O dvadsať minút sedel v sanitke. Vedel že pocestuje do mesta na kontrolu. Pri všetkom adrenalíne si nevšimol zopár rán po tvári a krku od drobných kúskov skla. Nič, čo by ho mohlo zraniť viac ako to, že sa ho pokúšal niekto zabiť. Niekto, kto sa pýtal na Nikol a vzťah, ktorý pritom neexistoval. Popis toho, čo sa udialo hovoril polícii už dva krát. Mal pocit, že v oboch prípadoch ho počúvali rovnakí policajti, ale pokladal to za to opakovanie, čo predsa podľa ľudového príslovia značilo „múdrosť“. Steny sanitky neboli tak hrubé, aby nepočul, že jedna hliadka mala sprevádzať a dohliadnuť na pána Kosíka. Ako bonus započul, že auto bolo podľa značiek nahlásené ako odcudzené ešte v nedeľu večer. Najskôr sa potešil záujmu chrániť ho pred podobnými šialencami. Nad iným dôvodom dohliadnutia ani neuvažoval. „Neviete či už niekoho ďalšieho našli?“ položil otázku Juraj. Nechcel sa príliš otáčať aby neporušil všetky tie hadičky a výživy, ktoré mu dopriali na zmiernie šoku z nehody. „Hasiči to tam budú prehľadávať. Keď sú silné prúdy, tak to môže trvať aj pár dní. Teraz na to nemyslite,“ upokojoval ženský hlas niekde za ním. Ostrieľaná podobnými prípadmi vedela o čom hovorí. Len Juraja sa dosiaľ nikto nepokúsil zabiť, čo bola celkom neznáma situácia. A ešte k tomu takýmto spôsobom. „Viete, čo je najvtipnejšie? Ak by nikoho nenašli, tak to pokojne môže vyzerať, že som auto ukradol a vybúral sa sám,“ zažartoval nahlas, ale ošetrovateľ, ani lekárka za ním mu s profesionálnym výrazom v tvári nereagovali.
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS510952
„Aaaach, len to nie,“ zahromžil, keď sa nad teóriou viac zamyslel.
99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS510952
8. KAPITOLA: SAŠA V nemocnici pobudol niekoľko hodín. Všetky vyšetrenia a čakania sa zdali byť len preventívne. Sám necítil, že by utŕžil hlboké rany a vážnu psychickú ujmu. Aspoň si tak nepripadal. Z nemocnice ho uvoľnili podvečer, keď ho potreboval zdržať mladý policajný vyšetrovateľ. Ten nahradil policajtov z miesta nehody a bol oveľa ochotnejší zodpovedať Jurajove otázky. Okrem nich ukázal, že polícia za ten tých pár hodín nad celým prípadom naozaj pracovala. „Pán Kosík, on to vlastne nebol taxík. Svetlo aj magnetické nálepky páchateľ odcudzil na jednej strane mesta, auto na druhej. Ten čas, čo ste povedali sedí. Kamery zo Špitálskej... nuž, ono tam vlastne nefunguje žiadna. Tie dve, na ktoré sa už v minulosti kolegovia spoliehali, sú atrapy sporivého klenotníka, ktorý tam svojho času podnikal. Ale kamera v električke zachytila muža pri tom aute, podľa Vášho popisu, takže Vaša verzia sedí. Kamera na obchvate zachytila za krátko rovnakého muža za volantom a na zadnom sedadle sediaci pasažier by sedel zhruba na Vás. Čo sa nehody týka, telo sme nenašli a podľa očitých svedkov z neďalekého odpočívadla ste z auta vyliezli sám. Takže pracujeme s verziou, že sa utopil a potápači nám pomôžu, aby sme prípad uzavreli. Ak by ste si spomenuli čokoľvek, čo by povedal a uľahčilo nám jeho identifikáciu, či odpovede na ďalšie otázky, volajte sem,“ povedal policajt a podával mu vizitku. 100 Ukázka elektronické knihy