinnosťou od 25. 3. 2020 až do odvolania zakázal všetkým osobám

vychádzať a pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest (napríklad respirátorom, rúškom, šálom atď.). V rámci usmernenia hlavného hygienika SR v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2, ktoré v celom znení môžete nájsť na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva (http://www.uvzsr. sk/), sú určené ochranné osobné pracovné prostriedky (OOPP) a dezinfekcia pre jednotlivé kategórie zamestnancov.

V zmysle tohto opatrenia sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť svojim zamestnancom v špecifikovaných profesiách osobné ochranné pracovné prostriedky.

Táto povinnosť zamestnávateľovi vyplýva aj z platných právnych predpisov v pracovnoprávnej oblasti, v zmysle ktorých má zamestnávateľ povinnosť sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných pro­ striedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Právny poriadok priznáva zamestnancovi právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie

STRANA 13 | WWW.KOZSR.SK

o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami.

V zmysle prijatých opatrení sú zamestnanci, ktorí aj počas mimoriadnej situácie vykonávajú prácu, povinní nosiť ochranné prostriedky, a to jednak z dôvodu svojej ochrany a jednak z dôvodu ochrany svojich kolegov, resp. klientov pred možným šírením nákazy. Zamestnancom, ktorí pri výkone svojej práce vykonávanej na pracovisku zamestnávateľa nie sú priamo vystavení pôsobeniu tohto biolo­ gického faktora, zamestnávateľ poskytuje ochranné prostriedky v zmysle usmernení hlavného hygienika SR. Poskytnutie a používanie týchto ochranných pro­ striedkov kontrolujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. V profesiách vystavených pôsobeniu biologických faktorov (napr. zdravotnícke povolania) spadá koronavírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 medzi biologické faktory, pred ktorými musí zamestnávateľ chrániť svojich zamestnancov poskytnutím potrebných a účinných OOPP vo vzťahu k práci, ktorú vykonávajú podľa pracovnej náplne.

Ide o ochranné rúška, respirátory, rukavice, ochranné okuliare, celotelové odevy a pod. Sú to povolania, ktoré sú na svojom pracovisku priamo vystavené uvedenému biologickému faktoru. V tomto prípade kontroluje pridelenie a používanie potrebných a účinných OOPP inšpekcia práce.

Na základe informácií, ktoré ste nám zaslali, sa domnievame, že pri výkone vašej práce by ste nemali byť priamo vystavená pôsobeniu biologických fakto­ rov. Vychádzame z predpokladu, že všetky dotknuté osoby sa budú správať v súlade s usmernením hlavného hygienika SR. Avšak aj v tomto prípade by mal zamestnávateľ postupovať v zmysle uvedeného usmernenia, ktoré je v prípade tvárového rúška nasledovné: Tvárové rúško:

֍ Poskytuje bariérovú ochranu pred kvapôčkovou nákazou.

֍ Tvárové rúško však nemusí primerane chrániť pred aerosólom alebo

pred malými čiastočkami vo vzduchu s veľkosťou < 5 μm predovšetkým preto, že účinne nefiltruje malé častice zo vzduchu, a tiež pre nedostatočné priľnutie okrajov na tvár, čo umožňuje únik vzduchu okolo masky.

֍ V prípade viditeľného znečistenia alebo v prípade, že je navlhnuté, je potrebná jeho výmena.

֍ Je dôležité, aby rúško bolo nasadené podľa pokynov výrobcu.

֍ Počas nosenia, z dôvodu prevencie kontaminácie, sa rúško nemá chytať rukami.

֍ Tvárové rúško sa pri podozrení na ochorenie COVID-19 používa pre pacienta, aby sa znížilo riziko rozptylu infekčných kvapôčok pri kýchaní alebo kašlaní do pacientovho okolia. Postup pri odstránení rúška z tváre: po použití by malo byť rúško odstránené uvoľnením šnúrok na zadnej časti (nikdy neodstraňovať rúško uchopením časti pokrývajúcej tvár) a malo by sa zlikvidovať ako infekčný odpad. Po odložení rúška do odpadu je potrebné vykonať hygienu rúk.

ISSN 2585-8289 VYDÁVA KONFEDERÁCIA ODBOROVÝCH ZVÄZOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY ODBORÁRSKE NÁM. Č. 3 815 70 BRATISLAVA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA ŠÉFREDAKTOR: ROLAND KLOKNER REDAKČNÁ RADA: ANITA FÁKOVÁ, MONIKA UHLEROVÁ, MARTA HAŠKOVÁ, MARTINA NEMETHOVÁ, MIROSLAV HAJNOŠ TEL. 02/50240127

V prípade, ak sa domnievate, že váš zamestnávateľ nepostupuje v zmysle usmernení hlavného hygienika SR, resp. ochranné prostriedky, ktoré vám zabezpečil, vás nedostatočne chránia pred rizikom ochorenia, je potrebné, aby ste sa obrátili na regionálny úrad verej­ ného zdravotníctva, ktorý poskytnutie a používanie ochranných pracovných prostriedkov kontroluje. Úrad verejného zdravotníctva je možné kontaktovať aj elektronicky na emailovej adrese: podatelna@uvzsr.sk.

Pre úplnosť dodávame, že v prípade, ak by bol zamestnanec pri svojej práci vystavený pôsobeniu biologických faktorov (čo môže byť za určitých okolností aj zamestnanec v oblasti sociálnych služieb), dodržiavanie povinnosti zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom potrebné a účinné OOPP, ako aj kontrolu, či zamestnanec riadne pridelené OOPP používa, vykonávajú inšpektoráty práce. Viac informácií, ako aj kontaktné údaje môžete nájsť na https://www.ip.gov.sk/.

Tím KCO

TENTO PROJEKT SA REALIZUJE VĎAKA PODPORE Z EURÓPSKEHO SOCIÁLNEHO FONDU A EURÓPSKEHO FONDU REGIONÁLNEHO ROZVOJA V RÁMCI OPERAČNÉHO PROGRAMU ĽUDSKÉ ZDROJE WWW.ESF.GOV.SK

NAJBLIŽŠIE ČÍSLO VYJDE 29.5.2020.

TEŠÍME SA NA VAŠE PODNETY NA: KLOKNER@KOZSR.SK