98
VYBRANÉ SEGMENTY VÝVOJA AUTOMOBILIZMU 1939 – 1950
bol podľa analýz trikrát drahší ako asfaltový. Aj napriek tomu sa úsek Trnava – Sereď začal stavať ako betónový. Dôvodom bola značná záťaž vyvíjaná na túto vozovku a množstvo štrku na jej spodnej nosnej vrstve v dôsledku blízkosti rieky Váh. Celkové náklady na sledovaný úsek cesty presiahli 8 mil. Ks. Po dostavaní sa cesta autom mala skrátiť z 9 na 5 hodín (Príloha 8).282 Podobne ako v roku 1939 sa aj v sledovanom období rokov 1940 – 1941 budovanie nových cestných ťahov realizovalo v spolupráci so zástupcami vládnych hospodárskych miest Nemecka a s nemeckým firmami. Podmienky spolupráce v predmetnom období určovala slovensko-nemecká zmluva o cestnom staviteľstve zo 17. júna 1941, ktorá v skutočnosti už len kodifikovala výsledky spoločných stavebných prác od augusta 1940 a stanovila výhľad prác na ďalšie obdobie. Stavebné projekty obsiahnuté v slovensko-nemeckej zmluve zo 17. júna 1941 sa stali známe ako Program výstavby ciest „Otto“ 1940/1941 (Strassenbauprogramm „Otto“ 1940/1941). Názov programu bol odvodený od mena vojenského pridelenca a náčelníka Nemeckej vojenskej misie na Slovenska generála Paula Otta, ktorý stavebný program podporoval a presadzoval s cieľom budovania infraštruktúry pre potreby vojnového úsilia Nemecka.283 Technickú prípravu stavebných projektov uvedeného programu, ktorý bol rozdelený na nemeckú a slovenskú časť, realizovala Hlavná stavebná správa Generálneho inšpektorátu pre nemeckú cestnú sieť v Bratislave v úzkej spolupráci s II. sekciou rezortu verejných prác slovenského ministerstva dopravy a verejných prác. Hlavná stavebná správa a II. sekcia boli povinné vzájomne si poskytovať stavebné projekty a návrhy v záujme dodržania veľmi náročných termínov realizácie stavebných diel. V rámci prípravy nemeckej časti stavieb vyplývali podľa zmluvy z júna 1941 pre nemecké stavebné firmy viaceré finančné výhody na úkor Slovenského štátu. Slovenské finančné inštitúcie prevzali náklady na výkup pozemkov pod cestnými stavbami aj s príslušnými poplatkami. Zároveň musela slovenská vláda vopred zabezpečiť celý plánovaný objem stavebného materiálu na cestné úseky realizované nemeckými firmami a stavebný materiál doručiť nemeckým firmám bezplatne už na začiatku stavebných prác. Text zmluvy spätne deklaroval, že celý plánovaný objem materiálov pre nemecké stavby mal byť pripravený najneskôr do 15. septembra 1940. Hlavná stavebná správa mala na oplátku povinnosť zabezpečiť urýchlenú realizáciu prác na podkladoch ciest aj s valcovaním, a to najneskôr do 15. decembra 1940, pred nástupom zimy. Ďalšie práce na povrchoch ciest sa mali ukončiť do 1. júla 1941, teda asi dva týždne po oficiálnom podpise zmluvy. Práce v skutočnosti pokračovali do konca roka 1941. Na 282 Cesty, in: Slovenský priemysel, (1940), s. 126-127; Karol Porázik: Cestné práce za Slovenskej republiky, s. 38. 283 PA AA, f. GP, k. 229, zv. 1, Zmluva medzi Hlavnou stavebnou správou Generálneho inšpektorátu pre nemeckú cestnú sieť v Bratislave a Ministerstvom dopravy a verejných prác Slovenskej republiky v Bratislave zo 17.6.1941 o spoločnej výstavbe ciest na Slovensku v rokoch 1940 – 1941.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS522940