Bola to rozkošná, asi dvadsaťpäť či dvadsaťšesťročná pani, s tmavými vlasmi, s modrými očami, s mierne vyhrnutým noštekom, s prekrásnymi zubami, a s pleťou akoby z ruží a opálu. Ale tu sa končili známky, podľa ktorých by si ju mohli zmýliť so vznešenou dámou. Ruky mala biele, ale chýbala im jemnosť. A ani nohy neprezrádzali paniu vyššieho stavu. Našťastie sa d’Artagnan ešte nestaral o tieto podrobnosti. Medzitým ako d’Artagnan skúmavo pozoroval pani Bonacieuxovú a došiel, ako sme povedali, až k nohám, zazrel na zemi jemnú bavlnenú šatôčku. Šatôčku zo zvyku zodvihol. V jej rožku poznal ten istý znak, aký videl na šatôčke, pre ktorú sa mal pohádať skoro na smrť s Aramisom. Od tých čias d’Artagnan šatôčkam, ktoré sú ozdobené erbami, nedôveroval. Preto i túto, čo zodvihol, mlčky vložil do vrecka pani Bonacieuxovej. V tej chvíli sa pani Bonacieuxová prebrala z mdlôb. Otvorila oči, s hrôzou sa poobzerala a uvidela, že izba je prázdna a ona je sama so svojím záchrancom. Hneď mu podala obidve ruky s úsmevom. Pani Bonacieuxová mala úsmev nadmieru pôvabný. „Ach, pane!“ povedala, „to vy ste ma zachránili. Dovoľte, aby som sa vám poďakovala.“ „Urobil som, pani, len to, čo by na mojom mieste urobil každý šľachtic.,“ povedal d’Artagnan, „nemáte mi za čo ďakovať.“ „Ale áno, pane, a dúfam, že vám budem môcť dokázať, že ste nepreukázali službu nevďačnici. Ale čo tu chceli tí ľudia, o ktorých som si najprv myslela, že sú zlodeji? A prečo tu nie je pán Bonacieux?“ „Madam, tí ľudia sú omnoho nebezpečnejší než zlodeji, lebo sú to agenti pána kardinála. A čo sa týka vášho manžela, pána Bonacieuxa, nie je tu, lebo ho včera večer zatkli a odviedli do Bastily.“ „Môjho manžela do Bastily!“ zvolala pani Bonacieuxová. „Och, môj bože! Čože urobil? Môj úbohý muž, vtelená nevinnosť!“ A niečo ako sladký úsmev sa zjavilo na tvári mladej ženy, ktorá bola ešte prestrašená. „Čo urobil, madam?“ povedal d’Artagnan. „Myslím, že jeho zločinom je to, že našťastie a zároveň nanešťastie je vaším manželom.“ „Vy teda viete, pane...“ „Áno, madam, viem, že vás uniesli.“ „A kto? Viete to? Ó, ak viete, povedzte mi!“
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS506403