Manuál starostlivosti o pacienta s vybranými chorobami v praxi farmaceuta
2.2
Podpora imunity využitím vitamínov a stopových prvkov
Antioxidačné pôsobenie predstavuje jedno zo základných mechanizmov nielen zinku, ale aj vitamínov C a D, ktorým sa budeme venovať v ďalších kapitolách. V prípade nízkeho vzostupu koncentrácie prooxidačných látok dokážu antioxidačné systémy vykompenzovať tento stav a obnoviť rovnováhu v oxidačno‑redukčných dejoch. Ide o normálnu súčasť regulácie za fyziologických podmienok na udržiavanie stabilného stavu, redoxnej homeostázy. V organizme, zjednodušene povedané, môžu nastať nasledovné situácie (A – D). A – prevaha oxidačného stresu Za určitých podmienok sa môže produkcia voľných kyslíkových radikálov (VKR) dlhodobejšie zvyšovať, čo má za následok vyčerpanie antioxidačných mechanizmov a vznik množstva ochorení (aj chronických). O nefyziologickom oxidačnom strese teda hovoríme až vtedy, ak dochádza k prevahe prooxidačných faktorov nad antioxidačnými, čo môže nastať buď nadmernou tvorbou alebo prísunom prooxidačne pôsobiacich látok, resp. zlyhaním obranných mechanizmov. Následkom reakcie iniciovanej radikálmi dochádza k zmenám v štruktúre buniek, k poškodeniu tkanív, orgánov a nakoniec ovplyvneniu dôležitých funkcií v organizme (obr. 2.1). Výsledkom bunkového poškodenia je priama či nepriama účasť na rôznych chorobných procesoch, kde je oxidačný stres považovaný za rizikový faktor, napr. iniciácie a progresie aterosklerózy, kardiovaskulárnych ochorení, mozgovej príhody rastúcej
Obr. 2.1 Deštrukčný potenciál oxidačného stresu (podľa Aruoma OI. Jaocs 1998; 199–212) 98